Premiér ČR Fiala označil hrdinu SR za Čecha, Fiala urobil další chybu, Čaputovú eskort do Moskvy?

Petr Fiala si vyrobil blamáž. Predseda českej vlády nevie, že jeden z dvojice odbojárov, ktorí spáchali atentát na nacistického pohlavára, je Slovák. Vyplýva to z Fialovho statusu na sociálnej sieti Twitter. Denník Pravda si všimol, že v deň 80. výročia atentátu český premiér napísal, že „českí výsadkári Josef Gabčík a Jan Kubiš uskutočnili útok na zastupujúceho ríšskeho protektora Reinharda Heydricha“. Gabčík však nebol Čech. Narodil sa v slovenskej obci Poluvsie v okrese Žilina.

Fiala urobil chybu aj pri krstnom mene slovenského hrdinu. Gabčík sa nevolal Josef, ale Jozef. Štátnik, ktorý má titul vysokoškolského profesora v odbore politológia, urobil prešľap aj v minulom roku. Stalo sa to počas predvolebnej kampane vo videodebate volebných lídrov v štúdiu novín iDNES.

Moderátor sa ho vo vedomostnom kvíze pýtal, akú rozlohu má Česká republika. „To neviem, asi 90-tisíc štvorcových kilometrov,“ reagoval Fiala. Moderátor by mu uznal odpoveď s odchýlkou tisíc km². Skutočná rozloha českého územia je však necelých 79-tisíc km².

X X X

Prezidentka SR Čaputová sa mohla zobudiť v Moskve. Ruský poslanec volá po unášaní západných politikov

 Keby sa naplnil sen agresorov, tak slovenská prezidentka sa mohla v utorok ocitnúť v koži Alexandra Dubčeka a spol. Vodcov Pražskej jari v auguste 1968 sovietski okupanti uniesli a po niekoľkodňovom zadržiavaní na Ukrajine eskortovali do Moskvy. V deň, keď Zuzana Čaputová v Kyjeve rokovala s prezidentom Volodymyrom Zelenským, poslanec ruskej Štátnej dumy Oleg Morozov volal po unášaní západných politikov z Ukrajiny a ich súdení v Moskve za zbrojné dodávky Kyjevu.

„Na istej etape, vo veľmi blízkej budúcnosti, pôjde nejaký vojnový minister krajiny NATO vlakom do Kyjeva pozhovárať sa so Zelenským… a nedôjde. A zobudí sa niekde v Moskve,“ povedal v diskusnej relácii 60 minút ruskej štátnej televízie Rossija 1 Morozov.

„Ukradneme ho?“ spýtala sa prominentného poslanca z vládnucej strany Jednotné Rusko moderátorka Oľga Skabejevová, ktorá patrí k najagresívnejším propagandistom Kremľa.

„Áno,“ ubezpečil ju Morozov, ktorý je zákonodarcom takmer tri desaťročia s pauzou v rokoch 2012 až 2015, keď v Kremli šéfoval oddeleniu vnútornej politiky. „A tam si vyjasníme, kto aké príkazy vydával, kto nesie zodpovednosť,“ rozviedol svoju predstavu o výsluchoch unesených zahraničných politikov v Moskve a ich súdení za dodávky výzbroje a munície Kyjevu.

Ruský poslanec vyzval na zásah proti západným politikom navštevujúcich Kyjev práve v deň, keď prezidentka Zuzana Čaputová, ako iba druhá zahraničná hlava štátu od začiatku vojny, vystúpila v ukrajinskom parlamente. Pripomenula v ňom, že Slovensko už Ukrajine dodalo obranný systém S-300, odmínovacie zariadenia i muníciu a oznámila, že onedlho dodá aj húfnice Zuzana.

Unášanie a trestné stíhanie západných štátnikov podľa Morozova nie je žiadna nereálnu fantázia. „Už sme si zvykli, že od 24. februára je svet postavený na úplne nových pravidlách. Preto každý vojnový minister, ktorý sa zajtra vyberie do Kyjeva, nech porozmýšľa o tom, ako sa nezobudiť v Moskve. Neradil by som mu zobudiť sa v Moskve a postaviť sa pred súd,“ dodal.

Nie je to prvý raz, čo Morozov vyvolal rozruch svojimi komentármi k ruskej invázii na Ukrajine a k pomoci, ktorú Západ poskytuje Kyjevu. V polovici mája na svojom účte na platforme Telegram pohrozil Varšave, že po porážke Kyjeva môže dôjsť aj na ňu. „Poľsko nás pobáda, aby sme ho postavili na prvé miesto v rade na denacifikáciu ihneď po Ukrajine,“ napísal./agentury/

X X X

Riaditeľ Slovnaftu Senkovič: Výnimka pre Slovensko? Je to ešte horší návrh ako ten predchádzajúci

Európski lídri sa dohodli na embargu na ruskú ropu. Kompromisná dohoda zakazuje dovoz ruskej ropy tankermi po mori. Zároveň ale umožňuje dodávky ropovodom Družba, z ktorého prúdi čierne zlato aj na Slovensko, do Čiech či do Maďarska.

Výkonný riaditeľ Slovnaftu Marek Senkovič vyhlásil, že ešte nevidel finálny návrh embarga na papieri. „Texty sa menia každú hodinu a každý deň, nevieme presne, ako odstrihnutie od ruskej ropy bude vyzerať,“ tvrdí Senkovič.

Ak to bude podľa neho schválené tak, ako to prebehlo v médiách, bude to znamenať, že výnimka na ruskú ropu bude len na osem mesiacov. „Potom ju nebudeme môcť využívať ako napríklad Česká republika a budeme musieť veľmi urýchlene prejsť k inej rope,“ povedal.

Rafinéria podľa neho pracuje aj na tom, aby mohla spracovávať aj inú ropu ako tú z Ruska. Otestovala zhruba 15 druhov ropných zmesí a ich rôzne kombinácie. „Pomocou týchto kombinácií by sme chceli vyrobiť ideálnu zmes, ktorá je najviac podobná ruskej rope, aby sme museli čo najmenej zásahov robiť do rafinérie,“ vysvetľuje hľadanie možnej alternatívy k ruskej rope. Potom sa budú snažiť urobiť taký obchod, aby alternatívna ropa na Slovensko kontinuálne prichádzala.

Maďarský minister zahraničia Péter Szijjártó avizoval, že Chorvátsko je pripravené rozšíriť kapacitu jadranského ropovodu, aby mohlo zásobovať Maďarsko a Slovensko v prípade prerušenia dodávok ropovodom Družba z Ruska. Natíska sa otázka, čo to znamená pre bratislavskú rafinériu. Senkovič pripomína, že momentálne má ropovod Adria „úzke hrdlo“, a tak rafinérie na Slovensku, v Maďarsku či v Česku nemôžu využívať naplno toto prepojenie. Rozšírenie kapacity na tomto ropovode je tak podľa neho veľmi dôležitý projekt. „Nie je to však otázka jedného mesiaca či dvoch. Treba si ešte uvedomiť, že ropovod sa nedá rozširovať, keď bude v prevádzke. Je to, akoby ste šli na diaľnici v aute a chceli počas jazdy vymeniť olej,“ vysvetľuje s tým, že je to dôležitý projekt, ale je to zároveň aj komplikácia./agentury/

X X X

Rusko: Nechcete našu ropu? Predáme ju iným

 Rusko si po čiastočnom zákaze dovozu ropy do Európskej únie nájde pre svoju ropu iných kupcov. Uviedol to stály zástupca Ruska pri medzinárodných organizáciách vo Viedni Michail Uljanov v reakcii na pondelkové rozhodnutie summitu dvadsaťsedmičky, ktorá počíta s ukončením dovozu väčšiny ruskej ropy do regiónu do konca tohto roka.

 Čiastočné embargo na ruskú ropu je súčasťou nového balíčka opatrení, ktorých cieľom je potrestať Kremeľ za inváziu na Ukrajinu. Embargo sa vzťahuje na ruskú ropu dovážanú do EÚ po mori. Pre dovoz ropovodom bola po odpore Maďarska vyčlenená výnimka.

„Ako správne povedala včera, Rusko si nájde iných dovozcov,“ uviedol Uľjanov na v reakcii na poznámku prezidentky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej. „Pozoruhodné je, že teraz popiera svoje vlastné včerajšie vyhlásenie. Veľmi rýchla zmena myslenia naznačuje, že EÚ nie je v dobrom stave,“ dodal.

Von der Leyenová uvítala dohodu bloku o ropných sankciách. Uviedla, že táto politika do konca roka obmedzí približne 90 percent dovozu ropy z Ruska do bloku. Čoskoro sa podľa nej EÚ vráti k otázke zvyšných desiatich percent ropy z ropovodov.

 Ruská ropa sa na celkovom dovoze ropy do EÚ podieľa 36 percentami. Rusko je tretím najväčším producentom ropy na svete, za Spojenými štátmi a Saudskou Arábiou, a najväčším vývozcom ropy na svetové trhy. Je tiež významným producentom a vývozcom zemného plynu.

Výskumník Oxfordského inštitútu pre energetické štúdiá Adi Imsirovic povedal CNBC, že rozhodnutie EÚ otvára cestu k tomu, aby EÚ a USA zvýšili tlak na ďalšie krajiny dovážajúce ruskú energiu, ako je India, aby zaviedli podobné opatrenia na ruskú ropu. Predtým bolo ťažké žiadať napríklad Indiu, aby znížila svoj dovoz, ak to EÚ sama neurobila.

India je tretím najväčším dovozcom ropy na svete a zaznamenáva od ruskej invázie na Ukrajinu neustály nárast dovozu ropy z Ruska, vyplýva z údajov spoločnosti Refinitiv Eikon. Krajina odmietla kritiku svojich pokračujúcich nákupov ruskej energie kvôli vojne na Ukrajine a uviedla, že náhle zastavenie dovozu ruskej ropy by v konečnom dôsledku poškodilo jej spotrebiteľov.

Aj Čína v tichosti zvyšuje nákupy ropy z Ruska za zvýhodnené ceny, upozornila agentúra Reuters. Zdá sa, že najväčší svetový dovozca ropy sa snaží zaplniť výpadok vzniknutý prerušením vzťahov západných odberateľov s Ruskom./agentury/

X X X

V Rusku sa zmierňuje rast cien, za posledný týždeň zaznamenalo nulovú infláciu

Začiatkom marca, krátko po tom ako Rusko zaútočilo 24. februára na Ukrajinu, vyskočila týždenná inflácia v Rusku na 2,22 %.

Za posledný týždeň zaznamenalo Rusko nulový rast spotrebiteľských cien, ktorý nasledoval po miernej deflácii. Ukázali to v stredu zverejnené údaje ruského štatistického úradu Rosstat. Informuje o tom agentúra Reuters.

Začiatkom marca, krátko po tom ako Rusko zaútočilo 24. februára na Ukrajinu, vyskočila týždenná inflácia v Rusku na 2,22 %. Odvtedy sa však tempo rastu spotrebiteľských cien postupne spomaľovalo, k čomu prispelo posilňovanie rubľa podporené umelými zásahmi štátu.

