Hovorili aj o úlohe EÚ pri Ukrajine. Rokovali o energetike a úlohe EÚ v rokovaniach o ukončení vojny na Ukrajine. Prezident SR Peter Pellegrini sa v piatok popri bezpečnostnej konferencii v Mníchove stretol s predsedom Európskej rady Antóniom Costom. Rokovali spolu aj o energetike a možnej úlohe EÚ pri rokovaniach o ukončení vojny na Ukrajine, informuje osobitný spravodajca TASR.

„Ukazuje sa, že dochádza k rozkladu svetového politického a ekonomického poriadku, na aký sme boli zvyknutí,“ vyhlásil Pellegrini. Z tohto medzinárodného poriadku a multilaterálnych organizácií podľa hlavy štátu značne čerpala SR, ktorá je ako malá krajina od istých pravidiel závislá. Preto sa podľa neho treba zamyslieť nad tým, ako bude fungovať ďalej.

V súvislosti so súčasným dianím si myslí, že politika sa zrejme posúva smerom k požiadavkám veľmocí, ktoré sa začínajú držať hesla „ber alebo neber“, čo pre Slovensko nie je najpriaznivejšie. V Európe by preto mala prebehnúť diskusia o tom, ako bude ako kontinent na tieto udalosti reagovať.

 Costu sa na margo vojny na Ukrajine pýtal, akým spôsobom chce EÚ dosiahnuť, aby bola súčasťou rokovaní o budúcnosti susednej krajiny. „Je dôležité, aby SR záležalo na tom, aké bude povojnové usporiadanie na východ od nás,“ zdôraznil Pellegrini. Pokiaľ ide o skončenie konfliktu, myslí si, že nebude možné hovoriť o spravodlivom mieri, najmä v prípade, ak Ukrajina stratí časť svojho územia.

„Ak sa nájde riešenie, treba mať istotu, že nie je len na niekoľko rokov, po ktorých budú pokračovať vojenské aktivity, ale že je to trvalý mier,“ vyhlásil prezident. Európska únia by podľa neho mala v určitej fáze do rokovaní o budúcnosti Ukrajiny vstúpiť, pretože v konečnom dôsledku ju akékoľvek dohody budú zrejme ovplyvňovať.

„Rusko aj Spojené štáty očakávajú, že EÚ nebude líder len ako organizácia, ale že aj v nej budú lídri, ktorí budú vzbudzovať rešpekt a budú môcť sedieť za stolom ako rovnocenný partner. Zatiaľ sa takto USA ani Rusko ani USA na EÚ a jej predstaviteľov nepozerajú,“ dodal.

Vážnou témou rozhovoru bola aj energetika

Vážnou témou rozhovoru s Costom bola energetika. Pellegrini pripomenul, že SR má na túto zimu dostatočné zásoby zemného plynu, situácia sa však môže skomplikovať, ak nenájde náhradné zdroje.

Prezident podľa svojich slov požiadal predsedu ER, aby urobil všetky možné kroky smerom k Ukrajine a presvedčil jej prezidenta Volodymyra Zelenského, aby našiel spôsob, ako obnoviť tranzit akéhokoľvek plynu cez svoje územie ďalej do Európy. V opačnom prípade nebude mať počas jesene a zimy problémy len Slovensko, ale celý kontinent, upozornil.

„Nech už nájdeme akékoľvek zdroje aj mimo Ruska, treba si priznať, že plynu možno bude dosť, ale bude extrémne drahý a Európa bude ešte menej konkurencieschopná vo vzťahu k USA a iným častiam sveta,“ poznamenal.

 Tohtoročná konferencia v Mníchove sa podľa Pellegriniho zapíše sa do histórie vzhľadom na prejav amerického viceprezidenta J. D. Vancea, ktorý „veľmi jasne a bez dodržiavania politických korektností povedal, čo si myslí o politike Európy“. Vanceovo vystúpenie Pellegrini označil za jeden z najostrejších a najpriamejších prejavov od americkej administratívy za posledné obdobie, aktuality.sk

X X X

 Robert Fico s pápežom Františkom hovoril o vojne na Ukrajine i otázkach rodiny a manželstva

 Stretnutie sa zameriavalo na otázky mieru na Ukrajine a v Pásme Gazy. Premiér SR Robert Fico v piatok navštívil Vatikán, kde ho prijal pápež František. Stretnutiu dominovala najmä otázka mieru na Ukrajine a v Pásme Gazy. Fico vyzdvihol, že Svätá stolica podobne ako vláda SR presadzuje politiku mieru a dôsledného dodržiavania medzinárodného práva. TASR o tom informoval tlačový odbor Úradu vlády SR.

Fico sa Františkovi poďakoval za prejavy blízkosti k slovenskému národu a uviedol, že ho považuje za jednu z najcharizmatickejších osobností 21. storočia. Poďakoval sa tiež za podporu v súvislosti s atentátom a pápežovi zaželal skoré uzdravenie. Po ranných audienciách previezli 88-ročného Františka do nemocnice, kde musel byť hospitalizovaný v dôsledku už viac než týždeň trvajúcej bronchitídy.

Fico daroval pápežovi kópiu súsošia svätcov od slovenského sochára

Návšteva delegácie predsedu vlády SR sa uskutočnila v deň slávenia svätých Cyrila a Metoda. Pri tejto príležitosti premiér daroval pápežovi kópiu súsošia svätcov od akademického sochára Mariána Polonského. Originálne dielo sa nachádza v rímskej Bazilike Panny Márie Väčšej.

