Prečo majú súdení policajti nárok na výsluhové peniaze? Odíď s tou vlajkou!Ukrajinka zažila v USA

 Stihli vyzliecť uniformu, kým prišli problémy. Čelia podozreniam, že sa spreneverili práci policajta, každý mesiac im však chodia na účet stovky až tisíce eur výsluhových dôchodkov.

Pred súdom nikdy nestálo toľko policajtov, ako je tomu dnes. Obvinení, či obžalovaní sú aj bývalí policajní topfunkcionári od exprezidenta zboru Tibora Gašpara, cez niekdajšieho riaditeľa NAKA až po bývalých šéfov jednotiek NAKA Róberta Krajmera a Bernarda Slobodníka. Väčšine z policajtov, ktorí dnes čelia vážnym podozreniam, chodí na účet každý mesiac výsluhový dôchodok.

Dôvod je jednoduchý. Zo zboru odišli ešte skôr, ako sa nimi začali zaoberať orgány činné v trestnom konaní. Podľa zákona totiž policajti strácajú nárok na výsluhu iba vtedy, keď sú prepustení z dôvodu, že ich ďalšie pôsobenie v polícii by škodilo dobrému menu zboru, alebo boli právoplatne odsúdení za úmyselný trestný čin.

V dvoch zločineckých skupinách

Keď polícia pri akcii Agentúra začiatkom roka zadržala bývalého vyšetrovateľa NAKA Mária Šranka, už bol neprávoplatne odsúdený v kauze drogovej mafie takzvaných kolotočiarov zo Serede. Týmto mu pribudlo ďalšie obvinenie a prokurátor pre neho opäť žiadal aj vyšetrovaciu väzbu.

V návrhu argumentoval tým, že Šrank mal byť členom zločineckej skupiny už po druhý raz a to podľa neho vyvoláva „silnú obavu zo sklonov obvineného k páchaniu trestnej činnosti a zavrhnutiahodného postoja k rešpektovaniu morálnych noriem spoločnosti“.

V uznesení súdu sa objavila aj informácie o príjmoch obvineného bývalého elitného policajta. Ten mal totiť poberať výsluhový príspevok vo výške 348 eur. Prokurátor túto informáciu uviedol v súvislosti s tým, že Šrank mal aj v kauze Agentúra vystupovať s cieľom dostať sa k peniazom navyše.

Na výsluhový príspevok majú nárok policajti, ktorí zo zboru odídu skôr, ako by si odkrútili 25 rokov a získali tak nárok na výsluhový dôchodok. Príspevok sa vypláca od jedného do troch rokov podľa odslúžených rokov. Nie je to tak vždy. Sú prípady, kedy im štát môže na peniaze siahnuť – a to vtedy, keď svojim konaním poškodzujú policajný zbor.

Stihol vyzliecť uniformu

Služobný zákon v tomto prípade hovorí jasne, ak bol policajt prepustený pre porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ďalšie pôsobenie by polícii škodilo, dostane len polovicu výsluhového príspevku, na aký by mal inak nárok.

O polovicu sa výsluhový príspevok kráti aj takému policajtovi, ktorý bol prepustený po tom, ako bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin. Šranka právoplatne odsúdil Najvyšší súd pred dvoma mesiacmi.

V prípadoch ako je ten jeho však už odsúdenému policajtovi nikto na peniaze siahnuť nemôže. Zákon totiž neplatí v prípade, ak policajt vyzlečie uniformu z vlastného rozhodnutia skôr, ako by ho stihli prepustiť, či právoplatne odsúdiť. Šrank napríklad podal podľa našich informácií žiadosť do civilu ešte v roku 2019, pár mesiacov po zadržaní v kauze Kolotočiari.

S odchodným aj dôchodkom

V poslednom období stojí pred súdom množstvo bývalých policajtov. V septembri čaká prvé pojednávanie napríklad bývalého funkcionára u elitných policajných kukláčov Branislava Bakoša. Väčšina expolicajtov, ktorí dnes stoja pred súdom, zo zboru odišla ešte predtým, ako sa o nich začali pracovne zaujímať ich kolegovia. Do civilu tak odišli s odchodným a poberajú aj výsluhové dôchodky.

Inak by to bolo v prípade, keby v polícii zostali až do právoplatného rozsudku.

„Tí čo v zbore skončia preto, že boli právoplatne odsúdení, nemajú nárok na odchodné ani výsluchový dôchodok, ž kým nedosiahnu vek starobného dôchodcu. Vtedy im začnú vyplácať výsluhový dôchodok,“ vysvetľuje Roman Laco z policajných odborov.

Policajti, hasiči a záchranári majú svoj vlastný systém sociálneho zabezpečenia do ktorého sami prispievajú. Ich príspevky sú vyššie, než odvody ľudí, ktorí si šetria na dôchodky v civile. Na svoj osobitný systém sú nesmierne citliví. Akékoľvek zmienky o zmene či zrušení totho systému vždy vyvolávajú nervozitu aj vlny odchodov do civilu.

Naposledy sa takéto – neopodstatnené obavy – objavili vlani a ministerstvo vnútra ich rázne odmietlo s tým, že osobitný systém sociálneho zabezpečenia je právom neodmysliteľnou súčasťou práce policajtov, ale aj hasičov, či horských záchranárov.

V dobrej kondícii

Ministerstvo vnútra podla odpovede na naše otázky štatistiky o počte policajtov, ktorí museli odísť bez odchodného a výsluhového dôchodku nevedie. V odpovedi nás odkázali na zákon sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov.

„V ňom sú stanovené podmienky, kedy má príslušník PZ nárok na výsluhový dôchodok ako aj dôvody, kedy príslušníkovi PZ nárok na výsluhový dôchodok zaniká,“ napísalo ministerstvo. Veľká reforma vo výsluhových dôchodkoch sa pred rokmi robila preto, že dlhodobo vitálny systém zrazu zaznamenal výrazný prepad. Teraz je podľa stanoviska ministerstva všetko v poriadku.

„Sociálny fond, z ktorého rozpočtu je výsluhový dôchodok vyplácaný je zastabilizovaný, „v dobrej kondícii“. Systém sociálneho fondu v podmienkach PZ vnímame ako opodstatnený a sebestačný,“ napísali z ministerstva, aktuality.sk

X X X

Odíď s tou vlajkou! Mladá Ukrajinka zažila v USA nepríjemnú situáciu

 Kvalifikačný duel na podujatí v Cincinnati medzi Ruskami Annou Kalinskou a Anastasijou Potapovou poznačila udalosť s fanúšičkou.

 V stretnutí dvoch ruských tenistiek sedela v štvrtom rade mladá žena, ktorá bola zahalená vo veľkej ukrajinskej vlajke a na hlave mala veniec z kvetov, ktorý je súčasťou ukrajinskej kultúry.

Jej prítomnosť na kurte mala rozrušiť ruské tenistky a tak sa jedna z nich rozhodla sťažovať rozhodkyni zápasu Lare Morganovej. Podľa tenisového žurnalistu Bena Rothenberga, ktorý na udalosť upozornil na Twitteri, sa Ukrajinka volá Lola a žije v Masone. Uviedla, že duel v tichosti sledovala.

V priebehu duelu k nej pristúpila rozhodkyňa so slovami: „Nie je pekné sedieť na tribúne s vlajkou.“ Ukrajinka odpovedala, že nie je pekné napadnúť inú krajinu.

 Rothenberg napísal, že šéf ochranky dvorcov bol potom voči Ukrajinke agresívny a oznámil jej, že musí odísť z hľadiska. Opustila ho, nakoľko nechcela robiť scény. O polhodinu neskôr jej vedúci ochranky ozrejmil, že vlajky môžu mať maximálnu veľkosť 18×18 palcov.

„Každý, kto bol na turnaji v Cincinnati vie, že sú tam často vyvesené vlajky podobnej veľkosti – najmä americké a srbské,“ uviedol Rothenberg. Lola sa napokon mohla na tribúnu vrátiť bez vlajky./agentury/

X X X

Uhrík zverboval pochybného policajta z Gorily. Jeho minulosť zamlčal

Podľa spisu Gorila mal policajt Rejda odovzdávať finančnej skupine Penta informácie a brať za to desaťtisícové úplatky. Nikdy mu to nedokázali.

