Poslanci Štátnej dumy, dolnej komory ruského parlamenta, pripravujú návrh zákona o pridelení pôdy Rusom na anektovaných územiach Ukrajiny. Bociany kráčajú pred kombajnmi na pšeničnom poli v dedine Zghurivka na Ukrajine. Pred vojnou bola Ukrajina vnímaná ako „svetový kôš chleba“, odkiaľ sa mesačne vyvážali milióna ton poľnohospodárskych produktov.
O chystanom prideľovaní pôdy vojnovým veteránom informoval denník Kommersant iniciátor projektu, poslanec a líder strany Vlasť Alexej Žuravľov.
,,Keď ruská armáda prejde na negatívnu ofenzívu, začína najväčšia žatva pre naše traktorové jednotky – zbieranie trofejí,“ napísalo ukrajinské ministerstvo obrany na sociálnej sieti Twitter. Ruské okupačné sily z Charkovskej oblasti vlani na jeseň ustupovali tak rýchlo, že aj na tanky zabudli. A tak museli nastúpiť ukrajinskí traktoristi. / Zdroj: Ukrajinské ministerstvo obrany
Účastníci špeciálnej vojenskej operácie, ako Moskva označuje svoju agresiu proti Ukrajine, by sa podľa neho mohli prednostne uchádzať o pozemky v Doneckej, Luhanskej, Chersonskej i Záporožskej oblasti.
Žuravľov navrhol spustiť podobný program, ako boli predchádzajúce, pri ktorých sa občania mohli uchádzať o pridelenie hektáru pôdy na ruskom Ďalekom východe a v Arktíde.
„Mimochodom, Rusko sa už teraz rozšírilo o viac ako sto miliónov hektárov a túto pôdu po našom víťazstve bude musieť niekto obrábať. Na Ďalekom východe a v Arktíde si môže nárokovať jeden hektár každý obyvateľ krajiny, ale v Doneckej a Luhanskej ľudovej republike, Záporožskej a Chersonskej oblasti navrhujem rozdeliť územia medzi tých, čo sa priamo podieľali na ich oslobodení,“ vyhlásil poslanec.
Moskva anektovala dva donbaské regióny spolu s Chersonskou a Záporožskou oblasťou vlani koncom septembra. Hoci ani jeden z týchto útvarov celý neovládla a na ich území sa stále bojuje, šéf Kremľa Vladimir Putin v júni tohto roku odporučil, aby regionálne úrady bezplatne rozdali pôdu veteránom „špeciálnej vojenskej operácie“, ktorí sa vyznamenali v bojoch na Ukrajine. Nárok na pridelenie pôdy podľa Kremľa majú mať vojaci, dobrovoľníci i príslušníci Ruskej gardy, ktorým bol udelený titul Hrdina Ruska alebo iné vyznamenania za bojové zásluhy, ako aj pozostalí po padlých bojovníkoch.
Publicistovi Anatolijovi Nesmianovi nová ruská iniciatíva pripomenula počínanie nacistického vodcu Adolfa Hitlera počas dobyvačnej vojny proti Sovietskemu zväzu. „Poslanec Žuravľov prakticky opakuje sľub, ktorý dal Führer nemeckému národu, len neprejavil jeho štedrosť,“ ironizoval publicista návrh ruského poslanca.
„Führer nebol skúpy a vojakom sľúbil po päťdesiat hektárov a k tomu dostatok sovietskych otrokov,“ napísal Nesmian na Telegrame a dodal: „Žuravľov niečo počul, ale svoj vzor nedokázal riadne napodobniť. Charakteristické však je, že obaja sľubovali rozdávať tú istú pôdu.“/agentury/
X X X
Poslanci Štátnej dumy, dolnej komory ruského parlamenta, pripravujú návrh zákona o pridelení pôdy Rusom na anektovaných územiach Ukrajiny.
Bociany kráčajú pred kombajnmi na pšeničnom poli v dedine Zghurivka na Ukrajine. Pred vojnou bola Ukrajina vnímaná ako „svetový kôš chleba“, odkiaľ sa mesačne vyvážali milióna ton poľnohospodárskych produktov.
O chystanom prideľovaní pôdy vojnovým veteránom informoval denník Kommersant iniciátor projektu, poslanec a líder strany Vlasť Alexej Žuravľov.
,,Keď ruská armáda prejde na negatívnu ofenzívu, začína najväčšia žatva pre naše traktorové jednotky – zbieranie trofejí,“ napísalo ukrajinské ministerstvo obrany na sociálnej sieti Twitter. Ruské okupačné sily z Charkovskej oblasti vlani na jeseň ustupovali tak rýchlo, že aj na tanky zabudli. A tak museli nastúpiť ukrajinskí traktoristi. / Zdroj: Ukrajinské ministerstvo obrany
Účastníci špeciálnej vojenskej operácie, ako Moskva označuje svoju agresiu proti Ukrajine, by sa podľa neho mohli prednostne uchádzať o pozemky v Doneckej, Luhanskej, Chersonskej i Záporožskej oblasti.
Žuravľov navrhol spustiť podobný program, ako boli predchádzajúce, pri ktorých sa občania mohli uchádzať o pridelenie hektáru pôdy na ruskom Ďalekom východe a v Arktíde.
„Mimochodom, Rusko sa už teraz rozšírilo o viac ako sto miliónov hektárov a túto pôdu po našom víťazstve bude musieť niekto obrábať. Na Ďalekom východe a v Arktíde si môže nárokovať jeden hektár každý obyvateľ krajiny, ale v Doneckej a Luhanskej ľudovej republike, Záporožskej a Chersonskej oblasti navrhujem rozdeliť územia medzi tých, čo sa priamo podieľali na ich oslobodení,“ vyhlásil poslanec.
Moskva anektovala dva donbaské regióny spolu s Chersonskou a Záporožskou oblasťou vlani koncom septembra. Hoci ani jeden z týchto útvarov celý neovládla a na ich území sa stále bojuje, šéf Kremľa Vladimir Putin v júni tohto roku odporučil, aby regionálne úrady bezplatne rozdali pôdu veteránom „špeciálnej vojenskej operácie“, ktorí sa vyznamenali v bojoch na Ukrajine. Nárok na pridelenie pôdy podľa Kremľa majú mať vojaci, dobrovoľníci i príslušníci Ruskej gardy, ktorým bol udelený titul Hrdina Ruska alebo iné vyznamenania za bojové zásluhy, ako aj pozostalí po padlých bojovníkoch.
Publicistovi Anatolijovi Nesmianovi nová ruská iniciatíva pripomenula počínanie nacistického vodcu Adolfa Hitlera počas dobyvačnej vojny proti Sovietskemu zväzu.
„Poslanec Žuravľov prakticky opakuje sľub, ktorý dal Führer nemeckému národu, len neprejavil jeho štedrosť,“ ironizoval publicista návrh ruského poslanca.
„Führer nebol skúpy a vojakom sľúbil po päťdesiat hektárov a k tomu dostatok sovietskych otrokov,“ napísal Nesmian na Telegrame a dodal: „Žuravľov niečo počul, ale svoj vzor nedokázal riadne napodobniť. Charakteristické však je, že obaja sľubovali rozdávať tú istú pôdu.“/agentury/
X X X
Zákerný ruský útok, najlepší vojaci sú mŕtvi. Zakarpatská brigáda potvrdila stratu 19 vojakov, sľubujú pomstu.
Ukrajinská 128. samostatná horská útočná zakarpatská brigáda dnes potvrdila, že pri ruskom raketovom útoku stratila 19 vojakov. Ukrajinské médiá cez víkend informovali, že príslušníci brigády sa v piatok zhromaždili v dedine neďaleko frontu v Záporožskej oblasti, aby prevzali vyznamenanie.
Vojak ukrajinskej Národnej gardy 1. brigády Bureviy (Hurikán) počas výcviku na severe Ukrajiny 3. novembra 2023.
„Raketový útok zákerného nepriateľa pripravil o život 19 vojakov brigády,“ napísala dnes táto jednotka na svojom profile na facebooku. „Naši najlepší bojovníci zomreli. Sľubujeme, že našich bratov stonásobne pomstíme,“ píše sa vo vyhlásení. Portál RBK Ukrajina pripomína, že ide o prvý komentár jednotky k piatkovej udalosti. Brigáda tiež ubezpečila, že pokračuje vyšetrovanie jej okolností.
Raketový útok sa stal v dedinke Zarične medzi Záporožím a Orichivom. Miesto, ktoré zasiahla Rusmi odpálená raketa Iskander-M, sa podľa ruskojazyčného servisu BBC nachádza asi 20 kilometrov od frontovej línie. Ruskí vojenskí blogeri pôvodne písali až o 50 mŕtvych.
„Je to tragédia, ktorej sa išlo vyhnúť,“ povedal v nedeľu ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, keď pri pravidelnom večernom príhovore kondoloval blízkym zabitých vojakov. „Hlavné je zistiť úplnú pravdu o tom, čo sa stalo. A nedopustiť, aby sa to opakovalo,“ povedal.
Minister obrany Rustom Umerov v sobotu nariadil generálnu inšpekciu rezortu, aby prípad vyšetrila.
V Zakarpatskej oblasti, odkiaľ 128. brigáda pochádza, dneškom začal trojdňový smútok. Vlajky sú spustené na pol žrde, každé dopoludnie si ľudia zabitých vojakov pripomenú minútou ticha a budú sa za ne konať bohoslužby./agentury/
X X X
Čo všetko sa dá zvládnuť za prvých 100 dní vládnutia? Slovenská skúsenosť učí, že…
Slovensko má novú vládu. Po tom, čo jej parlament vysloví dôveru, nasleduje krátke obdobie na presadenie významných zmien. Obvykle ide o prvých sto dní vládnutia a zväčša o nepopulárne opatrenia – najmä ak je spoločnosť v krízovom stave. Vládu by vtedy mali šetriť médiá i parlamentná opozícia. Kedy sa zrodila táto tradícia? A kde?
Prezident Franklin D. Roosevelt sníma klobúk pred davom po tom, čo bol v januári 1941 tretíkrát zvolený za prezidenta USA.
Historici sa zhodujú v tom, že frázu „prvých 100 dní“ dal do obehu prezident USA Franklin D. Roosevelt, a to vo svojom rozhlasovom prejave 25. júla 1933.
Hovoril v ňom o počiatočnom období svojho vládnutia. Jeho prvých 100 dní začalo plynúť po inaugurácii 4. marca 1933, na vrchole svetovej hospodárskej krízy. Miera nezamestnanosti dosiahla vtedy v Spojených štátoch kritickú hranicu 25 percent.
