Tvrdí, že riešili bezpečnosť straníckych akcií. Nitriansky oligarcha je už roky spájaný s vládou stranou Smer-SD, s premiérom Robertom Ficom či podpredsedom parlamentu a niekdajším policajným prezidentom Tiborom Gašparom. Obžalovaný oligarcha Norbert Bödör bol na úrade vlády. Premiér Fico tvrdí, že s ním riešil bezpečnosť na májových straníckych akciách strany Smer-SD. Aspoň tak to prezentuje predseda vlády vo videu zverejnenom v utorok večer na sociálnej sieti.
Prítomnosť Bödöra, ktorý je obžalovaný zo zosnovania zločineckej skupiny, na mieste, odkiaľ sa riadi štát, bola kontroverzná už koncom marca, keď ju preukazovali kamerové záznamy TV Markíza.
„Čo vás je do toho, s kým sa ja rozprávam?“ reagoval ešte v marci predseda vlády. To, že oligarcha je obžalovaný, mu vraj neprekáža. „Ježišmária? Ja som bol 4-krát obvinený,“ reagoval Fico.
Ten sa dnes okrem iného posťažoval, že mu v minulosti zadržali legálne držané zbrane. Už v minulosti tvrdil, že je dlhé roky držiteľom zbrojného preukazu. Zbrane mu zadržali po tom, ako ho obvinili. V minulosti tiež tvrdil, že zbraní, ktoré mal, sa už zbavil. Dnes nehovoril, či ešte nejaké zbrane má, vyjadril však presvedčenie, že Jánovi Čurillovi by mali tiež zadržať päť zbraní.
Kauza Očistec
Norbert Bödör je obžalovaný v kauze Očistec, za ktorú mu hrozí až 10 rokov basy. Oligarcha vinu odmieta. Kauza siaha do čias, keď polícii na Slovensku šéfoval súčasný podpredseda parlamentu Tibor Gašpar.
Toho podľa Jána Čurillu a jeho obhajcu Petra Kubinu čoskoro čaká hlavné pojednávanie v tejto kauze. Pripomeňme, že Čurilla v kauze Očistec vzniesol Tiborovi Gašparovi obvinenie a Pavol Ďurka ho bol zadržať., aktuality.sk
X X X
Spor Tibora Gašpara a Jána Čurillu, zajatí Číňania na Ukrajine, slovenská dlhová pasca a návrat teplého počasia
Tibor Gašpar spochybnil psychické zdravie Jána Čurillu a ten mu adresoval rázny odkaz, ukrajinská armáda zajala prvých Číňanov bojujúcich za Rusko a teplo sa konečne vracia na Slovensko. Pozrite si, aké udalosti v utorok zaujali čitateľov Aktualít.
Tibor Gašpar spochybňuje psychické zdravie Jána Čurillu
Tibor Gašpar obvinil vyšetrovateľa Jána Čurillu ohľadom jeho psychického stavu a vyzval na odobratie jeho zbraní. Robert Fico podporuje Gašpara a tvrdí, že zverejnenie informácií o Čurillovom psychickom zdraví je vo verejnom záujme. Čurilla a jeho advokát Peter Kubina reagovali na tento útok s tým, že sú to len prejavy frustrácie z blížiaceho sa súdu v kauze Očistec a priamo sa ohradili voči politickým intrigám.
Zajatí Číňania na Ukrajine bojujúci za Rusko
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj informoval o zajatí dvoch Číňanov bojujúcich na strane Ruska. Zdôraznil obavy z rastúceho zapojenia Číny do vojnového konfliktu a vyzval na medzinárodnú reakciu. Kyjev zároveň začal aj dialóg s Pekingom, aby zistil reakciu čínskej vlády na zapojenie sa čínskych občanov v ruskom konflikte.
Slovensko v dlhovej pasci kvôli politickému populizmu
Slovensko sa ocitá v dlhových problémoch kvôli dlhodobo nezodpovednej finančnej politike. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť varuje pred rastúcimi úrokmi a zdôrazňuje potrebu zastaviť plytvanie verejnými prostriedkami. Ak sa nič nezmení, krajina bude čeliť vysokým nákladom na úroky svojho dlhu.
Súd rieši prokurátorku napojenú na sektu
Prokurátorka Lucia Pavlaninová je disciplinárne stíhaná za podporu Tvorivej spoločnosti, sekty, voči ktorej sú obvinenia z potláčania ľudských práv. Potvrdilo to až 15 kolegov, podľa ktorých už roky prejavuje sympatie k tejto skupine priamo na pracovisku.
Návrat teplého počasia na Slovensko
Meteorológ Jozef Iľko predpovedá návrat teplejších dní po súčasnom studenom fronte, ktorý priniesol sneženie na niektoré časti Slovenska. Teploty by sa mali postupne zvyšovať a do budúceho týždňa by sa mali vrátiť okolo 20 stupňov Celzia, čo by prinieslo pravú jarnú pohodu.
Fotovoltické údaje môžu byť v rukách Číny
Inštalácia čínskych fotovoltických panelov môže predstavovať kybernetické riziko. Bezpečnostné diery v týchto technológiách umožňujú odcudzenie dát alebo vzdialené ovládanie zariadení, čo by mohlo potenciálne skončiť aj odstávkou elektrární.
Transakčná daň spôsobuje zmeny v platobných praktikách
Po zavedení transakčnej dane sa mnohé slovenské podniky vrátili k prijímaniu platieb iba v hotovosti. Tento krok je reakciou na zvýšené náklady, ktoré by boli spojené s bankovými transakciami. Niektoré spoločnosti dokonca uvažujú úplne prestať podnikať kvôli nákladom a neistotám spôsobeným touto daňou.,aktuality.sk
X X X
Tibor Gašpar sa obul do psychického zdravia Jána Čurillu. Úplne rozumieme, prečo sa takto verejne opustil, reagoval policajt
Bývalý policajný prezident Tibor Gašpar vyťahoval v utorok popoludní citlivé informácie o psychickom zdraví Jána Čurillu. Spolu s premiérom Robertom Ficom vyjadrili presvedčenie, že policajtovi by mali odobrať päť zbraní. Známy policajt v reakcii hovorí o prejavoch narastajúceho stresu a nepokoja osôb prítomných na Úrade vlády SR, predovšetkým obžalovaného Tibora Gašpara, z blížiaceho sa hlavného pojednávania v kauze Očistec.
Obvinený v kauze Očistec Tibor Gašpar v utorok popoludní púšťal nahrávky policajtov Milana Sabotu, Pavla Ďurku či Jána Čurillu, ktorí sa podľa poslanca Smeru rozprávali vulgárne o vyšetrovateľke policajnej inšpekcie Diane Santusovej.
Neskôr Gašpar ukázal SMS komunikáciu medzi čurillovcami a ich advokátom Petrom Kubinom. Bývalý policajný prezident, ktorý rezignoval na svoju funkciu po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, ďalej vyťahoval citlivé informácie o psychickom zdraví Jána Čurillu.
Gašpar tvrdí, že Čurillovi by mali byť odobrané zbrane a mali by vyšetriť jeho psychický stav. Vrcholom Gašparovho prejavu bol citát o knihe pokropenej krvou (knihe Čurillovci od Mareka Vagoviča – pozn. red.). Robert Fico neskôr presviedčal, že zverejňovanie informácií o psychickom zdraví Jána Čurillu je vo verejnom záujme., aktuality.sk
X X X
Kirgizsko zakázalo nikáb. Moslimská duchovná správa podporila kontroverzné opatrenie
Kirgizská duchovná správa podporila zákaz nosenia nikábu, ktorý vláda prijala na boj proti islamistickému vplyvu.
Duchovná správa moslimov Kirgizska podporila vládny zákaz nosenia celotelových závojov známych ako nikáb, informovali v utorok miestne médiá. Vládni predstavitelia sa opatrením snažia bojovať proti rastúcemu vplyvu islamistov, píše TASR podľa správy agentúry AFP.
V krajine s moslimskou väčšinou prijali začiatkom tohto roka zákaz nosenia nikábu, určeného pre dospelé ženy, ktorý zakrýva väčšinu tela okrem očí. Osoby, ktoré pristihnú pri nosení tohto odevu, môžu dostať pokutu 20-tisíc somov (približne 210 eur), čo je viac ako polovica priemernej mesačnej mzdy v Kirgizsku.
Zákaz a pokuty
„Nikáb je našej spoločnosti cudzí,“ uviedla v utorok podľa miestnych médií Duchovná správa moslimov Kirgizska. „Je možné, že naše sestry nosiace nikáb sú preoblečené útočníčky, čo ohrozuje verejnú bezpečnosť. Preto je dôležité otvorene ukázať svoju tvár, aby sme boli rozpoznateľní,“ dodala.
Kirgizský prezident Sadyr Žaparov, ktorý zákaz podpísal v januári, v sobotu uviedol, že ženy v krajine tradične „nikdy nenosili burku“ a že tento krok je „dôležitý pre zaistenie verejnej bezpečnosti“.
Radikalizácia v regióne
V posledných rokoch región Strednej Ázie zaznamenal nárast islamskej radikalizácie a počas vzostupu skupiny Islamský štát v rokoch 2013 – 2015 z regiónu odišli tisíce občanov, aby sa pridali k džihádistickým skupinám na Blízkom východe, píše AFP.