Do hnutia Republika, ktorému šéfuje niekdajší podpredseda extrémistickej ĽSNS Milan Uhrík, vstupuje čoraz viac bývalých predstaviteľov bezpečnostných zložiek.

Uhríkovci už do svojich radov naverbovali brigádneho generála vo výslužbe aj dôstojníkov vojenskej tajnej služby. Teraz sa Republika pochválila novou posilou.

Členom hnutia sa stal expolicajt Ján Rejda, ktorý v minulosti šéfoval Útvaru osobitného určenie, teda tzv. kukláčom. Tak ho na Facebooku aj Uhrík predstavil.

Napísal tiež o ňom, že Rejda bol „prvým vysokopostaveným policajtom, ktorý verejne potvrdil pravosť kauzy Gorila a jej prepojenie na politické špičky“.

Čo už Uhrík zabudol uviesť, je, že podľa spisu Gorila policajt Rejda údajne odovzdával finančnej skupine Penta informácie a bral za to desaťtisícové úplatky. A kedysi to už skúšal aj v politike.

Návštevy bytu priznal

Kauza Gorila pred desiatimi rokmi vyhnala do ulíc tisíce nahnevaných ľudí. Na verejnosť totiž unikol spis SIS, ktorá odpočúvala byt na Vazovovej ulici v Bratislave.

V dnes už povestnom konšpiračnom byte sa mal v roku 2006 stretávať šéf finančnej skupiny Penta Jaroslav Haščák s vtedajšími politickými špičkami.

Rozprávali sa o províziách aj obrovských úplatkoch. V roku 2019 do médií unikla aj zvuková nahrávka Gorily, kauza dodnes nie je vyšetrená.

Jednou z jej dôležitých postáv bol práve Ján Rejda, ktorý pred 15 rokmi pracoval na Úrade boja proti korupcii.

Podľa spisu Rejda byt na Vazovovej navštevoval a od Penty inkasoval „50 – 100 tisíc Sk na štvrťroka“. Rejda neskôr skutočne potvrdil, že do bytu chodieval. Tvrdil však, že iba vykonával operatívnu činnosť.

„To by som v živote neurobil – za peniaze ututlať trestnú činnosť, to nikdy,“ spomína vo svojej knihe Gorila novinár Tom Nicholson na tvrdenia, ktoré mu v rozhovore povedal policajt.

Skončil za Spišiaka

V roku 2012, už po prevalení kauzy, Rejda z polície odišiel. Vtedajší policajný prezident Jaroslav Spišiak Rejdov nútený odchod z polície odôvodňoval tým, že „nedokázal vysvetliť pochybnosti“.

Niekdajší vyšetrovateľ kauzy Gorila a dnes poslanec OĽaNO Lukáš Kyselica Rejdu vypočúval. Expolicajt podľa neho nikdy obvinený nebol. Kyselica však pripomína, že na nahrávke, ktorá unikla na verejnosť, počuť aj Rejdu.

„Nahrávku kauzy počul každý, kto chcel, tie rozhovory sú tam zachytené a nech si to vyhodnotí každý sám,“ dodal.

„Asi je jasné, na ktorej strane barikády bol,“ popísal zasa Rejdovu rolu v Gorile bývalý vysoký policajný funkcionár, ktorý chcel zostať v anonymite.

Republika expolicajta bráni a hovorí o starom obvinení, ktoré sa nikdy nepreukázalo. „Jeho cieľom bolo len pošpiniť meno vyšetrovateľa, ktorý išiel nebojácne po odhaľovaní najväčšej korupčnej kauzy na Slovensku,“ tvrdí poslanec a hovorca Republiky Ondrej Ďurica. Celé stanovisko hnutia aj Jána Rejdu je na konci článku.

Pôsobenie v Republike nie je pre expolicajta prvá politická skúsenosť. V roku 2012 sa objavil na kandidátke strany Právo a spravodlivosť. Viedol ju kontroverzný Peter Puškár, ktorého meno sa naposledy objavilo pri problémoch s koronadotáciami (kde už vystupoval pod menom Tony Tesla).

Rejda za stranu kandidoval zo 17. miesta. O šesť miest vyššiel sa nachádzal aj Marek Šoun, ktorý dnes patrí k známym konšpirátorom a počas pandémie hecoval ľudí proti zdravotníkom.

Vojaci aj tajní

Okrem Rejdu do Republiky v uplynulej dobe vstúpili aj generál Jozef Viktorín či vojenskí tajní Peter Pukan a Roman Hubert.

Kotlebova ĽSNS, z ktorej zakladatelia Republiky pochádzajú, v minulosti nezvykla predstavovať žiadne nové tváre.

Odborník na extrémizmus Daniel Milo si myslí, že Republika sa na rozdiel od ĽSNS snaží vybudovať si nový imidž a nechce mať povesť extrémistickej strany. Naberanie nových ľudí aj z prostredia bezpečnostných zložiek môže hnutiu v tomto smere dopomôcť.

Podľa Mila sa uhríkovci pokúšajú oslovovať bývalých vojakov či policajtov zámerne, aby upútali istú časť voličov.

„Vysielajú signál, že Republika je strana, ktorá má medzi svojimi členmi odborníkov v oblasti bezpečnosti a obrany,“ hovorí Milo.

Práve Rejda je pritom podľa neho človekom, z ktorého prijatím by kvôli jeho minulosti mali iné politické strany zrejme problém. „Republika má očividne iné priority,“ upozorňuje.

Čo hovorí Naď

Otázniky visia aj nad pôsobením Romana Huberta vo Vojenskom spravodajstve. Minister obrany Jaroslav Naď o ňom vyhlásil, že bol „balciarovec“, ktorého z práce vyhodil. Ján Balciar bol za minulej vlády šéfom Vojenského spravodajstva, neslávne známy sa stal najmä pre svoj miliónový majetok, ktorého pôvod nevedel hodnoverne preukázať.

Hubert mal v kontrarozviedke odhaľovať ruských špiónov na Slovensku. Paradoxne sa však teraz pridal k strane, ktorá otvorene šíri prokremeľskú propagandu.

Celé stanovisko Republiky k prijatiu J. Rejdu:

Pán Rejda akokoľvek predávanie informácií Pente rezolútne popiera. Ide o staré obvinenie, ktoré sa ani po 10 rokoch prešetrovania nepreukázalo. Jeho cieľom bolo len pošpiniť meno vyšetrovateľa, ktorý išiel nebojácne po odhaľovaní najväčšej korupčnej kauzy na Slovensku. Poznáte to, veď aj pán Kuciak čelil kvôli svojej investigatívnej činnosti rôznym útokom a snahám o diskreditáciu. Áno, pán Rejda ako elitný policajný operatívec v teréne pracoval s informáciami, ale ako sám tvrdí – výlučne na účely policajného vyšetrovania. Najvyššie postavení členovia korupčnej mafie nie sú tak naivní, že sa priznajú na diktafón prvému policajtovi. Vyšetrovanie takýchto káuz sprevádza vždy náročné dokazovanie a operatívno-spravodajská práca policajných agentov v teréne. Kiež by bolo takých odvážnych vyšetrovateľov čo najviac.

Celé stanovisko J. Rejdu:

Vykonával som v byte operatívno-spravodajskú činnosť, ktorá bola v popise mojich vtedajších pracovných činností. Každé stretnutie bolo dopredu nahlásené môjmu nadriadenému. Z každého stretnutia bol vyhotovený záznam, ktorý bol zaprotokolovaný v poznatkovom fonde a informácie boli ďalej použité vo vyšetrovaniach vedených na Úrade boja proti korupcii. Moja činnosť bola preverená útvarom kontroly Prezídia PZ, Úradom inšpekčnej služby MV a vtedajším Úradom boja proti organizovanej kriminalite. Moje pričlenenie ku kauze Gorila bolo motivované vtedajším vyšetrovaním vedenia SIS kvôli vydieraniu podnikateľov v rámci udeľovania bezpečnostných previerok a kriminalizovaním mojej osoby tým zastaviť vyšetrovanie, aktuality.sk

X X X

Šéf letiska v Poprade si služobne požičiava lietadlo od firmy manžela kolegyne. Jedno z nich je jeho

Peter Dujava problém v tom, že ako výkonný riaditeľ lieta na služobné cesty využíva firmu manžela druhej členky predstavenstva popradského letiska, nevidí.

