Premiér SR Heger: Ak Ukrajina padne, sme ďalší na rade. Orbán: Zdaniť extra zisky bánk a korporácií

Ak Rusko porazí Ukrajinu, Slovensko bude ďalšie na rade, varoval počas Svetového ekonomického fóra vo švajčiarskom Davose slovenský premiér Eduard Heger. Premiér Eduard Heger počas Svetového ekonomického fóra vo švajčiarskom Davose. Ukrajina musí vyhrať, povedal podľa spravodajskej televízie CNN predseda slovenskej vlády ďalším lídrom z Európskej únie (EÚ) a z oblasti obchodu.

Heger počas svojho vystúpenia skritizoval členské štáty EÚ za to, že sú príliš závislé od ruských energií a vyzval lídrov, aby „prestali robiť kompromisy“ vo svojich zásadách. „V podstate sme na príliš dlho vymenili naše zásady za lacný plyn a ropu. Kompromisy s Putinom spôsobili vojnu na Ukrajine. Agresívnu vojnu, ľudia zomierajú,“ povedal slovenský premiér s tým, že Ukrajinci „prelievajú vlastnú krv za naše hodnoty, aby sme my nemuseli“.

Premiér zároveň vyzval Európsku úniu, aby pracovala s Ukrajinou a krajinami na západnom Balkáne na „štandardizovaných pravidlách, aby mohli vstúpiť do EÚ“. Ukrajina aj balkánske štáty sa chcú pripojiť k eurobloku, no to trvá niekoľko rokov, keďže krajiny musia splniť prísne kritériá, predtým, než sa začnú príslušné rokovania. Niektorí súčasní lídri v EÚ však odmietli návrhy, že by sa v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu mohol zrýchliť proces udelenia členstva./agentury/

X X X

Kľúčový svedok Andruskó tvrdí: Všetky vraždy si objednal Kočner

 Na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku pokračoval v stredu proces v prípade objednávky vraždy novinára Jána Kuciaka a prípravy vrážd prokurátorov. Okrem čítania listinných dôkazov bol dnes vypočutý Zoltán Andruskó, ktorý je v kauze prípravy vrážd prokurátorov vylúčený na samostatné konanie. V prípade novinárovej vraždy je právoplatne odsúdený na 15 rokov väzenia.

Kľúčový svedok Zoltán Andruskó potvrdil, že od Aleny Zsuzsovej prijal objednávku na všetky vraždy. Sama mu vraj povedala, že je to pre Kočnera, ktorý má s tými ľuďmi problémy. „Neprešiel ani mesiac, keď za mnou večer prišli a oznámili, že ho zavraždili,“ spomína Andruskó na vraždu Kuciaka.

„Povedali, že je problém, lebo v dome bola ešte aj druhá osoba,“ vypovedal pred súdom. Andruskó bol v prípade novinárovej vraždy 30. decembra 2019 už právoplatne odsúdený na 15 rokov väzenia. Svoj trest si odpykáva v Banskej Bystrici. V kauze prípravy vrážd prokurátorov je Andruskó vylúčený na samostatné konanie.

Na pojednávaní sa opäť zúčastnili aj rodičia zavraždeného novinára Kuciaka aj mama Martiny Kušnírovej. Prítomní však ani v stredu neboli poškodení prokurátori.

Bola to Zsuzsová

Andruskó zdôraznil, že trvá na svojich predchádzajúcich výpovediach. „Objednávateľom vraždy bol Kočner a sprostredkovateľkou bola Zsuzsová,“ začal.

Zsuzsovú pozná od roku 2010, kedy ho mala osloviť cez sociálne siete. „Na fotke bola úplne iná a keď sme sa stretli, bola to úplne iná osoba. Išiel som sa zoznámiť s jednou krásnou ženou, ale to sa nestalo,“ popísal Andruskó prvý kontakt so Zsuzsovou.

Tvrdí, že jej veľa krát požičal peniaze. Pri požičiavaní peňazí sa spoznal aj so Szabóom, ktorý vtedy opustil prácu na polícii a chystal sa do zahraničia. Cez neho spoznal aj Miroslava Marčeka. Kracinu pozná tiež už viac ako desať rokov. Kočnera pozná len cez Zsuzsovú. Dragiča podľa vlastných slov nepozná vôbec.

Niekedy v roku 2017 mi začala rozprávať, že má Kočner problémy. „Dala mi do roku 20-tisíc eur a povedala, že chce aby bol Žilinka za 70-tisíc eur zabitý,“ povedal Andruskó. Kamarát z Maďarska ho údajne so žiadosťou o pomoc vyhodil. Preto sa rozhodol osloviť Szabóa a začal aj sám hľadať na internete informácie o Žilinkovi.

„Potom ako Marček so Szabóom zavraždili Molnára, vedel som, že majú zbraň a mal pocit, že ma aj sledujú. Bál som sa chodiť do banky aj domov,“ popisoval Andruskó. Tvrdí, že bratrancov Szabóa a Marčeka si vybral, lebo potrebovali peniaze a boli schopní vraždiť. Zsuzsová si vraj priala vrahov zo zahraničia ale nakoniec súhlasila aj s dvojicou bratrancov.

Pri Žilinkovi sa zľakol

Andruskó im na začiatku jesene odovzdal Žilinkovu fotku a na displeji telefónu im ukázal aj jeho adresu v Piešťanoch. Keď sa ale po dvoch týždňoch nič nedialo, išiel za Dušanom Kracinom, ktorému sa posťažoval. Aj jemu Andruskó odovzdal fotku Žilinku, ukázal jeho adresu a dohodli sa, že vraždu vyrieši Kracina. Zsuzsová s tým podľa Andruskóa súhlasila.

