Vypol internet armáde, školám i nemocniciam. Poľský národnokonzervatívny prezident Karol Nawrocki vetoval novelu zákona, ktorý okrem iného predlžoval výplatu prídavkov na deti vojnových utečencov zo susednej Ukrajiny. Prezidentovo veto však tiež znamená, že od 1. októbra nebude Varšava môcť naďalej platiť Ukrajine predplatné satelitného pripojenia na internet od firmy Starlink, uviedol hovorca ministerstva digitalizácie. Sieť Starlink miliardára Elona Muska využíva ukrajinská armáda, ktorá sa už štvrtý rok bráni krajinu pred ruskou agresiou.
„Návrh zákona, ktorý prezident Nawrocki vetoval, predlžoval obdobie pomoci, teda financovania z Fondu pomoci Ukrajine, do konca marca budúceho roka. Preto v súčasnosti neexistuje od 1. októbra žiadny právny základ pre financovanie (Starlinku),“ povedal hovorca úradu Marek Gieorgica podľa agentúry Reuters.
Podpora pre Ukrajinu v oblasti satelitného internetu mala pokračovať, no prezidentské veto tomu zabránilo. „De facto vypol internet na Ukrajine, vypol ho školám, vypol nemocniciam,“ zdôraznil minister digitalizácie Krzysztof Gawkowski. Dodal, že ide o riziko na vysokej úrovni a pripomenul, že prezident si musel byť vedomý, že Starlink je súčasťou zákona.
Gawkowski poznamenal, že vláda bude hľadať náhradné riešenia, no problémom je čas. O tejto otázke má podľa neho rokovať aj vláda na zasadnutí v utorok.
Zákon predtým schválil parlament, kde majú väčšinu poslanci proeurópskej vládnej koalície, proti hlasovalo národne konzervatívne Právo a spravodlivosť a krajne pravicová Konfederácia. Nawrocki dnes ubezpečil, že Poľsko zostáva otvorené poskytovať pomoc ukrajinským občanom a že Rusko je tým, kto vojnu vyvolal, a Ukrajina obeťou. Zákon ohľadom podpory Ukrajincov je však podľa neho potrebné zmeniť. Vyzýva na to, aby prídavky na deti do 18 rokov vo výške 800 zlotých mesačne poberali len tí ukrajinskí rodičia, ktorí v Poľsku majú prácu. Server Notes from Poland pripomenul, že s obmedzením výplat dávky nazvanej 800+ pôvodne v prezidentskej kampani prišiel Nawrockého protikandidát Rafal Trzaskowski z vládnucej proeurópskej Občianskej koalície.
V Poľsku v súčasnosti prebýva skoro 990.000 ukrajinských utečencov, asi dve tretiny dospelých majú zamestnanie, píše agentúra DPA. Podľa oficiálnych údajov žije teraz v Poľsku asi 1,5 milióna ukrajinských občanov, poznamenala agentúra Reuters.
Nawrocki teraz predložil vlastný návrh zákona, podľa ktorého by do poľského systému verejného zdravotníctva mali prístup len tí Ukrajinci, ktorí v Poľsku pracujú a platia zdravotné poistenie. „Na prvom mieste Poľsko, na prvom mieste Poliaci,“ uviedol Nawrocki, podľa ktorého „sa občanom iných krajín nesmie dostávať lepšieho zaobchádzania ako Poliakom“. Server Notes from Poland podotýka, že Poliaci majú na sociálne dávky aj zdravotnú starostlivosť nárok, aj keď nemajú prácu.
Nawrocki tiež navrhuje novelu Trestného zákonníka, ktorá by zakazovala propagáciu ideológie presadzovanej ukrajinským nacionalistom Stepanom Banderom. Jeho povstalecká armáda počas druhej svetovej vojny bojovala proti nacistom aj proti sovietskej armáde a na svedomí má brutálne vyháňanie a vraždenie Poliakov, Židov i volyňských Čechov na západe Ukrajiny. „Tento zákon by sa jasne mal týkať Banderu a postaviť symboly banderizmu na roveň s nacizmom a sovietskym komunizmom,“ uviedol Nawrocki. Za verejnú propagáciu fašizmu, nacizmu a komunizmu v Poľsku hrozí niekoľkoročné väzenie.
Poľsko je jedným z kľúčových podporovateľov brániacej sa Ukrajiny od ruskej invázie v roku 2022, no niektorí Poliaci sú unavení z veľkého počtu utečencov, pripomínajú médiá. Z času na čas sa tiež prejaví napätie medzi Varšavou a Kyjevom kvôli masakrom vo Volyni počas druhej svetovej vojny, napísala agentúra Reuters. Pripomenula, že pri odvetných poľských akciách prišli o život tisíce Ukrajincov a že mnoho Ukrajincov Banderu a jeho milície dodnes považuje za hrdinov kvôli odporu voči sovietskej nadvláde a za symbol ukrajinského boja za nezávislosť od Moskvy./agentury/
X X X
Vatikán uviedol, že je útokom šokovaný a Rím Izrael vyzval, aby garantoval bezpečnosť novinárov. „Napriek celosvetovému odsúdeniu sme naďalej šokovaní tým, čo sa deje v Gaze,“ povedal novinárom počas slávnostného otvorenia Národného liturgického týždňa v Neapole vatikánsky štátny sekretár Pietro Parolin. „Zdá sa, že ani tu nie je v súčasnosti žiadna nádej na riešenie a situácia sa stáva čoraz komplikovanejšou, najmä z humanitárneho hľadiska,“ dodal.
Podľa talianskeho ministra zahraničných vecí Antonia Tajaniho je potrebné garantovať bezpečnosť novinárov, ktorí majú právo vykonávať svoju prácu aj v Pásme Gazy. „Pokiaľ ide o médiá v Gaze, spolu s mnohými ďalšími krajinami sme už schválili dokument. Naše stanovisko k slobode tlače zostáva nezmenené,“ uviedol šéf talianskej diplomacie. (tasr)
X X X
Taliansky minister zosmiešňoval Emmanuela Macrona za jeho podporu Ukrajine, Paríž si predvolal taliansku veľvyslankyňu
Výroky Mattea Salviniho na adresu francúzskeho prezidenta sú podľa Francúzska v rozpore s atmosférou dôvery medzi dvoma krajinami, ale aj s nedávnym bilaterálnym vývojom, ktorý zdôraznil podporu Ukrajiny.
Francúzsko si vo štvrtok predvolalo taliansku veľvyslankyňu v Paríži Emanuelu D’Alessandrovú v súvislosti s „neprijateľnými“ vyjadreniami talianskeho viceprezidenta a ministra dopravy Mattea Salviniho na adresu francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona. Diplomatické zdroje agentúry AFP o tom informovali v piatok s tým, že Salvini Macrona zosmiešňoval za jeho podporu Ukrajine, píše TASR.
Salvini povedal, že ak Macron podporuje vyslanie európskych vojakov na Ukrajinu ako súčasť bezpečnostných síl, môže si nasadiť prilbu a „ísť sám“.
„Veľvyslankyni bolo pripomenuté, že tieto výroky sú v rozpore s atmosférou dôvery a historickými vzťahmi medzi našimi dvoma krajinami, ale aj s nedávnym bilaterálnym vývojom, ktorý zdôraznil silné zbližovanie medzi obomi krajinami, najmä pokiaľ ide o neochvejnú podporu Ukrajiny,“ uviedol zdroj AFP.
Agentúra pripomína, že nejde o prvý prípad, kedy Salvini na Macrona zaútočil. Už v marci nazval francúzskeho prezidenta „bláznom“ a obvinil ho, že tlačí Európu do vojny s Ruskom.
Francúzsko je dlhodobým podporovateľom Ukrajiny. Spolu s Veľkou Britániou vedie tzv. koalíciu ochotných krajín, ktoré poskytujú Kyjevu vojenskú podporu a diskutujú o možnom nasadení vojakov ako bezpečnostných síl v prípade dosiahnutia prímeria medzi Ruskom a Ukrajinou. Talianska premiérka Giorgia Meloniová odmietla pozvanie na účasť na týchto rokovaniach, dodáva AFP, aktuality.sk
X X X
Silné euro oberá Slovákov o výnosy z amerických akcií
Akciové trhy sa po jarných prepadoch opäť dostali na historické maximá, no slovenskí investori ich rast na svojich účtoch necítia naplno.
Hlavným dôvodom nie je slabý výkon amerických spoločností, ale oslabovanie dolára voči euru. Kým ešte v januári sa za jedno euro dalo kúpiť približne 1,02 dolára, v júli už 1,18 dolára, čo predstavuje zhodnotenie eura o takmer 16 percent. Ako upozorňuje analytik Patrik Kindl zo spoločnosti Finax, ide o jedno z najprudších oslabení americkej meny v posledných rokoch a jeho dôsledky pre slovenských investorov sú jasné. Dolárové aktíva prinášajú nižšie výnosy, než by tomu bolo pri stabilnom kurze.
Slabý dolár je podľa odborníka výsledkom viacerých faktorov. Americká fiškálna politika sa dostala pod tlak rastúceho vládneho dlhu, ekonomické výsledky boli slabšie a neistotu vyvolali aj útoky Donalda Trumpa na nezávislosť americkej centrálnej banky Fed. Situáciu ešte vyostrilo zavedenie colných taríf, ktoré spustilo predzásobovanie amerických obchodníkov a znížilo dopyt po dolári. Euro, naopak, ťahali nahor európske reformy. Najmä nemecké uvoľnenie dlhovej brzdy a vyčlenenie 500 miliárd eur na infraštruktúru, čo investorom signalizovalo vyššiu stabilitu a bezpečnosť európskych aktív.
