V hre je aj Banáš, rokuje sa aj s Forróom, politológovia hovoria o šikovnom ťahu. Peter Pellegrini je v úrade oficiálne tretí deň a okrem prvej pracovnej cesty, na ktorej zastúpil premiéra Roberta Fica (Smer), ktorý sa zotavuje začal okolo seba budovať aj svoj tím. V nedeľu po inaugurácii predstavil svoj „top tím“ zložený z vedúceho kancelárie Petra Vodrášku, vedúceho kabinetu Martina Čapliara a hovorkyne Patrície Medveď Macíkovej.
Okrem toho bude radiť bývalý diplomat, neúspešný kandidát na prezident a jeho neskorší podporovateľ Ján Kubiš a rokovania v rámci vzniku nového tímu budú prebiehať s ďalším z jeho podporovateľov a neúspešných kandidátov Krisztiánom Forróom, lídrom Maďarskej aliancie, čo pre Pravdu potvrdila hovorkyňa strany. Koho si plánuje prezident Pellegrini vziať do paláca?
Peter Pellegrini prezradil prvé mená z jeho tímu, niektoré ešte nie sú isté. Medzi menami sa objavil aj Jozef Banáš, spisovateľ a otec moderátorky Adely Vinczeovej, ktorý je v posledných rokoch spomínaný najmä kvôli jeho kontroverzným postojom počas pandémie.
Pellegrini postupne zverejňuje prvé lastovičky, ktoré budú súčasťou jeho prezidentského tímu na najbližších päť rokov. Niekoľko z nich prezradil v prvých rozhovoroch, ďalšie chce zverejniť po dohode s ľuďmi. „Nikdy som sa neobklopoval takými kolegami, čo mi len pritakávali, ale takými, ktorí sa ma neboja aj kritizovať,“ povedal Pellegrini v rozhovore pre RTVS. Priznal, že „základný výsadok“, teda najnutnejších spolupracovníkov a „top tím“, už má v paláci.
„O menách poradcov postupne informuje prezident Peter Pellegrini. Zároveň postupne budeme tieto informácie zverejňovať aj na webovej stránke,“ uviedol Lukáš Laczko z tlačového odboru kancelárie prezidenta. Na oficiálnom prezidentskom webe však bolo miesto prezidentskej štandardy súkromné logo „PP“ z Pellegriniho prezidentskej kampane. V pondelok podvečer vrátili miesto loga štandardu.
Podľa Trubača si treba uvedomiť, že Kancelária prezidenta SR má približne stovku zamestnancov a aj keď je to čo do počtu zamestnancov malý úrad, je to ústredný orgán štátu, ktorý riadi chod celej republiky. „Úrad kancelárie prezidenta bude fungovať ďalej so štátnymi zamestnancami – niektorí v štátnej, niektorí vo verejnej službe. Neznamená to, že keď odíde pani prezidentka, palác ostane prázdny,“ uviedol pre Pravdu.
Je prirodzené, že s novým prezidentom do paláca prichádzajú aj nové mená a nový odborníci. Odborník na komunikáciu, protokol a etiketu a bývalý hovorca prezidenta Ivana Gašparoviča Marek Trubač pred časom pre Pravdu uviedol, že niektorí pracovníci vrátane poradcov fungujú na dočasné zmluvy, teda počas jednej éry „prezidentovania“.
Aj pri výmene čelných predstaviteľov ministerstiev, vlády či parlamentu sa menia najbližšie tímy spolupracovníkov. Podľa Trubača väčšina zamestnancov ostáva, menia sa zväčša kľúčové pozície a členovia tlačového odboru, teda najbližší ľudia prezidenta. „Keď pán Gašparovič nastúpili v roku 2004 do úradu, vymenili sa dvaja ľudia – vedúci Kancelárie prezidenta, akademik Milan Čič a hovorca, ktorým som sa stal ja,“ spomína. Väčšina ľudí ostalo v paláci od čias Rudolfa Schustera či Michala Kováča. Nemení sa zväčša ani odbor protokolu.
Kto bude v prezidentovom tíme?
Pellegrini zatiaľ oficiálne potvrdil päť mien, vrátane vzniku nového poradcovského tímu pre národnostné menšiny a objavili sa aj dve mená prezidentových staronových poradcov.
1. Peter Vodráška, vedúci Kancelárie prezidenta SR
Novým „kancelárom“, teda hlavou kancelárie a pravou rukou prezidenta bude Peter Vodráška. „Je to právnik, poznám ho dlhé roky, veľmi dobre sa mi s ním spolupracuje a myslím si, že bude vedieť dôstojne zastať funkcie výkonného riadiaceho pracovníka celej kancelárie,“ uviedol Pellegrini. V Národnej rade SR (NR SR) pôsobil takmer desať rokov. Začínal ako štátny radca Kancelárie NR SR a právny poradca na sekretariáte Ústavnoprávneho výboru NR SR, ktorý od roku 2018 viedol. Od marca 2020 bol riaditeľom organizačného odboru NR SR. Právo vyštudoval, ako mnohí Pellegriniho spolupracovníci, v Banskej Bystrici. Pôsobil ako právny analytik a prax získal aj na exekučnom úrade.
Pellegrini: Moje hodnoty ako prezidenta sú štát, národ, rodina a človek
2. Patrícia Medveď Macíková, hovorkyňa prezidenta SR
Hovorkyňou prezidenta bude Patrícia Medveď Macíková, ktora stojí po jeho boku niekoľko rokov. „Ľudia ju poznajú, médiá ju poznajú a ja ju poznám. Je so mnou už od Úradu vlády a prichádza aj sem. Zároveň končí svoje pôsobenie v Národnej rade SR,“ povedal prezident v RTVS. Medveď Macíková pôsobí v oblasti komunikácie, PR a marketingu viac ako 15 rokov. Pôvodne pôsobila ako redaktorka RTVS, neskôr ako vedúca tlačového oddelenia Finančnej správy za druhej a tretej Ficovej vlády v čase, keď ministerstvo financií viedol Peter Kažimír.
V roku 2017 sa stala hovorkyňou Úradu vlády krátko predtým, než došlo na poste premiéra k výmene a premiérom sa stal práve Pellegrini. Odvtedy spolupracujú. Spolu s Pellegrinim odišla do strany Hlas, kde robila hovorkyňu. Po prezidentských voľbách jej miesto postupne prebrala Karolína Ducká, bývalá novinárka a hovorkyňa strany Sieť či ministerstva dopravy v čase, keď mu šéfoval Roman Brecely. Medveď Macíková sa predstavila ako hovorkyňa Pellegriniho a krátko pred inauguráciou potvrdila, že bude po jeho boku pokračovať a bude jeho hovorkyňou aj v prezidentskej funkcii.
Na tlačovom oddelení sa menia všetci. Po piatkovej rozlúčke s prezidentkou Zuzanou Čaputovou sa pomimo kamier lúčil aj jej tím z tlačového oddelenia. Všetci vrátane Martina Strižinca či Jozefa Mateja z paláca odišli s prezidentkou. Jediným, kto z prezidentkinho tímu ostáva, je Lukáš Laczko.
3. Martin Čapliar, vedúci kabinetu prezidenta
Kabinet prezidenta povedie regionálny politik Martin Čapliar z Veľkého Krtíša, kde pôsobil ako mestský poslanec. V roku 2022 kandidoval za poslanca do banskobystrickej župy. V minulom volebnom období bol poslaneckým asistentom Pellegriniho. V predčasných parlamentných voľbách bol na kandidátke Hlasu na 148. mieste. Bol aj pri formovaní strany Hlas, pracoval na logu či základných heslách a pomáhal aj v kampani. Po predčasných voľbách riadil Kanceláriu predsedu parlamentu. Okrem toho sa dlhodobo zaoberá neziskovou činnosťou v rámci politických mimovládok. Pellegrini uviedol, že na sekretariáte bude aj niekoľko z jeho súčasných kolegýň.
4. Miroslav Slašťan, poradca prezidenta pre právne otázky
Ďalším známym menom je nový poradca prezidenta pre medzinárodné právo, právne a ústavnoprávne otázky Miroslav Slašťan. Pôsobí ako profesor na bratislavskej Univerzite Komenského, kde sa venuje aplikácii práva Európskej únie, súkromnému aj obchodnému medzinárodnému právu, rozhodcovským konania, verejnému obstarávaniu či súdnemu systému. Vyštudoval právo na UNB v Banskej Bystrici, približne v čase, keď tam Pellegrini študoval ekonómiu. Pôsobil na svojej materskej univerzite, v Justičnej akadémii, Paneurópskej vysokej škole a ako expert na zahraničné právo v Ústave znaleckej činnosti.
5. Ján Kubiš, poradca pre zahraničné otázky
Prvým potvrdeným poradcom Pellegriniho bol bývalý diplomat a jeho protikandidát v prezidentských voľbách Ján Kubiš. Novému prezidentovi bude radiť v zahraničných otázkach a medzinárodnej politike. „Som rád, že budem mať pri sebe takéhoto skúseného diplomata a budem sa s ním vedieť poradiť pri príprave na samity a ťažké diskusie,“ povedal Pellegrini. Kubiš bol v minulosti aj ministrom zahraničných vecí za prvej vlády Roberta Fica.
V prvom kole prezidentských volieb len 2,02 percenta voličských hlasov. Pred druhým kolom osobne podporil práve Pellegriniho, svojim voličom však žiadne odporúčanie nedal. Bývalý diplomat odmieta, že si ho Pellegrini vybral za poradcu pre zahraničné otázky kvôli tomu, že ho podporil v prezidentských voľbách. Kubiš povedal, že má skúsenosti aj zo zahraničia a môže v Prezidentskom paláci zužitkovať i svoje kontakty v zahraničí.
6. Nový poradcovský tím a rokovania s Forróom
Novinkou by mal v paláci byť aj poradcovský tím pre oblasť národnostných menšín. „Chcem, aby tu bol zástupca maďarskej komunity, ktorého budem vyberať spolu so zástupcami tejto komunity, aby tu bol zástupca rusínov, českej menšiny a všetkých ďalších, ktorí tu žijú,“ povedal Pellegrini. Líder Maďarskej aliancie Krisztián Forró aktuálne rokuje o možnosti, že sa stane členom tímu ako zástupca maďarskej komunity. „Áno oslovil a budú o tom rokovať,“ reagovala pre Pravdu hovorkyňa Maďarskej aliancia Eva Pálinkás na otázku, či Pellegrini oslovil Forróa v rámci vznikajúceho tímu. Maďarská aliancia upresnila, že poradcom by sa mohol stať niekto z Maďarskej aliancie, na kom sa zhodne strana, že ho nominuje ako poradcu. Zatiaľ je otázne, či by to mohol byť Forró. Rokovania sú v počiatočnom štádiu.\
Líder Maďarskej aliancie bol podobne ako Kubiš jedným z kandidátov v prezidentských voľbách. V prvom kole získal 2,9 percenta a skončil na štvrtom mieste. Pred druhým kolom sa rozhodol podporiť Pellegriniho a vyzval, aby ho vo voľbách Maďari volili. Hlasy maďarskej menšiny patrili vo voľbách k rozhodujúcim. Podporu potvrdil na spoločnej tlačovej konferencii, ktorú Pellegriniho hovorkyňa oznámila počas výjazdového rokovania v Galante, na ktorom bol aj Forró. Premiér Robert Fico vtedy prisľúbil južným okresom, najmä Galante a Dunajskej Strede finančnú pomoc.
