Brutalita poľských pohraničníkov rastie. Nelegálni migranti, ktorí sa pokúšajú preniknúť cez poľské hranice, zažívajú „peklo“. Nielenže musia strpieť násilnosti bieloruských hliadok, ale utrpenie pokračuje aj na druhej strane. Poľskí pohraničníci ich bijú, okrádajú, ponižujú, striekajú im do očí slzný plyn alebo na nich huckajú psy. Utečenci sú pritom i celé týždne vystavení zime a hladu. Informuje o tom správa, ktorú tento týždeň vydali charitatívne organizácie Oxfam a Egala.

 Štrnásťročnému migrantovi zo Sudánu poľskí pohraničníci nasadili putá po tom, čo ilegálne prešiel hranicu a požiadal o medzinárodnú ochranu. Chlapca vrátili do Bieloruska, no dobrovoľníci z organizácie Egala naňho o mesiac neskôr opäť natrafili v lese na poľskej strane.

„Brutalita poľských vojakov je – podľa toho, čo sme počuli – čoraz horšia,“ zhodnotili autori materiálu, ktorí zozbierali svedectvá imigrantov aj humanitárnych pracovníkov pôsobiacich na hraniciach.

Mimovládne organizácie odhadujú, že len v prvej polovici minulého roka došlo zo strany poľských pohraničníkov asi k tisíc prípadom násilia voči utečencom prichádzajúcim z Bieloruska.

Horúca hranica. Migranti sa snažia preniknúť z Bieloruska do Poľska

Okrem zastrašovania, výsmechu a vulgárnych nadávok sa migranti stretávajú najmä s bitím. „Kopali nás do brucha a ďalších citlivých miest,“ prezradil jeden z nich. „Kopali ma a bili. Nohami, rukami, všetkým… Jeden vojak vytiahol zbraň a udrel ňou môjho priateľa,“ potvrdil ďalší.

„Pohraničník k nám pribehol a celkom bezdôvodne nás bil. Mne obuškom zranil oko,“ zaspomínal si utečenec zo Sudánu.

Takmer 70-stranová správa s názvom Brutal Barriers (Brutálne prekážky) však opisuje aj ďalšie príkoria páchané poľskými pohraničníkmi. Migrantom napríklad do očí striekajú slzný plyn alebo paprikový sprej, huckajú na nich psy, nútia ich vyzliecť sa donaha, piť štipľavú vodu alebo do nich strieľajú gumenými projektilmi. Zraneným neraz odopierajú i lekársku pomoc.

Časté sú tiež prípady, keď utečencom skonfiškujú peniaze, oblečenie, rozbijú okuliare či mobily, prípadne zoberú topánky, všetky potraviny a vodu. Mnohých pod hrozbou násilia nútia podpísať, že nebudú žiadať o azyl v Poľsku.

Niektorých zase nútili kričať rasistické heslá alebo vulgárne nadávali maloletým dievčatám. Správa hovorí aj o tehotných ženách, ktoré potratili, lebo im poľskí vojaci odmietli pomôcť.

Pre nelegálnych migrantov, ktorí sa do Európskej únie snažia dostať po zmienenej trase, je však najhoršie, že uviaznu v „zemi nikoho“, na pohraničí medzi Bieloruskom a Poľskom.

Poľskí pohraničníci hliadkujú pri plote na hranici medzi Poľskom a Bieloruskom neďaleko obce Gmina Kuźnica.

Je známe, že Minsk utečencov z Blízkeho východu a Afriky (vlani ich bolo najviac zo Sýrie, Etiópie, Somálska, Eritrey, Sudánu a Jemenu) využíva ako hybridnú zbraň proti Poľsku a EÚ.

Bieloruské úrady imigrantov prepravia až k hraniciam, kde však Poliaci už v roku 2022 postavili plot s ostnatým drôtom vysoký 5,5 metra a celé územie prísne strážia. Prekonať „systém“, ako bezpečnostné opatrenia nazývajú, je nesmierne ťažké.

Ak sa aj cez rieku či plot utečenci dostanú cez hranice, majú iba malú šancu, že uniknú poľským pohraničníkom. Tí ich potom vracajú do Bieloruska, no migranti to skúšajú znova a znova.

Čelia pritom nielen brutalite poľských vojakov, ale aj bieloruských, ktorí sú podľa svedectiev oveľa horší.

„Ľudia nám hovorili: Len ma, prosím, neposielajte do Bieloruska. Je to tam peklo,“ citovala správa Judytu Kucovú z medzinárodnej organizácie Lekári bez hraníc (MSF). Bielorusi utečencov väčšinou oberú o peniaze, jedlo i vodu, bijú ich, zrania, niekedy aj mučia a ženy znásilňujú. Celkom beztrestne.

 Veľa migrantov sa ocitne v pasci. Poliaci ich opakovane vracajú do Bieloruska, kde sú vydaní napospas hladu a zime, bez prístrešia, bez čistej vody či zdravotníckej pomoci.

A to v kraji, ktorý je veľmi drsný a nehostinný – sú tam pralesy aj močiare, v zime husto sneží a teplota klesá až na –20 stupňov Celzia. Viacerí z nich preto zomierajú na podchladenie (hypotermiu), zranenia alebo od vyčerpania.

„Nemôžu sa pohnúť ani na jednu stranu, niet cesty von. Niekedy sa stáva, že tam ľudia strávia týždeň, a potom sa im podarí prejsť, no občas sú tam aj štyri-šesť týždňov alebo dva mesiace,“ uviedla Jagna, poľská zdravotníčka z organizácie Egala.

S podchladením sa u migranta v tejto oblasti stretla dokonca i v júni. „Bol vychudnutý a dlho nič nepil, takže bol náchylnejší na hypotermiu,“ vysvetlila.

Našli ho v lese, kde zostal sám, lebo ho ostatní zo skupiny opustili. Nemal ani mobil a nemohol chodiť, pretože trpel na tzv. zákopovú nohu (ochorenie zapríčinené chladom a vlhkom, ktoré sa prejavuje opuchmi a môže trvalo poškodiť nervy).

Koľko utečencov sa snaží dostať do EÚ po uvedenej trase, nie je známe. Poľské úrady hlásili, že vlani zaznamenali zhruba 26 800 pokusov o ilegálne prekročenie hraníc, no nie je jasné, koľko ľudí to skúšalo opakovane.

Príslušník poľskej pohraničnej stráže hliadkuje pri plote na hraniciach Poľska s Bieloruskom.

Len 2 600 z nich malo to šťastie, že mohli v Poľsku požiadať o medzinárodnú ochranu. Humanitárne organizácie zaevidovali v minulom roku takmer 3 200 prípadov, keď migrantov vrátili do Bieloruska.

Od polovice roka 2021 do novembra 2024 zato v pohraničí napočítali najmenej 88 mŕtvych. Podľa odhadov sa navyše pri prekračovaní hraníc zraní až 40 percent utečencov.

„Odstrašuje tá stena ľudí? Zo štatistického hľadiska nie. Veci len zhoršuje. Ľudia sa šplhajú na plot, skáču z neho, lámu si pri tom kosti. Je to iba ďalšia forma mučenia,“ upozornila v správe Monika Matusová z MSF.

Mlčí vláda aj Brusel

Správa kritizuje aj postoj poľskej vlády, ktorá pohraničnú stráž napriek dokázaným výčinom kryje. Nič sa nezmenilo ani po tom, čo pravicových populistov na čele štátu vystriedal kabinet bývalého predsedu Európskej rady Donalda Tuska.

Jeho vláda spochybňuje právo na azyl a v júli minulého roka schválila zákon, ktorý pohraničníkov chráni pred trestným stíhaním, ak použijú strelnú zbraň.

Z poľských vojakov na bieloruských hraniciach sa tak podľa mimovládnych organizácií stali nedotknuteľní a násilie voči migrantom už toleruje i spoločnosť. Zo správy pritom vyplýva, že pohraničníci sa hrubo správajú aj k dobrovoľníkom, ktorí migrantom pomáhajú.

Ostrejší protest nezaznel ani z Bruselu. Naopak, Európska komisia (EK) vlani v decembri vyčlenila 52 miliónov eur na posilnenie stráženia tejto hranice.

Predsedníčka EK Ursula von der Leyenová to zdôvodnila tým, že Poľsko a ďalšie pohraničné štáty stoja v prvej línii „hybridných hrozieb“ prichádzajúcich z Bieloruska a Ruska.