Kracinovi chcel dať 10-tisíc eur, ale ten ich hneď nezobral a Andruskóovi ich o pár dní neskôr ale ukradli z auta. Vtedy Kracina definitívne prijatie objednávky potvrdil. Andruskó mu začal platiť zálohy na každé sledovanie vo výške viac ako 2 500 eur. „Myslím, že som Kracinovi odovzdal aj viac ako 20 tisíc eur,“ povedal.

Kracina vraj Andruskóa v zime upozornil, že práve v Dubnici nad Váhom je pre Žilinkovu likvidáciu vhodná príležitosť. Andruskóm sa ale vraj zľakol a akciu odvolal. Potom vraj išiel do banky vybrať 20-tisíc eur, ktoré dostal ako zálohu od Zsuzsovej, a chcel jej ich vrátiť. „Povedala, že už nedlžím 20-tisíc ale 100-tisíc a už nie jej ale Kočnerovi,“ opísal Andruskó.

Zsuzsová ho preto vraj požiadala o únos Kuciaka a zbavenie sa tela. Andruskó ho nepoznal a mal pocit, že bude ľahšou obeťou ako prokurátor Žilinka. Opäť preto oslovil Szabóa s Marčekom. S nimi sa šiel neskôr pozrieť aj vo Veľkej Mače, kde Kuciak s Kušnírovou bývali. „Neprešiel ani mesiac, keď za mnou večer prišli a oznámili, že ho zavraždili,“ spomína Andruskó. „Povedali, že je problém, lebo v dome bola ešte aj druhá osoba,“ povedal Andruskó, ktorý bratrancom pomohol spáliť aj kabát z miesta činu.

Lipšic ako čerešnička

Všetko išiel na druhý deň oznámiť aj Zsuzsovej, ktorá mu následne vyplatila zvyšných 50 tisíc eur, ale vraj sa aj hnevala, že zavraždili tiež inú osobu. Ešte v ten deň odovzdal bratrancom sľúbených 40-tisíc eur. „Potom bol chvíľu pokoj ale nie dlho, lebo Zsuzsová už chcela dokončiť aj ďalšie vraždy. Pýtala si už len Szabóa s Marčekom. Bál som sa, že nakoniec zavraždia aj mňa,“ popísal Andruskó.

Pri objednaní likvidácie Žilinku mala Zsuzsová žiadať aj smrť Lipšica. „To mala byť taká čerešnička na torte ale nie priorita. Klamal som jej, že riešim aj Lipšica. Potom ale na kúsku papieru doniesla aj adresu a číslo auta Šufliarskeho, ktorého potrebovali odstrániť, aby sa dostal Kočner z väzenia,“ rozprával Andruskó.

Vražda Šufliarskeho sa mala uskutočniť pred jeho domom bombou v smetnom koši, kde sa boli spoločne s bratrancami aj pozrieť. V krátkom čase ale už bol spolu s bratrancami a Zsuzsovú zadržaní.

Spojená obžaloba

Okrem prípadu vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej obsahuje obžaloba ďalšie tri body. Prvým je prípravy vraždy vtedy prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Maroša Žilinku a advokáta Daniela Lipšica.

Druhým bodom je príprava vraždy vtedajšieho prvého námestníka Generálnej prokuratúry Petra Šufliarskeho. Tretím obstarávanie zbraní, ktoré mali byť na vraždy použité.

Z príprav vrážd Šufliarskeho, Žilinku a Lipšica obvinil koncom augusta 2019 vyšetrovateľ Úradu inšpekčnej služby ministerstva vnútra Alenu Zsuzsovú, Tomáša Szabóa, Miroslava Marčeka a Andruskóa. Tí boli zadržaní ešte v septembri 2018, potom čo bola štvorica pôvodne obvinená z vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Szabó s Marčekom už za to boli aj právoplatne odsúdení na 25-ročný trest, Andruskó na 15-ročný.

Objednávku na vraždy Žilinku a Lipšica mala Alena Zsuzsová prijať na jeseň 2017. Za Žilinku mal Kočner sľúbiť 70 tisíc eur, za Lipšica 200-tisíc eur. Po februárovej vražde Jana Kuciaka mal Kočner požiadať aj o likvidáciu Šufliarskeho, za ktorú sľúbil 100-tisíc eur.

V rámci akcie Objednávka následne NAKA 20. septembra 2020 obvinila a o deň neskôr aj zadržala podnikateľa Dušana Kracinu, na ktorého sa mal Andruskó tiež obrátiť s požiadavkou na likvidáciu prokurátorov. Ten mal zas na to osloviť ďalšieho spoluobzalovaného Darka Dragiča z Bosny a Hercegoviny.

Trojica prokurátorov opakovane vyjadrila presvedčenie, že objednávateľom ich vraždy bol Marian Kočner. Tomu bolo obvinenie vznesené až 28. júna 2021. O tri mesiace neskôr bola podaná aj obžaloba, neskôr spojená na spoločné konanie s prípadom zavraždeného novinára, ktorý vrátil vlani 15. júna Najvyšší súd špecializovanému na nové konanie./agentury/

X X X

Moskva pustí ukrajinské lode s potravinami na more. Má ale podmienky

 Rusko je pripravené utvoriť koridory pre ukrajinské lode s potravinami, uviedol námestník ruského ministra zahraničných vecí Andrej Rudenko. Podmienkou je podľa neho odmínovanie ukrajinských prístavov a uvoľnenie protiruských sankcií, napísal ruskojazyčný server BBC.

