Trump: USA budú spravovať Venezuelu. Venezuelskou metropolou Caracas v sobotu otriasli silné explózie. „Spojené štáty úspešne vykonali rozsiahly útok proti Venezuele a jej vodcovi, prezidentovi Nicolásovi Madurovi, ktorý bol spolu so svojou manželkou zajatý a letecky vyvezený z krajiny,“ uviedol americký prezident Donald Trump. Venezuela po amerických útokoch rozsiahlo nasadí svoje pozemné, vzdušné a námorné sily vrátane balistických systémov. Podľa agentúry AFP to oznámil venezuelský minister obrany Vladimir Padrino. Prezident SR Pellegrini uviedol, že išlo o hrubé porušenie medzinárodného práva

Americký prezident Donald Trump v sobotu varoval kolumbijského prezidenta Gustava Petra, aby „si dával pozor“, pretože vraj posiela do USA kokaín. Uviedol to na tlačovej konferencii venovanej zajatiu venezuelského lídra Nicolása Madura a jeho manželky. Šéf americkej diplomacie Marco Rubio, ktorý má korene na Kube, na tom istom brífingu vyhlásil, že vláda na tomto ostrove by sa mala obávať.

Izrael v sobotu privítal americký zásah vo Venezuele, pri ktorom bol zadržaný prezident Nicolás Maduro a jeho manželka. Taliansko ho označilo za legitímny. Británia a Francúzsko však upozornili, že konanie USA nebolo v súlade s medzinárodným právom. TASR o tom informuje podľa agentúr AFP a Reuters.

Talianska premiérka Giorgia Meloniová vojenskú akciu označila za legitímnu a obrannú, keďže Caracas podľa nej prostredníctvom obchodu s drogami vykonával hybridné útoky voči USA. Upozornila však, že vojenské zásahy nie sú cestou na ukončenie totalitných režimov vo svete.

Izraelský minister zahraničných vecí Gideon Saar povedal, že Washington konal ako „vodca slobodného sveta“. Venezuelský ľud podľa neho pod Madurovou vládou trpel a vyjadril nádej, že s koncom Madura sa v krajine obnoví demokratický režim.

Šéf francúzskej diplomacie Jean-Noël Barrot upozornil, že vojenská operácia Spojených štátov, ktorá viedla k Madurovmu zajatiu, bola v rozpore so zásadami medzinárodného práva. „Francúzsko opätovne zdôrazňuje, že žiadne trvalé politické riešenie nemožno vnútiť zvonka a že o svojej budúcnosti môžu rozhodnúť len suverénny ľud,“ napísal Barrot na X.

V podobnom duchu sa vyjadril aj britský premiér Keir Starmer, podľa ktorého by mali všetky krajiny „dodržiavať medzinárodné právo“. Zdôraznil, že do vojenskej operácie nebola Británia nijakým spôsobom zapojená.

X X X

 Rusko v sobotu popoludní dôrazne vyzvalo americkú vládu, aby prepustila venezuelského prezidenta Nicolása Madura a jeho manželku. Moskva predtým odsúdila vojenskú akciu USA vo Venezuele s tým, že pre takýto útok neexistuje žiadne ospravedlnenie a že „ideologické nepriateľstvo“ prevážilo nad diplomaciou.

X X X

Spojene štáty budú v podstate spravovať Venezuelu, až kým nedôjde k riadnemu a bezpečnému odovzdaniu moci. Vyhlásil to americký prezident Donald Trump na tlačovej konferencii vo svojom floridskom sídle Mar-a-Lago, ktorú zvolal po zajatí venezuelského prezidenta Nicolása Madura a jeho manželky. Spojené štáty chcú podľa Trumpa mier, slobodu a spravodlivosť pre Venezuelčanov vrátane tých, ktorí žijú v USA. Informuje o tom TASR.

X X X

 Líderka venezuelskej opozície María Corina Machadová v sobotu uviedla, že po americkej vojenskej intervencii vo Venezuele a zadržaní prezidenta Nicolása Madura sa pre Venezuelčanov začala hodina slobody. Zdôraznila, že opozícia je pripravená uplatniť svoj mandát a prevziať moc. Edmundo González Urrutia, o ktorom opozícia tvrdí, že vyhral prezidentské voľby v roku 2024, sa podľa nej musí ujať prezidentského úradu. Machadová to uviedla vo vyhlásení zverejnenom na sociálnej sieti X, informuje TASR.

„Od dnešného dňa Nicolás Maduro čelí medzinárodnej spravodlivosti za kruté zločiny spáchané na Venezuelčanoch a občanoch mnohých ďalších krajín. Vzhľadom na to, že odmietol prijať dohodu o svojom odchode, vláda Spojených štátov splnila svoj sľub, že bude presadzovať právo,“ uviedla laureátka Nobelovej ceny za mier v prvom vyhlásení od začiatku amerických útokov v sobotu ráno.

Machadová uviedla, že nastal čas na obnovenie suverenity ľudu a poriadku, oslobodenie politických väzňov, privedenie detí späť domov a budovanie krajiny.

González Urrutia sa podľa nej musí okamžite ujať funkcie prezidenta Venezuely, do ktorej bol legitímne zvolený. Ozbrojené zložky vyzvala, aby rešpektovali, že je ich vrchným veliteľom.

„Sme pripravení presadiť svoj mandát a prevziať moc. Zostaňme bdelí, aktívni a organizovaní, kým sa neuskutoční prechod k demokracii,“ vyhlásila. Venezuelčanom vo vlasti odkázala, aby boli pripravení a občanov v zahraniční vyzvala na mobilizáciu a hľadanie podpory u svetových vlád.

X X X

Venezuelský prezident Nicolás Maduro a jeho manželka Cilia Floresová sú po zadržaní a odvedení z vlasti na palube americkej vojnovej lode USS Iwo Jima a smerujú do New Yorku, kde ich budú stíhať. Vyhlásil to v sobotu americký prezident Donald Trump v telefonickom rozhovore pre stanicu Fox News, píše TASR podľa správy agentúry AP.

x X X

Americké sily, ktoré zajali venezuelského autoritárskeho vodcu Nicolása Madura, utrpeli viacero zranení, ale nikto nie je mŕtvy, povedal dnes podľa agentúry Reuters stanici Fox News americký prezident Donald Trump. Prezident okrem iného tiež uviedol, že Američania čakali štyri dni na lepšie počasie, kým podnikli operáciu.

X X X

 Venezuelská prezidentka Delcy Rodríguezová sa podľa štyroch zdrojov agentúry Reuters v súčasnosti nachádza v Rusku. Jej brat Jorge, ktorý je predsedom parlamentu, zostáva v Caracase. Venezuelský minister zahraničných vecí Yván Gil uviedol, že Nicolás Maduro je aj naďalej prezidentom krajiny, a to napriek tomu, že ho Spojené štáty zadržali a odviedli z krajiny, informuje TASR.

Rodríguezová v sobotu dopoludnia pre štátnu televíziu VTV priznala, že nevie, kde sa Maduro nachádza. Amerického prezidenta Donalda Trumpa tiež vyzvala, aby poskytol dôkazy o tom, že je stále nažive.

Podľa šéfa venezuelskej diplomacie je Maduro napriek svojej neprítomnosti naďalej hlavou štátu. „Ústava hovorí jasne: zvoleným a ústavným prezidentom je Nicolás Maduro Moros, ktorého fyzickú prítomnosť vo Venezuele musí vláda Spojených štátov okamžite obnoviť,“ povedal v štátnej televízii.

X X X

Akýkoľvek útok na nezávislý štát a jeho predstaviteľa bez mandátu Bezpečnostnej rady (BR) OSN je hrubým porušením medzinárodného práva, a to bez ohľadu na režim, aký vládne v napadnutej krajine. Vzniká precedens, ktorý môže destabilizovať aj iné regióny vo svete. Prezident SR Peter Pellegrini to uviedol na sociálnej sieti v reakcii na aktuálny vývoj vo Venezuele.

X X X

Americká vojenská akcia vo Venezuele je podľa predsedu vlády SR Roberta Fica (Smer-SD) ďalším dôkazom rozkladu svetového poriadku vytvoreného po druhej svetovej

vojne. Medzinárodné právo podľa Fica neplatí, vojenská sila sa používa bez mandátu Bezpečnostnej rady OSN a každý, kto je veľký a silný, si pri presadzovaní vlastných záujmov robí čo chce. Premiér to vyhlásil na sociálnej sieti.

„Ako predseda vlády malej krajiny musím takýto rozvrat medzinárodného práva rezolútne odmietnuť, ako som to urobil pri vojne v Iraku, pri neuznaní Kosova za suverénny štát, či pri použití ruskej vojenskej sily na Ukrajine alebo pri hodnotení situácie v Gaze,“ deklaroval Fico s tým, že je veľmi zvedavý, ako bude na útok na Venezuelu, ktorý si podľa neho zaslúži odsúdenie, reagovať Európska únia (EÚ).

Fico odhaduje, že EÚ použitie americkej vojenskej sily vo Venezuele buď odsúdi a bude ako-tak konzistentná s postojmi k vojne na Ukrajine, alebo „ako obyčajne zostane farizejská“.

X X X

 Európska únia v sobotu vyzvala na „zdržanlivosť“ a dodržiavanie medzinárodného práva vo Venezuele po tom, čo americký prezident Donald Trump oznámil, že americké sily vykonali rozsiahly útok na krajinu a zajali tamojšieho prezidenta Nicolása Madura. TASR o tom píše podľa agentúry AFP.

„EÚ opakovane vyhlásila, že Maduro nemá legitimitu, a obhajovala mierový prechod,“ napísala na sociálnej sieti X šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová po rozhovore s americkým ministrom zahraničných vecí Marcom Rubiom. „Za každých okolností sa musia dodržiavať zásady medzinárodného práva a Charta OSN. Vyzývame na zdržanlivosť,“ napísala.

Na americké útoky už reagovalo aj viacero členských štátov EÚ. Španielsko vyzvalo na deeskaláciu napätia a zdržanlivosť a ponúklo sprostredkovať dialóg medzi vládou v Caracase a Washington s cieľom dosiahnuť mierové riešenie aktuálnej krízy prostredníctvom rokovaní.

Nemecké ministerstvo zahraničných vecí pre AFP uviedlo, že situáciu monitoruje. Berlín dodal, že zasadá vládny krízový tím a že vláda úzko spolupracuje so svojimi partnermi. V podobnom duchu sa vyjadril aj úrad talianskej premiérky Giorgii Meloniovej.

X X X

Venezuela v sobotu požiadala o zvolanie mimoriadneho zasadnutia Bezpečnostnej rady OSN a chce, aby zaujala stanovisko k „zločinnej agresii spáchanej vládou USA“. V príspevku na platforme Telegram o tom informoval venezuelský minister zahraničných vecí Yván Gil, uviedla agentúra AFP.

Americký prezident Donald Trump v sobotu dopoludnia na svojej sociálnej sieti Truth potvrdil, že Spojené štáty v sobotu ráno (SEČ) vykonali útok proti Venezuele, a oznámil, že venezuelský prezident Nicolás Maduro a jeho manželka boli pritom zajatí a odvezení z krajiny.

Venezuelská viceprezidentka Delcy Rodríguezová v sobotu dopoludnia pre štátnu televíziu VTV priznala, že nevie, kde sa Maduro momentálne nachádza, a žiadala od USA dôkazy, že venezuelská hlava štátu je stále nažive.

Rodríguezová dodala, že americké útoky pripravili o život viacero venezuelských predstaviteľov, vojakov aj civilistov po celej krajine. V súvislosti s tým venezuelský minister obrany Vladimir Padrino López uviedol, že počty obetí sa spresňujú.

Minister obrany súčasne potvrdil, že terčom útokov bolo aj vojenské zariadenie Fort Tiuna v Caracase. Zdôraznil, že Venezuela sa bude brániť proti prítomnosti zahraničných vojsk, a informoval, že po amerických útokoch nariadil rozmiestnenie vojenských síl po celej krajine.

Podľa spravodajkyne televízie CNN je situácia v Caracase už viac ako dve hodiny pokojná a americké útoky ustali. „Počuli sme prelet mnohých lietadiel a vrtuľníkov, ale momentálne je v meste už dve hodiny pokoj,“ informovala.

X X X

 Madura podľa informácií spravodajskej stanice CBS News zadržali americké zvláštne jednotky Delta Force. Televízia poznamenala, že práve tieto špeciálne sily okrem iného zlikvidovali v roku 2019 v Sýrii vodcu teroristickej organizácie Islamský štát (IS) abú Bakra Bagdadího.

Nasadenie zvláštnych síl na zadržanie Madura podľa Reuters potvrdil námestník amerického ministra zahraničia Christopher Landau, podľa ktorého sa bude venezuelský prezident zodpovedať zo svojich zločinov.

Dnešný americký zásah proti Madurovi nie je v dejinách USA prvý, pokiaľ ide o predstaviteľov latinskoamerických krajín. Napríklad v decembri 1989 vykonali USA inváziu do Panamy, kde zosadili tamojšieho diktátora Manuela Noriegu. Súd v USA uložil Noriegovi dlhoročné väzenie a v roku 2010 ho Washington vydal do Francúzska, kde bol tiež odsúdený. Francúzsko Normgu o rok neskôr odovzdala Paname, kde rovnako skončil vo väzení. V roku 2017 zomrel.

Neúspechom naopak skončila v roku 1961 invázia kubánskych emigrantov podporovaná americkou spravodajskou službou CIA v kubánskej Zátoke zvinie. Cieľom bolo zažehnúť povstanie, ktoré by zvrhlo tamojší režim Fidela Castra. V 50. rokoch zvažovala CIA podľa odtajnených dokumentov zásah v Guatemale vrátane zabitia desiatok guatemalských politikov. Po páde tamojšieho ľavicového prezidenta Jacoba Árbenza Guzmána v roku 1954, ktorý CIA podporila, sa tieto plány neuskutočnili.

X X X

 Americký republikánsky senátor zo štátu Utah Mike Lee v sobotu dopoludnia na sociálnej sieti X napísal, že hovoril s americkým ministrom zahraničných vecí Marcom Rubiom, ktorý mu prezradil, že venezuelský prezident Nicolás Maduro sa v Spojených štátoch postaví pred súd. Rubio tiež podľa neho nepredpokladá, že USA uskutočnia ďalšie útoky na venezuelské územie, keďže Maduro sa už nachádza v zajatí, informuje TASR.

