Potvrdil záujem Slovenska pokračovať vo spoločných zasadnutiach vlád. Slovenský prezident Peter Pellegrini sa v utorok večer v Prahe stretol s Andrejom Babišom, víťazom českých volieb povereným zostavením vlády. Obaja sa podľa Pellegriniho zhodli na potrebe znovuoživenia Vyšehradskej štvorky (V4).

Prezident SR Peter Pellegrini sa v utorok večer v rámci pracovnej návštevy ČR stretol s predsedom českého hnutia ANO Andrejom Babišom, ktorého po víťazných októbrových parlamentných voľbách prezident Petr Pavel poveril rokovaním o zostavení novej vlády. Pellegrini Babišovi zagratuloval k víťazstvu a potvrdil záujem Slovenska pokračovať vo formáte spoločných zasadnutí vlád. TASR o tom informoval odbor komunikácie Kancelárie prezidenta SR (KP SR).

Peter Pellegrini navštívil Česko a stretol sa s Andrejom Babišom. Prezident Pellegrini gratuloval Babišovi k víťazstvu vo voľbách. Diskutovali o energetike, digitalizácii, obrane a spolupráci Slovenska a Česka. Pellegrini vyjadril podporu formátu V4 a jeho znovuoživeniu.

„Stojíme pred spoločnými výzvami – energetická bezpečnosť, dekarbonizácia priemyslu, zelená a digitálna transformácia, obrana, jadrová energetika v EÚ vrátane diverzifikácie dodávok plynu a ropy. Preto ma teší, že nás spája vôľa hľadať riešenia v prospech obyvateľov oboch krajín. Dobrým priestorom na spoločnú diskusiu je aj formát V4 – som rád, že zhodu nachádzame aj v potrebe jej znovuoživenia,“ uviedol Pellegrini na sociálnych sieťach.

Slávnostný koncert Štátnej filharmónie Košice

Prezident SR zároveň verí, že po vymenovaní nového kabinetu bude zachovaná tradícia, podľa ktorej prvá zahraničná návšteva českého premiéra smeruje na Slovensko.

Pellegrini sa s Babišom stretol v pražskom Obecnom dome, kam pricestoval na slávnostný koncert Štátnej filharmónie Košice. Koná sa pri príležitosti osláv výročí narodenia bývalého československého prezidenta Tomáša Garriqua Masaryka a slovenského politika a diplomata Milana Rastislava Štefánika. Pred začiatkom koncertu rokoval aj s prezidentom Pavlom.   /aktuality/

X X X

 Kremeľ: Neustále komunikujeme s Venezuelou pre pretrvávajúce napätie v Karibiku

 Kremeľ v utorok potvrdil, že je v „nepretržitom kontakte“ s Venezuelou pre rastúce napätie v Karibiku, kde Spojené štáty podnikajú vojenské operácie proti údajným pašerákom drog. Hovorca Dmitrij Peskov odmietol spresniť detaily pomoci.

Rusko udržiava nepretržitý kontakt s Venezuelou pre pretrvávajúce napätie v Karibiku, kde Spojené štáty podnikajú operácie proti údajným pašerákom drog z juhoamerickej krajiny, uviedol v utorok hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. TASR o tom informuje podľa správy agentúry DPA.

Rusko udržuje pravidelný kontakt s Venezuelou pre napätie v Karibiku. USA podnikajú operácie proti údajným pašerákom drog z Venezuely. Moskva apeluje na USA a Venezuelu, aby sa vyhli konfliktu. Rusko podporuje venezuelských lídrov. Washington neuznáva Madura a obviňuje ho z pašovania drog.

Moskva vyzvala USA a Venezuelu, aby sa vyhli novému konfliktu v regióne

„Neustále komunikujeme s Venezuelou,“ odpovedal Peskov podľa agentúry TASS na otázku novinárov, či Moskva rozšíri svoju pomoc pre Caracas. TASS uviedol, že Peskov odmietol poskytnúť ďalšie informácie o kontakte s Venezuelou.

Moskva už v nedeľu vyzvala Washington a Caracas, aby sa vyhli novému konfliktu v regióne po útokoch amerických síl na údajných pašerákov drog z Venezuely. Vojenské operácie USA v Karibiku a vo východnom Pacifiku si už vyžiadali 61 obetí. Ruské ministerstvo zahraničných vecí cez víkend odsúdilo „neprimerané vojenské násilie“ zo strany USA a znovu potvrdilo podporu venezuelských lídrov.

 Americké ozbrojené sily už celé týždne útočia na údajné pašerácke lode

Rusko a Venezuela v máji uzavreli dohodu o partnerstve, ktorá nadobudla platnosť v októbri, no podľa dostupných informácií nezahŕňa vojenskú podporu, píše DPA.

Washington neuznáva Madurovo zvolenie na prezidentský post. Za informácie vedúce k jeho zadržaniu vypísal odmenu 50 miliónov dolárov, pretože venezuelský líder čelí obvineniam z obchodovania s drogami. Americké ozbrojené sily už celé týždne útočia na lode, ktoré údajne pašujú drogy v Karibiku a Tichom oceáne, pričom Caracas sa na tom podľa USA podieľa. Venezuela a ďalšie krajiny to vnímajú ako hrozbu potenciálneho vojenského zásahu, doplnila DPA, aktuality.sk

X X X

 Peniaze hore komínom? Evopský dlh rastie do nebies, zložíme sa naň všetci, hovorí šéf NKÚ

Doplatíme na plán obnovy? „Napumpovanie“ peňazí do štátov Európskej únie (EÚ) zrejme nebolo celkom premyslené. Upozornili na to šéf Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) Ľubomír Andrassy a členka Európskeho dvoru audítorov (EDA) Katarína Kaszasová. Dlh únie totiž smeruje k historickému maximu, a ak sa nepoučíme, porastie ešte viac.

