Mandátový a imunitný výbor Národnej rady v stredu večer prijal uznesenie a odporučil plénu parlamentu odsúhlasiť žiadosť prokuratúry o vydanie súhlasu na vzatie do väzby poslanca a lídra Smeru Roberta Fica. Informovala o tom predsedníčka výboru Anna Andrejuvová (OĽaNO). Diskusia sa má začať vo štvrtok ráno.

 „Schválili, že vydávame súhlas na vzatie poslanca Roberta Fica na základe žiadosti Generálnej prokuratúry SR,“ povedala Andrejuvová. Ozrejmila, že na základe uznesenia výboru bola vypracovaná aj správa, ktorú predloží poslancom na rokovaní vo štvrtok ráno. „Tá bola tiež schválená,“ dodala s tým, že za ňu zahlasovalo osem poslancov z desiatich prítomných. Dvaja poslanci Sme rodina sa zdržali.

„Predložili sme svoje argumenty, prokurátori svoje argumenty. Padlo pár otázok, a tým to skončilo,“ uviedol Ficov obhajca David Lindtner po rokovaní výboru.

 Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Ladislav Masár označil rokovanie i otázky poslancov za korektné. Uvedomuje si, že do kauzy je vnášaný politický rozmer. Poukázal na to, že Ficov život je spojený s politikou a situáciu využívajú i jeho politický oponenti. „My s tým nemáme nič spoločné. Nevyužívame to, ani to nezneužívame. Nemôžeme to ani nijako ovplyvniť,“ podotkol. Odmieta, že by prokurátor a vyšetrovateľ nesledovali legitímne ciele.

Na margo ďalšieho procesné postupu Masár uviedol, že ak budú poslanci súhlasiť, rýchlo podajú návrh sudcovi pre prípravné konanie na vzatie do väzby a ten rozhodne. „Môžem povedať, že zadržiavať nebudeme,“ uviedol. Závisieť podľa neho bude pri rozhodovaní sudcu aj od dôkaznej situácie. Nepovedal, či sa ešte posilní. Kolúzna väzba je podľa neho potrebná na obmedzenú dobu, v ktorej treba vykonať výsluchy niektorých osôb. Tie sú naplánované zatiaľ do konca mája.

 Na rokovaní výboru sa zúčastnili aj poslanci, ktorí nie sú jeho členmi. György Gyimesi (OĽaNO) skonštatoval, že prokurátorove vyjadrenia neboli dostatočné. Pozdávala sa mu aj argumentácia obhajcu. Nateraz nevie, ako bude v pléne hlasovať, všetko si chce ešte preštudovať.

Predseda poslaneckého klubu OĽANO Michal Šipoš uviedol, že možno ešte budú mať v klube poradu pred hlasovaním. Očakáva dlhú diskusiu v pléne. „Nesmieme brániť spravodlivosti, musíme byť spravodliví ku všetkým,“ poznamenal.

Podpredseda strany Za ľudí Juraj Šeliga je presvedčený, že nejde o účelové stíhanie. Vylučuje, že by niekto z koalície ovplyvňoval orgány činné v trestnom konaní.

Fico označil zasadnutie výboru za politický proces

„Opozícia je toho názoru, že nemá žiadny zmysel sa zúčastňovať na tomto politickom procese, ktorý je neuveriteľný a šialený,“ povedal Fico k zasadnutiu výboru. Za konaním vlády vidí Fico likvidáciu opozície. To je podľa neho dlhodobý cieľ a vláda v ňom chce pokračovať až do najbližších parlamentných volieb. Koalícia tiež podľa neho koná takéto kroky, pretože chce prekryť neschopnosť vlády reagovať na „najakútnejšie veci, ktoré sa na Slovensku dejú, a tiež prekryť šialenstvá, ktoré robí vláda v zahraničnej politike“.

Obhajoba obvineného expremiéra Fica podala námietku zaujatosti proti prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry. Pred stredajším rokovaním mandátového a imunitného výboru parlamentu to uviedol Ficov obhajca David Lindtner. Hovorí, že Úrad špeciálnej prokuratúry je monokratický orgán a po špeciálnom prokurátorovi Danielovi Lipšicovi by mali byť z prípadu vylúčení všetci prokurátori úradu.

Masár však po rokovaní výboru povedal, že na ÚŠP bolo doručené podanie s názvom námietka zaujatosti, ale podľa neho „obsahom to rozhodne nie je námietka zaujatosti“.

Dodal, že ak by sa rokovanie parlamentu naťahovalo aj na budúci týždeň, bude musieť situáciu prehodnotiť dozorový prokurátor.

Vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) v rámci akcie Súmrak obvinil Fica a exministra vnútra Roberta Kaliňáka zo zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa, ako aj z opakovaného zločinu ohrozenia obchodného, bankového, poštového, telekomunikačného a daňového tajomstva. V prípade sú obvinení aj nitriansky podnikateľ Norbert Bödör a policajný exprezident Tibor Gašpar.

Prípadné väzobné stíhanie poslanca NR SR je možné až po súhlase parlamentu a rozhodnutí súdu./agentury/

X X X

Koalícia dosiahla vrchol. Bude nasledovať pád?

 Prvé mesiace tohto roku koalíciu zomkli. Či už to bola na začiatku obranná zmluva s USA, alebo ruská agresia na Ukrajine. Prekvapujúco zaujali veľmi jednotný postoj. Na roztržky z uplynulých dvoch rokov sa zabudlo a pred koalíciou sa črtali dva roky vzájomnej súdržnosti.

 Čas ukáže, či to nakoniec nebolo iba povestné ticho pred búrkou. Koalícia totiž práve dosiahla vrchol. Už bude nasledovať iba postupný pád. Schválením súdnej mapy a stavebného zákona (predpoklad výstavby bytov) a obvinením Roberta Fica a Roberta Kaliňáka si po mesiacoch vzájomných sporov odfajkla splnenie základných sľubov. Vládne strany si na nich postavili svoje politické bytie či nebytie. Sme rodina na výstavbe nájomných bytov, Za ľudí a SaS na súdnej mape a OĽaNO na poslaní Fica a Kaliňáka „za mreže“.

Samozrejme, ďalšie kľúčové reformy ako daňovo-odvodová a zdravotnícka sú zatiaľ na polceste. A je dosť možné, že dopadnú ako tá v súdnictve – tak nijako. Veď v zdravotníctve koalícia ani nevie, ako ho v krátkom čase pozdvihnúť.

Na zastretie nejednoty či skôr neschopnosti dobre poslúžili obvinenia Fica a Kaliňáka. Predstava vidieť oboch v cele mnohým zastrela zrak a ukázala sa pre koalíciu ako dvojsečná. Pretože ruky spravodlivosti dopadajú aj na „smerákov“, ktorí sa s bývalou vládnou stranou rozlúčili a teraz vystužujú koaličné rady. Ide o poslanca Sme rodina Martina Borguľu.

Koaličné strany sa tak riadne držia v šachu. Nič iného okrem pokračovania politiky „handlov“ niečo za niečo a polovičatých reforiem im nezostáva. Dokedy im to vydrží?

Pri tejto koaličnej strane to nie prvýkrát, čo jej predstaviteľ má „opletačky“ s políciou. Boris Kollár dáva svoj nesúhlas hlasne najavo. Dokonca ministra vnútra vyzýva na demisiu. Je pravda, že Roman Mikulec (OĽaNO) nepôsobí príliš presvedčivo. Za sebou má viaceré prešľapy, naposledy pri pomoci ukrajinským utečencom, a chýba mu aj určitá razancia, aká tejto dôležitej stoličke od nepamäti prislúcha. Lenže ak si Kollár pri Mikulcovi presadí svoje a dôjde k výmene, môže nasledovať reťazová reakcia.

Totiž Mikulec nie je jediný minister, ktorý svoj post nezvláda najlepšie. Na uterák sú aj nominanti Sme rodina – minister práce Milan Krajniak či úplne zbytočný podpredseda vlády Štefan Holý. Ak si podobné nároky na ministrov ako Sme rodina začnú uplatňovať aj iné strany, nezostane kameň na kameni. Bude na revanš Kollár akceptovať ich požiadavky, alebo radšej opustí koalíciu?

Ani Sme rodina, ani ostatné koaličné strany si tento scenár – ktorý už bol na stole v minulosti – zatiaľ neželajú. Kollár sa v žiadnom prípade nechce dobrovoľne odpíliť od chápadiel moci. Práve naopak. A „okyptená“ koalícia by zase ťažko schvaľovala dôležité zákony a reformy. Navyše ohrdnutý Kollár by bol vhodnou nevestou pre Hlas a Smer po ďalších voľbách. V neposlednom rade by odchodom Kollára stratil strategického spojenca hlavný hýbateľ koalície Igor Matovič. Lenže Mikulec je práve jeho nominant a voľné ruky polície – ktoré dopadajú aj na Sme rodina – sú alfou a omegou Matovičovej politiky.