„Rubio ma informoval, že Maduro bol zatknutý americkým personálom, aby sa postavil pred súd v Spojených štátoch na základe obvinení z trestných činov,“ napísal Lee. Útoky na ciele naprieč Venezuelou sa podľa ministra uskutočnili na ochranu a obranu osôb vykonávajúcich zatykač.

Spojené štáty obviňujú Madura z vedenia rozsiahlej siete obchodovania s drogami, čo Maduro popiera. Podľa Washingtonu stojí na čele Kartelu Sĺnk (Cartel de los Soles), ktorý USA v novembri označili za teroristickú organizáciu. Za informácie vedúce k dolapeniu Madura tiež vypísali odmenu 50 miliónov dolárov.

X XX

 Vojenský zásah Spojených štátov amerických proti Venezuele určite neprispieva k budovaniu toľko deklarovaného mieru. Minister vnútra SR Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD) to vyhlásil na sociálnej sieti.

Správy z amerického kontinentu sú podľa slov šéfa rezortu vnútra vážne, znepokojujúce a potvrdzujú, že politika silových riešení a jednostranných krokov vedie skôr k ďalšej eskalácii napätia, než k udržateľnému mieru a stabilite.

„Pevne verím, že situácia sa po zadržaní venezuelského prezidenta zo strany Spojených štátov nezvrtne do otvoreného vojenského konfliktu, na ktorý by opäť doplatili obyčajní ľudia,“ uviedol Šutaj Eštok.

X X X

 Spojené štáty vykonali akt ozbrojenej agresie voči Venezuele, uviedlo dnes ruské ministerstvo zahraničia vo vyhlásení odsudzujúcom americké útoky na juhoamerickú krajinu. Krok USA odsúdil aj Irán. Obe krajiny patria medzi tradičných spojencov Venezuely.

„Dnes ráno Spojené štáty vykonali akt ozbrojenej agresie proti Venezuele. Dôvody, uvádzané ako opodstatnenie takýchto činov, sú neudržateľné. To vyvoláva hlboké znepokojenie a odsúdenie,“ uviedla vo vyhlásení ruská diplomacia s tým, že obe strany by mali hľadať riešenie vzájomných sporov prostredníctvom dialógu.

Rusko, ktoré v roku 2022 podniklo inváziu na susednú Ukrajinu, tiež vyjadrilo „solidaritu s venezuelským ľudom“ a podporu politickému kurzu doterajšieho venezuelského vedenia.

Iránske ministerstvo zahraničia podľa agentúry DPA v súvislosti s dianím vo Venezuele uviedlo, že americká vojenská intervencia proti nezávislému štátu a členovi OSN predstavuje „jasné porušenie princípov Charty OSN aj základných pravidiel medzinárodného práva“.

Venezuela je považovaná za jedného z najbližších spojencov iránskeho teokratického režimu, ktorý sa v posledných dňoch stretáva s rozsiahlymi protestmi. Podľa agentúry DPA v politických kruhoch v Teheráne preto narastá obava, že Irán by mohol byť ďalším cieľom prípadných amerických útokov.

11:56 Kolumbia vysiela k hranici vojakov a policajtov, chystá sa na masívny prísun utečencov a navrhne zvolanie Bezpečnostnej rady OSN. V reakcii na americké údery na Caracas to uviedol kolumbijský prezident Gustavo Petro. Údery označil za porušenie venezuelskej suverenity.

„Kolumbijská vláda odmieta agresiu proti suverenite Venezuely a Latinskej Ameriky,“ uviedol Petro na sociálnej sieti X. Kolumbia ako člen Bezpečnostnej rady OSN navrhne zvolanie tohto orgánu. Podľa neho je konflikty medzi národmi potrebné riešiť mierovými prostriedkami.

„K hranici vysielame bezpečnostné zložky a rozmiestňujú sa tam aj všetky asistenčné sily, ktoré máme, pre prípad masívneho vstupu utečencov,“ uviedol ďalej Petro. Kolumbia už v minulých rokoch zaznamenala príchod veľkého množstva migrantov z Venezuely pre zlú ekonomickú situáciu a politické perzekúcie v krajine.

X X X

 Venezuela po amerických útokoch rozsiahlo nasadí svoje pozemné, vzdušné a námorné sily vrátane balistických systémov. Podľa agentúry AFP to oznámil venezuelský minister obrany Vladimir Padrino. Spojené štáty dnes podnikli vo Venezuele sériu útokov, pri ktorých podľa šéfa Bieleho domu Donalda Trumpa zadržali autoritárskeho prezidenta Nicolása Madura.

„Masívne nasadenie všetkých pozemných, vzdušných, námorných, riečnych a balistických kapacít ku komplexnej obrane,“ citovala AFP Padrinovo vyjadrenie o nasadení venezuelského armády.

Padrino ďalej vyhlásil, že invázne americké sily znesvätili venezuelskú pôdu. „Invázne americké sily (…) znesvätili našu pôdu a zašli tak ďaleko, že zaútočili strelami a raketami odpaľovanými z bojových vrtuľníkov na rezidenčné oblasti s civilným obyvateľstvom, „povedal minister obrany.

X XX

Venezuelský prezident Nicolás Maduro bol s manželkou Ciliou Floresovou zadržaný a letecky transportovaný zo krajiny. Na sociálnej sieti Truth Social to dnes oznámil americký prezident Donald Trump, ktorý zároveň potvrdil americké údery vo Venezuele. Do svojho floridského sídla Mar-a-Lago zvolal Trump na 11.00 h miestneho času (17.00 h SEČ) tlačovú konferenciu. Venezuelská vláda medzitým oznámila, že nevie, kde Maduro je, predtým ale informovala o tom, že prezident v krajine vyhlásil výnimočný stav.

„Spojené štáty americké úspešne vykonali rozsiahly útok proti Venezuele a jej lídrovi, prezidentovi Nicolásovi Madurovi, ktorý bol, spolu so svojou manželkou, zadržaný a letecky transportovaný z krajiny,“ napísal Trump. Podrobnosti sľúbil uviesť na tlačovej konferencii. Dodal, že operácia bola v zhode s americkým právom.

Venezuelská viceprezidentka Delcy Rodríguezová podľa Reuters v televíznom prejave vyhlásila, že vláda nevie, kde sa Maduro s manželkou nachádzajú. Od Spojených štátov žiada dôkaz, že sú obaja nažive.

Venezuelskou metropolou Caracas v sobotu otriasli silné explózie, uviedli agentúry AFP a Reuters. Podľa AFP, ktorá sa odvoláva na reportéra na mieste, boli výbuchy sprevádzané zvukmi pripomínajúcimi prelet lietadiel. Časť mesta, ktorá leží blízko veľkej vojenskej základne, je podľa Reuters bez elektriny.

Venezuelská vláda nevie, kde sa nachádza prezident Nicolás Maduro a jeho manželka Cilia Floresová. Vo vyhlásení to podľa agentúry Reuters uviedla venezuelská viceprezidentka Delcy Rodríguezová. Chce od Spojených štátov dôkaz, že obaja žijú.

„Spojené štáty úspešne vykonali rozsiahly útok proti Venezuele a jej vodcovi, prezidentovi Nicolásovi Madurovi, ktorý bol spolu so svojou manželkou zajatý a letecky vyvezený z krajiny,“ uviedol americký prezident Donald Trump. O detailoch má informovať na tlačovej konferencii.

Ešte predtým Maduro dnes v krajine vyhlásil výnimočný stav. Podľa agentúry Reuters to uviedla venezuelská vláda, ktorá obvinila Spojené štáty z útokov na vojenské a civilné ciele vo viacerých venezuelských štátoch. Venezuelská vláda vyzvala na mobilizáciu všetkých sociálnych a politických síl.

„Venezuela odmieta, zavrhuje a odsudzuje pred medzinárodným spoločenstvom mimoriadne vážnu vojenskú agresiu, ktorú spáchala súčasná vláda Spojených štátov amerických proti venezuelskému územiu a ľudu,“ uviedla Madurova vláda vo vyhlásení.

„Prezident Donald Trump nariadil útoky na objekty vo Venezuele vrátane vojenských zariadení. Uviedli to americkí predstavitelia,“ napísala na sociálnej sieti Twitter (X) Jennifer Jacobsová, reportérka televízie CBS News.

 

ONLINE: Útok USA na Venezuelu bol podľa Pellegriniho hrubým porušením medzinárodného práva. Trump: USA budú spravovať Venezuelu

3k+

Venezuelskou metropolou Caracas v sobotu otriasli silné explózie. „Spojené štáty úspešne vykonali rozsiahly útok proti Venezuele a jej vodcovi, prezidentovi Nicolásovi Madurovi, ktorý bol spolu so svojou manželkou zajatý a letecky vyvezený z krajiny,“ uviedol americký prezident Donald Trump. Venezuela po amerických útokoch rozsiahlo nasadí svoje pozemné, vzdušné a námorné sily vrátane balistických systémov. Podľa agentúry AFP to oznámil venezuelský minister obrany Vladimir Padrino. Prezident SR Pellegrini uviedol, že išlo o hrubé porušenie medzinárodného práva.

Výbuchy vo venezuelskom Caracase, prelet helikoptér

Video, ktoré získala agentúra Reuters, ukazuje viacero výbuchov osvetľujúcich nočnú oblohu v diaľke, po ktorých nasledovali hlasné explózie a stúpajúce stĺpy dymu. / Zdroj: Reuters

X XX

Americký prezident Donald Trump v sobotu varoval kolumbijského prezidenta Gustava Petra, aby „si dával pozor“, pretože vraj posiela do USA kokaín. Uviedol to na tlačovej konferencii venovanej zajatiu venezuelského lídra Nicolása Madura a jeho manželky. Šéf americkej diplomacie Marco Rubio, ktorý má korene na Kube, na tom istom brífingu vyhlásil, že vláda na tomto ostrove by sa mala obávať.

X X X

Izrael v sobotu privítal americký zásah vo Venezuele, pri ktorom bol zadržaný prezident Nicolás Maduro a jeho manželka. Taliansko ho označilo za legitímny. Británia a Francúzsko však upozornili, že konanie USA nebolo v súlade s medzinárodným právom. TASR o tom informuje podľa agentúr AFP a Reuters.

Talianska premiérka Giorgia Meloniová vojenskú akciu označila za legitímnu a obrannú, keďže Caracas podľa nej prostredníctvom obchodu s drogami vykonával hybridné útoky voči USA. Upozornila však, že vojenské zásahy nie sú cestou na ukončenie totalitných režimov vo svete.

Izraelský minister zahraničných vecí Gideon Saar povedal, že Washington konal ako „vodca slobodného sveta“. Venezuelský ľud podľa neho pod Madurovou vládou trpel a vyjadril nádej, že s koncom Madura sa v krajine obnoví demokratický režim.

Šéf francúzskej diplomacie Jean-Noël Barrot upozornil, že vojenská operácia Spojených štátov, ktorá viedla k Madurovmu zajatiu, bola v rozpore so zásadami medzinárodného práva. „Francúzsko opätovne zdôrazňuje, že žiadne trvalé politické riešenie nemožno vnútiť zvonka a že o svojej budúcnosti môžu rozhodnúť len suverénny ľud,“ napísal Barrot na X.

V podobnom duchu sa vyjadril aj britský premiér Keir Starmer, podľa ktorého by mali všetky krajiny „dodržiavať medzinárodné právo“. Zdôraznil, že do vojenskej operácie nebola Británia nijakým spôsobom zapojená.

X X X

 Rusko v sobotu popoludní dôrazne vyzvalo americkú vládu, aby prepustila venezuelského prezidenta Nicolása Madura a jeho manželku. Moskva predtým odsúdila vojenskú akciu USA vo Venezuele s tým, že pre takýto útok neexistuje žiadne ospravedlnenie a že „ideologické nepriateľstvo“ prevážilo nad diplomaciou.

X X X

 Spojené štáty budú v podstate spravovať Venezuelu, až kým nedôjde k riadnemu a bezpečnému odovzdaniu moci. Vyhlásil to americký prezident Donald Trump na tlačovej konferencii vo svojom floridskom sídle Mar-a-Lago, ktorú zvolal po zajatí venezuelského prezidenta Nicolása Madura a jeho manželky. Spojené štáty chcú podľa Trumpa mier, slobodu a spravodlivosť pre Venezuelčanov vrátane tých, ktorí žijú v USA. Informuje o tom TASR.

X XX

 Líderka venezuelskej opozície María Corina Machadová v sobotu uviedla, že po americkej vojenskej intervencii vo Venezuele a zadržaní prezidenta Nicolása Madura sa pre Venezuelčanov začala hodina slobody. Zdôraznila, že opozícia je pripravená uplatniť svoj mandát a prevziať moc. Edmundo González Urrutia, o ktorom opozícia tvrdí, že vyhral prezidentské voľby v roku 2024, sa podľa nej musí ujať prezidentského úradu. Machadová to uviedla vo vyhlásení zverejnenom na sociálnej sieti X, informuje TASR.

„Od dnešného dňa Nicolás Maduro čelí medzinárodnej spravodlivosti za kruté zločiny spáchané na Venezuelčanoch a občanoch mnohých ďalších krajín. Vzhľadom na to, že odmietol prijať dohodu o svojom odchode, vláda Spojených štátov splnila svoj sľub, že bude presadzovať právo,“ uviedla laureátka Nobelovej ceny za mier v prvom vyhlásení od začiatku amerických útokov v sobotu ráno.

Machadová uviedla, že nastal čas na obnovenie suverenity ľudu a poriadku, oslobodenie politických väzňov, privedenie detí späť domov a budovanie krajiny.

González Urrutia sa podľa nej musí okamžite ujať funkcie prezidenta Venezuely, do ktorej bol legitímne zvolený. Ozbrojené zložky vyzvala, aby rešpektovali, že je ich vrchným veliteľom.

„Sme pripravení presadiť svoj mandát a prevziať moc. Zostaňme bdelí, aktívni a organizovaní, kým sa neuskutoční prechod k demokracii,“ vyhlásila. Venezuelčanom vo vlasti odkázala, aby boli pripravení a občanov v zahraniční vyzvala na mobilizáciu a hľadanie podpory u svetových vlád.

