Spojené štáty nevedia, čo spôsobilo mohutné výbuchy na ruskej leteckej základni Novofedorivka na anektovanom Kryme. Vylučujú však, že by explózie mohli byť spôsobené zbraňami, ktoré Kyjevu dodal Washington. Uviedol to vysokopostavený predstaviteľ Pentagónu, ktorého citovala agentúra AFP.

 Dym stúpa po výbuchoch v ruskej leteckej základni Novofedorivka na Rusmi anektovanom ukrajinskom polostrove Krym 9. augusta 2022. USA dodali ukrajinskej armáde už značné množstvo munície a zbraní, avšak žiadne z nich by podľa neho Ukrajincom neumožnili útočiť tak hlboko na územiach ovládaných Ruskom.

„Neposkytli sme nič, čo by (Ukrajincom) umožnilo zaútočiť na Krym,“ povedal novinárom predstaviteľ Pentagónu, ktorý si neželal byť menovaný.

 Konkrétne vylúčil, že by výbuchy na Kryme mohli spôsobiť americké taktické balistické strely ATACMS, ktoré je možné odpaľovať z mobilných raketometov HIMARS. Takéto raketomety už Spojené štáty Ukrajine dodali, ale strely tohto typu nie, uviedol citovaný činiteľ.

 Pentagón podľa neho nedisponuje informáciami, na základe ktorých by mohol stanoviť, či na Kryme došlo k raketovému útoku, alebo išlo o akt sabotáže. Výbuchy však mali „dosť výrazný vplyv na operácie a personál ruského letectva“.

Úrady na Ruskom anektovanom Kryme popierajú, že by výbuchy na leteckej základni spôsobil ukrajinský útok a hovoria v tejto súvislosti o nehode. Niektoré západné médiá však s odkazom na nemenované ukrajinské zdroje uviedli, že išlo o akciu špeciálnych ukrajinských jednotiek. Podľa analytikov eventualitu útoku podporujú aj satelitné zábery a videá z miesta explózií.

 Kyjev oficiálne akúkoľvek spojitosť s výbuchmi poprel, pričom naznačil, že výbuchy mohla spôsobiť aj nekompetentnosť ruskej armády.

Britské ministerstvo obrany v piatok uviedlo, že Rusi v dôsledku výbuchov na Kryme prišli o osem bojových lietadiel, ktoré boli zničené, respektíve veľmi poškodené. Podľa britských tajných služieb na ruskej základni zrejme vybuchli štyri nekryté muničné sklady./agentury/

X X X

Drony majú široké využitie, teraz sú jedným zo symbolov vojny na Ukrajine

 Čo je vlastne dron a čo o nich vieme? Na čo slúžia? Ako pomáhajú pri vojnových konfliktoch? Tu sú vybrané údaje:

 Dron je označenie pre bezpilotné lietadlo (UAV – unmanned aerial vehicle), teda lietadlo bez posádky, ktoré môže byť riadené na diaľku alebo lietať samostatne pomocou naprogramovaných plánov či pomocou zložitejších autonómnych systémov.

Drony s kamerami majú široké možnosti využitia u bezpečnostných zložiek aj v civilnom sektore. Armády ich používajú na prieskumné či útočné lety, ako návnady či na simuláciu vzdušných cieľov, ale napríklad aj v logistike. Použitie našli aj u polície, hasičov alebo tajných služieb. V civilnom sektore slúžia napríklad médiám, fotografom a filmárom, poľnohospodárom, lesníkom, klimatológom i ekológom, v stavebníctve aj v energetike. Obľúbené sú tiež medzi amatérov na hobby použitie či ako detská hračka.

Má ich vo svojej výzbroji asi 50 krajín sveta, medzi nimi aj členské štáty Severoatlantickej aliancie (NATO). Počty armády väčšinou nezverejňujú, ale podľa amerického ministerstva obrany má americká armáda vo výzbroji okolo 11-tisíc dronov, medzi ne ale počíta všetky typy, nie len tie na vojenské použitie.

Hlavnými výrobcami sú Spojené štáty, Turecko, Čína, Izrael, Pakistan a ďalšie.

Najväčším strojom svojho druhu je americký Northrop Grumman RQ-4 Global Hawk, ktorý svoj prvý let uskutočnil vo februári 1998. Rozpätie jeho krídiel je 40 metrov a najviac je cenený pre vynikajúce rozlišovacie schopnosti na veľké vzdialenosti. Vyrába ho firma Northrop Grumman, vo výzbroji ho majú okrem USA aj ďalšie štáty NATO a sú umiestnené na základni Sigonella na Sicílii. K ďalším známym americkým bojovým dronom patria typy Predator či Reaper.

V poslednom čase sa o dronoch najviac hovorí v súvislosti s vojnou na Ukrajine. Predovšetkým ukrajinská armáda už hlásila mnoho úspechov pri nasadení tureckých dronov Bayraktar TB2 proti ruským agresorom, využíva ale aj menšie stroje. Spoločnosť Baykar vedie Selçuk Bayraktar, manžel najmladšej Erdoganovej dcéry, a jeho brat, Haluk Bayraktar. Turecko síce odsúdilo ruskú vojnu na Ukrajine, ale nepripojilo sa k západným sankciám uvaleným na Rusko a snaží sa vystupovať v úlohe neutrálneho prostredníka. Ukrajina prvýkrát použila bayraktary už vlani na jeseň proti proruským separatistom na Donbase.

Drony Bayraktar TB2 prvýkrát nasadilo Turecko a Ankarou podporované jednotky v boji proti Kurdom na turecko-irackom a turecko-sýrskom pomedzí, v Sýrii a Líbyi (kde zničili aj niekoľko pôvodom ruských protilietadlových kompletov Pancir). Do všeobecného povedomia sa potom dostali najmä počas poslednej vojny o Náhorný Karabach, ktorá vypukla v septembri 2020 a kde ich nasadila azerbajdžanská armáda.

Drony po ruskej invázii poskytli Ukrajine aj Dánsko, Poľsko alebo Spojené štáty, od ktorých Ukrajina dostala okrem iného aj niekoľko stoviek „samovražedných dronov“ Switchblade.

Veľkú pozornosť vyvolal aj útok z tohtoročného marca, ktorý s použitím dronov vykonali jemenskí šiitskí povstalci Húsíové na zariadení ropnej spoločnosti Saudi Aramco v Saudskej Arábii.