Koaličné strany sa tak riadne držia v šachu. Nič iného okrem pokračovania politiky „handlov“ niečo za niečo a polovičatých reforiem im nezostáva. Dokedy im to vydrží?/agentury/

X X X

Zástupca plynárov: Putin nás skúša, Slovensko nemá dôvod platiť rubľami

Trh očakával, že Rusko otestuje odstrihnutie dodávok na menšom hráčovi. Napriek tomu sa mu tak podarilo vyviezť menej plynu a viac na ňom zarobiť, hovorí Richard Kvasňovský, výkonný riaditeľ Slovenského plynárenského a naftového zväzu.

X Rusko v stredu ráno zastavilo dodávky do Poľska a do Bulharska. Ako to vnímate?

Ide o jednostranný krok Ruska, ktorým testuje jednotný postup Európskej únie. Zároveň tak federácia dosiahla, dá sa povedať, okamžité zvýšenie cien plynu na burze TTF o 20 percent. Čiže Rusko dodá menej plynu, no zinkasuje zaň viac.

X Prečo takéto selektívne vypnutie?

Bulharsko je relatívne malý odberateľ. S Poľskom je Rusko v otvorenom nepriateľstve, navyše Poľsko viackrát verejne deklarovalo, že koncom roka končí s dodávkami plynu z Ruska. Trh očakával, že Rusko môže otestovať zastavenie dodávok na nejakom menšom odberateľovi, ako je práve Bulharsko.

 x Ktoré krajiny môžu nasledovať, je ohrozené Slovensko?

Slovensko nateraz neočakáva jednostranné zastavenie dodávok, pretože si vopred splnilo svoju zmluvnú povinnosť uhradením platby až do konca mája.

x Čo to spôsobí s dostupnosťou plynu na trhu, s cenami?

Ako som už uviedol, krok Ruska mal okamžitý vplyv na rast ceny plynu.

 X Čo to znamená pre Slovensko? Je podľa vás reálne, že najbližšiu platbu v máji Slovensko uhradí rubľami?

Predpokladám, že Slovensko bude nasledovať spoločný postup krajín EÚ. Slovensko nemá dôvod platiť priamo rubľami. V zmluve je deklarovaná platba eurami alebo dolármi. Mechanizmus, s ktorým prišlo Rusko, je postavený na zriadení dvoch účtov v Gazprombanke, okrem eurového žiada zriadiť aj rubľový. Platba sa realizuje eurami, no kupujúci má povinnosť dať pokyn na prevod sumy na rubľový účet, z ktorého sa uhradí platba za plyn. Mechanizmus platby rubľom mu umožňuje jednak posilňovať rubeľ, tým, že sa platby musia konvertovať z eur, a zároveň udržať Gazprombank v mechanizme Swift, pretože až jej odpojením by nemohlo inkasovať platby, a teda mať relevantný dôvod na odpojenia EÚ od dodávok plynu.

X Čo by nasledovalo, keby nás Rusko odstrihlo tak ako Poľsko a Bulharsko? Je to pravdepodobné?

V súčasnosti ide o hypotetickú možnosť, pretože Slovensko má uhradené záväzky. Zastavenie dodávok zemného plynu by však prinieslo zdraženie plynu a s ním aj elektrickej energie s priamym vplyvom na ceny a na infláciu. Zároveň by došlo k obmedzeniu dodávok pre priemysel, čo by sa týkalo najmä energeticky náročných výrob. Tu by nastalo riziko nižších príjmov štátneho rozpočtu a zvýšenie nezamestnanosti./agentury/

X X X

Na Sliači sú tri batérie Patriot. Videla ich aj prezidentská návšteva

 Letecká základňa Sliač prvýkrát ukázala obranný systém Patriot. V spoločnosti nemeckého prezidenta Franka-Walter Steinmeiera si ho prišla pozrieť aj slovenská hlava štátu Zuzana Čaputová.

 Prezidentka Zuzana Čaputová spolu nemeckým prezidentom Frank-Walter Steinmeierom navštívili leteckú základňu Sliač

V Sliači už niekoľko týždňov pôsobia, v rámci posilnenia obrany východného krídla NATO, nemeckí aj holandskí vojaci. Dokopy ich je tam 370. Okrem iného obsluhujú tri batérie systému Patriot. Jedna sa skladá z 80 vozidiel a 150 ľudí.

Na sliačsku základňu prileteli Čaputová a Steinmeier krátko pred osemnástou hodinou. Pozdravili vojakov, prezreli si logistické centrum a zastavili sa pri Patriotoch. Spoločnosť im robil aj minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO).

„Ako sa hovorí, v ťažkej chvíli poznáš priateľa. Táto situácia bola vyvolaná protiprávnou inváziou ruských vojsk na Ukrajine. Práve preto bolo potrebné posilniť naše spôsobilosti, ktoré sme mali oslabené,“ povedala v krátkom vyhlásení Čaputová. „Vďaka našim partnerom z Nemecka, Holandska, Českej republiky a ďalším máme našu bezpečnosť ďaleko silnejšiu než predtým,“ doplnila.

Naď potvrdil, že na Slovensku máme štyri batérie systému Patriot. Z toho jedna je v Kuchyni a tri v Sliači. Tam sú tiež vojaci z Nemecka a Holandska – spoločne s logistikou, radarovým systémom a veliteľským zabezpečením.

„Je úžasné, ako rýchlo sem tie systémy dokázali naviezť, prepojiť. Nielen v rámci základne, no tiež smerom k veleniu Severoatlantickej aliancie a zaistiť tým výrazným spôsobom obranu a bezpečnosť Slovenska,“ uviedol minister. Podčiarkol, že ide o neporovnateľne najvyššiu ochrana slovenského „neba“, aká kedy v našej krajine bola. „Plus tu máme zatiaľ migy a podzvukové Albatrosy. Následne príde, namiesto migov, iný systém – lietadlá F-16, F-35, možno Gripeny alebo kombinácia,“ povedal. Je vraj predčasné hovoriť o tom, či migy pôjdu na Ukrajinu. „Zďaleka nie sme v štádiu dohody s Ukrajincami či diskusie na túto tému,“ vraví.

Systém Patriot na sliačskom letisku.

Naď objasnil, že ešte stále sa v Sliači nachádza niekoľko Rusov, ktorí servisovali stíhačky MiG-29. „Nepôsobia nonstop na letisku, ale bývajú v súkromí v meste. Dúfam, že kým ešte budeme na týchto strojoch lietať, budú k dispozícii, aby nám ich pomáhali udržať letuschopné. Je to ale čím ďalej väčší problém,“ podotkol. Používať tieto stíhačky vraj plánujú dovtedy, kým nepríde alternatíva.

„Verím, že v najbližších týždňoch oznámime, akým spôsobom bude zaistená ochrana nášho vzdušného priestoru,“ pokračoval Naď. Či ho bude chrániť Česko alebo Poľsko, nevie. „Nešiel by som do takýchto vyberaní jednotlivých krajín. Možno pôjde o spoločnú iniciatívu v rámci aliancie, alebo pôjdeme cestou individuálnej dohody. Na stole máme rôzne možnosti,“ podotkol. Zároveň pripomenul, že sliačske letisko bude v najbližšej dobe prechádzať masívnou rekonštrukciou. Preto budú musieť, v rámci infraštruktúry, hľadať alternatívu na letisku v Kuchyni. „Alebo by lietadlá starajúce sa o náš vzdušný priestor štartovali z okolitých krajín,“ vysvetlil s tým, že všetko toto zvažujú aj s odborníkmi z aliancie.

Minister obrany Jaroslav Naď a nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier na Sliači.

Minister ozrejmil, že pôsobenie vojakov NATO u nás je oficiálne schválené parlamentom na šesť mesiacov, no očakáva sa, že tu zostanú dlhšie. Tento mandát zrejme predĺžia. „Všetko záleží od situácie na Ukrajine aj v okolí. Hovoríme o minimálne jednom roku, no osobne si myslím, že Patrioty tu budú dlhšie,“ doplnil.

Prezidenti Slovenska a Nemecka stoja za Ukrajinou

Celý tento týždeň úraduje prezidentka z kancelárie v metropole východu. Nemeckého prezidenta preto v stredu prijala Čaputová pred návštevou Sliaču v košickej historickej radnici.

Obaja prezidenti viedli spoločné rozhovory, na ktorých sa zhodli, že Ukrajine treba pomáhať humanitárne aj vojensky. Steinmeier potvrdil, že Európska únia stojí za Ukrajinou a bude ju naďalej podporovať. Dôležitý je podľa neho aj signál pre Rusko, že únia je zomknutá a európska demokracia je silná.

„Možno si niektorí kladiete otázku, prečo nemecký prezident prichádza do jednej a tej istej krajiny v priebehu ôsmich mesiacov. Odpoveď je celkom jednoduchá. Nemecko a Slovensko spájajú veľmi úzke a priateľské vzťahy. Ak si dvaja prezidenti tak dobre rozumejú ako my, tak je to celkom prirodzene. Ale ten najdôležitejší dôvod je brutálny útok Ruska na Ukrajine,“ vysvetlil nemecký prezident, ktorý sa s Čaputovou stretol na začiatkom minulého septembra.