7. Jozef Banáš, poradca pre oblasť médií a kultúry
Po boku Pellegriniho by mohol byť aj spisovateľ a otec moderátoky Adely Vinczeovej Jozf Banáš. Pellegrini pre Markízu priznal, že toto meno určite vzbudí rozruch. „Je dnes najúspešnejším spisovateľom, má najviac prekladané knihy do rôznych svetových jazykov, myslím si, že by mohol priniesť zaujímavý pohľad na to, čo sa v spoločnosti deje,“ povedal. Banáš bol na zozname ŠtB a počas pandémie konšpiroval o tom, že covid vlastne nie je až taký nebezpečný. „Zatiaľ ste nás nepresvedčili o nebezpečenstve tejto ‚hnusoby‘,“ napísal ešte v septembri 2020 na Facebooku, kde zverejnil odkaz pre premiéra Igora Matoviča. Po tom, čo kvôli covidu skončil v nemocnici, svoj názor prehodnotil. Pellegrini s ním zatiaľ komunikuje, jeho pozícia tak nie je istá. Banáš v predvolebnej kampani deň pred začiatkom moratória moderoval diskusiu, kde debatoval s vtedy kandidujúcim Pellegrinim a českým expremiérom Andrejom Babišom. Bol prítomný aj na inaugurácii.
8. Marián Bednár a Michal Hlaváč, poradcovia
S Pellegrinim do paláca odchádzajú aj jeho doterajší poradcovia. Prvým je Marián Bednár, ktorý podľa agentúry SITA pôsobil ako redaktor Rádia Slobodná Európa a riadil odbor komunikácie Kancelárie prezidenta Ivana Gašparoviča. Je manželom riaditeľky spravodajstva a publicistiky v ta3 Zuzany Martinákovej. Druhým je Michal Hlaváč, bývalý novinár, ktorý vypomáhal aj v kampani v strane Sieť, bol šéfom tlačového odboru pod Brecelym (Sieť), spolu s Radovanom Cholevom založili blog a neskôr združenie s názvom Vrtieť psom a od roku 2016 pomáhal s komunikáciou Robertovi Ficovi na Úrade vlády. Obaja patria medzi Pellegriniho poradcov od roku 2018.
Ako hodnotia Pellegriniho politológovia?
Politológovia pre Pravdu zhodnotili doteraz zverejnené mená, ako aj to, či ich niektorá nominácia prekvapila alebo nie.
Radoslav Štefančík: „Neprekvapilo. Nemal som totiž nejaké konkrétne očakávania, takže žiadne z týchto mien ma prekvapiť ani nemohlo. Napokon, väčšinu z tých ľudí ani nepoznám. V každom prípade pozitívne hodnotím, že si vybral pána Kubiša, ako aj Forróa. Je dobré, že prezident myslí aj na národnostné menšiny. Ešte by sa hodilo, keby niekto z tých ďalších poradcov bol rómskeho pôvodu. Pretože Maďari sú síce najväčšou národnostnou menšinou na území Slovenska, viac pozornosti by sme však mohli venovať ľuďom žijúcich vo vylúčených komunitách. A to sú najmä Rómovia. Neviem, či v prípade pána Kubiša to bol barter. V každom prípade si vybral dobre, ostatní diplomati sú možno ešte v službe, keby to bol pán Lajčák, bola by to rovnako dobrá voľba. A pán Forró? Nuž politický kalkul. Peter Pellegrini určite nechce byť prezidentom len na jedno funkčné obdobie, takže uchovať si priazeň maďarského voliča je nadovšetko.“
Miroslav Řádek: „Na zozname sú dva druhy mien – známe aj neznáme. Hodnotiť sa mi dajú skôr tie, ktoré sú známe. Je prirodzené, že hovorkyňou pána prezidenta bude jeho doterajšia spolupracovníčka Patrícia Medveď Macíková, ktorá ho pracovne sprevádza dlhodobo. Je to skúsená bývalá novinárka s veľmi dobrými organizačnými zručnosťami. Pri poradcovi pre zahraničné otázky trocha prekvapuje nominácia Jána Kubiša. Je to mimoriadne skúsený diplomat s veľmi dobrými kontaktmi po celom medzinárodnom spoločenstve. Isté rozpaky ale môže navodzovať fakt, že Ján Kubiš mal jednu z najmenej transparentne financovaných kampaní. Najväčšia mediálna pozornosť zo zoznamu je venovaná Jozefovi Banášovi. Hodnotím to ako účelovo veľmi šikovný ťah pána prezidenta voči publiku alternatívnych médií. Jozef Banáš v nich bude so svojím širokým publicistickým talentom spoľahlivo udržiavať pozitívny obraz Petra Pellegriniho.“
Jozef Lenč: „Žiadne zo zverejnených mien, ktoré by mali tvoriť tím okolo prezidenta Pellegriniho, ma osobne neprekvapilo. Ide v podstate o ľudí, ktorí boli s Petrom Pellegriním spätí či už v rámci zakladania a pôsobenia v strane Hlas, alebo počas výkonu mandátu predsedu NR SR. Ján Kubiš je človek, ktorý ako jeden z mála na Slovensku má vskutku bohaté skúsenosti s diplomaciou a tak je vhodným menom na poste poradcu pre zahraničnú politiku. Jozef Banáš bol prítomný v kampani Petra Pellegriniho a tak si zjavne, podľa Petra Pellegriniho, zaslúži post poradcu pre oblasť kultúry a médií. A ak sa Krizstián Forró stane poradcom pre národnostné menšiny, tak to bude opäť istá satisfakcia za podporu, ktorú prezidentovi Pellegrinimu dala Maďarská aliancia a pre stranu sa ešte otvoria možnosti na zmenu predsedu, keďže strana dlhodobo preferenčne stagnuje a vo voľbách je neúspešná.“/agentury/
X X X
Novým generálnym tajomníkom NATO Mark Rutte?
Médiá aktuálne očakávajú stiahnutie kandidatúry rumunského prezidenta Klausa Iohannisa.
Novým generálnym tajomníkom Severoatlantickej aliancie (NATO) bude po Jensovi Stoltenbergovi odchádzajúci holandský premiér Mark Rutte. V utorok o tom informoval holandský spravodajský portál NOS, na ktorý sa odvolala agentúra Reuters.
Podľa NOS sa jediný Rutteho protikandidát, rumunský prezident Klaus Iohannis, vzdá kandidatúry. Malo by sa tak stať v najbližšom čase, uviedli pre holandské verejnoprávne médium nemenované zdroje oboznámené so záležitosťou. Agentúre Reuters sa nepodarilo získať bezprostredné reakcie.
Odchádzajúci šéf NATO Stoltenberg označil Rutteho za veľmi silného kandidáta a poznamenal, že výber nového generálneho tajomníka je veľmi blízko k ukončeniu. Holandský premiér si rýchlo dokázal získať veľkú podporu a od začiatku bol preferovaným kandidátom Spojených štátov, najdôležitejšieho partnera v NATO, pripomína NOS.
Rutteho ako nástupcu súčasného generálneho tajomníka NATO verejne podporilo viacero krajín vrátane Británie, Francúzska, Nemecka aj Turecka. V utorok mu vyjadrilo podporu aj Slovensko a Maďarsko.
Práve o podporu Budapešti musel Rutte zabojovať. Maďarský premiér Viktor Orbán začiatkom júna uviedol, že by mohol podporiť Rutteho, ak sa holandský premiér ospravedlní za urážlivé vyjadrenia o maďarskej vláde. Orbán okrem toho chcel, aby Rutte súhlasil, že Maďarsko sa nebude musieť zúčastniť na nijakej vojenskej misii NATO na Ukrajine zameranej proti Rusku.
Orbán však v priebehu utorka oznámil, že Maďarsko je pripravené podporiť kandidatúru Rutteho na post generálneho tajomníka NATO, pričom údajne dostal záruku, že Maďarsko sa nebude musieť podieľať na vojenskej pomoci Ukrajine. Od prvej požiadavky Orbán údajne upustil.
Stoltenberg na svojom súčasnom poste skončí v októbri. Členské krajiny NATO prijímajú rozhodnutia konsenzom, preto kandidát na najvyššiu politickú funkciu v rámci Aliancie potrebuje podporu všetkých 32 členov, Novým generálnym tajomníkom NATO sa zrejme stane Mark Rutte
Médiá aktuálne očakávajú stiahnutie kandidatúry rumunského prezidenta Klausa Iohannisa.
Novým generálnym tajomníkom Severoatlantickej aliancie (NATO) bude po Jensovi Stoltenbergovi odchádzajúci holandský premiér Mark Rutte. V utorok o tom informoval holandský spravodajský portál NOS, na ktorý sa odvolala agentúra Reuters.
Podľa NOS sa jediný Rutteho protikandidát, rumunský prezident Klaus Iohannis, vzdá kandidatúry. Malo by sa tak stať v najbližšom čase, uviedli pre holandské verejnoprávne médium nemenované zdroje oboznámené so záležitosťou. Agentúre Reuters sa nepodarilo získať bezprostredné reakcie.
Odchádzajúci šéf NATO Stoltenberg označil Rutteho za veľmi silného kandidáta a poznamenal, že výber nového generálneho tajomníka je veľmi blízko k ukončeniu. Holandský premiér si rýchlo dokázal získať veľkú podporu a od začiatku bol preferovaným kandidátom Spojených štátov, najdôležitejšieho partnera v NATO, pripomína NOS.
Rutteho ako nástupcu súčasného generálneho tajomníka NATO verejne podporilo viacero krajín vrátane Británie, Francúzska, Nemecka aj Turecka. V utorok mu vyjadrilo podporu aj Slovensko a Maďarsko.
Práve o podporu Budapešti musel Rutte zabojovať. Maďarský premiér Viktor Orbán začiatkom júna uviedol, že by mohol podporiť Rutteho, ak sa holandský premiér ospravedlní za urážlivé vyjadrenia o maďarskej vláde. Orbán okrem toho chcel, aby Rutte súhlasil, že Maďarsko sa nebude musieť zúčastniť na nijakej vojenskej misii NATO na Ukrajine zameranej proti Rusku.
Orbán však v priebehu utorka oznámil, že Maďarsko je pripravené podporiť kandidatúru Rutteho na post generálneho tajomníka NATO, pričom údajne dostal záruku, že Maďarsko sa nebude musieť podieľať na vojenskej pomoci Ukrajine. Od prvej požiadavky Orbán údajne upustil.