V redakcii Aktuality.sk sme od začiatku nezávislí a vo verejnom záujme sprístupňujeme dôležitý spravodajský obsah pre všetkých našich čitateľov zadarmo. Na to, aby sme mohli aj naďalej pripravovať kvalitné spravodajstvo a neustále sa zlepšovať, potrebujeme aj vašu podporu.

POPRAD: Až 50 z celkovo 70 zamestnancov popradského letiska podalo približne pred mesiacom výpovede s tým, že ich stiahnu iba v tom prípade, že minister dopravy Andrej Doležal (Sme rodina) okamžite odvolá šéfa letiska pod Vysokými Tatrami Petra Dujavu.

Nahnevaní zamestnanci ho kritizovali pre šikanu a aroganciu z jeho strany. Dujava sa koncom júla tohto roka napokon vzdal jednej z funkcií na letisku – konkrétne stoličky predsedu predstavenstva štátnej spoločnosti Letisko Poprad-Tatry.

Spolu s ním má podľa informácií Aktualít skončiť aj Michala Klačmanová – druhá členka predstavenstva štátnej spoločnosti Letisko Poprad-Tatry dosadená rezortom dopravy. K výmene oboch súčasných štatutárov medzinárodného letiska má dôjsť v polovici septembra, kedy prebehne valné zhromaždenie akcionárov letiskovej spoločnosti.

Okrem pozície predsedu predstavenstva Peter Dujava zároveň zastáva ešte post výkonného aj ekonomického riaditeľa letiska. Ako výkonný riaditeľ lieta na služobné cesty, na ktoré využíva leteckú školu SEAGLE – AIR FTO z Trenčína. Vlastní ju manžel Michaly Klačmanovej.

Dôležitá letecká škola

Rovnaká letecká škola z Trenčína je podľa registra lietadiel navyše aj prevádzkovateľom lietadla, ktoré vlastní firma toho istého Petra Dujavu Polly Comp & Consulting. V leteckom zákone sa píše, že prevádzkovateľom lietadla sa rozumie „právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá používa lietadlo ako vlastník alebo na inom právnom základe, a ktorá zodpovedá za zaistenie bezpečnosti jeho prevádzky“.

Redakciu Aktualít na nadštandartné obchodné prepojenie vedenia letiska v Poprade upozornil jeden z jeho zamestnancov, ktorí chce ostať v anonymite.

„Je minimálne zarážajúce, že zhodou okolností práve túto spoločnosť využíva výkonný riaditeľ na svoju prepravu na oficiálne služobné cesty ako manažér letiska,“ hovorí zdroj Aktualít z popradského letiska. „Nie je problémom len to, že si robí zo zamestnancov svoje služobníctvo a za peniaze štátu PR kampaň pre svoju miestnu a celoštátnu politickú kariéru. Od štátu si neslýchane odvážne nechá financovať aj ďalšie svoje sny. Je aktívnym pilotom, čo je bezpochyby pre manažéra letiska pozitívne. Menej známe je, že si nedávno zaobstaral vlastné lietadlo typu Diamond DA-40D,“ vysvetľuje zdroj.

Šéf letiska problém nevidí

Peter Dujava problém v tom, že ako výkonný riaditeľ lieta na služobné cesty využíva firmu manžela druhej členky predstavenstva popradského letiska, nevidí.

„To, že som si prenajal lietadlo od SEAGLE – AIR FTO je jednoducho vysvetliteľné. Na takomto type lietadla som sa v minulosti učil lietať, mám na ňom najviac nalietaných hodín a z pohľadu pilota je to pre mňa najbezpečnejšia varianta. Zároveň má táto spoločnosť lietadlá tohto typu uzemnené na popradskom letisku, takže som si nemusel lietadlo požičiavať z iného letiska, čím by sa zbytočne navyšovali náklady,“ vysvetľuje v súčasnosti ešte stále šéf popradského letiska.

Za prepravné služby od spoločnosti SEAGLE – AIR FTO pre svojho šéfa zaplatilo podľa zverejnených objednávok Letisko Poprad-Tatry od mája tohto roka vyše štyritisíc eur. Počas týchto služobných ciest – napríklad do Prahy či Bratislavy – si od leteckej školy prenajaté lietadlo šéf popradského letiska pilotoval osobne. Minimálne do Prahy pritom letel na lietadle, ktoré oficiálne vlastní jeho firma Polly Comp & Consulting.

„Lietadlo si striktne pilotujem sám, okrem prípadov kedy nie som familiárny s priestorom alebo s letiskom, kde som ešte nebol, alebo si to vyžaduje napríklad meteorologická situácia. Vtedy pilotujem lietadlo pod dohľadom bezpečnostného pilota,“ vraví Dujava.

Cesty a súkromný výcvik popiera

Ako aktívny pilot pritom absolvoval výcvik na lietanie s viacerými typmi lietadiel – napríklad s dopravnými typu ATR 42 a 72 určenými na kratšie regionálne trate, ktoré odvezú 50 respektíve 72 cestujúcich.

Dujava to, žeby v rovnakom čase ako absolvoval služobné cesty zároveň prebiehal aj jeho letecký výcvik na lietadle série DA-40, odmieta.

„Licenciu súkromného pilota vlastním od roku 2009, licenciu obchodného pilota od roku 2014. Takže nie, môj výcvik nemohol prebiehať v čase služobných ciest, pretože ho mám dávno ukončený,“ spresňuje.

 Štvormiestne lietadlo DA-40D rakúskeho výrobcu Diamond Star, ktorý vlastní aj Dujavova firma Polly Comp & Consulting, stojí v závislosti na verzii, veku a výbave približne od 200-tisíc až po 500-tisíc dolárov.

Lieta po celej Európe

Napríklad lietadlo s rokom výroby 2007 vo verzie DA40 XL sa predáva na internetovom portáli Controller, ktorý sa venuje avionike, za 375-tisíc dolárov. V prípade súkromného lietadla šéfa popradského letiska ide o model, ktorý má približne 14 rokov.

Letecká škola SEAGLE – AIR FTO prevádzkuje celkovo sedem kusov lietadiel typu DA-40D. Do prevádzky ich nasadzuje na základe vlastného uváženia a momentálneho technického stavu lietadlového parku.

„Lietadlo patriace mojej spoločnosti nie je hangárované v Poprade. Je nasadzované podľa potrieb prevádzkovateľa a hangárované tam, kde sa práve nachádza – v Bratislave, Trenčíne, Poprade. Počas letnej sezóny je to aj napríklad v Portoroži či Zadare. Prevádzkovateľ má s letiskom v Poprade uzatvorenú zmluvu o prenájme nebytových priestorov za účelom hangárovania lietadiel. Hangáre sa neprenajímajú na konkrétne registračné značky lietadiel, ale na počet lietadiel, či na metre štvorcové,“ uzatvára šéf popradského letiska, aktuality.sk

X X X

 Chcete sa sťažovať na nemocnicu alebo na lekára? Od nového roka si za to možno zaplatíte

Chcete sa sťažovať na zdravotnú starostlivosť na úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou? Od nového roka to môže stáť 66 eur. Úrad navrhuje, aby sa spoplatnilo podanie podnetu. Ak by bol podnet oprávnený, peniaze by človek dostal naspäť. Návrh má svojich výrazných kritikov, najmä exministra zdravotníctva Rudolfa Zajaca.

Ak sa pacient bude chcieť sťažovať na zadravotnú starostlivosť, ktorú dostal v nemocnici či v ambulancii, najprv si bude musieť za to zaplatiť. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) totiž to navrhuje spoplatniť podávanie podnetov, ktoré mu chodia.

Obhajuje to tým, že chce odbúrať neopodstatnené a šikanózne podnety.

„Neprípustný krok,“ reaguje predsedníčka Asociácie na ochranu práv pacientov Mária Lévyová a odkazuje, že úrad je tu na to, aby prešetroval všetky podnety a nie aby ich selektoval.