 Obe krajiny čelia následkom vojny na Ukrajine, a tým je utečenecká kríza. Cez naše hranice prešlo približne 300-tisíc odídencov z Ukrajiny a 70-tisíc z nich na Slovensku zatiaľ zostalo. „Som veľmi hrdá na prístup občanov Slovenskej republiky pokiaľ ide o ich veľkorysosť a prijatie ľudí, ktorí sú v núdzi a potrebovali pomoc pri odchode zo svojho domova,“ povedala slovenská prezidentka. Nemecký prezident Slovákom poďakoval za pomoc utečencom. Spolu so Zuzanou Čaputovou sa po obede stretli aj s občianskymi organizáciami, ktoré pomáhajú Ukrajincom.

Hlavy oboch štátov sa rozprávali aj o potenciálnom kandidátskom statuse Ukrajiny v Európskej únii. Prezidentka potvrdila, že Slovensko Ukrajinu v tomto smere podporuje.

Čaputová tiež poďakovala, že Nemecko poskytlo vojakov, ktorí budú pôsobiť v rámci predsunutej prítomnosti Organizácie severoatlantickej zmluvy na Slovensku. Podvečer obaja prezidenti odcestovali do Sliača, kde slúžia aj príslušníci ozbrojených síl Nemecka. Prezidentka pri tejto príležitosti poďakovala prezidentovi za poskytnutie protivzdušného obranného systému Patriot.

Prezidenti sa zhodli, že prípadné zastavenie dodávok plynu z Ruska bude porušením pravidiel. „My ako Európska únia nesúhlasíme s porušením pravidiel, preto naďalej budeme platiť v eurách,“ povedal Frank-Walter Steinmeier. Slovenská prezidentka v tejto veci uviedla, že máme s Ruskom platnú zmluvu a bezprostredné odstavenie dodávok plynu nám nehrozí. „Rusko je však nepredvídateľný partner, preto musíme byť pripravení, keďže až 80 percent plynu k nám ide z tejto strany. Dnes ale máme zabezpečené vykurovanie plynom pre domácnosti na celú ďalšiu vykurovaciu sezónu,“ skonštatovala Čaputová./agentury/

X X X

Putin vydiera plynom. Sulík o účte v rubľoch mlčí, tvrdí, že paliva máme dosť

 Neplatíte v rubľoch? Odpájame vás, odkázal v utorok večer Poľsku a Bulharsku ruský plynárenský gigant Gazprom a do rána im zatvoril kohútiky. Správa zalarmovala celú úniu a burzová cena plynu v EÚ vyletela nahor o 24 percent. „Putin naznačuje celej EÚ, že je pripravený splniť vyhrážky o zastavení plynu, ktoré nám povedal začiatkom mesiaca, keď vydal dekrét o platení v rubľoch. Testuje teraz reakcie trhu, a hlavne jednotlivých krajín EÚ a hlavných odberateľov,” myslí si energoexpert Karel Hirman. Minister hospodárstva Richard Sulík (SaS) preto v stredu zvolal mimoriadnu konferenciu.

 Sulík spoločne so zástupcami Slovenského plynárenského priemyslu (SPP) ubezpečovali ľudí, že situáciu majú pod kontrolou. „Situáciu monitorujeme každý jeden deň. Plyn prúdi, SPP má uhradené všetky svoje záväzky,“ povedal minister. „Ak by prestal tiecť plyn aj zajtra, vydržali by sme do jesene,“ pokračoval. Vysvetlil to tým, že v lete sa prakticky nevykuruje a pri mobilizácií všetkých opatrení vydržíme. Kritické by bolo obdobie po tomto termíne.

 Richard Prokypčák, podpredseda predstavenstva SPP, potvrdil, že dodávky od Rusov idú zatiaľ podľa plánu. „Prísľub od spoločnosti Gazprom je dostatočný časový rámec na to, aby sme sa vysporiadali s otázkami týkajúcimi sa platieb za plyn rubľami. Nepodceňujeme túto situáciu. Máme rôzne scenáre. Intenzívne komunikujeme aj s inými dodávateľmi plynu,“ povedal Prokypčák. Zdôraznil, že tanker z USA so skvapalneným plynom pre náš odber je už v Stredozemnom mori. Pristavený má byť už 1. mája.

 Podľa Jozefa Badidu, analytika portálu energieprevas.sk, zastavenie dodávok ruského plynu do Poľska a Bulharska objemovo neobmedzuje slovenských zákazníkov. No môže sa prejaviť na ich vyšších faktúrach. Podľa údajov agentúry Bloomberg kontrakt na plyn s dodávkou v najbližšom mesiaci na burze v Amsterdame stúpol na 127,50 eura za megawatthodinu a jeho cena sa dostala na najvyššiu úroveň od 1. apríla. „Samozrejme, pred podobnou dilemou bude stáť i štátne SPP, keďže jeho faktúra za ruský plyn je splatná v druhej polovici mája,” pripomína. Presný dátum je 20. máj.

 Richard Kvasňovský, výkonný riaditeľ Slovenského plynárenského a naftového zväzu, pre Pravdu uviedol, že aktuálne Slovensko nemá dôvod platiť rubľami. „V zmluve je deklarovaná platba eurami alebo dolármi. Mechanizmus, s ktorým prišlo Rusko, je postavený na zriadení dvoch účtov v Gazprombanke, eurového aj rubľového. Platba sa realizuje eurami, no kupujúci má povinnosť dať pokyn na prevod sumy na rubľový účet, z ktorého sa uhradí platba za plyn,” vysvetlil.

Mechanizmus platby rubľom tak Rusku umožňuje jednak posilňovať rubeľ, tým, že sa platby musia konvertovať z eur. Zároveň udržia Gazprombank v mechanizme Swift, pretože až jej odpojením by Rusko nemohlo inkasovať platby, a teda mať relevantný dôvod na odpojenie EÚ od dodávok plynu. K takejto stratégii sa prihlásil napríklad maďarský minister zahraničných vecí Péter Szíjjártó, ktorý sa vyjadril, že Maďarsko bude platiť za plyn menšou okľukou, cez eurový účet v Gazprombanke v rubľoch, a skonštatoval, že rovnako sa rozhodlo aj Slovensko.

Richard Sulík však na tlačovke odmietol odpovedať, či už SPP požiadal o vytvorenie spomínaného paralelného rubľového účtu. „K tomuto sa nebudem vyjadrovať a môjmu kolegovi (Prokypčákovi, pozn. red.) tiež odporúčam nevyjadrovať sa. Povieme vám to včas,” reagoval Sulík.

 Platba za ruský plyn v rubľoch zákazníkmi z Európskej únie, ako to požaduje Putin, by totiž mohla porušiť režim sankcií EÚ voči Moskve. „Tento mechanizmus by viedol k porušeniu existujúcich reštriktívnych opatrení EÚ prijatých voči Rusku, jeho vláde, centrálnej banke Ruska a ich splnomocnencom,“ uvádza sa v internej nóte, ktorú citovala 14. apríla agentúra Reuters.

Oficiálne stanoviská Bruselu sú však mäkšie. „Niektoré krajiny považujú platby v eurách, konvertované do rubľov, za porušenie bilaterálnych zmlúv, zaujímavý je ale postoj Európskej komisie, ktorá platby v rubľoch za určitých podmienok pripúšťa,” hovorí Badida. „Pokiaľ ja viem, komisia sa vyjadrila, že by to nebolo obchádzanie sankcií,” tvrdí aj Sulík./agentury/

X X X

Rusko: Zničili sme množstvo zahraničných zbraní

 Britský premiér Johnson neočakáva, že by Vladimir Putin použil na Ukrajine taktické jadrové zbrane. Rusko už skôr obvinilo USA, že ich z toho falošne obviňujú.

 X X X

 „Čaká nás niekoľko mimoriadne ťažkých týždňov,“ napísal Reznikov. „Rusko už zhromaždilo sily na rozsiahlu ofenzívu na východe Ukrajiny,“ doplnil s tým, že Moskva sa „pokúsi spôsobiť čo najväčšiu bolesť“, pričom varoval pred „skazou a bolestivými obeťami“. „V najbližších dňoch budeme potrebovať všetku našu odolnosť a mimoriadnu jednotu,“ prihovoril sa Reznikov Ukrajincom. Nadchádzajúce udalosti podľa ministra „určia budúcnosť krajiny“.

X X X

 Teriér Jacka Russella pracuje na frontových líniách na Ukrajine a od začiatku vojny vyčuchal už vyše 150 výbušných zariadení a pozemných mín. V stredu o tom informoval portál britskej stanice Sky News. Pes menom Patron (Náboj) sa stal na internete senzáciou a na päť týždňov starom účte na Instagrame má už viac než 140 000 sledovateľov.

Je maskotom vojenskej jednotky určenej na zneškodňovanie výbušnín, ktorá pochádza zo severoukrajinského mesta Černihiv. Videozáznam zachytáva Patrona, ako neúnavne prehľadáva lesy a pátra po výbušninách – na konci dňa dostane za odmenu kus syra.