Drony už mnoho rokov pravidelne nasadzuje do svojich operácií americká armáda, napríklad proti radikálom afganského islamistického hnutia Taliban a organizácie al-Kájda či pozíciám organizácie Islamský štát (IS) v Sýrii a Iraku. Škandálom sa stal nálet, pri ktorom bolo v roku 2011 nešťastnou náhodou zabitých 24 pakistanských vojakov, čo viedlo Islamabad k dočasnému zákazu bezpilotným strojom používať pakistanské základne.

Pri útoku amerického bezpilotného lietadla napríklad zahynul veliteľ IS v Afganistane Háfiz Saíd, vodca afganského Talibanu mulla Muhammad Mansúr, britský islamista Mohammed Emwazi, médiami prezývaný „džihádista John“, veliteľ el Al-Kájda Ajmán Zavahrí.

Podľa Úradu pre investigatívnu žurnalistiku (BIJ) uskutočnili Spojené štáty od roku 2002 v Afganistane, Pakistane, Jemene a Somálsku viac ako 14 000 útokov pomocou dronov. Drony pri nich zabili 9000 až 17-tisíc ľudí, z čoho až 2200 tvorili civilisti.

Drony majú pomerne dlhú históriu, hoci ich výraznejší rozvoj je záležitosťou posledných dvadsiatich rokov. Prvé bezpilotné lietadlo vzniklo už v roku 1916 v USA. Ako prvé bezpilotné lietadlo zasiahlo do bojov prvej svetovej vojny britské Hewitt-Sperry Automatic Airplane. Počas druhej svetovej vojny sa preslávil americký Radioplane OQ-2. Drony používali USA aj počas vojny vo Vietname a dôležitú úlohu hrali aj v konfliktoch na Blízkom východe./agentury/

X X X

Ďalší olej do ohňa. Američania plánujú cvičenie v Taiwanskom prielive

 Americké námorníctvo v priebehu nasledujúcich týždňov usporiada cvičenie v Taiwanskom prielive zamerané na demonštráciu princípu slobody námornej dopravy. Oznámil to koordinátor Bieleho domu pre záležitosti Ázie a Tichomoria Kurt Campbell, informuje agentúra AFP.

Podľa Campbella budú americké sily naďalej operovať v oblastiach, kde to umožňuje medzinárodné právo. „Je to v súlade s naším dlhodobým záväzkom voči slobode námornej dopravy,“ vyhlásil.

ároveň oznámil, že USA čoskoro predstavia „ambiciózny plán“ posilnenia hospodárskych a obchodných vzťahov s Taiwanom.

 Čína považuje Taiwan za súčasť svojho územia. Situácia sa vyostrila po tom, ako 2. augusta pricestovala na Taiwan predsedníčka americkej Snemovne reprezentantov Nancy Pelosiová.

Peking v reakcii na návštevu Pelosiovej začal o dva dni neskôr v Taiwanskom prielive vojenské cvičenia, ktoré mali pôvodne trvať do nedele minulého týždňa, no napokon trvali až do tejto stredy. Podľa taiwanských predstaviteľov boli manévre v rozpore s pravidlami Organizácie Spojených národov, narúšali územnú suverenitu Taiwanu a priamo ohrozili leteckú a námornú dopravu./agentury/

X X X

V SR koalícia končí a nikoho to už ani nevzrušuje

 Hoci ultimátum Richarda Sulíka uplynie o necelé tri týždne, po dnešnom stretnutí vládneho štvorlístka na Bôriku je jasné, že táto koalícia definitívne skončila. Zaujímavé je azda len to, že to už ani nikoho nevzrušuje. Keďže, že sa to už toľkokrát očakávalo, dnes už nik ani brvou nemihne. Padá vláda, no taká apatia tu ešte nebola.

 Napriek tomu, že vzťahy medzi Igorom Matovičom a Richardom Sulíkom boli od začiatku napäté, vždy sa im to však podarilo nejako „uhrať“ a karavána išla ďalej. Teraz si jednoducho Sulík povedal dosť a keby sa konalo aj ďalších 100 stretnutí, tak je zrejmé, že svoj postoj nezmení.

Keďže predsedníctvo aj poslanecký klub OĽaNO sa vo štvrtok večer uzniesli, že „Igor Matovič zostane ministrom financií aj po uplynutí ultimáta od SaS,“ – čo možno označiť za úplnú stratu zmyslu pre realitu – je zrejmé, že od 1. septembra nám bude vládnuť okyptená trojkoalícia.

Zaujímavé je, že premiér Eduard Heger si sám uvedomuje, že „bez SaS bude moja vláda nefunkčná, v parlamentne nebude mať väčšinu.“ Namieste je otázka, čo okrem prázdnych floskúl, urobil pre to, aby tejto situácii predišiel. Pretože riešenie je veľmi jednoduché: stačí Matovičovi vysvetliť, že len keď uprednostníme záujmy Slovenska pred osobným záujmami, tak len tak sa môžeme pohnúť dopredu. A keďže on sám to často zdôrazňuje, mal by to snáď aj pochopiť. Nie je predsa normálne, aby jeden chorý element mal celú krajinu ako rukojemníka.

Aj keď sa hovorí, že žiadna kaša sa neje taká horúca, ako sa navarí, nejaký zázračný obrat sa nedá čakať. A keď už, tak len v negatívnom zmysle slova. Matovič je majster vo vyvolávaní sporov – to je jeho podstata politiky – a tak jediné čo od neho môžeme čakať, že namiesto pokánia, na záver ešte vyrobí nejaké spektakulárne „rošambo“, ktorým rozvíri stojaté vody slovenskej apatie, aktuality.sk

X X X

Spor(t)y Róberta Kotiana: Deň pekný

 Jonáš Záborský, rímskokatolícky kňaz a spisovateľ, vstúpil do slovenského národného života v 19. storočí ako ostrý kritik správania sa obyvateľov horného Uhorska. Zrejme každý si zo školy pamätá prózu Dva dni v Chujave, zloženú z dvoch častí – Deň škaredý a Deň pekný. Písané niekoľko hodín pred odvetným zápasom 3. predkola Európskej ligy si skúsme zafantazírovať o Dni peknom na Tehelnom poli.