 Okrem Františka premiéra Fica v piatok prijal aj štátny sekretár Svätej stolice kardinál Pietro Parolino. Partneri na stretnutí potvrdili dobrú úroveň vzájomných vzťahov, ktoré vychádzajú zo Základnej zmluvy medzi SR a Svätou stolicou. Predseda vlády SR pri tejto príležitosti Paroliniho pozval na návštevu SR. Navrhol, aby sa návšteva uskutočnila 5. júla tohto roka počas sviatku svätého Cyrila a Metoda.

 Fico tiež vatikánskeho štátneho sekretára informoval o pripravovanej zmene Ústavy SR. Osobitnú pozornosť počas rokovania preto venovali záležitostiam týkajúcim sa manželstva, rodiny a vzdelávania.

Cestu do Vatikánu predseda vlády SR ukončil návštevou hrobu sv. Cyrila v Ríme. Vládna delegácia navštívila aj Pápežský slovenský ústav a kolégium sv. Cyrila a Metoda, aktuality.sk

X X X

 Trumpov viceprezident Vance: Sloboda slova v Európe je na ústupe. Nemôžeme sa báť počúvať ľudí, ani keď nesúhlasia s vedením krajiny

Sloboda slova je v Európe na ústupe, povedal v piatok v prejave na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii americký viceprezident J. D. Vance.

 Americký viceprezident J. D. Vance počas prejavu na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii 14. februára 2025

Európskych politikov vyzval, aby viac počúvali svojich občanov. Vance väčšinu svojho prejavu venoval kritike pomerov v Európe, o vojne na Ukrajine sa zmienil len okrajovo. Mnohé médiá pritom očakávali, že v prejave načrtnú predstavu americkej administratívy o ceste k dosiahnutiu mieru na Ukrajine.

 Vance vo svojom prejave kritizoval údajné obmedzovanie slobody slova v Európe, ako príklad spomenul okrem iného nedávno zrušené prezidentské voľby v Rumunsku. Kritizoval aj Európsku komisiu (EK) a jej politiku regulácie sociálnych sietí, ale aj vlády vo Švédsku či Británii. „Obávam sa, že sloboda slova je naprieč Európou na ústupe,“ povedal. Nemôžeme sa báť počúvať občanov, ani keď nesúhlasia s vedením krajiny, dodal.

 Podľa amerického viceprezidenta je síce dôležité, aby Európa rozvíjala svoju obranyschopnosť navonok, zároveň ale dodal, že mu väčšie starosti robí nebezpečenstvo, ktoré podľa neho Európe hrozí zvnútra.

Obáva sa, že „by sa Európa mohla zriecť niektorých základných hodnôt, hodnôt, ktoré zdieľa so Spojenými štátmi“. „Musíme robiť viac, než o demokratických hodnotách len hovoriť, musíme ich žiť,“ dodal.

„Hrozba, ktorá ma v súvislosti s Európou najviac znepokojuje, nie je Rusko, nie je Čína, ani žiadny iný externý aktér. Najväčšou hrozbou je vnútorný úpadok Európy od jej základných hodnôt, ktoré zdieľa so Spojenými štátmi. Nedávno jeden bývalý európsky komisár vystúpil v televízii a s radosťou oznamoval, že rumunská vláda práve anulovala celé voľby. A varoval, že ak sa veci nebudú vyvíjať podľa plánu, to isté sa môže stať aj v Nemecku. Takéto ľahkovážne vyhlásenia sú pre americké uši šokujúce. Roky sme počúvali, že všetko, čo financujeme a podporujeme, je v mene našich spoločných demokratických hodnôt. Od politiky voči Ukrajine až po digitálnu cenzúru – všetko je vraj na obranu demokracie. No keď vidíme, ako európske súdy rušia voľby a vysokí predstavitelia hrozia, že urobia to isté inde, mali by sme sa pýtať, či sa skutočne držíme dostatočne vysokých štandardov,“ uviedol Vance.

 Pred Vancom na bezpečnostnej konferencii hovorila predsedníčka EK Ursula von der Leyenová, značnú časť prejavu venovala vojne na Ukrajine. Uviedla okrem iného, ​​že jej pád by oslabil nielen Európu, ale aj Spojené štáty. Zatiaľ čo jej prejav v sále hotela Bayerischer Hof prerušil niekoľkokrát hlasný potlesk, na Vanceovu reč reagovalo obecenstvo zložené zo svetových politikov len vlažne.

 Téma mníchovskej konferencie, teda bezpečnosť, vo Vanceovom prejave prakticky nezaznela. Americký viceprezident len ​​zopakoval, že by Európa mala vydávať viac peňazí na svoju obranu. Prezident Donald Trump pred časom vyzval, aby spojenci v Severoatlantickej alianci vydávali na obranu päť percent hrubého domáceho produktu (HDP).

 Pôvodne sa očakávalo, že Vance využije svoj prejav na mníchovskej konferencii, aby načrtol plány Spojených štátov pod vedením prezidenta Trumpa na ukončenie vojny na Ukrajine. Niektoré nemecké médiá uvádzali, že by mohol tiež oznámiť stiahnutie časti amerických síl z Európy.

V Kyjeve aj ďalších európskych metropolách vyvolal obavy nedávny Trumpov telefonát s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Dohodli sa v ňom, že sa stretnú, najskôr v Saudskej Arábii. Kyjev aj európske štáty sa obávajú, že sa Moskva a Washington na mieru na Ukrajine dohodnú bez ich účasti.

Vance Európanov tiež vyzval, aby zastavili nelegálnu migráciu. Je to podľa neho prianím aj európskych občanov, ktorým by mali politici viac počúvať. „Zo všetkých naliehavých výziev, s ktorými sa tu zastúpené národy stretávajú, nie je žiadny podľa môjho názoru naliehavejší ako masová migrácia,“ povedal Vance. Americká vláda začala po nástupe prezidenta Trumpa k moci program rozsiahlych deportácií.

