Informuje o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na vyhlásenie Witkoffa pre televíziu Fox News. Vysokopostavený ukrajinský vládny zdroj oznámil stanici BBC, že Ukrajina na rokovanie nedostala pozvánku a nevysiela na túto fázu rozhovorov žiadny tím. Deje sa tak po tom, ako Trumpov osobitný vyslanec pre Ukrajinu a Rusko Keith Kellogg uviedol, že Kyjev bude súčasťou rokovaní o ukončení konfliktu.

Poradca ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského povedal stanici NBC, že Ukrajina stále nebola pozvaná na rokovania medzi USA a Ruskom v Saudskej Arábii. „Je nebezpečné hovoriť s nepriateľmi skôr ako so spojencami. Postoj Ukrajiny sa nezmenil. Je potrebné, aby Ukrajina, USA a Európa zaujali spoločné stanovisko pred akýmkoľvek rokovaním s Putinom“, uviedol poradca.

Dvaja americkí predstavitelia podľa denníka The Guardian potvrdili, že Ukrajina nebola na rokovanie pozvaná, ale uviedli, že zámerom USA je usporiadať bilaterálne rokovania s Ruskom, potom bilaterálne rokovania s Ukrajinou a následne spoločné rozhovory.

„Dúfame, že v rokovaniach o Rusku a Ukrajine dosiahneme naozaj dobrý pokrok,“ vyhlásil Witkoff. Trumpov splnomocnenec uviedol, že americkí predstavitelia s ukrajinskými činiteľmi rokujú zvlášť. „Ukrajina je súčasťou rozhovorov,“ povedal Witkoff.

X X X

Po dronovom útoku Ruska zostalo viac než 100-tisíc ľudí bez kúrenia

V dôsledku dronového útoku ruských síl zostalo viac ako 100-tisíc ľudí v meste Mykolajiv na juhu Ukrajiny bez kúrenia. Uviedol to v nedeľu ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý obvinil Kremeľ, že útok na tamojšiu tepelnú elektráreň bol úmyselný. TASR o tom informuje podľa správ agentúr Reuters a AFP.

„Nemá to nič spoločné s bojmi a situáciou na fronte, ale opäť to dokazuje, že Rusko vedie vojnu proti nášmu ľudu a proti životu na Ukrajine ako takému,“ napísal Zelenskyj na platforme Telegram. „A bojuje podlo, bez zmiernenia tlaku. Takto nekonajú tí, ktorí chcú skutočne obnoviť mier a pripravujú sa na rokovania,“ dodal.

Opravárenské tímy podľa Zelenského intenzívne pracujú na obnovení vykurovania v Mykolajive.

Ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ konštatoval, že útok bol „vykonaný zámerne, aby ľudia zostali bez tepla pri mínusových teplotách a vznikla humanitárna katastrofa“. Reuters uvádza, že v Mykolajive by v noci na pondelok mohla teplota klesnúť na mínus sedem stupňov Celzia.

Ukrajinská armáda informovala, že Rusko v noci na nedeľu zaútočilo na Ukrajinu 143 bezpilotnými lietadlami, pričom 95 z nich zostrelila protivzdušná obrana a 46 nezasiahlo svoj cieľ. Po útoku na Mykolajiv vypukol v meste požiar, ktorý sa však podarilo rýchlo uhasiť. Bezpilotné lietadlá tiež zasiahli niekoľko domov a zranenia utrpela najmenej jedna osoba, píše Reuters, akuality.sk

X X X

Európa zvažuje vojakov pre Ukrajinu. Drvia ju dva americké mlynské kamene

Je toto už skutočný budíček v transatlantických vzťahoch? Americký republikánsky viceprezident JD Vance poučoval na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii Európu o slobode slova a demokracii. Je to ten istý politik, ktorý nie je schopný jasne povedať, že roku 2020 Donald Trump prehral súboj o Biely dom s Joeom Bidenom, a ktorého vláda permanentne útočí na média.

 „Myslím si, že som nikdy v živote nepočul pokryteckejší prejav,“ povedal pre portál Politico demokratický kongresman Seth Moulton z Massachusetts. Vanceovi vyčítal, že hovorí o slobode a rešpektovaní volebných výsledkov, ale sám sa tým neriadi, a Biely dom práve zakázal celosvetovej spravodajskej agentúre AP prístup do Oválnej pracovne na mediálne podujatia. Dôvod? Lebo stále používa geografické označenie Mexický záliv. Prezident Donald Trump ho premenoval na Americký záliv.

 „Hovoril o zrušení demokracie. Ak som mu správne rozumel, stav Európy prirovnáva k tomu, čo prevláda v niektorých autoritárskych režimoch. Toto nie je možné akceptovať,“ vyhlásil na adresu Vancea nemecký minister obrany Oscar Pistorius z SPD.

Vance svoj ideologický útok podčiarkol stretnutím so šéfkou krajne pravicovej Alternatívy pre Nemecko (AfD) Alice Weidelovou. Voľby sa v Nemecku konajú už 23. februára a extrémisti by podľa prieskumov mohli získať asi 20 percent hlasov.

 Európa sa dostala medzi dva americké mlynské kamene. Prvý je politický. Jeho hlasmi sú Vance a Elon Musk, ktorý AfD podporuje svojím statusom najbohatšieho človeka na svete, majiteľa sociálnej siete Twitter (X) a Trumpovho spolupracovníka.

Druhý mlynský kameň je bezpečnostný. Aj Vanceovi kritici uznávajú, že viceprezident mal pravdu, keď v prejave hovoril, ako Európa musí viac investovať do svojej obrany. No otázkou je, nakoľko sa starý kontinent môže spoľahnúť na Ameriku, keď v transatlantických vzťahoch narastá ideologická priepasť. Zároveň USA zatiaľ v podstate vylučujú Európsku úniu z rokovaní o ruskej vojne proti Ukrajine. Washington však očividne chce, aby Európa na seba prebrala väčšinu bezpečnostných záruk. A to sa týka aj možného vyslania vojakov na Ukrajinu, ktorí by mohli mať na starosti dodržiavanie podmienok prímeria či mieru.

Na budúci týždeň sa majú v Saudskej Arábii stretnúť americkí a ruskí vyjednávači. Prichádzajú protichodné informácie, či sa do rokovaní nejakým spôsobom zapojí ukrajinská strana. Ale jasné je, že Európania pri stole sedieť nebudú. Vyhlásil to Trumpov mimoriadny vyslanec pre Ukrajinu a Rusko Keith Kellogg.

Európa sa však chystá na vlastný summit. Podľa diplomatických zdrojov ho už zajtra do Paríža zvolal francúzsky prezident Emmanuel Macron. Prídu naň lídri Nemecka, Talianska, Poľska, Španielska, Holandska a Dánska a šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, predseda Európskej rady António Costa a generálny tajomník NATO Mark Rutte.

„Ak prezident Trump skutočne dokáže presvedčiť prezidenta Vladimira Putina, aby zastavil agresiu proti Ukrajine, bola by to skvelá správa. Potom je to na Ukrajincoch, ktorí sú jediní, ktorí môžu viesť diskusie o solídnom a trvalom mieri. My im v tomto úsilí pomôžeme. A my Európania budeme musieť posilniť našu kolektívnu bezpečnosť a stať sa autonómnejšími. Francúzsko bude plne zohrávať svoju úlohu pri urýchlení tohto procesu. Urobme teraz Európu silnejšou a suverénnejšou,“ napísal Macron na sociálnej sieti Twitter.

 Ukrajina potrebuje na boj s Ruskom zbrane zo Západu. Prichádzajú húfnice, tanky, protivzdušné systémy či drony.

Nájdu sa vojaci pre Ukrajinu?

„Skupina európskych krajín v tichosti pracuje na pláne vyslať vojakov na Ukrajinu, aby pomohli presadiť akékoľvek budúce mierové urovnanie s Ruskom. Británia a Francúzsko sú v popredí tohto úsilia, aj keď podrobností o ňom je zatiaľ málo,“ napísala agentúra AP s odvolaním sa na diplomatické zdroje. Rokovania potvrdil estónsky minister obrany Hanno Pevklur. „Sme vo veľmi počiatočnej fáze,“ povedal pre AP s tým, že je potrebné vedieť, ako bude vyzerať kontaktná línia medzi bojujúcimi stranami.

„Musí to byť skutočná sila, aby Rusi vedeli, že ak by ju niekedy otestovali, rozdrvila by ich. A môžete si byť istí, že ju Rusko otestuje,“ citovala AP Bena Hodgeasa, ktorý bol v rokoch 2014 až 2018 veliteľom amerických pozemných síl v Európe.

 Problémov je však niekoľko. Nie je jasné, či sa na vytvorení mierových síl dokážu v EÚ dohodnúť. Krajiny ako Slovensko či Maďarsko nasadenie vojakov na Ukrajinu odmietajú. Premiéra Roberta Fica a jeho kolegu Viktora Orbána by však možno mohlo presvedčiť, keby to bola súčasť mierovej dohody, po ktorej tak volajú. Neznamená to, že by na Ukrajinu išli slovenskí či maďarské vojaci, ale stačilo by, keby Bratislava a Budapešť takýto krok v rámci únie neblokovali.