Majiteľ Slovana Bratislava Ivan Kmotrík pred niekoľkými dňami stratil trpezlivosť so slovanistickými ultras a vyhlásil, že „nie sme ochotní platiť pokuty od rána do rána. Toto bola jedna z posledných kvapiek, ktorá ma opäť donútila uvažovať nad tým, že sa Slovana ako majitelia zbavíme“.

Pokuta 78-tisíc eur za správanie sa divákov na štadióne Ferencvárosu však nebola v žiadnom prípade prvá – napríklad straty v Európskej lige pred dvoma rokmi, keď Slovan musel odohrať dva domáce zápasy (s Besiktasom a Wolverhamptonom) bez divákov, sa podľa odhadov pohybovali medzi jedným až dvoma miliónmi eur.

Ak Slovan prejde cez Olympiakos (poprípade uspeje v 4. predkole Konferenčnej ligy), skupinovú fázu v európskom pohári má istú a to znamená nie bezvýznamný profit. Podstatné však je, že Slovan by sa pokutám vedel vyhnúť kultivovaným či aspoň neextrémnym prejavom fanúšikov (40-tisíc eur za rasistické prejavy, 25-tisíc za vhadzovanie predmetov a 13-tisíc za použitie pyrotechniky sú úplne zbytočné výdavky).

Vráťme sa teda ku Dňu peknému na Tehelnom poli – použitiu pyrotechniky a vhadzovaniu predmetov sa dá viac-menej predísť dôslednou kontrolou pri vstupe na štadión. Podľa hovorcu Slovana by malo byť „všetko bezpečnostne a organizačne zabezpečené na najvyššej úrovni“ – ak sa teda na štadióne objaví pyrotechnika, blbec je fanúšik a zlyhal usporiadateľ. Rasistickým prejavom sa dá predísť ťažšie – grécki fanúšikovia však neprišli a bučať na hráčov Slovana je bizarné. Toto však nie je systémové opatrenie.

Keď na zápase Slovana s Trnavou dvaja fanúšikovia vtrhli na ihrisko počas ligového zápasu a jeden z nich inzultoval kapitána súpera Bogdana Mitreu, dostali doživotný zákaz vstupu na štadión – čiže možnosti klub má aj bez vyčkávania na slovenské justičné orgány.

Podľa paragrafu 22, ods. 1 zákona o organizovaní verejných športových podujatí, „informačný systém, ktorého prevádzkovateľom a správcom je ministerstvo vnútra, obsahuje evidenciu o fyzických osobách, a) ktorým bol uložený trest zákazu účasti na verejných podujatiach alebo obmedzenie podľa osobitného predpisu…“.

Asi nikoho neprekvapí, že dnes ešte fyzicky systém, resp. jeho údaje, nemá MV ako celok k dispozícii, malo by sa tak stať do 31. mája 2023. Z údajov o pokutách a trestoch, ktoré mi poslali z MV, boli obmedzujúce opatrenia od roku 2017 do 31. júla 2022, uložené desiatim osobám (z celkového počtu 461 osôb, evidovaných pre priestupky voči spomínanému zákonu). Čo je zrejme vtip. A vysvetlenie zároveň. Kým sa na polícii v čase zápasov nebudú hlásiť desiatky ultras, pokutám a finančným stratám sa Slovan (a nielen on) zrejme nevyhne, aktuality.sk

X X X

Tragédia pre Slovincov. Lyžiarsky talent skončil pod kolesami kamióna

 Lyžiarskou komunitou otriasa tragická smrť 19-ročnej Hany Mazi Jamnikovej. Juniorská majsterka sveta na 10 km voľným spôsobom tragicky skonala počas prípravy v Nórsku.

 Tragická incident sa podľa slovinských médií odohral v nórskom tuneli medzi dedinami Forsand a Joerpeland vo štvrtok dopoludnia pri tréningu na kolieskových korčuliach.

19-ročnú talentovanú bežkyňu na lyžiach zrazil kamión, keď sa pripravovala na prvú seniorskú sezónu v slovinskej reprezentácii v kariére. Vodič vinu popieral a tvrdil, že išlo o tragickú nehodu.

 Juniorskú majsterku sveta na 10 km voľným spôsobom Jamnikovú priviedol do národného tímu nórsky tréner Sloviniek Ola Vigen Hattestad.

Po nehode mladú nádej slovinského lyžovania previezli sanitkou do nemocnice v Stavangeri, ale lekárom sa ju už nepodarilo zachrániť.

 Všetky nórske médiá a sociálne siete zaplnili kondolencie slovinskému tímu a príbuzným Jamnikovej. Ozvali sa dokonca aj superhviezdy bežeckého lyžovania ako Petter Northug a Teresa Johaugová.

Psychológovia spolupracujú s Jamnikovej kolegyňami v slovinskej reprezentácii, ktoré sa po podujatí na kolieskových korčuliach Blink zostali pripravovať v Nórsku. „Hana, navždy zostaneš v našej pamäti. Budeš nám veľmi chýbať,“ uviedla v oficiálnom vyhlásení Slovinská lyžiarska federácia, aktuality.sk

X X X

Nič ma nenúti sa nad tým zamýšľať, reaguje Marián Vajda, či môže vylúčiť v budúcnosti návrat k Djokovičovi

 Napriek tomu, že sa Alex Molčan rozlúčil s turnajom ATP Masters 1000 v Montreale v druhom kole po prehre so štvrtým nasadeným Nórom Casperom Ruudom 6:7 (3), 3:6, tréner Marián Vajda chváli aktuálnu formu aj herné napredovanie aktuálnej slovenskej singlovej jednotky.

ALEXOVA FORMA NEUSTÁLE RASTIE

Úspešný kouč sa po ukončení spolupráce s Novakom Djokovičom v tomto roku pridal do Molčanovho tímu a spoločne s Karolom Beckom pripravuje aktuálnu slovenskú singlovú jednotku.

„Alex je stále v štádiu učenia sa svetovému tenisu,“ vraví 57-ročný kouč. „Jeho forma má stúpajúcu tendenciu, od finále v Marakéši neustále rastie.“

Dvadsaťštyriročný prešovský rodák (42. v ATP) od aprílového finále v Marakéši uhral finále v Lyone, na Roland Garros ho v druhom kole zastavil Novak Djokovič, vo Wimbledone sa dostal do tretieho kola, v Hamburgu do semifinále, v Montreale priamo do hlavnej súťaže turnaja série Masters 1000 a premiérovo na ňom prešiel prvým kolom. „O tom sa mu pred rokom možno ani nezdalo,“ hovorí Vajda, podľa ktorého spolu s Beckom pracujú na zlepšení celodvorcovej hry zverenca, ktorú už vraj veľmi skvalitnil, a tiež na podaní.