Stoltenberg na svojom súčasnom poste skončí v októbri. Členské krajiny NATO prijímajú rozhodnutia konsenzom, preto kandidát na najvyššiu politickú funkciu v rámci Aliancie potrebuje podporu všetkých 32 členov, aktuality.ak
X X X
Putinov mierový plán na ukončenie vojny na Ukrajine nemá v Kyjeve úspech
Putin vyzval Ukrajinu, aby stiahla svoje jednotky z Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky, Záporožskej a Chersonskej oblasti, a aby odmietla vstup do NATO
Prezident Vladimir Putin počas svojho prejavu na ruskom ministerstve zahraničných vecí (13. júna 2024) povedal, že Rusko je pripravené na prímerie a rokovania, ak Kyjev úplne stiahne svoje jednotky z tzv. Doneckej ľudovej republiky (DĽR), tzv. Luhanskej ľudovej republiky (LĽR), Záporožskej a Chersonskej oblasti a ak odmietne vstúpiť do NATO. Moskva je pripravená zasadnúť za rokovací stôl „hoci aj zajtra“, uviedol. Aké podmienky obsahoval Putinov mierový plán? Prezident označil navrhované podmienky za „veľmi jednoduché“:
Ozbrojené sily Ukrajiny sa musia úplne stiahnuť z Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky, ako aj zo Záporožskej a Chersonskej oblasti (začlenených do Ruska v septembri 2022). Hovoríme okrem iného aj o územiach v týchto regiónoch, ktoré teraz ovláda Kyjev (medzi nimi aj mestá Cherson a Záporožie).
Ukrajinské úrady musia tiež formálne oznámiť, že sa vzdávajú plánov na vstup do NATO.
Medzinárodné zmluvy by mali stanoviť štatút Krymu, Sevastopolu, DĽR, LĽR, Chersonskej a Záporožskej oblasti ako ruských regiónov. Západné sankcie voči Rusku musia byť zrušené.
„Keď Kyjev podnikne skutočné kroky smerom k splneniu týchto podmienok, bude okamžite nasledovať príkaz na prímerie a začatie rokovaní z ruskej strany,“ povedal Putin. Dodal, že Moskva garantuje nerušené a bezpečné stiahnutie ukrajinských jednotiek a formácií. Ruské úrady sú pripravené na rokovania, povedal. Pritom poukázal na „originalitu právnej situácie“ na Ukrajine, no zároveň uviedol, že existujú legitímne orgány, „aj v súlade s ústavou“.
Ak bude konflikt pokračovať, realita sa zmení a podmienky na rokovania budú iné
Vladimir Putin
Oficiálne funkčné obdobie prezidenta Vladimíra Zelenského sa malo skončiť 20. mája 2024, no z dôvodu stanného práva sa na Ukrajine voľby nekonali. Putin vyjadril názor, že legitímnou vládou v krajine je teraz Najvyššia rada a jej predseda (tento post je obsadený Ruslanom Stefančukom).
K návrhu sa vyjadril v rozhovore pre agentúru TASS aj riaditeľ Zahraničnej spravodajskej služby (SVR) Ruskej federácie Sergej Naryškin. „Nasledujúce podmienky, za ktorých možno dosiahnuť mier a podpísať nejaký druh mierovej dohody, budú pre Ukrajinu zložitejšie a tvrdšie,“ povedal v odpovedi na otázku, čo sa stane s Ukrajinou, ak bude nový mierový návrh zamietnutý.
Nový bezpečnostný systém
Eurázijský kontinent potrebuje novú bezpečnostnú štruktúru, verí Putin. Mal by to byť systém bilaterálnych a multilaterálnych záruk a mal by byť otvorený aj pre európske krajiny NATO. Na presadzovanie myšlienky systému kolektívnej bezpečnosti je potrebné výrazne aktivovať proces dialógu medzi multilaterálnymi organizáciami, ktoré už pôsobia v Eurázii – Zväzový štát (Rusko a Bielorusko), ODKB (Organizácia Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti), EAEU (Eurázijská ekonomická únia), SNŠ (Spoločenstvo nezávislých štátov), ŠOS (Šanghajská organizácia spolupráce) a ďalšie, tvrdí ruský prezident. Dodal, že v budúcnosti je potrebné pracovať na postupnom ukončení vojenskej prítomnosti vonkajších mocností v eurázijskom regióne.
Rusko nebolo pozvané na konferenciu (15. – 16. júna 2024 vo Švajčiarsku). Bez neho a bez čestného a zodpovedného dialógu nie je možné dosiahnuť mierové riešenie na Ukrajine a vo všeobecnosti v globálnej a európskej bezpečnosti, povedal Putin. „Všetko sa to skončí všeobecnými rozhovormi demagogického charakteru a novým súborom obvinení proti Rusku,“ povedala hlava štátu pred konferenciou.
Reakcia Ukrajiny na Putinov návrh
Putinov návrh je ultimátum, ktorému nemožno dôverovať, povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Ak budú Putinove podmienky splnené, Rusko podľa neho ofenzívu nezastaví. Vyhlásenie kremeľského vládcu Putina o konci vojny neobsahuje žiadne nové mierové návrhy, opäť vyjadril „štandardný súbor agresora“. Uviedol to poradca vedúceho kancelárie prezidenta Ukrajiny Mychailo Podoľak. „Obsah je dosť špecifický, mimoriadne urážlivý voči medzinárodnému právu a úplne výrečne demonštruje neschopnosť súčasného ruského vedenia primerane posúdiť realitu,“ napísal na sociálnej sieti X. Podľa Podoľaka návrh Moskvy v skutočnosti vyzerá takto:
Vzdajte sa svojich území, Vzdajte sa svojej suverenity a subjektivity. Zostaňte bezbranní a odmietnite vstúpiť do aliancií.Okamžite zrušte všetky sankcie, aby Rusko mohlo naplniť svoju militarizovanú ekonomiku a viac investovať do informačných provokácií po celom svete Naliehavo napravte naše zlyhanie na úkor Ukrajiny.
Tento plán podľa neho nenaznačuje túžbu ukončiť vojnu. „Je tu však túžba neplatiť za túto vojnu a pokračovať v nej v nových formátoch,“ dodal Podoľak.
Stanovisko Kyjeva komentovala oficiálna zástupkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová. „Takýmito vyhláseniami chcú pripraviť občanov Ukrajiny o skutočnú šancu na mier.“
Prezidentský tlačový tajomník Dmitrij Peskov pre denník Izvestija povedal, že Zelenského vyhlásenie o ultimáte predloženom Kyjevu je „nedorozumenie“. „Toto práveže je mierová iniciatíva… Hovoríme aj o ďalšej diskusii o bezpečnostných zárukách. Toto je komplexný, veľmi hlboký a konštruktívny návrh,“ povedal. Reakcia Zelenského a NATO na návrhy na urovnanie sa stala pre Putina predvídateľnou, uviedol Peskov a zároveň vyjadril názor, že Západ preštuduje myšlienku ruského lídra. „Hlavnou vecou pre nás je dosiahnuť naše ciele. Vhodnejšie sú, samozrejme, mierové rokovania,“ poznamenal.
Putinov návrh odmietajú aj v USA a NATO
„Toto nie je mierový návrh,“ povedal generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg, ktorý komentoval podmienky, ktoré Putin predložil na ukončenie konfliktu. Verí, že vyhlásenie Moskvy „dokazuje, že cieľom Ruska je ovládnuť Ukrajinu“.
Rusko nemôže Ukrajine diktovať, čo má robiť, aby dosiahla mier, povedal minister obrany USA Lloyd Austin. „On [prezident Vladimir Putin] by to mohol ukončiť aj dnes, keby to chcel urobiť.“
Rusko len opakuje, čo komunikovalo aj v minulosti
Putin už aj predtým naznačoval Západu, že Rusko by malo rozhodovať o dianí vo svete, pričom si myslel, že je vynechávané. V decembri 2021 to úplne jasne vyjadril v dvoch dokumentoch, ktoré boli adresované NATO a USA:
Dohoda o bezpečnostných opatreniach Ruskej federácie a členských štátov Organizácie Severoatlantickej zmluvy Dohoda medzi Ruskou federáciou a Spojenými štátmi americkými o bezpečnostných otázkach
Putin v nich žiada NATO, aby sa ďalej nerozširovalo a vylúčilo vstup Ukrajiny. Okrem iného by tiež nemalo nasadzovať dodatočných vojakov a zbrane mimo krajín, v ktorých sa nachádzali v máji 1997 (pred vstupom krajín východnej Európy do Aliancie) – okrem výnimočných prípadov so súhlasom Ruska a členov NATO, a aj opustiť akékoľvek vojenské aktivity NATO na Ukrajine, vo východnej Európe, Zakaukazsku a Strednej Ázii. Od USA žiada Putin, aby sa zaviazali vylúčiť ďalšie rozširovanie NATO na východ a odmietli prijatie postsovietskych krajín do Aliancie a aby sa zaviazali nebudovať vojenské základne v postsovietskych krajinách, nepoužívali ich vojenskú infraštruktúru a nerozvíjali s nimi vojenskú spoluprácu.
Európsku úniu Putin vo svojich návrhoch vynechal, rovnako ako postsovietske krajiny. NATO a USA odpovedali v januári 2022 po urgenciách Ruska, ktoré však ani potom nebolo spokojné. Najmä s tým, že by nemohlo rozhodovať o tom, kto vstúpi do NATO a kto nie.
Súčasný Putinov návrh je skoro identický, v súčasnosti však požaduje suverénne územie Ukrajiny začleniť do Ruskej federácie. Dokonca aj také, ktoré sa mu nepodarilo dobyť v priebehu tzv. špeciálnej vojenskej operácie. K 18. júnu 2024 Rusko stratilo na Ukrajine podľa údajov Generálneho štábu Ozbrojených síl Ukrajiny 528 620 vojakov. Okrem toho napríklad aj 7974 tankov, 359 lietadiel a 326 vrtuľníkov./agentury/
X X X
Kabinet prezidenta povede regionálny politik Čapliar z Veľkého KrtíšaNemci chcú skresať sociálne dávky pre ukrajinských mužov
Bojaschopní Ukrajinci, ktorí pred vojnou ušli do Nemecka, to budú mať ťažšie. Desaťtisíce z nich tam totiž stále nepracujú a žijú iba zo sociálnych dávok, čo miestnych politikov pohoršuje. Podľa nich je chyba, že Berlín na jednej strane podporuje Kyjev a na druhej strane živí Ukrajincov, ktorí sa nechcú vrátiť domov, aby nemuseli bojovať. Finančnú pomoc pre týchto mužov preto navrhujú obmedziť.
Mnohí Ukrajinci v Nemecku svoju vlasť podporujú aspoň demonštráciami. Ako keď nedávno požadovali, aby Berlín Kyjevu dodal rakety Taurus.
„Nejde dohromady hovoriť o tom, aby sme čo najlepšie podporovali Ukrajinu, a súčasne finančne pomáhať dezertujúcim Ukrajincom,“ uviedol pre nemecké médiá Michael Stübgen z Kresťanskodemokratickej únie (CDU), ktorý vedie konferenciu ministrov vnútra jednotlivých spolkových krajín.
