Dlhujete nám 750 miliárd dolárov, odkázal Poliakom šéf ruskej dumy. Poľsko stratilo historickú pamäť a zabudlo, že ako štát existuje len vďaka niekdajšiemu Sovietskemu zväzu, napísal na telegrame vplyvný predseda ruskej Štátnej dumy Vjačeslav Volodin.

Varšava by podľa neho mala Moskve vrátiť asi 750 miliárd dolárov investovaných v povojnovom období v Poľsku. Poľský premiér Mateusz Morawiecki dnes Volodinove požiadavky označil za typickú propagandistic­kú hru.

Volodin Poľsku vyčíta, že odstraňuje pomníky sovietskych vojakov, obviňuje ho, že zatvára ruské školy a zabavuje ruský majetok. Okrem náhrady investície by Varšava podľa neho mala vrátiť územie, ktoré získala po druhej svetovej vojne.

Rusi na Ukrajine utiekli aj pred poľskými Krabmi.

Poľsku v nedeľnom príspevku na telegrame vyčítal, že „sa správa hulvátsky“. Uviedol tiež, že jeho návrhmi sa budú zaoberať ruskí poslanci, budú konať napríklad o možnom zákaze vjazdu poľských nákladných áut na ruské územie.

Moskva Poľsku hrozila „veľmi silnou reakciou“ potom, čo úrady vo Varšave na základe súdneho rozhodnutia koncom apríla prevzali školu spadajúcu pod ruské vyslanectvo.

Poľský premiér Morawiecki v pondelok uviedol, že ruská propaganda „je už stovky rokov dokonalá v prekrúcaní skutočnosti“. Pripomenul, že Sovietsky zväz, predchodca dnešného Ruska, napáchal v Poľsku ohromné materiálne škody a Rusko ich teraz vo veľkom spôsobuje na Ukrajine.

Poľsko a Rusko sa dlhodobo rozchádzajú v hodnotení mnohých historických udalostí. Zatiaľ čo podľa Varšavy napríklad príchod Červenej armády na konci druhej svetovej vojny znamenal koniec nacistickej nadvlády, priniesol ale začiatok komunistickej diktatúry riadenej z Moskvy.

Poľsko tiež pripomína, že druhou svetovou vojnou rozpútal pakt o neútočení uzavretého v auguste medzi nacistickým Nemeckom a komunistickým Sovietskym zväzom. V jeho dôsledku sovietska armáda okupovala východné Poľsko.

Moskva oponuje, že dohody s nacistickým Nemeckom ako prvé začali uzatvárať západné krajiny, a pripomína Mníchovskú dohodu, v ktorej Británia, Francúzsko a Taliansko súhlasili s postúpením československého pohraničia Nemecku.

Agentúra PAP dnes napísala, že Poľsko pripravuje správu o stratách spôsobených Sovietskych zväzom. „Musí byť rovnako solídne podložená ako správa týkajúca sa škôd, ktoré v Poľsku vznikli v dôsledku útoku zo strany nacistického Nemecka,“ povedal námestník ministra zahraničných vecí pre otázky reparácií Arkadiusz Mularczyk.

Poľsko vlani škody spôsobené v dôsledku nacistickej okupácie vyčíslilo na 6,2 bilióna zlotých. Vláda v Berlíne však dala Varšave opakovane najavo, že otázku odškodnenia považuje za uzavretú./agentury/

  X X X

 Heger pohorel a teraz sa bráni. Dzurinda to nazval švindľom: Trojica lídrov hovorí o divadle a chaose

 Zdá sa, že Demokratom rokovania o spájaní nevyšli tak, ako dúfali. Podľa lídra Maďarského fóra Zsolta Simona šil Eduard Heger svoju ponuku horúcou ihlou. Nadšení z ponuky nebol ani líder Mosta-Híd Lázsló Sólymos. Pre Pravdu uviedol, že ak by sa on nechcel dohodnúť, nekonal by inak ako Heger. Mikuláš Dzurinda za Modrých doplnil, že Demokrati prišli s návrhom, ktorý nevedeli garantovať. Heger sa bráni. Podľa Demokratov bolo dôvodom neúspechu sebectvo.

 Zoskupenie strán okolo Maďarského fóra na čele sa nechce spojiť s Demokratmi. Nechce to ani Most-Híd a ani Modrí. Hegerovi sa nepodarilo postaviť sa do čelá veľkého spájania pravice, o ktorom sa hovorilo niekoľko mesiacov. Zatiaľ sa mu podarilo spojiť len so šancou a prebrať stranu Spolu, ktorej šéfoval Miroslav Kollár. Všetky tri strany zhodne tvrdia, že to nebola dobrá ponuka.

Demokrati o nevydarenom spájaní

Podľa Hegera šlo o „férový a spravodlivý“ návrh. K detailom sa vyjadril na tlačovej konferencii. Rokovania boli cez víkend preto, lebo Heger čakal na rozhodnutie Dzurindu. „Vždy mi povedal, že mám čakať, kým sa ozve,“ uviedol líder Demokratov. Pri návrhu vychádzali z tvrdých dát prieskumu, ktorý si nechali urobiť. Jaroslav Naď doplnil, že Dzurinda by získal 0,6 percenta, Maďarské fórum 0,7, Most okolo štyroch percent a Demokrati 3,7.

„Na čo podľa nás narazila snaha o spájanie? Na sebectvo. Zlyhala na sebectve tak, ako toľkokrát v politike,“ uviedla podpredsedníčka Demokratov Andrea Letanovská. Lídrom zvyšných troch zoskupení ponúkli aj lídra kandidátky podľa preferencií, ktoré sú verejne dostupné. „Pozície na kandidátnej listine by boli prerozdelené podľa preferencií,“ uviedla.

Preferenčne najsilnejšia strany mali mať prvú časť v každej desiatke. „Každá zo strán mohla priniesť vlastného kandidáta na lídra, o ktorom by sme rokovali,“ uviedla s tým, že mal byť vybraný po dohode. Aj ostatné veci sa mali riadiť pomerne.

Ak by si to strany rozmysleli, majú podľa Demokratov u nich dvere otvorené. „Potvrdzujem, že všetci traja páni uviedli, že to skúsia vlastnou cestou a keď to nevyjde, budú uvažovať o spoločnej kandidátke. Letanovská dodala, že termín dohadovali opakovane. „Nie je to 37 hodín, bola to otázka viacerých dní,“ dodal Heger.

Naď dodal, že verili, že aspoň Dzurinda to pochopí, keďže kedysi spájal SDK. „On spájal SDK svojho času na základe percentuálneho vyjadrenia v preferenciách v tom čase. Keď sme mu to ponúkli včera presne rovnako, ako to riešil on v roku 1997 a 1998, tak to nazval švindľom,“ uviedol.

Do rokovaní priniesli chaos

„Keby som sa nechcel dohodnúť, nekonal by som inak,“ reagoval predseda Mosta-Híd Sólymos. Demokrati podľa neho prišli s ponukou, ktorú sami nevedeli garantovať. „Nevedeli garantovať, že vo vlastnej strane ten ich návrh vedia zrealizovať. Skôr to bolo divadlo pre médiá, ako seriózny pokus o dohodu,“ uviedol.

 Demokrati podľa lídra Mosta priniesli do rokovania chaos. „Žiaľ, postupujú rovnako, ako počas svojho trojročného vládnutia,“ skonštatoval Sólymos. Rovnako to vnímajú aj lídri ďalších dvoch strán, ktoré boli na rokovania prizvané. „To, že okrem Demokratov to rovnako vnímajú všetky tri strany, to hovorí samo o sebe,“ uviedol.

Na rozhodnutie sme mali len 37 hodín

Predseda Maďarského fóra Zsolt Simon prirovnal rozhovory s Demokratmi k Hegerovmu vládnutiu a spájať sa so stranou bývalého premiéra nechce. „My sme zotrvali na našom stanovisku nezúčastniť sa chaosu. Demokrati predstavili návrh podľa ktorého by lídra dala strana demokrati a všetko by bolo v gescii Demokratov,“ zhodnotil pre Pravdu Simon s tým, že táto časť Hegerových predstáv ich nezaujala.

 „Strana Demokrati na čele s Eduardom Hegerom ako sa vždy snažila veci nechať vyhniť a riešila všetko na poslednú chvíľu a horúcou ihlou,“ povedal. Podľa Simona malo ísť o rozhodnutie, na ktoré mali reálne zhruba 37 hodín.

„Takto konali aj vo vláde a viedlo to v krajine k chaosu až ku „kríze chaosu“. Vlády pod vedením Eduarda Hegera a Igora Matoviča boli tie, ktoré Ficovi prestreli červený koberec k návratu,“ dodal s tým, že MF spolu s ďalšími menšími stranami sú alternatívou voči chaosu.

Heger niečo navrhol a potom to označil za nereálne

Demokrati prišli na nedeľné rokovanie strán s návrhom, ktorý sami nevedeli garantovať. Povedal to líder strany Modrí – Európske Slovensko Mikuláš Dzurinda a na žiadnej spolupráci sa nakoniec nedohodli.

X X X

Sulík a Matovič? Smrteľná kombinácia, jeden má bandasku s benzínom, druhý zápalky, hovorí Heger

„Ten návrh znel, aby štyri strany, účastné na rokovaní, išli do volieb pod názvom, zahŕňajúcim všetky štyri strany. Súbežne s prednesením tohto návrhu však samotní Demokrati opakovane uvádzali, že realizácia takéhoto návrhu je vzhľadom na časovú napätosť otázna, až nereálna,“ priblížil Dzurinda.

Sólymos s Dzurindom, pridal by sa aj Simon

Demokrati aktuálne podľa vyjadrení rokujú s Jablkom. „My sme aktuálne v rokovaní s Demokratmi. Pevne verím, že sa tento týždeň posunieme,“ uviedla Ďuriš Nicholsonová pre Pravdu. Podľa Hegera sa však chcú sústrediť sa však chcú na rozhovory s ľuďmi.

Most-Híd uzavrie partnerstvo s Dzurindom a do volieb pôjdu spoločne. „My pôjdeme po tej ceste, po ktorej sme vykročili pri založení strany Most-Híd 2023,“ skonštatoval Sólymos. Tieto voľby považuje za rovnako dôležité, ako voľby v roku 1998. „Tak ako sme Slovensko museli nakopnúť v roku 1998, po trojročnom chaose ho musíme nakopnúť aj teraz. Dokázali sme to aj vtedy, a sme pripravení to urobiť aj teraz,“ dodal.

