Kauza s bitcoinmi odhaľuje slabiny českého ministerstva spravodlivosti a vyvoláva otázky o dôvere v štát. Kauza s bitcoinmi, ktoré prijalo české ministerstvo spravodlivosti od muža odsúdeného za obchod s drogami, je podľa prezidenta ČR Petra Pavla mimoriadne škodlivá, pretože môže prispieť k nedôvere ľudí v štátne inštitúcie aj spravodlivosť. Povedal to v utorok v Poslaneckej snemovni, ktorú navštívil pri príležitosti blížiaceho sa konca tohto volebného obdobia. Minister spravodlivosti Pavel Blažek krátko predtým oznámil, že v jesenných voľbách kandidovať nebude, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

„Táto kauza má skutočne mimoriadne škodlivý potenciál. Ak by som to mal nazvať hlasom ľudu, povedal by som, že to je veľký malér. Nielenže môže urobiť nedôveryhodnými inštitúcie štátu v očiach občanov, ale tiež spôsobiť stratu dôvery v spravodlivosť vo všeobecnosti. Má potenciál poškodiť nás aj v zahraničí. Aj z tohto dôvodu som presvedčený, že musíme urobiť všetko pre to, aby všetko, čo s touto kauzou súvisí, bolo transparentne a dôkladne prešetrené,“ povedal poslancom prezident.

Prezident zdôrazňuje dôveru

Vyvodenie záverov považuje za nevyhnutné, a to či už etických, politických a prípadne aj trestno-právnych.

Minister spravodlivosti, ktorý minulý týždeň pre kauzu rezignoval, krátko pred začiatkom Pavlovho prejavu v snemovni na sociálnej sieti X oznámil, že v nadchádzajúcich voľbách do Poslaneckej snemovne kandidovať nebude. „Už v sobotu som sa rozhodol, že nebudem kandidovať vo voľbách do Poslaneckej snemovne. Chcel som to najskôr oznámiť kolegyniam a kolegom na južnej Morave, ale je vhodnejšie, aby som to povedal už teraz,“ uviedol Blažek. Premiér Petr Fiala ešte v utorok dopoludnia tvrdil, že o osude Blažka sa rozhodne až po zasadnutí juhomoravskej bunky ODS, ktorá ho na kandidátku koalície SPOLU zvolila., aktuality.sk

X X X

Veľká honba za sýrskym zlatom (reportáž Financial Times)

V krajine zničenej vojnou a chudobou sa občania vymanili z útlaku Asadovho režimu a začali hľadať kovy. Článok pôvodne vyšiel v denníku Financial Times. 

Odkedy sa v decembri zrútil despotický režim Baššára al-Asada, obyvatelia Damasku si v noci v uliciach všimli nový fenomén: temné postavy s blikajúcimi detektormi kovov. Aj na vidieku prichádzajú na súkromné poľnohospodárske pozemky muži s lopatami a mapami, ktorí tvrdia, že hľadajú, kde sa nachádza podzemné bohatstvo.

Sýrčania, oslobodení od strachu, ktorý v Sýrii vládol za Asada, ale stále trpiaci rozsiahlou chudobou a dedičstvom vojny, sa nakazili zlatou horúčkou. „Za režimu bolo nemožné ísť hľadať za mesačnej noci“, pretože hrozilo nebezpečenstvo, že vás chytia, povedal 67-ročný Abu Wael, ktorý sa sám vyhlásil za „profesionálneho“ lovca pokladov.

Teraz sa to zmenilo. Detektory kovov sa podľa predajcov v Sýrii predtým nedali kúpiť, ale tento rok sa v hlavnom meste otvorilo niekoľko obchodov, venovaných výlučne týmto zariadeniam. Predávajú modely až za 10-tisíc dolárov, ich výklady zdobia obrázky sýrskych vlajok, zlatých nugetov a mužov, ktorí sa oháňajú najnovšími detektormi.

V móde sú detektory pre deti

Jeden z predajcov uviedol, že hŕstka ľudí tajne kopala poklady už desaťročia, ale po Asadovom páde ich výrazne pribudlo, pretože „tieto prístroje sa dajú kúpiť s väčšou flexibilitou“. Podobne ako väčšina opýtaných, aj on si neželal byť menovaný, pretože ide o citlivú tému.

