Predčasné voľby SR sa uskutočnia v septembri. Matovič pred voľbami sekať platy poslancov, až o tritisíc eur

Dátum 30. septembra odmietajú opoziční poslanci Smeru, Hlasu, ĽSNS a Republiky. Predčasné voľby sa uskutočnia 30. septembra. Termín schválili poslanci 92 hlasmi. Zároveň odmietli návrhy strán Smer a Hlas, ktoré navrhovali dátum predčasných parlamentných volieb na 27. máj, resp. 24. jún. Tie podporilo len 75 zákonodarcov.

 Na hlasovaní sa zúčastnilo 148 poslancov, proti bolo 54 a dvaja sa zdržali. Návrh odmietli najmä poslanci Smeru, Hlasu, ĽSNS a Republiky. Nepozdáva sa im termín 30. september, ktorý podľa nich drží odvolanú vládu Eduarda Hegera pri moci ešte osem mesiacov.

Ak by sa dnes v Národnej rade nepodarilo odsúhlasiť termín volieb, prezidentka bola pripravená podniknúť také kroky, ktoré by viedli k vymenovaniu úradníckej vlády.

 Hegerovi sa podarilo nájsť hlasy

Dátum 30. septembra vyšiel zo spoločných rokovaní OĽaNO, SaS, Sme rodina a Za ľudí. Na to aby prešiel plénom bolo podľa novely ústavy schválenej minulý týždeň potrebných 90 hlasov.

Bývalí koaliční partneri však dnes v pléne disponovali len 85 poslancami. Cez trojpätinovú hranicu ich dostali hlasy Tomáša Valáška (PS), Miroslava Kollára (Modrá koalícia), Martina Klusa či Martina Borguľu. Za boli aj odídenci z hnutia OĽaNO Katarína Hatráková, Martin Čepček a Ján Mičovský.

„My sme vopred vedeli, že bude 92 hlasov za. Presne 92 hlasov bolo. Mali sme to spočítané. Do takéhoto vážneho hlasovania by sa nemalo ísť bez toho, aby sme mali spočítané hlasy,“ povedal po rozhodnutí parlamentu šéf Obyčajných ľudí Igor Matovič.

 Pred hlasovaním totiž nebolo isté, či sa pre absenciu Mareka Hattasa z SaS a Petra Kremského z OĽaNO dokáže nájsť v parlamente dostatočný počet hlasov.

Smeru ani Hlasu návrhy neprešli

„Slovensko je v najväčšej kríze v histórii, ľudia každým dňom chudobnejú a bude tu vládnuť odvolaná vláda bez mandátu a právomocí takmer rok po svojom odvolaní. To je absolútne pohŕdanie demokraciou, to je napľutie do očí ľuďom,“ skonštatoval po schválení predčasných volieb na september líder Hlasu Peter Pellegrini.

Jeho strana navrhovala zmeniť dnešné uznesenie tak, aby sa voľby uskutočnili už v júni. Dátum v prvej polovici roka navrhovala aj strana Smer. Konkrétne v máji. Oba dátumy však podporilo len 75 zo 146 prítomných zákonodarcov.

Okrem poslancov Smeru a Hlasu boli za napríklad aj predstavitelia mimoparlamentnej Republiky, Života, ĽSNS a nezaradený Čepček či odídenec z hnutia Sme rodina Patrick Linhart.

Skoršie dátumy volieb podporili aj všetci 17 poslanci Sme rodiny. Tento krok vopred avizoval predseda hnutia Boris Kollár. „Za nás by bol najlepší ten skorší termín, ten májový alebo júnový. Ale keďže sme vedeli, že asi bude zhoda 90 poslancov len na ten september, tak sme boli ochotní za každú jednú variantu zahlasovať,“ povedal dnes Kollár.

 Podľa Sulíka nie je september neskoro

„Veľmi ma prekvapuje prístup Smeru a Hlasu. Veď najmä oni by mali chcieť predčasné voľby. Nakoniec sa tu prepracovali k akémusi trucpodniku, že keď nebolo úplne tak, ako si želali, tak ani september nechcú,“ vyhlásil po schválení 30. septembra predseda SaS Richard Sulík.

Ten si myslí, že septembrový termín volieb vôbec nie je tak neskoro, ako sa môže zdať. „Budú tam dva letné mesiace, keď vláda nerokuje a parlament nezasadá. Čiže to predĺženie bude len mierne. Je to v podstate len jeden pracovný mesiac oproti júnu,“ skonštatoval Sulík.

 Zdôrazňoval pritom to, že septembrový dátum vyšiel zo spoločných rokovaní na pôdoryse bývalých partnerov. Podobne sa vyjadroval aj Kollár.

Prezidentka zatiaľ úradnícku vládu nevymenuje

Bývalej koalícii sa teda na poslednú chvíľu podarilo splniť výzvu prezidentky Zuzany Čaputovej. Tá apelovala na to, aby bol dátum predčasných volieb známy najneskôr do konca januára.

„Dnešné rozhodnutie parlamentu je nevyhnutným vyústením toho, že v decembri došlo k odvolaniu vlády a tá stratila legitimitu dovládnuť do konca riadneho volebného obdobia. Vzhľadom na to, že k rozhodnutiu parlamentu došlo do konca januára, hoci opäť na poslednú chvíľu, nateraz nepristúpim k vymenovaniu úradníckej vlády,“ reagovala dnes večer hlava štátu.

Pripomenula pritom, že v prípade zásadných zlyhaní dočasne poverenej vlády Eduarda Hegera je pripravená kedykoľvek na zostávajúci čas do volieb vymenovať úradnícku vládu, aktuality.sk

X X X

Matovič chce pred voľbami sekať platy poslancov. Prísť môžu až o tritisíc eur

Predseda OĽaNO svoj nápad predstavil v rozprave k inému zákonu. Prekvapil tým zrejme aj svojich najbližších.

Po roku 2018 sa zdalo, že téma zmrazovania platov poslancov je minulosť. Vtedy prvýkrát po rokoch neprišiel do Národnej rady koaličný návrh na zastavenie ich rastu, vďaka čomu poberajú zákonodarcovia od roku 2019 plat podľa zákona. To sa môže zmeniť.

Už na schôdzi, ktorá sa začne v utorok, možno vypuknú preteky, ktorý poslanec zmrazí, resp. zníži platy poslancov lepšie. Nezaradený Martin Čepček (exOĽaNO) predložil dokonca dva návrhy a svoje plány má aj predseda OĽaNO Igor Matovič.

Matovičov prekvapivý nápad

Poslanci z Bratislavského kraja aktuálne dostávajú mesačne aj s paušálnymi náhradami v hrubom 5450 eur (3270 plat + 2180 náhrady). Ich kolegovia z ostatných častí Slovenska majú ešte o čosi viac – 5814 eur (3270 + 2544). Plat aj náhrady sa odvíjajú od priemernej mzdy – plat je jej trojnásobkom, náhrady sú 1,8-, resp. 2,1-násobkom. Keďže priemerný plat zrejme porastie, porastú aj platy zákonodarcov. Podľa našich prepočtov by mohli byť vyššie zhruba o 400 eur v hrubom.

Líder Obyčajných ľudí Igor Matovič zatiaľ neukázal paragrafové znenie. Doposiaľ o svojom pláne hovoril iba počas rokovania o zmene ústavy k predčasným voľbám 24. januára. Pre mnohých vrátane jeho najbližších spojencov to bolo zrejme prekvapenie.

Svoju ideu predstavil počas toho, ako obhajoval septembrový termín predčasných volieb. Konkurenti bývalej koalícii vtedy vyčítali, že voľby chcú v neskoršom termíne aj preto, aby dostali čo najviac peňazí zo štátnej kasy. Časť príspevku totiž závisí aj od toho, či volebné obdobie potrvá štyri roky alebo menej.

Ak by boli voľby v júni, OĽaNO by prišlo zhruba o 2,2 milióna eur. Keby sa voľby konali v septembri, strata by bola približne o 800-tisíc nižšia. Matovič sa však bránil, že peniaze zo spoločnej kasy nie sú dôvod na odsúvanie predčasných volieb. Tým je podľa neho čas pre vyšetrovateľov pracujúcich na kauzách.

Predseda OĽaNO povedal, že na účtoch hnutia sú stále tri štvrtiny peňazí, ktoré od štátu dostalo za voľby 2020. Obyčajní ľudia majú na základe volebného výsledku nárok na zhruba 20 miliónov eur. Časť peňazí sa vypláca priebežne. Vzhľadom na to, že už uplynuli tri štvrtiny volebného obdobia, väčšinu peňazí už strany majú.

Matovič sa však bránil, že financie nie sú dôvod na neskorší termín predčasných volieb, čo sa rozhodol dokázať aj svojím nápadom, ktorý zrejme prvýkrát zaznel v pléne. „A áno, preto aj prídem s návrhom na zníženie platov poslancov s tým, aby ten zbytok doplácali politické strany, lebo vidím to na hospodárení nášho hnutia. Poslanci nemusia mať päťtisícové platy. V pohode môžu mať dvojtisícové platy a politické strany sú dostatočne bohaté na to, aby si platili svojich poslancov zo štátneho príspevku. Čiže keď nás chcete obviňovať z toho, že my potrebujeme navyše mať nejaký štátny príspevok, nie nepotrebujeme,“ povedal predseda OĽaNO 24. januára v rozprave.