X X X

Venezuelský prezident Nicolás Maduro a jeho manželka Cilia Floresová sú po zadržaní a odvedení z vlasti na palube americkej vojnovej lode USS Iwo Jima a smerujú do New Yorku, kde ich budú stíhať. Vyhlásil to v sobotu americký prezident Donald Trump v telefonickom rozhovore pre stanicu Fox News, píše TASR podľa správy agentúry AP.

X X X

 Sily, ktoré zajali venezuelského autoritárskeho vodcu Nicolása Madura, utrpeli viacero zranení, ale nikto nie je mŕtvy, povedal dnes podľa agentúry Reuters stanici Fox News americký prezident Donald Trump. Prezident okrem iného tiež uviedol, že Američania čakali štyri dni na lepšie počasie, kým podnikli operáciu.

X X X

 Venezuelská prezidentka Delcy Rodríguezová sa podľa štyroch zdrojov agentúry Reuters v súčasnosti nachádza v Rusku. Jej brat Jorge, ktorý je predsedom parlamentu, zostáva v Caracase. Venezuelský minister zahraničných vecí Yván Gil uviedol, že Nicolás Maduro je aj naďalej prezidentom krajiny, a to napriek tomu, že ho Spojené štáty zadržali a odviedli z krajiny, informuje TASR.

Rodríguezová v sobotu dopoludnia pre štátnu televíziu VTV priznala, že nevie, kde sa Maduro nachádza. Amerického prezidenta Donalda Trumpa tiež vyzvala, aby poskytol dôkazy o tom, že je stále nažive.

Podľa šéfa venezuelskej diplomacie je Maduro napriek svojej neprítomnosti naďalej hlavou štátu. „Ústava hovorí jasne: zvoleným a ústavným prezidentom je Nicolás Maduro Moros, ktorého fyzickú prítomnosť vo Venezuele musí vláda Spojených štátov okamžite obnoviť,“ povedal v štátnej televízii.

X X X

 Akýkoľvek útok na nezávislý štát a jeho predstaviteľa bez mandátu Bezpečnostnej rady (BR) OSN je hrubým porušením medzinárodného práva, a to bez ohľadu na režim, aký vládne v napadnutej krajine. Vzniká precedens, ktorý môže destabilizovať aj iné regióny vo svete. Prezident SR Peter Pellegrini to uviedol na sociálnej sieti v reakcii na aktuálny vývoj vo Venezuele.

X X X

 Americká vojenská akcia vo Venezuele je podľa predsedu vlády SR Roberta Fica (Smer-SD) ďalším dôkazom rozkladu svetového poriadku vytvoreného po druhej svetovej vojne. Medzinárodné právo podľa Fica neplatí, vojenská sila sa používa bez mandátu Bezpečnostnej rady OSN a každý, kto je veľký a silný, si pri presadzovaní vlastných záujmov robí čo chce. Premiér to vyhlásil na sociálnej sieti.

„Ako predseda vlády malej krajiny musím takýto rozvrat medzinárodného práva rezolútne odmietnuť, ako som to urobil pri vojne v Iraku, pri neuznaní Kosova za suverénny štát, či pri použití ruskej vojenskej sily na Ukrajine alebo pri hodnotení situácie v Gaze,“ deklaroval Fico s tým, že je veľmi zvedavý, ako bude na útok na Venezuelu, ktorý si podľa neho zaslúži odsúdenie, reagovať Európska únia (EÚ).

Fico odhaduje, že EÚ použitie americkej vojenskej sily vo Venezuele buď odsúdi a bude ako-tak konzistentná s postojmi k vojne na Ukrajine, alebo „ako obyčajne zostane farizejská“.

X XX

 Európska únia v sobotu vyzvala na „zdržanlivosť“ a dodržiavanie medzinárodného práva vo Venezuele po tom, čo americký prezident Donald Trump oznámil, že americké sily vykonali rozsiahly útok na krajinu a zajali tamojšieho prezidenta Nicolása Madura. TASR o tom píše podľa agentúry AFP.

„EÚ opakovane vyhlásila, že Maduro nemá legitimitu, a obhajovala mierový prechod,“ napísala na sociálnej sieti X šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová po rozhovore s americkým ministrom zahraničných vecí Marcom Rubiom. „Za každých okolností sa musia dodržiavať zásady medzinárodného práva a Charta OSN. Vyzývame na zdržanlivosť,“ napísala.

Na americké útoky už reagovalo aj viacero členských štátov EÚ. Španielsko vyzvalo na deeskaláciu napätia a zdržanlivosť a ponúklo sprostredkovať dialóg medzi vládou v Caracase a Washington s cieľom dosiahnuť mierové riešenie aktuálnej krízy prostredníctvom rokovaní.

Nemecké ministerstvo zahraničných vecí pre AFP uviedlo, že situáciu monitoruje. Berlín dodal, že zasadá vládny krízový tím a že vláda úzko spolupracuje so svojimi partnermi. V podobnom duchu sa vyjadril aj úrad talianskej premiérky Giorgii Meloniovej.

X X X

Venezuela v sobotu požiadala o zvolanie mimoriadneho zasadnutia Bezpečnostnej rady OSN a chce, aby zaujala stanovisko k „zločinnej agresii spáchanej vládou USA“. V príspevku na platforme Telegram o tom informoval venezuelský minister zahraničných vecí Yván Gil, uviedla agentúra AFP.

Americký prezident Donald Trump v sobotu dopoludnia na svojej sociálnej sieti Truth potvrdil, že Spojené štáty v sobotu ráno (SEČ) vykonali útok proti Venezuele, a oznámil, že venezuelský prezident Nicolás Maduro a jeho manželka boli pritom zajatí a odvezení z krajiny.

Venezuelská viceprezidentka Delcy Rodríguezová v sobotu dopoludnia pre štátnu televíziu VTV priznala, že nevie, kde sa Maduro momentálne nachádza, a žiadala od USA dôkazy, že venezuelská hlava štátu je stále nažive.

Rodríguezová dodala, že americké útoky pripravili o život viacero venezuelských predstaviteľov, vojakov aj civilistov po celej krajine. V súvislosti s tým venezuelský minister obrany Vladimir Padrino López uviedol, že počty obetí sa spresňujú.

Minister obrany súčasne potvrdil, že terčom útokov bolo aj vojenské zariadenie Fort Tiuna v Caracase. Zdôraznil, že Venezuela sa bude brániť proti prítomnosti zahraničných vojsk, a informoval, že po amerických útokoch nariadil rozmiestnenie vojenských síl po celej krajine.

Podľa spravodajkyne televízie CNN je situácia v Caracase už viac ako dve hodiny pokojná a americké útoky ustali. „Počuli sme prelet mnohých lietadiel a vrtuľníkov, ale momentálne je v meste už dve hodiny pokoj,“ informovala.

X X X

Madura podľa informácií spravodajskej stanice CBS News zadržali americké zvláštne jednotky Delta Force. Televízia poznamenala, že práve tieto špeciálne sily okrem iného zlikvidovali v roku 2019 v Sýrii vodcu teroristickej organizácie Islamský štát (IS) abú Bakra Bagdadího.

Nasadenie zvláštnych síl na zadržanie Madura podľa Reuters potvrdil námestník amerického ministra zahraničia Christopher Landau, podľa ktorého sa bude venezuelský prezident zodpovedať zo svojich zločinov.

Dnešný americký zásah proti Madurovi nie je v dejinách USA prvý, pokiaľ ide o predstaviteľov latinskoamerických krajín. Napríklad v decembri 1989 vykonali USA inváziu do Panamy, kde zosadili tamojšieho diktátora Manuela Noriegu. Súd v USA uložil Noriegovi dlhoročné väzenie a v roku 2010 ho Washington vydal do Francúzska, kde bol tiež odsúdený. Francúzsko Normgu o rok neskôr odovzdala Paname, kde rovnako skončil vo väzení. V roku 2017 zomrel.

Neúspechom naopak skončila v roku 1961 invázia kubánskych emigrantov podporovaná americkou spravodajskou službou CIA v kubánskej Zátoke zvinie. Cieľom bolo zažehnúť povstanie, ktoré by zvrhlo tamojší režim Fidela Castra. V 50. rokoch zvažovala CIA podľa odtajnených dokumentov zásah v Guatemale vrátane zabitia desiatok guatemalských politikov. Po páde tamojšieho ľavicového prezidenta Jacoba Árbenza Guzmána v roku 1954, ktorý CIA podporila, sa tieto plány neuskutočnili.

X X X

 Americký republikánsky senátor zo štátu Utah Mike Lee v sobotu dopoludnia na sociálnej sieti X napísal, že hovoril s americkým ministrom zahraničných vecí Marcom Rubiom, ktorý mu prezradil, že venezuelský prezident Nicolás Maduro sa v Spojených štátoch postaví pred súd. Rubio tiež podľa neho nepredpokladá, že USA uskutočnia ďalšie útoky na venezuelské územie, keďže Maduro sa už nachádza v zajatí, informuje TASR.

„Rubio ma informoval, že Maduro bol zatknutý americkým personálom, aby sa postavil pred súd v Spojených štátoch na základe obvinení z trestných činov,“ napísal Lee. Útoky na ciele naprieč Venezuelou sa podľa ministra uskutočnili na ochranu a obranu osôb vykonávajúcich zatykač.

Spojené štáty obviňujú Madura z vedenia rozsiahlej siete obchodovania s drogami, čo Maduro popiera. Podľa Washingtonu stojí na čele Kartelu Sĺnk (Cartel de los Soles), ktorý USA v novembri označili za teroristickú organizáciu. Za informácie vedúce k dolapeniu Madura tiež vypísali odmenu 50 miliónov dolárov.

X X X

 Vojenský zásah Spojených štátov amerických proti Venezuele určite neprispieva k budovaniu toľko deklarovaného mieru. Minister vnútra SR Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD) to vyhlásil na sociálnej sieti.

Správy z amerického kontinentu sú podľa slov šéfa rezortu vnútra vážne, znepokojujúce a potvrdzujú, že politika silových riešení a jednostranných krokov vedie skôr k ďalšej eskalácii napätia, než k udržateľnému mieru a stabilite.

„Pevne verím, že situácia sa po zadržaní venezuelského prezidenta zo strany Spojených štátov nezvrtne do otvoreného vojenského konfliktu, na ktorý by opäť doplatili obyčajní ľudia,“ uviedol Šutaj Eštok.

X XX

 Spojené štáty vykonali akt ozbrojenej agresie voči Venezuele, uviedlo dnes ruské ministerstvo zahraničia vo vyhlásení odsudzujúcom americké útoky na juhoamerickú krajinu. Krok USA odsúdil aj Irán. Obe krajiny patria medzi tradičných spojencov Venezuely.

„Dnes ráno Spojené štáty vykonali akt ozbrojenej agresie proti Venezuele. Dôvody, uvádzané ako opodstatnenie takýchto činov, sú neudržateľné. To vyvoláva hlboké znepokojenie a odsúdenie,“ uviedla vo vyhlásení ruská diplomacia s tým, že obe strany by mali hľadať riešenie vzájomných sporov prostredníctvom dialógu.

Rusko, ktoré v roku 2022 podniklo inváziu na susednú Ukrajinu, tiež vyjadrilo „solidaritu s venezuelským ľudom“ a podporu politickému kurzu doterajšieho venezuelského vedenia.

Iránske ministerstvo zahraničia podľa agentúry DPA v súvislosti s dianím vo Venezuele uviedlo, že americká vojenská intervencia proti nezávislému štátu a členovi OSN predstavuje „jasné porušenie princípov Charty OSN aj základných pravidiel medzinárodného práva“.

Venezuela je považovaná za jedného z najbližších spojencov iránskeho teokratického režimu, ktorý sa v posledných dňoch stretáva s rozsiahlymi protestmi. Podľa agentúry DPA v politických kruhoch v Teheráne preto narastá obava, že Irán by mohol byť ďalším cieľom prípadných amerických útokov.

X XX

 Kolumbia vysiela k hranici vojakov a policajtov, chystá sa na masívny prísun utečencov a navrhne zvolanie Bezpečnostnej rady OSN. V reakcii na americké údery na Caracas to uviedol kolumbijský prezident Gustavo Petro. Údery označil za porušenie venezuelskej suverenity.

„Kolumbijská vláda odmieta agresiu proti suverenite Venezuely a Latinskej Ameriky,“ uviedol Petro na sociálnej sieti X. Kolumbia ako člen Bezpečnostnej rady OSN navrhne zvolanie tohto orgánu. Podľa neho je konflikty medzi národmi potrebné riešiť mierovými prostriedkami.

„K hranici vysielame bezpečnostné zložky a rozmiestňujú sa tam aj všetky asistenčné sily, ktoré máme, pre prípad masívneho vstupu utečencov,“ uviedol ďalej Petro. Kolumbia už v minulých rokoch zaznamenala príchod veľkého množstva migrantov z Venezuely pre zlú ekonomickú situáciu a politické perzekúcie v krajine.

X XX

 Venezuela po amerických útokoch rozsiahlo nasadí svoje pozemné, vzdušné a námorné sily vrátane balistických systémov. Podľa agentúry AFP to oznámil venezuelský minister obrany Vladimir Padrino. Spojené štáty dnes podnikli vo Venezuele sériu útokov, pri ktorých podľa šéfa Bieleho domu Donalda Trumpa zadržali autoritárskeho prezidenta Nicolása Madura.

„Masívne nasadenie všetkých pozemných, vzdušných, námorných, riečnych a balistických kapacít ku komplexnej obrane,“ citovala AFP Padrinovo vyjadrenie o nasadení venezuelského armády.

Padrino ďalej vyhlásil, že invázne americké sily znesvätili venezuelskú pôdu. „Invázne americké sily (…) znesvätili našu pôdu a zašli tak ďaleko, že zaútočili strelami a raketami odpaľovanými z bojových vrtuľníkov na rezidenčné oblasti s civilným obyvateľstvom, „povedal minister obrany.