Kaszasová z Európskeho dvora audítorov: Samotné zadlženie nie je problém pokiaľ sú prostriedky využité na to, aby generovali hodnoty alebo príjmy

 Podľa šéfa kontrolórov sa dostalo do úpadku nielen Slovensko, no dych stráca aj EÚ. Stáva sa totiž menej konkurencieschopnou voči ekonomikám, ako sú Čína a USA. Do tohto bodu nás podľa Andrassyho dostali netransparentné a nie presne nasmerované dotačné schémy, ktoré sa často využívajú len na administrovanie európskych zdrojov a nie na inovácie a rozvoj.

„To, v akej kondícii je Európa, je obrazom toho, v akej kondícii sú jednotlivé členské štáty,“ poukázal v utorok po stretnutí s Kaszasovou. „Ukazuje sa, že Európa stráca aj základný pilier, na ktorom bola budovaná niekoľko rokov, a to je princíp súdržnosti, kohézie a solidarity,“ pokračoval. 

Splácať to bude každý z nás

Čísla podľa šéfa NKÚ hovoria jasne – dlh únie by sa do roku 2027 mohol vyšplhať až na úroveň 900 miliárd. V porovnaní s obdobím pred pandémiou, teda v roku 2019, bol zhruba 52 miliárd. „Dnes sme na úrovni 578 miliárd eur,“ poukázal.

Európa tak dnes žije na úkor budúcich generácií. Dlhy, ktoré sme si narobili v posledných piatich rokoch, budeme podľa Andrassyho musieť splácať do roku 2050 alebo 2075. Každý obyvateľ starého kontinentu nesie dnes na svojich pleciach záväzok na úrovni 1 350 eur. Na porovnanie, Slováci zhruba 16 700 eur. „Tieto zdroje však bude musieť splácať každý občan Európskej únie. Na splácaní týchto dlhov sa bude musieť podieľať každá členská krajina,“ poznamenal.

Čo podľa neho chýba, je diskusia, ako chce EÚ pre nové programové obdobie nastaviť príjmovú časť spoločného rozpočtu. „Do akej miery sa bude každý členský štát svojimi prostriedkami podieľať na splácaní týchto dlhov. Od roku 2028 každý rok by v rozpočte EÚ mala byť vyčlenená suma skoro 30–31 miliárd na splácanie dlhov, ktoré sme si požičali v minulosti,“ upozornil.

Aj pri plánovaní nového programového obdobia sa podľa neho viac sústredilo na 27 individuálnych strategických cieľov než na jeden. „V Bruseli nemajú toto slovo veľmi radi, ale myslím si, že aj dnes dochádza k nacionalizácii európskeho rozpočtu a prioritizácii 27 krajín na úkor jedného celku, ktorým je EÚ,“ pokračoval. Je presvedčený, že nielen Slovensko, ale aj Európa potrebuje reformy. „Aj slovenská vláda by mala byť motorom, súčasťou európskej rodiny, ktorá bude tieto reformy podporovať,“ podotkol.

 Peniaze hore komínom

Andrassy hovorí, že na prvom mieste nesmie byť len čerpanie, ale stanovenie si merateľných ukazovateľov. „Vyhadzovať peniaze hore komínom len preto, lebo sme ich dostali z Bruselu a my musíme minúť to, čo nám Brusel poskytol, je veľmi zavádzajúce a nesprávne rozhodnutie,“ pokračoval.

K obrovskému dlhu prispela aj pandémia a následné rozhodnutie „napumpovať“ peniaze do ekonomík. Ak by sa podľa Kaszasovej takéto rozhodnutia robili dnes, zrejme by sa rodili inak. „Samotné zadlženie nie je problém, pokiaľ sa prostriedky využijú na to, aby v budúcnosti generovali ďalšie hodnoty alebo príjmy,“ priblížila.

Pozrieť sa podľa nej treba na to, či peniaze, ktoré sme si požičali, priniesli ekonomikám členských krajín rast. „Naše iné audítorské akcie a správy, ktoré voláme výkonnostné audity, zatiaľ indikujú, že to úplne tak nie je. Navyše, ako vyplýva z názvu, je to Plán obnovy a odolnosti. Ak sa pozriete, aké projekty sú financované na Slovensku, tak obnova a odolnosť súvisia s novými nemocnicami, s rekonštrukciou priestorov, ktoré budú prinášať ďalšie benefity, ale možno menej súvisia s takzvanými bežnými alebo operatívnymi výdavkami, ktoré by mali ísť normálne zo štátneho rozpočtu,“ pokračovala.

Andrassy doplnil, že NKÚ aj EDA dlhodobo volajú po tom, aby sa v obdobných prípadoch na úvod zadefinovalo, čo očakávame od preinvestovania miliárd eur. Pri pláne obnovy to podľa neho absentovalo. „Jednotlivé členské štáty nemali zadefinované merateľné ukazovatele, nevedeli a nevedia povedať, akým spôsobom tie miliardy pomohli k zlepšeniu hospodárenia danej krajiny, ako prispeli k ekonomickému rastu,“ priblížil.

Pri zúčtovávaní plánu obnovy tak bude podľa šéfa kontrolórov náročné povedať, či zdroje prispeli k zvýšeniu konkurencieschopnosti. Najťažšie čerpanie nás pritom ešte len čaká. „Ak nedokážeme investície zrealizovať do polovice budúceho roka, tak zdroje, ktoré máme k dispozícii, nebudeme vedieť zúčtovať v rámci nášho rozpočtu, a to, čo budeme mať rozostavané a čo budeme musieť dokončiť, celé zaplatíme z rozpočtu SR a nevyužijeme pôžičky, ktoré si v našom mene zobral Brusel na znižovanie dosahov covidového času,“ ozrejmil.