Ako dodal, vyplácať ukrajinským utečencom sociálne dávky, tzv. bürgergeld (občianske peniaze), nie je správne.
„Miera zamestnanosti Ukrajincov je zanedbateľne nízka, pretože „bürgergeld“ sa stali brzdou pri hľadaní práce. Spolková vláda musí naliehavo popremýšľať o zmene kurzu,“ vyzval Stübgen, ktorý je aj brandenburským ministrom vnútra.
Pracovať sa neoplatí?
Ako už Pravda vlani informovala, po začiatku ruskej agresie prijalo Nemecko vyše 1,1 milióna utečencov z Ukrajiny – najviac zo všetkých európskych štátov, no ich uplatnenie na trhu práce nesplnilo očakávania.
Hoci sú v krajine voľné státisíce pracovných miest, až 69 percent ukrajinských utečencov má ukončené štúdium a na rozdiel od žiadateľov o azyl získali štatút dočasnej ochrany, vďaka ktorému sa môžu hneď zamestnať, drvivá väčšina to nevyužila.
Podľa spolkového ministerstva práce si z asi 850-tisíc práceschopných Ukrajincov v Nemecku našlo zamestnanie len 215-tisíc, teda približne štvrtina.
Zamestnanosť Ukrajincov v Nemecku je teda nižšia ako vo väčšine iných štátov Európskej únie. Odborníci si to vysvetľujú tým, že až 80 percent utečencov z Ukrajiny tvoria ženy a mnohé z nich majú malé deti, čo obmedzuje ich pracovné možnosti.
Problémom je tiež povestná nemecká byrokracia a rôzne administratívne prekážky (na uznanie odbornosti treba rozličné potvrdenia, doklady či kvalifikačné skúšky).
Podľa politikov je však dôvodom aj výška sociálnej dávky. Od júna minulého roka totiž nemecké úrady ukrajinským utečencom namiesto dovtedajšej „azylovej podpory“ vyplácajú „bürgergeld“, čo znamená, že dospelí bez rodiny dostávajú mesačne 563 eur na osobu.
To je o 103 eur viac ako poberajú utečenci z iných kútov sveta a – ako potvrdila štúdia Inštitútu pre výskum trhu práce a zamestnania (IAB) – znižuje to motiváciu Ukrajincov hľadať si zamestnanie.
K rovnakému záveru nedávno dospel i denník Bild, ktorému sa viacerí ukrajinskí utečenci priznali, že pri súčasnej výške sociálnych dávok sa im ani neoplatí pracovať.
Podľa Spolkovej agentúry pre prácu pritom vo februári tohto roka poberalo „bürgergeld“ približne 720-tisíc Ukrajincov, z ktorých bolo až pol milióna schopných pracovať, vo zvyšných prípadoch išlo väčšinou o deti alebo dôchodcov.
O rozruch sa postaral aj spolkový minister financií Christian Lindner, ktorý odhadol, že na sociálne dávky pre ukrajinských utečencov pôjde tohto roku zo štátneho rozpočtu 5,5 až šesť miliárd eur, čo pri zlom stave nemeckej ekonomiky nie je málo.
Bojaschopní Ukrajinci
Opozičná CDU žiada, aby sa pomoc pre Ukrajincov skresala. Za vzor dáva krajiny ako Poľsko, Česko či Dánsko, kde už štedrú podporu pre nich obmedzili a ich zamestnanosť je tam oveľa vyššia – napríklad v Dánsku si našlo prácu až 55 percent utečencov z Ukrajiny.
Tvrdší prístup by sa však mal týkať predovšetkým dospelých ukrajinských mužov. Práve nimi by Kyjev potreboval doplniť a nahradiť svojich vyčerpaných vojakov na fronte.
Ukrajinská vláda v apríli rozhodla, že zastupiteľské úrady v zahraničí už mužom neposkytnú služby pri vystavovaní alebo predlžovaní cestovných pasov ani iných dokumentov, aby ich prinútila vrátiť sa do vlasti.
Zo štatistických údajov vyplýva, že od februára 2022 sa v Nemecku zdržovalo zhruba 256-tisíc ukrajinských mužov vo veku 18 až 60 rokov, a v súčasnosti ich je asi 210-tisíc. Mnoho z nich by po návrate domov zrejme povolali do armády.
Podľa bavorského ministra vnútra Joachima Herrmanna z Kresťanskosociálnej únie (CSU) nie je ďalej únosné, aby Nemecko vynakladalo také veľké úsilie na podporu Ukrajiny v jej boji proti Rusku – čo pokladá za správne – a zároveň odmeňovať niekoho, kto sa vyhýba vojenskej službe a nechce brániť svoju vlasť. O to viac, že o obnovení brannej povinnosti uvažujú už aj samotní Nemci.
„Desaťtisíce mužov, pre ktorých na Ukrajine platí povinná vojenská služba, dostávajú tu v Nemecku sociálne dávky. To sa už nedá ďalej vysvetľovať ani nemeckému obyvateľstvu,“ citovali Herrmanna nemecké médiá.
Šéfovia rezortov vnútra jednotlivých spolkových krajín chcú problém nastoliť už na najbližšom spoločnom stretnutí, ktoré sa bude konať od stredy do piatka v Postupime./agentury/
X X X
Židovský lovec nacistov sa priklonil ku krajnej pravici, ktorej zakladateľ zľahčuje holokaust a nemá rád Židov
Serge Klarsfeld celý život bojuje proti antisemitizmu a preslávil sa pátraním po nacistických zločincoch, ale teraz sa mu pozdáva politická strana, ktorá sa stala smutne známa pohŕdaním a znevažovaním Židov. Čo sa udialo v hlave 88-ročného Francúza, keď oznámil, že v nadchádzajúcich predčasných parlamentných voľbách je pripravený odovzdať svoj hlas krajne pravicovému Národnému združeniu?
Serge Klarsfeld a jeho manželka Beate Klarsfedová sú vo Francúzsku známi ako lovci nacistov, ktorí niekoľko desaťročí neúnavne pátrali po páchateľoch vojnových zločinov hitlerovskej ríše. Foto: SITA/AP/Ludovic Martin
Pripomeňme najprv, že Klarsfeld sa narodil v septembri 1935 v Bukurešti židovskej matke i židovskému otcovi, ale v Rumunsku nevyrastal, pretože rodina sa ešte pred vypuknutím druhej svetovej vojny odsťahovala do Francúzska. Jeho skrývajúca sa mama prežila holokaust, naopak, otca zabili v nacistickom koncentračnom tábore v Auschwitzi, ktorý sa nachádza poľskom území okupovanom Nemcami. Malý Serge zostal, ktorý unikol pred gestapom, zostal nažive v sirotinci, v ktorom sa podarilo utajiť jeho židovský pôvod.
Klarsfeld sa podujal pátrať po nacistických príšerách spolu so svojou manželkou Beatou Klarsfeldovou. Táto rodáčka z Berlína, ktorá má 85 rokov, je Nežidovka, otca mala príslušníka wehrmachtu, ale stala sa z nej protinacistická aktivistka. Ich najväčším úlovkom bol Klaus Barbie. Mäsiara z Lyonu (ako prezývali šéfa gestapa v tomto francúzskom meste) Klarsfeldovci vypátrali v roku 1971. Odhalili, že niekdajší esesák žije v Bolívii, ktorá ho neskôr vydala na trestné stíhanie do Francúzska, kde ho odsúdili na doživotie.
Obaja ukončili pátracie aktivity, keď bolo jasné, že už nikto z hlavných páchateľov nemôže byť nažive. Neodmlčali sa však. Na jar 2017 v denníku Libération zverejnili text, v ktorom varovali pred prezidentskou kandidátkou krajnej pravice. Apelovali na voličov, aby v druhom kole volieb určite odovzdali svoj hlas Emmanuelovi Macronovi, pretože Marine Le Penová bola z ich pohľadu neprijateľná. Klarsfeldovci napríklad poukázali na jej slová, ktorými poprela zodpovednosť kolaborujúcich Francúzov za brutálne zatýkanie 13-tisíc Židov v lete 1942 v Paríži. Klarsfeld mal Le Penovú v zuboch už predtým: „Treba bojovať proti demagógom, ako je ona,“ zdôraznil napríklad v roku 2015 pre televízny kanál France 24.
S odstupom rokov však názor Klarsfelda na stranu, v ktorej patrí hlavné slovo Le Penovej, vyzerá celkom inak. (Už nie je šéfka Národného združenia, funkciu prenechala mladému Jordanovi Bardellovi, ktorý je však považovaný za jej bábku, pričom v roku 2027 by znovu chcela kandidovať v prezidentských voľbách.)
Klarsfeld tvrdí, že Národné združenie, ktoré sa predtým niekoľko desaťročí volalo Národný front, takpovediac prešlo pubertou a podporuje Židov. „Budem hlasovať za Národné združenie. Na osi môjho života sa nachádza obrana prenasledovaných Židov, obrana Izraela, a som konfrontovaný s extrémnou ľavicou s náznakmi antisemitizmu i s násilným antisemitizmom,“ uviedol Klarsfeld pre televíznu stanicu TF1. Za nebezpečnú krajnú ľavicu považuje stranu Nepoddajné Francúzsko, o ktorej povedal, že je jednoznačne protižidovská. Naopak, Národné združenie už vníma viac-menej ako štandardnú politickú stranu, ktorá stojí po boku francúzskych Židov i židovského štátu.
Treba poznamenať, že Klarsfeld nie je obdivovateľ Le Penovej, skôr by sa dalo povedať, že ju toleruje ako akceptovateľnú političku aj s jej Národným združením. „Uľavilo sa nám, nehovorím, že sme šťastní, ale uľavilo sa nám, keď sme ju počuli odsúdiť Pétaina i zatýkanie v Paríži v roku 1942, a že sa postavila za Izrael,“ podotkol Klarsfeld, ktorý nepriamo povedal, čo si myslí aj jeho manželka. (Generál Philippe Pétain bol hlavný kolaborant vichystického Francúzska pod dohľadom Adolfa Hitlera.)
A prečo vlastne Klarsfeld urobil politickú obrátku? V žalúdku mu leží Nepoddajné Francúzsko, ktoré prejavuje prílišné sympatie s Palestínčanmi v Gaze, odkiaľ pochádzali teroristi, ktorí v októbri minulého roku povraždili stovky nevinných civilistov v židovskom štáte. Predstavitelia krajnej ľavici sa dokonca nezúčastnili ani pochode proti antisemitizmu, ktorý sa po masakre v Izraeli uskutočnil v uliciach Paríža.