Viceprezident Vance tiež kritizoval, ako európske krajiny pristupujú k niektorým stranám označovaným za populistické. Nepriamo pritom podporil nemeckú stranu Alternatíva pre Nemecko (AfD), ktorá je označovaná za pravicovo populistickú až krajne pravicovú. „Protipožiarne múry nemajú miesto,“ uviedol.

Ako protipožiarny múr je označovaný princíp, na základe ktorého nemecké strany politického stredu nespolupracujú so stranami na okrajoch politického spektra. V Nemecku sa budúci týždeň v nedeľu uskutočnia parlamentné voľby. AfD sa v nich zrejme stane druhou najsilnejšou stranou.

AfD otvorene podporuje okrem iného blízky Trumpov spolupracovník, miliardár Elon Musk. Aj jeho vo svojom prejave Vance dnes spomenul. „Keď dokázala americká demokracia prežiť desať rokov nadávania Grety Thunbergovej, dokážete vy prežiť niekoľko mesiacov Elona Muska,“ povedal. Švédka Thunbergová sa preslávila ako zástankyňa väčšieho úsilia v boji proti klimatickým zmenám. Musk v minulých týždňoch podporil nielen AfD, ale aj ďalšie pravicovo populistické až krajne pravicové strany v Európe./agentury/

X X X

Prezident Pellegrini sa s prípadnými návrhmi zmien vo vláde najprv podrobne oboznámi

Z prezidentskej kancelárie počuť, že prezident odmieta možnosť úradníckej vlády.

Prezident SR Peter Pellegrini sa s prípadnými personálnymi návrhmi na zmeny v zložení vlády najprv podrobne oboznámi a až potom bude konať. Pre TASR to uviedli z odboru komunikácie Kancelárie prezidenta SR. Hlava štátu odmieta možnosť úradníckej vlády.

„Prezident odmieta možnosť úradníckej vlády, pretože takéto experimenty Slovensko nepotrebuje,“ priblížili pre TASR z prezidentskej kancelárie. Možnosťou riešenia politickej situácie je podľa prezidenta buď konsolidácia pomerov v parlamente pri jeho súčasnom zložení, alebo, v prípade zlyhania tejto možnosti, dohoda poslancov na predčasných voľbách. „V prípade, že prezident dostane od predsedu vlády akékoľvek personálne návrhy, podrobne sa s nimi oboznámi a až potom bude konať,“ dodala prezidentská kancelária.

Premiér Robert Fico (Smer-SD) v uplynulých dňoch avizoval, že pokiaľ sa v stranách SNS a Hlas-SD nedohodnú s odídencami, ktorí opustili ich poslanecké kluby, na obnovení stálej vládnej väčšiny, v pondelok (17. 2.) navrhne prezidentovi viaceré zmeny vo vláde. Šéf SNS Andrej Danko to považuje za porušenie koaličnej dohody.

Líder Hlasu-SD Matúš Šutaj Eštok už avizoval, že koalícia smeruje k dohode, ktorá by mala zabezpečiť väčšinu v parlamente. Hlas ponúkol podľa jeho slov Smeru-SD miesto podpredsedu vlády pre plán obnovy, aktuality.sk

X X X

Poľsko reaguje na telefonát Trumpa s Putinom: Budúcnosť Európy nesmie určovať koncert veľmocí

Je zrejmé, že pre Ukrajinu, Spojené štáty a Európu je cieľom mier. Len mier musí byť spravodlivý a trvalý – vyhlásil v TVN24 poľský minister pre záležitosti Európskej únie Adam Szłapka.

Konštatoval, že rozhovor medzi americkým prezidentom Donaldom Trumpom a ruským lídrom Vladimirom Putinom bol „signálom, ktorý môže vyvolať obavy“.

Šéf Bieleho domu v stredu telefonoval s ruským prezidentom Vladimirom Putinom a následne s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským .

Trump po debate s Putinom povedal, že smrť ruských a ukrajinských vojakov vo vojne na Ukrajine sa musí zastaviť a že obaja súhlasili s okamžitým začatím mierových rokovaní, ktoré budú viesť príslušné tímy.

„Táto správa, ktorú sme počuli od prezidenta Trumpa, že hovorili nielen o vojne na Ukrajine, ale aj o iných veciach, je prinajmenšom zvláštna. Rozprávať o umelej inteligencii, majúc v hlave obrázky z Buče, je trochu pritiahnuté za vlasy,“ vyjadril sa.

Zdôraznil však, že „skutočnosť, že počujeme o rušivom signáli, by nás nemala vystrašiť, ale mobilizovať k činu“.

Apel na jednotu v Európe

„Toto je moment, kedy je najdôležitejšie, že sa pohneme do akcie. Európa musí zostať jednotná. Musí prevziať zodpovednosť za našu bezpečnosť, musí posilniť naše obranné schopnosti,“ pokračoval.

Zdá sa, že je to spoločný postoj celej poľskej vlády. „To, čo potrebujeme, je mier. Spravodlivý mier. Ukrajina, Európa a Spojené štáty musia na ňom pracovať spolu. Spolu,“ zdôraznil premiér Donald Tusk vo štvrtok ráno na sociálnej sieti.

Podľa Szłapku sa rozhovory o konci vojny musia viesť v súlade s medzinárodným právom. „Nemôžu byť ponad hlavy Ukrajiny a mali by byť vedené spoločne Spojenými štátmi a Európou,“ zdôraznil.

Časy, keď sa myslelo na budúcnosť len pozitívne, sú podľa poľského ministra preč, aktuality.sk

X X X

 Poľský prezident Duda verí, že v Poľsku vznikne veľká americká vojenská základňa

Duda vyjadril presvedčenie o vzniku veľkej americké vojenskej základne „Fort Trump“ v Poľsku.

