Premiér SR Heger: Nemám plán na vládu bez SaS, o platoch so zdravotníkmi, pozval len časť…

 Minister Sulík s Matovičom sa škriepia, ale v štáte upratujeme. Ak to bude potrebné, krízový plán viem rýchlo vytvoriť, hovorí predseda vlády Eduard Heger.Koalícia sa 6. júla opäť dostala do krízy. SaS vypovedala koaličnú zmluvu a žiada odchod Igora Matoviča z vlády. OĽaNO sa za svojho predsedu postavilo. Premiér Eduard Heger (OĽaNO) je však presvedčený, že sa mu podarí udržať štvorkoalíciu.

 X Deklarujete, že chcete udržať štvorkoalíciu. Za posledné dni sa však nazbieralo niekoľko výrokov Igora Matoviča alebo OĽaNO na adresu Richarda Sulíka či SaS. „Tliachaniny,“ napísal Matovič na Facebooku počas Sulíkovej tlačovky. „Učitelia vyslobodení zo zajatia ministra školstva,“ napísal predseda OĽaNO po ohlásení zvyšovania platov. A napokon zo statusu OĽaNO: „Sulík, určité médiá a viaceré osobnosti verejného života sa v jednom šíku s mafiou a fašistami rozhodli povaliť vládu.“ To sú slová, ktoré by sa dali označiť aj ako urážky. Je teda debata o zachovaní štvorkoalície ešte naozaj na stole?

Samozrejme. Prečo by nebola? Ja som predseda vlády. Toto sú výroky kolegov z koalície, respektíve z vlády. Mojou zodpovednosťou je, aby vláda fungovala. Tých výrokov je v éteri omnoho viac. Nejaké má pán Sulík, nejaké dokonca aj Veronika Remišová.

X Okrem ústavných rámcov máte aj nejakú neformálnu váhu, na ktorú sa momentálne, zdá sa, viacerí spoliehajú.

Ako ste spomenuli, deklarujem, že mi ide o štvorkoalíciu. Presne tak, to je môj cieľ. A nemyslím si, že je dôvod, aby táto štvorkoalícia nepokračovala. Na fungovanie mojej vlády sa pozerám aj v kontexte toho, čo tu bolo predtým. V roku 2011 padla vláda na eurovale a Robert Fico triumfálne vládol sám. A pokračoval v rozklade štátu, mafia siahla na najvyššie poschodia a skončilo sa to smrťou dvoch mladých ľudí. Takýto vývoj nechcem zopakovať.

X Dnes predsa nemáte spor ako v roku 2011. Dnes sa diskusia vedie len o tom, či zostane vo vláde Igor Matovič alebo SaS.

Musíme si zobrať širší kontext. V roku 2020 sme prišli ako štvorkoalícia, podpísali sme koaličnú zmluvu, ktorá je napísaná pomerne zrozumiteľne. A keď sa pozrieme na jej porušovanie, tak vidíme, že nebola porušená udalosťami z posledných týždňov. Ale aby som sa vrátil ku kontextu. Naša vláda začala upratovať. Upratujeme zdravotníctvo, súdnictvo, školstvo a podobne.

Robíme reformy a na ne naväzujeme financie. A ja chcem ukázať, že štát za našej vlády funguje výrazne lepšie, ako fungoval za vlád Roberta Fica a Petra Pellegriniho. To je významná zmena, o ktorej sa málo hovorí kvôli sporom členov vlády a koalície. Aj doma keď upratujete, tak deti sa pri tom možno poškriepia, ale robí sa.

X Pár dní po podpísaní memoranda s Volvom SaS vypovedala koaličnú dohodu a hrozí rozpad vlády. Ako to chcete vyriešiť?

Rokovaním. Moja ponuka je jasná a ja som ju aj Richardovi Sulíkovi povedal: Richard, vráť sa do koalície, lebo nie je dôvod na to, aby si odchádzal. Hovoríš, že štát nemá výsledky. Ale za dva roky sme dosiahli viac ako dve vlády pred nami za celých osem rokov. Oni si na tie veci ani netrúfli. My sme ich presadili aj v parlamente, naviazali sme na to peniaze a dnes ich už implementujeme.

Príkladom sú nemocnice. Procesy sme opravili optimalizáciou siete nemocníc. Infraštruktúru opravujeme investíciou z plánu obnovy. Tam dáme miliardu. A teraz riešime platy zdravotníkov. To sú tri základné piliere a toto ako vláda robíme. A teraz späť k problému. Nikto neporušil koaličnú zmluvu. Prečo sa teda bavíme o jej vypovedaní?

X SaS hovorí o niekoľkých veciach. Jednak spomína takzvanú „prorodinnú koalíciu“ s fašistami, hovorí o tom, že sú tu konštantné útoky na SaS, a o tom, ako Igor Matovič rozvracia verejné financie. Podľa vás tieto argumenty nemajú žiadny racionálny základ?

Či majú racionálny základ? Ja vidím útoky aj zo strany SaS na OĽaNO aj na Za ľudí. Tie útoky tu sú a nemlčím o tom, aj na to poukazujem. To sú tie slovné útoky, o ktorých som hovoril, že je to, ako keď moje deti na seba slovne útočia pri upratovaní. Mňa však zaujíma, ako sa upratuje. Za to som ako premiér zodpovedný. Nestotožňujem sa s výrokmi Igora Matoviča na Richarda Sulíka, tak ako sa nestotožňujem s výrokmi Richarda Sulíka na adresu Igora Matoviča. Myslím útočné výroky.

Ale pre mňa ako pre predsedu vlády sú dôležité ich výsledky, spolupráca. Volvo je toho príkladom. Dosiahli sme historicky najlepšiu investíciu, lebo ide na východné Slovensko a do elektromobilov. To sú skrátka dve roviny. Máte motor, ktorý poháňa celú loď, a potom máte posádku na palube, ktorá sa sem-tam aj poháda. Ale kapitán sa neháda.

X Čo teda chcete robiť s požiadavkami SaS na odchod Igora Matoviča?

A žiada to SaS alebo len Richard Sulík? Ja momentálne neviem, či to žiada aj republiková rada SaS.

X Pokiaľ viem, bol tam jednohlasný súhlas.

Videli ste uznesenie republikovej rady? Ja nie. Ale chcel by som ho vidieť.

O tých požiadavkách sa tu rozpráva už týždeň. Predpokladáte, že Richard Sulík klame?

Do tohto ma vôbec nenavliekajte. Takto sa nebudem vyjadrovať. Len som povedal, že by som rád videl rozhodnutie republikovej rady SaS.

X Hovorí sa o tom aj v liste, ktorý vám posielal.

Ale tam to nie je. Tam sa píše len to, že obsahom jednomyseľného rozhodnutia republikovej rady SaS je vypovedanie koaličnej zmluvy na základe jej podstatných porušení. Súčasťou uznesenia je aj podpísanie novej koaličnej dohody.

 X Ďalej sa v tom liste píše o tom, že strana nad rámec požaduje aj odchod Igora Matoviča, ktorý je podľa SaS zosobnením väčšiny nedostatkov vlády.

Ale ja sa pýtam, či sa to spomína v rozhodnutí republikovej rady.

X Výzva na odchod Igora Matoviča teda pre vás nie je podmienka, ktorú si kladie SaS ako strana?

Nie. Môže to byť osobná výzva Richarda Sulíka. Z toho, čo som si prečítal v liste, si myslím, že to nie je výzva republikovej rady a že SaS ma nevyzýva k tomu, aby Igor Matovič odišiel. V liste som si prečítal, že rozhodnutie republikovej rady hovorí to, čo som citoval. Nikde tam nie je požiadavka na odchod Igora Matoviča. Pracujem s tým, čo je v rozhodnutí republikovej rady. Budem mať stretnutie s Richardom Sulíkom, kde si to s ním chcem vyjasniť. Musím vedieť, či riešim osobnú požiadavku Richarda Sulíka, že nechce byť vo vláde s Igorom Matovičom, alebo či riešim požiadavku strany na novú koaličnú zmluvu do 30. augusta.