Pochopiteľne, že Le Penová po výrokoch Klarsfelda neskrýval nadšenie. „Je chvíľa, keď seba potrebujeme nájsť, aby sme odmietli hrozbu, ktorú stelesňuje istá ľavica čo zradila svoju dušu a svoju dôstojnosť,“ napísala na sociálnej sieti X (predtým Twitter). Samozrejme, že úplne opačne reagovali predstavitelia Nepoddajného Francúzska. Poslanec Manuel Bompard odkázal Klarsfeldovi, že sa mýli. „Náš boj proti antisemitizmu, rasizmu a strachu z moslimov sa nachádza v našom srdci,“ zdôraznil pre televíziu BFMTV, keď ubezpečil, že krajných ľavičiarov nie je možné obviňovať z netolerancie alebo až z nenávisti k Židom.
Treba ešte doplniť niekoľko faktov, aby človek mal úplný obraz o zmýšľaní Klarsfelda. (Niektoré médiá za hranicami Francúzska jeho ďalšie slová vynechali.) Lovec nacistických zločincov poznamenal, že v nedávnych voľbách do Európskeho parlamentu nehlasoval na Národné združenie. Vo francúzskych parlamentných voľbách to nepochybne zase urobí v ich prvom kole (národné voľby budú dvojkolové – 30. júna a 7. júla). Klarsfeld povedal, že svoj hlas odovzdá krajnej pravici v prípade, že v jeho volebnom okrsku by v druhom kole volieb vzniklo riziko víťazstva kandidáta Nepoddajného Francúzska.
Postoj Klarsfelda neunikol ani pozornosti znalcov dejín. Významný historik Laurent Joly, ktorý sa venuje ére holokaustu, netají svoje zdesenie: „Klarsfeld vyzýva hlasovať za Národné združenie v prípade druhého kola volieb proti Nepoddajnému Francúzsku! Je to hrozne smutné a podľa mňa ide o ťažkú chybu,“ napísal na sociálnej sieti Facebook.
Je Klarsfeld so zmeneným názorom na krajnú pravicu osamotený medzi Francúzmi židovského pôvodu? Nie. Noviny Le Monde ešte pred eurovoľbami zverejnili prieskum verejnej mienky, z ktorého vyplynulo, že 18 percent francúzskych Židov sa chystalo odovzdať svoj hlas Národnému združeniu. Dôvod? Sympatizujú zrejme hlavne s plánmi dôrazného postupu lepenovcov proti ilegálnemu prisťahovalectvu z moslimských krajín a s oveľa tvrdším krokom štátu voči islamistom žijúcim vo Francúzsku, čo je prostredie, kde vzniká podhubie terorizmu vrátane nenávisti k Židom.
Je krajná pravica vo Francúzska iná v porovnaní s podobnými politickými silami inde v Európe? Áno. Jej členovia nie sú zrkadlom napríklad bezduchých nacionalistov s rasistickým zmýšľaním, ktorí velebia prezidenta vojnového slovenského štátu Jozefa Tisa. Ani ako radikáli zo strany Alternatíva pre Nemecko, z ktorých mnohí by sa nepochybne radi videli v období nacizmu. Ani ako extrémisti v Španielsku, ktorí nevidia nič zlé na niekdajšom diktátorskom režime, na čele ktorého stál generál Francesco Franco.
V niečom sa Le Penová zmenila. Už nie je verná kópia svojho otca Jeana-Marieho Le Pena, ktorý v roku 1972 založil Národný front (terajšie Národné združenie). Nenávistného politického matadora, ktorý má už 95 rokov, pred deviatimi rokmi vylúčila zo strany (v tom čase mal funkciu čestného predsedu). Le Pen sa vysmieval Židom, nemal ich rád, zľahčoval holokaust (čo z jeho úst vychádzalo kedysi, zaznelo by istotne aj teraz). Tvrdil napríklad, že až šesť miliónov Židov nemohlo byť zavraždených počas druhej svetovej vojny. Naopak, Le Penová sa od akéhokoľvek antisemitizmu dôrazne dištancovala. Nevedno však, či účelovo, aby o nej mohli hovoriť ako o „normálnej političke“, alebo v nej aspoň štipka antisemitizmu zostala…/agentury/
X X X
Za štátne na futbal do Nemecka. Danko, Drucker, Tomáš, Šutaj Eštok a spol. si užívali zápas s Belgickom
Otvárací zápas slovenskej futbalovej reprezentácie na majstrovstvách Európy v Nemecku si okrem stoviek našincov užili priamo na štadióne vo Frankfurte nad Mohanom aj politici z radov trojkoalície.
Nebolo by na tom nič, keby v ten istý deň, ako sa uskutočnil zápas s Belgickom, nevzlietlo skoro ráno z bratislavského letiska Milana Rastislava Štefánik slovenské vládne lietadlo Airbus A-319 a o asi hodinu pristálo vo Frankfurte, informoval denník SME s odkazom na Flight radar a Globe ADSB-Exchange.
Pritom žiadny z predstaviteľov vlády alebo koalície na začiatok týždňa neavizoval pracovnú cestu do Nemecka. Túto skutočnosť v utorok potvrdil pre SME aj minister školstva Tomáš Drucker. V rozhovore tiež uviedol, že vo vládnom špeciále boli na trase Bratislave – Frankfurt aj viacerí štátni tajomníci, poslanci či bratislavský župan Juraj Droba.
Podľa Druckera nešlo o nič výnimočné. „Je to štandard, ktorý sa udial aj v minulosti. Môžeme očakávať, že aj na olympijské hry pôjdu vládni predstavitelia,“ uviedol. Juraj Droba v reakcii pre Pravdu uviedol, že do Frankfurtu cestoval vlakom na vlastné náklady. „Keď sa dozvedel, že je prítomná aj vládna delegácia zo Slovenska, preveril u vedenia NRSR prípadnú možnosť cestovať s delegáciou späť na Slovensko, ak je voľné miesto v lietadle, a ušetriť tak čas,“ uviedla v stanovisku hovorkyňa BSK Lucia Forman. Podľa nej Droba náklady spojené s cestou späť na Slovensko po vystavení faktúry uhradí.
Špeciálom podľa rezortu vnútra cestovali do Nemecka zástupcovia policajných zložiek, ktorí sa spolu s nemeckými bezpečnostnými orgánmi spolupodieľajú na bezpečnostných opatreniach v rámci futbalového šampionátu. „Na palube spolu s nimi leteli dvaja podpredsedovia Národnej rady, traja ministri, dvaja štátni tajomníci a asi 20 zástupcov z viacerých ministerstiev,“ priblížil rezort.
Náklady rozdelia medzi päť rezortov
Ako dodal, súčasťou cesty boli aj stretnutia so zástupcami belgickej vlády i primátorom Frankfurtu nad Mohanom. Rozhodnutie letieť hromadne do Frankfurtu vládnym špeciálom sa podľa rezortu udialo po dôkladnom bezpečnostnom a ekonomickom posúdení. Náklady na let proporčne rozdelia medzi päť rezortov.
„Tento druh dopravy je v našich podmienkach úplne bežný. Aj v minulosti pravidelne štátni predstavitelia za každej vlády opakovane využívali služby Leteckého útvaru MV SR na účasť na reprezentačných udalostiach, ako sú olympijské hry, majstrovstvá sveta a podobne, s čím ráta aj štátny rozpočet,“ ozrejmil rezort.
Momentkami zo zápasu proti Belgicku, v ktorom Slovensko zvíťazilo 1:0, sa pochválil predseda SNS Andrej Danko, minister práce Erik Tomáš z Hlasu. Na štadióne zápas sledovali aj poverený predseda parlamentu Peter Žiga, minister Drucker a tiež minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (všetci Hlas). Pluska priniesla rovnako zábery zo štadióna a spomínaní politici dokonca zamierili medzi fanúšikov.
Lietadlo, ktoré v pondelok pristálo vo Frankfurte, následne smerovalo na letisko do Hahn asi 120 kilometrov od Frankfurtu. Let trval 22 minút. Krátko po večernom zápase lietadlo o pol jedenástej večer opäť vzlietlo z Hahnu a letelo do Bratislavy s pristátím približne pol hodinu po polnoci./agentury/
X X X
Lex atentát môže zasiahnuť do ľudských práv či zakázať protesty. Je to drakonický zákon, hovorí Sloboda z Amnesty (podcast)
Amnesty International Slovensko označuje lex atentát za drakonický zákon. Návrh zákona môže na obce vytvoriť preventívny tlak, že radšej zakážu zhromaždenie, ako keby mali čeliť pokute, hovorí šéf organizácie. Výhrady má aj verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský.
Parlament začal rokovanie o skrátenom legislatívnom konaní o balíku opatrení lex atentát. Návrh opatrení obsahuje napríklad návrh, aby predseda vlády či parlamentu mali nárok na doživotnú rentu vo výške poslaneckého platu – v prípade, že vykonávali funkciu najmenej dve úplné, neskrátené volebné obdobia. A zmeny čakajú aj verejné protesty – už by nebolo možné protestovať nielen pred obydliami politikov, ale ani v rezidenčných zónach či pred Prezidentským palácom.
Amnesty International Slovensko označuje lex atentát za drakonický zákon a hovori o tom, že je to pokusom využiť bezpečnosť a verejný poriadok ako zámienku na potlačenie práva na pokojné zhromažďovanie. Riaditeľ Rado Sloboda v podcaste spomína aj tlak, ktorý sa môže vytvoriť na obce, aby preventívne zakazovali zhromaždenia. Totiž znenie lex atentátu udeľuje obciam právomoc zakázať zhromaždenia z viacerých dôvodov. V prípade, ak sa zhromaždenie uskutoční a ukáže sa, že nebolo pokojné, obec môže dostať pokutu až do výšky 16 500 eur. „Môže to vytvoriť preventívny tlak, že radšej zakážem, ako keby sme mali čelit pokute. Ten návrh dáva obciam istú mieru svojvôle, aké zhromaždenie povoliť a aké nie. Môže to predstavovať zásah do ľudského práva, že ľudia sa nebudú môcť zhromažďovať, lebo obec to tak vyhodnotí a zakáže to,“ približuje Sloboda v podcaste.
Výhrady má aj verejný ochranca prav Róbert Dobrovodský. „Je tam ustanovenie, ktoré počíta s hypotetickou situáciou, že zhromaždenie zasiahne do súkromia človeka. Súkromný život je široký a to umožní samospráve vyložiť si to tak, že môže vytlačiť zhromaždenie na okraj mesta, obce. A ak by to nespravila, tak jej hrozia vysoké pokuty. Samospráva stráca samostatnosť a hrozia jej vysoké sankcie,“ konštatuje v podcaste.
Vicepremiér Robert Kaliňák v reakcii na výhrady avizuje, že môže dôjsť k zmenám – respektíve, že niektoré veci sa presunú na jeseň. No a na lex atentát sme sa pytali aj poslancov koalície – a to Jána Ferenčáka a Samuela Migaľa z Hlasu a opozičnej poslankyne z SaS Márie Kolíkovej. Aktuality.sk
X X X
Pellegrini prijal Lipavského. Blízkosť národov podľa prezidenta nesmieme brať ako samozrejmosť
Prezident Peter Pellegrini v utorok v Prezidentskom paláci prijal ministra zahraničných vecí Českej republiky Jana Lipavského. Informoval o tom na sociálnej sieti s tým, že hovorili najmä o oblastiach, v ktorých je možné v budúcnosti prehĺbiť bilaterálnu spoluprácu.
