Poľsko chce, aby sa nové unijné pravidlá nevzťahovali na obytné domy. Poľská ministerka životného prostredia Anna Moskwová vyzvala Európsku úniu, aby sa nový súbor obmedzení na emisie skleníkových plynov nevzťahoval na obytné domy. TASR informuje podľa správy agentúry PAP.

 Európska komisia a Európsky parlament navrhli nový systém obchodovania s emisiami (EU ETS), ktorý má od roku 2024 pokrývať palivá pre komerčnú dopravu a budovy. Po roku 2029 by zaviedol rovnaké obmedzenia aj pre obytné domy. Poľsko sa na tento zámer pozerá podľa ministerky „s rastúcim znepokojením“.

„Z tohto dôvodu dôrazne apelujem na vyňatie domácností zo systému obchodovania s emisiami (EU ETS), pretože teplý domov v zime by nemal byť trhovým tovarom, ale právom občana,“ napísala Moskwová podpredsedovi EK Fransovi Timmermansovi, hlavnému vyjednávačovi EP pre EU ETS Petrovi Liesemu a českému podpredsedovi vlády Mariánovi Jurečkovi. Česká republika v súčasnosti predsedá Rade EÚ.

Ministerka tiež uviedla, že počas prípravy plánu environmentálnej udržateľnosti Fit for 55 v rámci EÚ nikto neočakával globálnu pandémiu koronavírusu a vojnu na Ukrajine. Dôsledky týchto udalostí však katastroficky zhoršili ekonomickú situáciu a preto by sa mali vziať do úvahy, aktuality.sk

X X X

  Šéfkuchár: Pizza sa už stala tradičným slovenským jedlom. Ananás na pizzi ani vyprážaný syr nezatracujem

Michelinská hviezdička by mala byť zárukou kvality, no napríklad talianske michelinské reštaurácie ma sklamali, hovorí uznávaný slovenský šéfkuchár.

Slovensko má bohatú gastronomickú tradíciu a bryndzové halušky by sa dali podávať aj v luxusnej reštaurácii, myslí si známy šéfkuchár Martin Záhumenský. Problémom je, že Slováci si neustále pýtajú to isté: vyprážaný syr či zbojnícku kapsu.

Šéfkuchár, ktorý jedenásť rokov varil v špičkových londýnskych reštauráciách a v roku 2015 získal aj titul britský Kuchár roka, porozprával o tom, či platí, že v kuchyniach luxusných reštaurácií býva krik alebo či by mali Slováci prestať používať vegetu.

Martin Záhumenský bude pravidelným prispievateľom do sekcie Aktuality Navyše.

X Učili ste sa v kuchyni u svetoznámeho šéfkuchára Gordona Ramsayho, varili ste v niekoľkých michelinských reštauráciách. Ramsay je okrem svojho kulinárskeho umenia známy aj krikom v kuchyni a nadávkami. Je stereotyp kričiaceho šéfkuchára pravdivý a z čoho vyplýva?

Nie je to tak vždy, ale vo väčšine prípadov to platí. Všetci šéfkuchári sú pod veľkým tlakom a nemusí ísť len o tých, ktorí varia v michelinských reštauráciách. Platí však, že čím väčšia osobnosť gastronómie, tým cíti väčšiu zodpovednosť a je pod väčším tlakom. Chce od svojho tímu, ktorý pracuje neraz aj 16 či 18 hodín denne, dokonalý výsledok a konzistenciu v úrovni kvality.

X Vy však pôsobíte ako priateľský a pokojný človek. Máte v kuchyni inú tvár?

V kuchyni som úplne iný. Už roky nevarím profesionálne, ak nerátam minuloročné Expo v Dubaji, kde som pol roka pomáhal reprezentovať slovenskú kuchyňu. V Londýne, kde som pôsobil jedenásť rokov, ale aj v Dubaji som bol v kuchyni dosť tvrdý. Je však pravda, že čím som starší, tým som pokojnejší. Ale keď už veci nefungujú po dobrom, vtedy to ide po zlom.

X V Londýne ste si vyberali prácu podľa toho, či má reštaurácia michelisnkú hviezdičku.  Tá by mala byť zárukou kvality. Je to tak vždy alebo vás niekedy návšteva reštaurácie z michelinského bedekra sklamala?

Michelinská hviezdička by naozaj mala byť zárukou kvality, no napríklad talianske michelinské reštaurácie ma sklamali. Štandard, ktorý tam má jedna hviezda, je na úrovni úrovni lacného bistra niekde v Škandinávii. Reštaurácia na úrovni jednej hviezdy v Škandinávii by v Taliansku mala dve či tri. Jednoducho, v Taliansku si treba vždy jednu hviezdu odčítať.

X Na Slovensku dodnes nemáme reštauráciu s michelinskou hviezdičkou. Hovorí sa, že za to môže neskorší príchod fine diningu na Slovensko či fakt, že dlhé roky bolo hlavnou úlohou slovenskej gastronómie lacno nakŕmiť masy. Čo si myslíte vy, prečo ju ešte nemáme?

Slovenským reštauráciám často chýba konzistencia v kvalite. Problém je aj v tom, že majitelia reštaurácií sa často k jedlu stavajú inak ako v zahraničí – chcú rýchlo zbohatnúť. Nie je na tom nič zlé, samozrejme, že je to biznis a nikto nechce byť v mínuse.

Hlavný problém je však v tom, že štát nepodporuje gastrosektor. Nechápe, že michelinská reštaurácia je dobrá správa pre celé okolie: súvisí aj s rozvojom turizmu. Ľudia by prišli na pár dní do mesta, kde je úspešná reštaurácia a nešli by len na večeru, ale aj do divadla, do múzea, spravili by si program v meste. Rovnako to funguje aj v Prahe či Kodani.

X Odhliadnuc od toho, že nemáme michelinskú hviezdičku: na akej úrovni je slovenské gastro?

Slovenská gastronómia bola na dobrej ceste, ale pandémia nás vrátila o dva kroky späť. Reštaurácie sa snažili prežiť cez donášky či „take away“, no to pokrylo len časť nákladov. Nehovoriac o tom, že zákazník prichádzal o zážitok z atmosféry reštaurácie.

A potom prišla vojna na Ukrajine. Vysoká cena energií ovplyvňuje veľa prevádzok. Som konzultantom jednej z reštaurácií, ktorá aj z tohto dôvodu na zimnú sezónu zavrie. A rozprával som sa s ďalšími kolegami, ktorí budú možno musieť pre cenu energií zatvoriť natrvalo.