X V liste sa vyjadrujú v množnom čísle, preto som nepredpokladal, že ide len o želanie Richarda Sulíka. Vy to takto vnímate?

Neviem, či len jeho, môžu to byť aj ďalší členovia, ale z toho, čo je napísané v liste, sa mi zdá, že to nežiada republiková rada. Ale chcem k tomu dodať to podstatné, že triumfálny návrat Roberta Fica prišiel po predčasných voľbách v roku 2012 a môže prísť aj teraz po rozpade našej koalície a predčasných voľbách.

X Prečo hrozia predčasné voľby?

Lebo nebude fungovať štvorkoalícia.

X Aké podmienky musia byť splnené, aby boli vyhlásené predčasné voľby?

Musí sa zmeniť ústava, musí za to zahlasovať 90 poslancov a musia sa dohodnúť na skrátení volebného obdobia. Ale nie je to scenár, ktorý si prajem.

X A vidíte tých 90 poslancov v parlamente, ktorí by boli za predčasné voľby? OĽaNO so 48 poslancami povedalo, že ich nepodporí.

Áno. Bez problémov ich tam viete nájsť. Ešte stále ostáva 102 poslancov, to je viac ako dosť.

Spomínali ste viaceré výsledky tejto vlády. Bez SaS neviete v nastavenej agende pokračovať?

Nechcem nad tým uvažovať. Mojím cieľom je štvorkoalícia. Do toho investujem svoje úsilie. Ak bude výsledkom niečo iné, bude to následkom toho, že SaS sa rozhodla zo štvorkoalície odísť.

X Má podľa vás rovnaký cieľ aj SaS, teda udržať štvorkoalíciu?

Keď sa bavíme o SaS, bavíme sa o republikovej rade alebo o niektorých členoch? To tiež nemusí byť to isté. Jediná požiadavka republikovej rady, ktorá prišla, bola nová koaličná zmluva, čo je však vec pre predsedov koaličných strán. Ja som zatiaľ ponúkol reformu koaličnej rady, lebo sme sa za dva roky poučili. Veci, ktoré nefungujú, opravme a nastavme to tak, aby to fungovalo lepšie. To som ponúkol a s tým chcem pracovať.

X Bude mať koalícia po 1. septembri štyroch členov?

To je môj cieľ. Skúsenosti z posledných dvoch rokov ma naučili, že je dôležité vyjednávať do poslednej sekundy. Viaceré veci sme vyjednali v posledné dni a hodiny. Napríklad zdravotníctvo, vysoké školstvo alebo národné parky. Dohoda prišla a pokračovali sme ďalej. A to nás možno čaká aj tu.

X Ale pri protiinflačnom balíku sa to nepodarilo…

Pozor, toto nie je dobre vnímané. V rámci koalície sme sa dohodli, že tri strany súhlasia s návrhom, jedna strana nesúhlasí s návrhom. Preto bude na vláde hlasovať proti, v parlamente tiež, ale nebráni tomu, nevetuje to. V koaličnej zmluve to máme jasne zadefinované. Strana SaS zavetovala vyššie dane z hazardu a alkoholu a rešpektovali sme to. Prorodinný balíček nevetovala.

X Čiže koalícia s fašistami, ako o tom hovorí SaS, nie je pravda?

Nie. Lebo štvorkoalícia sa dohodla, že opatrenia, na ktorých sa dohodli tri strany, prejdú vládou. Aj Richard Sulík pozná matematiku a vie, že keď zo šestnástich ľudí na vláde nezahlasujú štyria, to je dvanásť a na schválenie návrhu stačí deväť. Čiže bez problémov to prejde. Ale keď to príde do parlamentu, tam už bude problém. A preto Richard Sulík povedal, že nech to pokojne prejde aj s hlasmi opozície, nebudeme to považovať za porušenie koaličnej zmluvy. Toto sa stalo, a preto nedošlo k jej porušeniu.

X Argument spoluprácou s ĽSNS je jedným z pilierov SaS pri vypovedaní koaličnej zmluvy. Vy popierate že by sa niečo také stalo. Tým ďalším pilierom je, že predseda OĽaNO rozvracia verejné financie. Ani s tým nesúhlasíte. Klame teda pri tých dôvodoch Richard Sulík?

Chcem sa s ním rozprávať. Poznáte aj môj spôsob komunikácie. A ja takýto výrok nepotrebujem povedať. Na to, aby som vedel povedať, či niekto klame, sa s ním musím rozprávať. Pre mňa je to dosť silné obvinenie, keď o niekom poviete, že klame. Čiže určite teraz nebudem hovoriť, že Richard Sulík klame. Chcem poznať spôsob, ako nad vecami rozmýšľa, aby som pochopil, prečo tieto veci tvrdí. Aj som sa s ním rozprával, či došlo k porušeniu koaličnej zmluvy, a on mi povedal „nie, neprišlo“.

 X Dnes tvrdí niečo iné. Spomína sa to aj v tom liste, že vládu a koalíciu sprevádza hrubé a opakujúce sa porušovanie koaličných dohôd.

Aj toto si musíme vydiskutovať, že čo znamená táto pasáž. V každej strane nastalo nejaké porušenie koaličných dohôd, ktoré sme aj riešili. Ale najdôležitejšie pre mňa je to upratovanie – upratujme tie najväčšie oblasti v spoločnosti a dosahujeme výsledky.

X Hovoríte o upratovaní, ale ako chcete upratovať, keď vám za chrbtom chodia dvaja ľudia, ktorí hneď všetko rozhádžu? Existuje riešenie, že by z vlády odišiel aj Igor Matovič, aj Richard Sulík?

To nie je moje riešenie. A nie je to ani moje želanie. Pozerám sa na výkon vlády z hľadiska výsledkov. Investícia Volva či Volkswagenu, to sú dlhé a dôležité odborné rokovania. A oni dvaja prispeli svojimi skúsenosťami k veľmi dobrému riešeniu. Okrem toho, rozprávame sa o potrebe pokoja. Nemyslím si, že toto riešenie by ho prinieslo. Vláda si vie svoje zákony schváliť pokojne aj teraz. Ale zákon platí až vtedy, keď je schválený v parlamente a podpíše ho pani prezidentka. A práve tie hlasy v parlamente sú dôležité. Tam sedia strany, to sú moji partneri, s ktorými sa potrebujem rozprávať. A tam sa opäť stretnem s predsedami strán, o ktorých sa tu rozprávame. Kde teda príde ten pokoj? Nebudú si robiť zle aj tam, keď to budeme lámať cez koleno?

X Ako sa dá vládnuť s partnerom, ktorý vás obviňuje, že ste vytvorili koalíciu s fašistami a vy to považujete za nepravdu?

Dá sa to. Koalícia nie je priateľstvo.

X Veríte si ešte? Môžete sa na Richarda Sulíka spoľahnúť?

To má viac rozmerov. Je osobná dôvera a potom sú dohody. V politike sa riadite dohodami. V koalícii sme sa dohodli, že pokiaľ partner niečo zavetuje, tak to rešpektujeme. Na čom sme sa dohodli, to sa dodržalo.

X Je to pravda? Lebo koaličná dohoda veľmi neplatí.

Dohodli sme sa na tom, že schválime reformu vysokých škôl a zahlasujeme za ňu v parlamente? Dohodli. A stalo sa to. Dohodli sme sa na súdnej mape a schválili sme ju. Čiže na čom sme sa dohodli, to sme potvrdili hlasovaním.