XX X

Venezuelský prezident Nicolás Maduro bol s manželkou Ciliou Floresovou zadržaný a letecky transportovaný zo krajiny. Na sociálnej sieti Truth Social to dnes oznámil americký prezident Donald Trump, ktorý zároveň potvrdil americké údery vo Venezuele. Do svojho floridského sídla Mar-a-Lago zvolal Trump na

X X X

11.00 h miestneho času (17.00 h SEČ) tlačovú konferenciu. Venezuelská vláda medzitým oznámila, že nevie, kde Maduro je, predtým ale informovala o tom, že prezident v krajine vyhlásil výnimočný stav.

„Spojené štáty americké úspešne vykonali rozsiahly útok proti Venezuele a jej lídrovi, prezidentovi Nicolásovi Madurovi, ktorý bol, spolu so svojou manželkou, zadržaný a letecky transportovaný z krajiny,“ napísal Trump. Podrobnosti sľúbil uviesť na tlačovej konferencii. Dodal, že operácia bola v zhode s americkým právom.

Venezuelská viceprezidentka Delcy Rodríguezová podľa Reuters v televíznom prejave vyhlásila, že vláda nevie, kde sa Maduro s manželkou nachádzajú. Od Spojených štátov žiada dôkaz, že sú obaja nažive.

Venezuelskou metropolou Caracas v sobotu otriasli silné explózie, uviedli agentúry AFP a Reuters. Podľa AFP, ktorá sa odvoláva na reportéra na mieste, boli výbuchy sprevádzané zvukmi pripomínajúcimi prelet lietadiel. Časť mesta, ktorá leží blízko veľkej vojenskej základne, je podľa Reuters bez elektriny.

Venezuelská vláda nevie, kde sa nachádza prezident Nicolás Maduro a jeho manželka Cilia Floresová. Vo vyhlásení to podľa agentúry Reuters uviedla venezuelská viceprezidentka Delcy Rodríguezová. Chce od Spojených štátov dôkaz, že obaja žijú.

„Spojené štáty úspešne vykonali rozsiahly útok proti Venezuele a jej vodcovi, prezidentovi Nicolásovi Madurovi, ktorý bol spolu so svojou manželkou zajatý a letecky vyvezený z krajiny,“ uviedol americký prezident Donald Trump. O detailoch má informovať na tlačovej konferencii.

Ešte predtým Maduro dnes v krajine vyhlásil výnimočný stav. Podľa agentúry Reuters to uviedla venezuelská vláda, ktorá obvinila Spojené štáty z útokov na vojenské a civilné ciele vo viacerých venezuelských štátoch. Venezuelská vláda vyzvala na mobilizáciu všetkých sociálnych a politických síl.

„Venezuela odmieta, zavrhuje a odsudzuje pred medzinárodným spoločenstvom mimoriadne vážnu vojenskú agresiu, ktorú spáchala súčasná vláda Spojených štátov amerických proti venezuelskému územiu a ľudu,“ uviedla Madurova vláda vo vyhlásení.

„Prezident Donald Trump nariadil útoky na objekty vo Venezuele vrátane vojenských zariadení. Uviedli to americkí predstavitelia,“ napísala na sociálnej sieti Twitter (X) Jennifer Jacobsová, reportérka televízie CBS News.

 X X X

 Trump po zajatí Madura varoval aj prezidenta Kolumbie, Rubio vládu na Kube

Americký prezident Donald Trump v sobotu varoval kolumbijského prezidenta Gustava Petra, aby „si dával pozor“, pretože vraj posiela do USA kokaín. Uviedol to na tlačovej konferencii venovanej zajatiu venezuelského lídra Nicolása Madura a jeho manželky. Šéf americkej diplomacie Marco Rubio, ktorý má korene na Kube, na tom istom brífingu vyhlásil, že vláda na tomto ostrove by sa mala obávať. TASR o tom informuje podľa správ agentúry AFP a stanice Sky News.

Podľa svedkov agentúry Reuters bolo v sobotu 3. januára 2026 v skorých ranných hodinách vo venezuelskom hlavnom meste Caracas počuť a ​​vidieť výbuchy, hlasné zvuky a stĺpy dymu. Južná oblasť mesta, neďaleko veľkej vojenskej základne, bola bez elektriny. Video, ktoré získala agentúra Reuters, ukazuje viacero výbuchov osvetľujúcich nočnú oblohu v diaľke, po ktorých nasledovali hlasné explózie a stúpajúce stĺpy dymu. Viac… / Zdroj: Reuters

Petro po americkej nočnej operácii vo Venezuele nariadil nasadenie vojenských síl na spoločných hraniciach. Kroky Washingtonu označil za „útok na suverenitu“ Latinskej Ameriky a povedal, že budú mať za následok humanitárnu krízu.

„Vyrába kokaín a posiela ho do Spojených štátov, takže si musí dávať pozor,“ povedal Trump na tlačovej konferencii o ľavicovom kolumbijskom prezidentovi, ktorý podľa agentúry AP patrí medzi jeho najväčších kritikov.

Vyjadrenie šéf Bieleho domu adresoval zo svojho floridského sídla Mar-a-Lago aj komunistickej vláde na Kube, ktorú označil za zlyhávajúcu krajinu. „Kuba bude niečo, o čom budeme nakoniec hovoriť,“ uviedol s tým, že Spojené štáty chcú pomôcť ľuďom na tomto karibskom ostrove, ako aj tým, ktorí boli nútení odtiaľ odísť a žiť v USA.

Kubánsky prezident Miguel Díaz-Canel už predtým odsúdil americký útok na Venezuelu a vyzval medzinárodné spoločenstvo, aby naň reagovalo. „Naša zóna mieru je brutálne napádaná. Štátny terorizmus proti Venezuelčanom a proti našej Amerike,“ napísal na sieti X.

Rubio, ktorý je synom kubánskych imigrantov narodený v USA, na tlačovej konferencii v Trumpovom sídle vyhlásil, že „keď prezident hovorí, treba ho brať vážne“. „Keby som žil v Havane a bol členom vlády, mal by som aspoň trocha obavy,“ dodal podľa stanice Sky News.

Týmto všetkým chcú Spojené štáty podľa Trumpa docieliť, že budú obklopené „stabilitou“, a tiež upevniť svoju moc v regióne.

Americký prezident obviňuje zadržaného Madura z vedenia rozsiahlej siete obchodovania s drogami, čo venezuelský líder popiera. Maduro tiež pred svojím zajatím tvrdil, že USA si chcú vynútiť zmenu vlády vo Venezuele a získať prístup k jej zásobám ropy, ktoré patria k najväčším na svete.

X X X

 Venezuela odkryla pokrytectvo Západu a slabosť Európy

USA začali v Caracase rozsiahly vojenský útok a prezident Bolívarovskej republiky Venezuela Nicolás Maduro s manželkou Ciliou Floresovou boli unesení. Viceprezidentka Venezuely Delcy Rodríguezová požiadala USA o dôkaz o tom, že sú nažive.

Spravodlivá vojna sa dá v očiach liberálneho sveta viesť dvomi spôsobmi: Môžete východoeurópskej periférii vymývať mozgy propagandou, že sociálna spravodlivosť znamená cestu do gulagu, že neviditeľná ruka trhu je synonymom vyspelého sveta, propaganda je vzdelávanie a s Ruskom (Čínou, atď.) netreba debatovať, stačí nenávidieť.

Dovtedy, kým z toho tá verejnosť bude viniť všetkých, len nie tento mäkký fanatizmus trhu, a kým sa zaznávaná trinásta sudička neprebudí a nenapadne svojho menšieho západného suseda na pomedzí bývalých sfér vplyvu, lebo sa cíti, že jej leziete do kapusty. Poviete, že vaše mäkké stratégie lezenia do kapusty sú dezolátsky hoax a na agresii nemáte žiadny podiel a prejdete k druhému spôsobu.

Druhý spôsob je, že najskôr vytvoríte príhodnú mizanscénu – nemilosrdným ekonomickým embargom znemožníte vnútorný vývoj, vyčarujete k tomu vlastníctvo jadrových zbraní alebo podporu obchodu s drogami, a predstaviteľa zvrchovaného štátu môžete rovno zabiť alebo uniesť.

Kolumbijský prezident Gustavo Petro varoval pred následkami zásahu USA do Venezuely na celú Latinskú Ameriku a ohlásil umiestnenie armády na venezuelskú hranicu. Ďalšou časťou odpovede je mlčanie EÚ a prešľapovanie predstaviteľov EÚ. Kaja Kallasová načrtla smerovanie oficiálneho smerovania vyhlásením, že Európa opakovane hovorí o nelegitímnosti Madurovej vlády. Postoj našej východnej periférie vystihla reakcia Progresívneho Slovenska, ktorá agresiu cudzieho štátu vo Venezuele odbavila vetou, že Maduro nebude nikomu chýbať. Opatrne tu a tam zaznie výzva na rešpektovanie Charty OSN. Ale akého, keď USA majú dávno právo veta?

Toto druhé riešenie uplatníte zásadne na tzv. globálny juh, len úplnou náhodou na krajiny s veľkými ložiskami ropy a problematickou pozíciou v euro-severoamerickom právnom a hospodárskom systéme. Médiá aj rôzne akadémie sa za vás postavia, potvrdia existenciu neexistujúceho aj civilizačnú menejcennosť protivníka a ľudí presvedčíte, že životy palestínskych, irackých, afganských, iránskych, líbyjských, sýrskych atď. detí naozaj stoja za šírenie ich práva na otrocké splácanie hypotéky v liberálnej demokracii. Naposledy takto postupoval vyspelý západ reprezentovaný Spojenými štátmi americkými v piatok vo Venezuele.

Zástupca ministra zahraničných vecí USA Christopher Landau sa vyjadril, že Venezuela prežíva nový úsvit, pretože „tyran je preč“. Rovnaká rétorika znela pri priamej intervencii USA do Panamy v roku 1989 pri zosadení Manuela Noriegu, čomu predchádzali podobné obvinenia z nedemokratických praktík a obchodovania s drogami. Zbrane hromadného ničenia Saddáma Hussajna neboli potvrdené ani po tom, ako si s jeho hlavou mohli osloboditelia zahrať futbal.

Za zmienku stojí i to, že vo februári 2022, práve vtedy, keď Rusko začalo celoplošnú vojnu na Ukrajine, USA uniesli z Hondurasu odstúpeného prezidenta Juana Orlanda Hernandeza a odsúdili na 45 rokov väzenia (medzičasom omilostený). Len akoby na okraj – aké reakcie by asi mohol vyvolať únos prezidenta Zelenského do Ruska? Tiež by stačilo zmieniť korupčné škandály a oligarchiu?

Časť odpovede ponúkol kolumbijský prezident Gustavo Petro varujúci pred následkami na celú Latinskú Ameriku a ohlásil umiestnenie armády na venezuelskú hranicu. Ďalšou časťou odpovede je mlčanie EÚ a prešľapovanie predstaviteľov EÚ. Kaja Kallasová načrtla smerovanie oficiálneho smerovania vyhlásením, že Európa opakovane hovorí o nelegitímnosti Madurovej vlády. Postoj východnej periférie vystihla reakcia Progresívneho Slovenska, ktorá agresiu cudzieho štátu vo Venezuele odbavila vetou, že Maduro nebude nikomu chýbať. Opatrne tu a tam zaznie výzva na rešpektovanie Charty OSN. Ale akého, keď USA majú dávno právo veta?

 X X X

 Nové zistenia o inferne vo Švajčiarsku. Majitelia vraj šetrili na materiáloch, porušovali predpisy a čašníčky servírovali fľaše s prskavkami

Kto nesie vinu za najmenej 40 mŕtvych a 119 zranených? Zatiaľ čo sa Švajčiarsko spamätáva z tragédie, ktorá sa na Nový rok stala v lyžiarskom stredisku Crans-Montana, vyšetrovatelia už pátrajú po jej príčinách a vinníkoch. Podozriví sú aj majitelia baru, kde ničivý požiar vypukol. Ide o manželský pár z Francúzska, ktorý vraj pri rekonštrukcii podniku použil nepovolené materiály a porušil predpisy.

Radovan Krčmárik03.01.2026 06:00

 

Foto: Sociálna sieť X

Upravený záber z videa zachytáva ľudí v podzemných priestoroch baru, ktorí držia v rukách fľaše s prskavkami a veselo sa bavia, hoci strop už začína horieť.

Z vyšetrovania vyplýva, že v bare Le Constellation (Súhvezdie) začalo horieť vo štvrtok 1. januára okolo pol druhej v noci.

Z výpovedí svedkov a zverejnených videozáznamov je zrejmé, že bezprostrednou príčinou nešťastia bolo nesprávne používanie zábavnej pyrotechniky. Mladí ľudia zapaľovali vnútri prskavky či tzv. fontány, ktoré vytvárajú gejzír praskajúcich iskier.

A to napriek tomu, že boli natlačení v podzemných priestoroch klubu, skade viedol hore iba jeden únikový východ – úzke schody.

„Všetko nasvedčuje tomu, že požiar spôsobili iskriace fontány. Tie zapálili strop, odkiaľ sa oheň veľmi rýchlo šíril,“ uviedla v piatok na tlačovej konferencii generálna prokurátorka švajčiarskeho kantónu Valais/Wallis Béatrice Pilloudová.

„Preverujeme, či nezačneme trestné stíhanie pre zabitie z nedbanlivosti,“ oznámila. „Tie prskavky sa dajú bez problémov kúpiť v supermarkete. Môžu sa však používať v uzavretom priestore? To sa prešetrí,“ naznačila. Polícia pátra i po osobách, ktoré požiar spôsobili.

Spálené tváre

Na sociálnych sieťach sa objavili snímky zabávajúcich sa hostí, ktorí nad hlavami držia fľaše šampanského s priviazanými prskavkami, a vôbec si nevšímajú, že strop už začína horieť.

Podľa britského denníka Daily Mail podávala pritom alkohol so zábavnou pyrotechnikou samotná obsluha baru, aby vytvorila silvestrovskú atmosféru. Dokazuje to propagačné video podniku, kde takto vyzdobené fľaše rozdávali čašníčky.

Niektorí účastníci videli zase servírku, ktorá sedela kolegovi na pleciach a držala prskavku. Práve od jej iskier sa vraj chytil strop v miestnosti.