X X X

Španielsko zakázalo vstup do svojich vôd maltskej lodi prevážajúcej náklad z ruského pravidla. Krok Madridu bol v súlade so sankciami Európskej únie (EÚ) v súvislosti s ruskou vojenskou inváziou na Ukrajine, oznámilo v stredu španielske ministerstvo dopravy.

„Lodi plaviacej sa pod maltskou vlajkou bol odopretý vstup do španielskych teritoriálnych vôd kvôli dôkazom, že prevážala náklad prenesený z ruskej lode Andrej Pervozvannyj, ktorá je zasiahnutá sankciami EÚ,“ uvádza sa v stanovisku španielskeho rezortu dopravy. Španielske úrady z dôvodu sankcií 25. apríla nedovolili lodi Andrej Pervozvannyj zakotviť v Barcelone, pripomína AFP. (tasr)

X X X

Zelenskyj počas telefonátu s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovu uviedol, že sankcie Európskej únie mierené proti Rusku musia zahŕňať aj ropné embargo. TASR správu prevzala v stredu od denníka The Guardian.

Zelenskyj na sociálnej sieti Twiiter v stredu uviedol, že s von der Leyenovou hovoril aj o ďalšej pomoci smerovanej Ukrajine, ako i o šiestom balíku sankcií EÚ zameraných proti Rusku.

„Hovoril som s Ursulou von der Leyenovu. Poďakoval som Európskej komisii za rozhodnutie upustiť od ciel a kvót pre ukrajinský priemyselný tovar a potraviny. Hovorili sme o ďalšej pomoci… Predsedníčka Európskej komisie hovorila o šiestom balíku sankcií, ktorý musí zahŕňať ropné embargo,“ uviedol Zelenskyj.

X X X

Americký prezident Joe Biden na budúci utorok (3. mája) navštívi v americkom štáte Alabama továreň spoločnosti Lockheed Martin Corp (LMT.N), v ktorej sa vyrábajú zbrane posielané na Ukrajinu – vrátane protitankových striel Javelin. Oznámil to v stredu Biely dom. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

Táto továreň podľa vyhlásenia Bieleho domu produkuje zbrane, ktoré Ukrajina využíva na „efektívnu obranu proti ruskej invázii“. Washington uvádza, že od začiatku ruskej vojenskej invázie prisľúbil Ukrajine bezpečnostnú pomoc v hodnote približne 3,7 miliardy dolárov.

X X X

Približne polovica z troch miliónov Ukrajincov, ktorí od začiatku ruskej vojenskej invázie na Ukrajine prekročili poľské hranice, plánuje v Poľsku ostať, uviedol v stredu komisár poľskej vlády pre utečencov Pawel Szefernaker. TASR o tom informuje na základe správy agentúry PAP.

Podľa Szefernakera sa v Poľsku v súčasnosti nachádzajú asi dva milióny utečencov. Približne 100 000 ukrajinských utečencov si v Poľsku našlo prácu a asi 600 000 utečencov žije v domácnostiach spolu s obyvateľmi Poľska, ktorí im ponúkli prístrešie.

X X X

 Veliteľ ukrajinských vojakov ukrývajúcich sa v oceliarňach Azovstaľ v prístavnom meste Mariupol na juhu Ukrajiny vyhlásil, že situácia vo vnútri podniku je čoraz zúfalejšia, a vyzval svetových lídrov na evakuáciu ľudí. Informoval o tom portál britskej stanice Sky News.

Major Serhij Volyna, ktorý prevzal úlohu hovorcu svojej jednotky, povedal, že v oceliarňach je teraz 600 ranených vojakov vo vážnom stave a tiež stovky civilistov, ktorým dochádzajú potraviny a voda. Sú medzi nimi aj deti a hendikepovaní, žijú v nehygienických podmienkach. Vyplýva to z majorovho videoodkazu, ktorý preložil novinár Christopher Miller z magazínu Politico.

Veliteľ požiadal o evakuáciu ľudí podobnú Operácii Dynamo počas druhej svetovej vojny, keď spojeneckých vojakov zachránili z pláží mesta Dunkerque na severe Francúzska. Major Volyna z 36. samostatnej brigády námornej pechoty minulý týždeň pre Sky News povedal, že Rusi, ktorí obkľúčili ukrajinské sily, majú početnú prevahu desať vojakov k jednému. (tasr)

X X X

Policajná inšpekcia vyšetruje nelegálne lustrácie na NAKA

 Úrad inšpekčnej služby vyšetruje nelegálne lustrácie viacerých subjektov a osôb, ku ktorým malo prísť v období rokov 2015 a 2016.

 Potvrdil to tlačový odbor Ministerstva vnútra, upozornil na to portál Aktuality.sk. Podľa portálu je medzi poškodenými takmer 500 osôb vrátane politikov, podnikateľov a ich príbuzných.

Na zozname poškodených je podľa portálu aj množstvo aktívnych či bývalých politikov až po úroveň ministrov, podnikateľov a ich príbuzných. Medzi lustrovanými osobami mali byť napríklad minister práce Milan Krajniak (Sme rodina) a trnavský župan Jozef Viskupič (OĽaNO), štátny tajomník na ministerstve financií Marcel Klimek či exministri Gábor Gál a Juraj Miškov.

„Vzhľadom ku skutočnosti, že prebieha trestné konanie, ktoré je neverejné, kde doposiaľ nebol nikto obvinený a zverejnením akýchkoľvek bližších informácií by mohlo prísť k narušeniu, zmareniu, alebo podstatnému sťaženiu ďalšieho priebehu dokazovania, a tým aj k zmareniu dosiahnutia požadovaného účelu trestného konania, bližšie informácie v súčasnosti nie je možné poskytnúť,“ skonštatoval tlačový odbor MV SR. Vyšetrovanie je vedené vo veci zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa.

Medzi lustrovanými bol aj poslanec Národnej rady SR Peter Pollák a jeho otec, vtedajší opozičný politik a dnešný europoslanec Peter Pollák starší a ich príbuzní. „Dnes tu máme doklad o tom, že bývalá vládna garnitúra pracovala na tom, aby diskreditovala opozičných politikov. Zároveň lustrovala rodiny politikov v tom čase v opozícii,“ komentoval Pollák. Ako priblížil na základe dokumentu z inšpekcie, nezákonné lustrácie sa mali týkať približne 490 osôb. Bol medzi nimi napríklad aj politici Marcel Klimek, Jozef Viskupič či Milan Krajniak. Výstupy boli najmä v podobe vzťahových diagramov./agentury/

X X X

Prípad Borguľa: Peniaze mali byť v taške od vína

 Národná kriminálna agentúra ešte 19. apríla vzniesla obvinenie z korupcie štyrom osobám. Peter Máčaj, generálny riaditeľ spoločnosti Slovanet, a poslanec hnutia Sme rodina Martin Borguľa boli obvinení z prečinu podplácania. Hrozí im za to trest na dva až päť rokov. Podnikatelia Rajmund Rovňánek a Peter Petrov sú zas obvinení z obzvlášť závažného zločinu prijímania úplatku, za ktorý im hrozí odňatie slobody na desať rokov až pätnásť rokov. Borguľa vinu popiera.

 V čase spáchania skutku zastával Borguľa viaceré regionálne volené funkcie. Okrem poslanca Mestského zastupiteľstva Bratislavy bol poslancom aj v bratislavskom Starom Meste aj v Bratislavskom samosprávnom kraji. Ako poslanec mestského zastupiteľstva sa stal Borguľa členom dozornej rady Bratislavskej vodárenskej spoločnosti (BVS).

BVS dodáva pitnú vodu približne 740-tisíc stálym zákazníkom v 118 obciach naprieč regiónom západného Slovenska. Akcie Bratislavskej vodárenskej spoločnosti sú vlastnené 89 akcionármi, ktorými sú mestá a obce z regiónu, kde BVS pôsobí. Majoritným akcionárom, s podielom 59,29 percenta, je hlavné mesto Bratislava. Sama BVS drží viac ako osem percent svojich vlastných akcií.

A niekde tu mal nastať problém. Funkcionár Finančnej jednotky NAKA Marián Kučerka podľa obvinenia prišiel na nejakú zvláštnu obchodnú aktivitu v BVS a rozhodol sa Borguľu vydierať. Podľa obvinenia mal za ním poslať sprostredkovateľov – bývalého mafiána Petrova a podnikateľa Rovňáneka. Tí od Borguľu pýtali 50-tisíc eur a prišli si po ne do Borguľovej známej upratovacej firmy Slovclean. Poslanec im ich odovzdal v taške od vína.

 „V letných mesiacoch roku 2018 v sídle spoločnosti Slovclean odovzdal úplatok vo výške 50-tisíc eur na parkovisku pred spoločnosťou Rovňánekovi, ktorý ho na parkovisku odovzdal Petrovovi a ten následne Kučerkovi za to, že trestné oznámenie týkajúce sa podozrenia z neoprávnenej obchodnej aktivity, ktorá súvisela so zákazkami vo Vodárenskej obchodnej spoločnosti Bratislava, nebude riešené Národnou kriminálnou agentúrou voči jeho osobe a nebude to mať negatívny vplyv na jeho osobu a jeho politické postavenie,“ vyplýva z uznesenia o vznesení obvinenia, ktoré má redakcia k dispozícii.