X A dohodli ste sa aj na tom, že schválenie Matovičovho balíčka s opozíciou nebude problém a SaS vás obviňuje zo spolupráce s fašistami.

Tak obviňuje, ok. To je nepríjemné.

X SaS má ministerstvo spravodlivosti, ktoré podľa koaličnej dohody patrí strane Za ľudí. Ako potom platia tie dohody?

V koalícii sme sa o tom rozprávali. A dohodli sme sa, že tento problém otvoríme v inom čase. Dohodli sme sa, že to nebudeme riešiť. A táto dohoda tiež zatiaľ platí. Vieme, že to v istom momente budeme riešiť a potom sa dohodneme na niečom novom. Čiže to, na čom sa dohodneme, sa darí dodržiavať.

X Uvažujete nad plánom B, ak SaS naozaj po 1. septembri odíde z koalície? Plánujete rokovať s nezaradenými poslancami o podpore vašej vlády?

Momentálne s nikým nerokujem. Dôležitý je pre mňa scenár A. A do toho vkladám všetku svoju energiu.

X Predseda poslaneckého klubu OĽaNO Michal Šipoš nám povedal, že ak SaS odíde, bude to úplne nová situácia a potom sa nejak zariadite. Sme rodina už k sebe zobrala nejakých poslancov. Je na takýto krok pripravené aj OĽaNO, ak SaS odíde?

Má to dve roviny. Jedna je rovina predsedu vlády, druhá OĽaNO. Z pozície predsedu vlády mi ide o scenár A, a to je štvorkoalícia. Toto považujem za jediný možný realistický scenár na vládnutie v tomto volebnom období.

X A pokiaľ sa nenaplní?

Pokiaľ sa nenaplní, musím žiť s následkom. Ale dnes ten následok ešte nie je a urobím všetko pre to, aby ten následok nenastal.

 X Nemá verejnosť právo vedieť, aké budú vaše ďalšie kroky?

Ale my nevieme, akú sú ďalšie kroky.

X Nemáte teda plán na to, keď SaS odíde?

Teraz nepotrebujem ten plán mať. Mám ešte dosť času. Nemám ho, pretože ho netvorím, ale viem ho rýchlo stvoriť. To bude takzvaný krízový plán. Ale nemyslím si, že je správny.

X Čo by taký krízový plán obsahoval?

O tom sa porozprávame koncom augusta alebo začiatkom septembra. Ale dúfam, že sa nebudeme mať o čom rozprávať. S Richardom Sulíkom sa budem baviť o pláne A a snažím sa všetkým vysvetliť, že plán A je jediný správny scenár pre toto volebné obdobie. Som o tom silno presvedčený. A hovorím aj to, že Richard Sulík nemá reálny základ na vypovedanie koaličnej zmluvy. To isté sa stalo s Borisom Kollárom pri reforme nemocníc. Robil tlačové besedy proti vlastnej vláde a tiež som to mohol brať osobne. Ale nebral som, lebo mi išlo o dobro veci.

X Včera ste predstavili zvyšovanie platov pracovníkov vo verejnom záujme. Najvýraznejšie si majú polepšiť učitelia. Ide o miliardu eur. Z čoho bude tento balík zaplatený?

Z nadvýberu daní. Ich príčina je dvojaká. Pandémiu sme zvládli dobre, podarilo sa nám udržať pri živote firmy a po pandémii sa začal ekonomický rozvoj. Závisí však od spotreby ľudí, dokedy ten nadvýber bude trvať, lebo oni v konečnom dôsledku tie peniaze platia. Ďalšia je inflácia. A výsledkom našej vlády je, že sme výrazne znížili daňovú medzeru, za čím je úspešný boj s únikmi na DPH. To znamená, že máme výrazne vyššiu efektivitu výberu. To je ďalší príjem.

X Od júla ste učiteľom sľúbili zvýšenie o tri percentá. Tieto peniaze už dostali?

Áno, takto to je v kolektívnej zmluve. Lenže prišla vysoká inflácia. Zvolal som mimoriadnu hospodársku a sociálnu radu a povedal som, že situácia sa výrazne zmenila, a preto som ochotný rokovať o tom, čo by sme vám do tohto obdobia dali, aby sme vám pomohli vykryť nárast cien. To bolo tých 500 eur pre ľudí vo verejnom sektore. A zároveň sme sa dohodli, že do 31. augusta 2024 bude platiť nová kolektívna zmluva, v ktorej bude navýšenie k 1. 1. 2023 o sedem percent a k 1. 9. 2023 o 10 percent a pre učiteľov o 10 a 12 percent.

X Dostali samosprávy peniaze na vykompenzovanie tých troch percent pre učiteľov?

Dostali to, čo mali dostať. Za tým stolom máme aj člena samospráv. Niektoré veci si oni financujú sami. Ale oni s tým súhlasia, lebo to podpíše štát, samosprávy a zástupcovia zamestnancov. A dohoda je medzi všetkými tromi. Niektoré veci si samosprávy zafinancujú z vlastných príjmov, lebo si musíte uvedomiť, že vyšší výber daní nejde len do štátu. Ide aj do samospráv.

X Ale teraz im zoberiete pol miliardy na balík pre deti.

Máme nejaký plánovaný výber dane z príjmu fyzických osôb, ktorá ide samosprávam. Nadvýber ide tiež do samospráv. Prvá prognóza ukázala, že nadvýber bude na nejakej úrovni. Potom sme schválili legislatívu, ktorá sa toho do nejakej miery dotkla. Lenže teraz prišla nová prognóza, ktorá ukázala, že ten nadvýber bude ešte vyšší. Čiže toto, čo sme vám zobrali, vám zostáva a budete mať ešte aj niečo navyše.

X Čo zvyšok toho balíka pre rodiny s deťmi, ktorého financovanie ste nemali celkom pokryté? Aj to pôjde z nadvýberu?

Áno. Vyzerá to tak, že nadvýber by mal pokryť celý rozsah balíka. Ale presné čísla musia dopočítať na ministerstve financií.

X Rada pre rozpočtovú zodpovednosť hovorí, že miera nášho hrubého dlhu je v pomere k HDP na úrovni 63 percent. To je číslo, pri ktorom sa uplatňujú tie najtvrdšie sankcie zo zákona. Inými slovami škrtanie. Vaša vláda má do 4. mája 2023 výnimku. Potom sa s tým však bude musieť vyrovnať. Čo s tým plánujete spraviť? Ak sa nič nezmení, do parlamentu príde návrh na vyslovenie dôvery vašej vláde a budete musieť predložiť vyrovnaný rozpočet.

Túto diskusiu sme začali v roku 2020, lebo sme vedeli, že pandémia zvýši dlh tak, že pôjde cez sankčné pásmo. Je viacero možností, ale ide o ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý som pripravoval ešte ako minister financií. Len sme ho odložili, lebo SaS ho podmienila daňovou brzdou. Toto teda musíme dorokovať. Bola veľká dohoda na tom že ten zákon o rozpočtovej zodpovednosti musíme zmeniť.

X Nájdete na to 90 poslancov?

To nie je len koaličná vec, to je vec krajiny. Aj partneri z opozície uznali, že tak, ako je to teraz nastavené, je to nezmysel. Tvorcovia nepočítali s tým, že by mohlo dôjsť k pandémii takéhoto rozsahu. Nikto to nečakal. Bola veľká diskusia a bolo to uzavreté s tým, že to treba zmeniť.

X A kedy to chcete urobiť?

Asi na jeseň.

X Takže na jeseň bude ešte existovať súčasná koalícia?

Áno, som presvedčený o tom, že toto je najlepší scenár, aktuality.sk

 X X X

Premiér Heger rokoval o platoch so zdravotníkmi. Pozval len časť, ostatní sa pýtajú, či sa rokuje o nich bez nich

Rokovania budú pokračovať v auguste, kedy chcú lekári počuť už konkrétne veci.