„Som pripravený v rámci svojej ústavnej povinnosti odporučiť opatrenia, ktoré môže vyžadovať postihnutý národ uprostred postihnutého sveta,“ povedal Roosevelt vo svojom inauguračnom prejave. Za priority považoval v tejto situácii vrátiť Američanov do práce, ochrániť ich úspory, poskytnúť pomoc chorým a seniorom, postaviť na nohy priemysel i poľnohospodárstvo, obmedziť výdavky na armádu a zrušiť prohibíciu. Tá v Amerike platila od roku 1920 a viedla iba k čiernemu trhu s alkoholom a k rastu kriminality.
„Je najvyšší čas dať si pohár piva,“ zvolal Roosevelt v jednom zo svojich prejavov a zožal búrku ovácií.
Čo stojí gram odvahy
Čím však začal? Okamžite zvolal Kongres USA na trojmesačné, čiže takmer 100-denné mimoriadne zasadnutie. Odvtedy sa niečo také v Spojených štátoch nezopakovalo. Na riadnom rokovaní sa totiž kongresmani mali zísť oveľa neskôr, prezident však vyhlásil: „Tento národ si žiada, aby sme konali, a to energicky hneď.“
Mohol si podobné sebavedomé výroky dovoliť. Vo voľbách zvíťazil demokrat Roosevelt nad republikánskym kandidátom Herbertom Hooverom v 42 zo 48 vtedajších štátov. V zbore voliteľov bol pomer ešte výraznejší: 472 : 59 v prospech Roosevelta. Bol to fenomenálny úspech.
Neskoršie výskumy ukázali, že zaňho hlasovali predovšetkým voliči z chudobnejších vrstiev a menej majetnej strednej triedy. O jeho víťazstve teda rozhodli sociálne a ekonomické faktory. Roosevelt na to nikdy nezabudol.
Existuje mnoho spôsobov, ako ísť vpred, ale len jeden spôsob, ako stáť na mieste. F. D. Roosevelt
Jedna vlastnosť Rooseveltovii určite nechýbala – odvaha. „Gram odvahy má väčšiu cenu ako tona opatrnosti,“ hovorieval. V krízovej situácii, ktorej krajina vtedy čelila, mala odvaha cenu zlata „Jedinej veci, ktorej by sme sa mali obávať, je strach v nás, že to, čo sme si predsavzali, nezvládneme,“ zdôrazňoval.
Prvý týždeň svojho prezidentovania strávil Roosevelt riešením mesiac trvajúcej série zatvárania bánk. Zničilo to státisíce rodín po celej krajine. Šiesteho marca, dva dni po inaugurácii, prezident uzavrel celý bankový systém. Deviateho marca mu kongres schválil zákon o núdzovom bankovníctve.
„Pri opätovnom otvorení bánk Roosevelt tento zákon fakticky využil na zavedenie federálneho poistenia vkladov,“ približuje William L. Silber, profesor ekonómie na Newyorskej univerzite.
Ešte v ten istý deň – bola nedeľa večer – prezident jasne a zrozumiteľne vysvetlil 60-miliónovému rozhlasovému publiku opatrenia, ktoré v posledných dňoch prijal, prečo ich prijal a čo zamýšľa podniknúť ďalej. Bol to prvý z jeho 30 rozhlasových príhovorov, ktoré médiá nazvali „rozhovory pri kozube“.
Podľa Silbera tým prezident dosiahol „pozoruhodný obrat v dôvere k jeho osobe a úradu“. V nasledujúcich dvoch týždňoch ľudia vrátili viac ako polovicu hotovosti, ktorú predtým v panike vybrali z vkladov a hromadili doma. Už v prvý deň obchodovania s akciami po bankových prázdninách trh zaznamenal najväčší jednodenný percentuálny rast cien.
Už 9. marca 1933 nariadil Roosevelt, aby do začiatku leta nasadili úrady nezamestnaných mužov na projekty venované ochrane prírody. O dva týždne predložil Kongresu návrh, podľa ktorého malo byť do júna 1933 zamestnaných týmto spôsobom 250 000 mužov! Kongresmani návrh schválili. Prezident tým získal právomoc zriadiť program núdzových prác na ochranu prírody. (CCC)
Americký historik Joseph M. Speakman uvádza, že práve CCC si Roosevelt obľúbil najviac spomedzi všetkých svojich programov na oživenie americkej ekonomiky. Išlo napríklad o výsadbu stromčekov, preventívne opatrenia proti erózii pôdy a boj proti lesným požiarom. Pracovníci bývali v táboroch postavených na vojenský spôsob po celej krajine a zarábali 30 dolárov mesačne (približne 1 000 vtedajších korún československých ). Do konca 30. rokov program CCC zamestnal vyše dvoch miliónov mužov.
Za prvých 100 dní Rooseveltovho vládnutia prijal Kongres na jeho návrh 15 nových zákonov (za celé funkčné obdobie ich bolo 76). Išlo doslova o príval legislatívnej činnosti. Nazvali to „legislatívnou horúčkou“ a vtedy populárny humorista Will Rogers poznamenal, že Kongres už neschvaľuje zákony, „iba na ne máva, keď prechádzajú okolo.“
„Ani jeden prezident nepremenil toľko sľubov na toľko zákonov a tak rýchlo,“ tvrdí americký historik James M. Burns. Súbor týchto zákonov a sociálno-ekonomických reforiem sa zapísal do historických análov ako New Deal (Nový údel).
Viaceré z prvých zákonov umožnili spustiť programy, ktoré mali dať rastový impulz krízou utlmenej ekonomike.
Napríklad 16. júna 1933, len päť dní po oných 100 dňoch, začal platiť tzv. zákon národnej obnovy. Umožnil okrem iného použiť štátne financie na budovanie infraštruktúry, ako sú štátne cesty a mosty. Vďaka tomu sa vytvorili nové pracovné príležitosti, robotníci mohli viac zarábať i utrácať.
Zároveň vznikol Federálny úrad pre mimoriadnu pomoc (FERA). Mal riešiť v prvom rade naliehavé potreby najchudobnejších vrstiev Ameriky. FERA sa zaoberala širokou paletou projektov. Zriaďovala vývarovne a útulky, ale i materské školy a financovala rekvalifikačné kurzy. Podľa amerického historika Erica Funera výsledkom jej činnosti bolo aj vytvorenie pracovných miest takmer pre 500-tisíc žien, ktoré dovtedy boli v domácnosti.
„Existuje mnoho spôsobov, ako ísť vpred, ale len jeden spôsob, ako stáť na mieste,“ povedal Roosevelt v jednom zo svojich „rozhovorov pri kozube“.
Ako postupoval Roosevelt? Z výskumov renomovaného historika Georgea B. Tindalla vyplýva, že do úradu nenastupoval s plánom, ktorý by bol výsledkom rozsiahleho vedeckého bádania: „Väčšina jeho zákonov a reforiem vznikala a fungovala metódou pokusov a omylov.“
Hotové recepty na vtedajšie pálčivé problémy nejestvovali, preto sa Roosevelt so svojím tímom pustil do odvážneho experimentovania. Cieľ bol jasný: zahasiť najväčšie hospodárske požiare, zabrániť pádu kapitalistického usporiadania USA a sociálnej revolúcii.
Straníckosť prestala rozdeľovať
Prvých 100 dní vládnutia nazval ktosi medovým obdobím. To však neznamená, že politická opozícia necháva vládu alebo prezidenta tri mesiace si iba hovieť. Platilo to aj o prezidentovaní Roosevelta. Viac-mennej bezproblémové boli leda jeho prvé týždne po inaugurácii, keď mu opozícia v Senáte i Snemovni Kongresu dopriala pokoj a stranícka príslušnosť tam akoby ani neexistovala. „Mnohí zákonodarcovia zabudli byť republikánmi alebo demokratmi, keď spoločne pracovali na zmiernení krízy,“ spomínal Rajmund Moley, ktorý spolu s dvomi kolegami – profesormi z Kolumbijskej univerzity v New Yorku – patril medzi najbližších poradcov prezidenta.
Postupne však dávali o sebe vedieť prejavy straníckej rivality a aj americké médiá sa dostali „spod ošiaľu z Roosevelta“ a začali hodnotiť niektoré jeho reformné kroky kritickejšie.
Kto nepracuje, nebude jesť
Margaret Thatcherová
Pod ich drobnohľadom sa ocitli napríklad pomery v pracovných polovojenských táboroch v rámci programu CCC. Nielen republikáni, aj niektorí demokrati ich kritizovali za tvrdé pracovné podmienky a nízke zárobky.
Program verejnoprospešných prác (CWA) si zase vyslúžil ostrú kritiku za plytvanie finančnými aj inými zdrojmi.
To však nič nemení na skutočnosti, že realizácia plánu Nový údel bodovala u verejnosti i u väčšiny odborníkov. Výrazne prispela k ukončeniu hospodárskej krízy a naštartovaniu americkej ekonomiky. Roosevelt zásadne rozšíril pôsobnosť a právomoci federálnej vlády, čo väčšina Američanov dodnes akceptuje najmä v krízových obdobiach.
Napokon, výsledky vládnutia Roosevelta, vrátane jedinečných prvých 100 dní viedli k jeho znovuzvoleniu za prezidenta na ďalšie funkčné obdobie. Nielen to, Roosevelt sa stal trojnásobným prezidentom USA, čo bol v ich dejinách ojedinelý prípad. A v roku 1944 ho zvolili do najvyššieho úradu dokonca štvrtýkrát. Ale už veľmi chorľavel a o päť mesiacov zomrel. Po tejto skúsenosti prijal Kongres dodatok ústavy, ktorý stanovil: „Nikto nemôže byť zvolený za prezidenta viac ako dvakrát.“
Železná lady: Kto nepracuje, nech neje
Kým Rooseveltovi niektorí jeho kritici vyčítali, že zašiel s reformami „príliš doľava“, prvá britská žena v premiérskom kresle Magaret Thatcherová si vypočula skôr opačnú kritiku. Už počas prvých 100 dní vládnutia sa prejavila ako výrazne pravicová politička.
Podobne ako Rooseveltovi ani jej o 46 rokov neskôr nechýbala odvaha a rozhodnosť.
„Rýchlejšie a rozhodnejšie, ako sme očakávali, sa pokúsila zbaviť Britániu povojnovej ekonomiky v štýle sociálneho štátu tým, že uskutočnila drastické zmeny v daňovej štruktúre, nariadila hlboké škrty v budúcich štátnych výdavkoch a začala s denacionalizáciou štátom vlastnených priemyselných podnikov.“ To je hodnotenie prvých 100 dní Thatcherovej vlády z pera Leonarda Davnieho jr. na stránkach Washington Post.