Islamské duchovné správy v Strednej Ázii sú inštitúcie nezávislé od jednotlivých vlád a majú korene v oficiálnych riadiacich orgánoch zo sovietskej éry, ktoré sa snažili presadiť autoritu štátu nad náboženstvom, vysvetľuje AFP., aktuality.sk
X X X
Európa chystá protiúder voči Trumpovým clám. Zvažuje aj nukleárnu zbraň
Európa voči Trumpovi nie je bezbranná. Prečo sa zatiaľ sa nepúšťa do obchodnej vojny s USA?
V Amerike aj v bruselskom žargóne to nazývajú „mrkva a palica“, v slovenčine v preklade „cukor a bič“. To prvé je „podobrotky“, to druhé už je v tomto prípade vyhlásenie obchodnej vojny.
V týchto hodinách a dňoch sa rozhoduje o tom, ako budeme reagovať voči clám uvalenými na náš priemysel zo strany USA.
Európa má viacero nástrojov, ako sa brániť voči niečomu, čo mnohí analytici už označujú za obchodnú vojnu rozpútanú Spojenými štátmi proti ich spojencom, vrátane Európskej únie. Nie sú to len odvetné clá, Brusel môže napríklad zdaniť americké korporácie, či napríklad prinútiť americké sociálne siete ako Facebook či X.com, aby zabránili šíreniu hoaxov pod hrozbou obrovských pokút, aktuality.sk
X X X
Rusko odmieta rokovania s Japonskom. Mierová dohoda je pre Kremeľ neprijateľná
Kremeľ odmieta diskusiu o mierovej dohode s Japonskom kvôli jeho nepriateľskému postoju a sankciám voči Rusku.
Rusko nevidí dôvod na diskusiu o možnosti uzavretia mierovej dohody s Japonskom, ktorá by formálne ukončila ich nepriateľstvo z čias druhej svetovej vojny. V utorok to uviedol Kremeľ, podľa ktorého je dôvodom nepriateľský postoj Tokia voči Moskve. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.
Rusko ako nástupnický štát Sovietskeho zväzu a Japonsko nikdy nepodpísali mierovú dohodu o formálnom ukončení druhej svetovej vojny. Na jej konci sovietske vojská prevzali kontrolu nad štyrmi ostrovmi pri japonskom Hokkaide, ktoré sú v Rusku známe ako Kurily.
Kurilské ostrovy v spore
Odvtedy sú Kurilské ostrovy, ktoré tvoria pás ostrovov medzi ruským polostrovom Kamčatka a Japonskom, predmetom sporu medzi Moskvou a Tokiom, ktorý podľa Reuters bráni uzavretiu mierovej dohody medzi nimi. Japonsko si robí nároky na južnú časť týchto ostrovov.
„Nie, v súčasnosti neudržiavame žiadne kontakty s japonskými úradmi,“ povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov novinárom na otázku o správe japonského ministerstva zahraničných vecí, podľa ktorej je Tokio stále odhodlané podpísať zmluvu a dúfa v návrat ostrovov.
Sankcie blokujú rokovania
Tokio sa „poponáhľalo plne sa pripojiť ku všetkým nepriateľským krokom voči našej krajine“, dodal Peskov s odkazom na rozhodnutie Japonska zúčastniť sa na sankciách Západu voči Rusku za to, že vojensky napadlo susednú Ukrajinu. Vzhľadom na „skutočný stav vecí“ a japonské sankcie voči Moskve povedal, že je „sotva možné hovoriť o možnosti akýchkoľvek rokovaní“., aktuality.sk
X X X
Kirgizsko zakázalo nikáb. Moslimská duchovná správa podporila kontroverzné opatrenie
Kirgizská duchovná správa podporila zákaz nosenia nikábu, ktorý vláda prijala na boj proti islamistickému vplyvu.
Duchovná správa moslimov Kirgizska podporila vládny zákaz nosenia celotelových závojov známych ako nikáb, informovali v utorok miestne médiá. Vládni predstavitelia sa opatrením snažia bojovať proti rastúcemu vplyvu islamistov, píše TASR podľa správy agentúry AFP.
V krajine s moslimskou väčšinou prijali začiatkom tohto roka zákaz nosenia nikábu, určeného pre dospelé ženy, ktorý zakrýva väčšinu tela okrem očí. Osoby, ktoré pristihnú pri nosení tohto odevu, môžu dostať pokutu 20-tisíc somov (približne 210 eur), čo je viac ako polovica priemernej mesačnej mzdy v Kirgizsku.
Zákaz a pokuty
„Nikáb je našej spoločnosti cudzí,“ uviedla v utorok podľa miestnych médií Duchovná správa moslimov Kirgizska. „Je možné, že naše sestry nosiace nikáb sú preoblečené útočníčky, čo ohrozuje verejnú bezpečnosť. Preto je dôležité otvorene ukázať svoju tvár, aby sme boli rozpoznateľní,“ dodala.
Kirgizský prezident Sadyr Žaparov, ktorý zákaz podpísal v januári, v sobotu uviedol, že ženy v krajine tradične „nikdy nenosili burku“ a že tento krok je „dôležitý pre zaistenie verejnej bezpečnosti“.
Radikalizácia v regióne
V posledných rokoch región Strednej Ázie zaznamenal nárast islamskej radikalizácie a počas vzostupu skupiny Islamský štát v rokoch 2013 – 2015 z regiónu odišli tisíce občanov, aby sa pridali k džihádistickým skupinám na Blízkom východe, píše AFP.
Islamské duchovné správy v Strednej Ázii sú inštitúcie nezávislé od jednotlivých vlád a majú korene v oficiálnych riadiacich orgánoch zo sovietskej éry, ktoré sa snažili presadiť autoritu štátu nad náboženstvom, vysvetľuje AFP., aktuality.sk
X X X
Zalužnyj odhalil spoluprácu Ukrajiny a USA na pláne vojenských operácií
Ukrajinská armáda plánovala operácie proti Rusku so Spojenými štátmi v nemeckom Wiesbadene, potvrdil veľvyslanec Zalužnyj.
Bývalý hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl a momentálne ukrajinský veľvyslanec v Británii Valerij Zalužnyj potvrdil, že ukrajinská armáda svoje operácie proti ruskej armáde plánovala aj so Spojenými štátmi v nemeckom meste Wiesbaden. Napísal to v utorok na sieti Facebook a potvrdil tým informácie investigatívnych novinárov z denníka New York Times (NYT), píše TASR.
NYT zverejnil 29. marca článok o úlohe amerického veliteľstva pri plánovaní a vedení mnohých operácií ukrajinských ozbrojených síl v rokoch 2022-23.
Plánovanie s USA
Zalužnyj vo svojom statuse de facto potvrdil, že to bolo nad rámec dodávok zbraní a spravodajských informácií a rozšírila sa na plánovanie konkrétnych vojenských operácií. To je viac, ako sa doteraz priznávalo.
Podľa Zalužného sa vojenská pomoc západných partnerov po začatí ruskej invázie výrazne zvýšila: Ukrajina dostala nielen množstvo zbraní a techniky, ale riešia aj výzvy súvisiace s ich dodávkou a opravou.
Nové operačné centrum
V apríli 2022 preto vzniklo centrum pre koordináciu dodávok vojenskej pomoci Ukrajine. Pôvodne sídlilo na veliteľstve jednotiek americkej armády v nemeckom Stuttgarte. Po nejakom čase pokračovalo vo Wiesbadene, napísal Zalužnyj.
Na báze tohto logistického centra neskôr vzniklo operačné veliteľstvo. Jeho úlohou bolo analyzovať plánované operácie ukrajinských ozbrojených síl a to, čo bolo pre ne potrebné podľa štandardov NATO. Podarilo sa to vďaka podpore Británie.
Simulácie vo Wiesbadene
Vo Wiesbadene sa následne plánovali vojenské operácie, vojnové simulácie, sumarizovali sa potreby ukrajinských ozbrojených síl a posúvalo sa to do Washingtonu a európskych metropol, napísal Zalužnyj. Táto platforma sa podľa neho stala výborným mechanizmom na interakciu s partnermi pri budúcich vojenských operáciách.
Štvorhviezdičkový generál Zalužnyj bol hlavným veliteľom ukrajinských ozbrojených síl do februára 2024. Po odvolaní z funkcie bol vyslaný do Londýna ako veľvyslanec.
DPA pripomenula tvrdenia Moskvy, že Kyjev je nástrojom v rukách Washingtonu, alebo že konflikt na Ukrajine je zástupná vojna medzi USA a Ruskom., aktuality.sk
X X X
Čínsky BYD očakáva rekordné zisky, predaj elektromobilov prekračuje milión kusov
Čínsky výrobca BYD očakáva rekordný zisk za 1. štvrťrok 2025 vďaka predaju viac ako milióna áut, no obchodné napätie s USA môže ohroziť jeho globálne ambície.
Čínsky výrobca elektrických vozidiel BYD na základe predbežných výsledkov očakáva rekordné zisky za 1. štvrťrok 2025 vďaka rastúcemu predaju. V sledovanom období dodal totiž viac ako milión áut. TASR o tom informuje na základe správy AFP.