Aj Maďarské fórum je otvorené rokovaniam s Modrými Mikuláša Dzurindu, Mostom-Híd 2023, ale aj Alianciou, s ktorou sa už raz nedohodli. Chcú byť podľa Simona alternatívou pre stredopravého voliča, ktorá nie je spájaná s vládami Roberta Fica (Smer) a Eduarda Hegera. „Heger povedal, že ako strana s najvyššími preferenciami chcú rozhodovať o prípadnej volebnej strane, o jej zložení, kampani a chcú postaviť lídra. My sme iného názoru,“ povedal Macko.

Zoskupenie Maďarské fórum, Občianski demokrati Slovenska, Za regióny, Rómska koalícia, Demokratická strana svoj názov meniť nebude. Neplánuje ani spájať sa s inými stranami. Otvorené zostáva, či sa na ich kandidátku niekto pripojí alebo sa oni pripoja na kandidátku k niekomu inému. „Sme pevne rozhodnutí ísť do týchto volieb s týmto zoskupením, ale sme otvorení odborníkom, ktorí by mohli prísť na našu kandidátku,“ povedal Simon. Dodal, že aktuálne finalizujú volebný program./agentury/

X X X

 Ruskí partizáni zaútočili na Rusko. Chcú vytvoriť demilitarizovanú zónu v ruskom pohraničí

 V ruskej Belgorodskej oblasti na hraniciach s Ukrajinou sa bojuje. Podľa miestnej správy na územie Ruskej federácie vstúpili prieskumné jednotky ukrajinskej armády a oblasť čelila od rána ostreľovaniu, pri ktorom utrpelo zranenie päť ľudí.

Hovorca ukrajinskej vojenskej rozviedky Andrij Jusov stanici Suspilne povedal, že za operácie v Belgorodskej oblasti sú zodpovedné ruské skupiny bojujúce na strane Ukrajiny. Podľa Mychajla Podoljaka z kancelárie ukrajinského prezidenta nemá Kyjev s udalosťami v Belgorodskej oblasti nič spoločné, sú prácou ruských partizánov.

Jar je tu. Majú už Ukrajinci pre protiútok heslo?

Ukrajinskí vojaci z jednotiek, ktoré majú na starosti prieskum a sabotáž, podľa belgorodského gubernátora Vjačeslava Gladkova vstúpili na územie Grajvoronského okresu, ktorý leží na hraniciach s Ukrajinou.

„Ozbrojené sily Ruskej federácie spoločne s pohraničníkmi, národnou gardou a (tajnou službou) FSB podnikajú opatrenia potrebné na zničenie nepriateľa,“ uviedol na telegrame Gladkov.

V ďalších dvoch príspevkoch na tej istej komunikačnej platforme informoval o piatich ranených pri ukrajinskom ostreľovaní. Medzi zranenými je podľa neho aj žena, ktorá je v ťažkom stave. Ostreľovanie podľa neho okrem toho zasiahlo v meste Grajvoron tri rodinné domy a vo vedľajšej dedine škôlku.

Snaha odvrátiť pozornosť?

Ruské ministerstvo obrany, ruská tajná služba FSB a Pohraničná stráž informovali ruského prezidenta Vladimira Putina o „pokuse o inváziu ukrajinských sabotérov v oblasti Belgorod“, povedal pre agentúru TASS hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

„Ruské sily pracujú na tom, aby ukrajinské prieskumné jednotky z územia Ruskej federácie vytlačili a zničili ich,“ uviedol Peskov, podľa ktorého ide o snahu odvrátiť pozornosť od situácie vo východoukrajinskom meste Bachmut. Rusko tvrdí, že Bachmut dobylo, Kyjev uvádza, že sa o mesto stále bojuje.

Rusi ovládajú Bachmut? Ukrajinské špeciálne jednotky sú stále v meste.

Operácie na území Belgorodskej oblasti ale podľa Jusova vykonávajú výlučne ruskí občania z légie Sloboda Rusku a Ruského dobrovoľníckeho zboru (RDK), ktorý od minulého leta bojuje ako súčasť ukrajinských ozbrojených síl. Ich cieľom je utvorenie „bezpečnostného pásma“ na ochranu ukrajinských civilistov a „oslobodenie územia od takzvaného Putinovho režimu“, uviedol Jusov.

Demilitarizovaná zóna a oslobodenie celého Ruska

Podobne sa v pondelok podľa serveru Suspilne vyjadrila samotná légia Sloboda Rusku, ktorá oznámila, že jej cieľom je vytvoriť v ruskom pohraničí „demilitarizo­vanú zónu“.

„Situácia je zložitá, légie a Ruský dobrovoľnícky zbor vytvárajú demilitarizovanú zónu na hranici s Ruskou federáciou, aby (ruské sily) nemohli Ukrajinu ostreľovať,“ uviedla tlačová služba légie. „V budúcnosti smerujeme k oslobodeniu celého Ruska od Putinovej diktatúry a ukončeniu zločinnej vojny,“ cituje Suspilne légiu.

Zapojenie Kyjeva na twitteri odmietol aj Podoljak, podľa ktorého „Ukrajina udalosti v Belgorodskej oblasti so záujmom sleduje a študuje situáciu, nemá s ňou ale nič spoločné“. „Neoficiálne partizánske skupiny sa skladajú z ruských občanov,“ uviedol.

Légia Sloboda Rusku a Ruský dobrovoľnícky zbor dnes okolo druhej hodiny miestneho času (13:00 SELČ) oznámili, že „oslobodili“ Kozinku a vošli do neďalekej obce Grajvoron.

Komandá RDK na dôkaz svojich tvrdení o prieniku na ruské územie zverejnili aj krátke, asi päť sekúnd trvajúce videá. Z videozáznamu sa dá usúdiť, že výpady na ruské územie sa uskutočnili v noci.

Na prvom z nich stojí niekoľko mužov vo vojenských uniformách pred smerovníkom do obce Bezľudovka v Belgorodskej oblasti na západe Ruska. Na druhom videu sú ozbrojení muži pri smerovníku v obci Čuroviči v Brianskej oblasti. Na tretej snímke sú ozbrojení muži pri tabuli obce Ľubimova v Kurskej oblasti.

Ukrajinci presadnú do stíhačiek F-16. Čo musia zvládnuť na boj s Rusmi?

Od dnešného rána hlási Belgorodská oblasť ostreľovanie, v Belgorode sa spustila siréna. Podľa ruskojazyčného serveru BBC a agentúry Unian sa terčom ostreľovania stala okrem iného obec Kozinka, ktorá leží priamo pri hraničnom priechode medzi oboma bojujúcimi krajinami. Ukrajina sa k útokom nevyjadrila.

Na sociálnych sieťach sa od pondelkového rána objavovali neoverené zábery Kozinky, kde z niektorých domov stúpa dym.

Podľa Unianu mesto Belgorod hlásilo rozsiahly útok bezpilotných lietadiel a ruské oblastné úrady zničenie jedného z hraničných priechodov – zrejme toho, ktorý je na záberoch z Kozinky. Leží zhruba napoly cesty podľa hranice medzi ukrajinskými mestami Charkov a Suma.

Vojenskú aktivitu zaznamenal aj ukrajinský kanál na telegrame Skrinka Pandory, ktorý zverejnil video ukrajinských tankov – tie podľa neho prekročili hranicu s Ruskom.

Na iných videách sú vrtuľníky nad Belgorodskou oblasťou. Zábery nie je možné nezávisle overiť. Ďalšie videá ukazujú napríklad pohyb vojakov v uliciach s popisom, že ide o miesta na ruskej strane hranice.

S odvolaním sa na nemenované zdroje rovnakú aktivitu v Belgorodskej oblasti hlásia aj niektoré ruské kanály, podľa ktorých ukrajinské prieskumné jednotky bojujú pri pohraničnej obci Dronovka 20 kilometrov severne od Kozinky.

Prvý výpad RDK do Ruska sa uskutočnil 2. marca, a to na územie Brianskej oblasti. Ruské úrady vtedy uviedli, že diverzanti zabili miestneho obyvateľa. Ruský prezident Vladimir Putin incident označil za teroristický útok.

Ukrajinské úrady sa vtedy od udalostí v Brianskej oblasti dištancovali: tvrdili, že s incidentom nemajú nič spoločné a žiadne „diverzné a prieskumné skupiny“ do Ruska nevyslali. Celý „príbeh“ o ukrajinskom RDK v Rusku označili za zámernú provokáciu./agentury/

X X X

 Ruskí dobrovoľníci bojujúci na strane Ukrajiny rozbehli operáciu na ruskom území. Čo sa deje v Belgorodskej oblasti?

V okrese, v ktorom ruskí dobrovoľníci operujú, sa údajne nachádza sklad s jadrovými zbraňami. Jednotky zostavené z ruských dobrovoľníkov, ktorí tvrdia, že bojujú proti režimu Vladimira Putina, rozbehli operácie na území ruskej Belgorodskej oblasti, ktorá susedí s Charkovskou oblasťou.

Takzvaný Ruský dobrovoľnícky zbor a ozbrojená jednotka známa ako Sloboda Rusku na sociálnych sieťach hovoria o „oslobodení“ dediny Kozinka.

Podľa ich telegramkanálov vošli ich predsunuté jednotky aj do susedného mesta Grajvoron.

V Grajvoronskom okrese je podľa Ukrajinskej pravdy rozmiestnená ruská vojenská základňa číslo 25624, ktorá je súčasťou ruských strategických raketových síl a ide o tzv. objekt S, kde sa majú údajne skladovať jadrové zbrane. O objekte píše aj agentúra Unian.

Z mesta hlásia zranených

Gubernátor Belgorodskej oblasti Viačeslav Gladkov v súvislosti s ozbrojenými operáciami uviedol, že do okresu zašla „diverzná skupina Ozbrojených síl Ukrajiny“. Tú sa podľa neho snažili zneškodniť ruskí vojaci a agenti tajných služieb. Gladkov takisto oznámil, že v dôsledku ostreľovania v Grajvorone boli zranení traja ľudia a boje poškodili administratívnu budovu a tri súkromné ​​domy.

Ruskí dobrovoľníci ešte ráno vyzvali obyvateľov ruského pohraničia, aby „zostávali doma, nekládli odpor a nebáli sa“. „Na rozdiel od putinských zombíkov sa nedotýkame civilistov a nevyužívame ich na svoje ciele,“ napísali.

Niektoré ruské telegramkanály uvádzajú, že z Grajvoronu a okolia plánujú evakuovať civilistov. Upozorňujeme ale, že ide o nepotvrdenú informáciu.

Ukrajinská pravda si všíma aj to, že ruskí dobrovoľníci zverejnili fotografie, podľa ktorých sa nachádzajú i v niektorých dedinách Brianskej oblasti.

