Exprezident sa obráti na súd: Ide o princíp. Kancelária prezidenta od 1. novembra zastavila vyplácanie doživotného platu bývalému prezidentovi Andrejovi Kiskovi. Ako kancelária informovala, urobila tak na základe zákona o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov, ktorý hovorí, že bývalému prezidentovi republiky zaniká nárok na plat vo výške platu poslanca Národnej rady dňom právoplatného odsúdenia za spáchanie úmyselného trestného činu.

„Andrej Kiska bol 31. októbra právoplatne odsúdený Krajským súdom v Prešove za úmyselný pokračujúci prečin daňového podvodu formou organizátora. Rozsudok Krajského súdu v Prešove nadobudol právoplatnosť vyhlásením, teda 31. októbrom, kedy zo zákona zaniklo právo na plat,“ uviedla Kancelária prezidenta SR. Doplnila, že ak by konala inak, porušovala by zákon.

Bývalý prezident v reakcii na sociálnej sieti pripomenul, že celý prezidentský plat v čase, keď bol vo funkcii, rozdal ľuďom, ktorým nedokáže tento štát poskytnúť zdravotnú a sociálnu starostlivosť. „Ak sa mi Robert Fico a Peter Pellegrini s mesačným platom cez 12-tisíc eur mstia za to, že som Fica porazil v prezidentských voľbách tým, že mi nevyplatia mesačne asi tretinu ich mzdy, tak len potvrdzujú, že im nejde o nič iné ako o to odstrašiť všetkých, ktorí im siahajú na ich pohodlný život, na ktorý sa všetci občania už takmer 20 rokov skladajú,“ vyhlásil Kiska. Ako ďalej zdôraznil, nežije z prezidentskej renty, keďže v živote zarobil viac, ako by si kedykoľvek myslel. „Preto aj nepoužívam štátnu limuzínu, hoci mám na ňu nárok, ale jazdím na svojej súkromnej dodávke,“ uviedol exprezident.

Podľa Kisku však v tomto prípade ide nielen o princíp, ale najmä o zákon. „Preto sa obrátim na súd, aby rozhodol, či nárok na prezidentskú rentu mám alebo nie,“ vyhlásil Kiska. Zároveň citoval bývalého podpredsedu Ústavného súdu SR Eduarda Bárányho, podľa ktorého „nemožno za momentálne platného právneho stavu Andrejovi Kiskovi zobrať doživotné benefity, ako sú napríklad renta, auto či ochranka“. V prípade zmeny platného práva, čiže cestou cez parlament, by podľa Bárányho totiž vznikala otázka retroaktivity.

Krajský súd v Prešove na verejnom zasadnutí 31. októbra uznal bývalého prezidenta Andreja Kisku vinným v prípade daňového podvodu. Exprezidentovi vymeral trest na jeden rok s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu dva roky. Odvolací senát zrušil pôvodné rozhodnutie Okresného súdu v Poprade, ktorý Kisku odsúdil na dvojročný trest odňatia slobody s podmienečným odkladom na tri roky, peňažný trest 15-tisíc eur a tiež zákaz činnosti spočívajúci v zákaze vykonávať funkciu konateľa a štatutárneho zástupcu obchodnej spoločnosti vo výmere šesť rokov. Rozhodnutie krajského súdu je právoplatné./agentury/

 X X X 

Družice odhalili, čo Putinova mašinéria prisunula k hraniciam NATO

 Jednotka ruských sabotérov cvičí takmer na hraniciach s krajinami západného bloku. Blízko Poľska a Litvy má Rusko aj základne zbraní ťažkého kalibru.

Putinova ruská vojnová mašinéria dnes siaha doslova až po prah Severoatlantickej aliancie. V tomto tesnom susedstve krajín NATO rozhodne nezaháľa. Postačila by vám krátka cesta autom z poľského hraničného priechodu Grtechotki, aby ste sa o tom presvedčili na vlastné oči.

Po hodinke by ste totiž dorazili do dediny Parusnoje v Kaliningradskej oblasti, kde sídli špecializovaná ruská spravodajská jednotka GRU. Cvičia tam sabotérov, ktorí dokážu podnikať výpady do Poľska a pobaltských štátov. Mimochodom, kúsok odtiaľ leží aj námorná základňa (našli by ste ju pri ruskom meste Baltijsk).

Ale späť k spravodajcom GRU. Základňa v Parusnoje je známa ako 390. prieskumný bod osobitného určenia. Jej členov pripravujú na misie pozdĺž pobrežia Baltského mora a sú namierené proti NATO. Cvičia ich, ako podnikať útoky na strategické ciele v Litve, Poľsku a ďalších krajinách.

Litovské verejnoprávne médium LRT (Lietuvos nacionalinis radijas ir televizija) od svojich bezpečnostných a vojenských zdrojov zistilo, že na základni pôsobí až 120 ľudí. Do špeciálnej jednotky vyberajú výhradne mužov z radov profesionálnych vojakov a tzv. aktívnych záloh – neberú brancov. Kandidát na člena jednotky musí mať 172 centimetrov, byť fyzicky zdatný a nesmie trpieť žiadnymi fóbiami. Znalosť cudzích jazykov je veľkým plusom.

Satelitné snímky oblasti Parusnoje odhalili, že Rusi do základne v posledných desiatich rokoch investovali veľké peniaze. Vybudovali novú výcvikovú budovu, postavili bazén aj pristávaciu plochu pre vrtuľníky. Potápači zo základne by mali cvičiť aj v Kurskom zálive. Výcvikové stanovištia majú aj v oblasti piesočného polostrova Kurská kosa alebo priamo pri litovských hraniciach.

Všetky tieto zistenia, ako aj odhalenia o ďalších ruských prihraničných zisteniach, po analýze satelitných snímok zverejnil web orga prevzala ich aj česká Investigace.cz.

Odborníci považujú jednotku GRU z Parusnoje za jedno z najnebezpečnejších ruských zoskupení v blízkosti hraníc NATO. Novinári pripomínajú prípad, ktorý sa stal začiatkom tohto roka. Poľská Agentúra vnútornej bezpečnosti (ABW) vtedy zadržala istého Sergeja S., kterého, aktuality.sk

X X X

Lož aj falšovanie. Detaily brutality v Košiciach: Policajti klamali, obvinený sa snažil manipulovať svedkov

Obvinený policajt Marek A., ktorý začiatkom mesiaca zbil v Košiciach 48-ročného Ľubomíra bez domova tak, že na druhý deň zomrel, spolu s mladším kolegom klamal. Ukázali to závery vyšetrovania Úradu inšpekčnej služby (ÚIS), v rámci ktorého sa tiež zistilo, že sa snažil v civile ovplyvňovať svedkov v obchodnom dome, kde došlo k zadržaniu obete a pravdepodobne sa snažil dostať aj ku kamerovým záznamom. Jeho kolega celý incident kryl. Kým koalícia opisuje košickú tragédiu ako individuálne zlyhanie, podľa opozície o ide systémový problém.