Trestné oznámenie, na ktoré narazil Kučerka, sa malo týkať Borguľovho podnikania. „NAKA dostala podnet na osobu Martin Borguľa, podľa ktorého mal prostredníctvom spriaznených osôb v predstavenstve BVS zabezpečovať schvaľovanie zákaziek pre svoje spriaznené obchodné spoločnosti,“ píše sa v uznesení o vznesení obvinenia.

Podobne ako v prípade Borguľu postupovali Petrov a Rovňánek aj voči Patrovi Máčajovi. Ten bol generálny riaditeľ spoločnosti Slovanet, ktorej po daňovej kontrole hrozila v rámci dorubovacieho konania daň vo výške 300-tisíc eur. Sľúbili mu za to, že daňová kontrola sa skončí bez nálezu. Za to mal Máčaj zaplatiť 100-tisíc eur.

Prvú polovicu podľa obvinenia odovzdal na prelome rokov 2017 a 2018 a po upozornení zaplatil na začiatku roku 2018 aj druhú polovicu úplatku. Neskôr mal Máčaj zaplatiť ďalších 30-tisíc eur za to, aby neboli otvorené ďalšie daňové kontroly a policajné vyšetrovanie. Obvinenie preto bolo vznesené aj voči samotnej firme Slovanet, rovnako z pokračujúceho prečinu podplácania.

Vyšetrovateľ v uznesení uvádza, že konal aj na základe trestného oznámenie Petrova z 23. apríla 2021. Proti obvineným svedčí okrem Kučerku aj jeho vtedajší nadriadený – bývalý riaditeľ Finančnej jednotky NAKA Bernard Slobodník. Obaja boli ešte vlani v júni v tejto súvislosti obvinení z vydierania a zo zneužívania právomoci verejného činiteľa. V auguste 2021 však Slobodníkovi obvinenie z vydierania preklasifikovali na prijímanie úplatku, keďže peniaze mali byť vraj len poďakovaním. V novembri bolo rovnako preklasifikované obvinenie aj Kučerkovi.

Preto bolo neskôr vznesené obvinenie aj Borguľovi a Máčajovi, ktorí boli pôvodne vedení ako poškodení. „Z dokazovania vyplynulo, že nekonali pod hrozbou ťažkej ujmy, čiže nemohli byť zo strany obvineného Kučerku vydieraní. Konali za tým účelom, aby nebolo ohrozené ich súkromné ako aj verejné postavenie v spoločnosti a z toho dôvodu odovzdali úplatky. Síce sa mali dopustiť prečinu podplácania pod istou formou nátlaku zo strany Kučerku, avšak nie pod hrozbou inej ťažkej ujmy. Túto okolnosť je možné považovať za poľahčujúcu, v žiadnom prípade však nie za okolnosť vylučujúcu protiprávnosť ich konania,“ vysvetľuje na záver vyšetrovateľ Rastislav Korbulec./agentury/

X X X

Policajná inšpekcia vyšetruje takmer 500 nelegálnych lustrácií na NAKA

Inšpekcia ministerstva vnútra začala objasňovať ďalšie lustrácie stoviek ľudí z politického aj podnikateľského prostredia. Už po vražde Jána Kuciaka vyplávali na verejnosť informácie o nelegálnych lustráciách novinárov.

 Policajná inšpekcia vyšetruje ďalší prípad neoprávnených lustrácií v štátnych databázach. Tentoraz ide o masívnu akciu, pri ktorej malo byť v rokoch 2015 až 2016 v registri obyvateľov, evidencii vozidiel či v ďalších databázach lustrovaných takmer 500 osôb.

Pre Aktuality.sk to oficiálne potvrdil aj Úrad inšpekčnej služby. „Vyšetrovateľ Úradu inšpekčnej služby vykonáva vyšetrovanie vo veci zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa, ktorá súvisí s lustráciami viacerých subjektov a osôb ku ktorým malo prísť v období rokov 2015 a 2016. Vzhľadom ku skutočnosti, že prebieha trestné konanie, ktoré je neverejné, kde doposiaľ nebol nikto obvinený a zverejnením akýchkoľvek bližších informácií by mohlo prísť k narušeniu, zmareniu, alebo podstatnému sťaženiu ďalšieho priebehu dokazovania, a tým aj k zmareniu dosiahnutia požadovaného účelu trestného konania, bližšie informácie v súčasnosti nie je možné poskytnúť,“ informoval tlačový odbor rezortu vnútra.

Na zozname poškodených je aj množstvo aktívnych či bývalých politikov až po úroveň ministrov, podnikateľov a ich príbuzných. Medzi lustrovanými osobami mali byť napríklad minister práce Milan Krajniak (Sme rodina) a trnavský župan Jozef Viskupič (OĽaNO), štátny tajomník na ministerstve financií Marcel Klimek či exministri Gábor Gál a Juraj Miškov.

„Zatiaľ ma o tom nikto neinformoval, ale neprekvapilo by ma, keby sa to potvrdilo,“ uviedol Marcel Klimek.

„Nebol by som prekvapený, ale zatiaľ takúto poštu z inšpekcie neevidujem,“ povedal exminsiter spravodlivosti Gábor Gál. Informáciu z inšpekcie zatiaľ nedostali ani minister Krajniak a exminister Juraj Miškov.

Lustrované mali byť aj firmy, v niektorých dodnes figurujú aktívni politici. Pre Aktuality.sk túto informáciu potvrdili tri nezávislé zdroje a o reakciu sme požiadali aj Úrad inšpekčnej služby ministerstva vnútra, ktorý začal vyšetrovanie vo veci pre zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa.

Na tlačovom brífingu hnutia Oľano potvrdil poslanec Peter Pollák, že aj jemu bolo doručené oznámenie o vyšetrovaní týchto podozrení z roku 2015 kedy mal byť lustrovaný spolu so svojou rodinou. Pollák je synom europoslanca Petra Polláka, podľa slov jeho syna aj on mal byť v tom čase ako opozičný poslanec lustrovaný.

Lustrácie novinárov

Zatiaľ neznámi príslušníci policajného zboru zaradení na odbore podpory riadenia NAKA mali vytvárať vzťahové diagramy, získavať adresy osôb a tie mali odovzdávať svojim nadriadeným. Nie je však jasné, ako mali byť tieto informácie ďalej využívané.

V minulosti sa objavila kauza nezákonných lustrácií v súvislosti s vraždou novinára Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Desiatky novinárov vrátane mladého investigatívca mali byť vyhľadaní v štátnych databázach a takzvané vzťahové diagramy sa neskôr objavili u Mariana Kočnera.

Vďaka nim sa osoby nezákonne dozvedeli o trvalom bydlisku, číslach dokladov či informáciách o rodinných príslušníkoch poškodených.

Vorobjov sa priznal

K činom sa priznal bývalý policajný funkcionár Pavol Vorobjov, ktorý chce uzavrieť dohodu o vine a treste pred Špecializovaným trestným súdom. Vorobjov priznal, že osoby lustroval aj pre Norberta Bödöra, ktorý je stíhaný ako hlava policajnej mafie.

Už pred časom o lustrovaní informoval napríklad Alojz Hlina, ktorý na sociálnej sieti zverejnil aj jeden z vytvorených vzťahových diagramov. Podľa zverejnených informácií Úrad inšpekčnej služby (ÚIS) preveroval lustráciu Igora Matoviča, Richarda Sulíka, Radoslava Procházku či Daniela Lipšica. Dokopy malo ísť o 43 osôb. Malo sa tak diať za jednofarebnej vlády Smeru-SD tesne pred voľbami v roku 2016, aktuality.sk

X X X

Za miliónovou firmou sa vynárajú oligarchovia Világi a Brhel. Jej exfunkcionári sedia v štátnych podnikoch

Oszkára Világiho a Jozefa Brhela spájajú nitky vedúce cez spleť firiem a schránkových spoločností k energetickému podniku Met Slovakia. Jeho bývalí funkcionári dnes sedia v štátnych podnikoch ako nominanti ministra hospodárstva Richarda Sulíka.

Ročné tržby za vyše sto miliónov eur, bývalí funkcionári na vplyvných postoch v štátnych podnikoch a nejasné vlastnícke pozadie. Za energetickou firmou Met Slovakia, ktorá je trhovou dvojkou v dodávkach plynu podnikom a zarába aj na štáte, možno vystopovať spleť firiem a ľudí s väzbami na dvoch oligarchov – Oszkára Világiho a Jozefa Brhela. Ani jeden pritom nefiguruje medzi oficiálnymi majiteľmi.

Pri akciovke Met Slovakia vyvoláva otázniky hneď viacero prepojení oficiálneho majiteľa Conora Michaela Delaneyho na podnikateľské aktivity spájané s Világim a Brhelom. Hoci írsky advokát Delaney je uvedený v protischránkovom registri ako jeden z dvoch konečných užívateľov výhod slovenskej akciovky, svoj vlastnícky vzťah odmietol komentovať. Podľa profesného profilu na LinkedIn pracuje pre švajčiarsku spoločnosť zabezpečujúcu servis a manažérov pre firmy patriace tretím stranám.

