Kancelár Scholz ho pochválil za pomoc Ukrajine, otázky právneho štátu ho netrápili. Predseda vlády Robert Fico uskutočnil po návšteve Užhorodu svoju štvrtú zahraničnú cestu. V stredu večer sa stretol s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom. Medzi Slovenskom a Nemeckom podľa Fica neexistujú otvorené politické otázky no požiadal spolkového kancelára o vysvetlenie, prečo bol Slovák zaradený na sankčný zoznam. Jediným Slovákom na sankčnom zozname je „nočný vlk“ Jozef Hambálek.

Do vládneho špeciálu nastúpila v Košiciach delegácia slovenského premiéra. Spolu s ním na oficiálnu návštevu Nemecka vycestoval aj minister zahraničných vecí Juraj Blanár a minister obrany Robert Kaliňák. V Berlíne delegáciu čakalo nepriaznivé počasie a víchrica.

Let mal preto meškanie a z oficiálneho programu vypadlo kladenie vencov pri pamätníku Alexandra Dubčeka. Na silný vietor sa Fico posťažoval aj Scholzovi.

Pomoc Ukrajine

Scholz na tlačovej besede hovoril o kooperácii medzi partnermi v Európskej únii a NATO. “Na budúci týždeň sa budeme dohadovať o finančnej podpore Ukrajine a je potrebné aby sme sa zhodli,” zdôraznil na úvod nemecký kancelár.

Slovensko je podľa Scholza veľmi postihnuté vojnou na Ukrajine a má zásluhu na prijímaní utečencov. “Vítam pozíciu Slovenska, že chcú pomáhať Ukrajine. Musí byť jasné, že táto vojna, ktorá už dva roky zúri na Ukrajine, nás stavia pred neuveriteľné výzvy. Ukrajina má byť suverénnym štátom, poznáte aký má nato názor Putin a ruská vláda,” zdôraznil Scholz. Pripomenul, že je zlé, keď dve súperiace strany nekomunikujú. „Keď sa Ukrajinci prestanú brániť, bude to pre nich koniec. Je to na Putinovi, aby vydláždil cestu mieru,” vyhlásil Scholz a pochválil Fica za to, že „Slovensko stojí na strane Ukrajiny”.

Podľa nemeckého kancelára neexistuje jednoduché riešenie konfliktu a len ruský prezident môže vojnu ukončiť. „Naším spoločným signálom voči Rusku má byť podpora Ukrajiny, dokým to bude potrebné,” podotkol nemecký kancelár a spomenul, ako Nemecko vyčlenilo sedem miliárd eur na pomoc Ukrajine.

Ako už býva zvykom, téma stretnutia sa hlavne točila okolo geopolitických otázok a pomoci Ukrajine. “Vláda slovenskej republiky víta snahy Ukrajiny o členstvo v Európskej únii,” zdôraznil Fico no dodal, „že krajina nepripravená na členstvo môže spôsobiť viac škody ako osohu“.

Fico však dúfa, že raz bude Ukrajina nezávislá, prosperujúca a demokratická krajina a naznačil, že na nadchádzajúcom samite EÚ naplánovanom na 1. február je pripravený podporiť 50-miliardovú pomoc EÚ voči Ukrajine. “Teším sa, že v zásadných zahraničných otázkach nachádzame rovnakú reč,” priblížil pohľad na rokovania medzi Slovenskom a Nemeckom. Dúfa, že bližšie detaily o spoluprácach si vymenia počas večere.

Fico zdôraznil, že v “centre jeho záujmu nie je ani „Rusko ani Ukrajina ani Spojené štáty americké“. V centre Ficovho záujmu má byť Slovensko.“ “Chápem, že niektoré moje vyjadrenie môžu vyvolať kontroverziu,” reagoval na vyjadrenia o tom, že v Kyjeve nie je vojna. “Ja si vyhradzujem právo, ako suverénny politik, hovoriť svoj názor otvorene. Pýtal som sa opakovane ukrajinských predstaviteľov, aké majú riešenie konfliktu a jediná odpoveď bola vojna,” zdôraznil. Podotkol, že v Davose sa hovorilo o mierových rokovaniach.

Pripomenul, že Slovensko Ukrajine pomáha dlhodobo. “Bez reverzného toku plynu by Ukrajina zamrzla, aj dnes im humanitárne pomáhame a veci pomenúvame vlastnými slovami,” podčiarkol, pričom spomenul, že odmieta politiku jedného názoru.

“Konflikt je zamrznutý a v priebehu 2024 nedôjde k žiadnym posunom ani na jednej ani na druhej strane. Čo bude v roku 2025 aká zmena, keď sa konštatuje, že konflikt je zamrznutý. Cintoríny na jednej aj druhej strane búdu plnšie o desaťtisíce vojakov,” upozornil Fico a so Scholzom sa zhodol že tento názor nezaťažuje bilaterálne vzťahy.

Právny štát na Slovensku

Fico bol v Berlíne konfrontovaný aj otázkami ohľadom právneho štátu na Slovensku a vládnych snáh o zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry. “Ako má vyzerať trestný systém Slovenskej republiky je suveréna vec Slovenskej republiky, neexistujú žiadne predpisy, ktoré by prikazovali, že Slovensko má mať Úrad špeciálnej prokuratúry,” vyhlásil Fico s tým, že za svojím rozhodnutím si stojí. Pripomenul, že počas ostatných troch rokov bol štyrikrát obvinený z trestnej činnosti a bol dva centimetre od väzenia. Scholz len prikyvoval.

“Všetko to boli politické aktivity a hrozil mi trest odňatia slobody 12 rokov. To bolo nevídané , hrubé zneužívanie práva na boj s opozíciou a naša odpoveď nie je revanš, naša odpoveď je reforma práva a inštitúcií ktoré zlyhali,” ozrejmil Fico s tým, že “Nemecko i Slovensko majú i väčšie problémy ako je pán Lipšic”.

Pri otázkach na dianie na Slovensku reagoval Scholz diplomaticky. “Pre nás je veľmi dôležité aby sa všetky základné štáty pridržiavali charty základných práv,” podotkol Scholz.

Medzi Slovenskom a Nemeckom podľa Fica neexistujú otvorené politické otázky len požiadal spolkového kancelára o vysvetlenie prečo bol Slovák zaradený na sankčný zoznam.

Stretnutie malo mať aj európsky stranícky presah. Scholzova SPD patrila medzi strany, ktoré najviac podporovali pozastavenie členstva Ficovho Smeru v Strane európskych socialistov (PES). Európski socialisti kritizovali stranu Smer za proruské postoje, konkrétne za odmietnutie poskytnutia vojenskej pomoci Ukrajine. Tiež pripomínali, že koalícia s krajnou pravicou by mala byť pre ľavicové strany červenou čiarou. Fico so Scholzom odmietli, že sa budú o týchto otázkach baviť./agentury/

X X X

Nemci varujú pred ďalšou agresiou Ruska. Koalíciu trápi Daniel Lipšic, minister Kaliňák s Tiborom Gašparom mlčia

„Naši experti odhadujú obdobie piatich až ôsmich rokov, keď by (útok na krajinu NATO) bol možný,“ tvrdí nemecký minister obrany.

V Nemecku v uplynulých dňoch rezonovali vyhlásenia ministra obrany Borisa Pistoriusa, ktorý varoval pred ďalšou ruskou agresiou v horizonte niekoľkých rokov.

Admirál Rob Bauer z NATO zasa pred niekoľkými dňami upozornil, že na možnú vojnu s Ruskom sa musia pripraviť aj občania Západu.

Slovenský premiér v tom istom čase spochybňuje suverenitu Ukrajiny, minister obrany Robert Kaliňák a šéf brannobezpečnostného výboru Tibor Gašpar mlčia a pre koalíciu je najdôležitejšou témou zrušenie špeciálnej prokuratúry na čele s Danielom Lipšicom.

Nemecký scenár

Šéf nemeckého rezortu obrany Boris Pistorius v minulotýždňovom rozhovore pre berlínsky denník Tagesspiegel pripustil, že Rusko môže zaútočiť na členskú krajinu NATO, čo by znamenalo vstup celej Aliancie do vojny.

„Naši experti odhadujú obdobie piatich až ôsmich rokov, keď by (útok na krajinu NATO) bol možný,“ povedal Pistorius. V súčasnosti podľa neho ruský útok nehrozí, vylúčiť ho však nechcel.

Len pár dní predtým najpredávanejší nemecký denník Bild písal o tajnom nemeckom rizikovom scenári, podľa ktorého by sa už tento rok mohlo začať zvyšovať napätie medzi NATO a Ruskom, čo by v lete 2025 vyvrcholilo bezprostrednou hrozbou vojny.

Rusko by podľa tohto scenára mohlo na rozdúchanie konfliktu využiť hybridné formy v podobe propagandy, kybernetických útokov, dezinformácií a ruskej menšiny v Pobaltí. Hoci sú varovania Pistoriusa vážne, na Slovensku veľa rozruchu nevyvolali.

Neodpovedajú

O vyjadrenie sme požiadali ministra obrany Roberta Kaliňáka, no jeho rezort na naše otázky vôbec nereagoval. V parlamente sme zasa oslovili Tibora Gašpara, šéfa brannobezpečnostného výboru. Našu otázku si vypočul, no odpovedať nechcel s odôvodnením, že sa pýtajú Aktuality.sk.

Premiér Fico je práve dnes na návšteve ukrajinského Užhorodu, kde sa stretáva s premiérom Denysom Šmyhaľom. Fico krátko pred návštevou pobúril Ukrajincov svojimi vyhláseniami o tom, že Kyjev je pod „absolútnym vplyvom Spojených štátov“.

„Musí prísť k nejakému kompromisu, ktorý bude veľmi bolestivý pre obidve strany. A čo čakajú? Že Rusi odídu z Krymu, Donbasu a Luhanska? Veď to je nereálne,“ hovoril tiež v sobotu predseda vlády.

Podľa bývalého ministra obrany Jaroslava Naďa sa v Nemecku dlhodobo objavujú analýzy o tom, že Rusko by mohlo v priebehu tohto desaťročia zaútočiť na niektorú z krajín NATO.

Naďa neprekvapujú

„Pravdepodobnosť sa zásadne zvýši, ak Rusko uspeje na Ukrajine. Tentokrát existenciu takejto spravodajskej informácie nemeckých služieb potvrdil aj nemecký minister obrany, čo je potrebné vnímať ako vážny krok. Nakoniec, vôľu po opätovnom zjednocovaní bývalých štátov ZSSR pod Ruskú federáciu dlhodobo otvorene komunikuje aj osobne Putin, čo sa týka, samozrejme, aj členských krajín NATO v Pobaltí,“ tvrdí Naď.

Mlčanie Kaliňáka ho neprekvapuje, pretože tieto nemecké spravodajské informácie sú podľa neho v zásadnom protiklade k tomu, ako ruskú agresiu voči Ukrajine a ďalším krajinám komunikuje Robert Fico a celý Smer.

Pred možnou vojnou s Ruskom varoval aj admirál Rob Bauer, šéf vojenského výboru NATO, ktorý upozornil, že na „prípadnú budúcu vojnu s Ruskom sa musia pripraviť občianske spoločnosti členských štátov NATO“.

Macko: Fico podrýva naše záujmy

Generál vo výslužbe Pavel Macko jeho slová vysvetľuje tak, že obrana krajiny nie je len záležitosťou pár vojakov, ale celej spoločnosti. „Ak chceme prežiť, keby vojna predsa len prišla, musí do toho byť zapojená celá spoločnosť,“ povedal v rozhovore pre Aktuality.sk.

Postoj koalície, ktorá je buď ticho, alebo šíri proruské naratívy, ostro kritizuje. „Vyjadrenia premiéra sú veľmi nezodpovedné, podrývajú naše existenčné záujmy,“ konštatoval.

„To, čo vidíme, je postupné ospravedlňovanie vojenskej agresie Ruska, nútenie Ukrajiny do toho, aby sa vzdala územia,“ uzavrel, aktuality.sk

X X X

Slovensko vyšle do Bruselu špeciálneho diplomata. Lídrom v EÚ bude vysvetľovať, čo vláda zamýšľa s Trestným zákonom

 Slovensko vyšle budúci týždeň do Bruselu stáleho diplomata, ktorý bude vysvetľovať, čo zamýšľa štvrtá vláda Roberta Fica s novelou Trestného zákona. Po rokovaní so šéfkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou a predsedom Rady Európy Charlesom Michelom to uviedol v Belgicku predseda Národnej rady SR Peter Pellegrini. S iniciatívou prišlo Slovensko týždeň po tom, ako takmer 500 europoslancov schválilo kritickú rezolúciu k novele Trestného zákona, ktorá obsahuje aj rušenie špeciálnej prokuratúry.

„Od budúceho týždňa tu bude osoba, ktorá bude v mene vlády na dennej báze prítomná v Bruseli, aby komunikovala všetky možné otázky, ktoré vzniknú z debaty či už zo strany Európskej komisie, alebo Európskeho parlamentu a príslušného výboru vo vzťahu k zmenám trestnoprávneho prostredia na Slovensku,“ uviedol Pellegrini na záver svojej zahraničnej cesty. Lídri podľa jeho slov potrebu priameho kontaktu s vládou ocenili.

Šéf NR SR naznačil, že sprostredkovateľom medzi vládou a Bruselom bude osoba, ktorá má skúsenosti z medzinárodného prostredia. Meno prezradiť nechcel. Poprel tiež, že by malo ísť o člena vlády a odmietol aj možnosť, že by tou osobou mal byť exminister zahraničných vecí Miroslav Lajčák, s ktorým sa v stredu v Bruseli stretol. Pellegrini napokon dodal, že vo funkcii by mala byť žena s diplomatickým postavením. Ako vysvetlil, funkciu zriadili preto, aby európski lídri mali komplexné zdroje informácií a nevytváral sa o Slovensku „obraz na základe skreslených, mylných, alebo nie úplných informácií“. „Je dôležité, aby o tom debatovali odborníci,“ povedal Pellegrini.