Pčolinský: Počul som to prvýkrát

Na jeho ideu v rozprave nikto priamo nereagoval, no aj jeho partneri a najbližší spojenci zrejme zostali prekvapení. Deň po výroku sme sa pýtali predsedu poslaneckého klubu Obyčajných ľudí Michala Šipoša, či podporia Čepčekov návrh. Ak nie, zaujímalo nás, či prídu s vlastným. „Zatiaľ neevidujem takúto debatu,“ reagoval Šipoš s tým, že v minulosti sa takéto diskusie viedli.

Podpredseda parlamentu a hnutia Sme rodina Peter Pčolinský o nápade tiež vopred nevedel. Preto sa ani nechcel bližšie vyjadrovať k tomu, či ho podporia. „Počul som to prvýkrát v parlamente počas prejavu v jednej vete, to znamená, že si treba pozrieť, čo konkrétne bude navrhnuté. Keď to bude na papieri, tak k tomu zaujmeme stanovisko,“ povedal Pčolinský.

„Na papieri“ Matovičov návrh zatiaľ podľa programu blížiacej sa schôdze nie je. Ale v SaS vedia aj bez toho, ako sa k nemu postavia. Predsedníčka poslaneckého klubu sulíkovcov Anna Zemanová odpovedala na otázku, či si vedia predstaviť podporu Matovičovej idey, stručným „nie“.

Čepčekov návrat do roka 2011

Na rozdiel od lídra Obyčajných ľudí Martin Čepček svoje dva nápady už aj zverejnil. Jedným návrhom chce platy zmraziť na súčasnej úrovni, druhým ich chce dokonca znížiť na úroveň roka 2011, keď zákonodarcovia dostávali zhruba 3600 eur.

Nezaradený poslanec hovorí, že cieľom jeho návrhu je, aby boli zákonodarcovia solidárni so zvyškom krajiny. Rovnaké dôvody viedli ešte v roku 2008 k prvému zmrazeniu platov aj predsedu Smeru Roberta Fica. Bolo to v čase, keď vypukla ekonomická kríza.

Na chvíľu ich rozmrazili za vlády Ivety Radičovej v roku 2011, vďaka čomu stúpli na úroveň zhruba 3600 eur, no ihneď ich ďalší rast opäť stopli, v čom Ficove garnitúry vytrvalo každý rok pokračovali. Trvalo desať rokov, než s tým poslanci prestali.

Dôvodom bolo, že čím dlhšie sa rozmrazenie odkladalo, tým, nepopulárnejšie bolo. Poslanecké mzdy totiž na papieri rástli každý rok. No v skutočnosti zákonodarcovia roky nevideli v peňaženke ani o cent viac. Keď napokon na konci roka 2018 neprišiel do parlamentu prvýkrát koaličný návrh na zmrazenie, poslancom platy skokovo stúpli asi o tisícku mesačne. Odvtedy sa nikto významnejší ich rast nepokúšal zastaviť.

Prísľub podpory zatiaľ nemá

No v parlamente, kde väčšinu nedrží pokope koaličná dohoda a tvorí sa už len na základe ad hoc dohôd, navyše je zrejme už v predvolebnom období, môže atmosféra priať aj návrhom nezaradených poslancov ako Čepček.

Zákonodarca hovorí, že zatiaľ nemá nič dohodnuté: „Predpokladám, že tieto body prídu na rokovania niekedy v polovici februára, a mám skúsenosť, že najlepšie je rokovať krátko predtým.“ Medzičasom viedol s pár kolegami neformálne rozhovory, no väčšinovú podporu zatiaľ prisľúbenú nemá. Na schválenie návrhu stačí nadpolovičná väčšina prítomných zákonodarcov.

Smer, Hlas ani Sme rodina na naše otázky, či Čepčeka podporia, nereagovali. V OĽaNO hovoria, že o návrhu, tak ako aj o všetkých ostatných, budú diskutovať na tzv. „gazdovačke“, teda na zasadnutí klubu pred rokovaním parlamentu, kde preberajú všetky zákony predložené na konkrétnu schôdzu, aktuality.sk

X X X

Situácia v ambulanciách stále nie doriešená. Na poslednú chvíľu musia dolaďovať zmluvy s poisťovňami

Zástupcovia ambulantného sektora a zdravotné poisťovne majú riešiť situáciu dnes popoludní až podvečer.

Štát sa koncom minulého týždňa dohodol s ambulanciami na dofinancovaní vo výške 283 miliónov eur, no stále nie je isté, čo od februára čaká pacientov.

Dnes je posledný deň na to, aby ambulancie a zdravotné poisťovne, cez ktoré dofinancovanie pôjde, podpísali predĺženie zmlúv. No zatiaľ sa tak nedeje.

Obe strany musia ešte doriešiť, aké percentuálne navýšenie pôjde do jednotlivých ambulancií. Tým, že štát prišiel s navýšením peňazí na poslednú chvíľu, sa doteraz nevedeli baviť o konkrétnych číslach.

Koľko?

Ambulancie čakali týždne na to, či ich štát vypočuje a dofiancuje. Od nového roka im totiž výrazne narástli náklady na energie, nájom, materiál ale aj personál, ktorému potrebovali zvýšiť platy.

Navýšenie, ktoré im ponúkal rozpočet, bolo pre nich nedostatočné.

Po týždňoch čakania, prišiel štát s definitívnou ponukou až uplynulý piatok. Do ambulancií má ísť o 283 miliónov eur viac ako vlani.

Oproti vlaňajšku to predstavuje 20-percentné navýšenie, čo ale neznamená, že každá ambulancia dostane 20 % navyše.

„Máme len záväzok nejakého medziročného nárastu, ale koľko to v konkrétnych číslach bude, a čo to spraví pre jednotlivé ambulancie, nevieme. Potrebujeme si prediskutovať,” hovorí výkonná riaditeľka Zväzu ambulantných poskytovateľov (ZAP) Naďa Trenčanská Bedušová.

Popoludní až podvečer by o tom mali hovoriť s poisťovňami – Všeobecnou zdravotnou poisťovňou a Dôverou, nakoľko s nimi im dnes končia zmluvy.

Ak by sa tak stalo, pacient by si za vyšetrenie musel od stredy platiť. No zatiaľ sa zdá, že aj keď sú obe strany pod časovým tlakom, je snaha vyriešiť situáciu.

Dôvera hovorí, že smerujú k dohode.

„VšZP intenzívne komunikuje so zástupcami združení ambulantných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti o detailoch podmienok pokračovania zmluvných vzťahov od 1. 2. 2023,“ uviedla zase Ivana Štefúnová z VšZP.

Chceme sa dohodnúť

Trenčanská Bedušová nechce odhadovať či dnes príde alebo nepríde k vyriešeniu situácie, pripomína, že majú okolo 2000 členov, s ktorými zmluvy treba odkomunikovať.

„Neviem povedať, čo to znamená pre pacientov od zajtra. Ak by sme to všetko nevykomunikovali dnes, asi sa dohodneme na fungovaní na verejnom prísľube, ale to musíme odkomunikovať s poisťovňami,” hovorí Trenčanská Bedušová.

Verejný prísľub by im získal čas na doriešenie vecí. Znamená to, že zmluvy by zatiaľ nemali, ale kým by o nich ďalej rokovali, poisťovne by ambulanciám štandardne platili. Pacienta by si tak nemusel hradiť vyšetrenie sám.

Prezident Asociácie súkromných lekárov, ktorá združuje ďalšiu časť ambulancií, Marián Šóth hovorí, že intenzívne pracujú na tom, aby sa dnes dohodli a na 95 % verí, že sa tak stane. Otázne je, v akej forme bude dohoda. Pripúšťa, že to môže byť zatiaľ aj forma verejného prísľubu.

Každopádne verí, že ako pre ambulancie tak aj pre pacientov to zajtra bude bežný deň. „Chceme, aby zajtra bola zachovaná štandardná zdravotná starostlivosť,” povedal.

Poplatky zatiaľ nebudú

Ambulancie pripomínajú, že s ponukou štátu 283 miliónov eur súhlasili, ale len ako s kompromisným riešením, lebo žiadali viac. Ambulantný sektor podľa nich potrebuje 320 miliónov eur.

Keďže prišlo aspoň k nejakému dofinancovaniu, nateraz nebudú vyberať tvz. kompenzačné poplatky, ktoré plánovali zavádzať od februára.

Šóth ich do budúcnosti však nevylučuje, práve preto, že sektor nie je dostatočne dofinancovaný.

„Máme dohody so zdravotnými poisťovňami, že v prípade nedostatočných finančných zdrojov môžeme kedykoľvek zmluvu otvoriť a dohodnúť sa. A v prípade nedohody sa bohužiaľ musíme vrátiť k poplatkom,” povedal.

Energie

Okrem zmlúv so zdravotnými poisťovňami potrebujú ambulancie doriešiť ešte ceny energií. Výkonná riaditeľka ZAP-u hovorí, že zatiaľ vyriešili aspoň malých odberateľov – ambulancie, ktoré majú svoj merač. Avšak tieto musia ešte dnes osloviť dodávateľov a požiadať ich o regulovaný cenník. Ak to nestihnú, nebudú mať za január refundované ceny.

Napätý termín je opäť výsledkom toho, že štát rokoval s ambulanciami na poslednú chvíľu.

Čo sa týka ambulancií, ktoré sídla napríklad vo veľkých poliklinikách, tam ešte problém nedoriešili. Je len na týchto veľkoodberateľoch- prenajímateľoch, či sa zapoja do existujúcej podpornej schémy, alebo sa nezapoja a zvýšené ceny delegujú na ambulancie.