Aj keď uzavretie obchodnej dohody medzi EÚ a USA dolár na chvíľu posilnilo, prejav šéfa banky Fed Jeroma Powella na augustovom sympóziu v Jackson Hole priniesol ďalšie oslabenie. Powell naznačil, že americká centrálna banka bude pokračovať v sérii znížení sadzieb a už v septembri možno očakávať pokles o 0,25 percentuálneho bodu. To ešte viac znižuje atraktivitu dolára. Analytici J.P. Morgan preto predpokladajú, že kurz EUR/USD môže do marca 2026 vystúpiť až na 1,22.
Pre Slovákov, ktorí investujú do amerických akcií cez fondy bez menového zabezpečenia, to znamená podľa odborníka reálny problém. „Pri investovaní v cudzích menách je potrebné rátať s kurzovým rizikom,“ hovorí Kindl. Hodnota dolárových aktív sa totiž pri silnom eure znižuje, čo uberá z výnosov.
Riešením nie je úplné vyhnutie sa americkým trhom, ale diverzifikácia. Kindl odporúča rozložiť investície medzi Ameriku, Európu a zvyšok sveta, pričom ako najlepšiu stratégiu vidí pasívne investovanie cez ETF fondy. Tie podľa neho umožňujú rozložiť menové výkyvy a minimalizovať kurzové riziko, ktoré sa dnes ukazuje ako jeden z kľúčových faktorov investičnej výkonnosti./agentury/
X X X
Sulík, Matovič aj Gröhling sa spojili proti Naďovi. Naozaj pri S-300 oklamal vládu a čo na to Ivan Korčok?
Podľa Naďa ide len o „trápny politický boj“. Sulík je podľa neho „bohorovný proruský klamár“, ktorého jediným cieľom je okydávať ho.
Najskôr ho za klamára označil Richard Sulík, neskôr tak spravil Igor Matovič a minulý týždeň sa k nim pridal aj Branislav Gröhling.
Niekdajšieho ministra obrany a dnes šéfa mimoparlamentných Demokratov Jaroslava Naďa po tlaku koalície vyšetruje pre darovanie vojenskej techniky Ukrajine polícia. Najnovšie však čelí útokom aj zo strany svojich bývalých kolegov z vlády, ktorí ho obviňujú, že im v prípade odovzdania systému protivzdušnej obrany S-300 Kyjevu klamal.
Sulík, Matovič a Gröhling pritom nie sú žiadnymi spojencami, skôr naopak. Všetci traja sú vo vzájomných sporoch, a tak sa nezdá pravdepodobné, že by sa pri obvineniach exministra Naďa boli ochotní koordinovať.
Naozaj im však niekdajší šéf rezortu obrany klamal? Zisťovali sme, čo na útoky opozičných politikov hovorí samotný Naď a na názor sme sa pýtali aj Ivana Korčoka, ktorý bol v čase darovania protiraketového systému ministrom zahraničných vecí.
Chcel vidieť to najhoršie
Systém S-300 sme Ukrajine darovali v apríli 2022, teda len pár týždňov po tom, ako Rusko zaútočilo na nášho východného suseda. Jaroslav Naď dodnes zdôrazňuje, že naša „es tristovka“ už v tom čase dávno neplnila svoj účel.
„Bola vypnutá na základni pri Nitre. Keď som sa stal ministrom a chcel som od náčelníka generálneho štábu, aby mi ukázal, čo je to najhoršie, čo treba riešiť, zobral ma a ukázal mi S-300. Systém jednoducho nebol zapojený do ochrany nášho vzdušného priestoru. Vôbec, nula,“ hovorí exminister.
Vojenskú techniku nám mohli zmodernizovať len Rusi alebo Ukrajinci. Kyjev však mal po vypuknutí vojny úplne iné starosti a ruská firma, ktorá by to dokázala, bola na sankčnom zozname.
Systém tak napokon putoval na Ukrajinu, ktorej mal pomáhať brániť sa pred ruskou agresiou. Aby bolo slovenské nebo aj naďalej chránené, spojenci z NATO nám poskytli svoje systémy protivzdušnej obrany.
Batérie Patriot však naše územie opustili v lete 2023 a v apríli minulého roku zo Slovenska odišla aj batéria systému SAMP, ktorú nám požičala talianska vláda. Práve preto Sulík ako prvý vyhlásil, že Naď vládu oklamal.
Keď dá Matovič za pravdu Sulíkovi. Sulík, Matovič aj Gröhling sa spojili proti Naďovi. Naozaj pri S-300 oklamal vládu a čo na to Ivan Korčok?, aktuality.sk
X X X
Szijjártó vyzval Zelenského, aby prestal s vyhrážkami. Prezident reagoval pobavene
Medzi najvyššími predstaviteľmi Maďarska a Ukrajiny sa strhla slovná prestrelka kvôli ukrajinským útokom na ropovod Družba z posledných dní, ktorým Rusko dodáva ropu Maďarsku a Slovensku. Šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó v nedeľu vyzval ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, aby prestal s vyhrážkami na adresu Maďarska a aby Ukrajina neohrozovala maďarskú energetickú bezpečnosť.
Zelenskyj v nedeľu na tlačovej konferencii s kanadským premiérom Markom Carneym odpovedal na otázku, či Kyjev útokmi na ropovod Družba získal novú páku proti Maďarsku. Národnokonzervatívna vláda v Budapešti napriek ruskej invázii na Ukrajinu udržiava dobré vzťahy s Moskvou a stavia sa proti prijímaniu ďalších úniových protiruských sankcií aj proti možnej integrácii Ukrajiny do západných štruktúr.
„Vždy sme podporovali priateľstvo medzi Ukrajinou a Maďarskom. A existencia Družby teraz závisí od maďarskej pozície,“ povedal s úsmevom Zelenskyj.
Útok na ropovod Družba
Szijjártó obvinil Zelenského, že nedeľný ukrajinský štátny sviatok, keď si krajina pripomínala Deň nezávislosti, využíva na „otvorené hrozby voči Maďarsku“. Útoky na infraštruktúru slúžiacu dodávkam energetických surovín do Maďarska možno podľa maďarského ministra interpretovať ako útoky na maďarskú suverenitu. „Vojna (medzi Ruskom a Ukrajinou), s ktorou nemáme nič spoločné, neospravedlňuje narúšanie našej suverenity. Vyzývame Volodymyra Zelenského, aby zastavil tieto hrozby na adresu Maďarska a prestal ohrozovať našu energetickú bezpečnosť,“ cituje Szijjártóa agentúra MTI.
Jeho ukrajinský náprotivok Andrij Sybiha mu potom odkázal, že „nemá čo hovoriť ukrajinskému prezidentovi, čo a kedy má robiť a hovoriť. Je to prezident Ukrajiny, nie Maďarska“. Odporučil Maďarsku, aby tak ako zvyšok Európy diverzifikovalo zdroje energetických surovín a stalo sa nezávislým od Ruska.
Budapešť obvinila Ukrajinu, že od 13. augusta podnikla tri útoky na ropovod Družba. Po údere z 22. augusta prišli Maďarsko a Slovensko o dodávky suroviny na ďalších päť dní, uviedol Szijjártó. Slovensko a Maďarsko sa kvôli tomu obrátili na Európsku komisiu a šéfku úniovej diplomacie Kaju Kallasovú.
Ruskojazyčný servis BBC pripomína, že ruské úrady sa k útokom na ropovod oficiálne nevyjadrili, ale Alexander Bogomaz, gubernátor Brjanskej oblasti, cez ktorú Družba prechádza, informoval o tom, že v noci na 22. augusta“ v dôsledku odrážania kombinovaného útoku“ vznikol požiar na „objekte palivovej infraštruktúry“. Neuviedol, o aký objekt konkrétne išlo./agentury/
X X X
Ďalší ruský postup môže ohroziť ukrajinskú ekonomiku. Kyjev kritizoval oscarového amerického režiséra
Ruská armáda podľa pondelkového vyhlásenia ministerstva obrany obsadila ďalšiu dedinu v ukrajinskej Dnepropetrovskej oblasti, ktorá je významnou baníckou oblasťou. Uhlie vyťažené v tejto oblasti je dôležité aj pri výrobe elektriny. Ďalší posun ruskej armády by tak mohol poškodiť ukrajinskú ekonomiku a obmedziť dodávky elektriny. Ukrajinská vláda v pondelok kritizovala amerického režiséra Woodyho Allena pre jeho účasť na Moskovskom medzinárodnom filmovom týždni.
X X X
Ruskom dosadený líder okupovanej ukrajinskej Doneckej oblasti Denis Pušilin v pondelok vyhlásil, že nedostatočné dodávky vody v regióne sa dajú vyriešiť iba obsadením zvyšku Doneckej oblasti vrátane kľúčového kanála Siverskyj Donec-Donbas. Uviedol to v rozhovore pre agentúru Reuters.
Moskva v súčasnosti okupuje asi tri štvrtiny Doneckej oblasti, ktorú anektovala v septembri 2022. Stiahnutie ukrajinských síl z regiónu považuje za kľúčovú podmienku pre mierové urovnanie konfliktu.