X Ktoré tri fine diningové reštaurácie na Slovensku by si podľa vás možno zaslúžili aj michelinsku hviezdičku?

To je veľmi ťažká otázka. Keby však bolo na mne, hviezdu by dostala reštaurácia Irin, kde pôsobí Lukáš Hesko, potom Gašperov mlyn v Batizovciach, kde je šéfkuchárom Jozef Breza, a nakoniec popradská reštaurácia Doma u nás, kde kuchyňu vedie Gabriel Kocák.

X Opakovane ste navštívili aj reštauráciu, ktorá získala aj ocenenie najlepšia reštaurácia na svete: Nomu v Kodani, ktorá má tri michelinské hviezdičky. Ako vyzerá návšteva takejto reštaurácie?

Je to jedna obrovská mašinéria, ktorá má môj veľký obdiv. Je to malé divadlo plné kreativity, ktoré potom určuje smerovanie celej gastronómie. Experimentujú so surovinami, novými ingredienciami aj technikami. Využívajú fermentáciu a zaujímavé párovanie chutí. Párujú nielen víno, aj nealko drinky. Dostanete 15 až 20 chodov, pričom reštaurácia je otvorená na obed aj večer a neustále majú plno. Takže už z toho si človek dokáže predstaviť, aká logistika je v pozadí – každý jeden hosť musí dostať na stôl každý chod v dokonalej podobe. Bol som trikrát v priebehu jedného roka, vyskúšal som jedlá zo všetkých sezón – zeleninovú, ryby a morské plody a ďalšia bola mäso a lesná sezóna, kde podávali divinu, napríklad jeleňa, ale hlavne sezónne lesné plody ako brusnice, čučoriedky či huby. Každý rok úplne zmenia menu. Je to veľmi zaujímavý a kreatívny koncept, ktorý ovplyvňuje zrejme každého šéfkuchára, ktorý je aspoň trochu zameraný na fine dining. Tá reštaurácia udáva smerovanie gastronómie.

X Vy ste toho ochutnali už veľmi veľa. Dokáže vás ešte niečo prekvapiť?

Určite. Noma je jedna z reštaurácií, ktoré ma veľmi prekvapili – jednak technikami, ale tiež kombináciami chutí. Jednou zo zaujímavých chutí pre mňa bola špargľa pokrytá bielou plesňou. Takéto techniky sú pre mňa nové. V Nome aj laboratórne skúšajú, čo si môžu pri fermentácii dovoliť a čo je už škodlivé. Majú profesionálnych výživových poradcov a lekárov, ktorí majú jedlo pod dohľadom.

Samozrejme, ak by jedlo uškodilo zákazníkovi, bol by to koniec reštaurácie.

 Slovenská kuchyňa

X Musí byť špičková kuchyňa drahá? Vieme, že cena jednej návštevy Nomy sa pohybuje v stovkách eur. Dalo by sa špičkové jedlo navariť aj v hodnote obedového menu v Bratislave, dajme tomu sedem až osem eur?

V špičkových reštauráciach si platíte špičkový personál, aj preto je cena v nich vyššia. No niečo dobré by sa dalo uvariť aj za cenu obedového menu v Bratislave – napríklad nejaká zelenina, hoci ani dobrá zelenina nie je lacná.

Jeden chod pre dve osoby by sa za túto cenu určite dal pripraviť. Bola by to však improvizácia. Keby ste pred kreatívneho kuchára postavili ingrediencie, niečo by vymyslel.

X Roky ste pôsobili v Londýne a Taliansku, vystriedali ste rôzne reštaurácie, vyskúšali ste toho veľa. Čo si myslíte o slovenskej kuchyni?

Slovenská kuchyňa je dobrá. Máme bohatú gastronomickú tradíciu, ale ľudia si stále pýtajú to isté: vyprážaný syr, zbojnícku kapsu a kuracie prsia hawai. (smiech)

Hýbe sa to už lepším smerom, ľudia získavajú rozhľad, cestujú po svete a vidia, že jedlo sa dá uchopiť aj inak. Sú aj reštaurácie, ktoré ho podávajú kreatívne a moderne. Ale tiež sú klasiky, ktoré netreba veľmi meniť: dobré guláše či poctivé bryndzové halušky. Ale keď máme zostať pri klasikách, treba ich robiť z dobrých produktov.

Slovenskú kuchyňu mám rád a chcem ju v budúcnosti tiež podporiť a pracovať s ňou.

X Spomínate vyprážaný syr, ani ten by ste nezatracovali?

Určite nie, mám ho veľmi rád. Keď je kvalitne pripravený – z dobrého syra s domácimi hranolkami a domácou tatarkou, je to dobré jedlo.

X Slovenskú kuchyňu ste reprezentovali na Expe v Dubaji. Bola to výzva?

Bola, hlavne preto, že sme nemohli používať ingrediencie, ktoré sú dôležité, keď chcete pripraviť poctivú slovenskú kuchyňu. Keďže v Dubaji je predpísaný halal, nemohli sme používať bravčové výrobky. Namiesto toho sme v bryndzových haluškách použili teľaciu slaninu a vyškvarené odrezky z kačacích stehien, ktoré sme zaúdili. Spoločne pripomínali bravčové škvarky. Museli sme takto improvizovať.

X Má slovenská kuchyňa svetový potenciál a dokázala by sa uchytiť aj v zahraničí?

Určite áno, ale skôr zahrnutá do rakúsko-uhorskej kuchyne. Spoločne by mala táto kuchyňa oveľa väčší potenciál. Hlavne ak by sa pripravila v modernom šate a klasiky poctivo so sofistikovanejším servisom.

X Čo zo slovenských jedál by ste nemali problém ponúknuť v zahraničí v dobrej reštaurácii aj ako fine dining?

Určite by to nebol vyprážaný syr s hranolkami, ale veľmi dobre si viem predstaviť napríklad bryndzové halušky v modernom šate.

X Ak by sme sa presunuli do slovenských kuchýň: ktoré suroviny by Slováci mohli používať viac?

Zeleninu, lebo je u nás veľmi dobrá a kvalitná. Málo používame napríklad koreňovú zeleninu, je u nás zatracovaná a používame ju nanajvýš pri príprave vývaru. Mali by sme ju však viac používať na bežnú konzumáciu – či už ide o mrkvu, petržlen, zeler alebo topinambury.

X A čo by sme, naopak, mali vylúčiť?

Bolo by dobré obmedziť mastné veci a údeniny, ktoré nie sú zdravé. Samozrejme, aj tie mám rád, keď sú dobre spravené, ale nemusí to byť na každodennom jedálnom lístku. Namiesto toho by bolo dobré viac používať strukoviny či spomínanú zeleninu.

