Počet zbraní v SR vzrástol o desaťtisíce. (ECB) Lagardová: Predpovede ekonomov nevyšli. Pápež: Príliš veľa ľudí čelí vykorisťovaniu. Postupim zákaz vstupu šéfovi rakúskych identitariánov Sellnerovi

Pribudlo ich toľko, akoby sa vyzbrojilo jedno okresné mesto.Jedni by zbrane najradšej zrušili, druhí sa s nimi v trezoroch cítia bezpečnejšie a ďalší ich vytiahnu len na strelnici či poľovačke. Všetci, ktorí ich vlastnia či používajú, musia mať jedno spoločné – zodpovednosť. Záujem Slovákov o ručné zbrane za posledné roky vzrástol, ministerstvo vnútra ich medziročne zaevidovalo približne o viac ako 35-tisíc.

  Podľa majiteľa obchodu so zbraňami to môže vysvetľovať zhoršená bezpečnostná situácia po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu, nárast však môže byť aj dôsledkom zmeny kategorizácie zbraní. Navyše, v posledných rokoch stúpol aj záujem o športovú streľbu.

Na Slovensku sa naposledy novelizovali pravidlá o zbraniach a strelive pred pár rokmi a pribudli s nimi aj povinnosti. Na zmenách začalo pracovať aj susedné Česko. Po viac ako mesiaci od masovej streľby na Karlovej univerzite v Prahe, vidieť konkrétne kontúry. Malo by sa pritvrdiť aj u nás? Držitelia zbraní sa prikláňajú k názoru, že pravidlá sú dostatočné a sprísňovať ich netreba, striktnejšie predpisy a zákazy by vraj len posilnili čierny trh.

Normy o držaní zbraní prišli na reč po pražskom masakri aj v Bratislave. Okrajovo ich spomenul minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas). „Ja si viem predstaviť aj otvorenie debaty o sprísnení legislatívy na držbu zbraní, pretože sa ukazuje, že bezpečnostná situácia nielen u nás, ale aj vo svete je iná ako pred piatimi rokmi,“ načrtol. Možnosti prevencie vidí aj vo vzdelávaní detí.

Česi zareagovali rýchlo

Česká polícia po útoku na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe potvrdila, že strelec si na miesto činu priniesol obrovský arzenál zbraní a munície, povolenie mal na osem zbraní z toho dve dlhé. Vláda premiéra Petra Fialu konala po tragédii, kedy útočník zabil 14 ľudí, promptne. Nový zákon o zbraniach a strelive schválila Snemovňa už koncom januára. Predajcom vznikla povinnosť hlásiť podozrivé obchody, umožňuje zabaviť zbrane kvôli bezpečnostnému riziku a skracuje aj lehotu na lekárske prehliadky držiteľov zbraní.

Držanie zbraní a streliva sa za posledné tri dekády na Slovensku viackrát menilo. K najzásadnejším legislatívnym zmenám došlo naposledy vo februári 2022 v rámci implementácie smernice Európskeho parlamentu a nariadení Európskej Komisie. Novinky začali platiť až po prechodnom období vo februári 2023. Dotkli sa najmä tých ľudí, ktorí si chceli zaobstarať alebo vlastniť ľudovo nazývané plynové pištole alebo revolvery, teda expanzné zbrane, ale aj takzvané flobertky. Na ich nákup treba odvtedy zbrojný preukaz alebo povolenie na nákup od polície a následne ich zaevidovať po čom polícia vydá preukaz zbrane. Nová vyhláška tiež upravila aké doklady musia mať pri sebe držitelia zbraní.

Podľa majiteľa obchodu so zbraňami v bratislavskej Petržalke Jozefa Vránskeho je držanie zbraní a streliva dostatočne upravené, keďže pri udeľovaní povolenia sa kladie dôraz na bezúhonnosť, spoľahlivosť, spôsobilosť na právne úkony, ale aj vek. Lekárskym posudkom sa zase preukáže zdravotná spôsobilosť. Pred skúšobnou komisiou sa musí ukázať, ako vie potenciálny majiteľ držať a nosiť zbraň z odbornej stránky.

 Možnosť vlastniť zbraň na Slovensku považuje predseda Zväzu vlastníkov strelných zbraní Ľudovít Miklánek za širokú, no nie za benevolentnú. Myslí si, že súčasné znenie zákona je vyvážené a netreba ho sprísňovať. Vidieť to podľa neho aj na štatistikách Eurostatu. Slovensko sa v rámci rebríčka nachádza medzi krajinami s najmenším počtom úmrtí po útoku strelnou zbraňou.

„Ako jediní v Európe máme obligatórne stanovené psychotesty, každý držiteľ zbrojného preukazu môže prísť o zbrane alebo zbrojný preukaz veľmi rýchlo už aj pri podozrení na najmenší problém z jeho strany. Polícia má na to všetky zákonné páky,“ priblížil Pravde. Zbrane by podľa neho určite nemali byť dostupné ľahko, no nedáva zmysel ich ani striktne obmedzovať, pretože to prispieva k rozširovaniu čiernemu trhu. „Ten je skutočným ohrozením bezpečnosti obyvateľov a štátu,“ pokračoval.

 Akoby sa vyzbrojila celá Spišská Nová Ves

Podľa posledných údajov ministerstva vnútra medziročne stúpol počet zbraní na Slovensku o približne 35-tisíc. Zjednodušene opísané, pribudlo ich toľko, ako keby mal po jednej zbrani každý z obyvateľov Spišskej Novej Vsi. „Na konci roka 2022 bolo evidovaných cca 407 000 kusov zbraní, z čoho bolo 11 480 kusov zbraní kategórie D. Ku koncu roka 2023 bolo celkom evidovaných cca 442 000 kusov zbraní, z čoho bolo už viac ako 27 000 zbraní kategórie D. Aj z uvedeného je možné predpokladať, že za nárastom počtu zbraní stojí novela zákona o zbraniach a strelive, ktorá priniesla povinnosť evidencie pre viacej druhov zbraní kategórie D, rovnako medziročne narástol počet zbraní kategórie B,“ spresnila hovorkyňa Prezídia Policajného zboru Denisa Bárdyová.

počet držiteľov zbrojného preukazu v roku 2022: cca 151 000, počet vydaných zbrojných preukazov (sk. A) v roku 2022: viac ako 11 800, počet zaevidovaných zbraní v roku 2022: cca 26 000, počet držiteľov zbrojného preukazu v roku 2023: cca 154 000, počet vydaných zbrojných preukazov (sk. A) v roku 2023: viac ako 15 500, počet zaevidovaných zbraní v roku 2023: cca 35 000.

K najčastejšie kupovaným zbraniam patrili predvlani expanzné zbrane kategórie D, ktoré sa ľudovo označujú ako „plynovky“. Po nich ľudia najviac vyhľadávali krátke samo nabíjacie zbrane kategórie B, teda pištole. Minulý rok sa poradie na prvých priečkach otočilo, a treťou najčastejšie evidovanou zbraňou bola dlhá opakovacia zbraň kategórie C, napríklad poľovné alebo športové guľovnice so zásobníkom.

Počet zbraní podľa Miklánka stúpa na Slovensku dlhodobo a relatívne pomaly, asi o dve percentá ročne, čo je menej ako v ostatných európskych krajinách. Štatisticky vyšší nárast v posledných rokoch bol podľa jeho slov spôsobený práve zmenou kategorizácie zbrani aplikovaním európskej smernice. „Časť zbraní kategórie D, ktoré boli vlastnené na občiansky preukaz a evidované na polícii prešli do kategórií A, B, C. Kategória D nie je súčasťou štatistík, kategórie A, B, C sú. Preto čísla vyskočili vyššie. Ide predovšetkým o expanzné zbrane, ktoré používajú kluby vojenskej histórie pri rekonštrukciách bojov. Takže zbraní reálne viac nepribudlo,“ vysvetlil.

 Kedy rastie dopyt po zbraniach

Vránsky zo skúseností hovorí, že väčší záujem o kúpu zbrane je vždy vtedy, keď nastane nejaká kríza alebo sa zhorší bezpečnostná situácia. Cítiť to bolo najmä začiatkom deväťdesiatych rokov. „Veľa ľudí začalo podnikať, a každý v tej dobe pociťoval potrebu mať zbraň. Medzi ľuďmi bolo v tej dobe pomerne dosť peňazí, doviezli sa na Slovensko nové druhy krátkych, dlhých a športových, po ktorých bol dopyt,“ opísal. Záujem bol aj o zberateľstvo.

Nárast zbraní by teda mohla vysvetľovať aj ruská agresia na Ukrajine, izraelsko-palestínsky konflikt či migračné krízy. „Ľudia pozorne sledujú túto situáciu a pociťujú prirodzený ľudský strach a obavu. Preto sa mnohí rozhodnú vyzbrojiť, alebo ešte dozbrojiť,“ skonštatoval majiteľ obchodu. Dopyt o krátke zbrane vzrástol aj v dobe, keď došlo k napadnutiu ľudí medveďom. Ľudia chcú podľa jeho pozorovania vlastniť zbraň najmä kvôli ochrane seba a najbližších. Aj Miklánek hovorí, že záujem prejavujú ľudia viac v obdobiach, keď pociťujú nejaké ohrozenie. Vojna u susedov priniesla i dopyt po kurzoch prvej pomoci. Hovorí, že ozbrojené konflikty za hranicami síce vzbudia záujem, no len málokedy sa pretaví do kúpy pištole či revolveru.

„Reálne sa ale v nákupoch zbraní neprejavujú, nakoľko splniť podmienky a spraviť si zbrojný preukaz je otázkou seriózneho rozhodnutia a prípravy v trvaní minimálne tri mesiace,“ dodal. Najväčší záujem je podľa majiteľa petržalského obchodu o krátke zbrane rôznych druhov, značiek, typov a kalibrov. Či už Glock, HK, ČZ, Walther alebo Grand Power. „No taktiež sú žiadané rôzne druhy samo nabíjacích palných zbraní, najviac v kalibri 9 mm Luger, ale i brokové zbrane,“ zhrnul.

Zbrane vyhľadávajú mladšie ročníky a siahajú po nich rôzne profesijné skupiny. Kto ich najviac nakupuje? „Jednoznačne podnikatelia a bežní ľudia, medzi ktorých radím aj ľudí, ktorí držia zbraň aj na športovú streľbu. Držitelia zbraní často rozširujú zbrojný preukaz aj na skupinu E – držanie zbrane a streliva na športové účely. Na Slovensku je mnoho klubov, kde sa na strelniciach súťaží v rôznych streleckých disciplínach. Takže sa dá povedať, že dochádza k rozmachu športového strelectva, čím sa zlepšujú aj strelecké návyky, ako i bezpečnosť pri manipulácii so zbraňou,“ uviedol Vránsky.

Miklánek vekové trendy nebadá. Zbrojné preukazy si podľa neho zvyčajne robia pracovníci SBS, poľovníci či športoví strelci. „S mladými ľuďmi pod 30 rokov sa stretávame zriedka a ak, ide zväčša o osoby ktoré robia športovú streľbu prípadne pestujú tento záujem s jedným s rodičov. Skôr sa dá konštatovať, že vekový priemer vlastníkov zbraní rastie,“ opísal. Streľba sa však podľa neho stáva vplyvom inflácie či iných socio-ekonomických faktorov finančne náročnejšou, no sa strelniciach je stále možné stretnúť ľudí všetkých spoločenských vrstiev a povolaní.

 Ľudia odovzdali počas amnestie aj rarity

Počas posledných dvoch desaťročí došlo na Slovensku štyrikrát k takzvaným zbraňovým amnestiám. Ak držali zbraň bez povolenia, mohli ich odovzdať polícii bez sankcie. Znižovanie zbraní držaných „bez papiera“ má eliminovať riziko, že by sa nimi mohlo niekomu ublížiť.

V prvých dvoch zbraňových amnestiách v rokoch 2005 a 2009 ľudia odovzdali takmer 8000 nelegálne držaných zbraní. V tretej zbraňovej amnestii (2015) ich bolo 3035. Našli sa medzi nimi aj raritné kúsky vrátane historickej pušky Sharps z obdobia vojny Sever proti Juhu. Naposledy ľudia vypratávali povaly a pivnice v rokoch 2020 a 2021 počas štvrtej amnestie. Priniesli počas nej už výrazne menej zbraní, celkovo ich bolo 1615. Streliva bolo vyše 53-tisíc kusov.

Odovzdané zbrane skúmajú neskôr balistici z expertných ústavov. Ak skúšky ukážu, že nimi nebol spáchaný žiaden trestný čin a spĺňajú podmienky na jej držanie alebo nosenie, môžu si ju zlegalizovať. Ak však o ňu záujem viac nemajú, prepadne štátu./agentury/

X X X

Predpovede ekonómov nevyšli. Čo za to môže?

Ekonómovia predpovedali recesiu, ktorá neprišla. Nevedeli odhadnúť ani rast inflácie.

Ekonómovia čelia ostrej kritike po tom, ako neodhadli rast inflácie, nedokázali predvídať narušenie globálnych dodávateľských reťazcov a predpovedali recesiu, ktorá sa nenaplnila. TASR o tom informuje na základe správy AFP.

Pandémia ochorenia COVID-19, ruská vojna na Ukrajine a najnovšie aj konflikt na Blízkom východe sťažili expertom vidieť jasne budúci vývoj.

Prezidentka Európskej centrálnej banky (ECB) Christine Lagardová sa minulý mesiac pripojila k hlasom kritikov na Svetovom ekonomickom fóre (WEF) vo švajčiarskom Davose. Vytkla ekonómom nedostatočnú otvorenosť voči iným vedným odborom.

Neriadiť sa excelmi

Ekonómovia musia vyjsť zo svojej komfortnej zóny excelových tabuliek a rigidných modelov, pripúšťajú aj niektorí z ich vlastných radov.

Po rokoch nízkej inflácie začali ceny stúpať po znovuotvorení ekonomík po pandémii. Ruská invázia na Ukrajinu ich rast ešte zrýchlila. Lagardová a predseda americkej centrálnej banky Jerome Powell pritom spočiatku ubezpečovali domácnosti, že vysoké tempo rastu cien bude len „prechodné“.

Centrálne banky museli začať sériu zvyšovania úrokových sadzieb v boji proti inflácii. Hoci sa rast cien v uplynulých mesiacoch zmiernil, banky ponechali zatiaľ úrokové sadzby zvýšené. Čakajú na ďalší vývoj, ktorý im ukáže, či ich bude možné neskôr v tomto roku znížiť.

Lagardová pripustila, že prognózy používané ako základ pre politické rozhodovania ECB neboli vždy správne a že faktory súvisiace s krízami neboli v jej modeloch zohľadnené.

„Modely, ktoré v súčasnosti používame, sú menej spoľahlivé, pretože existuje veľa faktorov, ktoré je ťažké integrovať,“ povedal hlavný analytik pre eurozónu v ING Bank Peter Vanden Houte. Ako dôvod uviedol problémy dodávateľského reťazca po pandémii, nedostatok pracovných síl a geopolitické napätie.

Zaspali na vavrínoch

ní ekonómovia ako Maxime Darmet z Allianz Trade však tvrdia, že „nezlyhali ekonomické modely, ale predstavivosť ekonómov“. „Zaspali na vavrínoch po 30 rokoch globalizácie, počas ktorej išlo všetko dobre,“ povedal Darmet.

Keďže centrálne banky používajú zvyšovanie sadzieb na ochladenie ekonomík, ekonómovia varovali, že hospodársky rast vo vyspelom svete v roku 2023 prudko klesne alebo sa dokonca zníži. Namiesto toho sa minulý rok zrýchlil ekonomický rast USA, zatiaľ čo eurozóna, s výnimkou Nemecka, zostala v zelených číslach.

Začiatkom tohto týždňa Medzinárodný menový fond (MMF) zvýšil svoju prognózu globálneho rastu v roku 2024 na 3,1 %, pričom poukázal na neočakávanú odolnosť veľkých vyspelých aj rozvíjajúcich ekonomík vrátane USA a Číny.

Menej populárni ako predpovede počasia

Nositeľka Nobelovej ceny za ekonómiu Esther Duflová v rozhovore pre agentúru AFP uviedla, že ekonómovia klesli na „posledné miesto“ v zozname najdôveryhodnejších profesií a sú menej populárni ako predpovede počasia.

Niektorí sa to snažia zmeniť. V júli Bank of England najala bývalého šéfa americkej centrálnej banky Bena Bernankeho na revíziu svojho prognostického procesu po kritike za to, že nedokázala predvídať prudký rast inflácie.

Aj centrálna banka Kanady sa rozhodla nahradiť svoje staré modely metodikami zameranými na budúcnosť.

„Každý vie, že súčasné modely už nie sú uspokojivé na dobré predpovede,“ povedal Vanden Houte. „Musíme myslieť inak alebo aspoň rozšíriť modely integráciou ďalších komponentov,“ dodal, aktuality.sk

X X X

Tomáš Taraba dal zamestnankyni niekoľkotisícovú odmenu. Má pre mňa veľkú hodnotu, reaguje minister

Minister životného prostredia Tomáš Taraba na obvinenia Veroniky Remišovej uviedol, že šéfka kancelárie preveruje zamestnávanie takzvaných „dohodárov“.

Minister životného prostredia Tomáš Taraba dal šéfke svojej kancelárie v decembri 8-tisíc eur. Upozornila na to opozičná poslankyňa Veronika Remišová (Slovensko) v relácii O 5 minút 12 s tým, že ide podľa nej o ministrovu známu, ktorá predtým robila pre bývalého ministra obrany za stranu Smer, Martina Glváča.

„Výzva pre ľudí, keď chcú odísť zo súkromného sektora. Túto pán minister prvý mesiac v úrade dáva plat 4 tisíc eur, a odmenu 4 tisíc eur. Čiže 8 tisíc eur dáte nejakej vašej úradníčke, zatiaľ čo zmrazíte platy učiteľom a všetkým štátnym zamestnancom,“ uviedla Remišová.