V Ruskom okupovanej časti Doneckej oblasti pretrváva akútny nedostatok vody. Skupina nespokojných obyvateľov preto minulý mesiac zaslala otvorený list ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi a požiadala ho o nápravu. Situáciu nazvali „humanitárnou a ekologickou katastrofou“.
Pušilin v rozhovore uznal, že nedostatok vody je „citlivou“ otázkou, ktorá „nemá žiadne rýchle riešenia“. Voda z kohútikov podľa neho tečie raz za tri dni a iba niekoľko hodín. Z Moskvy už podľa jeho slov povolali cisterny a vybudovali aj vodovodnú rúru, ktorá privádza vodu z rieky Don. Jej kapacita je však nedostatočná.
„Pravdepodobne najvýznamnejším a jediným riešením, a to je to, čo naši vojaci robia, je oslobodiť Slovjansk a okolité územia, aby bolo možné začať s obnovou kanála Siverskyj Donec-Donbas, ktorý bude región plne zásobovať potrebnou vodou,“ povedal Pušilin.
Reuters pripomína, že kanál vznikol v 50. rokoch minulého storočia. Meria 135 kilometrov a začína sa severne od Slovjanska, ktorý je naďalej pod kontrolou ukrajinských síl. Vodu privádzal na juh Ukrajiny severovýchodne od mesta Doneck v oblasti kontrolovanej ruskými silami.
Po začiatku celoplošnej invázie na Ukrajinu prestal privádzať vodu do Donecka. Ukrajinskí predstavitelia tvrdia, že bol poškodený počas bojov a mnohé jeho úseky sú stále vo frontovej oblasti. Kyjev však podľa Pušilina dodávky zámerne blokuje.
X X X
Nemecký minister zahraničných vecí Johann Wadephul v pondelok vyzval ruského prezidenta Vladimira Putina, aby začal rýchlo rokovať s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Pohrozil tiež ďalšími sankciami proti Moskve.
„Ak si prezident Putin myslí, že môže hrať o čas, tak sa mýli,“ vyhlásil Wadephul počas stretnutia so šéfom chorvátskej diplomacie Gordanom Grličom-Radmanom.
Wadephul zdôraznil, že na Rusko sa musí naďalej vyvíjať tlak, a dodal, že Európska únia proti nemu pripravuje 19. balík sankcií. Teraz je na Putinovi, aby dokázal, že je skutočne ochotný pracovať na dosiahnutí spravodlivého mieru, vyhlásil nemecký minister. „Na základe všetkého, čo vidíme, o tom existujú značné pochybnosti,“ pokračoval Wadephul.
Ukrajina podľa neho už urobila ústupok tým, že je ochotná rokovať bez ďalších predbežných podmienok. Nemecký minister zároveň sľúbil, že Kyjev „budeme naďalej podporovať politicky, ekonomicky a vojensky“.
Radman vyzdvihol pokračujúcu európsku podporu pre Ukrajinu na ceste k spravodlivému a trvalému mieru bez akýchkoľvek zmien jej hraníc prostredníctvom násilia.
„Vieme, že akýkoľvek iný scenár by mal negatívne dôsledky na bezpečnosť juhovýchodnej Európy a najmä západného Balkánu… Iné riešenia, ktoré odmeňujú agresora, so sebou nesú potenciál ďalších expanzívnych tendencií a nestability, a to ako v Európe, tak aj globálne,“ uviedol Radman.
X X X
Zatiaľ nebol stanovený žiadny dátum na rokovania medzi zástupcami Ukrajiny a Ruska a je tiež potrebné spresniť formát takýchto rozhovorov. Uviedol to dnes ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj s tým, že koncom týždňa bude Ukrajina o možných ďalších rokovaniach s Ruskom rokovať so zástupcami Spojených štátov. Zelenskyj pritom zapochyboval o ochote Moskvy k reálnym ústupkom, ktoré by pomohli ukončiť vojnu, pokračujúcu teraz už štvrtý rok.
X X X
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok oznámil, že vláda v Kyjeve plánuje každý mesiac prostredníctvom svojich spojencov zabezpečiť nákup vojenského vybavenia z USA v hodnote jednej miliardy dolárov.
Ukrajinský prezident to oznámil na spoločnej tlačovej konferencii s nórskym premiérom Jonasom Gahrom Störem. Ten prisľúbil, že Nórsko sa bude podieľať na bezpečnostných garanciách pre Ukrajinu v oblasti protivzdušnej obrany a námornej bezpečnosti.
Európske štáty sa s vládou amerického prezidenta Donalda Trumpa v júli dohodli, že od USA budú nakupovať zbrane pre Ukrajinu. Obchod by mal vyzerať tak, že spojenci nakúpia zbrane od USA a svoje zásoby budú môcť poslať na Ukrajinu. Týkalo by sa to najmä systémov protivzdušnej obrany Patriot, rakiet a ďalšieho vybavenia. Podľa generálneho tajomníka NATO Marka Rutteho sa na vyzbrojovaní Ukrajiny chcú podieľať napríklad Nemecko, Veľká Británia, Fínsko, Švédsko, Nórsko, Holandsko či Kanada.
16:00 Nórska vláda plánuje v roku 2026 podporovať Ukrajinu rovnakou sumou ako v tomto roku – 85 miliárd korún (približne 7,2 miliárd eur). V pondelok to oznámila kancelária premiéra Jonasa Gahra Störeho.
„Vláda plánuje zachovať mimoriadnu podporu Nórska pre Ukrajinu aj v budúcom roku a navrhuje prideliť celkovo 85 miliárd korún na vojenskú a civilnú pomoc,“ uviedol Störe v oficiálnom vyhlásení.
„Toto je kritický čas v boji Ukrajiny za svoju obranu. Vojna pokračuje aj popri rokovaniach o prímerí a mieri… Je dôležité, aby sme v súčasnej situácii potvrdili našu pokračujúcu silnú podporu pre Ukrajinu – politickú, finančnú a vojenskú,“ dodal nórsky premiér.
S návrhom musí súhlasiť nórsky parlament a v prípade schválenia by sa celková civilná a vojenská pomoc, ktorú Nórsko poskytne Ukrajine v rokoch 2023–2030, zvýšila na 275 miliárd korún (asi 23,3 miliárd eur).
Vláda návrh predložila počas Störeovej návštevy v Kyjeve, počas ktorej by sa mal stretnúť aj s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, píše AFP.
Agentúra dodáva, že podpora Ukrajiny je v Nórsku rozsiahla aj v dôsledku spoločnej hranice s Ruskom. Podľa nemeckého Kiel Institute bolo Oslo v máji a júni druhým najväčším európskym poskytovateľom vojenskej pomoci Ukrajine hneď za Nemeckom. V nedeľu krajina oznámila, že poskytne približne sedem miliárd korún (asi 590,8 miliónov eur) na systémy protivzdušnej obrany pre Ukrajinu a prispeje tak na systémy Patriot, ktoré Kyjevu dodá Nemecko.
X X X
Ukrajinská vláda v pondelok kritizovala amerického režiséra Woodyho Allena pre jeho účasť na Moskovskom medzinárodnom filmovom týždni. Podľa ukrajinského ministerstva zahraničných vecí ide o „urážku obetiam z radov ukrajinských hercov a filmárov, ktorých zabili alebo zranili ruskí vojnoví zločinci počas svojej agresie voči Ukrajine“.
„Účasťou na festivale, na ktorom sa stretávajú Putinovi stúpenci a šíritelia jeho názorov, Allen zámerne ignoruje zverstvá, ktoré Rusko pácha na Ukrajine každý deň už 11 rokov. Kultúra by nikdy nemala slúžiť na zakrývanie zločinov alebo ako nástroj propagandy,“ uviedla ukrajinská diplomacia.
Allen v nedeľu vystúpil na festivale prostredníctvom online vstupu po boku najvýznamnejších ruských režisérov, filmárov a hercov. Viacerí z nich vrátane Fjodora Bondarčuka, ktorý s Allenom na festivale viedol rozhovor, verejne podporujú ruskú inváziu na Ukrajine.
Americký režisér, ktorý získal štyroch Oscarov, vo svojom vstupe hovoril o umelej inteligencii, vyzdvihoval ruskú kinematografiu a oznámil, že by v budúcnosti v Rusku mohol natočiť film. Zatiaľ však žiadnu ponuku nedostal. (tasr)
X X X
Poľský národnokonzervatívny prezident Karol Nawrocki vetoval novelu zákona, ktorý okrem iného predlžoval výplatu prídavkov na deti vojnových utečencov zo susednej Ukrajiny. Prezidentovo veto však tiež znamená, že od 1. októbra nebude Varšava môcť naďalej platiť Ukrajine predplatné satelitného pripojenia na internet od firmy Starlink, uviedol hovorca ministerstva digitalizácie.
Sieť Starlink miliardára Elona Muska využíva ukrajinská armáda, ktorá sa už štvrtý rok bráni krajinu pred ruskou agresiou.
X X X
Poľsko a Kanada plánujú povýšiť svoje vzťahy na úroveň strategického partnerstva. Oznámili to v pondelok vo Varšave po spoločnom rokovaní poľský premiér Donald Tusk a jeho kanadský partner Mark Carney. Obaja zdôraznili význam spolupráce pri podpore Ukrajiny, energetickej transformácii aj v oblasti bezpečnosti.