Zurian: V prípade košického policajta pracujeme s viacerými verziami motívu útoku

Policajti o prípade klamali

Najspornejšie boli prvé dva dni, teda 5. a 6. november, kedy sa celý prípad odohral. Policajti totiž uviedli verziu, ktorá sa nezhodovala s výsledkami preventívno-bezpečnostnej pitvy. Niečo iné mali v záznamoch aj zdravotníci. Šéf ÚIS Branislav Zurian po bezpečnostnom výbore v parlamente informoval, že inšpekcia dostala z operačného strediska správu o úmrtí osoby krátko pred jedenástou 7. novembra, keďže pitva potvrdila násilnú smrť. ÚIS preto vyslal dve hliadky – jednu do nemocnice a druhú na obvodné oddelenie.

„Priamo v nemocnici bola vykonaná obhliadka tela zomretého a následne súdna pitva. Druhá časť policajtov vykonávala prvotné úkony na obvodnom oddelení,“ informoval Zurian.

Prvý rozpor podľa šéfa ÚIS vznikol medzi záznamom hliadky a rýchlej zdravotnej pomoci (RZP). „Podľa údajov zdravotníkov mala osoba pred policajtmi utekať v čase, keď sa ju snažili zadržať, padla pri tom a zranila si tvár. Na druhej strane bol úradný záznam hliadky, ktorá nič také netvrdila,“ skonštatoval. Policajti naopak v zázname tvrdili, že zadržaný muž, ktorý bol pod vplyvom alkoholu, s nimi odišiel z obchodu na oddelenie, kde zaspal, dobrovoľne

„Po niekoľkých minútach ho nevedeli prebrať a zavolali zdravotníkov,“ uviedol Zurian. Preto zriadili tretí tím, ktorý šiel do obchodného domu. „Kamerové záznamy potvrdili skutočnosť, že došlo k násilnému konaniu zo strany policajta voči osobe v tzv. sanitárnej miestnosti,“ povedal šéf ÚIS.

Bezdomovec sa predtým prechádzal medzi regálmi, vzal si fľašu alkoholu, otvoril ju a napil sa z nej. Pracovníci SBS ho ihneď zadržali a čakali na príchod policajtov. „Po príchode jeden z policajtov, dnes obvinený, túto osobu hneď napadol – udrel ju do brucha. Keď osoba padla, začal ju udierať do tváre a hlavy,“ opísal incident Zurian. Dobitý bezdomovec po nejakom čase vstal a spolu s policajtmi odišiel. Nie je jasné, či v bitke policajti pokračovali aj v cele. Tam však mal odpadnúť a už v bezvedomí ho mali prevziať záchranári. Na druhý deň zomrel.

Šutaj Eštok a Solák ku kauze zabitia muža košickým policajtom

Odlišné verzie a ovplyvňovanie svedkov

Inú verziu podali policajti, niečo iné mali. Prezident Policajného zboru Ľubimír Solák sa pred médiá postavil po viac ako týždni odo dňa, kedy sa polícia začala prípadom zaoberať a dva dni po jeho medializácii. Oznámenie o osobe podozrivej z krádeže prišlo 5. novembra v poobedňajších hodinách a hliadka išla situáciu ihneď preveriť. O tom, že policajti klamali, sa dozvedel dva dni po skutku po spomínanej pitve.

Dvojica policajtov vo svojej verzii tvrdila, že hliadka prišla na miesto, podozrivého muža preverili a odviezli ho na obvodné oddelenie v košickej časti Nad jazerom. „Po pätnástich minútach osoba, ktorá bola silne pod vplyvom alkoholu, nereagovala na komunikáciu policajtov, takže boli privolaní zdravotníci, ktorí osobu previezli do nemocnice,“ opísal Solák informácie od policajtov.

„Hliadka napísala, že neboli použité donucovacie prostriedky, osoba nekládla odpor a bola predvedená len z dôvodu, že bola podozrivá z krádeže,“ uviedol. Na druhý deň po prevoze do nemocnice dostali policajti informáciu, že muž zomrel. V zázname uviedli, že postupovali štandardne ďalej. Až 7. novembra ráno po pitve, ktorá ukázala, že muž zomrel násilnou smrťou, prišli v polícii na to, že niečo nesedí. Záznamy zdravotníkov hovorili o tom, že muž spadol, keď utekal pred policajtmi. „Tam bola prvá nezrovnalosť, kde bolo identifikované, že jedna alebo druhá strana nehovorí pravdu,“ informoval Solák. Prípad odovzdali ÚIS.

Kritika smerovala aj k tomu, že obvinený policajt zostal ešte necelé dva dni v službe. Podľa Zuriana mal však v tom čase voľno a bolo pred víkendom. Potvrdil, že sa 45-ročný Marek, starší z dvojice policajtov, snažil ovplyvňovať svedkov. „Bolo zistené, že policajt chodí po obchodnom centre v čase, keď vyšetrovatelia ÚIS vykonávali obhliadku sanitárnej miestnosti. Policajt za nimi prišiel už v civile, zaklopal na miestnosť a pod legendou sa snažil komunikovať s pracovníkom SBS,“ povedal. Zrejme sa snažil získať kamerové záznamy. Keď potom prišiel 11. novembra do práce, zadržali ho.

Košického policajta obvineného zo zabitia poslal súd do väzby.

Druhý policajt a frustrácia v zbore

Policajta obvinili zo zneužívania právomoci verejného činiteľa a zo zabitia a súd v stredu rozhodol o jeho väzobnom stíhaní. Zurian nepovažuje za chybu, že nebol ihneď väzobne stíhaný, lebo v tom čase nemali procesne zadokumentované kamerové záznamy. „Robili sme všetko preto, aby sa nestalo to, že bude hovoriť, že k útoku došlo ešte v čase pred príchodom do obchodného domu,“ vysvetľoval šéf ÚIS s tým, že sa robilo aj trasovanie stôp policajtov a bezdomovca.

Druhý policajt, ktorý sa celému skutku prizeral je ešte stále v službe. „Druhý je zatiaľ prepustený na slobodu. Táto osoba zatiaľ nebola obvinená. Vyšetrovateľ a prokurátor konajú,“ dodal Zurian. Napriek tomu, že ho v pondelok v rámci akcie Exces zadržali spolu s jeho kolegom, prepustili ho bez obvinenia s tým, že spolupracuje a svedčí proti svojmu kolegovi. Poslanec Smeru a člen výboru Tibor Gašpar po výbore uviedol, že druhý policajt mal byť dávno prepustený zo zboru.

„To, že nezakročil, keď jeho kolega páchal trestný čin, je tá najzákladnejšia vec. Za to zrejme bude niesť aj trestnoprávnu zodpovednosť,“ uviedol. Podľa opozičných poslancov Solák nevedel, že existuje paragraf, podľa ktorého je možné prepustiť aj druhého policajta, ktorý sa prizeral, ako jeho kolega umlátil muža a neskôr spolu s ním sfalšoval úradný záznam. Ľubomír Galko (Demokrati) ozrejmil, že mu to na výbore vysvetľoval práve Gašpar. „Pán Solák sa s prepáčením pozeral ako teliatko na nové vráta, keď mu Gašpar vysvetľoval, že už dávno bolo treba zakročiť,“ opísal poslanec.

Solák neskôr na tlačovke novinárom už hovoril, že druhého policajta prepustia zo zboru tiež. „Momentálne ešte v službe je, ale budeme ukončovať služobný pomer prepustením,“ uviedol. Čo sa týka motívu útoku, ÚIS pracuje s viacerými verziami.