„V priebehu niekoľkých sekúnd bol celý v plameňoch. Všetko bolo z dreva,“ opísali novinárom Emma a Albane, Francúzky, ktorým sa podarilo včas uniknúť po úzkych schodoch. Ako priznali, mali obrovské šťastie, pretože sa tadiaľ za 30 sekúnd snažilo pretlačiť až 200 ľudí.

V bezpečí však neboli ani tí, čo po schodisku vybehli hore. Oheň ich čoskoro dohnal i tam. „Ľudia bežali cez plamene… Sklené steny sa snažili rozbiť stoličkami,“ priblížil miestnym médiám 18-ročný Alexis, ktorý stál vonku pred barom.

Iný svedok pre stanicu BBC povedal, že začul mohutnú explóziu. „Našiel som ľudí horiacich od hlavy po päty, úplne bez oblečenia,“ zdôveril sa.

Podľa ďalšieho svedka nastala totálna panika. Ľudia kričali, snažili sa vybehnúť von z baru, udierali do okien, no tie nešli rozbiť, lebo vraj boli z plexiskla.

„Bolo to ako v horore,“ prezradil pre televíziu Sky News 19-ročný Oscar a pokračoval: „Niektorí ľudia mali úplne spálenú tvár, ako by ju ani nemali. Pýtali sa ma: Som spálený? Myslím, že adrenalín spôsobil, že to vôbec necítili.“

Úzke schodisko v bare Le Constellation. Jediný vstup aj núdzový východ z podzemných priestorov.

Šetrili na úkor bezpečnosti?

Pozornosť polície sa teraz zameriava i na francúzskych vlastníkov baru – 49-ročného Jacqua a 40-ročnú Jessicu Morettiovcov. Kým jej muž v osudnú noc pracoval v inom lokáli, Jessica bola v bare, keď ho zachvátili plamene. Vyviazla s ľahkými popáleninami na ramene.

Podľa miestnych médií sú manželia Morettiovci, ktorí majú jedného syna, známi ako úspešní podnikatelia. Okrem baru Le Constellation im patria i ďalšie dva podniky v regióne.

Jacques pochádza z Korziky, Jessica, ktorá študovala i na univerzite v Monaku a vo Veľkej Británii, vyrástla na Azúrovom pobreží. Keď v roku 2011 strávili týždňovú dovolenku v kantóne Valais, rozhodli sa tam podnikať.

Bar Le Constellation v luxusnej alpskej lokalite otvorili v decembri 2015. Na prízemí sa nachádzala kaviareň s terasou pre 40 návštevníkov, v suteréne klub, kde hrali kapely alebo DJ.

Ponúkali jedlo vrátane korzických špecialít, hudbu, vodné fajky a vďaka množstvu televíznych obrazoviek aj sledovanie športových prenosov. Naraz mohli prijať až 300 hostí. Vstupenka na silvestrovskú zábavu stála 140 frankov (asi 150 eur).

Otázne zostáva, či pri rekonštrukcii podniku postupovali podľa stanovených štandardov. Ako totiž naznačujú niektoré médiá, manželia vraj v snahe ušetriť robili mnohé úpravy svojpomocne, pričom používali aj materiály, ktoré sú v podobných prevádzkach zakázané.

Regionálny denník Le Nouvelliste napríklad citoval vyjadrenie Morettiho z roku 2016, kde hovoril, že bar kúpil ako schátranú budovu a stavebné práce trvali bezmála šesť mesiacov. „Takmer všetko som urobil sám,“ pochválil sa.

Švajčiarsky portál Insideparadeplatz si však položil otázku, či to spravil kvalitne, a upozornil, že sa Morettiovci možno usilujú zničiť dôkazy. Z Facebooku a iných sociálnych sietí totiž hneď po tragédii stiahli fotografie, kde vidno, aké mali v klube nevhodné látky a dekorácie.

Napríklad na akustickú izoláciu použili polyuretánovú penu, čo je lacný a ľahko dostupný materiál, ktorý je však veľmi horľavý, a preto ho v podobných podnikoch zakázali.

Ako pre BBC vysvetlil expert Peter Wilkinson, aby pena nebola taká horľavá, ošetruje sa tzv. spomaľovačom, no aj ten sa po čase môže opotrebovať, a potom už neposkytuje žiadnu ochranu pred požiarom.

Na strope bolo tiež veľa plastu. Naopak, ohňovzdorné sklené vlákno (sklolaminát), ktorý zabraňuje šíreniu ohňa, podľa servera, nepoužili. Je tak možné, že iskry zábavnej pyrotechniky zapálili polyuretán na strope, následkom čoho sa plamene v priebehu pár sekúnd rozšírili po celej miestnosti.

Množstvo mŕtvych a zranených si vyžiadal explózia a požiar, ktoré zasiahli bar Le Constellation v luxusnom švajčiarskom lyžiarskom stredisku Crans Montana ležiacom v kantóne Valais. Polícia hovorí, že mŕtvych je niekoľko desiatok a sto ľudí je ranených, väčšina ťažko. Zdroj: X/Little Think Tank Viac… / Zdroj: x/Little Think Tank

Odmietanie viny

Pri takom požiari vznikajú veľmi nebezpečné výpary, ktoré obsahujú jedovatý kyanovodík. Hustý čierny dym rýchlo zaplní celý priestor a znižuje viditeľnosť. Už po niekoľkých minútach v takom prostredí nastáva smrť udusením.

Úrady prisľúbili, že preveria, či bar prešiel povinnými kontrolami a či spĺňal protipožiarne opatrenia – nielen ohľadom stavebných materiálov, ale aj čo sa týka núdzového východu a vybavenia hasiacimi prístrojmi.

„Nemôžeme ani spať, ani jesť. Je nám všetkým veľmi zle,“ povedal Moretti pre švajčiarsky portál 20 Minuten s tým, že budú spolupracovať pri vyšetrovaní. „Spravíme všetko, aby sme pomohli objasniť príčiny… Zapojili sa do toho aj naši právnici,“ doplnil.

Ako však zdôraznil pre noviny Tribune de Genève, ich klub za posledné desaťročie absolvoval tri kontroly a „všetko bolo v súlade s predpismi“.

Mnohí zo 119 zranených stále bojujú o život. Je medzi nimi 71 Švajčiarov, 14 Francúzov, 11 Talianov, štyria Srbi, ale aj jeden Belgičan, Luxemburčan, Holanďan a Portugalčan.

Slovensko nemá informácie, že by bol medzi mŕtvymi alebo zranenými slovenský občan. Väčšina mŕtvych je vo veku od 16 do 26 rokov, ale sú tam i maloletí. Viacerých sa ešte nepodarilo identifikovať.

Medzi najmladšími obeťami sú dve sestry – 14– a 15-ročná dcéra z bohatej švajčiarskej dynastie. Už to podľa serveru Insideparadeplatz dokazuje, že v klube nedbali na predpisy. Zákon totiž zakazuje, aby po 22. h vpustili do baru osoby mladšie ako 16 rokov.

X X X     

Zázrak ve švýcarském „pekle“: Plameny se mladíkovi v pasti vyhnuly. V ruce svíral krucifix

Desítky mrtvých a více než sto zraněných. Taková je bilance požáru baru ve švýcarském lyžařském středisku. Postupně se však objevují i příběhy hrdinství a zázračných přežití. Jeden z nich pro web Daily Mail popsala Laetitia Placeová, která z hořícího inferna unikla. Její kamarád zůstal v baru uvězněn, nebylo cesty úniku. S krucifixem v rukou si proto sedl na zem. Plameny byly všude kolem něj, k němu samotnému však jako zázrakem nedosáhly. Z ohnivé pasti se nakonec dostal skrz rozbité okno.

Zatímco se postupně zveřejňují první jména obětí ničivého požáru ve švýcarském Crans-Montana, začínají vyplouvat na povrch i příběhy plné hrdinství a neuvěřitelného štěstí v neštěstí. V případě mladého muže, který skončil uvězněný v ohnivém infernu a přežil s krucifixem v ruce, obklopen plameny, mnozí mluví rovnou o zázraku.

O osudu svého kamaráda promluvila Laetitia Placeová, mladá dívka, která se sama z baru v plamenech dokázala dostat do bezpečí. „Můj kamarád nemohl ven, tak si prostě sedl na zem s krucifixem v ruce,“ líčila pro web Daily Mail. Zatímco byly všude kolem něj plameny, vyčkával na svůj konec. Na ten však nedošlo.

„Naštěstí přežil. Podařilo se mu dostat ven – rozbil okno, aby unikl. Oheň se mu prostě vyhnul. Oheň se ho vůbec nedotkl,“ líčila osud kamaráda dívka. Příběh mladíka britská média označují za zázrak. „Chtěla bych poděkovat Bohu za to, že mě zachránil, a chtěla bych ho poprosit, aby zachránil i mé kamarády, kteří jsou nezvěstní. Protože je to hrozné, protože mi chybí,“ pokračovala Placeová.

 Dodala, že v době tragédie měla obrovský strach. „Nechci ztratit další lidi. Už jsem někoho ztratila. Stále hledáme, nechci ztratit další. Měla jsem obrovský strach: o sebe, své kamarády, o všechny uvnitř. Mám kamarády v nemocnici, všude,“ doplnila dívka.

Při tragédii se stal hrdinou

Na veřejnost postupně vyplouvají také příběhy hrdinství, kdy se někteří rozhodli riskovat své životy, aby pomohli druhým.

Jedním z hrdinů tragické silvestrovské noci se stal 55letý Paolo Campolo, který v osudnou chvíli vytáhl z plamenů kolem dvaceti lidí. Sám se přitom oslav v baru neúčastnil. Na místě byla dcera jeho partnerky, která ho o hrůze informovala. Neváhal, vyrazil na místo a rozhodl se pomoci. Při záchraně ostatních byl sám vážně zraněn.

Hrdinsky se zachoval také teprve devatenáctiletý student Ferdinand Du Beaudiez, který byl v osudný moment v baru s přáteli, včetně bratra a své přítelkyně. Ve chvíli, kdy začalo hořet uvnitř klubu, vzal partnerku a snažil se sebe i své nejbližší dostat do bezpečí. V tlačenici však svou partnerku ztratil z dosahu. Nakonec se dostal ven, ale sám. Rozhodl se vrátit pro ostatní. „Hledal jsem bratra, přítelkyni a přátele. Ani na moment mě nenapadlo nechat je v ohni, když jsem já byl venku a žil. Zakryl jsem si obličej rukama, zavřel oči a vrátil se dovnitř. Našel jsem někoho ležet na schodech. Ti lidé byli úplně spálení,“ líčil pro web The Sun.

Ačkoliv dle jeho slov bylo tělo tak ohořelé, že viděl jen zuby, rozhodl se tělo vytáhnout ven. „Chytil jsem dotyčného, ale byl opravdu těžký. Jako mrtvá váha. Za ruce jsem ho táhl po zemi ven. Vrátil jsem se podruhé, ale uvnitř bylo více kouře – nemohl jsem dýchat a nic jsem neviděl,“ dodal mladík.

Fatální chyba

Požár ve švýcarském baru vypukl na Nový rok v 1:30 tamního času. Plameny vzplanuly v suterénu populárního podniku a během několika minut požár zachvátil celý uzavřený prostor. Cesta do bezpečí vedla skrz jediný východ, k němuž se návštěvníci klubu v panice snažili dostat.

Co však silvestrovský požár baru v Crans-Montaně způsobilo? Podle prvních závěrů šetření hořící pyrotechnické svíčky, které byly příliš blízko stropu. Informovala o tom prokurátorka kantonu Valais Béatrice Pilloudová. Z patrně osudného momentu na sociálních sítích kolují snímky, které mimo jiné zachycují obsluhu s obří hořící prskavkou na lahvi příliš blízko stropu.

X X X

 Zoufalý aktivismus, nezralá hysterie, zastal se místopředseda ANO Okamury

Místopředseda ANO Radek Vondráček prolomil mlčení špiček vládního hnutí k novoročnímu projevu předsedy Sněmovny a SPD Tomia Okamury, v němž urážel Ukrajince i šéfku Evropské komise Ursulu von der Leyenovou. „Sbírat podpisy na základě videa na sociálních sítí je jen zoufalý politický aktivismus a projev nezralé politické hysterie,“ napsal na síti X Vondráček

 „V bouři silných slov je nutné vrátit debatu do věcné roviny. Platí, že jakýkoliv návrh na odvolání někoho z funkce předsedy Poslanecké sněmovny by měl mít v prvé řadě parlamentní rozměr a důvod,“ zastal se bývalý předseda Sněmovny Vondráček koaličního partnera.

V bouři silných slov je nutné vrátit debatu do věcné roviny. Platí, že jakýkoliv návrh na odvolání někoho z funkce předsedy Poslanecké sněmovny by měl mít v prvé řadě parlamentní rozměr a důvod. Sbírat podpisy na základě videa na sociálních síti je jen zoufalý politický

3. ledna 2026 v 8:48, příspěvek archivován: 3. ledna 2026 v 14:25

oblíbitretweetodpovědět

Okamura svým nenávistně laděným novoročním projevem pobouřil opoziční politiky, kteří chtějí vyvolat mimořádné jednání Sněmovny a hlasovat na něm o odvolání Okamury z pozice šéfa Sněmovny, tedy třetího nejvyššího ústavního činitele v zemi. ODS vyzvala vládu Andreje Babiše, aby se od projevu Tomia Okamury jasně distancovala.

„Vláda zastupuje lidi, které nezajímají výlety pomatené Grety ani stejně nepříčetné Ursuly von der Leyen,“ řekl třetí nejvyšší ústavní činitel o předsedkyni Evropské komise.

Bez hlasů alespoň některých poslanců ANO ale opozice nemá sílu z funkce odvolat. A hnutí ANO potřebuje hlasy poslanců SPD pro to, aby vláda Andreje Babiše dostala důvěru Sněmovny.

„Zahraniční politiku určuje vláda a jejím hlavním reprezentantem je premiér. To znamená, podstatné je, co říká on. Pan Okamura není členem vlády,“ řekl v pátek v Událostech, komentářích v České televizi poslanec ANO Denis Doksanský.