Tusk uviedol, že Poľsko a Kanada spolupracujú na všetkých kľúčových medzinárodných fórach a ich vzťahy sú bezkonfliktné, pretože vychádzajú zo spoločných hodnôt. Pripomenul, že Varšava bude aj naďalej zohrávať kľúčovú logistickú úlohu pri pomoci Ukrajine, pričom sa nechystá vyslať vojakov na jej územie. Zdôraznil tiež záujem o rozvoj spolupráce v oblasti energetiky vrátane jadrovej a obnoviteľných zdrojov.
Carney ocenil úlohu Poľska ako hlavnej tranzitnej krajiny pre dodávky zbraní a vybavenia na Ukrajinu a pripomenul, že cez poľské územie prechádza 90 percent vojenskej pomoci. Pripomenul aj kanadské pôsobenie vo výcvikových programoch, v rámci ktorých bolo vyškolených vyše 45.000 ukrajinských vojakov. Kanada podľa neho plánuje do konca desaťročia štvornásobne zvýšiť svoje výdavky na obranu.
Obaja lídri zdôraznili aj hospodársku spoluprácu, najmä v oblasti jadrovej energetiky, letectva a ťažby strategických surovín. Tusk pripomenul nákup lietadiel, ktoré sa vyrábajú v kanadskej provincii Quebec, a Carney vyzdvihol účasť kanadských technológií na tomto projekte. Carney dodal, že vzťahy medzi krajinami stoja na pevných hodnotách. „Naše vzťahy sú založené na ľuďoch. V našej krajine žije milión Kanaďanov poľského pôvodu,“ uzavrel kanadský premiér s dodatkom, že jadrom poľsko-kanadských vzťahov sú spoločné hodnoty.
X X X
Stanový tábor s kapacitou 250 ľudí, ktorý Taliansko poskytlo Slovensku krátko po vypuknutí vojny na Ukrajine v roku 2022, našiel nové využitie na Ukrajine. Ako informoval tlačový odbor ministerstva vnútra, počas migračnej vlny slúžil ako dočasné ubytovanie pre stovky odídencov v Michalovciach a bol spravovaný Hasičským a záchranným zborom. Vzhľadom na absenciu vykurovania a potrebu odbornej obsluhy hasičmi nebol od roku 2023 na Slovensku využívaný.
Po dohode s talianskou civilnou ochranou bol v apríli 2025 prostredníctvom Spoločného komunikačného a informačného systému pre núdzové situácie (CECIS) ponúknutý Ukrajine, ktorá ho v máji prijala. Medzi 6. a 15. augustom 2025 bolo do Černovickej oblasti prepravených 55 ton materiálu, ktorý bol financovaný z prostriedkov Európskej únie cez mechanizmus civilnej ochrany. Prijímateľom pomoci sa stala Štátna pohotovostná služba Ukrajiny. (sita)
X X X
Ruská armáda podľa pondelkového vyhlásenia ministerstva obrany obsadila ďalšiu dedinu v ukrajinskej Dnepropetrovskej oblasti. Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že jeho sily dobyli dedinu Zaporižke v Dnepropetrovskej oblasti.
Na rozdiel od Luhanskej, Doneckej, Záporožskej a Chersonskej oblasti Rusko Dnepropetrovskú oblasť neanektovalo a počas tejto vojny sa mu prvýkrát podarilo preniknúť za jej hranice až začiatkom júla, keď jeho jednotky dobyli dedinu Dačne. Koncom minulého mesiaca tiež ruské orgány hlásili obsadenie obce Malijivka a začiatkom augusta dobyli dedinu Sičneve.
Dnepropetrovská oblasť je významnou baníckou oblasťou. Uhlie vyťažené v tejto oblasti je dôležité aj pri výrobe elektriny. Ďalší posun ruskej armády by tak mohol poškodiť ukrajinskú ekonomiku a obmedziť dodávky elektriny.
Rusko naďalej pokračuje v útokoch na Ukrajinu a v noci na pondelok vypustilo viac ako 100 dronov. Útoky si vyžiadali jednu obeť a dvoch zranených v Sumskej oblasti. Útoky podnikla aj ukrajinská strana, pričom podľa Moskvy vypustila asi 20 dronov mierených na západné Rusko. (tasr, afp)
X X X
Zástupca gubernátora Kurskej oblasti Vladimir Bazarov bol zadržaný za spreneveru štátnych peňazí určených na obranu Bielgorodskej oblasti pri hraniciach s Ukrajinou. O Bazarovom zadržaní informoval na sieti Telegram jeho nadriadený a gubernátor Kurskej oblasti Alexander Chinštejn.
Súčasné obvinenia z korupcie sa podľa Chinštejna spája s Bazarovovým skorším pôsobením v Bielgorodskej oblasti, kde zastával rovnakú funkciu, akú v súčasnosti vykonáva v Kurskej oblasti. Ruské úrady ho predbežne vyšetrujú zo sprenevery jednej miliardy rubľov (približne 10,5 milióna eur) určenej na výstavbu ochranných zariadení, píše ruská štátna tlačová agentúra TASS.
Od februára 2022, keď Rusko zaútočilo na Ukrajinu, začala Moskva s výstavbou obranných zariadení pozdĺž hraníc. Ukrajincom sa ale podarilo niekoľkokrát vpadnúť do Bielgorodskej oblasti a vlani v auguste viedli ofenzívu v Kurskej oblasti, kde obsadili stovky kilometrov štvorcových ruského územia. Rusi ich odtiaľ vytlačili tento rok v apríli, zároveň vedú ruské úrady vyšetrovanie proti niekoľkým ruským úradníkom kvôli podozreniu z korupcie.
V júni odvolal šéf Kremľa Vladimir Putin vtedajšieho ministra dopravy Romana Starovojta, ktorý predtým pôsobil ako gubernátor Kurskej oblasti, aj pre podozrenie zo sprenevery peňazí určených na obranné účely. Starovojt bol následne nájdený mŕtvy vo svojom automobile v Odincove pri Moskve. Podľa vyšetrovateľov išlo zrejme o samovraždu. (reuters, tass, afp, čtk)
X X X
Minister dopravy pokrstil novú diaľnicu: hnal sa po nej šialenou rýchlosťou, jazdu si natočil na video
Turecký minister dopravy Abdulkadir Uraloglu dostal pokutu a bol nútený sa ospravedlniť, keď na novej tureckej diaľnici išiel rýchlosťou 225 kilometrov za hodinu.
Aféru podobnú rýchlej jazde českého europoslanca Filipa Turka člen tureckej vlády spustil tým, že sa videom natočeným počas jazdy pochválil na sociálnych sieťach. Napísala o tom v pondelok agentúra Reuters.
Minister zverejnil zostrihaný záznam jazdy po diaľnici medzi Ankarou a Nigde. Video sprevádza populárna turecká pieseň a prejav prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana chváliaci rozvoj infraštruktúry za súčasnej vlády. Sám Uraloglu počas rýchlej jazdy v ľavom pruhu hovorí, že nebyť diaľnice, boli by v oblasti stále kolóny.
Turecké zákony však povoľujú najvyššiu rýchlosť na diaľnici 140 kilometrov za hodinu, a tak zverejnenie videa vyvolalo mnoho pobúrených reakcií. Do veci sa vložila dopravná polícia, ktorá ministrovi vymerala pokutu 9-tisíc tureckých lír (približne 188 eur). Uraloglu zverejnil fotku pokutového lístka na sieti X s ospravedlnením sa všetkým Turkom./agentury/
X X X
Zlatá baňa v Tatrách: Na jednom parkovisku sa dá na poplatkoch vybrať aj milión eur. Taraba chce všetky pozemky presunúť pod štát
Poriadky v parkovaní vo Vysokých Tatrách avizuje minister životného prostredia Tomáš Taraba. Oznámil, že jednu z plôch určených na tento účel, ktorú TANAP prenajímal súkromníkovi, zobral štát do vlastných rúk. Výsledok? Za tri mesiace zinkasoval niekoľkonásobne viac, ako dostával v rámci ročného nájmu. Postupne chce prevziať réžiu aj na ďalších pozemkoch patriacich národným parkom. Niektorým turistom sa to pozdáva, no za túto službu by uvítali nižšie ceny.
„V Tatranskom národnom parku (TANAP) existoval pozemok, ktorý bol každý jeden rok prenajímaný za 30-tisíc eur. Vyberalo sa na ňom parkovné,“ uviedol nedávno šéf rezortu životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS). „My sme sa rozhodli, vzhľadom na to, že aj predošlá vláda nechala národné parky v strate viac ako 30 miliónov eur ročne, že pre ne (národné parky) budeme hľadať každú jednu podnikateľskú príležitosť,“ pokračoval. Dotknutému súkromníkovi preto jednoducho nepredĺžili zmluvu.
„A začali sme vyberať parkovné vo vlastnej réžii. Za tri mesiace sme vyzbierali, na tomto jednom pozemku, 178-tisíc eur,“ prezradil Taraba. Zároveň položil rečnícku otázku. „Kto zo Slovákov by nevedel podnikať štýlom, že si za 30-tisíc prenajme nejakú lúku a ročne na nej vyzbiera, úplne v kľude, milión eur?“ Zdôraznil, že takto to trvalo dlhé roky.