Zurian uviedol, že frustrácia policajta medzi verziami aktuálne nie je. Policajný prezident však pripustil, že v policajnom zbore je frustrácia, no odmieta, že by vyplývala z toho, že politici zmenili Trestný zákon a že by pribúdalo priestupkov, ako sú krádeže. Pri tejto otázke sa k nemu nahol a niečo mu šepkal minister vnútra Šutaj Eštok. „Naozaj máme veľmi veľa práce, je to spôsobené nedostatkom policajtov,“ povedal Solák. „Ak sa bavíme, prečo sú policajti frustrovaní, za posledných desať rokov je tu podstav,“ dodal Šutaj Eštok.

Poslanec Smeru R. Glück: Je potrebné prijať jednotné stanovisko, že policajti nemôžu mlátiť ľudí

Individuálne alebo systémové zlyhanie?

Predsa výboru Richarda Glück (Smer) označil incident z Košíc za odsúdeniahodný. V porovnaní s opozíciou hovorí o vážnom individuálnom zlyhaní policajta. O systémovom probléme by sa dalo hovoriť podľa neho vtedy, ak by sa zo služobného spisu policajta preukázalo, že mal problém so správaním a bol už v minulosti agresívny. Útočiaci policajt bol podľa jeho slov v zbore 22 rokov a nikdy sa nedopustil násilných disciplinárnych konaní. Gašpar neskôr povedal, že je nariadená kontrola všetkých zákrokov obvineného policajta v minulosti.

„Minimálne viem, že budú kontrolované tie všetky zákroky, ktoré mal voči tomuto poškodenému, ktorého v zásade zabil nakoniec pri poslednom zákroku,“ priblížil.

S verziou, že ide o systémové zlyhanie nesúhlasí ani Gašpar, takisto sa prikláňa k tomu, že zatiaľ išlo o individuálne zlyhanie. „V Policajnom zbore je 20-tisíc policajtov a to je veľká masa ľudí na to, aby ste vedeli zaručiť, že ani jeden z nich nezlyhá. Ročne je trestne stíhaných okolo 150 policajtov,“ podotkol Gašpar. Ak by mal policajný prezident odstupovať za každé jedno zlyhanie, tak by musel do roka „odstupovať niekoľkokrát“.

Dôležité podľa Gašpara je sa zaoberať tým, zmeny v správaní policajta boli zistiteľné už pred incidentom a dalo sa mu predísť. Zaráža ho, že sa na výbore dostali k verzii, že frustráciu policajta zapríčinila novela Trestného zákona. „To je čistá politika, to musím odmietnuť,“ povedal. Z jeho pohľadu čelia policajti veľkej administratíve alebo nadčasom.

Podľa Glücka nie je vylúčené, že v prípade budú obvinené aj ďalšie osoby, vrátane mladšieho z policajtov a tiež civilných osôb. „V každom prípade je potrebné prijať veľmi jasné a celospoločensky jednotné stanovisko o tom, že jednoducho policajti nemôžu mlátiť ľudí,“ vyjadril sa.

Glück sa vyjadril, že víta nielen inštalovanie telových kamier, ale aj kamier do vypočúvacích miestností. „Je to ochrana aj pre policajta aj pre toho občana, ktorý musí znášať obmedzenie osobnej slobody zo strany policajta,“ pokračoval. Kamery by mohli pomôcť aj podľa Gašpara. „Vtedy bude mať každý policajt zodpovednosť za svoj zákrok , lebo bude povinný zapnúť kameru,“ povedal s tým, že by tak bola pod kontrolou nielen polícia, ale aj občan.

Podľa Gašpara mali na rukách taktické rukavice obaja policajti, a to, že si ich nasadili považuje za normálne, keď policajt nevie, s kým bude mať v teréne dočinenia. „Za normálne nepovažujem to, že touto rukavicou útočil na hlavu.

Poslankyňa PS Z. Števulová: Dochádza k stereotypizovaniu ľudí, s ktorými policajti prichádzajú opakovane do kontaktu

Odvoz obete nikoho nezaskočil

Bývalý policajný prezident a poslanec opozičného Progresívneho Slovenska (PS) Jaroslav Spišiak povedal, že priame odpovede na jeho otázky na výbore nedostal. Napríklad mu nebolo jasné, aké opatrenia prijal policajný prezident alebo minister po incidente, ktorý sa stal ešte v júni na policajnom oddelení v Košiciach, a aké konkrétne opatrenia, ktoré prijali boli pri poslednom incidente porušené.

Lucia Plaváková podotkla, že nebolo jasné, či k násiliu nedošlo okrem sanitárnej miestnosti aj na policajnom oddelení, keďže tam neboli umiestnené kamery. Považuje za znepokojivé, že od policajnej bitky až po vzatie služobne staršieho policajta do väzby prešiel dlhý čas.

„Dokonca dva dni z toho, od momentu, kedy bola osoba zobratá do nemocnice obeť, tak dni následne bol daný policajt v službe. Až následne mal voľno. Zo znamená, že dva dni naďalej vykonával službu,“ skonštatovala. Za veľký otáznik považuje aj to, že ak obeť odviezla sanitka, zo strany nadriadeného nedošlo k prevereniu situácie.

Poslankyňa Zuzana Števulová hovorí, že aj vzhľadom na poslanecký prieskum pred dvoma týždňami na obvodnom oddelení Košice-Staré Mesto, sa potvrdzuje, že je nesprávne incident považovať za individuálne zlyhanie. Sú tu systémové problémy v polícii, ktoré podľa nášho názoru ani súčasné vedenie ministerstva vnútra, ani policajného zboru za celý rok, čo sú vo funkcii neriešilo,“ povedala.

Poslankyňa PS Zuzana Števulová kritizovala, že na výbore dostali rovnaké vykreslenie obete, ako dostali v prípade údajne sexuálne zneužitého muža na polícii v Košiciach. „Často dochádza k stereotypizovaniu ľudí, s ktorými policajti prichádzajú opakovane do kontaktu, ako napríklad osôb, ktoré spôsobujú notoricky problémy alebo sú to ľudia bez domova, alebo iné z ich pohľadu problematické osoby, čo následne môže determinovať akým spôsobom vôbec policajti k týmto osobám pristupujú,“ povedala. Rovnaký vzorec správania počuli aj pred dvoma týždňami v Košiciach.

Poslanec Martin Dubéci kritizoval, že v parlamente sa už riešilo „kadečo“, a preto by sa mal ihneď riešiť aj systémový problém v polícii. Premiér Roberta Fica sa pýta (Smer), kde je a vyzval ho, aby sa okamžite začal prípadom zaoberať.

Poslankyňa KDH A. Turčanová: Inšpekcia postupovala zodpovedne, incident je dôsledkom frustrácie policajtov

Psychika policajtov sa vyvíja

Poslankyňa Andrea Turčanová po dvojhodinovom výbore skonštatovala, že policajná inšpekcia postupovala zodpovedne a s cieľom detailne objasniť situáciu. Na druhej strane zhodnotila, že tragická udalosť je podľa nej dôsledkom frustrácie policajtov, ktorá vzniká z nedostatku policajtov a s tým súvisiacimi nadčasmi. Keďže podobné prípady nie sú v polícii podľa nej ojedinelé, KDH bude preto žiadať systémové zmeny.