X A čo veľmi obľúbené dochucovadlá, ako je vegeta?

Vegeta je dobrá, ale domáca. Ideálne je použiť šupky z koreňovej zeleniny, ktorá vám zostanú keď idete variť vývar – mrkva, petržlen, paštrnák. Stačí ich nakrájať, vysušiť, rozmlieť, pridať cibuľu, cesnak a máte hotovú svetovú vegetu. Je to o postoji každého človeka, ktorým smerom sa vydá a čo bude používať. Vegetu z obchodu by som však určite neodporúčal.

 Talianska kuchyňa po slovensky

X Slováci sú v oblasti gastronómie veľmi konzervatívni. Veľa ľudí sa už popálilo na tom, že sa zahraničný koncept pokúsili priniesť na Slovensko. Začína sa Slovensko otvárať zahraničnej gastronómii?

Určite áno, pizza sa už stala jedným z tradičných slovenských jedál. Pizzeriu nájdete aj hocikde na vidieku. Väčšina Slovákov má rada stredomorskú kuchyňu, ale určite sa otvárame aj Ázii. V takmer každom väčšom meste je niekoľko ázijských reštaurácií. Ale čo sa týka ostatných kuchýň, je to slabšie. V Bratislave možno vzniklo pár prvých dobrých mexických reštaurácií, ale stále je to slabá ponuka. Nehovoriac o arabskej kuchyni, ktorá je na slovensku zatracovaná a dobrú indickú reštauráciu na Slovensku takmer nenájdete. A ak áno, tak ju prispôsobili Slovensku. Slovenská india napríklad nie je ani zďaleka taká pikantná ako v Londýne.

X Vy ste už naznačili, že talianska kuchyňa sa na Slovensku veľmi uchytila. Aký je rozdiel medzi poslovenčenou talianskou reštauráciou a skutočnou talianskou?

Rozdiel je v kvalite surovín. V Bratislave, ale aj mimo nej je niekoľko dobrých talianskych prevázdok, ktoré vlastnia Taliani. Ale mimo hlavného mesta je to horšie. Ak by sa niekde v Bánovciach nad Bebravou otvoríla reštaurácia, kde by sa podávali prvotriedne talianske produkty, zrejme by sa neuživila. Nebol by dostatok zákazníkov, ktorí by si to mohli dovoliť. Takže to ani veľmi nemá zmysel. Keď chceme robiť niečo kvalitné, iné a byť svojím spôsobom svetoví, v prvom rade musíme mať publikum. A to v menších mestách úplne nie je.

X Čím to podľa vás je, že si Slováci tak obľúbili práve taliansku kuchyňu?

Všetci milujú pizzu. Či už s klobásou, údenou slaninou a vajíčkom dakde v malom mestečku alebo nejakú výbornú neapolskú Margheritu s burratou v kvalitnej reštaurácii. A dá sa pripraviť hocikde, potrebujete len dobrú pec. Talianska kuchyňa je nám najbližšia pizzou a cestovinami.

X Zrejme najzaznávanejšia pizza je na Slovensku pizza Hawai – teda pizza z ananásom, ktorá je často aj terčom vtipov. Čo si myslíte vy, patrí ananás na pizzu?

Nie som jej odporcom, som dosť liberálny. Nehovorím, že si ju objednávam. Ale kto sme, aby sme určovali, čo má byť na pizzi a čo nie? Zastávam názor, že každý by si na ňu mal dať to, čo mu chutí. Rozhodnúť musí majiteľ prevádzky – ak si myslí, že ananás na pizzu nepatrí, nech ju neponúka. A ten, komu chutí a má ju rád, nech si ju zahrnie do menu.

X Aké sú momentálne trendy v gastronómii? Pred niekoľkými rokmi bola trendy molekulárna gastronómia, no dnes je okolo nej akosi ticho.

Molekulárna gastronómia sa už takmer vôbec nepoužíva. Vo svete sú ešte reštaurácie, ktoré využívajú jej prvky, ale inak je to už dávno za nami. Teraz sú v kurze fermentácie, naturálne chute, jedlo z kvalitných produktov a tiež kvalitne spracované. Veľmi populárna je fermentácia, ktorá tu bola už za čias našich starých a prastarých rodičov. Na tanieri je populárna jednoduchosť, nie prekombinovanosť ingrediencií a chutí.

V trendoch sa vždy vrátime ku klasickým kuchárskym technikám, ktoré pochádzajú hlavne z Francúzska, Talianska a Španielska. Len sa používajú modernejším spôsobom a pridávajú sa technické postupy ako už spominaná fermentácia a podobne.

X Aké máte plány do budúcna?

Keďže som sa po skoro 20 rokoch vrátil na rodnú hrudu, chcel by som niečo vytvoriť a podporiť gastro scénu na Slovensku. S mojím biznis partnerom a majiteľom projektu Nidum, ktorý kúpil Šariš Park pri Prešove, chceme tento priestor rozbehnúť trochu inak, než fungoval doteraz.

On bude pokračovať vo svojom developerskom projekte, ja budem mať na starosti Šariš Park ako taký, ktorý sa bude celý rekonštruovať. Chceme pokračovať v mojich aktivitách z Talianska – vo výrobe omáčok či ďalších sezónnych produktov mojej značky Pappa Mia. Chceme tiež malú remeselnú mäsovýrobu vlastných salám a typických slovenských výrobkov či výrobu cestovín. A tiež tam bude príjemná kaviareň a reštaurácia. Bude to môj prvý projekt na domácej pôde a bude to výzva, ale už sa na to veľmi teším, aktuality.sk

X X X

MS vo futbale 2022: Vitajte na cintoríne bez náhrobných kameňov!

Dnes je na programe otvárací zápas svetového šampionátu, v ktorom proti sebe nastúpia Katar a Ekvádor. Aké rozostavenie použije domáci národný tím? Zoradí kouč Felix Sanchez svojich zverencov do formácie 3-5-2? A bude to správne riešenie proti ekvádorskej „štyrištyridvojke“?

 A-SKUPINA KATAR – EKVÁDOR (17.00 H, AL BAYT)

 Odpovede na tieto otázky by sme hľadali v prípade, že by sme mali pred sebou normálny šampionát, ktorý by sa konal v normálnej krajine. Lenže tento šampionát nie je normálny a už vonkoncom nie je normálna krajina, ktorá ho tento rok organizuje.