„Takto takzvaní tí zelení, tí odborníci, spravovali majetky národných parkov. Aby všetci naokolo boli vysmiati a národné parky ostali absolútne chudobné,“ podčiarkol minister. „Chcem teda všetkých ubezpečiť – v najbližšom období bude veľa kriku, lebo ideme urobiť zásadný poriadok s parkovným na území národného parku. A to nielen v TANAPe, ale aj ostatných národných parkoch,“ hovorí. Podľa neho to prinesie obrovské peniaze do rúk ochrany prírody.
„Zároveň aj to, čo každý očakáva – že bude kde parkovať a nebudú len zápchy. TANAP si parkovné bude manažovať na plochách, ktoré sú dnes využívané súkromníkmi alebo vôbec. Aj to bol zámer, aby sa za parkoviská mohli vyberať nekresťanské peniaze,“ poznamenal.
Turistka: Je to nenažranosť
Rezort životného prostredia ani TANAP na doplňujúce otázky od Pravdy nereagovali. Spomínané parkovisko, ktoré už niekoľko mesiacov prevádzkuje štát, sme ale našli bez problémov. Tatranci nás k nemu ochotne „navigovali“. Boli sme zvedaví nielen na to, ako vyzerá, ale tiež na cenu parkovného. Nachádza sa v lokalite Biela Voda, pri hlavnom ťahu smerom od Tatranskej Lomnice na Kežmarské Žľaby.
Hodinová taxa tam možná nie je, zaviedli len celodennú sadzbu. Tá predstavuje 15 eur. Uhradiť je to možné, s pomocou smartfónu, cez QR kód alebo webovú adresu uvedenú na tamojšej tabuľke. Na platbu je možné použiť len kartu, takže tí menej technicky zdatní či turisti bez internetového pripojenia zostanú zrejme bezradní.
Jeden z miestnych nám prezradil, že predtým mal tento pozemok, deväť rokov, v prenájme podnikateľ z neďalekej dediny. „Zmestilo sa tam 55 áut, teraz približne 180. Štát to rozšíril, takže aj jeho príjem je, samozrejme, vyšší,“ rozrečnil sa muž, ktorý sa nám predstavil jednoducho – ako Tatranec. „Faktom je, že na tom dobre zarábal. Teraz má asi hlavu v smútku,“ uzavrel.
V čase našej návštevy vládlo upršané počasie, problém s kapacitou teda parkovisko Biela Voda nemalo. Nedá sa však povedať, že by bolo poloprázdne. Mnohým turistom dážď neprekáža, takže sme niekoľkých stretli. Medzi nimi viacerých Poliakov, ale aj veľkú skupinu Slovákov. Ako hodnotia situáciu s parkovaním v Tatrách?
„Je to katastrofálne, som poriadne naštvaná,“ reagovala žena v stredných rokoch. Meno nám neprezradila, chcela zostať v anonymite. Jej „parťáci“ takisto, no očividne jej pritakávali. „Pýtať 15 eur za deň je nanažranosť. Keby sa o to aspoň poriadne starali, ale nikto to tu nestráži. Ráno, keď sme prišli, tu bol iba nejaký dôchodca, asi brigádnik, ktorý to tu akože usmerňoval,“ priblížila žena situáciu, v ktorej sa ocitli pred štartom na túru. „Momentálne tu, ako vidíte, žiadny pracovník nie je,“ rozhliadla sa po okolí.
Biela Voda – parkovisko, ktoré už niekoľko mesiacov prevádzkuje TANAP, je pri hlavnom ťahu v smere od Tatranskej Lomnice na Kežmarské Žľaby.
„Keby získané peniaze aspoň investovali do zlepšovania tohto parkoviska – no terén, na ktorom stojíme, je len vysypaný štrkom a na niektorých miestách sú jamy, mláky. Toalety sú tu len prenosné,“ podotkla znechutene. „Podobne to vyzerá v celých Tatrách. Predražené parkovné, no služby úbohé. Je teda jedno, či to prevádzkuje štát, alebo súkromník,“ mieni.
Pravdou je, že žiadneho „strážcu“ sme si na mieste nevšimli ani my. Nepohyboval sa tam už ani človek, ktorý by to nejako usmerňoval. Zrejme preto, že najviac turistov tam prichádza skoro ráno a my sme dorazili poobede. Išli sme sa teda pozrieť, ako to vyzerá na ďalších tatranských parkoviskách.
Pri mori zaplatia menej
V Starom Smokovci sme natrafili na Ľuboša, ktorý tam prišiel s rodinou prázdninovať zo západného Slovenska. Keď sme ho oslovili, stál práve pri parkovacom automate. Ten „hlásal“, že hodinová taxa je 5 a celodenná 15 eur.
„V Taliansku sme platili za celodenné parkovanie, na pláži pri mori, 10 eur. V Slovinsku aj Chorvátsku nás to vyšlo na 6 eur. Tu nenachádzame slov,“ krútil hlavou mladý muž. „Konkrétne na tomto mieste sa chceme zdržať len tri hodiny, ale zaplatíme sumu, ako keby sme tu boli celý deň. To je podľa mňa zdieranie,“ dodal.
Zvolenčan Ján, ktorého sme stretli v Tatranskej Lomnici, hodnotí parkovanie v tejto destinácii „s kľudom Angličana“. Miest pre autá je podľa neho nedostatok, no pripisuje to veľkej návštevnosti. „Turistov je asi za ostatné roky viac ako v minulosti. Je tu veľa súkromných parkovísk, kde ale tá kvalita nezodpovedá poskytovaným službám,“ povedal pokojne. „Autá tu stoja na lúke, štrku, rôzne,“ poznamenal. Platiť za to 15 eur na deň je podľa neho veľa.
„V súčasnosti keď niekto vlastní pár štvorcových metrov má pocit, že už podniká. Robí to ale len tak, že vyberá peniaze, no služby neposkytuje na dostatočnej úrovni. Myslím, že keby to prevádzkoval štát, bolo by to lepšie – ak by sa toho chytili správni ľudia,“ konštatoval. „Po konzultácii s miestnymi, ktorí majú prehľad o tom, aká je návštevnosť, tiež ako to funguje a kde je dobré vybudovať takéto plochy, by to pod správou národných parkov mohlo byť kvalitnejšie,“ dodal.
Zastavili sme sa aj na Štrbskom Plese, kde veľké centrálne parkovisko prevádzkuje obec Štrba. Prievidžan Matúš tam práve s priateľkou hľadali automat. „Tu je to trochu lacnejšie ako inde v Tatrách – celý deň stoji 12 eur. No a je dobre, že sa dá platiť aj za hodinu, ktorá vyjde na 3 eurá,“ hovorí. Neprekáža mu vraj zaplatiť trochu viac, no dôležité je, aby sa o to prevádzkovatelia starali.
Centrálne parkovisko na Štrbskom Plese spravuje obec Štrba.
Najlacnejšie parkovanie sme si všimli, za celodenných 8 eur, na jednej z plôch v Novom Smokovci. Hodinovú sadzbu tam však nemajú. Ešte menej to turistov vyjde len kúsok odtiaľ – v blízkosti neďalekého kostola je kapacita pre zhruba sedemdesiat áut, ktoré tam môžu zostať celý deň za 5 eur. Označované je to ako dobrovoľný príspevok, keďže cirkev pozemok na podnikateľské účely používať nemôže. Mnohí to vraj zneužívajú a prispievajú menej, alebo vôbec. Ďalšia vec je, že permanentne je to tam plné.
Citeľný pokles tržieb
Starosta Štrby Michal Sýkora ozrejmil, že kapacita centrálneho parkoviska, ktoré na Štrbskom Plese prevádzkuje obecná spoločnosť OTV, je 300 miest. Zavedený tam majú rampový systém, pričom ceny za hodinu (3 eurá) či celý deň (12 eur) podľa neho ľudia nepripomienkujú. „Problémy s výškou parkovného nemáme,“ tvrdí.
Aktuálne pripravuje samospráva výstavbu parkovacieho domu v Tatranskej Štrbe – vedľa ozubnicovej železnice. „Pozemok nám prenajali železnice, pripravujeme projektovú dokumentáciu. Financie máme zabezpečené z Európskej únie. Jeho kapacita bude zhruba 450 miest. Našou snahou je presunúť motoristov z áut do ozubnicovej železnice, aby sme odľahčili statickú dopravu na Štrbskom Plese,“ objasnil starosta.
Slová ministra o tom, že v národných parkoch by mali byť parkoviská v réžii štátu, komentoval len stručne. „Je to názor pána ministra. Keď to chce štát prevádzkovať, musí mať na to pracovníkov. Je okolo toho veľa roboty, celé je to nákladné – mzdy, osvetlenie, zimná a letná údržba prístupových komunikácií, a najmä odvoz odpadu, niečo stoja,“ povedal.
„Nám sa podarilo, s finančnou pomocou Prešovského samosprávneho kraja a hotelovej spoločnosti, že v rámci tatranských parkovísk máme možno ako jediní aj murované toalety,“ pokračoval starosta. Pre užívateľov sú podľa neho určite kvalitnejšie, bez neporiadku a nepríjemného zápachu, ako prenosné. „Aj tie si však vyžadujú určitú údržbu a starostlivosť,“ dodal.