Poslanec František Majerský potvrdil, že obvinený policajt mal na rukách taktickú rukavicu, ktorou bil bezdomovca po tvári. „Čo je pre nás zarážajúce je, že druhý kolega sa na to pozeral, a do dnešného dňa pracuje v Policajnom zbore a voči nemu zatiaľ nebola vyvodená zodpovednosť, čo je podľa mňa obrovskou chybou,“ reagoval Majerský. Podľa toho, čo zaznelo na výbore, Solák nevedel odpovedať na to, prečo je ešte mladší policajt, ktorým bol zároveň svedkom udalosti, stále v zbore.

Soláka aj Šutaja Eštoka KDH vyzvalo, aby vyvodil politickú zodpovednosť. Nejde totiž podľa neho o individuálne zlyhanie, ale je to systémový problém, keďže obdobné prípady narastajú. Podľa Majerského sa rokmi v polícii vyvíja aj psychika policajtov a to aj v dôsledku udalostí, s ktorými sa stretajú v teréne. Preto si myslí, že telové kamery nevyriešia systémové problém, ale pomohli by priebežné psychologické testy. Turčanová hovorí, že policajti sú zaťažovaní nadčasmi a v teréne sa stretávajú s nešťastím, ktoré sa za roky v praxi odzrkadli na ich psychike.

Ako podľa poslancov KDH ukázalo vyšetrovanie inšpekcie, policajt, ktorý útočil, dal do správy klamlivú informáciu, že sa obeť šmykla, sama spadla a tak si spôsobila zranenia. Navyše, obvinený policajt bol ešte deň po incidente v službe a potom mal ešte deň voľna a okrem toho, snažil ovplyvňovať svedkov a dostať sa ku kamerovým záznamom. Ak dôjde na odvolávanie ministra vnútra, tak KDH bude hlasovať za to, aby vo funkcii skončil.

Majerský podotkol, že niekoľko dní sa nič neriešilo preto, lebo policajti do svojho záznamu klamali. „Na základe toho sa nič neriešilo. Až na základe súdnej pitvy, ktorá prišla z nemocnice, sa zistilo, že došlo k násilnému trestného činu a spustili sa kroky,“ povedal poslanec.

Poslanec SaS Juraj Krúpa kritizoval, že koalícia vykresľuje prípad ako individuálne zlyhanie, pretože nejde o ojedinelý prípad. Ide však podľa neho o špičku ľadovca v systémovom zlyhaní. Frustráciu policajtov takisto pripisuje novele trestných kódexov. Vzhľadom na to, že obeť bola pravidelne policajtmi riešená, došlopodľa neho v prípade obvineného k psychickému zlyhaniu a nezvládnutiu situácie. To, že je v polícii problém dokazuje podľa neho to, že sa nikto nepýtal, ako obeť prišla k zraneniam. Je presvedčený, že ak by nedošlo k úmrtiu, nikdy by sa verejnosť nedozvedela o incidente.

Mária Kolíková (SaS) nerozumie konaniu druhého policajta, ktorý mal byť pri skutku prítomný. Podľa Kolíkovej mal byť postavený mimo služby. Poslankyni tiež nie je jasné, prečo bola vylúčená z výboru verejnosť, keďže neskôr prezradili poslanci všetky informácie na tlačovke.

Bývalý minister vnútra Roman Mikulec (Slovensko) takisto považuje incident za individuálne zlyhanie policajta, ktoré je ťažko predvídať. „V žiadnom prípade policajt nemal dobiť človek tak, aby na následky zákroku zomrel,“ skonštatoval. Ešte závažnejšie je podľa neho to, že vedľa neho stál kolega, ktorý zostal v službe. „Je to absolútne neprípustné,“ zdôraznil./agentury/

X X X

Pravda o 17. novembri a o nežnej evolúcii

Čím viac sa vzďaľujeme revolučným časom v novembri a decembri 1989, tým viac rastie nesúhlas a hnev, populárnejšie sú rôzne konšpiračné teórie. Dôvodom nie je nostalgia za bývalým režimom, ale prejav sklamania. Slovensko sa nerozvíjalo tak, ako sme si „vybásnili“.

november 1989 a revolučné udalosti nasledujúce po ňom boli iba spúšťačom, otvorením dverí pre našu slobodu. To, že sme prechod nezvládali, že budúcnosť sme si predstavovali inak, že sme naštvaní na súčasné dianie, stav spoločnosti, je úplne iná otázka. Za to nežná revolúcia vôbec nemôže.

Na druhej strane by sme dianie okolo 17. novembra nemali nadmerne glorifikovať. Doba vtedy už bola v pokročilom stave „tehotenstva“. Prejavy nespokojnosti pribúdali, čoraz viac odvážlivcov podpisovalo petíciu Niekoľko viet. V Poľsku po rokovaniach za okrúhlym stolom, poloslobodných voľbách sa stal premiérom predstaviteľ Solidarity, v Sovietskom zväze prebiehala perestrojka, v Maďarsku udávali tón liberálni komunisti a východní Nemci húfne na trabantoch utekali cez Maďarsko do NSR. 9. novembra 1989 padol Berlínsky múr (múry rozdeľujúce mestá sú aj inde na svete, napríklad v Belfaste či Jeruzaleme).

No nebola to žiadna „brnkačka“, vopred pripravená akcia. V Moskve sa situácia mohla kedykoľvek zvrtnúť a Sovietska armáda by už vedela, čo má robiť (podľa vzoru čínskej na Námestí nebeského pokoja v júni 1989). Veď aj Miloš Jakeš v dokumente Milda (2017) prezradil, že palácový prevrat v Kremli sa chystal, len on to pobabral, respektíve Miroslav Štěpán mu neodovzdal odkaz. Práve jeho mal 17. november vyniesť na čelo KSČ.

Komunistickí pohlavári netušili, aký hnev kypí medzi ľuďmi. Situácia sa im vymkla okamžite z rúk a udalosti už išli vlastným vývojom.

Neklamme si, že tu neboli žiadne úmysly. Scenár 17. novembra so zneužitím študentov až príliš pripomínal tzv. krvavý štvrtok 19. mája 1969 na univerzite v Berkeley v Kalifornii (guvernérom bol nekompromisný Ronald Reagan). To, že to nikto na strane disidentov nečakal, lebo všetko sa malo spustiť až 10. decembra na Deň ľudských práv, svedčí ako doklad.

Komunistickí pohlavári však netušili, aký hnev kypí medzi ľuďmi. Situácia sa im vymkla okamžite z rúk a udalosti už išli vlastným vývojom. No nič nebolo vopred jasné, strach a obavy boli namieste, ľudia na námestiach i na pracoviskách prejavovali odvahu. Túžba po slobode, pravde a lepšej spoločnosti bola autentická, neboli sme nikým manipulovaní. Revolúcia sa skončila 10. decembra 1989 zostavením vlády národného porozumenia a zvolením Václava Havla za prezidenta na konci roka.