 „Strážny pes“ únie

Európsky dvor audítorov, ktorý s považuje za akéhosi „strážneho psa“ únie, publikoval v októbri vyše 500-stranovú výročnú správu o rozpočtovom hospodárení EÚ za minulý rok. Najdiskutovanejšou časťou je podľa Kaszasovej práve analýza rizík do budúcnosti. Hlavnou hrozbou je rastúci tlak na budúci rozpočet pre zadlžovanie EÚ. „Do roku 2027 by nesplatené úvery, ktoré čerpá EÚ, mohli presiahnuť desaťnásobok úrovne z roku 2020 pred zavedením balíka na obnovu po pandémii,“ zopakovala.

S Andrassym však hovorili v utorok aj o prvom návrhu viacročného finančného rozpočtu EÚ 2028 – 2034. Nejde len o vzdialenú bruselskú agendu, o ktorú sa nemusíme na Slovensku zaujímať. Andrassy podotkol, že aj zdroje, ktoré prichádzajú z Bruselu, sú peniaze daňových poplatníkov. „Slovensko dosiaľ na jedno euro, ktoré dávalo, dostávalo približne dva a pol eura alebo tri eurá,“ poznamenal.

„Rozpočet EÚ a slovenský rozpočet sú previazané, či už cez príjmy európskeho rozpočtu prostredníctvom našich odvodov, alebo aj prostredníctvom výdavkov EÚ, ktoré umožňujú, ak sú správne využité, rozvíjať našu krajinu,“ vysvetlila.

Finálny návrh však môže vyzerať inak. Prvý „nástrel“ nového finančného rámca ráta s tým, že takmer 50 percent prostriedkov bude podmienených reformami. „Budeme sa musieť na to pripraviť,“ povedala. /agentury/

X X X

 Veľký operátor pokrýva už viac ako 84 % populácie: 5G sieť pribudla v ďalších lokalitách

 Operátor je v pokrytí trojkou na trhu. Postupne však sieť rozširuje aj do ďalších obcí. Orange pokračuje v rozširovaní svojej 5G siete a aktuálne pokrýva už 84,1 percenta populácie Slovenska. Operátor prináša rýchlejšie a moderné pripojenie v 1 127 lokalitách po celej krajine.

K najnovšie pridaným obciam patria Divina, Divinka, Dolná Mariková, Domaniža, Kotrčiná Lúčka, Pribeník, Pribiš a Vyšné Nemecké. Tieto obce sa tak zaradili medzi miesta, kde môžu obyvatelia využívať modernú 5G sieť.

5G pokrytie u slovenských operátorov: O2 – 97,47 %, Telekom – 96,7 %

Orange – 84,1 %, 4ka – 35 %

Rozširovanie siete je súčasťou dlhodobého plánu Orangeu sprístupniť 5G technológiu čo najväčšiemu počtu ľudí naprieč Slovenskom – do konca roka chce pokrývať 88 percent populácie.

Ako jediný operátor na trhu prevádzkuje Orange aj čistú 5G SA sieť, ktorá funguje bez pomoci 4G. Na konci tohto roka má byť dostupná pre 52 percent. Zatiaľ však nie je sprístupnená bežným klientom – nateraz je určená predovšetkým pre biznis zákazníkov.

Konkurenčné O2 chce do konca roka pokryť sieťou viac ako 99 percent populácie. Masívne totiž nasadí 700 MHz pásmo, ktoré sa ľahko šíri na vidieku.

Čo potrebujete vedieť o umelej inteligencii: Pripravte sa na budúcnosť

 Spoznajte dopady umelej inteligencie s knihou „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“. Po veľkom záujme a dotlači je opäť dostupná. 16 respondentov a redakcia Živé.sk vám poskytnú kľúčové poznatky zo 16 oblastí, ktoré AI čoskoro zmení, aktuality.sk

X X X

 Rekordná smršť Putinovej armády. Ubránili sa Ukrajinci proti ruským raketám?

Teror agresora proti napadnutému štátu v jednom smere nebol ešte taký veľký, ako sa to udialo za minulý mesiac. Rusko vystrelilo v októbri proti Ukrajine najviac balistických rakiet od vypuknutia vojny vo februári 2022. Dokopy ich bolo 101.

  Ruskí vojaci manipulujú s raketou typu Iskander (snímka pochádza od ruského ministerstva obrany).

 Rusi použili dva typy balistických riadených striel. Iskander má hmotnosť 3 800 kilogramov a dolet 500 kilometrov. Rakety tohto typu, ktoré sú umiestnené na odpaľovacích vozidlách, slúžia hlavne na ničenie pozemných cieľov. Rovnakú primárnu úlohu plnia balistické rakety Kinžal. Odlišujú sa nielen väčšou hmotnosťou (4 000 kg), ale aj výrazne dlhším doletom (2 000 km). Sú to rakety typu vzduch-zem, nosičmi sú vojenské lietadlá, ktoré majú Kinžal zavesený pod trupom.

Počas októbra Rusi útočili proti Ukrajincom s 87 strelami Iskander a 14 raketami Kinžal. Obeti agresora spôsobili vážne škody aj s prihliadnutím na fakt, že protivzdušná obrana dokázala zneškodniť len málo z nich. „Podarilo sa zlikvidovať iba štrnásť Iskanderov a dva Kinžaly,“ upozornil server Dialog. 

Ukrajinský vojenský expert Valerij Romanenko pre televízny kanál Espreso poznamenal, že tieto balistické rakety sa stali hlavným nástrojom ruského teroru. „Rusko využíva zraniteľnosť našej protivzdušnej obrany,“ upozornil s tým, že málo zostrelených rakiet podčiarkuje nevyhnutnosť, aby spojenci dodávali Ukrajine moderné systémy slúžiace na obranu proti takýmto útokom. Zvlášť ide o americký systém Patriot.

Podľa ukrajinskej rozviedky Rusi dokázali každý mesiac vyrobiť bezmála 70 balistických rakiet. Z pohľadu Ukrajincov zvlášť znepokojujúco vyznieva to, že v poslednom čase sa okupačným vojskám darilo vylepšiť svoje rakety. Podrobnosti konkretizoval hovorca ukrajinského vojenského letectva Jurij Ihnat v celoštátnej televízii. Poukázal na to, že ruské balistické strely je čoraz ťažšie zachytiť.