 V súvislosti s aktuálne prebiehajúcou parlamentnou schôdzou uviedol, že bude nabádať opozíciu, aby „uťala“ obštrukcie. Podotkol, že ak chcú, aby diskutovali o zmenách a kvalitatívnom vylepšení novely, musia sa pohnúť. Riešenie, ako k tomu dospieť, zatiaľ premyslené nemá, no hneď po prílete z Bruselu chce zvolať poslanecké grémium.

„Ambíciou bude dokončiť čo najskôr prebiehajúce diskusie o skrátenom legislatívnom konaní a potom sa dohodnúť, ako by malo vyzerať prvé čítanie, aby sme zase neboli svedkami mesačného rozprávania o ničom, aby sme čo najskôr mohli pristúpiť k tomu najdôležitejšiemu – druhému čítaniu, kde opozícia môže predkladať pozmeňujúce návrhy,“ pokračoval.

Pellegrini hovoril s lídrami aj o rozpočtových opatreniach vrátane 50-miliardovej injekcie pre Ukrajinu. Schvaľovať sa má už budúci týždeň na summite EÚ v Bruseli. Balík obsahuje aj dodatočné prostriedky pre krajiny, ktoré majú schengenskú hranicu. Šéfke EK už tlmočil záujem Slovenska nájsť konsenzus naprieč členskými štátmi napriek výhradám Maďarska. S prvým mužom Európskej únie Charlesom Michelom hovorili o podpore európskeho zbrojárskeho priemyslu. Zhodli sa, že členské štáty by mali znižovať závislosť od techniky či náhradných dielov z iných krajín. Ak vznikne fond, z ktorého by sa dali podporiť zbrojárske firmy, Slovensko by sa mohlo podľa Pellegriniho o financie z neho uchádzať.

 Čo sa týka nových možných členov Európskej únie, Michelovi povedal, že Bratislava má veľký záujem o rozširovanie smerom na západný Balkán. Kriticky sa vyslovil k dlhoročným sľubom voči týmto krajinám.
„Čas sa naťahuje, nepostupujeme ďalej konkrétnymi rozhodnutiami, a potom sa čudujeme, že v tejto oblasti sú aktívnejší Rusi alebo Čína alebo iné krajiny. Ak nechceme stratiť podporu obyvateľov týchto krajín pre ich budúce členstvo, tak by sme sa mali začať správať podstatne dynamickejšie,“ uviedol predseda parlamentu./agentury/

X X X

Harabin vyráža do súboja o prezidentský palác. Sľubuje mier a chlieb, navážal sa však do oponentov

 Exminister spravodlivosti a bývalý sudca Najvyššieho súdu Štefan Harabin oficiálne oznámil svoju kandidatúru na prezidenta. Podpisy na svoju kandidatúru chce v Národnej rade SR odovzdať v piatok.

 Harabin kandidoval aj v prezidentských voľbách v roku 2019. V prvom kole vtedy skončil tretí. „Opätovne kandidovať je zložité, opäť dávať seba, svoje postoje a skúsenosti do hry zvanej politický zápas o hlas voliča,“ povedal. Jeho rozhodnutie je motivované aj snahou o ozdravenie atmosféry v oblasti uplatňovania spravodlivosti.

Kandidát na prezidenta ďalej uviedol, že chce zastaviť “extrémne sociálne pokusy nového liberalizmu a porušovanie našich práv“. Nikto z ostatných kandidátov podľa jeho slov nemôže prehlásiť, že stál na strane slobodnej vôle v čase “vymyslenej a dobre organizovanej pandémie“.

Hoci priamo predsedu parlamentu Petra Pellegriniho (Hlas) nemenoval, hovoril o kandidátovi, ktorý bol na začiatku pandémie premiérom a “nechal sa počuť, že ak by bolo na ňom, zaočkovaný by bol každý občan“.

O ďalšom kandidátovi, Ivanovi Korčokovi povedal, že ako diplomat bol “vojak, ktorý musí počúvať rozkazy“.

Harabin je odhodlaný brániť národ, vlasť a štátnu suverenitu. Nedovolí podľa vlastných slov Slovensko zaťahovať do vojny proti Rusku. „Naším štátnym záujmom je štátna suverenita SR, dobré medzinárodné vzťahy a mierová existencia Slovenska, zdravá ekonomika,“ podotkol. Posolstvami Harabinovej kampane sú mier, dôstojnosť Slovenska, právo a spravodlivosť pre každého, rodina a chlieb.

V súvislosti so zahraničnou politikou Harabin uviedol, že Slovensko nemá nepriateľov a nemá územné spory so susedmi. Nemá tiež podľa neho záujem riešiť otázky vojenskou silou ani samostatne, ani v spojení s inými štátmi proti tretiemu štátu.

Na kampaň plánuje minúť zákonný limit financií. „Všetko je v rukách občanov, ktorí prispejú na kampaň, a to, čo prispejú, bude do zákonného limitu použité,“ priblížil Harabin. Dodal, že billboardy mať po Slovensku nebude.

 Kandidovať za hlavu štátu môže podľa zákona každý občan SR s trvalým pobytom na Slovensku, ktorý má v deň voľby aspoň 40 rokov. Návrhy kandidátov na prezidenta možno odovzdať do 30. januára do polnoci. Kandidáta na prezidenta navrhuje najmenej 15 poslancov Národnej rady SR alebo občania na základe petície s 15-tisíc podpismi.

Prvé kolo volieb prezidenta bude v sobotu 23. marca. Prípadné druhé kolo bude 6. apríla. Funkčné obdobie prezidentky Zuzany Čaputovej sa končí 15. júna 2024. Znovu kandidovať nebude. Volebná kampaň pred prezidentskými voľbami sa už začala. Kandidáti na ňu môžu minúť pol milióna eur. Kampaň sa končí 48-hodinovým volebným moratóriom./agentury/

X X X

Premiér Fico bol v Užhorode. Ukrajincom odovzdal humanitárnu pomoc, Šmyhala pozval na Slovensko

 Suverénne postoje Smeru k vojne sú jedným z hlavných dôvodov, prečo sme tam, kde sme, zdôraznil premiér Robert Fico (Smer) po predčasných voľbách. Politické sľuby o zastavení vojenských darov koalícia naplnila. Dnes dopoludnia sa predseda vlády stretol ukrajinským predsedom vlády Denysom Šmyhalom, aby mu formálne odovzdal humanitárnu pomoc. Ukrajinský premiér o tom informoval na sociálnej sieti.

Premiér je presvedčený, že vojna na Ukrajine nemá vojenské riešenie. Netají sa tým, že nechce Ukrajine pomáhať vojenskými darmi a neželá si ani členstvo tohto štátu v Severoatlantickej aliancii.

Ukrajinský predseda vlády Šmyhal k stretnutiu vyhlásil, že na programe sú bilaterálne vzťahy našich krajín a podpora európskych iniciatív. „Spoliehame sa na konštruktívny a praktický dialóg,“ ozrejmil Šmyhal.

„Napriek nezhodám hodláme so slovenskou vládou vytvoriť politiku „nového pragmatizmu“, z ktorej budú mať prospech oba štáty. Som si istý, že dnešné stretnutie s premiérom Robertom Ficom otvorí novú stránku v našich vzťahoch,“ dodal Šmyhal.

Fico po stretnutí so Šmyhaľom a presunu do Košíc popoludní odcestoval do Nemecka, kde sa stretne so spolkovým kancelárom Olafom Scholzom. Na Slovensko by sa mal Fico vrátiť v stredu neskoro večer.

Premiéra na ceste do Nemecka sprevádzajú aj minister obrany Robert Kaliňák a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Juraj Blanár. Fico sa mal so Scholzom stretnúť už vlani 19. decembra, nemecký kancelár však schôdzku odriekol pre ochorenie COVID-19.

Fico zároveň pozval ukrajinského premiéra na návštevu Slovenska. „Máme medzi sebou menšie nezhody, ale taký je politický život, nič to nemení na tom, že vám chceme pomôcť,“ zdôraznil Fico.

Ukrajinský premiér na platforme Telegram informoval, že dosiahli viaceré dohody. Medzi nimi je napr. dohoda, že Slovenská vláda nebude blokovať ukrajinský nákup zbraní a vybavenia od slovenských podnikateľov. Dohodli sa aj na tom, že Slovensko podporí program Ukraine Facility, ktorý počíta s vyčlenením 50 miliárd eur z Európskej únie pre Ukrajinu.

Premiéri oboch krajín zároveň podpísali spoločné vyhlásenie, ktorého cieľom je posilniť bilaterálne vzťahy založené na vzájomnej dôvere a rešpekte. Podpísaním vyhlásenia potvrdili ďalšiu spoluprácu zameranú na rešpektovanie územnej celistvosti a suverenity Ukrajiny v rámci jej medzinárodne uznaných hraníc.

Fico pritom len pred niekoľkými dňami uviedol, že Ukrajina nie je suverénnym štátom. Vyhlásením ďalej vzali na vedomie pevnú podporu ukrajinskej integrácie a zdôraznili dôležitosť účasti Slovenska na obnove Ukrajiny.

Fico sa chcel v stredu s ukrajinskou stranou, namiesto odovzdávania nábojov, dohodnúť na tom, čo potrebujú jej obyvatelia na zimu a v čom jej Slovensko môže humanitárne pomôcť. Za hranice putoval bez médií a za svoje postoj zožal kritiku Kyjeva.

Čo sa týka postoja voči Ukrajine, Fico zastáva iný názor, ako väčšina európskeho spoločenstva. Odmieta „bezhlavú solidaritu“ a pripomína, že mierové riešenia, v ktorých sa Ukrajina vzdá časti svojho územia, sú vhodnejšou cestou.

 Ochladnutie komerčných vzťahov

Podľa Matúša Halása, analytika a výskumného pracovníka a člena Centra európskej politiky, sa ukrajinská strana pri návšteve zachovala profesionálne a pripomenul, že napriek zastaveniu vojenských darov, komerčná spolupráca pokračuje.

„Pokiaľ slovenská strana povie, že nebudú dodávky zbraní vo forme darov zo slovenských vojenských skladov, tak je veľmi dôležité, aby pokračovala komerčná pomoc,“ zdôraznil pre televíziu ta3 a podotkol, že slovenské zbrojárskej firmy môžu pokračovať v spolupráci.

Skonštatoval však, že Ficove slová môžu mať na túto spoluprácu beztak dopad. „Výroky sú do veľkej miery neprofesionálne, pretože môžu mať dopad na Kyjev a komerčné vzťahy do budúcna,“ spresnil. Spomenul kontrakt na výrobu 16 húfnic Zuzana 2. Projekt za viac ako 90 miliónov eur financujú Nórsko, Dánsko a Nemecko a dodal, že o podobný projekt sa dnes snažia Francúzi, ktorí chcú vyrobiť ďalších 60 húfnic.

„V prípade, ak vláda bude pokračovať v tejto rétorike, zahraniční partneri nám prestanú dôverovať a podobné kontrakty prestanú prichádzať. To nie je v našom záujme,“ podotkol. Ochladnutie vzťahov môže podľa Halása znamenať, že sa Ukrajina rozhodne v komerčných aspektoch oprieť o bližších spojencov – napríklad Poľsko.

 Fico sa pri Ukrajine vyjadruje, že je najskorumpovanejšia krajina, no Halás pripomína, že takou je aj Rusko. Podľa Halása môže za Ficove názory jeho história vo vzťahoch s Ukrajinou, no ide i o dopyt zo strany voličov. Dnes verí, že vzťahy medzi susednými krajinami sa budú vyvíjať na pragmatickej úrovni.

Myslí si však aj to, že premiér mohol oficiálne vycestovať priamo do Kyjeva. „Ak slovenský premiér dokázal ísť do Prahy do Budapešti, bolo by na mieste, keby dokázal ísť aj do Kyjeva,“ uzavrel.

Analytik však priznal, že západ je z vojny unavený a je otázne, aká bude podpora USA po tohtoročných prezidentských voľbách. „Konflikt medzi západom a Ruskom môže trvať celé dekády, preto je potrebné naštartovať západný obranný priemysel,“ upozornil.

Severoatlantická aliancia pritom v utorok podpísala kontrakty na nákup viac ako 200-tisíc kusov delostreleckých granátov v hodnote vyše 1,1 miliardy eur.

Generálny tajomník organizácie NATO Jens Stoltenberg však v utorok oznámil nový spoločný kontrakt v hodnote 1,2 miliardy dolárov na nákup viac ako 220-tisíc kusov 155-milimetrových delostreleckých nábojov. Tie patria medzi najpoužívanejšiu muníciu v tomto konflikte. Zmluva sa použije na to, aby spojenci poslali svoje vlastné rezervy na Ukrajinu.

 Vojenské víťazstvo neexistuje

Predseda Smeru v rozhovore Pre Pravdu zdôraznil, že Rusko dnes vojensky kontroluje územia, na ktoré vstúpilo. „To je Donbas, Luhanská oblasť a, samozrejme, Krym. Len naivný človek si vie predstaviť, že výsledkom rokovania o budúcnosti bude, že Rusko z týchto kontrolovaných území odíde,“ podotkol.

Pripustil tiež, že Rusko použilo v rozpore s medzinárodným právom silu a vošlo na územie suverénnej krajiny. „Na tomto sa nič nemení, to je fakt. Treba pripomínať, že krátko po začatí vojny boli dve príležitosti na mierové rokovania a aj Ukrajina bola pripravená podpísať dohodu s Ruskom. Potom však zakázali Zelenskému podpísať mierovú dohodu. Povedali si, „aha“ a teraz dáme veľa zbraní a peňazí na Ukrajinu a oni nám pomôžu dostať Rusko na kolená. Zničíme Rusko ekonomicky, zničíme Rusko medzinárodne, zničíme Rusko vojensky. Toto bol plán s použitím Ukrajiny. Tento plán nikdy nemôže vyjsť, to je absolútne nepochopenie reality a skutočného postavenia Ruskej federácie,“ upozornil Fico.