„Na prvom servise, jeho umiestnení, aj na druhom, na jeho rýchlosti, na odskokoch. Alex je antukový špecialista a na takýchto turnajoch na tvrdom povrchu je každý zápas preňho veľká skúsenosť. Neustále sa učí, čo je pre mňa ako trénera obohacujúce, pretože každým tréningom sa zlepšuje. Aj vďaka tomu, že tréningy sú kvalitné, veľmi intenzívne, veď hráme s najlepšími svetovými tenistami. Napríklad aj v Montreale si zatrénoval s Tsitsipasom.“

V akom kontakte je Vajda dnes s bývalým zverencom Novakom Djokovičom?

„S Nolem sme sa profesionálne rozišli, ale zostali sme veľmi dobrí priatelia. Aj keď nie denno-denne, ale príležitostne komunikujeme, esemeskujeme si, vymieňame fotky, lajkujeme na fejsbuku či instagrame. Boli sme spolu vo Wimbledone, bavil som sa s celým jeho tímom. Novak je výborný človek a taký aj zostal.“

Už 21-násobný grandslamový šampión zo Srbska Djokovič má v súčasnosti sťaženú cestu na viaceré turnaje, keďže sa nechce očkovať proti koronavírusu. Z Montrealu sa musel tiež odhlásiť a je viac než pravdepodobné, že nebude môcť štartovať ani na US Open v New Yorku.

„Názor na to som už povedal,“ zareagoval Vajda. „Nie je to správne, nie je to totiž o športe. Nole patrí k najlepším tenistom a patrí na US Open. Nie je to pekné, že sa na ňom nemôže zúčastniť.“

Fanúšikovia srbského tenistu dokonca rozbehli petíciu na jeho podporu a otvorene sa ho zastali i viaceré tenisové legendy…

„McEnroe aj Lendl, a to je správne,“ súhlasí Vajda. „Vedia, čo je hodnota šampióna pre grandslamový turnaj. Byť jeden z najlepších tenistov v histórii, dosiahnuť toľko, a je mu znemožnená účasť, to je veľmi smutné. Na US Open patrí, mal by tam určite hrať.“

Na našu otázku, či vie stopercentne vylúčiť, že ešte niekedy bude trénovať Djokoviča, Vajda odvetil: „Táto otázka nie je pre mňa už podstatná, pretože trénujem Alexa a momentálne ma nič nenúti sa nad tým ani zamýšľať. Nole má vlastný tím, je naňho zvyknutý, a myslím, že určite s ním dokáže vyhrať ešte ďalší grandslam.“, aktuality.sk

X X X

 Priama reč Filipa Hološka: O Sydney len v superlatívoch

 Krok nášho futbalového reprezentanta Róberta Maka odísť na dva roky do austrálskeho FC Sydney vnímam jednoznačne pozitívne. Okrem mňa tam v minulosti pôsobil aj Karol Kisel, ktorý nám, Slovákom, urobil veľmi dobré meno. Spoločne s českým trénerom Vítězslavom Lavičkom. Práve na ich podnet som do Sydney prestúpil v roku 2015 aj ja.

Predtým sme boli spolu v Liberci, s Karolom som pôsobil aj v národnom tíme. O Austrálii hovorili v superlatívoch a aj preto som sa rozhodol to vyskúšať. Teraz som niečo podobné hovoril ja Robovi a hoci konečné rozhodnutie bolo, samozrejme, na ňom, som rád, že do toho šiel.

Z pohľadu života to bolo pre mňa v rokoch 2015 až 2017 najkrajšie obdobie v kariére. Sydney je krásne mesto. Ľudia sú príjemní, nikam sa neponáhľajú. My, Slováci aj Česi, sa stále niekam ženieme… U nich, tam dole, vládne pohoda. Určite to súvisí aj s tým, že desať mesiacov v roku vám na oblečenie stačia šľapky, tričko a trenky. Keď nad vami neustále svieti slnko a prijímate vitamín D, máte vy aj všetci okolo vás takmer vždy pozitívnu náladu a energiu.

Austrálska liga ma po mojom príchode prekvapila. Nebola taká technická ako turecká, odkiaľ som vtedy prestupoval. Zato bola fyzickejšia. Prirovnal by som ju ku škótskej Premiership. Austrália má blízko k britskej kultúre, aj preto sa núka porovnanie so škótskou či írskou súťažou. Anglická Premier League je kvalitou, pochopiteľne, úplne inde.

Aj austrálska liga je však plná behavých hráčov. Všetci sú veľmi dobre pripravení. Keď som tam hral ja – mimochodom, do Sydney som šiel v 31 rokoch, rovnako ako teraz Robo Mak – každý bol neskutočne rýchly. Trebárs v Turecku to neplatilo. Možno som však bol vtedy v Süper Lig o niečo mladší, než potom v Austrálii, a preto som rýchlostne vynikal. Ktovie…

Keďže pozorne sledujem všetky svoje bývalé kluby, stále mám prehľad aj o FC Sydney. V telefóne mám aplikáciu austrálskej federácie a po každom zápase si pozriem zostrihy. Minulá sezóna sa mužstvu vôbec nevydarilo. Predtým bolo dvakrát po sebe vo finále, pričom v prvom uspelo a v druhom nie, ale v predchádzajúcom ročníku to absolútne nevyšlo.

Konečné ôsme miesto bolo pre takýto ambiciózny klub veľké sklamanie. Aj preto viacerí hráči odišli a vedenie hľadalo adekvátnu náhradu. Robo Mak bol na zozname voľných hráčov, navyše má kvalitu. Takého krajného hráča, ktorý vyniká rýchlosťou, tam v minulom roku určite nemali.

Z druhej strany, priznám sa, že po konci vo Ferencvárosi som si myslel, že Robo už zostane doma. Špekulovalo sa o tom, že by mohol podpísať zmluvu so Slovanom Bratislava. Rovnako, ako to urobil v lete Juraj Kucka, či pred ním Vlado Weiss. Slovan je známy tým, že chce pritiahnuť späť reprezentantov či svojich bývalých hráčov. Platí to, napríklad, aj o Marekovi Hamšíkovi.