Áno, sme tu na to, aby sme písali o futbale. To je pravda a v drvivej väčšine prípadov to aj robíme. Nie sme tu však na to, aby sme písali len o futbale. Vo výnimočných prípadoch, ako je tento, považujeme za potrebné upozorniť vás na veci, ktoré sú neporovnateľne dôležitejšie ako futbal. Keďže majstrovstvá sveta organizuje krajina udávajúca trendy v modernom otrokárstve, mnohí ľudia v civilizovanom svete si kladú otázku, ako pristúpiť k tomuto turnaju.

Bojkot? Samozrejme, aj toto môže byť jedna z ciest. Sme však toho názoru, že oveľa lepšie riešenie bude písať o Katare pravdu. V minulosti sme boli zvyknutí na to, že pred veľkými turnajmi boli v trafikách k dispozícii na predaj albumy, do ktorých si zberatelia – väčšinou to boli malí chlapci – lepili futbalistov, o ktorých si mohli prečítať tie najzaujímavejšie fakty. Pri príležitosti svetového šampionátu v Katare by sme však radi upozornili na iné nálepky či kartičky. Nájdete ich na webovej stránke Cardsofqatar.com, no profesionálnych futbalistov a ich štatistiky tam nečakajte.

Na spomenutej stránke nájdete vizitky mŕtvych robotníkov, ktorí sa v Katare podieľali na príprave svetového šampionátu. Časť z nich pracovala na štadiónoch, časť na ostatnej infraštruktúre. Prišli sem z krajín ako Nepál, Bangladéš, India, Pakistan či Srí Lanka. Podľa investigatívnej reportáže britského denníka The Guardian zomrelo v Katare viac ako 6500 migrujúcich pracovníkov. A to sa rozprávame len o rokoch 2010 až 2020 a len o prácach súvisiacich s prípravami svetového šampionátu. Koľko ich celkovo bolo predtým a koľko potom, to sa pravdepodobne nikdy nedozvieme.

 Prečo? Pretože v Katare nemá ľudský život žiadnu hodnotu. Ani len takú, aby bol uvedený ako „čiarka“ do štatistiky. Katar je de facto cintorín, no bez náhrobných kameňov. Keď nedávno zomrela kráľovná Alžbeta II., futbalový svet sa zastavil na znak úcty a rešpektu. V Katare zomrelo viac ako 6500 robotníkov, ale všetci pokračujú ďalej a chystajú sa na turnaj akoby nič.

Tu vidno, akú moc majú nad nami peniaze a ako nám dokážu zatemniť myseľ. Na pohrebe kráľovnej Alžbety II. sa zúčastnil aj bývalý anglický futbalista David Beckham, ktorý stál dlhé hodiny v rade, aby sa s ňou mohol rozlúčiť. Ľudia na sociálnych sieťach vtedy skonštatovali, že takto vyzerá charakter. Čo však mnohí ľudia o tomto „charaktere“ nevedia, je fakt, že David Beckham je oficiálny ambasádor svetového šampionátu v Katare. No nerobí to zadarmo.

Od otrokárskej krajiny zinkasuje astronomickú sumu 277 miliónov dolárov. Tisíce robotníkov, ktorí v Katare dvanásť rokov pracovali trinásť – štrnásť hodín denne v teplotách 40 až 45 stupňov Celzia, sú na mizine. No a to si ešte môžu povedať, že sú tí šťastnejší, pretože na rozdiel od iných stále žijú.

x „Ak mám byť úprimný, tak najbližší svetový šampionát ma vôbec nezaujíma, pretože to pre mňa nie je skutočný svetový šampionát. Nie som proti myšlienke organizovať turnaj v krajinách, kde je možnosť napomôcť rozvoju futbalu, ako to bolo v Juhoafrickej republike alebo Spojených štátoch. Ale Katar nie je futbalová krajina a toto je iba o peniazoch. To, ako sa tam správajú k ľuďom, ktorí stavali štadióny, je hrôzostrašné,“ povedal bývalý francúzsky futbalista Eric Cantona.

 AKO JE TO MOŽNÉ?

V tejto súvislosti dávame do pozornosti reportáž z dielne francúzskej verejnoprávnej televízie France 24. Keď na stránke YouTube napíšete do vyhľadávača „The plight of migrant workers in Qatar“, v preklade Ťažká situácia migrujúcich pracovníkov v Katare, vyskočí na vás 37-minútové video, ktoré vám odporúčame si pozrieť. No vopred vás upozorňujeme, že to, čo uvidíte, nebude príjemné.

Ak by slávny taliansky básnik Dante Alighieri písal svoju Božskú komédiu práve teraz, pri zobrazení Pekla by namiesto ilustrácií pokojne mohol použiť zábery z Kataru, pretože tie sú oveľa hrozivejšie a ľuďom by nahnali väčší strach. Ako je však možné, že toto peklo na zemi dostalo možnosť organizovať svetový šampionát? To, čo sa sprvoti len šuškalo, potvrdil už pred rokmi známy zdroj Football Leaks.

V tomto príbehu, ktorý sa odohral v novembri 2010, teda necelý mesiac pred oficiálnym udeľovaním organizačných práv pre svetové šampionáty v rokoch 2018 a 2022, vystupujú tri hlavné postavy: v tom čase prezident UEFA Michel Platini, francúzsky prezident Nicolas Sarkozy a katarský korunný princ Tamím bin Hamad Ál Thání, z ktorého sa v roku 2013 stal emir. Táto trojica sa v novembri 2010 stretla v Elyzejskom paláci, čo verejne potvrdil samotný Michel Platini. Podľa neho však šlo len o bežný obed.

Na tomto „bežnom obede“ však podľa Football Leaks povedal Nicolas Sarkozy katarskému korunnému princovi, že ak kúpi trápiaci sa klub Paríž Saint-Germain (Sarkozy je veľký fanúšik tohto klubu) a do Francúzska prinesie vtedy ešte len pripravovanú športovú televíziu beIN Sports, Michel Platini sa postará o to, aby majstrovstvá sveta v roku 2022 dostal Katar.

 Michel Platini však niečo podobné vylúčil a viackrát zdôraznil, že hlasovať v prospech Kataru chcel už pred týmto stretnutím a že spomenutý míting nijako neovplyvnil jeho činy. Faktom však zostáva, že v decembri 2010 získal Katar organizačné práva na majstrovstvá sveta v roku 2022 a v júni 2011 kúpil Katar ako štát klub Paríž Saint-Germain cez svoju holdingovú spoločnosť Qatar Sports Investments.