Ktorý zo scenárov ukončenia vojny na Ukrajine považujete za reálny?

CNN naznačila päť scenárov ukončenia konfliktu na Ukrajine

O čo ide? „Samozrejme, že je oveľa viac komplikované zlikvidovať rakety, ktoré letia po kvázibalistickej trajektórii, čo znamená, že pred priblížením sa k cieľu menia svoju trasu,“ ozrejmil Ihnat. Za ďalší problém označil to, že Rusi vystreľujú rakety z rôznych smerov, čo sťažuje efektívne fungovanie limitovaných kapacít ukrajinskej protivzdušnej obrany.

 O technických úpravách ruských balistických striel sa zmienil aj denník Financial Times, ktorý sa odvoláva na zistenia západných spravodajských služieb: „Modernizáciu rakiet Iskander a Kinžal urobili s chirurgickou presnosťou, aby zmiatli protivzdušnú obranu.“ Súvisí to s tým, o čo hovoril Ihnat: v záverečnej fáze letu začnú oscilovať.

Slabšiu úspešnosť pri zneškodnení ruských balistických striel Ukrajinci zaznamenali už v septembri tohto roku. Kým počas leta dokázali zostreliť viac ako tretinu z nich, naopak, počas septembra ich zlikvidovali len šesť percent.

Rusi nasadzujú balistické rakety nielen proti vojenským cieľom, ale ničia s nimi aj energetickú infraštruktúru. Na druhej strane treba povedať, že Ukrajinci im dôrazne odpovedajú vzdušnými útokmi s rovnakým zámerom: zameriavajú sa na rafinérie i ropovody, čo v Rusku vyvoláva nedostatok v zásobovaní benzínom./agentury/

 X X X

 Okamurovci: blázon a darebák? Dvaja českí poslanci sa nenávidia, hoci sú bratia

Jediné, čo ich spája, je rovnaké priezvisko. Každý z nich žije úplne v inom politickom svete. Dvaja bratia sa vzdialili od seba až tak, že sa spolu už dlhé roky ani nerozprávajú. Hayato Okamura je ľudovec, Tomio Okamura šéfuje krajne pravicovej nacionalistickej strane. Obaja českí politici boli znovu zvolení za členov Poslaneckej snemovne. Na jej ustanovujúcej schôdzi museli urobiť výnimku, keď sedeli bok po boku.

 Okamurovci sedeli vedľa seba, pretože to vyplynulo zo zasadacieho poriadku na prvom zasadnutí dolnej komory parlamentu. Poslancov zoradili podľa abecedy. Zo zverejnených televíznych záberov sa zdalo, že sa medzi nimi dvoma vôbec nič nezmenilo: diváci si nemohli všimnúť, že by spolu prehodili nejaké vety.

Po nedávnych voľbách si Okamurovci vymenili politické pozície: z 58-ročného Hayata sa stal opozičný poslanec, naopak, 53-ročný Tomio na základe koaličnej zmluvy bude novým predsedom Poslaneckej snemovne. A prečo sa nenávidia? Medzi ich hodnotami a politickými postojmi existuje priepastný rozdiel.

 Hayato označuje Tomia za darebáka, ktorý ako bábka slúži záujmom ruského lídra Vladimira Putina. Názor na mladšieho brata zvlášť súvisí s jeho častou kritikou na adresu Ukrajiny, ktorú, naopak, starší z Okamurovcov jednoznačne podporuje. Hayato je presvedčený o tom, že Tomio plní úlohy oslabiť a rozložiť Európsku úniu. Faktom je, že šéf krajne pravicovej Slobody a priamej demokracie (SPD) je silný odporca členstva Českej republiky v EÚ a rád by vystúpil aj z NATO. Po vstupe do koaličnej vlády však vyhlásil, že ustupuje od snahy, aby Česi rozhodovali v referende o odchode z oboch organizácií.

Tomio v kritike Hayata nijako nezaostáva: „Vykresľuje svojho brata ako ‚regulárneho blázna‘, ktorý sa cez jeho meno vyšplhal do politiky, pretože si tým riešil svoje finančné problémy,“ poznamenal server Seznam Zprávy. Spravodajský portál poukázal aj na to, že obaja sú celkom odlišné povahy: „Tomio hovorí rýchlo a kričí. Hayato rozpráva rozvláčne a potichu.“ Mimochodom, o Hayatovi je známe, že ako hlboko veriaci kresťan zvykne rozdávať sväté obrázky.

Babiš musí riešiť Turkov škandál. Motoristom navrhol, aby do vlády poslali expertov

České médiá pripomínajú, že obaja bratia sa neradi o sebe vyjadrujú. Keď sa však občas predsa len ozvú, neberú si servítku pred ústa. „Môj brat Tomio dlhé roky pustošil českú spoločnosť. Spochybňoval naše ukotvenie v EÚ a dokonca aj v NATO, v podstate sa viezol na vlne prokremeľských dezinformácií,“ povedal Hayato podľa serveru Aktuálně. Zároveň podčiarkol, že v širokej rodine sa nenájde nikto, kto odovzdal svoj hlas vo voľbách Tomiovi.

Mladší z bratov sa nelichotivo vyjadril napríklad pred štyrmi rokmi, keď voliči prvýkrát zvolili Hayata za člena Poslaneckej snemovne. „Keby som ja nevytvoril to známe meno, tak by si na Okamuru (jeho brata) nikto nespomenul,“ povedal vtedy pre server iDNES.

 Čo sa týka skúseností z politiky, viac ich má Tomio ako Hayato. Líder SPD bol od októbra 2012 členom Senátu, čiže hornej komory parlamentu, o rok neskôr ho zvolili do Poslaneckej snemovne. Hayato oznámil svoj vstup do politiky pred desiatimi rokmi. Od prvej chvíle bolo jasné, že prichádza na scénu celkom iný Okamura: „Vyštudovaný teológ a otec štyroch detí sa angažuje v pomoci pre utečencov,“ upozornil vtedy server Seznam Zprávy. Hayato je v tomto smere protikladom Tomia, ktorý dôrazne odmieta žiadateľov o azyl v Českej republike. „Ja prichádzam s posolstvom kresťanskej demokracie,“ zdôraznil Hayato.