Podľa portálu Politico a nemeckého denníka Bild Poľsko na zverejnenú správu zatiaľ nereagovalo. Keď však pred dvoma rokmi prišla do kín dráma známej poľskej režisérky Agnieszky Hollandovej Hranica, ktorá verne spracovala túto tému, v krajine to vyvolalo pohoršenie.

Jaroslaw Kaczynski, šéf vtedajšej vládnucej strany Právo a spravodlivosť, označil film za „hanebný, odpudzujúci a nechutný“, iní politici ho prirovnávali k nacistickej propagande. Kinám dokonca nariadili, aby pred uvedením diela divákom premietli krátke stanovisko vlády./agentury/

X X X

Rusko a USA plánujú rokovania v Saudskej Arábii o ukončení vojny na Ukrajine

Rusko dúfa v pokrok na rokovaniach s USA v Saudskej Arábii, kde sa bude diskutovať aj o ukončení vojny na Ukrajine.

Rusko dúfa, že sa mu počas pondelkových rokovaní s USA v Saudskej Arábii podarí dosiahnuť „istý pokrok“, uviedol v sobotu vyjednávač Moskvy pre štátne médiá. Rokovania sa budú okrem iného zaoberať aj ukončením vojny na Ukrajine, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.

Rusko odmietlo pôvodný návrh USA na 30-dňové prímerie

USA budú v pondelok paralelne rokovať s ukrajinskou a ruskou delegáciou v snahe dosiahnuť prelom. Rusko pritom nepristúpilo na pôvodný návrh USA na úplné a bezpodmienečné 30-dňové prímerie, s ktorým súhlasila aj Ukrajina. Namiesto toho navrhlo zastavenie leteckých útokov na energetickú infraštruktúru.

„Dúfame, že dosiahneme aspoň nejaký pokrok,“ povedal predseda výboru pre medzinárodné záležitosti v ruskej Rade federácie Grigorij Karasin pre televíziu Zvezda patriacu pod ruské ministerstvo obrany. Karasin tiež vyhlásil, že spolu so svojím vyjednávacím kolegom Sergejom Besedom – poradcom šéfa ruskej Federálnej bezpečnostnej služby (FSB) – sú pred rokovaniami naladení „bojovo“, no tiež „konštruktívne“. „S touto náladou ideme bojovať za riešenie najmenej jedného problému,“ vyhlásil Karasin. Zároveň doplnil, že vyjednávači odcestujú do Saudskej Arábie v nedeľu a do Ruska sa vrátia v utorok.

Výber ruských vyjednávačov vyvolal otázky, keďže nejde o osobnosti z bezprostredne tradičných diplomatických rozhodovacích inštitúcií, akými sú napríklad Kremeľ alebo ministerstvá zahraničných vecí či obrany, píše AFP. FSB tiež potvrdila, že Beseda sa v roku 2014 nachádzal v Kyjeve počas proeurópskych protestov známych ako Euromajdan, dodala AFP., aktuality.sk

X X X

Hamas obviňuje USA z prekrúcania pravdy o situácii v Pásme Gazy

Hamas obvinil USA z prekrúcania faktov o vojne s Izraelom a tvrdí, že Netanjahu sabotoval iniciatívy na predĺženie prímeria.

Palestínske militantné hnutie Hamas v sobotu obvinilo Spojené štáty z prekrúcania pravdy tvrdením, že skupina si odmietnutím prepustenia rukojemníkov vybrala vojnu s Izraelom. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

„Tvrdenie, že Hamas si vybral vojnu namiesto prepustenia rukojemníkov je prekrúcaním faktov,“ uviedol Hamas vo vyhlásení.

Hamas si údajne vybral vojnu

Hnutie tak reagovalo na obvinenie hovorcu Rady Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Briana Hughesa. „Hamas mohol prepustiť rukojemníkov, aby predĺžil prímerie, ale namiesto toho si vybral odmietnutie a vojnu,“ povedal v utorok americký predstaviteľ pre portál The Times of Israel (TOI).

Hughes sa tak vyjadril po tom, čo Izrael v noci na utorok obnovil boje v Pásme Gazy. Biely dom následne potvrdil, že Izrael konzultoval so Spojenými štátmi zámer spustiť letecké údery v palestínskej enkláve.

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu podľa vyhlásenia Hamasu „odmietol tieto iniciatívy a zámerne ich sabotoval, aby poslúžil svojim politickým záujmom“. Podľa AFP tým Hamas narážal na kritiku, ktorej bol Netanjahu vystavený v Izraeli, a to aj zo strany rodín rukojemníkov zadržiavaných v Pásme Gazy.

„Tvrdenia USA opäť odhaľujú ich plnú spoluúčasť v agresii proti nášmu ľudu, ako aj ich spolčenie s okupačnou entitou pri páchaní genocídy, hladomoru a obliehaní viac ako dvoch miliónov Palestínčanov v Gaze,“ dodalo palestínske hnutie.

Po tom, čo Izrael v utorok obnovil svoje útoky v Pásme Gazy obnovil aj pozemné operácie na severe a juhu enklávy. K návratu k bojom došlo po týždňoch nezhôd medzi Izraelom a Hamasom v súvislosti s prímerím v Pásme Gazy, ktoré vstúpilo do platnosti 19. januára a pozastavilo viac ako 15 mesiacov trvajúce boje. Izrael súhlasil s predĺžením prvej 42-dňovej fázy prímeria do polovice apríla, no Hamas žiadal prechod do druhej fázy.

Izrael tvrdí, že jeho vojenská kampaň je potrebná na vyvinutie nátlaku na Hamas, aby prepustil ďalších rukojemníkov. Militanti zadržiavajú 58 rukojemníkov vrátane 34, o ktorých však izraelská armáda predpokladá, že už nežijú.

Mnoho rodín rukojemníkov však vyzvalo na obnovenie prímeria. Príbuzní rukojemníkov sa pripojili aj k protestom v Izraeli, ktoré vypukli po obnovení útokov v Gaze. Vyjadrili obavy, že obnovenie útokov by mohlo znamenať, že Izrael ich blízkych v podstate „obetuje“, aktuality.sj

X X X

Steve Wtikoff tvrdí, že Ukrajina „súhlasila“ s usporiadaním prezidentských volieb

Kyjev údajne súhlasil s usporiadaním prezidentských volieb, tvrdí vyslanec Bieleho domu Steve Witkoff, no dôkazy na podporu tohto tvrdenia neposkytol.

Osobitný vyslanec Bieleho domu Steve Witkoff vyhlásil, že Kyjev „súhlasil“ s usporiadaním prezidentských volieb na Ukrajine. Informoval o tom v sobotu portál Politico, podľa ktorého Witkoff neposkytol podrobnosti alebo dôkazy na podporu svojho tvrdenia, píše TASR.

Vyslanec v rozhovore s americkým novinárom Tuckerom Carlsonom zverejneným v piatok uviedol, že „na Ukrajine budú voľby“ a dodal, že vedúci predstavitelia Ukrajiny s tým súhlasili.

Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa podľa webu Politico zvyšuje tlak, aby prinútila Ukrajinu usporiadať voľby. Tie sa v súlade s ukrajinskou ústavou odkladajú, pretože v krajine platí vojnový stav.

Trump dokonca minulý mesiac označil ukrajinského prezidenta za „diktátora bez volieb“. Politico píše, že toto tvrdenie je v súlade s Ruskom podporovanými naratívmi, ktoré sa usilujú podkopať legitimitu ukrajinského vedenia.

Kritici uviedli, že by vystavili Ukrajinu destabilizačnej taktike Ruska

Kritici tvrdia, že voľby v čase prebiehajúcej vojny by vystavili Ukrajinu destabilizačnej taktike Ruska. Ich organizácia v krajine, ktorá sa už viac ako tri roky bráni ruskej invázii, by bola logisticky náročná. Mnoho voličov navyše z krajiny utieklo alebo bojujú na fronte.

Zdroje portálu Politico z prostredia ukrajinského parlamentu a amerických republikánov tento mesiac uviedli, že štyria vysokopostavení spolupracovníci Trumpa viedli tajné rokovania s predstaviteľmi ukrajinskej opozície vrátane bývalej premiérky Julije Tymošenkovej a popredných členov strany exprezidenta Petra Porošenka. Diskusie sa sústredili na prípadné rýchle zorganizovanie prezidentských volieb. Porošenko a Tymošenková po medializácii tejto správy podporili odklad volieb na Ukrajine až do obdobia, keď sa skončí vojna rozpútaná Ruskom vo februári 2022.