Britská ekonomika bola vtedy v neutešenom stave. Za hlavný cieľ prvého obdobia označila premiérka obmedzenie rastúcej inflácie. Považovala ju za väčší problém ako nezamestnanosť. Vyhlásila, že zodpovednosť za vysokú mieru nezamestnanosti nenesie vláda. Ľudia sa podľa nej nemali spoliehať na vládu, že sa im postará o prácu alebo že ich finančne podporí. Namiesto toho mali hľadať a využívať každú prvú príležitosť zamestnať sa, ktorá sa im ponúkne.
Ani jeden prezident nepremenil toľko sľubov na toľko zákonov a tak rýchlo
James M. Burns, historik
„Kto nepracuje, nebude jesť,“ povedala cynicky v jednej slabšej chvíli. Britsko-austrálska profesorka psychológie Lynne Segalová tvrdí, že Thatcherová si toto presvedčenie priniesla z detstva. Odmalička videla doma tvrdo pracujúceho otca. Prečo by iní mali žiť zo štátnej podpory?
Ale jedným z hlavných opatrení novej vlády bola reštrukturalizácia priemyslu, útlm celých tradičných odvetví – ťažby uhlia, hutníctva atď. Zároveň so škrtmi štátnych výdavkov to viedlo k ďalšiemu rastu nezamestnanosti, nájsť prácu znamenalo nezriedka cestovať alebo sťahovať sa na koniec krajiny.
Konzervatívci a ich vláda to pocítili na poklese popularity. Premiérka preto narazila na silný odpor vo vlastnej strane dokonca i v kabinete. „Som rebelom v tejto vláde,“ vyhlásila, Tvrdo jej však oponovali najmä odbory, ktoré mali dovtedy veľkú moc. Niekoľkými zákonmi im ju značne obmedzila.
V prvom období inkasovala Thatcherová viaceré údery a pocítila politické straty. Ale, ako napísal britský historik Robert Blake, Železná lady natoľko verila politike monoteizmu a jej viera vo všemocnosť voľného trhu bola natoľko neotrasiteľná, že za desať rokov, kým bola na vrchole britskej politiky, dosiahla 3-násobná premiérka aj presadenie svojich reforiem, aj dostatok pracovných miest pre všetkých, ktorí chceli pracovať.
Ako rýchlo rozdvojiť štát
Na to, čo všetko sa dá zvládnuť za prvých 100 dní vládnutia, máme dobrý príklad aj z tuzemska, pritom je aj vo svete ojedinelý. Po júnových voľbách v roku 1992 sa dvom republikovým premiérom a ich vládam podarilo fakticky za tri mesiace pripraviť rozdelenie spoločného federálneho štátu. A počas ďalších troch mesiacov ho aj rozdeliť a vytvoriť dva národné, samostatné nástupnícke štáty. Pričom bez väčších konfliktov, relatívne pokojne, takpovediac cestou „zamatového rozvodu“. Na rozdiel povedzme od krvavého delenia bývalej Juhoslávie iba rok predtým.
Česi a Slováci to dokázali dokonca bez referenda. Stačilo, že sa „dohodli o tom, že sa nedohodnú“ dvaja ministerskí predsedovia a dve politické reprezentácie (fakticky politické vedenia dvoch politických strán), a bolo to. Vladimír Mečiar a Václav Klaus po niekoľkých kolách rokovaní prišli k záveru, že majú úplne rozdielne predstavy o ďalšom rozvoji Slovenska, respektíve Česka.
Uplynulo len 41 dní od parlamentných volieb a Národná rada prijala Deklaráciu o zvrchovanosti Slovenska. Tá vlastne odmietla koncepciu, „funkčnej federácie“, na ktorej nástojila česká strana ako na základnej podmienke existencie spoločného štátu. Slovenská strana pripúšťala nanajvýš vznik konfederácie alebo nejakej formy únie. O ďalších 43 dní schválil slovenský parlament Ústavu Slovenskej republiky. Päť dní predtým v brnianskej vile Tugendhat podpísali Klaus a Mečiar zmluvu o rozdelení Československa.
Dohoda znela: 1. 1. 1993 vzniknú Česká republika a Slovenská republika ako dva samostatné štáty. Do konca septembra 1992 prijme parlament zákon o zániku federácie, ktorý nahradí doterajší zákon o referende. Poslanecké kluby HZDS a ODS budú odteraz predkladať na rokovanie federálneho parlamentu iba také návrhy, ktoré spoločne dohodnú.
A tak aj bolo, pričom všetko sa dialo ako v zrýchlenom filme./agentury/
X X X
Historik podal trestné oznámenie na Blahu. Vystavením Che Guevaru sa mohol dopustiť extrémizmu, tvrdí
Blaha vo svojej novej kancelárii „upratoval“ minulý týždeň. Namiesto európskej vlajky vystavil slovenskú a hlavu štátu nahradil obrazom Che Guevaru.
Podpredseda parlamentu Ľuboš Blaha zo Smeru bude pre obraz revolucionára Ernesta Che Guevaru vo svojej kancelárii čeliť nielen odvolávaniu v Národnej rade, ale aj trestnému oznámeniu.
Na políciu sa pre Blahovo počínanie obrátil historik Ústavu pamäti národa (ÚPN) Patrik Dubovský. Historik si myslí, že poslanec Smeru sa verejným vystavením portrétu Che Guevaru v kancelárii podpredsedu parlamentu mohol dopustiť trestného činu extrémizmu.
Blaha podľa Dubovského „prejavil sympatie k predstaviteľovi komunistickej ideológie, resp. kubánskej revolúcie a totalitnej praxe tejto ideológie a revolúcie, ktorá dokázateľne vykonala množstvo vrážd a popráv na nevinných obetiach a tým hrubo potláčala základné práva a slobody“.
Dubovský v trestnom oznámení, ktoré nám poskytol, okrem iného pripomína, že Che Guevara bol podľa vedeckej historickej literatúry vo funkciách, v ktorých priamo nariaďoval popravy oponentov, a to aj nevinných osôb. Blaha podľa neho „hrubo poškodil antikomunistické tradície na Slovensku“.
KDH ho chce odvolať
Blaha vo svojej novej kancelárii „upratoval“ minulý týždeň. Odstránil vlajku EÚ aj portrét prezidentky Zuzany Čaputovej. Namiesto európskej vlajky vystavil slovenskú a hlavu štátu nahradil obrazom Che Guevaru. Videom sa potom pochválil na sociálnej sieti Telegram.
Poslancovo konanie odsúdilo opozičné KDH, ktoré chce Blahu odvolávať. Kresťanským demokratom sa nepáči, že portrét prezidentky Blaha nahradil „portrétom zahraničného predstaviteľa najradikálnejšieho komunistického krídla Che Guevaru“.
KDH tvrdí, že na zvolanie mimoriadnej schôdze k odvolaniu Blahu má už dostatok podpisov.
Podpredseda Národnej rady sa bráni tvrdením, že neexistuje žiadna povinnosť mať v kancelárii vyvesenú zástavu Európskej únie ani obraz Zuzany Čaputovej. KDH okrem toho odkazuje, že ich hnevu rozumie, pretože „oni Slovensko nenávidia. KDH ani len nehlasovalo za Ústavu a hlasovali proti Deklarácii zvrchovanosti,“ napísal na Telegrame.
Už ho raz vyšetrovali
V minulosti už Blaha policajnému vyšetrovaniu čelil. Ešte v roku 2019 na sociálnej sieti zverejnil fotku, na ktorej držal so vztýčenou päsťou červenú päťcípu hviezdu s kosákom a kladivom v strede. Hviezda bola narodeninový darček od Roberta Fica.
Na poslanca vtedy podával trestné oznámenie podpredseda OKS Juraj Petrovič. Polícia potom začala trestné stíhanie pre zločin rozširovania extrémistického materiálu v súbehu s prečinom prejavovania sympatií k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd.
Neskôr však polícia trestné stíhanie zastavila s tým, že skutok nebol trestným činom.akuality.cz
X X X
Albánci dočasne príjmu migrantov od Talianska
Desaťtisíce migrantov zachránených z vôd Stredozemného mora strávia istý čas v Albánsku.
Albánsko poskytne dočasné útočisko desaťtisícom migrantov zachránených v Stredozemnom mori, kým Taliansko preskúma ich žiadosti o azyl, oznámila v pondelok talianska vláda. TASR správu prevzala z agentúr AFP a AP.
Dohoda s Albánskom, ktoré nie je súčasťou Európskej únie, bola oznámená po stretnutí albánskeho premiéra Ediho Ramu a talianskej premiérky Giorgii Meloniovej v Ríme. Tá vlani vyhrala voľby po prísľube zastaviť nelegálnu migráciu do Talianska.
Útočiská pre 36 000 ľudí ročne
Taliansko podľa dohody zaplatí výstavbu dvoch stredísk pre 3000 ľudí. Vzniknú v prístave Shengjin a v oblasti Gjader na severozápade Albánska a budú navrhnuté tak, aby mohli ubytovať približne 36 000 ľudí ročne. V prevádzke by mali byť na jar 2024.
Do centier nebudú posielať neplnoletých, tehotné ženy a ďalšie „zraniteľné osoby“, povedala Meloniová.
Ak Taliansko odmietne žiadosti o azyl, Albánsko by migrantov deportovalo. Albánsko by tiež pre obe centrá pod talianskou jurisdikciou zabezpečilo vonkajšiu bezpečnosť.
Desaťtisíce migrantov každý rok
Opozičný poslanec a líder Strany zelených Angelo Bonelli povedal, že dohoda je „očividným porušením konvencií a medzinárodného práva“.
Od začiatku roka dorazilo k brehom Talianska už viac ako 145 000 ľudí v porovnaní s 88 000 ľuďmi v rovnakom období minulého roka, vyplýva z oficiálnych údajov, aktuality.sk
X X X
Policajtka neprežila útok nožom v Jeruzaleme
Po útoku nožom 16-ročného páchateľa zastrelili.
Izraelská policajtka, ktorú neďaleko Starého mesta v Jeruzaleme pobodal 16-ročný Palestínčan, zraneniam podľahla. V pondelok o tom informovala izraelská polícia, na ktorú sa odvolala tlačová agentúra DPA.
Páchateľa zastrelili. Polícia následne uviedla, že „v okolí zatkla podozrivého jednotlivca“. Mladík z východného Jeruzalema poranil aj ďalšieho policajta.
Pri Herodesovej bráne
Podľa zdravotníkov 20-ročnú policajtku previezli do nemocnice v kritickom stave a neskôr tam zraneniam podľahla. Útok sa odohral pri Herodesovej bráne, jednej zo siedmich otvorených brán jeruzalemského Starého mesta.
Koncom októbra polícia informovala o podobnom prípade, keď Palestínčan vo východnom Jeruzaleme nožom vážne zranil izraelského policajta. Polícia útočníka zastrelila.