Predajca uviedol, že mnohí Sýrčania sú skalopevne presvedčení o existencii zakopaných pokladov, pretože „náš región je kolískou mnohých civilizácií“. Dodal, že niektorí zákazníci majú podozrenie, že v ich krajine sú zakopané cennosti, zvyčajne v dôsledku rodinných povestí, ktoré sa odovzdávajú z generácie na generáciu.

 „Ale máme veľa ľudí, ktorí to robia ako koníček. Pre tých, ktorí chodia kempovať, je to zábavné vyplnenie voľného času. Existujú dokonca stroje vyrobené pre deti,“ povedal. „Predávame detské veľkosti v zelenej a ružovej farbe.“

Ďalší predajca povedal, že vo svojom obchodíku v Damasku, v ktorom má vystavený veľký plagát s „detektormi kovov a vody“, predal desiatky detektorov. Vnútri sú ručné nemecké, čínske a americké detektory, ako aj drahé, ťažké zariadenia s dlhým dosahom. Predavači tvrdili, že niektorí Sýrčania dokonca prileteli zo susedných krajín, aby sa zapojili do lovu.

Žijú na archeologických náleziskách

Hľadanie pokladov je pre sýrsku psychiku príťažlivé aj vďaka bohatej histórii krajiny. Po celé generácie si Sýrčania vymieňajú legendy o zakopaných pokladoch, starovekom zlate a neoceniteľných artefaktoch, ktoré tu zanechali dávno zaniknuté civilizácie a cestovatelia po Hodvábnej ceste alebo pútnici smerujúci do Saudskej Arábie.

„Každý v našom regióne pozná nejakého príbuzného, ktorý kedysi kopal vo svojom dome a našiel nádobu plnú zlata,“ povedal Amr al-Azm, sýrsky profesor blízkovýchodnej histórie a antropológie na Shawnee State University v Ohiu, ktorý pred vojnou pracoval na ministerstve pamiatok. „Je to súčasť mytológie nášho regiónu.“

Za Asadovho režimu však boli takéto výpravy za vykopávkami nezákonné, údajne kvôli ochrane pamiatok. Tí, ktorí sa odvážili kopať, to robili potme a nikomu o tom nehovorili. Keď po páde dynastie Asadovcov nastalo bezpečnostné vákuum, Sýrčania, z ktorých 90 percent žije podľa OSN v chudobe, sa nahrnuli k pamiatkam, aby sa dostali k artefaktom, začali kopať na svojich dvoroch a búrať múry pri hľadaní skrytého bohatstva.

Al-Azm povedal: „Vojna v Sýrii zničila hospodárstvo a živobytie ľudí, takže hľadali iné zdroje príjmov.“ Táto koncepcia sa mu nezdala prehnané, keďže väčšina Sýrčanov, ako povedal, „žije na archeologickom nálezisku, vedľa archeologického náleziska alebo čo by kameňom dohodil od archeologického náleziska“.

Vláda zatvára oči

Damask zachvátila fáma: hŕstka mužov údajne vykopala staroveký poklad a zo dňa na deň zbohatla, hoci počet mužov, miesto a druh pokladu sa pri každom rozprávaní líšili. Odborníci, s ktorými sa Financial Times rozprávali kvôli tomuto článok, túto historku odmietli. Tvrdia, že ak sa zlato našlo, pravdepodobne bolo vylúpené z múzeí alebo z domov prisluhovačov Asadovho režimu, ktorí si starožitnosťami vyzdobili svoje sídla.

Žiadne nálezy sa zatiaľ nepotvrdili. Sýrčanov však tieto zvesti uchvátili, najmä po rokoch, keď sledovali režim a jeho vojakov, ktorí rabovali a plienili, kde sa dalo. Člen vládneho mediálneho úradu uviedol, že takéto vykopávky sú stále „technicky nezákonné“. „Ale [vláda] pred tým zatvára oči, pretože nie je schopná prenasledovať každého a posielať hliadky do všetkých oblastí,“ povedali.

 Maloobchodníci v celom regióne sa vrhli na túto obchodnú príležitosť, a to aj prostredníctvom Facebooku: jeden obchod v Spojených arabských emirátoch, ktorý sa zameriava špeciálne na sýrskych zákazníkov, ponúka dopravu a sľubuje detektory kovov údajne vhodné pre sýrsku skalnatú a čadičovú pôdu.

Ďalší má v ponuke detektor, ktorý zobrazuje zakopané predmety v 3D a určuje, v akej hĺbke sa nachádzajú. Najnovšie je v móde vodotesná verzia pre tých, ktorí sa potápajú kvôli zlatu.