Premiér však žiada verejnosť, aby si naliala čistého vína. „Ukrajina nemá dostatok síl na to, aby vojensky zvrátila situáciu, a nie je schopná žiadnej protiofenzívy. Môžeme tam naliať všetky zbrane sveta, všetky peniaze a nikdy vojensky Rusko nebude porazené. Je prelom roku 2023 a 2024 a uvidíte, že podmienky urovnania tohto konfliktu začne diktovať Rusko,“ dodal s tým, že nehovorí o vojenskom víťazstve.

 Užhorod namiesto Kyjeva

Na rozdiel od expremiéra Eduarda Hegera alebo prezidentky Zuzany Čaputovej však nevycestoval do hlavného mesta Kyjev, ale do Užhorodu, ktorého centrum sa nachádza päť kilometrov od slovensko-ukrajinskej štátnej hranice.

Za to, že nejde do Kyjeva, Fica mnohí kritizovali. Významní politici tam celkom bežne cestujú na podobné rokovania, ak už len zo symbolického dôvodu. Predseda vlády sa ale so Šmyhalom pôvodne chcel stretnúť len na hraničnom priechode. Ukrajinská strana navrhla, aby to bolo aspoň o pár kilometrov ďalej, v Užhorode.

 Fico po nástupe do funkcie premiéra splnil svoje predvolebné sľuby a odmietol zavedenie ďalších sankcií proti Rusku, ak by poškodili Slovensko tak, ako ho podľa neho poškodila väčšina doterajších sankcií. Nehodlá tiež podporovať poskytovanie vojenskej pomoci Ukrajine, ktorá sa bráni ruskej vojenskej invázii.

Na začiatku novembra však uviedol, že vláda nebude brániť podnikom pri výrobe a dodávkach zbraní odberateľom, a že môžu dodávať aj na Ukrajinu. Z jeho vyjadrení vyplynulo, že jeho odmietavý postoj sa týka len prípadných dodávok zbraní a munície zo zásob slovenskej armády.

Predseda vlády mal zopakovať, že Slovensko podporuje Ukrajinu ako i jej nárok na územnú celistvosť a nezávislosť. “Ak sa ktorýkoľvek iný štát rozhodne pomáhať Ukrajine vojensky ja ich neodsudzujem, My si myslíme, že to nefunguje,” upozornil Fico.

Zdôraznil, že aj na európskej úrovni platí, že vojenská pomoc je otázkou bilaterálnych dohôd. “Jasne sme povedali, že použitie ruskej vojenskej sily je porušením medzinárodného práva, len máme iný pohľad na to, ako tento konflikt riešiť,” dodal Fico.

„Vy si fakt myslíte, že v Kyjeve je vojna? Žartujete. To nemyslíte vážne. Tak tam choďte a zistíte, že tam je normálny život, v tom meste, absolútne normálny život. Ja som rád, že to je v Užhorode, ale vidím, že už aj to bude problém.“/agentury/

X X X

Ukrajinský premiér Šmyhaľ prezradil, na čom sa dohodol s Robertom Ficom

 Z výsledkov dnešných rokovaní je zrejmé, že Slovensko podporí program Ukraine Facility, ktorý zabezpečí našim východným susedom 50 miliárd eur z Európskej únie.

Po stredajšom rokovaní so slovenským premiérom Robertom Ficom ukrajinský predseda vlády Denys Šmyhaľ informoval o výsledkoch stretnutia. Podľa Europejskej pravdy sa obaja zhodli na viacerých otázkach a uzavreli minimálne štyri dohody.

Slovensko nebude blokovať ukrajinský nákup zbraní a vybavenia od podnikov v SR. Slovenské firmy sa budú podieľať na dodávkach potrebných pre výstavbu obranných línií.

SR zároveň program Ukraine Facility, ktorý zabezpečí našim východným susedom 50 miliárd eur z Európskej únie. Premiér Fico tiež Šmyhaľa ubezpečil o plnej podpore ukrajinských ašpirácií na integráciu do EÚ.

Teritoriálna celistvosť a suverenita Ukrajiny

Obaja premiéri potvrdili pripravenosť na ďalšiu spoluprácu, namierenú na rešpekt k teritoriálnej celistvosti a suverenite Ukrajiny v medziach jej medzinárodne uznaných hraniciach.

Na stretnutí bola akcentovaná aj dôležitosť účasti Slovenska na obnove Ukrajiny a dôležitosť Slovenska v poskytovaní humanitárneho odmínovania Ukrajiny.

Počíta sa tiež s tým, že Slovensko pomôže Ukrajine so zabezpečením globálnej potravinovej bezpečnosti, čím sa zvýši tranzitný potenciál pre vývoz ukrajinských poľnohospodárskych produktov.

Dnešné stretnutie zároveň podľa Šmyhaľa posilnilo význam rozvoja vojensko-technickej spolupráce na komerčnej báze.

Ficova reakcia

Premiér Fico tvrdí, že dnešnému stretnutiu s Denysom Šmyhaľom predchádzala „obrovská nervozita“. Predseda vlády SR hádže vinu za ňu na slovenské médiá.

Fico zopakoval, že má na vojnu na Ukrajine odlišné názory ako Šmyhaľ. Slovenský premiér vníma inak ako jeho ukrajinský hostiteľ aj vplyv USA na nášho východného suseda a na rozdiel od ukrajinského premiéra odmieta prípadné členstvo Ukrajiny v NATO.

„Povedal som, že Ukrajina by mala byť nezávislá, prosperujúca, slobodná. Takáto Ukrajina by bola najlepšia,“ vyjadril sa Fico pred odletom do Nemecka, kde sa má stretnúť s kancelárom Olafom Scholzom.

Fico sa netají tým, že by členstvo Ukrajiny v NATO blokoval, keby v parlamente prišlo k hlasovaniu o ratifikácii vstupu našich východných susedov do Aliancie.

Premiér SR poďakoval verejne predsedovi ukrajinskej vlády, že napriek odlišným názorom sa rokovanie uskutočnilo v konštruktívnej a priateľskej atmosfére. Fico tvrdí, že bez akéhokoľvek zaváhania podporil európsku perspektívu Ukrajiny v Európskej rade.

Robert Fico priznal, že pri vstupe do EÚ sa vyjednávači za SR dopustili hrubých negociačných chýb a postavenie Slovenska mohlo byť dnes iné. Skúsenosti z vyjednávaní prisľúbil poskytnúť Ukrajine, aby slovenské chyby neopakovala.

Šéf Smeru tvrdí, že hovoril s Denysom Šmyhaľom aj o korupcii na Ukrajine. Korupcia je pritom podľa výsledkov Eurobarometra veľmi rozšírená aj na Slovensku. Fico svoje slová obhajoval tým, že aj prezident Volodymyr Zelenskyj vníma korupciu na Ukrajine ako problém.

Humanitárna pomoc i

Ukrajina dostala od SR humanitárnu civilnú pomoc v hodnote 200- až 220-tisíc eur, čo predstavuje 20 ton humanitárneho materiálu. Slovensko doručí Ukrajine aj osem sanitiek, ktoré sa už v SR používali. Ministerstvo zahraničných vecí podľa vyjadrení Fica preplatilo kúpu odmíňovacích zariadení Božena.

Slovenský a ukrajinský premiér hovorili aj o železničnom prepojení medzi Kyjevom a Košicami. Ak sa prepojenie podarí, ľudia z Ukrajiny by mohli využívať košické letisko. Druhým projektom je elektrické prepojenie medzi Mukačevom a Veľkými Kapušanmi.

Tretím projektom je modernizácia hraničného priechodu Vyšné Nemecké na oboch stranách hranice. Za vážnu tému Fico označil tranzit ruského plynu cez ukrajinské územie. Ten podľa jeho slov bude naďalej pokračovať.

V krátkom čase by mal Denys Šmyhaľ navštíviť Slovensko, podobne ako Fico ani jeho ukrajinský náprotivok by nemal cestovať ďaleko za hranice susednej krajiny. Stretnutia by sa malo zúčastniť aj viacero slovenských a ukrajinských ministrov, aktuality.sk

X XX

Väčšina osobných áut v EÚ vypúšťa emisie tak ako pred 12 rokmi

Hnacou silou zníženia priemerných emisií CO2 v posledných rokoch boli iba elektrické vozidlá, ktorých počet poskočil z 1 zo 100 nových registrácií automobilov v roku 2018 takmer na 1 zo 7 v roku 2022, uviedli vo vyhlásení audítori.

Väčšina osobných automobilov v Európskej únii (EÚ) stále vypúšťa rovnaké množstvo oxidu uhličitého (CO2) ako pred 12 rokmi, upozornil v stredu Európsky dvor audítorov (EDA). Blok 27 štátov musí „zaradiť vyššiu rýchlosť“, ak sa má jeho vozový park priblížiť k nulovým emisiám, uviedol v novej správe. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AP.

„K skutočnému a hmatateľnému zníženiu emisií CO2 z automobilov nedôjde, pokiaľ bude prevládať spaľovací motor, zároveň si však elektrifikácia vozového parku EÚ vyžaduje veľké úsilie,“ povedal Pietro Russo z EDA.

Reálne emisie z konvenčných automobilov, ktoré stále tvoria takmer tri štvrtiny registrácií nových vozidiel, sa podľa správy neznížili. Za posledné desaťročie tak zostali emisie dieselových áut na rovnakej úrovni, zatiaľ čo v prípade benzínových áut sa mierne znížili, a to o -4,6 %. Hmotnosť osobných vozidiel zároveň v rovnakom období vzrástla v priemere približne o 10 % a výkon motorov sa zvýšil v priemere o 25 %.

EÚ si predsavzala dosiahnuť cieľ nulových emisií pre nové osobné automobily do roku 2035. Podľa kontrolného orgánu Únie emisie CO2 z odvetvia dopravy za posledných 30 rokov neustále rástli. V roku 2021 doprava predstavovala 23 % celkových emisií skleníkových plynov v EÚ, pričom viac ako polovica z nich pripadala na osobné automobily, aktuality.sk

X X X

Chváliť ho má aj von der Leyenová. Pellegrini podporí opätovnú nomináciu Šefčoviča na eurokomisára

Maroš Šefčovič bude mať podporu predsedu parlamentu Petra Pellegriniho, ak ho vláda SR opätovne nominuje za člena Európskej komisie a on túto nomináciu prijme. Pellegrini to povedal v stredu v Bruseli po stretnutiach so Šefčovičom, ale aj predsedom Európskej rady Charlesom Michelom a šéfkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou.

 Pellegrini počas dvojdňovej návštevy Bruselu povedal, že v priebehu tohto týždňa zasadne koaličná rada, ktorá preberie viaceré európske témy. Na otázku, či podporí nomináciu Šefčoviča, ak sa ho vláda rozhodne nominovať za eurokomisára, odpovedal kladne.

„Chcem to na koaličnej rade otvoriť, zatiaľ tak interne, nie ako oficiálnu vec. Šefčovič preukázal mimoriadnu schopnosť zastávať takéto významné posty. Dnes je de facto druhým najsilnejším členom Európskej komisie,“ opísal situáciu Pellegrini.

Zdôraznil, že šéfka exekutívy EÚ sa počas rokovaní s ním veľmi pochvalne vyjadrila na adresu Šefčoviča. Vraj sa naňho v maximálnej miere spolieha a dáva mu riešiť tie najťažšie veci, povedal Pellegrini pred novinármi.

„Hlavne však označila Šefčoviča za človeka, ktorý problémy nielen rieši, ale prináša aj výsledky. Šefčovič bol veľmi dobrým kandidátom vlády SR a ja ako jeden z členov koalície si osobne viem predstaviť, že ak by sa rozhodol znovu uchádzať o post komisára, tak by moju podporu určite dostal,“ odkázal Pellegrini.

 Ak vláda Roberta Fica nominuje Šefčoviča, pôjde už o jeho štvrtý plný mandát v exekutíve EÚ. Post eurokomisára pre vzdelávanie, odbornú prípravu, kultúru a mládež zastával iba tri mesiace, keď nahradil vo funkcii Jána Figeľa.

Počas druhého mandátu Josého Manuela Barrosa bol zodpovedný za administratívu a medziinštituci­onálne vzťahy. V eurokomisii vedenej Jeanom-Claudom Junckerom bol ako podpredseda poverený budovaním energetickej únie. Podpredsednícke kreslo si zachoval aj počas mandátu Ursuly von der Leyenovej, kde mal pôvodne na starosti strategický výhľad a medziinštituci­onálne vzťahy, postupne však jeho pracovná agenda narastala.

Teraz je zodpovedný za implementáciu Európskej zelenej dohody, vedie pobrexitové rokovania so Spojeným kráľovstvom a doťahuje rokovania o nových asociačných zmluvách s Andorrou, Islandom, Lichtenštajnskom, Monakom, Nórskom, San Marínom a Švajčiarskom. Je podpredsedom Energetickej platformy EÚ, ktorá zaisťuje spoločné nákupy zemného plynu, a jeho meno sa spája aj s Európskou alianciou pre batérie.

V rebríčku najvplyvnejších Európanov týždenníka Politico pre rok 2024, zverejnenom vlani v novembri, sa umiestnil na šiestej priečke.

 

X X X

 

 

Ľudovít Ódor povedie Progresívne Slovensko do eurovolieb. Ťažko sa mi pozeralo, ako vláda unáša Slovensko, vysvetlil

2fotky v galérii

Michal Šimečka a Ľudovít ÓdorZdroj: Facebook.com/Michal Šimečka

Marek Biró

Michaela Paulovič

Aktivujte si newslettre

 

Uložiť článok

Pred prijatím funkcie predsedu úradníckej vlády pôsobil Ľudovít Ódor na pozícii viceguvernéra Národnej banky Slovenska.