Jej hlavný predstaviteľ Násir Al-Chelajfí sa hneď po prevzatí klubu stal prezidentom PSG. Skutočný šéf klubu je však od prvého dňa katarský emir Tamím bin Hamad Ál Thání. Násir Al-Chelajfí je, mimochodom, taktiež prezident beIN Media Group, ktorá 1. júna 2012 spustila vo Francúzsku športový kanál beIN Sports. Tým sa v podstate splnilo všetko, čo podľa Football Leaks zaznelo na stretnutí v Elyzejskom paláci.

Favorit na usporiadanie svetového šampionátu v roku 2022 boli Spojené štáty americké, ale napokon vo finálovej voľbe šokujúco podľahli Kataru v pomere hlasov 8:14. Výrazným spôsobom sa o to pričinila európska delegácia. PSG a beIN Sports však neboli jediný „darček“ pre francúzsku stranu. Po udelení usporiadateľských práv si letecká spoločnosť Qatar Airways, ktorú taktiež vlastní štát Katar, v jednom balíčku objednala päťdesiat vo Francúzsku vyrobených lietadiel typu A320 od firmy Airbus.

Slová súčasného francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, ktorý len niekoľko dní pred začiatkom turnaja vyhlásil, že „šport by nemal byť spolitizovaný“, znejú v tomto kontexte naozaj komicky. Prezident FIFA Gianni Infantino zas začiatkom tohto mesiaca poslal všetkým účastníkom šampionátu správu, v ktorej ich nabáda, „aby sa koncentrovali výhradne na futbal“.

Samozrejme, to by pánom vo FIFA vyhovovalo najviac, aby boli ľudia slepí a hluchí. To, že sa svetový šampionát odohrá v Katare, nie je len obrovská chyba, ale aj obrovská hanba. A tých, ktorí by sa mali hanbiť, nie je málo, aktuality.sk

X X X

Sudkyňa nevzala do väzby exstarostu Kusého obviného z korupcie

Exstarosta bratislavského Nového Mesta Rudolf Kusý je po rozhodnutí Špecializovaného trestného súdu stíhaný na slobode. V prípade ešte bude rozhodovať Najvyšší súd.

Sudkyňa pre prípravné konanie Špecializovného trestného súdu v Pezinku Pamela Záleská nevzala do väzby bývalého starostu bratislavského Nového Mesta Rudolfa Kusého. V sobotu večer o tom informoval web tvnoviny.sk. Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry žiadal pre Kusého kolúznu väzbu, ktorá sa využíva pri podozrení, že by obvinený mohol ovplyvňovať svedkov.

 Kusý: Cítim sa byť nevinným

Kusý, ktorého v stredu zadržala polícia, je obvinený z obzvlášť závažný zločin prijímania úplatku. Exstarosta, ktorý je podozrivý, že si vypýtal od developera úplatok 150 000 eur za podpísanie územného rozhodnutia na stavbu bytového domu, sa podľa jeho obhajkyne Evy Mišíkovej cíti byť nevinným.

„Ja si veľmi vážim rozhodnutie súdu, ktorý veľmi podrobne bral do úvahy všetky informácie a k samotnému skutku sa vyjadrovať nebudem, keďže vyšetrovanie prebieha,“ reagoval regionálny politik po dnešnej výpovedi na súde.

„Chcem povedať, že sa cítim byť nevinným,“ zopakoval Kusý slová vlastnej advokátky. Mišíková uviedla, že jej klient sa nebude k prípadu vyjadrovať, keďže prípad je pred rozhodovaním súdu vyššieho stupňa. O definitívnom vzatí či nevzatí politika do väzby tak bude rozhodovať Najvyšší súd, keďže prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry sa proti dnešnému rozhodnutiu súdu odvolal.

Zadržaný už v minulosti

Exstarostu Nového Mesta polícia zadržala aj v minulosti. Vyšetrovateľ ho vtedy obvinil z dvoch prečinov a dvoch zločinov zneužívania právomoci verejného činiteľa. Tých sa mal dopustiť v prípade troch developerských projektov, ktoré zastavil. V prípade preukázania viny pred súdom mu hrozil trest odňatia slobody na sedem až 12 rokov.

V policajnej cele však vtedy strávil len dva dni. Obvinenia z trestných činov zneužitia právomoci verejného činiteľa zrušil starostovi ešte vlani generálny prokurátor SR. Celé stíhanie v kauze, kde figuroval aj Kusý, napokon zastavil v lete tohto roka.

„Bola rozptýlená akákoľvek pochybnosť o tom, že by môj klient v súvislosti s rozhodovaním o stavebnom konaní porušil akúkoľvek povinnosť, ktorá by zakladala trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa,“ zdôrazňovala vtedy Kusého advokátka Eva Mišíková. „Celá vec je uzavretá, nespáchal som žiadny trestný čin. Som nevinný a veci sú ukončené,“ presviedčal v lete Kusý, aktuality.sk

X X X

Podpredseda Smeru Blanár: RTVS sa zachovala chrapúnsky. Šeliga: Chrapúnstvo bolo to, čo rozprával Fico

Z vedenia RTVS odchádzajú kľúčoví ľudia zo spravodajstva. Reagujú na odvysielanie prejavu šéfa Smeru Roberta Fica, v ktorom 17. novembra konšpiroval o tretej svetovej vojne.

Podpredseda Smeru Juraj Blanár dnes zaútočil na vedenie verejnoprávnej RTVS a jej šéfa Ľuboša Machaja. Nepáči sa mu odchod šéfky spravodajstva Márie Hlucháňovej v reakcii na živé odvysielanie prejavu šéfa Smeru Roberta Fica 17. novembra.

Fico v dlhom prejave kritizoval prezidentku, hovoril o hrozbe tretej svetovej vojny a o tom, že na Ukrajinu by „neposlal ani náboj.“

Šeliga: Chrapúnstvo je to, čo hovoril Fico

„To, čo sa udialo včera, je absolútne neakceptovateľné,“ reagoval Blanár v relácii Sobotné dialógy na odchod šéfky spravodajstva RTVS. Označil to za „chrapúnstvo“.

Ficov prejav na sneme Smeru trval viac ako hodinu a verejnoprávna televízia ho vysielala celý naživo. Hovoril, že je za zrušenie obrannej dohody so Spojenými štátmi, ktorú parlament schválil vo februári tohto roka. Zmluvu označil za „zradcovskú“ a hovoril aj o hrozbe tretej svetovej vojny.

Vedenie RTVS na odvysielanie jeho prejavu reagovalo už v priebehu pár hodín. Z funkcie okrem Hlucháňovej odišiel aj indentant RTVS Alfonz Šuran a šéfdramaturg spravodajského kanála :24 Peter Nittnaus.