BYD však hrozí, že obchodná vojna medzi Čínou a USA a napätie medzi Pekingom a ďalšími západnými štátmi vrhnú tieň na globálne ambície spoločnosti. BYD očakáva, že za tri mesiace do konca januára 2025 dosiahne čistý zisk 8,5 miliardy jüanov (1,06 miliardy eur) až 10 miliárd CNY. To predstavuje strmý nárast zo 4,6 miliardy CNY v rovnakom období minulého roka.
Rekordné predaje áut
„Spoločnosť dosiahla rekordný predaj NEV (nových energetických vozidiel) v 1. štvrťroku,“ uviedla firma v podaní na burze v Hongkongu. BYD minulý týždeň oznámila, že jej predaj v januári až marci 2025 po prvýkrát prekročil hranicu 1 milión vozidiel, pričom predaj čisto elektrických osobných áut vzrástol o 39 % na 416 388 kusov.
Spoločnosť, ktorá si osvojila anglický slogan „Build Your Dreams (BYD)“, má za sebou niekoľko mesiacov prudkého rastu tržieb po tom, čo sa jej tržby za celý rok 2024 vyšplhali na 777,1 miliardy CNY a zatienili aj konkurenčného amerického rivala Teslu. Čínska spoločnosť pri oznámení predbežných výsledkov v utorok uviedla tiež, že „zaznamenala výrazný rast predaja NEV v zahraničí“.
Potenciálne riziká
Clá amerického prezidenta Donalda Trumpa vo výške 25 % na dovoz áut by však firmu mohli zasiahnuť. Rovnako aj vysoké paušálne americké clá na čínsky tovar.
Európska únia medzitým údajne vyšetruje, či čínska vláda neposkytla nespravodlivé dotácie pre prvú európsku továreň BYD v Maďarsku, kde sa má výroba elektromobilov začať koncom tohto roka., aktuality.sk
X X X
Macron vyvíja tlak na Izrael, žiada otvorenie Gazy humanitárnej pomoci
Macron navštívil egyptské mesto Ariš, kľúčový uzol pomoci pre Gazu, a vyzval Izrael na zrušenie blokády humanitárnych dodávok.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron v utorok navštívil egyptské mesto Ariš, ktoré je kľúčovým dopravným uzlom humanitárnej pomoci pre Pásmo Gazy. Vyzval tiež Izrael, aby zrušil blokádu pomoci pre vojnou sužovanú palestínsku enklávu, píše TASR podľa správy agentúry AFP.
Macron zavítal do Ariša s egyptským prezidentom Abdalom Fattáhom Sísím a stretol sa so zdravotníkmi a chorými či zranenými Palestínčanmi evakuovanými z Pásma Gazy. Jeho kancelária ozrejmila, že cieľom cesty bolo vyvinúť tlak na Izrael, aby „znovu otvoril hraničné priechody pre humanitárne dodávky do Gazy“.
Blokáda pomoci
Izrael prerušil dodávky pomoci pre Pásmo Gazy začiatkom marca, keď stroskotali rokovania s militantným hnutím Hamas o predĺžení prvej fázy prímeria či prechodu do ďalšej. Neskôr Tel Aviv obnovil aj bombardovanie územia a pozemné operácie.
Lekár pohotovostného oddielu uviedol, že miestna nemocnica poskytla starostlivosť približne 1 200 raneným Palestínčanom od začiatku vojny v Pásme Gazy, ktorá spustil 7. októbra 2023 útok Hamasu na Izrael. „Niektoré dni prijmeme 100 pacientov, inokedy 50,“ vysvetlil doktor. Podľa jeho slov mnohí prišli o končatiny alebo utrpeli poranenia očí, poprípade mozgu.
Obnovenie prímeria
V Káhire vyzýval Macron spolu so Sísím a jordánskym kráľom Abdalláhom II. na okamžité obnovenie prímeria. Traja lídri sa v pondelok stretli, aby prediskutovali vojnu v Pásme Gazy a humanitárne snahy.
Lídri viacerých agentúr Organizácie spojených národov v pondelok v spoločnom vyhlásení zdôraznili, že mnohí obyvatelia Pásma Gazy „znovu uviazli, sú bombardovaní a vyhladovaní, zatiaľ čo na hraničných priechodoch sa hromadia potraviny, lieky, palivá a tiež zásoby prístreškov“., aktuality.sk
X X X
Krok, ktorý by mohol povzbudiť Putina. Pentagón uvažuje o stiahnutí tisícov vojakov z východnej Európy
Vysokopostavení predstavitelia amerického ministerstva obrany sa zaoberajú návrhom na stiahnutie až 10 000 vojakov z východnej Európy. Informoval o tom v utorok spravodajský portál stanice NBC News, ktorý sa odvolal na šiestich nemenovaných amerických a európskych predstaviteľov, píše TASR.
Vojaci, o ktorých stiahnutí sa uvažuje, sú súčasťou 20 000 armádnych príslušníkov, ktorých predošlá administratíva USA pod vedením Joea Bidena v roku 2022 vyslala na posilnenie obrany krajín susediacich s Ukrajinou.
O presnejších počtoch sa stále diskutuje, ale návrh by mohol zahŕňať stiahnutie až polovice síl vyslaných Bidenom. Na kontinente podľa zdrojov panujú obavy, že takýto krok by mohol povzbudiť ruského prezidenta Vladimira Putina.
Interné diskusie o znížení počtu amerických vojakov v Rumunsku a Poľsku prichádzajú v čase, keď sa prezident Donald Trump snaží Putina presvedčiť, aby súhlasil s prímerím vo viac ako tri roky trvajúcej vojne.
Trumpova administratíva tiež dala viackrát jasne najavo, že od európskych spojencov chce prevzatie väčšej zodpovednosti za vlastnú obranu. USA plánujú svoje vojenské zdroje viac zamerať na Čínu a ďalšie regióny.
„Prezident neustále prehodnocuje nasadenie a priority, aby sa uistil, že Amerika je na prvom mieste,“ uviedol hovorca Rady pre národnú bezpečnosť (NSC) Brian Hughes vo vyhlásení pre NBC News. Hovorca Pentagónu na žiadosť o vyjadrenie nereagoval. Armáda sa odmietla vyjadriť.
Akékoľvek zmenšenie počtu amerických síl by zvýšilo „ochotu prezidenta Vladimira Putina zasahovať rôznymi spôsobmi do celého spektra záležitostí v Európe,“ povedal pre NBC Seth Jones z amerického Centra pre strategické a medzinárodné štúdie.
Vrchný veliteľ NATO Christopher Cavoli v reakcii vyhlásil, že Spojené štáty by podľa jeho názoru mali zachovať svoju vojenskú prítomnosť v Európe v súčasnej podobe.
Na kontinente je podľa agentúry Reuters nasadených viac ako 100 000 amerických vojakov. Lídri z oboch strán po začiatku ruskej invázii na Ukrajinu podporili silnú vojenskú prítomnosť USA na východnom krídle NATO, pretože to považovali za dôležitý signál Putinovi, že Spojené štáty sú naďalej odhodlané brániť spojencov v Európe./agentury/
X X X
Pre Slovákov bol minulý rok rekordný, na dôchodkoch zbohatli o miliardy. Zopakuje sa to aj teraz?
Takmer dva milióny Slovákov, ktorí si na starobu šetria v druhom dôchodkovom pilieri, vlani výborne zarobili. Pomohli im k tomu najmä americké akciové trhy, ktorým sa mimoriadne darilo. Po druhom nástupe Donalda Trumpa sa však situácia výrazne zmenila. Trhy aktuálne kolíšu a odborníci sa zhodujú na tom, že ľudia už tento rok nemôžu počítať s takým zhodnotením svojich úspor ako v roku 2024.
V priebehu uplynulých troch týždňov akciové trhy zaznamenali výrazný pokles. Môžeme si to ilustrovať na prípade známeho S&P 500, ktorý sa dokonca nakrátko prepadol až o 10 percent z historických maxím. Pre kľúčový index Dow Jones bol minulý týždeň najhorší od roku 2023. Podľa odborníkov prepady odštartovala Trumpova politika, ktorá sa nesie v znamení zavádzania tvrdých ciel a obchodnej vojny.
Analytik XTB Marek Nemky približuje, že na akciovom trhu nejde o výnimočnú situáciu. „Aj keď môžu krátkodobo zvýšiť neistotu týkajúcu sa stavu trhu a budúcich vyhliadok, z dlhodobého hľadiska historicky predstavovali skôr investičnú príležitosť pre dlhodobých investorov než hrozbu. Samozrejme, do budúcnosti nikto nevidí a nevieme predpovedať, či táto korekcia bude pokračovať a trh bude klesať do medvedieho trhu, alebo, naopak, už to najhoršie máme za sebou,“ vysvetlil odborník na investovanie.
Generálny riaditeľ finančnej spoločnosti Wealth Effect Management Peter Štadler upozorňuje na to, že trhy historicky prechádzajú rôznymi cyklami, pričom krátkodobé poklesy sú súčasťou dlhodobého rastu. Expert na financie zároveň upozornil na viaceré hrozby. „Medzi hlavné riziká pre trhy v roku 2025 patria geopolitická neistota spojená s návratom Donalda Trumpa do Bieleho domu a menová politika. Ak sa ukáže, že inflácia zostáva vysoká, centrálne banky môžu byť nútené ponechať úrokové sadzby na vyšších úrovniach dlhšie, ako sa očakávalo,“ dodáva Štadler.