Ukrajinci: My tam nie sme

Ukrajinská strana zatiaľ situáciu v Belgorodskej oblasti komentuje zdržanlivo.

Potvrdzuje však, že ruskí dobrovoľníci vykonávajú v Belgorodskej oblasti operácie. Podľa hovorcu vojenskej rozviedky pri ministerstve obrany Andrija Jusova sú „udalosti v oblasti dôsledkom ruskej invázie“ a ruské dobrovoľnícke jednotky vykonávajú operáciu, aby vytvorili „bezpečné pásmo“ pre obranu ukrajinských civilistov.

Podľa neho sa jej zúčastňujú výlučne ruskí občania. „Treba len privítať konanie opozične naladených občanov Ruskej federácie,“ cituje Jusova web Hromadske.

Jeden z poradcov prezidentskej administratívy Mychajlo Podoľak na Twitteri napísal, že „Ukrajina so záujmom sleduje udalosti v Belgorodskej oblasti a analyzuje situáciu, no nemá k nej žiadny bezprostredný vzťah.“

Na niektorých videách však vidieť, že ruskí dobrovoľníci operujú na ťažkej vojenskej technike, ktorá má označenie ukrajinských síl – biely kríž.

Kremeľ vidí snahu prekryť Bachmut

Samotný Kremeľ ústami hovorcu Dmitrija Peskova tvrdí, že cieľom „vpádu sabotérov“ je odpútať pozornosť od Bachmutu. Počas víkendu plné obsadenie mesta ohlásil šéf žoldnierov z Vagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin.

Väčšinovú kontrolu nad Bachmutom Rusi získali po deviatich mesiacoch tvrdých a zničujúcich bojov, ukrajinskej armáde sa však darí naďalej kontrolovať jednu z jeho častí a takisto okolie Bachmutu.

Podľa Peskova sa operácia v Belgorodskej oblasti snaží minimalizovať politický dopad straty mesta v Ukrajine, aktuality.sk

 X X X

 Hlina ide do Sasky: Naša odroda karpatského konzervativizmu je desivá

Zo 150. miesta kandidátky Sulíkovej Sasky ide do volieb bývalý spolupracovník Igora Matoviča a expredseda KDH Alojz Hlina. Prečo si ako známy konzervatívec vybral práve liberálov? Je pripravený na špinavý predvolebný boj, ktorý nás čaká?

Alojz Hlina: Známy konzervatívec ide do volieb zo 150. miesta kandidátky Sasky.

Do parlamentu sa po prvý raz dostal v roku 2010 na kandidátke OĽaNO. Po krátkom road tripe po rómskych osadách, ktorý absolvoval s Igorom Matovičom v jednej dodávke, však už nechcel mať so šéfom obyčajných ľudí nič spoločné. Na dlho z parlamentu odišiel, no teraz chce zabojovať znovu. Hoci je známy svojím konzervatívnym postojom, kandidovať bude zo 150. miesta za Sasku.

X X X

Saska bola už dvakrát aktérom pri páde vlády, bavili ste sa o tom so Sulíkom? Ako to vnímate?

Politika je v tomto nespravodlivá. Vytvára obrazy, ktoré majú ďaleko od reality. Nestotožňujem sa s tým, že by povaľovali vlády. Ľudia si takto chcú život zjednodušiť. Ak viete, že je niečo zlé, tak sa snažíte to napraviť. Saska chcela vziať Matovičovi exekutívnu moc, lebo si myslel, že štátny rozpočet je jeho a že je určený na to, aby si mohol vytvárať príbehy a legendy o sebe. Bolo to naopak zodpovedné, hrozilo, že nás Matovič pochová. Žiaľ podržtašky okolo neho ho držali a vláda sa zrútila. Ale nemusela sa. Mal odísť Matovič, mali mu vziať štátny rozpočet a bol by pokoj.

Zo slova liberál sa stala v ostatnom čase v niektorých veľmi konzervatívnych kruhoch nadávka. Nemáte obavy, že na vás teraz budú títo ľudia útočiť?

To útočili aj predtým, už v KDH som bol za liberála. Áno, stalo sa to niekde nadávkou, pritom ide o hlboké nepochopenie veci. Aj s touto kandidatúrou bude niekde bubnovačka, že vidíte, Hlina je liberál.

Ako vnímate slovo liberál?

Týmito mentálnymi blokmi netrpím. Liberálna demokracia je to, čo funguje. Jednu dcéru mám veľkú liberálku a druhú tiež. Aj konzervatívec musí vedieť komunikovať s liberálmi. Komunikácia je základom.

V západnej Európe sú katolícke štáty, ako Španielsko či Portugalsko, ktoré majú uzákonené manželstvá gejov a lesieb, dekriminalizované drogy. Predpokladám, že aj v rámci konzervativizmu sa dokáže človek v nejakom priestore hýbať a nemusí prestať byť konzervatívec…/agentury/

X X X

Titanom ruského obchodu došla trpezlivosť. Prišli s novou požiadavkou

 Ruská ekonomika sa vďaka západným sankciám dostáva pod čoraz výraznejší tlak. Ruské obchodné združenie preto tlačí na tamojší rezort práce, aby zvážil prechod na dlhší pracovný týždeň.

 Obchodní titani teraz upozorňujú na škody, ktoré na ekonomike napáchali západné sankcie. Tie sú v platnosti už od roku 2014, kedy ruské jednotky anektovali ukrajinský Krym. Teraz volajú po šesťdňovom pracovnom týždni, aby sa s dopadmi sankcií mohli jednoduchšie vyrovnať, informuje o tom americký spravodajský web Politico.

 „Náš finančný a ekonomický systém stále potrebuje ďalšie investície,“ píše podnikateľský klub Avanti v liste, ktorý bol adresovaný ruskému ministrovi práce Antonovi Kotjakovovi. Skupina Avanti má pritom v Rusku výrazný vplyv, v jej radoch sa totiž okrem ľudí z podnikateľského sektora nachádzajú aj poslanci Štátnej dumy.

Politico v tejto súvislosti rovnako pripomína, že Európska únia aktuálne rokuje o 11. kole sankcií namierených voči Rusku. Novy balík by mohol zahŕňať aj opatrenia, ktoré budú zamerané na krajiny pokračujúce v obchodovaní s Moskvou./agentury/

X X X

Peniaze alebo právo na život? Editka liek dostala, no súd rozhodol v jej neprospech. Prípad postupuje na Ústavný súd

Peňazí na lieky na výnimky je málo. Hoci sa len začal druhý štvrťrok, už teraz sú možnosti zdravotných poisťovní preplácať modernú liečbu takmer vyčerpané. No ani nedostatok financií nebol skutočným dôvodom, prečo sa štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) rozhodla neuhradiť liek pre dvojročnú Editku Rischerovú, ktorá trpí ochorením spinálna svalová atrofia SMA 2. Dôvodom bolo to, že zdravotný stav žalobkyne podľa poisťovne nezodpovedá registračným štúdiám, a že nebola preukázaná bezpečnosť a účinnosť lieku v štádiu ochorenia, aké má žalobkyňa.

 Otázka diskriminácie pacienta však zostáva otvorená no rodina malej Editky liek zatiaľ nebude musieť uhradiť z vlastného. Prípad Editky najskôr v marci uspel na Okresnom súde Bratislava V., ktorý bezodkladne nariadil štátnej poisťovni dvojmiliónový liek Zolgensma uhradiť. VšZP za liek zaplatila, Národný ústav detských chorôb sa v marci tešil, že pacientke lekári liek podali, no voči rozhodnutiu súdu sa zdravotná poisťovňa odvolala a napokon uspela na krajskom súde.

„Krajský súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa a návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, čím potvrdil, že neboli splnené podmienky na jeho nariadenie, a teda na úhradu lieku. VšZP prehodnocuje ďalšie kroky,“ uviedla hovorkyňa Eva Peterová.

 Spinálna svalová atrofia

Spinálna svalová atrofia (SMA – Spinal muscular atrophy) je vrodené ochorenie, pri ktorom dôjde k postupnému ubúdaniu svalstva, a teda schopnosti sa pohybovať.

SMA I. typu, akútna infantilná forma (taktiež choroba Werdniga a Hoffmanna I), bola pomenovaná podľa G. Werdniga a J. Hoffmanna, ktorí chorobu ako prví popísali. Tá sa prejavuje v priebehu prvých 4 – 6 mesiacov veku. Deti trpiace SMA I. typu obyčajne neprežijú 2 roky života.

Liečba tejto choroby ešte neexistuje, do istej miery možno ovplyvňovať jej príznaky. Ťažkosti niektorých pacientov môže zlepšiť podporná pľúcna ventilácia.

Ľudské práva nad fiškálne záujmy

Kolečko po súdoch sa však týmto rozhodnutím nekončí. Rodičia maloletej Editky, ktorej VšZP uhradila liek Zolgensma na základe súdneho rozhodnutia, sa obrátia so sťažnosťou na Ústavný súd.

Dvojročnú pacientku zastupuje právnička Slovenského národného strediska pre ľudské práva Zuzana Vlčeková. Tvrdí, že Editke vznikol nárok na úhradu lieku preto, lebo poisťovňa je povinná dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania. Štátna zdravotná poisťovňa liek Zolgensma v tomto roku uhradila ešte dvom poistencom. Poukázala na to, že hneď po narodení im vďaka pilotnému novorodeneckému skríningu potvrdili SMA 1. typu, no Editke ho zamietli.

 Pacientke mal byť podaný liek do dvoch mesiacov, odkedy sa rodina obrátila na súd. Zolgensma musí byť podaný do druhého roku života, preto podľa právničky Vlčekovej použili neodkladné opatrenie.

Tvrdí, že poisťovňa využila fakt, že súdy sa tejto problematike nevenujú. Do prípadu sa zapojili aj súkromné poisťovne, ktoré odkazovali na to, že ak krajský súd potvrdí rozhodnutie, že liek mal byť uhradený, povedie to k zrúteniu zdravotného systému. Dôvodom podľa nich malo byť to, že aj ostatní pacienti sa budú dožadovať úhrady liekov. „Tu však ide o špecifickú situáciu a to, že či došlo k diskriminácii treba vyhodnocovať v každom jednom prípade. Teraz to neznamená, že keď poisťovňa niekomu uhradí liek, tak ho musí uhradiť všetkým. Treba skúmať dôvod, prečo ho zamietla,“ zdôraznila právnička.