Witkoff v rozhovore hovoril aj o možnom vstupe Ukrajiny do NATO, s čím Rusko kategoricky nesúhlasí. „Ak má byť uzavretá mierová dohoda, Ukrajina nemôže byť členom NATO. Myslím, že to je do veľkej miery akceptované,“ vyhlásil americký vyslanec.

Vyslanec Bieleho domu tiež uviedol, že na neho urobilo dojem, aký „láskavý“ bol ruský prezident Vladimir Putin počas ich rozhovorov, a pochválil ho ako „múdreho a priameho“.

Najväčšou prekážkou pri riešení ruskej vojny na Ukrajine je podľa tvrdenia Witkoffa štatút polostrova Krym a štyroch ukrajinských oblastí okupovaných Ruskom. Podľa stanice CNN ich nazval „slonom v miestnosti“ v mierových rozhovoroch. V súvislosti s týmito oblasťami spomenul vyslanec aj referendá z jesene 2022, v ktorých podľa neho „drvivá väčšina ľudí uviedla, že chce byť pod ruskou vládou“. Kyjev, Západ a medzinárodní pozorovatelia označili tieto referendá za falošné, pripomína AFP, aktuality.sk

X X X

Pápeža Františka v nedeľu prepustia z nemocnice

 Pápeža Františka v nedeľu prepustia po viac ako piatich týždňoch z nemocnice a vráti sa do Vatikánu, oznámili v sobotu večer jeho ošetrujúci lekári. Osemdesiatosemročná hlava katolíckej cirkvi bude podľa nich po zápale pľúc potrebovať najmenej dva mesiace odpočinku a rehabilitácie. TASR o tom informuje podľa agentúr DPA a AP, aktuality.sk

X X X

Minister Takáč: Usmrcovať sa budú hospodárske zvieratá v okolí troch kilometrov

 Minister Takáč potvrdil, že nákaza slintačky a krívačky sa zatiaľ nerozšírila do ďalších chovov. V Bake prebieha utrácanie nakazených zvierat a dezinfekcia vozidiel. V pohotovosti je aj armáda.

Minister pôdohospodárstva Richard Takáč uviedol, že zatiaľ sa nákaza slintačky a krívačky nerozšírila do ďalších chovov. Aktuálne prebieha očkovanie dobytka vakcínami dovezenými z Nemecka, ktoré majú pomôcť znížiť mieru infekcie. Podľa ministra môže situáciu komplikovať dnešný silný vietor.

Na farme v Bake začali s postupným utrácaním a odvozom približne tisícky nakazených zvierat do jedinej kafilérie. Pri farme zároveň budujú dezinfekčný tunel, ktorým musia povinne prechádzať všetky vozidlá.

Minister pripomenul, že na Slovensku funguje len jedna kafiléria, čo sťažuje likvidáciu utratených zvierat. Vzhľadom na to, že na Žitnom ostrove nie je možné vykopať jamu, ako to spravili v Maďarsku, hľadajú sa alternatívne riešenia. Všetky hospodárske zvieratá – ako sú prasce, kozy, ovce a hovädzí dobytok – musia byť v okruhu troch kilometrov od ohniska nákazy utratené.

Agrorezort a Ústredná veterinárna a potravinová správa prijali mimoriadne opatrenia v obci Baka, kde sa zakazuje vstup nepovolaných osôb do chovov hovädzieho dobytka, oviec, kôz, ošípaných a iných párnokopytníkov, akékoľvek premiestňovanie týchto zvierat, organizovanie trhov, výstav a iných hromadných podujatí so zvieratami a okolie farmy v Bake je úplne uzatvorené. Vozidlá prechádzajúce obcou musia byť povinne dezinfikované.

Ochorenie slintačky a krívačky bolo zaznamenané v chovoch dobytka v troch južnoslovenských obciach – Medveďov, Ňárad a Baka. Pravdepodobne sa na Slovensko rozšírilo ovzduším z Maďarska. Ide o vážne, vysoko nákazlivé vírusové ochorenie hospodárskych zvierat, ktoré sa prejavuje horúčkou a má výrazné ekonomické dôsledky, aktuality.sk

X X X

Muskova politika úspor mení svet: Na špinavú prácu nasadili chatbota

 Maximalizovanie efektivity nie je vždy najlepšou cestou. Dopady môžu byť katastrofické, a to nielen pre USA, ale aj pre celý svet.

 Najbohatší človek sveta Elon Musk od nástupu do svojej funkcie ako hlavy novovzniknutého oddelenia pre efektivitu vo verejnej správe (DOGE) v USA podniká rázne kroky na zredukovanie byrokracie, zamestnancov a škrtá v rozpočte hlava-nehlava. Tieto inciatívy však majú aj svoju odvrátenú stránku. Ohrozujú totiž fungovanie a bezpečnosť celej krajiny.

Už v minulosti sme informovali o tom, že si DOGE žiadalo prístup do viacerých IT systémov a nikto celkom nevedel, čo s nimi zamestnanci DOGE robia. Išli pritom často o veľmi citlivé údaje, čo mohlo ohroziť kybernetickú bezpečnosť celého štátu. Podobne tragicky skončila aj snaha znížiť financovanie USAID, jednej z najväčších organizácií na rozvojovú pomoc vo svete.

Dopady zníženia financií začali byť takmer okamžite citeľné. Zhoršili sa problémy s pašovaním ľudí, rovnako začali pribúdať aj incidenty digitálnych investičných podvodov. Zníženie financovania tiež zasiahlo rôzne investigatívne tímy, ktoré pracujú na odhaľovaní zločineckých skupín.

Nedávno prišla ďalšia novinka – Pentagon má v pláne zásadne znížiť financovanie programov na prevenciu šírenia zbraní hromadného ničenia, informuje portál Wired. Práve tieto programy poskytované Agentúrou pre znižovanie obranných hrozieb (DTRA) sú pritom kľúčové pri monitorovaní a eliminácii jadrových, chemických a biologických hrozieb po celom svete.

Muskov silný dôraz na dosiahnutie maximálnych úspor peňazí vo verejnej správe má však zásadný problém. Neberie do úvahy bezpečnosť svetového spoločenstva a ani Spojených štátov amerických. Správanie miliardára teda prináša množstvo bezpečnostných rizík, ktoré môžu mať ďalekosiahle negatívne dopady., aktuality.sk

X X X

Pečené holuby nepadajú do úst ani v Berlíne. Mladá Španielka mala mesta po 10 rokoch plné zuby

Vďaka bohatstvu sa Európania môže venovať sebe samým ako nikdy v dejinách.

Nie je to tak dávno, čo človek po dosiahnutí dospelosti vhupol do vzťahu, onedlho pribudli deti a potom už neostávalo príliš iné, než sa zo všetkých síl snažiť, aby sa o rodinu bolo z čoho postarať. Doba sa však radikálne zmenila a to prináša aj iný druh starostí, aktuality.sk

X x x

Južná Kórea bojuje s lesnými požiarmi, vyhlásila núdzový stav na juhovýchode

Juhokórejská vláda vyhlásila núdzový stav pre juhovýchod krajiny po lesných požiaroch, ktoré si vyžiadali štyri obete a evakuáciu vyše 200 ľudí.

Juhokórejská vláda v sobotu vyhlásila núdzový stav pre niektoré oblasti na juhovýchode krajiny v dôsledku rozsiahlych lesných požiarov. Zahynuli pri nich už najmenej štyri osoby a tamojšie úrady vyzvali na evakuáciu vyše 200 ľudí, píše TASR podľa správ agentúr Jonhap a AFP.

Núdzový stav platí pre mesto Ulsan a provincie Severný a Južný Kjongsang od 18:00 hod. miestneho času (10:00 SEČ), oznámilo ministerstvo vnútra.

Požiar vypukol v piatok poobede v okrese Sančchong a vyžiadal si nasadenie niekoľkých stoviek záchranárov a 20 vrtuľníkov, upresnilo ministerstvo vnútra. „Zomreli štyria ľudia – traja hasiči a jeden štátny zamestnanec,“ ozrejmil pre agentúru AFP predstaviteľ požiarnikov. Presné príčiny smrti doposiaľ nie sú známe.