Kandidátku Progresívneho Slovenska (PS) do eurovolieb bude viesť bývalý premiér úradníckej vlády Ľudovít Ódor. Novú posilu hnutia oznámil predseda PS Michal Šimečka spolu s Ľudovítom Ódorom na tlačovej besede. Ódor bude aj predsedom správnej rady Progresívneho inštitútu, v ktorom hnutie pripravuje program pre budúcnosť Slovenska. O tom, či sa stane aj súčasťou hnutia, sa rozhodne po voľbách.

„Máme spolu jasnú ambíciu – vyhrať európske voľby a presadiť v slovenskej politike hlas rozumu, odbornosti, morálky aj zahraničnopolitického kompasu,“ doplnil Šimečka s tým, že Ódor je pripravený spolu s hnutím bojovať s Robertom Ficom o charakter Slovenska. Zároveň šéf PS doplnil, že kandidátku do volieb ešte skladajú, no budú sa na nej nachádzať aj doterajší europoslanci Martin Hojsík a Michal Wiezik.

Ódor: Vláda unáša celé Slovensko

Ľudovít Ódor priznal, že v keď končil ako predseda úradníckej vlády, neplánoval ísť do straníckej politiky. Zmena podľa neho prišla po tom, čo začala vláda Roberta Fica namiesto budúcnosti Slovenska riešiť, že „tresty pre mafiánov a korupčníkov sú príliš vysoké“.

„Ako isto viete z mnohých mojich minulých rozhovorov, neplánoval som byť tu. V zásade sa mi ťažko z domu pozerá na to, ako táto vláda unáša celé Slovensko absolútne nesprávnym smerom,“ vysvetľoval svoje rozhodnutie Ódor, podľa ktorého vláda Roberta Fica nemá za prioritu budúce generácie, zdravotníctvo, školstvo alebo sociálne slabšie skupiny.

Kritizoval tiež spôsob vládnutia kabinetu Roberta Fica. „Momentálne platí, že čím väčší lotor alebo diletant, tým má väčšie šance na riadiace funkcie v štáte,“ pokračoval. Progresívne Slovensko vníma Ódor ako stranu, ktorá prináša kultúrnym, slušným spôsobom riešenia pre budúcnosť Slovenska.

Pozrite si, ako Progresívne Slovensko oznámilo posilu do eurovolieb:

0 of 18 minutes, 10 secondsVolume 0%

 

Politický test

„Tak isto s maximálnym dôrazom na odbornosť. Tieto hodnoty sú mi veľmi blízke,“ doplnil. Ponuku od Michala Šimečku prijal podľa svojich slov aj preto, že predseda PS chce vraj z hnutia vytvoriť „chrbticu politickej scény“ na Slovensku.

„Som pomerne veľký fanúšik demokracie, a preto som prijal túto príležitosť ako skúšku,“ vysvetľuje Ódor a prirovnáva svoju kandidatúru k „politickému testu”.

Pred prijatím funkcie predsedu úradníckej vlády, ktorú menovala v máji minulého roka prezidentka Zuzana Čaputová, pôsobil Ódor na pozícii viceguvernér Národnej banky Slovenska. Bol tiež členom Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Ako ekonomický odborník a dlhoročný úradník spolupracoval s ministrami financií naprieč politickým spektrom v rôznych vládach. Zastával funkciu poradcu niekdajšej premiérky Ivety Radičovej či ministra financií Ivana Mikloša, aktuality.sk

X X X

Už to nie je len výzva. Martina Šimkovičová bude v parlamente čeliť odvolávaniu

Martina ŠimkovičováZdroj: David Ištok/Aktuality.sk

Michaela Paulovič

Marek Biró

Aktivujte si newslettre

 

Uložiť článok

Otvorenú výzvu za odstúpenie šéfky rezortu kultúry dodnes podpísalo viac ako 177-tisíc ľudí. Opozícia ostro kritizuje ministerku Šimkovičovú a trvá na tom, že jej politickým programom je len homofóbia a nenávisť k inakosti.

Ministerka kultúry Martina Šimkovičová bude v parlamente čeliť odvolávaniu. Iniciovať ho budú opozičná Sloboda a Solidarita (SaS) a Progresívne Slovensko. Dôvodom je otvorená výzva na jej odstúpenie, ktorú organizujú predstavitelia kultúrnej obce a dodnes ju podpísalo viac ako 177-tisíc ľudí. Ministerke v nej vyčítajú nesystematické, deštruktívne a netransparentné aktivity.

Podľa strany SaS Šimkovičová svojimi diskriminačnými a homofóbnymi vyjadreniami rozdeľuje spoločnosť. „Spolu s Progresívnym Slovenskom budeme podávať návrh na odvolanie ministerky kultúry Šimkovičovej,“ povedala Mária Kolíková z SaS. Je podľa nej kľúčové, aby sa umelci cítili slobodne.

Podporu vysloveniu nedôvery potvrdilo aj hnutie Slovensko. „Pani Šimkovičová robí hanbu a devastuje kultúru od prvého dňa od nástupu do funkcie. Správa sa ako autokrat, stihla nám urobiť medzinárodnú hanbu v Česku aj v Rakúsku, naďalej konšpiruje v dezinformačných médiách. Toto si naša kultúra rozhodne nezaslúži,“ informoval Michal Šipoš z hnutia Slovensko.

Progresívne Slovensko o návrhu na odvolanie ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej

0 seconds of 14 minutes, 54 secondsVolume 0%

 

Vyčítajú jej neprofesionalitu a homofóbiu

Výzva na odchod Martiny Šimkovičovej získala na portáli peticie.com najviac podpisov zo všetkých iniciatív v histórii stránky. A to dokonca v priebehu niekoľkých dní. Prekonala aj petície za odchod Igora Matoviča z funkcie premiéra či iniciatívu Klíma ťa potrebuje

„Oficiálne komunikačné kanály ministerstva sa zneužívajú na šírenie zavádzajúcich, diskriminačných, homofóbnych a transfóbnych obsahov, čo je nielen za hranicou profesionálnej i ľudskej etiky, ale potenciálne tiež zákona,“ zdôvodňujú výzvu na odstúpenie organizátori výzvy.

Tí protestujú tiež proti zámeru zlúčiť Fond na podporu umenia, Audiovizuálny fond a Fond na podporu kultúry národnostných menšín, proti návrhom, ktoré by umožnili menovať štatutárov kultúrnych inštitúcií bez verejného vypočutia, či proti snahe rezortu zlúčiť Kunsthalle Bratislava so Slovenskou národnou galériou.

Podobné výčitky majú voči Šimkovičovej aj predstavitelia SaS. Medzi hlavnými bodmi, ktoré ministerke opozícia vyčíta, sú politická snaha o ovládanie nezávislých inštitúcii, ako je RTVS či Fond na podporu umenia, ale aj neprijateľná zahraničná politika.

„Zotrvanie ministerky Šimkovičovej na jej poste je výsmechom do tváre kultúrnej obce,“ povedal René Parák z SaS na dnešnej tlačovej besede.

SaS začína zbierať podpisy na odvolanie ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej

0 seconds of 12 minutes, 55 secondsVolume 0%

 

Progresívne Slovensko zas otvorene hovorí o tom, že ministerka nie je schopná viesť rezort a otvorene podnecuje nenávisť v spoločnosti. „Absolútne nepochopenie podstaty kultúry, ktorej sila spočíva v jej pestrosti,“ hovorí podpredsedníčka hnutia Zuzana Plaváková.

Štvrté odvolávanie

Na zvolanie mimoriadnej schôdze na vyslovenie nedôvery členovi vlády je potrebný podpis 30 poslancov parlamentu. Samotné PS disponuje 32 poslancami, no do odvolávania doteraz vždy zapojilo aj zvyšné opozičné strany. „Nemôžeme mať členku vlády, ktorej politickým programom je homofóbia a nenávisť k inakosti,“ povedal predseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka počas dnešnej tlačovej besedy v parlamente.

Opozícia už od vytvorenia vlády Smeru, Hlasu a SNS žiadala v parlamente odchod ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka a podpredsedov Národnej rady Andreja Danka a Ľuboša Blahu. Koalícia však využila obštrukciu a neprezentovala sa. V sále tak formálne nesedelo dosť poslancov na to, aby bol parlament uznášaniaschopný. Žiadne odvolávanie sa teda nekonalo.

Po doručení potrebných podpisov musí predseda parlamentu zvolať mimoriadnu schôdzu do siedmich dní. Na vyslovenie nedôvery členovi vlády je potrebných najmenej 76 hlasov. Opozícia disponuje 71 poslancami, aktuality.sk

 

X X X

 

 

X X X

 

Úplatky v justícii: Kabelka pre sudkyňu bola falošná. Marian Kočner ju kúpil v Turecku

Sudkyňa Bartalská je obvinená z korupcie a zasahovania do nezávislosti súdu. Práve pri nej sa spomínal úplatok v podobe luxusnej kabelky. Teraz Marian Kočner vypovedá, že to bola napodobenina z Turecka. Sudkyňa od začiatku trvá na svojej nevine.

Pri veľkej policajnej akcii Búrka skončila v marci 2020 v rukách polície aj sudkyňa Okresného súdu Bratislava I Katarína Bartalská. Vyšetrovateľ ju obvinil z korupcie a zasahovania do nezávislosti súdu. Justičné kauzy Búrka a neskôr Víchrica sa odvíjajú predovšetkým od Threemy Mariana Kočnera a výpovedí jeho kedysi dvorného sudcu Vladimíra Sklenku, ktorý sa rozhodol spolupracovať s políciou.

Bartalská mala podľa polície rozhodnúť v jednom prípade v súlade so záujmami Mariana Kočnera a pomocou USB kľúča s vypracovaným rozsudkom, ktorý jej poslal cez sudcu Sklenku. Rovnakou cestou mala dostať aj „všimné“ v podobe bližšie nešpecifikovanej kabelky. Dnes sa ukazuje, že spomenutá kabelka mala byť falošná napodobenina z Turecka. Vyplýva to z výpovede Mariana Kočnera, ktorého pred časom vyšetrovateľ justičných káuz Búrka a Víchrica vyčlenil na samostatné konanie.

Na golfe v Turecku

Právoplatne odsúdený zmenkový podvodník si na výsluchu spomenul, ako v roku 2017 so Sklenkom debatoval o svojich plánoch ísť hrať golf do Turecka. Turci mali byť podľa jeho slov najlepší falšovatelia kožených výrobkov, a tak ho manželkine kamarátky požiadali, aby im niečo doniesol. Práve vtedy mal podľa Kočnerovej výpovede spozornieť aj Sklenka.

„Prejavil záujem, či by mu XXX nemohol priniesť nejakú peknú kabelku, pričom nepovedal, pre koho má byť,“ spomínajú sa Kočnerove slová v uznesení, ktorým prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Ján Hrivnák zastavil trestné stíhanie advokátky Evy Timár Myjavcovej.

Anonymizované uznesenia zverejňuje na webe generálna prokuratúra. Eva Timár Myjavcová bola pôvodne obvinená, že vypracovala rozsudky za sudkyňu Bartalskú aj Vladimíra Sklenku a na USB kľúčoch ich poslala po Kočnerovi. Pre dôkaznú núdzu prokurátor jej stíhanie pred niekoľkými dňami zastavil.

Falošná kabelka v pravom balení

Kočner tvrdí, že priniesol dovedna zrejme štyri takéto kabelky a jednu dal Sklenkovi v pôvodnom balení naozajstnej značkovej kabelky pani Kočnerovej. „Ešte mu ju aj zabalil do originál krabice z originál kabelky, ktorú dodnes deň vlastní XXXXX manželka. Čo sa s predmetnou kabelkou stalo, XXXXX nevie,“ píše sa v uznesení. Značku kabelky sa nedozvieme, názov je v uznesení anonymizovaný.

Ani Sklenka zrejme netušil, že kabelka nie je pravá. Sám totiž vypovedal úplne inak. Podľa neho to bol Kočner, kto sa ho spýtal, či by nevadilo, keby Sklenka sudkyni niečo od neho zaniesol. Dnes už bývalý podpredseda Okresného súdu Bratislava I vypovedal, ako mu Kočner povedal, že bol „vo Viedni na nákupoch a kúpil jej nejakú kabelku“. Podľa Sklenku to bola veľká taška: „Bolo to ľahké, no objemné.“

„Prekvapko“ pre sudkyňu?

So sudkyňou sa dohadoval cez Threemu. Stretli sa po 15. hodine, keď už v Justičnom paláci nebolo veľa ľudí.

Komunikácia v Threeme ukazuje, čo sa malo diať ďalej. V uznesení sa spomínajú správy, ktoré poslal Sklenka Kočnerovi 10. 05. 2018: „Katka ďakuje pekne. Ale, že nabudúce máš uspokojiť mňa. Že my tak fungujeme.“

Následne Sklenka Kočnerovi preposlal správu, ktorú mal dostať od kolegyne Bartalskej. Orgány činné v trestnom konaní ju majú k dispozícii, keďže sa dostali ku Kočnerovým telefónom. „Vladko, ze moc dakujem, užasne…. tak ma majú radi? Ze ja tiez dakujem.…,“ cituje sa v uznesení správa, ktorú mala sudkyňa pôvodne adresovať Vladimírovi Sklenkovi.

„Tak predpokladám že to rozbalila až doma,“ odpovedal vtedy Kočner. Na čo Sklenka reagoval, že áno, a ešte kamaráta pochválil: „Veď to bolo pekne zabalené.“ Sudkyni vraj nepovedal, čo to je, aby mala ešte väčšie „prekvapko“. Bartalská na darček podľa neho reagovala slovami, že to nemuselo byť.

Bartalská: Je to nezmysel

Úplatok aj USB kľúč sa týkali prípadu, na ktorom mal mať záujem Marian Kočner. Na jednej strane stála ako žalobca Medzinárodná investičná banka, ktorá žalovala spoločnosť I&R KONKURZY A REŠTRUKTURALIZÁCIE k.s. Kočnerových známych Ivana Ikrényiho a Martina Reháka. Spoločnosť bola správcom konkurznej podstaty Dixia Sollaris s. r. o. Kočner mal od Sklenku žiadať, aby zákonná sudkyňa Bartalská žalobu banky zamietla, čo sa napokon aj stalo. V uznesení sa spomínajú výpovede viacerých svedkov, že inak sudkyňa ani rozhodnúť nemohla.