„Hľadáme kontrolný mechanizmus,” hovorí Trenčanská Bedušová, aktuality.sk

X X X

 Belgicko odstaví jadrový reaktor Tihange z bezpečnostných dôvodov

Na odstavenie 40-ročného zariadenia, už roky vyzýva susedné Nemecko. Belgicko v utorok pred polnocou odstaví starnúci jadrový reaktor, ktorý dlhodobo vyvoláva kontroverzie v susednom Nemecku. TASR správu prevzala z tlačovej agentúry AFP.

Reaktor Tihange 2 bude druhým za posledné štyri mesiace, ktorý Belgicko odstaví v rámci dlhodobého plánu na odklon od jadrovej energie.

Na odstavenie 40-ročného zariadenia z bezpečnostných dôvodov už roky vyzýva susedné Nemecko. V stenách jeho tlakových nádob kontroly totiž našli tisíce vlasových trhlín. Brusel výzvy na odstavenie doteraz odmietal.

„Odstavenie elektrárne zaručuje výrazné zvýšenie bezpečnosti v našich dvoch krajinách,“ uviedla nemecká ministerka životného prostredia Steffi Lemkeová. Belgický reaktor Tihange 2 sa nachádza iba 50 kilometrov od nemeckých hraníc.

Odchod od jadrovej energie odložilo Belgicko o desať rokov neskôr

Prísľub postupného ukončenia využívania jadrovej energie je v belgickom právnom systéme zakotvený od roku 2003. Vzhľadom na vysoké ceny energií spôsobené vojnou na Ukrajine Brusel plánovaný odchod od jadrovej energie v roku 2025 odložil o desať rokov neskôr.

Proti rozhodnutiu odložiť moratórium na jadrovú energiu sa ostro postavila belgická Strana zelených, ktorá je súčasťou vládnej koalície.

Dva najstaršie reaktory sa však úrady rozhodli zatvoriť – vlani v septembri vyradili z prevádzky tretí blok jadrovej elektrárne Doel pri Antverpách.

Belgicko v januári oznámilo dohodu s francúzskou energetickou spoločnosťou Engie o predĺžení životnosti ďalších dvoch reaktorov o desať rokov. Približne polovicu svojej potreby elektrickej energie tak bude pokrývať z vlastných stabilných reaktorov, aktuality.sk

X X X

Milióny ľudí protestovali proti Macronovej dôchodkovej reforme

Macronova reforma dôchodkového systému okrem iného počíta so zvýšením veku odchodu do dôchodku zo 62 na 64 rokov.

Približne 2,8 milióna ľudí protestovalo v utorok proti francúzskej reforme dôchodkového systému, podporovanej prezidentom Emmanuelom Macronom. Demonštranti v deň protestu zorganizovali rôzne zhromaždenia a štrajky. Informovala o tom odborová organizácia CGT, na ktorú sa odvolala tlačová agentúra AFP.

Macronova reforma dôchodkového systému okrem iného počíta so zvýšením veku odchodu do dôchodku zo 62 na 64 rokov.

Utorkový odhad účastníkov je vyšší než počas protestov 19. januára. Vtedy sa podľa CGT zhromaždili dva milióny ľudí, hoci úrady uviedli iba polovičný údaj.

Odbory CGT vyhlásili, že v utorok len v samotnom Paríži protestovalo okolo 500.000 ľudí. Parížska polícia informovala o 87.000 ľuďoch, čo je viac ako jej odhad 80.000 počas predchádzajúceho protestu.

Štrajkovala aj približne polovica učiteľov materských a základných škôl, uviedol hlavný odborový zväz učiteľov SNUIPP-FSU. Do štrajku sa zapojili aj zamestnanci rafinérií a skladov spoločnosti TotalEnergies.

Vek odchodu do dôchodku sa má zvýšiť zo 62 na 64 rokov

K štrajku sa pridali dva hlavné odborové zväzy zamestnancov lyžiarskych vlekov a lyžiarskych stredísk. Okrem zmien v dôchodkovom systéme odmietajú úpravu systému poistenia v nezamestnanosti pre sezónnych pracovníkov.

Podľa prieskumu inštitútu OpinionWay protestné hnutie proti dôchodkovej reforme podporuje 61 percent obyvateľov Francúzska, čo je o tri percentuálne body viac než počas prvého januárového masového protestu.

Najkontroverznejšou časťou revízie dôchodkového systému je zvýšenie veku odchodu do dôchodku zo 62 na 64 rokov. AFP pripomína, že Francúzsko má v súčasnosti najnižší vek odchodu do dôchodku zo všetkých veľkých európskych ekonomík.

Dôchodková reforma bola vlani hlavným bodom predvolebnej kampane prezidenta Macrona. Ten v pondelok povedal, že zmeny sú „nevyhnutné, keď sa porovnávame so zvyškom Európy“, kde ľudia zvyčajne odchádzajú do dôchodku neskôr, aktuality.sk

X X X

Obľúbeného primátora odviedla NAKA. Kým sa sporí s developerom, ľudia v Malackách márne čakajú na zaplatené byty

 Bytovka postavená, byty predané, ale bývať sa v nich nedá. V centre Malaciek vznikol bytový dom, ktorý sa stavebníkovi nedarí skolaudovať. Jeho spor s mestom prerástol až do trestného oznámenia, po ktorom si po obľúbeného malackého primátora prišla NAKA. Po dvoch rokoch ale obvinenie z podplácania prokurátor zrušil. Primátor tvrdí, že pre neho sa prípad ešte neskončil a od polície očakáva ospravedlnenie. Tá si však pochybenie nepripúšťa a ospravedlnenie neplánuje.

  Bytovka, kvôli ktorej bol primátor Malaciek Juraj Říha políciou zadržaný a obvinený, stále nie je skolaudovaná.

Bytový komplex stojí na ulici Mansveta Olšovského, neďaleko miestneho gymnázia. Postavila ho spoločnosť M.House a následne 5. novembra 2019 požiadala po ukončení výstavby o kolaudáciu. Vtedy však nastali problémy, ktoré sa staviteľ rozhodol riešiť trestným oznámením na primátora. Ten vraj podmieňoval vydanie kolaudačného rozhodnutia úplatkom. Ani to však stavebníkovi nepomohlo a v bytovom dome sa ani po troch rokoch bývať nedá.

 „Kolaudačné rozhodnutie pre bytovku M.HOUSE nebolo vydané. Proces kolaudácie bol právoplatne prerušený. Toto rozhodnutie stavebného úradu Malacky bolo potvrdené nadriadeným orgánom. Hoci developer tvrdil, že splnil všetky podmienky ku kolaudácii, nadriadený orgán potvrdil, že nehovorí pravdu. Kolaudačný proces bol prerušený pre nesplnenie podmienok. Nie sme oprávnení hovoriť o dôvodoch prerušenia kolaudácie. Pre nás je dôležité, čo potvrdili orgány činné v trestnom konaní: išlo o vymyslené trestné oznámenie,“ reagovala hovorkyňa mesta Malacky Ľubica Pilzová.

Podľa našich informácií bol za nesplnením podmienok kolaudácie nedostatok parkovacích miest. „Ide o malú bytovku, pri ktorej nevybudoval stavebník (žalujúci) dosť parkovacích miest a nedostal preto kolaudačné povolenie. Je tam aj podzemná garáž a nejaké parkovacie miesta sú aj vonku, ale je ich málo. V okolí totiž nie je dostatok miesta na parkovanie. Bytovka je síce postavená a už roky hotová, ale bývať sa tam nemôže. Ľudia už zaplatili aj zálohy a teraz sa nedostanú k bytom,“ upozornil nás čitateľ z Malaciek.

Ku kolaudácii cez trestné oznámenie?

Keď ani pol roka po dokončení bytovky stavebný úrad nevydal kolaudačné rozhodnutie, staviteľ obvinil primátora Malaciek Juraja Říhu, po ktorého si prišla Národná kriminálna agentúra (NAKA). Vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) zadržal a obvinil z prijímania úplatku primátora Malaciek Juraja Říhu a miestneho podnikateľa Mária Longauera 12. mája 2020 v rámci protikorupčnej akcie Staviteľ. V prípade dokázania viny hrozilo obom mužom väzenie päť až 12 rokov.

„Začiatkom roka mal zástupca mesta Malacky ponúknuť cez sprostredkovateľa úplatok developerskej spoločnosti. V tomto prípade nešlo o peniaze, ale o „výmenný“ obchod,“ opísala vtedy prípad polícia na sociálnej sieti. K príspevku zároveň doplnila video z mestského úradu sprevádzané rockovou hudbou.

„Developer čakal na vydanie kolaudačného rozhodnutia v prípade jeho bytového domu. Všetky zákonom stanovené podmienky splnil. Napriek tomu mal zástupca mesta developerovi ponúknuť bezproblémové a urýchlené kolaudačné rozhodnutie za splnenia ešte jednej podmienky. Za vydanie kladného stanoviska mal na oplátku žiadať, že developer svojím vplyvom zabezpečí na okresnom dopravnom inšpektoráte vydanie kladného stanoviska v prospech mesta Malacky v súvislosti výstavbou multifunkčnej haly mestom. V tomto prípade aj napriek nesplneniu zákonných podmienok na jeho vydanie,“ priblížil Policajný zbor.

VIDEO: V inom prípade bol obvinený z korupcie aj exstarosta bratislavského Nového Mesta Rudolf Kusý. Bude vyšetrovaný na slobode, rozhodol o tom súd (november 2022).

Po jeden a pol roku bolo Říhovi obvinenie prokuratúrou zrušené. „Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry rozhodol 22. decembra 2022 o zastavení trestného stíhania obvineného Ing. JUDr. J. Ř., PhD., a spol. pre trestný čin prijímania úplatku,“ priblížil hovorca Generálnej prokuratúry Dalibor Skladan.