„Já jsem si ten projev poslechl, poslechl jsem si ho důkladně. A ano, jsou tam některé výroky, která bych takto neformuloval, nicméně tam bylo také mnoho výroků, které byly zcela relevantní a rozhodně nebyly nějak extremistické. Prostě je to projev pana předsedy, který má nějaký politický názor. On ho ventiloval. Rozhodně si nemyslím, že to je na nějaké odvolávání či distancování. Myslím si, že opět je to tak trochu bouře ve sklenici vody,“ tvrdí Doksanský.

 Šéf SPD v projevu nevybíravě kritizoval Ukrajinu a o Evropské unii tvrdil, že bruselský vlak míří ke třetí světové válce. Česká republika se musí podle Okamury vymanit z pozice podmaňované a vykořisťované země. „Věřím, že naše republika vyskočí z bruselského vlaku,“ řekl.

Prezident Petr Pavel uvedl, že slova Okamury budí znepokojení. „Vyjádření předsedy poslanecké sněmovny, třetího nejvyššího ústavního činitele, budí znepokojení nejen u našich občanů, ale i v zahraničí, u našich spojenců a partnerů. Budu o tom jednat na nejbližším jednání s předsedou koaliční vlády a na setkání ústavních činitelů. Koordinace zahraniční a bezpečnostní politiky je základem naší důvěryhodnosti jako partnera,“ uvedl na sociální síti X prezident Pavel.

Vyjádření předsedy poslanecké sněmovny, třetího nejvyššího ústavního činitele, budí znepokojení nejen u našich občanů, ale i v zahraničí, u našich spojenců a partnerů. Budu o tom jednat na nejbližším jednání s předsedou koaliční vlády a na setkání ústavních činitelů. Koordinace.

Ukrajiny se v sobotu zastal bývalý prezident Miloš Zeman. „Já se domnívám, že je Rusko agresor, a že bychom měli Ukrajinu podporovat,“ řekl v debatě Za pět minut dvanáct na Nově Zeman. Uvedl, že v této věci nesdílí názor předsedy SPD Tomia Okamury.

 Zastal se také nového ministra obrany Jaromíra Zůny za SPD. Příznivci hnutí rozčileně reagovali na vyjádření Zůny na tiskové konferenci k české muniční iniciativě na pomoc Ukrajině a k nákupu amerických nadzvukových stíhaček F-35.

SPD pak donutila Zůnu natočit tři videa s šéfem poslaneckého klubu a místopředsedou hnutí Radimem Fialou, kde řekl, že nepřijme nabídku svého ukrajinského protějšku a nepojede na Ukrajinu, a přiměla ho také relativizovat svá vyjádření o české muniční iniciativě a o nákupu F-35.

Okamura mluvil o zlodějích a juntě Zelenského

Okamura se vymezil v desetiminutovém projevu, který zveřejnil na sociální síti X proti pomoci Ukrajině napadené Ruskem.

„Nelze za peníze, které patří českým důchodcům nebo zdravotně postiženým občanům a rodinám s dětmi, nakupovat zbraně a posílat je k udržování naprosto nesmyslné války,“ řekl Okamura. „Nelze peníze našich občanů rozdávat cizím občanům jen proto, že to chce proválečná propaganda,“ uvedl předseda Sněmovny a SPD.

„Západní firmy a vlády i ukrajinští zloději kolem Zelenského junty, co si staví záchody ze zlata, ať si kradou, ale už ne z našeho, ať taková země není v Evropské unii. Věřím, že naše země v tomto roce ani v žádném jiném žádné válečné dluhy dělat nebude,“ řekl předseda Sněmovny a SPD na adresu země, která se už čtyři roky brání bezprecedentní ruské agresi.

Ruské rakety a drony přitom prakticky každou noc zabíjejí civilisty na Ukrajině a způsobují škody na civilní infrastruktuře.

Užitečný idiot, nebo agent FSB? ptá se předseda ukrajinského parlamentu

„Opakovaným urážením Ukrajiny a Ukrajinců ve skutečnosti způsobuje škodu a přináší ostudu především Česku a Čechům, kteří zůstávají na straně důstojnosti a spravedlnosti – na straně Ukrajiny,“ napsal v česky napsaném příspěvku na síti X předseda Verchovne rady Ukrajiny, tedy ukrajinského parlamentu, Ruslan Stefančuk.

„Jsem přesvědčen, že nejtvrdší hodnocení Okamurových slov vynesou právě sami Češi a samozřejmě také historie, v níž se jeho jméno jen stěží zachová. A také se jistě dozvíme, zda byl užitečným idiotem, nebo agentem FSB,“ napsal Stefančuk. FSB je ruská Federální bezpečnostní služba, a je nástupkyní KGB.

„Očekáváme, že orgány státní moci a občanská společnost České republiky poskytnou těmto výrokům náležité hodnocení a posoudí jejich slučitelnost s vysokou státní funkcí, kterou tento politik zastává,“ kritizoval výroky Okamury velvyslanec Ukrajiny v Česku Vasyl Zvaryč.

Ukrajinský ministr zahraničí se zastal Zvaryče a vyzývá k dialogu ministra Macinku

„Nepovažuji za vhodné, aby velvyslanec cizího státu veřejně hodnotil výroky jednoho z nejvyšších ústavních činitelů v České republice,“ ohradil se ministr zahraničí a šéf Motoristů Petr Macinka.

„Ukrajinský velvyslanec naprosto správně reagoval na rozzuřující urážky předsedy Sněmovny reprezentantů Okamury na adresu Ukrajiny a jejího vedení – a učinil tak diplomaticky. Všichni naši velvyslanci jsou pověřeni ochranou důstojnosti Ukrajiny. Proto takové poučování odmítám – a místo toho naléhavě vyzývám svého nového českého kolegu ke konstruktivnímu dialogu za účelem posílení vzájemně výhodného ukrajinsko-českého strategického partnerství,“ opáčil mu ukrajinský ministr zahraničí Andrij Sybiha.

Ukraine’s Ambassador was absolutely right to respond to Speaker Okamura’s infuriating insults toward Ukraine and its leadership—and he did so diplomatically. All of our ambassadors are instructed to protect Ukraine’s dignity.

X X X

 CIA měla svého špeha ve venezuelské vládě. Madura nonstop sledovaly drony

Venezuelský prezident Nicolás Maduro byl pod dohledem zdroje přímo z tamní vlády, který pracoval pro americkou Ústřední zpravodajskou službu (CIA). Američané sledovali venezuelského vůdce i prostřednictvím „neviditelných“ dronů a napíchli jej, tvrdí s odvoláním na své zdroje list The New York Times.

 CIA podle člověka obeznámeného s prací agentury měla od srpna ve Venezuele skupinu tajných agentů. Ti shromažďovali informace o Madurově životním stylu a pohybu, uvádí NYT.

Jejich zdroj z venezuelské vlády monitoroval místo pobytu Madura dny a momenty před americkou vojenskou operací, píše NYT. Informace od něj CIA porovnávala s tím, co zjistila prostřednictvím dronů, které prováděly konstantní sledování prezidenta napříč celou Venezuelou.

Není jasné, jakým způsobem CIA získala dotyčného informátora na svou stranu. Bývalí činitelé však uvedli, že agentuře nepochybně pomohla odměna ve výši 50 milionů dolarů, kterou americká vláda vypsala za informace vedoucí k Madurově dopadení.

 Nejmenovaný vysoce postavený činitel uvedl, že CIA „napíchla“ Madura už na začátku sledování a znala tedy jeho polohu. Operace byla výsledkem „měsíců pečlivého plánování“ a zahrnovala hlubokou spolupráci mezi tajnými službami a armádou.

Americký prezident Donald Trump v říjnu přiznal, že povolil CIA provádět ve Venezuele tajné operace. NYT v té době uváděl, že Trumpovo rozhodnutí umožňuje CIA uskutečnit i smrtící operace ve Venezuele a Ústřední zpravodajská služba by také mohla podniknout tajné kroky přímo proti Madurovi.

Sobotní akce ve Venezuele ale byla spíš akce amerických speciálních sil než CIA, upozorňuje NYT, ačkoliv agentura hrála klíčovou roli. Podle stanice CBS Madura zadržela elitní speciální jednotka Delta Force.

Trump uvedl, že Američané se zmocnili venezuelského vůdce z místa, které označil jako přísně střeženou pevnost. Maduro se před svým zadržením pokoušel dostat do „bezpečného prostoru“. „Byl ale tak rychle přemožen, že se tam nedostal,“ dodal šéf Bílého domu. .

X X X

 Venezuelu budeme řídit, dokud nebude možné bezpečně předat moc, řekl Trump

Americký prezident Donald Trump prohlásil, že USA budou řídit Venezuelu, dokud nebude možné bezpečně předat moc. Na tiskové konferenci nevyloučil druhý úder proti této latinskoamerické zemi. Spojené státy provedly ve Venezuele vojenský zásah, při kterém zajaly a odvezly ze země autoritářského vůdce Nicoláse Madura i s jeho ženou, kteří čelí obviněním v New Yorku.

„Budeme řídit zemi do té doby, než bude možné provést bezpečný, řádný a uvážlivý přechod,“ řekl během tiskové konference Trump. Podle listu The New York Times to naznačuje okupaci. Deník dodal, že prezident neupřesnil, jakým způsobem hodlá stát řídit.

 Na otázku, kdo bude kontrolovat Venezuelu, Trump odvětil, že to budou „lidé, kteří stojí za mnou“. Trumpa na tiskové konferenci doprovází šéf americké diplomacie Marco Rubio a americký ministr obrany Pete Hegseth. Prezident řekl, že ve skupině řídící zemi budou i „fantastičtí lidé“ z armády. Podle Trumpa USA udělají vše proto, aby zemi nevládli „špatní lidé“ z Venezuely, kteří chtějí převzít moc po Madurovi.

 Trump a Rubio uvedli, že neusilovali o souhlas Kongresu. Báli, že by v takovém případě byly „úniky“. Kongres podle ústavy má pravomoc vyhlásit válku, někteří politici už kritizovali Trumpa, že nejednal podle ústavy.

Trump uvedl, že Rubio už spolupracuje s vůdkyní venezuelské opozice Maríou Corinou Machadovou a naznačil, že právě ona by se mohla stát novou vůdkyní země a učinit „Venezuelu znovu velkou“. Machadová už dříve uvedla, že opozice je připravená převzít moc.

Trump během tiskové konference také uvedl, že ropný průmysl ve Venezuele je „na dně“ a že velké americké společnosti vstoupí do země, aby opravily infrastrukturu a „začaly vydělávat peníze pro zemi“. Slibuje obyvatelům, že z Venezuely učiní bohatou a bezpečnou zemi.

USA podle Trumpa v případě potřeby podniknou i druhý „a mnohem větší“ útok na Venezuelu. Dodal, že USA už byly připraveny na „druhou vlnu“ a předpokládaly, že bude nutné ji uskutečnit, ale vzhledem k úspěchu operace to zřejmě nebude nutné.

 „Během krátké doby byly všechny venezuelské vojenské síly zbaveny moci,“ pochlubil se Trump s tím, že „žádná země na světě nedokázala to, co dokázala Amerika“. „Byla tma, světla v Caracasu byla z velké části zhasnuta díky určité odbornosti, kterou máme. Bylo to temné a bylo to smrtící,“ dodal.

Šéf Bílého domu znovu vzpomněl svého předchůdce v úřadu Joe Bidena. Kdyby vyhrál volby, USA by se podle Trumpa proměnily na „Venezuelu na steroidech“.

Americký ministr zahraničí Marco Rubio zdůraznil, že USA nepovažují Madura za legitimního prezidenta. „Měl spoustu možností se tomu vyhnout,“ řekl o vojenské akci.

X X X

USA nejde o právo, zajetí Madura je silná karta. Hrozí vojenská eskalace, říká expert.

Zajetí Madura nemusí znamenat konec diktatury, ale začátek násilného konfliktu. Armáda a režim budou svá privilegia bránit. „I cílená operace na zajetí lídra může skončit masakrem v ulicích. Nabízejí se silné paralely s invazí do Panamy, která stála stovky životů,“ říká v rozhovoru pro iDNES.cz iberoamerikanista z Filozofické fakulty Univerzity Karlovy Karel Kouba.

Spojené státy zajaly venezuelského vůdce Madura a prezident Trump to ospravedlňuje tím, že jde o válku s drogovými kartely. Znamená zásah jednotek Delta Force definitivní konec diplomatických sankcí a začátek nové doktríny, kdy USA budou fyzicky likvidovat vlády označené za narkoteroristické?
Myslím, že Donald Trump si nechá otevřené obě možnosti. Jeho politika je tak nevypočitatelná, že bude provádět vojenské zásahy tam, kde se mu to hodí a kde neočekává velký odpor.

Latinská Amerika se brání, když nastane vojenská intervence. A často to má za následek krvavé občanské války. Nabízejí se silné historické paralely

 X X X

 Pašoval drogy, vedl Kartel sluncí, viní USA Madura. Vyjednaný odchod, míní opozice.

Sesazeného venezuelského prezidenta Nicoláse Madura a jeho manželku oficiálně obvinily úřady v New Yorku, oznámila americká ministryně spravedlnosti Pam Bondiová. Venezuelská viceprezidentka Delcy Rodríguezová předtím uvedla, že vláda neví, kde se nachází prezident a jeho manželka a chce od USA důkaz, že oba žijí. Venezuelská opozice naznačuje, že šlo o vyjednaný odchod.

„Nicolás Maduro a jeho manželka Cilia Floresová byli obviněni v jižním okrese v New Yorku,“ uvedla Bondiová. Americké úřady tvrdí, že Maduro se podílel na organizování pašování drog do Spojených států a že byl vůdcem Kartelu sluncí, který Washington označil za teroristickou organizaci.

„Budou brzy čelit plnému hněvu americké justice, na americkém území před americkými soudy,“ dodala Bondiová, která je také generální prokurátorkou.

Madura Spojené státy neuznávají za venezuelského prezidenta, takže před americkou justicí nebude moci zřejmě uplatnit osobní imunitu, kterou obvykle mají hlavy státu. Americké speciální síly ho v sobotu ráno unesly spolu s manželkou z Venezuely.

 „Vzhledem k této brutální situaci a brutálnímu útoku nevíme, kde se nachází prezident Nicolás Maduro a první dáma Cilia Floresová. Požadujeme od vlády prezidenta Donalda Trumpa okamžité potvrzení, že prezident Maduro a první dáma jsou naživu,“ řekla viceprezidentka Rodríguezová v audionahrávce vysílané ve státním rozhlasu.