Dixia Sollaris pôvodne stavala polyfunkčný objekt Urbanic na Cintorínskej ulici v Bratislave. Stavbu financovala úverom od už spomínanej Medzinárodnej investičnej banky. Banka je spoločným projektom bývalých krajín RVHP. Keďže Dixia Sollaris deväťmiliónový úver nesplácala, dostala sa do konkurzu. V konkurze sa vymenilo viacero správcov, ktorí s prípadom nevedeli pohnúť. Na scénu tak prišla konkurzná firma I & R KONKURZY A REŠTRUKTURALIZÁCIE. Lukratívnu budovu v centre Bratislavy napokon vydražil Kočner za menej ako polovicu jej hodnoty.

V roku 2017 s vtedajším šéfom Nemocnice sv. Michala Mariánom Križkom riešil súťaž na odkúpenie týchto priestorov. Križko neskôr argumentoval, že šlo o klasické rokovania s potenciálnym súťažiacim. Aktuálne je opäť vo vedení nemocnice.

Sudkyňa Bartalská má pozastavený výkon funkcie. Obvinenia od začiatku odmieta. „Za úplný nezmysel pokladám vami uvedenú informáciu, že by pani Eva Timár Myjavcová mohla niekedy pre mňa vypracovávať akékoľvek rozsudky alebo podklady pre moje súdne rozhodnutia. Pokiaľ niekto tvrdí, že to tak bolo alebo mohlo byť, tak klame,“ napísala ešte v roku 2020 v rozsiahlom stanovisku, aktuality.sk

X X X

Pellegrini o výrokoch premiéra: V Kyjeve sú sem-tam nejaké letecké útoky

„A to si fakt myslíte, že v Kyjeve je vojna? To ako nemyslíte vážne, dúfam…,“ povedal na výjazdovom rokovaní vlády v Kamenici nad Cirochou. „Je tam absolútne normálny život,“ pýtal sa Fico novinárov, podľa ktorého má konflikt na Ukrajine lokalizovaný charakter.

Na dopytovanie novinárov sa k slovám Fica o situácii v Kyjeve vrátil predseda Hlasu Peter Pellegrini.

„Myslím, že to myslel tak, že nie že na Ukrajine nie je Vojna. Ale že v hlavnom meste priamo neprebieha vojenská operácia. Samozrejme, že možno sem-tam sú nejaké letecké útoky,“ vyjadril sa šéf parlamentu v Bruseli.

Situácia v Kyjeve

V utorok si najmenej tri obete a 20 zranených vyžiadali ruské raketové útoky na zmieňovaný Kyjev a Charkov. Informovala o tom agentúra AP s odvolaním na ukrajinských predstaviteľov.

Pri útoku na ukrajinskú metropolu prišla o život najmenej jedna osoba, uviedol šéf tamojšej vojenskej správy Serhij Popko. Starosta metropoly Vitalij Kličko hlásil deväť zranených osôb vrátane 13-ročného chlapca.

Ficove vyjadrenie sme v rámci podcastu Akatuality Nahlas pustili aj novinárke Stanislave Harkotovej, ktorá v Kyjeve žije.

„Počúva sa mi to s rozpakmi. V utorok ráno som sa zobudila na prácu kyjevskej protivzdušnej obrany. Bolo mi jasné, že máme v Kyjeve ďalší raketový útok. Keď Robert Fico považuje to, keď Rusi útočia raketami na Kyjev za absolútne normálny život, tak ja si trúfnem s ním nesúhlasiť,“ hovorí.

V podcaste priblížila, že je pre ňu šokujúce, že si premiér trúfa niečo podobné povedať pred oficiálnou návštevou. „Ukrajinské mestá zaznamenali za posledný mesiac viac útokov, pri ktorom zomreli civilisti,“ konštatovala.

Pellegrini: Každý má svoj jazyk

Dôležité je podľa Pellegriniho, že stredajšia schôdzka premiérov Roberta Fica a Denysa Šmyhaľa v Užhorode dopadla úspešne.

„Každý má nejaký svoj jazyk. Pán premiér má vo vzťahu k zahraničným otázkam jazyk trošku tvrdší, ale je to samozrejme jeho štýl. Ale dôležité je – a tak som dnes hovoril aj s našimi európskymi partnermi – že niečo je politika a niečo realita. Je vždy dôležité, aby vždy hodnotili Slovenskú republiku na základe toho, čo sa v skutočnosti deje a robí a nie podľa toho, čo sa niekedy povie,“ uzavrel Pellegrini, aktuality.sk

X X X

Pri Belgorode sa zrútil ruský Iljušin. Moskva hlási 65 mŕtvych ukrajinských zajatcov

 V ruskej Belgorodskej oblasti sa zrútilo vojenské lietadlo Il-76, informujú dnes niektoré ruské médiá. Pád lietadla potvrdilo ministerstvo obrany.

 „Dňa 24. januára tohto roku približne o 11.00 h moskovského času (9.00 h SEČ) havaroval pri pravidelnom lete v Belgorodskej oblasti lietadlo Il-76. Na palube sa nachádzalo 65 vojnových zajatcov z ukrajinských ozbrojených síl, prevážaných do Belgorodskej oblasti na výmenu,“ uviedlo ruské ministerstvo obrany podľa štátnej agentúry TASS. V lietadle bolo podľa neho tiež šesť členov posádky a traja členovia sprievodu.

Všetci ľudia na palube transportného lietadla, ktorý sa dnes zrútil v ruskej Belgorodskej oblasti zahynuli, napísal na platforme Telegram tamojší gubernátor Vjačeslav Gladkov. Ich počet neuviedol. Ruské ministerstvo obrany predtým uviedlo, že v regióne havaroval vojenské lietadlo Il-76, na ktorého palube bolo okrem iného 65 ukrajinských vojnových zajatcov. Ruský poslanec Andrej Kartapolov v Štátnej dume, dolnej komore parlamentu, povedal, že lietadlo Il-76 zostrelili tri strely Patriot alebo Iris-T, píše web Meduza. Kyjev sa zatiaľ oficiálne nevyjadril.

Lavrov požiadal o mimoriadne zasadnutie Bezpečnostnej rady OSN

Ruský minister zahraničia Sergej Lavrov požiadal o mimoriadne stretnutie Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov (OSN) pre zrútenie dopravného lietadla v Belgorodskej oblasti, v ktorom boli údajne ukrajinskí vojnoví zajatci. Na pôde OSN v New Yorku haváriu Lavrov označil za teroristický útok a zodpovednosť pripísal Ukrajine. Informuje o tom spravodajský portál Kyiv Independent.

Ruské ministerstvo obrany potvrdilo haváriu vojenského lietadla. Na palube podľa neho bolo 65 ukrajinských vojnových zajatcov, šesť členov posádky a ďalší traja ľudia. Informovali o tom dnes ruské tlačové agentúry. O páde transportného lietadla predtým informovali niektoré ruské médiá, podľa telegramového kanála 112 ľudia na palube zahynuli.

 Príčina pádu lietadla sa podľa Moskvy vyšetruje, na miesto leteckej katastrofy zamierila vojenská komisia.

Server Meduza predtým informoval s odvolaním sa na zdroje kanála 112 o páde vojenského lietadla v Koročanskom okrese. Regionálny gubernátor Vjačeslav Gladkov na platforme Telegram informoval o bližšie nespresnenej nehode v Koročanskom okrese, kvôli ktorej zmenil pracovný rozvrh.

 Ruský poslanec Andrej Kartapolov v Štátnej dume, dolnej komore parlamentu, povedal, že lietadlo Il-76 zostrelili tri rakety Patriot alebo Iris-T, píše web Meduza s odvolaním sa na ďalšieho politika Jevgenija Popova. Kyjev sa zatiaľ oficiálne nevyjadril.

Podľa Kartapolovovho tvrdenia letel za týmto strojom ešte ďalšie lietadlo Il-76 s ôsmimi desiatkami vojnových zajatcov na palube. Ten sa otočil, uviedol poslanec. Kartapalov podľa agentúry Reuters nezverejnil zdroje pre svoje tvrdenie. Systémy Patriot a Iris-T dodali Ukrajine jej západní spojenci, ktorí krajinu napadnutú Ruskom vojensky podporujú.

Server Ukrajinska pravda v prvej verzii správy o nešťastí napísal, že jeho zdroje v ukrajinských ozbrojených silách potvrdili informáciu o páde lietadla so slovami, že to „bola ich práca“. Neskôr svoj text upravil a v jeho závere píše, že túto informáciu odstránil, pretože iný zdroj ju nepotvrdil. Podľa zdroja v generálnom štábe lietadlo prepravoval protiletecké strely S-300, píše Ukrajinska pravda.

Kyjev sa zatiaľ oficiálne nevyjadril. Ministerstvo obrany nemôže potvrdiť, že lietadlo zasiahli ukrajinské obranné sily, pretože „informácie sa stále spresňujú“, napísala ukrajinská verejnoprávna stanica Suspilne na svojom webe.

 Belgorodská oblasť, ktorá susedí so severnou Ukrajinou, čelí podobne ako ďalšie prihraničné ruské regióny ostreľovaniu a útokom dronov, ktoré ruské úrady pripisujú Ukrajine. Tá sa bráni ruskej vojenskej agresii už takmer dva roky./agentury/

X X X

Táto penzia môže byť výhodnejšia ako riadny starobný dôchodok. Nie každý ale splní podmienky na jej priznanie +príklady prepočtov

Tieto dôchodky sa nevalorizujú, nie každý ma na ne nárok, sú ale často výhodnejšie ako riadny dôchodok.

Pretože sumy minimálneho dôchodku sa zvýšili, rozšíril sa tak aj okruh poberateľov dôchodku, ktorým vznikol nárok na minimálnu penziu. Nárok na minimálny dôchodok tak vznikol aj niektorým dôchodcom, ktorí minimálny dôchodok nepoberali. Ak od októbra 2023, po zvýšení minimálnych dôchodkov, je suma ich riadneho súčasného dôchodku (alebo úhrnu viacerých dôchodkových dávok) nižšia ako nové sumy minimálneho dôchodku, vznikol im nárok na minimálny dôchodok a dôchodok sa teda vypláca vo zvýšenej sume minimálneho dôchodku. Poberatelia dôchodkov tak dostali, respektíve poberatelia nových dôchodkov dostanú dôchodok, ktorý je pre nich výhodnejší, teda vyšší. Prepočet minimálnych dôchodkov sa týka približne 60-tisíc poberateľov dôchodkov.

 V roku 2024 sa však minimálne dôchodky nevalorizovali. Tie sa zvyšovali minulý rok dvakrát. Poslednýkrát v októbri. Základná suma minimálneho dôchodku za 30 rokov dôchodkového poistenia, ktoré sa hodnotia na účely minimálneho dôchodku, od 1. októbra 2023 predstavuje 145 % (namiesto 136 %) sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu. Základná suma minimálneho dôchodku sa tak od 1. októbra 2023 z 365,70 eura mesačne zvýšila na 389,90 eura mesačne.

Účelom minimálneho dôchodku je zabezpečiť taký penzijný príjem, aby dôchodca nebol odkázaný na pomoc v hmotnej núdzi. O jeho priznanie nemusí penzista žiadať, o nároku na zvýšenie dôchodku na penzijné minimum rozhodne Sociálna poisťovňa.

 Podmienkou zvýšenia je, že výška celkového dôchodkového príjmu poberateľa dôchodku je nižšia ako minimálny dôchodok. A ako sa dôchodok zvýši? Suma, o ktorú dostanete viac, sa určí ako rozdiel medzi minimálnym dôchodkom a vyplácaným dôchodkom alebo celkovým dôchodkovým príjmom poberateľa dôchodku.

Čo sa počíta do celkového dôchodkového príjmu: starobný dôchodok, invalidný dôchodok, pozostalostný dôchodok, výsluhový dôchodok, invalidný výsluhový dôchodok, vdovský alebo vdovecký výsluhový dôchodok, čiastočný invalidný dôchodok alebo invalidný dôchodok podľa zákona o sociálnom zabezpečení, pozostalostný dôchodok a sirotský dôchodok z II. piliera, dôchodok z cudziny, pri invalidnom dôchodku sa započítava aj starobný dôchodok a predčasný starobný dôchodok z II. piliera.

Nárok na zvýšenie dôchodku na minimálny dôchodok má poberateľ starobného dôchodku, aj keď bol predtým priznaný ako predčasný starobný dôchodok, alebo poberateľ invalidného dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku.

 Poistenec, ak má dostať aspoň minimálny dôchodok, musí spĺňať niekoľko podmienok. Napríklad získať najmenej 30 rokov kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia, výška jeho dôchodkových príjmov je nižšia ako výška minimálneho dôchodku a musí požiadať o priznanie všetkých dôchodkov, na ktoré by mohol mať nárok (napríklad poberateľka starobného dôchodku vdova musí požiadať aj o priznanie vdovského dôchodku).

Obdobím dôchodkového poistenia na účely minimálneho dôchodku je: obdobie dôchodkového poistenia získané pred 1. januárom 1993 (započítajú sa všetky dni dôchodkového poistenia), v cudzine (započíta sa celé obdobie, ak je potvrdené príslušnou inštitúciou), v kalendárnom roku, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodok, v kalendárnom roku, za ktorý sa osobný mzdový bod určil najmenej v hodnote 0,241, obdobie, ktoré sa pripočítalo k obdobiu dôchodkového poistenia na určenie sumy invalidného dôchodku.

Cudzinou sa rozumie iný členský štát Európskej únie, štáty Európskeho združenia voľného obchodu (Islandská republika, Nórske kráľovstvo, Lichtenštajnské kniežactvo a Švajčiarska konfederácia) a štát, s ktorým má Slovenská republika uzavretú medzinárodnú zmluvu o sociálnom zabezpečení.