Slabosť tohto obvinenia však naznačilo už aj rozhodnutie súdov o Říhovej väzbe. Špecializovaný trestný súd totiž ešte 14. mája odmietol návrh prokurátora na vzatie oboch obvinených do väzby a toto rozhodnutie 21. mája potvrdil aj Najvyšší súd.

Už vtedy Říha odmietol, že by sa dopustil akéhokoľvek korupčného správania. Vyhlásil, že obvinenia voči jeho osobe boli vykonštruované a podľa neho išlo o snahu zdiskreditovať jeho osobu s úmyslom zbaviť ho postu primátora Malaciek.

„Bol som tým, ktorý sa začiatkom marca obrátil o pomoc na tento štát, pretože som rozplietol organizovanú skupinu s väzbami na políciu v Malackách. Urobil som a konal som tak, ako by mal konať každý jeden politik na Slovensku,“ uviedol vtedy médiám starosta.

Z podozrivého agent?

Napriek tomu Říha dôveru obyvateľov Malaciek nestratil a vyhral aj tretie voľby, ktoré sa konali ešte v čase, keď bol obvinený. So 4 171 hlasmi získal na konci októbra 2022 presvedčivých 79,81 percenta všetkých hlasov.

„Po tom, čo ma pred dvomi rokmi polícia neprávom zadržala na základe krivého obvinenia developera, boli jedine Malačania tými, ktorí ma mohli rehabilitovať. Ukázali, že mi v zlomovom okamihu dôverovali. A to je pre mňa najsilnejší moment týchto volieb,“ odkázal po volebnom víťazstve. Zároveň sa stal aj župným poslancom Bratislavského samosprávneho kraja, keď ako 31. najúspešnejší kandidát získal 4 215 hlasov.

Za pravdu dali primátorovi aj ďalšie rozhodnutia úradov. Kým kolaudácia bytovky naďalej stojí, výstavba Šport Arény Malacky, ktorej mal developer bytovky na okresnom dopravnom inšpektoráte zabezpečiť vydanie kladného stanoviska v prospech mesta, sa už začala.

Primátor preto aj toto vníma ako argument v neprospech celého trestného stíhania. „Multifunkčná hala Šport aréna Malacky bola právoplatne povolená, už je vo výstavbe. Aj tu sa potvrdilo, že okresný dopravný inšpektorát konal nezákonne. Z vyšetrovania sa ukázalo, že nemohlo ísť o „korupčné plnenie“ primátora,“ zdôraznila Pilzová.

Pripomenula v tejto súvislosti aj dosť absurdnú situáciu – osoby, na ktorých trestnú činnosť primátor Říha upozornil políciu, sa stali policajnými agentmi.

„Primátor v danom čase poskytol vtedajšiemu vedeniu polície doklady a svedeckú výpoveď o kriminálnej činnosti polície v Malackách, ktorí roky vypaľovali podnikateľov v súvislosti s povoľovaním stavieb. Je absurdné, že osoby, voči ktorým primátor vypovedal, boli neskôr ustanovené za agentov NAKA, čim došlo k zmareniu vyšetrovania korupčnej činnosti polície,“ upozornila hovorkyňa mesta.

Pri spracovaní videí postupujeme štandardne

Primátor už síce obvineniu nečelí, politickú kariéru mu to nezničilo, aj tak však nechce hodiť všetko len tak za hlavu. Chce dosiahnuť nápravu.

„Primátor nepovažuje prípad za skončený a pýta sa, či bude niekto niesť zodpovednosť za krivé obvinenie a či sa mu niekto zo strany štátu ospravedlní. Aktuálne sa právne vyhodnocujú eventuálne kroky voči tomu, kto nakrútil video zo zadržania primátora a účelovo ho zostrihal pre potreby propagácie polície,“ dodala Pilzová.

Polície sme sa opýtali, či sa nehodlá primátorovi ospravedlniť a či neplánuje prehodnotiť spôsob, akým na sociálnej sieti informuje o aktivitách polície. Tá si však chybu nepripúšťa. Odkázala pritom na rozhodnutia súdov, ktorými bol správny postup vyšetrovateľa podľa nej potvrdený.

„Zákonnosť a dôvodnosť vydaných meritórnych rozhodnutí vyšetrovateľa v prípravnom konaní bola potvrdená dozorovým prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry, a tieto neboli spochybnené ani rozhodnutiami Špecializovaného trestného súdu či Najvyšším súdom v rámci rozhodovania o vzatí obvinených do väzby. V rámci trestného konania boli vykonané tak dôkazy, svedčiace proti obvineným ako aj v ich prospech, čím v zmysle uplatnenia zásady objektívneho zisťovania skutkového stavu veci dospel vyšetrovateľ k vyššie uvedenému návrhu,“ uviedla pre Pravdu hovorkyňa policajného prezídia Denisa Bárdyová.

Ani na ospravedlnenie sa nechystá. „Pri spracovaní videí postupujeme štandardne, a to tak v súlade so zákonom o ochrane osobných údajov, ako aj s dôrazom na rastrovanie identity osôb na každom videu tak, aby nedošlo k ich opoznaniu,“ doplnila Bárdyová.

Ľudia stále nemajú kde bývať

So stavebníkom a majiteľom spoločnosti M.House Františkom Bobákom sa nám spojiť nepodarilo. Na telefonáty nereagoval a neodpovedal ani na otázky zaslané sms správami. Byty v tomto dome predáva aj jedna bratislavská realitná kancelária. Napríklad 4-izbový holobyt s rozlohou 91 metrov a 15-metrovým balkónom ponúka za viac ako 180-tisíc eur.

„Ide o jednu z najlepších a pokojných lokalít na spokojné bývanie. Nehnuteľnosť ponúka bývanie pre tých, ktorí túžia žiť v tichej časti, ale zároveň moderne a v centre diania,“ láka realitná kancelária. V ich inzeráte sa naďalej píše, že predpokladaný termín dokončenia je október 2019. Realitný maklér, ktorý organizuje pre záujemcov o kúpu prehliadky, nám povedal, že ponúkaný byt je jeden z posledných voľných v tomto obytnom dome. Z jeho vyjadrenia ale tiež vyplývalo, že vie o problémoch s kolaudačným rozhodnutím. Ubezpečil však, že všetko je na dobrej ceste.

„Riešia to majitelia. Už majú nejaké rozhodnutia od súdov. Už to nerozhodujú v Malackách, ale v Bratislave. Malo by to byť niekedy v najbližšom období. Či to budú týždne, alebo mesiac, neviem povedať. Všetci ale na to čakajú. Toto sú už posledné byty, všetko je predané. Asi 80 percent bytov je už aj prerobených a ľudia čakajú už len na nasťahovanie,“ povedal nám realitný maklér.

Juraj Říha (1985)

Rodák z Malaciek, v mladosti skaut, sa v roku 2006 stal poslancom mestského zastupiteľstva ešte ako vysokoškolský študent. Po absolvovaní práva na Trnavskej univerzite a Národohospodárskej fakulty Ekonomickej univerzity pracoval v oblasti advokácie, médií a legislatívy.

V roku 2014 ukončil na Trnavskej univerzite doktorandské štúdium. Po dvoch volebných obdobiach poslancovania sa v roku 2014 stal ako nezávislý kandidát tesne s 1 973 hlasmi primátorom. V roku 2018 v komunálnych voľbách obhájil post primátora Malaciek so ziskom 5 043 hlasov, čo bolo takmer 87 percent odovzdaných hlasov./agentury/

X X X

Summit EÚ-Ukrajina sa uskutoční v piatok v Kyjeve

Detaily o účastníkoch z EÚ nie sú známe.

Summit Ukrajiny a Európskej únie sa tento piatok uskutoční v Kyjeve, potvrdil v utorok predseda ukrajinskej vlády Denys Šmyhaľ. TASR o tom informuje podľa agentúry AFP.

„Summit Ukrajina-EÚ sa bude konať v Kyjeve 3. februára,“ povedal Šmyhaľ na zasadnutí vlády. Označil ho za veľmi dôležitý v rámci úsilia svojej krajiny stať sa členom EÚ.

„Skutočnosť, že sa tento summit bude konať v Kyjeve, je silným signálom pre partnerov i nepriateľov,“ vyhlásil ukrajinsky premiér. Detaily o účastníkoch z EÚ neposkytol.

Spravodajský portál Politico v pondelok uviedol, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj privíta predsedníčku Európskej komisie (EK) Ursulu von der Leyenovú i šéfa Európskej rady Charlesa Michela.

Summit vo vojnovej zóne má podľa Šmyhaľa ukázať Rusku, že jeho snahy rozosievať nezhody medzi západnými spojencami Kyjeva a brániť Ukrajine vo vstupe do EÚ sú márne.

Ukrajinský premiér dodal, že vo štvrtok sa uskutoční ďalšie kľúčové podujatie – vôbec prvé konzultácie medzi vládou Ukrajiny a Európskou komisiou. Ukrajina získala kandidátsky štatút EÚ v júni minulého roka, aktuality.sk

X X X

Francúzsko pošle Ukrajine ďalšie húfnice

Francúzsko už Ukrajine dodalo 18 samohybných húfnic Caesar.

Francúzsko dodá Ukrajine ďalších 12 húfnic Caesar. Oznámil to francúzsky minister obrany Sébastien Lecornu v utorok počas návštevy svojho ukrajinského rezortného partnera Olexija Reznikova v Paríži. TASR informácie prevzala od agentúr DPA a AFP.