Bývalý generálny tajomník NATO Anders Fogh Rasmussen pre televíziu BBC povedal, že o tom musia rozhodnúť vojenskí experti, ale on predpokladá, že by mierové jednotky mohlo tvoriť 50– až 100-tisíc príslušníkov rôznych ozbrojených síl. Podľa neho by to mala byť úloha najmä pre Francúzsko a Britániu.

 Richard Dannatt, ktorý pôsobil ako hlavný veliteľ britského generálneho štátu, však varoval pred prehnanými očakávaniami, čo sa týka kapacít jeho krajiny. „Chcem povedať, že ak by sme nasadili 10-tisíc vojakov na každú rotáciu na šesť mesiacov, v skutočnosti by sme museli zapojiť 30– alebo 40-tisíc vojakov a tento počet jednoducho nemáme k dispozícii,“ vysvetlil pre BBC.

Mohla by Európa svojimi jednotkami podporiť Ukrajinu, ak nepomôžu Američania a keď sa ani v EÚ nenájde zhoda na vyslaní vojakov? Nórsky vojenský analytik Hans Petter Midttun nevylučuje ani to, že na starom kontinente vzniknú nové bezpečnostné štruktúry.

 „V podstate sa musí Európa rozhodnúť, či bude pokračovať ako klient Spojených štátov, alebo sa bude usilovať byť rovnocenným partnerom, ktorý bude mať schopnosť rozhodovať o svojom vlastnom osude. Budúca vojenská aliancia – v rámci alebo mimo NATO či EÚ – musí byť založená na spoločných hodnotách a princípoch. Musia ju tvoriť iba štáty, ktoré sú v každom ohľade demokratické. Členovia musia byť hodnotení na základe minulých zásluh, ako sú politická vôľa a odvaha, podpora Ukrajiny, záväzok dve percentá HDP na obranu, bilaterálne vzťahy s Ruskom a podobne,“ uviedol pre Pravdu Midttun, ktorý pôsobil ako obranný atašé v Kyjeve.

 Ako majú vyzerať mierové rokovania

Už na budúci týždeň sa v Saudskej Arábii stretnú vyjednávači z USA a Ruska. Niektoré americké zdroje hovoria, že sa k nim pridajú aj Ukrajinci, ale Kyjev to zatiaľ nepotvrdil. Predstava je taká, že by v arabskej krajine ešte vo februári mali summit americký prezident Donald Trump a šéf Kremľa Vladimir Putin.

Do Saudskej Arábie príde aj šéf americkej diplomacie Marco Rubio. Je teda pravdepodobné, že sa tam ukáže aj ruský minister zahraničia Sergej Lavrov. Rubio s kolegom z Moskvy telefonoval v sobotu.

Americký mimoriadny vyslanec pre Ukrajinu a Rusko Keith Kellogg vyhlásil, že Rusko bude musieť počas rokovaní urobiť aj územné ústupky a bude sa musieť zaviazať, že proti Ukrajine v budúcnosti nepoužije silu.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj informoval, že zablokoval dohodu, ktorá by USA sprístupnila veľké množstvo ukrajinských prírodných zdrojov výmenou za pokračujúcu podporu Kyjeva. Hlava štátu uviedla, že v nej neboli žiadne bezpečnostné záruky. Trump nedávno vyhlásil, že výmenou za americkú podporu chce od Kyjeva kontrolu nad kovmi vzácnych zemín v hodnote 500 miliárd dolárov. Zelenskyj v rozhovore pre televíziu NBC News uviedol, že si myslí, že Ukrajina má bez vojenskej podpory Spojených štátov len malú šancu prežiť ruskú inváziu./agentury/

X X X

Predseda vlády nemeckej spolkovej krajiny Bavorsko požaduje rokovania s Talibanom o deportácii Afgancov

Predseda vlády nemeckej spolkovej krajiny Bavorsko Markus Söder vyzval na okamžité rokovania s afganským vládnym hnutím Taliban o deportácii afganských žiadateľov o azyl späť do vlasti. Reagoval tak na štvrtkový útok 24-ročného Afganca v hlavnom meste Bavorska Mníchove. TASR o tom píše podľa správy agentúry DPA.

„Každý týždeň by sa mal uskutočniť jeden let,“ povedal Söder pre nedeľné vydanie nemeckého denníka Bild.

Podľa neho by mali od pondelka priamo s Talibanom rokovať o deportačných letoch Afgancov nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková a ministerka vnútra Nancy Faeserová.

V Bavorsku žije približne 2000 Afgancov, ktorí musia Nemecko opustiť a asi 200 z nich sú páchatelia závažných trestných činov, dodal Söder.

„Afganci, ktorí musia opustiť krajinu, tak musia urobiť rýchlo a vydávanie nových víz (pre Afgancov) musí byť v dohľadnej dobe zastavené,“ povedal.

Zadržaný Afganec, ktorého nemecké médiá identifikovali ako Farhada N., je obvinený z toho, že autom vrazil do skupiny ľudí v Mníchove. Útok si vyžiadal najmenej dve obete – 37-ročnú ženu a jej dvojročnú dcéru. Ďalších približne 39 osôb utrpelo zranenia.

Pri výsluchu sa Afganec priznal, že úmyselne zrýchlil a vrazil do davu v blízkosti námestia Stiglmaierplatz, uviedla mníchovská prokuratúra. Vyšetrovatelia sa domnievajú, že útočník mohol mať islamistický motív.

Faeserová ešte vo štvrtok prisľúbila, že urobí všetko pre to, aby sa uskutočnilo viac deportácií do Afganistanu. Taliban po útoku oznámil, že je ochotný spolupracovať s Nemeckom pri týchto deportáciách výmenou za obnovenie činnosti afganského konzulátu v Nemecku, aktuality.sk

X X X

Len nie ďalší Mníchov 1938: Západ nesmie zopakovať chybu ako pri Československu, varuje Heusgen

Svet nesmie spadnúť do pasce appeasementu, nefungovalo to v roku 1938 a nebude to fungovať ani teraz. Na záver Mníchovskej bezpečnostnej konferencie to dnes povedal jej šéf Christoph Heusgen. Vojna na Ukrajine a hľadanie spôsobov, ako ju ukončiť, boli hlavnou témou tohtoročného ročníka konferencie, mnoho politikov pritom vyjadrilo obavy, aby sa USA a Rusko nedohodli bez Ukrajiny a Európy. Výzvy, aby Ukrajina nedopadla ako Československo v roku 1938, zazneli hneď niekoľkokrát.

 „Nemali by sme spadnúť do pasce appeasementu. Nefungovalo to v roku 1938. Nebude to fungovať ani dnes,“ povedal Heusgen. Odkazoval tak na politiku ústupkov či zmierenia, ktorá viedla k uzavretiu Mníchovskej dohody v roku 1938. Nacistické Nemecko, Francúzsko, Británia a Taliansko sa vtedy bez účasti Československa dohodli, že Adolf Hitler získa rozsiahle československé pohraničie s prevažne nemeckým obyvateľstvom. Ruský prezident Vladimir Putin podľa Heusgena „cíti slabosť“ a „reaguje len na silu“.

 Pri stretnutí v Mníchove, ktorý je synonymom pre pakt z roku 1938, ktorý umožnil nacistickému Nemecku obsadiť sudetské oblasti Československa, niektorí európski predstavitelia otvorene povedali, že sa obávajú, že „appeasement“ je opäť na programe dňa.

Odkaz na Mníchovskú dohodu z roku 1938 a varovanie pred podobným osudom pre Ukrajinu padli na tohtoročnej Mníchovskej bezpečnostnej konferencii hneď niekoľkokrát. Použil ho okrem iného aj český prezident Petr Pavel, ktorý v Mníchove vyzval, aby Ukrajina a Európa boli súčasťou mierových rokovaní o Ukrajine. „Inak by to bola akási ozvena mníchovského ducha, ktorý Československo pozná veľmi dobre. Mám na mysli dohodu o našej krajine bez našej krajiny. Tentoraz o Ukrajine, ale aj o Európe,“ dodal v sobotňajšej rozprave.

„Keď tu dnes večer stojím v Mníchove, nemôžem si pomôcť a musím sa opýtať: Nezažili sme to už raz?“ povedala šéfka úniovej diplomacie Kaja Kallasová.

Poľský premiér Donald Tusk si na diaľku prisadol na sieti X: „Ako historik a politik dnes môžem povedať len: MNÍCHOV. NIKDY viac.“

Ukrajinu nesmie stretnúť rovnaký osud ako Fínsko

Ukrajinu nesmie po vojne s Ruskom stretnúť rovnaký osud ako Fínsko po druhej svetovej vojne, keď stratilo svoju suverenitu a územnú celistvosť. Na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii to dnes povedal fínsky prezident Alexander Stubb. Členstvo Ukrajiny v Európskej únii a v Severoatlantickej aliancii podľa neho nesmie byť predmetom mierových rokovaní, rozhodnúť si o ňom musia Ukrajinci. Ukrajina bola hlavnou témou bezpečnostnej konferencie, ktorá sa dnes v bavorskej metropole končí.

„Tri základné otázky sú pre Ukrajincov v hre v tejto vojne: Nezávislosť, suverenita a územná celistvosť,“ povedal Stubb. Dodal, že Fínsko si po druhej svetovej vojne síce uchovalo nezávislosť, stratilo ale suverenitu a nemohlo sa rozhodnúť, do akej organizácie vstúpi. „A stratili sme tiež desať percent nášho územia, vrátane oblasti, kde sa narodili moji starí rodičia a môj otec,“ dodal Stubb. Vyzval, aby Európa zabezpečila, že rovnaký osud nestretne aj Ukrajinu.