 Ukrajinské prístavy v Čiernom mori sú pod blokádou od 24. februára, keď Rusko začalo inváziu na Ukrajinu, píše agentúra Reuters. V napadnutej krajine je okolo 20 miliónov ton obilia, ktoré Kyjev nemôže kvôli blokáde vyviezť. Dodávky pšenice z Ruska a Ukrajiny pred vojnou predstavovali takmer 30 percent svetového obchodu. Ukrajina je zároveň štvrtý najväčší exportér kukurice a piaty najväčší vývozca pšenice na svete a nemožnosť tieto produkty vyvážať prispieva k narastajúcej globálnej potravinovej kríze.

„Riešenie problémov s potravinami si žiada komplexný prístup, vrátane toho spojeného s ukončením sankčných obmedzení voči ruskému exportu a ruským finančným transakciám. Tiež vyžaduje, aby Ukrajina odmínovala všetky prístavy, kde kotvia lode,“ uviedol Rudenko, podľa ktorého je potom Moskva ochotná sprevádzkovať „humanitárny koridor“, teda zaistiť bezpečnú plavbu obchodným lodiam.

Británia hovorí nie

Návrh Ruska v stredu odmietol britský minister obrany Ben Wallace s tým, že Rusko musí urobiť „správu vec“, odísť z Ukrajiny a uvoľniť obilie pre krajiny, ktoré ho potrebujú.

Britský minister uviedol, že „Rusko vlastne ukradlo obilie, keď ho nedovolilo vyviezť z Ukrajiny, a ohrozuje možným hladomorom štáty po celom svete“. Wallace upozornil, že väčšinu obilnín potrebujú krajiny ako Líbya a Jemen.

„Ľudia po celom svete sa spoliehajú, že práve jedlom z tohto obilia sa nasýtia. To obilie je pre každého,“ vysvetľoval Wallace.

„Vyzývam Rusko, aby urobilo správu vec v duchu ľudskosti a dovolilo obilie vyviezť z Ukrajiny. Prestaňte kradnúť obilie,“ vyhlásil britský minister obrany na tlačovej konferencii v Madride. „A nerozprávajte už o sankciách,“ dodal.

Koridor sľubovali už pri Mariupole

Moskva o humanitárnych koridoroch predtým hovorila v súvislosti s evakuáciou ukrajinských civilistov z ostreľovaných či obliehaných miest ako napríklad prístavu Mariupoľ na juhovýchode Ukrajiny. Pokusy o evakuácii ale neboli vždy úspešné; z neúspechu a porušovania dočasného prímeria sa potom ruská aj ukrajinská vinili navzájom.

Námestník zároveň odmietol správy serveru CNN, že Rusko kradne ukrajinské obilie. CNN o zrejme ukradnutých potravinách informovala tento mesiac dvakrát, a to okrem iného s odkazom na satelitné snímky. O ruskej blokáde ukrajinských prístavov hovoria podľa CNN novo odtajnené informácie amerických spravodajských služieb. Ruská invázia podľa nich v podstate zablokovala všetok vývoz tovaru, čím svet priblížila ku globálnej potravinovej kríze.

Po Dunaji a železnici

Ďalšie problémy môžu nastať v nasledujúcich niekoľkých týždňoch, keď sa do prístavov dostanú nové dodávky za situácie, keď sa tie predchádzajúce nepodarilo vyviezť, povedal stanici BBC ukrajinský podnikateľ a majiteľ prístaviska Andrij Stavnicer. Časť obilia a ďalších potravín Ukrajina teraz exportuje po Dunaji, ktorý tvorí jej juhozápadnú hranicu s Rumunskom a ďalšie po železnici. Ide však len o zlomok vývozu pred vpádom ruských vojsk, uvádza BBC.

Ruské ministerstvo obrany dnes zároveň oznámilo, že prístav Mariupoľ pri Azovskom mori začal opäť po trojmesačnom obliehaní normálne fungovať. Tamojší prístav je „odmínovaný a demilitarizovaný“, uviedol podľa agentúry TASS hovorca ministerstva Igor Konašenkov. BBC poznamenáva, že zamínovaním prístavov sa Ukrajina bráni ruským výsadkárom./agentury/

X X X

Parlament schválil nájomné byty. Máme pripravených veľkých investorov, tvrdí Kollár

Prispieť k naštartovaniu výstavby nájomných bytov s regulovanou výškou nájomného a zárukou dlhodobého bývania má zákon o štátnej podpore nájomného bývania. Zámerom je riešiť aktuálny problém s dostupnosťou bývania na Slovensku pre široké skupiny obyvateľstva. Národná rada SR v stredu zákon schválila spolu s veľmi rozsiahlym pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom poslanca Miloša Svrčeka (Sme rodina), ten ho v pléne čítal dlhšie ako hodinu.

Pôvodný návrh zákona predložil pred desiatimi mesiacmi, cez prvé čítanie prešiel vlani v júli, ale od septembra ho pravidelne posúvali na ďalšie rokovania parlamentu pre výhrady a chýbajúcu podporu v koalícii. Kritizovali ho aj ministerstvo financií, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť či Združenie miest a obcí Slovenska. Zákon je jednou z hlavných priorít hnutia Sme rodina, je súčasťou programového vyhlásenia vlády a účinnosť má nadobudnúť 1. júla 2022.