„Vzťahy medzi Českou republikou a Slovenskou republikou sú mimoriadne nadštandardné a výnimočné. Našu vzájomnú blízkosť však nesmieme brať ako samozrejmosť,“ uviedol Pellegrini.
Deklaroval, že počas celého mandátu bude robiť všetko preto, aby bola hĺbka a kvalita partnerstva zachovaná aj naďalej.
„O tom, ako sa o náš jedinečný vzťah ďalej starať, budem hovoriť aj budúci týždeň na mojej prvej oficiálnej zahraničnej pracovnej ceste v Prahe, kde sa okrem prezidenta Petra Pavla stretnem aj s predsedom vlády Petrom Fialom a vedením oboch komôr parlamentu,“ dodal prezident.
Bilaterálne vzťahy a ich rozvoj, spolupráca na úrovni národných parlamentov, ale aj možnosti rozšírenia spolupráce oboch štátov boli témami utorkového stretnutia podpredsedu Národnej rady Petra Žigu a ministra zahraničných vecí ČR Jana Lipavského.
„Česká republika zostáva naším najbližším susedom, prirodzeným partnerom a spojencom v širokom spektre tém, a to bez ohľadu na politické zloženie parlamentov či vlád na Slovensku či v Česku,“ uviedol Žiga.
Zároveň v súvislosti s rozvojom vzťahov medzi oboma štátmi zdôraznili potrebu nielen udržať, ale aj zintenzívniť kontakt na úrovni národných parlamentov a vlád.
Podpredseda parlamentu deklaroval v rámci spolupráce na úrovni národných parlamentov záujem rozvíjať expertný dialóg medzi výbormi. „Vzájomná inšpirácia pri tvorbe legislatívy, koordinácia v témach ako čerpanie finančných prostriedkov z Európskej únie, nedostatok pracovnej sily alebo nelegálna migrácia sú aktuálne výzvy, ktoré nám parlamentný dialóg môže napomôcť zvládnuť,“ ozrejmil.
Tiež sa zhodli na spolupráci na nepolitickej úrovni, ako napríklad pri výmene informácií v oblasti informatiky či umelej inteligencie a rozšírenie spolupráce na úrovni kultúry./agentury/
X X X
Izraelská armáda dostala informácie o plánovanom októbrovom útoku Hamasu dva týždne dopredu
Vyššie postavení velitelia izraelskej armády nevenovali správe izraelskej spravodajskej služby dostatočnú pozornosť.
Izraelská vojenská spravodajská služba upozorňovala na útok Hamasu s viac ako dvojtýždňovým predstihom pred 7. októbrom 2023, kedy militanti za Pásma Gazy zaútočili na južné oblasti Izraela. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.
Ako uviedol izraelský verejnoprávny vysielateľ (KAN), plány útoku boli popísané v dokumente, ktorý 19. septembra dostala divízia izraelskej armády (IDF) zodpovedná za územie v susedstve Pásma Gazy. Jej autorom bola elitná spravodajská jednotka 8200, no podľa agentúry DPA správe vyššie postavení velitelia nevenovali dostatočnú pozornosť.
„Bezpečnostné zložky v tom čase potláčali nepokoje v Pásme Gazy prostredníctvom zlepšovania podmienok pre život miestneho obyvateľstva, pracovných povolení pre Palestínčanov a pomocou zrušenia obmedzení tovarov,“ povedal vojenský spravodajca KAN. IDF sa zároveň spoliehala na ochranu hraníc vo väčšej hĺbke izraelského vnútrozemia, aktuality.sk
X X X
Ohavný čin. V Sládkovičove útočník bodol tehotnú ženu, našiel ju vlastný syn
Polícia preveruje tragickú udalosť v Sládkovičove (okres Galanta) súvisiacu s nálezom osoby bez známok života. Mohlo ísť o násilný trestný čin. Trnavská krajská polícia o tom informuje na sociálnej sieti.
„Krátko pred 13.30 h sme na tiesňovú linku 155 prijali hovor so žiadosťou o pomoc pre ženu, ktorá nejavila známky života. Na miesto sme vyslali ambulanciu rýchlej lekárskej pomoci. Lekár už len mohol konštatovať úmrtie,“ priblížila hovorkyňa Operačného strediska Záchrannej zdravotnej služby Petra Klimešová.
Polícia na sociálnej sieti spresnila, že momentálne vykonáva prvotné úkony na mieste činu. Udalosť preveruje v súvislosti s podozrením na násilný trestný čin.
V meste na západe Slovenska našli s bodnou ranou v oblasti brucha 33-ročnú ženu v deviatom mesiaci tehotenstva. Pravdepodobne ju niekto napadol, informuje Markíza s tým, že žena poraneniam podľahla.
Podľa Jojky, ktorá oslovila svedkov, ženu našiel na Fúčikovej ulici jej 12-ročný syn, ktorý zmobilizoval záchranné zložky. Priestor domu je opáskovaný. Na mieste sú záchranné zložky./agentury/
X X X
.Peter Sagan: Syn Marlon má najradšej futbal. Na bicykli chodí akurát tak do školy
Trpezlivo rozdával podpisy i odpovedal na všakovaké otázky, vo svojom skutočnom živle bol však až na bicykli. Peter Sagan docestoval z Talianska priamo na stretnutie s fanúšikmi Rodinný deň s Petrom Saganom v Malinove (okr. Senec), kde si zajazdil s malými i veľkými priaznivcami. „Som veľmi rád, že môžeme takto motivovať ľudí k športu.“
X Čo máte na deťoch najradšej?
Tú čistotu, úprimnosť a detskú radosť.
X Ste trojnásobný majster sveta a je bicykel, to je váš život. Aký vzťah má k bicyklom a cyklistike váš syn?
Marlon začal bicyklovať bez pomocných koliesok, keď mal tri roky, alebo dokonca dva a pol. Teraz chodí na futbal aj na tenis, no a musím priznať, že najviac ho baví zatiaľ futbal. Na bicykli chodí tak do školy (smiech).
X Takže nebude z neho cyklista ako vy?
To sa ešte nevie. Ešte má len šesť a pol roka, nechávam tieto rozhodnutia na ňom.
X Deti sa dnes vo všeobecnosti málo hýbu, ako to vnímate vy?
Myslím, že všetci sme stvorení na šport a na to, aby sme sa hýbali. Podľa mňa je to dnes skôr na rodičoch, ako k pohybu pristupujú, nezáleží to až tak od dieťaťa. Dieťa si vyberie jednoduchšiu cestu, najmä ak ho viac baví pozerať rozprávky či hrať hry. Ale keď za ním stojí rodič a venuje sa mu, tak môžu mať všetci pohybu dosť, chodiť do prírody a tak. Myslím si teda, že je to sčasti aj akýsi údel tejto doby, dá sa však tomu vyhnúť a pracovať na tom, aby deti športovali. A je fajn, ak ich k tomu motivujeme aj my prostredníctvom takýchto akcií.
X Ako motivujete k športu vy vášho syna? Alebo ani netreba?
Nemusím ho moc motivovať (úsmev). Stačí mu dať priestor na to, aby išiel von, a on si už nájde svoje hry i s ostatnými kamarátmi.
X Na blížiace sa preteky Okolo Slovenska ste sa pripravovali v Dolomitoch. Idete tu vyhrať?
Myslím, že táto otázka nie je moc namieste. Skôr sa idem rozlúčiť s mojimi fanúšikmi. Budú to moje posledné cestné preteky, takže skôr – povedal by som – pokúsim sa to obísť a ešte raz prejsť Slovensko. Trať som si ešte nepozeral.
X Ste už v poriadku po zdravotnej stránke?
Po tej operácii áno, a dúfam, že to tak aj zostane.
X Máte pripravené na preteky Okolo Slovenska niečo špeciálne?
To neviem. Ja som skôr spontánny, takže uvidíme. /agentury/
X X X
Kontroverzný úradník Holjenčík je späť vo vysokej štátnej funkcii, jeho bývalá firma podozrivo vykázala zisk takmer milión eur
Firma o peniazoch mlčí, Jozef Holjenčík tvrdí, že už o jej ziskoch nemá vedomosť. Je však rád, že sa spoločnosti darí.
Záleží nám na tom, aby sa dôveryhodné informácie dostali ku každému, bez rozdielu a preto máte prístup k zamknutému obsahu na 3 hodiny ZADARMO. Buďte súčasťou našej komunity aj vy a pomôžte nám poskytovať dôležité informácie pre všetkých.
Po nástupe novej vlády k moci sa opäť vrátil do vysokej funkcie aj kontroverzný Jozef Holjenčík, ktorý pred rokmi musel z funkcie odísť pre podozrivé zvýšenie cien energií. Dnes opäť šéfuje Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO).
Verejnosť si ho môže pamätať pre udalosti z roku 2017, keď občanom skokovo narástli ceny energií. Krátko potom ho usvedčovala zvuková nahrávka, že energetikom radil fintu, ako zvýšenie cien dosiahnuť. Odporúčal im, aby si v účtovníctve precenili už odpísaný majetok a začali ho odpisovať znova, aby mohli následne takéto zvýšenie premietnuť do cien energií. Na znaleckých posudkoch pri preceňovaní majetku sa mala podieľať aj Holjenčíkovi blízka firma JHS, ktorú sám zakladal a skratka podľa Trendu obsahuje iniciály jeho mena.
Po kauze musel odísť, po šiestich rokoch je späť. Niekoľko mesiacov po jeho návrate do vysokej úradníckej funkcie sa zadarilo aj spomínanej JHS, ktorá vykázala zisk takmer milión eur. Pochádza pritom z nezvyčajnej účtovnej kolónky. O pôvode milióna však firma nechcela nič prezradiť.
Podozrivý zdroj peňazí
Eseročka JHS,ktorá sa venuje znaleckým činnostiam, vo svojej účtovnej závierke za rok 2023 uvádza čistý zisk po zdanení vo výške 821-tisíc eur. Jej hrubý zisk atakoval hranicu milión eur, keď dosiahol výšku 987 561 eur.
Pre firmu je to historicky vysoké číslo.Rekordný zisk dosiahla pri výnosoch 1,8 milióna eur, v minulosti takýto zisk nemala ani pri dvojnásobných výnosoch.
A práve pomer zisku k výnosom a pôvod výnosov nás priviedol k zásadnejšej otázke – z akých zdrojov tento zisk znaleckej firmy pochádza? Nebola to totiž klasická znalecká činnosť. Z nej mala firma obrat 880-tisíc eur a náklady prekračujúce 700-tisíc.
Takmer celý zisk pochádza z účtovnej kolónky „ostatné výnosy z hospodárskej činnosti“, kam okrem iného patria aj rôzne bezodplatné plnenia alebo dary od právnických osôb.