Ide práve o trhy, ktoré Slovákom v roku 2024 zarobili nemálo peňazí. „Z pohľadu toho, ako priali finančné trhy správcom a čo správcovia dopriali nám sporiteľom, tak to bolo úžasné, fantastické. Dokonca tvrdím, že aj neopakovateľné. Každý dúfa, že ešte budú také výnosy. Indexové fondy, ktoré investujú výlučne do akcií a pasívne kopírujú akciové trhy, zarábali od 22 do 28 percent ročne. To je úžasné. To, čo tam ľudia majú nasporené, sa zhodnotilo o viac ako štvrtinu,“ povedal už skôr v rozhovore pre Pravdu ekonóm Ján Šebo. Zároveň však dodal, že ide o veľmi krátkodobý pohľad na jeden úspešný rok.
Čo sa týka pohľadu na celkové čísla, v druhom dôchodkovom pilieri majú približne dva milióny sporiteľov naakumulované úspory vo výške viac ako 17 miliárd eur. To predstavuje približne 20 percent ročného HDP na Slovensku. Ekonóm Šebo odhaduje, že v roku 2025 do systému pribudne zhruba ďalších 15-tisíc ľudí. Platí pritom, že do dôchodku pôjde v tomto roku zásadne viac občanov, no len časť z nich si sporí v tomto pilieri.
Aký bude rok 2025 pre úspory?
Finančný analytik OVB Allfianz Slovensko Marián Búlik pre Pravdu zhodnotil, že uplynulé dva roky priniesli sporiteľom v II. pilieri výnimočné zhodnotenie. „Vyše 20-percentné ročné nárasty indexov nie sú štandardom a už pred zvolením Donalda Trumpa sa čakalo, že v roku 2025 bude celkový rast akciových trhov jasne nižší,“ dodal Búlik, podľa ktorého by začiatok skutočnej obchodnej vojny medzi USA, Európskou úniou (EÚ) a inými štátmi spôsobil tento rok mierny prepad na finančných trhoch v porovnaní so začiatkom tohto roka. Upozorňuje však, že tento vývoj je veľmi ťažké predpovedať.
S tým súhlasí aj analytik finančných trhov spoločnosti Partners asset management Adam Hrdlička. Aj keby sme vedeli, aké clá zo strany USA zostanú zavedené dlhodobo, podľa neho je lepšie sledovať vývoj v horizonte desať a viac rokov. „Okrem toho prezident Trump už v minulosti zaviedol clá, ktoré neskôr zrušil, takže je rozumné počkať na definitívne rozhodnutia a potom ich analyzovať, na čo sa trh aktuálne už pripravil vopred,“ zdôraznil odborník.
Hrdlička zároveň prízvukuje, že v priebehu posledných dvoch rokov doručilo pasívne investovanie do fondov obchodovaných na burze, ktoré kopírujú najmä S&P 500, nadštandardné výnosy, na ktoré by si investori nemali zvykať. Pripomína, že globálny akciový trh niekedy rastie o 10, 20, 30 či viac percent za rok, no niekedy o podobné hodnoty aj klesne. Z dlhodobého hľadiska sa však hrubý výnos pohybuje na úrovni približne osem percent. „To znamená, že naozaj nikto nedokáže povedať, ako tento rok dopadne, a dlhodobí investori by sa tým ani nemali zaoberať,“ uzatvoril analytik.
Finančný analytik Pavel Škriniar hovorí, že neistota na trhoch spôsobuje, že investori sa prikláňajú k bezpečným aktívam – hotovosť, dlhopisy alebo zlato. „Pri dôchodkovom sporení je však v podstate jedno, aký pokles akcie zažijú, pretože sporitelia investujú priebežne každý mesiac a majú pred sebou ešte dlhý čas, kým úspory zmenia na dôchodok. K poklesom a nárastom dôjde ešte veľakrát a pravidelné investovanie je vynikajúci spôsob, ako sa nepopáliť na poklesoch,“ priblížil ďalej.
Expert na finančné trhy tiež pripomína, že dôchodkové sporenie je dlhodobý produkt a väčšina ľudí si bude sporiť ešte ďalších 15 rokov. Znamená to teda, že na konečné výsledky si sporitelia ešte zopár rokov budú musieť počkať.
Clá utlmia ekonomiku
V ohrození však nie sú iba budúce dôchodky Slovákov. Trump zatiaľ na európsku oceľ a hliník uvalil clá vo výške 25 percent, čo ich výrobcov výrazne zasiahne. Recipročné opatrenia však zavádza aj EÚ, čo napokon môže viesť k výraznejšiemu prehĺbeniu napätia a obchodným sporom.
„Pre celosvetový obchod, ktorý preukázateľne globálne zvyšuje životnú úroveň aj ziskovosť firiem, je zavádzanie colných bariér zlou správou. Ak zavádzanie ciel na strane USA bude vyvolávať odvetné kroky na strane Európy a ďalších štátov sveta, dôjde k utlmeniu tempa rastu svetovej ekonomiky. Odhady redukcie tempa rastu svetovej ekonomiky sa pohybujú okolo 1 až 1,5 percenta, čo je výrazné číslo,“ skonštatoval Búlik./agentury/
X X X
Šéf NATO upozornil na rastúce hrozby zo strany Číny: spolupráca je kľúčová
Generálny tajomník NATO Mark Rutte varoval pred rozširovaním čínskych ozbrojených síl a vyzval na spoluprácu pri ochrane námorných ciest v regióne.
Generálny tajomník NATO Mark Rutte vyjadril v utorok znepokojenie nad rozširovaním ozbrojených síl Číny a jej vojenskými cvičeniami pri Taiwane. Počas návštevy Japonska vyzval členov Severoatlantickej aliancie a spriatelené krajiny, aby spolupracovali a zachovali otvorené námorné cesty v regióne. Informovali o tom agentúry AP a AFP, píše TASR.
„Čína podporuje aktivity Ruska. Čína rýchlym tempom buduje svoje ozbrojené sily vrátane námorných síl,“ povedal Rutte novinárom v závere návštevy vojenského prístavu v japonskej Jokosuke neďaleko Tokia. „Nemôžeme byť naivní a naozaj musíme spolupracovať, hodnotiť, čo sa deje,“ dodal.
Sledovanie Číny
NATO je podľa svojho šéfa znepokojené vojenskými cvičeniami Číny v okolí Taiwanu, ktoré veľmi pozorne sleduje. „Nebuďme naivní, pokiaľ ide o Čínu. Budovanie jej ozbrojených síl a investície do jej obranného priemyslu… sú ohromujúce,“ povedal pre noviny Japan Times.
Japonsko posilňuje vzťahy v oblasti obrany so Spojenými štátmi, no tiež inými krajinami v indo-tichomorskom regióne a Európe. Podľa Tokia je vojna Ruska na Ukrajine dôkazom, že bezpečnostné riziká v Európe a Ázii nemožno od seba oddeliť. Japonsko a EÚ vlani v novembri oznámili nové bezpečnostné a obranné partnerstvo.
Spojenectvá NATO
NATO v uplynulých rokoch tiež rozšírilo svoje vzťahy s Japonskom, Južnou Kóreou, Austráliou a Novým Zélandom (skupina IP4), ktorých predstavitelia sa zúčastnili na ministerských zasadnutiach a summitoch Aliancie.
Rutte uviedol, že USA si želajú väčšiu angažovanosť členov NATO v Indo-Pacifiku. Privítal nedávnu cestu amerického ministra obrany Petea Hegsetha do Japonska, ktorá bola zameraná na potvrdenie spojenectva s Tokiom a prítomnosti v regióne, a poukázal na to, že Japonsko je jediným členom skupiny G7, ktorý nie je v NATO.
Rutte navštívil Japonsko prvýkrát od nástupu do funkcie v októbri 2025. Na programe má v utorok ešte rokovania s ministrom obrany Genom Nakatanim a v stredu sa stretne s premiérom Šigeru Išibom. Ten sa vyslovuje za to, aby v Ázii vzniklo bezpečnostné spojenectvo podobné NATO., aktuality.sk
X X X
Poslanci schválili novelu zákona o športe, minister bude môcť udeľovať čestné štátne tituly aj bez poverenia vlády.
Poslanci Národnej rady v utorok schválili novelu zákona o športe. Tá má podľa ministerstva cestovného ruchu a športu, ktoré za úpravou stojí, umožniť jasnejšiu podporu športu, znížiť nadmernú byrokraciu, zaviesť mechanizmy na riešenie sporov v športe a tiež zefektívniť jeho financovanie. Novela má nadobudnúť účinnosť 1. júla.
Súčasný minister cestovného ruchu a športu Rudolf Huliak (na snímke) bude môcť po prijatí novely zákona o športe udeliť čestné štátne tituly aj bez poverenia vlády
Úprava má podľa rezortu posilniť pracovnoprávny charakter výkonu činnosti športovcov a zlepšiť postavenie športových odborníkov. Športové organizácie budú mať podľa novely širší rozsah práv. Odbremeniť ich má od viacerých povinností, ktoré mali byrokratický charakter a boli bez významného úžitku pre štát alebo šport.