Al-Azm uviedol, že lovci sa často zameriavajú na oblasti okolo železnice Hejaz, ktorá fungovala na začiatku 20. storočia a spájala Damask s Medinou v Saudskej Arábii, v domnení, že táto lokalita je posiata zlatom. Dodal, že niektorí veria, že ustupujúce osmanské sily, ktoré v roku 1917 porazili Briti v Jeruzaleme, zakopali po ceste na sever truhlice so zlatom.

Väčšina sú falzifikáty

Sýrske múzeá sa môžu pochváliť stovkami tisíc artefaktov a rukopisov vrátane gréckych sôch a nástenných malieb z 2. storočia. Približne 300-tisíc z nich bolo údajne ukrytých na tajných miestach počas krvavých rokov po začatí občianskej vojny v roku 2011. V roku 2018, keď sa vojna zmiernila, boli niektoré z nich vystavené v národnom múzeu.

Nie je jasné, koľko artefaktov bolo počas vojny ukradnutých alebo zničených. Odborníci na starožitnosti a miestne spravodajské stránky tvrdia, že ukradnuté zlaté koruny, kríže a mince sa cez Turecko dostali do domovov superbohatých ľudí po celom svete.

 Abu Wael uviedol, že takýto nelegálny medzinárodný predaj by sa neuskutočnil online. Oportunisti sa však teraz chopili príležitosti predať svoje „nálezy“. „Väčšina toho, čo sa ponúka na predaj, na sociálnych sieťach alebo ústnym podaním údajne osmanských alebo rímskych zlatých mincí, je falošná,“ povedal profesor al-Azm.

Záplavu pripisuje „príliš bujnej fantázii ľudí“. Ostatné predmety boli podľa neho pravdepodobne kradnutý tovar. „Už mi ponúkli a videl som skutočné príklady významných artefaktov z rôznych častí Sýrie. Po páde režimu ich prudko pribudlo a je to dôsledok bezpečnostného vákua, ktoré po páde režimu, žiaľ, nastalo.“

Kto nájde zlato, stratí rozum

Abu Wael opísal nebezpečenstvá spojené s vychádzaním do terénu na takzvané „skutočné“ misie lovcov zlata vrátane rizika útokov miestnych obyvateľov, ktorí si vykopávky všimnú a prenasledujú lovcov zlata, aby sa zmocnili všetkého, čo nájdu. V telefóne má videá niektorých nálezov, ktoré mu poslali iní lovci hľadajúci kupcov: na jednom je vidieť opatrné rozbaľovanie krehkého hebrejského zvitku so zlatými písmenami, čo pripomína príbehy o starovekých pokladoch pochovaných na židovských cintorínoch.

V tichom rozhovore v preplnenej damaskej kaviarni Abu Wael povedal, že po 40 rokoch hľadania pokladov vie, že bohatstvo sa nenájde ľahko. Obviňuje predajcov detektorov kovov, že klamú ľudí, aby míňali svoje skromné úspory na nesplniteľný sen. Abu Wael hovorí, že takzvaní čarodejníci a kúzelníci – najznámejší z nich je prezývaný Červený šejk – vyberali od ľudí poplatky za „čítanie“ nápisov a starobylých zvitkov, ktoré údajne viedli k pokladom.

Abu Wael je skúsený lovec. Poklad hľadal 40 rokov a nikdy žiadny nenašiel. Raz bol však podľa vlastných slov blízko: pred rokmi, po tom, čo niekoľko týždňov lúštil sériu nápisov a kopal na viacerých miestach, sa vrátil na posledné miesto vykopávok, len aby ho našiel hore nohami. „Dedinčania mi povedali, že skupina mužov kopala cez noc a našla truhlicu so zlatom,“ povedal. „Ale to je asi najlepšie: máme príslovie, že kto nájde zlato, stratí rozum.“, aktuality.sk

X X X

Donald Trump po telefonáte s Vladimirom Putinom: Okamžitý mier na Ukrajine nebude

Donald Trump po telefonáte s Vladimirom Putinom upozorňuje na zložitosť dosiahnutia mieru na Ukrajine. Riešili aj dronové útoky na Rusko a situáciu v Iráne.

Americký prezident Donald Trump po stredajšom telefonáte s ruským prezidentom Vladimirom Putinom varoval, že na Ukrajine nenastane „okamžitý mier“. Lídri krajín okrem toho diskutovali aj o nedávnych dronových útokoch Ukrajiny na Rusko a o vývoji situácie v Iráne. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters a príspevku šéfa Bieleho domu na sociálnej sieti Truth Social.