Starší z bratov vtedy podotkol, že sa vidia iba málokedy. V nasledujúcich rokoch sa na tom nič nezmenilo, skôr to vyzerá presne opačne. Hayato v jednom interview povedal, že Tomio neprejavuje záujem o stretnutie ani v prípade, že by nedebatovali o politike./agentury/

X X X

 Peniaze hore komínom? Európsky dlh rastie do nebies, zložíme sa naň všetci, hovorí šéf NKÚ

Doplatíme na plán obnovy? „Napumpovanie“ peňazí do štátov Európskej únie (EÚ) zrejme nebolo celkom premyslené. Upozornili na to šéf Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) Ľubomír Andrassy a členka Európskeho dvoru audítorov (EDA) Katarína Kaszasová. Dlh únie totiž smeruje k historickému maximu, a ak sa nepoučíme, porastie ešte viac.

Kaszasová z Európskeho dvora audítorov: Samotné zadlženie nie je problém pokiaľ sú prostriedky využité na to, aby generovali hodnoty alebo príjmy

 Podľa šéfa kontrolórov sa dostalo do úpadku nielen Slovensko, no dych stráca aj EÚ. Stáva sa totiž menej konkurencieschopnou voči ekonomikám, ako sú Čína a USA. Do tohto bodu nás podľa Andrassyho dostali netransparentné a nie presne nasmerované dotačné schémy, ktoré sa často využívajú len na administrovanie európskych zdrojov a nie na inovácie a rozvoj.

„To, v akej kondícii je Európa, je obrazom toho, v akej kondícii sú jednotlivé členské štáty,“ poukázal v utorok po stretnutí s Kaszasovou. „Ukazuje sa, že Európa stráca aj základný pilier, na ktorom bola budovaná niekoľko rokov, a to je princíp súdržnosti, kohézie a solidarity,“ pokračoval. 

Splácať to bude každý z nás

Čísla podľa šéfa NKÚ hovoria jasne – dlh únie by sa do roku 2027 mohol vyšplhať až na úroveň 900 miliárd. V porovnaní s obdobím pred pandémiou, teda v roku 2019, bol zhruba 52 miliárd. „Dnes sme na úrovni 578 miliárd eur,“ poukázal.

Európa tak dnes žije na úkor budúcich generácií. Dlhy, ktoré sme si narobili v posledných piatich rokoch, budeme podľa Andrassyho musieť splácať do roku 2050 alebo 2075. Každý obyvateľ starého kontinentu nesie dnes na svojich pleciach záväzok na úrovni 1 350 eur. Na porovnanie, Slováci zhruba 16 700 eur. „Tieto zdroje však bude musieť splácať každý občan Európskej únie. Na splácaní týchto dlhov sa bude musieť podieľať každá členská krajina,“ poznamenal.

Čo podľa neho chýba, je diskusia, ako chce EÚ pre nové programové obdobie nastaviť príjmovú časť spoločného rozpočtu. „Do akej miery sa bude každý členský štát svojimi prostriedkami podieľať na splácaní týchto dlhov. Od roku 2028 každý rok by v rozpočte EÚ mala byť vyčlenená suma skoro 30–31 miliárd na splácanie dlhov, ktoré sme si požičali v minulosti,“ upozornil.

Aj pri plánovaní nového programového obdobia sa podľa neho viac sústredilo na 27 individuálnych strategických cieľov než na jeden. „V Bruseli nemajú toto slovo veľmi radi, ale myslím si, že aj dnes dochádza k nacionalizácii európskeho rozpočtu a prioritizácii 27 krajín na úkor jedného celku, ktorým je EÚ,“ pokračoval. Je presvedčený, že nielen Slovensko, ale aj Európa potrebuje reformy. „Aj slovenská vláda by mala byť motorom, súčasťou európskej rodiny, ktorá bude tieto reformy podporovať,“ podotkol.

 Peniaze hore komínom

Andrassy hovorí, že na prvom mieste nesmie byť len čerpanie, ale stanovenie si merateľných ukazovateľov. „Vyhadzovať peniaze hore komínom len preto, lebo sme ich dostali z Bruselu a my musíme minúť to, čo nám Brusel poskytol, je veľmi zavádzajúce a nesprávne rozhodnutie,“ pokračoval.

K obrovskému dlhu prispela aj pandémia a následné rozhodnutie „napumpovať“ peniaze do ekonomík. Ak by sa podľa Kaszasovej takéto rozhodnutia robili dnes, zrejme by sa rodili inak. „Samotné zadlženie nie je problém, pokiaľ sa prostriedky využijú na to, aby v budúcnosti generovali ďalšie hodnoty alebo príjmy,“ priblížila.

Pozrieť sa podľa nej treba na to, či peniaze, ktoré sme si požičali, priniesli ekonomikám členských krajín rast. „Naše iné audítorské akcie a správy, ktoré voláme výkonnostné audity, zatiaľ indikujú, že to úplne tak nie je. Navyše, ako vyplýva z názvu, je to Plán obnovy a odolnosti. Ak sa pozriete, aké projekty sú financované na Slovensku, tak obnova a odolnosť súvisia s novými nemocnicami, s rekonštrukciou priestorov, ktoré budú prinášať ďalšie benefity, ale možno menej súvisia s takzvanými bežnými alebo operatívnymi výdavkami, ktoré by mali ísť normálne zo štátneho rozpočtu,“ pokračovala.