To, čo nasledovalo potom, už iba odhalilo, akí sme. Prezliekanie kabátov, šokujúci prerod komunistov na zarytých nacionalistov či obdivovateľov voľnej ruky trhu, zbabraná transformácia krívajúcej socialistickej ekonomiky, ktorá nás nepriviedla na úroveň Rakúska za 5–10 rokov, honba na čarodejnice v podobe zoznamov eštebákov (neraz zlomených ľudí), lustračný zákon (odsúdil ho aj Václav Havel), masívna privatizácia ústiaca do rozkrádania (tunelovania), neustále prekáračky o fungovaní federácie končiace buchnutím Václava Klausa do stola a rozpadom Česko-Slovenska.

To, že nezvíťazili tí charakterní, čestní a odvážni, ale oportunisti a ľudia s ostrými lakťami, je už kapitola iná. Aj to, prečo sme si zničili sociálne vymoženosti, zriekli sa toho, čo dobre fungovalo.

No to je už vizitka nášho národného charakteru, umenia, ako sme dokázali uchopiť slobodu a demokraciu. November 1989 nám otvoril dvere, ale nezaručil skvelú budúcnosť. Buďme naň hrdí, neočierňujme, nepreceňujme ani nepodceňujme, snažme sa pochopiť, prečo sme šancu naplno nevyužili. Dnes triezvy pohľad potrebujeme ako soľ./agentury/

X X X

Takmer polovica mostov na Slovensku je v zlom stave. O pár rokov bude treba každý ôsmy uzavrieť, tvrdia analytici

Kým mosty stoja, nevšímame si ich a nechávame ich chátrať. Na poplach však bijeme až vtedy, keď sú uzavreté alebo spadnú, píšu analytici Útvaru hodnoty za peniaze, ktorý patrí pod rezort financií. Nedávno sa to ukázalo napríklad na prípade mosta v banskobystrickej mestskej časti Kremnička, ktorý viedol ponad rýchlostnú cestu R1. Jeho zlý stav spôsobil uzáveru a napokon ho museli zbúrať.

Analytici štátneho útvaru preto upozorňujú na to, že ak štát rekonštrukcie nezrýchli, už o niekoľko rokov bude potrebné každý ôsmy most zatvoriť. „Ak tomu chceme zabrániť, štát musí prioritne pripravovať päťkrát viac rekonštrukcií mostov ako dnes. Na ich financovanie bude treba 13 percent z každoročne plánovanej sumy na cestné investície,“ píšu Jozef Koperdák, Rastislav Farkaš a Daniel Sliacky zo štátneho útvaru, ktorý posudzuje verejné investície.

Odborníci preto rozpracovali niekoľko scenárov, ako by sa mohol vývoj stavu mostných konštrukcií na Slovensku v čase meniť. Aktuálne to vyzerá tak, že z celkového počtu 1 938 mostov, ktoré sa nachádzajú práve na cestách 1. triedy, je v nevyhovujúcom stave až 45 percent.

 Prvý scenár z dielne analytikov štátneho útvaru počíta s tým, že ak by štát opravoval rovnakým tempom ako teraz – teda asi 20 mostov za rok – v roku 2043 sa bude v nevyhovujúcom stave nachádzať takmer 70 percent mostov na cestách 1. triedy. Ak by vláda rozhodla, že sa bude opravovať 50 mostov ročne, toto číslo by o 20 rokov kleslo na 43 percent. V prípade, že by štát rekonštruoval 110 mostných konštrukcií za rok, v nevyhovujúcom stave by do spomínaného roku bolo už iba 13 percent mostov.

Mosty sú dlhodobý problém

Ministerstvo dopravy na čele s Jozefom Rážom mladším (nominant Smeru) preto už koncom minulého roka avizovalo, že chce do opravy mostov investovať desiatky miliónov eur. „Do budúceho roka sa bavíme o sume 40 miliónov eur, ktoré chceme dať na rekonštrukcie mostov. Avšak rozhodli sme sa urobiť PPP projekt, ktorý by pokryl rekonštrukcie asi 1 800 mostov v rámci Slovenska v správe Slovenskej správy ciest,“ povedal Ráž.

Šéf rezortu dopravy už takmer pred rokom priblížil, že spomínaný projekt je vo vysokom štádiu prípravy. Premiér Robert Fico (Smer) o niekoľko mesiacov neskôr, v polovici apríla tohto roka, spresnil, že investori by prostredníctvom verejno-súkromného partnerstva mohli dostať ponuku na opravu približne 500 mostov. „Nateraz by sme chceli ponúknuť zahraničnému partnerovi balík 500 mostov, ktoré by niekto zrekonštruoval, štát by to potom splácal v klasickom procese PPP projektu niekoľko rokov,“ podotkol Fico.

Ale to, že by tieto opravy mal mať na starosti štát, sa nepozdáva opozícii. Napríklad bývalá ministerka regionálneho rozvoja a súčasná poslankyňa Veronika Remišová (Slovensko) kritizuje, že agendu opravy mostov si vzal do rúk štát namiesto toho, aby prislúchala regionálnym samosprávam. „Namiesto toho, aby vláda dala regiónom peniaze na opravu mostov, tak ako sme to robili počas našej vlády, tak štát chce zobrať rekonštrukcie mostov pod seba a dohodiť niekomu obrovský kšeft,“ povedala pred niekoľkými mesiacmi Remišová.

Už Najvyšší kontrolný úrad pred dvoma rokmi upozornil vo veľkej správe na to, že od rozdelenia správy mostov na našich cestách medzi samosprávy a štát došlo k dlhodobému zhoršovaniu ich stavu. „Najvyšší kontrolný úrad po vyhodnotení svojich kontrolných akcií konštatuje, že počet mostov v najlepšej kondícii na cestách I., II. a III. triedy klesol o polovicu, naopak, dvaapolnásobne stúpol počet mostov v najhoršom stave, a to až na 1 717 v roku 2020,“ napísali už pred dvoma rokmi kontrolóri.

Kontrolný úrad takisto upozorňuje na to, že na Slovensku neinvestujeme do modernizácie mostov a zdroje hospodárenia sú už dlhodobo nedostačujúce. Úrad preto navrhol, aby bol prijatý udržateľný systém financovania obnovy a modernizácie mostných konštrukcií, pričom by mali byť využité všetky možné zdroje financovania.

Potrebujeme zrýchliť

Zväz stavebných podnikateľov Slovenska upozorňuje na to, že spomínaný prípad mosta v Banskej Bystrici, ktorý museli pre jeho zlý stav zbúrať, nemusí byť ojedinelý a podobné kolapsy sa môžu opakovať aj na iných miestach. Zväz vidí problém najmä v tom, že štát sa dostatočne nevenuje údržbe dopravnej infraštruktúry. „Miera podfinancovania údržby sa v posledných rokoch ešte zvýšila a slovenské mosty jednoznačne patria medzi najviac ohrozené dopravné objekty z pohľadu nesystémovej údržby,“ podotkol v tejto súvislosti prezident zväzu Pavol Kováčik a dodal, že tento problém je dlhodobo známy, no podceňovaný.

Kováčik rovnako upozornil na to, že zhoršovanie stavu našich mostov sa v priebehu posledných rokov zrýchľuje. Na Slovensku zároveň podľa neho rastie investičný dlh, ktorý už presiahol 15 miliárd eur. „Slovensko ako priemyselná a tranzitná krajina nevyhnutne potrebuje funkčnú a modernú cestnú aj železničnú infraštruktúru, v opačnom prípade budeme aj naďalej čoraz viac ohrozovať konkurencieschop­nosť našej krajiny,“ dodal už skôr šéf zväzu stavebných podnikateľov.