Vo firemných závierkach sa vypĺňa oveľa zriedkavejšie ako kolónka výnosov z predaja služieb, kde firma uvádza tržby za znalecké posudky.Väčšina spoločností má túto kolónku prázdnu.
Tajomná pohľadávka
Poznámky k účtovnej závierke JHS spresňujú, čo zrejme viedlo k miliónovému zisku. „Spoločnosť vytvorila 100% opravnú položku k jednej pohľadávke. Spoločnosť odkúpila pohľadávku o ktorej účtovala vo svojom účtovníctve a výnos zaúčtovala na účte 646 v sume 900 000,00 eur,“ uvádza firma vo zverejnenom dokumente.
Tieto slová naznačujú, že firma vlastnila pohľadávku, ktorú považovala za nevymožiteľnú, a preto sa rozhodla celú ju odpísať. Muselo však ísť o malú pohľadávku, náklad takéhoto odpísania bol totiž zaúčtovaný len vo výške 19 967 eur.
A práve táto malá pohľadávka zrejme mala byť zdrojom veľkého zisku firmy. Na spomínaný účet 646 sa totiž podľa pravidiel vedenia účtovníctva zapisujú výnosy ako „výnos z predaja pohľadávky“ či „prijaté platby za už odpísané pohľadávky“.
Ako sa firme JHS mohlo podariť z malej a dokonca odpísanej pohľadávky získať 900-tisíc eur? Na túto otázku odpoveď nepoznáme.
Firma JHS svoj podozrivý zisk nekomentovala, k otázkam Aktuality.sk nezaslala žiadne stanovisko. Holjenčík tvrdí, že o jej podnikaní už prehľad nemá. „Predseda ÚRSO nemá takúto vedomosť, lebo už nie je konateľom tejto firmy. Zároveň je rád, ak sa firme stále darí, tak ako to uvádzate,“ uviedol hovorca ÚRSO Radoslav Igaz, cez ktorého sme Holjenčíkovu reakciu získali.
Firmu založil Holjenčík, predal ju, no vyberal z jej účtu
Jozef Holjenčík založil firmu JHS v roku 1998. Hoci dnes ju oficiálne vlastní Holjenčíkov bývalý zamestnanec František Kossoň, jej prepojenia na Holjenčíka pretrvávali. V roku 2020 ich potvrdil aj Okresný súd v Žiline, ktorý firme zakázal čerpať štátne zákazky. Zákaz síce medzičasom už vypršal a firma JHS môže opäť obchodovať so štátom. Rozhodnutie súdu však odkrýva množstvo prepojení Holjenčíka a JHS. Aj po roku 2007, keď Holjenčík firmu predal, lebo nastúpil do štátneho úradu, firme požičiaval státisíce eur a dokonca vyberal peniaze priamo z účtu spoločnosti.
JHS okrem toho postavila na pozemkoch Jozefa Holjenčíka domov seniorov. Prevádzkuje ho neziskovka, ktorej šéfuje Holjenčíkov syn. „Súd nepochybuje o tom, že uvedené miesto pre Dom sociálnych služieb v Lokci bolo vybrané v súčinnosti s Holjenčíkom a že sa jedná o projekt, ktorý je realizovaný v jeho záujme,“ uviedol súd v rozhodnutí.agentury/
X X X
Poplach na Jadrane: v mori sa šíria jedovaté ‚ohnivé červy‘
Na pobreží Čiernej Hory sa objavili jedovaté morské živočíchy známe ako ohnivé červy. Stretnutie s nimi môže človeku privodiť zdravotné komplikácie, uviedla stanica N1. Experti dávajú šírenie tohto druhu do súvislosti s otepľovaním Jadranského mora.
Hermodice ohnivá, známa vďaka svojmu červenému sfarbeniu tiež ako ohnivý červ, je morský mnohoštetinavec dorastajúci dĺžky okolo 15 centimetrov. Vo väčšom množstve sa naposledy objavili na plážach čiernohorského letoviska Budva.
Oceánografovia upozorňujú, že teplota Jadranu za posledný čas vzrástla o dva stupne. To vyhovuje ohnivým červom a ďalším živočíchom vrátane niektorých druhov medúz, ktoré sa inak vyskytujú skôr v tropických vodách. Pozorované na Jadrane boli ohnivé červy už skôr, v poslednom čase ich možno vidieť čoraz častejšie aj na plytčinách do jedného metra.
Podľa profesorky Maji Krželjovej z univerzity v chorvátskom Splite nepatria ohniví červy k živočíchom, ktoré majú sklon napádať ľudí.
Chorvátska pláž
„Sú pestro sfarbení, čo je v prírode signál ostatným druhom, že ide o jedovatého živočícha, a tak sa ich nedotýkajú. Kvôli ich výrazným farbám a vzhľadu ich však ľudia môžu považovať za zaujímavé, a tak sa ich niekedy snažia zdvihnúť a pochytať. Potom sa zviera bráni a môže človeka zraniť,“ uviedla.
Komplikáciou môžu byť pichliače. Ak sa ich nepodarí všetky z kože odstrániť, môžu spôsobovať zápaly a jed v nich obsiahnutý rôzne kožné problémy. Akékoľvek bodnutie si vyžaduje zásah lekára./agentury/
X X X
Ukrajincov čakajú rozsiahlejšie odstávky elektriny
Prerušenia dodávok elektriny sa pravdepodobne predĺžia až na 12 hodín denne a takáto situácia bude trvať do konca júla.
Ukrajinci sa budú musieť v najbližších týždňoch pripraviť na ešte rozsiahlejšie prerušenia dodávok elektriny spôsobené systematickými útokmi ruských síl na energetickú infraštruktúru krajiny. V nedeľu večer to v ukrajinskej televízii uviedol riaditeľ spoločnosti Ukrenerho Volodymyr Kudryckyj.
„V nasledujúcich týždňoch sa situácia v porovnaní s dneškom výrazne zhorší,“ varoval Kudryckyj.
Prerušenia dodávok elektriny sa pravdepodobne predĺžia až na 12 hodín denne a takáto situácia bude trvať do konca júla.
K ďalším výpadkom by podľa Kudryckého mohlo dôjsť v dôsledku údržbárskych prác v jadrových elektrárňach a poveternostných podmienok.
Opravujú dva jadrové reaktory
Plánované odstávky sa budú opakovať najmä vo večerných hodinách a v špičkách. Situácia sa nezmení, kým sa nedokončia nevyhnutné opravy dvoch jadrových reaktorov.
Ukrajina bola po ruských útokoch nútená zvýšiť dovoz elektriny zo susedných krajín Európskej únie. Zároveň vyzvala spojencov, aby jej pomohli pri obnove energetického sektora a poskytli ďalšie systémy protivzdušnej obrany na ochranu kritickej infraštruktúry, aktuality.sk
X X X
Na futbal za štátne? Podľa rezortu vnútra je to bežné, Keketi však letel komerčnou linkou. Opozícia hovorí o papalášizme
Slovensko v pondelok hralo svoj prvý zápas na Majstrovstvách Európy (ME) vo futbale s Belgickom. Ako neskôr vyšlo najavo, užívali si ho nielen diváci, ale aj slovenská delegácia, ktorú tvorili traja ministri za Hlas – šéf vnútra Matúš Šutaj Eštok, školstva Tomáš Drucker a práce Erik Tomáš, a dvaja podpredsedovia vlády – Andrej Danko (SNS) a Peter Žiga (Hlas). Okrem toho s nimi vládnym špeciálom letelo ďalších 20 členov. Program bol vopred oznámený rezortu diplomacie. Rezort vnútra pre Pravdu uviedol, že vláda bude schvaľovať dodatočne na rokovaní vlády 26. júna. Podľa politológa ide o škandál, opozícia hovorí o papalášizme. Podľa rezortu vnútra ide o bežnú vec v rámci podpory športu a reprezentácie.
Bratislavský župan Juraj Droba pre Pravdu uviedol, že s delegáciou letel len cestou naspäť a cestu uhradí z vlastných peňazí. Komerčný let si vybral aj minister cestovného ruchu Dušan Keketi.
Na futbal za štátne?
V pondelok večer podpredseda parlamentu a líder SNS Andrej Danko a minister práce Erik Tomáš zverejnili na sociálnych sieťach fotografie z futbalového zápasu v Nemecku. Denník Sme neskôr s odkazom na na Flight radar a Globe ADSB-Exchange upozornil na to, že v ten istý deň ráno vzlietlo skoro ráno z bratislavského letiska Milana Rastislava Štefánik slovenské vládne lietadlo Airbus A-319 a o asi hodinu pristálo vo Frankfurte.
Žiadny z predstaviteľov pritom neinformoval o avizovanej pracovnej ceste. „Milí priatelia, tešíte sa tak ako ja. Som strašne hrdý, že sme presadili nové ministerstvo, že viac ako 100 miliónov pôjde do športu. Nech mi nikto nehovorí, že to nemá význam,“ tešil sa Danko po zápase vo videu na sociálnej sieti. Fotografiu zverejnil aj minister Tomáš.
Pravda oslovila všetky zainteresované strany. Medzitým minister školstva Tomáš Drucker potvrdil, že na zápas leteli všetci vládnym špeciálom. Nešlo však podľa neho o nič výnimočné a nevidí za tým nič mimoriadne. „Je to štandard, ktorý sa udial aj v minulosti. Môžeme očakávať, že aj na olympijské hry pôjdu vládni predstavitelia,“ uviedol. Aj v minulosti to podľa neho tak fungovalo.
V médiách boli zverejnené aj fotografie, ako sa ministri a podpredsedovia fotili s fanúšikmi. Lietadlo, ktoré v pondelok pristálo vo Frankfurte, následne smerovalo na letisko do Hahn asi 120 kilometrov od Frankfurtu. Let trval 22 minút. Krátko po večernom zápase lietadlo o pol jedenástej večer opäť vzlietlo z Hahnu a letelo do Bratislavy s pristátím približne pol hodinu po polnoci. Podľa ministra Druckera použili politici na presun z Frankfurtu do Hahnu vozidlá zastupiteľského úradu.
Minister tiež vylúčil, že zo Slovenska do Nemecka kvôli transferu na letisko vyrazilo vozidlo patriace štátu. Flotilu letky na prepravu ústavných činiteľov tvoria dve lietadlá Airbus A319 a dva stroje Fokker 100 holandskej výroby. O využití špeciálu rozhoduje minister vnútra.
Podľa rezortu vnútra je to bežné
Let vládnym špeciálom potvrdilo aj ministerstvo vnútra. Návšteva úvodného zápasu slovenskej reprezentácie sa uskutočnila na základe oficiálneho pozvania Slovenského futbalového zväzu (SFZ) a aj Únie európskych futbalových zväzov (UEFA) pre zástupcov vlády SR a Národnej rady SR (NRSR. „Je to bežné všade vo svete na podporu národného mužstva na takomto významnom športovom podujatí. V nijakom prípade to teda nebola voľnočasová aktivita ústavných činiteľov,“ uviedol hovorca rezortu Matej Neumann.