V týždni do 27. mája zaznamenali spotrebiteľské ceny v Rusku stagnáciu. Tá pritom nasledovala po týždni, v ktorom ceny o 0,02 % klesli. Bol to prvý týždenný pokles spotrebiteľských cien v krajine od augusta minulého roka.

Od začiatku tohto roka dosiahla medziročná inflácia v Rusku 11,82 %. Spotrebiteľské ceny vzrástli najvýraznejšie v apríli, keď rast dosiahol 17,83 %, čo bola najvyššia inflácia od januára 2002. Neskôr sa však inflácia zmiernila a k 20. máju dosiahla 17,51 %. Inflačný cieľ ruskej centrálnej banky je stanovený na 4 % a banka odhaduje, že inflácia by sa na túto úroveň mala dostať v roku 2024, aktuality.sk

X X X

Pročko koná v rozpore s koaličnou zmluvou, hovorí Kolíková. Hmotná zodpovednosť vyvolala nový konflikt

Podľa poslanca Kyselicu nikto koaličnú dohodu neporušil.

Obyčajní ľudia sa pred voľbami zaviazali, že presadia hmotnú zodpovednosť verejných funkcionárov. Považovali to za jednu z najväčších priorít svojho hnutia. Dostali ju do koaličnej dohody a napokon aj do programového vyhlásenia vlády.

Napriek tomu, že išlo o jednu z top priorít, dodnes sa nedostala ani do parlamentu. To sa zmenilo krokom poslanca OĽaNO Jozefa Pročka. Do Národnej rady minulý týždeň predložil svoj návrh. Urobil to však bez podpory koaličných partnerov. A pod jeho zákonom chýbajú aj podpisy ďalších poslancov Obyčajných ľudí, ktorí na tom pracovali.

 Predloženie zákona už skritizovala ministerka spravodlivosti za SaS Mária Kolíková, ktorej rezort sa zúčastňoval na diskusii o hmotnej zodpovednosti. „Ten návrh, ktorý je v parlamente, má vážne vecné vady a nemal byť ani podaný. (…) Ja ako rezortný minister som k tomu súhlas nedala. Je mi ľúto, že sa takto rozhodol pán poslanec Pročko v rozpore s koaličnou zmluvou,” povedala Kolíková na dnešnom rokovaní vlády (1. júna).

Ministerka považuje Pročkov návrh za natoľko nedotiahnutý, že sa ani nebude dať upraviť pozmeňujúcimi návrhmi v druhom čítaní. Jediný spôsob, ktorý vidí, je predložiť nový zákon.

Pročko pracoval na hmotnej zodpovednosti niekoľko mesiacov. Predložiť ho chcel už na jar. „Ideme to predkladať. Riešili sme to aj s pánom premiérom. Je to prvoradý záujem, aby bola hmotná zodpovednosť. Na tej ďalšej (schôdzi, pozn. red.) bude. Stopercentne. Ja som to chcel predkladať už v júni (minulého roka, pozn. red.),” tvrdil nášmu portálu Pročko začiatkom februára.

Pročko nečakal

To sa však nepodarilo. Hmotná zodpovednosť nešla ani na marcovú schôdzu, ani na tie ďalšie. V koalícii sa totiž stále nedarilo dosiahnuť dohodu. Návrhov bolo niekoľko. Jeden pripravil Pročko, na druhom pracovali jeho poslaneckí kolegovia z OĽaNO Milan Vetrák a Lukáš Kyselica. Svoje výhrady k návrhom mala SaS, Sme rodina aj Kolíkovej rezort.

Pročko sa napokon rozhodol, že na definitívnu dohodu čakať nebude a návrh zákona predložil aj bez nej.

„Je tam množstvo právnych nezmyslov. Sú tam zavádzané pojmy, ktoré nemajú ustálený obsah v rámci právneho poriadku, dáva priestor na šikanózne návrhy,” tvrdí ministerka spravodlivosti.

Matovič: SaS zrejme nevyhovuje hmotná zodpovednosť

Pročkov krok však našiel podporu u Kolíkovej vládneho kolegu Igora Matoviča. Ten si zaspomínal na stretnutie s poslancom spred troch či štyroch mesiacov. „Hovoril, že SaSka vehementne blokuje návrh na hmotnú zodpovednosť. SaS zrejme nevyhovuje, aby politici mali hmotnú zodpovednosť,” kritizoval na dnešnom zasadnutí vlády Matovič svojho koaličného partnera s tým, že Pročkovi toto počínanie nevyčíta.

„Každý, kto má dobrú vôľu, ho v prvom čítaní podporí a v druhom sa vycibrí,” tvrdí Matovič. Podľa Kolíkovej však tento zákon nie je v stave, aby sa dal zdokonaľovať.

SaS naozaj mala dlhodobo výhrady k hmotnej zodpovednosti. Opakovane zdôrazňovali, že podľa nich to ani zaviesť netreba, lebo potrebnú legislatívu máme. Problém je iba s jej vymáhaním.

Na návrhu robí aj Kyselica

Okrem Pročka pracovali v OĽaNO na zavedení hmotnej zodpovednosti aj poslanci Milan Vetrák a Lukáš Kyselica. Tí svoj návrh tiež dodnes nepredložili. A ich podpisy chýbajú aj pod kolegovým návrhom.

„Robí sa s viacerými verziami, kolega Pročko sa rozhodol, podal to, to je všetko. Nehovorím, že sa s jeho návrhom nestotožňujem, ešte som ho ani nevidel,” vysvetľuje Kyselica, či má Pročko jeho podporu.

Kyselica s Vetrákom sa o svojom návrhu hmotnej zodpovednosti snažili rokovať aj s rezortom spravodlivosti. Ten im ešte pred dvomi týždňami poslal niekoľko pripomienok, ktoré chceli neskôr odstrániť v debate.

„Budeme na klube debatovať o tom, či sa dá pozmeňovákom spraviť to, čo chceme a ja som aj za to, aby sa to vyrokovalo s ministerstvom spravodlivosti,” hovorí Kyselica.

Porušenie dohody?

Odmieta však slová Kolíkovej o porušení koaličnej dohody. Odvoláva sa na jej druhú prílohu, kde strany zosumarizovali svoje priority, z ktorých sa neskôr vychádzalo pri tvorbe programového vyhlásenia vlády.

V nej sa píše, že OĽaNO vstupuje do koalície s cieľom presadiť svojich jedenásť bodov z predvolebnej ankety, o ktorých hlasovali ľudia. Práve zavedenie hmotnej zodpovednosti podporilo najviac ľudí. „Ostatní členovia Koalície sa zaväzujú hnutiu OĽaNO to umožniť,” píše sa na siedmej strane dohody.

O svojej verzii plánuje diskutovať s ministerstvo po začiatku schôdze. „Radšej by som predložil túto verziu,” hovorí Kyselica.

Kyselicov návrh okrem iného obsahuje aj to, aby za prípadnú škodu neniesol zodpovednosť len úradník, ktorý o niečom rozhodol, ale aj jeho podriadení, ktorí mu pripravovali podklady.

Návrh na zavedenie hmotnej zodpovednosti bol jednou z priorít hnutia OĽaNO. Presadilo ho aj do programového vyhlásenia. Jej cieľom je postihovať verejných funkcionárov za úmeslne zlé nakladanie s verejným majetkom, aktuality.sk

X X X

 Bomba kšeft v SR, v Augiášovom chlieve z čias SNS a Smeru sa lacno predávali pozemky

Hlad po pôde rastie, čo dvíha jej ceny. Dá sa však kúpiť lacno, ak napríklad podnikateľ deklaruje, že vysadí ovocný sad, najlepšie orechový, lebo orechov je na Slovensku už roky nedostatok. Spoločnosť Tanas Trade takto kúpila v roku 2018 od Slovenského pozemkového fondu (SPF) 13 hektárov pôdy priliehajúcej k mestu Vrbové za sumu, o ktorej sa iným poľnohospodárom len sníva – meter štvorcový len po 0,4643 eura. Na pozemkoch dodnes nerastie jediný orech.

 Namiesto orechových sadov zarastená lúka.

Nový generálny riaditeľ Slovenského pozemkového fondu Ján Marosz na príklade tejto spoločnosti ilustroval, ako sa v minulom desaťročí robili podozrivo lacné predaje poľnohospodárskej pôdy správnym ľuďom. Povedal, že na fonde sa v čase vlád Smeru a SNS robili s pozemkami miliónové kšefty. Zatiaľ čo obyčajní občania čakali na vybavenie žiadostí na SPF aj päť či šesť rokov, vyvolení získavali lukratívne pozemky štátu v zrýchlenom konaní.

Človek by predpokladal, že o pôdu sa budú uchádzať ovocinári. Spoločnosť Tanas Trade bola založená 15. júna 2017. V aktuálnom výpise z obchodného registra má nesmierne široký rozsah podnikateľskej činnosti. Ako naznačuje slovko Trade, zameriava sa najmä na obchod, ale aj počítačové, reklamné, marketingové služby. Jej náplňou by mala byť aj výroba celulózy, papiera, lepenky. Neprekvapuje, že sa tam nájde aj lesníctvo, poľnohospodárstvo vrátane predaja nespracovaných produktov.

 Zápis o poľnohospodárskej výrobe do obchodného registra urobila spoločnosť Tanas Trade 22. novembra 2017 a už v máji 2018 bola vlastníkom pôdy, ktorú dovtedy spravoval SPF. „Vychádza to tak, že Tanas Trade bola účelovo založená,“ konštatoval Peter Marušák, zástupca riaditeľa odboru nájmu zo SPF. Medzi poľnohospodármi ani ovocinármi nikto spoločnosť Tanas Trade nepozná, zato vtedajšie vedenie SPF malo pre túto firmu veľké pochopenie. Vyšlo jej maximálne vo všetkom v ústrety. Denník Pravda oslovil aj dotknutú firmu, no na otázky nereagovala.

Bomba kšeft

Všimnime si. Znalecký posudok stanovil cenu pozemku na 0,2938 eura za štvorcový meter, konečnú cenu stanovil SPF na 0,5468 eura za štvorcový meter, ale po námietke žiadateľky upravil SPF cenu na sumu 0,4643 eura za štvorcový meter. V súčte tak zaplatila za všetky parcely 62 081 eura. Pre nadobúdateľku to bola vynikajúca cena, trhová hodnota získaných pozemkov bola vtedy dva milióny eur. Dnes ich cena, keby sa premenili na stavebné pozemky môže dosiahnuť takmer 15 miliónov eur. Tomu sa vraví bomba kšeft. Nejde o ojedinelý prípad. V roku 2020 pracovníci SPF skontrolovali 47 zmlúv o predaji pozemkov na založenie ovocných sadov. Z nich bolo založených len 19 sadov, 25 sadov nebolo založených vôbec a dva boli založené len čiastočne.