„Rodina nateraz nebude musieť liek uhradiť zo svojho. Ak by poisťovňa zamietla úhradu lieku s tým, že naň nemá, tak to je v poriadku. To nie je zakázaný diskriminačný dôvod, to je objektívna skutočnosť. No v prípade Editky ho zamietla z dôvodu, že pri jej diagnóze a štádiu ochorenia nebola preukázaná bezpečnosť a účinnosť lieku,“ podotkla. Vlčeková však zdôraznila, že zdravotná poisťovňa nie je oprávnená tieto skutočnosti posudzovať. „To spravila Európska lieková agentúra a oni povedali, že liek je bezpečný a účinný,“ ozrejmila. Poisťovňa išla nad rámec kompetencií ktoré jej zveruje zákon.

„Odmietli uhradiť liek z dôvodu zdravotného postihnutia a to je zakázaný diskriminačný dôvod. Bola indikovaná na podanie lieku rovnako, ako ostatné poistenky,“ spresnila.

Skonštatovala, že o liečbe rozhoduje lekár a nie poisťovňa. „Lekár je zodpovedný za liečbu, pozná zdravotný stav, pozná lieky a vie kedy má ktorý zvoliť,“ podotkla.

 Ak bude poisťovňa žiadať dva milióny eur od dvojročnej pacientky, hrozí jej reputačné riziko

Odborník na medicínske právo Ivan Humeník, partner z advokátskej kancelárii h&h PARTNERS podotkol, že už v rámci prvostupňového rozhodnutia o vydaní neodkladného opatrenia Okresný súd v druhom výroku uznesenia uviedol, že „súd poučuje žalovaného, teda poisťovňu, že si môže podať proti žalobkyni žalobu o náhradu inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.“.

Z hľadiska procesného postavenia jednotlivých aktérov v tomto konaní, je žalobkyňou samotná pacientka, ktorá je s ohľadom na svoj vek zastúpená svojimi rodičmi. Preto si Humeník myslí, že ak by zdravotná poisťovňa vzhľadom na zrušujúceho rozhodnutie Krajského súdu chcela toto svoje právo využiť, tak by podľa jeho názoru mala svoj nárok uplatňovať priamo voči pacientke.

„Nemyslím si, že by vymáhanie dvoch miliónov eur od maloletej pacientky, minimálne z reputačného hľadiska pre poisťovňu, bola dobrá cesta a to bez ohľadu na to, ako sa tieto konania skončia,“ ozrejmil Humeník.

Uvedomuje si však, že komplikáciu predstavuje povaha poskytnutých prostriedkov, pretože tie sú verejnými zdrojmi s ktorými musí zdravotná poisťovňa hospodáriť v súlade s právnymi predpismi a v disponovaní s nimi nemá úplne voľné ruky.

Osobne vníma tento prípad ako modelovú situáciu, z ktorej by sme si všetci mali vziať poučenie. Vo vzťahu k poisťovniam by odporúčal, aby nepodcenili prípravu spravodlivých a etických pravidiel rozhodovania o žiadostiach a odpovede ošetrujúcim lekárom na ich žiadosti nedávali ako cez kopirák. „Na tomto mieste vyjadrujem obavu, že dôveru, ktorú zákonodarca vložil do rúk poisťovní nie sú schopné naplniť. Samoregulácia v takýchto komplikovaných témach zlyháva aj v krajinách, ktoré majú ďaleko viac kultivované prostredie ako je tomu na Slovensku. V zákone je uvedené, že poisťovňa rozhodne o žiadosti do 15 dní, no plynutie tejto lehoty je závislé na tom, že je žiadosť kompletná a obsahuje všetky náležitosti a prílohy v zmysle pravidiel zverejnených poisťovňou,“ ozrejmil.

Teoreticky je podľa neho možné, že poisťovne prijmú tak prísne a komplikované pravidlá, že prakticky nebude v silách lekára skompletizovať žiadosť do podoby požadovanej poisťovňou. „Jednu z takýchto bariér je vidno napr. v pravidlách poisťovne Dôvera, ktorá od lekára požaduje, aby predložil doklad o tom, že liek je z verejných zdrojov uhrádzaný minimálne v piatich štátoch EÚ,“ spresnil.

Podľa Slovenského národného strediska pre ľudské práva rodina rešpektuje a váži si právny názor krajského súdu, ktorý vyhovel odvolaniu zdravotnej poisťovne. „Domnievajú sa však, že ním mohlo byť porušené základné právo ich dcéry na súdnu ochranu a na spravodlivý súdny proces,“ ozrejmilo.

Krajský súd rozhodnutie okresného súdu zmenil a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia o úhrade lieku zamietol z dôvodu, že podľa neho žalobkyňa na ochranu svojich práv nezvolila vhodný procesný prostriedok. „Súd sa však nevysporiadal s otázkou, aký iný prostriedok mala žalobkyňa k dispozícii, ak sa chcela domáhať účinnej súdnej ochrany,“ zdôraznili.

Okresný súd, ktorý liečbu nariadil, sa opieral o argumenty, že v minulosti už štátna poisťovňa rovnaký liek preplatila iným pacientom a v prípade Editky videl diskrimináciu.

Podľa súdu bol na jednej strane záujem štátu a jeho zdravotnej poisťovne na udržateľnosti systému verejného zdravotného poistenia, pretože zdroje v ňom nie sú nekonečné. Na druhej strane stálo právo na život a ochranu zdravia. Prvostupňový súd rozhodol, že vzhľadom na výnimočnosť prípadu, „právo na život vystúpilo do popredia nad fiškálne záujmy spoločnosti ako takej“.

Slovenské národné stredisko pre ľudské práva však upozornilo, že krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia prekročil meritum sporu.

 „Príkladom je zaoberanie sa financovaním systému verejného zdravotného poistenia. Zdravotná poisťovňa však nezamietla úhradu lieku z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov. Dôvodom bolo to, že zdravotný stav žalobkyne podľa nej nezodpovedá registračným štúdiám, a že nebola preukázaná bezpečnosť a účinnosť lieku v štádiu ochorenia, aké má žalobkyňa. Súd sa mal zaoberať výhradne týmto dôvodom. Napokon, skutočnosť, že vo veci úhrady lieku pre Editku nejde o peniaze, samotná zdravotná poisťovňa opakovane verejne deklarovala,“ dodalo stredisko pre ľudské práva.

Mediálny tlak

VšZP neeviduje žiadne iné neodkladné opatrenia na úhradu nekategorizovaného lieku. Verí, že rozhodnutie súdu prispeje k tomu, aby sa lieky na výnimku schvaľovali výlučne podľa podmienok, ktoré zdravotné poisťovne musia dodržiavať, nie pod mediálnym a verejným tlakom.

„Možnosti zdravotných poisťovní sú však výrazne obmedzené rozpočtom a stanovenými limitmi na nekategorizované lieky, čo by mal rezort zdravotníctva bezodkladne zmeniť, a to cestou kategorizácie alebo vytvorením samostatného fondu, z ktorého zdravotné poisťovne budú môcť čerpať na výnimky, kým nevstúpia do kategorizácie,“ doplnila Ivana Štefúnová z oddelenia komunikácie VšZP.

Štátna zdravotná poisťovňa liek Zolgensma v tomto roku uhradila ešte dvom poistencom. Poukázala na to, že hneď po narodení im vďaka pilotnému novorodeneckému skríningu potvrdili SMA 1. typu.

 „VšZP žiadostiam o tento liek vyhovela, keďže na základe medicínskych dôkazov najlepšie výsledky liečby je možné dosiahnuť u pacientov so SMA 1. typu, keď im je liek podaný do 42. dňa od narodenia,“ podotkla Štefúnová.

VšZP deklarovala, že podporuje iniciatívu rezortu zdravotníctva, aby bol skríning na diagnostiku SMA bežnou súčasťou novorodeneckého skríningu hradeného z verejného zdravotného poistenia.

„Zároveň je toho názoru, že ak sa liečba určitým liekom stáva štandardnou a jedinou terapeutickou alternatívou, liek by mal byť kategorizovaný a dostupný pre každého pacienta, ktorý spĺňa indikačné kritériá,“ dodala.

Zdravotné poisťovne preplácanie liekov na výnimku finančne zaťažuje a počet žiadostí z roka na rok rastie. „V roku 2022 počet žiadostí opäť narástol na 14 545, z toho 13 331 bolo schválených,“ konštatovala Štefúnová.

V roku 2019 VšZP zaplatila za lieky na výnimku viac ako 31,6 milióna eur, v roku 2020 to bolo viac ako 30,7 milióna eur. V roku 2021 úhrada nekategorizovaných liekov dosiahla vyše 42,8 milióna eur. V roku 2022 VšZP uhradila za lieky na výnimku 59,4 milióna eur./agentury/

X X X

 Ukrajinské letiská nie sú pripravené na americké F-16-tky. Sú však najvhodnejšie

Amerika po mesiacoch váhania pomôže s výcvikom ukrajinských pilotov a rovnako dovolí iným štátom, aby Ukrajine poskytli stíhačky americkej výroby. Viac k téme povie vojenský expert Richard Stojar z Centra bezpečnostných a vojensko-strategických štúdii na Univerzite obrany v Brne. Pozrieme sa aj na to, ako stíhačky pomôžu Ukrajincom v boji.

 Určite sa prelomilo tabu alebo prekročila červená línia, ktorú Rusko považovalo za prestup k eskalácii. „Je to silný odkaz pre Ukrajinu, ale aj pre ruského protivníka, že podpora Západu nie je znížená. Domnievam sa, že k žiadnej zásadnej reakcii zo strany Ruska nedôjde,“ hovorí v podcaste Richard Stojar.

Konštatuje tiež, že existuje veľa argumentov, prečo sú F-16-tky najvhodnejší typ pre Ukrajinu. „Sú najrozšírenejšie na svete a preto je aj dostatok náhradných dielov, munície,“ približuje Stojar.

Podľa neho sa môžu ukrajinskí piloti naučiť za štyri mesiace pracovať so západnými stíhačkami. Skôr za otázne považuje, či Ukrajina stihne za pár mesiacov pripraviť pre stíhačky podmienky. „Americké stroje potrebujú kvalitnejšie podmienky a kvalitné letecké plochy. Ide o celý logistický reťazec – základne odkiaľ by štartovali,“ približuje s tým, že ich efektívne využitie je podmienené dobrou infraštruktúrou.