Andrassy doplnil, že NKÚ aj EDA dlhodobo volajú po tom, aby sa v obdobných prípadoch na úvod zadefinovalo, čo očakávame od preinvestovania miliárd eur. Pri pláne obnovy to podľa neho absentovalo. „Jednotlivé členské štáty nemali zadefinované merateľné ukazovatele, nevedeli a nevedia povedať, akým spôsobom tie miliardy pomohli k zlepšeniu hospodárenia danej krajiny, ako prispeli k ekonomickému rastu,“ priblížil.

Pri zúčtovávaní plánu obnovy tak bude podľa šéfa kontrolórov náročné povedať, či zdroje prispeli k zvýšeniu konkurencieschopnosti. Najťažšie čerpanie nás pritom ešte len čaká. „Ak nedokážeme investície zrealizovať do polovice budúceho roka, tak zdroje, ktoré máme k dispozícii, nebudeme vedieť zúčtovať v rámci nášho rozpočtu, a to, čo budeme mať rozostavané a čo budeme musieť dokončiť, celé zaplatíme z rozpočtu SR a nevyužijeme pôžičky, ktoré si v našom mene zobral Brusel na znižovanie dosahov covidového času,“ ozrejmil.

TK predsedu vlády R. Fica a podpredsedu vlády pre plán obnovy P. Kmeca – Po kontrolnom dni

 „Strážny pes“ únie

Európsky dvor audítorov, ktorý s považuje za akéhosi „strážneho psa“ únie, publikoval v októbri vyše 500-stranovú výročnú správu o rozpočtovom hospodárení EÚ za minulý rok. Najdiskutovanejšou časťou je podľa Kaszasovej práve analýza rizík do budúcnosti. Hlavnou hrozbou je rastúci tlak na budúci rozpočet pre zadlžovanie EÚ. „Do roku 2027 by nesplatené úvery, ktoré čerpá EÚ, mohli presiahnuť desaťnásobok úrovne z roku 2020 pred zavedením balíka na obnovu po pandémii,“ zopakovala.

S Andrassym však hovorili v utorok aj o prvom návrhu viacročného finančného rozpočtu EÚ 2028 – 2034. Nejde len o vzdialenú bruselskú agendu, o ktorú sa nemusíme na Slovensku zaujímať. Andrassy podotkol, že aj zdroje, ktoré prichádzajú z Bruselu, sú peniaze daňových poplatníkov. „Slovensko dosiaľ na jedno euro, ktoré dávalo, dostávalo približne dva a pol eura alebo tri eurá,“ poznamenal.

„Rozpočet EÚ a slovenský rozpočet sú previazané, či už cez príjmy európskeho rozpočtu prostredníctvom našich odvodov, alebo aj prostredníctvom výdavkov EÚ, ktoré umožňujú, ak sú správne využité, rozvíjať našu krajinu,“ vysvetlila.

Finálny návrh však môže vyzerať inak. Prvý „nástrel“ nového finančného rámca ráta s tým, že takmer 50 percent prostriedkov bude podmienených reformami. „Budeme sa musieť na to pripraviť,“ povedala.

X X X

 Ruskí krasokorčuliari opisujú zážitky z KĽDR. Internet za dva doláre na 10 minút, samé zemiaky a nechutnosť v dome Kim Ir-sena

Ruská krasokorčuliarska federácia prijala pozvanie, aby jej reprezentanti vystúpili na „medzinárodnom športovom festivale“ v Severnej Kórei.

 Mladí korčuliari Taisija Šeptalinová a Dimitrij Pekin spolu so svojou trénerkou Kseniou Konkinovou sa pre Sport-Express rozhovorili o svojich skúsenostiach v prísne stráženej krajine.

Konkinová opísala architektúru Pchjongjangu ako sivú a jednostrannú. Nikde vraj neboli žiadne veľké neónové nápisy a väčšina budov bola „v štýle stalinskej éry“. Hotel pochválila ako čistý a elegantný.

Šeptalinová uviedla, že už vopred tušila, že nebude mať žiadne spojenie s vonkajším svetom. Ukázalo sa však, že je to inak: internet bol k dispozícii za dva doláre za desať minút.

„Jedlo bolo dobré, ale v každom bolo priveľa zemiakov a chleba. Ku každému jedlu bola polievka a kimči. Skúsili sme to raz a už nikdy viac. Bola to nakladaná, pikantná kapusta. Kimči bolo na stole pri každom jedle,“ spomenula Šeptalinová.

Trénerka Konkinová potvrdila, že z okna svojho hotela videla množstvo špinavých rybníkov, kde miestni lovili ryby. Tím vraj navštívil aj dom bývalého vodcu Kim Ir-sena, kde sa nachádzala studňa so „svätenou vodou“.

„Všetci sme ju ochutnali. Chutila tak zvláštne, trochu ako železo,“ zasmiala sa.

Rusi však čoskoro zistili jeden nechutný fakt: po nich pili z rovnakých hrnčekov aj ďalší ľudia. „Nebolo to veľmi hygienické,“ zhrnul Pekin./agentury/

 X X X

Na novinku Nepela sa valí vlna kritiky. „Takto si ničíme svojich velikánov,“ odkazujú diváci. Fanúšikovia však hit bránia

Nový film o legendárnom krasokorčuliarovi Ondrejovi Neppelovi rozprúdil búrlivé diskusie. Kým jedni ho považujú za citlivý a ľudský portrét športovej ikony, iní hovoria o prekrútení skutočného príbehu a zneužití mena slávneho šampióna.

 Film NEPELA ponúka intímny a silný pohľad na jedného z najväčších slovenských športovcov 20. storočia.

Nejde o tradičný životopis, ale o komorný portrét muža, ktorý aj napriek sláve a olympijskému zlatu zápasil s neslobodou, pochybnosťami a pocitom, že triumf mu nepriniesol skutočné šťastie.

Nepela by bol s mojím filmom spokojný, hovorí režisér Gregor Valentovič. Pre kritikov má odkaz

Príbeh zachytáva jeden z najťažších rokov života Ondreja Nepelu – obdobie po roku 1972, keď sa po zisku zlatej medaily na Zimných olympijských hrách v Sappore vracia domov do Československa.