Šéf envirorezortu Taraba informáciu nepoprel a stojí si za odmenou, ktorú zamestnankyni dal. „Tá pani má na starosti celý audit dohodárov, čo bola predošlej vlády najväčšia disciplína. Pre ministerstvo životného prostredia pracuje 650 kmeňových ľudí a popri tom je tam zamestnaných 400 dohodárov,“ vysvetlil. Podľa Tarabu zistili, že niektoré osoby mali 3,4 dohody a mali robiť 20 hodín denne. Vec údajne plánuje preverovať aj na Najvyšší kontrolný úrad.

„Táto pani má pre mňa veľkú hodnotu, tá agenda, ktorú robí,“ doplnil. Remišová reagovala s tým, že nevie hovoriť za bývalé vedenie ministerstva životného prostredia, no v jej bývalom rezorte investícii zamestnávali na dohodu IT odborníkov, pretože to bolo lacnejšie, ako zazmluvňovať celú spoločnosť, aktuality.sk

X X X

Budú dvaja koaliční kandidáti problém? Drucker: Hlas robí všetko pre to, aby nebol chod koalície ohrozený. KDH stále váha

KDH chcelo pôvodne postaviť vlastného kandidáta na prezidenta. Do úvahy prichádzala europoslankyňa Miriam Lexmann a bývalý minister spravodlivosti Viliam Karas. Nakoniec sa rozhodli, že sa poberú inou cestou. Predseda KDH Milan Majerský uviedol, že ich čakajú debaty s Patrikom Dubovským aj s Ivanom Korčokom. Zatiaľ to však podľa poslanca KDH a bývalého ministra školstva Jána Horeckého vyzerá tak, že hnutie v prvom kole nepodporí žiadneho z kandidátov. Minister školstva Tomáš Drucker uviedol, že Hlas rešpektuje, že SNS postavila vlastného kandidáta. V strane robia všetko pre to, aby to neohrozilo chod koalície.

Majerský v nedeľnom stanovisko už po niekoľkýkrát zopakoval, že hnutie nepodporí nikoho, no stále sa nerozhodli. Horecký uviedol, že vlastného kandidáta postavia až o päť rokov. Súčasný a bývalý minister sa stretli v diskusii ta3.

 „Vedenie strany sa stretne s každým demokratickým kandidátom, ktorý si ctí právny štát a prejaví záujem o stretnutie. V uplynulých dňoch sa preto vedenie strany stretlo s historikom Patrikom Dubovským a máme tiež naplánované stretnutie s Ivanom Korčokom,“ ozrejmil líder KDH.

 Zatiaľ podľa jeho slov nezavrhli podporu žiadnemu demokratickému kandidátovi. Poslanec Horecký predpokladá, že KDH v prvom kole prezidentských volieb nepodporí žiadneho kandidáta. Svoju prípadnú podporu v druhom kole podľa neho KDH zváži až po osobných stretnutiach so zvolenými favoritmi. „Predpokladám že v prvom kole zrejme nebudeme preferovať žiadneho kandidáta. (…) Záleží na tom, kto bude v druhom kole, ak by to bol Korčok, tak sa budeme pýtať nielen sami seba, ale aj voličov a štruktúr a podľa toho naplníme svoj mandát,“ uviedol Horecký s tým, že aktuálne zvažujú všetkých kandidátov.

 Horecký by bol radšej, ak by KDH malo svojho kandidáta, no stane sa tak až o päť rokov. „Nejdeme cestou všetko naraz ako koalícia,“ povedal. Hnutie chce svoje oficiálne rozhodnutie o prípadnej podpore oznámiť po zasadnutí rady KDH, ktoré sa uskutoční 17. februára.

Hlas rešpektuje rozhodnutie SNS

Drucker zopakoval, že Hlas rešpektuje rozhodnutie SNS postaviť vlastného kandidáta a robí všetko pre to, aby to nemalo významný vplyv na chod koalície. „Som presvedčený, že to tak vníma aj Andrej Danko. Môže sa stať, že medzi partnermi to zaiskrí. (…) Ide o súboj o prezidentský palác, čo vytvára vyhraňovanie sa, lebo obaja kandidáti chcú voličom ukázať, prečo sú tí praví,“ poznamenal.

Obaja diskutujúci sa zhodli, že politická kampaň na školy nepatrí. Drucker informoval, že rezort v tejto súvislosti v piatok (2. 2.) zverejnil usmernenie. Apeloval aj na riaditeľov škôl. „Prosím, zdržme sa toho, pretože na školy ani politika, ani ideológia, ani ďalšie veci nepatria,“ povedal. Horecký s ním súhlasil. „To nie je vzdelávanie, je to neoddeliteľné od kampane, čiže ja by som nikdy nevošiel ako kandidát do školy v čase kampane,“ dodal./agentury/

X X X

Taraba: Koalícia bude meniť rokovací poriadok. Stopku dostane čítanie „telefónnych zoznamov“ a ministri budú môcť reagovať hneď

 Vládna koalícia má v úmysle meniť rokovací poriadok parlamentu. Ako v diskusnej relácii O 5 minút 12 RTVS povedal minister životného prostredia Tomáš Taraba (nom. SNS), účelom je, aby parlament mohol plynulo fungovať.

 „Už pozmeňujúce návrhy k zákonom, teda tie „telefónne“ bezobsažné novely nebude treba čítať od slova do slova. To znamená nebude tam priestor, aby niekto sedem hodín stál pred mikrofónom,“ skonštatoval Taraba.

Tiež by podľa neho bolo vhodné, aby ministri mohli v rámci rozpravy reagovať faktickými poznámkami. „Dnes ako minister neviem reagovať. Niekto tam na mňa hodiny nadáva a ja sa neviem brániť a musím ísť znovu do nejakej rozpravy, 15 až 20 minút,“ uviedol Taraba. Doplnil, že ak sa podarí presadiť spomínané dve zmeny, parlament sa posunie dopredu./agentury/

X X X

Zomrel herec Karel Hábl, hlas z filmu Vinnetou

Vo veku 87 rokov zomrel v piatok český divadelný a filmový herec Karel Hábl. O jeho úmrtí informovalo na sociálnej sieti Facebook Divadlo Radka Brzobohatého, kde hral v predstavení Prelet nad kukučím hniezdom.

 „Karel, ďakujeme za všetko! Za tvoju poctivú prácu, skvelý zmysel pre humor a nekonečné množstvo energie, ktorá vyprchala tak rýchlo a nečakane,“ uvádza sa na stránke divadla na Facebooku.

Hábl okrem iných účinkoval v snímkach Amadeus, Fešák Hubert či Pan Tau. Jeho hlas mohli diváci počuť napríklad vo Vinnetouovi.

Rodák z Pelhřimova po ukončení pražskej Divadelnej fakulty Akadémie múzických umení (DAMU) v roku 1963 nastúpil do Mestského divadla v Pardubiciach. V rokoch 1965 až 1968 bol členom pražského divadielka Maringotka a od roku 1968 bol dlhoročným členom Hudobného divadla v Karlíne.

Popri Divadle Radka Brzobohatého aktuálne účinkoval aj v ústeckom divadle v muzikáli Noc na Karlštejne, kde hral rolu Arnošta z Pardubíc, píše iDnes.cz.

Od začiatku 60. rokov bol Hábl obsadzovaný aj do filmov, kde stvárnil množstvo väčšinou menších rolí. Uplatnil sa tiež v rozhlase a dabingu./agentury/

X X X

Skrotili Orbána v Bruseli v otázke Ukrajiny, alebo vyhral?

 Ukrajina dostane 50 miliárd eur. A čo na tom získal maďarský premiér Viktor Orbán? Slovenský predseda vlády Robert Fico si myslí, že jeho kolega z Budapešti dostal všetko, čo potreboval. Samotný Orbán sa chváli, hoci je otázne, čím vlastne.

O finančnej pomoci pre Ukrajinu rozhodol mimoriadny summit Európskej únie vo štvrtok. Kyjev v rámci revízie sedemročného rozpočtu dostane 33 miliárd vo forme úverov a 17 miliárd ako nenávratnú podporu. Dohodu o tom už od decembra blokoval Orbán, no zrazu otočil a závery Európskej rady podporil.

 Maďarský premiér azda ešte nikdy nečelil takému politickému tlaku. Bolo to očividné aj z vyjadrení iných lídrov. Napriek odlišným názorom reprezentanti členských štátov zvyčajne príliš verejne nekritizujú svojich kolegov. No vo štvrtok to Orbán za svoj postoj k podpore Ukrajiny, ktorá už takmer dva roky čelí veľkej ruskej invázii, „schytal“ od mnohých. A asi najjednoznačnejšie to povedal poľský predseda vlády Donald Tusk.

„Nemáme problém s takzvanou ukrajinskou únavou. Teraz sme tu v Bruseli unavení z Orbána. Nechápem, nemôžem akceptovať túto veľmi zvláštnu a veľmi egoistickú hru,“ vyhlásil pred summitom Tusk. Podľa viacerých diplomatických zdrojov si pravdepodobne Orbán uvedomil, že nemôže svojich partnerov naťahovať donekonečna. Podpora pre Ukrajinu v jej vojne s Ruskom je pre mnoho krajín taká zásadná, že maďarský premiér riskoval, že si narobí ešte viac nepriateľov ako doteraz.

 Svoju úlohu mohol zohrať aj článok v denníku Financial Times. Podľa neho v Bruseli vznikol dokument, ktorý sa pohrával so scenárom, ako poškodiť maďarskú ekonomiku. Keby vraj Budapešť nedostala žiadne eurofondy, mohlo by to viesť k prehĺbeniu verejného dlhu a oslabeniu forintu.

„Orbán to zobral vážne,“ povedal pre denník Guardian nemenovaný európsky diplomat.

Európska rada tvrdí, že dokument, na ktorý sa odvoláva Financial Times, iba analyzuje stav maďarskej ekonomiky. Vyzerá to však tak, že ak ho Orbán naozaj vnímal ako serióznu hrozbu, pozícia maďarského premiéra je slabšia, ako sa na verejnosti môže javiť. Je totiž takmer isté, že sú krajiny vrátane Slovenska, ktoré by mali problém takýto plán podporiť. Bolo by aj extrémne zložité nájsť právne čistý spôsob, ako Maďarsku zastaviť všetky eurofondy tak, aby to prispelo k viditeľnému oslabeniu hospodárstva krajiny.

 Tak či onak, Orbán ustúpil. „Začínam uvažovať nad tým, či maďarské slovo pre nie neznie v angličtine ako áno,“ zažartoval si pre Guardian na adresu šéfa maďarskej vlády jeden európsky diplomat. Orbánovi sa nepodarilo presadiť ani myšlienku, že by sa pomoc pre Ukrajinu každoročne prehodnocovala. Znamenalo by to, že Maďarsko by si vždy mohlo uplatniť právo veta. Do záverov summitu sa však nakoniec dostala oveľa všeobecnejšia formulácia.

 „Na základe výročnej správy Európskej komisie (EK) o vykonávaní Nástroja pre Ukrajinu bude Európska rada každý rok viesť diskusiu o vykonávaní tohto nástroja s cieľom poskytnúť usmernenia. Európska rada v prípade potreby o dva roky vyzve komisiu, aby predložila návrh revízie v kontexte nového viacročného finančného plánu,“ píše sa v slovenskom preklade záverov na stránke Európskej rady.

Napriek všetkému sa Orbán chváli svojím víťazstvom a zdôrazňuje, že peniaze z balíka 50 miliárd nepôjdu na zbrane. Čo je pravda, ale to ani nikdy nebolo na stole.

Slovenský premiér Fico však tiež tvrdí, že Orbán dostal to, čo chcel. Jeho výhra sa vraj skrýva v 39. bode záverečného dokumentu zo summitu. Ten znie: Európska rada pripomína svoje závery z decembra 2020 týkajúce sa uplatňovania mechanizmu podmienenosti.

 Zjednodušene povedané je to nástroj, ktorý sa dá využiť na to, aby členská krajina nedostala európske peniaze, keď nespĺňa zásady právneho štátu. Spomenuté závery z decembra 2020 oddialili jeho používanie, ale reguláciu odobril aj Súdny dvor EÚ.

Nie je teda zatiaľ celkom jasné, čo Orbán získal tým, že sa summit vrátil k formulácii z decembra 2020. Fico v Bruseli priamo neodpovedal na otázku Pravdy, či sa dá v najbližšom období očakávať, že Maďarsku eurokomisia uvoľní nejaké peniaze, ako sa to stalo vlani v decembri.

„Ja nebudem hovoriť za pána Orbána. Mne to stačilo, keď som tam tú záverečnú vetu videl. Tam sú nastavené parametre, kedy môžete niekomu šliapnuť na krk,“ vyhlásil Fico s tým, že podľa neho je prístup k Maďarsku cez čiaru a že Orbán by sa nenechal vydierať.

Zastavenie eurofondov a vyplácania peňazí z plánu obnovy pre Budapešť však súvisí s tým, že eurokomisia vyhodnotila, že tamojšia vláda nedodržiava všetky pravidlá právneho štátu i s tým, že nedostatočne chráni využívanie financií z EÚ. Ak by zrazu Brusel tieto prostriedky uvoľnil, určite by sa proti tomu postavil Európsky parlament, ktorý musí ešte schváliť revíziu rozpočtu vrátane 50 miliárd pre Ukrajinu.

No na problematickú formuláciu z bodu 39. upozorňuje aj Daniel Hegedűs, expert na strednú Európu z organizácie German Marshall Fund.

„Úprimne povedané, ak bola eurokomisia za posledných 14 rokov v prípade Maďarska zaujatá, vždy to bolo v prospech Orbána. Tento jazyk, rovnako ako ten istý z decembra 2020, vytvára veľmi zlý imidž, pretože vyvoláva dojem, že členské štáty chcú umravniť a ponížiť EK,“ napísal na sociálnej sieti Linkedin Hegedűs.

Je dohoda na finančnej podpore pre Ukrajinu znakom, že EÚ si v súvislosti s ruskou vojnou dokáže udržať jednotu?

„Závisí to od toho, čo pod týmto pojmom rozumieme. Z geostrategického hľadiska väčšina krajín EÚ zdieľa rovnakú analýzu. Rusko je hrozba a treba sa s ňou vyrovnať. Kľúčovou otázkou je, čo to znamená. Už sme to videli pri energetických opatreniach, že krajiny majú iné perspektívy. Napríklad aj Maďarsko dostalo výnimku z ropných sankcií. Je zrejmé, že aj v súvislosti s vývozom zbraní existujú dôležité rozdiely. Niektoré krajiny sú ochotné zájsť ďalej ako iné. Jednou z kľúčových otázok bola teraz pomoc Ukrajine. Maďarsko blokovalo balík vo výške 50 miliárd eur, aby si udržalo svoje postoje v otázkach právneho štátu a získalo pomoc z plánu obnovy. Takéto príklady sú však kľúčovou hrozbou pre jednotu EÚ,“ pripomenul pre Pravdu expert na európsku politiku Timo Miettinen z Helsinskej univerzity./agentury/

X X X

Nemecké mesto Postupim vydalo zákaz vstupu šéfovi rakúskych identitariánov Sellnerovi

Martin Sellner sa zúčastnil na schôdzi pravicových extrémistov, ktorá sa uskutočnila minulý rok v novembri.

Nemecké mesto Postupim iniciovalo zavedenie zákazu vstupu na svoje územie pre známeho krajne pravicového aktivistu a šéfa rakúskych identitariánov Martina Sellnera. Dôvodom má byť jeho účasť na kontroverznej schôdzke pravicových extrémistov, ktorá sa v tomto meste uskutočnila vlani v novembri, informuje TASR podľa nedeľňajšej správy agentúry DPA.

„V piatok začalo hlavné mesto (spolkovej krajiny Brandenbursko) Postupim súdne konanie s cieľom zrušenia slobody pohybu rakúskeho občana Martina Sellnera,“ uviedli v nedeľu predstavitelia mesta prostredníctvom svojho hovorcu.

Sellner je zakladateľom krajne pravicového Identitariánskeho hnutia v Rakúsku. Zákaz jeho vstupu do Postupimu ohlásil starosta tohto mesta blízko metropoly Berlín Mike Schubert na demonštrácii, ktorá sa tam konala v sobotu, spresnila postupimská tlačová služba.

Odhalenia o stretnutí vyvolali vlnu protestov

Vlnu protestov v Nemecku vyvolali nedávne odhalenia nezávislého investigatívneho portálu Correctiv o tajnom stretnutí pravicových extrémistov vrátane vysokopostavených činiteľov krajne pravicovej strany Alternatíva pre Nemecko (AfD), na ktorom sa údajne diskutovalo o plánoch na „remigráciu“, respektíve masové deportácie migrantov a „neasimilovaných občanov“. Takéto deportácie by sa podľa účastníkov mali týkať nedostatočne prispôsobených migrantov vrátane tých, ktorí sú držiteľmi nemeckých pasov.

K tomuto odhaleniu a následnej vlne protestov došlo v období, keď v krajine narastajú preferencie AfD, a to pred troma dôležitými krajinskými voľbami. Tie sa uskutočnia v septembri vo východonemeckých spolkových krajinách Durínsko, Sasko a Brandenbursko.

Práve Sellner pritom na tejto schôdzke označil tri skupiny obyvateľstva, na ktorých sa má tzv. „remigrácia“ vzťahovať: žiadateľov o azyl, cudzincov s právom na prechodný pobyt a „neasimilovaných občanov“, pripomína DPA.

Poslanci AfD tam neboli jediní

Ďalšími účastníkmi tejto schôdzky boli okrem poslancov AfD aj niektorí predstavitelia stredopravicových kresťanských demokratov (CDU) a ultrakonzervatívneho zoskupenia Únia hodnôt (WerteUnion).

Predstavitelia mesta Postupim sa následne stretli s nemeckými bezpečnostnými orgánmi na konzultáciách, či Sellnerove vyjadrenia na spomenutej schôdzke predstavujú hrozbu pre bezpečnosť a verejný poriadok, a ako sa dá pomocou „ústavných prostriedkov“ zabrániť ich zopakovaniu.

Samotný Sellner medzičasom už avizoval, že proti akýmkoľvek zákazom vstupu do Nemecka podnikne právne kroky, aktuality.sk

X X X

Pápež František: Príliš veľa ľudí čelí vykorisťovaniu

Pápež František počas pravidelnej nedeľnej modlitby Anjel Pána uviedol, že na boj proti nenávisti je potrebná tolerancia a bratstvo.