Ani v polovici júla nie je známe, ako chce vláda zvýšiť platy zdravotníkom, a ktorých zdravotníkov sa to bude týkať.

Dnes na úrade vlády rokoval premiér Eduard Heger a minister financií Igor Matovič s odborármi, ktorí zastupujú lekárov a sestry. K definitívnemu výsledku sa ale zatiaľ nedostali a rokovania budú pokračovať 9. augusta.

Žiadne bližšie informácie ani jedna zo strán neposkytla, premiér povedal, že detaily nebudú medializovať, pretože sú predmetom rokovaní a informovať budú až o záveroch.

Nie je tak ani jasné, či zdravotníkom predstavili nejaký konkrétny návrh.

Matovič dal len uistenie, že peniaze na vyššie platy budú. „Prostriedky a financie zabezpečíme,” povedal šéf rezortu financií.

Len lekári a sestry

Na stretnutí bol len predseda lekárskych odborárov Peter Visolajský a predsedníčka odborového združenia sestier Monika Kavecká, ktorá je zároveň poslankyňou OĽaNO.

Obaja vystupovali po stretnutí viac menej spokojne.

Kavecká označila rokovania za korektné. „Konečne sme mali pocit, že úprava, mzdové ohodnotenie sestier a pôrodných asistentiek aj ostatných zdravotníckych pracovníkov by malo byť také, aby bolo motivačné,” povedala po stretnutí odborárka a poslankyňa.

Visolajský zase hovoril o konštruktívnom dialógu, premiér si vraj zobral ich požiadavky k srdcu a stretnutia s ním ich napĺňajú istou nádejov.

Visolajský ale zároveň dodal, že rozhodujúce pre nich sú konkrétne veci, a tieto chcú počuť na ďalšom stretnutí. „My lekári sme odhodlaní preto spraviť všetko,” povedal a tým, že sa nič nemení na krokoch, ktoré už pred časom avizovali.

Lekárski odborári sa pred niekoľkými týždňami nechali počuť, že ak vláda nesplní ich požiadavky, ktoré sa týkajú nielen platov, je vyše tritisíc lekárov ochotných ísť do výpovedí.

O nás bez nás?

Na rokovanie na úrad vlády nebol pozvaný minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský. Heger to vysvetľoval tým, že požiadavky zo strany zdravotníkov boli adresované na neho ako na premiéra, a že ďalšie rokovania prebiehajú aj na ministerstve zdravotníctva.

Pozvánku na rokovanie nedostali ani ďalší zástupcovia zdravotníkov – komory, ktoré zastupujú sestry, záchranárov, sanitárov či laborantov.

„Preto sa pýtame – kto a od koho dostal mandát na naše zastupovanie? Ako je možné, že o tak dôležitej téme, akou sú mzdy pre všetkých zdravotníckych pracovníkov, sa rokuje o nás bez nás? Alebo sa opäť rokuje len preto, aby sa rokovalo bez konkrétnych záverov?” pýtajú sa v spoločnom vyhlásení.

Hovoria, že tiež sú rozčarovaní zo spôsobu komunikácie ministerstva zdravotníctva aj vlády.

Už minulý týždeň posielali kompetentným výzvu, pretože sa nedočkali žiadnych návrhov ohľadom zvyšovania platov, hoci im bolo verejne sľúbené, že návrhy dostanú do 30. júna.

„Bohužiaľ, už päť mesiacov nestojíme kompetentným ani za to, aby si s nami sadli spoločne za jeden stôl,” konštatovali stavovské organizácie.

Rozhorčení

Premiér povedal, že so širšou škálou zdravotníkov sa rokuje na ministerstve.

„Pre nás sú dôležité práve odborové zväzy, pretože tie sú ten najvyšší partner. Ale samozrejme, rokujeme o zdravotníctve ako takom,“ povedal Heger.

Avšak, na úrad vlády nebol prizvaní ani Slovenský odborový zväz zdravotníctva a sociálnych služieb, ktorí zastupuje najviac zdravotníckych profesií.

„Sme rozhorčení,” povedal predseda odborového zväzu Anton Szalay.

„Máme pripomienky z terénu, ale nikto nás k žiadnemu materiálu nevolá,“ povedal.

Hovorí, že oni nevedia o čom sa rokuje, aké krytie to bude mať a či bude navyšovanie ešte v tomto, alebo v budúcom roku.

Tvrdí, že kompetentní len naťahujú čas.

„Neviem, či chcú naozaj dostať ľudí z nemocníc,” hovorí Szalay a naráža na to, že by zdravotníci mohli pre nespokojnosť a neistotu odchádzať zo systému. No pýta sa, že kto sa v takom prípade bude starať o pacientov, a to v čase keď sa blíži ďalšia vlna covidu.

Naznačuje, že ak sa veci nezačnú hýbať, tak by mohli pristúpiť aj k protestom. „Určite využijeme nespokojnosť ľudí a sme ochotní ich doviesť pred úrad vlády, alebo pred ministerstvo zdravotníctva, že dokedy,” hovorí Szalay.

Apelovala aj prezidentka

Ešte začiatkom júla sa na spoločnom stretnutí s ministrom Vladimírom Lengvarským zaujímala o tému aj prezidentka Zuzana Čaputová.

Podľa jej slov ju minister mal uistil, že na rokovacom stole už leží realistický plán so scenármi zvýšenia miezd.

Začiatkom tohto týždňa kontaktovala Lengvarského opäť. „Mám pocit, že odkedy som nastúpila do funkcie, hovorím s každým ministrom zdravotníctva (…), že pokiaľ nevyšleme jasný a hmatateľný signál personálnej stabilizácie v podobe zvýšenia miezd našim zdravotníkom, tak budeme mať vážny problém,“ skonštatovala.

Povedala tiež, že tento týždeň by mal mať rokovania s predstaviteľmi zdravotníkov.

Ministerstvo zdravotníctva povedalo, že dnes majú stretnutie so zástupcami Slovenskej komory medicínsko-technických pracovníkov, aktuality.sk

X X X

 Martin Behula: Talianska inšpirácia pre talianske manželstvo vládnej koalície

Koaliční politici zaslepení vidinou návratu Smeru, proti ktorému nič nerobia, tomu asi neuveria, ale vláda nepadá toto leto len v Bratislave. Tento komentár preto nebude o Igorovi Matovičovi, ani o Richardovi Sulíkovi.

Inde v Európe majú lídri vážnejšie problémy ako poeticky pasívny premiér Eduard Heger. Nemáme na mysli londýnsky Whitehall, kde sa končí premiérska kariéra Borisa Johnsona, pretože mu prestali veriť aj jeho najvernejší spojenci.

 Ak si myslíme, že Matovičova a Hegerova vláda vládli turbulentne, stačí sa pozrieť do Estónska. Zajtra tam pravdepodobne budú mať už tretiu vládu od roku 2019. No hoci OĽaNO u nás automaticky spája odchod jednej vládnej strany s predčasnými voľbami, v Estónsku sa žiadne nekonali.

Napriek tomu, že vládu premiéra Jüriho Ratasa, ktorá vznikla hneď po voľbách, označil britský denník Financial Times za najkontroverznejšiu v histórii krajiny, minister vnútra musel odstúpiť, lebo americké prezidentské voľby označil za podvodné a zmanipulované a celá vláda padla kvôli korupčnému škandálu už po necelých dvoch rokoch.

Premiérka Kaja Kallasová vládla ešte kratšie. Sedem ministrov Estónskej strany stredu vyhodila z vlády už po vyše roku. Koaličného partnera obvinila, že nedokáže postaviť záujmy krajiny nad záujmy strany a aktívne pôsobí proti „základným hodnotám Estónska“. Kallasová tak zostaví vládu s doterajšími opozičnými stranami – sociálnymi demokratmi a kresťanskými demokratmi.