 „Nájomné bývanie s regulovaným nájmom je rozšírenou formou bývania vo viacerých krajinách Európskej únie, ako je napríklad Holandsko, Rakúsko alebo Veľká Británia, a z tohto dôvodu je potrebné ísť cestou výstavby nájomných bytov a pomôcť ľudom sa dostať k primeranému bývaniu,“ zdôvodnil Svrček zákon o štátnej podpore nájomného bývania. S neustálym rastom cien nehnuteľností a sprísňovaním podmienok pre hypotéky podľa poslanca rastie skupina obyvateľov, ktorí si napriek trvalému príjmu nedokážu zabezpečiť vlastné bývanie v podobe hypotéky alebo komerčného nájmu, prípadne táto forma bývania znamená dlhodobé neúnosné finančné zaťaženie. „Segment nájomného bývania predstavuje na Slovensku iba okrajovú formu bývania. Podľa údajov z Eurostatu z roku 2019 tvorí nájomný sektor iba 9 % z celkového bytového fondu a štátne nájomné bývanie tvorí len 3 %,“ podotkol Svrček.

Na základe zákona by mala do konca tohto roka vzniknúť agentúra, ktorá bude vytvárať podmienky a nástroje pre rozvoj štátom podporovaného nájomného bývania. Má určovať pravidlá a zabezpečovať výber investičných partnerov. Agentúra bude aj vlastníkom finančných prostriedkov garančného fondu, na jej návrh bude vláda schvaľovať investičných partneroch aj uzatváranie investičných zmlúv. Informačný systém bude zahŕňať register prenajímateľov, ktorí uzatvoria zmluvu o prevádzke bytového domu, a register záujemcov o uzatvorenie nájomnej zmluvy podľa tohto zákona.

Zamestnávatelia môžu poskytnúť zamestnancom, ktorí budú nájomcami bytu so štátnou podporou, príspevok vo výške najviac 360 eur mesačne. „Suma príspevku poskytnutého zamestnancovi zamestnávateľom na štátom podporované nájomné bývanie bude oslobodená od dane z príjmu fyzických osôb ako aj od sociálnych a zdravotných odvodov. Príspevok bude zároveň daňovým výdavkom na strane zamestnávateľa, ktorý príspevok zamestnancovi poskytne,“ uviedol Svrček. Na tento príspevok budú mať nárok aj policajti, hasiči a záchranári. Vláda bude určovať maximálnu výšku nájomného, jeho súčasťou nebudú náklady na prevádzku, údržbu a opravy bytového domu ani náklady na energie v byte.

Na stavbu, obnovu a prestavbu bytového domu alebo jeho časti na bývanie, vrátane pozemku, bude platiť znížená sadzba dane z pridanej hodnoty vo výške 5 percent. „Znížená sadzba sa môže uplatniť iba v prípade, ak prenajímateľ nadobudol alebo nadobudne bytový dom definovaný v zákone o štátnej podpore nájomného bývania do svojho vlastníctva a má zároveň uzatvorenú zmluvu o prevádzke bytového domu s investičným partnerom alebo prenajímateľ je zverejnený v registri prenajímateľov, ktorý vedie agentúra,“ priblížil Svrček. Znížená sadzba sa nebude vzťahovať na nebytové priestory, napríklad pre obchod, služby, apartmány či výrobné prevádzky.

Kollár už má investorov

Viacerí veľkí investori sú už pripravení na Slovensku začať stavať nájomné byty. Rakúsky investor už prisľúbil vláde, že s 500 miliónmi eur postaví prvé nájomné byty. V stredu po schválení zákona o štátnej podpore nájomného bývania v Národnej rade (NR) SR to vyhlásil predseda parlamentu a líder Sme rodina Boris Kollár.

„Máme pripravených veľkých investorov, ktorých sme priviedli aj na vládu,“ skonštatoval Kollár. Podpredseda vlády pre legislatívu Štefan Holý (Sme rodina) doplnil, že sú „rozrokovaní“ ďalší traja investori zo Švédska, Holandska a Českej republiky, pri ktorých ide o podobné sumy ako v prípade rakúskeho investora.

Holý priblížil, že teraz bude nasledovať založenie agentúry, ktorá spustí všetky procesné záležitosti, vznikne akási cenová mapa, ktorá bude stanovovať „zastropované“ ceny nájomného v jednotlivých regiónoch, čo pravdepodobne bude až na úrovni okresov. Vytvoria sa tiež kvalifikačné kritériá, kto sa môže kvalifikovať do týchto bytov.

Tento projekt je podľa Holého určený pre tých, ktorí „nie sú na tom tak zle“, aby spĺňali kritériá Štátneho fondu rozvoja bývania (ŠFRB), ale zároveň hypotéka alebo komerčné nájomné je pre nich neprimerane veľkou záťažou. Dodal tiež, že vznikne niečo ako rezervačný portál, kde sa jednotlivé ponuky bytov budú postupne zverejňovať./agentury/

X X X

Primátor Rimavskej Soboty hovorí, že minister Lengvarský mu sľúbil novú nemocnicu z plánu obnovy. Je to jedna z možností, reaguje rezort

Ministerstvo zdravotníctva hovorí, že aktuálne prebiehajú záverečné diskusie o forme rozvoja tejto nemocnice, a nateraz nie sú vylúčené žiadne alternatívy.