Pápež František počas svojej pravidelnej nedeľnej modlitby Anjel Pána vyzval na zastavenie obchodovania s ľuďmi s tým, že „príliš veľa ľudí čelí vykorisťovaniu“. TASR o tom informuje na základe správy agentúry ANSA.

František vo svojej modlitbe uviedol aj to, že na boj proti nenávisti a vojne je potrebná tolerancia a bratstvo. Mier označil za zodpovednosť celého ľudstva, bratstvo zas za kotvu ľudskej spásy.

„Život má nesmiernu hodnotu, poďme sa preto preniesť cez naše ideologické vízie,“ dodal pápež.

František tiež poprial ľuďom k Novému lunárnemu roku v Číne. Pomodlil sa aj za obete lesných požiarov v Čile, ktoré si v nedeľu vyžiadali najmenej 46 obetí na životoch, aktuality.sk

X X X

Slovensko ako rovnostársky raj na zemi? Koľko majetku vlastní 1 percento a 10 percent najbohatších ľudí

 Rovnostársky raj na zemi. To je Slovensko z pohľadu viacerých ukazovateľov ekonomickej nerovnosti. Či už ide o príjmovú, alebo majetkovú nerovnosť, naša krajina v medzinárodnom porovnaní patrí medzi tie, kde sú nožnice medzi chudobnými a bohatými roztvorené najmenej.

Iba nedávno verejnosť zaujalo porovnanie majetku domácností z dielne Európskej centrálnej banky. Ukázalo, že mediánová domácnosť na Slovensku je bohatšia ako tá v Nemecku. Pre mnohých je to prekvapujúce zistenie, ktoré má však vysvetlenie: je to vďaka majetku „ukrytému“ vo vlastníctve nehnuteľností na bývanie. Až deväť z desiatich ľudí totiž vlastní svoj byt či dom. V spomínanom Nemecku to tak nie je, oveľa viac ľudí totiž býva v prenajatom.

 Práve vlastné bývanie spôsobuje, že Slovensko je jednou z najrovnostár­skejších krajín nielen spomedzi európskych, ale aj svetových krajín. Často sa vyjadruje nerovnosť takzvaným Gini koeficientom. Používa rozpätie od 0 do 1. Čím bližšie nule, tým je krajina rovnostárskejšia, a čím bližšie číslu jeden, tým je viac nerovná.

Existuje však ešte jeden zdroj čísiel, ktorý ide hlbšie ako spomínaný Gini koeficient. Upozornil naň analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš. Údaje z databázy World Inequality Database popisujú, koľko majetku vlastní najbohatšie percento ľudí, najbohatších 10 percent či spodných 50 percent. Podľa týchto dát je Slovensko druhou krajinou s najnižšou úrovňou nerovnosti na svete. Desať percent najbohatších vlastní najviac v afrických štátoch, Brazílii, Mexiku, Thajsku či Rusku.

Najrovnejší medzi rovnými

Ideálne je však porovnávať relatívne podobné krajiny, nie africké či ázijské štáty. Pozrime sa na porovnanie majetku najbohatších spomedzi susedných krajín Slovenska. Maďarsko, Poľsko, Rakúsko či Česko sú krajiny, ktoré takisto patria k tým relatívne rovnostárskejším v Európskej únii (EÚ). Najmajetnejších 10 percent najviac vlastní v Maďarsku – až 67 percent celkového bohatstva. Nasleduje Poľsko a Rakúsko s takmer 62 percentami, Česko s 59 percentami a až potom Slovensko s takmer 50 percentami.

Aký majetok vlastní jedno percento najbohatších? Opäť je to na Slovensku najmenej – niečo nad 17 percentami. Viac vlastní táto hŕstka ľudí v Česku – 27 percent, v Rakúsku a Poľsku zhodne 30 percent všetkého majetku. Najviac je to v Maďarsku – 33 percent.

Slovensko tak aj v porovnaní so susedmi vyčnieva – bohatstvo je u nás rozdelené najrovnostárskejšie spomedzi rovnostárskych krajín.

Pre korektnosť treba uviesť, že napríklad dáta za Slovensko pochádzajú z prieskumov, pričom údaje za Česko a Maďarsko sú z daňových priznaní, čo je zrejme presnejší zdroj informácií.

 Ďalším zaujímavým faktom je, že od roku 1995 do roku 2010 sa podiel majetku top 10 percent pohyboval na úrovni 40 percent, no odvtedy vyskočil takmer na 50 percent.

Jednoduché odpovede neexistujú

Intuitívne tieto poznatky navádzajú k tomu myslieť si, že ide o dobrý stav spoločnosti. „Byť rovnostárskou spoločnosťou však nutne nemusí byť iba žiaduci stav. Prosperujúcejšie ekonomiky majú zväčša vyššiu mieru nerovnosti. Spravodlivé rozdelenie príjmu a bohatstva by malo zohľadňovať a oceňovať šikovných a snaživých,“ upozorňuje analytik Kočiš.

„V zásade existuje konsenzus, že priveľká nerovnosť je pre spoločnosť aj ekonomiku škodlivá, ale zároveň ľudia nechcú žiť v úplne rovnostárskej spoločnosti, kde sa všetko delí rovnakým dielom. Nakoľko má byť však spoločnosť rovnostárska, je ale politická otázka,“ myslí si analytik Tatra banky Tibor Lörincz.

„Zjednodušovanie problematiky nerovnosti do polohy porovnania jednotlivcov voči miliónom alebo miliardám ľudí často opomína fakt, že bohatstvo jednotlivcov tvoria najmä podiely v spoločnostiach, ktoré dávajú prácu (stá)tisícom ľudí po celom svete a miliardám prinášajú pridanú hodnotu v podobe služieb alebo tovarov,“ pokračuje Kočiš.

 Zástancovia nerovnosti argumentujú, že keď sa darí najbohatším, tak sa darí všetkým. Metaforicky, príliv zdvíha všetky lode, ako vravel americký prezident J. F. Kennedy.

„Ideológia ekonomického liberalizmu argumentuje, že zdaňovanie bohatstva demotivuje, naopak, koncentrácia bohatstva umožňuje investovať do rastu, z ktorého bude profitovať každý, to znamená dvíhať prosperitu každého. Argumentujú i tým, že časť prostriedkov používajú i na charitatívne ciele. Inými slovami, plátajú zlyhania štátu napríklad i v dôsledku nízkych daňových príjmov,“ hovorí exministerka financií za stranu SDĽ Brigita Schmögnerová.

Téma nerovnosti je komplexnou a komplikovanou témou, pri ktorej nenájdeme jednoduché odpovede. Panuje však zhoda, že extrémna príjmová a majetková nerovnosť krajine škodí.

„Plodí rôzne druhy chudoby: nielen príjmovú chudobu, ale aj energetickú, dopravnú, environmentálnu či digitálnu chudobu. Chudoba sa často dedí a tým vylučuje časť spoločnosti na jej okraj. Toto môže mať vážne dôsledky – napokon sme svedkami nárastu sily krajných pravicových strán aj v Európe. Inými slovami ekonomická nerovnosť je rizikom pre bezpečnosť, ako aj pre demokraciu,“ argumentuje Schmögnerová.

Podľa nej každý vzdelanejší ekonóm vie, že vysoká koncentrácia bohatstva je kontraindikátorom rastu. „Obmedzuje kúpyschopný dopyt ako dôležitý faktor hospodárskeho rastu. Vysoká koncentrácia bohatstva okrem toho plodí taký spôsob života, ktorý ohrozuje ochranu životného prostredia a prispieva ku klimatickým zmenám,“ dodáva v súčasnosti prezidentka občianskeho združenia Progresívne fórum.

Ďalším negatívom môže byť, že aj šikovní, no chudobní ľudia sa nemôžu vymaniť z chudoby a rozvinúť svoj potenciál v prospech seba a celej spoločnosti. Práve im by mal štát zabezpečiť „pôdu pod nohami“, aby sa mohli rozvíjať. Ide v skratke najmä o dávky v núdzi, v nezamestnanosti alebo rodičovskú podporu či vyššie dane pre bohatých, ktoré by čiastočne financovali život chudobnejším.

Pre štáty je dôležité, aby na jednej strane zabezpečili sociálnu spravodlivosť, no na druhej strane nesmú „vyzmizíkovať“ motiváciu pracovať, inovovať a riskovať. „Vyššie zdanenie bohatstva u bohatých a nižšie zdanenie príjmov u nízkopríjmových obyvateľov sa ponúkajú ako logický záver. Vo väčšej miere pochopiteľne najmä medzi ľavicovo zmýšľajúcimi ekonómami a politikmi. Na druhej strane je tu otázka následnej motivácie ďalej tvoriť hodnoty a samotnej realizácie opatrení – teda transferu bohatstva a v neposlednom rade aj následnej neprimeranej optimalizácie daňových základov,“ zamýšľa sa na záver Kočiš./agentury/

X X X

Útoky v Červenom mori nútia kupcov hľadať iné zdroje ropy

Niektoré európske rafinérie uprednostnili dodávky zo Severného mora a Afriky. Oproti tomu vývoz ropy zo Spojených štátov do Ázie klesol.

Nebezpečná situácia v Červenom mori a rastúce sadzby za nákladnú dopravu nútia kupcov, aby hľadali iné zdroje ropy, keďže počet tankerov smerujúcich cez Suezský prieplav klesá. TASR o tom informuje na základe správy Bloomberg.

Útoky na obchodné lode v Červenom mori rozdeľujú trh s ropou, pričom jeden obchodný región sa sústreďuje okolo Atlantiku a druhý zahŕňa Perzský záliv, Indický oceán a východnú Áziu. Medzi týmito oblasťami existuje stále presun, ale cez dlhšiu a nákladnejšiu trasu, okolo južného cípu Afriky. Najnovšie nákupné modely pritom naznačujú, že prepojenie medzi týmito regiónmi slabne.

Podľa obchodníkov niektoré rafinérie v Európe minulý mesiac namiesto nákupu irackej ropy uprednostnili dodávky zo Severného mora a Afriky. V Ázii viedol prudký nárast dopytu po rope k strmému zvýšeniu spotových cien v polovici januára. Vývoz ropy z USA do Ázie sa medzitým minulý mesiac oproti decembru prepadol o viac ako tretinu, ukázali údaje o sledovaní lodí od spoločnosti Kpler.

Situácia nie je trvalá

Fragmentácia trhu s ropu nebude trvalá, ale momentálne sťažuje krajinám diverzifikáciu dodávok. V prípade rafinérií to obmedzuje ich flexibilitu pri reakcii na rýchlo sa meniacu dynamiku trhu a v konečnom dôsledku to môže znížiť ich marže. Hľadanie rovnováhy medzi bezpečnosťou dodávok a maximalizáciou zisku je tak veľmi náročné.

Tranzit ropných tankerov cez Suezský prieplav klesol v decembri oproti novembru o 23 % podľa správy Kpler z 30. januára. Tento pokles bol ešte výraznejší v prípade skvapalneného ropného plynu LPG (o 65 %) a skvapalneného zemného plynu LNG (o 73 %).

Situácia najviac ovplyvnila paliva z Indie

Na produktových trhoch to najviac ovplyvnilo toky nafty a leteckého paliva z Indie a Blízkeho východu do Európy a dodávky európskeho vykurovacieho oleja a benzínu do Ázie.

Sadzby pre tankery do severozápadnej Európy od polovice decembra zároveň vyskočili približne o polovicu, uviedla spoločnosť Kpler.

„Diverzifikácia je stále možná, ale za vyššiu cenu,“ poznamenal Giovanni Staunovo, komoditný analytik UBS Group. Dodal, že ak to nemôže byť prenesené na konečného spotrebiteľa, zníži to marže rafinérií.

Analytici neočakávajú, že situácia v Červenom mori povedie k dlhodobému preskupeniu tokov ropy, ale upozorňujú, že nemožno ani očakávať vyriešenie konfliktu v blízkej budúcnosti. Namiesto toho existuje značné riziko ďalších problémov, najmä po útoku jemenských militantov na tanker prepravujúci ruské palivo koncom januára. Tento útok prekvapil, pretože militanti podporovaní Iránom predtým naznačili, že ruské a čínske lode nebudú ich terčom, aktuality.sk

X X X

Francúzsko vyzýva Senegal, aby vyhlásilo nový termín prezidentských volieb

Senegalský prezident oznámil odklad, s tým, že poslanci parlamentu preverujú činnosť sudcov Ústavnej rady. Nový dátum prezidentských volieb nie je zatiaľ zverejnený.

Francúzsko v nedeľu vyzvalo senegalskú vládu, aby čo najskôr v krajine usporiadala prezidentské voľby. Senegalský prezident Macky Sall oznámil ich odklad v sobotu len niekoľko hodín pred začiatkom oficiálnej predvolebnej kampane. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

„Vyzývame orgány, aby ukončili neistotu spojenú s harmonogramom volieb, a usporiadali ich čo najskôr podľa pravidiel senegalskej demokracie,“ uviedlo francúzske ministerstvo zahraničia vo vyhlásení.

Sall v sobotu uviedol, že výnos o vypísaní volieb zrušil v súvislosti s tým, že poslanci parlamentu preverujú činnosť dvoch sudcov Ústavnej rady, ktorých integrita vo volebnom procese bola spochybnená. Dodal, že bude iniciovať celoštátnu diskusiu, ktorá by viedla k vytvoreniu podmienok pre slobodné, transparentné a inkluzívne voľby. Predpokladaný dátum ich konania však neuviedol.

Vyzývajú občanov, aby protestovali

Opoziční prezidentskí kandidáti zároveň v nedeľu vyzvali obyvateľov, aby sa zúčastnili demonštrácie v senegalskom hlavnom meste Dakar. Dodali, že aj napriek oficiálnemu odkladu začnú viesť kampaň.

AFP dodala, že ide o vôbec prvý odklad prezidentských volieb v Senegale od roku 1963, keď táto africká krajina získala nezávislosť. Senegal je tradične považovaný za vzácny príklad stabilnej demokratickej krajiny v západnej Afrike.

Svoje znepokojenie po odklade volieb vyjadrili aj Spojené štáty a Hospodárske združenie západoafrických štátov (ECOWAS). Taktiež vyzvali na ich urýchlené usporiadanie, aktuality.sk

X X X

Katarína Krajčovičová z Času nádejí: Točili sme scény z pracovného tábora v Seredi a keď som prišla domov, spamätávala som sa z toho (rozhovor)

 Herečka Katarína Krajčovičová je vďačná, že jej prvá väčšia herecká skúsenosť bola v dobovom seriáli.

Má za sebou epizódne postavy v Paneláku, Svätom Maxovi či v Druhej šanci a aktuálne ju môžu diváci vidieť v novom seriáli RTVS s názvom Čas nádejí. Katarína Krajčovičová však ešte chystá aj projekt s Dominikou Kavaschovou a od februára začína v škole skúšať divadelné predstavenie.

Diváci vás môžu vidieť v nových epizódach seriálu RTVS s názvom Čas nádejí – budete priateľka syna hlavných postáv. Aké bolo zahrať si v takejto dobovke?

Neopísateľné. Som vďačná, že moja prvá väčšia herecká skúsenosť mohla byť práve v tak kvalitnom projekte. Príbeh je vďaka pani Scarlet Čanakyovej nádherný, pestrý, má myšlienku, odkaz, je plný lásky, bolesti, vzťahov, života, smrti a mnoho iného. V dobovkách sa prenesiete do úplne iného sveta a vtedy si uvedomíte, i keď je tam aj 100-ročný rozdiel s dnešnou dobou, že tie príbehy života sa stále opakujú…

X Ako vnímate dané obdobie?

V prvej sekunde mi bohužiaľ napadli iba tie negatívne udalosti. Je dôležité o tom hovoriť a pripomínať si históriu. Ale, samozrejme, nebolo vtedy všetko iba zlé. Každá doba má svoje pozitíva a negatíva.

X Točili ste psychicky náročné scény v koncentračnom tábore. Cítili ste tlak okolností z minulosti?

Určite. Už len tie scény, rekvizity, kostýmy, už z toho vie mať človek zimomriavky a keď si ešte začnete uvedomovať tie príbehy…

X Ako ste sa po filmovaní dokázali dostať do mentálnej pohody?

Počas 4 dní sme točili od rána do večera scény z pracovného tábora v Seredi a keď som prišla domov, ešte som sa z toho pár dní spamätávala, lebo sa mi to spätne vracalo. Ale v rámci herectva sa musíte naučiť vedieť strihnúť, keď dohráte, inak vás to pohltí.

 X Ako sa vám točilo s hercami, ktorí v seriáli účinkujú a priamo pred kamerami starnú a prežívajú útrapy daných rokov?

Veľmi príjemne. Sú to úžasní herci, ktorí ma inšpirujú a veľa som sa naučila.

X Seriál sa čoraz viac porovnáva s Dunajom. Videli ste ho? Je vôbec podľa vás vhodné/možné porovnávať takéto dva seriály?

Je to úplne o niečom inom. Nemyslím si, že by sa tieto projekty mali medzi sebou porovnávať, lebo sú to odlišné formáty, príbehy, princíp natáčania… Tým, samozrejme, nechcem dehonestovať seriál Dunaj, len je to iné. Myslím si, že spoločné majú to, že sú z dobového prostredia a odzrkadľujú fungovanie v danej dobe. Myšlienka na Čas nádejí vznikla už pred 13-timi rokmi. Je to inšpirované skutočnými udalosťami z danej doby.

 X Divákov ste ohromili aj v novej vianočnej rozprávke Tri zlaté dukáty. Ako ste sa dostali k hlavnej úlohe v nej?

Neviem, či som ich ohromila, ale je to veľmi milé počuť (smiech). Cez castingovú directorku Dajen Blatnickú som bola pozvaná na casting, na ktorom bol ešte nebohý pán Parnický. Po tej tragédii sme nevedeli, čo sa s projektom stane, až sa ho nakoniec ujala režisérka Mariana Čengel Solčanská, u ktorej som znova absolvovala casting a nejako to vyšlo.

X Zahrali ste si rovno princeznú cestujúcu v čase. Ako sa vám pozdával príbeh?