Francúzsko už Ukrajine dodalo 18 samohybných húfnic Caesar a teraz vyčlenilo aj niekoľko desiatok miliónov eur na ich údržbu, uviedol Lecornu.

Ukrajina by okrem toho mala od Paríža dostať radar typu GM 200 a dodávky paliva. Do leta Francúzsko tiež poskytne výcvik 2000 ukrajinským vojakom na svojom území. Vyšle okrem toho 150 francúzskych vojakov do Poľska, kde sa budú podieľať na výcviku ďalších 600 Ukrajincov.

Ukrajina nežiadala o bojové lietadlá

O prípadnom dodaní tankov alebo vojenských lietadiel sa francúzsky minister nezmienil. Poukázal na už avizovanú dodávku francúzskych prieskumných obrnených vozidiel AMX-10 RC. Špekulovalo sa aj o stíhačkách Mirage 2000. „V zásade nie je nič vylúčené,“ uviedol v pondelok francúzsky prezident Emmanuel Macron, jasné stanovisko však nezaujal.

Reznikov v utorok povedal, že Francúzsko nepožiadal o bojové lietadlá. Dodal však, že „taktické letectvo je zložkou našej protivzdušnej obrany“ a že Ukrajina musí posilniť svoj vojenský potenciál, aktuality.sk

X X X

Dezertér od vagnerovcov sa ospravedlnil Ukrajincom

Bývalý príslušník ruskej žoldnierskej Vagnerovej skupiny Andrej Medvedev, ktorý žiada o azyl v Nórsku, sa ospravedlnil Ukrajincom, ktorí žijú v Nórsku a kritizujú jeho prítomnosť v tejto škandinávskej krajine. Informovala o tom dnes agentúra AP.

 Grafity zobrazujúce logo ruskej spoločnosti Vagnerova skupina na stene v Belehrade v Srbsku.

„Pre vás som zloduch, ale ja vás len žiadam, aby ste vzali do úvahy, že som si to uvedomil, aj keď neskoro, a som proti tomu všetkému,“ povedal Medvedev v rozhovore s televíziou NRK. „Žiadam vás, aby ste ma neodsudzovali a v každom prípade sa ospravedlňujem,“ do­dal.

Medvedev, ktorý odmieta návrat do Ruska kvôli obavám o svoj život, teraz býva v centre pre žiadateľov o azyl v Osle. Do Nórska vstúpil ilegálne tento mesiac prekročením spoločnej hranice medzi Nórskom a Ruskom, ktorá je dlhá 198 kilometrov.

Dvadsaťšesťročný Rus tvrdí, že Vagnerovu skupinu opustil po tom, ako mu bol bez jeho povolenia predĺžený kontrakt platný od vlaňajšieho júla do novembra. Rusko-nórsku hranicu prekročil v noci z 12. na 13. januára a zažiadal v škandinávskej krajine o azyl. Pripúšťa, že štyri mesiace bojoval v službách vagnerovcov na Ukrajine.

Medvedev dáva najavo ochotu svedčiť o vojnových zločinoch, pričom popiera, že by sa na niektorom z nich sám podieľal. Nórska kriminalistická služba Medvedeva vypočúva a vedie ho ako svedka.

Niektorí experti a novinári však upozorňujú na to, že je potrebné stavať sa k prípadu obozretne. Prejsť hranicu na severe je totiž podľa nich ťažké, takže nórske úrady musia brať do úvahy možnosť, že ide o provokatéra či o človeka, ktorého čin by mohli ruské úrady využiť vo svoj prospech./agentury/

X X X

Predčasné voľby budú v septembri. Prezidentka dvíha varovný prst

Predčasné voľby sa budú konať 30. septembra tohto roka. Vyplýva to z uznesenia o skrátení volebného obdobia parlamentu, ktoré poslanci odsúhlasili v utorkovom hlasovaní. Zo 148 prítomných podporilo návrh 92 poslancov, proti bolo 54, zdržali sa dvaja. Májový ani júnový termín neprešiel. Získal podporu zhodne 75 poslancov, čo nestačilo.

 92 poslancov, ktorí hlasovali za september sú takmer všetci, ktorí hlasovali aj za zmenu ústavy. Pridali sa aj György Gyimesi z OĽaNO a nezaradený poslanec Martin Čepček, ktorí pôvodne hlasovali proti zmene ústavy.

  Zahlasovať za septembrový termín bolo súčasťou dohody a SaS tak postupovala, pretože si dohody ctí. Vyhlásil to šéf SaS Richard Sulík. Tvrdí, že to nie je neskoro oproti júnu.

„Vôbec to nie je až tak neskoro, lebo tam budú dva letné mesiace, keď vláda nerokuje, parlament nezasadá, čiže predĺženie bude len mierne. Je to v podstate jeden pracovný mesiac oproti júnu. Dôležité je, že takto bolo urobená dohoda,“ vysvetlil Sulík po hlasovaní.

Vláda má podľa Sulíka obmedzené kompetencie, je pod kontrolou prezidentky Zuzany Čaputovej. „Systém bŕzd a protiváh je teraz omnoho silnejší,“ povedal. Deklaroval, že radšej bude mať náročnú dohodu s bývalými koaličnými partnermi ako s opozičnými stranami, pri ktorých nevie, o čo im ide.

Sulík tiež povedal, že súhlasili aj s júnovým termínom volieb, no dôležité bolo dodržať dohodu, ktorej súčasťou bola zmena Ústavy SR. Ubezpečil, že SaS bude do volieb konštruktívnou opozíciou. „Čo bude dobré, to podporíme,“ dodal. Myslí si tiež, že situácia sa nemusela skončiť predčasnými voľbami. Stačilo podľa neho, aby v OĽANO našli viac odvahy riešiť problém, ktorý spočíval v lídrovi hnutia Igorovi Matovičovi a jeho pôsobení vo vláde.

X X X

 Poslanec a predseda Smeru Robert Fico tvrdí, že rozhodnutie o septembrovom termíne predčasných parlamentných volieb je na zápis do Guinnessovej knihy rekordov. „Budeme tu mať vládu, ktorá je z hľadiska odvolania členov vlády neodvolateľná. Nemôže sa voči nej vyvodzovať žiadna zodpovednosť. Vláda pre neschopnosť padla 15. decembra uplynulého roku, padla aj hlasmi strany Sloboda a Solidarita (SaS). Táto strana dala súčasnej vláde v demisii k dispozícii ďalších prakticky jedenásť mesiacov do konca októbra 2023 na vládnutie,“ tvrdí Fico.

Dodal, že koalícia toto obdobie bude chcieť využiť na kriminalizáciu opozície. „Máme interné informácie z prostredia Národnej kriminálnej agentúry a špeciálnej prokuratúry, kde pracujú ako včeličky na tom, aby lídri opozície boli do 30. septembra minimálne obvinení,“ dodal poslanec.

Zároveň tvrdí, že je výsmech a hanba, keď ľudia budú musieť čakať na predčasné voľby až do septembra. „Koho mohli, toho kúpili. Koho mohli, toho vydierali,“ povedal predseda Smeru-SD.

X X X

 Prezidentka dátum rešpektuje, no dvíha varovný prst

„Rešpektujem, že ústavná väčšina sa zhodla na termíne predčasných volieb. Dnešné rozhodnutie parlamentu je nevyhnutným vyústením toho, že v decembri došlo k odvolaniu vlády a tá stratila legitimitu dovládnuť do konca riadneho volebného obdobia. Vzhľadom na to, že k rozhodnutiu parlamentu došlo do konca januára, hoci opäť na poslednú chvíľu, nateraz nepristúpim k vymenovaniu úradníckej vlády. Pripomínam však, že v prípade zásadných zlyhaní dočasne poverenej vlády Eduarda Hegera, som pripravená kedykoľvek na zostávajúci čas do volieb vymenovať úradnícku vládu,“ uviedla v stanovisku.

X X X

 Cirkus s referendami a termínmi volieb sa skončil. Skonštatoval to predseda Národnej rady Boris Kollár (Sme rodina) po schválení termínu predčasných volieb. Deklaroval, že voľby vyhlási v zákonom stanovenom termíne a kandidátne listiny politických strán sa budú môcť podávať okolo 2. júla.

„Dodržali sme, čo sme povedali,“ uviedol s tým, že poslanci Sme rodina podporili všetky navrhované termíny volieb. Mrzí ho „farizejstvo“ zo strany opozície. Poukázal na to, že najskôr sa hlasovalo o 27. máji, potom o 24. júni a ani pri jednom sa nenašlo 90 hlasov poslancov. Následne sa hlasovalo o septembrovom termíne, ktorý opozícia nepodporila. Podľa Kollára tak opozícia riskovala úradnícku vládu. „Som veľmi rád, že tento cirkus sa skončil, opozícia ho využívala len na to, aby znova vytvárala chaos,“ dodal.

Aktuálnu situáciu označil za neštandardnú, keďže koaličná zmluva zvyčajne prestáva platiť pol roka pred voľbami. Do tejto doby sa bude Sme rodina podľa jeho slov snažiť riadne fungovať s partermi.

X X X

 Strane SaS a jej predsedovi Richardovi Sulíkovi sa treba poďakovať za ďalšie mesiace marazmu a absolútneho rozvratu štátu. Uviedla v reakcii na schválenie septembrového termínu predčasných volieb strana Hlas „Bola to SaS, ktorá pomohla vysloviť nedôveru neschopnej vláde Eduarda Hegera a Igora Matoviča. Teraz nám SaS zabetónovala túto neschopnú vládu minimálne do konca septembra,“ uviedol Peter Pellegrini.