„Práve som dotelefonoval s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Hovor trval približne hodinu a 15 minút. Diskutovali sme o ukrajinskom útoku na ruské lietadlá, ako aj o rôznych ďalších útokoch, ku ktorým došlo na oboch stranách. Bol to dobrý rozhovor, ale nie rozhovor, ktorý by viedol k okamžitému mieru. Prezident Putin však povedal, a to veľmi dôrazne, že bude musieť reagovať na nedávny útok na letecké základne,“ priblížil Trump v príspevku.

Dronové útoky Ukrajiny

Ukrajina v nedeľu v rámci operácie „Pavučina“ prostredníctvom dronov zaútočila na ruské vojenské letiská tisíce kilometrov za frontovou líniou. Podľa ukrajinského generálneho štábu zničili 12 ruských lietadiel vrátane strategických bombardérov.

Šéf Bieleho domu po telefonáte zároveň uviedol, že lídri hovorili aj o Iráne, ktorý v súčasnosti vedie jadrové rokovania s USA. „Kráti sa čas na to, aby Irán urobil rozhodnutie o jadrových zbraniach, a musí ho urobiť rýchlo. Prezidentovi Putinovi som povedal, že Irán nemôže mať jadrovú zbraň, a verím, že v tomto sme sa zhodli,“ skonštatoval Trump.

Rokovania o jadrovej dohode

Podľa americkej hlavy štátu Putin naznačil, že sa zúčastní na rokovaniach s Iránom a že by možno „mohol byť nápomocný pri ich rýchlom ukončení“. Teherán od apríla vedie nepriame rokovania s USA o novej jadrovej dohode. Americký prezident Donald Trump odstúpil od jadrovej dohody veľmocí s Iránom v roku 2018. Tá zmiernila sankcie uvalené na Irán výmenou za obmedzenie jeho nukleárnych aktivít. Teherán po odstúpení USA prestal dodržiavať dohodu a výrazne napredoval v jadrovom vývoji.

Spojené štáty, Izrael a ďalšie západné krajiny opakovane obvinili Irán zo snahy získať jadrovú zbraň. Teherán to dlhodobo popiera a tvrdí, že jeho jadrový program je určený výlučne na civilné účely., aktuality.sk

X X X

Obrovský poplach. V Kolíne nad Rýnom prebieha najväčšia evakuácia od druhej svetovej vojny, uzavreli aj vzdušný priestor

V Kolíne nad Rýnom sa v stredu uskutočňuje najrozsiahlejšia evakuácia obyvateľov od konca druhej svetovej vojny v roku 1945. Veľká časť centra štvrtého najväčšieho nemeckého mesta ležiaceho v spolkovej krajine Severné Porýnie-Vestfálsko bola uzatvorená z dôvodu zneškodnenia troch amerických bômb z druhej svetovej vojny. Viac ako 20-tisíc ľudí muselo opustiť svoje domovy v okruhu jedného kilometra od miesta nálezu vo štvrti Deutz.

 V kilometrovej evakuačnej oblasti, ktorú úrady vytýčili, je okrem iného takmer šesť desiatok hotelov a množstvo múzeí a pamiatok. Kolínska dominanta – katedrála svätého Petra – leží tesne za hranicou evakuačnej zóny. Budovy museli opustiť tiež zamestnanci stanice RTL, niektoré jej relácie sa preto budú musieť dnes vysielať z berlínskeho štúdia.

Uzavreté sú tiež tri mosty cez Rýn v centre mesta vrátane Hohenzollernského mosta, najvyťaženejšieho železničného mosta v celom Nemecku. Dočasne bude musieť byť pozastavená aj lodná doprava po Rýne. Počas zneškodňovania bômb bude nakrátko uzavretý aj vzdušný priestor.

Úrady predpokladajú, že bomby sa podarí zneškodniť v priebehu stredy. Hovorkyňa mesta pre DPA uviedla, že zatiaľ nie je možné povedať, kedy sa začne samotné zneškodňovanie, keďže evakuácia potrvá niekoľko hodín.

Uzávierka centra mesta sa začala o ôsmej hodine ráno. Policajti a iní poverení pracovníci musia skontrolovať, či sú všetky byty prázdne. Ako dlho to bude trvať, nie je možné povedať, uviedol pre televíziu WDR Kai Kulschewski, vedúci oddelenia likvidácie výbušnín vládneho obvodu Düsseldorf.