O včasnú rekonštrukciu mostov sa štát stará nedostatočne aj podľa opozičných politikov. V súvislosti s prípadom, ktorý sa odohral v Kremničke, upozornil expert na dopravu z opozičného Progresívneho Slovenska (PS) Martin Pekár na to, že v podobnom stave sú na Slovensku desiatky mostov.

Pekár dodáva, že tento prípad bol „iba začiatok“ a ku kritike sa pridávajú aj iní členovia strany. „Je len otázka času, kedy sa niečo podobné stane s ďalším mostom. V havarijnom stave je ich na Slovensku až 59, každú chvíľu hrozí kolaps ďalšieho. Mimoriadne zlá situácia je najmä na východe Slovenska,“ skonštatoval poslanec PS Richard Dubovický.

Odborníci z Útvaru hodnoty za peniaze pripomínajú, že zhoršovanie stavu mostov prebieha rýchlo, no prerábky sú pomalé. „Kým v roku 2013 bolo v nevyhovujúcom stave približne deväť percent všetkých vtedajších mostov, v roku 2023 to už bolo 34 percent z celkového počtu 8 299 mostov na diaľniciach a cestách I., II. aj III. triedy. Ich stav sa teda na Slovensku z roka na rok zhoršuje a tento problém sa týka všetkých regiónov Slovenska bez rozdielu,“ približujú analytici štátneho útvaru.

Útvar pripomína, že hoci štát aktuálne opraví a zrekonštruuje dvakrát viac mostných konštrukcií ako pred desiatimi rokmi, nestačí to ani na udržanie súčasného stavu. Napríklad v minulom roku bolo opravených 20 mostov, ale ďalších 143 medzičasom prešlo do kategórie, kde sú konštrukcie s nevyhovujúcim technickým stavom.

Záver odborníkov je jasný – ak sa chceme vyhnúť kolapsom, ktoré by viaceré regióny mohli odrezať od sveta – musí sa tempo rekonštrukcií výrazne zvýšiť. „Ak vezmeme do úvahy, že most vydrží v dobrom stave približne 40 rokov a každý takmer z dvetisíc mostov chceme aspoň raz zrekonštruovať, priebežne by mal štát štandardne rekonštruovať približne 50 mostov každý rok. V dlhodobom horizonte 20 a viac rokov by týmto tempom zastabilizoval podiel mostov v zlom stave na úrovni 20 percent,“ píše útvar. To by v praxi znamenalo, že by sa ocitla len v piatom stupni z celkových siedmich čo by znamenalo, že by nedošlo až k zhoršeniu do veľmi zlého až havarijného stavu.

Podľa analytikov Útvaru hodnoty za peniaze by bolo efektívnym spôsobom, ako zlepšiť súčasný stav dočasné zrýchlenie opráv mostov v nevyhovujúcom stave aspoň na 110 za rok. „Ak by sa podarilo takéto tempo udržať aspoň desať rokov, pomer mostov v nevyhovujúcom stave by sa znížil o viac ako polovicu, zo súčasných 45 percent na 19 percent. Následne by bolo možné úvodné tempo zvoľniť na dlhodobo udržateľnú úroveň 40 až 50 mostov ročne,“ uzatvára útvar./agentury/

X X X

Na svadbu im prišiel prezident aj parížska smotánka. Kráska s poľskou krvou očarila Jeana Rena a zostala jeho ‚posledná’… po 18 rokoch sú ako hrdličky

Osemnáste výročie sobáša oslávili tento rok v lete a stále sú vzorom idylického páru. Pre francúzskeho herca Jeana Rena je však manželstvo s krásnou Zofiou Boruckou už tretie v poradí.

Herec Jean Reno a jeho manželka Zofia Borucka na akcii Trophée des Arts gala v New Yorku.

Známy francúzsky herec, ktorého aj slovenskí diváci poznajú z hitov ako Purpurové rieky či medzinárodných hitov Leon, Ronin alebo Da Vinciho kód, sa so Zofiou zoznámil na jednej spoločenskej akcii. Ich kroky viedli viackrát na rovnaké podujatia. Zofia bola v období konca 90-tych rokov vychytenou modelkou, ktorá sa objavila v reklamách Dior či iných známych značiek. Neskôr presedlala na herectvo a to ju s Renom spojilo tiež.

Sobáš dvojice sa konal v júli roka 2006 a hoci bol (v tom čase pre 58-ročného) ženícha už tretí v poradí, mladomanželia poňali svadbu naozaj pompézne a ako sa patrí. Do bielej sa obliekla nevesta aj ženích, obrad sa konal v kostole v Baux-de-Provence a medzi svadobnými hosťami sa objavil výkvet parížskej umelecko-spoločenskej smotánky. Zaľúbencom prišli popriať napríklad spevák Johnny Hallyday či Nicolas Sarkozy, v tom čase ešte minister, neskôr prezident Francúzska. S tým herca Rena spája dlhoročné priateľstvo.

Jean Reno a jeho manželka Zofia Borucka na zábere z roku 2006 počas ich svadby, na ktorú prišlo množstvo známych osobností.

Po svadbe s modelkou a herečkou poľského pôvodu, ktorá sa však narodila v Londýne, sa dvojica usídlila v Paríži. Druhý domov majú v USA, kde trávia časť roka. Zofia porodila hercovi dvoch synov, Ciela a Deana, čím počet potomkov 76-ročného herca rozšírila na číslo šesť.

Reno má už dospelú dcéru Sandru a syna Michaela s prvou manželkou Geneviève a ďalšie dve ratolesti s druhou manželkou, poľskou modelkou Nathalie Dyszkiewiczovou. S treťou partnerkou a manželkou vytvoril podľa médií Jean Reno stabilný a harmonický pár. Iba nedávno sa objavili spoločne aj na podujatí v centre Paríža./agentury

X X X

Ombudsman Dobrovodský: Nechcem, aby tu opäť vládlo právo policajného obuška ako za bývalého režimu (podcast)

„My aj 35 rokov po novembri ’89 stále potrebujeme ,strážiť strážcov‘, teda tých, ktorí majú v štáte monopol na násilie. Slovenský národ je však málo citlivý na svoje práva, nebráni sa a bojí sa. Preto nabádam ľudí, aby sa nebáli, veď práva, ktoré sme si v novembri ‘89 vyštrngali, sú tu preto, aby nastavili štátu a jeho moci hranice,“ hovorí verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský.

Ľudské práva si treba neustále pripomínať a nebrať ich ako samozrejmosť, pretože veľmi ľahko o ne môžeme prísť. Tak ako ťažko sme si slobodu v novembri ’89 vybojovali, veľmi ľahko o ňu možeme aj prísť. Treba si stále robiť test: „Dnes som slobodný, voľný, bohatý a zdravý, ale zajtra sa to každému z nás môže zvrtnúť,“ pripomína v Ráno Nahlas slovenský ombudsman Róbert Dobrovodský.

Snaha o privatizáciu politiky straníckymi centrálami. Ťaženie vládnej moci voči mimovládnemu sektoru, médiám i aktívnemu a kritickému občanovi. Ostrakizácia ľudí s inou než heterosexuálnou orientáciou, rozklad niektorých princípov právneho štátu a jeho faktická nedostupnosť pre sociálne najslabších, no a napokon i zvyšujúca sa policajná brutalita.