Keď sa v pondelok pred novinárov postavili zástupcovia banskobystrickej župy s primátormi a kritizovali, že ani po mesiacoch nemajú žiadne informácie o reforme nemocníc či pláne obnovy, ako jeden z rečníkov vystúpil aj primátor Rimavskej Soboty Jozef Šimko.

Ministrovi zdravotníctva Vladimírovi Lengvarskému pripomenul jeho sľub. No nielen sľub, že ich nemocnica sa rušiť nebude, ale že sa naopak postaví úplne nová nemocnica.

„Jednoznačne mi povedal, že v Rimavskej Sobote sa postaví nemocnica, taká istá, ako je v Michalovciach, v celkovej hodnote 72 miliónov eur z eurofondov, teda z plánu obnovy,” povedal Šimko, ktorý je zároveň aj poslancom parlamentu.

Tento prísľub mal od ministra dostať ešte pred niekoľkými mesiacmi. „Priamo v parlamente mi to povedal,” hovorí Šimko.

Možnosť

Šimkove slová sú zaujímavé najmä preto, že Lengvarský ešte ani pred pár týždňami nechcel konkretizovať, aký návrh bude predkladať koaličnej rade a teda, ktoré nemocnice by sa mohli postaviť z peňazí z plánu obnovy. Drží sa vraj hesla, kým nie je dohodnuté všetko, nie je dohodnuté nič.

Dohadovanie trvá ale už dlho a stále nepadlo nerozhodnutie, ktoré nemocnice to budú. V kuloároch sa hovorí o najmä o rozpore medzi Lengvarským a jeho predchodcom Marekom Krajčím.

Premiér Eduard Heger nedávno priznal, že veci sa nerodia ľahko, ale dal termín – vraj nemocnice oznámia ešte pred letom.

Podľa aktuálnych vyjadrení rezortu je ale zrejmé, že minimálne z ich strany je v hre okrem Martina a bratislavských Rázsoch aj Rimavská Sobota.

Budovu nemocnice vlastní Banskobystrický samosprávny kraj s tým, že ju prenajíma Svetu zdravia (patrí Pente).

„Minister zdravotníctva deklaroval záujem investovať finančné prostriedky z Plánu obnovy a odolnosti do rozvoja nemocnice v Rimavskej Sobote. Vzhľadom na polohu nemocnice a špecializácie je prirodzené, že uvedená nemocnica zohráva dôležitú úlohu v regióne a zabezpečuje dostupnosť zdravotnej starostlivosti pre veľkú časť obyvateľov Gemera, ale aj Novohradu,” uviedla hovorkyňa ministerstva zdravotníctva Petra Lániková

Hovorí, že počas diskusie s primátorom minister povedal, že výstavba novej nemocnice je jednou z možností.

„Aktuálne prebiehajú záverečné odborné diskusie o forme rozvoja tejto nemocnice, a z toho dôvodu preto nateraz nie sú vylúčené žiadne alternatívy” uviedla Lániková.

Nerokovali sme

Spoločnosť Svet zdravia otvorene hovorí, že má záujem uchádzať sa o peniaze z plánu obnovy, za ktoré by nielen v Rimavskej Sobote, ale aj v Humennom chcela postaviť presne takú istú nemocnicu, ako pred pár rokmi postavila v Michalovciach.

Kým Šimko hovorí o prísľube ministra, hovorca Svetu zdravia Tomáš Kráľ tvrdí, že oni o podpore svojich projektov s Lengvarským nerokovali a poukazuje na to, že doteraz nedostali ani na odpoveď na list, ktorý jemu aj premiérovi poslali pred mesiacom.

„Mimochodom. Za ostatné dva týždne Svet zdravia nevníma zo strany štátu žiadny progres smerom k príprave výziev a realizácii rozhodnutia o tom, aké projekty pre výstavbu a rekonštrukcie nemocníc podporí z Plánu obnovy,” uviedol Kráľ.

Dohody odmieta

Exminister Krajčí, ktorého si na stretnutia k plánu obnovy prizval premiér Heger, sa napríklad stavia proti tomu, aby z plánu obnovy dostali peniaze na výstavbu aj súkromníci. A opakovane, v rôznych rozhovoroch obviňoval Lengvarského, že robí kroky, ktoré pomáhajú práve Pente.

„Minister zdravotníctva nerokoval a nerokuje so zástupcami Penty. Počas návštev nemocníc naprieč celým Slovenskom sa minister stretáva len s predstaviteľmi jednotlivých nemocníc, a to bez ohľadu na ich vlastnícku štruktúru. Minister preto vylučuje akékoľvek dohody s ktorýmkoľvek privátnym subjektom,” uviedla Lániková.

Odkazuje aj na to, že konečné rozhodnutie o výstavbe nových nemocníc padne na rokovaní Vlády SR na základe analytických podkladov.

„Tento odborný prístup preto nie je, prirodzene, zlučiteľný s akýmikoľvek údajnými ‚dohodami‘,” dodala, aktuality.sk

X X X

Sulík s Matovičom sa hádajú o nižšej DPH na palivá. Poľsko ju má, no eurokomisia má výhrady

V SaS sú presvedčení, že nižšia DPH by sa dala vyrokovať aj na európskej úrovni.

V tieni diskusie o miliarde eur ročne, ktorú sa časť koalície rozhodla rozdať rodinám s deťmi, sa rozhorel druhý spor. Týka sa ceny palív na čerpacích staniciach. SaS navrhuje riešenie, proti ktorému sa postavil minister financií Igor Matovič. A spor sa môže dostať až pred Európsku komisiu.