„Na základe našich zistení sme presvedčení, že v týchto prípadoch došlo k podvodným prevodom štátnych pozemkov za podozrivo nízke ceny. Z toho dôvodu každý takýto prípad odovzdávame orgánom činným v trestnom konaní a zároveň robíme právne kroky na získanie týchto pozemkov späť do vlastníctva štátu z dôvodu nenaplnenia predmetu zmluvy zo strany nadobúdateľa pozemkov,“ vyhlásil generálny riaditeľ SPF Ján Marosz. Zelenú expresnému vybaveniu žiadosti dávala podľa Marosziho zelená nálepka s poznámkou „Súrne“. V zrýchlenom konaní sa vybavovali veci, za ktorými mali stáť vplyvní ľudia, generálny riaditeľ hovoril o politických špičkách vtedajších vládnych strán (Smer SD, SNS), a dodal, že zelenou nálepkou bol opatrený aj spis, za ktorým stál poslanec Mostu-Híd Gábor Gál, ktorý čelí podozreniu z korupcie.

Augiášov chliev

Slovenský pozemkový fond spravuje na Slovensku dovedna 650-tisíc hektárov poľnohospodárskej pôdy. Je to svojím spôsobom štát v štáte. Zdanlivo ide o nezávislú inštitúciu, ale na jej čele bol vždy človek, ktorý vyjadroval záujmy strany, na čele ktorej stál minister pôdohospodárstva. Boli aj výnimky, ale o fond sa vždy súperilo a lámal hlavy aj ministrom, napríklad Miroslavovi Jureňovi (SNS) počas prvej Ficovej vlády a prispel aj k pádu ministra za OĽaNO Jána Mičovského. Dôvodom boli práve kauzy generálnych riaditeľov či riaditeliek.

Marosz prišiel na fond s cieľom vyčistiť Augiášov chliev. Bez okolkov vyhlásil, že korupčných nánosov môže byť v SPF viac. Objavil prípady, keď si pôdu v správe SPF kupovali zamestnanci fondu. Ich rozhodovanie prirovnal k ľudovej tvorivosti: Ako ten-ktorý úradník situáciu posúdil, tak rozhodol. O pozemkovom fonde sa v poslednej dobe hovorí najmä v súvislosti s Martinom Kvietikom, oligarchom spájaným s SNS. Ten mal profitovať z korupcie a úplatkov vo viacerých kauzách v Pôdohospodárskej platobnej agentúre a pozemkovom fonde. Figuruje aj v kauze Dobytkár, kde spolu s ďalšími osobami ich obžaloba viní z pokračovacieho zločinu prijímania úplatku a z obzvlášť závažného zločinu legalizácie príjmu z trestnej činnosti. V kauze Dobytkár je obžalovaný aj nitriansky podnikateľ Norbert Bödör.

 „Snažíme sa zaviesť jasné pravidlá, ktoré sú záväzné pre všetkých úradníkov. Zastavili sme predaje pôdy v extravilánoch, pokiaľ nejde o štátny záujem, ako napríklad teraz vo Valalikoch neďaleko Košíc, či verejnoprospešné stavby, akými sú povedzme cyklotrasy,“ vysvetlil princípy nového poriadku Marosz. Dodal, že v záujme upokojenia situácie a vylúčenia podozrení aj v jasných prípadoch, keď za projektom stoja spoločnosti s dlhou a preverenou ovocinárskou históriou, im pôdu nepredávajú, ale prenajímajú na 30 až 50 rokov.

Slovensko patrí k tradičným ovocinárskym krajinám strednej Európy. V posledných desaťročiach však schopnosť dopestovať si dostatok vlastného ovocia neuveriteľne upadla a pokrýva z vlastnej produkcie sotva jednu tretinu. Politici, ktorí sa ujímajú vlád, nech boli z ktoréhokoľvek politického spektra, deklarovali vždy záujem zvýšiť výrobu ovocia. Orechy boli okrem jabĺk tým druhom, na ktorý sa sústredil záujem štátu.

Kto líže smotanu

Dopadlo to však ako v slávnom Gogoľovom románe Mŕtve duše. Tam sa obchodovalo s nevoľníkmi a na Slovensku sa budovali sady, ktoré na papieri síce existujú, ale akurát chýba ich produkcia. „Na Slovensku máme ovocné sady na ploche zhruba 5 700 hektárov, z nich orechové by mali zaberať výmeru okolo 1 200 hektárov, žiaľ, rodiacich sadov je do sto hektárov,“ načrtol reálnu situáciu v pestovaní orechov Marián Varga, prezident Únie ovocinárov Slovenska. Za disproporciou medzi papierovou a reálnou plochou je podľa Vargu orechový tunel.

Projekty orechových sadov sa stali nástrojom na to, ako získať lacno štátnu pôdu. Podnikatelia, ako vidno na spoločnosti Tanas Trade, aj takí, čo nemali s pôdou prakticky nič spoločné, žiadne profesionálne pestovateľské skúsenosti, sa vytasili s projektmi na pestovanie orechov.

 Našli sa takí, čo ich vysadili a potom po piatich rokoch, toľko trval záväzok, keď dostali pôdu a podporu na realizáciu výsadby, sady zničili, aby ich obratom premieňali na stavebné pozemky. Niektorí sa údajne neunúvali ani s výsadbou stromov. Podľa dobre informovaného zdroja to fungovalo tak, že kontrola na miesto, kde mal stáť sad, ani len neprišla. Dobrozdanie však dostali. Po piatich rokoch sa projekt uzavrel s tým, že splnil cieľ.

Naozaj, štát dal pôdu, podnikatelia ju za babku získali, a potom lízali smotanu, realizujúc developerské projekty. Mimochodom, Marosz podotkol, že v prípade Tanas Trade sa už črtajú budúce prístupové cesty k sadu, ktorý nestojí, ale kde miestne družstvo pestuje repku. Takže orechy nie sú a štát, teda daňoví poplatníci, ktorí prostredníctvom SPF poskytli niekomu lacnú pôdu, utreli, ako sa vraví, hubu. Varga povedal pre Pravdu, že únia upozornila bývalé vedenie fondu (po jeho šéfku si vlani prišla kriminálka), ako sa veci majú, vedenie jej dalo za pravdu, akurát nič neurobilo preto, aby zastavilo orechové šafárenie s pôdou. Ovocinári takisto žiadali Slovenský pozemkový fond o zmenu pravidiel. Orech začína rodiť najskôr v šiestom roku, niekedy až v desiatom. Ovocinári navrhovali predĺžiť záväznosť projektov na desať rokov minimálne. Odpoveďou generálneho riaditeľa, ktorý čelí teraz súdu v kauze Dobytkár, však bolo, že Slovensko musí rešpektovať pravidlá EÚ, kde bola záväznosť limitovaná piatimi rokmi.

A tak Slovensko nemá ani orechy, ale ani pôdu. Marosz chce pozemky vymôcť naspäť, veď fond má predkupné právo, pravda v prípade, že by sa ju nový majiteľ rozhodol predať. Otázka je, či sa mu to bude chcieť./agentury/

X X X

Bývalý námestník SIS Beňa chcel miernejší trest, sudca mu obnovu konania zamietol

Exfunkcionár tajnej služby Boris Beňa chcel uzavrieť novú dohodu o vine a treste. Bola to reakcia na verdikt Najvyššieho súdu o spoluaktéroch jeho kauzy. Súd im totiž zmiernil posúdenie skutkov, ktorých sa dopustili, a pôvodné tresty im tak výrazne klesli.

 Koncom decembra 2020 ho zadržali v kauze Judáš a on obratom začal spolupracovať s políciou. Vlani v máji súd odsúhlasil dohodu o vine a treste a vymeral mu trojročný podmienečný trest s päťročnou skúšobnou dobou a finančným trestom 14-tisíc eur. Teraz chce Boris Beňa pôvodnú dohodu zrušiť, i keď s ňou predtým súhlasil.

Po vyše roku sa mu totiž zdal jeho trest nespravodlivý a nezákonný.

Spoluobvinení obišli lepšie

Beňu odsúdili za korupciu, ktorá sa posudzuje v prísnejšej sadzbe. Keďže sa priznal a spolupracoval, nešiel do väzenia, ale vyviazol s podmienkou.

Potom však súdy rozhodovali o spoluaktéroch v Beňovej kauze. Bývalý šéf kontrarozviedky SIS Pavol Gašparovič a expolicajt Ladislav Vičan boli pôvodne odsúdení za prijímanie úplatkov a dostali tresty 11 a 10 rokov. Po prvostupňovom rozsudku sa odvolali na Najvyšší súd a ten im trest dramaticky znížil. Namiesto prijímania úplatku (vyššia sadzba) ich odsúdil „len“ za nepriamu korupciu (nižšia sadzba). Gašparovič a Vičan napokon dostali definitívne tresty 22 a 20 mesiacov.

V čase spáchania skutku (rok 2018) platili výrazne nižšie tresty za nepriamu korupciu – konkrétne to bola trestná sadzba do troch rokov väzenia. Vlani sa už situácia zmenila, tresty sa aj pri nepriamej korupcii zvýšili na tri až osem rokov.

Beňa teraz žiadal súd, aby aj jeho súdili za nepriamu korupciu. Jeho obhajca Peter Kubina na súde navrhol, že chcú oboznámiť právoplatný rozsudok nad Gašparovičom a Vičanom, aby sa ukázalo, prečo Najvyšší súd zmenil kvalifikáciu a posudzoval ich konanie miernejšie.

„Môj klient sa priznal ku skutku, nie k právnej kvalifikácii. Súd do nej môže zasiahnuť,“ povedal obhajca. „V čase, keď sa rozhodovalo o našej dohode o vine a treste neboli známe tie skutočnosti, ktoré vyšli najavo na hlavnom pojednávaní (v prípade Gašparovič, Vičan, pozn. redakcie).“

„Nemôže jeden súd rozhodnúť tak a druhý inak o tom istom skutku,“ myslí si advokát Kubina.

Prokurátor Peter Kysel, ktorý prípad Beňu dozoroval, s návrhom na obnovu konania nesúhlasí. „Nie sú naplnené podmienky na obnovu konania,“ tvrdí Kysel. Posledné slovo mal súd.

„Vo svetle nových skutočností, ktoré vyšli najavo na pojednávaniach v procese s obvinenými Gašparovičom a Vičanom, je trest pôvodne uložený môjmu klientovi nielen zjavne nespravodlivý, ale aj formálne nezákonný,“ tvrdí Kubina.

Sudca návrh zamietol

V stredu sudca Špecializovaného trestného súdu Miroslav Mazúch rozhodol, že návrh Borisa Beňu na obnovu konania zamieta.

„Rozsudok je právoplatný a nezmeniteľný,“ povedal v stručnom odôvodnení sudca Mazúch. Menoval aj možnosti, za akých je obnova konania možná, no v prípade Beňu takú podmienku nenašiel.

Borisa Beňu opätovne vypočul. „Nepopieram žiadnu časť výpovede, tej sa pridržiavam. Ale máme za to, že skutok, za ktorý som ja bol odsúdený, bol následne pred Najvyšším súdom, na základe skutočností, ktoré vyšli na povrch, kvalifikovaný ako iný skutok s inou trestnou sadzbou,“ povedal Beňa.