Zvýšenie dôchodku na minimálny dôchodok

Podmienkou zvýšenia dôchodku na minimálny dôchodok je, že výška celkového dôchodkového príjmu poberateľa dôchodku je nižšia ako minimálny dôchodok. Zvýšenie sa určí ako rozdiel medzi minimálnym dôchodkom a vyplácaným dôchodkom, respektíve celkovým dôchodkovým príjmom poberateľa dôchodku. Zvýšenie dôchodku = suma minimálneho dôchodku – celkový dôchodkový príjem.

Vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok alebo sirotský dôchodok sa nezvyšujú na minimálny dôchodok. Ak zomrie poberateľ dôchodku zvýšeného na minimálny dôchodok, pozostalostné dôchodky sa budú určovať z dôchodku bez zvýšenia na minimálny dôchodok.

Príklad 1

Poistencovi Sociálna poisťovňa za 42 rokov dôchodkového poistenia prizná starobný dôchodok v sume 362,50 eura. Súčasne posúdi nárok na zvýšenie priznaného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku za 39 rokov obdobia dôchodkového poistenia na účely zvýšenia dôchodku na sumu minimálneho dôchodku a starobný dôchodok zvýši na sumu minimálneho dôchodku 450,40 eura mesačne.

Príklad 2

Poistencovi bol priznaný starobný dôchodok v sume 410,00 eura mesačne. Súčasne je poberateľom dôchodku z Rakúska v sume 50,50 eura mesačne, preto jeho celkový dôchodkový príjem je 460,50 eura mesačne. Poberateľ dôchodku získal 46 rokov obdobia dôchodkového poistenia na účely nároku na minimálny dôchodok, za ktoré mu patrí minimálny dôchodok v sume 506,90 eura mesačne.

Pretože úhrnná suma dôchodkov 460,50 eura mesačne je nižšia ako suma minimálneho dôchodku 506,90 eura mesačne, Sociálna poisťovňa sumu starobného dôchodku zvýši o 46,40 eura mesačne na 456,40 eura mesačne tak, aby úhrnná suma dôchodkov (aj s dôchodkom z Rakúska) dosiahla sumu minimálneho dôchodku 506,90 eura mesačne (456,40 + 50,50 = 506,90 eura).

Základná suma minimálneho dôchodku za 30 rokov dôchodkového poistenia sa v októbri 2023 z 365,70 eura mesačne zvýšila na 389,90 eura mesačne. Sociálna poisťovňa tak urobila automaticky, poistenci nemuseli o nič žiadať a už im chodia zvýšené sumy minimálnych dôchodkov. Začiatkom roka však žiadne zmeny v minimálnych dôchodkoch nenastali. Zvýšené sumy dôchodkov dostali teda už minulý rok na svoj bankový účet alebo v hotovosti prostredníctvom pošty vo svojich obvyklých októbrových výplatných termínoch. Zvýšenie minimálnych dôchodkov sa týkalo približne 60-tisíc poberateľov dôchodkov.

Zmeny v minimálnych dôchodkoch súviseli so zvýšením súm pomoci v hmotnej núdzi. Hodnota minimálneho dôchodku bola nastavená tak, aby poberateľ dôchodku nebol odkázaný na pomoc v hmotnej núdzi.

Ako sa zvyšovali minimálne dôchodky

Základná suma minimálneho dôchodku za 30 rokov dôchodkového poistenia, ktoré sa hodnotia na účely minimálneho dôchodku, od 1. októbra 2023 predstavuje 145 % (namiesto 136 %) sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu. Základná suma minimálneho dôchodku sa tak od 1. októbra 2023 z 365,70 eura mesačne zvýšila na 389,90 eura mesačne.

Základná percentuálna suma minimálneho dôchodku 145 % sa od 1. októbra 2023 ďalej zvyšila o 2,5 % (namiesto 2 %) za 31. až 39. rok, 3 % (rovnako) za 40. až 49. rok, 5 % (rovnako) za 50. až 59. rok, 7,5 % (namiesto 7 %) za 60. a každý ďalší získaný rok dôchodkového poistenia.

Napríklad pán Ján poberal od 1. júla 2023 minimálny dôchodok v sume 376,50 eura mesačne za 32 rokov dôchodkového poistenia na účely minimálneho dôchodku (140 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu). Suma jeho starobného dôchodku bez zvýšenia na minimálny dôchodok je 320,40 eura mesačne. Od októbra však už dostáva novú sumu minimálneho dôchodku za 32 rokov a to 403,40 eura mesačne (150 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu).

Sociálna poisťovňa rozhodla o zvýšení dôchodku na sumu minimálneho dôchodku od 1. októbra 2023 automaticky zo zákona. To znamená, že poberatelia dôchodku nemuseli o nič žiadať./agentury/

X X X

90-tisíc vojakov, 80 lietadiel, 50 lodí. Začali sa najrozsiahlejšie manévre NATO od studenej vojny

Severoatlantická aliancia v stredu spustila najrozsiahlejšie manévre za uplynulé desaťročia. Do vojenského cvičenia, ktoré potrvá do konca mája, sa zapojí 90-tisíc vojakov. Aliancia ním chce preveriť schopnosť spojencov zapojiť sa do konfliktu s takým schopným protivníkom, akým je Rusko. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

 Na cvičení Steadfast Defender sa zúčastnia vojaci zo všetkých 31 členských krajín NATO a Švédska, ktoré čaká na ratifikáciu svojho členstva v Aliancii.

„Aliancia preukáže svoju schopnosť posilniť euroatlantický priestor prostredníctvom transatlantického presunu síl zo Severnej Ameriky,“ uviedol vrchný veliteľ spojeneckých síl v Európe (SACEUR) Christopher Cavoli.

Manévre, ktoré budú pozostávať zo série menších individuálnych cvičení, budú prebiehať od Severnej Ameriky až po východné krídlo NATO v blízkosti hraníc s Ruskom. Na cvičeniach bude aj 50 bojových lodí, 80 bojových lietadiel a viac než 1100 bojových vozidiel.

 „(Cvičenia) Steadfast Defender 2024 jasne preukážu jednotu, silu a odhodlanie (členských štátov NATO) chrániť sa navzájom, naše hodnoty a medzinárodný poriadok založený na pravidlách,“ dodal Cavoli.

Ide o najrozsiahlejšie cvičenia NATO od manévrov Reforger z roku 1988 počas studenej vojny. Zároveň sa uskutočňujú v čase, keď Aliancia zrekonštruovala svoju obranu od vypuknutia ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022. NATO odvtedy vyslalo na svoje východné krídlo tisíce vojakov a vypracovalo najrozsiahlejšie plány na ochranu pred ruským útokom od rozpadu Sovietskeho zväzu./agentury/

X X X

Funkcionár z Kočnerovej Threemy sa vrátil do vedenia štátnej nemocice

Marian Križko zodpovedal za tender na vybavenie Nemocnice sv. Michala za 22,7 milióna eur, pri ktorom kontrolóri konštatovali porušenie zákona. Marianovi Kočnerovi zas posielal údaje z tendra nemocnice. Spolu dohadovali aj predaj priestorov v Kočnerovej budove vedľa nemocnice.

Moderná Nemocnica svätého Michala, nachádzajúca sa v bratislavskom Starom Meste, plánovala pred pár rokmi kúpiť ďalšie nehnuteľnosti. Hneď vedľa nej stojí budova Urbanic, v ktorej časť priestorov vlastnila firma Správa a inkaso pohľadávok, patriaca Marianovi Kočnerovi. Priestory získal v podozrivej dražbe. Nemocnici v tej dobe šéfoval Marian Križko, ktorý si o tendri na kúpu nových priestorov s Marian Kočnerom písal cez šifrovanú aplikáciu Threema.

„Verím že to doklepeme,“ písal Kočner riaditeľovi štátnej nemocnice Marianovi Križkovi o súťaži, do ktorej sa chcel zapojiť. „Dufam aj ja,“ odpovedal v komunikácii z roku 2017 Križko, nominant vtedajšieho ministra vnútra Roberta Kaliňáka.

Križko v súkromnej komunikácii Kočnerovi vyslovene radil. Posielal mu citlivé údaje o dátumoch inzerátov ešte pred tým, ako boli zverejnené, aj správy o ponukách ostatných konkurentov.

Križko nemocnici šéfoval za vlád Smeru dovedna 11 rokov, vymenil ho bývalý minister vnútra Roman Mikulec. Po štyroch rokoch sa do vedenia nemocnice vrátil – už nie ako jej šéf, ale člen predstavenstva. Podľa obchodného registra je ním od 13. januára tohto roka.

Kamaráti z Threemy

Marian Kočner si vymenil s Marianom Križkom 161 správ, ktoré sa zachovali v Kočnerových zálohách chatovacích aplikácií. Z komunikácie je však jasné, že dvojica komunikovala aj predtým.

Križko mu napríklad prezradil identitu druhého uchádzača v tendri. „Len ta od Majskych. Bola tu nejaka baba u namestnika dohodnut detaily podania.“

Dvojica si viackrát dohodla aj stretnutia priamo v nemocnici. Nebavili sa však len o práci, riešili aj spoločenské témy. „Staci ak zavru Laciciho. Ten vykvaka vsetko co vie a potom amen,“ písal Križko svoju obavu v prípade odsúdenia Ladislava Bašternáka.

V roku 2019, keď Aktuality.sk Križka konfrontovali s komunikáciou s Kočnerom, exriaditeľ niekoľko dní nezdvíhal telefón a neodpovedal na správy. Neskôr zvolal tlačovú konferenciu, na ktorej označil komunikáciu s Kočnerom za transparentnú.

„Neurobil som nič protiprávne. Priamo som komunikoval s majiteľom nehnuteľnosti. Urobili sme oficiálny prieskum trhu cez printové médiá, kde obaja majitelia zložili svoje ponuky a nakoniec sme sa rozhodli, že nie sú dobré, a rokovali sme ďalej. Dnes sme v realite niekde inde,“ uzavrel Križko záležitosť s tým, že s Kočnerom zmluvu aj tak neuzavreli.

Po Križkovej tlačovke denník Sme odhalil ďalšiu kauzu z komunikácie Križka a Kočnera cez aplikáciu Whatsapp. V nej išlo o policajta, ktorého chcel Kočner vidieť vo finančnej jednotke Bernarda Slobodníka, neprešiel však lekárskou prehliadkou. Loboval teda zaňho u Križka. „Pošlite mi prosím meno a rodné číslo, v utorok sa na to pozriem,“ reagoval Križko v čase, keď si ešte s Kočnerom vykal. V komunikácii cez Threemu si už tykali.

Porušili zákon

Správy s Kočnerom nebol jediný problém Križka počas jeho šéfovania Nemocnici sv. Michala. Už zo samotného vzniku tohto zdravotníckeho zariadenia a jeho tendra za 22,7 milióna eur z roku 2015 sa napokon vykľula veľká kauza. Nemocnica sa rozhodla obstarávať nábytok, zdravotnícke prístroje aj informačné technológie v jednom tendri, čo malo za následok odplašenie množstva potenciálnych dodávateľov. Úrad pre verejné obstarávanie konštatoval, že nemocnica pri tomto tendri porušila zákon.

Do súťaže sa zapojili tri firmy, medzi ktorými existovali podozrenia z kartelovej dohody. Víťazná firma E-ba tpz patrila v tom čase Petrovi Kubíkovi, majiteľovi honosnej vily v chorvátskej Rogoznici. Porazená firma Med Leader do roku 2011 patrila Jurajovi Frajtovi, majiteľovi dvoch susedných víl v Rogoznici – jednu užíva osobne Frajt, druhú navštevuje bývalý minister zdravotníctva Richard Raši s rodinou. Marian Križko robil Rašimu námestníka, keď v minulosti šéfoval bratislavskej fakultnej nemocnici.

Nadácia Zastavme korupciu vyčíslila, že časť obstarávaných položiek mohla byť predražená až o 50 percent – išlo o veci, ktoré bolo možné naceniť porovnaním cien s inými dodávateľmi (nadácia to uviedla v článku, ktorý písal autor tohto textu).

Napríklad nábytkársku časť zákazky nebolo možné presne porovnať, pretože nebola detailne špecifikovaná. Aj z nej je však možné usudzovať, či bol tender výhodný – napríklad recepčný pult stál podľa zmluvy 30-tisíc eur, trezor šesťtisíc, čalúnené sedačky po 5400 eur, pracovný stôl 8400 eur, päťsedadlová lavička do čakárne 3600 eur či 167 vešiakov každý po 240 eur.

Ministerstvo vnútra: Musíme sanovať pochybenia

Ustanovenie Križka do predstavenstva obhajuje súčasné vedenie rezortu vnútra tým, že excelentne zvládol výstavbu nemocnice. „Rýchlo si urobila dobré meno u širokej verejnosti, a to najmä vďaka kvalitnému manažmentu a profesionálnemu personálu,“ uvádza tlačový odbor.

Neodpovedal však na otázky, ako minister vnútra vníma komunikáciu Križka s Kočnerom či tender, v ktorom nemocnica viackrát porušila zákon. V stanovisku však skritizoval bývalé vedenie nemocnice.

„Nevylučujeme ani trestnoprávne kroky proti predchádzajúcemu riaditeľovi nemocnice Branislavovi Delejovi, osobnému priateľovi exministra vnútra Romana Mikulca. Pán Delej podľa všetkého uprednostňoval súkromné podnikateľské zámery pred poskytovaním služieb a nerešpektovaním nariadení vtedajšej vlády a zásad profesionálneho riadenia poškodil nemocnicu nielen reputačne, ale obrovskou mierou aj na ľudských zdrojoch. Všetky tieto škody treba sanovať, predpokladom čoho sú profesionálne zdatní a skúsení ľudia v dozorných orgánoch.“

Marian Križko na otázky Aktuality.sk odpoveď nezaslal.

Človek z Penty

Keď v decembri ohlasovali výber noveho riaditeľa nemocnice a predsedu predstavenstva Ladislava Kuželu, toto rozhodnutie komunikovali veľmi otvorene – nastupujúceho šéfa nemocnice zavolali aj na spoločnú tlačovku ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka a ministerky zdravotníctva Zuzany Dolinkovej.