Slovensko je podľa jeho slov v najväčšej kríze v histórii, ľudia každým dňom chudobnejú a bude tu vládnuť odvolaná vláda bez mandátu a právomocí takmer rok po svojom odvolaní. „To je absolútne pohŕdanie demokraciou, to je napľutie do očí ľuďom,“ doplnil.

Hlas navrhol júnový termín volieb. „Na schválenie tohto termínu chýbali iba hlasy SaS. Namiesto zodpovednosti voči ľuďom na Slovensku schválili ďalšie tri tučné platy pre končiacich poslancov a ministrov, tri a pol milióna eur pre politické strany od štátu navyše, možnosť pre orgány činné v trestnom konaní pokračovať v pohone na opozíciu a dostatok času na vznik nových politických stranách,“ konštatoval Pellegrini a tým, že SaS uprednostnila záujem politických strán pred záujmom ľudí a „stratila akékoľvek právo ešte niekedy vziať do úst slovo zodpovednosť“.

x X X

Predvolebná kampaň bude zásadná, všetci v nej budeme bojovať za záchranu demokracie, povedal líder OĽANO Igor Matovič. Považuje za „veľmi dobré“ vyhnúť sa prijímaniu populistických opatrení ako súčasti kampane.

„Bolo by veľmi dobré, aby sme sa vyhli tomu, že sa začnú prijímať 15., 16., 19. dôchodky, bude si niekto populizmom robiť predvolebnú kampaň, lebo veľmi rýchlo by nám to spočítali ratingové agentúry, všetci by sme na to doplatili miliardami eur na úrokoch,“ povedal novinárom Matovič.

Matovič verí, že sa budú vedieť dohodnúť s lídrom Sme rodina Borisom Kollárom a šéfkou Za ľudí Veronikou Remišovou na džentlmenskej koaličnej dohode a budú do volieb fungovať tak ako doteraz. Zopakoval, že od septembra 2022 po odchode SaS bol na koaličnej rade pokoj. „Tento dobrý vzťah medzi sebou sa budeme snažiť zachovať,“ povedal. Predpokladá, že o návrhoch budú so stranou SaS rokovať „ad hoc“.

Predčasné voľby rozhodnú o osude Slovenska. Budú o tom, či sa krajina vydá cestou korupcie a postupného úpadku alebo bude bojovať za spravodlivosť, slobodu a prosperitu. Vyhlásila to predsedníčka Za ľudí a dočasne poverená ministerka investícií Veronika Remišová.

„Predčasné voľby Slovensku nikdy nič dobré nepriniesli, ale po povalení vlády SaS, Smerom/Hlasom a extrémistami a po odmietnutí SaS podporiť novú vládu, je to, žiaľ, jediná schodná cesta,“ uviedla Remišová.

Slovensko podľa nej potrebuje víziu, aby mali ľudia vyššiu životnú úroveň a bolo úspešnou a prosperujúcou krajinou. „Drvivá väčšina politikov rozmýšľa veľmi obmedzene pár mesiacov dopredu, prípadne navrhuje zvyšovanie nejakých sociálnych dávok. Sociálna pomoc je dôležitá v čase krízy, ale energetická kríza aj inflácia postupne skončia a politika nemôže byť neustále v zakliatí kríz,“ dodala.

**Aktualizované 17:23 Poslanci schválili septembrový termín predčasných volieb. Za bolo 92 poslancov./agentury/

X X X

Zajtra začne platiť generálny pardon v Sociálnej poisťovni

Ak dlžníci splatia istinu, odpustia im úroky či penále.

V Sociálnej poisťovni (SP) začne od stredy (1. 2.) platiť generálny pardon. Týka sa všetkých dlhov z odvodov, ktoré voči tejto inštitúcii vznikli do vlaňajšieho leta. Ide o splatenie istiny výmenou za to, že bude dlžníkom odpustené príslušenstvo, ako napríklad úroky či penále. V utorok to po rokovaní vlády uviedol dočasne poverený minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR Milan Krajniak (Sme rodina).

Generálny pardon sa týka stoviek tisíc dlžníkov, ktorými sú fyzické osoby aj právnické osoby. Do konca týždňa by podľa Krajniaka mali byť zverejnené ďalšie informácie o postupoch či termínoch. Na rozdiel od posledných dvoch generálnych pardonov majú ľudia na prípravu podkladov viac času, a to do konca augusta, uviedol Krajniak, aktuality.sk

X X X

Prešovského herca Durkáča obvinili zo zabitia kamaráta. Našiel smrť v byte jeho matky

 Vo vyšetrovaní úmrtia 29-ročného vyštudovaného herca Michala Godára nastal v týchto dňoch posun.

  Nitran prišiel za svojím priateľom, 31-ročným hercom Martinom Durkáčom do Prešova 23. novembra 2022. Michal Godár strávil noc v byte Durkáčovej matky, ráno už bol mŕtvy.

Podľa informácií portálu Pluska.sk, ktorý sa odvoláva na vyjadrenie prešovského krajského hovorcu Daniela Džobanika, bolo 18. januára tohto roku vznesené obvinenie konkrétnej osobe pre trestný čin zabitia.

„S prihliadnutím na skutočnosť, že v danej veci sú naďalej vykonávané procesné úkony, poskytnutie podrobnejších informácií nie je možné, pretože by to viedlo k zmareniu alebo podstatnému sťaženiu prebiehajúceho vyšetrovania,“ uviedol hovorca.

Podľa medializovaných informácií obvineným má byť práve Martin Durkáč, ktorý hral už aj hlavnú rolu v jednom z muzikálov, hosťoval v Slovenskom národnom divadle a účinkoval v drobných úlohách v televíznych seriáloch.

Nebohý Michal sa ako herec neuplatnil, pôsobil ako osvetľovač.

Žili spolu, mali nezhody

Michal a Martin sa poznali dlhšie, spolu mali istý čas aj žiť. Podľa susedov sa v osudnú noc malo v byte na sídlisku Sekčov stretnúť viacero ľudí a popíjať.

Martin vraj vtedy tvrdil, že Michal spadol počas spánku z postele a zlomil si rebrá. K aktuálnemu obvineniu sa už odmietol vyjadriť.

Jeho právny zástupca Pavol Biroš pre Plusku uviedol, že jeho klient vinu kategoricky popiera a voči obvineniu podali sťažnosť.

V minulosti mali mať muži medzi sebou nezhody a nebohý Michal Godár sa sťažoval, že ho Durkáč po jednom z incidentov dokopal a zlomil mu rebrá.

Durkáč predtým tvrdil, že Michal spadol z postele a on sa mu pokúšal podať prvú pomoc. „Zomrel mi pod rukami, keď som sa ho snažil oživiť, a hneď potom vás obviňujú zo zabitia. Je to nekorektné a spamätávam sa z toho. Beriem tabletky,“ uviedol po incidente herec.

„Ja som spal a zobudil sa na to, ako sa Miško nevie nadýchnuť a následne nato vyvrátil krv. Oživoval som ho. Už sa nedalo,“ povedal obvinený Martin./agentury/

X X X

Summit EÚ-Ukrajina sa uskutoční v piatok v Kyjeve

Detaily o účastníkoch z EÚ nie sú známe. Summit Ukrajiny a Európskej únie sa tento piatok uskutoční v Kyjeve, potvrdil v utorok predseda ukrajinskej vlády Denys Šmyhaľ. TASR o tom informuje podľa agentúry AFP.

„Summit Ukrajina-EÚ sa bude konať v Kyjeve 3. februára,“ povedal Šmyhaľ na zasadnutí vlády. Označil ho za veľmi dôležitý v rámci úsilia svojej krajiny stať sa členom EÚ.

„Skutočnosť, že sa tento summit bude konať v Kyjeve, je silným signálom pre partnerov i nepriateľov,“ vyhlásil ukrajinsky premiér. Detaily o účastníkoch z EÚ neposkytol.

Spravodajský portál Politico v pondelok uviedol, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj privíta predsedníčku Európskej komisie (EK) Ursulu von der Leyenovú i šéfa Európskej rady Charlesa Michela.

Summit vo vojnovej zóne má podľa Šmyhaľa ukázať Rusku, že jeho snahy rozosievať nezhody medzi západnými spojencami Kyjeva a brániť Ukrajine vo vstupe do EÚ sú márne.

Ukrajinský premiér dodal, že vo štvrtok sa uskutoční ďalšie kľúčové podujatie – vôbec prvé konzultácie medzi vládou Ukrajiny a Európskou komisiou. Ukrajina získala kandidátsky štatút EÚ v júni minulého roka, akuality.sk

X X X

O nájomné byty je záujem. Aj keď bytovky ešte nestoja, prihlásilo sa 14-tisíc ľudí

Záujem o štátom podporované nájomné bývanie neustále stúpa. Agentúra štátom podporovaného nájomného bývania (AŠPNB) za posledných desať dní eviduje takmer 14.000 žiadostí. V bytoch zo systému štátom podporovaného nájomného bývania by chcelo bývať spolu 33.252 ľudí. Ide hlavne o mladé rodiny s deťmi, či absolventov škôl. Najviac záujemcov je vo veku od 25 do 35 rokov.

 „Urobíme všetko pre to, aby sme umožnili odovzdanie prvých bytov čo najskôr. Všetko však závisí od pripravenosti jednotlivých projektov zo strany investičných partnerov. Záujem občanov svedčí o potrebe takéhoto modelu bývania na Slovensku a tiež o tom, že práve ľudia, ktorí síce majú pravidelný príjem, ale hypotéka je pre nich príliš drahá, túto možnosť využijú a vítajú,“ povedal predseda predstavenstva AŠPNB Peter Sekáč.