„Všetko závisí od toho, aká úspešná bude evakuácia, či obyvatelia budú dodržiavať pravidlá, či všetci opustia evakuačný okruh a až keď tam nikto nezostane, naši zamestnanci môžu začať svoju prácu,“ povedal Kulschewski.

Dodal, že len v Severnom Porýní-Vestfálsku sa každý rok nájde 1500 – 2000 bômb z druhej svetovej vojny vrátane približne 200 bômb veľkého kalibru, ako sú tie nájdené teraz v Kolíne nad Rýnom.

Likvidácia leteckých bômb je v nemeckých mestách aj 80 rokov po druhej svetovej vojne relatívne bežnou záležitosťou. Väčšinou sa ich podarí bez väčších následkov zneškodniť do niekoľko hodín či do druhého dňa. Zásahy si ale takmer vždy vynútia evakuáciu obyvateľov.

Napríklad v máji 2021 trvalo zneškodnenie bomby v obytnej oblasti Frankfurtu nad Mohanom takmer celý deň. V rovnakom meste muselo v septembri 2017 dočasne opustiť svoje domovy vyše 60-tisíc obyvateľov, čo bola najväčšia evakuácia v nemeckých povojnových dejinách. V Kolíne nad Rýnom zneškodňovali bombu z vojny naposledy vlani v decembri, vtedy sa muselo evakuovať zhruba 3000 obyvateľov. V Drážďanoch muselo tento rok v januári historické jadro mesta opustiť 10-tisíc ľudí kvôli nálezu leteckej bomby z vojny pri demolácii zrúteného mosta cez Labe.

Kolín nad Rýnom, ktorý má teraz viac ako milión obyvateľov, bol za druhej svetovej vojny jedným z najsilnejšie bombardovaných nemeckých miest. V spolkovej krajine Severné Porýnie-Vestfálsko, ktorého je Kolín najväčším mestom, sa ročne nájde zhruba 1500 až 2000 leteckých bômb z druhej svetovej vojny, uviedla agentúra DPA./agentury

X X X

Vladimir Putin prvýkrát telefonoval s novým pápežom Levom XIV., hovorili o vojne na Ukrajine

Pápež Lev XIV. a ruský prezident Putin hovorili o možnostiach mieru na Ukrajine. Pápež upozornil na potrebu prímeria.

Ruský prezident Vladimir Putin v stredu po prvýkrát telefonoval s novým pápežom Levom XIV. Ruský líder v rozhovore ocenil pápežovu ochotu prispieť k riešeniu vojny na Ukrajine. TASR o tom informuje na základe správ agentúr ANSA a TASS.

Ruský prezident novému pápežovi ozrejmil, že Rusko sa bude snažiť ukončiť vojnu na Ukrajine mierovými a diplomatickými prostriedkami, a informoval ho o výsledkoch pondelňajších priamych rokovaní s Ukrajinou v Istanbule. Zopakoval tiež ruské tvrdenia o tom, že na ukončenie vojny je potrebné vyriešiť „základné príčiny vzniku konfliktu“.

Pápež apeluje na prímerie

Lev XIV. od svojho zvolenia na čelo katolíckej cirkvi pravidelne apeluje na okamžité prímerie na Ukrajine. Vatikán tiež ponúkol ako miesto na potenciálne mierové rokovania, čo však ruská strana odmietla.

Putin tiež v telefonáte vyjadril nádej, že Svätá stolica pod jeho vedením bude aktívnejšie podporovať náboženskú slobodu na Ukrajine. Rusko Ukrajinu kritizuje pre jej zásahy voči predstaviteľom pravoslávnej cirkvi v krajine pôsobiacej pod moskovským patriarchátom. Tú Kyjev obviňuje zo spolupráce s Ruskom a ukrajinský parlament ju minulý rok zakázal., aktuality.sk

X X X

Juraj Gedra, ktorý šéfuje Úradu vlády, má nový problém

Smeráckemu vlkovi Gedrovi kvôli astronomickej odmene pre advokáta Bžána pribudlo záložné právo na jeho byt v petržalskej novostavbe – v prospech štátneho MH Manažmentu.

Juraj Gedra je dnes ako šéf úradu vlády a blízky spolupracovník Roberta Fica jedným z najmocnejších mužov v štáte. Stále ho však dobieha minulosť – konkrétne jeho pôsobenie v štátnom MH Manažmente, respektíve jeho predchodcovi Fonde národného majetku.