Všetky tri kabinety vznikli na pôdoryse toho istého parlamentu. Bez toho, aby sa museli uchýliť k menšinovej vláde. To je na Slovensku zrejme nepredstaviteľné. Niečo zo severskej racionality Estóncov by sa zišlo aj nám.

O schopnostiach estónskych politikov svedčí aj to, že žiadna zo strán nebola vo všetkých troch vládach, ale v každej bola aspoň jedna parlamentná strana. Mimochodom, Kallasovej Estónska reformná strana voľby v roku 2019 vyhrala.

S vyšším percentuálnym ziskom ako u nás OĽaNO. Vládu však nezostavila a na svoju šancu musela čakať. Viac k rečiam Obyčajných ľudí o Matovičovom neobyčajne silnom mandáte asi dodávať netreba.

Nikto nie je nenahraditeľný

Vládnou krízou si okrem Estónska prechádza aj Taliansko. Igor Matovič či predseda klubu OĽaNO Michal Šípoš radi hovoria, že vládna koalícia je ako talianske manželstvo. Ak by sa však pozreli do skutočného Talianska, zistili by, že následky koaličných sporov môžu byť aj horšie. Oveľa horšie.

Pád vlády v Ríme by totiž nepocítilo len Taliansko, ale celá Európska únia. Premiéra Maria Draghiho vyhlásil magazín Politico za najmocnejšieho človeka v Európe pre rok 2022. „Nikto nie je nenahraditeľný. A potom je tu Mario Draghi,“ napísal.

Bývalý prezident Európskej centrálnej banky mal byť tým, kto prinesie do Talianska politickú stabilitu. Počas finančnej krízy zachránil euro, pretože urobil, „všetko, čo bolo treba“. Teraz však nemusí byť schopný zachrániť vlastnú vládu národnej jednoty.

Populistické Hnutie piatich hviezd ju obviňuje, že dostatočne nepomáha rodinám zvládať vysoké ceny potravín a energií. „Bojím sa, že v septembri sa budú musieť rodiny rozhodnúť, či zaplatia účet za elektrinu, alebo si kúpia jedlo,“ povedal predseda Giuseppe Conte a vyhlásil, že jeho hnutie takúto vládu podporovať nebude.

Hnutie nezahlasovalo ani za 26-miliardový protiinflačný balíček, hoci bol spojený s hlasovaním o dôvere vláde. Draghi to prežil, no požiadavky Piatich hviezd odmietol: „Vláda nepracuje s ultimátami. Stratila by zmysel existencie“.

Draghi a priepasť

Bez podpory Piatich hviezd však tiež vládnuť nechce. Dokonca podal demisiu, ktorú však prezident Sergio Mattarella neprijal a odporučil mu overiť si v parlamente, či má jeho vláda väčšinu. Hlasovanie bude na budúcu stredu.

Zrejme tak napokon predsa preváži pocit zodpovednosti. Napokon, jeho vláda pretláča nepopulárne reformy tým, že ich spája s hlasovaním o dôvere. Už ich prežila vyše 50, teda viac ako tri mesačne.

Taliansko je známe chronickými predčasnými voľbami, no ešte nikdy sa nekonali na jeseň, keď sa schvaľuje rozpočet. Tretia najväčšia ekonomika EÚ je notoricky zadĺžená a závislá od ruského plynu, očakávaný rast kvôli vojne na Ukrajine klesol a inflácia v máji dosiahla najvyššiu úroveň za 23 rokov.

Taliansko je navyše najväčším príjemcom pomoci z plánu obnovy – dostane takmer 200 miliónov eur. To by bol najhorší čas na pád vlády. Na Draghiho sa spolieha aj Európska únia. Kolaps talianskej ekonomiky by nemusela zvládnuť. Mnohí investori ho považujú za jediného človeka, ktorý stojí medzi eurozónou a priepasťou, píše Politico.

Čo si z toho môžu vziať naši politici? Napríklad aspoň to, ako veľmi môžu byť radi, že od ich sporov závisí iba Slovensko a nemajú väčšiu zodpovednosť. No nezvládajú ani tú svoju.

Hlavný ekonóm UniCredit Bank Erik Fossling Nielsen o Draghim povedal, že je mimoriadne dôležitý, pretože priniesol stabilitu, no každá krajina, ktorá závisí od jedného človeka, má problém. Povedzte to niekto už konečne Matovičovi, aktuality.sk

X X X

Vojna na Ukrajine: vyčerpaní boxeri a K.O. v nedohľadne

Vývoj na donbaských frontoch pripomína pokoj pred búrkou. Prichádzajú však už temné predpovede: Nasledujú krvavé týždne s krutými bojmi o mestá aj novým Mariupolom.

 Keď Vladimir Putin pred troma mesiacmi presunul ťažisko vojny na východ Ukrajiny, spravil to deprimovaný neúspechom svojho počiatočného útoku na ukrajinské hlavné mesto, Zúfalo túžil po úspechu, ktorý by mu zachránil tvár pred národom, píše CNN.

Tretie vojnové dejstvo

Potom, čo ruská armáda konečne obsadila Lysyčansk, to vyzeralo, že Putin je na polceste k dosiahnutiu tohto cieľa. Vojna sa však medzitým dostáva na novú krvavú križovatku a armády na oboch stranách frontovej línie sa pripravujú na tretie vojnové dejstvo, ktoré by mohlo zvrátiť doterajšiu bilanciu konfliktu.

„Obe armády utrpeli v posledných mesiacoch ťažké straty a sú úplne vyčerpané,“ opisuje situáciu Justin Bronk , vedúci výskumný pracovník britského vojenského think-tanku RUSI.

Aký je ďalší Putinov krok? Logicky: prielom v Doneckej oblasti. V prípade úspechu by to znamenalo, že Rusko by sa zmocnilo Donbasu a spojilo sa so separatistami, ktorých podporovalo od roku 2014. Kremeľ už od začiatku invázie zdôrazňoval, že ide o jeden z najdôležitejších cieľov „špeciálnej operácie“.

Údery v tyle, pauza na fronte

Kedy a ako sa tak stane, však nie je jasné. Kým Kremeľ pokračuje v intenzívnych raketových útokoch v hlbokom ukrajinskom tyle, ako bol ten vo štvrtok na mesto Vinnycia, kde zahynulo vyše dvadsať ľudí a ďalších asi sto utrpelo zranenia, na druhej strane ruské pozemné jednotky sú už od konca minulého týždňa uprostred operačnej pauzy, ako tvrdí Americký inštitút pre vojnové štúdie. Cieľ prestávky? Predovšetkým oddych a preskupenie síl.

Takáto situácia v teréne by mohla poskytnúť Ukrajincom čas na prípravu obrany tých častí Doneckej oblasti, ktoré sú stále pod ich kontrolou. Ide predovšetkým o priemyselný pás, ktorý sa tiahne južne od mesta Sloviansk.

Keď sa ruské pozemné sily opäť plne zapoja do bojov, vojna v tomto smere by mohla rozhodnúť o budúcnosti centrálnych regiónov Ukrajiny. Tí, ktorí sú oboznámení so situáciou v teréne, tvrdia, že výsledok týchto bojov výrazne ovplyvní konečný výsledok vojny.

Lekcia z prvej fázy

Posledné tri mesiace tvrdej a vyčerpávajúcej vojny v Luhanskej oblasti nepripomínali počiatočné dni ruskej invázie. Pre ne boli príznačné rozptýlené útoky zo severu, východu a západu, ktoré nakoniec vyústili do neúspešného pokusu o dobytie Kyjeva a ďalších ukrajinských miest.

Kremeľ sa poučil. Svoje úsilie presmeroval na kľúčovú cestu z Luhanska do Donecka a sústredili väčšinu svojich zdrojov na túto líniu.