„To, čo predviedol pán generálny riaditeľ, je absolútne neakceptovateľné. Dovolím si povedať, že je to chrapúnstvo,“ reagoval dnes Blanár. „Je to absolútne popretie verejnoprávnosti RTVS.“

Podpredseda Za ľudí Juraj Šeliga naopak z chrapúnstva obvinil samotného Fica. „Jediné chrapúnstvo bolo to, čo rozprával Robert Fico,“ vyhlásil v Sobotných dialógoch. „Bývalí komunisti nám tu idú rozprávať o demokracii… Hovorím o vašom predsedovi Ficovi,“ dodal bývalý podpredseda parlamentu.

„Vy ste vtedy ani nežili. Ja som v živote v komunistickej strane nebol,“ reagoval Blanár.

Lekári súhlasia s ponukou

Témou relácie boli aj hroziace výpovede lekárov. Tisícky z nich podali hromadné výpovede a v pondelok majú o ich stiahnutí výmenou za splnenie ôsmich požiadaviek vrátane vyšších platov rokovať s vládou. Premiér Eduard Heger bude na rokovaní chýbať, keďže má naplánovanú služobnú cestu v Holandsku, za čo ho Blanár teraz kritizoval.

„Verím, že už v pondelok bude oznámená dohoda,“ dúfa Šeliga.

Lekárske odborové združenie medzitým dnes potvrdilo, že súhlasí s ponukou vlády o navýšení platov. Šéf odborárov Peter Visolajský avizuje, že ak vláda podmienku prijme a predstaví riešenia ostatných siedmich požiadaviek, sú ochotní dohodnúť sa.

Ak by lekári trvali na výpovediach, slovenskému zdravotníctvu podľa odborníkov hrozí kolaps. Okrem zvýšených platov žiadajú aj systémovejšie financovanie nemocníc a reformu vzdelávania medikov, aktuality.sk

X X X

Foie gras nemá miesto v kráľovských rezidenciách. Kráľ Karol III. známu delikatesu zakázal

Britský kráľ Karol III. zakázal podávanie kontroverzného jedla foie gras vo všetkých kráľovských rezidenciách. Informovala o tom v piatok nezisková organizácia Ľudia za etické zaobchádzanie so zvieratami (PETA).

Buckinghamský palác sa k tomu bezprostredne nevyjadril, keď ho skontaktovala tlačová agentúra AFP, oboznámená s obsahom listu, ktorý danej skupine zaslala kráľovská kancelária.

„Môžem potvrdiť, že kráľovský dvor foie gras nenakupuje, ani sa predmetné jedlo v kráľovských rezidenciách nepodáva. Táto politika sa neplánuje zmeniť,“ uvádza sa v liste z 10. novembra, ktorý podpísal vedúci kráľovskej domácnosti Tony Johnstone-Burt.

Kampaň za zákaz foie gras

PETA dlhodobo vedie kampaň za zákaz foie gras z etických príčin, konkrétne z dôvodu násilného kŕmenia kačíc a husí na výkrm ich pečene. Organizácia tvrdí, že Karol III., ešte keď bol princom z Walesu, dal z kráľovských rezidencií odstrániť tento „opovrhnutiahodný produkt“.

„PETA dostala potvrdenie, že súcitná politika Jeho Veličenstva sa vzťahuje aj na Buckinghamský palác a všetky ostatné kráľovské rezidencie,“ uviedla nezisková organizácia.

Ako gesto vďaky skupina uviedla, že poslala panovníkovi kôš s imitáciou foie gras, ktorú pripravil vegánsky kuchár.

Delikatesa

Paštéta z foie gras, ktorá sa považuje za delikatesu a často sa konzumuje na Vianoce, sa v súčasnosti môže do Spojeného kráľovstva dovážať a predávať sa tam, ale v krajine sa nevyrába. Britská vláda v minulosti plánovala zaviesť zákaz jej dovozu.

PETA tiež presadzuje, aby sa kráľ na svojej budúcoročnej korunovácii zriekol hermelínových rúch vyrobených z hranostajov a namiesto nich použil umelú kožušinu. PETA zároveň chce, aby imitácia kožušiny nahradila i charakteristické čapice z medvedej kože, ktoré nosia príslušníci kráľovskej stráže, aktuality.sk

X X X

 Juraj Vengloš: Hamšík má v Neapole postavenie ako Totti v Ríme

Nie je veľa ľudí, ktorí naozaj poznajú Mareka Hamšíka. Bývalý kapitán našej reprezentácie si totiž stráži súkromie tak, ako sa len dá. Do úzkej skupiny blízkych legendy slovenského futbalu patrí jeho hráčsky agent Juraj Vengloš, ktorý 35-ročného Banskobystričana sprevádza počas celej kariéry. Práve s ním sme debatovali o slávnej sedemnástke, ktorá sa v nedeľu v dueli s Čile oficiálne rozlúči s reprezentačnou kariérou.

DIALÓG NA VÍKEND S JURAJOM VENGLOŠOM, HRÁČSKYM AGENTOM MAREKA HAMŠÍKA

x Viete si predstaviť, aké emócie budete prežívať na Tehelnom poli?

„Myslím si, že áno. Bude to síce zápas ako každý iný, ale svojím spôsobom predsa len iný. Teším sa, že Marekova rozlúčka sa uskutoční v stretnutí s dôstojným súperom. Verím, že podá dobrý výkon pred početnou diváckou kulisou.“

X Získať Mareka Hamšíka do svojho portfólia, to bol bez pochýb jeden z vašich najväčších úspechov v manažérskej kariére. Ako sa to celé zbehlo?

„Všetko akosi zapadalo postupne dokopy. S Marekom a jeho rodičmi som sa dohodol na spolupráci, keď mal pätnásť rokov. Mal som dobré vzťahy v Slovane Bratislava, ktorého zápasy som pravidelne navštevoval. Známy mládežnícky tréner Anton Valovič mi potvrdil, že je to hráč s veľkou perspektívou. Následne som bol v Grécku, kde som sa zoznámil s vtedajším športovým riaditeľom talianskej Brescie Mauriziom Michelim. Zhodou okolností bol o pár týždňov na zápase našej mládežníckej reprezentácie. Zavolal mi, či nepoznám meno, ktoré vyslovil Hamšík. Povedal som mu, že áno a že sme sa nedávno dohodli na spolupráci.