Kriticky sa na adresu úradu vyjadruje aj tvorca ÚDZS a exminister zdravotníctva Rudolf Zajac. „Spoplatnenie podnetov, aby bránili šikane, neznamená nič iné iba to, že chcú peniaze za to, aby nerobili,“ hovorí s tým, že sociálne slabší ľudia na to nebudú mať.

Naopak, s poplatkami súhlasí lekárska komora, aj keď podľa nej by sa mohla prehodnotiť ich výška.

Eliminovať podnety

Spoplatnenie podnetov je súčasťou návrhu novely zákona o zdravotných poisťovniach, ktorý práve prešiel pripomienkovým konaním. Ak zákon v tomto znení prejde parlamentom, podanie podnetu na úrad pre dohľad by bolo spoplatnené od začiatku budúceho roka sumou 66 eur.

„Zámerom spoplatnenia má byť eliminácia zjavne neopodstatnených, špekulatívnych alebo šikanóznych podnetov, ktorých výsledkom nie je zlepšovanie kvality poskytovania zdravotnej starostlivosti, vykonávania verejného zdravotného poistenia, resp. zjednanie nápravy,“ uviedla hovorkyňa ÚDZS Monika Hudecová.

Tieto podnety podľa jej slov spôsobujú neefektívne využívanie personálu a finančných zdrojov úradu.

„Niekedy ľudia nevedia zhodnotiť, či je ich sťažnosť oprávnená alebo nie. Keby sme mali všetci zdravotnícke vzdelanie, tak by sme nepotrebovali ani úrad pre dohľad,“ kontruje šéfka pacientskej organizácie.

Zajac označuje argumenty úradu za falošné. „Keď si myslia, že budú mať prácu iba s tutovkami, tak nech potom idú domov,“ hovorí s tým, že úrad odmieta robiť to, čo má priamo v názve.

Úrad má byť aj arbitrom pacientov, podotýka Zajac. A keďže pacienti sa boja, lebo vidia ako systém nefunguje, tak je podľa neho veľmi pravdepodobné, že budú podávať aj zbytočné sťažnosti.

Aj keby podľa jeho slov bolo takýchto podnetov 30 percent, tak na to je úrad, aby si ich skontroloval a nie na to, aby vopred kládol bariéru v podobe spoplatnenia.

„Zriadime úrad, aby toto riešil a úrad potom argumentuje, že to nebude riešiť, kým nedostane 66 eur. Jeho argumentácia je planá. Na čo potom je taký úrad, ktorý som vymyslel a založil? Taký úrad nepotrebujem,“ hovorí bývalý minister.

Zajac v čase ministrovania sám zaviedol podplatky v ambulanciách lekárov. Tvrdí ale, že toto je diametrálne odlišná vec. Hovorí, že nie je v poriadku, keď si verejné inštitúcia, ktorá má strážiť právo, spravodlivosť a kvalitu zdravotníctva a je hradená z verejný financií, ide pýtať peniaze za svoju činnosť.

Sťažovať sa inde

Spomínaných 66 eur by nebola fixná suma pre každého. Bezplatne by podnet mohli podať aspoň ľudia v hmotnej núdzi a osoby s ťažkým zdravotným postihnutím.

O polovicu menej by zase zaplatili pacienti, ktorí sa najprv snažia situáciu vyriešiť so zdravotníckym zariadením, až potom sa obrátia na úrad.

Podľa úradu je dôležité, aby prebehla primárna komunikácia medzi poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a pacientom.

„V rámci takejto komunikácie je možnosť vysvetlenia vzniknutej situácie, poskytnutia náležitej informácie či uzavretie dohody o prípadných požiadavkách či nárokoch pacienta, respektíve jemu blízkych osôb. Po takomto ‚zmierlivom‘ vybavení veci si možno podávateľ rozmyslí, či podá podnet na úrad,“ hovorí Hudecová.

Podľa Lévyovej ale pacient bude len veľmi ťažko dokazovať, že sa o niečo také snažil. Poznajú prípady, kedy pacientom riaditeľstvo nemocnice na ich písomný podnet ani nedopovedalo. Ako ďalší problém vidí to, že najmä menšie nemocnice nemajú oddelenia sťažností.

Úrad ale vyzdvihuje najmä to, že poplatok ľuďom v určitých prípadoch vráti. A to konkrétne vtedy, keď zistí, že ich podnet bol oprávnený, alebo ak ho odmietne riešiť.

Lévyová hovorí, že peniaze môže úrad vrátiť aj po vyše roku a nič to nerieši, len to znevýhodní chudobnejšie skupiny obyvateľov.

Šikanózne podnety?

Úrad opakovane spomína šikanózne podnety. Za takéto označuje napríklad nedorozumenia medzi pacientom alebo jeho príbuznými a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti.

„Podávateľ je nahnevaný na prístup, správanie sa, nepodanie informácií a následne adresuje podnet na úrad, v ktorom okrem iného žiada prešetriť aj správnosť poskytnutej zdravotnej starostlivosti. Je pritom možné dôvodne predpokladať, že s touto bol spokojný, ale následné ‚nedorozumenia‘ či ‚nepodanie adekvátnych informácií‘ v ňom vyvolali nespokojnosť a vedú ho k podaniu podnetu,“ uviedla Hudecová.

Lévyová hovorí, že už dlhoodbo bojujú s tým, že pacienti nemajú dostatok informácií o svojom ochorení, čím môže nastať nedôvera voči zdravotníkovi a vystupňuje sa konflikt.

Uznáva, že niektoré konflikty sú naozaj zbytočné, ale hovorí, že pacient je ten, ktorý je viac emocionálny, najmä ak má bolesti a je aj na zdravotníkoch, aby zvládli túto komunikáciu.

Aký je podiel práve podnetov, ktoré úrad označuje za šikanózne, ÚDZS nevie povedať. Hovorí, že nemá možnosť získať z vlastného informačného systému dané údaje, keďže vyhodnotiť šikanózne konanie je problematické.

Poukazuje ale na všeobecnú štatistiku, že vlani v rámci výkonov dohľadu vyhodnotil 135 podaní ako opodstatnené, 714 podaní ako neopodstatnené a 18 podaní odložil ad acta.

Aj na to ale šéfka pacientskej organizácie hovorí, že boli prípady kedy prvotné prešetrenie podnetov neukázalo nič až po odvolaní sa ukázalo, že naozaj prišlo k zanedbaniu starostlivosti.

Čo na to zdravotníci

Ako to vidia so šikanóznymi podnetmi priamo zdravotníci?

„Skúsenosti z praxe ukazujú, že absolútna väčšina podnetov bola neopodstatnená a nezakladala sa na objektívnych medicínskych faktoch,“ hovorí Slovenská komora lekárov.

S návrhom na spoplatnenie podania podnetov súhlasí, hoci o jeho výške by sa podľa nej dalo ešte diskutovať.

„Návrh predpokladá aj vrátenie poplatku pri opodstatnených podnetoch a oslobodené sú od neho osoby v hmotnej núdzi a zdravotne ťažko postihnutí, takže v tejto súvislosti návrh v predloženej podobe podporujeme,“ uviedla.

Šéf komory záchranárov František Majerský hovorí, že ak niekto má reálne podozrenie, že mu bola nesprávne poskytnutá starostlivosť, má právo sťažovať sa a on by urobil to isté.

Na druhej strane je podľa neho dnes trend riešiť aj neopodstatnené veci a existujú aj takzvaní chornickí stažovatelia. Aj komora rieši podnety, konkrétne na správanie a Majerský hovorí, že niekedy po preverení to skôr vyzerá tak, že niekto chce šikanovať záchranárov.

No pri podnetoch na správanie je podľa neho problém v tom, že ide o tvrdenie proti tvrdeniu a niekedy tak podnety ostanú nedoriešené.

Aj Lukáš Kober z komory sestier poukazuje na ten istý problém a tvrdenie proti tvrdeniu.

No stáva sa podľa jeho slov aj to, že sa personál sťažovateľovi ospravedlní. „A naopak sú situácie, ktoré sťažovateľ sám vyhodnotil, že jeho sťažnosť nebola na mieste, teda došlo k nepochopeniu zo strany pacienta či rodiny,“ uviedol Kober.