Aj tak vyzerá Slovensko 35 rokov po novembri ’89, ktorý definitívne zmietol režim masívne porušujúci všetky možné občianske i ľudské práva. Medzi požiadavky novembrových námestí preto patrila aj sloboda tlače, zhromažďovania, spolčovania, pohybu, svedomia i ďalšie občianske práva a slobody. Čo z toho sa nám za tie tri desaťročia podarilo reálne naplniť a ideme ešte smerom k uskutočnovaniu záväzkov Novembra a našich ľudských a občianskych práv? Téma pre verejného ochrancu práv Róberta Dobrovodského.

Pozor na trend, ktorý vo svete začína pod názvom „sekuritizácia ľudských práv“ a ktorý je veľmi nebezpečný. Inak povedané, keď pod emóciou atentátov, kríz či pandémií získa vládna moc apetít obmedzovať ľudské práva. Vtedy treba byť naozaj ostražitý, varuje ombudsman.

Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Dodajme, že rozhovor sme nahrávali v pondelok. Ku košickému prípadu, v ktorom policajt na smrť dobil muža bez domova, nám preto ombudsman zaslal stanovisko, v ktorom vyjadril zhrozenie a vyzval k prijatiu preventívnych opatrení na zabránenie krutému a neľudskému zaobchádzaniu, aktuality.sk

X X X

Mafiánske klany použili schému známu na Slovensku. Na Airpodoch zarobili 520 miliónov eur

Európska prokuratúra zaknihovala jeden zo svojich najvýraznejších úspechov. Odhalila obrovský daňový podvod, ktorý patril k najväčśim v celej histórii Európskej únie.

Dnešné ráno sa pre desiatky podozrivých v tajomnej razii s názvom Moby Dick začalo prekvapivou návštevou polície. V desiatich krajinách Európskej únie vrátane Slovenska, Talianska, Španielska či Holandska vykonali vyšetrovatelia viac ako 160 prehliadok.

Vyšetrovaním odhalili prepojenie organizovaného zločinu s rozsiahlymi daňovými podvodmi pri obchodovaní s počítačmi a značkovými slúchadlami, známymi ako Airpody. Do schémy bolo zapojených viac ako 400 spoločností a škody sa počítajú v stovkách miliónov eur, aktuality.sk

X X X

Poslanci bojovým tancom haka prerušili zasadnutie novozélandského parlamentu

Tradičným tancom haka maorijskí poslanci prerušili zasadnutie novozélandského parlamentu, aby tak narušili hlasovanie o návrhu sporného zákona. Ten má umožniť nový výklad znenia 184 rokov starého dohovoru medzi Britmi a pôvodnými obyvateľmi Maoriami, uviedla agentúra Reuters.

Takzvanú zmluvu z Waitangi v roku 1840 podpísali zástupcovia britskej koruny a maorijskí kmeňoví náčelníci. Dohoda Maoriom zaručuje právo na pôdu a tiež stanovuje spôsob vládnutia, na ktorom sa obe strany dohodli. Výkladom jej textu sa dodnes riadi legislatíva a politika v krajine. Rozhodnutia súdov a samostatného maorijského tribunálu v priebehu desaťročí maorijské práva a výsady postupne rozširovali. Podľa názoru niektorých tým však sú diskriminovaní nepôvodní obyvatelia.

ACT New Zealand, menšinová koaličná strana v stredopravicovej vláde, preto minulý týždeň predložila návrh zákona, ktorý má právne zakotviť užší výklad zmluvy. Vo chvíli, keď mal parlament v prvom čítaní o zákone hlasovať, povstali maorijskí poslanci a začali tancovať tanec haka. Pridali sa k nim aj ľudia z galérie pre hostí a kvôli hluku bolo rokovanie na asi 30 minút prerušené. Neskôr zákon v prvom čítaní prešiel.

Sporný zákon Maoriovia a ich podporovatelia považujú za podkopávanie práv pôvodných obyvateľov, ktorí tvoria asi 20 percent z 5,3 milióna obyvateľov Nového Zélandu. Stovky ľudí sa vydali na približne tisíc kilometrov dlhý deväťdňový pochod pochod do hlavného mesta Wellington, aby dali najavo svoj nesúhlas so zákonom.

Návrh zákona síce prešiel prvým čítaním, ale je nepravdepodobné, že bude schválený aj v nasledujúcich čítaniach, keďže ďalšie dve koaličné strany oznámili, že ho nepodporia. V koaličnej zmluve sa totiž zaviazali k podpore zákona iba v prvom čítaní.

Zmluva z Waitangi bola spísaná tak v angličtine, ako aj maorijčine, ktorá v predkoloniálnej dobe bola iba hovoreným jazykom. Obe jazykové verzie sa tak v mnohom, napríklad v otázke suverenity, líšia, napísala stanica BBC./agentury/

X X X

Taraba si vybral poradcu pre 300-miliónový projekt. Šéfovať odkanalizovaniu bude bývalý poslanec OĽANO

Bývalý poslanec György Gyimesi bude poradcom ministra životného prostredia Tomáša Tarabu (nominant SNS), a to v oblasti koordinácie odkanalizovania obcí na južnom Slovensku. TASR o tom informoval odbor komunikácie Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR.

„Som rád, že pán Gyimesi prijal moju ponuku stať sa koordinátorom prípravy projektov odkanalizovania lokalít južného Slovenska a aktívnej komunikácie s lokálnymi obcami. Treba využiť každý deň na to, aby sme ľuďom priniesli vyššiu kvalitu života a dobudovanie kanalizácií a vodovodov k tomu neodmysliteľne patrí,“ povedal Taraba. Pripomenul, že južné Slovensko má Žitný ostrov, ktorý je najväčším rezervoárom pitnej vody na Slovensku a v strednej Európe a treba ho chrániť.

Taraba aj Gyimesi považujú politiku obhajovania verejného záujmu za spoločný cieľ, osobitne v otázkach budovania verejných kanalizácií a vodovodov. „V mnohých oblastiach zdieľam s pánom Tarabom podobné názory a postoje. Po rokoch neriešenia skutočných problémov ľudí aj na južnom Slovensku dnes rozbiehame spoluprácu, pretože občania Slovenska bez ohľadu na to, v ktorej časti žijú, majú právo na rovnakú kvalitu života,“ skonštatoval Gyimesi. Je rád, že dopomôže zrýchleniu prípravy projektov na juhu SR tak, aby sa rýchlo zrealizovali.

MŽP tvrdí, že pod Tarabovým vedením robí odkanalizovanie Slovenska historicky najrýchlejším tempom. V tomto roku na tento účel vynaložilo vyše 300 miliónov eur. Šéf envirorezortu ohlásil začiatkom septembra výzvu na odkanalizovanie Oravy, kde je vyčlenených 75 miliónov eur. Ďalšie ucelené geografické lokality Slovenska budú nasledovať v roku 2025./agentury/

X X X

Poslanci bojovým tancom haka prerušili zasadnutie novozélandského parlamentu

Tradičným tancom haka maorijskí poslanci prerušili zasadnutie novozélandského parlamentu, aby tak narušili hlasovanie o návrhu sporného zákona. Ten má umožniť nový výklad znenia 184 rokov starého dohovoru medzi Britmi a pôvodnými obyvateľmi Maoriami, uviedla agentúra Reuters.