Obnova konania je možná vtedy, ak sa vynoria nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli počas pôvodného súdneho konanai známe. V Beňovom prípade ich sudca nenašiel.

„Či sú rozsudky správne alebo nesprávne sudca v tejto veci nerieši a ani sa tým nezaoberá. Správny rozsudok by mal byť rozsudok Najvyššieho súdu, ale to nemôžem posudzovať ani skúmať. Skúmal som, či vyšli najavo nejaké nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré súd nemal k dispozícii. Žiadne takéto dôkazy alebo nové skutočnosti neboli,“ povedal sudca.

Podľa jeho vyjadrenia nemožno za takéto nové skutočnosti považovať ani preformulovanie skutku korupcie na nepriamu korupciu, za ktorú napokon odsúdili spoluaktérov Beňovej kauzy v inom súdnom konaní a dostali menšie tresty.

„Zmeny v skutkových vetách nie sú novými skutočnosťami ani novými dôkazmi,“ dodal Mazúch. Rovnaká ostala aj výpoveď svedkov, vrátane Ľudovíta Makóa, jedného z kľúčových svedkov.

Sudca upozornil, že ak Beňa vlani nesúhlasil, že by mal byť odsúdený za priamu korupciu, mal sa ozvať. Bývalý funkcionár tajnej služby však s trestom aj znením skutku súhlasil.

„Po právnej stránke je to zaujímavá situácia, ale súd musí konať v ustanoveniach zákona,“ uzavrel sudca.

Beňa s obhajcom podávajú proti tomuto rozhodnutiu sťažnosť. O prípade tak bude rozhodovať Najvyšší súd.

Prokurátor bol proti

Sudca počas verejného zasadnutie pristúpil aj k dokazovaniu. Predniesol časť dohody o vine a treste, ktorú Beňa vlani uzavrel s prokurátorom a súd ju vlani schválil, ale aj príkaz na prepustenie z väzby vtedy ešte obvineného exfunkcionára. Sudca prečítal časť prvostupňového rozsudku v prípade Gašparoviča a Vičana a aj rozsudok odvolacieho senátu. Rovnako pripomenul aj výsluch Ľudovíta Makóa ešte z čias vyšetrovania.

Prokurátor Kysel s obnovou konania nesúhlasil a ani po vykonanom dokazovaní názor nezmenil. „Súd mal rovnaké podstatné dôkazy k dispozícii v obidvoch prípadoch a aj pri schvaľovaní dohody o vine a treste mohol modifikovať skutkovú vetu, avšak k modifikácii, v rozsahu namietanom obhajovou na dnešnom verejnom zasadnutí, nedošlo,“ povedal.

„Z môjho pohľadu ide čisto o právne posúdenie predmetného skutku, pričom podotýkam, že Špecializovaný trestný súd, tak vo veci Borisa Beňu, tak aj vo veci Gašparoviča a spol., predmetný skutok ako zločin prijímania úplatku a len Najvyšší súd predmetný skutok kvalifikačne upravil bez doplnenia dokazovania v odvolacom konaní.

Už pri uzatváraní dohody o vine a treste dostáva obvinený od prokurátora otázku, či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu. Obdobnú otázku mu kladie aj súd pri schvaľovaní dohody.

„Rozumiem obsahu poukazovaniu rozdielu právnej kvalifikácie, ako to uvádza odsúdený Boris Beňa, ale mám za to, že Trestný poriadok takýto dôvod na povolenie obnovy konania nepozná a navrhujem návrh na obnovu konania zamietnuť,“ dodal Kysel v záverečnom návrhu.

Obhajca Peter Kubina ale tvrdil, že obnova konania je možná aj vtedy, ak existujú nové alebo už známe skutočnosti. „Aj na dnešnom zasadnutí bolo vykonaných viacero dôkazov, ktoré objektívne neboli súdu známe v čase rozhodovania o vine a treste Borisa Beňu,“ povedal v záverečnom návrhu advokát.

„Bolo preukázané, že skutok, za ktorý bol pôvodne odsúdený Boris Beňa, bol v skutočnosti oveľa menej závažný, než ako ho posudzovala prokuratúra a aj Špecializovaný trestný súd v rámci konania dohody o vine a treste. S touto oveľa nižšou závažnosťou skutku trestný zákon, samozrejme, spája aj oveľa nižšiu trestnú sadzbu. Pri pôvodnej závažnosti to bola sadzba 3 až 8 rokov, zatiaľ čo pri tej správnej a definitívne súdom určenej nižšej závažnosti je trestná sadzba 0 až 2 roky,“ upozornil.

Začalo sa to ako vydieranie

Kauza, v ktorej figurujú všetci traja muži, siaha až do decembra 2020, keď sa rozbehla policajná akcia Judáš. Mužov z bezpečnostných zložiek usvedčil podnikateľ z Topoľčian Dušan Bočkay. V minulosti ho finančná správa podozrievala z podvodov a zablokovala mu majetok spoločnosti Bopal. Bočkay tvrdí, že o pomoc požiadal expolicajta Vičana, ten ho následne zoznámil s Gašparovičom.

Dvojica mužov si vraj vypýtala 400-tisíc eur a podnikateľ im polovicu vyplatil. Námestník SIS Beňa síce mal sľúbené peniaze, no tvrdí, že ich ani nestihol dostať a v prípade zohrával skôr úlohu sprostredkovateľa na šéfa daňových kriminalistov Ľudovíta Makóa.

Prípad je zaujímavý aj svojím vývojom. Pôvodne boli totiž Beňa, Gašparovič a Vičan obvinení z vydierania a hrozili im doživotné tresty. Po rozhodnutí Najvyššieho súdu bývalý šéf kontrarozviedky SIS a expolicajt napokon obišli len s trestami 22 a 20 mesiacov.

Dvojica mužov z bezpečnostných zložiek sedela vo väzbe od decembra 2020. Mesiace za mrežami sa im tak automaticky rátajú už ako odsedený trest, aktuality.sk

X X X

Makó a Beňa už nie sú obvinení z krivej výpovede. Prokuratúra v Košiciach stopla stíhanie ako predčasné a nezákonné

Obaja bývalí príslušníci bezpečnostných zložiek čelili obvineniu z krivej výpovede v kauze bývalého šéfa SIS Vladimíra Pčolinského.

 Bývalý šéf daňových kriminalistov Ľudovít Makó a exnámestník SIS Boris Beňa už nečelia obvineniu z krivej výpovede v súvislosti s údajným úplatkom pre šéfa SIS Vladimíra Pčolinského od Zoroslava Kollára. Rozhodol o tom prokurátor krajskej prokuratúry v Košiciach. Pre Aktuality.sk to potvrdila hovorkyňa prokuratúry Jarmila Janová.

„Prokurátor Krajskej prokuratúry Košice dňa 31.05.2022 uznesením zrušil obvinenie JUDr. B. B. a JUDr. Ľ. M. zo zločinu krivého obvinenia a zločinu krivej výpovede a krivej prísahy, ktoré označil za predčasné a nezákonné. Vyhovel tak sťažnostiam obvinených a ich právneho zástupcu proti uzneseniu vyšetrovateľa OR PZ v Bratislave III o vznesení obvinenia,“ napísala hovorkyňa.

Prokurátor zároveň tým istým uznesením zastavil aj samotné trestné stíhanie vo veci zločinu krivej výpovede a krivej prísahy. Podľa neho je totiž „nepochybné že sa nestal skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie“.

Argumentoval aj dôsledným rešpektovním rozhodnutí oboch súdov, ktoré rozhodovali o návrhoch prokurátora na vzatie do väzby Beňu a Makóa. Okresný súd Bratislava 3 aj bratislavský krajský súd zhodne označili obvinenia oboch mužov za nedôvodné a minimálne predčasné.

„Prokurátor poukázal aj na viaceré skutočnosti spochybňujúce dôvody vznesenia obvinenia a na neprípustnosť vedenia dvoch súbežných trestných konaní v rovnakej trestnej veci, v ktorej už bola podaná obžaloba na Špecializovaný trestný súd,“ doplnila hovorkyňa.

Uznesenie, v časti o zastavení trestného stíhania nie je právoplatné, pretože proti nemu je prípustná sťažnosť viacerých procesných strán.

,,Nemám to zatiaľ doručené, neviem sa konkrétne vyjadriť, ale samozrejme má teší, že prokurátor KP KE rozhodol v súlade so zákonom a hľadal pravdu, za čo mu veľmi pekne ďakujem,” reagoval na zrušenie a zastavenie stíhania Ľudovít Makó.

Beňov advokát Peter Kubina reagoval, že o zrušení obvinenia svojmu klientovi a zastavení trestného stíhania sa dozvedel dnes z médií a na oficiálne doručenie rozhodnutia čaká.

„Toto rozhodnutie vítam, pretože je nielen zákonným, ale aj spravodlivým a logickým následkom predchádzajúcich rozhodnutí súdov z apríla tohto roku, ktoré jednoznačne konštatovali nedôvodnosť a nezákonnosť tohto trestného stíhania,“ povedal.

Pripomenul, že prípad pôvodne dozorovala bratislavská krajská prokuratúra, až potom prišiel pokyn na to, aby ho prevzali v Košiciach.

„Je pozoruhodné, že akonáhle sa dozor nad prípadom presunul na druhý koniec republiky, tak zrazu nebol problém dospieť k zákonnému rozhodnutiu.“ Za poľutovaniahodné označil, že sa rovnaký postup nezvolil aj v prípade stále obvinených vyšetrovateľov NAKA Jána Čurillu, Pavla Ďurku a ďalších, „ktorí sú podľa súdu stíhaní rovnako nedôvodne a nezákonne“.

Košická krajská prokuratúra týmto podľa Kubinu názorne ukázala tej bratislavskej, ako má v praxi vyzerať rešpektovanie právoplatných rozhodnutí súdov. „Boli by sme radi, ak by sa týmto prístupom inšpirovali aj na generálnej prokuratúre.“

Vladimír Pčolinský mal ako šéf SIS spolu so svojím námestníkom Beňom prijať po 20-tisíc eur od Zoroslava Kollára za to, že sa o neho tajná služba prestane zaujímať. Zoroslav Kollár sa k úplatku priznal. Pred niekoľkými dňami mu súd potvrdil dohodu s prokurátorom a schválil trest vo výške 70-tisíc eur. Podľa jeho výpovede dal peniaze na úplatok Makóovi, ten opisuje, ako sa dostali k Borisovi Beňovi. No a exnámestník SIS opisuje, ako si 40-tisíc rozdelili s Vladimírom Pčolinským. Ten to však dôrazne odmieta. Jeho obvinenie už raz ako nezákonné zrušila aj generálna prokuratúra na základe paragrafu 363. Po druhý raz príležitosť rozhodnúť o takomto návrhu nedostala, prokurátor podal obžalobu na súd, aktuality.sk

X X X

  Spolu. Priamo v Kyjeve zasadali obe vlády, ukrajinská aj poľská

Podpis série dohôd o spolupráci v energetike, železničnej doprave či obrane bol výsledkom spoločného zasadnutia ukrajinskej a poľskej vlády, ktoré sa v stredu uskutočnilo v Kyjeve. Informovali o tom ukrajinské médiá s odvolaním sa na premiéra Denysa Šmyhala.