Gedra pred rokmi spolurozhodoval o 17-miliónovej odmene pre advokáta Radomíra Bžána.

Vlani na jar – tesne pred zánikom špeciálnej prokuratúry – ho stihli obviniť z machinácií pri verejnom obstarávaní a z porušovania povinností pri správe cudzieho majetku.

Premiér Robert Fico sa vtedy svojho šéfa úradu vlády zastal. Spoločne hovorili o vymyslenej kauze a nadpráci špeciálnej prokuratúry. Obvinenie však neskôr podržala aj generálna prokuratúra, keď zamietla Gedrovu sťažnosť. Vyšetrovanie naďalej pokračuje. „Vzhľadom na prebiehajúce konanie sa však k podrobnostiam nemôžeme vyjadrovať,“ reagovala polícia.

Zasiahol súd

Problém s odmenou pre Bžána má však aj ďalšiu stránku, a tou je finančná škoda spôsobená štátu. Štátna akciovka MH Manažment sa rozhodla zabojovať aspoň o časť stratených peňazí a obrátila sa na súd, kde si voči Gedrovi a spol. uplatňuje náhradu škody.

A práve tu sa objavil nový problém šéfa úradu vlády. Smeráckemu vlkovi Gedrovi kvôli tejto kauze pribudlo záložné právo na jeho byt v petržalskej novostavbe na Rusovskej ceste – v prospech MH Manažmentu. Koncom februára tohto roka o tom rozhodol bratislavský krajský súd. Ak by bola štátna firma v spore o náhradu škody úspešná a Gedra by škodu nevedel uhradiť, mohol by jeho byt skončiť v exekučnej dražbe., aktuality.sk

X X X

Ukrajincom sa podaril „ruský Pearl Harbor“. No raketové útoky Ruska zrejme neutíchnu ani po strate lietadiel

 Nahradiť zničené či poškodené lietadlá bude ťažké. Analytici poukazujú na to, že ukrajinský útok pravdepodobne prinúti Rusko prekonfigurovať svoju protivzdušnú obranu.

Rusi prišli o vzácne lietadlá, výbuchy zasiahli jeho železničnú sieť a v utorok aj veľkú ruskú pýchu – nelegálne postavený Krymský most. Kremeľ strategicky mlčí a cez hovorcu odkazuje, že si treba počkať na závery vyšetrovania.

Exprezident, dnes podpredseda Bezpečnostnej rady Ruska Dmitrij Medvedev na druhej strane odkazoval: „Odveta je nevyhnutná“.

O tom, že Ukrajinci zasadili Rusom nepríjemný úder, nasvedčovali predovšetkým pobúrené reakcie ruských vojnových blogerov. Ruský telegramový kanál Fighterbomber nazval nedeľný útok „čiernym dňom ruského diaľkového letectva“, niekdajšíporadca kurského gubernátora, bloger Roman Aľochin zasa „ruským Pearl Harbrom“.

„Toto je priame podkopávanie jadrovej strategickej rovnováhy síl a zníženie jadrovej bezpečnosti našej krajiny,“ odkazoval ruský vojnový telegramkanál Dva majora.

„Nuž čo, nová fáza konfrontácie. Bolo len otázkou času, kedy začnú FPV drony pracovať v našom hlbokom tyle. Začali,“ skonštatoval na sieti X dopisovateľ Komsomoľskej pravdy Alexandr Koc. Bloger známy ako Romanov Lajt zasa skonštatoval, že bombardéry, na ktoré udreli Ukrajinci, boli vyrobené ešte v časoch Sovietskeho zväzu a sú teda „neobnoviteľným strategickým zdrojom“.

Hľadá sa vinník

Na ruských sieťach sa aj preto okamžite začal hľadať vinník. Kto dopustil, že Kyjev mohol zájsť tak ďaleko?

Niektorí sa po útoku pustili ho ruského veliteľa vzdušných a kozmických síl Viktora Afzalova. Napríklad bloger Vladislav Šurygin obvinil velenie vzdušných síl i velenia základní z nedbanlivosti a z toho, že hrozbu sabotáže ignorovali mysliac si, že sú letiská ďaleko od ukrajinského dosahu.

„V dôsledku toho sa v čase náletu na letiská hliadkujúce posádky protivzdušnej obrany venovali bohviečomu a neexistovala žiadna organizovaná odpoveď na útok. Personál bol v režime denného voľna. Väčšina dôstojníkov odpočívala,“ rozčuľoval sa na Telegrame.