Volodymyr Zelenskyj minulý týždeň precestoval viaceré európske mestá a stretol sa aj na summite krajín G7 s Joe Bidenom a ďalšími lídrami. Čo si okrem stíhačiek odnáša domov? Odpovie analytik Pavel Havlíček. Podľa experta to bol veľmi úspešný týždeň pre Ukrajinu a samotného Zelenského, aktuality.sk

X X X

Soros, to je dnešný Cimrman. Bludy na úrovni Protokolov sionských mudrcov, tvrdí minister Šimko

Je normálne, že medzi zložkami bezpečnostného aparátu existuje napätie. Ide o to, aby to napätie bolo v istej rovnováhe tak, aby sa z toho nestal likvidačný zápas. Hovorí na margo údajnej „vojny policajtov”, nový minister vnútra Ivan Šimko. Otázky o personálnych zmenách považuje dnes za predčasné, policajného prezidenta ale považuje za človeka na správnom mieste. Naopak, možnosť výmeny šéfa SIS si Ivan Šimko necháva otvorenú.

 Zabezpečenie férového, transparentného a zákonného priebehu predčasných parlamentných volieb. To je zrejme najkľúčovejšia misia nového ministra vnútra úradníckej vlády Ivana Šimka. Hoci patrí medzi spoluzakladateľov KDH i SDKÚ a bol už viackrát za tieto strany aj ministrom, v tejto novej pozícii deklaruje nestrannosť a k straníckej politike sa vyjadrovať odmieta. Nového šéfa rezortu vnútra však okrem predčasných volieb čaká aj téma boja s hybridnými hrozbami, no najmä upokojenie situácie v bezpečnostných zložkách pri údajnej „vojne policajtov”.

Aké teda budú prvé kroky nového šéfa rezortu vnútra, siahne k zásadným personálnym zmenám a je možné, že podporí výmenu v kresle šéfa tajnej služby SIS? No a nedesí Ivana Šimka stav našich bezpečnostných zložiek, ktoré sa zmietajú vo vzájomných sporoch a obvineniach z kriminálnej činnosti a prečo mu pri tejto téme napadla paralela s nacizmom?

Počúvate Ráno Nahlas, tentoraz s novým ministrom vnútra Ivanom Šimkom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský a Annamária Dőmeová, aktuality.sk

X X X

Kde zlyhal expremiér Heger, tam chce bodovať Mikuláš Dzurinda. Podarí sa mu spojiť pravicu?

Spájanie do predčasných volieb, ktoré inicioval Eduard Heger s Demokratmi, nakoniec nevyšlo. Kým on hovorí o férovej ponuke, strany ju za až tak férovú nepovažujú. Zachrániť ich môže Mikuláš Dzurinda, ktorý strany pozýva na neformálnu „kávu”.

Cez víkend bývalý premiér Eduard Heger opäť čelil neúspechu. V nedeľu ho po spoločnom stretnutí odmietol Mikuláš Dzurinda aj Maďarské fórum Zsolta Simona. Hegerov cieľ vytvoriť jednotnú kandidátku s malými pravicovými stranami tak zrejme definitívne skrachoval.

No uvoľnený priestor neostáva prázdny. Snaží sa ho zaplniť bývalý dvojnásobný premiér Mikuláš Dzurinda, ktorému sa už jedno spájanie nepodarilo. Napriek tomu minulý týždeň, len pár dní po ustanovujúcom sneme jeho strany Modrí – Európske Slovensko, vzal na svoju kandidátku ľudí z Mosta-Hídu, ktorí nedávno opustila stranu Aliancia. Podľa našich informácií mal byť tiež jedným z iniciátorov víkendového stretnutia, ktoré viedol Eduard Heger.

 Dzurinda sa stretol so Simonom

„Nechcem mať veľmi silné vyhlásenia, ale bol som to ja, kto v stredu zatelefonoval pánovi Hegerovi aj pánovi Simonovi. Potichu, bez toho, aby som to trúbil do médií. Moja myseľ pracuje a nepochybne bude zaneprázdnená,“ odpovedal Dzurinda na našu otázku, či si vie predstaviť, že by bol on ten, kto pospája malé mimoparlamentné strany pod seba.

Ešte vo štvrtok sa stretol s predsedom Maďarského fóra Zsoltom Simonom a v piatok s Eduardom Hegerom. Spoločnú „kávu“ potvrdil dnes na tlačovej besede aj Simon. Spojenie s dzurindovcami ale podľa neho v súčasnosti aktuálne nie je.

„Dali sme im ponuku, že sme otvorení, aby prišli na našu kandidátku,“ skonštatoval. Táto alternatíva nie je podľa šéfa Maďarského fóra zatiaľ pre Modrých prijateľná. Vo vnútri Modrých by sa však podľa našich informácií nebránili možnosti, že by sa zas Maďarské fórum pridalo k nim.

Dôvodom, prečo môže byť spojenie problém, môžu byť aj staré spory medzi Simonom a predstaviteľmi Mostu-Híd. V roku 2016 opustil Simon Most-Híd pre vstup do koalície so Smerom a sa stal jedným z najväčších kritikov strany. Dnes zároveň povedal, že ho prekvapilo, že jeho bývalí kolegovia išli hľadať miesta u Dzurindu.

Macko: Odmietli sme byť komparzom v chaose

Včerajšie Hegerove rokovania o spájaní vraj skrachovali na návrhu zmeniť názov strany Demokrati tak, aby zahŕňala mená všetkých subjektov, ktoré by sa na kandidátke spojili. „Porozumel som tomu tak, že chcel zmeniť názov politickej strany Demokrati tak, aby tam boli aj ostatné naše politické subjekty. Ale jedným dychom pán Heger dodal, že nevedia garantovať, že sa táto operácia podarí, pretože je neskorý dátum,“ povedal pre Aktuality.sk Dzurinda.

Túto verziu potvrdil aj predseda ODS Pavel Macko, ktorého strana pôjde do volieb spoločne so Simonovým Maďarským fórom.

Predseda parlamentu Boris Kollár pravdepodobne tento týždeň vyhlási voľby, po čom si už strany svoj názov meniť nemôžu.

Hegera kritizoval po stretnutí aj Dzurinda. Nepáči sa mu, že o stretnutí informoval verejne. „Keď chcete dosiahnuť výsledok, tak to treba robiť metódami, ktoré tomu napomáhajú a nevyvolávajú mediálne prestrelky. Počúvam, že Demokrati hovoria, že sme egoisti alebo sebci. Pritom nám dajú ponuku, ktorá je absolútne nereálna,“ uviedol Dzurinda.

Demokrati a férová ponuka

Strana Demokrati zverejnila včera večer stanovisko, v ktorom informovala, že dali „férovú ponuku na spoločný postup a ostatné strany ju odmietli a chcú ísť samostatne“.

Demokrati k rokovaciemu stolu prišli s ponukou pomerného rozdelenia kandidátky a nákladov na kampaň na základe preferencií za posledné mesiace. „Napriek tomu, že spomedzi menovaných sme preferenčne najsilnejšia strana, boli sme ochotní rokovať aj o pozícií lídra kandidátky. Nikomu z nás totiž nejde o seba, ale o to, aby sme zabránili prepadu demokratických hlasov a návratu vlády chaosu, Smeru a oligarchie,“ pokračovali.

Simon s Mackom však ponuku Hegera nepovažujú za až takú „férovú“. „Kým u hegerovcov preferencie klesajú, u nás stúpajú,” hovorí Simon z Maďarského fóra. Možnosť, že by sa do parlamentu nedostali, si nepripúšťajú.

Naď: Dzurinda aj Simon majú v prieskume pod jedno percento

Inak to ale vidí podpredseda Demokratov a poslanec Jaroslav Naď, podľa ktorého vyhralo počas nedeľňajších rokovaní ego predstaviteľov malých strán.

Reakcia Eduarda Hegera a Demokratov na neúspešné rokovania:

„Keď sú presvedčení o tom, že dostanú podporu od voličov, tak im to brať nebudem. Ale včera sme povedali najaktuálnejšie čísla, ktoré sme dostali od prestížnej agentúry. Tie dáta hovoria v prípade Mikuláša Dzurindu o 0,6 a v prípade Maďarského fóra o 0,7 percentách. Preto sme si mysleli, že spoločný postup bude lepší,“ povedal dnes na tlačovej besede strany Demokrati k neúspešným rokovaniam.

Eduard Heger na nej povedal, že stretnutie s Modrými a Maďarským fórom sa uskutočnilo až túto nedeľu preto, lebo čakali na vyjadrenie Mikuláša Dzurindu. „Niekoľkokrát som avizoval, že mám záujem sa s ním stretnúť a rokovať. Viacmenej bol jeho odkaz, že mám počkať na to, keď sa ozve,“ opisoval bývalý premiér. Demokrati doplnili, že ukončili aktívnu snahu o spájanie sa a idú robiť politickú kampaň, aktuality.sk

X X X

Saska predstavila 30 kandidátov, potvrdila Hlinu na 150. mieste

 Strana Saska predstavila prvých 30 miest na kandidátnej listine do septembrových predčasných parlamentných volieb. Zároveň potvrdila, že na 150. mieste je Alojz Hlina, ktorý predtým pôsobil vo viacerých politických stranách. Na pondelkovej tlačovej konferencii o tom informoval predseda strany Richard Sulík.

 „Ponúkame našich najlepších ľudí – osvedčených, skúsených odborníkov, hodnotovo ukotvených, čestných a úspešných,“ povedal. Na predných pozíciách kandidátky sú podľa jeho slov tímlídri či experti.

Saska do septembrových parlamentných volieb povedie Sulík. Druhým na kandidátnej listine je Branislav Gröhling, treťou Jana Bittó Cigániková a štvrtou Mária Kolíková. Piate miesto obsadila Vladimíra Marcinková a šieste Marián Viskupič. Siedme miesto patrí Jurajovi Krúpovi, ôsme Jurajovi Drobovi a deviate zase Karlovi Galekovi. Prvú desiatku uzatvára Ján Oravec.

V prvej dvadsiatke sú aj Peter Cmorej, Jarmila Halgašová, Anna Zemanová, René Parák, Ondrej Dostál, Vladimír Ledecký, Ladislav Matejka, Ján Rudolf, Roman Foltin a Radovan Kazda. Na 21. až 30. priečke sa predstavia Ivan Bilohuščin, Alojz Baránik, Miroslav Žiak, Ivan Husár, Ľudovít Paulis, Radovan Sloboda, Jozef Kanuščák, Michal Uherčík, Peter Čech a Ladislav Kuna.

Prečo sa známy konzervatívec Hlina rozhodol pre liberálnu Sasku?