 „Je to prvýkrát, čo naše vlády pracujú v takom formáte,“ citoval server RBK Ukrajina Šmyhala na brífingu s poľským náprotivkom Mateuszom Morawieckým.

„Oceňujeme všetku bezprecedentnú podporu, ktorú Poľsko Ukrajine a Ukrajincom poskytuje. Vzťahy medzi našimi krajinami prešli z vrelých a susedských do novej fázy – silných a historických,“ dodal šéf ukrajinskej vlády. Poľsko patrí medzi krajiny, ktoré jednoznačne podporujú ukrajinský odpor voči ruskej vojenskej agresii. Rusko prepadlo susednej krajine na konci februára.

Zasadnutia sa zúčastnil aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý udelil štátne vyznamenanie Morawieckému a podpredsedovi poľskej vlády Jaroslawovi Kaczyńskému. Dvojica poľských politikov navštívila vtedy obliehanú ukrajinskú metropolu už v marci spoločne s českým premiérom Petrom Fialom.

Výsledkom stredajšieho zasadnutia bol podľa agentúry Ukrinform okrem iného podpis ôsmich dohôd a memorand o prehĺbení kooperácie v oblastiach energetiky, obrany, cezhraničnej a colnej spolupráce, životného prostredia, povojnovej obnovy Ukrajiny či historického bádania. V záverečnom vyhlásení vlády zdôraznili, že „Poľsko podporuje vstup Ukrajiny do EÚ a NATO a bude sa usilovať o to, aby Ukrajina získala status kandidáta na členstvo v EÚ už tento rok v júni“. Na konci júna sa bude žiadosťou Kyjeva o postavení kandidátskej krajiny zaoberať únijný summit.

Poľsko patrí k najväčším podporovateľom Ukrajiny, ktorá už takmer 100 dní čelí ruskej invázii. Varšava dodáva Kyjevu množstvo zbraní a humanitárnej pomoci, do Poľska navyše od začiatku ruského útoku zamierilo približne 3,5 milióna ľudí z Ukrajiny.

Podľa poľského denníka Fakt sa rokovania v Kyjeve zúčastnila takmer celá poľská vláda. Do ukrajinskej metropoly jej členovia odcestovali z bezpečnostných dôvodov uprostred noci. Podľa informácií denníka sa poľská vláda chystá v Kyjeve sľúbiť dodávky ďalších zbraní vrátane samohybných húfnic Krab.

Morawiecki v stredu tiež slávnostne otvoril poľskou vládou financované dočasné ubytovacie centrum v ukrajinskom meste Borodjanka. Pri tejto príležitosti uviedol, že Poľsko sa stane dôležitým ekonomickým uzlom pre Ukrajinu. Podľa neho by sa malo podieľať na doprave ukrajinského obilia do prístavov v Baltskom mori a pomôcť Ukrajine pri obnove infraštruktúry či dovoze elektriny z Ukrajiny./agentury/

X X X

Putin ich oslavuje najviac. Šéf NHL prehovoril o ruských hráčoch, ušla sa mu kritika

Zatiaľ čo takmer vo všetkých športových odvetviach majú Rusi zakázané zúčastňovať sa súťaží alebo musia splniť isté požiadavky, v zámorskej NHL nič také neplatí.

 Najprestížnejšia hokejová liga na svete nijakým spôsobom neobmedzila ruských hráčov po vojenskej invázii Vladimíra Putina na Ukrajinu na konci februára.

Mnohí z nich patria medzi lídrov svojich tímov aj v tohtoročnom play off. Vedúci predstaviteľ profiligy Gary Bettman to považuje za správne, no niektorí odborníci toto rozhodnutie kritizujú.

„V tejto veľmi náročnej situácii robíme všetko, čo sa dá. Naši hráči hrajú za tímy NHL a nezáleží na tom, odkiaľ pochádzajú. Momentálne to majú veľmi ťažké.

Chápeme, že oni aj ich rodiny sa dostali do zložitej situácie. Rozhodne sa nesnažíme pred tým skrývať. Ľudia ich výkony oslavujú, napríklad Ovečkinovo naháňanie streleckého rekordu. Oslavujeme ich úspechy, lebo hrajú v NHL za svoje kluby a pre fanúšikov,“ povedal Bettman, dlhoročný komisár NHL.

 V základnej časti sezóny 2021/2022 hralo 56 Rusov, teda asi päť percent všetkých hráčov. Do bojov o Stanleyho pohár ich zasiahlo 29, čo predstavuje necelých osem percent.

Ruskí hráči strelili v play off 41 gólov (8,3 %) a brankári z tejto krajiny vychytali 21 zo 71 triumfov.

„Je to problém a jeho riešenie nie je jednoduché. Najľahšie je nepotrestať nikoho alebo potrestať každého. Všetko medzi tým je šedá zóna.

Občania krajín, ktoré sa zúčastňujú vojenského konfliktu, by však nemali byť súčasťou športu. Ten je totiž oslavou ľudského ducha a nie prostriedkom na nepriame podporovanie vojny,“ myslí si Stefan Szymanski, profesor športového manažmentu na Michiganskej univerzite.

 Súhlasí s ním Brendan Dwyer, riaditeľ výskumu v Športovom centre na Univerzite Virginia Commonwealth v americkom Richmonde:

„Putin oslavuje hokejistov viac ako futbalistov alebo tenistov, šport je pre jeho režim veľmi dôležitý. Má to korene v komunizme a v časoch Sovietskeho zväzu, keď bol šport prostriedkom na demonštráciu sily na medzinárodnej scéne, predovšetkým hokej.“

Ruskí hokejisti v NHL sa k invázii Ruska na Ukrajinu postavili rôzne. Spomenutý Alexander Ovečkin z tímu Washington Capitals bol veľkým podporovateľom Putina, no aj on uverejnil výzvu na mier.

Obranca Nikita Zadorov z Calgary Flames napísal na sociálnych sieťach odkaz „Nie vojne“, útočník Andrej Svečnikov z Caroliny Hurricanes nazval konflikt „náročnou situáciou“

Niekdajší úspešný brankár Dominik Hašek od začiatku požadoval, aby NHL zrušila Rusom zmluvy, lebo vraj robia reklamu svojej krajine a tým schvaľujú vojnu.

Napríklad útočník Jevgenij Malkin z Pittsburghu Penguins sa sústredí len na hokej: „Keď hráte, na nič iné nemyslíte. Najlepšie je ísť na ľad a robiť to, čo robíte celý život.“

Najväčšiu pozornosť z ruských hráčov v NHL púta momentálne brankár Igor Šesťorkin z tímu New York Rangers, ktorý podáva skvelé výkony. Fanúšikovia v Madison Square Garden v domácich zápasoch „jazdcov“ často skandujú jeho meno.

 Opora v bránke New Yorku Rangers Igor Šesťorkin.

Svojmu tímu výrazne pomohol k postupu do semifinále Východnej konferencie cez Pittsburgh, ktorý viedol v sérii už 3:1 na zápasy.

V sérii proti Caroline prehrávali Rangers 0:2 a 2:3 na zápasy, no aj vďaka Šesťorkinovi v siedmom dueli postúpili do konferenčného finále proti Tampe Bay Lightning. Medzi lídrov „bleskov“ patria ďalší Rusi – brankár Andrej Vasilevskij a útočník Nikita Kučerov./agentury/

X X X

Matoviča opúšťajú kľúčoví ľudia. Po hovorkyni u neho skončil aj poradca

Ladislav Bariak pracoval na ministerstve financií ako mediálny poradca pre Igora Matoviča. Dnes oznámil, že končí. Dôvod jeho konca je, ako informuje Denník N, možné odčítať z „udalostí uplynulých dní“.

 „Dnes som ministrovi Igorovi Matovičovi oznámil ukončenie svojej pôsobnosti v úlohe mediálneho poradcu,“ povedal pre Denník N Bariak. Tvrdí však, že neodchádza v zlom a poďakoval sa všetkým ľuďom v rezorte financií.

 Bariak nie je jediným, kto opúšťa Matoviča. Pred pár dňami ohlásila svoj koniec na poste hovorkyne ministerstva financií aj Michaela Lovásová, bývalá redaktorka TA3. Nakoniec však v rezorte zostala.

V správe o svojom konci podľa novín pridala aj osobnú vetu, ktorou by mohla narážať na vzťah Matoviča k novinárom. „Ja osobne, a rovnako aj úrad Ministerstva financií SR, si vážime prácu novinárov, ktorí tvoria jeden z pilierov demokratickej spoločnosti, a rovnako si všetci ctíme právo na slobodu názoru.“/agentury/

X X X

Poľsko sa polepšilo. Brusel mu schválil 35 miliárd eur na plán obnovy

Európska komisia schválila v stredu plán obnovy a odolnosti Poľska. To znamená, že Poľsko sa môže uchádzať o 23,9 miliardy eur vo forme grantov a 11,5 miliardy eur vo forme výhodných pôžičiek v rámci nástroja na obnovu a odolnosť (RRF), ktorý je „hnacou silou“ ozdravného plánu EÚ budúcej generácie (NGEU). Informuje spravodajca TASR.

 Komisia viac ako rok zdržiavala schválenie poľského plánu obnovy z dôvodu obáv o nezávislosť súdnictva v tejto krajine.

„Európska komisia pozitívne zhodnotila plán obnovy a odolnosti Poľska,“ uvádza sa v oficiálnom vyhlásení exekutívy EÚ pre médiá. Vyhlásenie bolo vydané pred štvrtkovou pracovnou návštevou predsedníčky EK Ursuly von der Leyenovej vo Varšave.

Podľa stanoviska eurokomisie podporí 35,4-miliardová finančná injekcia v dobe po pandémii koronavírusu realizáciu kľúčových investičných a reformných opatrení načrtnutých v poľskom národnom pláne obnovy a odolnosti. Poľsku zároveň umožní pokročiť v prechode na zelenú a digitálnu ekonomiku.

Komisia spresnila, že posúdila poľský plán na základe kritérií stanovených v nariadení o RRF. Analýza Bruselu posudzovala najmä to, či investície a reformy obsiahnuté v pláne Poľska podporujú zelený a digitálny prechod, či prispejú k účinnému riešeniu výziev identifikovaných v európskom semestri a či posilnia potenciál ekonomického rastu, tvorbu pracovných miest a hospodársku i sociálnu odolnosť.

„Schválenie tohto plánu je spojené s jasnými záväzkami Poľska o nezávislosti súdnictva, ktoré bude potrebné splniť predtým, ako bude možné uskutočniť akúkoľvek skutočnú platbu. Teším sa na realizáciu týchto reforiem,“ vyhlásila Von der Leyenová.

Plán predložený Varšavou obsahuje „míľniky“ súvisiace s aspektmi nezávislosti súdnictva, ktoré sú dôležité pre zlepšenie investičného prostredia a vytvorenie podmienok pre účinnú implementáciu plánu obnovy a odolnosti. Poľsko musí tieto míľniky dosiahnuť skôr, ako prebehne akákoľvek platba v rámci RRF.