Zaujímavá je i história akciovky Met Slovakia. Jej materskú spoločnosť – Met AG zakladal maďarský energetický gigant MOL, vlastniaci aj slovenskú rafinériu Slovnaft na čele s Világim. Met AG čelila v Maďarsku viacerým škandálom spájaným s maďarským premiérom Viktorom Orbánom, ku ktorému má Világi dlhodobo blízko.

Világi, ktorý sedel istý čas v dozornej rade Met Slovakia, neodpovedal na otázky týkajúce sa možných prepojení. „Z vašich otázok nie je zrejmé, ako sa dané informácie týkajú spoločnosti Slovnaft či výkonu funkcie predsedu predstavenstva a generálneho riaditeľa,“ odkázal nám cez hovorcu Slovnaftu Antona Molnára.

Mlčaním sa obrnil aj Jozef Brhel, aktuálne stíhaný v korupčnej kauze miliónových IT zmlúv na finančnej správe známej ako Mýtnik.

Podozrenia spojené s netransparentným vlastníctvom sa nepodarilo rozptýliť ani advokátke zodpovednej za zápis Met Slovakia do protischránkového registra.

Skutočný vlastník mlčí

Oficiálnym majiteľmi Met Slovakia sú podľa protischránkového registra dvaja cudzinci: šéf nadnárodného holdingu Met AG Benjamin Lakatos a Ír pôsobiaci vo Švajčiarsku Conor Michael Delaney.

Delaney je podľa profilu na profesionálnej sieti LinkedIn advokátom so špecializáciou na dane, aktuálne pracujúcim pre švajčiarsku spoločnosť Accuro Trust. Ide o firmu poskytujúcu servis pre holdingové spoločnosti vrátane dosadzovania vrcholných predstaviteľov, ako sú správcovia či riaditelia.

Aktuality.sk sa s Delaneym spojili telefonicky. Potvrdil, že pracuje ako advokát. Podiel v Met Slovakia však odmietol komentovať s odôvodnením, že tak nemôže urobiť. Prečo, nekonkretizoval. Na otázky zaslané e-mailom nereagoval. Nezodpovedaná tak zostala aj otázka, či zastupuje záujmy skutočného vlastníka.

Delaney ako oficiálny spolumajiteľ energetickej firmy Met Slovakia zároveň figuruje vo viacerých spoločnostiach s väzbami na Világiho alebo ľudí v jeho okolí, či ďalších slovenských milionárov pravidelne figurujúcich v rebríčkoch najbohatších Slovákov – Jána Sabola a spomínaného Brhela. Kým prvý je významným hráčom na trhu s biopalivami, druhý sa roky angažoval najmä v energetike.

Advokátka nemá „detailný prehľad“

Akciovku Met Slovakia zapísala do protischránkového registra Jana Valková. Hoci je zodpovedná za pravdivosť údajov v registri, keď sme ju oslovili, netušila, že Delaney je advokát pracujúci pre zahraničnú spoločnosť.

„Nemám detailný prehľad, urobila som len ten zápis,“ reagovala na otázku týkajúcu sa Delaneyho profesionálnej identity. Dodala, že Delanyeho vlastnícke práva k Met Slovakia vyplynuli z dokumentov. „Neviem, ako som to mala ešte overovať,“ argumentovala, prečo je Delaney konečným užívateľom výhod energetickej spoločnosti.

Neskôr Valková uviedla, že zvažuje mimoriadne overenie konečných užívateľov Met Slovakia. Výsledkom by mohlo byť demaskovanie skutočných vlastníkov energetickej spoločnosti. Medzičasom však došlo k zmene a najnovšie figuruje ako overovateľ pravdivosti zápisu v protischránkovom registri advokátska kancelária Soukeník – Štrpka.

Aktuality.sk sa spojili aj s jej partnerom zodpovedným za zápis v registri Igorom Vrankom.„Nie je štandardom oprávnených osôb pýtať sa na zamestnanie konečného užívateľa výhod. Ak je aj advokátom, nevylučuje to, že môže mať aj iné obchodné aktivity. Financovanie kúpy v spoločnosti partnera verejného sektora nie je predmetom skúmania pri určovaní konečného užívateľa výhod. Naopak, v zmysle princípov AML legislatívy by mala tieto skutočnosti skúmať osoba, ktorá pripravovala dokumenty k prevodu tohto podielu,“ uviedol Vranka.

Na pravdivosť údajov v registri firiem obchodujúcich so štátom dohliada Okresný súd v Žiline, ktorý z databázy vymazal už viacero spoločností. Dôvodom bolo, že nevedeli preukázať, kto je ich skutočným majiteľom, resp. že ich vlastnia osoby oficiálne uvedené v registri. Rozhodnutia žilinského súdu tiež viedli k tomu, že sa k firmám obchodujúcim so štátom prihlásili skutoční majitelia. Najznámejším prípadom je spoločnosť Infra Services profitujúca z Bratislavských vodární, ku ktorej sa po kolotoči rozhodnutí súdu napokon priznal oligarcha Ivan Kmotrík.

Schránky smerujú k Világimu

Právnik Conor Delaney vlastní 49-percentný podiel Met Slovakia cez českú firmu Pei Invest. Majiteľom akciovky so sídlom v Prahe je zas britská schránková spoločnosť Bluehill Investments Limited, ktorej akcionárom je írsky advokát Delaney. Britskej schránke patrí aj podiel v rumunskom pivovare Csíki Sör. A práve podiel britskej schránky v rumunskom pivovare nepriamo ukazuje na Világiho.

Na väzby medzi Világim a pivovarom Csíki Sör upozornili v roku 2017 investigatívci z rumunskej pobočky internetového portálu Átlátszó. Zistili, že hoci ako oficiálny vlastník pivovaru dlhodobo vystupuje András Lenárd, polovica podniku patrí dvom firmám – slovenskej spoločnosti AZC a spomínanej britskej schránke Bluehill Investments Limited.

Za britskou schránkou oficiálne stojí írsky advokát Delaney. Slovenská organizácia AZC zas patrí slovenskému biznismenovi Sabolovi. Bývalý štátny tajomník ministerstva hospodárstva z Dzurindovej vlády dnes patrí medzi najbohatších Slovákov – magazín Forbes odhadol jeho majetok na sto miliónov eur.

Späť však k pivovaru a jeho oficiálnemu majiteľovi Lenárdovi. Ten sa v minulosti vyjadril, že jeho biznispartnerom v Csíki Sör je maďarský podnikateľ, čo nesedí na Sabola ani manažéra Roberta Spišáka, ktorý sa snažil novinárov presvedčiť, že je spoluvlastníkom pivovaru.

Keď Aktuality.sk pred časom kontaktovali Spišáka, priznal, že britská schránka Bluehill Investments Limited v minulosti patrila skupine okolo Sabola. Kto je jej majiteľom dnes, nevedel povedať. Oficiálne za schránku vystupuje Delaney, ktorému by teda mal patriť aj pivovar.

Otázkou zostáva, prečo sa po pivovare v minulosti premával Világi v neformálnom oblečení. Novinári z portálu Átlátszó zverejnili v roku 2017 aj fotografie z oficiálnej návštevy podniku, na ktorých je aj oligarcha v tričku, kraťasoch a šľapkách. Na viacerých záberoch vidno, že delegácii niečo vysvetľuje a správa sa, akoby bol v pivovare doma.

Ľudia známi z Brhelových firiem

V českej spoločnosti z vlastníckej štruktúry Met Slovakia sa okrem britskej schránky s akcionárom Delaneym objavili aj ďalšie dve zaujímavé mená. V orgánoch Pei Invest donedávna figurovali Česi Aleš Mriša a Martin Bahleda. Obaja sú známi z firiem spojených s oligarchom Brhelom.

Bahleda je dokonca obvinený z legalizácie príjmu z trestnej činnosti v spomínanej kauze Mýtnik. Podľa Investigatívneho centra Jána Kuciaka (ICJK) sa objavil aj v kauze Pandora Papers ako oficiálny vlastník schránkovej firmy z Malty, stojacej za spoločnosťou Allexis z kauzy Mýtnik. Už skôr spojilo ICJK Allexis s oligarchom Brhelom.

Mriša bol zas podľa starších zistení Aktuality.sk majiteľom inej miliónovej energetickej firmy, za ktorou bolo možné vystopovať prepojenia na Brhelovcov. Časom sa väzby potvrdili – spoločnosť V-Elektra Slovakia dnes oficiálne patrí Brhelovmu manažérovi Branislavovi Čekovskému.

Aktuality.sk oslovili Bahledu a Mrišu s cieľom opýtať sa ich na pôsobenie v spoločnosti Pei Invest. Na otázky Aktuality.sk neodpovedali a zakrátko po ich zaslaní zmizli z orgánov firmy.

Ďalšia linka Brhel – Világi

Univerzálny írsky advokát Delaney pôsobí aj v ďalších dvoch slovenských spoločnostiach, ktorých nitky vedú k Világimu a Brhelovi. Ide o firmy AOS Sports Agency a Heat Invest.