 Príklady rodín, ktoré môžu žiadať o pridelenie štátneho nájomného bytu. Pozrite sa, či medzi ne patríte. Prepočty: vládny materiál

Najviac žiadostí agentúra eviduje o byty v Bratislavskom kraji (29 %), Košickom (14 %) a Trnavskom a Žilinskom kraji (11 %). Najväčší záujem je o dvojizbové byty (41 %) a trojizbové byty (38 %). AŠPNB v súčasnosti komunikuje s investormi, ktorým vláda schválila v decembri investičné zmluvy a v počas nasledujúcich mesiacov očakáva podanie prvých projektov s nájomnými bytmi na schválenie. Následne bude možná aj záväzná registrácia záujemcov o konkrétny byt.

AŠPNB prostredníctvom dočasne povereného podpredsedu vlády Štefana Holého (Sme rodina) opätovne predložila na utorkové (31. 1.) rokovanie vlády návrh kritérií výberu investičných partnerov. Dôvodom je podľa agentúry rozdielny právny názor na vyhotovenie jedného z interných dokumentov.

Pilotný projekt nájomných bytov od dvoch investorov prinesie približne 9000 bytov za 1,5 miliardy eur, no agentúra stále rokuje aj s ďalšími investormi, ktorí majú záujem na Slovensku stavať nájomné byty./agentury/

X X X

Estónci ukazujú príklad. Môžu byť prvými, kto zhabe zmrazené ruské peniaze a pomôže nimi Ukrajine

Estónska finančná spravodajská jednotka vlani zmrazila viac ako 20 miliónov ruských aktív.

Po tom, čo vlani vo februári Rusi spustili inváziu na Ukrajinu, hľadal svet mechanizmy, ako Kremeľ zastaviť i nevojensky. Jedným z nich boli i sankcie voči tým, ktorí sú s inváziou spojení politicky, propagandisticky či finančne.

Západ uvalil sankcie na viac ako tisícku jednotlivcov, vyše sto organizácií a 19 bánk, ktorých majetok podľa magazínu Foreign Policy predstavoval dokopy 940 miliárd libier.

Majetky sankcionovaných ruských oligarchov a inštitúcií zmrazili Američania, Kanaďania i Briti.

Zhruba 300 miliárd eur z ruských aktív leží zmrazených aj na európskych účtoch. Plán, čo s týmito peniazmi, by mala v celoúnijnom opatrení predstaviť Európska komisia. Tá hľadá zákonné spôsoby, ako sankcionovaný majetok vyvlastniť v súlade s medzinárodným právom.

Estónski priekopníci

Zdá sa však, že Brusel môže s vyvlastňovaním Rusov spojených s financovaním vojny proti Ukrajine predbehnúť malá pobaltská krajina.

Estónsko spolu s Lotyšskom, Litvou a so Slovenskom boli v máji 2022 medzi prvými, kto vyzval Európu, aby sa ruský zmrazený majetok použil na obnovu Ukrajiny.

Ako sa ukazuje, Estónci sa pustili do práce a koncom vlaňajšieho roka vláda premiérky Kaji Kallasovej požiadala zodpovedné ministerstvá, aby do konca januára 2023 vypracovali plán, ako legálne skonfiškovať ruský majetok. Podľa ukrajinských analytikov, ktorých cituje Európska pravda, plány zrejme nechávali v neverejnom móde, aby Rusom zabránili skryť svoj majetok v iných krajinách.

Posledné slovo síce pri rozhodovaní o vládnom zámere bude mať estónsky parlament, avšak ukrajinský web pripomína, že parlamentná väčšina aj opozícia dlhodobo deklarujú jasný proukrajinský postoj.

Zmrazených dvadsať miliónov

Pokiaľ sa estónske plány zrealizujú, Estónsko sa stane priekopníkom pomoci Ukrajine prostredníctvom ruského „odškodného“, presnejšie využitia zmrazených ruských zdrojov na pomoc Ukrajine. Hovorí sa o sume viac ako 20 miliónov eur.

Ide o finančné prostriedky, ktoré vlani estónska finančná spravodajská jednotka vyhodnotila ako problémové peniaze a zmrazila ich. Zo správy, ktorú tamojší úrad boja proti praniu špinavých peňazí zverejnil minulý rok na jeseň, vyplýva, že drvivú väčšinu z týchto peňazí tvorili najmä aktíva dvoch ruských oligarchov, ktorí sa ocitli na sankčných zoznamoch.

Ukrajinskí analytici v komentári však poznamenali, že aj samotný úrad upozornil, že presnú sumu ruských súkromných aktív nie je možné určiť, keďže peniaze si ich majitelia skrývajú za komplikované právne schémy.

Cesta pôžičky?

Ako môže vyzerať prípadný mechanizmus, ešte vlani naznačila ukrajinská poslankyňa a predsedníčka strany Holos Kira Rudyk.

„Estónsko zvažuje vziať si pôžičku zo skonfiškovaného ruského majetku na podporu ukrajinských utečencov a pomoc Ukrajine. Dlh vrátia, keď sa skončí vojna a budú podpísané dohody o reparáciách s Ruskou federáciou. Týmto spôsobom sa neporušia zákony, ktoré sa týkajú nedotknuteľnosti majetku. Ak estónsky parlament túto iniciatívu podporí, bude to precedens,“ píše sa v jej stanovisku.

Brusel snahy Tallinu oficiálne privítal, no podľa hovorcu EK treba v otázke spravodlivosti vyčkať na právny rámec, pretože od estónskej legislatívy sa vyžaduje, aby bola zároveň v súlade i s budúcimi nariadeniami samotnej Európskej únie, aktuality.sk

X X X

Pápež František odsúdil ekonomický kolonializmus v Afrike

Pápež v prejave naznačil, že dejiny KDR sú poznačené konfliktmi a cudzou nadvládou.

Pápež František počas prvého dňa návštevy Konžskej demokratickej republiky (KDR) bohatej na nerastné suroviny odsúdil „ekonomický kolonializmus“ v Afrike. TASR správu prevzala z tlačovej agentúry AFP.

Pápež v prejave v prezidentskom paláci v hlavnom meste Kinshasa naznačil, že dejiny KDR sú poznačené konfliktmi a cudzou nadvládou. „Politické vykorisťovanie vystriedal hospodársky kolonializmus, ktorý bol rovnako zotročujúci,“ vyhlásil 86-ročný František s odkazom na pohnutú históriu KDR.

„Výsledkom je, že táto krajina, ktorá je masívne drancovaná, nemá dostatočný úžitok zo svojich obrovských zdrojov,“ povedal pápež po taliansky konžským politikom a iným hodnostárom. „Prestaňte dusiť Afriku – nie je to baňa, ktorú treba vyťažiť, ani územie, ktoré treba vydrancovať,“ dodal.

KDR, v minulosti známa ako Belgické Kongo a Zair, má zhruba 100 miliónov obyvateľov a nachádza sa v centrálnej časti Afriky. Krajina získala nezávislosť od Belgicka v roku 1960. Napriek obrovským zásobám nerastných surovín, dreva a sladkej vody zostáva jednou z najchudobnejších krajín sveta.

Podľa Svetovej banky (WB) žijú približne dve tretiny tamojších obyvateľov z menej ako 2,15 dolára na deň. Východnú časť krajiny sužuje konflikt; od konca roku 2021 tam povstalci z hnutia M23 obsadili rozsiahle územia. František vo svojom prejave zároveň podporil pokračujúce mierové úsilie v regióne, aktuality.sk

X X X

Predčasné voľby boli trikrát, vyhral ich Mečiar a dvakrát Fico. Raz aj rekordne

Predčasné voľby do Národnej rady sa budú konať 30. septembra tohto roka. Vyplýva to z uznesenia o skrátení volebného obdobia, ktoré poslanci odsúhlasili v utorkovom hlasovaní.

 Smer v roku 2012 vyhral predčasné voľby a zostavil jednofarebnú vládu.

V novodobej histórii samostatnej Slovenskej republiky sa predčasné parlamentné voľby konali trikrát, v rokoch 1994, 2006 a 2012.

Predčasné parlamentné voľby 30. septembra a 1. októbra 1994

Predčasné voľby s týmto termínom schválili poslanci Národnej rady SR 17. marca krátko po tom, ako parlament 14. marca odvolal vládu Vladimíra Mečiara. O deň neskôr ju vystriedala vláda Jozefa Moravčíka zložená zo Strany demokratickej ľavice (SDĽ), Kresťanskodemo­kratického hnutia (KDH) a Demokratickej únie (DÚ).

Za zákon o skrátení volebného obdobia hlasovalo všetkých 149 prítomných poslancov. Predčasné voľby na prelome septembra a októbra boli zároveň prvými parlamentnými voľbami počas éry samostatnej Slovenskej republiky.