Hovorí však, že na sestry nie sú podávané sťažnosti vo veľkom rozsahu, aktuality.sk

X X X

Nemecko zavedie od októbra poplatok za plyn. Priemernú domácnosť to vyjde na takmer 500 eur ročne

 Nemecko zavedie od októbra poplatok za plyn vo výške 2,419 centa za kilowatthodinu (kWh), aby pomohlo dovozcom, ktorí zápasia so stúpajúcimi nákladmi pre zníženie dodávok ruského plynu. TASR o tom informuje na základe správy DPA.

 Pre priemernú štvorčlennú rodinu to predstavuje ďalšie náklady vo výške približne 480 eur ročne.

Vysoké ceny energií sa stali dominantnou politickou témou v najväčšej európskej ekonomike, keďže životné náklady prudko rastú, čiastočne v dôsledku vojny na Ukrajine.

 Poplatok stanovil tzv. manažér trhovej oblasti pre Nemecko, Trading Hub Europe, orgán zriadený rôznymi distribútormi plynu v krajine.

Poplatok má pomôcť dovozcom plynu, ktorí musia nakupovať drahší plyn od dodávateľov mimo Ruska a zápasia tak s obrovskými stratami.

Poplatok formálne nadobudne účinnosť od 1. októbra, no očakáva sa, že bude mať vplyv na účty za plyn až v novembri alebo decembri v súvislosti s nariadeniami, ktoré chránia spotrebiteľov pred zmenami cien./agentury/

X X X

Drony budúcnosť vojenstva. Slovensko chce aj bojové, ktoré budú likvidovať protivníka

 Ministerstvo obrany si vyberá do výzbroje nové bezpilotné lietadlá. Nejaké už Slovensko má. Tie nové by už nemali byť určené len na prieskumnú činnosť, ale aj na boj, podobne ako na Ukrajine preslávené turecké drony Bayraktar. Tie už minister obrany Jaroslav Naď spomenul ako jednu z možností. Rokovania však prebiehajú aj s Izraelom, Francúzskom, Anglickom a so Švajčiarskom. Aké drony ponúkajú jednotlivé krajiny?

 Americké lietadlo MQ-9 Reaper v službách talianskych ozbrojených síl.

„Či chceme, alebo nechceme, drony do veľkej miery predstavujú budúcnosť vojenstva. To ale neznamená, že by pozemné systémy ako napríklad tanky či obrnené transportéry zostali úplne irelevantné,“ upozornil analytik Adam Potočňák z Centra bezpečnostných a vojenskostrategických štúdií na Univerzite obrany v Brne.

 Viete že: Čo všetko ste nevedeli o dronoch

 „Poznáme dve hlavné kategórie dronov. Prvé sú pozorovacie, špionážne a prieskumné, ktoré niekam pošlete a pozorujete terén a oblasť. Takéto drony má aj Česká armáda. Potom sú bojové drony, ktoré dokážu niesť muníciu a cielene likvidovať hybnú silu protivníka a jeho obrnenú techniku či akékoľvek ďalšie objekty. Tých typov je veľa, súčasná Ukrajina aj Náhorný Karabach veľmi preslávili práve turecké drony Bayraktar TB2,“ priblížil analytik.

Dôležitosť zaradenia bojových dronov do výzbroje slovenskej armády zdôraznil minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) ešte 13. apríla. „Drony pre Ozbrojené sily Slovenskej republiky: Nie či, ale aké a kedy. Áno, hýbeme sa vpred aj v tejto téme,“ pochválil sa minister na sociálnej sieti po rokovaní so šéfom tureckej spoločnosti, ktorá vyrába drony Bayraktar, Selçukom Bayraktarom.

„Rokujeme aj s ďalšími výrobcami a verím, že čoskoro budeme komplexne informovať, s akým návrhom prídem na vládu,“ doplnil Naď a pridal aj fotografiu modelu tureckého dronu oblepeného slovenskými štátnymi symbolmi.

Stovky presných zásahov

Tento dron sa síce v posledných mesiacoch preslávil, napriek tomu však nepatrí medzi najúčinnejšie. Na druhej strane nie je ani považovaný za príliš drahý. Jeho cena sa odhaduje na zhruba dva milióny eur. Bayraktar TB2 má dĺžku 6,5 metra a 12-metrové rozpätie krídel. Letieť dokáže rýchlosťou až 220 km za hodinu, do výšky takmer osem kilometrov a s 300-litrovou nádržou doletí do maximálnej vzdialenosti 4-tisíc kilometrov, pričom ovládať sa dá do vzdialenosti do 300 km od riadiacej jednotky. Tú ovládajú traja členovia posádky.

Vo vzduchu vydrží nepretržite aj 27 hodín. Vzlietnuť dokáže s celkovou hmotnosťou 650 kg, uniesť dokáže 150 kg nákladu a zasiahnuť cieľ zo vzdialenosti do 15 km, čo týmto dronom umožňuje zasiahnuť cieľ bez toho, aby boli detekované. Je možné naň zavesiť rôzne druhy munície, viaceré z 12 používateľských krajín však údajne narážajú na problém, že systém je schopný niesť len zbrane tureckej výroby. Zatiaľ jedinou krajinou EÚ alebo NATO so zazmluvnenými dronmi Bayraktar je Poľsko, ktoré ich vlani objednalo 24.

 Práve od tejto tureckej spoločnosti pochádzajú drony Bayraktar TB2 známe najprv z konfliktu Arménska a Azerbajdžanu o Náhorný Karabach a neskôr aj z Ukrajiny. Východní susedia ich využívali na obranu už v prvých dňoch februárovej ruskej invázie, keď najmä s ich pomocou ničili ruské vojenské konvoje smerujúce na hlavné mesto Kyjev.

Len v konflikte v Karabachu sa počas šiestich týždňov bojov na konto minimálne 24 dronov Bayraktar TB2 podľa analytikov blogu Oryx pripisuje zničenie stoviek kusov vojenskej techniky. Blog uvádza 88 tankov, 34 bojových obrnených vozidiel, 134 ťahaných húfnic, 17 samohybných húfnic, delostreleckých systémov, 61 salvových raketometov, 22 protilietadlových raketových kompletov, dva protilietadlové raketové systémy S-300, ktorými disponovalo aj Slovensko, šesť protilietadlových radarov, dve taktické raketové strely Elbrus a 190 nákladných vozidiel a áut.

Viete že: Čo všetko ste nevedeli o dronoch

 Prieskumné aj bojové

Ministerstvo obrany má záujem nielen o prieskumné bezpilotné lietadlá, ale chce aj drony určené na boj. „Na základe vývoja bezpečnostnej situácie a konfliktu na Ukrajine OS SR analyzujú možnosti rozvoja nových spôsobilostí, ktoré budú zamerané najmä na prieskumné a bojové bezpilotné prostriedky. Predpokladáme, že budúce bezpilotné prostriedky OS SR by mali umožniť najmä sledovanie, vyhľadávanie a elimináciu cieľov, ochranu vlastných jednotiek pred účinkami bezpilotných prostriedkov protivníka, mali by tiež podporovať prenos informácií alebo zabezpečovať bojovú podporu pozemným jednotkám,“ uviedol rezort obrany.

Slúžiť by mali nielen ozbrojeným silám, ale mali by byť nasadzované napríklad aj na lesné požiare. „Bezpilotné prostriedky budú principiálne pôsobiť v rámci vzdušných síl, budú však využívané na plnenie úloh v prospech celého spektra bojových jednotiek, jednotiek bojovej podpory, bojového zabezpečenia Ozbrojených síl Slovenskej republiky. Využitie však nájdu aj v domácom krízovom manažmente, napríklad pri riešení následkov povodní, záplav, snehových kalamít, rozsiahlych požiarov a ďalších krízových situácií, ktoré budú ohrozovať životy a majetok občanov,“ priblížilo ministerstvo.