Izrael si nárokuje na celý Jeruzalem ako svoje nedeliteľné hlavné mesto. Východnú časť mesta dobyl počas Šesťdňovej vojny v roku 1967, pričom Palestínčania chcú, aby sa stal hlavným mestom ich budúceho štátu, aktuality.sk
X X X
Zanechal štyri deti. Pri výbuchu zahynul v deň svojich narodenín Zalužného asistent
Pri pondelkovom výbuchu zomrel blízky poradca vrchného veliteľa ukrajinských ozbrojených síl generála Valerija Zalužného. TASR informuje podľa správy agentúry AFP.
„Za tragických okolností bol zabitý môj asistent a blízky priateľ, major Hennadij Časťakov… v deň jeho narodenín,“ napísal Zalužnyj. V jednom z darov, ktoré dostal, podľa jeho slov vybuchlo neznáme výbušné zariadenie. Časťakov po sebe zanechal manželku a štyri deti.
Zalužnyj uviedol, že odkedy Rusko vo februári 2022 napadlo Ukrajinu, Časťakov „zasvätil svoj život ukrajinským ozbrojeným silám a boju proti ruskej agresii“. Tento prípad sa už začal vyšetrovať, dodal./agentury/
X X X
Fico s Kamenickým potvrdili, že prídu nové dane pre jeden sektor. Prezradili, že budú dotovať hypotéky a vyriešia 13. dôchodky
Predseda vlády Robert Fico po pondelkovej návšteve rezortu financií potvrdil: „Chystáme sa aj na rekordné zisky bánk“. Kamenický doplnil, že na bankovom odvode pracujú. Chcú nájsť rovnováhu, no požadujú, aby boli banky solidárne. Finančné domy upozorňujú, že ak ich vláda zdaní, pre bežných ľudí sa predražia hypotéky. Zároveň ich dostane menej ľudí.
Fico opäť skonštatoval, že Slovensko má najhoršie verejné financie. Prudko nám stúpol verejný dlh a máme aj historicky vysoký deficit verejných financií. Súčasná vláda má podľa Fica veľmi málo času na prípravu nového štátneho rozpočtu. „Momentálne máme na stole jediný rozpočet. Návrh, ktorý predložila vláda pána Ódora a tá sa s tým, prepáčte za výraz, nesrala. Tá to všetko zosekala, vyrezala. Vyrovnaný štátny rozpočet, nech ľudia podochnú, je to úplne jedno,“ povedal Fico.
To, že Slovensko má najhoršie verejné financie, podľa neho nie je chybou strany Smer. „My sme to nespôsobili, lebo my sme odovzdávali financie v dobrom stave,“ skonštatoval Fico. Aktuálna vláda podľa jeho slov stojí pred úlohou konsolidácie, otázkou ako zastabilizovať verejné financie a ešte sa aj správať sociálne. Ak by rozpočet neschválili do konca decembra, musí prísť provizórium. Tomu sa však chcú vyhnúť.
Na stredajšej vláde by sa mal objaviť plán na riešenie zvýšených úrokov na hypotékach. Konkrétnosti však Fico a ani minister financií Ladislav Kamenický neprezradili. Za rok zdraželi hypotéky 4-násobne. Aj keď Národná banka Slovenska upozornila, že problémy so skokovitým zvýšením mesačných splátok bude mať iba minimum dlžníkov, rezort financií zrejme zadotuje tieto nárasty./agentury/
X X X
Američania a Izraelčania zvažujú taktické prerušenie bojov v Pásme Gazy
Joe Biden hovorili o možnosti taktického prerušenia bojov s Benjaminom Netanjahuom. Americký prezident Joe Biden v pondelok diskutoval s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom o možnosti taktického prerušenia bojov v Pásme Gazy z humanitárnych dôvodov. Uviedol to hovorca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť John Kirby, informuje TASR podľa správy agentúry Reuters.
Obaja lídri hovorili aj o možnom prepustení rukojemníkov, ktorých teroristi z Hamasu zajali pri útokoch na izraelské územie zo 7. októbra, priblížil Kirby.
„Taktické prestávky“
Dodal, že americká a izraelská vláda budú v súvislosti s možnými „taktickými prestávkami“ v bojoch v Pásme Gazy naďalej v kontakte. Biden a Netanjahu podľa Kirbyho súhlasili, že v rozhovoroch budú pokračovať v najbližších dňoch. Obaja lídri hovorili aj o situácii na Západnom Brehu.
Hovorca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť novinárom povedal, že do Pásma Gazy stále neprúdi dostatok humanitárnej pomoci. Za uplynulých 24 hodín prišlo do tejto palestínskej enklávy menej ako 30 kamiónov s pomocou, uviedol.
Izraelský premiér Benjamin Netanjahu opakovane vylúčil akékoľvek dočasné prímerie, kým Hamas neprepustí všetkých rukojemníkov, aktuality.sk
X X X
Zurian povýšil Santusovú, ktorá stíhala čurillovcov. Ďurka obeťou čistiek
Nový šéf policajnej inšpekcie ministerstva vnútra Branislav Zurian naplno rozbehol čistky v orgánoch činných v trestnom konaní.
Bývalý šéf NAKA Branislav Zurian (vpravo) počas vypočutia pred parlamentným výborom. vo štvrtok 2. novembra 2023. Vľavo minister vnútra Matúš Šutaj Eštok.
Bývalý šéf NAKA, ktorého do novej funkcie dosadil trojlístok Smer, Hlas a SNS, odvolal z funkcie riaditeľa odboru ochrany, prevencie a boja proti korupcii bývalého spolupracovníka Jána Čurillu Pavla Ďurku a na jeho miesto dosadil mediálne známu Dianu Santusovú, informoval Denník N.
Personálnu rošádu potvrdilo už aj ministerstvo vnútra. „Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok nezasahuje do personálnych rozhodnutí riaditeľa Úradu inšpekčnej služby. Minister zároveň plne dôveruje všetkým krokom, ktoré ako riaditeľ ÚIS Branislav Zurian vykonáva,“ reagovali z ministerstva.
Santusová patrí rovnako ako Zurian medzi hlavných aktérov vojny v polícii. „Je bývalou šéfkou tímu Oblúk, ktorý v lete 2021 začal stíhať vyšetrovateľov NAKA okolo Jána Čurillu. V tom čase bol medzi vyšetrovateľmi NAKA aj Ďurka, ktorý len nedávno prešiel na policajnú inšpekciu,“ pripomenul zdroj.
Odbor, ktorému od pondelka už šéfuje Santusová, je jedným z najvýznamnejších, policajti ho ľudovo volajú NAKA na policajnej inšpekcii, zaoberá sa vyšetrovaním príslušníkov polície podozrivých z korupcie a závažnej trestnej činnosti.
Opozičné Progresívne Slovensko tento krok kritizuje. Podľa šéfa progresívcov Michala Šimečku je z povýšenia Santusovej zrejmé, na ktorej strane vojny v polícii stoja a budú stáť minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD) i šéf inšpekcie Zurian.
Osem rokov pre Kováčika
Ďurka ešte ako vyšetrovateľ NAKA pracoval na politicky citlivých prípadoch. „Práve on vyšetroval napríklad korupčnú kauzu niekdajšieho špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika, ktorého už právoplatne odsúdili na osem rokov za úplatok 50-tisíc eur od mafie. Prípad sa snaží zvrátiť dovolaním na Najvyššom súde,“ dodalo enko.
Šéf Smeru Robert Fico v auguste minulého roka tvrdil, že voči Santusovej bola spáchaná sabotáž zo strany vyšetrovateľov NAKA. „Santusová bola zlikvidovaná,“ povedal Fico s tým, že za pomoci ministra vnútra Romana Mikulca zanikol aj vyšetrovací tím Oblúk, ktorý mal preveriť možnú manipuláciu trestných konaní. Takisto chceli vyšetrovatelia podľa Fica podnikať kroky proti predstaviteľom Národného bezpečnostného úradu, pretože sa zaoberal ich bezpečnostnými previerkami.
Fico zároveň zopakoval, že v prípade zmeny vlády budú musieť niektoré osoby z polície alebo prokuratúry odísť. „Lebo deštruujú právny štát,“ povedal už vlani šéf Smeru.
Ministerstvo vnútra v reakcii na tvrdenia Fica pripomenulo, že vyšetrovateľku Santusovú nikto nezlikvidoval a naďalej pôsobí na policajnej inšpekcii. Zároveň poukázalo na to, že je to práve Robert Fico, ktorý zastrašuje orgány činné v trestnom konaní a takisto zdôraznil, že polícia je po dlhých rokoch slobodná v konaní. „Dôkazom toho je 17 právoplatne odsúdených z čias ich vládnutia, obžalovaných je 25 osôb v deviatich prípadoch, ďalších 17 obvinených je v rámci aktuálne prebiehajúcich trestných konaní,“ dodalo ministerstvo.
Detektorom prešla
Santusová ešte ako vyšetrovateľka inšpekcie prešla v októbri 2021 dvakrát detektorom lži, súkromným i štátnym v Národnom bezpečnostnom úrade. Išlo o podmienku ministra Mikulva pre zotrvanie Santusovej v Policajnom zbore. Santusovej počas vyšetrenia položili dovedna 14 otázok. Na všetky odpovedala zápornou odpoveďou „nie“, pričom detektor vyhodnotil jej odpovede ako pravdepodobne pravdivé, čo znamená, že vyšetrením na detektore prešla.
„Vyšetrenie som podstúpila s cieľom preukázať moju pravdovravnosť objektívnym spôsobom, a to aj v nadväznosti na opakované a síce nezmyselné a ničím nepodložené požiadavky vedúcich predstaviteľov Ministerstva vnútra SR, Policajného zboru a Úradu inšpekčnej služby, keďže verejnosti sú v súvislosti s uvedeným prípadom podsúvané z úst zodpovedných subjektov len polopravdy a klamstvá,“ uviedla.
Počas vyšetrenia na polygrafe Santusová odpovedala na otázky, či dostala úplatok za vyšetrovanie policajtov NAKA, či vyšetrovala na objednávku SIS, alebo na pokyn nejakej politickej strany a či pracovala, alebo nepracovala pod nátlakom./agentury/
X X X
Predseda Eurojustu Ladislav Hamran: Neprejde jediný týždeň, v ktorom by sme nezaznamenali úspech proti organizovanému zločinu (podcast)
V štruktúrach Európskej únie existuje niekoľko orgánov, ktoré majú na starosti jednotlivé zložky fungovania a vzájomnú spoluprácu medzi krajinami.
Eurojust alebo Agentúra EÚ pre justičnú spoluprácu v trestných veciach bol založený v roku 2002 a jeho úlohou je zvýšiť účinnosť spolupráce vnútroštátnych orgánov činných v trestnom konaní v boji proti terorizmu a organizovanej cezhraničnej trestnej činnosti v Európskej únii.