V rámci zmluvy, podpísanej po druhej svetovej vojne v roku 1948, fínski lídri pod tlakom Moskvy súhlasili, že sa Fínsko nepripojí k žiadnemu z politických a ekonomických blokov. Pre tento postoj sa vžil termín fínizácie. Do Európskej únie Fínsko vstúpilo až v roku 1995, do Severoatlantickej aliancie dokonca až predvlani, a to v reakcii na rozsiahlu inváziu Ruska na Ukrajinu z februára 2022. V rámci usporiadania po druhej svetovej vojne prišlo Fínsko v prospech Sovietskeho zväzu o Karéliu.

 Podľa Stubba teraz nie je moment, kedy by mala Európa prestať Ukrajinu podporovať, práve naopak. „Ukrajina musí do (mierových) rokovaní vstúpiť z pozície sily,“ povedal. V mierových rozhovoroch, ktoré podľa fínskeho prezidenta budú trvať veľmi dlho, potom nemožno rokovať o dvoch veciach: členstve Ukrajiny v EÚ a členstve v NATO.

„O tom musia rozhodnúť sami Ukrajinci,“ povedal Stubb. „Ukrajina bude európska, a nie ruská a za (ruského prezidenta Vladimira) Putina to je veľká prehra už teraz,“ dodal. Kým o členstvo Ukrajiny v EÚ sa už rokuje, členstvo v NATO bude podľa Stubba tiež na stole „v určitej fáze“.

V Kyjeve i ďalších európskych metropolách vyvolal obavy nedávny telefonát amerického prezidenta Donalda Trumpa s ruským prezidentom Putinom. Dohodli sa v ňom, že sa stretnú, aby rokovali o ukončení vojny na Ukrajine, ktorú Rusko pred tromi rokmi rozpútalo rozsiahlou inváziou. Agentúra Bloomberg uviedla, že sa vysoko postavení predstavitelia Spojených štátov a Ruska stretnú už na budúci týždeň v Saudskej Arábii, aby pripravili pôdu pre potenciálny summit prezidentov oboch krajín, ktorý by sa mohol konať koncom februára.

Kyjev aj európske štáty sa obávajú, že sa Moskva a Washington na mieri na Ukrajine dohodnú bez ich účasti. Podľa európskych politikov by takýto mier nebol trvalý a vyhovoval len Rusku. Podľa Heusgena, ktorý svojím krátkym prejavom zakončil tohtoročný ročník bezpečnostnej konferencie, by mierová iniciatíva nemala byť prenechaná USA a Rusku. „Mali by sme si prestať sťažovať, že sme boli odsunutí na vedľajšiu koľaj, ale prísť k rokovaciemu stolu s konkrétnymi nápadmi a prísľubmi výdavkov,“ dodal s tým, že je to jediný spôsob, ako miesto pri rokovacom stole dostať. „My Európania potrebujeme mierový plán pre náš kontinent,“ dodal.

 Pre Heusgena bol 61. ročník konferencie posledným vo funkcii jej šéfa. Štafetu od neho dnes prejal bývalý nórsky premiér a niekdajší generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. Stoltenberg však minulý týždeň oznámil, že sa vracia do nórskej vlády ako minister financií. Kým mu skončí mandát v nórskej vláde, povedú Mníchovskú bezpečnostnú konferenciu súčasní podpredsedovia Benedikt Franke a Rainer Rudolph.

Na konferencii bolo cítiť zdesenie a nedôveru – a závan paniky

Nemali by byť prekvapení. Napriek tomu boli európski predstavitelia v posledných dňoch šokovaní krokmi americkej administratívy Donalda Trumpa, pokiaľ ide o Ukrajinu, Rusko a európsku obranu. Po skončení Mníchovskej bezpečnostnej konferencie to vo svojej analýze napísala agentúra Reuters.

Na konferencii bolo cez víkend medzi európskymi delegátmi cítiť zdesenie a nedôveru – a závan paniky. Obávajú sa hlavne, že si už nemôžu byť istí americkou vojenskou ochranou a toho, že Trump uzavrie s ruským prezidentom Vladimirom Putinom mierovú dohodu o Ukrajine, ktorá oslabí a celkovú európsku bezpečnosť.

Tieto obavy podnietil americký viceprezident J.D. Vance v prejave na konferencii, v ktorej sa zmienil o Ukrajine a európskej obrane len okrajovo a sústredil sa na obviňovanie Európy, že potláča slobodu prejavu a nezvláda migráciu.

Európski predstavitelia vyhlásili, že budú musieť prijať viac zodpovednosti za vlastnú obranu a zvýšiť vojenské výdavky a výrobu zbraní. Ale ani po rokoch takýchto vyhlásení počas Trumpovho prvého funkčného obdobia v rokoch 2017 až 2021 a po ruskej invázii Ukrajiny v roku 2022, sa ešte nedohodli, ako takéto úsilie organizovať a ako za ne zaplatiť.

Európania sú tiež pod tlakom USA, aby prišli s bezpečnostnými zárukami pre Ukrajinu, o ktorých bude skupina európskych lídrov rokovať na narýchlo usporiadanom summite v Paríži v pondelok.

Obavy Európanov, že budú odsunutí na vedľajšiu koľaj, ešte posilnil Trumpov vyslanec pre Ukrajinu Keith Kellogg, ktorý v sobotu vyhlásil, že nebudú pri mierových rokovaniach pri rokovacom stole – hoci ich názory budú zohľadnené.

Neskôr počas dňa vyšlo najavo, že sa americkí a ruskí predstavitelia v najbližších dňoch stretnú v Saudskej Arábii k rozhovorom, ktoré majú ukončiť vojnu. Americkí predstavitelia trvajú na tom, že pristúpia len na „trvalú“ mierovú dohodu a že Ukrajina bude pri rokovacom stole.

Európania sa len ťažko spamätávajú zo smršti aktivít Trumpovej administratívy z posledných dní, aj keď Washington tvrdí, že aj naďalej platí jeho záväzok voči NATO, ktoré je už 75 rokov základom európskej bezpečnosti.

V stredu nový americký minister obrany Pete Hegseth v sídle NATO vyhlásil, že mierová dohoda nebude zahŕňať členstvo Ukrajiny v NATO a že je nereálne, aby sa Ukrajina vrátila k svojim hraniciam pred rokom 2014. Hegseth tiež uviedol, že „strategická realita“ bráni tomu, aby sa USA „sústredili primárne na bezpečnosť Európy“.

V ten istý deň potom Trump oznámil, že zavolal (ruskému prezidentovi Vladimirovi) Putinovi. Telefonát hodnotil optimisticky a uviedol, že mierové rozhovory sa začnú ihneď.

Trumpove konanie obrátilo hore nohami dlhodobú politiku Západu, ako ju vykonávala predchádzajúca administratíva Joea Bidena a európske krajiny. Snažili sa Putina izolovať a trvali na tom, že mierové rozhovory sa môžu začať, keď bude Ukrajina v silnejšom postavení na bojisku.

Mnohé zo svojich terajších krokov Trump naznačoval vo svojej predvolebnej kampani a nadväzujú na jeho prvé funkčné obdobie, keď často kritizoval NATO a obviňoval Európanov z nedostatočných výdavkov na obranu.

Napriek tomu sa teraz európski predstavitelia snažia horúčkovito dohnať svoje meškanie.

Mesiace strávili diskusiami o možných európskych bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu, ale boli dotlačení k činu, až požiadavkou americkej diplomacie, aby podrobne opísali, čo by mohli poskytnúť.

Dvaja európski predstavitelia v nedeľu tiež vyzvali Európsku úniu, aby vymenovala osobitného vyslanca pre mierové rozhovory na Ukrajine – niekoľko mesiacov po tom, ako Trump vymenoval svojho emisara.

Napriek tomu boli mnohí európski politici zmätení, keď sa snažili rozpoznať, či má Trumpova administratíva detailný plán pre Ukrajinu a kto sú kľúčoví hráči.

Niektorí čerpali nádej z diskusií s americkými predstaviteľmi v zákulisí, ktoré boli podľa nich triezvejšie a konštruktívnejšie ako priamočiare verejné výroky Vance, Hegsetha a ďalších.

Iní ale uvádzali, že sa obávajú o transatlantické spojenectvo všeobecne a tvrdili, že Trumpova administratíva nepresadzuje len inú politiku ako Európa, ale aktívne vystupuje proti európskemu hlavnému politickému prúdu.

V piatok sa Vance stretol s lídrami krajne pravicovej Alternatívy pre Nemecko (AfD), ktoré sa mainstreamové strany pred voľbami 23. februára vyhýbajú.

„Teraz je jasné, že Spojené štáty chcú rozbiť svetový poriadok vzniknutý po druhej svetovej vojne, ktorý sami vytvorili. A to zahŕňa zničenie Európskej únie. Budeme na to musieť byť pripravení a absolútne zmeniť náš postoj,“ povedal jeden z európskych diplomatov./agentury/

X X X

Michal Šipoš: Vyčleňovať hnutie Slovensko z povolebnej spolupráce je nezodpovedné

Vyjadril sa k chystaným zmenám vo vláde a nepochybuje, že ide o obyčajné „politické kupčenie“.