Po novom sa majú tiež zvoľniť podmienky týkajúce sa sponzorských zmlúv v športe, napríklad zvýšením limitu pre náklady na uvádzanie sponzora.
„Sponzorom sa tým zatraktívni využívanie inštitútu zmluvy o sponzorstve v športe, pretože sa rozšíria materiálne možnosti marketingovej a mediálnej prezentácie,“ podotklo ministerstvo. Novela tiež prináša zrušenie štvorročného obmedzenia sponzorskej zmluvy.
Upravuje sa tiež spôsob rozdelenia finančných prostriedkov z príspevku uznanému športu národným športovým zväzom. Úpravou sa rovnako rozšíri aj oblasť pôsobnosti národnej antidopingovej agentúry. Tá bude zodpovedná aj za oblasť boja proti manipulácii športových podujatí, rasovej alebo rodovej diskriminácii a nenávistným a násilným prejavom v športe.
Novela tiež umožní ministrovi športu, aby mohol udeliť čestné štátne tituly, ako majster športu, zaslúžilý majster športu, zaslúžilý odborník v športe a zaslúžilý pracovník v športe aj bez poverenia vládneho kabinetu. Bude taktiež môcť rozhodnúť aj o finančnej odmene pri udelení čestného štátneho titulu, dosiahnutí životného jubilea držiteľa čestného štátneho titulu alebo za mimoriadny športový výkon na medzinárodnej úrovni súťaženia./agentury/
X X X
Kaja Kallasová na Balkáne: Rozdelenie Bosny a Hercegoviny je neprijateľné
EÚ odmieta separatistické kroky bosnianskych Srbov, ktoré ohrozujú územnú celistvosť Bosny a Hercegoviny, vyhlásila Kaja Kallasová v Sarajeve.
Európska únia nebude tolerovať ohrozenie územnej celistvosti, zvrchovanosti a ústavného poriadku Bosny a Hercegoviny (BaH), vyhlásila v utorok šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová v súvislosti so separatistickými krokmi lídrov bosnianskych Srbov. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.
„Akékoľvek pokusy o rozdelenie krajiny sú neprijateľné,“ zdôraznila Kallasová počas návštevy hlavného mesta Sarajevo v rámci svojej cesty po niektorých krajinách západného Balkánu.
Politická kríza Bosny
Bosna sa podľa Reuters nachádza uprostred najväčšej politickej krízy za posledné desaťročia po tom, ako bol líder bosnianskych Srbov Milorad Dodik vo februári odsúdený na rok väzenia a šesťročný zákaz politickej činnosti za nerešpektovanie rozhodnutí vysokého predstaviteľa OSN pre BaH Christiana Schmidta. Ten dohliada na dodržiavanie Daytonskej mierovej dohody, ktorá v 90. rokoch ukončila vojnu v Bosne.
Na Dodika vydala bosnianska justícia 18. marca domáci zatykač. Ani to však Dodikovi nezabránilo v tom, aby 24. marca odcestoval do Srbska a následne aj do Izraela, kde sa s viacerými ďalšími krajne pravicovo orientovanými európskymi lídrami zúčastnil na konferencii o antisemitizme organizovanej izraelskou vládou. Následne odcestoval do Moskvy, odkiaľ sa podľa vlastných vyjadrení vrátil domov tento týždeň. Bosna po nelegálnom vycestovaní z krajiny vydala na Dodika medzinárodný zatykač.
Spor Ruska a Západu
Prípad prerástol do právneho a politického sporu, v ktorom Dodik a jeho spojenci Rusko a Srbsko stoja proti USA a EÚ.
„Vedenie Republiky srbskej podkopáva ústavný a právny poriadok krajiny a ohrozuje základnú slobodu všetkých občanov,“ poznamenala Kallasová počas návštevy mierovej misie EÚ v BaH (EUFOR). Kroky Republiky srbskej (RS) sú podľa jej názoru v rozpore so záväzkami, s ktorými Bosna súhlasila na ceste k členstvu v EÚ.
Marcové rozhodnutie eurobloku zvýšiť počet vojakov EUFOR o stovky podľa nej „vysiela jasný signál, že EÚ je naďalej pevne odhodlaná podporovať stabilitu tohto regiónu a bezpečnosť Bosny a Hercegoviny“.
Daytonská dohoda a EÚ
Bosna je federálny štát. Okrem RS so srbskou väčšinou ho tvorí aj Federácia Bosny a Hercegoviny, v ktorej dominujú Bosniaci (Moslimovia) a Chorváti. Tieto dve entity boli vytvorené na základe Daytonskej mierovej dohody, ktorá ukončila vojnu v rokoch 1992 – 1995. Na jej plnenie dozerá vysoký predstaviteľ vymenovaný medzinárodným spoločenstvom. Jeho legitimitu bosnianski Srbi neuznávajú.
BaH požiadala o členstvo v EÚ vo februári 2016 a štatút kandidátskej krajiny jej udelili v decembri 2022. V marci minulého roka lídri EÚ v zásade súhlasili so začatím prístupových rokovaní, hoci krajina musí pred vstupom vykonať ešte veľa reforiem.
Kallasová v rámci svojej pracovnej cesty predtým navštívila Čiernu Horu a Albánsko, aktuality.sk
X X X
Čína chce bojovať „až do konca“. K colnému sporu s USA uviedla, že sa nepodvolí vydieraniu
Čínske ministerstvo obchodu v utorok sľúbilo bojovať proti americkým clám „až do konca“ po tom, čo prezident Donald Trump pohrozil uvalením 50-percentného cla na dovozy z Číny. Peking uviedol, že by v takom prípade „prijal rázne protiopatrenia na ochranu svojich práv a záujmov“.
Letecký pohľad na terminál „ro-ro“ na prepravu vozidiel v Jantaj v provincii Shandong vo východnej Číne vo štvrtok 3. apríla 2025.
„Vyhrážky Spojených štátov o zvýšení ciel voči Číne sú jedna chyba za druhou, ktorá opäť ukazuje vydieračský charakter USA. Čína to nikdy nebude akceptovať,“ uviedol hovorca ministerstva. „Pokiaľ budú Spojené štáty trvať na svojom, Čína bude bojovať až do konca. Ak USA ešte zvýšia clá, Čína prijme rázne protiopatrenia na ochranu svojich práv a záujmov,“ dodal.
Americký prezident minulý týždeň predstavil rozsiahly balík recipročných ciel pre obchodných partnerov Spojených štátov, pričom na dovoz tovaru z Číny uvalili 34-percentné clo. Americký prezident chce týmto krokom podporiť výrobu v Spojených štátoch.
Peking ohlásil s platnosťou od utorka vlastné 34-percentné clo na dovoz amerických produktov do Číny. Čínske ministerstvo obchodu v utorok opätovne zopakovalo, že sa usiluje o „dialóg“ so Spojenými štátmi a že v obchodnej vojne „niet víťazov“./agentury/
X X X
Trump vyvolal najblbšiu obchodnú vojnu v histórii. Skončí sa jeho sen o bohatšej Amerike v troskách?
Už čoskoro začnú platiť pre celý svet clá na dovoz tovarov do USA. Americký prezident Donald Trump sľuboval ich zavedenie ešte počas volebnej kampane a teraz svoj sľub aj splnil. Podľa ekonómov bude krok šéfa Bieleho domu nielen katastrofou pre americký trh, ale aj pre všetky krajiny, ktoré so Spojenými štátmi obchodujú. Clá pritom podľa svetovo uznávaných odborníkov nie sú „tabletkou na všetko“. V skutočnosti môžu spôsobiť viac škody ako úžitku a profitovať z nich nakoniec bude len niekoľko vyvolených. Avšak v histórii existujú aj príklady, keď zavedenie ciel zafungovalo.
„Najväčší vynález všetkých čias“, „jedno z najkrajších slov, aké som kedy počul“ — takto Donald Trump opisoval clá na dovoz zahraničného tovaru do USA. Zdá sa, že americký prezident je nimi doslova posadnutý. Počas celej predvolebnej kampane sľuboval zavedenie dovozných ciel, aby urobil Ameriku „opäť bohatou“, a po nástupe do úradu začal tieto sľuby aj napĺňať.
Za to všetko čelí Trump ostrej kritike. „Najblbšia obchodná vojna v histórii,“ nazval redakčný komentár k clám denník The Wall Street Journal. Dá sa to pripísať ostrosti novinárov, no ekonómovia s týmto názorom súhlasia.
Čo sa očakáva od ciel
Populisti, medzi ktorých patrí aj samotný Trump, majú clá vo veľkej obľube, konštatuje ruský investigatívny portál istories.media (Važnyje istorii). Takíto politici radi hádžu všetky problémy na vonkajšie sily a tvrdia, že ak im budeme vzdorovať, život sa zlepší. Clá sa na to výborne hodia — ľuďom sa totiž dá nahovoriť, že nás ostatné krajiny, ktoré na nás zarábajú, zaplavili dovozom, továrne sa zatvárajú a ľudia prichádzajú o prácu.
Prezident USA Donald Trump počas vyhlásenia nových ciel v Ružovej záhrade v Bielom dome v stredu 2. apríla 2025 vo Washingtone.