Ladislav Hamran je opätovne zvoleným predsedom Eurojustu so sídlom v holandskom Haagu, pričom jedným z ústredných cieľov jeho prvého funkčného obdobia bola digitalizácia európskeho súdnictva.
V čom spočíva jeho práca a s akými otázkami sa stretáva najčastejšie? Aký ústredný cieľ má v druhom funkčnom období? Toto všetko nám vysvetlil v podcaste s názvom Kariéra v EÚ.
X Prečo Európska únia potrebuje agentúru, akou je Eurojust? Ako agentúra pomáha bežnému občanovi?
Eurojust podporuje, uľahčuje a koordinuje medzinárodnú spoluprácu v trestných veciach medzi sudcami, vyšetrujúcimi sudcami a prokurátormi. Vstupom do takzvaného Schengenu štátne hranice prestali existovať pre bežného človek, naďalej však existujú pre nás, pre sudcov, prokurátorov a policajtov.
Ak teda chceme vypočuť svedka na území iného štátu, musíme o to ten iný štát požiadať. Rovnako ho musíme požiadať aj v prípade, ak chceme niekoho zadržať v cudzine alebo v prípade, ak chceme vykonať na území iného štátu domovú prehliadku. Nemôžeme vycestovať do zahraničia a úkon vykonať sami. Sme odkázaní na pomoc iných kolegov.
V Európskej únii máme 27 právnych systémov, ktoré odrážajú rôzne právne tradície a našou úlohou v Eurojuste je, aby sme prekonávali rozdiely medzi jednotlivými právnymi systémami a získavali dôkazy tak, aby boli použiteľné v národných konaniach pred súdmi. Iba na základe prípustných dôkazov možno niekoho odsúdiť a práve tu moja agentúra zohráva kľúčovú úlohu. Prispieva k bezpečnosti v Európe a domnievam sa, že aj k lepšiemu a spravodlivejšiemu svetu.
X Eurojust minulý rok podporoval vyše 11 500 trestných vecí či vyše 270 medzinárodných spoločných vyšetrovacích tímov. V ktorých prípadoch zohral Eurojust kľúčovú úlohu?
Bez akéhokoľvek preháňania môžem povedať, že doposiaľ najväčšie medzinárodné operácie proti organizovanému zločinu v histórii boli dohodnuté práve na pôde Eurojustu a boli koordinované z Eurojustu. Tých prípadov je dnes už toľko, že hádam neprejde jeden jediný týždeň, v ktorom by sme nezaznamenali výrazný úspech proti organizovanému zločinu.
Napríklad, v máji tohto roka sme podporovali najväčšiu operáciu proti talianskej zločineckej skupine Ndrangheta. Na tejto akcii nádherne vidieť pridanú hodnotu Eurojustu, význam spolupráce a koordinácie medzi jednotlivými štátmi. 3. mája tohto roka sa takmer 2800 policajtov a prokurátorov z desiatich krajín podieľalo na medzinárodnej operácii, počas ktorej sme zadržali 132 členov tejto organizovanej skupiny.
Táto skupina sa okrem iného zaoberala aj dovozom kokaínu z Južnej Ameriky do Európy a jeho následnou distribúciou do rôznych európskych metropol.
Aké výhody poskytuje Eurojust Slovensku a na akých prípadoch spolupracovali slovenské orgány?
Vlani nás kolegovia zo Slovenska požiadali o pomoc v 119 prípadoch a stokrát sa na slovenské orgány obrátili kolegovia zo zahraničia. Môžem povedať, že snáď neprejde a nenájde sa ani jedna veľká trestná vec s medzinárodným presahom, do ktorej by dnes Eurojust a slovenské zastúpenie neboli zapojené.
V minulosti sme pomohli slovenským orgánom pri rozložení organizovaných sietí zapojených do obchodovania so zbraňami, drogami, ľuďmi či inými zakázanými látkami. Podarilo sa nám rozložiť skupiny, ktoré boli zapojené aj do nadnárodnej ekonomickej trestnej činnosti či cez Slovensko prali špinavé peniaze.
Žiaľ, Slovensko neobišiel ani terorizmus či extrémizmus. Je prípad Slováka, ktorý pod prezývkou Slovakbro šíril extrémistické ideológie či uverejňoval návody a schémy na výrobu rôznych zbraní, výbušnín alebo mín. Nebyť našej spolupráce s českými a americkými kolegami, zrejme by Slovakbro pôsobil aj dnes.
Podcast Európa vzniká v spolupráci redakcie Aktuality.sk a Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, aktuality.sk
X X X
Bývalá šéfka vyšetrovacieho tímu Oblúk Diana Santusová dostala pozíciu na policajnej inšpekcii
Pred Santusovou viedol tento odbor Pavol Ďurka, blízky spolupracovník Jána Čurillu.
Diana Santusová sa stala riaditeľkou odboru ochrany, prevencie a boja proti korupcii na inšpekcii po tom, ako minister vnútra Matúš Šutaj Eštok z Hlasu odstavil doterajšieho riaditeľa Úradu inšpekčnej služby Petra Juhása a nahradil ho svojím kandidátom Branislavom Zurianom, informuje o tom Denník N. Neskôr správu potvrdilo aj ministerstvo vnútra.
Pred Santusovou viedol tento odbor Pavol Ďurka, niekdajší vyšetrovateľ NAKA a blízky spolupracovník Jána Čurillu.
Santusová bola šéfkou vyšetrovacieho tímu Oblúk. Od tejto pozície bola odstavená po tom, čo do Bratislavy povolala na akciu zásahovku zo Sobraniec.
„Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok nezasahuje do personálnych rozhodnutí riaditeľa Úradu inšpekčnej služby. Minister zároveň plne dôveruje všetkým krokom, ktoré ako riaditeľ ÚIS Branislav Zurian vykonáva,“ reagovali z ministerstva, aktuality.sk
X X X
Vyšetrovanie príčiny smrti Milana Lučanského sa skončilo, cudzie zavinenie nezistili. Otvorená je iná časť prípadu
Policajná inšpekcia vyšetrovala aj to, či dozorcovia urobili všetko pre záchranu bývalého šéfa polície. Ani tu nenašla trestný čin. Splnomocnenec poškodených podal sťažnosť, táto časť kauzy je ešte otvorená.
Vyšetrovanie smrti niekdajšieho šéfa polície Milana Lučanského v ústave na výkon väzby z decembra 2020 je definitívne uzavreté. Žiadne cudzie zavinenie vyšetrovateľ policajnej inšpekcie nezistil a na záveroch z minulého roka sa doteraz nič nezmenilo. Pre Aktuality.sk to potvrdil hovorca prešovskej krajskej prokuratúry Marián Spišák.
„Generálna prokuratúra v súlade s prokurátorom Krajskej prokuratúry Prešov konštatovala vo veci poškodeného gen. Mgr. M. L. zákonnosť uznesenia vyšetrovateľa Úradu inšpekčnej služby (ÚIS) z 08. 06. 2022 o zastavení trestného stíhania, pokiaľ ide o zranenia zo dňa 09. 12. 2020 a zo dňa 29. 12. 2020 s následkom smrti dňa 30. 12. 2020, nezistiac cudzie zavinenie inej osoby na vzniku týchto zranení,“ informoval hovorca.
Skúmali, či nezlyhali dozorcovia
Pripomenul však, že generálna prokuratúra, ktorá vykonávala dohľad nad prípadom, v marci tohto roka vstúpila do vyšetrovania s ďalším pokynom. A to „opätovne začať trestné stíhanie a doplniť dokazovanie len vo vzťahu k tomu, či príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže (ZVJS) dostatočným spôsobom reagovali na stav gen. Mgr. M. L. za účelom zabráneniu, resp. predídeniu samovražedného konania“.
Aj v tomto prípade je vyšetrovanie už uzavreté s tým, že ani dozorcovia vo väzbe sa v súvislosti s úmrtím policajného generála nedopustili trestného činu. Zástupca poškodených Miroslav Radačovský však podal proti uzneseniu o zastavení trestného stíhania sťažnosť, o ktorej teraz rozhoduje prokurátor.
„Vyšetrovateľ ÚIS po doplnení vyšetrovania trestné stíhanie 13. 09. 2023 opätovne zastavil, s konštatovaním, že zo strany príslušníkov ZVJS nedošlo k spáchaniu trestného činu. Proti tomuto rozhodnutiu podal splnomocnenec poškodených Miroslav Radačovský sťažnosť, ktorá bola spolu s rozhodnutím a so spisovým materiálom predložená na rozhodnutie dozorujúcemu prokurátorovi. O sťažnosti zatiaľ rozhodnuté nebolo,“ povedal hovorca prokuratúry.
Radačovský podal sťažnosť
Zrejme o tejto sťažnosti hovoril minulý týždeň na rokovaní brannobezpečnostného výboru Radačovský. Spomínal totiž mimoriadny opravný prostriedok, ktorým napadol už ukončené vyšetrovanie. Obrátil sa aj na Ústavný súd, kam podal ústavnú sťažnosť.
„O tej sa nebude konať, kým nebude právoplatne ukončené vyšetrovanie. Môže sa stať, že tu definitívne skončí vyšetrovanie v neprospech poškodených, v tom prípade bude konať Ústavný súd. Ale môže to skončiť aj v prospech strany poškodenej, a potom je zbytočné, aby konal Ústavný súd,“ vysvetlil europoslanec a bývalý sudca.
Exministerka spravodlivosti Mária Kolíková zriadila pred dvoma rokmi špeciálnu komisiu, ktorá sa venovala okolnostiam úmrtia Milana Lučanského. Tá cudzie zavinenie rovnako ako vyšetrovateľ nezistila. „Faktom je, že je skončené trestné konanie s potvrdením zo strany prokuratúry, že k tomu tragickému úmrtiu bohužiaľ došlo samovraždou. Takto to potvrdil aj generálny prokurátor Maroš Žilinka vo svojom vyjadrení. Nijakým spôsobom nespochybnil postup prokuratúry,“ zdôraznila.
Právny zástupca poškodených podľa nej v tejto chvíli využíva všetko, čo ponúka náš právny poriadok a postupuje veľmi originálne.
Zurian: Milan Lučanský bol napadnutý
Smrť Milana Lučanského sa stala pred týždňom jednou z tém vypočutia nového šéfa policajnej inšpekcie Branislava Zuriana, ktorý bol blízkym človekom bývalého šéfa polície. Keď ten nahradil na poste šéfa polície Tibora Gašpara, Zurian sa stal riaditeľom NAKA, ktorej šéfoval dva roky.
Šéf inšpekcie je doteraz presvedčený, že Lučanský bol napadnutý.