Keď som sa napokon spojil s Robom telefonicky, povedal mi, že na návrat na Slovensko má ešte čas. Chcel ešte siahnuť po zahraničnom angažmáne. Neviem, aké iné ponuky mal na stole, no napokon sa rozhodol skvelo. Pýtal sa ma na život pre rodinu, keďže má manželku a dve deti.

Austráliu som mu z tohto pohľadu opisoval v tých najkrajších farbách. Keby som mohol, zostal by som tam žiť. Po dvojročnej spolupráci sa mi však skončila zmluva a rozlúčili sme sa. Vrátil som sa domov a dohodol som sa so Slovanom. Možno sa aj v tomto ohľade vyberie napokon Robo Mak v mojich stopách. Dovtedy nech si však čo najviac užije pôsobenie v FC Sydney.

Autor je bývalý slovenský reprezentačný útočník, majster Austrálie s FC Sydney v sezóne 2016/17, aktuality.sk

X X X

 Prekvapilo by ma, ak by Juraj Slafkovský nehral NHL už od jesene, vraví Marián Hossa

 Juraj Slafkovský vždy odpovie na otázku, kto je jeho vzor, jednoznačne: Marián Hossa! Trojnásobný víťaz Stanleyho pohára a člen Hokejovej siene slávy v Toronte vyhral anketu o Hokejistu roka šesťkrát. Z útočníkov nemá nikto viac prvenstiev.

V MONTREALE SA CHYTÍ IHNEĎ

Trenčiansky odchovanec nám už viackrát hovoril, že je fanúšik vychádzajúcej hviezdy slovenského hokeja a jeho triumf v ankete ho neprekvapil.

„Jurajovi to prajem. Je úžasné v takomto mladom veku vyhrať podobnú anketu. Minulý rok nemal až toľko konkurentov. Nikto nezažil výnimočnú sezónu v NHL, čo sa týka bodov. Tým, že bol najužitočnejší hokejista olympijského turnaja v Pekingu a najproduktívnejší hráč nášho tímu na majstrovstvách sveta, je správna voľba aj pri Hokejistovi roka,“ povedal nám Hossa, ktorý pridal svoj pohľad na to, prečo mladík, podľa neho, zvíťazil.

„Dôležité bolo, že sa mu podarilo byť produktívny nielen v Pekingu na zimnej olympiáde, ale aj vo Fínsku na svetovom šampionáte. K tomu je historicky prvá slovenská draftová jednotka. Ukázal, že v ankete nemusí rozhodovať vek.“

Niekdajšieho skvelého útočníka teší, že Slafkovský o ňom rozpráva ako o svojom vzore. „Je fajn, že sa mu páčila moja hra. Verím, že si niečo odo mňa aj zobral.“

Hossa zhodnotil, koho mu urastený útočník štýlom hry pripomína. „Hovorí sa o Jaromírovi Jágrovi, rozprávali sme sa o tom aj s kamarátmi. Korčuľovaním mi pripomína Riša Zedníka, ktorý tiež korčuľoval viac pri ľade. Páči sa mi, ako si vie telom kryť puk. V tom sa bude vekom len zlepšovať.“

Dlhoročná hviezda slovenského hokeja sa spoznala s mladým supertalentom ešte v jeho hokejových začiatkoch, keď bol pred rokmi v Chicagu na turnaji s rovesníkmi. Majú aj spoločnú fotografiu. „Niekto mi ju minule poslal. Pousmial som sa. Bolo to v roku 2013. Každoročne tam chodili chlapci na turnaje a keď sa dalo, odfotili sa s nami v šatni. Je to super spomienka. Pred chvíľou bol ešte dieťa a teraz je najlepší hokejista Slovenska v sezóne,“ vravel s úsmevom krídelník, ktorý zdvihol s Blackhawks trikrát nad hlavu Stanleyho pohár.

Vyzdvihol aj povahu a prístup Juraja Slafkovského. „Videl som to už po zimnej olympiáde v Pekingu, keď som mu gratuloval cez Instagram k úspechu. Slušne mi poďakoval. Bolo cítiť, že má v sebe pokoru a úctu, čo mu môže len pomôcť,“ pokračoval člen Hokejovej siene slávy.

Hossa naskočil do NHL v devätnástich rokoch na pár zápasov v drese Ottawy Senators, pri o rok mladšom Slafkovskom sa čaká od jesene viac.

„Jednotky draftu väčšinou hrávajú NHL ihneď. Bol by som prekvapený, ak by tomu tak pri Jurajovi nebolo. Myslím si, že s ním budú mať v klube trpezlivosť. Musel by sa vyslovene trápiť, aby to bolo inak. Podľa mňa je pripravený začať sezónu s najlepšími hráčmi na svete. Počas ročníka sa bude oťukávať a zlepšovať. Nevidím v jeho hre problém, podľa mňa sa chytí ihneď,“ povedala jedna z najväčších legiend slovenského hokeja rozhodne.

Výhodou pre Slafkovského môže byť prítomnosť mladého trénera Martina St. Louisa. „Neznamená to, že keď ste boli dobrý hokejista, budete aj dobrý tréner. Myslím si ale, že Martin mu dá šancu a podrží ho,“ uzavrel Marián Hossa.

HANDZUŠ: MYSLEL SOM SI, ŽE VYHRÁ

Triumf Juraja Slafkovského v ankete neprekvapil ani Michala Handzuša, ďalšiu legendu slovenského hokeja. „Neprekvapilo ma to, sezónu mal výbornú. Výnimočné je už len to, že bol MVP olympijského turnaja a k tomu pridal historické miesto draftovej jednotky NHL. Myslel som si, že môže vyhrať. Ohroziť ho, podľa mňa, mohli len jeden, dvaja hokejisti. Ak by mal rovnakú sezónu v dvadsiatich piatich rokoch, tak zrejme tiež vyhrá,“ povedal nám víťaz Stanleyho pohára s Chicagom Blackhawks, aktuality.sk

X X X

 Martin Valjent: Zodpovedný prístup, disciplína, chuť pracovať

Do RCD Mallorca prišiel v lete 2018. Hneď v prvom ročníku sa tešil z postupu do La Ligy, v nasledujúcej sezóne zažil zostup do druhej najvyššej súťaže, v ďalšej opäť postup medzi španielsku elitu a v tej poslednej prispel k tomu, že sa klub z Baleárskych ostrovov už tentoraz udržal v prvej lige.