Nateraz však ministerstvo nevie špecifikovať ani počet, ani definitívny termín rozhodnutia. „Toto rozhodnutie je ovplyvnené mnohými faktormi – zmena bezpečnostnej situácie vo svete, rozpočtové možnosti a podobne. Až keď budeme mať jasne vyšpecifikované všetky detaily projektu vrátane rozpočtového krytia budeme vedieť prijať rozhodnutie. Konečný počet bezpilotných prostriedkov bude vyplývať najmä z vyhodnotenia operačného prostredia a tiež z ekonomických možností rezortu obrany. Hodnotu zákazky bude možné odhadnúť až po zavŕšení prípravnej fázy projektu,“ vysvetlilo.

Rezort obrany preto nechcel špecifikovať ani to, či má záujem o nejaké konkrétne bezpilotné lietadlo. Možnosti, ktoré vyhodnocuje, tak naznačujú len krajiny, s ktorými sa rokuje. „V súčasnosti prebiehajú rokovania so všetkými svetovými renomovanými výrobcami dronov v rámci prieskumu trhu. Nateraz ide o Izrael, Francúzsko, Anglicko, Turecko, Švajčiarsko. Obsahom rokovaní je predovšetkým získavanie informácií o technických parametroch jednotlivých systémov bez konkrétneho smerovania ku krajine alebo k výrobcovi,“ uviedlo ministerstvo obrany./agentury/

X X X

Minister Gröhling: Chceme dovládnuť zodpovedne, Matovič to nedokáže

Očakával by som, že ostatní dvaja koaliční partneri, Za ľudí a Sme rodina, ponúknu aj nejaké riešenie. Vedia, kde je problém, len sa to boja vysloviť, hovorí v rozhovore pre Pravdu minister školstva Branislav Gröhling (SaS).

 X Na poslednom stretnutí s OĽaNO dohoda o záchrane vlády nepadla. V SaS trváte stále na tom, že minister financií Igor Matovič (OĽaNO) musí odísť, jeho hnutie tvrdí, že nikam nejde. Nenechali ste si týmto príliš malý manévrovací priestor na vyjednávanie?

Je to požiadavka, ktorá podľa nás vyrieši nasledujúci situáciu až do riadnych parlamentných volieb v roku 2024. My stále chceme dovládnuť, ale chceme to spraviť zodpovedne. A vnímame, že takú zodpovednosť nedokáže dodržiavať pán minister financií, tak máte iba jednu možnosť. Teda, že budeme žiadať jeho odchod.

 X Odmietate teda vysvetlenia, že ide len o osobný spor lídrov SaS a OĽaNO?

To nie je vôbec o osobnom spore medzi Sulíkom a Matovičom. Slovensko už dva roky zažíva, aj zo strany školstva, najskôr debatu o zatváraní a otváraní škôl, potom o testovaní detí v školách, potom celú situáciu ohľadom vyjednávania o platoch a teraz si myslím, že už stačilo. To si ani školstvo, ani deti, ani učitelia, ani celá spoločnosť nezaslúžia. A je to aj môj názor, ktorý som dlhodobo deklaroval, či už premiérovi, alebo koaličným partnerom.

X Ako vnímate kritiku, že to z vašej strany môže byť nezodpovedné, postaviť sa takto radikálne v nejakom spore na určitú stranu. Nemal by múdrejší ustúpiť?

Čo je zodpovedné na traumatizovaní celej spoločnosti? A na ustavičnom míňaní financií nás všetkých na nezmyselné opatrenia, ktoré si jeden deň vymyslíte, druhý deň navrhnete spôsob, akým to realizovať, hoci viete, že sa to nedá, a na tretí deň sa tým pochválite. Čo je na tom zodpovedné? Tu sa míňajú finančné prostriedky, urážajú ľudia od prezidentky, ministrov, odborníkov, novinárov, ale aj celej spoločnosti. Čo je zodpovedné na tom, ako funguje táto spoločnosť ostatné mesiace? My za školstvo vnímame ozaj veľmi výrazný posun správania aj žiakov. Celú situáciu musíme preto riešiť pre niekoho radikálnou, no podmienkou.

X Najbližšiu sobotu sa máte stretnúť opäť. Čo od toho očakávate? Položíte funkcie?

Očakával by som nejaké riešenie zo strany koaličných partnerov. Aby tí dvaja koaliční partneri tiež vyjadrili svoj názor. Vyzývať nás, aby sme odišli až po zime, alebo pána Sulíka, aby odišiel až po zime? Strana Za ľudí by mala vyzývať niekoho iného, aby sa upokojila situácia. Vedia, kde je problém, len sa to boja vysloviť.

X Narážate aj na Borisa Kollára (Sme rodina)? On tiež dáva v spore ruky preč, odkazuje, že si to máte vyriešiť.

Zadefinovanie celej situácie, ktorú pomenoval pán Kollár, bolo veľmi trefné (Myslí tým Kollárovo vyjadrenie: „Získali sme mandát od ľudí a mali by sme ako koalícia pracovať pre ľudí“, pozn. red.). Treba, aby sme si to všetci uvedomili a na základe toho robili ďalšie kroky.

X To je však dosť negatívny scenár. Ako sa pri ňom pripravujete na odchod z ministerstva? Mohli by vám vyčítať, že nie je správne opustiť rezort práve v čase, keď nemáte dotiahnuté reformy.

Vyčítať to budú môcť pánovi ministrovi financií Igorovi Matovičovi a hnutiu OĽaNO, ktoré uprednostní osobný záujem jedného človeka a to, aby bol prilepený na stoličke, pred záujmom celej spoločnosti. My budeme pracovať do posledného dňa, budeme sa zodpovedne snažiť nachystať všetky potrebné opatrenia a iné náležitosti, ktoré máme, či už v rámci reformy, alebo stabilizačných príspevkov, podporných opatrení. Zvyšok bude zodpovednosť tej koalície, ktorá bude ďalej vládnuť.

X V priebehu svojej funkcie ste veľakrát hovorili, že ste hrdý na svoj tím. Mnohých ste na ministerstvo dotiahli po svojom príchode. Myslíte, že keď skončíte, odídu a zmaria sa vaše reformné plány?

Za každé reformné opatrenie sa potrebujete postaviť váhou ministra. Ako sme presadzovali opatrenia v oblasti regionálneho školstva, základných, stredných škôl, ako sa vyvíjali opatrenia v oblasti vysokých škôl. Všetci, aj verejnosť, sme zažívali tie tvrdé vyjadrenia, že to musíte ustáť z pozície ministra. Všetky opatrenia, ktoré s odborníkmi, s ktorými pracujem, navrhujeme, budú úlohou ďalšieho ministra, ktorý tu bude. Ako sa stotožní s návrhmi, ako sa za ne postaví, či tie opatrenia dokáže zrealizovať. A či ich zmení, alebo sa postaví k školstvu, ktoré sme nastavili na 21. storočie, tak, že opatrenia nedotiahne, ale, naopak, ich zastaví alebo bude posielať naspäť do minulosti.

X Viete si predstaviť, kto by mohol byť vaším dôstojným náhradníkom?

Od začiatku som si povedal, že na túto otázku nebudem odpovedať. Nepoviem vám jedno meno ani viacero mien. Chceme pokračovať ďalej, chceme dotiahnuť naše rozpracované reformné kroky.

X Ak podáte demisiu a vrátite sa do parlamentu, hlasovali by ste za odvolanie Matoviča?

Je úplne nelogické, keď požadujem, aby pán minister financií odstúpil, aby som potom, keď budem sedieť v parlamente, nehlasoval. Áno, môžeme debatovať o tom, kto ho podá, ako ho podá, to budeme riešiť v parlamente. Pocitovo som pripravený.

X Ak od septembra bude pokračovať menšinová vláda, prijímanie rozhodnutí bude závisieť aj od podpory poslancov SaS. Plánujete robiť v parlamente obštrukcie?