Poľský plán vyčleňuje 42,7 percenta celkových prostriedkov na opatrenia, ktoré podporujú ciele EÚ v oblasti klímy. Prispeje tak k dekarbonizácii poľského hospodárstva zvýšením podielu obnoviteľnej energie v energetickom mixe, ako aj k energetickej efektívnosti ekonomiky a energetickej nezávislosti, napríklad od dodávok energie z Ruska. Znamená to aj budovanie pobrežných veterných elektrární či rozvoj čistej a bezpečnej dopravy i renováciu budov, aby boli energeticky efektívnejšie.

Poliaci vyčlenili 21,3 percenta z celkovej alokácie na opatrenia, ktoré podporujú digitálny prechod. To zahŕňa investície do poskytovania univerzálneho prístupu k vysokorýchlostnému internetu, digitalizácie verejných služieb, IT vybavenia pre školy, digitálnych zručností a kybernetickej bezpečnosti.

Komisia ocenila, že poľský plán obsahuje niekoľko reforiem zameraných na zlepšenie investičného prostredia v Poľsku, čo zahŕňa komplexnú reformu disciplinárneho režimu uplatniteľného na poľských sudcov. Brusel očakáva, že to posilní dôležité aspekty nezávislosti súdnictva. Práve z dôvodu justičnej reforme zavedenej súčasnou poľskou vládou vedie EK voči Poľsku právne konanie.

Poľský plán zahŕňa aj reformy a investície smerujúce k dostupnejšiemu a efektívnejšiemu systému zdravotnej starostlivosti. Podporuje tiež modernizáciu odborného vzdelávania, prípravy a celoživotného vzdelávania s cieľom poskytnúť tie správne zručnosti pre integráciu na trhu práce.

Rada EÚ má teraz štyri týždne na to, aby sa vyjadrila k návrhu EK a rovnako ho schválila./agentury/

X X X

Šialenstvo vo vláde graduje. Odíde Sulík alebo Matovič?

Na stole je opäť rozpad vládnej koalície. Po prvý raz prešla víťazná štvorka parlamentných volieb 2020 veľkou krízou vlani v marci. Takmer po roku je tu podobný problém opäť. Podľa premiéra Eduarda Hegera sú dvaja ministri frustrovaní. Kedy ich vymení?

 Vlani v marci Richard Sulík (SaS) posielal vtedajšieho premiéra Igora Matoviča (OĽaNO) preč z vlády preto, lebo v krajine kulminovala pandemická vlna a štát okrem plošného testovania vyhodil peniaze aj na nákup neregistrovanej vakcíny z Ruska.

Dnes ho posiela preč preto, lebo pretlačil protiinflačný balíček a vyhráža sa, že bez zvyšovania daní nedokáže postaviť budúcoročný štátny rozpočet. „Keď takúto úlohu nezvláda, mal by sa Igor Matovič zamyslieť, či by nemal zmeniť robotu,“ zhodnotil Sulík Matovičove vyhlásenia.

Ten totiž verejne viackrát pripustil, že táto koalícia by sa mohla rozpadnúť už začiatkom jesene, keď sa bude rokovať o peniazoch na budúci rok. „Zvádzali sme dlhomesačný súboj o pomoci rodinám. Sulík sa hádzal o zem, že nerobme nič, nerobme nič, to sa poddá a inflácia nejako klesne. Keď sme stratili trpezlivosť, tak sme išli vlastnou cestou,“ zdôvodňuje Matovič pretlačenie balíčka v parlamente. To by sa mu nepodarilo, ak by poslanci z ĽS NS nesúhlasili, že návrhom sa bude Národná rada vôbec zaoberať.

„Teraz budeme zvádzať súboj za vyššie platy učiteľov, zdravotných sestier, lekárov, policajtov, štátnych úradníkov. A on zasa chráni zbohatlíkov, prevádzkovateľov hazardu, Slovnaft, výrobcov alkoholu. Myslím si, že je to nemorálne konanie v tejto situácii,“ tvrdí Matovič na adresu Sulíka. Na radu, aby odišiel z ministerstva financií, hovorí, že „od ministra hospodárstva, ktorý mal možno desať, pätnásť dovoleniek v Dubaji, je to drzosť“.

Hoci sa dve najsilnejšie koaličné strany už teraz sekajú pri daniach, politológ Jozef Lenč pripomína, že táto vládna štvorka sa už rozpadávala niekoľkokrát. Ale zatiaľ sa nerozpadla. „V každom prípade sa domnievam, že by sa časti verejnosti a aj časti vládnej koalície možno uľavilo, ak by došlo k nejakej radikálnej zmene v rámci fungovania koalície. Či už k takej, že by sa Eduard Heger odhodlal odvolať ministra alebo ministrov, ktorí vyvolávajú napätie v jeho kabinete, alebo keby niektorá z politických strán odišla z vládnej koalície,“ vysvetľuje Lenč.

Premiér Heger, ktorému je Matovič straníckym šéfom, je presvedčený, že hádky medzi týmito dvoma ministrami sú len „zástupný problém“. „Ukazuje to vnútornú frustráciu ministrov. Frustrovaný minister má ísť na dovolenku alebo ísť od toho. Nebudem rešpektovať frustrovanosť ako stav, ktorý sa má podpisovať pod ich výsledky. To je ich zodpovednosť. Mňa sa tiež nik nepýta, či som frustrovaný, ja som zodpovedný za svoj výkon. V takomto duchu budem postupovať,“ tvrdí premiér.

Ministrov však nechce vymeniť hneď v tejto chvíli. „Budem ich meniť na základe toho, ak nebudú dosahovať výsledky,“ objasnil Heger svoje kritériá na prípadnú výmenu ministra.

 Pomoc alebo nepomoc?

Matovič teda tvrdí, že bude treba zvýšiť niektoré dane, resp. zdaniť niektoré podniky. „Nebudeme súhlasiť s vyššími daňami. Považujeme za hrubé, primitívne vydieranie, keď najprv pretlačí Igor Matovič cez parlament za výdatnej pomoci fašistov miliardové výdavky a vzápätí informuje verejnosť, že nevie zostaviť rozpočet. Takto sa to predsa nerobí,“ vyčíta Sulík vládnemu kolegovi.

Zdôraznil, že SaS odmieta „vydieračské nátlakové praktiky“. „Vyššie dane sú pre SaS červenou líniou a vôbec neplatí, že tu na zemi, na chodníku leží nejakých 720 miliónov eur. To je čistý výmysel, to sú peniaze, ktoré patria ľuďom, ktorí ich vyprodukovali. Potili krv mnohí z nich, aby ich zarobili. A teraz príde pán minister financií, lebo nie je schopný zostaviť rozpočet, a ide im ich zobrať. My sme zástancovia ľudí, ktorí tvoria hodnoty v tejto krajine a nebudeme súhlasiť s vyššími daňami,“ podčiarkol postoj strany, ktorý prezentuje už niekoľko týždňov.

 Najnovší spor sa začal minulý týždeň. Matovič doručil len 13 hodín a 5 minút pred rokovaním vlády svojim koaličným partnerom návrh na protiinflačný balíček. Okrem zvýšenia daňového bonusu, ktorý bude znamenať menej príjmov pre mestá a obce, obsahuje aj tzv. krúžkovné. To už zasahuje do kompetencií ministra školstva Branislava Gröhlinga zo SaS. Ten týmto nápadom veľmi nadšený nie je. Ministri sa posekali, ale návrh šiel do parlamentu. Tam poslanci ĽS NS zdvihli ruky za to, aby sa Matovičovým nápadom poslanci zaoberali. Matovič tvrdí, že bol za extrémistami a svoj návrh im vysvetľoval, preto boli za. Tí sa však teraz vyjadrili, že sa im podarilo pretlačiť vlastné pozmeňovacie návrhy. To bola ďalšia voda na mlyn tohto sporu.

Matovič však tvrdí, že balíček pomoci pre rodiny, alebo ako on hovorí 200 eur na dieťa, je finančne krytý. „Čo sa týka výdavkov na daňový bonus, čo je približne 550 miliónov eur, ten netreba finančne kryť, lebo to je zníženie daní pre zamestnancov, s tým dôvetkom, že je to pre rodičov detí. Prídavok na dieťa vykrývame z lepšieho výberu daní. Menej sa kradne a ten efekt sme posunuli rodinám. Služby deťom, teda 200 miliónov, pôjde z tzv. dynamických efektov. To znamená, že keď dáte rodinám 1,3 miliardy eur, tak tie rodiny to vrátia späť do ekonomiky a z toho približne 15 percent sa vráti do štátneho rozpočtu. Ďalších 60 miliónov je valorizácia, ktorá by bola tak či tak. A zostáva pár drobných, ktoré pôjdu z rezervy, ktorú sme mali práve na systémové zmeny,“ vysvetľuje Matovič, odkiaľ zoberie peniaze na vykrytie protiinflačnej pomoci.

Rozhodcu v spore týchto dvoch mužov Heger nechce robiť. „Máme dosť zdatných ekonómov, ktorí vedia povedať, ktorý z tých argumentov je pravdivý a ktorý nie,“ mieni. Podľa Hegera by Rada pre rozpočtovú zodpovednosť mala do týždňa, do dvoch pripraviť stanovisko k protiinflačnému balíku.

Nech sa Matovič modlí

„Keď Igor Matovič dnes vie, že nebude vedieť zostaviť rozpočet, mal by sa modliť, aby prezidentka ten jeho balíček vrátila. Lebo to je hneď miliarda eur, ktorá v tom rozpočte na budúci rok určite bude chýbať a ktorá zhorší šance a vyhliadky na to, že ten rozpočet zostavený bude,“ radí Sulík ministrovi financií.

Po expresnom prerokovaní na vláde prešla pomoc expresne aj zákonodarným zborom. Trvalo to v podstate len týždeň. Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (nom. SaS) kritizovala skrátené legislatívne konanie, najmä fakt, že návrh neprešiel medzirezortným pripomienkovým konaním. Nakoniec však je zákon na stole u prezidentky Zuzany Čaputovej. Tá po návrate z Ukrajiny vyhlásila, že bude mať v nasledujúcich dňoch viaceré rokovania o schválenej legislatíve. „Svoje rozhodnutie oznámim budúci týždeň,“ podčiarkla s tým, že súčasťou rozhodnutia bude aj jej postoj k možnosti, že dá zákony posúdiť Ústavnému súdu.

Heger však tvrdí, že zostavenie rozpočtu na budúci rok nevidí celkom čierne. A pripomína, že „v programovom vyhlásení vlády nie je napísané, že sa nebudú zvyšovať dane“.