Podľa Trumpa môžu clá zvýšiť príjmy štátneho rozpočtu a znížiť jeho deficit, spôsobiť výrobný boom v USA a vytvoriť množstvo pracovných miest. Americký prezident opakovane tvrdil, že zavedenie ciel môže znížiť ceny potravín, ukončiť vojny, ba dokonca pomôcť pri starostlivosti o deti.
Logika za tým je nasledovná: štátny rozpočet získa peniaze z ciel. Dovážané produkty zdražejú a Američania budú viac nakupovať od domácich výrobcov. Aby sa tomu zahraniční výrobcovia vyhli, niektorí z nich sa rozhodnú vyrábať priamo v USA — postavia tam továrne. V oboch prípadoch ide o pozitívny prínos pre ekonomiku: dane do rozpočtu, nové alebo zachované pracovné miesta.
„Clá a iba clá vytvorili toto obrovské bohatstvo našej krajiny,“ napísal Trump na svojej sociálnej sieti Truth Social. Pravdou však je, že to bolo na konci 19. storočia a odvtedy sa svet výrazne zmenil — ale to amerického prezidenta neznepokojuje. „Nikdy sme neboli takí bohatí ako v tom období. Clá splatia náš dlh a urobia Ameriku opäť bohatou!“ sľubuje Trump.
K čomu vedú clá
Vo väčšine prípadov spôsobujú viac škody než úžitku. Profesorka Taťjana Michajlovová z Pensylvánskej štátnej univerzity a Konstantin Sonin z Chicagskej univerzity vysvetľujú: ak medzi sebou krajiny obchodujú, znamená to, že im to prináša výhody. Každá prekážka, ktorá obchod brzdí, znamená stratu pre obe strany.
Samozrejme, ide o zjednodušený pohľad. Vplyv ciel môže byť veľmi rôznorodý, niekedy aj nejednoznačný – to závisí od mnohých faktorov. Čo môže byť prospešné v jednej situácii, môže byť škodlivé v inej. Aké to má dôsledky, ekonómovia ukázali na príklade ciel samotného Trumpa.
V roku 2018, počas svojho prvého prezidentského obdobia, zaviedol clo na práčky – 20 %, ktoré po prekročení dovozu 1,2 milióna kusov stúplo na 50 %. Sľuboval, že tieto opatrenia vytvoria v USA „množstvo pracovných miest“. Nakoniec vzniklo okolo 1800 nových miest. Najmä vďaka kórejským firmám Samsung a LG, ktoré otvorili svoje závody v USA. Americká spoločnosť Whirlpool prijala len 200 nových zamestnancov, General Electric ani jedného. Americký štátny rozpočet získal z týchto ciel približne 82 miliónov dolárov ročne. Nie je to veľká suma v mierke celej krajiny, ale predsa len istý prínos.
Straty však boli omnoho väčšie. Keďže sa dovoz predražil, dopyt po amerických práčkach v USA skutočne stúpol. Americké firmy však v reakcii na to zvýšili ceny – práčky zdraželi v priemere o 12 %. A nielen ony. Americkí výrobcovia zvýšili ceny aj na sušičky, ktoré si ľudia často kupujú spolu s práčkami. Američania tak začali platiť za práčku v priemere o 86 dolárov viac, za sušičku o 92 dolárov viac. V konečnom dôsledku vyššie clá stáli Američanov 1,5 miliardy dolárov ročne – čo znamená, že za každé nové pracovné miesto zaplatili v priemere 815 000 dolárov.
„Existuje mýtus, že ak zavediete clá na dovoz, domáci výrobcovia nezmenia ceny. To jednoducho nie je pravda,“ hovorí profesor ekonómie z Dartmouth College a autor knihy Obchodné vojny: História obchodnej politiky USA Douglas Irwin.
Trumpove súčasné clá sa však týkajú mnohých tovarov, a preto budú škody ešte väčšie. Američania budú pociťovať straty spôsobené touto obchodnou vojnou pri každej návšteve obchodu. V roku 2023 pochádzalo takmer štvrtina poľnohospodárskeho dovozu do USA (23,3 %) z Mexika. Viac než 80 % tohto dovozu tvorili zelenina, ovocie a nápoje, vrátane alkoholických. Ak clá vstúpia do platnosti, všetko toto tovar podražie.
Ekonómovia sa obávajú nárastu inflácie. V decembri, keď bol Trump už zvolený, ale ešte nevykonával funkciu, Federálny rezervný systém (Fed, centrálna banka USA) označil „potenciálne zmeny v obchodnej politike“ za faktor, ktorý môže udržať infláciu na vysokej úrovni aj počas tohto roka. Koncom januára, po inaugurácii, tento signál zopakoval.
Vyššia inflácia znamená aj vyššie úrokové sadzby, vrátane tých na štátne dlhopisy. Jednoducho povedané, splácanie dlhov sa predraží. To isté platí pre hypotéky – úroky stúpnu, čím sa zvýši aj výška splátok. Pre mnohých Američanov je to veľmi citlivá téma.
Krajiny, na ktoré sa clá vzťahujú, zvyčajne nezostávajú dlžné a zavádzajú odvetné. Výsledkom tak bude nielen pokles dovozu do USA, ale aj zníženie exportu, varuje ekonóm Douglas Irwin.
Importné clá často poškodzujú aj domáce firmy. Podľa odhadov Tylora Cowena, profesora ekonómie z Univerzity Georgea Masona, americkí výrobcovia dovážajú približne 20 % komponentov potrebných na svoju produkciu. To znamená, že ich náklady vzrastú, ich výrobky budú drahšie, Američania za ne zaplatia viac a vývozcom sa bude ťažšie konkurovať zahraničným firmám.
Ešte výstižnejší príklad predstavuje automobilový priemysel. Počas výroby automobilov môžu komponenty a zostavené časti prekročiť hranice medzi USA, Mexikom a Kanadou aj desaťkrát. Navyše od 12. marca platia 25 % clá na dovoz hliníka a ocele z celého sveta.
„Všetci výrobcovia automobilov utrpia kvôli clám voči Kanade a Mexiku,“ vyhlásil John Bozzella, prezident Aliancie automobilových inovácií (ktorá zastupuje všetkých veľkých výrobcov automobilov v USA okrem Tesly Elona Muska) a prezident Medzinárodnej organizácie automobilových výrobcov. „Väčšina očakáva, že ceny niektorých modelov vzrastú až o 25 %.“
Zvýšenie cien sa pritom prejaví prakticky okamžite, no reorganizácia dodávateľských reťazcov a presun výroby potrvá. Ako vysvetľuje Bozzella, clá v Severnej Amerike zasiahnu peňaženky spotrebiteľov skôr, než sa do krajiny vrátia pracovné miesta.
Prečo teda zavádzať clá?
Trump kedysi tvrdil, že clá vedú „nie k inflácii, ale k úspechu“. V prejave pred Kongresom 4. februára vyhlásil, že „malé znepokojenie je možné“, ale „nám to neprekáža“. V tejto veci má aj podporovateľov – tých, ktorí na clách profitujú. Nie je ich síce veľa, no ich zisk je výrazný a viditeľný. Takže sa oň môžu podeliť s politikom, ktorý im ho pomohol získať.
Trump napríklad viackrát pozýval do Oválnej pracovne zamestnancov automobilových fabrík s vlasteneckými transparentmi, aby mohol oznámiť vznik nových pracovných miest. Kým automobilky ešte len riešia dôsledky ciel, odborový zväz automobilových pracovníkov chváli Trumpa: „Sme radi, že americký prezident podniká aktívne kroky na zastavenie katastrofy spôsobenej voľným obchodom, ktorá ako bomba dopadla na robotnícku triedu.“
Americký prezident Donald Trump ukazuje novinárom šiltovku s nápisom „Trump mal vo všetkom pravdu“ v Oválnej pracovni Bieleho domu vo Washingtonu v pondelok 25. februára 2025.
Clá, prípadne hrozba ich zavedenia, sú silným tromfom vo vonkajšej politike. Často majú za cieľ prinútiť inú krajinu zmeniť svoje správanie, vysvetľuje ekonóm Douglas Irwin. Zvyčajne sú však známkou zlyhania diplomacie.
Trump ako dôvod pre zavedenie ciel voči Kanade, Mexiku a čiastočne aj Číne uvádza „prúdy fentanylu a migrantov“, ktoré údajne prekračujú americkú hranicu. Mexiko a Kanada „by mali urobiť oveľa viac, než doteraz urobili“, aby zastavili dovoz fentanylu, tvrdí Trump. Je však zrejmé, že o to v skutočnosti nejde – Trump sa týmto spôsobom snaží nastoliť poriadok vo vlastnom tábore, napríklad prinútiť Kanadu, aby bola aktívnejšia v Arktíde, o ktorú prejavujú čoraz väčší záujem Rusko a Čína, alebo donútiť Európsku úniu zvýšiť výdavky na obranu.
Čo je zlé na Trumpových clách
V skutočnosti clá nie sú vždy zlé. Existuje množstvo príkladov, keď sa ukázali ako úspešné riešenie. Napríklad v 70. rokoch 20. storočia sa USA rozhodli zachrániť spoločnosť Harley-Davidson, ktorá sa ocitla na pokraji krachu kvôli konkurencii s japonskými motocyklami.