Tým pádom odchod Mareka zo Slovana Bratislava začal naberať veľmi rýchle kontúry, keďže Brescia mala eminentný záujem. No a vtedy niekedy prišlo aj k oficiálnej dohode o zastupovaní Mareka. Nehovorím, že to bolo ťažké. Veľmi rýchlo a korektne sme sa dohodli s jeho rodičmi v Senci, kde sme si sadli ku káve a zákusku, a podpísali sme kontrakt. Ťažšie ako podpísať prvú zmluvu, bolo udržať si ho. Akonáhle začal v Taliansku pravidelne hrávať a najmä hrať veľmi dobre, začalo sa okolo neho točiť mnoho agentov, ktorí ho chceli do svojho portfólia. Vzhľadom na dobré vzťahy s Marekom a jeho rodinou spolupracujeme celú jeho kariéru.“

X Len to potvrdzuje, že Marek Hamšík je lojálny človek, čo sa prejavovalo aj v jeho vzťahu k SSC Neapol. Veľmi ste si vážili túto jeho vlastnosť?

„Áno, ale v tejto súvislosti treba podotknúť, že nie je jednoduché mať Mareka len tak. Vyžaduje absolútny profesionalizmus a je aj puntičkár. To, čo si poviete, musí platiť. Zároveň vyžaduje niektoré veci absolútne podľa svojich predstáv. Je náročný na seba, ale aj iných. Je to rozumný človek a realista. Aj preto bol v Neapole dlhé roky a stal sa jednou z najväčších osobností v histórii SSC. Vždy bol voči klubu lojálny a nikdy nerobil nejaké kroky proti Neapolu. Nikdy nechcel odísť nasilu a podobne. Vždy zvažoval záujem všetkých strán.“

X Kedy ste začali tušiť, že sa z Mareka môže stať reprezentačný rekordér?

„Pomerne skoro. Keď bol v Brescii, veľmi rýchlo ho z juniorky preradili do prvého mužstva. Ako 17-ročný začal pravidelne nastupovať v Serii B. V nej sa takpovediac vykopal. Dôležitý zlom nastal, keď si v poslednej minúte zápasu zobral loptu na pokutový kop v situácii, keď sa jeho skúsenejší spoluhráči obávali na seba zobrať zodpovednosť. Vtedy mi začali volať viacerí manažéri z Talianska, ktorí vyslovili presvedčenie, že kariéra Mareka bude mať raketový vzostup. Vtedajšiemu reprezentačnému trénerovi Jánovi Kocianovi som odporučil, aby sa išiel na neho pozrieť. Hneď videl, že Marek má na to, aby pomohol aj národnému tímu. Niekedy vtedy mi prišlo prvýkrát na um, že nám rastie budúci rekordér nášho národného tímu. Marek totiž vždy rád reprezentoval, a to v mládežníckych kategóriách aj v prvom mužstve. Nechcel vynechávať ani zrazy po sezóne, neodmietal priateľské zápasy.“

X Ako si spomínate na rokovania o transfere na úrovni Brescia – Neapol?

„Boli zdĺhavé. Pamätám si, že v hoteli v Miláne som si stále predlžoval pobyt o jeden deň. Už to vyzeralo tak, že sme boli dohodnutí, ale zase sme sa na niečom zasekli a takto sa to opakovalo. Všetko sme spečatili asi po piatich-šiestich dňoch. Neapol však mal o Mareka dlhodobo eminentný záujem a išlo len o to, aby sme vyrokovali čo najlepšie podmienky pre oba kluby a hráča. Marek bol v tom čase na dovolenke na Jamajke a išlo to mimo neho. Povedal mi len, že chce hrať v Serii A, a to je pre neho najdôležitejšie. Tým mi to uľahčil.“

 X V každom prestupovom termíne médiá skloňovali záujem najprestížnejších klubov o Marekove služby. Bol niekedy blízko k odchodu z Neapola?

„Približne po dvoch rokoch pôsobenia v Neapole bol dosť blízko k prestupu do FC Chelsea. Veľmi ho chcel tréner Luiz Felipe Scolari, ktorý však po určitom čase dostal výpoveď, a preto tento transfer padol. Chýbali nám asi dva-tri týždne, aby sa uskutočnil. Veľký záujem ku koncu pôsobenia Mareka v Neapole mal Juventus. Stroskotalo to na tom, že tréner Maurizio Sarri nechcel SSC prevziať bez Mareka. Rokovali sme aj s inými klubmi, ale v týchto dvoch prípadoch sme boli najbližšie k prestupu.“

X Mrzí vás, že sa vám nepodaril transfer Mareka do klubu, kde by mohol bojovať o víťazstvo v Lige majstrov?

„Samozrejme, že ja aj Marek by sme boli radi, ak by to vyšlo, ale okolnosti tomu nepriali. Marek bol však klubista a nechcel odísť z Neapola bez toho, aby všetky strany boli spokojné. Vyšlo to tak, že Marek má v SSC postavenie podobné tomu, aké požíva Francesco Totti v AS Rím.“

X Dlho to vyzeralo tak, že Marek sa (aj) vďaka svojmu klubizmu nedožije titulu. Podarilo sa to napokon v minulej sezóne v Trabzonspore, pričom za jeho prestupom do Turecka ste stáli znova vy. Teší vás, že to napokon takto vyšlo?

„Áno. K titulu bol Marek dva-trikrát veľmi blízko aj s Neapolom, ale nikdy mu nebolo dopriate. Transfer do Turecka sme robili aj s vedomím, že by to teraz mohlo vyjsť, pretože Trabzonspor sa ako jediný z ašpirantov na prvenstvo vážne posilňoval. Rozhodlo však to, že vedenie klubu malo korektný prístup k Marekovi. Napokon to bol dobrý krok. Okrem toho, že Marek získal aj titul, vyhlásili ho za najlepšieho legionára minulej sezóny v tureckej lige, čo v jeho veku a v tejto súťaži nie je jednoduché.“

X Marekovi sa končí v Trabzonspore kontrakt o pol roka. Ako vidíte jeho budúcnosť?

„Fyzický fond a chuť do futbalu mu nechýbajú. Ponuky má, takisto môže predĺžiť kontrakt v Trabzone. Vyberať si bude z možností, ktoré mu dávajú zmysel aj z rodinného pohľadu. Predpokladám, že jeho kariéra bude ďalej pokračovať. Či v Trabzone alebo niekde inde, to dnes neviem. Múdrejší budeme na jar.“

X Marek sa už vyjadril, že nechce ukončiť kariéru na Slovensku. Takže scenár s jeho pôsobením v Slovane Bratislava na záver asi nie je reálny…

„Vo futbale je možné všetko, nevylučoval by som ani tento variant. Akákoľvek alternatíva vrátane Slovana Bratislava je otvorená.“

X Vráťme sa ešte k reprezentačnej kariére Mareka Hamšíka. Ktoré jej momenty zostanú navždy vo vašej pamäti?