Vyčleňovať hnutie Slovensko z povolebnej spolupráce je zo strany PS veľmi nezodpovedné a detinské. Predseda poslaneckého klubu hnutia Slovensko Michal Šipoš to uviedol v nedeľu v súvislosti s výrokmi podpredsedov PS Simony Petrík a Ivana Štefunka.

„Práve v tejto dobe, keď ľudia mrznú na námestiach a volajú po spájaní opozície, aby postavili alternatívu tejto vláde, je nezmyselné, keď PS vyčleňuje zo spolupráce hnutie Slovensko,“ vyhlásil Šipoš. Za nerešpektovanie vôle ľudí, ktorí protestujú proti súčasnej vláde, považuje i to, že PS jednoznačne nevylučuje zo spolupráce Hlas-SD. Poukazuje pritom na to, že Hlas má nespochybniteľný podiel na krokoch koalície.

Šipoš reagoval na slová podpredsedov v nedeľných diskusných reláciách. Simona Petrík vylúčila hnutie Slovensko Igora Matoviča z možnej povolebnej spolupráce v diskusnej relácii TA 3 V politike. Štefunko v diskusii STVR o 5 minút 12 uviedol, že líder hnutia Slovensko Igor Matovič sa svojím správaním z povolebnej spolupráce vylučuje sám. Jeho osobu a hnutie Slovensko vníma ako dve kategórie. „Hnutie Slovensko si musí urobiť poriadok u seba doma,“ dodal.

Šipoš sa na popoludňajšom brífingu vyjadril aj k chystaným zmenám vo vláde, nepochybuje, že ide o obyčajné „politické kupčenie“. Nevylúčil, že hnutie podá v tejto súvislosti trestné oznámenie. „Uvidíme, čo napokon z tých dohôd vzíde, ale využijeme všetky nástroje, ktoré máme,“ dodalaktuality.sk

X X X

Minister Blanár? Nie šťuka, ale ten, kto vypúšťa rybník slovenskej diplomacie, hovorí diplomat Milan Šuplata 

 „Sám Robert Fico pred Vladimírom Putinom vyslal pre diplomatov signál podriadenosti, je to viac ako netradičné,“ hovorí Milan Šuplata, ktorý je jeden z päťdesiatky skúsených diplomatov, ktorých prepustil minister Juraj Blanár.

X Čo vás priviedlo do služieb diplomacie? Aké bolo vaše „prečo“?

Bol to prirodzený vývoj. Medzinárodné vzťahy som študoval, stážoval som na ministerstve obrany. V Globsecu som bol od začiatku, ako študenti sme ho vytvárali. Lákalo ma to odjakživa a nástup na ministerstvo bol pre mňa posunutím od analytickej práce k tomu, že máte priamejší vplyv na tvorenie politiky.

X Bol ten váš vplyv naplnený? Veď stačí stačí krátke poohliadnutie. Nastupovali ste za tretej vlády Roberta Fica za ministra Miroslava Lajčáka. V roku 2017 ste stáli pri zrode oddelenia strategickej komunikácie rezortu.

Keď som prišiel na ministerstvo, kontext medzinárodných vzťahov sa zásadne menil. Bolo to po anexii Krymu a po okupácii časti Donbasu Ruskom. V Európe zaznievalo, že musíme premyslieť našu bezpečnostnú politiku. Slovensko nebolo výnimkou. Nastal proces prípravy novej bezpečnostnej stratégie, na ktorej som participoval ako „drafter“. Súčasťou prípravy bezpečnostnej stratégie bola aj téma hybridných hrozieb.

Kedysi boli hrozby primárne vojenského charakteru. No dostali sme sa do situácie, keď boli na Ukrajine využité iné manipulatívne techniky. Vnímali sme, že to môže byť hrozba aj pre Slovensko. Preto bola súčasťou odporúčaní v bezpečnostnej stratégii téma strategickej komunikácie. To znamená, že štát začne komunikovať s občanmi o zahraničnej politike a o EÚ. Zanedbali sme to po vstupe do EÚ a NATO.

X Do rezortu diplomacie ste vstupovali za vlády, ktorú viedol Robert Fico. Nemali ste problém s jeho Smerom?

Ako diplomat musíte byť uzrozumený s tým, že každá vláda má právo na svoju zahraničnú politiku. Ale pán Lajčák bol garanciou vysokej profesionality. Mal renomé v zahraničí. A pokiaľ z politickej scény zaznievali veci, s ktorými sa ako diplomat nestotožňujete, tak bol vašim šéfom minister zahraničných vecí. On upratal, vyčistil pole, nemusel som sa za našu diplomaciu hanbiť.

X Takže Miroslav Lajčák mal osobnú silu čistiť pole od politických nánosov a „nôt“?

Áno, výkon slovenskej zahraničnej politiky a renomé v EÚ a NATO boli veľmi dobré. Nie so všetkými politikami či ich nuansami sme museli súhlasiť, ale v princípe to fungovalo dobre a profesionálne.

X Po skúsenostiach s analytikou v Globsecu, neskôr s rezortom za ministra Lajčáka vás vyslali do Washingtonu. Ten zvykne svietiť v životopisoch šéfov diplomacií, čiže sa počítalo s vami ako s nádejným adeptom. Potom ste boli súčasťou kabinetov ministrov Korčoka, Káčera a Wlachovského. Čo ste sa naučili v tom období? Bolo to iné, ako za Miroslava Lajčáka?

Nemyslím si, pri kormidle bol opäť skúsený diplomat. S Ivanom Korčokom som bol vo Washingtone na veľvyslanectve a v kancelárii ministra. Naučilo ma to rýchlo sa učiť. V našej diplomacii nemáme toľko ľudí, ako majú iné veľké krajiny. To znamená, že vo Washingtone ráno riešite Náhorný Karabach, poobede bilaterálnu otázku a večer píšete záznamy o tom, čo zaznelo v amerických médiách. Máte všeobecný prehľad. Nemôžete ísť do detailov a špecializovať sa ako vaši kolegovia z väčších krajín. Ale dáva vám to širší prehľad o dianí.

X Spoločným je fakt, že ste robili so skúsenými kariérnymi diplomatmi.

Áno, prechod od ministra Lajčáka k ministrovi Korčokovi bol plynulý.

X A tí ďalší?

V kancelárii ministra som robil s tromi šéfmi diplomacie. Každý z nich je iný, ale všetci boli dlhoroční profesionálni diplomati. Robilo sa s nimi dobre. Poznali nuansy diplomatického života, vyznali sa v zahraničnej politike, poznali aktérov z cudzích štátov roky. Bolo zaujímavé vidieť rôzne typy osobností vykonávať svoju prácu profesionálne. Samozrejme, ku koncu to bolo ovplyvnené blížiacimi sa voľbami. Mandát na zmeny a zásadné zahranično-politické kroky bol potom slabší.

X Prišiel 30. september 2023 a predčasné voľby. Ministrom sa stal nominant Smeru Juraj Blanár. Dovtedy sa špeciáne neprofiloval ako človek na zahraničnú politiku. Bol trojnásobným županom v Žiline, v parlamente bol v zdravotníckom výbore. Až po roku 2020 bol v zahraničnom a európskom výbore. Ale výstupy smerom k zahraničnej politike nevidíme. Ako ste vnímali nomináciu Juraja Blanára?

Mal som skúsenosť s viacerými ministrami, ktorí boli špičkou slovenskej diplomacie. Ale pre férovosť poviem, že nie každý minister zahraničných vecí musí byť diplomatom. Ak máte mandát od občanov a silnú pozíciu v strane, môže to byť výhoda. Ale je dobré, keď má minister skúsenosť so zahraničnou politikou. Pokiaľ nemá, ale je schopný sa rýchlo učiť, vybudovať si okolo seba tím, ktorý dobre radí, venuje veľa energie do spoznávania diplomatického života, tak je to v poriadku.

Niekedy môže byť prospešné, ak minister dokáže vybaviť prostriedky od ministra financií. Vieme, že rezort diplomacie je dlhodobo finančne poddimenzovaný. Boli aj nádeje, keďže máme politického nominanta so silným vplyvom v koalícii, že to môže aj prospieť.

X A naplnilo sa to?

Očakávania zatiaľ neboli naplnené. Skôr vidíme prepúšťanie a šetrenie.

X Hovorili ste, že stačí, keď sa minister učí a obklopí sa šikovnými ľuďmi. Je Juraj Blanár učenlivý a obklopil sa dobrými ľuďmi?

Časť vedenia ministerstva sú stále profesionáli, ktorí v službe pôsobia roky. Otázka je, nakoľko dá vedenie ministerstva na tie rady. A ďalšia vec je, že minister má vždy možnosť doviesť si so sebou ľudí, ktorým dôveruje a ktorí mu budú radiť. Ale nie som si istý, či sú to ľudia, ktorí sa venovali zahraničnej politike. Nechcem menovať, osobne som ich nestretol. Nestretol som sa ani s ministrom. Skôr by som sa rád vyjadril k ideovému naplneniu zahraničnej politiky. Posledný rok som bol mimo Bratislavy, nemal som možnosť byť s ministrom, ani s novými kolegami.