Mesto Vysoké Tatry spravuje, v rámci svojej spoločnosti VPS, na svojich katastrálnych územiach viac ako desiatku parkovísk. „V ostatnej dobe na nich evidujeme nemalý pokles v počte zaparkovaných áut a tržbách. Ideme do ťažkých časov,“ hovorí otvorene prednosta tatranského mestského úradu Juraj Ganzarčík. Spresnil, že v štrnástich lokalitách majú približne 700 parkovacích miest, pričom VPS eviduje medziročný pokles tržby takmer 7 percent.
Podobný jav zaznamenali aj ubytovatelia na území mesta, ktorí odviedli daňový záväzok za hostí v medziročnom poklese zhruba 10 percent. „Fyzické a právnické osoby pôsobiace v meste Vysoké Tatry síce dlhodobo platia jedny z najnižších sadzieb dane z nehnuteľnosti a poplatku za odvoz komunálneho odpadu na Slovensku, no aj tak ponúkajú maloobchodné ceny (ubytovanie, gastro) v tomto regióne ako jedny z najvyšších v republike,“ tvrdí prednosta naznačujúc, v čom je problém.
„Pokles v ekonomických ukazovateľoch je preto logický o to viac, že na kúpyschopnosť potenciálneho zákazníka už niekoľko rokov negatívne vplýva zvyšovanie cien vo všetkých sférach života,“ vysvetlil. Vďaka šetrnému hospodáreniu mesta v rokoch 2023 až 2025 a tvorbe finančnej rezervy, ktorú podľa neho vyčerpajú v najbližších dvoch rokoch z dôvodu výpadku príjmov, odhaduje rok 2027 ako zlomový a ten ďalší, 2028, pre ich samosprávu ako kritický. „Ak poslanci včas nepristúpia k navýšeniu miestnych daní (nehnuteľnosti a smeti),“ podotkol.
V súvislosti s Tarabovými slovami uviedol, že minister určite nemá v úmysle zasahovať do súkromného vlastníctva. „Zjavne má na mysli odstavné plochy, ktoré sú majetkom štátu a potenciálne by mohli byť prevádzkované správou TANAPu, ale momentálne je to napríklad v prenájme. Také prípady v Tatrách sú, keďže ide o obrovské územie,“ pripomenul. „Určite to nemyslel tak, že by išli zoštátňovať súkromné, mestské či župné majetky,“ doplnil s úsmevom prednosta.
X X X
Najmenšie slovenské okresné mesto bude mať historicky prvý kruhový objazd. No obchvatu sa tak skoro nedočká
S približne 5100 obyvateľmi je Poltár najmenším okresným mestom na Slovensku. Tomu je primeraná aj jeho dopravná infraštruktúra, v rámci ktorej doteraz absentovala kruhová križovatka. To sa však práve v týchto dňoch mení.
Výstavba nového kruhového objazdu v Poltári prebieha na križovatke ulíc Slobody a Sklárskej. Deje sa tak v súvislosti s výstavbou novej obchodnej zóny, ku ktorej bude ústiť jedno z ramien novej kruhovej križovatky.
„Popravde, tento kruhový objazd prešiel ťažkým pôrodom, ale som veľmi rád, že už sa na ňom intenzívne pracuje a čo nevidieť sa stane realitou. Použil som slovíčko ‚ťažký pôrod‘, pretože investor, ktorý ho postaví výlučne zo svojich vlastných zdrojov, z finančných dôvodov naliehal, že pre výstavbu nového obchodného centra bude postačovať aj rozšírenie cesty,“ uviedol vo videu na YouTube primátor Poltára Peter Sitor.
S týmto riešením podľa vlastných slov nesúhlasil. „Prvoradá je pre mňa bezpečnosť, keďže je tu škola, hlavný vstup do mesta, najvyššia frekvencia áut a onedlho tu vznikne aj obchodná zóna. Preto by bolo šialenstvo cestu len rozšíriť, keďže by to mnohých vodičov mohlo viesť k ešte vyššej rýchlosti,“ skonštatoval primátor.
Výstavba kruhového objazdu si vyžiadala uzavretie jednej komunikácie
Dodal, že zároveň šlo o príležitosť dostať infraštruktúru v Poltári na vyššiu úroveň. „Som presvedčený, že práve kruhový objazd dá nášmu mestu vyšší štatút a ako historicky prvý v našom meste bude prínosom,“ podotkol Sitor.
Ocenil aj prínos vznikajúcej obchodnej zóny. „Nie je to len o tom, že k nám prišiel nový obchodný reťazec a vzniknú nové obchodíky. Vzniknú aj nové pracovné pozície, dá sa predpokladať, že ich bude do 50. Takže je to ako malá fabrika, čomu sa veľmi teším,“ vyzdvihol primátor s tým, že v blízkosti staveniska súčasne prebieha rekonštrukcia chodníkov, čo má v budúcnosti zlepšiť prístup do lokality.
Infraštruktúra v okrese
Čo sa týka celého Poltárskeho okresu, jeho infraštruktúra za mnohými inými regiónmi Slovenska zaostáva. Nevedie ním žiadna diaľnica, rýchlostná komunikácia a dokonca ani cesta I. triedy. Tesne okolo východnej a južnej časti okresu však prechádza hlavná cesta I/16, ktorá spolu s rýchlostnou komunikáciou R2 tvorí hlavný južný cestný ťah medzi Zvolenom a Košicami.
Najkratšou a najpohodlnejšou prípojkou naň je cesta II/595 vedúca z Poltára cez Brezničku, Kalinovo a Veľkú Ves ku križovatke pri Tomášovciach, kde sa v súčasnosti končí úsek rýchlostnej cesty R2 od Zvolena. Samospráva preto od vlády žiadala vybudovanie jej obchvatu v celom spomínanom úseku od Tomášoviec po Poltár, čo by podľa nej malo zlepšiť dostupnosť mesta pre investorov. V praxi by to znamenalo výstavbu obchvatov troch dedín a možno i ďalšiu modernizáciu uvedenej komunikácie.
Primátor na jednom z tohtoročných zasadnutí mestského zastupiteľstva pripomenul, že o tejto zamýšľanej komunikácii sa hovorilo aj na výjazdovom rokovaní vlády v Rimavskej Sobote v roku 2024. „Práve predstavitelia vlády prišli s touto myšlienkou. Ja s dotknutými starostami som urobil maximum, aby sme vyhoveli ich požiadavkám, aby oni mohli začať nejaké kroky. Naozaj napäto čakám, či sa to bude riešiť, pretože by to veľmi ráznym spôsobom zmenilo infraštruktúru od tomášovskej križovatky do Poltára a dalo by to novú úroveň tej ceste,“ uviedol Sitor. Doplnil však, že hoci v tejto otázke bol optimista, po roku je už trochu skeptický.
Bývalá primátorka a súčasná poslankyňa Martina Brisudová je presvedčená, že predmetný projekt modernizácie cesty II/595 je tak megalomanská myšlienka, že realizácia bude trvať omnoho dlhší čas než pár rokov. „Bude to oveľa dlhšie, pretože tam treba urobiť štúdiu a projektovú dokumentáciu,“ poznamenala.
Druhý variant
Pred niekoľkými rokmi sa spomínal aj iný variant, v rámci ktorého by bola postavená úplne nová cesta z Poltára do Nových Honov v okrese Lučenec. V súčasnosti tam žiadna asfaltová komunikácia nie je a bolo by ju potrebné postaviť úplne od nuly. V Nových Honoch by sa potom takisto napájala
O tejto možnosti hovorila v roku 2021 vtedajšia primátorka Brisudová na stretnutí s premiérom Eduardom Hegerom. Regionálny portál Rimava.sk v tom čase informoval, že mesto už v danej téme vraj začalo s vládou prvé rokovania.
Cesta sa spomínala aj v jednom z mestských dokumentov. „Základom zlepšenia automobilovej dopravy je vybudovanie cesty Poltár – Nové Hony v dĺžke cca sedem kilometrov. Stala by sa nosnou pozemnou komunikáciou s nadregionálnym významom v rámci dopravného spojenia severných oblastí Maďarska a oblastí Slovenského rudohoria, Nízkych Tatier až do Poľska,“ citovala Rimava.sk z Programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja, ktorý vypracovala samospráva Poltára. Odvtedy sa však táto možnosť trasovania cesty už viac nespomínala./agentury/
X X X
Robert Fico prijal posilu do svojho tímu. Jeho nový poradca nevie, či sa holokaust udial
Posilňovanie štátnej suverenity je téma, v ktorej mám tiež odborné zázemie, tvrdí staronový poradca premiéra Fica.
V zbore poradcov predsedu vlády Roberta Fica opäť nastali zmeny. Z okruhu premiérových najbližších odišiel muž, ktorý mal na starosti „rozvoj celospoločenského dialógu“.
Naopak, do Ficovho tímu sa po čase vrátil poradca, ktorý sa pohyboval v konšpiračnom prostredí a o holokauste napísal, že nevie, či sa udial. Premiér neodpovedá na otázky, či sa s postojmi svojho poradcu stotožňuje.
Zmeny v tíme premiéra
Zbor poradcov Roberta Fica tvorí pätnásť ľudí. Šéfuje im europoslanec Erik Kaliňák a od nástupu Fica do funkcie sa zásadne nemenil. K istým obmenám však už došlo.