Ešte sa k tomu nechcem definitívne vyjadrovať, kým nezasadol náš klub. V každom prípade sme veľmi jednotní v tom, aká opozícia budeme. Budeme tvrdá opozícia, nemôžeme byť mäkká. A naše fungovanie si viete predstaviť už len z toho, ako sme reagovali doteraz na prichádzajúce návrhy a koľko pripomienok a pozmeňujúcich návrhov sme k nim predkladali./agentury/

X X X

V košickom Dóme sa kedysi bežne pochovávalo. Dnes sú tam miesta iba pre košických biskupov

Podrobnou históriou košického Dómu sv. Alžbety sa zaoberal Vojtech Wick. Narodil sa 10. novembra 1873 v Sabinove a dokumentoval kultúrne dedičstvo Košíc. Bol doktor teológie, pápežský prelát, pedagóg, historik a spisovateľ.

 Za svoj plodný autorský život vydal takmer päťdesiat diel o cirkevných dejinách a sakrálnych pamiatkach. Jeho dielo preložila Alžbeta Duchoňová a úpravy robil známy košický historik Jozef Duchoň. Ich dielo uverejňoval vo viacerých častiach denník Korzár v roku 2006.

Z diela Vojtecha Wicka sa dozvedáme, že aj v košickej katedrále sa kedysi bežne pochovávalo. Niektoré náhrobné kamene priniesli až z tureckého Carihradu. Staré krypty Dómu počas veľkého reštaurovania zanikli a v priestoroch jednej z nich zriadilo mesto začiatkom dvadsiateho storočia, pár rokov po veľkej reštaurácii, kryptu pre prenesené pozostatky kniežaťa Rákociho a niektorých jeho vybraných exilových druhov.

Pri poslednom reštaurovaní ponechali v dóme iba tri krypty: kryptu pri severnej bráne pod súčasnou Kaplnkou svätého Štefana, v ktorej od roku 1906 spočívajú pozostatky Františka II. Rákociho a jeho druhov vo vyhnanstve, kryptu košických biskupov na južnej strane, pod niekdajšou Kaplnkou Svätého kríža, terajšou Kaplnkou Mettercie, a kryptu či skôr hrobku malých rozmerov pri severnej stene pred oltárom smrti Panny Márie, zahĺbenú do podlahy a prikrytú kamennou platňou.

Táto posledná krypta je schopná pojať jedinú truhlu. V súčasnosti je v nej kamenný sarkofág, v ktorom sú kostrové pozostatky tých členov Čákiovskej rodiny, ktorí predtým odpočívali v Kaplnke svätého Jozefa, nazvanej aj Čákiovská kaplnka, a zbúranej pri poslednom reštaurovaní dómu (z Wickovho hľadiska).

 Aj v košickej katedrále sa kedysi bežne pochovávalo. Niektoré náhrobné kamene priniesli až z tureckého Carihradu. Staré krypty Dómu počas veľkého reštaurovania zanikli a v priestoroch jednej z nich zriadilo mesto začiatkom dvadsiateho storočia, pár rokov po veľkej reštaurácii, kryptu pre prenesené pozostatky kniežaťa Rákocziho a niektorých jeho vybraných exilových druhov.

Rákociho krypta

Krypta chrániaca Rákociovské relikvie je na mieste niekdajšieho dolného kostola. Tento dolný kostol bol predtým priestrannejší a patrila k nemu aj jedna kryptová chodba tiahnuca sa južným smerom, až k oltáru Navštívenia panny Márie. Pri poslednom reštaurovaní dómu, pri kladení nových základov pre piliere, toto južné rozkonárenie zapchali a zamurovali, a zachovaná časť vtedy dostala dnešnú podobu so zrušením prístupu zvonku a so sprístupnením zvnútra kostola. V tomto čase bol aj rozobraný kamenný oltár dolného kostola a kosti, ktoré našli v tejto hrobke, boli uložené k večnému odpočinku do spoločného hrobu na verejnom cintoríne. Do tejto krypty pri severnej bráne možno zostúpiť po sedemnástich schodoch. Na vonkajšej železnej mreži zostupného schodišťa je postava s kapucňou držiaca erbový štít kniežaťa Rákociho.

V hrobke zastropenej gotickou klenbou sa nachádzajú štyri ohromné kamenné sarkofágy: spoločný sarkofág Františka II. Rákociho, Heleny Zrínskej a Jozefa Rákociho stojaci uprostred krypty, sarkofág Mikuláša Berčéniho, sarkofág Antona Esterháziho a sarkofág Mikuláša Šibrika. Pozostatky kniežaťa Rákociho, jeho matky Heleny Zrínskej a staršieho syna Jozefa odpočívali predtým v Istanbule (Wick píše v Konštantínopole) v Kostole saint Benoit (svätého Benedikta), patriacom pôvodne jezuitom, teraz však lazaristom. Jedine srdce Františka Rákociho zaslal na vlastnú žiadosť kniežaťa Klement Mikeš do francúzskeho kláštora v Gros Bois.

Biskupská krypta

Prvá polovica 19. storočia znamenala definitívny koniec pochovávania mešťanov v dómskych kryptách, nech už boli akokoľvek bohatí. Pohrebov ubúdalo a postupne sa množili roky, keď sa nepochovávalo vôbec. V roku 1862 sa s pochovávaním do dómskych krýpt definitívne prestalo. Odvtedy majú takúto výnimku už iba košickí biskupi.

Wickova knižka sa končí v čase prvých rokov fungovania košického biskupa doktora Jozefa Čárskeho. To bol náš jedenásty biskup. V období rokov 1939 až 1945 sa v dôsledku Viedenskej arbitráže stal dvanástym košickým biskupom Štefan Madarász a doktor Čársky pôsobil ako apoštolský administrátor pre slovenskú časť diecézy v Prešove. Od roku 1945 sa stal opäť košickým biskupom (jedenástym). Po jeho smrti spravoval diecézu v rokoch 1962 až 1990 kapitulný vikár doktor Štefan Onderko a po revolúcii trinásty biskup Alojz Tkáč. Tento muž sa však v roku 1995 stal prvým košickým arcibiskupom, a tak sa náš trinásty biskup stal posledným a zároveň naším prvým arcibiskupom.

Krypta pod kaplnkou bola zasvätená Jánovi z Nepomuku, dnes je jej patrónkou Panna Mária Mettercie. V súčasnosti je miestom pochovávania košických biskupov. Jej vchod uzatvára kamenná platňa v podlahe kaplnky. Do krypty môžeme zostúpiť po piatich strmých schodoch. Jej pôdorys má tvar mierne pretiahnutého štvorhranu, takého dlhého ako kaplnka nad ním.

 Latinský text náhrobného nápisu vytesaného do čiernej žuly „Kameň, na ktorý stúpiš, pobožný kresťan, prikrýva kosti prvého biskupa Košíc Ondreja Szabóa a druhého Štefana Cseha“. Troch po nich nasledujúcich odvelila Božia prozreteľnosť na iný prestol alebo sa tam dostali cestou osudu. Tretieho košického biskupa Imricha Palugyaia vymenovali neskôr za nitrianskeho biskupa 1848 – 1858, štvrtý košický biskup Anton Ocskay zomrel v Pešti a bol pochovaný vo františkánskej krypte, piaty Jozef Kunszt sa stal arcibiskupom v Kaloči. Šiesty v poradí bol Ignác Fabry, ktorý zomrel 24. júna 1867 a bol pochovaný do toho istého hrobu. Siedmym košickým biskupom, pochovaným v Dóme, bol Ján Perger. Ôsmy košický biskup Konštantín Šuster sa stal po úrade tunajšieho biskupa až do svojej smrti vacovským biskupom. Tretí kamenný epitaf na západnej stene kaplnky zvečňuje pamiatku biskupa Žigmunda Bubiča, ktorý zomrel 21. mája 1907 vo veku 87 rokov.

Do južnej steny Kaplnky Mettercie je zamurovaný epitaf biskupa doktora Augustína Fischera Colbrieho, zosnulého v roku 1925. Zatiaľ posledný moderne poňatý epitaf zo svetlého mramoru v tvare futuristického lastovičieho chvosta pribudol na južnú stenu dómu po smrti košického biskupa Jozefa Čárskeho v roku 1962. Práve on v roku 1945 poslal mladého seminaristu Jozefa Tomka na štúdium do Ríma. Takže v krypte Mettercie bolo doteraz pochovaných sedem biskupov.