Neskutočne sa mi páčil. Naozaj som bola nadšená, že to nie je ten úplne klasický rozprávkový príbeh. Nie je to celé v romantických tónoch, sú tam aj realistické prvky, je tam zobrazená história skrz vynálezy, reč, spôsoby danej doby, sú tam aj humorné prvky, ale samozrejme aj láska ako v každej správnej rozprávke, ale nie je na prvú. Bola som šťastná, že je v rozprávke scéna, kde žena, teda Júlia, žiada muža, Jura, o ruku, ale veľmi elegantne a nenásilne. A tým sa išlo proti zaužívaným spoločenským konvenciám. Samozrejme je to už v dnešnej dobe bežnejšie, ale ak to porovnáme s minulosťou… O to viac ma tešilo, že je to zobrazené v rozprávke, kde sa očakáva, že sa stane naopak.

X Vianočné rozprávky sú u nás čoraz populárnejšie. Stretli ste sa po jej odvysielaní s tým, že by vás ľudia viac spoznávali?

Úprimne, neviem identifikovať, či sa na mňa ľudia na ulici pozerajú len tak, alebo je za tým myšlienka, že „hmm, ona tuším hrala princeznú“ (smiech). Ale chodia mi veľmi milé správy od ľudí, ktorých osobne nepoznám. A moji známi mi to povedia skôr osobne.

X Veľkou oporou vám bola režisérka Mariana Čengel Solčanská. V čom a ako vám pomohla?

V prvom rade som jej veľmi vďačná, že mi dala príležitosť. Áno, veľmi mi pomohla a veľa ma naučila herecky aj ľudsky. Naučila ma viac cítiť a vnímať kameru, dávala mi rady pri zobrazovaní charakteru, ukázala mi aj isté princípy, ktoré sa v tomto filmovom prostredí používajú, bola mi oporou ako človeku, takže veľmi som vďačná, že som s ňou mohla pracovať.

X Ako ste si sadli s hereckým partnerom Ladislavom Bédim?

Laci bol úžasný. Je to veľmi láskavý človek, nehovoriac o tom, aký to je úžasný herec.

X V príbehu vidieť veľmi pekné scenérie. Ako sa vám natáčalo v prírode? Zažili ste nejakú pamätnú ne/príjemnú situáciu?

Mali sme nádherné lokácie. Som rada, že sa v rozprávke zobrazila krása slovenskej prírody. Každá scéna, ktorú sme točili v exteriéri, bola pre mňa pamätná, lebo už to okolie robilo čaro. Ale asi najviac mi zarezonovala posledná scéna, ktorú som už spomínala, kde Júlia požiadala Jura o ruku pri nádhernom západe slnka. Tá sa mi tak vryla do srdca, keď sa spojila príroda s láskou, že táto scéna je pre mňa čarovná. Som trochu romantik (smiech).

 X Dočítala som sa, že veľké vrstvené šaty vám robili problém. Zahrali by ste si nejakú postavu v podobnom kostýme opäť?

Samozrejme. Keď výsledok stojí za to, tak sa to dá zvládnuť, len tomu nesmiete podľahnúť a jednoducho sa hecnúť a snažiť sa nemyslieť na to, že nie ste úplne v komforte.

X Príbeh sledovali aj naši českí susedia. Vidíte svoj potenciál aj v účinkovaní a v tvorbe tam?

To, či mám na to potenciál, musia posúdiť oni, ale vždy to bol jeden z mojich hereckých snov byť súčasťou českej, či už filmovej alebo divadelnej produkcie.

X Čomu sa venujete aktuálne? Točíte komediálny seriál s Dominikou Kavaschovou – to je trochu iné od vianočnej rozprávky a historickej drámy… Čím vás to oslovilo?

Nedávno som dotočila seriál Priveľa lásky pre Jojku, čo je taká psychologická dráma. Seriál s Dominikou ešte stále točím. Oslovil ma scenár, je to výborne napísané, je to vtipné aj dramatické. Samozrejme, je to iné ako Tri zlaté dukáty, Čas nádejí a Priveľa lásky. Je to komediálny žáner, ktorý tiež milujem a málo sa takýchto projektov v tomto žánri robí, pretože je to ťažké dobre spracovať. A po týchto projektoch je komédia pre mňa ako za odmenu.

X Ktorým smerom (komédia, dráma…) by ste sa chceli viac uberať?

Všetkými. Som typ človeka, ktorý chce všetko vyskúšať a zažiť, takže ak by to bolo vyvážené, budem najšťastnejšia.

X Ste na „začiatku“ kariéry a slušne sa to rozbieha. Je postava/úloha, ktorú by ste si raz chceli zahrať?

Najradšej by som si zahrala čo najširšie spektrum charakterov postáv. Ale veľmi ma lákajú záporné, zákerné postavy, ktoré musíte ako herec vedieť obhájiť, pretože nikto nie je iba zlý a iba dobrý. Ale globálne ma láka stvárniť postavy, ktoré nie sú podobné môjmu charakteru, pretože sa tým pádom snažím vidieť ich iný pohľad a názor a snímať sa ho skrz postavu zobraziť, aktuality.sk

X X X

Bez Djokoviča je hneď pohroma. V Srbsku píšu o ponížení, Slováci im uštedrili jednu z najkrutejších prehier

Pre srbských daviscupových reprezentantov bolo Kraljevo nedobytnou pevnosťou. Slovenskí tenisti však v hale Ibar uštedrili piatemu tímu rebríčka jednu z najkrutejších domácich prehier.

 Slováci sa radujú z postupu na finálový turnaj.

Po triumfe 4:0 si premiérovo zahrajú v skupinovej fáze finálového turnaja, Srbov čaká v septembri baráž o udržanie sa v prvej svetovej skupine.

Zaskakujúci kapitán slovenského tímu Ľubomír Kurhajec už po štvrtkovom žrebe prognózoval, že v Kraljeve by sa mohlo zrodiť prekvapenie na úkor vlaňajšieho semifinalistu.

Bol rád, že začne Lukáš Klein, ktorý sa na turnajoch v Austrálii prezentoval v úvode sezóny vo výbornom svetle.

Jeho víťazstvo nad srbskou jednotkou Miomirom Kecmanovičom bolo podľa Kurhajca tým správnym stimulom pre Alexa Molčana.

 „Všetko klaplo na 120 percent. Kleinik to super odštartoval a dopomohol Alexovi Molčanovi k tomu, že bol v dueli proti Dušanovi Lajovičovi viac ‚zažratý‘.

Prehral síce prvý set, no potom súpera prevalcoval. Príkladne bojoval a odviedol kus dobrej práce. Chcel by som vyzdvihnúť celý kolektív.

Dôležité bolo, že všetci verili vo víťazstvo. Nemalú zásluhu na skvelom úspechu má aj Tibor Tóth, ktorý pre chorobu nemohol sedieť na kapitánskej lavičke. Nesmiem samozrejme zabudnúť ani na osvedčený realizačný tím,“ zdôraznil Kurhajec.

Slováci postúpili na finálový turnaj na piaty pokus. V roku 2019 prehrali v kvalifikácii v bratislavskom NTC s Kanadou 2:3. O 13 mesiacov neskôr podľahli v tom istom tenisovom stánku Česku 1:3.

 V marci 2022 doma poriadne potrápili Taliansko, no napokon podľahli úradujúcemu šampiónovi 2:3. Vlani nestačili v Groningene na Holandsko 0:4.

„Je skvelé, že sa nám konečne podarilo prelomiť smoliarsku sériu. Vyhrať 4:0 v Srbsku, to je fantázia. Postup na finálový turnaj je o to krajší, že v Kraljeve sme neboli favoritmi.

Po premenenom mečbale vo štvorhre sme cítili neskutočnú eufóriu, na tie momenty človek nezabudne do konca života,“ vyznal sa deblový špecialista Igor Zelenay.

Srbské médiá boli z výkonu svojich tenistov zhrozené, hovoria o debakli i šoku:

 Blic: „Srbi utrpeli v dueli proti Slovensku v Kraljeve debakel. Natíska sa otázka, čo by bolo so srbským tenisom, keby nemal Novaka Djokoviča. Podľahnúť 0:4 tímu, ktorý nemá ani jedného hráča v prvej svetovej stovke, je blamáž.“

Kurir: „Nie je v tíme Novak a hneď sú problémy. Slováci v Kraljeve ponížili srbskú daviscupovú reprezentáciu a uštedrili jej potupnú prehru.“

Sportski Žurnal: „Šok v Kraljeve. Slováci eliminovali Srbov a postúpili na finálový turnaj. Rozhodujúci tretí bod získali Klein so Zelenayom.“

Dnevnik: „Srbský daviscupový tím neuspel v kvalifikácii, v Kraljeve zahanbujúcim spôsobom prehral so Slovenskom.“

Danas: „Srbsky kapitán Viktor Troicki sa po prehre so Slovenskom dušoval, že jeho tím hral vlani dobre aj bez Novaka Djokoviča. V Kraljeve však teraz dostal na frak.“

 V skupinovej fáze finálového turnaja sa predstaví 16 tímov, ktoré rozdelia do štyroch štvorčlenných skupín.

Dva najlepšie z každej z nich postúpia do novembrovej vyraďovacej fázy v Malage. Účasť v skupinovej fáze mali v predstihu istú vlaňajší finalisti Taliansko a Austrália i Španielsko s Veľkou Britániou ako držitelia voľných kariet.

Okrem Slovenska si v kvalifikácii už zabezpečili postup Kanada, Holandsko, Nemecko, USA, Brazília a Fínsko. O zostávajúcich piatich účastníkoch sa rozhodovalo v nedeľu./agentury/

X X X

Kauza Slavia či posily: Nie sme spokojní, znie zo Slovana. Rodrigues už ponúkol ukážku svojej divokej povahy

 Slovan má za sebou generálkou pred jarnou časťou sezóny, na Tehelnom poli privítal slovinský tím NK Bravo Ľjubľana. Po priemernom zápase, do ktorého naskočila aj nová kontroverzná posila, zazneli kritické slová priamo z vnútra klubu.

 Okolo novej posily belasých sú veľké kontroverzie.

Podľa asistenta trénera Borisa Kitku videli diváci v poslednom prípravnom dueli pred začiatkom Niké ligy iba rutinný výkon. „Videli sme priemerný zápas s množstvom chýb, vyplývajúcich aj z ťažkého terénu.

Hľadali sme súpera, ktorý by sa systémovo trochu približoval Sturmu Graz, na poslednú chvíľu je to však náročné,“ narážal Kitka na pôvodne plánovaného súpera, ktorým mala byť pražská Slavia.

Z toho však zišlo, keď belasí odohrali na sústredení v Katare zápas proti ruskému Dynamu Moskva. Český tím následne dohodnuté federálne derby zrušil.

 Kitkovi bolo ľúto, ako to celé dopadlo. „Áno, ale my sme neboli tí, kto zápas nejakým spôsobom znegoval. Pre mňa boli niektoré veci za hranou, ale nechcem k tomu viac povedať.

Čo sa týka vyjadrení, rešpektujem to. Bol to názor nejakého človeka, ku ktorému sa nechcem vyjadrovať. To je z mojej strany všetko,“ nechcel Kitka rozpitvávať kauzu okolo zrušeného duelu.

K aktivite na prestupovom trhu povedal viac. Očakávania boli vyššie u fanúšikov, no aj od obhajcu slovenského ligového titulu. „Nechcem rozprávať hlúposti, budem úprimný.

Určite nie sme spokojní. Čakalo sa veľa, možno sa nám ešte niečo podarí, ale predstavovali sme si viac, poviem to rovno.

Verím, že tréner Weiss si ešte sadne s vedením a nájde to najlepšie riešenie pre Slovan. Musíme byť sebakritickí, určite potrebujeme väčšiu hráčsku kvalitu.

Nie všetky prestupy sa nám podarili,“ priznala pravá ruka trénera Weissa.

Do zápasu proti NK Bravo naskočil aj nový útočník Gerson Rodrigues, ktorý prišiel z Dynama Kyjev s povesťou problémového hráča s temperamentnou povahou.

 Tú ukázal aj počas jeho debutu na Tehelnom poli, po jednom z rohových kopov ho museli upokojovať hneď traja spoluhráči. Gerson čelí v Luxembursku obvineniam v troch prípadoch napadnutia, hrozia mu až dva roky za mrežami.

Toho, že nová akvizícia do ofenzívy nie je žiadne neviniatko, si je vedomý aj Kitka. „Niektoré veci nám neprináleží komentovať, no sú veci, ktoré patria k jeho osobe.

My môžeme zmeniť iba to, ako sa bude správať u nás. Ak ho tu zvládneme, všetko z minulosti bude zabudnuté.

Keby sme niečo nezvládali, budeme to riešiť interne,“ uviedol s tým, že nie je fér, aby komentoval problémy hráčov z minulosti./agentury/

X X X

Budú z rivaliek takmer susedky? Shiffrinová zvažuje veľký presun, obzerá sa po pozemku na náhornej plošine

Duely Petry Vlhovej a Mikaely Shiffrinovej už roky spestrujú zimné mesiace fanúšikov lyžovania. Podľa rakúskeho denníka Kleine Zeitung americká hviezda zvažuje sťahovanie do Európy, čo by dávalo zmysel hneď z niekoľkých dôvodov.

 Americká lyžiarska hviezda často navštevuje Horné štajersko. Shiffrinová zvažuje, že sa usadí na náhornej plošine Dachstein. Vraj si už hľadá dom alebo stavebný pozemok.

Také fámy podľa denníka kolujú v mestečku Ramsau. Tu už roky žije aj najúspešnejší rakúsky olympionik Felix Gottwald. Starosta Ramsau Ernst Fischbacher potvrdil, že hviezdna lyžiarka je v mestečku častým hosťom.

„Áno, Mikaela Shiffrinová často trávi čas v našej komunite, čo nás samozrejme veľmi teší. Ale zatiaľ som nepočul, že by tu chcela niečo stavať. Neevidujeme ani žiadnu žiadosť,“ uviedol.

 Zvesti o sťahovaní tak pravdepodobne majú korene vo vzťahu Shiffrinovej a nórskeho lyžiara Aleksandera Aamodta Kildeho. Ten má blízky vzťah k miestnej rodine Mitterovcov.

„Aleksander s nami žil ako malý chlapec,“ hovorí Wolfgang Mitter, bývalý generálny sekretár Svetového pohára v severských disciplínach.

Jeho syn Christian pôsobí ako tréner žien v Nórskom lyžiarskom zväze a ďalší syn Mark je súčasťou tímu Shiffrinovej.

„V Ramsau sme veľmi často, pretože je to veľmi dôležité pre preteky v Lienzi, Kransjkej Gore a Zauchensee. V Reiteralme máme tiež najlepšie tréningové podmienky,“ tvrdí Mark.

 Lyžiarsky americko-nórsky pár sa v Hornom Štajersku ukázal aj nedávno po pretekoch v USA. Shiffrinová a Kilde bývali u Christiana Mittera.

Ramsau je totiž iba pár hodín jazdy autom od Innsbrucku, kde sa nachádza byt Kildeho, ktorý v rakúskom meste žije. Zaľúbenci by to tak k sebe mali bližšie ako z Ameriky, kde má svoj domov Mikaela.

Väčšina pretekov Svetového pohára sa navyše koná v Európe. Shiffrinová sa v Innsbrucku nachádza aj teraz, keď absolvuje rehabilitáciu po páde v Cortine.

Zároveň sa môže starať o Kildeho, ktorý po páde vo Wengene utrpel viaceré vážne zranenia.

Američanka by paradoxne mala bližšie aj ku svojej lyžiarskej súperke zo Slovenska Petre Vlhovej.

Ramsau sa nachádza neďaleko lyžiarskeho strediska Flachau, ktoré je od Bratislavy vzdialené okolo štyroch hodín cesty autom./agentury/

X X X

Z 30. miesta na vrchol pódia. Švajčiar predviedol v Chamonix famózne druhé kolo

Švajčiarsky lyžiar Daniel Yule triumfoval v nedeľnom slalome Svetového pohára v Chamonix.

 Daniel Yule v cieli ani sám neveril, že vyhral.

Na zjazdovke Verte vo francúzskom stredisku figuroval po 1. kole až na 30. mieste, no v druhom predviedol najlepšiu jazdu a zvíťazil o šestnásť stotín sekundy pred krajanom Loicom Meillardom.

Tretí skončil domáci Clement Noel (+0,18 s), ktorý neudržal líderskú pozíciu po úvodnom kole.

Yule dosiahol prvé víťazstvo v sezóne a siedme individuálne v kariére vďaka najlepšiemu času v druhom kole. Všetky triumfy zaznamenal v slalome, naposledy sa tešil 22. januára 2023 v Kitzbüheli.

 Švajčiar poskočil vďaka zisku 100 bodov na tretie miesto v klasifikácii disciplíny. Lídrom v poradí slalom zostal Manuel Feller, ktorý zvýšil náskok na druhého Nemac Linusa Strassera na 164 bodov.

Domáci Noel viedol po 1. kole, keď sa najlepšie vyrovnal s presadenými bránkami, vyšla mu hlavne stredná časť.

Najviac sa mu priblížil Haugan, ktorý mal manko 23 stotín. Menej ako pol sekundu (+0,40) strácal Feller, víťaz troch tohtosezónnych slalomov.

Strasser nenadviazal v úvodnom kole na predchádzajúce triumfy z Kitzbühelu a Schladmingu a bol až na 17. priečke (+1,24 s).

Štart druhého kola organizátori odložili o desať minút neskôr pre problémy s časomierou. Švajčiar Yule štartoval ako prvý, z upravenej trate vyťažil natoľko, že už ho nikto v súhrnom čase nezdolal.

Strasser chcel zaútočiť z priebežnej sedemnástej pozície, no nevyšla mu podľa predstáv ani druhá jazda a skončil na spoločnom 14. mieste spolu s Rakúšanom Johannesom Strolzom.

 Meillard bol piaty a dokázal sa najviac priblížiť Yulemu, keď stratil len 16 stotín. Líder po prvom kole Noel mal ešte na poslednom medzičase náskok.

V závere však olympijský šampión zo ZOH 2022 stratil, ale stačilo to rovnako ako v Schladmingu na pódium. Slovensko nemalo v súťaži zastúpenie.