„V druhej fáze tejto vojny sa Rusko vrátilo k základom,“ povedal pre CNN Max Bergmann, riaditeľ európskeho programu v Centre pre strategické a medzinárodné štúdie .

Toto rozhodnutie Kremľa malo za následok pomalý, ale stabilný pokrok. Rusko tým využilo svoje prednosti v zbraniach a palebnej sile, čím postupne odhalilo všetky limity ukrajinského arzenálu.

„V prvom kole vojny Ukrajina zasadila súperovi knokaut. V druhom kole Rusko vyhralo na body,“ zdôrazňuje Bergmann v hodnotení úvodných etáp vojny.

Tri mesiace vojny a krviprelievania si však vyžiadali daň na oboch armádach a dobytím Luhanskej oblasti sa obe dostali do bodu zlomu.

„Ruské sily sa budú pravdepodobne naďalej obmedzovať na útočné akcie menšieho rozsahu. Paralelne budú obnovovať sily a vytvárať podmienky pre výraznejšiu ofenzívu v najbližších týždňoch či mesiacoch,“ predpokladá Inštitút pre vojnové štúdie.

Spomalené tempo

Ako vyzerajú tieto útočné akcie menšieho rozsahu? Ukrajinci informovali, že ruská armáda za 24 hodín zaútočila na približne 40 dedín a menších miest, čím uznali „čiastočný úspech“ Rusov na jednom fronte pri meste Bachmut. Tempo ruských územných ziskov sa ale minulý týždeň po ich prevzatí celej Luhanskej oblasti spomalilo.

Podobne hodnotí situáciu aj britské ministerstvo obrany. Vo svojej analýze zo štvrtka konštatuje, že ruské invázne sily nedosiahli v Donbase za posledné tri dni „nijaký výrazný územný postup“.

„Ruské sily pokračujú v Donbase v delostreleckých útokoch na širokom fronte, po ktorých v niektorých oblastiach podnikajú prieskumné útoky s malým počtom jednotiek,“ napísal britský rezort obrany. „Za posledných 72 hodín však v tomto regióne významne nepokročili,“ dodal.

Dôvodom sú podľa analýzy britského ministerstva starnúce sovietske vozidlá, zbrane a taktika ruskej armády, s ktorými dokáže výrazne postupovať iba v prípade, že ich používa vo veľkom množstve. „To však Rusko momentálne nedokáže uskutočniť,“ dodáva.

Tento druh čiastočného pokoja evidentne vyhovuje Rusom aj Ukrajincom. Vyčerpané ruské sily potrebujú obnovu a Ukrajinci sa okrem iného musia zoznámiť s vojnovou logistikou, ktorú posiela Západ.

„Ruské jednotky, ktoré bojovali o Severodoneck a Lysyčansk, veľmi pravdepodobne potrebujú značné obdobie odpočinku a výcviku, kým obnovia veľké útočné operácie,“ uviedol Inštitút pre vojnové štúdie.

Nové ohnisko bojov

Očakávaný postup ruských vojsk povedie cez predĺžený koridor, ktorým prešli Luhanskou oblasťou. Pokračovať ním budú chcieť v Doneckej oblasti, kde bude ich úlohou vyčerpať a likvidovať ukrajinské jednotky. Ak by celý Donbas pripadol Moskve, bolo by to pre ňu symbolické víťazstvo, pre Putina ideologicky obzvlášť dôležité, odkedy vo februári tvrdil, že na Donbase sú „prenasledovaní rusky hovoriaci ľudia“ a že samotný región je „duchovne a kultúrne“ spojený s Ruskom.

Keď sa ohnisko vojny presunie z Luhanskej oblasti do zvyšku Kyjevom kontrolovaného Donbasu, bude to ďalší krvavý a krutý boj. Mestá, na ktoré čaká toto peklo, sú už na dohľad.

„Sú dva názvy, ktoré sa, žiaľ, v ďalšej fáze bojov stanú veľmi známymi – mestá Sloviansk a Kramatorsk na severe Doneckej oblasti. Budú novým Severodoneckom a Mariupolom,“ vysvetlil pre CNN Samir Puri , analytik Medzinárodného inštitútu pre strategické štúdie.

Tieto mestá sa mesiace pripravovali na to, aby sa stali novými ohniskami vojny; z východu a juhu sú teraz obklopené územím kontrolovaným Rusmi. Ich dobytie by bolo pre Kremeľ veľkým víťazstvom. Ukrajinci sa však na rýchly ústup nechystajú.

„Chcú Rusom túto vojnu čo najviac sťažiť a predĺžiť. Veď tak sa bojuje od začiatku. Bojuje sa o každý centimeter územia, a keď si myslia, že je takticky múdre ustúpiť, ustúpia, ale veľmi pomaly,“ hovorí Puri . Na druhej strane Rusi dúfajú, že vytrvalosťou zničia odpor Ukrajincov.

Chersonská protiofenzíva

Treba však počítať aj so vzplanutím bojov v iných regiónoch, čo by určite narušilo hlavné ciele Ruska na Donbase. Ukrajina sa už začala zameriavať na ruské veliteľské stanovištia a muničné sklady. Tento týždeň v meste Nova Kachovka v Chersonskej oblasti podnikla jeden z doteraz najväčších útokov na územie pod ruskou okupáciou.

Rusi v prvých dňoch invázie obsadili Cherson. Ak by sa Ukrajincom podarilo znovu dobyť región pri ústí Dnepra do Čierneho mora, prerušili by ruské zásobovacie línie a aj ich pozemný most s Krymom. Ďalším bonusom pre Ukrajincov by bol pokles morálky ruskej armády.

Vojna trvá už takmer päť mesiacov a priebeh ďalšej fázy bude závisieť aj od dostupnej palebnej sily a zbraní, ktorými disponujú unavené armády na frontových líniách. Niektorí analytici predpokladajú, že častejšie používanie starších, menej presných rakiet, ako je KH-22, naznačuje, že ruské zásoby sa vyčerpávajú. Na bojisko už priviezli aj tanky zo sovietskej éry. Ukrajina na druhej strane čelí opačnému problému. Západ posiela obrovské množstvá zbraní, no tieto zásielky z pochopiteľných dôvodov prinášajú aj nové starosti.

Kým sa zbraň dostane na bojisko – a tento proces si tiež vyžaduje veľmi zložitý dodávateľský reťazec – musia sa vojaci naučiť, ako ju používať. Je to skutočná logistická nočná mora.

V niektorých prípadoch si táto zložitá situácia vyžaduje špeciálne testovacie miesta v zahraničí. Britská armáda napríklad v posledných týždňoch cvičí stovky ukrajinských vojakov v južnom Anglicku. Nemci zase plánujú naučiť ukrajinských vojakov používať raketový systém Mars II.

Dokedy sa vojna pretiahne?

Ak sa v Donecku zopakuje tempo postupu Ruska cez Luhanskú oblasť, vojna sa môže pretiahnuť nielen do jesene, ale až do zimy. Aké to môže mať dlhodobé dôsledky?

Pre začiatok treba priznať, že nie je isté, či by Putin zastavil svoju inváziu, keby zabral celý Donbas.

„Ak Rusi dokážu dosiahnuť pôvodne stanovené ciele, pokúsia sa dosiahnuť ešte viac,“ hovorí Bergmann. Putin by sa napríklad mohol posunúť k brehom rieky Dneper, ktorá pretína Ukrajinu zo severu na juh. Rozhodne by to bol krok, ktorý by vydesil Západ, z dlhodobého hľadiska predĺžil vojnu a jasne by naznačil, že Rusi sa snažia ovládnuť polovicu Ukrajiny.