Poľský prezident Andrzej Duda v piatok privítal amerického ministra obrany Petea Hegsetha. Na tlačovej konferencii po stretnutí vyjadril presvedčenie, že v Poľsku vznikne „Fort Trump“ (Pevnosť Trump – pozn. TASR), veľká americká vojenská základňa, o ktorej sa diskutuje už od prvej vlády prezidenta USA Donalda Trumpa, informuje varšavský spravodajca TASR.

Poľsko nakúpilo stíhačky F-35 a USA poslali viac vojakov do krajiny

Duda zdôraznil, že prvá administratíva Trumpa bola obdobím posilňovania poľsko-amerického partnerstva. Počas tohto obdobia Poľsko nakúpilo stíhačky F-35 a USA do krajiny vyslali viac svojich vojakov. Poľský prezident pripomenul, že už vtedy podporoval zriadenie veľkej americkej základne, pre ktorú použil názov Fort Trump. Základňa dodnes nevznikla, ale USA do Poľska postupne poslali ďalších vojakov, ktorých počet v súčasnosti dosahuje takmer 8000.

Podľa poľského prezidenta je dôležité, aby spojenci v NATO zvýšili svoje obranné výdavky. „Podporujeme Trumpovu politiku, aby sa v NATO prijalo rozhodnutie o zvýšení minimálnych výdavkov na obranu. O tejto otázke som hovoril aj s prezidentom Bidenom,“ uviedol.

Duda v reakcii na vojnu na Ukrajine vyzval na dôsledné sledovanie pôvodných vyjadrení Donalda Trumpa a nielen ich mediálnych interpretácií. „Potrebujeme si všímať, aké nástroje chce Trump použiť na dosiahnutie mieru. Nejde len o vojenské prostriedky,“ dodal s tým, že Trump má najsilnejšie karty, ktorými môže zodpovedné osoby dotlačiť k rokovaciemu stolu.

Prezident Poľska označil za pozitívne, že v čase, keď sa začínajú prvé vážne diskusie o ukončení ruskej agresie na Ukrajine, prišiel americký minister obrany práve do Varšavy rokovať o politických rozhodnutiach, ktoré ovplyvnia bezpečnosť nielen USA, ale aj celého sveta. Zároveň oznámil, že v najbližších dňoch krajinu navštívi aj americký osobitný vyslanec pre Rusko a Ukrajinu Keith Kellogg.

Vo štvrtok Varšavu navštívil šéf spoločnosti Google Sundar Pichai, ktorý s poľským premiérom Donaldom Tuskom podpísal memorandum o využívaní umelej inteligencie a ohlásil zámer vzdelať milión Poliakov v moderných technológiách., aktuality.sk

X X X

Európski lídri reagujú na Vanceov prejav: Kallasová videla za jeho slovami snahu o roztržku, Störe premárnenú šancu

 Prejav amerického viceprezidenta J. D. Vance na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii znel, ako keby chcel Vance s Európou vyvolať roztržku. Povedala to v piatok šéfka diplomacie Európskej únie Kaja Kallasová.

Vanceov prejav kritizovali aj nemecký minister obrany Boris Pistorius či nórsky premiér Jonas Gahr Störe. Americký viceprezident využil svoj prejav na bezpečnostnom fóre na kritiku Európy kvôli údajnému odklonu od slobody slova.

Podľa Kallasovej chcel vyvolať roztržku

„Keď som tú reč počúvala, prišlo mi to, ako keby chceli vyvolať roztržku. A my s našimi priateľmi nechceme vyvolávať roztržky,“ uviedla v diskusnom paneli na mníchovskej konferencii Kallasová. Dodala, že spojenci by sa mali sústrediť na veľké hrozby, ako je ruská agresia voči Ukrajine.

Vance proti očakávaniam nehovoril vo svojom prejave o Ukrajine, ale venoval ho údajnému ústupu od slobody slova v Európe. Európskych politikov Vance vyzval, aby viac počúvali svojim občanom, ktorí si podľa neho želajú hlavne obmedzenie masovej migrácie. Kritizoval tiež údajné prenasledovanie populistických strán v Európe. Nepriamo podporil pred nadchádzajúcimi parlamentnými voľbami Alternatívu pre Nemecko (AfD), označovanú za pravicovo populistickú až krajne pravicovú.

 Nemecký minister obrany Pistorius označil vo svojom prejave Vanceovu kritiku za neprijateľnú. „Či som to pochopil správne, porovnáva situáciu v určitých častiach Európy s tou v autoritárskych oblastiach. To je neprijateľné,“ povedal.

Prejav kritizoval tiež nórsky premiér Gahr Störe. Dôkazom, že sloboda slova v Európe panuje, je podľa neho fakt, že Vance mohol svoj prejav preniesť. Kritizoval predovšetkým skutočnosť, že Vance nevyužil svoj prejav, „aby hovoril o niektorých kľúčových bezpečnostných problémoch, ktorým dnes čelíme“. Označil to za „premárnenú šancu“.

„To, čo sa deje na Ukrajine, čo sa deje v Rusku, čo sa deje v Číne, je menej dôležité ako údajná strata slobody slova v Európe? S tým nesúhlasím,“ dodal predseda nórskej vlády.

Tiež bývalý americký veľvyslanec pri NATO Ivo Daalder webu Politico povedal, že to nebol prejav, ktorý by očakával „v 21. storočí a určite nie od amerického viceprezidenta na najdôležitejšej európskej bezpečnostnej konferencii“./agentury/

X X X

Hegseth za pár dní zmenil rétoriku. Najprv „USA nikam neodchádzajú“, potom v Európe americkí vojaci „nebudú večne“

Americký minister obrany Pete Hegseth v piatok upozornil európskych spojencov v rámci NATO, aby nepredpokladali, že prítomnosť amerických vojakov na kontinente bude „trvať večne“. Šéf Pentagónu sa tak vyjadril počas stretnutia so svojim poľským kolegom Władysławom Kosiniakom-Kamyszom vo Varšave, kde vyzval európske krajiny, aby zvýšili svoje výdavky na obranu.