Hoci má náš stopér Martin Valjent iba 26 rokov, zažil toho už naozaj dosť. Dubnický odchovanec vhupne už do svojej piatej sezóny v malorskom drese. Aké má od nej očakávania? A čo čakajú v klube od neho? Aj na to sme sa pýtali 12-násobného slovenského reprezentanta.

NÁŠHO REPREZENTAČNÉHO STOPÉRA MARTINA VALJENTA ČAKÁ UŽ PIATA SEZÓNA V DRESE RCD MALLORCA

Aká atmosféra je vo vašom tíme bezprostredne pred štartom novej sezóny?

„Atmosféra sa nesie v znamení očakávaní, už sa všetci veľmi tešíme na nový ligový ročník. Príprava trvala viac ako mesiac. Máme radosť, že konečne prichádzajú súťažné zápasy, v ktorých pôjde o veľa.“

Začínate pondelkovým duelom v Bilbau, čo asi nebude úplne ľahké. Aký zápas očakávate?

„Athletic Bilbao je veľmi náročný súper, ktorý hrá na fantastickom štadióne, kde sa veľmi ťažko získavajú body. My sa budeme snažiť od prvého kola ich zbierať čo najviac. Sme si vedomí toho, že aj táto sezóna bude pre nás veľmi náročná.“

V predošlých sezónach ste postupovali, respektíve, zostupovali. Teraz sa vám podarilo udržať sa v La Lige a konečne ste nemenili súťaž. Prejavilo sa to na pokojnejšom priebehu prípravy?

„Je to tak. Rovnakú súťaž budeme hrať po dlhšej dobe a veríme, že to dopomôže k stabilite nášho klubu, čo by mohlo viesť k naplneniu stanoveného projektu. Momentálne totiž prechádza rekonštrukciou náš štadión a takisto športové centrum. Verím, že všetky tieto kroky dopomôžu k tomu, aby sa RCD Mallorca dlhodobo usídlil v La Lige. Letná príprava bola najmä o naberaní fyzičky a utužovaní kolektívu, ktorý sa však v porovnaní s predošlou sezónou príliš nezmenil.“

Akým spôsobom a kde ste sa pripravovali na novú sezónu?

„Zaberali sme sa na desaťdňovom sústredení v Rakúsku, kde sme odohrali zápasy proti poľskému treťoligistovi KS Wieczysta Krakov (3:0), reprezentácii Kataru (0:0) a talianskemu FC Janov (1:0). Zvyšok prípravy sme absolvovali na Malorke a prípravné stretnutia sme hrali doma alebo v rámci Španielska. Výnimka bola len duel v Taliansku s Neapolom (1:1).“

Káder neprešiel až takou zásadnou rekonštrukciou ako v minulosti. Ktorí hráči vám z vášho pohľadu budú chýbať a ktoré posily vám zase môžu pomôcť?

„Vrátili sa nám hráči, ktorí boli na hosťovaní. Spomenul by som príchod Vedata Muriqiho, čo bol pre náš klub rekordný transfer, no naposledy tento kosovský útočník hosťoval v Laziu Rím. Prišiel k nám ľavý stopér Jose Copete, ktorý pôsobil predtým v druholigovej Ponferradine. Hráči, o ktorých sme prišli, boli u nás tiež na hosťovaní a teraz sa vrátili do svojich materských klubov. Káder sa teda príliš nezmenil.“

V priebehu jari prišiel k vášmu tímu tréner Javier Aguirre, ktorý má nemalý podiel na tom, že ste sa udržali medzi elitou. Na čo najmä dbal počas prípravy a čo vám teraz prízvukuje?

„Tréner sa pripojil jedenásť zápasov pred koncom sezóny a záchranu sme, chvalabohu, spečatili v úplne poslednom kole. Kouč Javier Aguirre dbá najmä na defenzívu. Chce, aby sme dostávali menej gólov, keďže v predošlej sezóne sme v tejto štatistike neboli práve úspešní (63 inkasovaných gólov).

Hrali sme veľmi otvorený futbal, čo pri kvalite súperov v tejto súťaži nie je jednoduché. Keď vy svoje šance nevyužijete, protivníci vás rýchlo potrestajú. Náš tréner je skôr konzervatívny, mužstvo skladá odzadu. Vyzerá to tak, že nový ročník odštartujeme v rozostavení 3-5-2, ktoré bude pri defenzíve prechádzať do 5-3-2.“

Martin Valjent, RCD MallorcaZdroj: rcdmallorca.es

Ako nováčik ste mali za cieľ záchranu. Aké ambície sa skloňujú v RCD Mallorca teraz a na čo by podľa vás súčasný kolektív mohol mať?

„Je veľmi ťažké hovoriť o ambíciách pred začiatkom súťaže. Káder sa však príliš nezmenil, mužstvo je pohromade už dlhšie a za sebou máme náročnú predošlú sezónu. Verím, že nás skúsenosti z nej mentálne posilnili a že sa to prejaví v náročných a vypätých zápasoch nového ročníka. Sme si takisto vedomí náročnosti súťaže. Dá sa očakávať, že ambície budú podobné tým z minulého ročníka.

Chceli by sme, aby to bolo o niečo pokojnejšie a príjemnejšie, hoci boj o záchranu býva často tvrdý až do posledných kôl. Naposledy sme potrebovali 39 bodov na udržanie sa v súťaži. Prestupový termín sa však ešte neskončil. Možno ešte prídu hráči, ktorí prispejú k rastu našej kvality, čo sa prejaví aj v ambíciách.“

Zvykne sa hovoriť, že druhá sezóna býva ešte náročnejšia ako prvá. Súhlasíte s týmto tvrdením a a je to aj motto, ktorého sa budete držať v nasledujúcom ročníku?