AOS Sports Agency, kde je Delaney konateľom, vlastnia od roku 2016 schránkové firmy. Predtým však patrila slovenskej firme E.H.C.S., ktorej konečným užívateľom výhod je Világi. Jedným zo súčasných majiteľov AOS Sports Agency je britská schránka Panna Sports, na ktorej webe možno nájsť profily minimálne siedmich hráčov DAC Dunajská Streda, futbalového klubu vo vlastníctve Világiho.

Firma Heat Invest je zas zaujímavá väzbami na oligarchu Brhela. V minulosti totiž zodpovedala za vybudovanie napojenia teplovodnej siete Slovnaftu pod vedením Világiho na mestskú sieť v správe Bratislavskej teplárenskej. Heat Invest realizovala projekt na pozemkoch patriacich Brhelovým firmám a dodnes jej patria objekty postavené na pozemkoch patriacich do impéria Brhelovcov.

Zakladateľmi firmy Heat Invest sú podľa zápisnice Peter Bielik a Delaney. Spoločnosť vznikla podľa zakladateľskej zmluvy v bratislavskom hoteli DoubleTree by Hilton, kde mal Brhel prenajaté priestory a konali sa medializované stretnutia so štátnymi funkcionármi pri dohadovaní štátnych zákaziek. Na valnom zhromaždení Heat Invest bol v roku 2014 prítomný aj advokát Lukáš Bielovič, ktorý spravuje biznisy Brhelovcov.

Ďalšou firmou naznačujúcou väzby medzi podnikateľskými aktivitami Világiho a Brhela je spoločnosť Stercorat Slovakia, ktorá podľa domovského webu vyrába hnojivá v spolupráci so Slovnaftom. Konečným užívateľom výhod Stercorat Slovakia je Delaney. Post konateľa zas zastáva Marek Hajdu, ktorý svojho času pôsobil v eseročke Anext. IT firmu spájanú s Brhelom vymazal žilinský súd z protischránkového registra pretože nedokázala, že ju skutočne vlastnia jej manažéri, ako deklarovala.

Nominanti v štátnych podnikoch

Energetický podnik Met Slovakia nie je zaujímavý iba pavučinou neprehľadných vzťahov, ktorých nitky vedú k oligarchom spájaným s viacerými politickými stranami. Pozoruhodná je i kariéra bývalých vysokopostavených manažérov akciovky či majiteľa advokátskej kancelárie zodpovedajúcej svojho času za zápis spoločnosti do protischránkového registra.

Advokát Radoslav Zigo, ktorého kancelária zapísala Met Slovakia do registra firiem obchodujúcich so štátom, sedí od jesene 2020 v predstavenstve Slovenských elektrární. Nominant ministra hospodárstva Richarda Sulíka je zaujímavý hneď viacerými väzbami na šéfa SaS. Sulíkova dcéra vykonávala v Zigovej advokátskej kancelárii koncipientskú prax. Samotný Zigo letel ako člen slovenskej delegácie na čele so Sulíkom na výstavu Expo v Dubaji.

„Všetky úkony a identifikáciu konečných užívateľov výhod sme realizovali s náležitou odbornou starostlivosťou a postupom v súlade so zákonom,“ poznamenal Zigo.

Zigo stále plní úlohu takzvanej oprávnenej osoby pre firmu Met International AG, ktorú zapísal do protischránkového registra po prvý raz v auguste 2017. V minulosti pracoval niekoľko rokov pre Világiho advokátsku kanceláriu.

Sulík nepovažuje za problematické Zigove väzby na Világiho ani na materskú firmu energetického podniku Met Slovakia, ktorý zarába aj na štáte. „Každý niekde robil. Prečo je to problém?“ reagoval šéf SaS v rozhovore pre Aktuality.sk na otázku, či vie, že Zigo robil vo Világiho advokátskej kancelárii. Podobná bola i odpoveď na otázku týkajúcu sa zápisu Met Slovakia: „Pre mňa úplne bez problémov.“

Pre Met Slovakia pracovali aj ďalší Sulíkovi nominanti v štátnych podnikoch. Generálny riaditeľ Slovenského plynárenského priemyslu (SPP) Richard Prokypčák bol členom predstavenstva Met Slovakia v rokoch 2012 až 2016. Súčasný riaditeľ Bratislavskej teplárenskej Dušan Randuška šéfoval od roku 2016 až do svojej nominácie v štátnej akciovke spoločnosti Met Slovakia.

„Prokypčák v SPP pôsobil pred nástupom aktuálneho vedenia ministerstva hospodárstva, konkrétne na pozícii riaditeľa divízie obchodu. Pána Prokypčáka považujeme za top odborníka v tejto oblasti. Radoslav Zigo prešiel riadnym transparentným výberovým konaním. Dušan Randuška sa zúčastnil na výberovom konaní, kde výberovú komisiu tvorilo trojčlenné predstavenstvo MH Manažmentu,“ argumentovala hovorkyňa Sulíkovho ministerstva Katarína Matejková. Zároveň rezolútne vylúčila Világiho vplyv na spomínané nominácie.

Na článku spolupracovali Aktuality.sk, Lukáš Diko, Tomáš Madleňák, ICJK, Amra Džonlić, OCCRP ID, aktuality.sk

 X X X                                                                                                                                                                                                                                                                              Incoff Aerospace na sankčnom zozname: Krach a prepúšťanie hrozí aj prepojeným firmám

 Majiteľ a konateľ sankcionovanej spoločnosti Incoff Aerospace Peter Ostromecký pre Aktuality.sk hovorí, že musel prepustiť všetkých zamestnancov a rovnaké problémy majú aj ďalšie majetkovo prepojené firmy, hoci s tým nič nemajú.

Začiatkom marca tohto roka sa na sankčnom zozname amerického ministerstva obchodu, ktorým úrad obmedzuje export technológií využiteľných na vojenské účely z krajiny, objavila v reakcii na ruskú agresiu na Ukrajine aj jedna slovenská spoločnosť.

Ide o bratislavskú Incoff Aerospace, ktorú vlastní a riadi Slovák s ukrajinsko-poľskými koreňmi Peter Ostromecký. Firma podniká v avionike (systémy na palube lietadla, elektronické a elektrické vybavenie – pozn.red) a leteckom priemysle. Americké ministerstvo obchodu tvrdí, že sankcie sú odpoveďou na zapojenie, príspevky alebo inú podporu ruských bezpečnostných služieb, vojenského a obranného sektora, a vojenského či obranného výskumu a vývoja.

Incoff Aerospace pred časom vystupovala ako sprostredkovateľ obchodu medzi americkými a ruskými vládnymi agentúrami. Šlo o predaj súčiastok a technológií od amerických výrobcov, ktoré Rusi využili vo svojom vesmírnom programe.

„Pred týmto obchodom si nás americká strana dôkladne preverila a vydala nám všetky potrebné povolenia a licencie. Nerobili sme nič nelegálne. Následná reakcia na opatrenie amerického ministerstva obchodu ma nepríjemne zaskočila. Ak sa nestane zázrak, firmu môžem rovno zavrieť,“ hovorí pre Aktuality.sk Peter Ostromecký.

Podnikateľ z Bratislavy sa netají rozsiahlymi kontaktmi na vplyvných ľudí nielen z Východnej Európy ale celého sveta. Známy je aj ako obchodník so zbraňami. So zbrojárom Jaroslavom Kuracinom zo zbrojovky Grand Power napríklad skúšal preraziť v Moldavsku.

 x Spoločnosť Incoff Aerospace sa ocitla pod tlakom sankcií amerického ministerstva obchodu. Ako to zasiahlo vaše podnikanie?

Proti našej spoločnosti po tom, ako to odprezentovalo ministerstvo obrany, vznikla vlna nevôle. Banky na to zareagovali tak, že nám vypovedali a zrušili bankové účty. A bez nich nevieme fungovať. Nepošlete zamestnancom výplatu, nezaplatíte odvody. S hotovosťou viete v súčasnom svete fungovať maximálne jeden mesiac. Doba „kešu“ už naozaj dávno skončila. Skrátka nie sme schopní ďalej pokračovať a hrozí nám krach. Musel som prepustiť všetkých zamestnancov. Rovnaké problémy majú aj ďalšie naše ďalšie majetkovo prepojené firmy, hoci s tým nič nemajú. Zasiahlo nás to teda veľmi tvrdo.

x Dá sa situácia ešte nejako zachrániť?

Snažíme sa to ešte nejako riešiť, ale neviem, či sa to podarí. Ak by som chcel ďalej obchodovať s komponentmi, ktoré sú na sankčnom zozname, tak si musím na každý jeden krok vyžiadať špeciálne povolenie od americkej autority. Všetko, čo sme doposiaľ robili, sme vykonali na základe exportných licencií. Tie boli vydané úradmi zo Spojených štátov amerických. My sme nič nelegálne nerobili. Ak sme niečo robili, tak sme to spravili na základe konkrétneho dokumentu, ktorý to povoľoval. To samozrejme za danej politickej a geopolitickej situácie už nie je možné pre uvalené sankcie. Podobné obchody by sme síce mohli robiť s partnermi mimo sankcionovaných východných teritórií, ale nie sme toho schopní, pretože nemáme bankové účty a na to sa nabaľujú ďalšie existenčné problémy, čo nám pri podnikaní mimoriadne komplikuje situáciu.

x Firma teda fungovala ako prostredník medzi vládnymi agentúrami v USA a Rusku?