„Povedal som, že podľa mňa bol zabitý a že som za stieračom našiel odkaz, že Milan sa už na mňa teší,“ dodal. „Vzhľadom na utŕžené zranenia na temene hlavy som presvedčený, že tam k fyzickému útoku došlo. Ak vyšetrovanie ukáže, že sa sám udieral zozadu do hlavy, budem to rešpektovať,“ povedal na výbore, aktuality.sk
X X X
Kuriozita z Ukrajiny – československá Tatra 815 v úlohe samohybného dela
Jednotky teritoriálnej obrany vznikli na Ukrajine ako rezerva tvorená dobrovoľníkmi. Po začiatku ruskej invázie síce pôsobia aj na fronte, ale väčšinou v druhej línii. Tomu zodpovedá aj ich horšia výzbroj. Často si musia poradiť sami. A výsledkom je napríklad kombinácia československého nákladného automobilu Tatra 815 8×8 a starého sovietskeho dela.
Takéto vozidlá sa objavili vo výzbroji 241. brigády teritoriálnej obrany. Tá vznikla v roku 2022 v ukrajinskom hlavnom meste. Po oslobodení Kyjevskej oblasti sa jej časť presunula do Charkovskej oblasti, niektoré prápory bojovali aj pri Bachmute. Teraz sa pochválila delami KS-19 kalibru 100 mm, ktoré sú namontované na podvozkoch Tatry 815 viacerých verzií.
KS-19 je starý sovietsky protilietadlový kanón zavedený do služby ešte v roku 1947. Vývoj prúdových lietadiel a ohromný nárast ich rýchlosti však spôsobil, že protilietadlové delostrelectvo rýchlo zastaralo. KS-19 sa to však netýkalo. Od začiatku bol projektovaný s tým, že môže slúžiť aj na ostreľovanie pozemných cieľov a preto sa v určitej miere udržal v službe dodnes, najmä v rozvojových krajinách. V úlohe pozemného delostrelectva má dostrel 21 km.
Keď sa začala ruská invázia, mala Ukrajina uložené väčšie množstvo týchto diel v skladoch. Od jari tohto roka ich začala postupne aktivovať a používať na nepriame ostreľovanie ruských pozícií. Výhoda je v tom, že muníciu kalibru 100 mm iné zbrane nepoužívajú a tak je jej dostatok. Nevýhoda je v tom, že delo je pomerne ťažké, má takmer 10 ton a potrebuje výkonný ťahač. Vyžaduje tiež početnú obsluhu. Pre porovnanie, americká húfnica M777 kalibru 155 mm má hmotnosť len 4,2 tony.
Spomínaná 241. brigáda teritoriálnej obrany teraz zverejnila fotky samohybnej úpravy dela KS-19. Použili na to osvedčený podvozok Tatra 815. Toto nákladné auto sa vo viacerých verziách (4×4, 6×6 aj 8×8 či 10×10) vyrábalo od roku 1982 pre vojenských aj civilných zákazníkov v celom vtedajšom východnom bloku. Ročne ich vzniklo okolo 15-tisíc. Po roku 1989 prišiel výrazný pokles, no výrobu novších verzií sa podarilo udržať až dodnes, hoci s úplne inými motormi, prevodovkami i kabínami. Podvozok Tatry 815 využíva aj slovenská samohybná húfnica Zuzana 2.
Ukrajinci na prestavbu na samohybné delo použili Tatry 815 8×8 ešte s pôvodnými kabínami. Na časti fotografií sa dá rozoznať verzia AV-15, čo je žeriavové a vyslobodzovacie vozidlo. Vyvinuli ho pre československú ľudovú armádu a exportovalo sa aj do NDR a do Indie. Žeriav sa vyrábal vo VSS Košice a v rokoch 1983–89 vzniklo vyše 200 vozidiel v tejto verzii. Ukrajinci odstránili žeriav a nahradili ho delom KS-19.
Druhá použitá verzia je 20-VP, čo bol plošinový voz na prepravu kontajnerov. V tomto prípade už ide o verziu, ktorý vznikla po rozdelení Československa a vyrábala sa v rokoch 1999–2007. Úprava bola v tomto prípade jednoduchšia, lebo nebolo treba nič demontovať. Kanón KS-19 len pripevnili na plošinu vozidla. Vzhľadom na improvizovaný charakter týchto samohybných diel je pravdepodobné, že sa z nich strieľa iba dopredu alebo dozadu. Streľba do boku nie je pre silný spätný náraz možná./agentuty/
X X X
Stellantis bude v Európe predávať lacné čínske autá. ‘Vyfúkol‘ ich Volkswagenu
Stellantis získal 21-percentný podiel v čínskej hi-tech elektromobilke Leapmotor a založí s ňou aj nový spoločný podnik. Ten bude pre Európu vyrábať cenovo dostupné elektroautá.
Vo Francúzsku si už teraz môžete za 99 eur mesačne prenajať malý hatchback Leapmotor T03 s kombinovaným dojazdom takmer 300 kilometrov.
Ešte pred pár rokmi sme sa z čínskych áut a technológií smiali. Dnes to však už neplatí. Európske automobilky niekdajší dešpekt nahradili rešpektom a aj tie najrenomovanejšie značky, ktorým by ešte pred desiatimi rokmi čínske modely nestáli ani za zmienku, sa nehanbia preberať ich technológie a dokonca sa o niektoré čínske automobilky doslova bijú.
Tak napríklad Audi plánuje kúpiť platformu pre svoje elektromobily od čínskej značky, pravdepodobne ňou bude SAIC. Volkswagen a Stellantis sa pre zmenu v posledných mesiacoch doslova ponúkali čínskej automobilke Leapmotor, aby s nimi uzavrela partnerstvo a padali pritom bezprecedentné sumy. Ak si niekto myslí, že im išlo v prvom rade o to, aby prostredníctvom nej získali silnejšiu pozíciu na veľkom čínskom trhu, má pravdu len čiastočne.
V skutočnosti im išlo o špičkovú technológiu, ktorá tejto čínskej automobilke, mimochodom patriacej z hľadiska predaja do čínskeho rebríčku top 10, pomohla preraziť. Leapmotor totiž vyvinul unikátnu „štvorlístkovú“ elektrickú architektúru, v centre ktorej stoja výkonné čipy Snapdragon od Qualcommu, pričom do nových áut už implementujú Snapdragon 8295, aktuálne asi najvýkonnejší čip používaný v autách, postavený na 5 Nm architektúre.
Centrálny systém v prípade Leapmotoru možno kľudne nazvať aj hlavným riadiacim počítačom auta, pretože prepája kokpit, pohon, karosériu a systémy riadenia tak efektívne a unikátne, ako sa to nikomu doteraz nepodarilo. Len pre zaujímavosť, vďaka tejto architektúre sa podarilo skresať dĺžku kabeláže v elektrických autách z približne štyroch kilometrov na jeden a pol kilometra.
Zároveň Stellantis získa prístup aj k pokročilej elektrickej 800-voltovej architektúre, ktorú využíva platforma Leap 3.0. Pri nej je zaujímavosťou napríklad to, že kompletný podvozok sa premenil na veľkú batériu, pretože batériové články sú umiestnené priamo v ňom a nie v obvyklých batériových moduloch. Leapmotor naopak získa pomerne veľkú finančnú injekciu, ktorá by mu mala pomôcť bezpečnejšie sa etablovať nielen v zahraničí, ale najmä na domácom tvrdo konkurenčnom trhu. Zároveň získa prostredníctvom spojenia so Stellantisom prístup k jeho de facto globálnej obchodnej sieti, čo je pre čínsku značku mimoriadne dôležité.
O špičkovú technológiu Leapmotoru, respektíve o možnosť získať v tejto čínskej progresívnej automobilke podiel, intenzívne bojovali Stellantis s Volkswagenom. Napokon vyhral Stellantis, ktorý kúpi za 1,5 miliardy eur 21-percentný podiel v čínskom výrobcovi elektrických áut. Obe spoločnosti taktiež oznámili, že plánujú založiť spoločný podnik na výrobu a distribúciu automobilov mimo Číny, v ktorom by Stellantis kontroloval 51 percent. Pre Európu by mala nová fabrika produkovať lacné a technologicky špičkové elektromobily. Zameria sa však aj na ázijský a americký trh./agentury/
X X X
Nedozretý hlupák, kritizuje exminister Mikulec nástupcu Šutaja Eštoka za chystaný krok
Romanovi Mikulcovi sa nepáči, že podľa jeho tvrdenia chce minister Matúš Šutaj Eštok zrušiť policajnú stránku Hoaxy a podvody.
Bývalý minister vnútra Roman Mikulec sa v pondelok večer ostro vyjadril o súčasnom šéfovi rezortu Matúšovi Šutajovi Eštokovi: „Tento nedozretý hlupák, ktorý robil garážmajstra na ministerstve školstva len, preto, lebo sa páčil Pellegrinimu. Teraz chce zrušiť niečo, čo ľudia nielen že radi sledujú, ale zároveň v mnohých prípadoch táto stránka zamedzila obrovským škodám.“
Podľa poslanca parlamentu za hnutie Slovensko Mikulca chce minister Hlasu-SD Šutaj Eštok zrušiť policajnú stránku Hoaxy a podvody. Tá má na sociálnej sieti Facebok 150-tisíc sledovateľov.
„Stránka je zameraná na boj proti dezinformáciám, je pravidelne oceňovaná domácimi či zahraničnými partnerskými zložkami, v rámci odborných ankiet a súťaží. Pán Šutaj Eštok, ale tvrdí, že nemá, čo hovoriť kto je a kto nie je dezinformátor a chce ju zrušiť,“ vyjadril sa bývalý minister o súčasnom.
Mikulec zároveň vyzval všetných normálnych a čestných občanov SR, aby sa zastali stránky, jej adminov a zabránili tak jej cenzúre.
Progresívne Slovensko chce odvolávať ministra Šutaja Eštoka hneď, ako vláda získa dôveru v parlamente, aktuality.sk
X X X
Vláda nebude brániť podnikom vo výrobe a dodávkach zbraní. Fico žiada inventúru vojenského materiálu
Nová vláda nebude brániť podnikom pri výrobe a dodávkach zbraní odberateľom, povedal premiér Robert Fico, ktorý dlhodobo vystupuje proti vojenskej pomoci Ukrajine brániacej sa ruskej invázii. Z Ficovho vyjadrenia vyplynulo, že jeho odmietavý postoj sa týka len prípadných dodávok zbraní a munície zo zásob slovenskej armády. Zároveň požiadal ministra obrany vzhľadom na objem doterajších dodávok na Ukrajinu o inventúru vojenského materiálu. Robert Kaliňák chce prehodnotiť politické a komerčné zmluvy.