Sulík tiež potvrdil, že Hlina je na 150. mieste kandidátnej listiny. „Na našu kandidátku prináša okrem svojich skúseností aj srdce, ktoré vždy patrilo slabším alebo tým, ku ktorým život nebol spravodlivý,“ skonštatoval Sulík. Ocenil aj Hlinove ekonomické názory./agentury/

X X X

Prezidentské voľby v Turecku: Neúspešný Sinan Ogan podporil Recepa Tayyipa Erdogana

Práve Oganova podpora môže byť pre Erdogana kľúčom k víťazstvu v druhom kole hlasovania v nedeľu 28. mája.

Neúspešný kandidát na tureckého prezidenta Sinan Ogan v pondelok pred druhým kolom prezidentských volieb oficiálne podporil súčasného prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana. TASR správu prevzala z agentúry AP.

Ogan (55) je bývalý vysokoškolský pedagóg. Vo voľbách ho podporovala protimigrantská nacionalistická Aliancia predkov (ATA) a v prvom kole prezidentských volieb získal hlasy 5,17 percenta voličov.

Nečakané stretnutie v Istanbule

V prvom kole volieb 14. mája ani jedenu z kandidátov nezískal nadpolovičnú väčšinu hlasov potrebnú na víťazstvo – Erdogana podporilo 49,5 percenta voličov, zatiaľ čo jeho protikandidát Kemal Kiličdaroglu získal 44,9 percenta hlasov.

Ako konštatuje agentúra AP, vzhľadom na rozdiel v počte hlasov medzi Erdoganom a Kiličdarogluom môže byť práve Oganova podpora kľúčom k víťazstvu v druhom kole hlasovania v nedeľu 28. mája.

Ogan vyjadril podporu súčasnému tureckému prezidentovi po tom, ako sa s ním v piatok neočakávane stretol v Istanbule. Po hodinovom stretnutí ani jeden z nich neposkytol žiadne vyhlásenie.

Ogan bola alternatívou pre voličov, ktorí nesúhlasia s Erdoganovou politikou, ale nechcú podporiť Kiličdarogluho. Podľa analytikov však jeho podpora pre súčasného prezidenta neznamená, že mu jeho podporovatelia dajú vo voľbách hlas – niektorí môžu podporiť Kiličdaroglua a ďalší zas nemusia ísť voliť.

Aliancia ATA, ktorá Ogana vo voľbách podporovala, zatiaľ neoznámila, ktorého z kandidátov v druhom kole volieb podporuje., aktuality.sk

X X X

Nemecko zaťahuje ručnú brzdu. Chce zabrániť odlivu priemyslu do zahraničia

Nemecko plánuje vyčleniť na každý rok približne 4 miliardy eur na dotovanie cien elektriny pre energeticky náročné priemyselné odvetvia, aby podporilo prechod priemyslu od fosílnych palív a odradilo firmy od sťahovania sa do zahraničia. TASR o tom informuje na základe správy Reuters.

Vláda v Berlíne minulý rok zaviedla cenové stropy na elektrinu a plyn, aby chránila priemysel a domácnosti pred rastúcimi cenami energií po vypuknutí vojny na Ukrajine. Firmy v Nemecku však tvrdia, že ceny elektriny sú stále príliš vysoké.

„Chceme, aby priemysel zostal doma, v Nemecku, a mal perspektívu transformácie. Na to je určená priemyselná cena elektrickej energie,“ uviedol v pondelok na tlačovej konferencii minister hospodárstva Robert Habeck.

 Vláda rokuje o podrobnostiach dotácií, proti ktorým je ministerstvo financií. Podľa Habecka by dotácie mohli obmedziť ceny elektriny na 6 centov za kilowatthodinu (kWh), čo by pokrylo 80 % spotreby firiem v priemysle.

„Táto cena bude vypočítaná na základe priemernej burzovej ceny elektriny,“ povedal Habeck s tým, že to bude motivovať spoločnosti hľadať na trhu lacnejšie energie z obnoviteľných zdrojov.

Dotácie by mali stáť približne 25 až 30 miliárd eur a mali by sa postupne zrušiť do roku 2030. Financovať by sa mali prostredníctvom fondu na stabilizáciu hospodárstva (ESF), ktorý bol pôvodne vytvorený v roku 2020 na záchranu leteckej spoločnosti Lufthansa počas pandémie ochorenia COVID-19.

Začiatkom tohto mesiaca nemecké ministerstvo financií vystúpilo proti dotačným plánom ministerstva hospodárstva, keďže to rozpočet neumožňuje a existujúce prostriedky nie je možné presmerovať.

Z navrhovanej podpory budú podľa Habecka ťažiť malé a stredné firmy v energeticky náročných odvetviach, ako je kovopriemysel a chemický sektor.

„Ak nezaplatíme túto cenu, možno už nebudeme mať priemyselné odvetvia v týchto energeticky náročných oblastiach a to by bola strata,“ dodal Habeck./agentury/

X X X

Šéf známej siete reštaurácií platil úplatky trom vplyvným ľuďom. Keď jedného zadržali policajti, štafetu prebral ďalší

Šéf siete gastroprevádzok Medusa Group podľa policajtov platil úplatky za pokoj od daniarov ako na bežiacom páse. Najprv ich posielal šéfovi boja proti daňovým podvodom, potom dvojke vo vedení finančnej správy a napokon ….

Vo februári 2017 nabehli colníci do prevádzok siete reštaurácií Medusa Group a pobrali registračné pokladnice. Správa doplnená o fotografie sa objavila vo všetkých veľkých médiách. Vtedajší kľúčový muž skupiny Peter Štecko z toho nebol vôbec nadšený. A tu niekde sa začína príbeh, ktorý sa skončil policajnou akciou Pilát a obvinením z korupcie troch kedysi mocných mužov z finančnej správy: Ladislava Hannikera, Daniela Čecha a Milana Guťana.

Po záťahu colníkov na reštaurácie Štecko podľa informácií Aktuality.sk kontaktoval podnikateľa Michala Suchobu. Ten je známy priateľstvom s vtedajším prezidentom daniarov Františkom Imreczem. Suchobu sa údajne priamo spýtal, prečo sa akcia robila takým demonštratívnym a teatrálnym spôsobom, keď boli podniky plné zákazníkov. Suchoba sa obrátil na svoje kontakty u daniarov.

Podľa vyšetrovateľa sa v tejto fáze objavil na scéne Ladislav Hanniker, ktorý bol vtedy u daniarov šéfom sekcie boja proti podvodom. Prostredníctvom Suchobu poslal Šteckovi odkaz, že ak nechce, aby sa podobné problémy opakovali, mal by platiť mesačný paušál vo výške 7500 eur. Štecko podľa svojej výpovede zo strachu o krach biznisu aj o seba a svoju rodinu s platením paušálu súhlasil. Peniaze podľa vlastných slov odovzdával približne dva roky – každý mesiac ich dával v obálke Suchobovi, ktorý ich mal zakaždým doručiť Hannikerovi. Vždy v lete a na konci roka mal Štecko pridávať aj „dovolenkovné“ a „vianočné“ peniaze. V prvotnej fáze tak dovedna vyplatil 210-tisíc eur.

Suchoba aj Štecko, ktorí policajtom opísali fungovanie úplatkov, majú v tomto prípade podmienečne odložené obvinenie.

Potom nastrčil dlaň druhý

Vyplácanie Hannikera cez obálky podľa vyšetrovateľa fungovalo do konca októbra 2019 – Hanniker si mal takto prilepšiť o 210-tisíc eur. Potom Štecko s platbami prestal, keďže na Slovensku zaviedli povinné eKasy, ktoré výrazne zúžili priestor na daňové podfuky. Okrem toho štát pre pandémiu koronavírusu zaviedol prvý lockdown, čo na istý čas zastavilo podnikanie v gastrobiznise.

V tom čase sa u Štecka z Medusa Group ohlásil cez Suchobu ďalší obvinený – vysokopostavený člen vedenia daniarov Daniel Čech. Najprv mal Suchobovi v reštaurácii Blue Bear povedať, že by bolo dobré, ak by Štecko v platbách pre colníkov pokračoval. Keď sa Suchoba ohradil, že po zavedení eKasy platby nemajú zmysel, Čech prišiel podľa obvinenia s ďalšou hrozbou: do reštaurácií siete Medusa môže prísť ďalšia kontrola podobná tej z roku 2017, ale tentoraz zameraná na drogy, cigarety a alkohol. Štecko teda súhlasil s novým paušálom, tentoraz vo výške 3500 eur mesačne. Kuriérom bol opäť Suchoba. Polícia je presvedčená, že Daniel Čech takto prijal v roku 2020 len za päť mesiacov 14-tisíc eur, ktoré boli určené pre zatiaľ neidentifikovaných colníkov.

Ako je všeobecne známe, Daniela Čecha v decembri 2020 pri akcii Judáš zadržali policajti z Národnej kriminálnej agentúry a krátko nato Suchoba opustil republiku. Biznisový model však pokračoval ďalej.

Tretí na scéne

Ďalším človekom profitujúcim z tejto schémy mal byť bývalý šéf bratislavských colníkov Milan Guťan, ktorý sa Šteckovi ozval telefonicky po zadržaní Daniela Čecha. Na stretnutí v reštaurácii Blue Bear Šteckovi odporučil pokračovať v platbách. Štecko potom odovzdal Guťanovi dvakrát hotovosť vo výške 5000 eur, tvrdí polícia.

Hannikera, Čecha, Guťana a Jána J. zadržala minulý týždeň polícia počas akcie Pilát. Vyšetrovateľ prvých troch menovaných obvinil, sú stíhaní na slobode. „Trom zo štyroch zadržaných v predmetnej veci bolo vznesené obvinenie a všetci štyria boli 17. mája 2023 prepustení zo zadržania,“ uviedla hovorkyňa generálnej prokuratúry Zuzana Drobová.

Do funkcie ho odporúčal Suchoba

Viackrát spomínaný Ladislav Hanniker sa v roku 2016 dostal do vysokej funkcie šéfa oddelenia boja proti podvodom na finančnej správe aj vďaka tomu, že ho vtedajšiemu šéfovi finančnej správy Imreczemu odporučil jeho kamarát, podnikateľ Michal Suchoba. Ten mal u daniarov zákazky pre svoju IT firmu Allexis. Dnes je za ne obvinený – polícia totiž pre Suchobove utajené zmluvy rozbehla kauzu Mýtnik.

S Hannikerom sa spájajú aj staršie podozrenia, o ktorých už v roku 2020 informovali. Aktuality.sk. Bývalý vysokopostavený príslušník finančnej správy bol totiž prepojený na podnikateľa Petra Benka, po ktorom zostali vo firmách státisícové daňové dlhy. Hanniker sa pritom na finančnú správu vozil v luxusnom mercedese v úprave Brabus, ktorý od Petra Benka kúpila Hannikerova manželka. V roku 2022 Aktuality.sk odhalili, že Hanniker má spoločnú firmu s manželkou Petra Benka, ktorá neúspešne kandidovala na post starostky obce Rovinka.