„Určite gól proti Rusku (2:1) na Eure 2016, ale takisto nikdy nezabudnem na moment z úvodu predošlého zápasu s Walesom (1:2), keď urobil dvoch hráčov a nebyť toho, že jeho strelu vykopol spred bránkovej čiary obranca, išli by sme do vedenia. Myslím si, že počas šampionátu vo Francúzsku bol v najlepšej forme. Rád si však zaspomínam aj na jeho výkon proti Taliansku (3:2) na majstrovstvách sveta 2010 v Juhoafrickej republike. V pamäti mi však určite zostane aj jeden z jeho prvých veľkých duelov v kvalifikácii Eura 2008 spred pätnástich rokov v Hamburgu s Nemeckom (1:2). Vtedy vyslovene potvrdil oprávnenosť reprezentačnej pozvánky a zavrel ústa všetkým pochybovačom, ktorí tvrdili, že tesne pred dvadsiatymi narodeninami ešte nepatrí do národného tímu.“

X Bolo obdobie, keď sa našli ľudia, ktorí vyčítali Marekovi, že neodvádza pre národný tím takú robotu ako pre Neapol. Ako to niesol?

„V určitej dobe ťažko… V Taliansku ho veľmi uznávali a na Slovensku sa mu takej cti vtedy nedostávalo. Nie vždy hral veľmi dobre aj preto, že často nastupoval mimo svoju obľúbenú pozíciu. Ľudia však postupne zistili, čo Marek dokáže. Toto sú normálne veci. Ani Robert Lewandowski nepredvádzal v poľskom drese vždy také výkony ako v Bayerne Mníchov. Nie je to jednoduché.“

 X Kde vidíte Mareka Hamšíka po skončení aktívnej kariéry?

„Ako najreálnejší scenár sa mi javí, že sa bude realizovať v jeho RSC Hamsik Academy. Zároveň sa bude viac venovať rodine. Má voľné ruky, môže robiť len to, čo chce. Čas ukáže, ale pri futbale určite zostane.“

X Keď raz Marek uzavrie svoju dlhoročnú futbalovú kariéru, čo osobne to bude znamenať pre vás?

„Určite zostaneme v kontakte, takže nič špeciálne. Naše vzťahy sú pevné a budeme si dozaista navzájom pomáhať, keď bude treba. Či už ja jemu nejako pri práci v akadémii, alebo on mne pri manažérskej činnosti. Jeho kontakty sú totiž úžasné. Viedli ho vynikajúci tréneri, spoznal množstvo manažérov vo svete futbalu. Ja budem len rád, keď Marek bude mať aj po skončení kariéry dobrý život.“, aktuality.sk

X X X

Pohľad prvých trénerov Mareka Hamšíka: Hrdí na ich podiel

 Pri Marekových začiatkoch v Jupie Podlavice boli dvaja tréneri, Ivan Štulajter a Peter Štefaňák, mimochodom, stále pôsobiaci v RSC Hamsik Academy Banská Bystrica, keďže klub Jupie prešiel už rôznymi transformáciami a zmenami názvu. Pýtali sme sa na ich pocity, keď sa zajtra skončí jedna veľká kapitola v slovenskom futbale spojená s ich bývalým zverencom Marekom Hamšíkom.

„Moje pocity pred jeho reprezentačnou rozlúčkou sú trochu zmiešané,“ začal Ivan Štulajter. „Ja by som si ešte vedel predstaviť, že by Marek potiahol v národnom tíme aspoň ďalší rok či dva. Ale jeho povinnosti v klube a v rodine ho priviedli k rozhodnutiu. Som na Mareka veľmi hrdý a nie je to klišé, za to, čo dosiahol.

Tiež za to, že všade, kde pôsobil, zanechal veľmi pozitívnu stopu. Ja som ho trénoval najdlhšie, viedol som ho desať rokov od jeho piatich do pätnástich, na čo som tiež hrdý. Myslím si, že za ten čas nadobudol veľmi dôležité futbalové základy, nehovorím, že tie najdôležitejšie, u nás v Jupie. Pre náš klub je to, čo Marek dosiahol, tiež pozitívne. Viedli sme ho dobrým smerom. Samozrejme, nešlo by to bez jeho pracovitosti a skromnosti, čo sa všade spomína a je to pravda. Slovensko, seba a svoje kluby skvele prezentoval vo svetovom a európskom futbale!

Pre mňa ako jedného zo zakladateľov Jupie s Petrom Štefaňákom ma teší, že akoby pokračoval v našej práci tým, že Marekova akadémia, ktorá má v súčasnosti takmer štyristo detí, je už jeho významná aktivita v živote. Verím teda, že sa zapojí medzi nás a budeme spolupracovať aj na trénerskej a manažérskej úrovni,“ doložil Ivan Štulajter, tréner staršieho dorastu RSC Hamsik Academy.

„Marek končí po pätnástich rokoch v reprezentácii a je priam neuveriteľné, ako to všetko rýchlo ubehlo,“ rozprával Peter Štefaňák, koordinátor vzdelávania trénerov SFZ.

„Mal nádhernú reprezentačnú kariéru. Lomcuje mnou pocit nostalgie, ale aj hrdosti, že je tam aj môj drobný podiel na jeho futbalovom raste. Tešíme sa na rozlúčku, ktorá bude istotne emotívna. Z Banskej Bystrice vyráža sedem autobusov hráčov z akadémie. My tréneri si musíme priať len jedno, že medzi nimi sedí nejaký Marekov nasledovník.

Rád by som vypichol, že som mal tú česť byť pri jeho prvom reprezentačnom zraze, keď bol nominovaný do šestnástky. Ja som vtedy začínal ako asistent pri trénerovi Ivanovi Huckovi. S Marekom sú spojené všetky vrcholy slovenského futbalu. Bolo veľmi zaujímavé a inšpiratívne sledovať Marekov prerod v reprezentácii, keď po viacerých rokoch očakávania, kedy prenesie svoju pohodu z Neapola aj do národného tímu, prišiel ten moment pod vedením trénera Jána Kozáka.

Vtedy Marekova výkonnosť a emócie nabrali vrcholné rozmery. Mám veľkú radosť aj z toho, že som pri Marekových prvých trénerských krokoch, lebo spoločne sme mali niekoľko tréningových jednotiek pri starších žiakoch RSC Hamsik Academy. Marek má veľké predpoklady byť kvalitný tréner,“ dodal, aktuality.sk