X Boli ste v centrále NATO v Bruseli…

V centrále NATO, ale nie na našej stálej delegácii. Predchádzajúci veľvyslanec Peter Bátor pre Slovensko vybavil program, do ktorého umiestňujú diplomatov aj iné krajiny. Cieľom je získať prehľad, kontakty a spoznať organizáciu zvnútra. Potom bolo mojou ambíciou prejsť na stálu delegáciu a zužitkovať poznatky pre Slovensko. To už sa nenaplnilo.

X Lebo sa vás zbavili. Ale čo sa zmenilo po nástupe Juraja Blanára na post ministra? Je normálne, že sa človek obklopí ľuďmi, ktorým dôveruje. No tu bolo prepustených 46 ľudí v rámci šetrenia, ale prijatá ďalšia stopäťdesiatka nových ľudí. Potreboval vymeniť tretinu ministerstva?

Nevychádza mi argumentácia, že dôvodom prepúšťania je šetrenie. Ak viete, že budete šetriť a že príde konsolidácia, ale prvý rok prijmete desiatky nových ľudí a prepustíte desiatky skúsených ľudí, tak mi to nepríde ako dostatočný argument. Otázkou je, prečo ministerstvo nabralo desiatky nových ľudí, keď sa potom tvári, že šetrí tým, že desiatky pôvodných prepustí.

X Máte odpoveď na svoju otázku?

Myslím si, že jedna veci je chýbajúca dôvera. Medzi ministrom a ľuďmi na ministerstve, ktorí pôsobia v diplomacii dlhodobo, nie je úplná dôvera. Z toho, čo viem sprostredkovane, nie je kontakt medzi ministrom, veľvyslancami a riadiacimi pracovníkmi tak intenzívny, ako bol v minulosti. Čo je možno aj škoda, lebo keď príde niekto z inej oblasti, tak mu ľudia pôsobiaci v rezorte môžu pomôcť.

X Hovoríte, že je to „možno aj škoda“, no mne to príde zásadné. Lebo jeden minister zahraničných vecí sa musí na svojich diplomatov vo svete spoľahnúť. Sú jeho predĺženými rukami.

V minulosti to tak naozaj bolo. Ministri a veľvyslanci boli v kontakte cez esemesky a pravidelne si volali. Mám pocit, že v tom nastáva zmena.

X Takže koniec neformálnej, no prepotrebnej komunikácie. Čo to znamená? Teraz to robí minister Blanár ako?

To úplne neviem, musím sa priznať. Neviem, či tam nejaký formát komunikácie je. V zmysle – s kým áno, s kým nie. Ale viem, že kolegom často chýbajú inštrukcie, ktoré potrebujú v kontakte s partnermi v zahraničí. Nie je dobrá vizitka, ak sedíte okolo stola a nepoznáte pozíciu Slovenska.

X Aké ďalšie zmeny ste si za ministrovania Juraja Blánára všimli? Robert Fico o ňom hovoril ako o „šťuke, ktorá, možno aj nekonvenčným spôsobom, popreháňa kaprov v rybníku slovenskej diplomacie“. Možno hovoriť o jeho nekonvenčnosti?

Minister je manažér, má mandát od premiéra, aby preháňal kaprov v rybníku. Ale momentálne vidíme skôr vypúšťanie rybníka. Zbavuje sa skúsených ľudí a vidíme aj veci, s ktorými sa dá v zahraničnej politike ťažko zmieriť. To znamená, čo ten minister hovorí, s kým sa stretáva, akým spôsobom komunikuje o veciach, o ktorých bol dlhodobo konsenzus v rámci krajiny.

X Keď hovoríte o prepúšťaní skúsených ľudí, tak čo znamená samotná skúsenosť pre diplomata? Je to čas, sú to investované peniaze do ľudí…

Pomenovali ste to správne. Ak sa bavíme o jednej skúsenosti, tak si ministerstvo môže dovoliť prísť o jednu skúsenosť. Ak sú to desiatky skúseností, tak je to veľká škoda. A keď prídu do rezortu šikovní ľudia, tak chvíľku trvá, kým sa zorientujú, kým získajú prvú diplomatickú skúsenosť zo zahraničia, kým pochopia inštitucionálne a procedurálne fungovanie rezortu.

Minister môže prepustiť zamestnancov, s ktorými nie je spokojný z nejakého objektívneho dôvodu. Ale na to sú procedúry, platí zákon o štátnej službe, ktorý má garantovať stabilitu. Aby sa po každej vláde nevymieňali desiatky ľudí. Štát prichádza o skúsenosť, ktorú ľudia rokmi nadobudli. A náš štát si to dovoliť nemôže. Je náročné získať kvalitných ľudí aj pre rezort diplomacie.

Dnes je v Bratislave ponuka na takej úrovni, že ambícia prísť do diplomacie je primárne u ľudí, ktorých to naozaj baví. Ktorí to študovali, ktorí to chcú robiť a zaujímajú sa o to. Pre ministerstvo zahraničných vecí nebolo vždy jednoduché dotiahnuť väčšie množstvo kvalitných ľudí. A častokrát je ťažké ich vyslať von. U verejnosti je predstava, že diplomati vonku zarobia veľké peniaze.

X A nezarobia?

To, čo zarobíte, aj na život v zahraničí miniete. Plat je nadštandardný, no aj náklady. Bol som vo Washingtone, jedna letenka domov stála 1 200 dolárov. Keď ste rodina, musíte to vynásobiť. Je tu aj daň, že rodinu nevidíte často. Ale objektívne má ministerstvo problém dostať ľudí na mnohé diplomatické pozície v zahraničí. Napriek tomu, že je plat nadštandardný. Aj v Bratislave viete mať, po úspešnej kariére, slušný plat. Čiže vyhadzovaniu ľudí, ktorí sa tej práci venovali roky, nerozumiem.

X Vy tomu nerozumiete, nerozumiem tomu ani ja a javí sa to aj nerozumné zbavovať sa ľudí v čase, keď je problém zohnať nových. A tu sa niekto zbavuje tých, ktorí majú skúsenosť.

Podľa toho, čo je účel. Do roviny, čo je účelom zmien, ísť nechcem.

X Prečo? Mňa práve to zaujíma. Ako to čítate? Boli ste tam, zažívali ste „šumy“ na ministerstve.

Pretože som priamo nekomunikoval s ľuďmi, ktorí o tom rozhodujú. Je ťažké povedať, čo je za rozhodnutím zbaviť sa ľudí. Sú to domnienky, ktoré si môžete myslieť vy ako človek, ktorého vyhodili. Alebo čo vám povedia ľudia okolo. V mojom prípade to boli asi politické a názorové preferencie, ktorými som sa na ministerstve netajil. Ale iná vec je, či o nich komunikujete verejne.

Na ministerstve je mnoho ľudí, ktorí napriek situácii a preferenciám vedenia stále píšu tak, ako písali predtým. Stále hovoria to, čo predtým a radia ministrovi rovnako, lebo veria, že je to správne. Ak je to dôvod, aby ste prepúšťali ľudí zo štátnej správy, tak je to škoda pre štát.

X Je na ministerstve pomyselná hranica, že to sú „naši“ a toto už nie? Myslím po tej politickej línii.

Neviem, či po politickej, pretože ako štátny zamestnanec nemáte stranícku príslušnosť. Ale názorovo áno. Ľudia, ktorí pôsobia v zahraničí, ktorí sa venujú zahraničnej a bezpečnostnej politike, ktorí analyzujú a diskutujú medzi sebou, samozrejme majú názorovú bázu. Je náročné potom všetko obrátiť naruby len kvôli príchodu iného ministra. Čiže sa vždy snažíte dať ministrovi informáciu, o ktorej ste presvedčený, že je pravdivá a významná pre slovenskú zahraničnú politiku.

X Bolo v rezorte cítiť napätie kvôli prijímaniu ľudí s ruským „backgroundom“, čo sa týka ich vzdelania a prípravy?

Skôr rozčarovanie. Ich životopisy som nevidel, sú to chodbové reči. Možno by sa vedel vyjadriť pán minister, akých ľudí prijal. Povedal by som však, že je to zmena politiky naraz prijať sto ľudí. Nedialo sa to tu roky. Ministerstvo sa väčšinou snažilo vybrať ľudí po jednom, aby ich dopasovali na jednotlivé pozície. Nebolo jednoduché sa na ministerstvo dostať. Ale nemyslím, že by teraz bola nevraživosť medzi jednou a druhou skupinou. Tí ľudia sú väčšinouslušní, pozdravia sa a komunikujú.

 Rezignovaní, lebo nevedia, čo je naša zahraničná politika

X Ale samotné chodbové reči vedia v jednej inštitúcii narobiť svoje. Naštrbiť atmosféru, dôveru aj výkon. A tu hovoríme o výkone diplomacie jedného štátu.

Niekto atmosféru v rezorte nevníma tak emocionálne, ale mnohí sú skleslí. Je tam kombinácia rôznych emócií, vrátane humoru. Pokiaľ ide o kroky v zahraničnej politike, niekto je nešťastný a niekto rezignovaný, lebo nevie, čo je naša zahraničná politika. Nemôžete udávať smer tým, že poviete, že máme zahraničnú politiku na štyri svetové strany. Že máme štyri svetové strany, sme sa učili už na základnej škole. Ale zahraničná politika je komplikovanejšia než marketingové vyhlásenie. Pokiaľ ako diplomat nedostanete na papieri naše terajšie priority, tak ste stratený.