„Dohodli sme sa, že budeme znižovať dane na strane práce a zvyšovať dane na strane majetku, spotreby a negatívnych externalít. Ak tu máme potreby, ktoré nevieme rozpočtovo vykryť, tak potrebujeme nájsť opatrenia, ktorými ich vykryjeme. Môže byť diskusia o detailoch, som za hľadanie najlepšieho riešenia, ale nie o tom, kto je aký minister,“ hodnotí spor medzi dvoma ministrami a predsedami koaličných strán. „Je tu spor medzi Igorom Matovičom a Richardom Sulíkom. Ale občania potrebujú vedieť fakty a tie môže overovať Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Všetko ostatné je už len politika, ktorá niekedy zabáva a niekedy otravuje ľudí,“ dodal predseda vlády. /agentury/

X X X

Ukrajina sľúbila USA, že ich raketami nezaútočí na ruské územie

Washington dodá Ukrajine moderné raketové systémy, vrátane salvových raketometov HIMARS, ktoré dokážu súčasne vypáliť viacero navádzaných rakiet.

Ukrajina dala Spojeným štátom záruku, že nové americké raketové systémy nepoužije na útoky na ciele na území Ruska. V stredu to oznámil americký minister zahraničných vecí Antony Blinken na tlačovej konferencii so šéfom NATO Jensom Stoltenbergom. Informovala o tom agentúra AFP.

Washington v utorok oznámil, že Ukrajine dodá moderné raketové systémy, vrátane salvových raketometov HIMARS, ktoré dokážu súčasne vypáliť viacero navádzaných rakiet.

„Ukrajinci nám dali záruky, že tieto systémy nepoužijú proti cieľom na ruskom území,“ uviedol Blinken. Podľa neho existuje medzi Ukrajinou a Spojenými štátmi, ako aj ďalšími spojencami, silné puto dôvery.

Blinken: Vojna na Ukrajine bude trvať niekoľko mesiacov

USA sa domnievajú, že vojna na Ukrajine bude trvať niekoľko mesiacov, pokračoval Blinken. Tento konflikt by sa mohol skončiť „aj hneď zajtra, ak by sa Rusko rozhodlo ukončiť svoju agresiu“, no v súčasnosti tomu nič nenasvedčuje.

„Chceme si byť istí, že Ukrajina má v rukách to, čo potrebuje na svoju obranu, a chceme sa uistiť, že Rusko cíti silný tlak z čo najväčšieho počtu krajín, aby ukončilo svoju agresiu,“ povedal americký minister zahraničných vecí.

Kremeľ tvrdí, že USA dodávkami ťažkých zbraní Ukrajine úmyselne zvyšujú napätie s Ruskom. Blinken takéto obvinenia odmieta. „Je to Rusko, ktoré útočí na Ukrajinu, nie naopak,“ zdôraznil šéf americkej diplomacie, aktuality.sk

X X X

Predsedníčka Európskej komisie navštívi Slovensko, zúčastní sa na konferencii Globsec

Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová navštívi vo štvrtok 2. júna Slovensko. Spolu s ďalšími predstaviteľmi exekutívy EÚ sa zúčastní na prvom dni trojdňovej bezpečnostnej konferencie Globsec.

Von der Leyenovú budú vo štvrtok v Bratislave sprevádzať výkonná podpredsedníčka eurokomisie zodpovedná za digitálne záležitosti Margrethe Vestagerová a podpredseda EK pre medziinštitucionálne vzťahy a strategický výhľad, ktorým je slovenský eurokomisár Maroš Šefčovič.

Vestagerová má v pracovnej agende aj stretnutie s podpredsedníčkou vlády SR a ministerkou investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Veronikou Remišovou, aktuality.sk

X X X

Chorvátsko je pripravené na vstup do eurozóny k 1. januáru 2023

V správe Európskej komisie sa uvádza, že momentálne iba Chorvátsko a Švédsko spĺňajú kritérium cenovej stability. Európska komisia (EK) v stredu dospela k záveru, že Chorvátsko je pripravené prijať euro k 1. januáru 2023 a stať sa tak v poradí 20. členským štátom eurozóny.

Komisia to uviedla v rámci takzvanej konvergenčnej správy za rok 2022, ktorá hodnotí pokrok, ktorý dosiahli Bulharsko, Česko, Chorvátsko, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko a Švédsko – krajiny, ktoré sa právne zaviazali vstúpiť do eurozóny, aj keď bez udania presného dátumu.

Kritériá

V správe EK sa uvádza, že momentálne iba Chorvátsko a Švédsko spĺňajú kritérium cenovej stability. Všetky uvedené členské štáty spĺňajú kritérium verejných financií okrem Rumunska, ktorého sa ako jediného týka postup pri nadmernom deficite.

Kritérium výmenného kurzu spĺňajú dva členské štáty, a to Bulharsko a Chorvátsko. Kritérium dlhodobých úrokových sadzieb spĺňajú Bulharsko, Chorvátsko, Česko a Švédsko.

Komisia v správe uvádza, že Chorvátsko spĺňa štyri nominálne konvergenčné kritériá a jeho právne predpisy sú plne v súlade s požiadavkami Zmluvy o fungovaní EÚ a Štatút európskeho systému centrálnych bánk.

Hodnotenie EK je doplnené o konvergenčnú správu Európskej centrálnej banky (ECB), ktorá bola v stredu tiež zverejnená.

„Chorvátsko spĺňa všetky potrebné podmienky na prijatie eura“

Komisia sa domnieva, že Chorvátsko spĺňa všetky potrebné podmienky na prijatie eura, a preto súhlasí s nariadením Rady EÚ o zavedení eura v Chorvátsku. Rada EÚ (členské štáty) prijme konečné rozhodnutia v tomto smere v prvej polovici júla po diskusiách v Euroskupine, na Európskej rade a po získaní súhlasného stanoviska ECB a Európskeho parlamentu.

Celkové hodnotenie pripravenosti všetkých členských štátov mimo eurozóny, okrem Chorvátska, naznačilo, že národné právne predpisy v menovej oblasti nie sú plne zlučiteľné s legislatívou európskej menovej únie a so štatútom Európskeho systému centrálnych bánk. Analýza EK ukazuje, že skúmané členské štáty sú vo všeobecnosti dobre ekonomicky a finančne integrované v EÚ, avšak niektoré z nich ešte stále vykazujú prvky makroekonomickej zraniteľnosti a čelia výzvam súvisiacim s ich podnikateľským prostredím a inštitucionálnym rámcom, ktoré môžu predstavovať riziká, pokiaľ ide o udržateľnosť procesu prípravy na euro.

Výkonný podpredseda EK pre hospodárske otázky Valdis Dombrovskis pri tejto príležitosti povedal, že Chorvátsko preukázalo veľké odhodlanie, usilovnosť a vytrvalosť vo svojom úsilí splniť podmienky na prijatie eura k 1. januáru 2023. „Prijatie spoločnej európskej meny bude znamenať zavŕšenie integrácie Chorvátska do Európskej únie menej ako desať rokov po jeho vstupe do EÚ. Je to veľký úspech. Občanom a podnikom Chorvátska to prinesie skutočné výhody a hospodárstvo krajiny bude odolnejšie,“ uviedol v správe pre médiá. Zároveň dodal, že sa potvrdzuje, že euro zostáva atraktívnou a úspešnou globálnou menou.

Konvergenčné správy sa vydávajú každé dva roky, alebo keď členský štát osobitne požiada o posúdenie jeho pripravenosti na vstup do eurozóny, ako to urobilo Lotyšsko v roku 2013.

Všetky členské štáty EÚ, okrem Dánska, ktoré si v Maastrichtskej zmluve vyjednalo výnimku, sú právne zaviazané vstúpiť do eurozóny, aktuality.sk

X X X

Inšpektori životného prostredia dali prevádzkovateľovi odkaliska Poša rekordnú pokutu

Za znečisťovanie Ondavy odpadovými vodami z odkaliska Poša z areálu bývalého podniku Chemko Strážske inšpekcia uložila jeho prevádzkovateľovi rekordne vysokú pokutu vo výške 743 018 eur.

 POŠA: Slovenská inšpekcia životného prostredia (SIŽP) vydala v stredu 1. júna 2022 druhostupňové rozhodnutie vo veci uloženia pokuty pre spoločnosť TP 2, s.r.o., ktorá zodpovedá za prevádzku odkaliska Poša a ktorá sídli v areáli bývalého podniku Chemko v Strážskom.

Pokutu vo výške 743 018 eur dalo spoločnosti Ústredie SIŽP za protizákonné vypúšťanie odpadových vôd z odkaliska Poša do rieky Ondava. Aktuality.sk o tom informovala SIŽP.

Druhostupňové rozhodnutie bude podľa vyjadrenia inšpekcie právoplatné po jeho doručení, nie je však možné sa voči nemu odvolať. Kontrolovaný subjekt môže využiť zákonné právo a napadnúť rozhodnutie súdnou cestou.

Prevádzkovateľ odkaliska už v minulosti napadol postup SIŽP na súde počas výkonu kontroly v roku 2020. „Krajský súd v Košiciach však v januári 2022 v plnej miere potvrdil správnosť postupov a záverov šetrenia SIŽP. Práve výstupy z tejto kontroly boli podkladom pre uloženie sankcie v uvedenej výške,“ uvádza SIŽP s tým, že ide o rekordnú pokutu, akú inšpekcia vo svojej histórii ešte nikdy predtým neuložila.

Pokračovali v znečisťovaní

Spoločnosť TP 2, s.r.o. sa podľa inšpekcie opäť uchýlila k protiprávnemu konaniu, a to aj napriek tomu, že inšpekcia voči nej vedie správne konanie.

„V dňoch 8.4.2022 a 6.5.2022 znížila vodnú hladinu odkaliska Poša dokopy o 24 cm,“ uvádza SIŽP v tlačovej správe.

Vody z odkaliska podľa zistení inšpektorov vytiekli bez filtrácie cez Kyjovský potok do Ondavy bez súhlasu orgánu štátnej vodnej správy napriek tomu, že SIŽP, v rámci nápravných opatrení, spoločnosti prikázala zriadiť pod vývarom z odkaliska mobilnú čistiacu jednotku už začiatkom minulého roka.

Spoločnosť vtedy, kým technicky nedorieši prevádzku čistiacej jednotky, vo vývare dočasne umiestnila zeolitovú drť. „S technickým riešením do dnešného dňa neprišla a napokon aj zeolit, pre jeho spornú účinnosť, svojvoľne odstránila,“ skonštatovala inšpekcia.

Nárast dusíkatého znečistenia

Inšpektori životného prostredia vykonali spolu so Slovenským vodohospodárskym podnikom na odkalisku Poša mimoriadnu kontrolu 13. mája 2022, v rámci ktorej odobrala bodové vzorky vypúšťaných odpadových vôd na autorizovanú expertízu.

„Výsledky preukázali, že vo viacerých sledovaných ukazovateľoch bol zaznamenaný pokles oproti predchádzajúcim odberom, avšak, problematický sa ukázal nárast dusíkatého znečistenia, zaznamenaného v ukazovateľoch N-NH4+, Ncelk, a taktiež znečistenie charakterizované skupinovým ukazovateľom Adsorbovateľné organicky viazané halogény AOX,“ uvádza inšpekcia.