Vlani v auguste z tímu vyhodili Eduarda Chmelára, ktorý sa zaoberal politickými záležitosťami. Predsedovi vlády sa nepáčila Chmelárova kritika štátneho tajomníka Štefana Kuffu. Fico neskôr do zboru pribral bývalého ústavného sudcu Milana Ľalíka a zo služieb prepustil Dalibora Juráška, ktorý mal na starosti oblasť „občianskej spoločnosti“.
Teraz medzi premiérovými poradcami skončil Ján Grman, ktorý sa zaoberal celospoločenským dialógom, no znovu sa vrátil Jurášek. Najnovšie je z neho poradca „v oblasti posilňovania štátnej suverenity“.
Jurášek sa ešte pred svojím nástupom na Úrad vlády pohyboval aj v konšpiračnom prostredí. Ako napísal denník Sme, pracoval na akejsi analýze financovania mimovládok a o svojich zisteniach potom chodieval diskutovať do proruského Slobodného vysielača, aktuality.sk
X X X
Vyšla na jeden z najdrsnejších vrcholov sveta, dolu so zlomenou nohou sa nedostala. Ruskú alpinistku Nagovicynovú už nezachránia
V Kirgizsku v pondelok pre zlé počasie zlyhal posledný pokus o záchranu ruskej alpinistky Natalji Nagovicynovej (47), ktorá takmer pred dvoma týždňami uviazla so zlomenou nohou na najvyššej hore pohoria Ťan-Šan, 7 439 metrov vysokej Džengiš Čokusu (predtým Pik Pobedy, Štít víťazstva). Uviedol to na svojom webe ruský denník Kommersant s odvolaním sa na hovorcu ministerstva pre mimoriadne situácie stredoázijskej krajiny, pod ktoré spadajú tamojší záchranári.
Natalija Nagovicynová
Podľa ruskej agentúry TASS ide o jednu z najnebezpečnejších hôr sveta. V priebehu niekoľkých hodín tam môže teplota klesnúť na –40 °C a rýchlosť vetra môže dosiahnuť silu hurikánu, horolezci musia počas výstupu prekonať niekoľko ľadových a skalnatých úsekov a stráviť týždne v nadmorskej výške nad 6 000 m, čo výrazne zvyšuje riziko vyčerpania a omrzlín, počas výstupu sa často ocitnú pod lavínou.
Vrchol sa stal miestom tragickej smrti viac ako 100 ľudí a niekoľko expedícií je vedených ako nezvestných. Miera úspešných výstupov zostáva extrémne nízka, podľa štatistík sa každý tretí človek, ktorý dosiahne vrchol, nevráti, uvádza TASS.
„Čakali na príležitosť, aby mohli vzlietnuť. Ale dobré počasie neprišlo,“ vysvetlil hovorca a dodal, že vrtuľník sa dnes vrátil na domovskú základňu a talianski piloti odcestovali späť do vlasti. Ďalšie pátranie bude možné obnoviť až v budúcom roku.
„Taliani boli pripravení letieť a presúvali sa k základnému táboru, keď bolo povolenie (na záchrannú operáciu) bez akéhokoľvek vysvetlenia zrušené,“ povedal organizátor expedície Agostino Da Polenza talianskej agentúre ANSA. Vláda Kirgizska povolenie talianskemu tímu zrušila na poslednú chvíľu počas uplynulej noci.
Vyzdvihnutie tela ruskej alpinistky nebude možné skôr ako v júli 2026 pre zložité poveternostné podmienky, povedal podľa agentúry TASS kirgizský horolezec Nail Muratov.
Muratov uviedol, že organizácia takejto operácie by nebola jednoduchá a vyžadovala by si značné zdroje.
„Bude potrebná skupina najmenej 10–12 vyškolených záchranárov so špeciálnym vybavením, aby sa ľudia mohli navzájom striedať. Budú potrebovať veľké zásoby vody a jedla. Veď aj bežný výstup je kvôli hrebeňom, ktoré sa ťažko prekonávajú, náročná úloha. A budete musieť niesť ľudské telo,“ uviedol.
Horolezecká sezóna na vrcholoch Pobeda a Chan-Tengri trvá v priemere niečo vyše mesiaca – od 10. júla do 15. augusta.
Taliansky horolezec zahynul pri záchrane
Expedícia sa mala tiež pokúsiť dostať dole z hory telo talianskeho horolezca, ktorý zahynul pri pokuse o záchranu svojej ruskej kolegyne. Luca Sinigaglia (49) z Milána je na sociálnych sieťach v Taliansku oslavovaný ako hrdina.
Ruská alpinistka Nagovicynová spolu s dvoma ruskými horolezcami a nemeckým a talianskym kolegom úspešne zdolali vrchol hory, pokladanej za najnebezpečnejšiu sedemtisícovku v postsovietskom priestore, no pri zostupe si žena 12. augusta vo výške 7 000 metrov zlomila nohu, navyše v čase, keď zúrila snehová búrka. Jej kolega v páre jej poskytol prvú pomoc, ponechal stan a spacák a vydal sa do tábora pre pomoc. Nasledujúci deň zranenej doniesli jedlo a pitie a tiež varič s plynovou náplňou. Odvtedy čakala na pomoc, ktorú ale zmarilo zlé počasie./agentury/
X X X
Najmenšie slovenské okresné mesto bude mať historicky prvý kruhový objazd. No obchvatu sa tak skoro nedočká
S približne 5100 obyvateľmi je Poltár najmenším okresným mestom na Slovensku. Tomu je primeraná aj jeho dopravná infraštruktúra, v rámci ktorej doteraz absentovala kruhová križovatka. To sa však práve v týchto dňoch mení.
Výstavba nového kruhového objazdu v Poltári prebieha na križovatke ulíc Slobody a Sklárskej. Deje sa tak v súvislosti s výstavbou novej obchodnej zóny, ku ktorej bude ústiť jedno z ramien novej kruhovej križovatky.
„Popravde, tento kruhový objazd prešiel ťažkým pôrodom, ale som veľmi rád, že už sa na ňom intenzívne pracuje a čo nevidieť sa stane realitou. Použil som slovíčko ‚ťažký pôrod‘, pretože investor, ktorý ho postaví výlučne zo svojich vlastných zdrojov, z finančných dôvodov naliehal, že pre výstavbu nového obchodného centra bude postačovať aj rozšírenie cesty,“ uviedol vo videu na YouTube primátor Poltára Peter Sitor.
S týmto riešením podľa vlastných slov nesúhlasil. „Prvoradá je pre mňa bezpečnosť, keďže je tu škola, hlavný vstup do mesta, najvyššia frekvencia áut a onedlho tu vznikne aj obchodná zóna. Preto by bolo šialenstvo cestu len rozšíriť, keďže by to mnohých vodičov mohlo viesť k ešte vyššej rýchlosti,“ skonštatoval primátor.
Výstavba kruhového objazdu si vyžiadala uzavretie jednej komunikácie
Dodal, že zároveň šlo o príležitosť dostať infraštruktúru v Poltári na vyššiu úroveň. „Som presvedčený, že práve kruhový objazd dá nášmu mestu vyšší štatút a ako historicky prvý v našom meste bude prínosom,“ podotkol Sitor.
Ocenil aj prínos vznikajúcej obchodnej zóny. „Nie je to len o tom, že k nám prišiel nový obchodný reťazec a vzniknú nové obchodíky. Vzniknú aj nové pracovné pozície, dá sa predpokladať, že ich bude do 50. Takže je to ako malá fabrika, čomu sa veľmi teším,“ vyzdvihol primátor s tým, že v blízkosti staveniska súčasne prebieha rekonštrukcia chodníkov, čo má v budúcnosti zlepšiť prístup do lokality.
Infraštruktúra v okrese
Čo sa týka celého Poltárskeho okresu, jeho infraštruktúra za mnohými inými regiónmi Slovenska zaostáva. Nevedie ním žiadna diaľnica, rýchlostná komunikácia a dokonca ani cesta I. triedy. Tesne okolo východnej a južnej časti okresu však prechádza hlavná cesta I/16, ktorá spolu s rýchlostnou komunikáciou R2 tvorí hlavný južný cestný ťah medzi Zvolenom a Košicami.
Najkratšou a najpohodlnejšou prípojkou naň je cesta II/595 vedúca z Poltára cez Brezničku, Kalinovo a Veľkú Ves ku križovatke pri Tomášovciach, kde sa v súčasnosti končí úsek rýchlostnej cesty R2 od Zvolena. Samospráva preto od vlády žiadala vybudovanie jej obchvatu v celom spomínanom úseku od Tomášoviec po Poltár, čo by podľa nej malo zlepšiť dostupnosť mesta pre investorov. V praxi by to znamenalo výstavbu obchvatov troch dedín a možno i ďalšiu modernizáciu uvedenej komunikácie.
Primátor na jednom z tohtoročných zasadnutí mestského zastupiteľstva pripomenul, že o tejto zamýšľanej komunikácii sa hovorilo aj na výjazdovom rokovaní vlády v Rimavskej Sobote v roku 2024. „Práve predstavitelia vlády prišli s touto myšlienkou. Ja s dotknutými starostami som urobil maximum, aby sme vyhoveli ich požiadavkám, aby oni mohli začať nejaké kroky. Naozaj napäto čakám, či sa to bude riešiť, pretože by to veľmi ráznym spôsobom zmenilo infraštruktúru od tomášovskej križovatky do Poltára a dalo by to novú úroveň tej ceste,“ uviedol Sitor. Doplnil však, že hoci v tejto otázke bol optimista, po roku je už trochu skeptický.