Treba tiež vziať do úvahy, že ak sa vojna pretiahne do budúceho roka, ekonomické faktory budú čoraz dôležitejšie. Ruskú ekonomiku zasiahli tvrdé sankcie, no v rámci pomoci Ukrajine netreba zabúdať, že Západ sa čoraz ťažšie vyrovnáva s rastúcou infláciou. Nebolo by zvlášť prekvapujúce, keby v tomto zmysle západné mocnosti hľadali záchranné lano v mierových rokovaniach. Viacerí západní spojenci v posledných týždňoch opätovne zdôrazňovali potrebu rokovať o riešení v záujme ukončenia vojny.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj tiež minulý mesiac povedal lídrom G7, že zámerom je ukončiť vojnu do niekoľkých mesiacov, a nie rokov. Nakoľko je to realistické, to závisí od množstva ťažko ovplyvniteľných faktorov.

Aj podľa najnovšej analýzy britského rezortu obrany „vyhliadky na rozhovory o ukončení konfliktu zostávajú nízke, a to aj napriek stredajším istanbulským rokovaniam o obnovení vývozu obilia z ukrajinských prístavov a nedávnym výmenám zajatcov“.

Jedna vec je však istá: najbližšie týždne na východe Ukrajiny do značnej miery určia budúcnosť najväčšej pozemnej vojny v Európe za posledných 70 rokov./agentury/

X X X

Briti opäť striedajú premiéra. Vládnuť im môže žena aj potomok indických migrantov

Konzervatívci menia svojho lídra a tým aj premiéra, nie ako u nás.

Britský premiér sa málokedy menil tak často a tak nečakane ako posledných pár rokov. Šesť rokov a čochvíľa už štvrtý predseda vlády – taká je posledná bilancia dĺžky mandátov šéfov britských vlád sídliacich na Downing Street 10.

Na porovnanie, v novodobej histórii bola najdlhšie pôsobiacou britskou premiérkou Margaret Thatcherová, ktorá krajine vládla na prelome 70. a 80. rokov dlhých 11 rokov. Nasleduje Tony Blair, ktorý bol premiérom od konca 90. rokov a v kresle vydržal desaťročie. Winston Churchill v období pred druhou svetovou vojnou a po nej bol premiérom zhruba deväť rokov.

Naposledy musel pre škandály odstúpiť premiér Boris Johnson, ktorý úraduje len niečo vyše tisíc dní, hoci svoju predchodkyňu Theresu Mayovú v dĺžke mandátu tesne prekoná.

Krajine stále vládne Johnsonova konzervatívna vláda a je to práve ona, ktorá si teraz volí nového predsedu. Systém, ktorý poznáme u nás, keď je šéfom vlády (Eduard Heger) niekto iný ako predseda hlavnej vládnej strany (Igor Matovič), by bol v Spojenom kráľovstve považovaný za niečo nemysliteľné.

Takisto predčasné voľby po páde premiéra sú skôr výnimkou ako pravidlom.

Premiérom je šéf strany, nie ako u nás

O post nového britského premiéra po prvom kole volieb, ktoré sa uskutočnilo v stredu, bojovalo do včera stále šesť kandidátov. Po dnešnom druhom kole ich zostalo v hre už len päť.

V skutočnosti sa všetci formálne bijú o funkciu nového šéfa vládnucej Konzervatívnej strany, no obe funkcie sú de facto spojené.

Komplikované, tesné a do poslednej chvíle ťažko predpovedateľné. Také sú už tradične voľby šéfa britských konzervatívcov, tobôž v situácii, keď im odstupuje premiér. Johnson v skutočnosti mandát ešte nepoložil, čaká práve na voľbu nového lídra svojej strany.

Ten by mal byť známy najneskôr 5. septembra.

Miliardárska manželka má problém s daňami

Systém voľby je pomerne komplikovaný, navyše ho straníci upravili až tesne pred aktuálnou voľbou. V prvom kole museli všetci kandidáti získať hlasy aspoň 30 poslancov britskej Snemovne reprezentantov, zvyšní vypadli. V tom druhom ich teda zostalo päť.

V oboch kolách voľby zvíťazil bývalý finančník Rishi Sunak, potomok indických prisťahovalcov a donedávna aj minister financií, teda tretí najdôležitejší člen britskej vlády. Mnohí ho dlho vnímali ako pravdepodobného nástupcu Johnsona, ktorý si ho v roku 2020 vybral za člena vlády, keď mal Sunak len 39 rokov.

V čase koronakrízy zažiaril, bol tvárou vládnej pomoci voči krachujúcim britským firmám.

No napriek tomu stále nie je favoritom, aspoň podľa prieskumov medzi straníkmi.

Poškodili ho dva škandály. Ten prvý sa týkal jeho ženy Aksaty Murtyovej, ktorá je dcérou indického miliardára. Britské médiá upozornili na to, že Murtyová nemá v Británii trvalý pobyt a neplatí tam dane z príjmu.

Ďalší Sunakov škandál súvisel s jeho zelenou kartou, teda povolením na prácu v USA. Kartu si nechal aj po tom, ako ho vymenovali za britského ministra financií.

Nový premiér bude až v septembri

Johnsonovho nástupcu si napokon zvolia bežní straníci, teda nielen poslanci v snemovni. Podľa prieskumu YouGov nepreferujú Sunaka, ale jeho vyzývateľku Penny Mordauntovú, súčasnú ministerku obchodu. V roku 2019 sa tiež stala prvou ženou v britskej histórii na čele ministerstva obrany.

V prieskume medzi takmer tisíckou straníkov si ju vybralo až 27 percent z nich, zatiaľ čo Sunaka len 13 percent.

Ďalšie kolá voľby budú podobné ako to štvrtkové, postupne z nich bude vypadávať kandidát s najmenším počtom hlasov a napokon si straníci vyberú len spomedzi dvoch zostávajúcich kandidátov, podobne ako to poznáme u nás v prípade druhého kola prezidentských volieb.

Medzi programom Sunaka a Moradauntovej sú aj rozdiely. Mordauntová chce znižovať dane, a to aj v čase stúpajúcej inflácie. V Spojenom kráľovstve dosahuje medziročne už deväť percent, ide teda o podobné čísla ako na Slovensku. Sunak tvrdí, že najskôr treba skrotiť infláciu, až potom znižovať dane.

V zahraničnej politike by sa však ani po výmene šéfa Downing Street 10 nemalo nič meniť. Johnson bol jedným z najvýraznejších podporovateľov Ukrajiny vo vojne s Ruskom a v tom by mal pokračovať aj jeho nástupca či nástupkyňa, aktuality.sk

X X X

Nemci do roka skončia s ruskou ropou. Čo bráni Slovensku, aby urobilo rovnaký krok?

Problémy, ktoré by Slovnaftu spôsobil koniec dovozu ruskej ropy, sa podľa odborníkov dajú riešiť oveľa rýchlejšie, ako tvrdí samotná refinéria.

Nemci tento týždeň definitívne potvrdili, že do konca decembra 2022 sa odstrihnú od ruskej ropy. V prípade uhlia z Ruska to stihnú už v priebehu tohto mesiaca.

Na Slovensku sme s odpútaním sa od moskovskej závislosti od ropy oveľa viac pozadu. Náš jediný producent pohonných látok Slovnaft si totiž za pomoci ministra hospodárstva Richarda Sulíka vybojoval neobmedzené prechodné obdobie. Limitovaný časom bude iba dovoz ruskej ropy, z ktorej vyrába produkty do ostatných krajín Európskej únie.

Bratislavská rafinéria spadajúca pod maďarský koncern MOL má tak veľmi veľa času, aby sa odstrihla od ruskej ropy. Viacerí odborníci pritom toto rozhodnutie spochybňujú a tvrdia, že by to Slovnaft zvládol oveľa rýchlejšie, i keď samotná spoločnosť tvrdí opak.