SIŽP vyzvala spoločnosť TP 2, s.r.o. aby bezodkladne vyriešila filtráciu unikajúcich vôd vo vývare z odkaliska tak, ako jej to bolo uložené v roku 2021. Zisťovanie okolností konania spoločnosti TP 2, s.r.o. je predmetom aktuálne prebiehajúcich kontrol. „O zistených skutočnostiach, nariadených nápravných opatreniach, či prípadných sankciách budeme priebežne informovať,“ dodala inšpekcia, aktuality.sk

X X X

PPA odhalila protispoločenské konanie svojho zamestnanca, vyhlásil Kiss

Zamestnanec podľa Kissa poskytol citlivé informácie subjektu, ktorý „je v silnom konflikte s PPA a je obvinený z trestného činu subvenčného podvodu.“

 Pôdohospodárska platobná agentúra (PPA) odhalila protispoločenské konanie svojho zamestnanca. Oznámil to v stredu na mimoriadnej tlačovej konferencii generálny riaditeľ PPA Jozef Kiss za účasti ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Samuela Vlčana (nominant OĽaNO).

Zamestnanec podľa Kissa poskytol citlivé informácie subjektu, ktorý „je v silnom konflikte s PPA a je obvinený z trestného činu subvenčného podvodu.“ Kiss naň plánuje vo veci vo štvrtok (2. 6.) podať trestné oznámenie.

„Zistili sme, že jeden štátny zamestnanec zo sekcie protispoločenskej, protikorupčnej činnosti neoprávnene a protizákonne komunikoval so subjektom, ktorý je v silnom konflikte s PPA, a to z toho dôvodu, že je obvinený zo závažného trestného činu subvenčného podvodu a pokračujúceho trestného činu subvenčného podvodu. Takisto z trestného činu poškodzovania záujmov Európskej komisie a SR,“ spresnil Kiss.

Veľmi citlivé informácie

Štátny zamestnanec tomuto subjektu podľa Kissa poskytol neoprávnene veľmi citlivé informácie, ktoré môžu do budúcnosti poškodiť jednak ministerstvo pôdohospodárstva, ako aj PPA. „Na základe tohto som sa rozhodol, že vo štvrtok 2. júna podám trestné oznámenie vo veci,“ oznámil šéf PPA.

Podľa Vlčana aj táto situácia ukazuje, že PPA stojí na pevných základoch a že nastavené pravidlá fungujú. „My sme tie pravidlá nastavili správne, lebo bez ohľadu na to, kto sa na akú pozíciu dostane, pravidlá nakoniec oddelia zrno od pliev,“ poznamenal agrominister.

„Máme nastavený systém, ktorý na pravidelnej báze rôznymi kontrolnými mechanizmami PPA očisťuje. Som rád, že aj tento príklad budeme môcť komunikovať Európskej komisii. S ňou ešte uzatvárame tri zo štyroch veľkých kontrol, pri ktorých sa rozhoduje o výške korekcie, teda o výške pokuty za porušovanie pravidiel v minulosti, napríklad v kauze Dobytkár,“ dodal Vlčan, aktuality.sk

X X X

Ružomberok hľadá dodávateľa odpadových služieb. Jeden zo súťažiach má pochyby o tendri

Košická odpadová firma predložila v prieskumu trhu cenovú ponuku, ktorá je o desiatky percent nižšia ako mestom odhadovaná hodnota zákazky v celkovej výške 31,5 milióna eur.

Ružomberská radnica pod tlakom Úradu pre verejné obstarávanie i tamojšej verejnosti vyhlásila koncom februára tohto roka verejné obstarávanie s názvom „Komplexné nakladanie s komunálnymi odpadmi v meste Ružomberok“.

Základnými parametrami verejnej súťaže sú doba trvania kontraktu v dĺžke 10 rokov a predpokladaná hodnota zákazky v sume takmer 31,5 milióna eur bez DPH.

Mesto Ružomberok, ktoré už druhé volebné obdobie po sebe vedie armádny generál vo výslužbe Igor Čombor, roky porušovalo zákon o verejnom obstarávaní. Svojmu dodávateľovi – polosúkromnej spoločnosti Technické služby Ružomberok – platilo milióny eur za rôzne služby bez verejnej súťaže. Konštatuje to vo svojom rozhodnutí z novembra 2020 Úrad pre verejné obstarávanie.

„Mesto svojím konaním pri zadávaní zákaziek na poskytnutie služieb spoločnosti Technické služby Ružomberok v období od júla 2017 do mája 2020 porušilo zákon o verejnom obstarávaní – konkrétne princíp transparentnosti a princíp nediskriminácie hospodárskych subjektov,“ uvádza sa v rozhodnutí. „Kontrolovaný udržiaval protiprávny stav.“

Po rokoch konečne vypísali súťaž

Ružomberská odpadová spoločnosť Technické služby, v ktorej ružomberská samospráva vlastní 44 percent akcií, napríklad zváža z mestských ulíc odpady, stará sa o verejnú zeleň, vykonáva údržbu na mestských cestách a chodníkoch či zabezpečuje pohrebno-cintorínske služby.

Rozhodnutiu Úradu pre verejné obstarávanie predchádzala kontrola takmer 700 faktúr, pričom ich celková suma sa vyšplhala na vyše 6,2 milióna eur. Mesto malo podľa úradu tieto služby platené obyvateľmi Ružomberka riadne súťažiť, k čomu však nedochádzalo.

Podnet na kontrolu zmlúv, objednávok a vystavených faktúr medzi mestom a firmou podali ešte v novembri 2019 mestskí poslanci Patrik Habo, Karol Javorka, Ľubomír Kubáň a Ján Kuráň.

Ružomberská radnica napokon vyhlásila verejné obstarávanie.

V súvislosti s prebiehajúcim tendrom sa na mestských poslancov v Ružomberku ešte v priebehu marca tohto roka obrátila košická odpadová spoločnosť Kosit. Tá patrí medzi najväčšie odpadové firmy na Slovensku a zároveň je jedným z uchádzačov o kontrakt na zvoz odpadu v Ružomberku.

Vraj mestu ide o status quo

Spoločnosť Kosit v správe pre ružomberských zastupiteľov okrem iného tvrdí, že „sa obáva, že po predložení ponúk dôjde k zrušeniu súťaže a zachovaniu súčasného stavu, keď služby mestu Ružomberok v oblasti odpadového hospodárstva poskytuje bez riadneho verejného obstarávania spoločnosť Technické služby Ružomberok, pričom s poukazom na rozhodnutie ÚVO je namieste odôvodnená obava zo zákonnosti pretrvávania súčasného stavu“.

Špekuláciu o tom, že by v prípade zmarenia verejnej súťaže pokračovala naďalej polosúkromná firma Technické služby Ružomberok v zvoze komunálneho odpadu z ulíc mesta, radnica nekomentuje.

„Nastavenie podmienok je vecou verejného obstarávateľa. Verejnému obstarávateľovi neprislúcha komentovať pocity záujemcov,“ reaguje na tvrdenie spoločnosti Kosit druhý viceprimátor Ružomberka Ján Bednárik.

Dôvodom pochybností odpadovej firmy Kosit sú podmienky verejného obstarávania a jeho samotný priebeh. Mesto totiž v súťažných podkladoch odhadlo predpokladanú sumu zákazky počas trvania 10 rokov na čiastku 31,5 milióna eur bez DPH na základe takzvaného prieskumu trhu.

Aritmetický priemer

To znamená, že dopredu oslovilo ním vybrané firmy, aby mu predložili svoju cenovú ponuku a na základe týchto informácií ružomberská samospráva odhadla, koľko by mohol zvoz a následná likvidácia komunálneho odpadu v meste stáť.

Zástupcovia spoločnosti Kosit tvrdia, že síce nepoznajú identitu ani ponuky iných firiem z prieskumu trhu, ale „nami v prieskume predložená nezáväzná cena bola o desiatky percent nižšia ako je mestom Ružomberok určená predpokladaná hodnota zákazky vo výške 31 451 641,40 EUR bez DPH“.

Viceprimátor Ružomberka Ján Bednárik vysvetľuje, že hodnotu celej zákazky vypočítali spriemerovaním všetkých ponúk, ktoré od oslovených firiem mesto získalo cez takzvaný prieskum trhu.

Pre porovnanie sme vypočítali, o koľko miliónov eur je ponuka predložená v prieskume trhu odpadovou firmou Kosit nižšia oproti mestom odhadnutej sume vo výške necelých 31,5 milióna eur. V prípade 10 percent ide o sumu nižšiu o 3,14 milióna eur, v prípade 20 percent už čiastka dosahuje 6,3 milióna eur a v prípade 30 percent sa suma šplhá k 9,5 milióna eur.

Bez poplatku za uloženie odpadu na skládke

Košičania majú navyše pochybnosti aj o tom, či je v odhadovanej sume zákazky zahrnutý poplatok za skládkovanie odpadu: „V predpokladanej hodnote zákazky ešte zrejme nie je zahrnutá ani tak významná položka, akou je v prípade nakladania s odpadmi zákonný poplatok za uloženie odpadu na skládku, ktorý môže počas trvania zákazky vzhľadom na predpokladané množstvá odpadov dosiahnuť úroveň niekoľkých miliónov eur“.

Ružomberská samospráva argumentuje tým, že súťaž je vyhlásená na 10 rokov a teda predpokladá, že každý oslovený uchádzač zohľadnil toto časové pásmo aj vo svojej ponuke.

„Súčasťou dokumentácie k určeniu predpokladanej hodnoty zákazky boli okrem opisu predmetu zákazky aj obchodné podmienky, v rámci ktorých bolo v jednom z bodov zmluvy jasne uvedené, že v jednotkových cenách sú zahrnuté všetky náklady poskytovateľa spojené s plnením služieb podľa tejto zmluvy vrátane prirážok, poistenia, dopravy a daní, okrem DPH a poplatku za uloženie odpadov,“ hovorí Bednárik.

Nároční na komunálnu techniku

Ďalšou zo sporných podmienok verejného obstarávania je mestom požadovaná odborná a technická spôsobilosť. V preklade to znamená, že víťazný uchádzač musí disponovať Ružomberkom vyžadovaným mixom odpadových vozidiel a ostatných mechanizmov.

„Z úrovne technického vybavenia vyplývajúcej z podmienok technickej a odbornej spôsobilosti sme nadobudli dojem, že víťazom súťaže nemá byť subjekt, ktorí bude schopní poskytovať služby v najlepšom pomere ceny a kvality. Takto nastavené podmienky odradia subjekty, ktoré sú inak spôsobilé poskytovať takéto služby od účasti vo verejnom obstarávaní,“ upozorňuje Kosit v správe pre mestských poslancov.

Mesto Ružomberok niektoré z podmienok verejného obstarávania napokon aktualizovalo začiatkom apríla a zároveň predĺžilo lehotu na predkladanie súťažných ponúk do 10. júna 2022, aktuality.sk

 

 

 

 

 

 

Příspěvek byl publikován v rubrice Nezařazené a jeho autorem je autor. Můžete si jeho odkaz uložit mezi své oblíbené záložky nebo ho sdílet s přáteli.