Predseda vlády SR Robert Fico a minister obrany SR Robert Kaliňák počas spoločného stretnutia na pôde rezortu obrany 6. novembra 2023 v Bratislave.
„Keď nejaká firma chce vyrábať zbrane a niekde ich dodávať, tomu samozrejme nikto nebude brániť,“ povedal Fico po stretnutí s ministrom Kaliňákom.
Fico ešte ako opozičný politik opakovane kritizoval skoršiu vládu za odovzdanie rôznych zbraní Ukrajine a tvrdil, že v prípade účasti svojej strany v novom kabinete nedovolí vývoz ani jedného náboja na Ukrajinu.
Slovensko po ruskej invázii na Ukrajinu nielen odovzdalo Kyjevu darom rôznu vojenskú techniku vrátane vyradených stíhačiek MiG-29 sovietskej konštrukcie, ale na základe bilaterálneho komerčného kontraktu mu dodalo osem samohybných húfnic Zuzana 2, ktoré sú vlajkovou loďou slovenského obranného priemyslu. Výrobu ďalších 16 húfníc Zuzana 2 pre Ukrajinu zaplatí podľa skorších informácií Dánsko, Nórsko a Nemecko.
„Urobíme všetko pre to, aby sme Ukrajine pomohli humanitárne a civilne. Predpokladám, že jednou z takých vecí by mohlo byť odmínovanie. Je tam obrovské množstvo zamínovaných priestorov a nevybuchnutej munície,“ načrtol Fico. Vie si tiež predstaviť zdravotnícku pomoc či opravu civilných objektov. Pomoc chce podmieňovať konkrétnymi krokmi.
V rámci NATO si Slovensko podľa premiéra bude plniť to, čo sa od členskej krajiny očakáva. Pripúšťa však postoje, ktoré „neboli typické pre predchádzajúcu vládu“.
Slovensko ešte za predchádzajúcich vlád začalo pripravovať projekt zvýšenia výroby munície. Muníciu kalibru 155 milimetrov vyrába na Slovensku pološtátna firma ZVS Holding, v ktorej vlastní polovičný podiel skupina Czechoslovak Group (CSG) českého podnikateľa Michala Strnada. Modernizáciou a predĺžením životného cyklu munície sa v krajine zase zaoberá spoločnosť VOP Nováky, ktorá tiež patrí do skupiny CSG.
Podľa Kaliňáka chce nové vedenie slovenského ministerstva obrany prehodnocovať najmä niektoré už uzavreté komerčné kontrakty, bližšie informácie neuviedol. Slovensko predtým zadalo rôzne zákazky na modernizáciu zastaraného vybavenia slovenskej armády. Kaliňák sa už krátko po októbrovom vymenovaní za ministra obrany vyslovil tiež za úpravu dohody o obrannej spolupráci medzi Slovenskom a Spojenými štátmi, proti ktorej Smer vystupoval už pri jej schvaľovaní v parlamente./agentury/
X X X
Šutaj Eštok zdedil problémový vrtuľník za 13 miliónov. Bojoval proti jeho nákupu, rezortu vnútra stroj chýba
Vrtuľník za viac ako 13 miliónov eur síce vláda kúpila ešte pred rokom, no dodnes sa nedostal na Slovensko. Stroj mal vyše pol roka súdny zákaz lietať, a preto zostával uzemnený v hangári u predajcu. Nákup ministerstva vnútra čelil problémom pre spôsob obstarávania. V lete ho dokonca začala preverovať aj Národná kriminálna agentúra (NAKA). Kritikom nákupu bol v minulosti aj čerstvo vymenovaný minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas). Dnes práve on musí riešiť budúcnosť kontroverzného vrtuľníka. Ten už lietať môže, no na Slovensku preň nemáme pilotov a ani zabezpečený servis.
Ministerstvo vnútra však môže používať vrtuľník AW189 od talianskeho výrobcu Leonardo, ktorý si zaobstaralo ešte vlani v polovici decembra. Rozhodol o tom Krajský súd v Bratislave. V odvolacom konaní zrušil predbežné opatrenie z marca, ktorým Okresný súd Malacky zakázal rezortu používať stroj až do konečného rozhodnutia vo veci.
Súdny proces rozbehol americký výrobca vrtuľníkov Bell Textron, ktorý napadol spôsob obstarávania vrtuľníka. Ministerstvo totiž kúpilo stroj bez súťaže a po tom, čo Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO) zrušil predošlý tender k nákupu toho istého vrtuľníka rovnakým spôsobom.
13 miliónov v hangári
Rezort vnútra vysvetľoval svoj postup tým, že bolo potrebné rýchlo zabezpečiť náhradu za ruské vrtuľníky Mi-171. Ich prevádzku značne obmedzili sankcie, ktoré Európska únia uvalila na Rusko po vypuknutí vojny na Ukrajine. Ak by ministerstvo kupovalo náhradný vrtuľník v riadnom obstarávaní, rezortná letka by sa ocitla v ohrozenom stave. Hasiči, záchranári a policajti by tak na dlhší čas zostali bez vrtuľníkov, ktoré potrebujú pri pátraní, hasení požiarov, ale aj pri ochrane štátnej hranice.
Súčasťou nákupu bol nielen samotný stroj spoločnosti Leonardo, ale aj výcvik troch pilotov, vybavenie na misie a realizácia technického dohľadu CAMO. Cena vrtuľníka bola 10,6 milióna eur bez DPH. Do školenia pilotov, vybavenia a na dohľad bolo vyčlenených ďalších dva a pol milióna eur. Marcové opatrenie, ktorým súd zakázal používať vrtuľník, znemožnilo plnenie všetkých bodov kúpnej zmluvy. Teda piloti nemohli nastúpiť ani na výcvikový kurz, no termíny už boli dohodnuté a rezervované. Nemohol sa realizovať ani technický dohľad.
Hoci slovenská vláda za stroj zaplatila milióny eur a zmluva nadobudla platnosť, helikoptéra naďalej stála v hangári predajcu. „Vrtuľník bol na náklady dodávateľa uzemnený vo Švajčiarsku, kde sa stále nachádza,” potvrdilo pre Pravdu ministerstvo vnútra.
NAKA začala trestné stíhanie v súvislosti s tým, že rezort vnútra vlani bez súťaže kúpil vrtuľník Leonardo AW 189 za 13,5 milióna eur. Slúžiť má pre potreby policajtov, hasičov a záchranárov
Súd sa s Američanmi nestotožnil
Americká spoločnosť Bell sa domnieva, že nákup v priamom rokovacom konaní porušil pravidlá obchodnej súťaže a jej ponuka bola pre ministerstvo vnútra výhodnejšia. Rezortu ponúkala nový vrtuľník za dvojnásobne nižšiu cenu namiesto staršieho stroja kúpeného od sprostredkovateľskej spoločnosti. Preto spoločnosť žiadala súd preskúmať kúpnu zmluvu a rozhodnúť o jej platnosti. Ak by americká spoločnosť bola so žalobou úspešná a súd by rozhodol o neplatnosti kúpnej zmluvy, ministerstvo vnútra by malo dostať späť zaplatenú sumu a vlastnícke právo na vrtuľník AW189 by sa vrátil spoločnosti Helipool, ktorá ho predala.
Pokiaľ súdny proces bude trvať, ministerstvo by podľa Američanov nemalo používať vrtuľník, lebo tým zmarí účel žaloby. Prvostupňový súd v Malackách sa s argumentmi výrobcu stotožnil. No podľa uznesenia Krajského súdu v Bratislave sa proti rozhodnutiu odvolalo tak ministerstvo vnútra, ako aj predajca vrtuľníka Helipool.
Súd pojednávanie v danej veci zatiaľ nenariadil, ale v odvolacom konaní rozhodol, že rezort vnútra môže s kúpeným vrtuľníkom nakladať v plnom rozsahu. Uznal tak argumenty ministerstva o tom, že nákup stroja sa v podstate uskutočnil, lebo lietadlo je vo vlastníctve štátu a v správe rezortu. Preto zákaz jeho používania spôsobuje len negatívne dôsledky, ako sú zvýšené náklady na jeho údržbu a riziko straty letovej spôsobilosti.
Spoločnosť Helipool v odvolaní spomína, že cena kúpeného lietadla Leonardo AW189 za uplynulý rok výrazne stúpla. „Opätovné obstarávanie vrtuľníka s podobnými parametrami bude preto stáť viac, ako Slovenská republika zaplatila,” poznamenali predstavitelia predajcu.
Američania oponovali, že ministerstvo si pre miliónový nákup bez súťaže malo zabezpečiť nový súhlas vlády, lebo predošlý podľa nich platil len pre prvý pokus zaobstarať vrtuľník. Ten pre porušenie zákona o verejnom obstarávaní vlani zrušil ÚVO. Napadli aj to, že kúpna zmluva bola podpísaná v posledný deň riadneho fungovania kabinetu Eduarda Hegera (Demokrati).
Súd sa v spore priklonil na stranu ministerstva vnútra. V uznesení uviedol, že návrh na uloženie zákazu používať vrtuľník nebol dostatočne odôvodnený. „Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je hrozba škody, pričom nepostačuje akákoľvek škoda alebo ujma, ale musí ísť o takú, ktorú v budúcnosti nebude možné nahradiť,” píše v uznesení Krajský súd. Táto podmienka podľa trojice rozhodujúcich sudcov splnená nebola.
Problémy sa nekončia súdom
Vrtuľník AW189 by tak mohol nakoniec prísť na územie Slovenska. Podľa zmluvy jeho dodanie je povinnosťou predajcu – teda problémom by nebolo ani to, že piloti z leteckého útvaru ministerstva vnútra zatiaľ neabsolvovali výcvik. „Po nadobudnutí právoplatnosti zrušenia neodkladného nariadenia dôjde k rezervácii nových termínov na základe dostupných kapacít výcvikovej organizácie,” uviedlo pre Pravdu tlačové oddelenie ministerstva vnútra.
Ak by lietadlo dorazilo na Slovensko, rezort narazí na ďalší problém. O vrtuľník sa vlastne ani nemá kto riadne postarať – tender na jeho údržbu dopadol neúspešne. Ministerstvo vnútra totiž od už mája hľadalo dodávateľa servisných služieb pre novú helikoptéru. Cena tejto zákazky bola päť miliónov eur. „Verejné obstarávanie bude v najbližších dňoch zrušené, lebo žiadny uchádzač nesplnil požiadavky verejného obstarávateľa kladené na ponuku,” uviedol rezort na naše otázky.
Miliónový nákup vrtuľníka okrem toho naďalej rieši NAKA, ktorá v máji začala trestné stíhanie na podnet dnešného ministra vnútra Šutaja Eštoka. Ešte ako opozičný poslanec zásadne kritizoval túto zákazku a nazýval ju „jeden veľký prúser a podvod” vtedajšieho ministra vnútra Romana Mikulca (vtedy OĽaNO).