„Ja osobne si myslím, že prvá sezóna býva veľmi náročná. Súvisí to aj s ekonomickým hľadiskom a tým, že medzi prvou a druhou ligou je kvalitatívny rozdiel. Nováčikovia síce v prvých mesiacoch po postupe ešte žijú z entuziazmu a sebavedomia, ktoré nadobudli v predošlej sezóne, ale my zase teraz môžeme žiť zo skúsenosti získanej počas uplynulého náročného ročníka. Vieme, že každý jeden bod a zápas sú dôležité a verím, že toto bude hrať v náš prospech.“

Vy ste súčasťou RCD Mallorca už od leta 2018. Aké osobné ciele si dávate do nasledujúceho ročníka?

„Na Malorke vstupujem už do svojej piatej sezóny. Budem sa snažiť podávať stabilné výkony a zvýšiť svoj herný štandard opäť o čosi vyššie. Chcem si zodpovedne plniť úlohy, ktoré mi vyplývajú z pozície jedného z kapitánov tímu a lídrov mužstva, keďže v lete odišiel do Alavesu náš kapitán z predošlého ročníka a jeden z najskúsenejších hráčov – 38-ročný stredopoliar Salva Sevilla. Bude nám veľmi chýbať nielen na ihrisku, ale aj ľudsky a ako líder v kabíne.

Vzhľadom na to, ako dlho v RCD pôsobíte, snažíte sa teda preberať na seba úlohy lídra?

„Nemám s tým problém. Viacerí hráči sme v klube už dlhšie a snažíme sa nastavovať mentalitu tohto tímu. Novým hráčom vysvetľujeme, že RCD Mallorca je rodinný klub, v ktorom každý musí pracovať tvrdo a najmä pre kolektív. Len tak môžeme mať šancu v tejto ťažkej súťaži dosahovať kvalitné výkony a priaznivé výsledky.“

Čím najmä chcete ísť príkladom tímu?

„Snažím sa byť v prvom rade sám sebou. Som tu už dlho a myslím si, že nemusím nikoho presviedčať. Najdôležitejšie atribúty sú zodpovedný prístup, disciplína a chuť na sebe pracovať. K tomu treba byť nápomocný každému jednému spoluhráčovi. Jednoducho, treba robiť veci naplno a vždy sa snažiť zo seba vydať to najlepšie v prospech mužstva a kolektívu.“

Váš kolega a krajan Dominik Greif má naozaj veľa smoly, počas leta zastihli brankára našej reprezentácie ďalšie zdravotné problémy. Ako to s ním prežívate?

„S Dominikom sme v každodennom kontakte. Je to vždy náročná situácia, keď sa hráč pre dlhodobé zdravotné problémy nemôže tešiť z tréningového procesu a futbalu. Jednoducho, keď nemôže robiť to, čo ho celý život napĺňa. Snažím sa mu byť oporou, napĺňať ho pozitívnou energiou a podporiť ho, keď je treba. Dominik robí naozaj všetko pre to, aby sa čím skôr vrátil na trávnik. Verím, že jeho čas príde a o to viac si potom bude užívať futbal. Som presvedčený, že ho čakajú ešte pekné chvíle. Určite si ich zaslúži.“

ZAMOTANEJŠIE

Kto získa titul v novej sezóne španielskej La Ligy? Martin Valjent svojou odpoveďou neprekvapil. „V piatich najväčších európskych ligách hrajú o titul väčšinou tie isté mužstvá. Myslím si, že v Španielsku to bude znova o Reale Madrid, FC Barcelona a Atleticu Madrid. O priečky zaručujúce účasť v Lige majstrov môžu zabojovať ešte sevillské kluby FC a Betis,“ povedal stopér RCD Mallorca.

V predošlej sezóne ovládol Real Madrid španielsku ligu dokonca s 13-bodovým náskokom pred Kataláncami a 15-bodovým pred mestským rivalom Atleticom. „Verím, že tento rok to bude zamotanejšie. Barcelona sa veľmi posilnila a určite to bude veľký konkurent pre Real Madrid,“ doložil Martin Valjent, aktuality.sk

X X X

Lyžovanie v súkromí a absolútny pokoj. Do Krokavy i preto chodia ľudia z celého Slovenska

Kedysi patrila známym šľachticom, za socializmu sa tu vo veľkom lyžovali. Dnes Krokavu navštevujú chalupári, ktorí si užívajú jej vzdialenosť od mestskej civilizácie.

KROKAVA: Na východe Slovenského rudohoria, v horskej oblasti medzi mestami Tisovec, Hnúšťa, Revúca a Jelšava sa rozprestiera dedina Krokava. Z Hnúšte k nej vedie kľukatá hradská dlhá približne 21 kilometrov. Človek má pocit, že volant na dlhých serpentínach vytáča večne.

Cesta sa smerom hore pomaly zužuje a z dvoch plnohodnotných pruhov oddelených čiarou je zrazu vozovka, kde nemáte istotu, že sa zmestíte spolu s protiidúcim autobusom.

Zrazu sa zjaví tabuľa. Víta nás obec Krokava. Dedinka, ktorá má na základe posledného sčítania obyvateľov 19 občanov. Podľa zástupcu starostu Jána Rempera je asi 70 percent z nich starších ako 65 rokov. V dedine žije jeden 16-ročný chlapec, štyria ľudia do 30 rokov a zvyšok sú osoby nad štyridsať.

Podstatnú časť ľudí, ktorých môžete v obci stretnúť, sú chalupári. Rekreovať sa sem chodia zo všetkých kútov Slovenska – z Bratislavy, Šale, Nitry či Košíc.

„Radi sem chodia, pretože je tu pokoj. Za pokoj sú dnes ľudia ochotní platiť,“ hovorí Ján Remper.

Lyžovačka v súkromí

Hneď za tabuľou míňame rozľahlé rekreačné stredisko a oproti nemu lyžiarsky vlek. Dozvedáme sa, že za socializmu sem chodili zamestnanci fabrík na rekreácie i deti do pionierskych táborov. Naraz ich tu pobehovalo aj dvesto. Krokava bola obľúbenou lyžiarskou destináciou.

„Kedysi tu zastavilo sedem autobusov, 80 áut a lyžovalo sa,“ spomína Ján Remper, ktorý pred 36 rokmi staval krokavský vlek. Lanovka v rázovitej obci dlhá 1100 metrov bola treťou na Slovensku.