Uspelo v nich nasledujúcich sedem politických subjektov:

koalícia Hnutie za demokratické Slovensko a Roľnícka strana Slovenska (HZDS-RSS) – 34,96 % hlasov

koalícia Spoločná voľba (Strana demokratickej ľavice, Sociálnodemokra­tická strana Slovenska, Strana zelených na Slovensku a Hnutie poľnohospodárov Slovenskej republiky, SDĽ, SDSS, SZS, HP SR) – 10,41 % hlasov

Maďarská koalícia – Magyar Koalíció (Magyar Kereszténydemokrata Mozgalom – Maďarské kresťanskodemo­kratické hnutie, Együttélés – Spolužitie a Magyar Polgári Párt – Maďarská občianska strana, MKDH, ESWS, MOS) – 10,18 % hlasov

Predseda strany Smer Robert Fico sa stal druhýkrát premiérom a zostavil po prvý raz v histórii SR nekoaličnú vládu vytvorenú iba stranou Smer-SD, ktorá mala v NR SR väčšinu 83 poslancov. Ustanovujúca schôdza pre 6. volebné obdobie sa konala 4. apríla 2012, za predsedu NR SR bol zvolený Pavol Paška (Smer-SD). Vo funkcii bol do 25. novembra 2014, po jeho odstúpení viedol NR SR do 23. marca 2016 Peter Pellegrini (Smer).

X X X

Záborská si s interrupciami nedá pokoj. Cez Kollára ich chcela prepašovať do schôdze

Poslankyňa Anna Záborská (Kresťanská únia) chcela dnes s pomocou Borisa Kollára v rozpore s rokovacím poriadkom prepašovať do programu schôdze ďalší návrh na obmedzenie interrupcií. Uviedla to strana Sloboda a Solidarita (SaS) na sociálnej sieti s dodatkom, že tomu pomáhať nebudú, a preto za takýto program nehlasovali.

 Ako uviedla predsedníčka poslaneckého klubu SaS Anna Zemanová, „šéf parlamentu dnes opäť všetkým ukázal, ako neobmedzene sa vie správať. Z rokovacieho poriadku Národnej rady SR dnes opäť urobil trhací kalendár, keď v rozpore s ním zaradil do programu schôdze návrh Anny Záborskej o interrupciách.“

Poukázala na to, že nebola dodržaná šesťmesačná lehota, počas ktorej nie je možné návrh k tej istej veci opätovne predložiť na rokovanie. Zemanová dodala, že je rada, že sa Kollára podarilo zastaviť, pretože nemôže takto zneužívať svoje postavenie. „O 17:00 však o termíne predčasných volieb hlasovať budeme, na tomto sa nič nemení,“ doplnila.

 Strana Progresívne Slovensko (PS) na sociálnej sieti uviedla, že ich poslanec Tomáš Valášek v pléne upozornil na obštrukciu hnutia, ktorá návrh Záborskej blokuje. Valášek totiž nedávno stiahol v parlamente svoj vlastný návrh k téme pomoci tehotným ženám s cieľom zablokovať pokusy Anny Záborskej o sprísnenie interrupcií na pol roka. Program schôdze nakoniec nebol schválený a schôdza tak bola ukončená. „Budeme ďalej trvať na nezaradení návrhu Záborskej,“ uviedlo PS./agentury/

X X X

Slovan nie je Paríž, nevyzerá to na prudkú zmenu k lepšiemu, vraví uznávaný tréner

Patrí medzi málo slovenských trénerov, ktorí sa uplatnili aj v zahraničí. Karol Pecze viedol 15 tímov v piatich krajinách. O niekoľko dní oslávi 77. narodeniny, udržiava sa v kondícii, stále hrá tenis a chodí pravidelne na ligové zápasy najmä v Dunajskej Strede, Trnave a Bratislave.

 Tieto tímy v minulosti úspešne viedol a bojoval s nimi o titul. Desať dní pred štartom jarnej časti hovorí o tom, či DAC a Spartak, v ktorých zažil najkrajšie trénerské roky, môžu nabúrať suverénne postavenie futbalistov Slovana na domácej scéne.

X Bude na jar boj o titul zaujímavejší ako v minulých sezónach?

Každá éra – aj najúspešnejšia – sa raz skončí. Dunajská Streda i Trnava majú motiváciu a už aj podmienky, aby Slovanu konkurovali ako rovnocenní súperi a zdramatizovali súperenie na čele.

DAC buduje už dlhší čas mužstvo a netají sa najvyššími ambíciami a Trnava oslavuje tento rok 100. výročie založenia klubu, urobí maximum, aby v ňom nezostala bez trofeje. Ale jej strata je už o niečo vyššia ako v prípade dunajskostred­ského tímu.

X Môže niekto z nich zosadiť z trónu belasých už túto jar?

Nie je to vylúčené, hoci neznižujem kvality Slovana. Stále je favorit súťaže. Z Tehelného poľa odišli v zime viacerí hráči a teraz bude rozhodujúce, ako sa ešte podarí klubu doplniť káder. Zatiaľ registrujeme najmä odchody, o posilách sa hovorí menej.

Ak si zosumarizujeme súčasný stav, Slovan opustili Abena, Hrnčár, Rabiu, Medved, Mustafič, otáznik visí nad Ramírezom. Nie je odchodov priveľa?

Najciteľnejší je odchod Abenu, patril k pilierom obrany. Zaceliť dieru v jej strede bude hlavná úloha Bratislavčanov. Aj keď do prvého zápasu zostalo ešte zopár dní, noví hráči v tíme stále nie sú, čo môže byť problém.

Slovan nie je Paríž, ktorý keď si zmyslí, môže priviesť špičkového hráča aj tesne pred súťažou a bude posilou. Pre slovenský klub nie je jednoduché získať naozaj kvalitného futbalistu a potom ho hneď zabudovať do zostavy. To chvíľu trvá. Preto už nevidím šancu na prudkú zmenu k lepšiemu.

Dôležitá poznámka: odchodom týchto hráčov sa výrazne znižuje konkurencia v kádri. Či to boli Hrnčár, Rabiu i ďalší, ktorí nemuseli patriť do základnej zostavy, ale boli schopní naskočiť do zápasu a utvárať tlak na ostatných.

 Ramírez predtým pôsobil aj na Žitnom ostrove, kde bol platnejším hráčom…

V Dunajskej Strede bol strelecky efektívnejší, lebo mužstvo hralo, ľudovo povedané, na neho. Zvolilo taký spôsob hry. Z toho ťažil. Po odchode do Kyjeva to už neplatilo, musel sa presadzovať sám, spoliehať sa na individuálne schopnosti.

Už nebol taký úspešný. Vypadol zo zostavy, nehrával, stratil formu. V takom stave sa hlásil v Slovane a chytiť odrazu formu, býva zložité. Aj keď hráč chce, stratí sebavedomie a aj v slabšej slovenskej lige sa odrazu nevie presadiť.

x Nepôsobí DAC aktuálne ako stabilnejší klub?

Má výhodu, že konečne prišiel tréner, ktorému všetci rozumejú. Zároveň pozná slovenský futbal, jeho najvyššiu súťaž, niečo v nej už zažil i dosiahol. Zdá sa, že existuje aj lepšia súčinnosť s vedením klubu. Zo Žitného ostrova teraz neodchádzali hráči, udržali aj najlepšieho strelca súťaže Krstoviča, to je typický zakončovateľ, taký teraz chýba Slovanu. Po zranení je už v poriadku Kalmár a tiež Balič. To sú dobrí futbalisti.

Pre mužstvo sú to dôvody, ktoré posilňujú optimizmus. Vo všeobecnosti tiež platí, že hráči, ktorí ešte nedosiahli svoj cieľ, majú zväčša vyššiu motiváciu ako tí, ktorí ho už zažili a majú pocit, že sa k nemu automaticky opäť dopracujú.

X Slovan vedie tabuľku po jeseni najnižším rozdielom za posledné roky, má len o tri body viac ako DAC. Rozhodne sa medzi nimi?

V úvodnom tohtoročnom kole DAC hostí Slovan. Tento zápas považujem za kľúčový pre ďalší vývoj. Ak chce DAC reálne bojovať o titul, musí ho vyhrať. Preň by to bol ohromný impulz, čo však neznamená, že zvládne bez problémov aj ďalšie zápasy. Ak vyhrá líder súťaže, bude to mať Dunajská už ťažké. Aj keď si uvedomujem, že zostane dosť zápasov, rozhodnuté určite nebude.

 X Okrem už spomenutých futbalistov odišli z ligy aj ďalší, ktorí v nej predstavovali kvalitu. Napríklad Regáli z Ružomberka či druhý najlepší strelec Moses David z Podbrezovej… Ako to ovplyvní jej kvalitu?

Tradičná fluktuácia v tímoch bráni, aby jej úroveň stúpala. Odchádzajúce opory nahrádzajú zväčša ďalší mladí hráči, ktorí sa prichádzajú učiť. Mužstvá akoby stále začínali. Vybudovať dobrý tím to nie je len otázka technicko-taktická, kondičná, ale aj mentálna.

Kedysi nebolo toľko rôznorodosti v kluboch. Teraz sú v nich hráči z rôznych kútov sveta, utvárajú sa skupinky podľa národnostného, náboženského, jazykového kritéria. Spojiť ich je dôležitá úloha. Zažil som to aj ja najmä v čase pôsobenia v Turecku.

X X X

Nikdy to nie je jednoduché. Na jednej strane obdivujem súčasných funkcionárov, že dokážu rok čo rok vygenerovať peniaze, aby mohli kluby fungovať. Na druhej sa predaj hráčov stáva nevyhnutným, aby to dokázali.

Okolo hráčov sa krútia agenti a stačí, ak niektorý na seba upozorní, nestihne ani potvrdiť kvalitu, usilujú sa ho predať do zahraničia. Zažil som éru väčšej stability kádrov. Preto som mohol v Trnave tri roky budovať mužstvo, na ktoré chodil plný štadión a hra mala hlavu i pätu./agentury/

 

 

Příspěvek byl publikován v rubrice Autor a jeho autorem je autor. Můžete si jeho odkaz uložit mezi své oblíbené záložky nebo ho sdílet s přáteli.