NAKA pre Pravdu uviedla, že vyšetrovanie stále prebieha. „V predmetnej veci je začaté trestné stíhanie pre zločin machinácií pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe a naďalej prebiehajú úkony trestného konania smerujúce k zadokumentovaniu, prevereniu a objasneniu veci. Vzhľadom na uvedené nie je možné nateraz poskytnúť bližšie informácie, aby prípadne nedošlo k zmareniu vyšetrovania,” odpísala v stanovisku.
Koncom októbra bol Šutaj Eštok vymenovaný za nového ministra vnútra. Po Mikulcovi tak zdedil problémovo obstaraný vrtuľník a teraz má rozhodnúť, či v boji proti jeho nákupu bude pokračovať aj ako šéf rezortu. Pravda sa nového ministra spýtala, ako sa k veci postaví. Či teda bude rozhodne prevádzkovať vrtuľník po tom, čo to umožnil súd, alebo nie.
„Minister vnútra zaujme k tejto téme stanovisko hneď po oboznámení sa so zmluvou, ako aj so súdnym rozhodnutím,” reagovalo tlačové oddelenie rezortu. Kúpna zmluva pritom je zverejnená v Centrálnom registri zmlúv od polovice decembra 2022 a Šutaj Eštok vo vyhláseniach ešte pred podaním podnetu na políciu naznačoval, že pozná okolnosti, za ktorých prebehol nákup.
Ministerstvo vnútra pritom naďalej trpí nedostatkom vrtuľníkov, v súčasnosti disponuje iba jedným plne funkčným letuschopným strojom. A to konkrétne modelom Bell 429. Dva vrtuľníky Mi-171 sú momentálne mimo prevádzky, pričom jeden z nich podstupuje pravidelný servis a údržbu. Rezort vnútra v septembri v mediálnom stanovisku vyslovil nádej, že situáciu s nedostatkom vrtuľníkov vyrieši čo najskôr a že nový Leonardo AW189 nasadí do účinnej prevádzky./agentury/
X X X
Slovenská jadrová flotila sa rozšírila. Mochovce 3 bežia na plný výkon a prvý raz ich ukázali verejnosti
Po vyše dvadsiatich rokoch sme uviedli do života nový jadrový zdroj. Príbeh dostavby a úspešného spustenia tretieho bloku jadrovej elektrárne Mochovce je na konci.
Tretí blok už vyrába elektrinu pri 100-percentnom výkone a novinári ho mali v pondelok možnosť po prvý raz navštíviť. Od februára tohto roka už dodala elektráreň z nového zariadenia 1,3 terawatthodiny elektriny do siete.
Tento objem vyrobenej elektriny bez vypúšťania emisií škodlivého oxidu uhličitého postačil na pokrytie ročnej spotreby viac ako pol milióna domácností na Slovensku.
Vďaka dohode predošlej vlády so spoločnosťou Slovenské elektrárne majú slovenské domácnosti zastropovanú silovú zložku elektriny. Lacnú elektrinu budú dostávať domácnosti podľa dodatku z marca tohto roka za bezkonkurenčnú cenu až do roku 2027.
„Tento blok je v rámci Európy veľmi zaujímavý,“ povedal pri príležitosti návštevy Slovenska riaditeľ Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu Rafael Grossi. Upozornil na to, že vďaka dostavbe ďalšieho, teda štvrtého bloku Mochovce bude Slovensko vyrábať nadbytok elektriny a bude ju môcť vyvážať za hranice, čo zo zvyšovania podielu jadrovej energie v energetickom mixe na Slovensku robí úspešný príbeh.
Slovensko si tak môže podľa neho povedať, že je jedna z mála krajín, ktoré vyrábajú elektrinu bez ujmy na životnom prostredí. Podľa harmonogramu by sa malo začať s navážaním jadrového paliva do štvrtého bloku Mochoviec v prvom kvartáli 2025. Podľa šéfa Slovenských elektrární Branislava Strýčeka bude cena oboch blokov na úrovni 6,3 miliardy eur.
Rozloha Bratislavského hradu
Tretí blok ukázali po prvý raz aj verejnosti. Novinári tak mali možnosť vidieť, ako vyzerá strojovňa s množstvom potrubí či riadiaca miestnosť, kde sa operátori starajú o prevádzku bloku. Tretí blokmá rozlohu asi takú ako Bratislavský hrad. Ak by sme mali vyrobiť rovnaké množstvo elektriny zo slnka, potrebovali by sme solárnymi panelmi zaplniť omnoho väčší kus úrodnej zeme.
V treťom bloku je približne 1 400 miestností s takmer 100-tisíc zariadeniami s 5 a pol tisíc kilometrami káblov a 175 kilometrov potrubí. Nový jadrový blok v Mochovciach pokryje takmer 13 percent celkovej spotreby elektriny na Slovensku.
Od hrubej stavby z množstva betónu a ocele až po výrobu elektriny musí prejsť blok množstvom bezpečnostných skúšok. Začiatkom septembra minulého roka zaviedli prvú palivovú tyč do reaktora tretieho bloku. Začiatkom tohto roka prifázovali blok k sieti, vtedy bol na výkone 20 percent. Postupne výkon zvyšovali.
V polovici októbra úspešne ukončili energetické spúšťanie. Preukazný chod v trvaní šiestich dní preukázal splnenie projektových parametrov nového bloku. Dokázal tak, že je schopný bezpečnej prevádzky. „Spúšťanie slúži na odskúšanie častí a naladenie zariadenia, aby fungovalo bezpečne a plnilo svoju úlohu,“ povedala v pondelok na tlačovej konferencii Marta Žiaková, predsedníčka Úradu jadrového dozoru SR. Dnes blok beží na plný, teda stopercentný výkon.
Elektrina z bloku sa už predáva
Slovenské elektrárne začali predávať elektrinu po naštartovaní tretieho bloku. „Vzhľadom na to, že ju predávame na tri roky dopredu, máme na tento rok predanú elektrinu za výhodných podmienok,“ informoval Strýček. Vďaka tomu podľa neho dosiahnu Slovenské elektrárne v tomto roku pravdepodobne najlepší hospodársky výsledok vo svojej histórii.
Za veľmi pozitívne správy pre spoločnosť považuje aj to, že sa im podarilo do značnej miery splatiť finančnú injekciu od majoritného akcionára vo výške 340 miliónov eur.
Na tlačovej konferencii sa zúčastnila aj nová ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas). Podľa nej bez spustenia tretieho bloku Mochoviec by nebolo možné dodávať elektrinu pre slovenské domácnosti za cenu 61 eur za megawatthodinu za silovú zložku elektriny. Vyjadrila sa tiež k dodávkam jadrového paliva. Záväzok Slovenska odstrihnúť sa od ruského paliva naďalej podľa nej trvá. Po novom by mohli jadrové palivo do nášho reaktora dovážať aj Francúzi či Američania. Francúzska spoločnosť Framatome a americká Westinghouse avizujú, že sú schopné vyrábať palivo aj do nášho typu reaktora.
Časový sklz nie je výnimočný
Tretí blok Mochoviec stavali 36 rokov. Spolu so štvrtým blokom, ktorý sa k sieti pripojí až v roku 2025, bol plánovaný rozpočet prekročený o 80 percent, upozornili štátni analytici z Útvaru hodnoty za peniaze na ministerstve financií na sociálnej sieti. Aj napriek výraznému časovému sklzu nejde vo svete o nič mimoriadne.
„Jadrové elektrárne sú konzistentne stavané s časovým a finančným sklzom, Mochovce teda nie sú žiadnou výnimkou. Z 53 reaktorov na celom svete, ktoré boli v roku 2022 vo výstavbe, za pôvodným plánom zaostáva 26, čiže takmer polovica. Niektoré z nich na dokončenie čakajú aj tri desaťročia,“ uviedol ÚHP.
Po jadrových haváriách v Černobyli a vo Fukušime sa viac prihliadalo na bezpečnostné a technické normy. Väčšie bezpečnostné požiadavky sa premietli aj do vyššej ceny za výstavbu jadrových zariadení./agentury/
X X X
Gesto velikána. Djokovič náhle prerušil rozhovor, išiel podporiť plačúceho súpera
Mnohými je milovaný aj nenávidený, no nikdy nenechá fanúšikov chladných. Hviezdny srbský tenista Novak Djokovič v Paríži opäť predviedol, čo z neho robí skutočnú legendu.
Po víťaznom finálovom zápase na podujatí Masters 1000 s Grigorom Dimitrovom predviedla svetová jednotka gesto, za ktoré mu vypredaná hala mohutne zatlieskala.
Pritom niekoľkokrát bol Djokovič v Paríži na pokraji vyradenie a vždy sa dokázal z problémov dostať. Vo finále to už z jeho pohľadu išlo hladko. Bulhara zdolal 6:4, 6:3 a vybojoval už svoj rekordný 40. titul na Masters.
Zatiaľ čo fanúšikov v priebehu týždňa dráždil hádkami s rozhodcom či provokatívnymi gestami, tentokrát si ich získal na svoju stranu. Stalo sa to krátko po finále, v ktorom Dimitrov poškuľoval po najväčšom úspechu svojej kariéry.
Djokovič bol nad jeho sily a Bulhar svoje sklamanie a slzy ukrýval do uteráku. To si 24-násobný grandslamový šampión všimol. Počas slávnostného ceremoniálu, ktorého súčasťou sú rozhovory s oboma finalistami, Djokovič náhle prerušil interview a išiel utešiť plačúceho súpera.
Djokovičové gesto zasiahlo fanúšikov nielen v hľadisku, ale aj u televíznych obrazoviek. Gesto velikána, alebo Láskavosť tenisovej legendy. Takéto oslavné vety chrlili na adresu 36-ročného Srba priaznivci.
Potom, ako Djokovič plačúcemu súperovi povedal pár utešujúcich slov, sa za potlesku fanúšikov v kľude vrátil dokončiť rozhovor. „Naozaj dúfam, že bude aj naďalej hrať na tak vysokej úrovni. Tento víkend predvádzal svoj najlepší tenis a prajem mu len to najlepšie,“ potešil Bulhara svojimi slovami.
Djokovič sám priznal, že trikrát bol na pokraji vyradenia. „Bol som v tých zápasoch blízko prehier a nejako som dokázal nájsť extra energiu, keď to bolo potrebné. Dnes to bolo spočiatku vyrovnané, ale potom som videl, ako mu dochádzala šťava,“ zhodnotil zápas Djokovič.
Ten vybojoval titul na parížskom Masters už po siedmykrát v kariére, získal 40. trofej z turnajov Master a už len tri tituly ho delia od méty 100 vyhraných turnajov./agentury/