Aktuality.sk sa bližšie pozreli na argumenty, ktoré náš rafinérsky podnik uvádza pri obhajobe čo najdlhšej výnimky z embarga.

Náhrada ruskej ropy

Podľa Slovnaftu je veľmi komplikované nahradiť samotnú vstupnú surovinu. Bratislavský závod spolu s ďalšími v rámci celej skupiny MOL sú totiž prispôsobené na ťažkú ruskú ropu.

V skutočnosti však náš petrochemický závod odoberá zmes ruskej ropy s označením REBCO (Russian Export Blend Crude Oil) a ide o stredne ťažkú surovinu. Podobné charakteristiky má napríklad väčšina ropy exportovanej z Perzského zálivu. Alebo sa podobná zmes dá namiešať aj z iných druhov tejto komodity.

„Ropa podobná ruskej nemusí priamo pochádzať z tejto krajiny. Dá sa namiešať aj z iných regiónov sveta,“ hovorí Milan Pospíšil z Ústavu technológie ropy a alternativních palív na Vysokej škole chemicko-technologickej v Prahe. Dôležitá je hustota vstupnej suroviny, obsah uhľovodíkov, síry a ďalšie parametre.

Na základe toho potom rafinéria prispôsobuje svoje technológie. Pri odbere jedného druhu ropy je oveľa jednoduchšia prevádzka výroby. Firma potom radšej uzatvára dlhodobé kontrakty na rovnaký druh vstupnej suroviny.

To, že nejde len o teóriu, dokázali napríklad v českých rafinériách patriacich do poľskej skupiny PKN Orlen.

„V posledných rokoch sme významne rozšírili počet krajín, z ktorých odoberáme ropu, čím sme znížili závislosť od Ruska z 80 percent na súčasných 50 percent,“ približuje hovorca spoločnosti Orlen Unipetrol Pavel Kaidl.

Od roku 2019 tak spracovávajú vo svojich závodoch 16 rôznych druhov ropy z desiatky krajín sveta – z USA, Afriky, Severného mora, Saudskej Arábie, Kazachstanu či Azerbajdžanu.

Zmena technológie

Pokiaľ by sa Slovnaftu nepodarilo zohnať rovnakú, respektíve podobnú zmes ropy, akú v súčasnosti spracováva, tak by musel zmeniť technológiu. Vedenie tvrdí, že takáto prestavba výroby by stála približne 290 miliónov eur a trvala by niekoľko rokov.

Pospíšil však tento argument spochybňuje. „Každá rafinéria má však krízové plány a musí počítať s tým, že niekedy môže ich dodávka komodity úplne vypadnúť. Preto majú databázu ďalších možných typov ropy, ktorou by mohli nahradiť pôvodné dodávky. Takýchto alternatív majú niekoľko,“ hovorí odborník.

To potvrdil aj samotný Slovnaft, ktorý má vo svojich laboratóriách vyskúšané desiatky rôznych zmesí ropy. Lenže podľa našej rafinérie je problematická hlavne prestavba technológie, ktorá môže vzhľadom na rôzne povoľovacie procesy trvať viac ako tri roky.

S tým však nesúhlasí Pospíšil. „Postupným miešaním iného druhu vstupnej suroviny a zvyšovaním podielu napríklad ľahkej ropy by to bolo možné, a to aj za pochodu, teda bez prerušenia výroby. Dokázali to v litvínovskej rafinérii, ktorá má pdobnú technológiu ako bratislavská,“ dodáva. Otázna podľa neho zostáva skôr logistika, teda preprava neruskej ropy, čo si však už netrúfa hodnotiť.

Pospíšilove slová potvrdzuje reálny príklad z najväčšej európskej krajiny. Nemcom sa podarilo znížiť závislosť od ruskej ropy z tretiny na štvrtinu za mesiac. A za druhý mesiac na 12 percent. Do konca roka prestanú kupovať ruskú ropu úplne.

Preprava cez ropovod Adria

Práve nahradenie ropovodu Družba novou alternatívou, a to ropovodom Adria z Chorvátska cez Maďarsko až na Slovensko je ďalšou prekážkou, ktorú Slovnaft zmieňuje pri obhajobe výnimky z embarga.

Celá skupina MOL tvrdí, že kapacita Adrie nie je dostačujúca. Dôvodom je približne 30-kilometrový úsek v Chorvátsku pri meste Sisak, ktorý vytvára na trase úzke hrdlo. Podľa Slovnaftu by preto táto trasa dokázala pokryť spotrebu celej skupiny na 80 percent. Prípadné rozšírenie tohto úseku by si vyžiadalo značné investície a dlhší čas.

Avšak prednedávnom šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová vyhlásila, že kapacita Adrie by sa mohla navýšiť v priebehu 60 dní. Následne to spresnil chorvátsky premiér Andrej Plenkovič. Podľa neho by Chorváti vedeli v priebehu mesiaca navýšiť prepravné kapacity o 30 percent, a to len za osem miliónov eur. Takéto navýšenie by postačovalo nielen Slovnaftu, ale aj celej skupine MOL.

Lenže pre potreby Slovnaftu a celej skupiny v skutočnosti plne postačuje aj dnešná kapacita Adrie. Slovnaft totiž potrebuje do konca budúceho roku v zmysle embarga nahradiť dve tretiny ruskej ropy, z ktorej vyrába produkty pre export do ostatných krajín Únie, MOL len 10 percent. Zbytok môžu ďalej vyrábať z ruskej ropy – neobmedzene.

Pravidelné dodávky novej ropy

V neposlednom rade, prečo skupina MOL požaduje výnimku z ruského embarga, je zabezpečenie pravidelných dodávok tankerov. Týždenne by potrebovala maďarská a slovenská rafinéria dva až tri tankery, ktoré by dopravili surovinu do chorvátskeho prístavu Omišajl. V globálnom meradle však kapacita potrebná pre Slovnaft predstavuje len dve promile ročnej transportnej kapacity tankerov.

Slovnaft tvrdí, že momentálne je situácia na trhu veľmi neistá a nemajú garancie pravidelných dodávok od nových dodávateľov.

Ropný kartel OPEC však už medzičasom navýšil svoje ťažobné kapacity a situácia sa postupne upokojuje. Aktuálne sa aj cena ropy obchoduje pod hranicou 100 dolárov za barel. Rovnako tak neobstojí ani obava z nedostatku tankerov. Práve embargo môže uvoľniť časť kapacity, ktorú dnes využíva Rusko. Západ má v tomto smere veľmi účinnú páku, a to poistenie. Viac ako 90 percent celosvetového poistenia ropných tankerov zabezpečujú poistné domy so sídlom v Londýne. Bez poistenia žiadna nákladná loď nebude prepravovať komodity.

Všetky technologické prekážky, ktoré bránia odpútaniu sa od ruskej ropy, sú podľa Pospíšila prekonateľné, a to v priebehu niekoľkých mesiacov. Najväčšiu rolu v tomto smere zohráva v súčasnosti cena. Vďaka aktuálnej tretinovej zľave na ruskú ropu a vzhľadom na rast rafinérskych marží dosahuje MOL, ako aj PKN Orlen obrovské zisky a nechcú sa ich len tak ľahko vzdať.

„Okrem toho ani nevieme presne, aký veľký podiel v MOL-e vlastnia Rusi. V neposlednom rade nemôžeme zabúdať ani na zastropovanie cien pohonných hmôt v Maďarsku. Práve vďaka nadmerným ziskom zo Slovenska a Česka dokážu Maďari financovať umelo zlacnený benzín a naftu,“ uzatvára, aktuality.sk

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Příspěvek byl publikován v rubrice Nezařazené a jeho autorem je autor. Můžete si jeho odkaz uložit mezi své oblíbené záložky nebo ho sdílet s přáteli.