Takzvanú zmluvu z Waitangi v roku 1840 podpísali zástupcovia britskej koruny a maorijskí kmeňoví náčelníci. Dohoda Maoriom zaručuje právo na pôdu a tiež stanovuje spôsob vládnutia, na ktorom sa obe strany dohodli. Výkladom jej textu sa dodnes riadi legislatíva a politika v krajine. Rozhodnutia súdov a samostatného maorijského tribunálu v priebehu desaťročí maorijské práva a výsady postupne rozširovali. Podľa názoru niektorých tým však sú diskriminovaní nepôvodní obyvatelia.

ACT New Zealand, menšinová koaličná strana v stredopravicovej vláde, preto minulý týždeň predložila návrh zákona, ktorý má právne zakotviť užší výklad zmluvy. Vo chvíli, keď mal parlament v prvom čítaní o zákone hlasovať, povstali maorijskí poslanci a začali tancovať tanec haka. Pridali sa k nim aj ľudia z galérie pre hostí a kvôli hluku bolo rokovanie na asi 30 minút prerušené. Neskôr zákon v prvom čítaní prešiel.

Sporný zákon Maoriovia a ich podporovatelia považujú za podkopávanie práv pôvodných obyvateľov, ktorí tvoria asi 20 percent z 5,3 milióna obyvateľov Nového Zélandu. Stovky ľudí sa vydali na približne tisíc kilometrov dlhý deväťdňový pochod pochod do hlavného mesta Wellington, aby dali najavo svoj nesúhlas so zákonom.

Návrh zákona síce prešiel prvým čítaním, ale je nepravdepodobné, že bude schválený aj v nasledujúcich čítaniach, keďže ďalšie dve koaličné strany oznámili, že ho nepodporia. V koaličnej zmluve sa totiž zaviazali k podpore zákona iba v prvom čítaní.

Zmluva z Waitangi bola spísaná tak v angličtine, ako aj maorijčine, ktorá v predkoloniálnej dobe bola iba hovoreným jazykom. Obe jazykové verzie sa tak v mnohom, napríklad v otázke suverenity, líšia, napísala stanica BBC.

X X X

Král na ťahu: Šutajovi Eštokovi sa rozpadá rezort, odpracú ho, myslí si Gröhling. Minister koná, obhájil ho Drucker

V najnovšej časti relácie Král na ťahu sa proti sebe postavili politické strany Hlas-SD a SaS. Kým Drucker obhajoval konanie Šutaja Eštoka vo veci incidentu v Košiciach, Gröhling vie, čo sa s ním po tomto čine stane.

Diskusia sa otvorila témou, ktorá sa týka nedávneho incidentu v Košiciach, keď policajt v službe dobil muža.

Minister školstva Tomáš Drucker, ktorý v relácii zastúpil ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka, bol moderátorom vyzvaný, aby sa vyjadril k politickej zodpovednosti Šutaja Eštoka v tejto situácii.

Vraj koná, no neodpovedá

Drucker obhajoval ministra tým, že Šutaj Eštok „koná“a že je potrebné, aby bol incident dôsledne prešetrený a aby z neho boli vyvodené zodpovedajúce dôsledky.

Opoziční poslanci takýto postoj kritizujú, pričom ministra vnútra označili za nezodpovedného a poukázali na obavy občanov, ktorí by radi od neho počuli odpovede na aktuálne problémy v rezorte vnútra.

Predseda strany SaS Branislav Gröhling vyjadril nespokojnosť s tým, že Šutaj Eštok neobhajuje rezort verejne a obvinil ho z „rozpadu ministerstva vnútra“,pričom tvrdil, že sa policajtom vyhráža a spôsobuje ich hromadný odchod.

„Šutaj Eštok zlyháva a zlyhávajú aj jeho jednotliví ministri. My sa pýtame, čo tam robí predseda strany Hlas? Odpoveď vieme asi všetci, v najbližšie týždne ho asi odpracú do Národnej rady, lebo si povedali, že keď parlament zvládol Andrej Danko, tak to zvládne aj Šutaj Eštok,“vyhlásil Gröhling.

Drucker v reakcii pripomenul opozícii, že za bývalej vlády bol minister Roman Mikulec odvolávaný až osemkrát, čo obhajoval tvrdením, že Mikulec uprednostňoval zákazky svojim známym.

Kto koho kedy odvolá?

Opozícia následne namierila otázky na ministra zdravotníctva Kamila Šaška. Pýtala sa, prečo neodvolá Petra Kotlára, ktorého označili za „najväčšieho dezinformátora“prispievajúceho k radikalizácii mladých ľudí, čo podľa nich súvisí aj s bombovými hrozbami adresovanými školám./agentury/

X X X

Juhoafrická vláda uzavrela šachtu aj s tisíckami nelegálnych baníkov, chce ich vyhladovať

Až niekoľko tisíc baníkov pracujúcich ilegálne v banskej šachte zatvorenej bane v Juhoafrickej republike zrejme trpí nedostatkom jedla, vody a ďalších základných potrieb. Miestna polícia totiž uzavrela vchody slúžiace na dopravu zásob do podzemia. Ide o vládnu stratégiu proti nelegálnej ťažbe, keď sa úrady snažia baníkov prinútiť vyjsť na povrch, aby ich polícia mohla zatknúť. Vláda uviedla, že pomoc baníkom v meste Stilfontein v Severozápadnej provincii neposkytne, informovala agentúra AP.

Informácie získané od tých, ktorí nedávno pomohli troch baníkov priviesť na povrch, naznačujú, že pod zemou môže byť až 4 000 mužov, uviedol hovorca miestnej polície. Oficiálny odhad však polícia neposkytla. V posledných týždňoch sa v rôznych baniach v Severozápadnej provincii objavilo viac ako tisíc baníkov. Mnohí z nich sú podľa správ zoslabnutí, hladní a chorí, pretože zostali týždne bez základných zásob.

Vládna ministerka Khumbudzo Ntshavheniová v stredu médiám povedala, že vláda baníkom pracujúcim nelegálne neposkytne žiadnu pomoc, pretože sa dopúšťajú trestného činu. „Neposielame pomoc kriminálnikom. Vyženieme ich. Vyjdú von. Zločincom sa nemá pomáhať. My sme ich tam neposlali,“ povedala ministerka.

V oblastiach, kde sa v Juhoafrickej republike predtým ťažilo zlato, je nelegálna ťažba stále bežná. Baníci sa vydávajú do uzavretých šácht s cieľom nájsť zvyšné ložiská. Baníci, ktorí ťažia nelegálne, často pochádzajú zo susedných krajín. Podľa polície sa na nelegálnej činnosti podieľajú tiež syndikáty, ktoré baníkov najímajú.

Prítomnosť týchto baníkov v zatvorených baniach spôsobuje problémy aj miestnym komunitám, ktoré sa sťažujú, že títo ľudia páchajú zločiny, od krádeží až po znásilnenie. Nelegálne ťažobné skupiny bývajú ozbrojené a spory medzi konkurentmi niekedy končia smrteľnými stretmi./agentury