V Chamonix sa mali v piatok a v sobotu konať aj zjazdy, no Medzinárodná lyžiarska federácia (FIS) ich zrušila pre nepriaznivé snehové podmienky a vysoké teploty.

Riadiaci orgán sa snažil nájsť náhradu za dva zjazdy v rovnakom termíne, no v časovej tiesni sa nenašlo žiadne vhodné riešenie./agentury/

  Podľa majiteľa obchodu so zbraňami to môže vysvetľovať zhoršená bezpečnostná situácia po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu, nárast však môže byť aj dôsledkom zmeny kategorizácie zbraní. Navyše, v posledných rokoch stúpol aj záujem o športovú streľbu.

Na Slovensku sa naposledy novelizovali pravidlá o zbraniach a strelive pred pár rokmi a pribudli s nimi aj povinnosti. Na zmenách začalo pracovať aj susedné Česko. Po viac ako mesiaci od masovej streľby na Karlovej univerzite v Prahe, vidieť konkrétne kontúry. Malo by sa pritvrdiť aj u nás? Držitelia zbraní sa prikláňajú k názoru, že pravidlá sú dostatočné a sprísňovať ich netreba, striktnejšie predpisy a zákazy by vraj len posilnili čierny trh.

Normy o držaní zbraní prišli na reč po pražskom masakri aj v Bratislave. Okrajovo ich spomenul minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas). „Ja si viem predstaviť aj otvorenie debaty o sprísnení legislatívy na držbu zbraní, pretože sa ukazuje, že bezpečnostná situácia nielen u nás, ale aj vo svete je iná ako pred piatimi rokmi,“ načrtol. Možnosti prevencie vidí aj vo vzdelávaní detí.

Česi zareagovali rýchlo

Česká polícia po útoku na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe potvrdila, že strelec si na miesto činu priniesol obrovský arzenál zbraní a munície, povolenie mal na osem zbraní z toho dve dlhé. Vláda premiéra Petra Fialu konala po tragédii, kedy útočník zabil 14 ľudí, promptne. Nový zákon o zbraniach a strelive schválila Snemovňa už koncom januára. Predajcom vznikla povinnosť hlásiť podozrivé obchody, umožňuje zabaviť zbrane kvôli bezpečnostnému riziku a skracuje aj lehotu na lekárske prehliadky držiteľov zbraní.

Držanie zbraní a streliva sa za posledné tri dekády na Slovensku viackrát menilo. K najzásadnejším legislatívnym zmenám došlo naposledy vo februári 2022 v rámci implementácie smernice Európskeho parlamentu a nariadení Európskej Komisie. Novinky začali platiť až po prechodnom období vo februári 2023. Dotkli sa najmä tých ľudí, ktorí si chceli zaobstarať alebo vlastniť ľudovo nazývané plynové pištole alebo revolvery, teda expanzné zbrane, ale aj takzvané flobertky. Na ich nákup treba odvtedy zbrojný preukaz alebo povolenie na nákup od polície a následne ich zaevidovať po čom polícia vydá preukaz zbrane. Nová vyhláška tiež upravila aké doklady musia mať pri sebe držitelia zbraní.

Podľa majiteľa obchodu so zbraňami v bratislavskej Petržalke Jozefa Vránskeho je držanie zbraní a streliva dostatočne upravené, keďže pri udeľovaní povolenia sa kladie dôraz na bezúhonnosť, spoľahlivosť, spôsobilosť na právne úkony, ale aj vek. Lekárskym posudkom sa zase preukáže zdravotná spôsobilosť. Pred skúšobnou komisiou sa musí ukázať, ako vie potenciálny majiteľ držať a nosiť zbraň z odbornej stránky.

 Možnosť vlastniť zbraň na Slovensku považuje predseda Zväzu vlastníkov strelných zbraní Ľudovít Miklánek za širokú, no nie za benevolentnú. Myslí si, že súčasné znenie zákona je vyvážené a netreba ho sprísňovať. Vidieť to podľa neho aj na štatistikách Eurostatu. Slovensko sa v rámci rebríčka nachádza medzi krajinami s najmenším počtom úmrtí po útoku strelnou zbraňou.

„Ako jediní v Európe máme obligatórne stanovené psychotesty, každý držiteľ zbrojného preukazu môže prísť o zbrane alebo zbrojný preukaz veľmi rýchlo už aj pri podozrení na najmenší problém z jeho strany. Polícia má na to všetky zákonné páky,“ priblížil Pravde. Zbrane by podľa neho určite nemali byť dostupné ľahko, no nedáva zmysel ich ani striktne obmedzovať, pretože to prispieva k rozširovaniu čiernemu trhu. „Ten je skutočným ohrozením bezpečnosti obyvateľov a štátu,“ pokračoval.

 Akoby sa vyzbrojila celá Spišská Nová Ves

Podľa posledných údajov ministerstva vnútra medziročne stúpol počet zbraní na Slovensku o približne 35-tisíc. Zjednodušene opísané, pribudlo ich toľko, ako keby mal po jednej zbrani každý z obyvateľov Spišskej Novej Vsi. „Na konci roka 2022 bolo evidovaných cca 407 000 kusov zbraní, z čoho bolo 11 480 kusov zbraní kategórie D. Ku koncu roka 2023 bolo celkom evidovaných cca 442 000 kusov zbraní, z čoho bolo už viac ako 27 000 zbraní kategórie D. Aj z uvedeného je možné predpokladať, že za nárastom počtu zbraní stojí novela zákona o zbraniach a strelive, ktorá priniesla povinnosť evidencie pre viacej druhov zbraní kategórie D, rovnako medziročne narástol počet zbraní kategórie B,“ spresnila hovorkyňa Prezídia Policajného zboru Denisa Bárdyová.

počet držiteľov zbrojného preukazu v roku 2022: cca 151 000, počet vydaných zbrojných preukazov (sk. A) v roku 2022: viac ako 11 800, počet zaevidovaných zbraní v roku 2022: cca 26 000, počet držiteľov zbrojného preukazu v roku 2023: cca 154 000, počet vydaných zbrojných preukazov (sk. A) v roku 2023: viac ako 15 500, počet zaevidovaných zbraní v roku 2023: cca 35 000.

K najčastejšie kupovaným zbraniam patrili predvlani expanzné zbrane kategórie D, ktoré sa ľudovo označujú ako „plynovky“. Po nich ľudia najviac vyhľadávali krátke samo nabíjacie zbrane kategórie B, teda pištole. Minulý rok sa poradie na prvých priečkach otočilo, a treťou najčastejšie evidovanou zbraňou bola dlhá opakovacia zbraň kategórie C, napríklad poľovné alebo športové guľovnice so zásobníkom.

Počet zbraní podľa Miklánka stúpa na Slovensku dlhodobo a relatívne pomaly, asi o dve percentá ročne, čo je menej ako v ostatných európskych krajinách. Štatisticky vyšší nárast v posledných rokoch bol podľa jeho slov spôsobený práve zmenou kategorizácie zbrani aplikovaním európskej smernice. „Časť zbraní kategórie D, ktoré boli vlastnené na občiansky preukaz a evidované na polícii prešli do kategórií A, B, C. Kategória D nie je súčasťou štatistík, kategórie A, B, C sú. Preto čísla vyskočili vyššie. Ide predovšetkým o expanzné zbrane, ktoré používajú kluby vojenskej histórie pri rekonštrukciách bojov. Takže zbraní reálne viac nepribudlo,“ vysvetlil.

 Kedy rastie dopyt po zbraniach

Vránsky zo skúseností hovorí, že väčší záujem o kúpu zbrane je vždy vtedy, keď nastane nejaká kríza alebo sa zhorší bezpečnostná situácia. Cítiť to bolo najmä začiatkom deväťdesiatych rokov. „Veľa ľudí začalo podnikať, a každý v tej dobe pociťoval potrebu mať zbraň. Medzi ľuďmi bolo v tej dobe pomerne dosť peňazí, doviezli sa na Slovensko nové druhy krátkych, dlhých a športových, po ktorých bol dopyt,“ opísal. Záujem bol aj o zberateľstvo.

Nárast zbraní by teda mohla vysvetľovať aj ruská agresia na Ukrajine, izraelsko-palestínsky konflikt či migračné krízy. „Ľudia pozorne sledujú túto situáciu a pociťujú prirodzený ľudský strach a obavu. Preto sa mnohí rozhodnú vyzbrojiť, alebo ešte dozbrojiť,“ skonštatoval majiteľ obchodu. Dopyt o krátke zbrane vzrástol aj v dobe, keď došlo k napadnutiu ľudí medveďom. Ľudia chcú podľa jeho pozorovania vlastniť zbraň najmä kvôli ochrane seba a najbližších. Aj Miklánek hovorí, že záujem prejavujú ľudia viac v obdobiach, keď pociťujú nejaké ohrozenie. Vojna u susedov priniesla i dopyt po kurzoch prvej pomoci. Hovorí, že ozbrojené konflikty za hranicami síce vzbudia záujem, no len málokedy sa pretaví do kúpy pištole či revolveru.

„Reálne sa ale v nákupoch zbraní neprejavujú, nakoľko splniť podmienky a spraviť si zbrojný preukaz je otázkou seriózneho rozhodnutia a prípravy v trvaní minimálne tri mesiace,“ dodal. Najväčší záujem je podľa majiteľa petržalského obchodu o krátke zbrane rôznych druhov, značiek, typov a kalibrov. Či už Glock, HK, ČZ, Walther alebo Grand Power. „No taktiež sú žiadané rôzne druhy samo nabíjacích palných zbraní, najviac v kalibri 9 mm Luger, ale i brokové zbrane,“ zhrnul.

Zbrane vyhľadávajú mladšie ročníky a siahajú po nich rôzne profesijné skupiny. Kto ich najviac nakupuje? „Jednoznačne podnikatelia a bežní ľudia, medzi ktorých radím aj ľudí, ktorí držia zbraň aj na športovú streľbu. Držitelia zbraní často rozširujú zbrojný preukaz aj na skupinu E – držanie zbrane a streliva na športové účely. Na Slovensku je mnoho klubov, kde sa na strelniciach súťaží v rôznych streleckých disciplínach. Takže sa dá povedať, že dochádza k rozmachu športového strelectva, čím sa zlepšujú aj strelecké návyky, ako i bezpečnosť pri manipulácii so zbraňou,“ uviedol Vránsky.

Miklánek vekové trendy nebadá. Zbrojné preukazy si podľa neho zvyčajne robia pracovníci SBS, poľovníci či športoví strelci. „S mladými ľuďmi pod 30 rokov sa stretávame zriedka a ak, ide zväčša o osoby ktoré robia športovú streľbu prípadne pestujú tento záujem s jedným s rodičov. Skôr sa dá konštatovať, že vekový priemer vlastníkov zbraní rastie,“ opísal. Streľba sa však podľa neho stáva vplyvom inflácie či iných socio-ekonomických faktorov finančne náročnejšou, no sa strelniciach je stále možné stretnúť ľudí všetkých spoločenských vrstiev a povolaní.

 Ľudia odovzdali počas amnestie aj rarity

Počas posledných dvoch desaťročí došlo na Slovensku štyrikrát k takzvaným zbraňovým amnestiám. Ak držali zbraň bez povolenia, mohli ich odovzdať polícii bez sankcie. Znižovanie zbraní držaných „bez papiera“ má eliminovať riziko, že by sa nimi mohlo niekomu ublížiť.

V prvých dvoch zbraňových amnestiách v rokoch 2005 a 2009 ľudia odovzdali takmer 8000 nelegálne držaných zbraní. V tretej zbraňovej amnestii (2015) ich bolo 3035. Našli sa medzi nimi aj raritné kúsky vrátane historickej pušky Sharps z obdobia vojny Sever proti Juhu. Naposledy ľudia vypratávali povaly a pivnice v rokoch 2020 a 2021 počas štvrtej amnestie. Priniesli počas nej už výrazne menej zbraní, celkovo ich bolo 1615. Streliva bolo vyše 53-tisíc kusov.

Odovzdané zbrane skúmajú neskôr balistici z expertných ústavov. Ak skúšky ukážu, že nimi nebol spáchaný žiaden trestný čin a spĺňajú podmienky na jej držanie alebo nosenie, môžu si ju zlegalizovať. Ak však o ňu záujem viac nemajú, prepadne štátu./agentury/

X X X

Predpovede ekonómov nevyšli. Čo za to môže?

Ekonómovia predpovedali recesiu, ktorá neprišla. Nevedeli odhadnúť ani rast inflácie.

Ekonómovia čelia ostrej kritike po tom, ako neodhadli rast inflácie, nedokázali predvídať narušenie globálnych dodávateľských reťazcov a predpovedali recesiu, ktorá sa nenaplnila. TASR o tom informuje na základe správy AFP.

Pandémia ochorenia COVID-19, ruská vojna na Ukrajine a najnovšie aj konflikt na Blízkom východe sťažili expertom vidieť jasne budúci vývoj.

Prezidentka Európskej centrálnej banky (ECB) Christine Lagardová sa minulý mesiac pripojila k hlasom kritikov na Svetovom ekonomickom fóre (WEF) vo švajčiarskom Davose. Vytkla ekonómom nedostatočnú otvorenosť voči iným vedným odborom.

Neriadiť sa excelmi

Ekonómovia musia vyjsť zo svojej komfortnej zóny excelových tabuliek a rigidných modelov, pripúšťajú aj niektorí z ich vlastných radov.

Po rokoch nízkej inflácie začali ceny stúpať po znovuotvorení ekonomík po pandémii. Ruská invázia na Ukrajinu ich rast ešte zrýchlila. Lagardová a predseda americkej centrálnej banky Jerome Powell pritom spočiatku ubezpečovali domácnosti, že vysoké tempo rastu cien bude len „prechodné“.

Centrálne banky museli začať sériu zvyšovania úrokových sadzieb v boji proti inflácii. Hoci sa rast cien v uplynulých mesiacoch zmiernil, banky ponechali zatiaľ úrokové sadzby zvýšené. Čakajú na ďalší vývoj, ktorý im ukáže, či ich bude možné neskôr v tomto roku znížiť.

Lagardová pripustila, že prognózy používané ako základ pre politické rozhodovania ECB neboli vždy správne a že faktory súvisiace s krízami neboli v jej modeloch zohľadnené.

„Modely, ktoré v súčasnosti používame, sú menej spoľahlivé, pretože existuje veľa faktorov, ktoré je ťažké integrovať,“ povedal hlavný analytik pre eurozónu v ING Bank Peter Vanden Houte. Ako dôvod uviedol problémy dodávateľského reťazca po pandémii, nedostatok pracovných síl a geopolitické napätie.

Zaspali na vavrínoch

ní ekonómovia ako Maxime Darmet z Allianz Trade však tvrdia, že „nezlyhali ekonomické modely, ale predstavivosť ekonómov“. „Zaspali na vavrínoch po 30 rokoch globalizácie, počas ktorej išlo všetko dobre,“ povedal Darmet.

Keďže centrálne banky používajú zvyšovanie sadzieb na ochladenie ekonomík, ekonómovia varovali, že hospodársky rast vo vyspelom svete v roku 2023 prudko klesne alebo sa dokonca zníži. Namiesto toho sa minulý rok zrýchlil ekonomický rast USA, zatiaľ čo eurozóna, s výnimkou Nemecka, zostala v zelených číslach.

Začiatkom tohto týždňa Medzinárodný menový fond (MMF) zvýšil svoju prognózu globálneho rastu v roku 2024 na 3,1 %, pričom poukázal na neočakávanú odolnosť veľkých vyspelých aj rozvíjajúcich ekonomík vrátane USA a Číny.

Menej populárni ako predpovede počasia

Nositeľka Nobelovej ceny za ekonómiu Esther Duflová v rozhovore pre agentúru AFP uviedla, že ekonómovia klesli na „posledné miesto“ v zozname najdôveryhodnejších profesií a sú menej populárni ako predpovede počasia.

Niektorí sa to snažia zmeniť. V júli Bank of England najala bývalého šéfa americkej centrálnej banky Bena Bernankeho na revíziu svojho prognostického procesu po kritike za to, že nedokázala predvídať prudký rast inflácie.

Aj centrálna banka Kanady sa rozhodla nahradiť svoje staré modely metodikami zameranými na budúcnosť.

„Každý vie, že súčasné modely už nie sú uspokojivé na dobré predpovede,“ povedal Vanden Houte. „Musíme myslieť inak alebo aspoň rozšíriť modely integráciou ďalších komponentov,“ dodal, aktuality.sk

X X X

Tomáš Taraba dal zamestnankyni niekoľkotisícovú odmenu. Má pre mňa veľkú hodnotu, reaguje minister

Minister životného prostredia Tomáš Taraba na obvinenia Veroniky Remišovej uviedol, že šéfka kancelárie preveruje zamestnávanie takzvaných „dohodárov“.

Minister životného prostredia Tomáš Taraba dal šéfke svojej kancelárie v decembri 8-tisíc eur. Upozornila na to opozičná poslankyňa Veronika Remišová (Slovensko) v relácii O 5 minút 12 s tým, že ide podľa nej o ministrovu známu, ktorá predtým robila pre bývalého ministra obrany za stranu Smer, Martina Glváča.

„Výzva pre ľudí, keď chcú odísť zo súkromného sektora. Túto pán minister prvý mesiac v úrade dáva plat 4 tisíc eur, a odmenu 4 tisíc eur. Čiže 8 tisíc eur dáte nejakej vašej úradníčke, zatiaľ čo zmrazíte platy učiteľom a všetkým štátnym zamestnancom,“ uviedla Remišová.

Šéf envirorezortu Taraba informáciu nepoprel a stojí si za odmenou, ktorú zamestnankyni dal. „Tá pani má na starosti celý audit dohodárov, čo bola predošlej vlády najväčšia disciplína. Pre ministerstvo životného prostredia pracuje 650 kmeňových ľudí a popri tom je tam zamestnaných 400 dohodárov,“ vysvetlil. Podľa Tarabu zistili, že niektoré osoby mali 3,4 dohody a mali robiť 20 hodín denne. Vec údajne plánuje preverovať aj na Najvyšší kontrolný úrad.