Čechov Blue Bear

Obvinenie štyroch daniarov vrhá nové svetlo aj na podozrivé biznisy okolo Daniela Čecha – z vyšetrovania totiž vyplýva, že Daniel Čech sa hlási k reštaurácii Blue Bear, ktorá je však oficiálne napísaná na Milana Guťana, bývalého šéfa bratislavských colníkov.

Milan Guťan je aj konateľom CHDU, firmy, ktorá utŕžila viac ako milión eur vďaka zavedeniu eKasy v roku 2019. CHDU v minulosti spojil s Čechom bývalý poslanec Národnej rady Jozef Rajtár. Prihlásenie Čecha k inému biznisu, v ktorom oficiálne figuruje iba Guťan, však tieto podozrenia potvrdzuje.

Štecko a QBSW

Hoci gastropodnikateľ Peter Štecko v tomto prípade figuruje ako podnikateľ, u ktorého sa odohrala teatrálna razia s cieľom získať od neho finančné prostriedky, nejde o jediný prípad, keď Štecko figuroval v podozrivých okolnostiach spoločne s obvineným Michalom Suchobom.

Investigatívne centrum Jána Kuciaka v roku 2021 zmapovalo ekonomické vzťahy Suchobu so Šteckom, ktoré vyplynuli z konverzácie z Threemy medzi Marianom Kočnerom a Norbertom Bödörom. Z firmy Allexis, ktorá daniarom dodávala systémy za desiatky miliónov eur, totiž milióny smerovali do ďalšej firmy blízkej Suchobovi – QBSW. Z QBSW zasa dva milióny odtiekli firmám Petra Štecka zo skupiny Medusa. Peter Štecko pre ICJK poprel, že by platby pre Medusu mali niečo spoločné so zákazkou na finančnej správe. Dodnes však nie je jasné, z akého dôvodu skončili milióny eur z firiem Suchobu v jeho gastrofirmách.

Po zverejnení článku zaslal stanovisko k plateniu úplatkov aj Peter Štecko zo skupiny Medusa. Stanovisko P. Štecka v plnom znení: „„Výpalné“ sme skorumpovaným ľuďom z finančnej správy platili výlučne z obavy opakovanie teatrálnych ozbrojených zásahov v našich podnikoch plných hostí, ktoré nás mimoriadne poškodzovali v očiach zákazníkov aj zamestnancov. Oznámiť sme to nemali kde, keďže sme boli „vypaľovaní“ priamo vedúcimi pracovníkmi silových zložiek. Oznámenie na políciu sme podali pred dvoma rokmi ihneď po tom, ako sa zmenilo jej vedenie. Je smutné, že v 90. rokoch a na prelome tisícročí sme nemohli podnikať bez výpalného mafii a v novom storočí nás „vypaľoval“ štát a jeho skorumpovaní úradníci. Asi je to cena za úspech, ktorý sa v našom regióne neodpúšťa…“, aktuality.sk

X X X

Na hraniciach sa môžete zdržať, polícia bude vykonávať kontroly

Pozemné hranice s Poľskom, Českom, Rakúskom a Maďarskom sa môžu počas dočasného obnovenia kontrol prekračovať iba na vybraných hraničných priechodoch.

Polícia pripomína možné kontroly na vnútorných hraniciach v období od 24. mája do 8. júna. Dôvodom sú nadchádzajúce podujatia na území SR, na ktorých sa očakáva masívna účasť slovenských i zahraničných návštevníkov. Ku kontrolám sa má pristúpiť, len ak to bude situácia vyžadovať. TASR o tom informovala hovorkyňa Prezídia Policajného zboru Denisa Bárdyová.

Cieľom kontrol je podľa polície prijatie nevyhnutných opatrení, súvisiacich so zabezpečením verejného poriadku a bezpečnosti na území SR v tomto období. „Na základe týchto skutočností vláda SR rozhodla, že Slovenská republika bude môcť v prípade potreby zaviesť dočasné kontroly hraníc s Rakúskou republikou, Maďarskom, Českou republikou, Poľskou republikou a na medzinárodných letiskách,“ ozrejmila.

Polícia odporúča cestovať cez hranice s časovou rezervou

Bárdyová upozornila, že pozemné hranice s Poľskom, Českom, Rakúskom a Maďarskom sa môžu počas dočasného obnovenia kontrol prekračovať iba na vybraných hraničných priechodoch. „S výnimkou zložiek integrovaného záchranného systému, osôb vykonávajúcich práce na poľnohospodárskych alebo lesných pozemkoch, poľovníkov a rybárov pri výkone svojej činnosti do 5 km od vnútornej hranice. Vlaková a letecká medzinárodná doprava nebude v tejto súvislosti žiadnym spôsobom obmedzovaná alebo zmenená,“ spresnila.

Pre zrýchlenie procesu hraničnej kontroly polícia odporúča cestujúcim, aby mali pri vstupe na územie SR svoje doklady pripravené na kontrolu a najmä v časoch vyššej hustoty premávky vyrazili na svoju cestu s malým predstihom, aktuality.ak

X X X

Jeff Bezos sa postaví Elonovi Muskovi. Pre NASA skonštruuje mesačný pristávací modul

Aby ho však dostal na Mesiac, musí dokončiť svoju vlastnú megaraketu New Glenn.

Americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) pridelil obrovskú zákazku na postavenie pristávacieho modulu pre let na Mesiac spoločnosti Blue Origin. Stojí za ňou zakladateľ Amazonu, miliardár Jeff Bezos.

Blue Origin skonštruuje pristávací modul s prezývkou Blue Moon (na titulnej fotografii článku vpravo). Za projektom stojí zoskupenie viacerých partnerských spoločností, medzi ktoré patria Lockheed Martin, Draper, Boeing, Astrobotic a Honeybee Robotics. Blue Origin celý projekt vedie.

Súčasťou zákazky s fixnou cenou 3,4 miliardy amerických dolárov (3,14 mld. eur) je aj ďalší stroj, ktorý sa bude pohybovať medzi obežnými dráhami Zeme a Mesiaca. Mal by zabezpečovať prepravu pohonných hmôt.

Ešte pred prvou ostrou misiou plánuje firma Jeffa Bezosa nepilotovaný testovací let na povrch Mesiaca. Následne sa má predstaviť v misii Artemis V, ktorá je momentálne oficiálne plánovaná na rok 2029. Ako však uvádza novinár webu Ars Technica Eric Berger špecializujúci sa na oblasť letov do vesmíru, celkom určite sa uskutoční najskôr v budúcej dekáde.

Kde sa dvaja bijú, NASA víťazí

NASA už jeden obdobný kontrakt udelila. V apríli 2021 ho priklepla spoločnosti SpaceX Bezosovho hlavného konkurenta Elona Muska. Bezos sa bránil súdnou cestou, no neuspel. Upravený variant Muskovej Hviezdnej lode (Starship) tak vráti človeka na Mesiac v rámci misií Artemis III a Artemis IV.

Mať alternatívny spôsob dopravy ľudí na mesačný povrch má pre NASA výhodu najmä pre prípad problémov. Jedna z firiem môže mať technické, potenciálne fatálne problémy, prípadne nemusí prežiť po finančnej stránke. Vesmírnej agentúry tak stále ostane v zálohe plán B.

A hoci NASA bude musieť zaplatiť dva niekoľkomiliardové projekty, stále by ju to malo vyjsť oveľa lacnejšie, než keby pristávací modul vyvíjala sama. Súkromné spoločnosti navyše do projektov investujú aj vlastné finančné prostriedky, taktiež v rádoch miliárd amerických dolárov.

„Ak toto všetko vyjde, NASA a jej medzinárodní partneri robia úžasný obchod. Kombinované náklady na vývoj Hviezdnej lode a Blue Moon sa pravdepodobne priblížia k 20 miliardám dolárov. NASA zaplatí zhruba len tretinu tejto ceny,“ vysvetľuje ekonomické benefity spojenia s komerčným sektorom Eric Berger.

Čaká ich dlhá cesta

Blue Origin však čaká ešte jedna veľká výzva – dostať svoj stroj na obežnú dráhu Mesiaca. Totiž kým SpaceX už testuje svoju Hviezdnu loď, Blue Origin sa zatiaľ nikdy nedostal ani len na orbitu Zeme.

Firma má skúsenosti len so suborbitálnymi letmi malej rakety New Shepard. Na druhú stranu už vďaka nej dokázala zvládnuť technológiu vertikálneho pristávania (kľúčového pre opätovnú využiteľnosť stroja) a rovnako má skúsenosti s pilotovanými letmi komerčných posádok.

To všetko bude dôležité pri dokončovaní super veľkej rakety New Glenn, ktorá sa v najbližších rokoch stane priamym konkurentom Hviezdnej lode.

V akom stave je jej vývoj, však ostáva nateraz otázne. Jeff Bezos totiž razí diametrálne odlišný prístup ako jeho excentrický konkurent Musk. Kým SpaceX je otvorená verejnosti, fanúšikom a pravidelne informuje o stave jej projektov či dokonca detailoch o vývoji a technických rozhodnutiach, z kuchyne Blue Origin sa nedozvedáme takmer nič, aktuality.sk

X X X

Len deväť percent Britov považuje brexit za úspech, ukázal nový prieskum

Prieskum ukázal rozdiely v názoroch na to, čo je dôvodom neúspechu.

Len deväť percent ľudí v Británii sa domnieva, že vystúpenie ich krajiny z Európskej únie bolo doposiaľ úspešné. Vyplýva to z pondelkových výsledkov prieskumu inštitútu YouGov, podľa ktorého brexit považuje za neúspech 62 percent Britov. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.

Respondentov sa minulý týždeň pýtali okrem iného na to, či brexit bol podľa nich doteraz skôr úspechom alebo neúspechom.

Prieskum ukázal rozdiely v názoroch na to, čo je dôvodom neúspechu. Viac ako polovica oslovených (56 percent) sa nazdáva, že brexit bol odsúdený na neúspech už od začiatku. Tretina (33 percent) však uviedla, že mal potenciál. Vlády, ktoré sa odvtedy v Londýne vystriedali, ho však premrhali.