Harley-Davidson
„Vtedy USA zaviedli pomerne vysoké clá na niekoľko rokov, čo Harley-Davidson umožnilo reštrukturalizovať podnikanie a prežiť. Následne boli clá zrušené,“ uvádza ako príklad profesor ekonómie na Univerzite v Sydney Vladimir Tjažeľnikov.
Ďalším príkladom je, že Európa a USA niekoľko desaťročí chránili svoje textilné trhy, obmedzovali dovoz z Číny a iných rozvojových krajín a až keď bol priemysel pripravený na konkurenciu, bariéry zrušili.
Problémom je, že na každý prípad úspechu pripadá hneď niekoľko zlyhaní, upozorňuje Tjažeľnikov. Napríklad Brazília sa v 90. rokoch pokúsila rozbehnúť výrobu počítačov a zaviedla vysoké clá na ich dovoz aj na dovoz komponentov. Výsledok sa však nedostavil – desať rokov boli v Brazílii počítače mimoriadne drahé.
Aby boli clá účinné, musia byť jednorazovým a časovo ohraničeným opatrením s konkrétnym cieľom. Je nevyhnutné vedieť, prečo sa zavádzajú, byť na to pripravený, vykonať analýzy a odhady. A čo je najdôležitejšie – treba vedieť, kedy prestať. Pri zavedení ciel je potrebné presne určiť ich trvanie a to následne dodržať. Trump má však problémy s oboma týmito požiadavkami.
Amerika nezbohatla vďaka clám, ako ukázal profesor ekonómie Douglas Irwin. Koncom 19. storočia bola hlavným motorom rastu stúpajúca populácia a akumulácia kapitálu. Navyše, štátny rozpočet bol vtedy úplne iný – neobsahoval obrovské sociálne výdavky ako dôchodky, zdravotné poistenie či sociálne dávky.
Získať polovicu súčasného rozpočtu prostredníctvom ciel nie je matematicky možné. Vlani predstavoval dovoz do USA 4,11 bilióna dolárov. Ak by bol celý zaťažený 25 % clom, prinieslo by to len niečo vyše bilióna dolárov, čo zodpovedá asi 20,9 % príjmov štátneho rozpočtu. V praxi by to bolo ešte menej – dovoz by sa pravdepodobne znížil a na niektoré tovary sa už clá vzťahujú. Podľa výpočtov Výboru pre zodpovedný federálny rozpočet by Trumpove plány, ak by sa realizovali, priniesli ročne 270 miliárd dolárov.
Problémom je aj samotné zrušenie ciel. Joe Biden napríklad doteraz nezrušil clá zavedené počas Trumpovho prvého funkčného obdobia, hoci uznal, že sú nevýhodné. Zrušiť clá totiž znamená poškodiť záujmy domácich výrobcov a zároveň sa pripraviť o vyjednávaciu pozíciu pri budúcich rokovaniach, vysvetľuje Irwin./agentury/
X X X
Tomu sa povie premyslený ťah! Kráľ Karol III. a Camilla si zapózovali k 20. výročiu sobáša, jej model šiat hovorí jasne
Kráľ Karol III. a kráľovná Camila si zapózovali pred objektívom renomovaného fotografa Chrisa Jacksona počas ich aktuálnej návštevy Talianska.
Kráľovná Camila zvolila pre túto príležitosť kabátové šaty v odtieňoch slonovinovej a béžovej od svojej dlhoročnej módnej návrhárky Anny Valentine – dizajnérky, ktorá jej vytvorila aj dva svadobné modely pred dvadsiatimi rokmi. Camilla tak zvoleným outfitom jasne odkazuje na svoj svadobný model a výnimočný deň, na ktorý čakala dlhé roky. Zaujímavý detail dotvárala brošňa v tvare konvalinky, symbolizujúca šťastie, nežnosť a jar.
Počas štvordňovej návštevy Karol III. ako prvá britská hlava štátu prehovorí v stredu k obom komorám talianskeho parlamentu. Na programe je tiež utorkové stretnutie so šéfkou talianskej vlády Giorgiou Meloniovou a prezidentom Sergiom Mattarellom.
Na záver návštevy odcestuje vo štvrtok kráľovský pár do Ravenny, kde navštívi hrob talianskeho básnika Dante Alighieriho, ktorý je ako autor Božskej komédie považovaný za otca talianskeho jazyka./agentury/
X X X
Kultúra v spoločnosti má dopad na správanie ľudí. Keď vyjde nejaký protest song, rád si ho zaspievam, hovorí Lasky z Pary
Už je to rok, čo vydali zatiaľ ostatný album s názvom Pre všetko okolo nás, o pár dní rozbehnú akustické turné po malých mestách, v lete ich čaká zopár festovalov a na jeseň odpália obrovský koncert pri príležitosti 30. výročia vzniku kapely. Tomáš Šedivý alias Lasky z kapely Para v sobotu prevzal za všetkých členov ocenenie Anděl 2024 za Najlepší slovenský album.
Tomáš Šedivý alias Lasky z kapely Para v rozhovore prezradil viac o kapele, fanúšikoch aj plánovanom výročnom koncerte v Bratislave.
X Do redakcie si na rozhovor prišiel aj so soškou z Anděla. Je toto život, ktorý ťa baví?
Áno, už skoro 30 rokov sa to deje a je to dobré (úsmev).
X Už si načerpal energiu po udeľovaní cien?
Keď som sa v nedeľu vrátil domov, padol som ako súmrak. Boli sme s mojou polovičkou tri dni, takže to bolo náročné. Ale príjemné. A vyhrali sme, takže misia bola splnená.
X Znamená aj toto ocenenie, že slovenská hudba je čoraz viac registrovaná v Česku? Ako to vnímaš?
Okrem Prahy, Brna a trošku Ostravy, kde hráme pre Slovákov, v podstate nehráme. Česká scéna je veľmi rozmanitá, čo som videl aj na Anděloch. Polovicu z tých interpretov som nepoznal, ale je skvelé, že nám takéto akcie dávajú možnosť nahliadnuť do českej scény. Mnoho slovenských kapiel sa pokúša preniknúť minimálne na Moravu, pretože je to príjemná vzdialenosť a ľudia si tam rozumejú.
Je skvelé, že máme v Česku svojich fanúšikov a že na Cenách Anděl existuje kategória „slovenský album“. Mnoho Čechov nepozná slovenských interpretov a naopak, aj my tu niekedy nepoznáme českých. Takže to pomáha vytvárať väčší priestor pre slovenských umelcov.
X Aktuálne pripravujete akustické turné, ktoré je takmer celé vypredané, dokonca ste pridali koncerty, ktoré sa tiež rýchlo vypredávajú. Ako sa pozeráš na tento nový koncept?
Chceli sme hrať aj na miestach, kde sme nikdy predtým nehrali. Z týchto miest sme niektoré naozaj nikdy nenavštívili, takže pre nás budú novinkou. Chceme nimi predstaviť našu kapelu v inej podobe, v menších priestoroch. A chceme podporiť kultúrne centrá v menších mestách, kde je to oveľa náročnejšie ako v tých väčších, aj keď ani tam to nie je jednoduché.
x Tým, že sa pokúšate podporiť aj menšie lokality, to mám chápať tak, že pomáhate mestám a malým kultúrnym centrám?
Určite. Keď tam prídeme s kapelou, ľudia si možno viac uvedomia, že majú v meste kultúrny priestor, ktorý by mohli viac podporiť. Návštevou kultúrnych akcií, ktoré sa tam dejú, môžu prispieť k tomu, aby takýto priestor fungoval aj naďalej.
X Bude na vašom turné aj nejaký špeciálny hosť, napríklad Jana Kirschner?
Nie, na tomto turné nebude. Budeme tam my šiesti plus Janko z našej dychovej sekcie a Timea, ktorá bude predskokanka a bude nám spievať vokály.
X V niektorých rozhovoroch som si prečítala, že sa ti páči, keď do vašich vystúpení pridávate ženský element. Takže aj vďaka tomu spolupracujete s Timeou?
Hudba v našej kapele bola vždy mužskou doménou, a preto som veľmi rád, že ženský element preniká aj do našich skladieb. Je to niečo nové a obohacujúce. Je to zaujímavé, pretože náš svet je väčšinou mužský, ale ženský element mu pridáva ďalší rozmer.
X Ako koncipujete playlist pre spomínané akustické turné?
Máme približne 20 až 25 pesničiek, ktoré pretransformujeme do „mäkšej“ podoby. Niektoré budú znieť prekvapivo, iné zostanú viac menej rovnaké, ako ich poznáme. Je to výzva, pretože niektoré pesničky sú aj 15 až 20 rokov staré. Musíme ich upraviť tak, aby zneli stále sviežo a aby si ich ľudia vedeli zaspievať s nami.
X Turné ste nazvali „storytellingové“. Čo to znamená?
Počas hrania pesničiek budeme rozprávať príbehy o ich vzniku alebo príbehy z kapely. Bude to veľmi voľné, bez scenára. Uvidíme, aké spomienky sa nám počas turné vybavia (smiech).
X Všetky skladby, ktoré hráte, ťa bavia?
Nie, ale v kapele máme demokratický prístup, takže skladby si odhlasujeme. Prispôsobujeme ich podľa toho, ako to sedí k atmosfére koncertu.