„Táto pani má pre mňa veľkú hodnotu, tá agenda, ktorú robí,“ doplnil. Remišová reagovala s tým, že nevie hovoriť za bývalé vedenie ministerstva životného prostredia, no v jej bývalom rezorte investícii zamestnávali na dohodu IT odborníkov, pretože to bolo lacnejšie, ako zazmluvňovať celú spoločnosť, aktuality.sk

X X X

Budú dvaja koaliční kandidáti problém? Drucker: Hlas robí všetko pre to, aby nebol chod koalície ohrozený. KDH stále váha

KDH chcelo pôvodne postaviť vlastného kandidáta na prezidenta. Do úvahy prichádzala europoslankyňa Miriam Lexmann a bývalý minister spravodlivosti Viliam Karas. Nakoniec sa rozhodli, že sa poberú inou cestou. Predseda KDH Milan Majerský uviedol, že ich čakajú debaty s Patrikom Dubovským aj s Ivanom Korčokom. Zatiaľ to však podľa poslanca KDH a bývalého ministra školstva Jána Horeckého vyzerá tak, že hnutie v prvom kole nepodporí žiadneho z kandidátov. Minister školstva Tomáš Drucker uviedol, že Hlas rešpektuje, že SNS postavila vlastného kandidáta. V strane robia všetko pre to, aby to neohrozilo chod koalície.

Majerský v nedeľnom stanovisko už po niekoľkýkrát zopakoval, že hnutie nepodporí nikoho, no stále sa nerozhodli. Horecký uviedol, že vlastného kandidáta postavia až o päť rokov. Súčasný a bývalý minister sa stretli v diskusii ta3.

 „Vedenie strany sa stretne s každým demokratickým kandidátom, ktorý si ctí právny štát a prejaví záujem o stretnutie. V uplynulých dňoch sa preto vedenie strany stretlo s historikom Patrikom Dubovským a máme tiež naplánované stretnutie s Ivanom Korčokom,“ ozrejmil líder KDH.

 Zatiaľ podľa jeho slov nezavrhli podporu žiadnemu demokratickému kandidátovi. Poslanec Horecký predpokladá, že KDH v prvom kole prezidentských volieb nepodporí žiadneho kandidáta. Svoju prípadnú podporu v druhom kole podľa neho KDH zváži až po osobných stretnutiach so zvolenými favoritmi. „Predpokladám že v prvom kole zrejme nebudeme preferovať žiadneho kandidáta. (…) Záleží na tom, kto bude v druhom kole, ak by to bol Korčok, tak sa budeme pýtať nielen sami seba, ale aj voličov a štruktúr a podľa toho naplníme svoj mandát,“ uviedol Horecký s tým, že aktuálne zvažujú všetkých kandidátov.

 Horecký by bol radšej, ak by KDH malo svojho kandidáta, no stane sa tak až o päť rokov. „Nejdeme cestou všetko naraz ako koalícia,“ povedal. Hnutie chce svoje oficiálne rozhodnutie o prípadnej podpore oznámiť po zasadnutí rady KDH, ktoré sa uskutoční 17. februára.

Hlas rešpektuje rozhodnutie SNS

Drucker zopakoval, že Hlas rešpektuje rozhodnutie SNS postaviť vlastného kandidáta a robí všetko pre to, aby to nemalo významný vplyv na chod koalície. „Som presvedčený, že to tak vníma aj Andrej Danko. Môže sa stať, že medzi partnermi to zaiskrí. (…) Ide o súboj o prezidentský palác, čo vytvára vyhraňovanie sa, lebo obaja kandidáti chcú voličom ukázať, prečo sú tí praví,“ poznamenal.

Obaja diskutujúci sa zhodli, že politická kampaň na školy nepatrí. Drucker informoval, že rezort v tejto súvislosti v piatok (2. 2.) zverejnil usmernenie. Apeloval aj na riaditeľov škôl. „Prosím, zdržme sa toho, pretože na školy ani politika, ani ideológia, ani ďalšie veci nepatria,“ povedal. Horecký s ním súhlasil. „To nie je vzdelávanie, je to neoddeliteľné od kampane, čiže ja by som nikdy nevošiel ako kandidát do školy v čase kampane,“ dodal./agentury/

X X X

Taraba: Koalícia bude meniť rokovací poriadok. Stopku dostane čítanie „telefónnych zoznamov“ a ministri budú môcť reagovať hneď

 Vládna koalícia má v úmysle meniť rokovací poriadok parlamentu. Ako v diskusnej relácii O 5 minút 12 RTVS povedal minister životného prostredia Tomáš Taraba (nom. SNS), účelom je, aby parlament mohol plynulo fungovať.

 „Už pozmeňujúce návrhy k zákonom, teda tie „telefónne“ bezobsažné novely nebude treba čítať od slova do slova. To znamená nebude tam priestor, aby niekto sedem hodín stál pred mikrofónom,“ skonštatoval Taraba.

Tiež by podľa neho bolo vhodné, aby ministri mohli v rámci rozpravy reagovať faktickými poznámkami. „Dnes ako minister neviem reagovať. Niekto tam na mňa hodiny nadáva a ja sa neviem brániť a musím ísť znovu do nejakej rozpravy, 15 až 20 minút,“ uviedol Taraba. Doplnil, že ak sa podarí presadiť spomínané dve zmeny, parlament sa posunie dopredu./agentury/

X X X

Zomrel herec Karel Hábl, hlas z filmu Vinnetou

Vo veku 87 rokov zomrel v piatok český divadelný a filmový herec Karel Hábl. O jeho úmrtí informovalo na sociálnej sieti Facebook Divadlo Radka Brzobohatého, kde hral v predstavení Prelet nad kukučím hniezdom.

 „Karel, ďakujeme za všetko! Za tvoju poctivú prácu, skvelý zmysel pre humor a nekonečné množstvo energie, ktorá vyprchala tak rýchlo a nečakane,“ uvádza sa na stránke divadla na Facebooku.

Hábl okrem iných účinkoval v snímkach Amadeus, Fešák Hubert či Pan Tau. Jeho hlas mohli diváci počuť napríklad vo Vinnetouovi.

Rodák z Pelhřimova po ukončení pražskej Divadelnej fakulty Akadémie múzických umení (DAMU) v roku 1963 nastúpil do Mestského divadla v Pardubiciach. V rokoch 1965 až 1968 bol členom pražského divadielka Maringotka a od roku 1968 bol dlhoročným členom Hudobného divadla v Karlíne.

Popri Divadle Radka Brzobohatého aktuálne účinkoval aj v ústeckom divadle v muzikáli Noc na Karlštejne, kde hral rolu Arnošta z Pardubíc, píše iDnes.cz.

Od začiatku 60. rokov bol Hábl obsadzovaný aj do filmov, kde stvárnil množstvo väčšinou menších rolí. Uplatnil sa tiež v rozhlase a dabingu./agentury/

X X X

Skrotili Orbána v Bruseli v otázke Ukrajiny, alebo vyhral?

 Ukrajina dostane 50 miliárd eur. A čo na tom získal maďarský premiér Viktor Orbán? Slovenský predseda vlády Robert Fico si myslí, že jeho kolega z Budapešti dostal všetko, čo potreboval. Samotný Orbán sa chváli, hoci je otázne, čím vlastne.

O finančnej pomoci pre Ukrajinu rozhodol mimoriadny summit Európskej únie vo štvrtok. Kyjev v rámci revízie sedemročného rozpočtu dostane 33 miliárd vo forme úverov a 17 miliárd ako nenávratnú podporu. Dohodu o tom už od decembra blokoval Orbán, no zrazu otočil a závery Európskej rady podporil.

 Maďarský premiér azda ešte nikdy nečelil takému politickému tlaku. Bolo to očividné aj z vyjadrení iných lídrov. Napriek odlišným názorom reprezentanti členských štátov zvyčajne príliš verejne nekritizujú svojich kolegov. No vo štvrtok to Orbán za svoj postoj k podpore Ukrajiny, ktorá už takmer dva roky čelí veľkej ruskej invázii, „schytal“ od mnohých. A asi najjednoznačnejšie to povedal poľský predseda vlády Donald Tusk.

„Nemáme problém s takzvanou ukrajinskou únavou. Teraz sme tu v Bruseli unavení z Orbána. Nechápem, nemôžem akceptovať túto veľmi zvláštnu a veľmi egoistickú hru,“ vyhlásil pred summitom Tusk. Podľa viacerých diplomatických zdrojov si pravdepodobne Orbán uvedomil, že nemôže svojich partnerov naťahovať donekonečna. Podpora pre Ukrajinu v jej vojne s Ruskom je pre mnoho krajín taká zásadná, že maďarský premiér riskoval, že si narobí ešte viac nepriateľov ako doteraz.

 Svoju úlohu mohol zohrať aj článok v denníku Financial Times. Podľa neho v Bruseli vznikol dokument, ktorý sa pohrával so scenárom, ako poškodiť maďarskú ekonomiku. Keby vraj Budapešť nedostala žiadne eurofondy, mohlo by to viesť k prehĺbeniu verejného dlhu a oslabeniu forintu.

„Orbán to zobral vážne,“ povedal pre denník Guardian nemenovaný európsky diplomat.

Európska rada tvrdí, že dokument, na ktorý sa odvoláva Financial Times, iba analyzuje stav maďarskej ekonomiky. Vyzerá to však tak, že ak ho Orbán naozaj vnímal ako serióznu hrozbu, pozícia maďarského premiéra je slabšia, ako sa na verejnosti môže javiť. Je totiž takmer isté, že sú krajiny vrátane Slovenska, ktoré by mali problém takýto plán podporiť. Bolo by aj extrémne zložité nájsť právne čistý spôsob, ako Maďarsku zastaviť všetky eurofondy tak, aby to prispelo k viditeľnému oslabeniu hospodárstva krajiny.

 Tak či onak, Orbán ustúpil. „Začínam uvažovať nad tým, či maďarské slovo pre nie neznie v angličtine ako áno,“ zažartoval si pre Guardian na adresu šéfa maďarskej vlády jeden európsky diplomat. Orbánovi sa nepodarilo presadiť ani myšlienku, že by sa pomoc pre Ukrajinu každoročne prehodnocovala. Znamenalo by to, že Maďarsko by si vždy mohlo uplatniť právo veta. Do záverov summitu sa však nakoniec dostala oveľa všeobecnejšia formulácia.

 „Na základe výročnej správy Európskej komisie (EK) o vykonávaní Nástroja pre Ukrajinu bude Európska rada každý rok viesť diskusiu o vykonávaní tohto nástroja s cieľom poskytnúť usmernenia. Európska rada v prípade potreby o dva roky vyzve komisiu, aby predložila návrh revízie v kontexte nového viacročného finančného plánu,“ píše sa v slovenskom preklade záverov na stránke Európskej rady.

Napriek všetkému sa Orbán chváli svojím víťazstvom a zdôrazňuje, že peniaze z balíka 50 miliárd nepôjdu na zbrane. Čo je pravda, ale to ani nikdy nebolo na stole.

Slovenský premiér Fico však tiež tvrdí, že Orbán dostal to, čo chcel. Jeho výhra sa vraj skrýva v 39. bode záverečného dokumentu zo summitu. Ten znie: Európska rada pripomína svoje závery z decembra 2020 týkajúce sa uplatňovania mechanizmu podmienenosti.

 Zjednodušene povedané je to nástroj, ktorý sa dá využiť na to, aby členská krajina nedostala európske peniaze, keď nespĺňa zásady právneho štátu. Spomenuté závery z decembra 2020 oddialili jeho používanie, ale reguláciu odobril aj Súdny dvor EÚ.

Nie je teda zatiaľ celkom jasné, čo Orbán získal tým, že sa summit vrátil k formulácii z decembra 2020. Fico v Bruseli priamo neodpovedal na otázku Pravdy, či sa dá v najbližšom období očakávať, že Maďarsku eurokomisia uvoľní nejaké peniaze, ako sa to stalo vlani v decembri.

„Ja nebudem hovoriť za pána Orbána. Mne to stačilo, keď som tam tú záverečnú vetu videl. Tam sú nastavené parametre, kedy môžete niekomu šliapnuť na krk,“ vyhlásil Fico s tým, že podľa neho je prístup k Maďarsku cez čiaru a že Orbán by sa nenechal vydierať.

Zastavenie eurofondov a vyplácania peňazí z plánu obnovy pre Budapešť však súvisí s tým, že eurokomisia vyhodnotila, že tamojšia vláda nedodržiava všetky pravidlá právneho štátu i s tým, že nedostatočne chráni využívanie financií z EÚ. Ak by zrazu Brusel tieto prostriedky uvoľnil, určite by sa proti tomu postavil Európsky parlament, ktorý musí ešte schváliť revíziu rozpočtu vrátane 50 miliárd pre Ukrajinu.

No na problematickú formuláciu z bodu 39. upozorňuje aj Daniel Hegedűs, expert na strednú Európu z organizácie German Marshall Fund.

„Úprimne povedané, ak bola eurokomisia za posledných 14 rokov v prípade Maďarska zaujatá, vždy to bolo v prospech Orbána. Tento jazyk, rovnako ako ten istý z decembra 2020, vytvára veľmi zlý imidž, pretože vyvoláva dojem, že členské štáty chcú umravniť a ponížiť EK,“ napísal na sociálnej sieti Linkedin Hegedűs.

Je dohoda na finančnej podpore pre Ukrajinu znakom, že EÚ si v súvislosti s ruskou vojnou dokáže udržať jednotu?

„Závisí to od toho, čo pod týmto pojmom rozumieme. Z geostrategického hľadiska väčšina krajín EÚ zdieľa rovnakú analýzu. Rusko je hrozba a treba sa s ňou vyrovnať. Kľúčovou otázkou je, čo to znamená. Už sme to videli pri energetických opatreniach, že krajiny majú iné perspektívy. Napríklad aj Maďarsko dostalo výnimku z ropných sankcií. Je zrejmé, že aj v súvislosti s vývozom zbraní existujú dôležité rozdiely. Niektoré krajiny sú ochotné zájsť ďalej ako iné. Jednou z kľúčových otázok bola teraz pomoc Ukrajine. Maďarsko blokovalo balík vo výške 50 miliárd eur, aby si udržalo svoje postoje v otázkach právneho štátu a získalo pomoc z plánu obnovy. Takéto príklady sú však kľúčovou hrozbou pre jednotu EÚ,“ pripomenul pre Pravdu expert na európsku politiku Timo Miettinen z Helsinskej univerzity./agentury/

X X X

Nemecké mesto Postupim vydalo zákaz vstupu šéfovi rakúskych identitariánov Sellnerovi

Martin Sellner sa zúčastnil na schôdzi pravicových extrémistov, ktorá sa uskutočnila minulý rok v novembri.

Nemecké mesto Postupim iniciovalo zavedenie zákazu vstupu na svoje územie pre známeho krajne pravicového aktivistu a šéfa rakúskych identitariánov Martina Sellnera. Dôvodom má byť jeho účasť na kontroverznej schôdzke pravicových extrémistov, ktorá sa v tomto meste uskutočnila vlani v novembri, informuje TASR podľa nedeľňajšej správy agentúry DPA.

„V piatok začalo hlavné mesto (spolkovej krajiny Brandenbursko) Postupim súdne konanie s cieľom zrušenia slobody pohybu rakúskeho občana Martina Sellnera,“ uviedli v nedeľu predstavitelia mesta prostredníctvom svojho hovorcu.

Sellner je zakladateľom krajne pravicového Identitariánskeho hnutia v Rakúsku. Zákaz jeho vstupu do Postupimu ohlásil starosta tohto mesta blízko metropoly Berlín Mike Schubert na demonštrácii, ktorá sa tam konala v sobotu, spresnila postupimská tlačová služba.

Odhalenia o stretnutí vyvolali vlnu protestov

Vlnu protestov v Nemecku vyvolali nedávne odhalenia nezávislého investigatívneho portálu Correctiv o tajnom stretnutí pravicových extrémistov vrátane vysokopostavených činiteľov krajne pravicovej strany Alternatíva pre Nemecko (AfD), na ktorom sa údajne diskutovalo o plánoch na „remigráciu“, respektíve masové deportácie migrantov a „neasimilovaných občanov“. Takéto deportácie by sa podľa účastníkov mali týkať nedostatočne prispôsobených migrantov vrátane tých, ktorí sú držiteľmi nemeckých pasov.

K tomuto odhaleniu a následnej vlne protestov došlo v období, keď v krajine narastajú preferencie AfD, a to pred troma dôležitými krajinskými voľbami. Tie sa uskutočnia v septembri vo východonemeckých spolkových krajinách Durínsko, Sasko a Brandenbursko.

Práve Sellner pritom na tejto schôdzke označil tri skupiny obyvateľstva, na ktorých sa má tzv. „remigrácia“ vzťahovať: žiadateľov o azyl, cudzincov s právom na prechodný pobyt a „neasimilovaných občanov“, pripomína DPA.

Poslanci AfD tam neboli jediní

Ďalšími účastníkmi tejto schôdzky boli okrem poslancov AfD aj niektorí predstavitelia stredopravicových kresťanských demokratov (CDU) a ultrakonzervatívneho zoskupenia Únia hodnôt (WerteUnion).

Predstavitelia mesta Postupim sa následne stretli s nemeckými bezpečnostnými orgánmi na konzultáciách, či Sellnerove vyjadrenia na spomenutej schôdzke predstavujú hrozbu pre bezpečnosť a verejný poriadok, a ako sa dá pomocou „ústavných prostriedkov“ zabrániť ich zopakovaniu.

Samotný Sellner medzičasom už avizoval, že proti akýmkoľvek zákazom vstupu do Nemecka podnikne právne kroky, aktuality.sk

X X X

Pápež František: Príliš veľa ľudí čelí vykorisťovaniu

Pápež František počas pravidelnej nedeľnej modlitby Anjel Pána uviedol, že na boj proti nenávisti je potrebná tolerancia a bratstvo.

Pápež František počas svojej pravidelnej nedeľnej modlitby Anjel Pána vyzval na zastavenie obchodovania s ľuďmi s tým, že „príliš veľa ľudí čelí vykorisťovaniu“. TASR o tom informuje na základe správy agentúry ANSA.

František vo svojej modlitbe uviedol aj to, že na boj proti nenávisti a vojne je potrebná tolerancia a bratstvo. Mier označil za zodpovednosť celého ľudstva, bratstvo zas za kotvu ľudskej spásy.