 Minister obrany Spojených štátov Pete Hegseth počas konferencie po stretnutí ministrov obrany NATO v sídle NATO v Bruseli, štvrtok 13. februára 2025.

Hegseth pricestoval do Poľska v rámci svojej prvej cesty do Európy vo funkcii dôležitého predstaviteľa administratívy prezidenta Donalda Trumpa, ktorý opakovane nalieha na členov NATO, aby zvýšili svoje vojenské výdavky.

Poľsko, ktoré susedí s Ruskom aj Ukrajinou, Hegseth označil za „vzorového spojenca“ v oblasti výdavkov krajiny na obranu. Varšava plánuje v tomto roku vynaložiť na obranu 4,7 percenta svojho hrubého domáceho produktu. Je to výrazne nad súčasnou minimálne požadovanou úrovňou aliancie, ktorá je dve percentá.

 Poľský minister obrany konštatoval, že súčasná kapacita výroby zbraní v Európe „nestačí“. „Európa sa musí zobudiť. Európa musí investovať do zbrojárskeho priemyslu.“ povedal Kosiniak-Kamysz.

Hegsethove piatkové vyjadrenia sú v rozpore s tým, čo tvrdil ešte v utorok tento týždeň. Na rokovaní Ramsteinskej skupiny v Mníchove potvrdil, že Spojené štáty „nikam neodchádzajú“, budú sa aj naďalej angažovať v európskej bezpečnosti a budú tiež ďalej podporovať Ukrajinu. USA ale zároveň podotkli, že už nebudú tolerovať „nevyvážené vzťahy“ v rámci Severoatlantickej aliancie a že očakávajú, že Európa poskytne „drvivú“ časť budúcej pomoci napadnutej krajine.

 Americký minister tiež vyhlásil, že Európa musí urýchlene zvýšiť výdavky na svoju obranu. „Európsky kontinent si zaslúži byť oslobodený od akejkoľvek agresie, no mali by to byť práve krajiny v ňom, ktoré najviac investujú“ do jeho obrany, povedal Hegseth.

„Naliehavosť tejto situácie vyžaduje, aby sa priatelia rozprávali s priateľmi o spôsobilostiach, o vedení, o posilnení, o rozdelení bremena,“ uviedol Hegseth.

Zopakoval požiadavku amerického prezidenta Donalda Trumpa, aby krajiny NATO zvýšili výdavky na obranu na hodnotu päť percent HDP, čo je viac ako dvojnásobok súčasného stavu. Málokto v Európe tento cieľ považuje za splniteľný, pripomína AFP./agentury/

X X X

Hegseth za pár dní zmenil rétoriku. Najprv „USA nikam neodchádzajú“, potom v Európe americkí vojaci „nebudú večne“

Americký minister obrany Pete Hegseth v piatok upozornil európskych spojencov v rámci NATO, aby nepredpokladali, že prítomnosť amerických vojakov na kontinente bude „trvať večne“. Šéf Pentagónu sa tak vyjadril počas stretnutia so svojim poľským kolegom Władysławom Kosiniakom-Kamyszom vo Varšave, kde vyzval európske krajiny, aby zvýšili svoje výdavky na obranu.

 Minister obrany Spojených štátov Pete Hegseth počas konferencie po stretnutí ministrov obrany NATO v sídle NATO v Bruseli, štvrtok 13. februára 2025.

Hegseth pricestoval do Poľska v rámci svojej prvej cesty do Európy vo funkcii dôležitého predstaviteľa administratívy prezidenta Donalda Trumpa, ktorý opakovane nalieha na členov NATO, aby zvýšili svoje vojenské výdavky.

Poľsko, ktoré susedí s Ruskom aj Ukrajinou, Hegseth označil za „vzorového spojenca“ v oblasti výdavkov krajiny na obranu. Varšava plánuje v tomto roku vynaložiť na obranu 4,7 percenta svojho hrubého domáceho produktu. Je to výrazne nad súčasnou minimálne požadovanou úrovňou aliancie, ktorá je dve percentá.

 Poľský minister obrany konštatoval, že súčasná kapacita výroby zbraní v Európe „nestačí“. „Európa sa musí zobudiť. Európa musí investovať do zbrojárskeho priemyslu.“ povedal Kosiniak-Kamysz.

Hegsethove piatkové vyjadrenia sú v rozpore s tým, čo tvrdil ešte v utorok tento týždeň. Na rokovaní Ramsteinskej skupiny v Mníchove potvrdil, že Spojené štáty „nikam neodchádzajú“, budú sa aj naďalej angažovať v európskej bezpečnosti a budú tiež ďalej podporovať Ukrajinu. USA ale zároveň podotkli, že už nebudú tolerovať „nevyvážené vzťahy“ v rámci Severoatlantickej aliancie a že očakávajú, že Európa poskytne „drvivú“ časť budúcej pomoci napadnutej krajine.

 Americký minister tiež vyhlásil, že Európa musí urýchlene zvýšiť výdavky na svoju obranu. „Európsky kontinent si zaslúži byť oslobodený od akejkoľvek agresie, no mali by to byť práve krajiny v ňom, ktoré najviac investujú“ do jeho obrany, povedal Hegseth.

„Naliehavosť tejto situácie vyžaduje, aby sa priatelia rozprávali s priateľmi o spôsobilostiach, o vedení, o posilnení, o rozdelení bremena,“ uviedol Hegseth.