X Takže na ministerstve sa aj nevedelo, aká je naša zahraničná politika? Bol z toho až humor? A diplomacia na štyri svetové strany tiež vyvolala čosi podobné v zamestnancoch rezortu?

Áno.

X Váš kolega Ivan Novotný v rozhovore pre DenníkN spomínal strach a rezignáciu.

Niekto cíti rezignáciu, keď nevie, čo je jeho agendou. Keď nevie, kam zahraničná politika smeruje. Pre niekoho je to obava zo smerovania. Pre mňa je najväčšou obavou, že neviem, prečo sa tie zmeny dejú. Môžeme si domýšľať. Ale z hľadiska diplomatickej praxe je nepochopiteľné, že nemáme informáciu, prečo ide predseda vlády do Moskvy a rokuje s predstaviteľom Ruského štátu vo formáte jeden na tri. A údajne počas súkromnej návštevy.

Premiér je skúsený, viedol množstvo delegácií. Vie, že keď sa s niekým stretávate, tak diplomatický zbor rieši technikálie – koľko ľudí sedí na každej strane. Ak je na druhej strane partner s dvoma kolegami, tak aj vy si zoberiete dvoch kolegov.

Premiér Fico vyslal u Putina signál podriadenosti

X Čo je to za signál?

Signál podriadenosti. Ak ste v diplomatickej praxi jeden na troch, tak nemáte taký pocit sily, ako keď sú okolo vás kolegovia. A to, že v Moskve máte vedľa seba ministra, veľvyslanca, alebo diplomata, má svoje pravidlá a zmysel. Otázkou je, ako môže dôjsť k tomu, že predstaviteľ našej krajiny nás reprezentuje spôsobom, ktorý je neštandardný.

X Čiže už z formátu stretnutia vyplynulo, že Robert Fico je k Vladimírovi Putinovi vo vzťahu podriadenosti.

Tak to vyzerá. Je to signál, ktorý vy ako diplomat analyzujete. Prečo to tak bolo, to je otázka na dotyčných. Predpokladám, že veľvyslanectvo vedelo, že má v krajine premiéra. A predpokladám, že mu poskytli odvoz z letiska a inú podporu. To sú štandardizované veci v rámci diplomatickej praxe. Je netradičné, ak sa na takej vysokej úrovni od nich odkloníte.

X Zaujalo ma to vaše: „my v rezorte sme nevedeli“. Predpokladám, že nie každý zamestnanec rezortu musí vedieť všetko. Ale nie je neštandardné, keď sa v rezorte diplomacie nevie o schôdzke na takej úrovni?

Nie je to štandardné. Ako diplomat nie ste v zahraničí na dovolenke, ale kvôli práci. Aby ste pracovali dobre, potrebujete poznať vašu úlohu a spôsob komunikácie krokov v zahraničnopolitickej oblasti. Ak to neviete, chýba vám kľúčový nástroj v diplomatickej komunikácii. Najväčšou zbraňou je informácia. Musíte získavať informácie od partnerov a posúvať ich domov, aby sa reprezentácia štátu na ich základe vedela rozhodnúť. Keď komunikujete postoje vašej krajiny, potrebujete byť zásobení argumentami. Pokiaľ ich nemáte, ste v pozícii slabšieho. A do toho sa diplomat dostáva nerád.

X Tu sa opäť vrátim k tomu, keď sme hovorili o existencii dôvery a nedôvery. Keď si ľudia dôverujú, je medzi nimi otvorená komunikácia. Ak spolu nekomunikujú, je to prejav nedôvery.

Takto sa to dá vyhodnotiť, áno.

X Mám skúsenosť, ešte z prvých mesiacov tejto vlády, z komunikácie s rezortom zahraničných vecí. Chcel som urobiť rozhovor so zástupcom jednej našej ambasády v zahraničí. A ak som s ním dovtedy komunikoval bez sprostredkovania, po nástupe novej vlády prišla zmena. Tlačové oddelenie rezortu diplomacie v Bratislave chcelo vidieť nielen okruhy rozhovoru, ale aj samotné otázky. To nie je normálne.

Keď ste na druhej strane, chcete vedieť čo najviac informácií dopredu. Je úlohou novinára, aby udržal svoju pozíciu a je fér, keď protistrana vie okruhy otázok. Každý sa rád pripraví. Ale žiadať od novinára konkrétne otázky nie je štandardné.

X Dopoviem dohru. Ten rozhovor som nespravil, bola to pre mňa červená čiara. Nemôžu predsa po mne chcieť ešte aj to, čo sa budem pýtať. Ale predošlá skúsenosť s rezortom bola iná.

Rezort je založený na ľuďoch. Pokiaľ máte kvalitných ľudí, nielen na úrovni ministra a štátneho tajomníka, ale aj na úrovni celého komunikačného tímu, tak je komunikácia profesionálna. V predošlých rokoch sme mali šťastie. Oddelenie strategickej komunikácie a celý komunikačný odbor sa rozvíjali. Boli tam dobrí ľudia, rozumeli novinárskej praxi aj komunikácii s verejnosťou. Ministrovi poskytovali najlepší servis, aby mohol otázky zodpovedať zrozumiteľne a korektne. Je to tímová práca medzi ministrom a úradníkmi.

 Zvonku „hlučné ticho“, zvnútra „tichý hluk“

X Pre mňa to bol signál, že v rezorte je veľká miera nedôvery. Ako ste sa pozerali na to, keď sa minister Blanár viackrát stretol so Sergejom Lavrovom? So šéfom diplomacie krajiny, ktorá je od februára 2022 agresorom. Pýtam sa, lebo z rezortu nebolo dlho počuť nič, len „hlučné ticho“.

Závisí to od vášho očakávania. Ja, ktorý som bol vnútri rezortu, som vnímal „tichý hluk“, alebo nárek kaprov, ak chcete.

X To ste však počuli vnútri, v útrobách rezortu. Navonok to neprešlo. Až kým nedal kolega Ivan Novotný rozhovor (pre DennikN) a určité veci pomenoval.

Máte istý profesionálny štandard. Nie je normálne, ak úradníci otvorene kritizujú vedenie svojho rezortu. V princípe máte k dispozícii iba jedno eso. A keď dôjde k tomu, že viacerí úradníci začnú kritizovať ministra, tak sa nedôvera ešte prehĺbi a už tam nie je cesta. Pre mňa je dôležitejšie, že úradníci vykonávajú svoju prácu profesionálne. A ministrovi dávajú také rady a informácie, aby bolo čo najmenej škôd. Či to ten predstaviteľ príjme, je už jeho rozhodnutie.

X A váš „tichý hluk“ sa dostal k ministrovi? Mali ste kanály, ktorými ste dokázali svoj názor na vec dopraviť až do kancelárie ministra?

Ja som kontakt nemal, ani som ho mať nemusel. Nie celé ministerstvo musí poznať každý dôvod toho, čo minister robí. Ale bzučalo to. Ľudia majú hodnotové nastavenie, pre mnohých z nás to bolo morálne zlyhanie.

X Cítili ste to ako svoje morálne zlyhanie?

Ako morálne zlyhanie predstaviteľa štátu, ktorý my reprezentujeme. Kroky ministerstva neboli vždy pochopené vo vnútri. Rovnako počas situácie s raketami zo Severnej Kórei. Celá EÚ a celé NATO vydali výzvu kritizujúcu Severnú Kóreu za posielanie zbraní, s cieľom útočenia na náš susedný štát. No náš predstaviteľ povedal, že o tom nevie. Ten, kto chce, si informácie získa. Dnes sa to potvrdilo, sú tam zbrane aj vojaci. Ako diplomat to považujete za ťažko obhájiteľné u partnerov a za nesprávne z hľadiska hodnotového nastavenia. Z môjho pohľadu je to neprofesionálne na to, akými informáciami ministerstvo disponuje.

X Nelomcuje z toho vami hnev? V rámci západnej diplomacie sú štandardy, no tu sa deje čosi iné. Neboli ste nahnevaný na výkon ministra a ľudí okolo neho?

Je to kombinácia emócií. Od hnevu, cez sklamanie, skepsu, frustráciu a rezignáciu. Ako profesionáli nemôžete dovoliť, aby to zasiahlo výkon vašej práce. Mnohí z nás videli aj v iných štátoch faux pas. Stáva sa to. Problém je, ak sa zlyhania kopia a stáva sa z toho vzorec správania. Vtedy si uvedomíte, že niečo nie je v poriadku. Problém je, že si to uvedomujú aj naši partneri.

X Sme v situácii, keď sa to vyvinulo až k tomu, že sa Slovensko označuje až za proruskú krajinu. Partneri Slovensko vyčlenili z tzv. „koalície ochotných“. I keď minister Blanár následne hovoril, že žiadna koalícia ochotných neexistuje. Ako vnímate, že minister chce vo svojom vyjadrení prepísať to, čo tvrdí zvyšok bloku?

Jedna vec je, čo na tej večeri naozaj odznelo. Niečo sú oficiálne záznamy, niečo sú veci, ktoré do záznamov nedávate. Ale je dobré, ak sedíte za stolom. Pre mňa je väčší problém, že ako Slovensko, keď máme možnosť sedieť za stolom, kde sa rozhoduje o budúcnosti Európy, tam nesedíme. Nie je to normálne, keď je vojna za našimi hranicami. Sme prví, ktorých zasiahne, ak sa udeje niečo zlé. Ak by som mal zodpovednosť diskutovať s lídrami ostatných krajín Európy a nevyužil ju, bolo by to zlyhanie. Neviem, prečo tam nešiel. Nie každé stretnutie je dôležité. Niektoré si môžete ako minister alebo premiér nechať ujsť. Ale toto stretnutie tak nemožno charakterizovať.