Aľochin pre zmenu odkazoval, že to, čo sa stalo, je „rozsudkom“ pre celý bezpečnostný systém – od ministerstva obrany až po ministerstvo vnútra.

„Nie pre silovikov, policajtov či vojakov, ale pre systém ich práce,“ napísal s tým, že sa treba vrátiť k modelu silových zložiek zo sovietskych čias, keď vojaci do systému „prichádzali slúžiť vlasti a pracujúcemu ľudu, a nie kvôli hypotéke“.

 Straty, ktoré Rusov zaboleli

Rusi v nedeľu naozaj prišli o, ako to nazval jeden z blogerov, „neobnoviteľný strategický zdroj“. Zaznieva totiž, že im bude trvať roky postaviť to, čo im Ukrajinci zničili v priebehu pár minút.

Odborníci podotýkajú, že Rusi zasiahnuté stroje nevedia len tak opraviť či nakúpiť.

Ukrajinský korešpondent BBC Pavol Aksjonov v tejto súvislosti podotýka, že typy lietadiel, ako sú bombardéry Tu-95 či Tu-22M3, sa sériovo nevyrábajú už viac ako 30 rokov a ťažké je zohnať aj ich komponenty a súčiastky. Hoci sa z aktuálnych informácií nedá posúdiť stupeň poškodenia strojov, podľa Aksjonova je skôr nepravdepodobné, že zasiahnuté lietadlá budú môcť v blízkej budúcnosti lietať.

To, že by Rusi dokázali rýchlo obnoviť stratenú letku, nevidí reálne ani ukrajinský vojenský analytik Oleksander Kovalenko.

Podľa neho bude pre Rusko obzvlášť bolestivá strata bombardérov Tu-160, ktoré opísal ako najdrahšie a najunikátnejšie lietadlá v ruských vzdušno-kozmických silách. „Ruské vzdušné sily stratili nielen dve vzácne lietadlá, ale popravde – dvoch jednorožcov v stáde,“ uviedol na Telegrame.

Moscow Times pripomína, že najväčším úlovkom Kyjeva bolo poškodenie lietadla včasného varovania A-50, ktoré Rusko používa na koordináciu svojich stíhačiek a detekciu ukrajinských rakiet protivzdušnej obrany. Tých Rusi tiež nemajú veľa – predpokladalo sa, že ich majú menej než 10. Tri im stihli zničiť Ukrajinci.

 Raketové útoky neutíchnu

Hoci Rusi prišli o časť bojovej letky, experti neočakávajú, že by nedeľný útok zásadne obmedzil ich možnosti podnikať veľké raketové útoky voči Ukrajine. Tie Rusi uskutočňujú aj vďaka bombardérom schopným uniesť na palube až 16 rakiet s plochou dráhou letu a preletieť viac ako dvetisíc kilometrov.

Agentúra Bloomberg konštatuje, že Rusi si vystačia aj s malým počtom bombardérov, čo znamená, že tempo raketových útokov sa pravdepodobne nespomalí.

Aj ruský analytik Kirill Michajlov považuje za nepravdepodobné, že by ukrajinský útok ovplyvnil ruskú schopnosť vykonávať raketové údery. Ako podotkol pre Novu Gazetu, že kľúčovým je v tejto súvislosti ruské tempo výroby rakiet.

Stále nie je úplne jasné ani to, koľko bombardérov Ukrajinci skutočne zničili. Hoci ukrajinská tajná služba SBU hovorí o zasiahnutých 40 lietadlách, zdroj blízky Kremľu pre agentúru Bloomberg uviedol, že počet zasiahnutých lietadiel sa môže blížiť k číslu 10. Experti nateraz vychádzajú z verejne dostupných satelitných snímkov, ktoré môžu dokázať, že stroj bol skutočne zničený alebo poškodený.

Rusi budú musieť prehodnotiť obranu

Dá sa predpokladať, že Rusi po prekvapivom ukrajinskom útoku budú musieť svoju letku chrániť viac, ako doposiaľ.

Aksjonov napríklad uvádza, že zrejme budú musieť zvýšiť ochranu letísk, rozmiestniť viac systémov protivzdušnej obrany či rušičky a možno stavať i drahé opevnené hangáre, po ktorých volajú ruskí blogeri.