Lesná správa vydala najvyššie varovanie

Lesná správa vydala najvyššie varovanie pred požiarmi v 12 lokalitách vrátane provincií Severný a Južný Kjongsang, Pusan a Tädžon.

Úradujúci juhokórejský prezident Čchoi Sang-mok povedal záchranným zložkám, aby „zmobilizovali všetko dostupné vybavenie a personál na rýchle uhasenie“ požiaru, oznámil úrad hlavy štátu.

Príslušné orgány plánujú začať vyšetrovanie príčiny požiaru po tom, čo sa ho podarí uhasiť. Podľa Jonhap však osoba, ktorá nahlásila požiar ako prvá, uviedla, že ho spôsobila iskra počas kosenia, aktuality.sk

X X X

Trumpov splnomocnenec Witkoff u Tuckera Carlsona: Zelenskyj sa snaží urobiť všetko, čo môže. Ale mal by si uvedomiť, že bude rozdrvený

Ruskom anektovaný ukrajinský polostrov Krym a štyri regióny na východe Ukrajiny, ktoré Rusko čiastočne okupuje, predstavujú najväčšiu prekážku pre ukončenie vojny. Uviedol to osobitný splnomocnenec amerického prezidenta Donalda Trumpa Steve Witkoff v interview poskytnutom kontroverznému americkému moderátorovi Tuckerovi Carlsonovi, z ktorého citovali ruské, ukrajinské a ďalšie médiá.

  Carlson vlani vo februári publikoval rozhovor s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, po ktorom mu viaceré médiá vytkli nedostatočný odstup a chýbajúcu kritickosť voči vyjadreniam hlavy ruského štátu. Teraz kritici vyčítajú Witkoffovi, že preberá tvrdenia ruskej propagandy.

Witkoff vyhlásil, že Krym a „takzvané štyri regióny: Donbas, Luhansk a ešte dva“ sú kľúčové pre urovnanie vojny. Tvrdil, že ich obývajú rusky hovoriaci obyvatelia, ktorí v „drvivej väčšine“ v referendách „ukázali, že chcú byť pod Ruskom“.

„Pokladám to za kľúčovú otázku konfliktu,“ dodal Trumpov splnomocnenec, citovaný denníkom Ukrajinska pravda, a dodal, že ide o to, ako ďaleko sú Ukrajinci schopní ustúpiť v tejto veci, zatiaľ čo Rusi fakticky tieto územia ovládajú. „Otázka znie, či ak svet uzná, že sú to ruské územia? Dokáže (ukrajinský prezident Volodymyr) Zelenskyj politicky prežiť, ak to uzná? To je stredobod konfliktu. Absolútne,“ vyhlásil.

Ukrajinská pravda pripomenula, že Zelenskyj tento týždeň pri návšteve Fínska pripustil, že územné otázky budú na programe najbližších mierových rokovaní o ukončení vojny, ale zdôraznil, že Ukrajina nepristúpi na to, aby uznala, že dočasne okupované územia za ruské. Fínsky prezident Alexander Stubb pri tejto príležitosti zdôraznil, že Ukrajina by v žiadnom prípade nemala pristúpiť na ruské podmienky, ktoré by znamenali stratu zvrchovanosti a územnej celistvosti.

„Historická skúsenosť ukazuje, že akúkoľvek slabosť Rusko využije,“ povedal fínsky prezident, ktorého krajina s Ruskom, respektíve Sovietskym zväzom viedla dve vojny, a to takzvanú zimnú na prelome rokov 1939 a 1940, na ktorú nadviazala vojna pokračovacia. Fínsko vtedy prišlo o značné územie, uchovalo si však nezávislosť.

Rusko podľa odhadov okupuje takmer pätinu ukrajinského územia. Krym anektovalo ešte na jar 2014, po zvrhnutí proruského prezidenta v Kyjeve. Po rozpútaní vojny proti Ukrajine vo februári 2022 Moskva na jeseň toho istého roku vyhlásila za pripojené k Rusku štyri oblasti, ktoré čiastočne okupuje: Doneckú, Luhanskú, Chersonskú a Záporožskú. Tomuto kroku predchádzali hlasovania, zorganizované okupačnými úradmi a konané pod dohľadom ruských vojakov. Drvivá väčšina krajín sveta tieto referendá odmietla ako frašku a anexie neuznáva.

 Witkoff, ktorý sa 13. marca stretol v Moskve s ruským prezidentom, poznamenal, že nepovažuje Vladimira Putina za zlého človeka, a porozprával, že jeho hostiteľ v Kremli si u známeho ruského umelca objednal Trumpov portrét a potom ho požiadal, aby ho odovzdal Trumpovi: „Tucker, rozprával mi o tom, že keď prezidenta (Trumpa počas volebnej kampane) postrelili, išiel do kostola, stretol sa s kňazom a modlil sa za prezidenta. Nie preto, že bol prezidentom Spojených štátov či mohol sa ním stať, ale preto, že bol jeho priateľ a modlil sa za priateľa.“ Witkoff dodal, že túto historku rozprával Trumpovi, odovzdal mu tiež obraz a bolo zjavné, že Trump bol dojatý.

„Nepokladám Putina za zlého človeka. Je to komplikovaná situácia, tá vojna a všetko, čo k nej viedlo,“ podotkol.

„Myslím, že Zelenskyj sa snaží urobiť všetko, čo môže. Je vo veľmi, veľmi ťažkej situácii, ale čelí jadrovej veľmoci, štátu, ktorý má štyrikrát viac obyvateľov, a preto by si mal uvedomiť, že bude rozdrvený. Teraz pre neho nastala najlepšia chvíľa, aby prijal dohodu. Prezident Trump mu môže poskytnúť najlepšiu možnú dohodu, akú kedy dostane,“ vyhlásil Witkoff podľa denníka.

 Trumpov splnomocnenec tiež tvrdil, že Zelenskyj a jeho pravá ruka, šéf prezidentskej kancelárie Andrij Jermak, ktorý viedol ukrajinskú delegáciu na rokovaní s Američanmi v Džidde, fakticky uznali, že nie je možné, aby Ukrajina v najbližšom čase vstúpila do Severoatlantickej aliancie, a poskytnutie bezpečnostných záruk zo strany USA či európskych krajín zostáva predmetom diskusie. Za konečný cieľ terajších rokovaní medzi USA a Ruskom a USA a Ukrajinou označil 30-dňové prímerie, počas ktorého by malo ísť o trvalé prerušenie bojov. /agentury/

X X X

USA rušia program, ktorý chránil vyše 500-tisíc imigrantov z Latinskej Ameriky

Spojené štáty zrušia právnu ochranu pre vyše pol milióna imigrantov z Latinskej Ameriky, ktorí budú musieť opustiť krajinu do 24. apríla.

Spojené štáty zrušia právnu ochranu pre vyše pol milióna imigrantov z Latinskej Ameriky, ktorí budú mať zhruba mesiac na to, aby opustili krajinu. Vyplýva to z piatkového oznámenia amerického ministerstva pre vnútornú bezpečnosť, informuje TASR podľa sobotňajšej správy agentúry AFP.

Prezident USA Donald Trump sľubuje, že uskutoční najväčšiu deportačnú kampaň v dejinách Spojených štátov a potlačí imigráciu, najmä z latiskoamerických štátov.

Nové nariadenie sa týka približne 532-tisíc Kubáncov, Haiťanov, Nikaragujčanov a Venezuelčanov, ktorí prišli do USA na základe programu, ktorý v októbri 2022 spustil vtedajší prezident Joe Biden. Jeho vláda argumentovala, že ide o „bezpečný a humánny“ spôsob, ako zmierniť migračný tlak na americko-mexickej hranici.

Do 30 dní budú musieť odísť z USA

Títo ľudia prídu o právnu ochranu 30 dní po zverejnení nariadenia ministerstva pre vnútornú bezpečnosť v zbierke zákonov, ktoré je plánované na budúci utorok. Znamená to, že imigranti zaradení do programu budú musieť odísť z USA do 24. apríla, ak si nezabezpečili iný imigračný štatút, ktorý im umožní zostať.