 Zopakoval požiadavku amerického prezidenta Donalda Trumpa, aby krajiny NATO zvýšili výdavky na obranu na hodnotu päť percent HDP, čo je viac ako dvojnásobok súčasného stavu. Málokto v Európe tento cieľ považuje za splniteľný, pripomína AFP./agentury/

X X X

Moldavskí policajti zadržali tri osoby podozrivé z väzieb na Vagnerovu skupinu

Zadržali celkovo tri osoby a zaistili veľké množstvo dokumentov, fotografií a videozáznamov.

Moldavské úrady v spolupráci s Europolom v piatok vykonali razie vo viac ako 50 objektoch spojených s ľuďmi podozrivými z členstva v ruskej polovojenskej organizácii Vagnerova skupina. Celkovo zadržali tri osoby. TASR o tom informuje podľa tlačovej správy Europolu.

Počas razií polícia zaistila veľké množstvo dokumentov, fotografií a videozáznamov, ktoré usvedčujú podozrivé osoby z pôsobenia vo Vagnerovej skupine.

Zadržaní ľudia sa údajne zúčastnili na bojoch o ukrajinské mesto Bachmut

Zadržaní moldavskí štátni príslušníci sa údajne zúčastnili na bojoch o ukrajinské mesto Bachmut v roku 2023 alebo v bitke o donecké letisko, ktorá sa odohrala ešte v roku 2014. Údajne boli aj súčasťou práporu Somalia, ktorý pôsobil v štruktúrach separatistickej Doneckej ľudovej republiky.

Zo zistených informácií podľa polície tiež vyplýva, že vyšetrované osoby vyznamenalo vedenie separatistických republík vojenskými oceneniami.

Na vyšetrovaní spolupracovali moldavské a ukrajinské orgány. Europol ich podporoval sprostredkovaním informačnej výmeny a koordinovaním operačných činností. Poskytol tiež podporu pri vyšetrovaní zapojenia podozrivých osôb do vojnových zločinov na Ukrajine.

Polovojenskú Vagnerovu skupinu založil v roku 2014 ruský oligarcha Jevgenij Prigožin. Pôsobila najmä na Blízkom východe, Afrike a na Ukrajine. Až do vzbury v lete 2023 viedla tvrdé boje vo viacerých oblastiach ukrajinského frontu, aktuality.sk

X X X

Odstupujúci šéf katastra Juraj Celler je už niekoľko rokov obžalovaný

Juraj Celler avizoval, že odstúpi po kybernetickom útoku na kataster ešte 20.januára. S odchodom sa však zrejme neponáhľa.

Predseda Úradu geodézie, kartografie a katastra SR Juraj Celler sa koncom januára vzdal funkcie. Na rezignáciu v súvislosti s hackerským útokom na informačný systém úradu ho vtedy vyzval nielen minister vnútra Matúš Šutaj Eštok, ale aj samotný premiér Robert Fico.

Tvnoviny.sk upozornili však na to, že po viac ako troch týždňoch je Juraj Celler stále na svojom mieste a poberá šesťtisícový plat. Redaktori navyše zistili, že šéf katastra je už niekoľko rokov obžalovaný pre pokračovací obzvlášť závažný zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku.

Ten mal podľa obžaloby spáchať u svojho predchádzajúceho zamestnávateľa. Firma sa zaoberala plánovaním a výstavbou solárnych elektrární. Prokurátor mu kladie za vinu škodu na úrovni jedného milióna eur. Súd pokračuje v máji.

Cellera navrhol do funkcie minister pôdohospodárstva. V tom čase bol súčasný šéf katastra už dávno obžalovaný. Minister Richard Takáč tvrdí, že informácie o tom nemal. Zdôraznil, že platí prezumpcia neviny, aktuality.sk

X X X

D. Vance: Najväčšou hrozbou pre Európu nie je Rusko či Čína, ale úpadok jej hodnôt 

Prejav amerického viceprezidenta J. D. Vancea na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii.

 Viceprezident Spojených štátov amerických J. D. Vance sa prihovára publiku počas Mníchovskej bezpečnostnej konferencie v hoteli Bayerischer Hof v Mníchove v Nemecku v piatok 14. februára 2025.

To, o čom chcem dnes hovoriť, sú samozrejme naše spoločné hodnoty. Je skvelé byť späť v Nemecku. Ako ste už počuli, minulý rok som tu bol ako senátor Spojených štátov. Stretol som sa s britským ministrom zahraničia Davidom Lamym a vtipkoval som, že obaja máme teraz iné funkcie ako pred rokom. Teraz je čas, aby všetky naše krajiny, všetci z nás, ktorí máme to šťastie, že nám naši ľudia zverili politickú moc, túto moc využili rozumne na zlepšenie ich životov.

Počas pobytu v Mníchove som strávil nejaký čas aj mimo stien tejto konferencie. Bol som veľmi ohromený pohostinnosťou ľudí, aj keď stále prežívajú včerajší strašný útok. Prvýkrát som bol v Mníchove s manželkou, ktorá je tu dnes so mnou, na súkromnej ceste. Vždy som miloval toto mesto a jeho obyvateľov. Chcem len povedať, že sme veľmi dojatí a naše myšlienky a modlitby smerujú k Mníchovu a všetkým, ktorých sa dotklo toto zlo spôsobené tejto krásnej komunite. Myslíme na vás, modlíme sa za vás a určite vám budeme v nadchádzajúcich dňoch a týždňoch držať palce.