X Čítala som, že nie vždy si nadšený, keď Matúš Vallo niečo v rámci textov vymyslí. Ako to vlastne u vás funguje?
Veľakrát nie som úplne nadšený z toho, čo mi Matúš napíše, takže si to upravím, aby mi to sedelo „do úst“. Slová niekedy nejdú tak, ako by sme chceli, a musíme ich trochu prispôsobiť. Slovenčina je krásny jazyk, ale má svoje nuansy.
X A čo vaše veľké plány na 30. výročiu kapely?
29.novembra budeme mať koncert k 30. výročiu. Máme už približnú predstavu, ako by mal koncert vyzerať, ale o pódiových špecifikách a hosťoch zatiaľ nebudem hovoriť. Treba však povedať, že po koncerte bude afterparty, kde budú rôzni dídžeji. Jedným bude duo Slanina, teda ja a moja polovička Nina, potom to bude aj DJ Mayor set, teda náš primátor Matúš Vallo so svojím kolegom z architektonického štúdia Oliverom Sadovským. A pribudne aj Laci Strike.
X Blížite sa teda k zrelej tridsiatke. 90. roky boli veľmi plodné, vzniklo veľa skvelých kapiel. Vnímaš to ako obdobie, ktoré bolo žičlivé pre vznik hudobných skupín?
Áno, v 90. rokoch vzniklo veľa skvelých kapiel. Konkrétne v roku 1995 vznikli Chiki liki tu-a, Puding Pani Elvisovej, Iné Kafé, LePayaco, Preßburger Klezmer Band, Hudba z Marsu a ešte viac. A dôležité je, že ešte stále fungujú. V tých 90. rokoch bolo „niečo“ špeciálne byť súčasťou kapely, spolupracovať. Dnes mám pocit trochu opadla chuť vzájomnej ľudskej spolupráce. Ak je rapper, tak niekto, kto robí hudbu, je samostatná jednotka. Je tu niekto, kto robí hudbu a niekto, kto robí texty. Nie sú to automaticky k sebe patriaci umelci, ale skôr individuálne osoby. Samozrejme, každý to má inak a aj v dnešnej dobe vznikajú kapely, hudobná scéna narastá. Internet ponúka skvelé možnosti, lebo sa dá rýchlo niečo urobiť a nahrávať. Stačí pár mikrofónov, zaujímavá atmosféra a niekedy to vie byť očarujúce. Ale keď sa chce človek presadiť, ovplyvňuje to veľa faktorov.
X Všímaš si aktuálnu hudobnú scénu? Ja vďaka efemku spoznávam veľa zaujímavých interpretov …
Je skvelé, že niečo ako efemko existuje, že objavuje a dáva priestor novej hudbe. Jasné, veľa z toho nie je úplne podľa môjho gusta, ale veľa z toho je zaujímavého. Ja som ten typ, čo to skúma a potom si to vypočuje. A výhodou hrania na festivaloch je, že ak máme čas, vypočujeme si aj niečo nové.
X Budete tento rok na festivaloch?
Hráme trošku menej festivalov, možno 3-4. V kapele máme nejaké očakávania a chceme aj trochu voľna, keďže nás čaká koncom roka veľký koncert.
X A popri tom všetci klasicky pracujete?
Áno, máme svoje oficiálne práce, takže sa im musíme prispôsobiť, ale lete je to väčšinou voľnejšie, to si vieme urobiť nejaké dovolenky. A koncerty sa zvyčajne konajú cez víkendy, takže to zvládame. Väčšina z nás je pánmi svojho času, takže je to fajn. Teda, okrem primátora (smiech).
X To je pravda, nie veľa kapiel má takéhoto člena…
Nie je ich veľa, ale napríklad spevák kapely Midnight Oil Peter Garrett bol ministrom životného prostredia v Austrálii. A ešte bol v skupine Bez ladu a skladu Richard Rybníček z Trenčína.
X Okrem hudby robíte aj dobročinnosť, a to paragrafikami. Minulý rok poputoval výťažok organizácii Alej.
Áno, máme radi našich súčasných umelcov a radi s nimi robíme paragrafiky. V minulosti sme dali peniaze napríklad aj na projekt Omamy a ďalšie projekty, ktoré nás zaujímajú. Nás to stojí len nejakú ľudskú energiu. Má to medziľudský dosah. Ľudia to radi podporia, zároveň si kúpia niečo pekné a hmatateľné.
X Cítite, že je potrebné poukazovať na dobročinnosť, robiť sociálne veci?
Nie je to tak, že na to treba poukazovať, ale treba to robiť, treba ľuďom pomáhať. To platí stále.
X Niekde som našla tvoje citáty: „Tu ostanem navždy“ a „rád by som zomrel na pódiu“. Platia stále? Lebo hráte už 30 rokov a ešte tak 2 x 30 by ste mohli …
Máme čo robiť (smiech). Keď som na Anděloch videl pána Jandu, ktorý je na scéne 50 rokov, tak ešte máme pred sebou pár rokov.
X A čo kultúra?
Musím povedať, že nás sa to až tak netýka, keďže nie sme podporovaní z nejakých grantov z ministerstva, ale jasné, kultúra je naozaj dôležitá a situácia nás trápi. Kultúra v spoločnosti má dopad na správanie sa ľudí. Keď nebudú fungovať kultúrne projekty, výstavy, múzeá, tak spoločnosť „zvlčie“. A to sa prejaví aj na výchove ľudí. Ak sa budú peniaze míňať na nesprávne projekty, budú sa podporovať luxusné vily, tak to bude mať veľký dopad na našu spoločnosť…
X Preto ste sa rozhodli pre akustické turné v menších mestách, aby ste ich podporili?
Áno, presne tak. Tieto menšie mestá môžu mať dlhé roky väčšie problémy, ale veríme, že ľudia sa zomknú a prežijú všetko, čo príde. Ľudia sú silní. Kultúra siaha do každej časti spoločnosti…
X Vyše roka máte vonku album, budete na turné hrať aj z neho?
Áno, hrávame ho viac než rok a na koncertoch budeme hrať celý album, čo je neobvyklé, lebo väčšina kapiel dáva len 2-3 skladby z nového albumu. My ho hráme takmer komplet celý a ľudia si tie pesničky obľúbili.
X Zaujala ma skladba Jeden deň v Kyjeve, keďže to bola reakcia na udalosti v Ukrajine. Reagujú na to niektorí vaši fanúšikovia?
Dlhodobo sme známi našimi postojmi, takže sa to filtruje už pri tom, ako si ľudia kupujú lístky na koncerty. Vedia, že od nás sa dá očakávať, že zaujmeme spoločenský postoj. Buď prídu s tým, že to vedia a neriešia, alebo súhlasia.
X Plánujete zaujať postoj aj k aktuálnej situácii v kultúre alebo vydať novú skladbu, ktorá by sa k tomu vyjadrovala?
Pesničky vznikajú ako vznikajú. Okolo leta by sme radi urobili nejaké pesničky, ale ešte nevieme, či textovo zabrdneme aj do tohto. Nie je to niečo, čo by sme plánovali. Veľakrát robíme pesničky o úplne iných veciach, ktoré sa nás týkajú, ale popri tom vieme vyjadriť svoj postoj či už nejakými statementami, statusmi alebo príhovormi. Ale keď vyjde nejaký „protest song“, rád si ho zaspievam.
X Vnímate sa ako kapela, ktorá má jasne dané hodnoty a vyjadruje sa k týmto témam?
Absolútne. A dokonca sa v tom zhodneme. V kapele nie je žiadna debata, že toto by sme nemali robiť alebo že toto nie. K tomu, k čomu sa musíme alebo chceme vyjadriť, čo nás páli, to urobíme bez váhania.
X A čo vaši fanúšikovia? Vyrástli s vami?
Máme 30 rokov, prvý album vyšiel pred 25 rokmi, takže ten, kto nás počúval vtedy, má dnes okolo 40, 50 alebo 60 rokov, a je iný než vtedy. Veľa ľudí nám hovorí, že na nás vyrástli. Mladší už nebudeme (smiech).
X Cítite, že vaša hudba kultivuje priestor a ovplyvňuje ľudí?
Áno, cítime to.
X Dávajú vám to ľudia najavo otvorene?
Áno. Dokonca niekedy máme aj bočné projekty, ako je hranie na svadbách a stalo sa nám, že ľudia mali naše texty vygravírované v obrúčkach. Vidíme, že naša hudba má vplyv, že sa stáva súčasťou životných momentov našich fanúšikov. Niekedy nám povedia, že našu pesničku si dali ako svadobný tanec alebo sa z iného dôvodu stala súčasťou ich „životného“ playlistu.
X Aký je tvoj playlist?
Ticho. Rád počúvam podcasty, pretože som hudby „prepočúvaný“. Nemám spotify, takže si zapnem youtube.
X A pozeráš aj klipy?
Klipy sa už dnes neoplatí točiť, ja to mám skôr ako prísluchové médium.
X Akú hudbu teda počúvaš, keď si niečo zapneš?
To je rôzne, mám slabosť na 90. roky, európsku hudbu, house alebo aj techno. Je to skôr o zábave, než by to malo viesť k nejakému tvorivému procesu., aktuality.sk