Vládnym špeciálom podľa rezortu cestovali aj zástupcovia policajných zložiek, ktorí sa spolu s nemeckými bezpečnostnými orgánmi spolupodieľajú na bezpečnostných opatreniach v rámci futbalového šampionátu. „Na palube spolu s nimi leteli dvaja podpredsedovia NR SR, traja ministri, dvaja štátni tajomníci a asi 20 zástupcov z viacerých ministerstiev,“ vysvetľuje rezort.
Súčasťou cesty boli aj stretnutia so zástupcami belgickej vlády, ako aj primátorom mesta Frankfurt nad Mohanom. Neumann zopakoval, že tento druh dopravy je v našich podmienkach úplne bežný a aj v minulosti štátni predstavitelia za každej vlády opakovane využívali služby Leteckého útvaru MV SR na účasť na reprezentačných udalostiach, ako sú olympijské hry či majstrovstvá sveta s čím ráta aj štátny rozpočet. „Účel včerajšieho letu bol teda absolútne neporovnateľný napríklad s pravidelnými papalášskymi letmi bývalého prezidenta Andreja Kisku, ktorý vládny špeciál využíval na týždennej báze na svoje súkromné cesty domov za rodinou do Popradu, pričom takto prelietal viac ako milión eur z peňazí daňových poplatníkov,“ dodáva rezort.
Na otázku, prečo o zahraničnej ceste neinformovali vopred, rezort vnútra uviedol, že celý proces prebehol štandardným postupom. „Návrh na zahraničnú pracovnú cestu bol v zmysle zásad postupu pri uskutočňovaní zahraničných stykov vypracovaných ministerstvom zahraničných vecí zaslaný rezortu diplomacie 7. júna 2024,“ uviedol Neumann pre Pravdu. „Vláda návrh na zahraničnú služobnú cestu delegácie ministerstva vnútra bude dodatočne schvaľovať na budúcu stredu 26. júna 2024,“ dodal.
Podľa zásad postupu pri uskutočňovaní zahraničných stykov sa predloží návrh zahraničnej cesty rezortu diplomacie do 15. dňa mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, v ktorom má byť zahraničná cesta realizovaná. Rezort to potom predloží na vládu. Ak nebolo možné predložiť návrh zahraničnej cesty v termíne, zašle sa bez zbytočného odkladu a schváli sa dodatočne. Rezortu cestovného ruchu sme sa pýtali, kedy dostali od SFZ pozvanie, do uzávierky nereagovali. Program zápasov bol známy niekoľko mesiacov.
Hovorca SFZ Juraj Čurný sa k situácii vyjadril na sociálnej sieti. Zdôraznil, že nejde o žiadne oficiálne stanovisko zväzu, ale o jeho osobné vyjadrenie. Politické reprezentovanie Slovenska podľa neho nie je žiadna „súkromná zábava politikov“, ale chodia naň zástupcovia všetkých krajín podobne ako na olympiádu. „Práve takéto výnimočné podujatia vytvárajú priestor na stretávanie sa na všetkých úrovniach – od tých fanúšikovských až po tie najvyššie politické úrovne,“ uviedol. Okrem iného je to aj vyjadrenie podpory športu.
Spomenul návštevu prezidenta Kisku v roku 2016 v rámci zápasu s Anglickom v Saint Etienne. „Nikto vtedy neskúmal a nerozporoval prečo, za koľko a s kým tam šiel – ani médiá, ani politické strany – a tak je to správne,“ uviedol s tým, že podobných príklad je nespočetné veľa. „Ale keď niekto považuje futbal, resp. šport na tej najvyššej úrovni a jeho podporu za „voľnočasovú aktivitu, resp. za súkromnú zábavu“ tak je jasné, že vôbec nepochopil, akú obrovskú silu futbal resp. šport má,“ dodal.
Droba cestu späť preplatí, Keketi letel komerčnou linkou
Na cestu reagovala aj NR SR. Na zápase bol aj zastupujúci predseda parlamentu Žiga. „Štátni predstavitelia podporili futbalovú reprezentáciu na vrcholovom športovom podujatí. Išlo o oficiálne pozvanie SFZ a UEFA a oficiálnu cestu, vstupenky teda nestáli ani cent,“ uviedlo tlačové oddelenie pre Pravdu. „Takýto postup sa uplatňuje u nás aj vo svete úplne bežne a nie je na ňom nič mimoriadne,“ píše sa v stanovisku. „Je, naopak, neprípustné a absolútne nepochopiteľné zneužívať na obyčajné politikárčenie podporu športu a národnej futbalovej reprezentácie vysokými predstaviteľmi štátu. A to platí tak teraz, ako aj v budúcnosti, bez ohľadu na politickú reprezentáciu,“ dodáva NR SR.
Okrem spomínaných ministrov sa mal zápasu podľa Druckera zúčastniť aj minister cestovného ruchu a športu Dušan Keketi. Neletel však vládnym špeciálom, ale komerčnou linkou. „Pán minister mal oproti ostatným kolegom dlhší pracovný program v Nemecku a teda letel samostatne komerčnou linkou,“ uviedla pre Pravdu hovorkyňa ministerstva Silvia Vlasková.
Rezort potvrdil, že aj Keketi bol pozvaný zo strany SFZ na zápas Slovenska s Belgickom. „Počas cesty mal však viacero pracovných stretnutí,“ reagovala. Zápasu sa zúčastnil aj predseda Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) Juraj Droba. Hovorkyňa BSK uviedla, že súčasťou delegácie nebol. „Na futbalový zápas do Frankfurtu cestoval súkromne vlakom na vlastné náklady. Keď sa dozvedel, že je prítomná aj vládna delegácia zo Slovenska, preveril u vedenia NR SR prípadnú možnosť cestovať s delegáciou späť na Slovensko, ak je voľné miesto v lietadle, a ušetriť tak čas. Cestu späť samozrejme podľa dohody uhradí z vlastného, hneď po vystavení faktúry,“ vysvetlila pre Pravdu.
Papalášizmus a škandál
Opozícia sa voči ceste špeciálom ohradila. Šéfka Za ľudí Veronika Remišová doobeda v parlamente prostredníctvom procedurálneho návrhu žiadala Žigu a Danka, aby „výlet“ vládnym špeciálom uhradili v plnej výške z vlastných prostriedkov. „O návrhu nedám hlasovať, pretože nespĺňa náležitosti,“ reagoval Žiga na Remišovej návrh v pléne krátko po jedenástej.
Podľa denníka Sme stojí letová hodina Airbusu A319 podľa rôznych leteckých portálov približne sedemtisíc eur a náklady na spiatočný let sa tak mohli pohybovať okolo 30-tisíc eur. Podľa rezortu vnútra je cena jednej hodiny letu vládneho špeciálu zhruba na štyritisíc eur. Výška nákladov na jednu cestu závisí od meteorologických podmienok, aktuálnych cien paliva a handlingových služieb, ako aj od počtu pasažierov. Poslanec Progresívneho Slovenska Dávid Dej uviedol, že žiadajú od koalície okamžité a uveriteľné vysvetlenie, prečo leteli na futbal bez informovania o akomkoľvek pracovnom programe. „Verejné zdroje musia byť využívané s maximálnou zodpovednosťou a za účelom, na ktorý boli určené – nie na súkromnú zábavu politikov,“ uviedol.
Rozhodnutie letieť hromadne do Frankfurtu vládnym špeciálom sa podľa rezortu vnútra udialo po dôkladnom bezpečnostnom a ekonomickom posúdení. „Náklady na let vládneho špeciálu budú proporčne rozdelené medzi päť rezortov,“ ozrejmil Neumann. O ceste bolo informované ministerstvo zahraničných vecí na základe plánovanej pracovnej cesty štandardným spôsobom aj podľa rezortu cestovného ruchu.
Šéf NR SR stále chýba. Čaká sa na Fica? Kaliňák: Nejde o dohodu medzi SNS a Hlasom, Pellegrini odišiel, situácia sa zmenila
Dej dodal, že ak sa potvrdí, že predstavitelia koalície zneužili svoje postavenie a peniaze daňových poplatníkov, ministri a podpredsedovia NR SR by sa mali ospravedlniť uhradiť všetky náklady. K uhradeniu nákladov ich vyzval aj predseda klubu hnutia Slovensko, Za ľudí a KÚ Michal Šipoš. „Ministra športu pána Keketiho poslali na tento šampionát verejnou dopravou,“ podotkol poslanec. Šutaj Eštok by mal podľa neho za let prevziať zodpovednosť a avizuje ďalšie odvolávanie ministra vnútra. KDH to považuje za „papalášizmus najhrubšieho zrna“.
„Je to presne taký istý papalášizmus a zneužívanie svojej funkcie, ako keď Andrej Danko po svojej autonehode fúkal 15 hodín po udalosti,“ uviedol pre Pravdu politológ z Ekonomickej univerzity v Bratislave Radoslav Štefančík. Ceny vládnych letov sa najviac riešili počas prezidentského obdobia Kisku. Dôvodom častých výjazdov letky bolo, že hlava štátu počas pracovného týždňa pravidelne cestovala za rodinou do Popradu.
Ročne to vychádzalo na vyše sto letov. Legislatíva pritom podobné využívanie lietadiel na súkromné účely nezakazuje. Žiaden slovenský zákon túto tému dokonca ani nerieši. „Andrej Kiska sa neskrýval, netajil svoje cesty. Bol to prezident, prvý občan štátu, žiadny podpredseda parlamentu. Bola by hanba, keby sme cestu domov a späť prezidentovi nemohli financovať. Cesta do Nemecka bola obyčajným podujatím súkromnej povahy. Ak si futbalový zväz potreboval pozvať niekoho z politikov, tak je na miesto otázka, prečo toľkých. Úplne by stačilo, ak by na takéto športové podujatie cestoval minister cestovného ruchu a športu,“ hovorí politológ.
„Áno, aj v minulosti sa sem tam nejaký politik objavil na hokeji, ale spravidla sa už hralo o medaily. Ale prečo museli toľkí cestovať na zápas v základnej skupine?“ pýta sa. Zároveň si myslí, že by podobná udalosť mala byť uvedená v programe verejného funkcionára. „Ak to tam nie je, ide o súkromnú cestu. A na súkromné účely spravidla chodia súkromné linky. Mohli sa páni z vlády a parlamentu poskladať a objednať si autobus,“ povedal Štefančík.
Podľa neho je potrebné dať si to do súvisu aj so snahou vlády obmedziť slobodný prístup k informáciám. Pokiaľ prejdú zmeny súvisiace so zmenou zákona, verejnosť by si za poskytnutie informácií v prípade, že pôjde o „mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie“ priplatiť. Politológ dodáva, že by to mali nielenže preplatiť, ale mali by cestu aj zaplatiť a odstúpiť z funkcie. „Im je úplne jedno, že sa tu skladáme na chod nemocničných oddelení, oni úplne na hulváta cestujú krížom krážom po svete a nechajú si to zaplatiť z verejných zdrojov. Toto je fakt škandál,“ dodal Štefančík. /agentury/