Ministerstvo pre vnútornú bezpečnosť vo vyhlásení zdôraznilo, že daný program bol len dočasný. Riaditeľka skupiny Justice Action Center zameranej na imigračné práva Karen Tumlinová uviedla, že Trumpova vláda jeho zrušením „poruší prísľub, ktorý dala federálna vláda státisícom“ prisťahovalcov, a „spôsobí zbytočný chaos a zármutok“ pre rodiny a komunity po celej krajine, aktuality.sk

X X X

Žena s dieťaťom ležala na koľajniciach, rušňovodič zrážke nedokázal zabrániť

Pri obci Veľké Uherce v okrese Partizánske došlo v piatok večer (21. 3.) k zrážke matky a dieťaťa s vlakom. Na miesto bol vyslaný záchranársky vrtuľník a dve pozemné ambulancie, uviedla hovorkyňa Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby (OS ZZS) SR Petra Klimešová.

 „Dvadsaťštyriročná žena bola prevezená do nemocnice v Topoľčanoch s bolesťami chrbtice, dieťa na umelej pľúcnej ventilácii bolo letecky transportované do nemocnice v Banskej Bystrici s diagnózou polytrauma,“ uviedla hovorkyňa.

Osobný vlak smeroval do Topoľčian. Podľa informácií TV JOJ ležala žena s jeden a polročným synom na trati. „Pri vjazde do Partizánskeho uvidel rušňovodič v diaľke na trati neznámy predmet. Až keď sa vlak k miestu priblížil, zistil že je to žena. Zatiahol rýchlobrzdu. Zrážke už však zabrániť nedokázal. Keď vystúpil z vlaku zistil že vedľa trate leží mladá žena a jej synček,“ informovala televízia s tým, že rušňovodič okamžite zalarmoval záchranárov a hasičov.

 „Po príchode na miesto bola žena na jednej strane koľajníc, dieťa na druhej, nedýchalo. Zahájená KPR, tá bola úspešná. Odovzdali sme ich záchranárom,“ priblížil veliteľ zásahu Milan Brida.

Na prípade polícia intenzívne pracuje. Snaží sa zistiť, čo presne sa stalo. „V súčasnej dobe sú vykonávané úkony, zatiaľ sa nebudeme k prípadu vyjadrovať,“ ozrejmila vedúca komunikácie a prevencie Krajského riaditeľstva PZ Trenčín Ingrid Krajčíková./agentury/

X X X

Šéf ŠÚKL povedal pravdu o vakcínach proti covid-19. Zmenili mRNA vakcíny DNA očkovaných a je z nich „kukurica“? Celé je to takto

 Vakcína proti covid-19 nezmení DNA. Proti splnomocnencovi Kotlárovi sa ozvali už celé zástupy odborníkov.

 Možnosť, aby sa DNA z mRNA vakcín dostala do nášho genofondu, je vylúčená. To, že sa vo vakcínach či liekoch nachádza zvyškové množstvo DNA, je bežné a kontrolované. V rozhovore pre Rádio Slovensko STVR to povedal riaditeľ a generálny tajomník služobného úradu Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) Roman Dorčík.

Dorčík reagoval na vyhlásenia splnomocnenca vlády pre preverenie procesu riadenia a manažovania zdrojov počas pandémie covid-19 Petra Kotlára. Ten tvrdí, že vo všetkých testovaných šaržiach mRNA vakcín sa nachádzala genetická informácia, ktorá má schopnosť modifikovať ľudské DNA. Podľa jeho názoru sa takýto ľudský organizmus stáva geneticky modifikovaným organizmom. Očkovaných ľudí prirovnal ku kukurici.

Viacerí odborníci už tieto jeho slová odsúdili. Medzi prvými, kto vydal nesúhlasné stanovisko, bol práve ŠÚKL. Prezentované názory Kotlára označil za nevedecké, nebezpečné a spôsobilé ohroziť verejné zdravie. Ústav vtedy oznámil, že pre šírenie poplašnej správy zvažujú podať trestné oznámenie.

Jedno takéto trestné oznámenie už medzitým podala opozičná strana SaS. Dorčík preto v STVR ozrejmil, že podanie ďalšieho trestného oznámenia považuje za bezpredmetné. Vyhlásenia Kotlára však naďalej kritizuje. Vysvetlil, že DNA sa v liekoch môže štandardne nachádzať, Svetová zdravotnícka organizácia stanovila limit 10 nanogramov na mililiter. Pri výrobe vakcín sa to dôkladne sleduje.

 „Skúma sa, či je DNA v limite, ktorý je stanovený. Je náročné geneticky modifikovať organizmus, hlavne ľudský. Máme na to nariadenia, smernice, usmernenia, ktoré vyslovene zakazujú, aby mohla DNA vstúpiť k nám do jadra, nie to ho ešte pozmeniť. Toto naozaj nie je možné. Občania a občianky SR sa nemusia báť, že by mali nečistý genofond z mRNA vakcín. Je to bežná vec, že v niektorých liekoch sa nachádza zbytkové DNA, ktoré je neaktívne a je nemožné, aby sa dostalo do nášho genofondu. Úplne to vylučujem,“ zdôraznil Dorčík.

Opísal tiež, že vakcíny boli dôkladne preskúmané viacerými liekovými agentúrami v rámci EÚ. Prístup k celej dokumentácii mal aj ŠÚKL.

Občania a občianky SR sa nemusia báť, že by mali nečistý genofond z mRNA vakcín.

Roman Dorčík

„Testovanie mRNA vakcín prebehlo štandardne, jediné, čo bolo iné oproti štandardnému procesu bolo, že niektoré procesy sa trošku prekrývali. Za normálnych okolností musí budúci držiteľ predložiť celú dokumentáciu naraz, tu vzhľadom na ušetrenie času mal možnosť postupne pridávať ďalšie časti a medzitým sa posudzovali. Ušetrilo sa niekoľko mesiacov času, aby bola vakcína prístupná čo najrýchlejšia,“ vysvetlil odborník. Naďalej sú tiež hlásené a monitorované nežiaduce účinky a prehodnocujú sa riziká. „V prípade mRNA vakcín nedošlo k tomu, že by riziko pre pacienta bolo väčšie ako prínos,“ podčiarkol.

 V prípade úmrtí po vakcinácii boli vždy vykonané pitvy. „V rámci Slovenska monitorujeme 7 úmrtí, ktoré mali príčinnú súvislosť s očkovaním,“ dodal.

Proti Kotlárovi vystúpili aj ďalší odborníci

Vyjadrenia Kotlára nekritizoval len ŠÚKL. Postavili sa proti nim celé zástupy odborníkov z radov lekárov a vedcov.

Podľa stanoviska Lekárskej fakulty Univerzity Komenského (UK) v Bratislave zavádzajúce vyjadrenia Kotlára neopodstatnene spochybňujú bezpečnosť a účinnosť mRNA vakcín a diskreditujú osvedčené postupy renomovaných medicínskych inštitúcií.

„Je poľutovaniahodné, že pán Kotlár nepredložil žiadne vedecké dôkazy na podporu svojich kontroverzných tvrdení. Jeho nepodložené názory nielenže vyvolávajú zbytočný strach a neistotu v spoločnosti, ale zároveň podkopávajú dôveru verejnosti v overené medicínske postupy, ktoré sú kľúčové pre ochranu zdravia a životov ľudí,“ skonštatovala fakulta s tým, že ako popredná vzdelávacia inštitúcia, sa zaväzuje k príprave budúcich lekárov, ktorí sa vo svojej klinickej praxi riadia výhradne vedecky overenými faktami.

Čítajte viacLekárska fakulta Univerzity Komenského odsudzuje Kotlárove vyjadrenia, označila ich za zavádzajúce a nezodpovednéOdsudzujúce stanovisko zverejnila aj slovenská časť Hlavného výboru Československej spoločnosti mikrobiologickej (ČSSM), vyjadrenia Kotlára považuje za účelovo skonštruované a vedecky nepodložené. „Je našou profesijnou, ale aj občianskou povinnosťou, aby sme sa ozvali a ohradili proti šíreniu dezinformácií, ktoré urážajú odbornú verejnosť. Odborníci v oblasti medicíny, vedeckí pracovníci v oblasti prírodných vied a farmácie sa vždy usilovali o čo najlepšiu ochranu ľudského zdravia, a to aj v najťažších časoch pandémie,“ uviedli odborníci v stanovisku a pripomenuli, že vakcinácia počas pandémie dokázala zachrániť milióny životov.