Dúfam, že toto nebude posledný potlesk, ktorý dnes dostanem. Schádzame sa tu, aby sme diskutovali o bezpečnosti. Bežne myslíme na hrozby našej vonkajšej bezpečnosti – vidím tu mnoho významných vojenských predstaviteľov. No zatiaľ čo administratíva Donalda Trumpa berie bezpečnosť Európy veľmi vážne a verí, že môžeme dospieť k rozumnému riešeniu medzi Ruskom a Ukrajinou, zároveň veríme, že v nasledujúcich rokoch musí Európa urobiť veľký krok vpred a viac sa postarať o vlastnú obranu.

Hrozba, ktorá ma v súvislosti s Európou najviac znepokojuje, nie je Rusko, nie je Čína, ani žiadny iný externý aktér. Najväčšou hrozbou je vnútorný úpadok Európy od jej základných hodnôt, ktoré zdieľa so Spojenými štátmi. Nedávno jeden bývalý európsky komisár vystúpil v televízii a s radosťou oznamoval, že rumunská vláda práve anulovala celé voľby. A varoval, že ak sa veci nebudú vyvíjať podľa plánu, to isté sa môže stať aj v Nemecku.

Takéto ľahkovážne vyhlásenia sú pre americké uši šokujúce. Roky sme počúvali, že všetko, čo financujeme a podporujeme, je v mene našich spoločných demokratických hodnôt. Od politiky voči Ukrajine až po digitálnu cenzúru – všetko je vraj na obranu demokracie. No keď vidíme, ako európske súdy rušia voľby a vysokí predstavitelia hrozia, že urobia to isté inde, mali by sme sa pýtať, či sa skutočne držíme dostatočne vysokých štandardov.

A hovorím „my“, pretože verím, že sme na tej istej strane. Musíme viac než len hovoriť o demokratických hodnotách – musíme ich aj žiť.

Počas studenej vojny bola na jednej strane demokracia a na druhej tyrania. Tí, ktorí cenzurovali disidentov, zatvárali kostoly a rušili voľby, neboli tí dobrí. A našťastie prehrali. Prehrali, pretože neuznávali výnimočné požehnania slobody – slobodu experimentovať, robiť chyby, inovovať, budovať. Nemôžete prikázať inovácie, rovnako ako nemôžete ľuďom prikázať, čo si majú myslieť alebo čomu veriť.

No keď sa dnes pozerám na Európu, nie je mi vždy jasné, čo sa stalo s víťazmi Studenej vojny. V Bruseli komisári EÚ varujú občanov, že plánujú vypínať sociálne siete počas občianskych nepokojov, ak tam zaznamenajú „nenávistný obsah“. V Nemecku polícia robí razie u občanov, ktorí sa na internete dopustili údajne antifeministických komentárov.

V Švédsku bol nedávno kresťanský aktivista odsúdený za účasť na pálení Koránu, čo viedlo k vražde jeho priateľa. Sudca v jeho prípade uviedol, že švédske zákony na ochranu slobody prejavu v skutočnosti „neposkytujú voľnú ruku na vyjadrenie bez rizika, že urazíte skupinu s určitým presvedčením.“

V Británii bol Adam Smith-Connor, 51-ročný fyzioterapeut a armádny veterán, obvinený zo „zločinu“ státia 50 metrov od potratovej kliniky a tichej modlitby počas troch minút. Neobťažoval nikoho, neinteragoval s nikým – iba sa ticho modlil sám za seba.

Britská vláda ho napriek tomu uznala vinným a nariadila mu zaplatiť tisíce libier za porušenie nového zákona o ochranných zónach, ktorý kriminalizuje tichú modlitbu a iné akcie v blízkosti potratových zariadení.

Nejde o ojedinelý prípad. Len pred pár mesiacmi škótska vláda začala rozposielať varovné listy občanom, ktorých domovy sa nachádzajú v takzvaných „zónach bezpečného prístupu“, kde im pripomenuli, že aj súkromná modlitba môže byť porušením zákona.

A to nás privádza späť do Mníchova, kde organizátori tejto konferencie zakázali účasť zákonodarcov z populistických strán, či už zľava alebo sprava.

Prezident Trump jasne povedal, že verí, že naši európski spojenci musia prevziať väčšiu zodpovednosť za budúcnosť tohto kontinentu. Nemôžeme stále hovoriť len o tom, pred čím sa bránime – musíme sa tiež pýtať, čo vlastne bránime.

Najväčšou výzvou dneška je masová migrácia. Dnes v Nemecku žije historicky najvyšší podiel prisťahovalcov a ich počet stále rastie. To isté platí pre USA.

Demokracia spočíva na posvätnom princípe, že hlas ľudu má význam. Nemôžeme sa báť počúvať našich občanov – ani keď nesúhlasia s vedením krajiny./agentury/

X X X

Po Muskovi podporil AfD aj Vance. Weidelová mu polichotila: Vynikajúci prejav

Americký viceprezident J. D. Vance sa dnes na okraj Mníchovskej bezpečnostnej konferencie stretol s Alicou Weidelovou, ktorá je kandidátkou Alternatívy pre Nemecko (AfD) na spolkovú kancelárku. S odvolaním sa na svoje zdroje o tom informovala nemecká verejnoprávna televízia ZDF. Spolupredsedníčka AfD Weidelová na sieti X ocenila viceprezidentov prejav na konferencii ako vynikajúci. O AfD sa zaujímajú nemecké tajné služby kvôli jej krajne pravicovým aktivitám.

 Viceprezident USA J.D. Vance, druhý vpravo, a minister zahraničných vecí USA Marco Rubio, uprostred, počas stretnutia s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským na okraj Mníchovskej bezpečnostnej konferencie v piatok 14. februára 2025.

Vance v Mníchove hovoril o údajnom ústupe od slobody slova v Európe. Európske politiky vyzval, aby viac počúvali svojich občanov, ktorí si podľa neho želajú hlavne obmedzenie masovej migrácie. Kritizoval tiež údajné prenasledovanie populistických strán v Európe.