V utorok v Dóme sv. Alžbety pochovali kardinála Jozefa Tomka. Pohreb podobných rozmerov v Košiciach ešte nebol. Jeho ostatky budú uložené v krypte pod hlavným oltárom. Hrobiek je tam vo dvoch radoch dokopy šesť. V hornom rade sú dve a v dolnom štyri. Podľa kódexu kanonického práva na prvom mieste by mali byť v hrobke pochovaní košickí diecézni biskupi. Miestom posledného odpočinku kardinála Tomka bude hrobka v hornom rade vpravo./agentury/

X X X

MS v hokeji U20. Po historickom drafte historická blamáž

 „Bolo to o nás, nie o súperoch, hrali sme tento šampionát katastrofálne,“ začal svoje hodnotenie bez výhovoriek tréner reprezentácie do 20 rokov Ivan Feneš. Otázne je vyvodenie zodpovednosti odvolaním realizačného tímu. Chýbalo mu možno viac odvahy a nevolil najlepšie rozhodnutia.

Ako napríklad to, že bol dve minúty pred koncom zápasu s Českom po vyrovnaní na 4:4 na ľade najslabší obranca. Takisto chýbali radikálnejšie zásahy do zostavy, z čoho najviac trpel v treťom útoku zahrabaný top talent Dalibor Dvorský, na úkor ktorého hrali vyššie starší, nevýrazní útočníci.

Je na zvážení ľudí na hokejovom zväze, či si hrozné vystúpenie v Edmontone odskáču tréneri, alebo dostanú ďalšiu šancu. Fakt je, že Feneš a spol. nemali k dispozícii dostatok skúsenej kvality. Najmä obrana vyzerala otrasne. S výnimkou sedemnásťročného Maxima Štrbáka z nej nikto výraznejšie nezaujal. Zadáci zo šampionátu budú mať problém presadiť sa čo i len v extralige, ak sa v budúcnosti výrazne nezlepšia.

Defenzívu charakterizovali obrovské, priam až detinské chyby, keď beci robili všetko pomaly a dlho. Často tak nabíjali súperom rovno do gólových šancí, alebo sa nechali vylúčiť za zbytočnosti. Nedisciplinovaní boli aj útočníci, čo korunoval nešťastným, ale zaslúženým trestom do konca zápasu proti Fínom najvyššie draftovaný hráč v zostave Adam Sýkora.

Dva debakle od Kanady a Fínska podčiarkli jeden z najhorších juniorských šampionátov slovenskej reprezentácie v novom tisícročí. Až 27 inkasovaných gólov v štyroch dueloch a skóre -16 sú nové negatívne rekordy nášho juniorského hokeja. To všetko prišlo len niečo vyše mesiac po historickom drafte do NHL. Mladíci môžu ďakovať, že sa na tomto turnaji nevypadávalo, respektíve nehralo o zostup.

Feneš hovoril, že recept dali oslabenému tímu Lotyši, ktorí bojovali a nakoniec si za to po šoku na úkor Čechov vybojovali postup. Možno aj taktika nebola najsprávnejšie zvolená, keď sme chceli hrať ofenzívny hokej dominantne s pukom. Ten sa však úplne inak produkuje proti sedemnásťročným chlapcom na Hlinka Gretzky Cupe s trojicou Slafkovský, Nemec, Mešár, ako proti už dospelým mužom s chýbajúcou kvalitou v zostave. Stačí sa len pozrieť, ako jasne slovenskí mladíci prehrávali na strely a s výnimkou duelu proti Lotyšom gólovo využili z minima maximum.

Katastrofálny výsledok musí vrátiť celé hokejové hnutie nohami na zem. Náš hokej síce vyprodukoval výnimočné talenty, ale keď neposkladá to najkvalitnejšie, nemá šancu konkurovať svetu. Ďalší šampionát čaká dvadsiatku už o štyri a pol mesiaca a bez najlepších hráčov môžeme len sotva veriť v zázrak.

Dupľom po 9. mieste, ktoré nám prihrá ešte možno ťažšiu skupinu ako teraz. V decembri to, žiaľ, bude zasa raz o tom, koľko lídrov bude zdravých a čí tímy NHL pustia najlepších. Ak sa tak nestane, bude to ťažký boj a tŕpnutie, aby neprišli ďalšie debakle, aktuality.sk

X X X

Medaily a znamienko rovnosti

 Je a vždy bude rozdiel medzi olympijským a neolympijským športom, kolektívnym a individuálnym, masovo rozšíreným a popoluškou. Vždy bude rozdiel, keď Slováci získajú bronz v hokeji a, ako teraz, v umeleckom alias synchronizovanom plávaní. Kým bronz v hokeji postaví na Slovensku celý národ na nohy, a na dlhé mesiace, bronz za cvičenie v bazéne nechá ten istý národ chladným.

Sotvakto si to všimne, okrem ľudí, ktorí sú s týmto športom profesionálne spätí, blízkej rodiny a pár výnimiek. Skrátka a dobre, nemá opodstatnenie hľadať znamienko rovnosti pri reakciách verejnosti na rovnaký kov v rozličných športoch, nebodaj porovnávať. Je úplne normálne a logické, že sú iné.

Čo sa však porovnať už celkom dobre dá, je úsilie, ktoré na oltár úspechu položil bronzový hokejista a synchro plavec. Jeden i druhý – rovnaké, maximálne. Koľko hodín na tréningu odmakali – stovky, tisícky. Ako často balansovali na hranici mentálnych a fyzických síl – často a pravidelne.

Nie je dôležité, v akom športe sa medaila zrodila, každá má veľkú, nevyčísliteľnú hodnotu. Pre jej majiteľa. Preňho nie je kľúčové, koľko súperov nechal za sebou, dvoch alebo sto, podstatné preňho je, koľkí skončili pred ním.

Silvia a Jozef Solymosyovci sa „synchru“ venujú spolu osem rokov, teraz získali dve prvé veľké medaily. Historické pre seba aj Slovensko z ME v tomto športe. Malé „synchro“ krajiny začnú každú sezónu s nadšením a končia znechutením po vrcholnej súťaži, roky dostávate od rozhodcov rovnaké známky, čo je frustrujúce pre športovcov i trénerov, do širšieho rámca zasadila mama a trénerka svojich ratolestí Ivana Soyosyová bronzy zo súťaží voľných zostáv miešaných párov a v technických miešaných pároch.

Pre nás majú cenu zlata, podotkla. Je to odmena za roky, keď možno ich jediná motivácia bola stavanie nových a nových zostáv a krvopotné zvyšovanie súťažnej známky bodík po bodíku.

Práve z tohto pohľadu sebaobetovania sa s vidinou neistého úspechu v budúcnosti možno dať znamienko rovnosti medzi medaily z akýchkoľvek športov, aktuality.sk

X X X

Prestupový krach Manchestru. Diablom dal košom Francúz Rabiot

Manchester United sa podľa britských médií stiahol z boja o nákup francúzskeho stredopoliara Adriena Rabiota. S Juventusom Turín sa pritom anglický klub dohodol na prestupovej sume 15 miliónov libier.

 Adrien Rabiot je stabilným členom francúzskej futbalovej reprezentácie.

V posledných dňoch mali prebiehať rokovania medzi Manchestrom, 27-ročným Rabiotom a jeho matkou Veronique, ktorá je zároveň jeho agentkou.

Obe strany sa nedohodli na mzdových podmienkach a podľa Manchester Evening News sa rokovania skončili neúspechom.

 Rabiot má zmluvu s Juventusom Turín ešte jeden rok a počas budúceho leta sa stane voľným hráčom. Je pravdepodobné, že o rok získa vyšší plat ako ten, čo mu teraz ponúkli United.

Podľa The Athletic sa mali zintenzívniť rokovania o možnom príchode Brazílčana Casemira z Realu Madrid. 30-ročný skúsený stredopoliar vyhral s bielym baletom päť trofejí v Lige majstrov.

Manchester United sa počas leta dokázal posilniť len o trojicu futbalistov: Tyrella Malaciu, Christiana Eriksena a Lisandra Martineza./agentury/

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Příspěvek byl publikován v rubrice Autor a jeho autorem je autor. Můžete si jeho odkaz uložit mezi své oblíbené záložky nebo ho sdílet s přáteli.