Tým riešením je zníženie dane z pridanej hodnoty na benzín a naftu. Minister hospodárstva a predseda SaS Richard Sulík navrhol, aby DPH z pohonných hmôt dočasne klesla z 20 na osem percent. V SaS odhadujú, že po takejto úprave by sa znížila cena palív o 18 až 19 centov. Aktuálne stojí liter 95-oktánového benzínu aj nafty zhruba 1,8 eura.

Daň za daň

Použiť by sa na to mohli dodatočné peniaze, ktoré chce Matovič získať špeciálnou daňou z ruskej ropy. Ide o reakciu na marže Slovnaftu, ktoré sa zvýšili vplyvom vojny na Ukrajine. Po ruskom útoku mnohí odberatelia prestali od Rusov kupovať ropu. Jej cena teda klesla, z čoho profituje práve slovenská rafinéria, ktorá výrobky z nej predáva za trhové ceny.

SaS však odmieta zavádzanie nových daní a tvrdí, že tento krok môže ceny ešte zvýšiť. Podporila by ho v prípade, keby sa tieto peniaze využili na zníženie iných daní. Napríklad na nižšiu DPH z pohonných hmôt.

Proti tomuto nápadu sa postavil líder OĽaNO a privolal si na pomoc argument európskymi pravidlami. „Zníženie DPH na PHM je v rozpore s právom EÚ,“ napísal na svojom Facebooku v utorok (24. 5.) ráno.

Proti tomuto výroku sa postavila SaS a poukázala na nášho severného suseda. „Takúto DPH (osem percent, pozn. red.) majú aj v Poľsku, aj keď to podľa Igora Matoviča EÚ nedovoľuje,“ vyjadril sa poslanec SaS a predseda parlamentného výboru pre financie a rozpočet Marián Viskupič.

List eurokomisára

Pravdu majú obaja. Európske pravidlá skutočne zakazujú znižovať DPH na pohonné hmoty. V nedávnom liste členským štátom EÚ to zopakoval aj eurokomisár pre hospodárstvo Paolo Gentiloni.

Ten pripomenul, že v rámci opatrení, ktoré majú vládam pomôcť zmierniť dôsledky inflácie, je povolená nižšia DPH (minimum 5 %) na zemný plyn, elektrinu a diaľkové vykurovanie. Po novom sa týka aj solárnych panelov a niektorých druhov energeticky efektívnych vykurovacích sytémov.

Nie však benzínu a nafty. „Znížené sadzby nie je možné uplatňovať na pohonné hmoty,“ píše sa v liste.

Napriek tomu úprava DPH na palivá nie je zakázaná tak jednoznačne, ako o tom hovorí minister Matovič.

Poľsko zariskovalo

Príkladom je spomínané Poľsko. Aj napriek obmedzeniam vo februári znížilo daň z pridanej hodnoty na benzín a naftu z 23 na osem percent. V prepočte to podľa tamojších úradov znížilo cenu palív približne o 15 centov.

Neobišlo sa to však bez problémov. Ešte v januári, keď sa zákon schvaľoval, poľská televízia TVN podľa portálu Euractiv informovala, že takýto krok bude čeliť nesúhlasu Európskej komisie. To môže vyústiť až do tzv. infringementu, teda konania o porušení pravidiel EÚ. Na jeho konci môžu byť tvrdé sankcie nariadené súdom. Tento proces obvykle trvá mesiace až roky. Pred jeho spustením sa Komisia snaží s krajinou porušujúcou pravidlá dohodnúť.

Dohodnú sa?

To sa pravdepodobne teraz deje aj v Poľsku. Za štyri mesiace, odkedy krajina v rozpore s pravidlami EÚ znížila DPH na pohonné hmoty, sa proces ďaleko nedostal. Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku nám potvrdilo len toľko, že EK o tejto veci „komunikuje s Poľskom“.

„Komunikácia“ s Poľskom môže znamenať nielen to, že Komisia skonštatuje porušenie pravidiel, ale aj istú formu dohody. To napokon pripúšťa aj samotná EK.

„Aktualizovaná smernica o zdaňovaní energií dovoľuje množstvo rozlíšení, znížení či výnimiek vrátane znížených sadzieb pre domácnosti a palivá. Vo výnimočných prípadoch môže Rada (členské štáty) povoliť štátu minimálne sadzby, na dočasnej báze. Žiadosti o výnimky posudzuje EK,“ hovorí Ingrid Ludviková zo zastúpenia Komisie na Slovensku.

Práve na možnosť dohodnúť sa sa spoliehajú aj v SaS. „Na koaličnej rade sa dokonca rozprávalo o období do konca roka (v prípade zníženia DPH na palivá, pozn. red.), čo by sa dalo vyjednať aj s EÚ,“ domnieva sa minister Sulík, aktualit.sk

Za ministrom v téme znižovania daní z palív stojí aj rezort financií. Ten sa k návrhom vyjadril, že sú jednak legislatívne bez výnimiek nepriechodné, navyše s nimi ani nesúhlasia. „Ministerstvo financií zdôrazňuje, že ceny pohonných látok nie sú regulované. Dodávatelia preto nemusia nižšiu daň zohľadniť pri cenotvorbe a premietnuť ju do cien pre spotrebiteľov. Zo skúsenosti vieme, že pri tovaroch a službách, pri ktorých sa v minulosti znižovala daňová sadzba, k zníženiu cien nedošlo, resp. zníženie ceny nebolo rovnaké ako zníženie tejto sadzby,” pripomenula hovorkyňa rezortu Michaela Lovásová./agentury/

X X X

 Viktor Orbán chce zdaniť extra zisky bánk a korporácií

Vplyvom rastúcich úrokov a cien prichádzajú podľa Orbána banky a nadnárodné spoločnosti k väčším ziskom.

Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán avizoval, že v záujme pomoci rodinám v ťažkej ekonomickej situácii jeho kabinet založí fond na ochranu režijných nákladov domácností, do ktorého budú prispievať banky a korporácie zo svojho nadmerného zisku, ako aj fond obrany, z ktorého bude posilnená armáda. Informuje o tom spravodajca TASR v Budapešti na základe statusu premiéra zverejneného v stredu po rokovaní vlády na Facebooku.

Drastické zvyšovanie cien

„Vojna sa naťahuje, bruselská politika sa nezlepšuje, čo spolu vedie k drastickému zvyšovaniu cien,“ povedal Orbán, podľa ktorého v súčasnosti chráni rodiny v Maďarsku znižovanie režijných nákladov domácností, avšak cena energií neustále stúpa, preto je čoraz ťažšie chrániť tieto rodiny. „Navyše treba neodkladne posilniť armádu,“ dodal.

Podľa premiéra vplyvom rastúcich úrokov a cien prichádzajú banky a nadnárodné spoločnosti k väčším ziskom, preto sa vláda rozhodla zriadiť fondy, z ktorých bude hradená ochrana rodín a posilnenie ozbrojených síl.

Orbán spresnil, že do fondov budú musieť prispievať veľkou časťou svojho extra zisku banky, poisťovne, obchodné reťazce a letecké spoločnosti. Zdôraznil, že opatrenie je ohraničené na obdobie rokov 2022 a 2023, aktuality.sk

X X X

Novým komisárom pre deti bude Jozef Mikloško

Jozef Mikloško sa funkcie ujme už zajtra.

Novým komisárom pre deti sa stal Jozef Mikloško. Poslanci Národnej rady (NR) SR ho zvolili v stredajšom hlasovaní. Zo 130 hlasujúcich poslancov získal 79 hlasov. Šesťročné funkčné obdobie mu začína plynúť od štvrtka (26. 5.). Mikloško je predsedom Spoločnosti priateľov detí z detských domovov Úsmev ako dar.

Mikloško nahradí Vieru Tomanovú, ktorá bola vo funkcii detskej ombudsmanky od decembra 2015. Od decembra minulého roka sa poslancom opakovane nedarilo zvoliť jej nástupcu. Okrem Mikloška kandidovali v tejto voľbe aj Janette Motlová, Natália Blahová a Júlia Lindtnerová.

Komisár pre deti má chrániť ich práva na súdoch či úradoch. Človek, ktorý bude zastávať túto funkciu, má mať spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, dosiahnuté vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, byť bezúhonný a akceptovaný reprezentatívnymi organizáciami, aktuality.sk

X X X

Regulácie účasti politikov v diskusných reláciách chce Matovič predložiť parlamentu

Boris Kollár nevylúčil podporu takéhoto návrhu.

Minister financií Igor Matovič (OĽANO) mieni predložiť návrh na reguláciu účasti v diskusných politických reláciách aj napriek tomu, že zrejme nemá podporu koaličných partnerov. Vyplýva to z jeho vyjadrení na stredajšej tlačovej konferencii.

Termín je v piatok

Matovič podotkol, že nebude reflektovať na „nejaké veto“ SaS. Poukázal na vyjadrenia lídra liberálov a ministra hospodárstva Richarda Sulíka, ktorý mal hovoriť o dohode Matoviča s poslancami zo strany ĽSNS, že im pomôže dostať sa do médií. Matovič to označil za podlosť. Návrh chce predložiť do parlamentu, termín predkladania návrhov je už tento piatok (27. 5.).

Predseda Národnej rady (NR) SR Boris Kollár (Sme rodina) nevylúčil podporu takéhoto návrhu. Ozrejmil, že si chce najskôr pozrieť paragrafové znenie a uvidí, či je to dobrý návrh. Líder OĽANO s ním o tom podľa jeho slov ešte nehovoril. „Za seba môžem povedať, že si to viem predstaviť napríklad pri verejnoprávnej televízii, lebo tá musí plniť nejakú funkciu,“ skonštatoval Kollár. Nevie si však takúto zmenu predstaviť pri súkromných televíziách.

Poznamenal, že Sme rodina si prežilo štyri roky v opozícii a v diskusných reláciách bol sám málo, no nikdy sa nesťažoval a nechce tak robiť ani teraz. Televízie podľa neho majú právo si volať do relácií, koho chcú aj vzhľadom na programovú skladbu a aktuálne dianie.

Fico o šialenom nápade, Pellegirni o cenzúre

Predstavitelia ostatných koaličných strán už uviedli, že Matovič na takýto návrh nemá ich podporu. Zhodli sa na tom predsedníčka klubu SaS Anna Zemanová i podpredseda Za ľudí Juraj Šeliga. Podpredseda poslaneckého klubu SaS a člen parlamentného mediálneho výboru Roman Foltin podčiarkol, že zasahovať do slobody médií je veľmi nebezpečné. Návrh kritizovala aj opozícia. Líder Smeru-SD Robert Fico hovorí o šialenom nápade, predseda Hlasu-SD Peter Pellegirni o cenzúre.