„Život má nesmiernu hodnotu, poďme sa preto preniesť cez naše ideologické vízie,“ dodal pápež.

František tiež poprial ľuďom k Novému lunárnemu roku v Číne. Pomodlil sa aj za obete lesných požiarov v Čile, ktoré si v nedeľu vyžiadali najmenej 46 obetí na životoch, aktuality.sk

X X X

Slovensko ako rovnostársky raj na zemi? Koľko majetku vlastní 1 percento a 10 percent najbohatších ľudí

 Rovnostársky raj na zemi. To je Slovensko z pohľadu viacerých ukazovateľov ekonomickej nerovnosti. Či už ide o príjmovú, alebo majetkovú nerovnosť, naša krajina v medzinárodnom porovnaní patrí medzi tie, kde sú nožnice medzi chudobnými a bohatými roztvorené najmenej.

Iba nedávno verejnosť zaujalo porovnanie majetku domácností z dielne Európskej centrálnej banky. Ukázalo, že mediánová domácnosť na Slovensku je bohatšia ako tá v Nemecku. Pre mnohých je to prekvapujúce zistenie, ktoré má však vysvetlenie: je to vďaka majetku „ukrytému“ vo vlastníctve nehnuteľností na bývanie. Až deväť z desiatich ľudí totiž vlastní svoj byt či dom. V spomínanom Nemecku to tak nie je, oveľa viac ľudí totiž býva v prenajatom.

 Práve vlastné bývanie spôsobuje, že Slovensko je jednou z najrovnostár­skejších krajín nielen spomedzi európskych, ale aj svetových krajín. Často sa vyjadruje nerovnosť takzvaným Gini koeficientom. Používa rozpätie od 0 do 1. Čím bližšie nule, tým je krajina rovnostárskejšia, a čím bližšie číslu jeden, tým je viac nerovná.

Existuje však ešte jeden zdroj čísiel, ktorý ide hlbšie ako spomínaný Gini koeficient. Upozornil naň analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš. Údaje z databázy World Inequality Database popisujú, koľko majetku vlastní najbohatšie percento ľudí, najbohatších 10 percent či spodných 50 percent. Podľa týchto dát je Slovensko druhou krajinou s najnižšou úrovňou nerovnosti na svete. Desať percent najbohatších vlastní najviac v afrických štátoch, Brazílii, Mexiku, Thajsku či Rusku.

Najrovnejší medzi rovnými

Ideálne je však porovnávať relatívne podobné krajiny, nie africké či ázijské štáty. Pozrime sa na porovnanie majetku najbohatších spomedzi susedných krajín Slovenska. Maďarsko, Poľsko, Rakúsko či Česko sú krajiny, ktoré takisto patria k tým relatívne rovnostárskejším v Európskej únii (EÚ). Najmajetnejších 10 percent najviac vlastní v Maďarsku – až 67 percent celkového bohatstva. Nasleduje Poľsko a Rakúsko s takmer 62 percentami, Česko s 59 percentami a až potom Slovensko s takmer 50 percentami.

Aký majetok vlastní jedno percento najbohatších? Opäť je to na Slovensku najmenej – niečo nad 17 percentami. Viac vlastní táto hŕstka ľudí v Česku – 27 percent, v Rakúsku a Poľsku zhodne 30 percent všetkého majetku. Najviac je to v Maďarsku – 33 percent.

Slovensko tak aj v porovnaní so susedmi vyčnieva – bohatstvo je u nás rozdelené najrovnostárskejšie spomedzi rovnostárskych krajín.

Pre korektnosť treba uviesť, že napríklad dáta za Slovensko pochádzajú z prieskumov, pričom údaje za Česko a Maďarsko sú z daňových priznaní, čo je zrejme presnejší zdroj informácií.

 Ďalším zaujímavým faktom je, že od roku 1995 do roku 2010 sa podiel majetku top 10 percent pohyboval na úrovni 40 percent, no odvtedy vyskočil takmer na 50 percent.

Jednoduché odpovede neexistujú

Intuitívne tieto poznatky navádzajú k tomu myslieť si, že ide o dobrý stav spoločnosti. „Byť rovnostárskou spoločnosťou však nutne nemusí byť iba žiaduci stav. Prosperujúcejšie ekonomiky majú zväčša vyššiu mieru nerovnosti. Spravodlivé rozdelenie príjmu a bohatstva by malo zohľadňovať a oceňovať šikovných a snaživých,“ upozorňuje analytik Kočiš.

„V zásade existuje konsenzus, že priveľká nerovnosť je pre spoločnosť aj ekonomiku škodlivá, ale zároveň ľudia nechcú žiť v úplne rovnostárskej spoločnosti, kde sa všetko delí rovnakým dielom. Nakoľko má byť však spoločnosť rovnostárska, je ale politická otázka,“ myslí si analytik Tatra banky Tibor Lörincz.

„Zjednodušovanie problematiky nerovnosti do polohy porovnania jednotlivcov voči miliónom alebo miliardám ľudí často opomína fakt, že bohatstvo jednotlivcov tvoria najmä podiely v spoločnostiach, ktoré dávajú prácu (stá)tisícom ľudí po celom svete a miliardám prinášajú pridanú hodnotu v podobe služieb alebo tovarov,“ pokračuje Kočiš.

 Zástancovia nerovnosti argumentujú, že keď sa darí najbohatším, tak sa darí všetkým. Metaforicky, príliv zdvíha všetky lode, ako vravel americký prezident J. F. Kennedy.

„Ideológia ekonomického liberalizmu argumentuje, že zdaňovanie bohatstva demotivuje, naopak, koncentrácia bohatstva umožňuje investovať do rastu, z ktorého bude profitovať každý, to znamená dvíhať prosperitu každého. Argumentujú i tým, že časť prostriedkov používajú i na charitatívne ciele. Inými slovami, plátajú zlyhania štátu napríklad i v dôsledku nízkych daňových príjmov,“ hovorí exministerka financií za stranu SDĽ Brigita Schmögnerová.

Téma nerovnosti je komplexnou a komplikovanou témou, pri ktorej nenájdeme jednoduché odpovede. Panuje však zhoda, že extrémna príjmová a majetková nerovnosť krajine škodí.

„Plodí rôzne druhy chudoby: nielen príjmovú chudobu, ale aj energetickú, dopravnú, environmentálnu či digitálnu chudobu. Chudoba sa často dedí a tým vylučuje časť spoločnosti na jej okraj. Toto môže mať vážne dôsledky – napokon sme svedkami nárastu sily krajných pravicových strán aj v Európe. Inými slovami ekonomická nerovnosť je rizikom pre bezpečnosť, ako aj pre demokraciu,“ argumentuje Schmögnerová.

Podľa nej každý vzdelanejší ekonóm vie, že vysoká koncentrácia bohatstva je kontraindikátorom rastu. „Obmedzuje kúpyschopný dopyt ako dôležitý faktor hospodárskeho rastu. Vysoká koncentrácia bohatstva okrem toho plodí taký spôsob života, ktorý ohrozuje ochranu životného prostredia a prispieva ku klimatickým zmenám,“ dodáva v súčasnosti prezidentka občianskeho združenia Progresívne fórum.

Ďalším negatívom môže byť, že aj šikovní, no chudobní ľudia sa nemôžu vymaniť z chudoby a rozvinúť svoj potenciál v prospech seba a celej spoločnosti. Práve im by mal štát zabezpečiť „pôdu pod nohami“, aby sa mohli rozvíjať. Ide v skratke najmä o dávky v núdzi, v nezamestnanosti alebo rodičovskú podporu či vyššie dane pre bohatých, ktoré by čiastočne financovali život chudobnejším.

Pre štáty je dôležité, aby na jednej strane zabezpečili sociálnu spravodlivosť, no na druhej strane nesmú „vyzmizíkovať“ motiváciu pracovať, inovovať a riskovať. „Vyššie zdanenie bohatstva u bohatých a nižšie zdanenie príjmov u nízkopríjmových obyvateľov sa ponúkajú ako logický záver. Vo väčšej miere pochopiteľne najmä medzi ľavicovo zmýšľajúcimi ekonómami a politikmi. Na druhej strane je tu otázka následnej motivácie ďalej tvoriť hodnoty a samotnej realizácie opatrení – teda transferu bohatstva a v neposlednom rade aj následnej neprimeranej optimalizácie daňových základov,“ zamýšľa sa na záver Kočiš./agentury/

X X X

Útoky v Červenom mori nútia kupcov hľadať iné zdroje ropy

Niektoré európske rafinérie uprednostnili dodávky zo Severného mora a Afriky. Oproti tomu vývoz ropy zo Spojených štátov do Ázie klesol.

Nebezpečná situácia v Červenom mori a rastúce sadzby za nákladnú dopravu nútia kupcov, aby hľadali iné zdroje ropy, keďže počet tankerov smerujúcich cez Suezský prieplav klesá. TASR o tom informuje na základe správy Bloomberg.

Útoky na obchodné lode v Červenom mori rozdeľujú trh s ropou, pričom jeden obchodný región sa sústreďuje okolo Atlantiku a druhý zahŕňa Perzský záliv, Indický oceán a východnú Áziu. Medzi týmito oblasťami existuje stále presun, ale cez dlhšiu a nákladnejšiu trasu, okolo južného cípu Afriky. Najnovšie nákupné modely pritom naznačujú, že prepojenie medzi týmito regiónmi slabne.

Podľa obchodníkov niektoré rafinérie v Európe minulý mesiac namiesto nákupu irackej ropy uprednostnili dodávky zo Severného mora a Afriky. V Ázii viedol prudký nárast dopytu po rope k strmému zvýšeniu spotových cien v polovici januára. Vývoz ropy z USA do Ázie sa medzitým minulý mesiac oproti decembru prepadol o viac ako tretinu, ukázali údaje o sledovaní lodí od spoločnosti Kpler.

Situácia nie je trvalá

Fragmentácia trhu s ropu nebude trvalá, ale momentálne sťažuje krajinám diverzifikáciu dodávok. V prípade rafinérií to obmedzuje ich flexibilitu pri reakcii na rýchlo sa meniacu dynamiku trhu a v konečnom dôsledku to môže znížiť ich marže. Hľadanie rovnováhy medzi bezpečnosťou dodávok a maximalizáciou zisku je tak veľmi náročné.

Tranzit ropných tankerov cez Suezský prieplav klesol v decembri oproti novembru o 23 % podľa správy Kpler z 30. januára. Tento pokles bol ešte výraznejší v prípade skvapalneného ropného plynu LPG (o 65 %) a skvapalneného zemného plynu LNG (o 73 %).

Situácia najviac ovplyvnila paliva z Indie

Na produktových trhoch to najviac ovplyvnilo toky nafty a leteckého paliva z Indie a Blízkeho východu do Európy a dodávky európskeho vykurovacieho oleja a benzínu do Ázie.

Sadzby pre tankery do severozápadnej Európy od polovice decembra zároveň vyskočili približne o polovicu, uviedla spoločnosť Kpler.

„Diverzifikácia je stále možná, ale za vyššiu cenu,“ poznamenal Giovanni Staunovo, komoditný analytik UBS Group. Dodal, že ak to nemôže byť prenesené na konečného spotrebiteľa, zníži to marže rafinérií.

Analytici neočakávajú, že situácia v Červenom mori povedie k dlhodobému preskupeniu tokov ropy, ale upozorňujú, že nemožno ani očakávať vyriešenie konfliktu v blízkej budúcnosti. Namiesto toho existuje značné riziko ďalších problémov, najmä po útoku jemenských militantov na tanker prepravujúci ruské palivo koncom januára. Tento útok prekvapil, pretože militanti podporovaní Iránom predtým naznačili, že ruské a čínske lode nebudú ich terčom, aktuality.sk

X X X

Francúzsko vyzýva Senegal, aby vyhlásilo nový termín prezidentských volieb

Senegalský prezident oznámil odklad, s tým, že poslanci parlamentu preverujú činnosť sudcov Ústavnej rady. Nový dátum prezidentských volieb nie je zatiaľ zverejnený.

Francúzsko v nedeľu vyzvalo senegalskú vládu, aby čo najskôr v krajine usporiadala prezidentské voľby. Senegalský prezident Macky Sall oznámil ich odklad v sobotu len niekoľko hodín pred začiatkom oficiálnej predvolebnej kampane. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

„Vyzývame orgány, aby ukončili neistotu spojenú s harmonogramom volieb, a usporiadali ich čo najskôr podľa pravidiel senegalskej demokracie,“ uviedlo francúzske ministerstvo zahraničia vo vyhlásení.

Sall v sobotu uviedol, že výnos o vypísaní volieb zrušil v súvislosti s tým, že poslanci parlamentu preverujú činnosť dvoch sudcov Ústavnej rady, ktorých integrita vo volebnom procese bola spochybnená. Dodal, že bude iniciovať celoštátnu diskusiu, ktorá by viedla k vytvoreniu podmienok pre slobodné, transparentné a inkluzívne voľby. Predpokladaný dátum ich konania však neuviedol.

Vyzývajú občanov, aby protestovali

Opoziční prezidentskí kandidáti zároveň v nedeľu vyzvali obyvateľov, aby sa zúčastnili demonštrácie v senegalskom hlavnom meste Dakar. Dodali, že aj napriek oficiálnemu odkladu začnú viesť kampaň.

AFP dodala, že ide o vôbec prvý odklad prezidentských volieb v Senegale od roku 1963, keď táto africká krajina získala nezávislosť. Senegal je tradične považovaný za vzácny príklad stabilnej demokratickej krajiny v západnej Afrike.

Svoje znepokojenie po odklade volieb vyjadrili aj Spojené štáty a Hospodárske združenie západoafrických štátov (ECOWAS). Taktiež vyzvali na ich urýchlené usporiadanie, aktuality.sk

X X X

Katarína Krajčovičová z Času nádejí: Točili sme scény z pracovného tábora v Seredi a keď som prišla domov, spamätávala som sa z toho (rozhovor)

 Herečka Katarína Krajčovičová je vďačná, že jej prvá väčšia herecká skúsenosť bola v dobovom seriáli.

Má za sebou epizódne postavy v Paneláku, Svätom Maxovi či v Druhej šanci a aktuálne ju môžu diváci vidieť v novom seriáli RTVS s názvom Čas nádejí. Katarína Krajčovičová však ešte chystá aj projekt s Dominikou Kavaschovou a od februára začína v škole skúšať divadelné predstavenie.

Diváci vás môžu vidieť v nových epizódach seriálu RTVS s názvom Čas nádejí – budete priateľka syna hlavných postáv. Aké bolo zahrať si v takejto dobovke?

Neopísateľné. Som vďačná, že moja prvá väčšia herecká skúsenosť mohla byť práve v tak kvalitnom projekte. Príbeh je vďaka pani Scarlet Čanakyovej nádherný, pestrý, má myšlienku, odkaz, je plný lásky, bolesti, vzťahov, života, smrti a mnoho iného. V dobovkách sa prenesiete do úplne iného sveta a vtedy si uvedomíte, i keď je tam aj 100-ročný rozdiel s dnešnou dobou, že tie príbehy života sa stále opakujú…

X Ako vnímate dané obdobie?

V prvej sekunde mi bohužiaľ napadli iba tie negatívne udalosti. Je dôležité o tom hovoriť a pripomínať si históriu. Ale, samozrejme, nebolo vtedy všetko iba zlé. Každá doba má svoje pozitíva a negatíva.

X Točili ste psychicky náročné scény v koncentračnom tábore. Cítili ste tlak okolností z minulosti?

Určite. Už len tie scény, rekvizity, kostýmy, už z toho vie mať človek zimomriavky a keď si ešte začnete uvedomovať tie príbehy…

X Ako ste sa po filmovaní dokázali dostať do mentálnej pohody?

Počas 4 dní sme točili od rána do večera scény z pracovného tábora v Seredi a keď som prišla domov, ešte som sa z toho pár dní spamätávala, lebo sa mi to spätne vracalo. Ale v rámci herectva sa musíte naučiť vedieť strihnúť, keď dohráte, inak vás to pohltí.

 X Ako sa vám točilo s hercami, ktorí v seriáli účinkujú a priamo pred kamerami starnú a prežívajú útrapy daných rokov?

Veľmi príjemne. Sú to úžasní herci, ktorí ma inšpirujú a veľa som sa naučila.

X Seriál sa čoraz viac porovnáva s Dunajom. Videli ste ho? Je vôbec podľa vás vhodné/možné porovnávať takéto dva seriály?

Je to úplne o niečom inom. Nemyslím si, že by sa tieto projekty mali medzi sebou porovnávať, lebo sú to odlišné formáty, príbehy, princíp natáčania… Tým, samozrejme, nechcem dehonestovať seriál Dunaj, len je to iné. Myslím si, že spoločné majú to, že sú z dobového prostredia a odzrkadľujú fungovanie v danej dobe. Myšlienka na Čas nádejí vznikla už pred 13-timi rokmi. Je to inšpirované skutočnými udalosťami z danej doby.

 X Divákov ste ohromili aj v novej vianočnej rozprávke Tri zlaté dukáty. Ako ste sa dostali k hlavnej úlohe v nej?

Neviem, či som ich ohromila, ale je to veľmi milé počuť (smiech). Cez castingovú directorku Dajen Blatnickú som bola pozvaná na casting, na ktorom bol ešte nebohý pán Parnický. Po tej tragédii sme nevedeli, čo sa s projektom stane, až sa ho nakoniec ujala režisérka Mariana Čengel Solčanská, u ktorej som znova absolvovala casting a nejako to vyšlo.

X Zahrali ste si rovno princeznú cestujúcu v čase. Ako sa vám pozdával príbeh?

Neskutočne sa mi páčil. Naozaj som bola nadšená, že to nie je ten úplne klasický rozprávkový príbeh. Nie je to celé v romantických tónoch, sú tam aj realistické prvky, je tam zobrazená história skrz vynálezy, reč, spôsoby danej doby, sú tam aj humorné prvky, ale samozrejme aj láska ako v každej správnej rozprávke, ale nie je na prvú. Bola som šťastná, že je v rozprávke scéna, kde žena, teda Júlia, žiada muža, Jura, o ruku, ale veľmi elegantne a nenásilne. A tým sa išlo proti zaužívaným spoločenským konvenciám. Samozrejme je to už v dnešnej dobe bežnejšie, ale ak to porovnáme s minulosťou… O to viac ma tešilo, že je to zobrazené v rozprávke, kde sa očakáva, že sa stane naopak.