Nemocnica sv. Michala má však trojčlenné predstavenstvo – menovanie ostatných dvoch nových členov predstavenstva ministerstvo nikde neohlasovalo. Stali sa nimi už spomínaný Križko a Pavel Petrík. Ten roky pôsobil ako manažér vo firmách Penty. Podľa svojho profilu na Linkedin bol v minulosti, presnejšie do roku 2010, desať rokov investičným manažérom finančnej skupiny.

Podľa obchodného registra však vo firmách Penty pôsobil aj dlho potom. V spoločnosti 3as bol po boku dvoch rodinných príslušníkov Jaroslava Haščáka až do roku 2018 a spoločnosť Dreamer predal Pente v roku 2021. K predaju došlo až v čase, keď Petrík v rokoch 2018 až 2020 pôsobil ako finančný riaditeľ Národného ústavu detských chorôb, aktuality.sk

|X X X

Poľnohospodárom zaplavilo polia, teraz rátajú škody. Počasie im zničilo tisícky hektárov pôdy

Nie polia, ale klziská, kde sa ešte v nedeľu korčuľovali ľudia alebo učili šmykom motoristi. Po oteplení plávajú v jazerách čajky. Tak vyzerajú chotáre na juhozápade Slovenska. V dôsledku nadmerných zrážok bola zaplavená pôda na 23 tisícoch hektárov s predbežne odhadovanou škodou za 13,5 milióna eur.

Ešte vlani v júli čelilo Slovensku extrémnemu suchu, na prelome rokov 2023/2024 si nevie rady s vodou na poliach a zosúvajúcimi sa svahmi rozmočenej pôdy. Aj takú podobu má tohtoročná zima, ktorá vyplavila množstvo tri desaťročia neriešených problémov.

Tisícky Bratislavčanov a cezpoľných, ktorí si to šinú autami spojnicou medzi Zlatými pieskami a Račou, vidia po oboch stranách cesty rozliatu vodu. V minulosti tu nebývala, z honu Priečne, ktorý obhospodaruje Poľnohospodárske družstvo Vajnory, ju odvádzala drenáž. Od výstavby obchvatu naprieč Priečnym nefunguje. Je to len jedna z ukážok, prečo sú polia zaliate aj tam, kde nemuseli byť. Niekto by mohol mávnuť rukou: je tam toho dáke tri až štyri hektáre pod vodou, ale na tejto ploche sa dalo dopestovať okolo 20 ton pšenice. Na 23 tisícoch hektárov, ktoré sú pod vodou v obilnici Slovenska, je to dovedna najmenej stotisíc ton pšenice.

Pred rokom 1989 štát investoval miliardy korún do odmeliorovania polí. O odvodňovacie a zavlažovacie kanály sa starala Štátna melioračná správa (ŠMS). Dva roky po revolúcii ju zrušili a dnes žneme plody nielen výčinov počasia, ale aj nerozumných rozhodnutí. Následnícke organizácie ŠMS v správe štátu boli ako siroty a nedostatočne udržiavaná hydromelioračná sieť „prekvapuje“ neschopnosťou raz včas odvádzať, inokedy zadržiavať vodu.

 Nebývalé nebeské zrážky

Poľnohospodári teraz apelujú na štát, aby konečne začal konať a oživil polomŕtvu hydromelioračnú infraštruktúru.

Všimnime si, čo podľa klimatologičky Líviie Labudovej vyvolalo tohtoročné vystúpenie vody na polia. „Za posledných 90 dní spadlo v južnej polovici Slovenska 130 až 250 milimetrov vody, čo predstavuje troj- až päťmesačný dlhodobý priemerný úhrn zrážok pre danú oblasť. Mierne až extrémne vlhké podmienky sú predovšetkým v západnej polovici Slovenska. Pôda je plne nasýtená vodou na celom území krajiny,“ vysvetľuje Lívia Labudová zo SHMÚ.

Tak intenzívne naposledy pršalo v roku 1881, 1926, 1937, 1965 a 2010. Mimochodom, v roku 2010 spadlo v Malokarpatskej oblasti vyše 1 000 milimetrov vody na štvorcový meter, odkiaľ ju potoky odvádzajú aj do chotára Vajnor.

  Na územie Slovenska ročne naprší a nasneží priemerne 743 milimetrov vody na štvorcový meter, vidno teda, že krajina dostala opäť nadpriemerný prídel zrážok. V úhrne spadne na Slovensko vyše 36 miliárd vody, jedna tretina z nich odtečie do morí a dve tretiny dopĺňajú zásoby podzemnej vody, bez ktorej sa nezaobídu polia, zvieratá, ľudia a priemysel.

Aktuálny Strategický plán Spoločnej poľnohospodárskej politiky do roku 2027 počíta s investíciami do závlah a vodozádržných opatrení v sume 38 miliónov eur. Je to málo či veľa? Pestovatelia špeciálnych plodín – ovocia, zeleniny a zemiakov – považujú za nevyhnutné vyhlásiť v roku 2024 výzvu na produktívne investície do rekonštrukcie a modernizácie existujúcej infraštruktúry závlah.

Zeleninári, ovocinári a zemiakari sú závislí od vody. Zle je, ak je jej veľa a rovnako zle, ak stojí na poliach. Za posledných 43 rokov bolo na Slovensku vybudovaných 195 malých vodných nádrží prioritne určených na zavlažovanie. Ročne by mali zachytiť 66 miliónov kubíkov vody, lenže dve tretiny z objemu nádrží zaberá nežiaduci kal. Ten však pre chýbajúcu legislatívu nemožno odstraňovať.

 Vodu z poľa i na pole

„Treba si rýchlo ujasniť, čo budeme robiť s kalom, nevidíme v ňom riziká, čím skôr ho dostaneme z nádrží von na polia, tým viac vody zachytíme pre polia,“ myslí si Jozef Šumichrast, predseda Zväzu zeleninárov a zemiakarov Slovenska.

Je to práve ovocie, zelenina a zemiaky, ktoré zaťažujú z roka na rok viac pasívnu obchodnú bilanciu Slovenska s agrokomoditami. V roku 2022 to bolo 39 percent, kým v roku 2018 len 32 percent. Za rastúcim saldom je okrem iného neschopnosť lepšie hospodáriť s vodou v krajine.

 Voda na poliach však odhalila ďalší problém. Keď na jar opadne, bude treba oziminy vyorať a namiesto nich zasiať jarný jačmeň alebo kukuricu. Lenže podľa nových pravidiel EÚ nemožno dva razy po sebe vysiať povedzme kukuricu po kukurici. Preto by podľa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory mal rezort pôdohospodárstva čo najskôr požiadať Európsku komisiu o udelenie výnimky. Príroda je jednoducho väčší pán a niekedy treba z pravidla urobiť výnimku, pôda by predsa nemala zostať ležať ladom. Ide o 23-tisíc hektárov, čo je rozloha viac než dvadsiatich poľnohospodárskych družstiev. Na ilustráciu: PD Vajnory hospodári na 850 hektároch.

Ak od jesene 2023 bola na zamokrenej ploche vysiata ozimná plodina (ozimná plodina by mala byť odlišná ako hlavná plodina v roku 2023) alebo medziplodina a porast je preto zničený, treba podľa rezortu zo strany žiadateľa nahlásiť takýto stav ako pôsobenie vyššej moci Pôdohospodárskej platobnej agentúre. V takom prípade vysiatie rovnakej plodiny (kukurica po kukurici) v jarnom období roku 2024 sa považuje za dodržanie podmienok normy DPEP 7.

Pokiaľ ide o sfunkčnenie hydromeliorácií, vláda Slovenskej republiky ešte v decembri 2022 schválila komplexný materiál Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR v oblasti hydromeliorácií pre adaptáciu na zmenu klímy a obnovu infraštruktúry závlah na Slovensku. Pri plnení opatrení, ktoré sú v ňom zadefinované, vytvára optimálne a udržateľné podmienky hospodárenia s vodou v regiónoch Slovenska, posilnenie konkurencieschop­nosti poľnohospodárstva a zabezpečenie potravinovej bezpečnosti./agentury/

X X X

EÚ potrebuje pred rozšírením inštitucionálne a finančné reformy, hovoria europoslanci

Poslanci vyzvali na silnejšiu ochranu právneho štátu a demokratických hodnôt EÚ pred „spiatočníctvom“ v súčasných aj budúcich členských štátoch, čo má zabezpečiť, že rozšírenie posilní Úniu ako takú.

Poslanci Európskeho parlamentu (EP) z výborov pre zahraničné záležitosti a ústavné veci v správe prijatej v utorok uviedli, že EÚ potrebuje dlhodobú politickú víziu a inštitucionálne a finančné reformy, aby mohla prijímať nové členské krajiny. Informuje o tom spravodajca TASR.

Spoločná správa, ktorú podporilo 56 poslancov, 20 bolo proti a šesť sa zdržalo hlasovania, zdôrazňuje, že procesy prípravy na rozšírenie by mali prebiehať paralelne v EÚ aj v pristupujúcich krajinách. Poslanci tvrdia, že sú potrebné inštitucionálne a finančné reformy, aby EÚ bola schopná prijať nových členov.

Inštitucionálne reformy sú podľa europoslancov potrebné, aby Únia konala efektívnejšie, a to aj vo svojich rozhodovacích postupoch, a aby sa odklonila od princípu jednomyseľnosti pri hlasovaní.

Spresnili, že inštitucionálne reformy pred rozšírením EÚ sa musia zaoberať aj dôsledkami rozšírenia na zloženie europarlamentu, ako aj revíziou fungovania Rady EÚ, čo sa týka aj systému rotujúcich polročných predsedníctiev. Mal by sa tiež prehodnotiť výpočet prahov hlasovania kvalifikovanou väčšinou, aby sa zlepšila rovnováha medzi väčšími a menšími štátmi.

Navrhujú udeliť štatút pozorovateľa

Únia by mala stanoviť konkrétne individuálne ciele reforiem a priebežné harmonogramy pre každú pristupujúcu krajinu bez zrýchlených alebo vopred definovaných termínov členstva. To by podľa poslancov mohlo ovplyvniť integritu prístupového procesu.

Europoslanci navrhujú udeliť kandidátskym krajinám štatút pozorovateľa v orgánoch a inštitúciách EÚ, vrátane europarlamentu, ako aj zriadenie samostatného postu eurokomisára pre rozšírenie.

Podľa prijatej správy každé rozšírenie je pre EÚ veľkou finančnou výzvou, najmä pokiaľ ide o politiku súdržnosti a poľnohospodárstva, ale zároveň príležitosťou na reformu týchto oblastí. Poslanci preto tvrdia, že je potrebný riadne financovaný viacročný finančný rámec a efektívnejší rozpočet EÚ.

Návrh správy výborov pre zahraničné záležitosti a ústavné veci bude predložený na hlasovanie v Štrasburgu počas druhého februárového plenárneho zasadnutia EP (26. – 29. 2.), aktuality.sk

X X X

Európska rada: Prognózy pred eurovoľbami naznačujú vysoký nárast podpory pre populistov

Európsky parlament (EP) po júnových eurovoľbách môže zaznamenať výrazné zmeny v zložení po náraste popularity protieurópskych populistických pravicových strán a a značnom poklese podpory pre tradičné politické rodiny ľudovcov, socialistov a liberálov. Vyplýva to z prognóz, ktoré si objednala Európska rada pre zahraničné vzťahy (ECFR) a ktorá v stredu o tom zverejnila podrobnú štúdiu, informuje spravodajca TASR.

 ECFR upozornila, že podľa štúdie „Ostrý obrat doprava: prognóza volieb do Európskeho parlamentu v roku 2024“, ktorú napísali politológovia Simon Hix a Kevin Cunningham, je pravdepodobný nárast popularity populistických pravicových strán a zníženie podpory pre mainstreamové politické skupiny.

Podľa štúdie by krajne pravicová skupina v EP Identita a demokracia (ID) s počtom okolo 100 kresiel zosadila liberálov z pozície tretej politickej sily v zákonodarnom zbore EÚ.

Hrozivo vyzerá predpoveď, že protieurópske strany vysoko bodujú v prieskumoch pred eurovoľbami v deviatich členských krajinách – Belgicko, Česká republika, Francúzsko, Holandsko, Maďarska, Poľsko, Rakúsko, Slovensko a Taliansko. Dobré skóre majú aj v Bulharsku, Estónsku, Fínsku, Lotyšsku, Nemecku, Portugalsku, Rumunsku, Španielsku a Švédsku.

Nečakane vysoký počet europoslancov takýchto strán by mohol viesť v EP k vytvoreniu koalície populistickej pravice (ID) s euroskeptickou frakciou Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR). Spolu by získali 25 percent kresiel v EP, čo by ohrozilo fungovanie tradičného modelu postavenom na rovnováhe medzi socialistami (S&D), ľudovcami (EPP) a liberálmi z Obnovme Európu (RE).

Podľa uvedenej štúdie by „super veľká koalícia“ centristických skupín EPP, S&D a RE stratila svoj terajší 60-percentný podiel a získala by iba 54 percent kresiel. V praxi, pri vyššom zastúpení proruských a antiekologických strán, by to malo dopad na legislatívu v oblasti Európskej zelenej dohody, pri podpore Ukrajiny a dôležitých rozhodnutiach v oblasti zahraničnej politiky či pri presadzovaní zásad právneho štátu.

Aj napriek takýmto prognózam sa očakáva, že EPP zostane najväčšou skupinou v europarlamente a zachová si väčšinu právomocí pri ovplyvňovaní agendy a aj pri výbere budúceho predsedu Európskej komisie.