X Toto stretnutie nebolo z kategórie takých, ktoré by si premiér mal nechať ujsť?

Áno. Môže sa stať, že súčasťou stretnutí v Bruseli sú večere alebo iné podujatia, kam zavolajú ministra alebo premiéra. No oni vyhodnotia, že stačí, keď tam bude veľvyslanec. Podľa témy a jej relevancie pre Slovensko. Ale v prípade, že sa hovorí o obrane Európy, o budúcnosti európskej integrácie, ak tu máme kontext vojny za našimi hranicami, tak úplne nerozumiem, čo je dôvodom.

X Ako reagujete na slová šéfa slovenskej diplomacie, že žiadna koalícia ochotných neexistuje?

V princípe zatiaľ existovať nemusí. Možno to bola len prvá diskusia lídrov. To máte ako s medzinárodným právom. Jedna vec je povedať, že Rusko porušilo medzinárodné právo, čo je fakt, na ktorom sa dokážu zhodnúť všetci. Je ale problém nejsť o krok ďalej a nepovedať, že to ohrozuje aj našu krajinu, že to, čo sa deje na Ukrajine, je z morálneho a ľudského hľadiska strašné. Keď sa rozhodnete povedať iba to, že je to porušenie medzinárodného práva, tak aj v tom vidím problém. Rovnako viete obhájiť aj neúčasť na schôdzke o európskej bezpečnosti v situácii, keď máte vojnu za dverami.

X V kontexte toho, čo všetko ste zažívali, bolo pre vás prepustenie z diplomacie úľavou?

Máte zmiešané pocity. Na jednej strane vám je to ľúto, inštitúciu máte radi. Ste tam roky, máte veľa priateľov, ktorí zmýšľajú podobne. Máte históriu práce pre rezort. Odchádza sa ťažko. Na druhej strane, ak máte pocit, že vám práca prestáva dávať zmysel, že sa nestotožňujete s tým, ako sa inštitúcia prezentuje a začínajú narastať dilemy, tak to pre vás môže byť aj uvoľnenie.

X A pre vás to bolo čo?

Kombinácia. Na jednej strane mi to bolo ľúto. Na druhej strane je pre mňa to, že tu dnes s vami môžem sedieť, úžasná vec. Ako diplomat a profesionálny zástupca Slovenska túto možnosť nemáte. Niekedy vás dusí, že nemôžete povedať to, čo si myslíte.

X Nemáte v zmluve doložku mlčanlivosti?

Nemôžeme hovoriť o detailoch a o utajovaných skutočnostiach.

Trump a imidž nepredvídateľného

X Zaujíma ma váš pohľad na to, čo sa môže udiať s Putinovou vojnou na Ukrajine. Donald Trump telefonoval s Putinom. Aké karty má Trump pri riešení vojny v rukách? Kedysi hovoril, že ju vyrieši do 24 hodín. Už je to mesiac. Môže ju vyriešiť?

Vyriešiť vojnu nie je jednoduché. Kariet má, ako prezident najsilnejšej krajiny, viacero. Ale žiadna nie je automatická. Nemáte eso – tak, teraz to ukončím. Donald Trump umne využíva svoj budovaný imidž nepredvídateľného. Toho, ktorý môže prísť s razantnými opatreniami a zásadne poškodiť vaše záujmy. Už len obava z toho, že Trump vytiahne kartu, ktorá vás poškodí, môže byť pre druhú stranu motiváciou k ústupkom.

Od vývozu ruského plynu a ruskej ropy možno nezávisí ruská existencia, ale aktuálne financovanie vojny áno. Zároveň vieme, že USA sedia na obrovských zásobách zemného plynu. Tými vie Trump, z hľadiska zabezpečenia príjmov pre svoj rozpočet a ekonomických výhod pre priemysel USA, argumentovať smerom k Rusku. To znamená, že postupné zvýšenie exportu LNG do Európy môže byť ohrozujúce aj pre súčasné ruské vedenie, z hľadiska ekonomických záujmov a vývozu globálne. Ďalej aj pokračovanie, možno zvyšovanie, vojenskej podpory Ukrajine a prehlbovanie sankcií voči Rusku.

To sú kroky, ktorými môžete druhú stranu primeť k tomu, aby si sadla za rokovací stôl.

Ale Rusko je tiež veľká krajina. Čiže nič z tohto nie je automatické – v zmysle, že dosiahnete okamžite cieľ. Ale prezident USA môže týmito nástrojmi vplývať aj na ruskú stranu.

X Vidíte niekde za horizontom skorý koniec vojny? Pripomeniem aj volanie Volodymyra Zelenského, že by chcel byť tiež pri rokovacom stole.

Prial by som si to. Mnohí analytici hovoria, že je to v roku 2025 reálne. Minimálne rozhovory o konci a možno dosiahnutie nejakého prímeria. Z dlhodobého hľadiska je podstatná podoba dohody. Ak to bude dohoda, ktorá zabezpečí len to, že sa na nejaký čas nebude strieľať, tak je to iné, ako keď poviete, že je vízia mieru dlhodobá. Veľmi to závisí od nastavenia Moskvy. A či zastavenie bojov bude iba taktická prestávka, aby sa dozbrojili, opäť rozbehli vojnové hospodárstvo a zaútočili znova, možno ešte ťažšou silou, aktuality.sk

X X X

Keď máte husle za tri milióny dolárov, nemôžete na nich hrať hocikedy, hovorí virtuóz David Garrett

  Nemecký virtuóz David Garrett sa vďaka svojej hre na husliach dostal do Guinnessovej knihy rekordov. V apríli odohrá svoj prvý koncert na Slovensku.

Nemec David Bongartz objavil husle ako štvorročný. Otec ich kúpil jeho mladšiemu bratovi, no Davidovi tento nástroj učaroval. Ako sedemročný už študoval hru na husle na konzervatóriu a keď mal dvanásť, chodil do Londýna na hodiny k svetoznámej poľskej huslistke Ide Haendel. Chodil na prestížne londýnske Royal College of Music a vyštudoval akadémiu Juilliard v New Yorku pod vedením husľového virtuóza Jicchaka Perlmana.

Svoje prvé stradivárky dostal ako jedenásťročný od nemeckého prezidenta, ako trinásťročný vydal prvé dva albumy, vystupoval v nemeckej a holandskej televízii a rok na to sa stal najmladším sólistom, ktorý podpísal zmluvu s nahrávacou spoločnosťou Deutsche Grammophon.

Husľový virtuóz Yehudi Mehudin ho označil za najväčšieho huslistu svojej generácie. Za svoje umelecké meno si vybral priezvisko svojej americkej matky. Ako David Garrett sa vo svojej tvorbe snaží priblížiť husle mladšej generácii. Preslávil sa svojou interpretáciou skladby Smells Like a Teen Spirit od Nirvany či Smooth Criminal Michaela Jacksona.

Hoci je svetovou husľovou superhviezdou, stále sa snaží zlepšovať sa: „To najhoršie, čo môže hudobník urobiť, je povedať ‚vypočujte si môj album spred trinástich rokov, je to moje najlepšie dielo‘. Bože, oblieva ma studený pot, len keď si to predstavím,“ hovorí pre Aktuality.sk. V apríli odohrá svoj prvý koncert na Slovensku.

Rock má najbližšie ku klasickej hudbe

X David, Vaša hudobná kariéra je veľmi pestrá. Začali ste klasickou hudbou a dostali ste sa až po crossover žánrov ako pop či rock. Ako by ste charakterizovali svoj štýl?

Opísal by som ho ako jedinečný. Myslím, že pre umelca je najdôležitejšie nebyť s niekým porovnateľný, byť iný. Najväčšou výzvou pre mňa je vytvoriť niečo nové. Môj štýl je jedinečný nielen vďaka hre na husle, ale kvôli výberu repertoáru a, samozrejme, aj spôsobom, akým svoj repertoár aranžujem. Je to veľmi osobné, vkladám do toho samého seba, svoje vlastné myšlienky a svoje klasické vzdelanie. Je to veľmi odlišné od všetkého, čo môžete počuť inde.

X S akou hudbou ste vyrastali a čo vás inšpirovalo, aby ste začali mixovať žánre?

Vtipné je, že skoro do šestnástich či sedemnástich rokov som vyrastal primárne s klasickou hudbou. Mal som veľmi prísnu klasickú výchovu, čo pravdepodobne vysvetľuje aj moju neskoršiu hudobnú zvedavosť. Samozrejme, tiež som sa dostal do obdobia, kedy som začal objavovať všetku tú krásnu hudbu, ktorá existuje.

X Čím si vás získala?

Fascinovala ma. Ako prvé si pamätám, že som bol ohromený možnosťami. Prekvapilo ma, že ich všetky nevyužívajú moji súčasní kolegovia na husliach. Tak som si povedal, prečo nie? Áno, srdcom som klasický hudobník, ale zároveň som aj súčasný umelec. Všetky štýly majú vplyv na to, čo hrám a ako to hrám. To, že som študoval klasické husle a vážnu hudbu, mi však nesmierne pomáha počuť pop, rock, či jazz z inej perspektívy.