Bývalá primátorka a súčasná poslankyňa Martina Brisudová je presvedčená, že predmetný projekt modernizácie cesty II/595 je tak megalomanská myšlienka, že realizácia bude trvať omnoho dlhší čas než pár rokov. „Bude to oveľa dlhšie, pretože tam treba urobiť štúdiu a projektovú dokumentáciu,“ poznamenala.
Druhý variant
Pred niekoľkými rokmi sa spomínal aj iný variant, v rámci ktorého by bola postavená úplne nová cesta z Poltára do Nových Honov v okrese Lučenec. V súčasnosti tam žiadna asfaltová komunikácia nie je a bolo by ju potrebné postaviť úplne od nuly. V Nových Honoch by sa potom takisto napájala na cestu I/16 a v budúcnosti aj na plánovanú rýchlostnú komunikáciu R2.
O tejto možnosti hovorila v roku 2021 vtedajšia primátorka Brisudová na stretnutí s premiérom Eduardom Hegerom. Regionálny portál Rimava.sk v tom čase informoval, že mesto už v danej téme vraj začalo s vládou prvé rokovania.
Cesta sa spomínala aj v jednom z mestských dokumentov. „Základom zlepšenia automobilovej dopravy je vybudovanie cesty Poltár – Nové Hony v dĺžke cca sedem kilometrov. Stala by sa nosnou pozemnou komunikáciou s nadregionálnym významom v rámci dopravného spojenia severných oblastí Maďarska a oblastí Slovenského rudohoria, Nízkych Tatier až do Poľska,“ citovala Rimava.sk z Programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja, ktorý vypracovala samospráva Poltára. Odvtedy sa však táto možnosť trasovania cesty už viac nespomínala./agentury/
X X X
Dvakrát meraj, raz rež. Inak tretie kolo konsolidácie koalícii zlomí krk
Vláda v každom v štáte je na to, aby vládla, nie na to, aby sa o každom kroku radila s opozíciou či so záujmovými skupinami (odborármi, zamestnávateľmi). A to sa týka i konsolidácie.
Smer, Hlas i SNS musia zastupovať najmä záujmy svojich voličov. Lenže konsolidácia verejných financií sa dotýka nás všetkých, a preto by koalícia nemala ignorovať hlasy sociálnych partnerov ani opozície. Inak jej tretie kolo konsolidácie zlomí krk. A po dvoch rokoch sa stále vyhovárať na Hegerovu a Ódorovu vládu už pôsobí trápne.
Koaličné strany neraz tlačia až príliš na pílu. Azda sa nepoučili z toho, ako dopadli s transakčnou daňou či so zvyšovaním DPH. Opozícia im obe opatrenia vyhadzuje na oči každú chvíľu. I preto ďalšie zvyšovanie DPH je neprijateľné, hoci je to najjednoduchšia forma konsolidácie. Ďalšie zdražovanie už bežní občania nezvládnu. Predseda Zboru poradcov predsedu vlády Erik Kaliňák v nedeľu v relácii V politike na ta3 dal slovo, že DPH sa nezvýši.
To však nevylučuje presuny položiek v rámci sadzieb DPH. Najnižšia sadzba (5 %) je uvalená nielen na potraviny a lieky, ale užíva si ju aj gastrosektor, hotelieri. Šéf SNS si ju vymohol ako náplasť na zavedenie transakčnej dane, rovnako ako zníženie dane zo zisku pre živnostníkov a malých podnikateľov (s príjmami do 100-tisíc eur). Lenže Dankovi sa konečne podarilo presadiť (jesenné) zrušenie transakčnej dane pre spomínané skupiny. Nemali by sa gastrosektoru a drobným podnikateľom vrátiť dane na pôvodnú úroveň, či v poloprázdnej štátnej kase je priestor na úľavy?
Pri uťahovaní opaskov vláda u ľudí vyhrať nemôže a každú chybu jej oponenti vyhodia na oči nespočetnekrát. Čo rozumné nakoniec koalícia „upečie“?
Dane by bolo treba zvyšovať majetným vrstvám. O vyššej progresivite daní zatiaľ ani chýru, ani slychu. Naopak, pred rokom sa znížila daň z dividend. Azda túto daň platia sociálne slabšie skupiny? A prečo sa konečne nezavedú toľko omieľané majetkové dane, aspoň na štandardnej úrovni EÚ? Dane z nehnuteľností sú až smiešne nízke, pričom mestá a obce nariekajú, že nemajú peniaze. Hovorí sa o zvýšení daní bankám. Znie to rozumne, ale nevyberú si banky zvýšené výdavky na poplatkoch od nás všetkých?
Opozícia by najradšej dane podnikateľom znížila. Má pravdu, že z dlhov sa dá vyrásť vyšším rastom HDP (i preto chce premiér rozostavať Slovensko masívnymi investíciami). Preto treba podporiť podnikateľské prostredie. No nebola to SaS, ktorá svojimi „kilečkami“ mala revolučne zlepšiť podnikateľské prostredie na Slovensku? Čo urobila v rokoch 2020–2023? Preto si treba dávať pozor, keď opozícia tvrdí, že má na rozdiel od vlády poruke čarovný prútik. Jedno je pravda, vo výbere daní, najmä DPH, zaostávame za priemerom EÚ. V hre sú stámilióny eur.
Najviac sa však diskutuje o úsporách. Padol návrh na zredukovanie krajov z ôsmich na štyri. Ideálne by mali mať okolo milióna obyvateľov. Koľko majú na 5,5-miliónovom Slovensku? Nehovoriac o tom, že sú „nakreslené“ nezmyselne. Lenže ak pôjde koalícia na reformu zhurta, ako pri transakčnej dani, dopadne to opäť pre ňu katastrofálne. Pri zlučovaní kompetencií samospráv, teda malých obcí, je to už iná vec. Ušetrili by sa stámilióny eur. Všetci to vedia, lenže diskutovalo sa o zlučovaní detailne a verejne?
Naopak, o adresnej energopomoci sa debatovalo dosť, nakoniec sa nič dramatické nestane. Zoštíhľovanie štátnej správy sa stáva skutočnosťou. No bude sa týkať iba prepúšťania, alebo úrady budú aj menej nakupovať rôzne zbytočné tovary a služby (v hre je až 250 miliónov eur). Veľa sa hovorí aj o adresných 13. dôchodkoch (či otváraní druhého piliera).
Rozumná vláda by hľadala kompromis s opozíciou i so sociálnymi partnermi. Pri uťahovaní opaskov totiž u ľudí vyhrať nemôže a každú chybu jej oponenti vyhodia na oči nespočetnekrát. Tak uvidíme, čo rozumné nakoniec koalícia „upečie“./agentury/
X X X
Šutaj Eštok: Kotlár nespravil ešte nič z toho, čím bol poverený
Vládny splnomocnenec pre preverenie procesu riadenia pandémie COVID-19 Peter Kotlár ešte neurobil nič z toho čo mal, teda neprešetril manažment pandémie v rokoch 2020 až 2023. Skonštatoval to dnes pre médiá minister vnútra a predseda koaličnej strany Hlas Matúš Šutaj Eštok. Doplnil, že aktivitu Kotlára v tejto oblasti očakávajú aj orgány činné v trestnom konaní, ktoré by jeho zistenia mohli využiť.
Minister zároveň povedal, že vláda sa vo veci vakcín obrátila na Slovensku akadémiu vied, teda na najvyššiu vedeckú autoritu na Slovensku. Výsledkami analýzy SAV by sa podľa neho následne mala zaoberať aj vláda, ktorá by mala prijať nejaký záver. „A to bude pre mňa bodka za medicínskou časťou,“ zdôraznil Šutaj Eštok.
Kľúčová časť úlohy pre Kotlára však podľa ministra vnútra ostáva otvorená. „Aj preto mu pán premiér predĺžil dobu, dokedy má túto úlohu splniť a pre mňa je táto kľúčová,“ uviedol Šutaj Eštok s tým, že Kotlár má prísť s analýzou efektívnosti manažovania pandémie. „Ak to nebude schopný urobiť on, tak to bude musieť urobiť niekto iný,“ doplnil Šutaj Eštok. Ako zároveň skonštatoval, Kotlárov zápal pre vec hodnotí pozitívne. „Teraz musí toľko energie, koľko on v sebe má, a má jej veľa – je to húževnatý človek, venovať preskúmaniu efektívnosti manažovania pandémie,“ dodal minister.
Vládny splnomocnenec pre preverenie procesu riadenia pandémie COVID-19 Peter Kotlár (SNS) odmietol odstúpiť z funkcie. Na tlačovej konferencii vyhlásil, že výsledky Slovenskej akadémie vied o bezpečnosti mRNA vakcín nepovažuje za relevantné. Tvrdí, že akadémia nie je certifikovaným pracoviskom a od jej vedenia bude požadovať menný zoznam vedcov spolu s ich podpismi, ktorí stoja za zverejnenými závermi.
SAV minulý týždeň oznámila, že na základe svojej analýzy v očkovacích látkach proti COVID-19 našla len minimálne množstvo molekúl DNA, ktoré sa nachádzajú hlboko pod oficiálne schválenými limitmi. Upozornila tiež, že tvrdenia o údajne vysokom obsahu DNA vychádzajú z nesprávnych metodických postupov alebo chybnej interpretácie dát a označila ich za zavádzajúce. /agentury/