Očakáva sa pokles mandátov centristov z RE (zo 101 na 86) a tiež menej kresiel pre Zelených (zo 71 na 61). Ľavicový blok zastupujúci extrémnu ľavicu môže v EP zvýšiť svoje zastúpenie (z 38 na 44 kresiel, no za víťazov eurovolieb sa už teraz považuje populistická pravica, ktorej poslanci zrejme posilnia politickú frakciu Identita a demokracia (ID). Tá môže zo 40 kresiel stúpnuť na takmer 100 mandátov a v novom parlamente sa stať treťou najväčšou skupinou.

Voľby do EP sa budú konať vo všetkých 27 členských štátoch EÚ v období od 6. do 9. júna./agentury/

X X X

Petra Pellegriniho kritizujú za rokovanie k trestnému zákonu. Asistuje Robertovi Ficovi, znie z KDH

O tomto bode rokujú poslanci už tretí týždeň. Opozícia sa rozhodla hlásiť do rozpravy vo veľkom počte, aby oddialila prijatie zmien v Trestnom zákone. Opoziční poslanci s nimi nesúhlasia a žiadajú stiahnutie novely.

Poslanci Národnej rady (NR) SR budú o návrhu na skrátené legislatívne konanie k novele Trestného zákona rokovať nonstop až do konca diskusie, teda do úplného prerokovania.

V rozprave k tomuto bodu je prihlásených stále vyše 20 rečníkov, poslanci môžu na každého reagovať faktickou poznámkou. Diskusia preto môže pokračovať aj v noci. Hlasovať sa bude po ukončení diskusie, najskôr však vo štvrtok (25. 1.) o 11.00 h.

Poslanci ďalší priebeh 6. schôdze schválili v stredu večer na základe procedurálneho návrhu predsedu NR SR Petra Pellegriniho (Hlas-SD). Už vopred avizoval, že rokovanie treba urýchliť a ak chce opozícia predložiť zmeny k novele, treba sa dostať do druhého čítania.

Predsedníčka poslaneckého klubu KDH Martina Holečková kritizuje Pellegriniho za tento postup.

„Peter Pellegrini týmto svojím činom opäť len asistuje Robertovi Ficovi a ukazuje, že sa stále nedokázal vymaniť z jeho tieňa,“ uviedla v stanovisku. Tvrdí, že Pellegrini vyhlásil, že nebude nijakým spôsobom zasahovať do rozpravy k skrátenému legislatívnemu konaniu, aktuality.sk

X X X

Česi? Známi pokrytci. Keď môžu, obujú sa do Slovákov. Belasí oficiálne reagujú na zápas s Dynamom

Zrušené federálne derby medzi Slovanom Bratislava a Slaviou Praha zdvihlo nejedno obočie.

 Prípravný zápas medzi Slovanom Bratislava a Slaviou Praha sa mal konať 4. februára v hlavnom meste Česka.

Nakoniec z neho nič nebude. Slovenský majster ignoroval varovania českého klubu. Slavisti naznačili, že ak Slovan odohrá priateľský duel s Dynamom Moskva, duel zrušia.

Zápas Dynamo – Slovan sa včera v Dauhe počas prípravy oboch tímov na novú sezónu v Katare odohral. Belasí prehrali 1:2, jediný gól Slovana strelil Jaba Kankava. A Slavia svoje hrozby naplnila.

„Klub neplánuje prípravné stretnutie s ŠK Slovan Bratislava,“ znie stanovisko klubu, ktoré Pražania zverejnili na sociálnej sieti X.

 Riaditeľ Slavie Jaroslav Tvrdík v utorok podvečer oznámil aj „náhradného“ súpera na ligovú generálku. Budú ním Zlaté Moravce, výťažok zápasu pôjde na podporu Ukrajiny.

„Česi sú známi tým, že veľmi priťahujú za vlasy, berú to ako extra protiukrajinské gesto. Čechov poznáme veľmi dobre, a keď sa môžu obuť do Slovákov, tak sa obujú,“ povedal pre sport24.sk Ladislav Molnár.

24 hodín po odohratí spomínaného prípravného zápasu v Katare zverejnil Slovan Bratislava na svojom webe oficiálne stanovisko k diskutovanej téme, ktoré prinášame v kompletnom znení:

Odsudzujeme akékoľvek násilie, akýkoľvek vojnový konflikt kdekoľvek na svete či napadnutie jedného štátu druhým, vrátane Ukrajiny Ruskom. Všetci v Slovane Bratislava si želáme mier.

Ohradzujeme sa voči tvrdeniam a komentárom, že by sme odohratím tohto prípravného zápasu v Katare chceli akokoľvek legitimizovať vojenský konflikt. Sme proti akejkoľvek vojne a mrzí nás negatívna odozva, ktorá sa vzniesla počas uplynulých dvoch dní,“ vyhlásil generálny riaditeľ klubu Ivan Kmotrík ml.

ŠK Slovan Bratislava bol a je dlhodobo aktívny v humanitárnej pomoci i ľuďom zasiahnutých týmto konfliktom.

Ako klub sme viackrát pomohli tým, ktorí to práve potrebovali, či už v rámci programu Belasé srdce, alebo ďalších aktivít. Spoločne so skupinou Grafobal Group sme pomohli aj Ukrajine a ľuďom, ktorí museli kvôli vojne opustiť svoje domovy. Bezmála rok sme poskytovali ubytovanie pre utečencov v kapacite 200 postelí.

Toto ubytovanie malo pôvodne slúžiť krátkodobo pre nárazové príchody, ale izby boli obsadené stále, väčšinou rodinami, mnohé u nás zostali dlhodobo. Skupina Grafobal v čase po vypuknutí vojny zamestnala 70 Ukrajincov, poskytla im ubytovanie, a naďalej zamestnáva viac než polovicu z uvedeného počtu. Spoločnosť GGT venovala Ukrajine humanitárnu pomoc vo výške viac než 100 000 eur.

Pre utečencov pred vojnou sme zabezpečovali pitný režim na hraniciach v podobe minerálok Lucka a 5000 balíčkov s potravinami a hygienickými potrebami pre matky s deťmi. Na rozdiel od kritikov a tých, ktorí nás súdia, aj reálne pomáhame,“ hovorí generálny riaditeľ klubu Ivan Kmotrík ml.

ŠK Slovan Bratislava je dlhodobo aktívny v pomoci aj v ďalších oblastiach. „V rámci nášho programu Belasé srdce aktívne pomáhame a naďalej pomáhať budeme v šiestich rôznych oblastiach (deti a šport, zdravotníctvo, sociálna pomoc, prevencia závislostí, zdravotne postihnutí a životné prostredie), a len za uplynulý rok toto združenie pomohlo sumou prevyšujúcou 30 000 eur.

Pomáhame počas akejkoľvek krízy, nielen tej, ktorá je práve v mediálnej pozornosti. Ešte počas pandémie sme poskytli naše priestory na štadióne pre vakcinačné centrum, mestským častiam sme venovali respirátory pre ohrozené skupiny.

Koncom minulého roka sme zorganizovali darovanie krvi, do ktorého sa zapojil celý klub i fanúšikovia. Snažíme sa viesť deti a mládež k vzťahu k športu a futbalu, keď deti pravidelne pozývame na naše zápasy, vrátane tých európskych,“ pokračoval generálny riaditeľ klubu. Spomínané aktivity žiaľ nedostali ani zďaleka taký mediálny priestor, ako tento zápas v rámci zimnej prípravy na sústredení v Katare.

Sme zástancami toho, že šport by mal spájať a nie rozdeľovať. Vojna prebieha na viacerých miestach na svete a športovci nemôžu za to, odkiaľ pochádzajú. Nemali by byť diskriminovaní za to, kde sa narodili. Nebudeme ich odsudzovať či diskriminovať na základe národnosti alebo pôvodu, a tento postoj nebudeme ani do budúcna meniť. Pre príklady nemusíme chodiť až tak ďaleko.

Aj na Slovensku pôsobia ruskí hokejisti. Rovnako hokejisti z Ruska hrajú bez obmedzení v NHL, tenisti a tenistky nastupujú na turnajoch, čo je správne, žiaden športovec by nemal byť diskriminovaný, pokiaľ neporušuje pravidlá. Odmietame teda tento mediálny lynč.

Našou povinnosťou je vytvoriť trénerovi na prácu s mužstvom čo najlepšie podmienky na prípravu, ktoré sme v Katare naozaj našli. Kvalitnejšie podmienky sme ešte nemali. Od agentúry sme obdržali zoznam klubov, ktoré sa v Katare v danom čase nachádzajú na hernom sústredení. Spomedzi nich si realizačný tím na čele s hlavným trénerom vybral súperov na základe svojich preferencií podľa náročnosti a kvality, aby bol tím čo najlepšie pripravený na jarnú časť a mohol naplniť klubom stanovené ciele.

Preto bolo naším zámerom odohrať v Katare zápasy s čo najlepšími súpermi, to je celé. Neporušili sme tým žiadne pravidlá ani reglementy, odohrali sme legitímny prípravný duel, a za naším rozhodnutím si stojíme. Je nám veľmi ľúto, čo všetko sa okolo tohto zápasu strhlo, zvlášť v zmysle vyššie uvedených skutkov, ktorými sme konkrétne pomohli nielen v prípade pomoci Ukrajine,“ doplnil generálny riaditeľ klubu.

Niekdajší brankár FC Košice či Slovana Bratislava nevidí problém v tom, že Slovan zohral zápas s Dynamom Moskva v čase, kedy Rusi vedú vojnu na Ukrajine.

„Slovan odohral v Katare prípravný zápas, mali voľný termín, tak ho využili. Bolo to ruské mužstvo, no mohlo to byť aj čínske a hocijaké iné.

 Odohrali zápas a ja za tým nevidím nič extra. Aj Medzinárodný olympijský výbor rozhodol, že povolí účasť ruských športovcov na olympiáde, hoci nie pod ich vlajkou. Preto si myslím, že sa to veľmi dramatizuje,“ pokračoval Molnár.

Pripomenul aj niekdajšie silné čínske zázemie Slavie Praha.

„Číňania zamestnávali a platili Tvrdíka a ostatných, no vtedy mu nevadilo, že sa písalo o porušovaní ľudských práv v tejto krajine.

Neznášam dvojitý meter. Keď si mám zastávať svoj názor, tak si ho držím, ale nedržím líniu len vtedy, keď mi to vyhovuje, a keď chcem byť pred niekým za dobrého,“ tvrdí.

X X X

Najväčší sexuálny škandál v histórii kanadského hokeja. V podozrení je viacero hviezd NHL

Niekoľko rokov trvajúci škandál týkajúci sa hráčov kanadskej juniorskej reprezentácie, ktorý trvá od roku 2020, nabral nový smer. Detaily incidentu, do ktorého sa zapojilo viacero hviezd NHL, v stredu večer zverejnil The Globe and Mail.

Obžalovaní majú byť piati členovia kanadskej reprezentácie do 20 rokov, ktorá v roku 2018 získala titul majstrov sveta.

Podľa zdroja kanadského denníka sa vyšetrovaný prípad stal v lete 2018 v kanadskom meste London počas charitatívneho golfového turnaja.

Piati hráči mali sexuálne napadnúť 20-ročné dievča v hotelovej izbe po tom, ako ju opili. Prvýkrát sa obeť útočníkov rozhodla nahlásiť znásilnenie pred dvoma rokmi. V roku 2022 vypovedalo na polícii a následne podalo žalobu v celkovej výške 3,5 milióna dolárov.

Mená hokejistov, ktorí sa dostali do podozrenia, denník nezverejnil. Ale všetci piati obžalovaní v prípade sú však s najväčšou pravdepodobnos­ťou známi.

 The Globe uvádza, že hráči, ktorí ešte neboli obvinení, dostali stanovený čas na to, aby sa dostavili na veliteľstvo polície v Londone.

Viacerí zámorskí novinári začali tieto informácie spájať s nečakanými odchodmi hráčov od tímov NHL z osobných dôvodov.

V posledných dňoch tak požiadal o odchod Dillon Dube z Calgary, brankár Carter Hart z Philadelphie a najnovšie dvojica spoluhráčov Šimona Nemca z New Jersey Michael McLeod a Cal Foote.

 O odchod z tímu požiadal aj Alex Formenton, bývalý hráč Ottawy, ktorý od roku 2022 hrá za švajčiarske Ambri-Piotta. Všetci piati boli členmi zlatého tímu na juniorských MS 2018.

Formenton sa dostal do podozrenia už pred dvoma rokmi, keď sa po dobrej sezóne v NHL so ziskom 30 bodov nedočkal novej zmluvy v Ottawe Senators a zamieril do Európy.

Kanadská polícia zatiaľ hráčov neobvinila. Všetci však dostali bližšie nešpecifikovaný čas, aby sa osobne dostali na policajné oddelenie v Londone. Polícia odmietla situáciu komentovať s tým, že médiá bude informovať neskôr.

V súvislosti v veľkým škandálom a jeho utajovaním stoja aj kanadskí hokejový funkcionári. V máji 2022 vyšlo najavo, že Hockey Canada – kanadská hokejová federácia, tajne zaplatila odškodné obeti znásilnenia.

A skutočnosť, že kanadská federácia sa snažila príbeh zamiesť pod koberec pobúrila nielen fanúšikov a novinárov, ale aj politické kruhy. Aj preto nastali v Hockey Canada veľká funkcionárske zme­ny.

V auguste 2022 bol nútený odstúpiť šéf organizácie Michael Brindamore. Dočasný predseda predstavenstva Andrea Skinner ho nasledoval o dva mesiace neskôr. Po ňom skončil aj generálny riaditeľ federácie. Svojich funkcií sa vzdali aj viacerí členovia výkonného výboru.

 Parlamentný výbor Ottawy navyše zistil, že Hockey Canada od roku 2000 vyplatila 7,6 milióna dolárov v deviatich mimo súdnych dohodách súvisiacich so sexuálnymi útokmi. Po týchto zisteniach sa stiahli takmer všetci sponzori kanadskej federácia.

Očista vedenia ani po dvoch rokoch neobnovila dôveru verejnosti v kanadských funkcionárov. A zdá sa, že teraz sa polícia dostala k hlavným aktérom hanebného útoku./agentury/