X Po klasike ste začali práve rockovou hudbou.Čo vás na rocku zaujalo najviac?

Áno, moje prvé medzižánrové nahrávky boli najviac inšpirované rockovou hudbou. Rock bol to prvé, čo som začal počúvať okrem klasickej hudby. Tak trochu som cítil, že má najbližšie k tomu, čo som poznal. Rock bol vždy založená na veľmi výraznom riffe a na dobrej melódii. Prvé nahrávky, ktoré som vlastnil, boli od Pink Floyd, Led Zeppelin či Jimmyho Hendrixa, Jednoducho rockové klasiky. Na prerábanie som si ich vybral preto, lebo rock má inštrumentáciou ku klasike asi najbližšie. Sú tam virtuózne gitarové sóla, ktoré sa dajú veľmi dobre prispôsobiť husliam, čo mi prirodzene vyhovovalo.

X Pri rocku ste však neskončil.

Samozrejme, že niekde začínate, ale tam sa cesta nekončí. Máte svoju prvú lásku, no je to len jedna láska v živote. Za posledných 10 či 15 rokov som si cibril svoj inštinkt aj mimo rockovej hudby, aby som pochopil, čo sa mi páči. Hľadal som kvalitu a veci s dobrou esenciou. Sústredil som sa tiež na rozvoj svojho štýlu ako aranžéra, nie iba ako interpreta.

X Prečo?

Keď aranžujete, musíte mať uši otvorené dokorán, musíte byť zvedavý. Aj keď sa vám niekedy nejaká hudba nepáči, musíte zistiť prečo. Čo je zlé na basovej linke, na produkcii alebo na aranžmáne? Prečo vám prekáža konkrétny zvukový prvok? Analyzujete dobrú i zlú hudbu, no najmä počúvate toho toľko, koľko sa len dá. Pri tom najlepšie zistíte, čo chcete robiť.

Nevyberám si podľa popularity

X Váš najnovší album Millennium Symphony obsahuje množstvo popových hitov. Podľa čoho ste vyberali skladby? Bola to popularita, či ste sa rozhodovali na základe toho, čo sa páči vám?

Nie, to nie. Je pekné vybrať si niečo populárne, pretože je to prístupnejšie pre publikum. Ale vždy rozhoduje kvalita diela, zložitosť jeho jednotlivých vrstiev. Nechápte ma zle, popularita je skvelá vec. No vyberal som skladby, ktoré reprezentujú obdobie zhruba posledných 25 rokov, a raz budú považované za klasiku dnešnej doby.

X Plánujete už ďalší projekt?

Momentálne nemám v pláne nič. Najjednoduchšie by asi bolo vrátiť sa k projektu ako je Millenium Symphony a prosto urobiť dvojku. Nemám však rád jednoduché veci. Skôr teda premýšľam, že spravím opäť klasický album. Návrat ku klasike bude pre mňa určite väčšou výzvou.

X Keby ste mali niekomu, kto vás ako interpreta nepozná, odporučiť niečo z vašej tvorby, čo vás reprezentuje najlepšie, čo by to bolo?

Určite by to bol môj posledný album. Aj v hudbe existuje niečo ako Verfallsdatum, dátum spotreby, aj tej umeleckej. Vyvíjate sa ako umelec, ako interpret, no aj ako skladateľ a aranžér. To najhoršie, čo môže hudobník urobiť, je povedať „vypočujte si môj album spred trinástich rokov, je to moje najlepšie dielo“. Bože, oblieva ma studený pot, len keď si to predstavím. Najnovšia nahrávka vždy musí byť tá najlepšia.

X A čo vás ako interpreta obsiahne komplexne, teda aj vašu klasickú stránku?

V tom prípade by to bol určite môj posledný album Millenium Symphony a môj posledný klasicky album Iconic, ktorý najlepšie reprezentuje klasickú stránku mojej tvorby. Obsahuje veľmi prístupné, no zároveň veľmi poctivé klasické skladby, ktoré najlepšie ukazujú rozsah huslí a to, čo všetko husle dokážu zahrať.

X V roku 2013 ste si vyskúšali aj herectvo. Vo filme Diabolský huslista ste stvárnili legendárneho huslistu Niccolu Paganiniho, ktorý je vašim hudobným idolom. Páčilo sa vám herectvo? Bola to pre vás len jednorazová záležitosť?

Áno, bol to môj jediný film v živote. Ako rapuje Eminem „one shot, one opportunity.“ Ak mám byť celkom úprimný, na herectvo som sa až tak nesústredil. Povedzme to tak, že som hral intuitívne. Dôležité pre mňa bolo, aby som svojim výkonom na husliach vystihol Paganiniho a urobil mu česť. Aranžmány sme vystavali na jeho pôvodnej husľovej partitúre. Moja najväčšia starosť a moja najväčšia snaha bola, aby som ukázal a sprístupnil tohto ikonického huslistu aj novej generácii.

X Máte obľúbeného skladateľa?

Strašne nerád si vyberám jedného favorita. Mám veľmi rád rôznorodosť, preto mám rád skoro všetko. Dokonca si niekedy vyberám veci, ktoré sa mi až tak nepáčia a hľadám v nich to krásne alebo zaujímavé. No Bach je pre mňa základom všetkého. Keby som si už musel vybrať, bol by to určite práve on. Čo sa kompozícii týka, bol jednoducho geniálny.

Rýchle hranie z vás virtuóza neurobí

X Čo môžu slovenskí fanúšikovia očakávať od koncertu, ktorý už čoskoro odohráte v bratislavskej Peugeot aréne?

Na Slovensku ešte nikdy nevystupoval, určite to bude prekvapenie pre obe strany. Na toto vystúpenie sa už naozaj veľmi teším.

X Máte rituály, ktoré vám pomáhajú pred vystúpením?

Sú to jednoznačne stupnice. Veľa cvičím, pred vystúpením si musím precvičiť prsty. No veľakrát je to aj o nálade. Tá je niekedy dokonca dôležitejšia ako stupnice.

X Čo máte na vystupovaní pred publikom najradšej?

Najlepšia časť vystúpenia je koniec prvej polovice koncertu. V polovici koncertu vždy robíme pauzu. Vtedy už presne viem, či sa nám podarilo získať si publikum na svoju stranu. To je ten moment, keď si poviete, že je to dobre, všetko ide ako má, fyzicky som na tom dobre, moja koncentrácia je stopercentná a publikum reaguje, jednoducho máme spojenie. To mám najradšej.

X Stala sa vám počas turné nejaká bláznivá alebo zábavná príhoda?

Počas turné? Neviem, až také bláznovstvá sa na našich koncertoch nedejú, pretože máme všetko dokonale naplánované. Vtipné bolo keď som na poslednom crossoverovom turné počas koncertu zakopol o jeden z PA systémov. Povedal som si, že sa kvôli časovému posunu dobre vyspím, a tak sme nerobili zvukovú skúšku. No keď nerobíte zvukovku, poriadne netušíte, kde čo je, lebo nie ste s pódiom zžitý, a tak som cez jeden z reprákov preletel. Ale inak bývame vždy veľmi dobre pripravení, takže sa nám takéto veci nestávajú.

X  Dočítal som sa, že vlastníte vzácne husle ktoré v roku 1716 vyrobil slávny Antonio Stradivari, a ktoré majú hodnotu približne 3,5 milióna dolárov. Je ich zvuk naozaj taký výnimočný? Hráte na nich počas svojich vystúpení?

Áno, vlastním tieto legendárne husle, no na turné ich v žiadnom prípade neberiem. Je to skutočne veľmi vzácny nástroj, ktorý mám uložený doma, a hrávam na ňom skôr výnimočne. Mohol by som na nich trénovať stupnice, ale keď hráte na takýto nástroj, spája sa s tým zodpovednosť. Na takýchto husliach nemôžete hrať príliš často. Momentálne som vo svojom dome v Španielsku a stradivárky so sebou nemám. A tak ako skoro každý huslista, aj ja mám rôzne husle ktoré striedam podľa toho, aký zvuk práve potrebujem.

X Na viacerých fotkách som vás videl aj pri klavíri. Hráte teda okrem huslí aj na iné nástroje?

Áno, väčšinu vecí píšem a aranžujem na klavíri. Myslím si, že je to zrejme najlepší nástroj na orchestráciu, pretože má celý rozsah orchestra.

X Vaša technika hry na husliach je jedinečná. Viem, že dokonca ste boli zapísaný v Guinnessovej knihe rekordov za najrýchlejšiu hru na husliach. Ako sa vám podarilo dosiahnuť takú vysokú úroveň virtuozity? Čo by ste poradili mladým huslistom, ktorí sa vám chcú aspoň priblížiť?

Môj učiteľ v New Yorku hovoril, že musím cvičiť hlavne precízne a pomaly. Rýchle hranie z vás nikdy virtuóza neurobí.

David Garrett (1980): Narodil sa v Aachene ako syn nemeckého právnika a americkej primabaleríny. Už ako dieťa bol považovaný za mimoriadny husľový talent. Vyštudoval Juilliard School v New Yorku. Nahral 23 štúdiových albumov a šesť DVD so živými vystúpeniami. Od mája 2008 do apríla 2010 bol zapísaný v Guinessovej knihe rekordov ako najrýchlejší huslista na svete, aktuality.sk