X Vianočné rozprávky sú u nás čoraz populárnejšie. Stretli ste sa po jej odvysielaní s tým, že by vás ľudia viac spoznávali?

Úprimne, neviem identifikovať, či sa na mňa ľudia na ulici pozerajú len tak, alebo je za tým myšlienka, že „hmm, ona tuším hrala princeznú“ (smiech). Ale chodia mi veľmi milé správy od ľudí, ktorých osobne nepoznám. A moji známi mi to povedia skôr osobne.

X Veľkou oporou vám bola režisérka Mariana Čengel Solčanská. V čom a ako vám pomohla?

V prvom rade som jej veľmi vďačná, že mi dala príležitosť. Áno, veľmi mi pomohla a veľa ma naučila herecky aj ľudsky. Naučila ma viac cítiť a vnímať kameru, dávala mi rady pri zobrazovaní charakteru, ukázala mi aj isté princípy, ktoré sa v tomto filmovom prostredí používajú, bola mi oporou ako človeku, takže veľmi som vďačná, že som s ňou mohla pracovať.

X Ako ste si sadli s hereckým partnerom Ladislavom Bédim?

Laci bol úžasný. Je to veľmi láskavý človek, nehovoriac o tom, aký to je úžasný herec.

X V príbehu vidieť veľmi pekné scenérie. Ako sa vám natáčalo v prírode? Zažili ste nejakú pamätnú ne/príjemnú situáciu?

Mali sme nádherné lokácie. Som rada, že sa v rozprávke zobrazila krása slovenskej prírody. Každá scéna, ktorú sme točili v exteriéri, bola pre mňa pamätná, lebo už to okolie robilo čaro. Ale asi najviac mi zarezonovala posledná scéna, ktorú som už spomínala, kde Júlia požiadala Jura o ruku pri nádhernom západe slnka. Tá sa mi tak vryla do srdca, keď sa spojila príroda s láskou, že táto scéna je pre mňa čarovná. Som trochu romantik (smiech).

 X Dočítala som sa, že veľké vrstvené šaty vám robili problém. Zahrali by ste si nejakú postavu v podobnom kostýme opäť?

Samozrejme. Keď výsledok stojí za to, tak sa to dá zvládnuť, len tomu nesmiete podľahnúť a jednoducho sa hecnúť a snažiť sa nemyslieť na to, že nie ste úplne v komforte.

X Príbeh sledovali aj naši českí susedia. Vidíte svoj potenciál aj v účinkovaní a v tvorbe tam?

To, či mám na to potenciál, musia posúdiť oni, ale vždy to bol jeden z mojich hereckých snov byť súčasťou českej, či už filmovej alebo divadelnej produkcie.

X Čomu sa venujete aktuálne? Točíte komediálny seriál s Dominikou Kavaschovou – to je trochu iné od vianočnej rozprávky a historickej drámy… Čím vás to oslovilo?

Nedávno som dotočila seriál Priveľa lásky pre Jojku, čo je taká psychologická dráma. Seriál s Dominikou ešte stále točím. Oslovil ma scenár, je to výborne napísané, je to vtipné aj dramatické. Samozrejme, je to iné ako Tri zlaté dukáty, Čas nádejí a Priveľa lásky. Je to komediálny žáner, ktorý tiež milujem a málo sa takýchto projektov v tomto žánri robí, pretože je to ťažké dobre spracovať. A po týchto projektoch je komédia pre mňa ako za odmenu.

X Ktorým smerom (komédia, dráma…) by ste sa chceli viac uberať?

Všetkými. Som typ človeka, ktorý chce všetko vyskúšať a zažiť, takže ak by to bolo vyvážené, budem najšťastnejšia.

X Ste na „začiatku“ kariéry a slušne sa to rozbieha. Je postava/úloha, ktorú by ste si raz chceli zahrať?

Najradšej by som si zahrala čo najširšie spektrum charakterov postáv. Ale veľmi ma lákajú záporné, zákerné postavy, ktoré musíte ako herec vedieť obhájiť, pretože nikto nie je iba zlý a iba dobrý. Ale globálne ma láka stvárniť postavy, ktoré nie sú podobné môjmu charakteru, pretože sa tým pádom snažím vidieť ich iný pohľad a názor a snímať sa ho skrz postavu zobraziť, aktuality.sk

X X X

Bez Djokoviča je hneď pohroma. V Srbsku píšu o ponížení, Slováci im uštedrili jednu z najkrutejších prehier

Pre srbských daviscupových reprezentantov bolo Kraljevo nedobytnou pevnosťou. Slovenskí tenisti však v hale Ibar uštedrili piatemu tímu rebríčka jednu z najkrutejších domácich prehier.

 Slováci sa radujú z postupu na finálový turnaj.

Po triumfe 4:0 si premiérovo zahrajú v skupinovej fáze finálového turnaja, Srbov čaká v septembri baráž o udržanie sa v prvej svetovej skupine.

Zaskakujúci kapitán slovenského tímu Ľubomír Kurhajec už po štvrtkovom žrebe prognózoval, že v Kraljeve by sa mohlo zrodiť prekvapenie na úkor vlaňajšieho semifinalistu.

Bol rád, že začne Lukáš Klein, ktorý sa na turnajoch v Austrálii prezentoval v úvode sezóny vo výbornom svetle.

Jeho víťazstvo nad srbskou jednotkou Miomirom Kecmanovičom bolo podľa Kurhajca tým správnym stimulom pre Alexa Molčana.

 „Všetko klaplo na 120 percent. Kleinik to super odštartoval a dopomohol Alexovi Molčanovi k tomu, že bol v dueli proti Dušanovi Lajovičovi viac ‚zažratý‘.

Prehral síce prvý set, no potom súpera prevalcoval. Príkladne bojoval a odviedol kus dobrej práce. Chcel by som vyzdvihnúť celý kolektív.

Dôležité bolo, že všetci verili vo víťazstvo. Nemalú zásluhu na skvelom úspechu má aj Tibor Tóth, ktorý pre chorobu nemohol sedieť na kapitánskej lavičke. Nesmiem samozrejme zabudnúť ani na osvedčený realizačný tím,“ zdôraznil Kurhajec.

Slováci postúpili na finálový turnaj na piaty pokus. V roku 2019 prehrali v kvalifikácii v bratislavskom NTC s Kanadou 2:3. O 13 mesiacov neskôr podľahli v tom istom tenisovom stánku Česku 1:3.

 V marci 2022 doma poriadne potrápili Taliansko, no napokon podľahli úradujúcemu šampiónovi 2:3. Vlani nestačili v Groningene na Holandsko 0:4.

„Je skvelé, že sa nám konečne podarilo prelomiť smoliarsku sériu. Vyhrať 4:0 v Srbsku, to je fantázia. Postup na finálový turnaj je o to krajší, že v Kraljeve sme neboli favoritmi.

Po premenenom mečbale vo štvorhre sme cítili neskutočnú eufóriu, na tie momenty človek nezabudne do konca života,“ vyznal sa deblový špecialista Igor Zelenay.

Srbské médiá boli z výkonu svojich tenistov zhrozené, hovoria o debakli i šoku:

 Blic: „Srbi utrpeli v dueli proti Slovensku v Kraljeve debakel. Natíska sa otázka, čo by bolo so srbským tenisom, keby nemal Novaka Djokoviča. Podľahnúť 0:4 tímu, ktorý nemá ani jedného hráča v prvej svetovej stovke, je blamáž.“

Kurir: „Nie je v tíme Novak a hneď sú problémy. Slováci v Kraljeve ponížili srbskú daviscupovú reprezentáciu a uštedrili jej potupnú prehru.“

Sportski Žurnal: „Šok v Kraljeve. Slováci eliminovali Srbov a postúpili na finálový turnaj. Rozhodujúci tretí bod získali Klein so Zelenayom.“

Dnevnik: „Srbský daviscupový tím neuspel v kvalifikácii, v Kraljeve zahanbujúcim spôsobom prehral so Slovenskom.“

Danas: „Srbsky kapitán Viktor Troicki sa po prehre so Slovenskom dušoval, že jeho tím hral vlani dobre aj bez Novaka Djokoviča. V Kraljeve však teraz dostal na frak.“

 V skupinovej fáze finálového turnaja sa predstaví 16 tímov, ktoré rozdelia do štyroch štvorčlenných skupín.

Dva najlepšie z každej z nich postúpia do novembrovej vyraďovacej fázy v Malage. Účasť v skupinovej fáze mali v predstihu istú vlaňajší finalisti Taliansko a Austrália i Španielsko s Veľkou Britániou ako držitelia voľných kariet.

Okrem Slovenska si v kvalifikácii už zabezpečili postup Kanada, Holandsko, Nemecko, USA, Brazília a Fínsko. O zostávajúcich piatich účastníkoch sa rozhodovalo v nedeľu./agentury/

X X X

Kauza Slavia či posily: Nie sme spokojní, znie zo Slovana. Rodrigues už ponúkol ukážku svojej divokej povahy

 Slovan má za sebou generálkou pred jarnou časťou sezóny, na Tehelnom poli privítal slovinský tím NK Bravo Ľjubľana. Po priemernom zápase, do ktorého naskočila aj nová kontroverzná posila, zazneli kritické slová priamo z vnútra klubu.

 Okolo novej posily belasých sú veľké kontroverzie.

Podľa asistenta trénera Borisa Kitku videli diváci v poslednom prípravnom dueli pred začiatkom Niké ligy iba rutinný výkon. „Videli sme priemerný zápas s množstvom chýb, vyplývajúcich aj z ťažkého terénu.

Hľadali sme súpera, ktorý by sa systémovo trochu približoval Sturmu Graz, na poslednú chvíľu je to však náročné,“ narážal Kitka na pôvodne plánovaného súpera, ktorým mala byť pražská Slavia.

Z toho však zišlo, keď belasí odohrali na sústredení v Katare zápas proti ruskému Dynamu Moskva. Český tím následne dohodnuté federálne derby zrušil.

 Kitkovi bolo ľúto, ako to celé dopadlo. „Áno, ale my sme neboli tí, kto zápas nejakým spôsobom znegoval. Pre mňa boli niektoré veci za hranou, ale nechcem k tomu viac povedať.

Čo sa týka vyjadrení, rešpektujem to. Bol to názor nejakého človeka, ku ktorému sa nechcem vyjadrovať. To je z mojej strany všetko,“ nechcel Kitka rozpitvávať kauzu okolo zrušeného duelu.

K aktivite na prestupovom trhu povedal viac. Očakávania boli vyššie u fanúšikov, no aj od obhajcu slovenského ligového titulu. „Nechcem rozprávať hlúposti, budem úprimný.

Určite nie sme spokojní. Čakalo sa veľa, možno sa nám ešte niečo podarí, ale predstavovali sme si viac, poviem to rovno.

Verím, že tréner Weiss si ešte sadne s vedením a nájde to najlepšie riešenie pre Slovan. Musíme byť sebakritickí, určite potrebujeme väčšiu hráčsku kvalitu.

Nie všetky prestupy sa nám podarili,“ priznala pravá ruka trénera Weissa.

Do zápasu proti NK Bravo naskočil aj nový útočník Gerson Rodrigues, ktorý prišiel z Dynama Kyjev s povesťou problémového hráča s temperamentnou povahou.

 Tú ukázal aj počas jeho debutu na Tehelnom poli, po jednom z rohových kopov ho museli upokojovať hneď traja spoluhráči. Gerson čelí v Luxembursku obvineniam v troch prípadoch napadnutia, hrozia mu až dva roky za mrežami.

Toho, že nová akvizícia do ofenzívy nie je žiadne neviniatko, si je vedomý aj Kitka. „Niektoré veci nám neprináleží komentovať, no sú veci, ktoré patria k jeho osobe.

My môžeme zmeniť iba to, ako sa bude správať u nás. Ak ho tu zvládneme, všetko z minulosti bude zabudnuté.

Keby sme niečo nezvládali, budeme to riešiť interne,“ uviedol s tým, že nie je fér, aby komentoval problémy hráčov z minulosti./agentury/

X X X

Budú z rivaliek takmer susedky? Shiffrinová zvažuje veľký presun, obzerá sa po pozemku na náhornej plošine

Duely Petry Vlhovej a Mikaely Shiffrinovej už roky spestrujú zimné mesiace fanúšikov lyžovania. Podľa rakúskeho denníka Kleine Zeitung americká hviezda zvažuje sťahovanie do Európy, čo by dávalo zmysel hneď z niekoľkých dôvodov.

 Americká lyžiarska hviezda často navštevuje Horné štajersko. Shiffrinová zvažuje, že sa usadí na náhornej plošine Dachstein. Vraj si už hľadá dom alebo stavebný pozemok.

Také fámy podľa denníka kolujú v mestečku Ramsau. Tu už roky žije aj najúspešnejší rakúsky olympionik Felix Gottwald. Starosta Ramsau Ernst Fischbacher potvrdil, že hviezdna lyžiarka je v mestečku častým hosťom.

„Áno, Mikaela Shiffrinová často trávi čas v našej komunite, čo nás samozrejme veľmi teší. Ale zatiaľ som nepočul, že by tu chcela niečo stavať. Neevidujeme ani žiadnu žiadosť,“ uviedol.

 Zvesti o sťahovaní tak pravdepodobne majú korene vo vzťahu Shiffrinovej a nórskeho lyžiara Aleksandera Aamodta Kildeho. Ten má blízky vzťah k miestnej rodine Mitterovcov.

„Aleksander s nami žil ako malý chlapec,“ hovorí Wolfgang Mitter, bývalý generálny sekretár Svetového pohára v severských disciplínach.

Jeho syn Christian pôsobí ako tréner žien v Nórskom lyžiarskom zväze a ďalší syn Mark je súčasťou tímu Shiffrinovej.

„V Ramsau sme veľmi často, pretože je to veľmi dôležité pre preteky v Lienzi, Kransjkej Gore a Zauchensee. V Reiteralme máme tiež najlepšie tréningové podmienky,“ tvrdí Mark.

 Lyžiarsky americko-nórsky pár sa v Hornom Štajersku ukázal aj nedávno po pretekoch v USA. Shiffrinová a Kilde bývali u Christiana Mittera.

Ramsau je totiž iba pár hodín jazdy autom od Innsbrucku, kde sa nachádza byt Kildeho, ktorý v rakúskom meste žije. Zaľúbenci by to tak k sebe mali bližšie ako z Ameriky, kde má svoj domov Mikaela.

Väčšina pretekov Svetového pohára sa navyše koná v Európe. Shiffrinová sa v Innsbrucku nachádza aj teraz, keď absolvuje rehabilitáciu po páde v Cortine.

Zároveň sa môže starať o Kildeho, ktorý po páde vo Wengene utrpel viaceré vážne zranenia.

Američanka by paradoxne mala bližšie aj ku svojej lyžiarskej súperke zo Slovenska Petre Vlhovej.

Ramsau sa nachádza neďaleko lyžiarskeho strediska Flachau, ktoré je od Bratislavy vzdialené okolo štyroch hodín cesty autom./agentury/

X X X

Z 30. miesta na vrchol pódia. Švajčiar predviedol v Chamonix famózne druhé kolo

Švajčiarsky lyžiar Daniel Yule triumfoval v nedeľnom slalome Svetového pohára v Chamonix.

 Daniel Yule v cieli ani sám neveril, že vyhral.

Na zjazdovke Verte vo francúzskom stredisku figuroval po 1. kole až na 30. mieste, no v druhom predviedol najlepšiu jazdu a zvíťazil o šestnásť stotín sekundy pred krajanom Loicom Meillardom.

Tretí skončil domáci Clement Noel (+0,18 s), ktorý neudržal líderskú pozíciu po úvodnom kole.

Yule dosiahol prvé víťazstvo v sezóne a siedme individuálne v kariére vďaka najlepšiemu času v druhom kole. Všetky triumfy zaznamenal v slalome, naposledy sa tešil 22. januára 2023 v Kitzbüheli.

 Švajčiar poskočil vďaka zisku 100 bodov na tretie miesto v klasifikácii disciplíny. Lídrom v poradí slalom zostal Manuel Feller, ktorý zvýšil náskok na druhého Nemac Linusa Strassera na 164 bodov.

Domáci Noel viedol po 1. kole, keď sa najlepšie vyrovnal s presadenými bránkami, vyšla mu hlavne stredná časť.

Najviac sa mu priblížil Haugan, ktorý mal manko 23 stotín. Menej ako pol sekundu (+0,40) strácal Feller, víťaz troch tohtosezónnych slalomov.

Strasser nenadviazal v úvodnom kole na predchádzajúce triumfy z Kitzbühelu a Schladmingu a bol až na 17. priečke (+1,24 s).

Štart druhého kola organizátori odložili o desať minút neskôr pre problémy s časomierou. Švajčiar Yule štartoval ako prvý, z upravenej trate vyťažil natoľko, že už ho nikto v súhrnom čase nezdolal.

Strasser chcel zaútočiť z priebežnej sedemnástej pozície, no nevyšla mu podľa predstáv ani druhá jazda a skončil na spoločnom 14. mieste spolu s Rakúšanom Johannesom Strolzom.

 Meillard bol piaty a dokázal sa najviac priblížiť Yulemu, keď stratil len 16 stotín. Líder po prvom kole Noel mal ešte na poslednom medzičase náskok.

V závere však olympijský šampión zo ZOH 2022 stratil, ale stačilo to rovnako ako v Schladmingu na pódium. Slovensko nemalo v súťaži zastúpenie.

V Chamonix sa mali v piatok a v sobotu konať aj zjazdy, no Medzinárodná lyžiarska federácia (FIS) ich zrušila pre nepriaznivé snehové podmienky a vysoké teploty.

Riadiaci orgán sa snažil nájsť náhradu za dva zjazdy v rovnakom termíne, no v časovej tiesni sa nenašlo žiadne vhodné riešenie./agentury/

 

 

 

 

 

Příspěvek byl publikován v rubrice Autor a jeho autorem je autor. Můžete si jeho odkaz uložit mezi své oblíbené záložky nebo ho sdílet s přáteli.