 

 

dravotnou starostlivosťou (ÚDZS), ktorý zastrešuje odbor súdneho lekárstva a nekroptickej patologickej anatómie, sa rezolútne ohradil voči informáciám, ktoré prezentoval Peter Kotlár.

„Vyhlásenie, ktoré splnomocnenec vlády pre preverenie procesu riadenia a manažovania zdrojov počas pandémie covid-19 uviedol na tlačovej besede bez predloženia akýchkoľvek dôkazov, že patológovia na Slovensku „zámerne zamlčiavali dôvody úmrtia“, je zavádzajúce a lživé,“ podčiarkol úrad.

„Výkon pitiev na Slovensku je vykonávaný prevažne súdnymi lekármi s pomocou malej časti slovenských patologických anatómov. Títo erudovaní odborníci počas pandémie ochorenia covid-19 nič zámerne nezamlčiavali. Práve naopak, pracovali neúnavne v ťažkých podmienkach, uvedomujúc si, že svojimi zisteniami pomáhajú odbornej i laickej verejnosti porozumieť, ako sa koronavírus SARS-CoV-2 správa, ako zasahuje ľudský organizmus a ako sa voči nemu účinne brániť,“ skonštatoval ďalej úrad a pripomenul, že Slovensko ako jediná krajina na svete potvrdzovala úmrtia „na Covid“ a „s Covidom“ práve výkonom pitvy.

„Rovnako títo odborníci, ako jediní na svete, postupovali v prvých mesiacoch zavedenia očkovania proti ochoreniu covid-19, kedy vykonávali pitvy v prípade úmrtí u väčšiny očkovaných pacientov na celom Slovensku. Získali tak rozsiahle a dôležité poznatky, ktoré umožnili správne identifikovať úmrtia v kauzálnej súvislosti s očkovaním,“ vyhlásil úrad a doplnil, že ak by sa o výsledkoch ich práce chcel Kotlár niečo dozvedieť, dvere sú „preňho tak ako doteraz otvorené“.

So stanoviskom ÚDZS sa stotožnili aj Slovenská súdnolekárska spoločnosť Slovenskej lekárskej spoločnosti a Slovenská spoločnosť patológov Slovenskej lekárskej spoločnosti./agentury/

X X X

Takáč: Slintačka a krívačka zatiaľ nepostihla ďalšie chovy. Začína sa s usmrcovaním dobytka na farme v Bake

-Ochorenie slintačky a krívačky zatiaľ nepostihlo ďalšie chovy okrem troch nachádzajúcich sa na juhu Slovenska v okresoch Dunajská Streda a Komárno. Konkrétne ide o chovy v obciach Medveďov, Ňarád a Baka. Tam bolo ochorenie potvrdené v piatok 21. marca. Aktuálne sa začína s usmrcovaním dobytka na farme v Bake. Hlavným cieľom je, aby sa nákaza ďalej nešírila. Na brífingu po zasadnutí krízového štábu pred Okresným úradom v Dunajskej Strede o tom v sobotu informoval minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Richard Takáč (Smer).

 „Zatiaľ môžeme potvrdiť, že slintačka a krívačka nepostihla iné chovy. Od včerajšieho dňa na hodinovej báze sa riešia intenzívne všetky procesy,“ povedal na tlačovej besede po zasadnutí krízového štábu minister pôdohospodárstva Richard Takáč.

Od piatkového večera podľa ministra už prebieha vakcinácia v chovoch, kde bolo spomínané vírusové ochorenie potvrdené. Vakcináciou sa snažia znížiť šírenie vírusového ochorenia slintačka a krívačka.

 „Včera večer boli doručené vakcíny z Nemecka. Už prebieha vakcinácia, kde sa snažíme znížiť vírusovú nálož,“ povedal Takáč.

Začalo sa podľa ministra aj s usmrcovaním zvierat na farme kde je vyše 1 000 kusov dobytka. „Čo najrýchlejšie chceme túto situáciu vyriešiť,“ dodal Takáč.

 Pokračovať budú kontroly na cestách. „Vykonávame intenzívne kontroly na hraniciach, ako aj vnútroštátne kontroly. Našim cieľom je, aby sme čo najrýchlejšie vyriešili situáciu v troch chovoch a zamedzili šírenie. Nehrá nám do karát, že má byť dnes dosť veterno. Preto sa robí tá rýchla vakcinácia,“ konštatoval Takáč.

 Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR a jeho pridružené organizácie poskytujú plnú súčinnosť ministerstvu pôdohospodárstva pri odstraňovaní následkov slintačky a krívačky. Na sociálnej sieti o tom informoval šéf envirorezortu Tomáš Taraba (nominant SNS).

„Keďže sa kontaminácia zvierat vyskytuje na juhu Slovenska, postoj nášho rezortu je od prvého momentu jednoznačný: je vylúčené, aby k zakopávaniu utratených zvierat dochádzalo na Žitnom ostrove s najväčším rezervoárom pitnej vody,“ tvrdí Taraba. Ak agrorezort vytypuje štátne pozemky v hornatejších regiónoch alebo s geologickým podlažím, kde nebude existovať riziko kontaktu s podzemnými vodami, bude MŽP v tejto komunikácii a povoľovaní ústretové, deklaroval.

Odborníci MŽP tiež podľa Tarabu poskytujú od prvého momentu odbornú konzultáciu a spoluprácu.

 Slintačka a krívačka je vysoko nákazlivé vírusové ochorenie, ktoré postihuje výlučne zvieratá. Najmä hovädzí dobytok, ošípané, ovce, kozy a raticovú zver. Nepostihuje ľudí, kone, psy a ani mačky. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR o tom informovalo na sociálnej sieti.

Medzi príznaky ochorenia patria vysoká horúčka, pľuzgiere a afty v ústnej dutine, ktoré spôsobujú slintanie, tiež pľuzgiere a vredy v oblasti kopýt párnokopytníkov spôsobujúce krívanie. Prítomná môže byť aj znížená chuť do jedla a strata hmotnosti.

Ministerstvo priblížilo, že prenos ochorenia môže byť spôsobený priamym kontaktom medzi infikovanými zvieratami. Tiež kontaminovaným krmivom, vodou, obuvou, oblečením a pracovnými nástrojmi. Vzduchom sa šíri vírus na veľké vzdialenosti.

Ochorenie nie je možné liečiť, existuje len podporná starostlivosť. „Vakcinácia je možná, ale nevylučuje šírenie vírusu. Jedinou prevenciou pred šírením a možnosťou ochrany ďalších chovov je utratenie infikovaných zvierat,“ priblížilo ministerstvo.

Následkami ochorenia sú výrazné ekonomické straty – pokles produkcie mlieka a mäsa. Tiež karanténa a prísne opatrenia na zabránenie šírenia vírusu. „Zvieratá sa musia utratiť,“ dodáva agrorezort.

 V okrese Dunajská Streda je od piatkového (21. 3.) večera vyhlásená mimoriadna situácia v súvislosti s výskytom zvieracej nákazy slintačky a krívačky. Mimoriadna situácia umožňuje regionálnej veterinárnej a potravinovej správe pružnejšie vydávanie príkazov. Ministerstvo vnútra (MV) SR o tom informovalo na sociálnej sieti.

„Krízový štáb okresného úradu zasadal vo večerných hodinách, výsledkom bolo vyhlásenie mimoriadnej situácie. Mimoriadna situácia umožní pružnejšie vydávanie príkazov, v tomto prípade pre regionálnu veterinárnu a potravinovú správu na dezinfekciu, veterinárnu starostlivosť či porážanie a následnú likvidáciu uhynutých zvierat,“ priblížilo ministerstvo.

Rezort vnútra ďalej informoval, že hasiči na dotknutých miestach zabezpečili dezinfekčnú bránu a pomáhajú aj pri zháňaní dobytka. Polícia dohliada na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky.

Súčinné sú aj dobrovoľné hasičské zbory. Tiež príslušníci finančnej správy. „Okamžite vyšli do terénu a začali vykonávať nepretržité cestné kontroly kamiónov, ktoré prevážajú zvieratá a rovnako začali kontrolovať takéto kamióny na všetkých hraničných priechodoch na celom Slovensku,“ informoval minister financií Ladislav Kamenický (Smer).