Tuhé zimy však podľa zástupcu starostu vystriedali roky, keď nebolo snehu a i preto vlek pred desiatimi rokmi prestal premávať. Obnoviť sa ho podarilo vlani, no pre pandémiu koronavírusu a financie lyžovali v obci iba jeden deň. Dodáva však, že lyžovačka v Krokave je niečo úplne iné ako poznáme z preplnených veľkých slovenských stredísk.

„Väčšina stredísk dnes už umelo zasnežuje. My máme techniku na údržbu, utláčanie, no potrebujeme, aby nasnežilo. Ak bude tento rok v zime sneh, určite budeme lyžovať,“ hovorí zástupca starostu s tým, že všetko je na prírode. Hoci sú najvyššie položenou obcou v okolí, ani nadmorská výška 787 metrov nie je zárukou toho, že v zime nasneží a že sa biela pokrývka udrží.

„Pred dvadsiatimi rokmi neexistovalo, že by sme tu pestovali paradajky. Dnes dozrievajú aj koncom júna,“ spomína Ján Remper.

Krokavské rekreačné zariadenie je momentálne zatvorené. Majitelia chcú objekt zrekonštruovať, aby možno o dva-tri roky mohli ponúknuť návštevníkom vyšší štandard. Súčasná podoba chatiek má totiž približne 45 rokov.

 Sídlo partizánov

Obec Krokava sa prvýkrát v historických dokumentoch spomína v roku 1427 ako Crokwa, v neskorších obdobiach bola uvedená aj ako Krokowa. Súčasné pomenovanie pochádza z 20. rokov minulého storočia.

Spočiatku bola dedina súčasťou Derencsényiovského panstva, približne od polovice 16. do polovice 17. storočia bola po tureckom plienení vyľudnená. V 18. storočí ju do vlastníctva získal šľachtický rod Koháryovcov a po nich ju prevzali nemeckí Coburgovci.

Podľa záznamov z kroniky tu v roku 1828 žilo 402 obyvateľov. Živili sa prevažne pastierstvom, poľnohospodárstvom a chovom dobytka. Po rozpade monarchie v roku 1918 sa niektorí obyvatelia začali venovať tkáčstvu a výrobe riadu z dreva.

Krokavu počas druhej svetovej vojny Nemci nikdy neobsadili. I preto sa stala sídlom partizánskych skupín, ktoré sa tu zdržiavali až do oslobodenia nášho územia. Dnes sa kataster obce rozprestiera na 1040 hektároch, okolie dotvárajú bukové lesy, do neďalekého Národného parku Muránska planina vedie priamo z obce turistická trasa.

Symbolický plat

Dnes patrí jedna z najvyššie položených gemerských obcí zároveň medzi najmenšie na Slovensku. Podľa Jána Rempera zlom nastal v 70. rokoch, keď sa v okolitých mestách začali stavať priemyselné fabriky.

„Ľudia zrazu zistili, že vo fabrike dostanú za osemhodinovú prácu slušný plat, bývanie, deti mali blízko do školy. Tu 24 hodín denne lopotili na poliach a ledva vyžili.“

Razom sa tak najmä mladší rozhodli dedinu opustiť. V 80. rokoch začali neskôr do obce prichádzať prví chalupári a vrátili sa aj niektorí obyvatelia.

Dedina ročne hospodári približne s 15-tisíc eurami. Z nich treba zaplatiť štvrtinový úväzok starostu, ekonómku i kontrolóra. Podľa Jána Rempera ide skôr o symbolické sumy a nie vždy je peňazí dosť.

„Naposledy, keď sa menili starostovia, tak nový nedostal trištvrte roka nič, pretože jednoducho v obecnej kase peniaze neboli.“

 Celodenný „výlet“ k lekárovi

Praktický život má v Krokave mnohé úskalia. Vedie sem len jedna cesta, a po tej to do Hnúšte trvá dobrú pol hodinu. Do najbližšieho obchodu v inej dedine je to 10 kilometrov. Obecný úrad sa snaží vychádzať v ústrety najmä starším občanom a pomáha im so zabezpečením základných potravín.

V pondelok a piatok vždy niekto, kto má práve cestu do potravín, privezie chlieb, mlieko čo cukor všetkým, ktorí si ho objednajú. Ľudia, ktorí majú auto, nakupujú v Hnúšti.

Do školy sa z Krokavy chodí buď do Hnúšte alebo do väčšej obce Ratková, ktorá je vzdialená asi 15 kilometrov. Autobusový spoj zatiaľ funguje vďaka jednému školopovinnému občanovi v dedine. Ten však od nadchádzajúceho školského roka odchádza na stredoškolský internát. Nie je teda isté, či dopravca alebo župa spoj pri škrtaní nákladov nezrušia.

„Uvidíme. Ak sa to stane, budeme musieť kúpiť obecné auto a starších ľudí voziť k lekárovi. Časť nákladov uhradia oni, časť obec,“ uvažuje nahlas Ján Remper.

Malá poliklinika je aj v Hnúšti. Ak však človek potrebuje špecialistov či ísť do nemocnice, musí ísť do 50 kilometrov vzdialeného okresného mesta Rimavská Sobota. A to je už podľa Jána Rempera „výlet“ na celý deň.

 Umenie, prírodné bohatstvo, história

Okolie Krokavy neponúka turistom iba značené turistické chodníky, ktorými sa dá dostať napríklad až na Horehronie. Okolité cesty majú v obľube cyklisti i motorkári. Priamo v dedine sa roky konával umelecký tábor. Už tretí rok sa v neďalekom Rovnom usporadúva súťaž vo varení držkových perkeltov – Držkobranie.

Za návštevu určite stojí Múzeum prvého slovenského gymnázia v neďalekej Revúcej či tretí najvyššie položený hrad na Slovensku – Hrad Muráň. Rekonštrukcia momentále prebieha v bývalej baníckej osade Železník. Niekdajšiu slávu miesta, kde sa ťažila železná ruda, majú pripomínať informačné tabule, infocentrum i zrekonštruované vstupy do starých štôlní.

Vo vzdialenejšom okolí sa nachádza Ochtinská aragonitová jaskyňa s unikátnou výzdobou, vďaka ktorej patrí do zoznamu UNESCO. Dediny regiónov Gemer a Malohont sú zasa výkladnou skriňou gotickej sakrálnej architektúry. Hodnotné kostoly Gotickej cesty získali vďaka svojmu neprestavanému prevedeniu značku Európskeho dedičstva, aktuality.sk