Politička také odsoudila americký útok na Venezuelu. Podle ní vedl k úmrtím vojáků i civilistů. Přesná čísla obětí zatím nejsou znám

Americký prezident Trump prohlásil, že USA budou řídit Venezuelu, dokud nebude možné bezpečně předat moc. Nevyloučil další úder na zemi.

Trump zveřejnil fotografii, která zachycuje Madura na americké válečné lodi. Venezuelský vůdce má spoutané ruce, zakryté oči a na uších sluchátka.

Jsme připraveni převzít moc, uvedla v prohlášení venezuelská opoziční vůdkyně Machadová. Legitimním prezidentem země je podle ní opozičník González.

„Spojené státy americké úspěšně provedly rozsáhlý útok proti Venezuele a jejímu lídrovi, prezidentovi Nicolási Madurovi, který byl, spolu se svou manželkou, zadržen a letecky transportován ze země,“ napsal Trump. Dodal, že operace byla v souladu s americkým právem.

Stanice Sky News se odvolává na zdroje uvnitř venezuelské opozice, podle kterých bylo zadržení Madura „vyjednaným odchodem“. Maduro krátce před americkými údery na Venezuelu uvedl, že jeho země je připravená jednat se Spojenými státy o boji proti drogám či o investicích do ropného sektoru.

Americký ministr zahraničí Marco Rubio po zadržení Madura už nepředpokládá další akci ve Venezuele. Oznámil to republikánský senátor Mike Lee, který s Rubiem mluvil po telefonu. Šéf americké diplomacie mu sdělil, že Američané zatkli Madura, „aby stanul před soudem za trestné činy ve Spojených státech“. Podle Rubia údery ve Venezuele byly nutné pro ochranu těch, kteří prováděli zatykač.

USA na Madura vyhlásili odměnu 50 milionů dolarů, obviňují jej z obchodování s drogami a spolupráce s drogovými gangy, které zabíjejí občany USA.

 List The New York Times podotýká, že podle ústavy by moc měla přejít právě na Rodríguezovou. Dodává nicméně, že situace je nejasná. USA neuznávají Madura jako legitimního prezidenta a podporují venezuelskou opozici. Jestli je schopná chopit se vlády, se rovněž zatím neví.

Vůdkyně venezuelské opozice María Corina Machadová v prosinci uvedla, že podporuje kroky Trumpa vůči Madurovu režimu. „Uvítám více a více nátlaku, takže Maduro pochopí, že musí odejít,“ uvedla na otázku, zda by byla pro vojenskou akci USA.

Její mluvčí David Smolansky oznámil, že mezi zasaženými místy byla Fuerte Tiuna, hlavní vojenská základna v Caracasu, hlavní letecká základna La Carlota, signální anténa El Volcán a přístav La Guaira.

X X X

Z vodiča autobusu diktátor. Nicolás Maduro vyhnal z Venezuely milióny ľudí

Bývalý vodič autobusu a odborový predák Nicolás Maduro Moros, ako sa celým menom volá, sa stal prezidentom Venezuely v apríli 2013, keď nahradil dlhoročnú hlavu štátu Huga Cháveza. Ten od svojho zvolenia v roku 1999 nastolil v krajine socialistický režim, pričom znárodnil veľkú časť ropného priemyslu. Za svojho nástupcu si vybral práve Madura.

Na rozdiel od charizmatického Cháveza sa však súčasný prezident už celé roky držal pri moci najmä prostredníctvom násilia a represií. V júli 2024 sa vo Venezuele konali prezidentské voľby, v ktorých Maduro údajne získal takmer 52 percent hlasov, kým opozičný kandidát Edmundo González iba 43 percent. V skutočnosti však Maduro sfalšoval volebné výsledky, aby sa udržal pri moci.

Podľa svedkov agentúry Reuters bolo v sobotu 3. januára 2026 v skorých ranných hodinách vo venezuelskom hlavnom meste Caracas počuť a ​​vidieť výbuchy, hlasné zvuky a stĺpy dymu. Južná oblasť mesta, neďaleko veľkej vojenskej základne, bola bez elektriny. Video, ktoré získala agentúra Reuters, ukazuje viacero výbuchov osvetľujúcich nočnú oblohu v diaľke, po ktorých nasledovali hlasné explózie a stúpajúce stĺpy dymu. Viac… / Zdroj: Reuters

Opozícii sa podarilo získať zápisnice z väčšiny volebných okrskov, ktoré dokazovali, že Gonzáleza uprednostnilo až 67 percent voličov, zatiaľ čo Maduro získal iba 30 percent hlasov. A to sa autokratický vládca už predtým zbavil najväčšej rivalky – obľúbenej Maríe Coriny Machadovej, neskoršej nositeľky Nobelovej ceny za mier, ktorej nedovolil kandidovať.

Medzinárodné organizácie pre ľudské práva Madurovu vládu už roky obviňujú z prenasledovania politických oponentov, ich svojvoľného zatýkania, ale aj z používania násilia a mučenia. No hoci sa v krajine konali masívne protesty proti jeho politike, Madura sa nepodarilo zvrhnúť – predovšetkým preto, lebo mu zostala verná armáda.

Podľa správy, ktorú vlani zverejnila Interamerická komisia pre ľudské práva (IACHR), chýba venezuelskému prezidentovi akákoľvek legitimita, aby zastával svoj úrad. Jeho vládnutie údajne sprevádza nielen porušovanie zákonov, no aj praktiky pripomínajúce štátny terorizmus. Autori správy upozorňujú, že prevzal kontrolu nad všetkými štátnymi inštitúciami a v krajine vládne korupcia.

Netrpia však len tí, čo s režimom nesúhlasia, ale aj bežní ľudia. Venezuela je síce bohatá na ropu, no obyvatelia z toho veľa nemajú. Vláda zle hospodári a zisky si rozdeľuje skupina vyvolených. Ekonomiku navyše tvrdo zasiahli sankcie, ktoré už v auguste 2017 uvalila prvá vláda amerického prezidenta Donalda Trumpa.

Okrem vysokej inflácie a nezamestnanosti majú ľudia problémy s chudobou, nedostatkom vody, potravín, liekov i energií. Mnohí sa preto rozhodli utiecť – od Madurovho nástupu do funkcie emigrovalo do cudziny takmer osem miliónov Venezuelčanov.

63-ročný Maduro, ktorý teraz skončil v americkom zajatí, pochádza z robotníckej rodiny. Strednú školu nedokončil, zato však získal „politické vzdelanie“ v komunistickom duchu na ročnom kurze v kubánskej Havane. Dlhé roky pracoval ako vodič autobusu v Caracase, angažoval sa v odborovom hnutí a neskôr v ľavicových organizáciách.

V politike podporoval Cháveza a v roku 1998 ho zvolili za poslanca venezuelského parlamentu. O osem rokov neskôr sa stal ministrom zahraničných vecí v októbri 2012 viceprezidentom. V tom čase ho považovali za pragmatického a zručného politika. Je druhýkrát ženatý, z prvého vzťahu má tri nevlastné deti. Tvrdí, že má rád hudbu zosnulého Johna Lennona a jeho kampane za mier a lásku.

X X X

 Kolumbia posiela k Venezuele armádu. „Ozbrojená agresia,“ znie z Ruska, ktoré útočí na Ukrajinu

Spojené štáty vykonali podľa prezidenta Donalda Trumpa rozsiahly útok na Venezuelu, pri ktorom bol zadržaný prezident Nicolás Maduro s manželkou. Zásah vyvolal ostré reakcie Ruska, Iránu alebo Kolumbie, hovoria o porušení suverenity a medzinárodného práva. Španielsko potom vyzvalo na zníženie napätia a ponúklo pomoc.

Obrnené vozidlá národnej gardy blokujú ulicu vedúcu k prezidentskému palácu Miraflores po výbuchoch a počutí nízko letiacich lietadiel vo venezuelskej metropole Caracas 3. januára 2026.

Podľa svedkov agentúry Reuters bolo v sobotu 3. januára 2026 v skorých ranných hodinách vo venezuelskom hlavnom meste Caracas počuť a ​​vidieť výbuchy, hlasné zvuky a stĺpy dymu. Južná oblasť mesta, neďaleko veľkej vojenskej základne, bola bez elektriny. Video, ktoré získala agentúra Reuters, ukazuje viacero výbuchov osvetľujúcich nočnú oblohu v diaľke, po ktorých nasledovali hlasné explózie a stúpajúce stĺpy dymu. Viac… / Zdroj: Reuters

Rusko americký zásah ostro odsúdilo a označilo ho za akt ozbrojenej agresie. Ten nemá podľa Moskvy legitímne opodstatnenie. Kremeľ tiež vyzval obe strany na zníženie napätia a riešenie sporov diplomatickou cestou. Deklarovalo tiež podporu súčasnému venezuelskému vedeniu.

„Dnes ráno Spojené štáty vykonali akt ozbrojenej agresie proti Venezuele. Dôvody, uvádzané ako opodstatnenie takých činov, sú neudržateľné. To vyvoláva hlboké znepokojenie a odsúdenie,“ uviedla vo vyhlásení ruská diplomacia s tým, že obe strany by mali hľadať riešenie vzájomných sporov prostredníctvom dialógu.

Rusko, ktoré v roku 2022 podniklo inváziu na susednú Ukrajinu, tiež vyjadrilo „solidaritu s venezuelským ľudom“ a podporu politickému kurzu doterajšieho venezuelského vedenia.

Kolumbia vyšle vojakov na hranicu

Na situáciu reagoval na sieti X aj prezident Kolumbie Gustavo Petro. Americký zásah označil za porušenie venezuelskej suverenity. Jeho krajina k hraniciam vyšle vojakov a policajtov kvôli obavám z prísunu utečencov. Navrhne tiež zvolanie Bezpečnostnej rady OSN.

„Vláda Kolumbijskej republiky s hlbokým znepokojením sleduje správy o úderoch a neobvyklej leteckej aktivite zaznamenanej v posledných hodinách vo Venezuele, ako aj následné eskalovanie napätia v regióne,“ uviedol Gustavo Petro na sieti X.

Explózie sa odohrávajú v čase, keď americký prezident Donald Trump hovoril o možnosti úderov na pozemné ciele vo Venezuele. Uviedol tiež, že dni venezuelského prezidenta Nicolása Madura sú „spočítané“. Čítajte viac… / Zdroj: Reuters

Kolumbia už v minulých rokoch čelila príchodu veľkého množstva utečencov z Venezuely v dôsledku zhoršujúcej sa hospodárskej situácie alebo politických perzekúcií v krajine.

„Kolumbijská republika znovu potvrdzuje svoje presvedčenia, že mier, dodržiavanie medzinárodného práva a ochrana života a ľudskej dôstojnosti musia mať prednosť pred akoukoľvek formou ozbrojeného konfliktu,“ doplnil.

Irán: Jasné porušenie medzinárodného práva

Iránske ministerstvo zahraničia podľa agentúry DPA v súvislosti s dianím vo Venezuele uviedlo, že americká vojenská intervencia proti nezávislému štátu a členovi OSN predstavuje „jasné porušenie princípov Charty OSN aj základných pravidiel medzinárodného práva“.

Venezuela je považovaná za jedného z najbližších spojencov iránskeho teokratického režimu, ktorý sa v posledných dňoch stretáva s rozsiahlymi protestmi. Podľa DPA v politických kruhoch v Teheráne preto narastá obava, že Irán by mohol byť ďalším cieľom prípadných amerických útokov.

Po zadržaní Madura vyzvalo na zníženie napätia aj Španielsko. To sa ponúklo aj ako sprostredkovateľ rokovaní. Taliansko situáciu podľa dostupných informácií stále sleduje.

X X X

Švajčiarska polícia identifikovala prvé obete požiaru v lyžiarskom stredisku, medzi zranenými bol aj Čech

Švajčiarska polícia dnes zverejnila identitu prvých obetí požiaru v lyžiarskom stredisku Crans-Montana, ktorý si vo štvrtok vyžiadal životy 40 ľudí a desiatkam ďalších privodil popáleniny. Ide o dve Švajčiarky a dvoch Švajčiarov, z ktorých niektorí boli neplnoletí. Informovala o tom agentúra DPA.

Po požiari, ktorý v noci na Nový rok vypukol v bare v švajčiarskom lyžiarskom stredisku Crans-Montana, sa približne 80 – 100 ľudí nachádza v kritickom stave. Média zverejnili snímky, ktoré zrejme zachytávajú začiatok požiaru.  Čítajte viac…  / Zdroj: X

Mŕtve Švajčiarky, ktoré sa zúčastnili na novoročnom večierku v bare Le Constellation, mali podľa polície 21 a 16 rokov, dvojica Švajčiarov potom 18 a 16 rokov.

Medzi zranenými bol aj Čech

Pri tragickom požiari v jednom z barov vo švajčiarskom lyžiarskom stredisku Crans-montana o silvestrovskej noci bol podľa informácií tamojšej polície zranený aj jeden český občan. ČTK to dnes oznámila hovorkyňa ministerstva zahraničných vecí (MZV) Mariana Wernerová. Českí diplomati sú podľa nej pripravení poskytnúť konzulárnu pomoc, žiadne podrobnosti ale verejne oznamovať nebudú.

„Náš zastupiteľský úrad je v kontakte so švajčiarskou federálnou políciou. Podľa jej informácií je medzi zranenými z tragického požiaru vo švajčiarskom lyžiarskom stredisku Crans-Montana jeden český občan. Sme pripravení poskytnúť konzulárnu asistenciu, verejne však nebudeme oznamovať žiadne podrobnosti,“ uviedla Wernerová.

Z celkovo 119 zranených bolo do piatka identifikovaných 113. Medzi nimi je 71 Švajčiarov, 14 Francúzov, 11 Talianov, štyria Srbi a jednotlivci z ďalších krajín. Predpokladá sa, že cudzinci budú tiež medzi mŕtvymi.

Švajčiarske úrady ubezpečujú, že identifikácia obetí prebieha najvyšším možným tempom. Aktivovaný bol 30-členný špeciálny tím pre identifikáciu obetí katastrof, ktorý vznikol po tsunami v juhovýchodnej Ázii v roku 2004.