Namiesto zaslúženého pokoja ho však čaká tvrdá realita komunistického režimu. Krasokorčuliarsky šampión túži po slobode a chce odísť do Nemecka, kde má prisľúbené miesto v ľadovej revue Holiday on Ice. Režim mu však odchod zakáže a namiesto vytúženého úniku mu prikáže opäť reprezentovať Československo na majstrovstvách sveta v Bratislave.

Film zobrazuje vnútorný svet citlivého mladého muža, ktorý sa musí vyrovnať so slávou, tlakom spoločnosti aj pocitom, že žije v „zlatej klietke“.

Nepela bojuje nielen s režimom, ale aj s vlastnou identitou a hľadá zmysel v športe, ktorý mu kedysi prinášal radosť. Do jeho života navyše zasiahne tragédia – smrť najbližšej priateľky a kolegyne, krasokorčuliarky Hany Maškovej.

„Som v každom obraze tohto filmu, takže je to vlastne mravenčia práca, aby to neustále niekam smerovalo. Pretože v momente, kedy by som niekam uhol alebo by som sa v niektorom momente stratil, tak by divák so mnou prestal ísť. Je to veľká zodpovednosť mať na pleciach takto obsahovo náročnú rolu,“ hovorí predstaviteľ Ondreja Nepelu, mladý český herec Josef Trojan, ktorý sa na úlohu pripravoval dlhé mesiace. 

Trénerku Hildu Múdru stvárnila Zuzana Mauréry, ktorá opisuje prácu na filme ako silný zážitok: „Veľmi ma teší, že som v originálnom prostredí pri ľade. Že som spoznala Pepu Trojana, Adama Hagaru a taký trošku chlapčenský korčuliarsky svet. Naši korčuliari, ktorí hrajú aj ostatné korčuliarske role, sú veľmi zlatí! Teší ma, že som spoznala Gregora, je to veľmi talentovaný režisér. Herecky sa mi s ním veľmi dobre spolupracuje, pretože bez toho, aby predhrával a hovoril to, čo je v scenári, vie skvelo motivovať a nastaviť situáciu.“

Režisér Gregor Ozpál sa vo filme sústreďuje nielen na športové výkony, ale predovšetkým na vnútorný konflikt športovca rozpolteného medzi úspechom a slobodou.

NEPELA tak nie je len o víťazstve na ľadovej ploche, ale o boji človeka, ktorý hľadá cestu k sebe, aj za cenu, že by musel opustiť všetko, čo pozná. 

Silná kritika verejnosti?

Po uvedení do kín film vyvolal silné reakcie verejnosti. Na portáli ČSFD získal hodnotenie 79 %, pričom sa k nemu začali vyjadrovať umelci, kritici aj diváci.

Herečka Zuzana Mauréry v rozhovore pre JOJku zdôraznila posolstvo snímky: „Sme v dobe, kedy je potrebné, aby si tí mladí ľudia uvedomili, že treba o to bojovať – aby sme mohli nejako slobodne sami v sebe rásť. Nie je to samozrejmé, mať tento slobodný priestor. Nebolo to samozrejmé a neopakujme už tie chyby.“

Český herec Josef Trojan stvárnil v životopisnom filme Nepela slovenského krasokorčuliara a olympionika Ondreja Nepelu

 Na sociálnych sieťach sa objavilo množstvo pozitívnych reakcií. Diváci film opisujú ako „krásnu snímku o našom umelcovi“, ktorú odporúčajú vidieť všetkým, mladým aj starším. Zároveň však zazneli aj ostrejšie názory, ktoré film označili za propagandu.

„Presne toto je ukážkový príklad toho, ako sa z autentického ľudského príbehu robí ideologický nástroj,“ napísal jeden z kritikov na sociálnej sieti.

„Presne tohto som sa obávala. Tak ako zneužili Duchoňove meno a prezentovali namiesto jeho lásky k spevu, jeho náklonnosť k alkoholu. U Nepelu, namiesto toho, aby vyzdvihli jeho športové úspechy, lásku k športu a životu, vyzdvihli jeho inakosť,“ uviedla ďalšia diváčka, ktorá sa odvolávala na film o Karolovi Duchoňovi.

„Takto si ničíme svojich velikánov. Už druhý film o skreslenom živote. Duchoň aj Nepela,“ napísal ďalší komentujúci. 

Na druhej strane sa našlo mnoho ľudí, ktorí s kritikou nesúhlasili a film označili za citlivé a ľudské spracovanie: „Bola som a páčilo sa mi, ako bol spracovaný. Nie ako propaganda LGBT, ale ako o citlivom človeku, ktorý bol úžasný a verný svojej krajine, a vyhrával, lebo sa snažil. Bol úžasný ako človek, jemný a citlivý… tento príbeh sa mi viac páčil ako ten, čo natočili o Duchoňovi,“ uviedla jedna z diváčok.

„Na Duchoňa som nebola, nemôžem posúdiť, ale určite pôjdem. Sú to moji obľúbenci, keďže krasokorčuľovanie a hudbu milujem, a na Nepelu som bola. Ešte vo mne doznieva. Nemyslím si, že to bola propaganda, práveže to bolo jemne poukázané na Ondrejovu orientáciu. Bola tu vykreslená jedna etapa jeho života, láska k rodičom, vlasti a úcta a vďaka k jeho trénerke,“ napísala ďalšia diváčka.

Z množstva reakcií napokon vyniká aj stručné, no výstižné hodnotenie: „Prečo vidieť film s jednoduchým názvom Nepela? Kvôli silnému obsahu.“/agentury/

 X X X

V Prahe padol rekord Ligy majstrov. Arsenal nasadil najmladšieho hráča v histórii

Max Dowman si zlatými písmenami zapísal meno do histórie Ligy majstrov, keď sa v utorok 4. novembra stal najmladším futbalistom, ktorý kedy nastúpil v súťaži.

Ide o hráča Arsenalu, ktorý sa narodil 31. decembra 2009 a patrí medzi najväčšie talenty „kanonierov“.