Áno. Bolo to tak. V povoľovacej licencii sú opísané úlohy každého jedného článku pri transakcii. Naša úloha sa re-exportom končila. Vyviezli sme to do Ruska tam, kam to bolo určené. V tomto konkrétnom obchode šlo o súčiastky a diely pre techniku určenú do vesmíru. Nerobili sme teda nič nekalé, ako by sa po uvalení sankcie mohlo zdať. Úrad, ktorý v USA vydal licenciu a povolenie, si všetky okolnosti obchodu dopredu preveroval.

x Na sankčnom zozname obmedzujúcom export sa síce objavila vaša jediná spoločnosť, ale existenčne sa to dotýka všetkých. Prečo?

Keďže banky sú pri svojej politike veľmi konzervatívne, tak chápem, že manažment z banky sa k celej záležitosti postavil takýmto spôsobom. Účty zrušili úplne všetkých firmám zo skupiny Incoff. Asi tak chcú predchádzať možnému riziku. Musím povedať, že v tom zmysle je koncipovaný aj zákon. Častokrát sa stane, že Národná banka vytkne nejakej banke, že riziko nevyhodnocovali dostatočne, hoci zákon nehovorí o tom, ako sa to má presne robiť. Aby sa tomu banky pri kontrolách vyhli, tak si nastavia prísnejšie pravidlá, aby potom predchádzali upozorneniam zo strany Národnej banky, že nevykonávali dohľad nad bankovými transakciami dostatočne. Tak sa nám to aspoň snažili vysvetliť. Taký istý konzervativizmus vládne pri obchodovaní s výrobkami obranného priemyslu. Myslím si, že banky ho už sami o sebe nemajú radi. Tým nehovorím, že banky sú zlé, ale tak je nastavený systém.

x Ocitla sa Incoff Aerospace pod sankciami oprávnene, alebo to považujete za prehnané opatrenie?

Vieme, aká geopolitická situácia vládne vo svete. Stala sa jedna veľká katastrofa. Situácia je naozaj veľmi zlá. Z jednej strany rozumiem tomu, že americká strana vyhodnotila, že sme na nejakom zozname, cez ktorý chránia svoje záujmy a záujmy Západu, čo je samozrejme oprávnené. Má to svoje hlbšie súvislosti. Na druhej strane by sa však nemala robiť nejaká nadpráca. A to si myslím, že je náš prípad. Sankčný zoznam hovorí o tom, že na ňom sme a sme pri obchodovaní obmedzení. Nikto v tom dokumente však netvrdí, že máme byť ako spoločnosť zlikvidovaní, čo sa nám deje. Dokonca sa tam píše, že časom môžeme byť zo zoznamu odstránení. Ak ale nebudeme existovať, tak koho zo zoznamu dajú preč?

x Myslíte, že zaradenie na sankčný zoznam cieli primárne na likvidáciu takýchto firiem?

Ja si myslím, že z americkej strany nebolo toto regulačné opatrenie myslené ako likvidačné. Bohužiaľ sa však takým stalo. Naše inštitúcie zareagovali tak ako zareagovali. Sankciami trpia aj iné, častokrát veľké firmy, ktoré mali na východe Európy veľké kontrakty a teraz sú stratové. Teda nejde len o našu spoločnosť, tá situácia je s globálnym dopadom. Samozrejme platí, že ako k tomu pristúpi a ako to vyhodnotí daný štát a jeho inštitúcie. Medializácia zo strany ministerstva obrany nebola úplne šťastná.

 x Cítite sa viac ako zbrojár alebo ako obchodník v oblasti avioniky a letectva?

Je potrebné od seba odlíšiť dve naše spoločnosti, ktoré majú absolútne rozdielny predmet obchodovania. Incoff Aerospace sa venovala vývoju v oblasti avioniky a letectva. Mali sme plán vypustiť do kozmu malé družice, ktoré by sa dali použiť na reklamné účely. Tu sme mali spoluprácu s ruskou stranou, pretože má skúsenosti s takýmito vecami. Čo sa týka obchodovania so zbraňami, to je absolútne iná firma, ktorá disponuje všetkými príslušnými povoleniami a licenciami. V rámci nej sme pracovali na projektoch, o ktorých sa aj písalo. Šlo napríklad o dron s názvom Predátor. Vznikol z našej iniciatívy na základe prieskumu, čo bude trh požadovať. Ako sa v súčasnosti ukazuje, takéto výrobky sú na zbrojárskom trhu veľmi žiadané a potrebné. Náš dron ešte nie je úplne dokončený, jeho vývoj pokračuje, záujem o neho prejavilo Poľsko. Dopyt po takýchto výrobkoch je naozaj enormný. Poľsko pritom vyrába podobný dron, ale jeho parametre a určenie sú od toho nášho odlišné. Nie je to priamy konkurent. Napriek tomu štát, ktorý už vyrába produkt v tejto triede, prejavoval veľký záujem. To hovorí o tom, že sme sa vo vývoji pohybovali správnym smerom. Žiaľ teraz je celý projekt ohrozený. Bude to veľmi komplikované udržať.

x Okrem vývoja dronu vyvíjate aj špeciálny radar, ktorý by letiace drony lokalizoval. V čom sa líši od iných riešení na trhu?

Náš radar je schopný zachytiť aj malé letiace objekty, čo sa ukazuje v porovnaní s inými ako výhoda. Známy je prípad dronu, ktorý z Ukrajiny preletel bez povšimnutia až do Chorvátska k Záhrebu, kde sa zrútil. Drvivá väčšina používaných radarov takého objekty nedokáže zachytiť. My vyvíjame radar, ktorý zachytí aj malé objekty vďaka technológii 360 na 180 stupňov. Drony má vo svojej výbave väčšina štátov a nielen ich. Hrozbou sa teda stávajú aj komerčné drony, ktoré môžu ohroziť strategickú infraštruktúru štátu. Vyhľadávať takéto letiace objekty je preto vysoko žiadúce a potrebné. A situácia za posledné obdobie dokazuje, že to tak naozaj je.

x V Moldavsku ste spoločne so zbrojárom Jaroslavom Kuracinom z firmy Grand Power spolumajiteľom dvoch zbrojárskych spoločností. Čomu sa venujú?

Dôvod bol jednoduchý. Moldavsko malo pred časom veľmi vhodnú legislatívu a podmienky pre investorov, kde sme chceli za dobrých podmienok – myslím tým cenu práce a špeciálne ekonomické zóny – rozbehnúť výrobu zbraní. Táto investícia si vyžadovala prijať v Moldavsku aj zákon o zbraniach, ktorý však dodnes nebol prijatý a teda ani zavedený do praxe. Naše plány sa preto nerealizovali. Vyviezli sme tam iba malý objem športových zbraní na základe príslušných povolení, ktoré sme získali.

x V tých firmách s vami figuruje aj bývalý šéf inšpekcie moldavskej hraničnej polície. Aká je úloha tohto bývalého vysoko postaveného štátneho úradníka?

Často sa stáva, že pri takýchto biznisoch vystupujú a spolupracujú ľudia, ktorí v minulosti pracovali v štátnych zložkách a dokonale tak poznajú napríklad legislatívne prostredie. Myslím si, že je to doslova praxou. Je to bežné všade na svete, či sa bavíme o Izraeli alebo Spojených štátoch amerických. Takýto odborníci, keď odídu do výsluhového dôchodku, sa venujú oblasti, ktorej rozumejú. Chcem zdôrazniť jeden fakt, naše firmy v Moldavsku nerealizovali žiadnu dodávku pre tamojšie štátne zložky, v ktorých pôsobil. Nie je to teda tak, že by hraničná polícia bola vybavená našimi výrobkami. Nikdy to tak nebolo. Dokonca ani neprebehol štátny tender, v ktorom by sme sa zúčastnili. Je to úplne transparentné. Áno, taký človek v našich firmách pôsobil, ale nič sme cez neho nevybavovali.

x Výrobky ste dodávali aj do afrického štátu Mali, odkiaľ pochádza Ibrahim Maiga.

S Ibrahimom Maigom sa poznám dlhé roky – ešte z čias, kedy začal študovať v Bratislave. V Mali sme pôsobili za čias, kedy tam vládla medzinárodne uznávaná vláda. Vyvážali sme tam opäť na základe reálnych povolení vydaných ministerstvom hospodárstva. V tom čase tam pôsobili viaceré medzinárodné misie – napríklad aj z Česka. Žiaľ neskôr došlo v krajine k prevratu. Práve po prevrate sa tam zaviedli sankcie a od tohto momentu sme do Mali už nič nedodali. V dnešnej dobe nie je možné obchodovať so zbraňami len tak. Tento biznis je prísne kontrolovaný a strážený. Každý obchod je mnohonásobne preverovaný, aktuality.sk