 Polícia aktívne kontroluje hranice s Maďarskom pre šírenie vírusového ochorenia zvierat. Informovala o tom hovorkyňa Prezídia Policajného zboru Martina Sláviková. Ako spresnila, policajná prezidentka Jana Maškarová nariadila okamžité nasadenie síl a prostriedkov do pohraničných oblastí. V pohotovosti sú najmä Bratislavský, Trnavský a Nitriansky kraj. Policajti, colníci a zamestnanci Štátnej a veterinárnej správy tak od piatka 21. marca vykonávajú nepretržité obojsmerné kontroly na hraničných priechodoch medzi Slovenskom a Maďarskom.

Limitované kontroly je možné podľa slov polície očakávať aj v ďalších pohraničných oblastiach. Zamerajú sa pritom na prevoz akýchkoľvek živých zvierat. Kontroly podľa polície potrvajú do 28. marca. Súčasne polícia monitoruje situáciu s vírusovými ochoreniami slintačky a krívačky od ich prvého výskytu v Maďarsku začiatkom marca. „Aktívne komunikujeme s národnými autoritami aj zahraničnými partnermi a operatívne prijíma opatrenia,“ uzavrela polícia./agentury/

X X X

Odišiel predstaviteľ nezdolných, silných chlapov: Vo veku 90 rokov zomrel herec Štefan Kvietik

Vo veku 90 rokov zomrel v piatok (21. 3.) slovenský herec Štefan Kvietik, potvrdila tlačová tajomníčka Slovenského národného divadla Izabela Pažítková. Patril medzi jedného z najvýznamnejších a najobľúbenejších hercov v histórii slovenskej kinematografie a divadla.

 Štefan Kvietik sa narodil 10. mája 1934 v Dolných Plachtinciach v okrese Veľký Krtíš. Od 60. rokov minulého storočia patril k najobsadzovanejším slovenským hercom. Koncom 90. rokov sa stiahol do ústrania a zostal už iba na „javisku života“. Kvietik vyštudoval herectvo na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave. Začínal v Armádnom divadle v Martine. Členom Činohry SND bol od roku 1959, pôsobil aj ako pedagóg na VŠMU a v rokoch 1990 až 1994 bol poslancom Národnej rady SR.

 Kvietik pôvodne neplánoval, že sa stane hercom. „To sa mi naozaj neprisnilo, ale mal som jeden konkrétny sen či túžbu – študovať medicínu. Nesplnil sa, a tak môžem hovoriť, že by som bol lepším chirurgom ako hercom.“ Lekára si aspoň zahral v snímkach ako Mŕtvi učia živých či Prípad krásnej nerestnice. V druhom z filmov účinkoval po boku Emílie Vášáryovej, ktorá na javisku, plátne či obrazovke s Kvietikom často tvorila pár. Napríklad aj v Lettrichovom Červenom víne (1976).

Ako sa teda Kvietik nakoniec dostal k herectvu, keď o ňom nesníval? Môžu za to matematika aj Július Pántik. „Začal som hrať, pretože mi nešla matematika. Učiteľ bol veľký ochotník a ja som si myslel, že si to u neho vyžehlím, keď pôjdem do jeho divadelného súboru,“ citoval herca pred mnohými rokmi český magazín Květy. Jeho talent si vďaka ochotníckemu divadlu všimol Július Pántik, o dvanásť rokov starší rodák zo Stredných Plachtiniec. Kvietik pochádza z Dolných Plachtiniec. Pántik mu odporučil, aby si podal prihlášku na herectvo. Na Vysokú školu múzických umení ho vzali, možno aj preto, že mal po kom zdediť talent – jeho rodičia boli totiž takisto ochotnícki herci.

 Školu absolvoval v roku 1957, dva roky pôsobil v martinskom divadle a v roku 1959 nastúpil do Slovenského národného divadla, kde pôsobil až do roku 1996, teda 37 rokov. Krátko po príchode do SND sa začal Kvietik objavovať aj v kinách či v televízii. Na striebornom plátne sa prvý raz objavil v roku 1960 vo filme podľa knižného námetu Ladislava Mňačka – Smrť sa volá Engelchen a následne aj v komediálnej snímke Skalní v ofsajde.

Istým zlomom v jeho kariére bol rok 1962, keď zažiaril v dvojici filmov. Prvým z nich bol Boxer a smrť režiséra Petra Solana. V ňom Kvietik stvárnil väzňa v koncentračnom tábore, o ktorom jeho veliteľ zistí, že má profesionálne skúsenosti s boxom, a tak ho využíva na svoje tréningy. Kvietik chodil kvôli úlohe rok trénovať do bratislavskej dimitrovky, z 83 kíl musel schudnúť na 70 a potom opäť priberať. Aj vďaka jeho presvedčivému výkonu získal film medzinárodné uznanie. A Kvietik ponuku nakrúcať v zahraničí, kam ho však súdruhovia nepustili.

Druhým filmom z tohto roku je debut Martina Hollého Havrania cesta, za ktorý Kvietik dostal cenu Trilobit. S Hollým neskôr spolupracoval aj na viacerých ďalších filmoch vrátane Medenej veže (1970). „Na našu spoluprácu si spomínam s veľkou vďakou a úctou k tomuto pánovi režisérovi. Okrem toho, že nás spájali umelecké úspechy, tak sme vlastne spoločne začínali alebo vstupovali do sveta filmu a televízie,“ zaspomínal si pre Pravdu, keď Hollý zomrel. Ďalšou z mnohých šťastných spoluprác bolo pre Kvietika nakrúcanie s Jurajom Jakubiskom. Ten mu zveril jednu z hlavných úloh vo svojom projekte Tisícročná včela (1983) a neskôr ho obsadil aj do snímky Sedím na konári a je mi dobre (1989).

Okrem filmu Kvietik zažiaril aj v množstve divadelných úloh a v televíznych inscenáciách. „Som trošku sentimentálny, pokiaľ ide o televíziu. Bola to totiž práve ona, ktorá mi v mojich hereckých začiatkoch dala veľkú príležitosť a vlastne ma zoznámila s tisícmi českých a slovenských divákov. Ak však dávam niečomu prednosť, tak je to stále divadlo. Aj keď milujem kameru. Dráždi ma, vzrušuje ma a myslím si, že každý dobrý divadelný herec môže celú škálu svojich výrazových prostriedkov overených na divadelnej scéne rozohrať práve pred kamerou,“ vyznal sa pre časopis Československá televize v roku 1973.

O 16 rokov neskôr k tomu pre Svet socializmu dodal: „Kamera pre mňa bola veľmi dôležitá pre istú disciplínu, vonkajšiu aj vnútornú. Kamera má v sebe čosi dráždivé – ten okamih sústredenia sa… Herec má len niekoľko sekúnd na to, aby sa sústredil a začal správne žiť život tej postavy, ktorú hrá, veriť tomu životu.“ Nie vždy sa to však podarí: „Priznám sa k niečomu hroznému: veľmi rád sa pozerám na zlé filmy, pretože na tých sa učím, čo všetko sa môže pokaziť a potom sa tých vecí snažím vyvarovať.“

V rozhlase vytvoril množstvo charakterových, hrdinských a romantických postáv v hrách domácich a zahraničných autorov.

Kvietik je nositeľom viacerých ocenení, okrem iného štátneho vyznamenania Rad Ľudovíta Štúra II. triedy (2004). Na udeľovaní cien Osobnosť televíznej obrazovky za rok 2009 ho uviedli do Siene slávy a svoju dlaždicu má aj na bratislavskom Filmovom chodníku slávy pred Mestským divadlom P. O. Hviezdoslava.

Po novembri 1989 vstúpil do politiky. Jednoznačne sa prihlásil k myšlienke samostatnosti Slovenskej republiky a v roku 1990 bol zvolený za poslanca ako nezávislý za Slovenskú národnú stranu (SNS). V poslaneckom kresle vydržal (neskôr za Demokratickú úniu) do októbra 1994. V roku 1990 ho SNS dokonca navrhla na funkciu československého prezidenta, Kvietik však kandidatúru neprijal.

Štefan Kvietik za sebou zanechal obrovské množstvo kultúrnych a ľudských hodnôt, napísal na sociálnej sieti prezident SR Peter Pellegrini. Množstvom filmových, televíznych a divadelných postáv podľa neho navždy a nezabudnuteľne obohatil slovenskú kultúru.

„Napriek obrovskému hereckému kumštu bol jeho prínos pre slovenský národ omnoho širší. Nezanechal svoj odkaz len vo filmotékach, ale aj v našich dušiach,“ konštatuje Pellegrini.