Nepriamo potom Vance pred nadchádzajúcimi parlamentnými voľbami podporil AfD, keď vyhlásil, že pre protipožiarne múry nie je miesto. Ako protipožiarny múr je označovaný princíp, na základe ktorého nemecké strany politického stredu nespolupracujú so stranami na okrajoch politického spektra.

„Vynikajúci prejav,“ napísala Weidelová. „Samozrejme bez potlesku od CDU, CSU, SPD a Zelených,“ poznamenala s odkazom na konzervatívnu Kresťanskodemokratickú úniu (CDU), jej bavorskú sestru Kresťansko-sociálnu úniu (CSU) a sociálnych demokratov (SPD). Vo svojom odkaze pripomenuli viceprezidentove slová o tom, že protipožiarne múry nemajú miesto.

AfD a Weidelovú už skôr opakovane podporil miliardár a majiteľ siete X Elon Musk, ktorý je blízkym spolupracovníkom amerického prezidenta Donalda Trumpa. V Nemecku vyvolali Muskove aktivity pobúrenia. Podľa niektorých nemeckých politikov sa mieša do predvolebného boja a ohrozuje dobré vzťahy medzi Nemeckom a USA. Aj kancelár Olaf Scholz sa k situácii vyjadril. „O tom, ako to bude v Nemecku ďalej vyzerať, rozhodnú občianky a občania. Nerozhodujú o tom majitelia sociálnych sietí,“ uviedol v novoročnom prejave.

V Nemecku sa budúci týždeň v nedeľu uskutočnia parlamentné voľby. AfD sa v nich zrejme stane druhou najsilnejšou stranou. Víťazstvo prieskumy sľubujú konzervatívnu úniu CDU/CSU./agentury/

X X X

Česi dali Ľubomírovi Feldekovi medailu. Čo on na to? V krčme sa Česi a Slováci môžu pobiť, ale naše vzťahy sa nepokazia

Básnik a prekladateľ Ľubomír Feldek si prevzal českú medailu Za zásluhy o diplomaciu, ktorú mu v mene ministra Jana Lipavského odovzdal veľvyslanec Rudolf Jindrák. Ten Feldeka označil za symbol priateľstva Čechov a Slovákov.

 Český veľvyslanec v SR Rudolf Jindrák odovzdal Ľubomírovi Feldekovi medailu Za zásluhy o diplomaciu.

Feldek dostal medailu za prínos k československej a následne k českej a slovenskej kultúrnej spolupráci, ako aj k vzťahom medzi Českom a Slovenskom.

„Ľubomír Feldek je človek hlboko spojený s Československom, rodinnými koreňmi a v neposlednom rade tým, že žil striedavo v Prahe i Bratislave. Je to človek, ktorý si uvedomuje, aké dôležité je partnerstvo a hlboké spojenectvo Čechov a Slovákov,“ povedal Jindrák.

Dodal, že Feldek sa dokáže ozvať voči bezpráviu. V tejto súvislosti pripomenul Feldekov protest z roku 1989 proti uväzneniu Václava Havla v komunistickom Československu.

„Český a slovenský národ stáročia spájajú nielen politické a kultúrne, ale aj ľudské a citové vzťahy,“ povedal Feldek.

V súčasnosti 88-ročný Feldek sa presadil aj v prozaickej tvorbe a niektoré jeho hry a adaptácie uviedli divadlá v Česku a na Slovensku. Stal sa uznávaným prekladateľom, napísal napríklad aj scenár k obľúbenej rozprávke Perinbaba režiséra Juraja Jakubiska.

V roku 2004 bola v češtine vydaná jeho Veľká kniha slovenských rozprávok. Do slovenčiny zase prebásnil napríklad zbierku balád Kytice z pera Karla Jaromíra Erbena.

Feldek nie je prvým Slovákom, ktorý dostal uvedené ocenenie. Napríklad predvlani medailu prevzal významný slovenský herec Martin Huba./agentury/

X X X

Švédsko odsúdilo muža na viac ako tri roky za pripojenie k IS

Muž bol odsúdený podľa nových právnych predpisov zakazujúcich účasť v teroristickej skupine.

Švédsky súd v piatok odsúdil muža na tri roky a tri mesiace väzenia za to, že sa pridal k skupine Islamský štát (IS). Ide o prvý takýto rozsudok v Švédsku od zavedenia nových právnych predpisov zakazujúcich účasť v teroristickej skupine. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Muž cestoval do Somálska trikrát na účely terorizmu

Súd oznámil, že 22-ročného muža uznal za vinného z účasti v teroristickej organizácii, ako aj financovania terorizmu a troch prípadov cestovania do zahraničia na účely terorizmu. Podľa súdu sa všetky obvinenia týkajú IS a muž údajne trikrát cestoval do Somálska.

Ide o prvé odsúdenie za trestný čin „účasti v teroristickej organizácii“ podľa zákona, ktorý švédsky parlament prijal v roku 2023.

Švédsko podľa AFP prijíma prísnejšie protiteroristické zákony od roku 2017, keď žiadateľ o azyl uzbeckého pôvodu vrážal nákladným autom do ľudí na rušnej obchodnej ulici v Štokholme a zabil päť osôb. Muž prisahal vernosť práve IS.

Severská krajina však kvôli zákonu o účasti v teroristickej skupine musela v roku 2022 zmeniť ústavu, keďže sa usúdilo, že táto legislatíva porušuje švédske zákony o slobode združovania.

K prijatiu zákona došlo aj v čase, keď Turecko brzdilo snahu Švédska o vstup do NATO. Práve Ankara požadovala, aby Švédsko potlačilo extrémistické skupiny.