Do zápasu so Slaviou v Prahe nastúpil ako striedajúci hráč v 72. minúte a vo veku iba 15 rokov a 308 dní sa stal najmladším futbalistom, ktorý kedy hral v Lige majstrov.

Týmto úspechom prekonal rekord Youssoufu Moukoka z Dortmundu, ktorý v roku 2020 nastúpil vo veku 16 rokov a 18 dní.

Dowman hráva prevažne ako pravé krídlo a vyniká rýchlosťou a schopnosťou v súbojoch jeden na jedného. V septembri 2023 sa stal najmladším strelcom v histórii UEFA Youth League, keď skóroval vo veku iba 14 rokov pri prehre 1:4 s Atalantou.

Mladík už v auguste debutoval v Premier League a stal sa druhým najmladším hráčom, ktorý kedy nastúpil v najvyššej anglickej súťaži, aktuality.sk

X X X

 Prekonať ich je nemožné: Šou Pečie celé Slovensko prilákala nedeľnou časťou desaťtisíce nových divákov, konkurenciu valcuje aj smrť v Dunaji

 Zatiaľ čo spomedzi seriálov dominuje v prime time Dunaj, nedeľným večerom vládne obľúbená šou. Z tróna ju nezosadila ani finálna epizóda Neuera, dokonca si pripísala rekord sezóny.

Októbrový štart šou Pečie celé Slovensko znamenal pre konkurenčné televíze prepad sledovanosti v nedeľnom prime-time. Sľubne rozbehnutá krimi séria z dielne televízie JOJ Neuer vošla uplynulú nedeľu do finále ôsmou epizódou. Konkurenčný boj potvrdil dominanciu obľúbenej šou STVR. Tá v nedeľu prilákala k televíznym obrazovkám takmer pol milióna divákov a pripísala si tak nový rekord sezóny.

Porotkyne pritvrdzujú v kritike

Piatu epizódu aktuálnej série šou Pečie celé Slovensko sledovalo na Jednotke až 492-tisíc, čo je o takmer 40-tisíc viac než prilákal predchádzajúci diel, ktorý si pozrelo 453-tisíc divákov. S aktuálnymi číslami si STVR ukrojila trhový podiel 26,3 % v cieľovej skupine 12+. Aspoň na 3 minúty si reláciu zaplo dokonca viac než 750-tisíc ľudí. V danom čase bola šou jednoznačným trhovým lídrom a stala sa celkovo najsledovanejším programom nedele. 

Po kole venovanom rakúskym receptom pripravili tvorcovia epizódu, v ktorom si účastníci testovali svoje zručnosti v dekorovaní. Súčasťou piateho kola boli tradične tri výzvy. Osobnou výzvou bola cupcaková kytica, kreatívnnou kvetová torta. Technická výzva bola pre súťažiacich prekvapením. Nakoniec sa pod ňou skrývalo modelovanej ruží do vázy. 

Súťažiaci pri nej pracovali s cukrovou hmotou rozpálenou na extrémnu teplotu. Vysoké nároky kládli tvorcovia aj na samotnú vázu, ktorá mala byť upečená z cesta na sušienky s obsahom matche.

Porotkyne s náročným dielom pritvrdili aj vo svojich hodnoteniach. Pri pohľade na výsledok kreatívnej výzvy súťažiacej Janky padli slová, aké v tejto šou nie sú zvykom: „Torta je katastrofa na pohľad,“ zhodnotila jej tortu porotkyňa Jozefína Zaujecová. 

Osobnú výzvu zas podľa nej nezvládla súťažiaca Eliška. „Toto nie,“ odznelo jasné hodnotenie, „zvnútra to nie je ono,“ dodala prísne. Práve najmladšiu účastníčku tipovalo na vypadnutie viacero fanúšikov, ktorí svoj názor vyjadrili v komentároch na sociánych sieťach.

V piatom kole napokon súťaž opustila 32-ročná Simona Siváková z Lábu. Kedysi bola futbalovou brankárkou, dnes sa pečeniu venuje popri materskej dovolenke. Učarovalo jej pred ôsmimi rokmi. Jej snom je premeniť rodinnú kuchyňu na malú dielničku, v ktorej by piekla na objednávku pre priateľov a susedov.

Verejnoprávna televízia už teraz hľadá ďalších účastníkov do novej série, ktorú plánuje odvysielať budúci rok. Registrácia je spustená, podmienkou je vek od 15 rokov a kandidáti sa remeslu nesmú venovať na profesionálnej úrovni.

Skupina Markíza ovládla 40 % trhu

Zatiaľ čo záveru týždňa vládne STVR, počas pracovného týždňa si Markíza drží priečku lídra. K vysokým číslam jej dopomáha najmä úspech autorských dobových seriálov. Dunaj, k vašim službám priniesol pošas štvrtkového večera smrť postavy, ktorá od začiatku patrila k tváram projektu. Jej odchod bol už pred odvysielaním štvrtej epizódy diskutovanou témou v prostredí médií i sociálnych sietí. 

Odhalenie osudu postavy Evy Dušekovej (Petra Dubayová) prilákalo k obrazovkám 524-tisíc divákov starších ako 12 rokov. V komerčnej cieľovej skupine 14-56 dorovnala epizóda v rámci tejto sezóny tretí najvyšší rating 8,2 % a vysoko nadpriemerný trhový podiel 31,0 %

Tento výkon znamenal pre Skupinu Markíza (Markíza, Doma, Dajto, Markíza KRIMI a Markíza KLASIK) jeden z najúspešnejších večerov sezóny. V hlavnom vysielacom čase (19:00–23:00) si pripísala tretí najlepší podiel na trhu 40,5 %. K výnimočnému úspechu jej dopomohla aj vysoká sledovanosť hlavnej spravodajske relácie, ktorú vo štvrtok sledovalo 415-tisíc divákov vo veku nad 12 rokov, aktuality.sk