Rozhodnutie o vystúpení Spojeného kráľovstva z EÚ v referende z roku 2016 považuje v súčasnosti za správne len 31 percent Britov. Podľa 56 percent sa krajina rozhodla nesprávne. Z ľudí, ktorí hlasovali za brexit, to medzičasom 22 percent oľutovalo, ukázal tiež prieskum, aktuality.sk

X X X

Nemecko vyčlení 4 miliardy eur na dotáciu cien elektriny v priemysle

Vláda v Berlíne minulý rok zaviedla cenové stropy na elektrinu a plyn. Nemecko plánuje vyčleniť na každý rok približne 4 miliardy eur na dotovanie cien elektriny pre energeticky náročné priemyselné odvetvia, aby podporilo prechod priemyslu od fosílnych palív a odradilo firmy od sťahovania sa do zahraničia. TASR o tom informuje na základe správy Reuters.

Vláda v Berlíne minulý rok zaviedla cenové stropy na elektrinu a plyn, aby chránila priemysel a domácnosti pred rastúcimi cenami energií po vypuknutí vojny na Ukrajine. Firmy v Nemecku však tvrdia, že ceny elektriny sú stále príliš vysoké.

„Chceme, aby priemysel zostal doma, v Nemecku, a mal perspektívu transformácie. Na to je určená priemyselná cena elektrickej energie,“ uviedol v pondelok na tlačovej konferencii minister hospodárstva Robert Habeck.

Vláda rokuje o podrobnostiach dotácií, proti ktorým je ministerstvo financií. Podľa Habecka by dotácie mohli obmedziť ceny elektriny na 6 centov za kilowatthodinu (kWh), čo by pokrylo 80 % spotreby firiem v priemysle.

„Táto cena bude vypočítaná na základe priemernej burzovej ceny elektriny,“ ​​povedal Habeck s tým, že to bude motivovať spoločnosti hľadať na trhu lacnejšie energie z obnoviteľných zdrojov.

Z navrhovanej podpory budú ťažiť malé a stredné firmy

Dotácie by mali stáť približne 25 až 30 miliárd eur a mali by sa postupne zrušiť do roku 2030. Financovať by sa mali prostredníctvom fondu na stabilizáciu hospodárstva (ESF), ktorý bol pôvodne vytvorený v roku 2020 na záchranu leteckej spoločnosti Lufthansa počas pandémie ochorenia COVID-19.

Začiatkom tohto mesiaca nemecké ministerstvo financií vystúpilo proti dotačným plánom ministerstva hospodárstva, keďže to rozpočet neumožňuje a existujúce prostriedky nie je možné presmerovať.

Z navrhovanej podpory budú podľa Habecka ťažiť malé a stredné firmy v energeticky náročných odvetviach, ako je kovopriemysel a chemický sektor.

„Ak nezaplatíme túto cenu, možno už nebudeme mať priemyselné odvetvia v týchto energeticky náročných oblastiach a to by bola strata,“ dodal Habeck., aktuality.sk

X X X

Jablko Ďuriš Nicholsonovej rokuje s Demokratmi: Verím, že sa tento týždeň posunieme

Demokratom na čele s Eduardom Hegerom nevyšli víkendové rokovania s Modrými Mikuláša Dzurindu, Mostom-Híd ani s Maďarským fórom. Ešte stále je však v hre spojenie s Jablkom europoslankyne Lucie Ďuriš Nicholsonovej. Ešte v apríli neboli blízko k žiadnej dohode, líderka Jablka dnes verí, že sa posunú.

  Detaily rokovaní známe nie sú. Tri spomínané strany dostali podľa Hegera „štedrú a férovú“ ponuku, no rozhodli sa ju neprijať. Na spájanie vyzýva dokonca aj líder OĽaNO Igor Matovič.

„My sme aktuálne v rokovaní s Demokratmi. Pevne verím, že sa tento týždeň posunieme,“ uviedla Ďuriš Nicholsonová pre Pravdu. Europoslankyňa pri oznámení o tom, že strana už vyzbierala podpisy, že sa ešte uvidí, či pôjdu do volieb samostatne, alebo sa s niekým spoja.

 Zavážia aj preferencie z prípadného prieskumu. Strana ešte stál nie je oficiálne zaregistrovaná. Líder Demokratov Eduard Heger cez víkend informoval, že rokovania s Modrými, Maďarským fórom a Mostom-Híd nedopadli úspešne.

 Lucia Ďuriš Nicholsonová predstavila hodnotový profil novej politickej strany Jablko, jej programové priority a tváre odborných garantov.

„Demokrati dali férovú ponuku na spoločný postup, ostatné strany ju odmietli a chcú ísť samostatne,“ uviedli Demokrati v stanovisku. Ponúknuť im mal pomerné rozdelenie kandidátky a nákladov na kampaň na základe preferencií za posledné mesiace. „Napriek tomu, že spomedzi menovaných sme preferenčne najsilnejšia strana, boli sme ochotní rokovať aj o pozícií lídra kandidátky,“ dodal Heger.

„Nesmierne nás mrzí, že ostatné strany sa rozhodli ponuku odmietnuť a nateraz ísť vlastnou cestou. Spolupráca sa vynútiť nedá,“ dodala strana s tým, že ak by si to niektorá strana rozmyslela, u Demokratov majú dvere otvorené.

Heger šil podľa Simona horúcou ihlou

Predseda Maďarského fóra Zsolt Simon prirovnal rozhovory s Demokratmi k Hegerovmu vládnutiu. „Snažil sa všetko nechať vyhniť a potom šiť horúcou ihlou,“ povedal na tlačovej besede. Podľa Simona malo ísť o rozhodnutie, na ktoré mali podľa Hegera 37 hodín.

„Nie každý vie byť povolaním lekárom, nie každý vie byť politikom,“ povedal Simon smerom k Hegerovi. „Odmietli sme byť komparzom v chaose,“ povedal o stretnutí Pavel Macko z ODS, ktorá sa s Maďarským fórom spojila. Simon už predtým odmietal spoluprácu s Demokratmi práve kvôli tomu, že Heger priznal podiel na „vláde chaosu“.

 Most-Híd bude nateraz spolupracovať so stranou Mikuláša Dzurindu. Maďarské fórum, ktoré sa spojilo so štyrmi menšími stranami sa do volieb už s nikým ďalším spájať nemieni. Líder strany Simon však nevylúčil, že by mohli na svoju kandidátku zobrať niekoho ďalšieho, napríklad z radov odborníkov.

Jablko či Most Matoviča odmietajú

Na spájanie v nedeľu vyzval aj Igor Matovič. „Informoval som predstaviteľov všetkých týchto drobných strán a nestačím sa čudovať. Keď si pozerám FB stránky a výstupy týchto politických strán, že len samé gulášky, opekačky, teambuildingy a rôzne mecheche a žiadne rokovania spoločné,“ povedal včera líder OĽaNO.

X X X

Sulík: Robiť vedu z Dubaja je smiešne. Matovičovi preskočilo z funkcie

„Myslím si, že keď to preženú a oddnes nezačnú nonstop rokovať do zajtrajšieho (pondelkového, pozn. red.) poobedia, kedy je deadline na odovzdanie zmeny názvu na ministerstvo vnútra, tak nie Fico sám seba zvolí v parlamente ústavnou väčšinou, ale títo páni, či to je Heger, Dzurinda, Simon, Ďuriš Nicholsonová a podobní, títo zvolia Roberta Fica, lebo mu to umožnia,“ uviedol.

„Každý by chcel spájať druhých, ale nechce ísť na kandidátku toho druhého,“ dodal s tým, že takto prepadnú hlasy voličov troch alebo štyroch strán, ktoré vo voľbách získajú tri alebo štyri percentá. Na hranici zvoliteľnosti je zatiaľ aj hnutie OĽaNO.

S OĽaNO však napríklad Most-Híd ani Jablko spolupracovať nechcú. Ďuriš Nicholsonová jeho hnutie zo spolupráce vylúčila a predseda strany Most-Híd o jeho pomoc nestojí. „Nestojíme o pomoc Igora Matoviča, lebo to nikdy nedopadne dobre,“ napísal na sociálnej sieti. Most-Híd odišiel z Aliancie potom, čo strana oznámila, že zo 150. miesta bude kandidovať György Gyimesi./agentury/

X X X

Škandál Barcelony kvôli zdravici Rusku. Zarazený Lewandowski. Nemorálny čin, tvrdia Ukrajinci

Futbalisti španielskeho klubu FC Barcelona Alejandro Baldé a Sergi Roberto sa postarali o škandál, keď v nakrútenom videu ďakovali fanúšikom v Rusku.

 Video dvoch barcelonských hviezd sa objavilo na instagramovom konte spoločnosti Okko Sport, ktorá je hlavným vysielateľom španielskej La Ligy v Rusku.

„Čoskoro sa znova uvidíme. Aj vy ste súčasťou nášho úspechu. Ďakujeme vám za podporu a vašu energiu,“ odkázali Baldé a Robert ruským fanúšikom.

Postoj týchto španielskych hráčov rozhneval generálneho riaditeľa ukrajinského klubu Šachtar Doneck Serhija Palkina, ktorý vo vyhlásení na klubovom webe uviedol.

„Ukrajinský futbalový klub Šachtar vyjadruje svoje rozhorčenie nad zverejneným videoodkazom hráčov Barcelony Alejandra Baldého a Sergiho Roberta. Považujeme to za netolerovateľný a jednoducho nemorálny čin. Dúfame, že FC Barcelona si je vedomý toho, že ich podpora krajine akou je Rusko je v súčasnosti úplne neprijateľná. Očakávame, že klub uzná svoju chybu a v budúcnosti sa podobným situáciám vyhne.“

 Aj hviezdneho poľského kanoniera Roberta Lewandowského zarazilo konanie spoluhráčov. Poľsko patrí od vypuknutia vojny k najväčším podporovateľom napadnutej Ukrajiny.

Samotný Lewandowski viackrát verejne odsúdil konanie Ruska a vyzval na podporu Ukrajiny. Tvrdí, že sa bol osobne spýtať predstaviteľov FC Barcelona, či je to oficiálny postoj klubu, ale údajne dostal odpoveď, že nie.

„Mierne povedané, táto nahrávka ma prekvapila. Pýtal som sa na to a bolo mi povedané, že nejde o oficiálny postoj FC Barcelona,“ povedal Lewandowski pre poľský web Interia Sport a vzápätí sa to snažil vysvetliť:

„Vyhlásenie vzniklo pri stretnutí s médiami, v takýchto situáciách veľakrát netušíte, s kým vlastne hovoríte. Tým to však rozhodne neospravedlňujem. Evidentne to niekto nedomyslel, nebolo to správne ošetrené a vo výsledku to dopadlo veľmi zle. Pokiaľ viem, klub sa chystá v reakcii na túto situáciu podniknúť právne kroky.“/agentury/