Množstvo mŕtvych a zranených si vyžiadal explózia a požiar, ktoré zasiahli bar Le Constellation v luxusnom švajčiarskom lyžiarskom stredisku Crans Montana ležiacom v kantóne Valais. Polícia hovorí, že mŕtvych je niekoľko desiatok a sto ľudí je ranených, väčšina ťažko. Zdroj: X/Little Think Tank Viac… / Zdroj: x/Little Think Tank

Taliansky veľvyslanec vo Švajčiarsku Gian Lorenzo Cornado podľa agentúry AFP uviedol, že identifikácia obetí by mala byť „z veľkej časti“ dokončená do nedeľňajšieho popoludnia.

Švajčiarske orgány začali trestné stíhanie prevádzkarov baru

Švajčiarske orgány činné v trestnom konaní v sobotu oznámili, že začali trestné stíhanie francúzskeho manželského páru, ktorý vlastní a prevádzkuje bar Le Constellation, kde vo štvrtok počas novoročných osláv vypukol požiar. Zahynulo pri ňom 40 ľudí a viac ako 100 sa zranilo. TASR informáciu prevzala z agentúry AFP.

„Včera večer sme začali trestné stíhanie dvoch prevádzkarov baru. Sú obvinení zo zabitia z nedbanlivosti, ublíženia na zdraví z nedbanlivosti a podpaľačstva z nedbanlivosti,“ uvádza sa vo vyhlásení polície a prokuratúry v švajčiarskom kantóne Valais.

Podľa generálnej prokurátorky kantónu Valais Beatrice Pilloudovej požiar v suteréne podniku s najväčšou pravdepodobnosťou vyvolali svetlice vo fľašiach od šampanského, od ktorých sa zapálil strop pokrytý protihlukovou izoláciou. „Vyšetrovanie určí, či je táto pena v súlade s normami alebo nie,“ uviedla v piatok. Viacerí svedkovia tvrdia, že zo suterénu sa dalo dostať na prízemie iba úzkym schodiskom.

Majiteľ vyhoreného baru Jacques Moretti v piatkovom rozhovore pre média trval na tom, že v jeho podniku boli dodržané všetky bezpečnostné normy. Morettiho aj jeho manželku Jessicu už vypočuli ako svedkov. Obaja uviedli, že plne spolupracujú s orgánmi činnými v trestnom konaní.

Katastrofa v Crans-Montane otriasla celým Švajčiarskom. Rodiny prevažne veľmi mladých účastníkov oslavy netrpezlivo čakajú na správy o svojich blízkych. Ľudia dnes ďalej nosia kvety, sviečky a odkazy k improvizovanému pamätníku blízko miesta tragédie pri bare Le Constellation. Mnohí na mieste len ticho stáli v úplnom šoku, uviedla AFP.

 X X X

 Venezuela sázela na ruské poradce. Ti jí ale zřejmě potřebnou podporu neposkytli, konstatuje analytik

Venezuelského prezidenta Nicoláse Madura a jeho manželku zadržely americké zvláštní jednotky Delta Force. Podle venezuelského ministra obrany Vladimira Padrína zasáhly americké údery raketami i civilní oblasti. Země se podle něj připravuje na konflikt. Lukáš Dyčka z Vojenské akademie ve Vyškově ale významnější odpor venezuelské armády v případě pokračování konfliktu neočekává. A odkazuje se i na slabý odpor během sobotního útoku.

Praha 18:37 3. ledna 2026Sdílet na Facebooku Sdílet na Twitteru Sdílet na LinkedIn Tisknout Kopírovat url adresu

V Caracasu se shromáždili podporovatelé Nicoláse Madura, kteří protestovali proti americkému zásahu a jeho prezidenta | Foto: Pedro Mattey | Zdroj: Anadolu via Reuters Connect

Pokud by bylo motivací USA – podle Lukáše Dyčky z Vojenské akademie ve Vyškově – jen zajetí prezidenta Nicoláse Madura, nemá administrativa Donalda Trumpa.

 Rozhovor s Lukášem Dyčkou z vojenské akademie ve Vyškově

Odborník totiž upozorňuje, že Trump nikdy nezmiňoval svou motivaci na změně venezuelského režimu. „Pokud jim šlo o změnu režimu, tak bude záležet na tom, jak moc se ten režim dokáže teď konsolidovat. Případně zda nevypukne, řekněme, prodemokratické povstání, což by mohlo vyvolat další americké údery, které se budou snažit změnu režimu podpořit,“ konstatuje Dyčka.

Zajímavá je podle něj prakticky nulová reakce ze strany venezuelských ozbrojených sil. „Třeba protivzdušná obrana se v zásadě nijak neprojevila, což může souviset s tím, že jí do jisté míry kontrolují Rusové a mohlo dojít k nějaké dohodě mezi USA a Ruskem,“ předestírá Dyčka jednu z teorií, proč se USA nesetkaly s větším odporem, který by tak nemusel následovat ani v případě možného pokračování konfliktu.

Síla venezuelské armády je totiž podle Dyčky omezená a trpí na nedostatek personálu, který by byl schopen armádní systémy obsluhovat.

ONLINE: Maduro s manželkou míří na lodi do New Yorku, oznámil Trump. Budou tam čelit obvinění

Číst článek

 

„Venezuela má velké množství ruských zbraní, letounů SU-30, protivzdušných systémů a v poslední době nakupovala poměrně výrazně také čínské zbraně. Sama ale nemá schopnost tyto zbraně provozovat. Zdá se, že Venezuelané záviseli do značné míry především na ruských poradcích a vzhledem ke – zdá se – poměrně dobrým vztahům Američanů a Rusů v současné době je možné, že zkrátka Rusové neposkytli podporu, kterou Venezuelci potřebovali,“ rozvíjí svou myšlenku odborník.

Proto by Dyčka sázel, že v případě většího konfliktu, nepůjde o masivní odpor armády, ale spíše o odpor menších organizovaných skupin, které nebudou bojovat nezbytně nutně za zachování suverenity Venezuely, ale spíše o přístup k ziskům třeba z drogového obchodu. „Ten režim nebyl příliš populární, to znamená, že není moc pravděpodobné, že by jej někdo výrazně bránil. Já sám bych v tuto chvíli na pokračování odporu nesázel, ale opět záleží na tom, jak moc ten režim dovede mobilizovat svou podporu. Zatím to nehodnotím příliš pravděpodobně,“ doplnil.

Jako v Panamě

Formát podobných úderů ale není podle odborníka z vojenské akademie unikátní. Už v minulosti ho USA používali v případě, že chtěli zlikvidovat vůdce nějaké organizace nebo státu.

Expert: Únos Madura bude Trump vydávat za politický úspěch. Vývoj ve Venezuele nelze předvídat

Číst článek

 

„Nejdříve zarušit protivzdušnou obranu – čemuž odpovídaly údery na některá z venezuelských letišť – a omezit velící struktury toho režimu tak, aby nebyl schopný efektivně reagovat. No a nakonec muselo následovat i vysazení speciálních sil, patrně Delta Force, které toho prezidenta zajeli a velice rychle eskortovali pryč,“ popisuje Dyčka.

Stejnou taktiku už použily USA třeba i v případě útoku na Usámu bin Ládina, nebo při likvidaci šéfa Islámského státu, nebo před více než třiceti lety při zadržení někdejšího panamského prezidenta Manuela Noriegy, který si také vyslechl v Americe třicetiletý trest vězení.

Soudit USA plánují podle prohlášení tamní administrativy také Madura, kterého už obvinily úřady v New Yorku z podílu na organizování pašování drog do Spojených států v rámci Kartelu sluncí, který je podle Washingtonu teroristickou organizací.

Venezuelský prezident před časem požádal o pomoc nejenom Rusko, ale také Čínu. Její pomoc ale je také velmi nepravděpodobná.

„Čína potřebuje především ropu z Venezuely a zdá se, že je ochotná, dohodnout se s kýmkoliv, kdo ve Venezuele bude vládnout v budoucnu. A z pohledu Ruska, které je víceméně výrazně vytíženo na Ukrajině, by ta podpora mohla být nejvýše rétorická, ale v zásadě nemohla být žádná jiná,“ vysvětluje Dyčka s tím, že ale nevypadá, že by Rusko proti americkému zásahu hlasitě protestovalo. 

X X X

 USA budou zřejmě argumentovat bojem proti drogám a terorismu. Útok to ale neobhájí, říká právnička

Podrobnosti o americkém zásahu ve Venezuele slíbil prezident Donald Trump uvést na tiskové konferenci. Dodal, že operace byla ve shodě s americkým právem. Podle vedoucí katedry mezinárodního práva Právnické fakulty Univerzity Karlovy Veroniky Bílkové ale tomu tak není. „Intervenci na území jiného státu mohou ospravedlnit pouze dva tituly – prvním je mandát Rady bezpečnosti, který tady zjevně není a druhým je sebeobrana,“ upozorňuje.

Napadá vás, o co by se mohl Donald Trump opírat, aby důvěryhodně ospravedlnil dnešní zásah?
Tak, jak jste říkal, v téhleté chvíli máme jen kusé informace. Ta situace se navíc neustále vyvíjí a jak už je v dnešní době zvykem, tak máme k dispozici jen jedno krátké vyjádření prezidenta Trumpa na sociálních sítích, kde je pouze informace o tom, že k akci došlo. A není tam dokonce ani informace o konkrétním americkém právu a tím méně je tam jakákoliv zmínka o právu mezinárodním.

Rozhovor s vedoucí katedry mezinárodního práva Univerzity Karlovy Veronikou Bílkovou

Lze nicméně očekávat, že Spojené státy budou argumentovat podobným způsobem, jakým argumentují v poslední době pořád – to znamená kombinací argumentace opřené o boj proti obchodu s drogami a současně bojem proti terorismu. Je potřeba zdůraznit, že ani jeden z těchto titulů, kdyby se potvrdil, tak nemůže obhájit útok jednoho státu proti druhému.

Takže to, že Američané tvrdí, že ty drogové kartely považují za mezinárodní teroristické organizace a že Maduro prý stojí v čele narkobyznysu, tak to není pádný argument z hlediska mezinárodního práva?
Z pohledu mezinárodního práva lze ozbrojenou intervenci jednoho státu na území jiného státu ospravedlnit pouze dvěma tituly – prvním je mandát Rady bezpečnosti, který tady zjevně není a druhým je sebeobrana. V reakci na ozbrojený útok je zjevné, že Venezuela ozbrojený útok vůči Spojeným státům nespáchala. A naopak tím, kdo může argumentovat sebeobranou a argumentuje jí, je v tomto případě Venezuela.

Jak nazvat akt vůči venezuelskému prezidentskému páru, ať už si o tamním režimu myslíme cokoliv. Je to únos?
Já bych začala obecněji. Celkově ta operace, jíž jsme svědky – byť, jak jsem říkala, ty informace jsou zatím pouze kusé – je zjevně zahraniční vojenská intervence zaměřená na pokus o provedení toho, co se označuje jako změna režimu. To je něco, s čím mají nejen USA už z minulosti své zkušenosti. Provedli to například v Panamě v roce 1989 při svržení režimu Manuela Noriegi, nebo třeba v roce 2003 při svržení režimu Saddáma Husajna v Iráku

 Čím se od těch předchozích operací tato zatím liší – a jsme v rané fázi – je, že nedošlo k pozemní intervenci. To znamená, v této chvíli došlo ke kombinaci leteckého bombardování Caracasu a vyslání zvláštní jednotky, která odvezla prezidentský pár. V této chvíli ani nevíme, kde přesně se nachází.

A ano, pokud bychom to chtěli nějak označit, můžeme samozřejmě používat slovo únos, byť toto slovo vyloženě mezinárodní právo nepoužívá.

A co by se tedy dalo z mezinárodního práva na označení této akce použít?
Nelegální zadržení prezidenta jiného státu.

Když Nicolás Maduro před svým zadržením vyhlásil výjimečný stav – co to může znamenat pro příští dny? Jeho kompetence přebírá viceprezidentka nebo může pokračovat snaha Američanů nastolit sobě nakloněný režim? Šlo by fakticky o vojenský převrat?
To je samozřejmě velká otázka, ani ne tak právně jako spíše fakticky. Očekávání ze strany USA jsou nejspíše taková, že režim, který nemá extrémně velkou podporu, se po odvozu prezidenta sám zhroutí. Což se samozřejmě může, ale nemusí stát.

Pokud by se to nestalo a ukázalo se, že ten režim je dostatečně silný na to, aby odolal, tak zřejmě bude muset následovat to, co se stalo v těch předchozích scénářích v Panamě nebo v Iráku – tedy pozemní intervence ze strany Spojených států. Pak by byl ten další vývoj opravdu nepředvídatelný a závisel by skutečně na tom, jakou podporu by ten režim dokázal mobilizovat.

A jak se může Caracas na mezinárodní scéně politicky bránit? Zmůže něco OSN nebo organizace amerických států?
Venezuela má samozřejmě právo na sebeobranu, ale v této chvíli, v okamžiku, kdy tam není nikdo, vůči komu by se mohla reálně bránit, je to právo spíše hypotetické. Nedošlo-li k pozemní intervenci a americká vojska v tuto chvíli neoperují na území Venezuely, tak ten stát nemá moc, jak právo sebeobrany vykonávat. Čili jí skutečně zbývají pouze politicko-diplomatické nástroje, které už využívá. Obrátila se na OSN – a to nejen ona, ale i prezident sousední Kolumbie požádal o svolání zvláštní schůze v rámci OSN, a Organizace amerických států. Tam nepochybně může dojít k přijetí nějakého prohlášení, jeho efektivita je ale určitým otazníkem.

Vy už jste vyloučila, že by mohl být ten zásah nějakým způsobem v souladu s mezinárodním právem. Může ho obhájit Donald Trump americkým právem?
Z pohledu vnitrostátního práva USA jistě. Z pohledu práva mezinárodního nikoliv, protože z pohledu mezinárodního práva je vnitrostátní právo irelevantní.

Jenom ještě k té předchozí poznámce, my nevíme jistě, jak budou USA argumentovat, čili je předčasné dělat nějaké definitivní závěry. Ale zatím nic nenasvědčuje tomu, že by se měly o co opřít.