Herec nebol podľa neho žiadnou hviezdou sociálnych sietí, ale tvrdej práce a skutočného talentu sprevádzaného nadhľadom a napĺňaním svojich vlastných slov: „K hercovi neodmysliteľne patrí jedna veľká cnosť, skromnosť. Všetci velikáni, výrazné umelecké osobnosti si to uvedomujú. Čím väčší je herec, tým je normálnejší, pokornejší a skromnejší ako človek.“

Na Kvietika na sociálnej sieti zaspomínal i predseda vlády Robert Fico (Smer). „Keď som v roku 1992 prvýkrát vstúpil do budovy parlamentu, mal som tú česť osobne sa s pánom Kvietikom stretnúť ako s poslancom za SNS. Patril medzi umelcov, ktorí milovali Slovensko a robili všetko pre to, aby politiku kultivovali,“ napísal Fico. „Vážený pán Štefan Kvietik, Slovensko Vám ďakuje. Budete chýbať!“ dodal premiér./agentury/

X X X

Danko chce poslať mladých chlapcov na vojenčinu, Fico to odmieta. Anketa: Ako sa na návrat povinnej služby pozerá opozícia?

Ruské sily na Ukrajine, no aj odklon amerického prezidenta Donalda Trumpa od spojencov v NATO. Geopolitická situácia vo svete sa mení každým dňom a volania po navýšení výdavkov na obranu štátov aliancie sú čoraz naliehavejšie. Je potrebný aj návrat k povinnej vojenskej službe? Aký názor majú na to premiér a minister obrany? Pravda zisťovala aj postoje predstaviteľov opozičných strán.

 Na Slovensku sa éra povinnej vojenskej služby skončila v decembri 2005, keď odišlo do civilu posledných 214 vojakov z kasární v Kežmarku a v bratislavských Vajnoroch. Od roku 2006 má Slovensko už len profesionálnu armádu a aktívne zálohy.

Minister obrany Robert Kaliňák (Smer) dávnejšie uviedol, že ambíciu obnoviť povinnú vojenčinu nemá a odmieta to aj jeho stranícky šéf Robert Fico (Smer). „Otvárajú sa témy, ktoré boli pred niekoľkými rokmi absolútne tabu,“ uviedol ešte začiatkom marca Fico a dodal, povinná vojenčina na Slovensku nie je na stole. Kaliňák chce však vytvoriť Národné obranné sily, zákon už prešiel medzirezortným pripomienkovým konaním.

Šéf SNS Andrej Danko v sobotu v relácii Sobotné dialógy uviedol, že je za obnovenie základnej vojenskej služby mladých chlapcov aspoň na tri mesiace. Považuje to za dobrý nástroj ich výchovy. „Generácia mladých chlapcov potrebuje disciplínu a hodnoty. Aj tri mesiace by mohli stačiť, aby pochopili, že im armáda niečo dala,“ povedal Danko a dodal, že návrh plánuje predostrieť aj prezidentovi Petrovi Pellegrinimu.

Poslanec PS Tomáš Valášek hovorí, že zavedenie povinnej vojenčiny považuje za predčasné, pretože sme najskôr nevyčerpali alternatívu. „Máme dobrovoľnícku armádu, v ktorej máme síce podstav, ale vieme čo s tým. Potrebujeme zlepšiť životnú situáciu vojakov, investovať do kasární, a najmä investovať do techniky, lebo asi neprilákame mladých ľudí, keď robia na 40 rokov starých „vetrieskach“,“ priblížil bývalý veľvyslanec pri NATO s tým, že rozchodiť potrebujeme aj systém aktívnych záloh.

Podľa poslanca SaS Juraja Krúpu je dôležité, aby sme si najskôr urobili domáce úlohy a až potom hovorili o obnovení povinnej vojenskej služby. „Najskôr potrebujeme vidieť, že naše ozbrojené sily sú vyzbrojené, udržateľné, so všetkými potrebnými spôsobilosťami, bojaschopné a interoperabilné, teda schopné spolupracovať s našimi partnermi a spojencami. Toto je alfa a omega našej obranyschopnosti,“ uviedol pre Pravdu.

Povinná vojenská služba dnes už nie je podľa neho len o drile, o pochodovaní a zakopávaní. „Potrebujete mať k tomu infraštruktúru, kasárne, logistické zabezpečenie, vyzbrojenie a vojenskú techniku,“ pokračoval.

 Predseda ODS generál Pavel Macko hovorí, že najskôr si treba prečítať novú Bielu knihu pre európsku obranu a zaujať k nej nielen stranícke, ale aj štátne stanovisko. Osobne si myslí, že povinná vojenská služba by sa nemala zatiaľ obnoviť.

„Nie sú na to zatiaľ predpoklady. Najskôr dorobme profesionálnu armádu, posilnime zálohy a odolnosť krajiny, a keď to nebude stačiť, potom sa bavme ďalej,“ povedal Macko.

Chýba nám vybavenie

Exminister spravodlivosti Viliam Karas (KDH) si myslí, že téma obnovenia povinnej vojenskej služby zatiaľ na stole nie je. Na Slovensku potrebujeme podľa neho pracovať skôr s posilnením národnej identity, hrdosti, s výchovou mládeže k vlastenectvu, napríklad aj zavedením brannej výchovy do škôl.

 Členka strany Demokrati Monika Podhorány Masariková, ktorá pôsobila na pozícii riaditeľky Kancelárie ministra obrany SR nevidí obnovenie povinnej vojenčiny reálne.

„Jednak na to Slovenská republika nemá prichystanú infraštruktúru, keďže sme po prechode na profesionálnu armádu rušili útvary. Nemáme na to výzbroj a vybavenie. Dôležité je však alternatívne dopĺňanie Ozbrojených síl,“ vyzdvihla.

Poslanec hnutia Slovensko Gábor Grendel si myslí, že táto povinnosť nie je pre Slovensko nevyhnutá, pretože je členom NATO. Dobrovoľná vojenská príprava podľa neho so sebou prináša veľa otázok o logistike, výzbroji či financiách. „Kým nemáme konkrétne odpovede na konkrétne otázky, tak len preto, aby mladí mali výchovu, to efektívne nie je,“ podotkol Grendel./agentury/

X X X

Miláno – San Remo: Úvodný monument priniesol drámu. Rozhodlo sa až v záverečnom šprinte

Holandský pretekár Mathieu van der Poel sa stal víťazom úvodného monumentu cyklistickej sezóny Miláno – San Remo. Jazdec tímu Alpecin-Deceuninck triumfoval v záverečnom špurte pred domácim Filippom Gannom (Ineos Grenadiers) a Slovincom Tadejom Pogačarom (SAE Team Emirates – XRG). Slovák Martin Svrček sa nezapojil do boja o triumf.

Preteky sprevádzal dážď a teplota okolo 10 stupňov Celzia. Po štarte sa dopredu dostala skupina ôsmych jazdcov, ktorá si vypracovala viac než trojminútový náskok. Únik tvorili Mathis Le Berre, Alessandro Verre, Baptiste Verstroffer, Kristian Sbaragli, Tommaso Nencini, Mark Stewart, Martin Marcellusi a Filippo Turconi. Na Capo Berta zhruba 40 km pred cieľom začali postupne vypadávať, najdlhšie sa vpredu udržal Talian Marcellusi. V pelotóne medzitým došlo k pádom a technické problémy mal vlaňajší víťaz Jasper Philipsen.

Počas predposledného stúpania na Cipressu prišiel útok Pogačara, ktorého tempo udržali iba van der Poel a Ganna. Trio zvyšovalo svoj náskok na čele a pred slávnym Poggiom začínalo byť jasné, že o víťazovi sa rozhodne medzi nimi. V stúpaní skúsil niekoľkokrát zaútočiť Pogačar a hoci domáci Ganna o pár sekúnd zaostal, van der Poel zareagoval výborne a Slovinca sa neustále držal.

Zhruba 400 metrov pred vrcholom zaútočil on, ale Pogačar ho vzápätí dobehol. Ganna mal po zjazde dvojicu na dohľad a v poslednom kilometri ju dostihol. Záverečný šprint napokon zvládol najlepšie Holanďan. Do cieľa 289 km dlhej trasy z Pavie prišla trojica v čase 6:22:53 hodiny./agentury/