Minister financií mal na nedeľnej (22. 5.) koaličnej rade prísť s návrhom regulovať účasť v politických diskusných reláciách podľa toho, či strany prešli parlamentnými voľbami a s frekvenciou podľa volebnému výsledku, aktuality.sk

X X X

Ruská novinárka, ktorá protestovala v živom vysielaní, dostala Havlovu cenu

Marina Ovsiannikovová vtrhla 14. marca do vysielacieho štúdia spravodajskej relácie Vremia na ruskom Prvom kanáli, pričom v ruke držala plagát s nápisom „Zastavte vojnu. Neverte propagande. Klamú vám“. Zakričala tiež: „Zastavte vojnu. Nie vojne.“

Tohtoročnou laureátkou Ceny Václava Havla za ľudské práva sa stala ruská novinárka Marina Ovsiannikovová, ktorá v marci protestovala proti ruskému vpádu na Ukrajinu narušením živého vysielania ruskej štátnej televízie Prvý kanál.

Zastavte vojnu. Nie vojne

Ovsiannikovová si ocenenie prevzala na ceremónii, ktorá sa konala v stredu v nórskom hlavnom meste Oslo, informuje stanica Slobodná Európa (RFE/RL).

Toto ocenenie každoročne udeľuje Parlamentné zhromaždenie Rady Európy (PZ RE) s cieľom uctiť si „význačné“ aktivity občianskej spoločnosti v oblasti ochrany ľudských práv.

Ovsiannikovová (43) vtrhla 14. marca do vysielacieho štúdia spravodajskej relácie Vremia na ruskom Prvom kanáli, pričom v ruke držala plagát s nápisom „Zastavte vojnu. Neverte propagande. Klamú vám“. Zakričala tiež: „Zastavte vojnu. Nie vojne.“

Obvinená z „diskreditácie“ armády

Hoci to vyvolalo vlnu podpory na celom svete, Kremeľ jej konanie odsúdil. Bola obvinená z „diskreditácie“ ozbrojených síl. Novinárka následne odišla do Nemecka a v apríli sa zamestnala ako nezávislá korešpondentka denníka Die Welt.

Cena Václava Havla za ľudské práva je medzinárodné ocenenie za mimoriadny prínos jednotlivca alebo mimovládnej inštitúcie k ochrane ľudských práv. Ocenenie udeľujú každoročne od roku 2013 a jeho súčasťou je prémia 60.000 eur, aktuality.sk

X X X

Predražený realitný trh sa môže začať ochladzovať, prognózuje ECB

Ceny nehnuteľností v eurozóne rastú výrazne už niekoľko rokov.

Predražený realitný trh v eurozóne by sa mohol začať ochladzovať, ak úrokové sadzby hypoték budú rásť rýchlejšie než inflácia. Uviedla to v stredu vo svojej správe o finančnej stabilite Európska centrálna banka (ECB). Informovala o tom agentúra Reuters.

Rast cien nehnuteľností

Ceny nehnuteľností v eurozóne rastú výrazne už niekoľko rokov, pričom v období pandémie sa tempo rastu ešte zrýchlilo. Dôvodom je mimoriadne uvoľnená menová politika ECB, ktorá stlačila hypotekárne sadzby nadol.

ECB, ktorá by mala na júlovom zasadnutí pristúpiť k prvému zvýšeniu hlavnej úrokovej sadzby za posledných 10 rokov, odhaduje, že nehnuteľnosti v eurozóne sú v súčasnosti nadhodnotené v priemere o takmer 15 %. V niektorých krajinách je to až o 60 %.

Banka upozornila, že ceny nehnuteľností by mohli klesnúť o 0,83 až 1,17 % pri každom zvýšení hypotekárnych sadzieb o 10 bázických bodov po úprave o infláciu. „Prudké zvýšenie úrokových sadzieb môže v krátkodobom horizonte spôsobiť v oblasti cien realít korekciu. Súčasná nízka úroveň úrokových sadzieb zvyšuje pravdepodobnosť výrazného obratu cien nehnuteľností,“ uviedla ECB v správe, ktorú zverejňuje každých šesť mesiacov.

Banka zároveň poukázala na prudký rast cien domov a bytov v súvislosti s objemom poskytovaných hypotekárnych úverov. Ako dodala, najprudší rast reálnych cien nehnuteľností, ako aj objemu hypoték, vykazujú Slovensko, Estónsko a Litva. Čo sa týka dlhu domácností voči hrubému domácemu produktu (HDP), najvyšší je podľa ECB v Holandsku, na Cypre a v Grécku, aktuality.sk

X X X

Rusko ovládlo tri mestá v Doneckej oblasti

Svitlodarsk sa nachádza 80 kilometrov juhozápadne od Severodonecka.

Ruské invázne sily ovládli tri mestá v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny, vrátane Svitlodarska. Gubernátor oblasti Pavlo Kyrylenko to v utorok povedal pre miestnu pobočku Rádia Slobodná Európa. Správu prevzal aj portál britskej stanice Sky News.

Svitlodarsk sa nachádza 80 kilometrov juhozápadne od Severodonecka – kľúčového terča ruských útokov v posledných dňoch.

Ruskom podporovaná samozvaná Donecká ľudová republika (DĽR) predtým v utorok oznámila, že jej sily prevzali kontrolu nad Svitlodarskom a ukrajinskú vlajku na budove tamojšej mestskej radnice nahradili ruskou vlajkou, aktuality.sk

 

 

 

 

Příspěvek byl publikován v rubrice Nezařazené a jeho autorem je autor. Můžete si jeho odkaz uložit mezi své oblíbené záložky nebo ho sdílet s přáteli.