Aj podľa Inštitútu pre štúdium vojny ukrajinský útok zrejme prinúti Rusko prekonfigurovať svoju protivzdušnú obranu. A to tak, aby pokryla väčšie územie.

V tomto prípade sa Rusi môžu inšpirovať svojím uhlavným nepriateľom – Ukrajinci už dva a pol roka zostreľujú útočné drony Šahíd, ktorými ruská armáda útočí aj na vzdialené ukrajinské oblasti, mobilnými jednotkami.

 Kontrola nad ruskou paranojou

Ukrajinský útok mal ešte jeden nezanedbateľný rozmer.

Analytik Kevin Riehle poukazuje na skutočnosť, že Ukrajinci svojím husárskym kúskom v podstate zatriasli systémom, ktorý v ruskej spoločnosti podporuje paranoju z všade prítomných špiónov či sabotérov, čím si nad ňou udržiava kontrolu – práve tým, že Rusov presviedča, že má všetko pod kontrolou. Ako zhodnotil expert, ak však zrazu príde reálna hrozba, systém sa môže ukázať ako nekompetentný.

V tomto prípade zrejme nebude náhodná ukrajinská komunikácia, keď sa Ukrajinci ochotne podelili o niektoré detaily operácie.

Bezprostredne po útoku sa SBU napríklad pochválila, že ľudia, ktorí jej pomáhali, sú dávno v bezpečí a v prípade, že Rusi začnú demonštratívne zatýkať, pôjde o predstavenie pre domáce publikum. Prezident Volodymyr Zelenskyj pre zmenu spomenul, že „ofis“ operatívcov sa v jednom z ruských regiónov nachádzal hneď pod nosom regionálneho riaditeľstva FSB.

„Tieto vyhlásenia sú vypočítané tak, aby vykreslili ruský bezpečnostný systém ako zraniteľný. Zelenskyj ukázal, že Ukrajina dokáže prevziať kontrolu nad ruskou spoločenskou paranojou,“ napísal Riehle pre Moscow Times.

Aj podľa známeho ukrajinského ekonóma Romana Šeremeta to, že SBU dokázala dostať útočné drony až k leteckým základniam, vzdialených i tisícky kilometrov do frontu, nie je len takticky úspech.

„Rusku to spôsobuje psychologické a ekonomické náklady. Teraz sa každý ruský nákladiak stáva potenciálnou hrozbou. Každý vodič je podozrivý,“ opísal na Facebooku s tým, že ruské úrady budú nútené zvýšiť dohľad nad vnútornou bezpečnosťou, spomaliť vojenskú aj civilnú logistiku v krajine a – nedôverovať vlastným občanom.

Tí totiž mohli Ukrajincom, či už priamo, alebo i nepriamo pomôcť. Ako napríklad ruskí kamionisti, ktorí dostal pokyn doraziť na konkrétne miesto určenia netušiac, čo vezú., aktuality.sk

X X X

Rusko dnes podniklo raketový útok na cvičiacich vojakov ukrajinských pozemných síl v Poltavskej oblasti, ktorý si vyžiadal ranených. Napísal to server Ukrajinska pravda s odvolaním sa na ukrajinské pozemné vojsko. Konkrétny počet zranených nespomína, vojaci podľa neho boli v čase útoku na cvičisku.

„Vďaka včasným bezpečnostným opatreniam, najmä rozptýleniu personálu, využitiu krytov a dodržiavaniu protokolov počas leteckého poplachu, sa podarilo zabrániť veľkému počtu obetí,“ cituje spravodajský portál ukrajinskú armádu.

Prvého júna ruská invázna armáda zaútočila na výcvikovú základňu ukrajinských pozemných síl v obci Čerkaske v Dnepropetrovskej oblasti, kedy zahynulo 12 vojakov a ďalších 60 ich utrpelo zranenia. Po vtedajšom útoku rezignoval veliteľ pozemných síl Mychajlo Drapatyj, ktorý uviedol, že v úlohe veliteľa nebol úplne schopný zabezpečiť, aby boli splnené jeho príkazy.

X X X

Eurokomisár Šefčovič sa stretol so zástupcom USA. Debaty o clách podľa neho idú správnym smerom pre obe strany

 Rozhovory Európskej únie (EÚ) so Spojenými štátmi o obchode „napredujú správnym smerom a tempom“. Uviedol to v stredu eurokomisár pre obchod Maroš Šefčovič.

Šefčovič to povedal po stretnutí s obchodným zástupcom USA Jamiesonom Greerom na okraj zasadnutia ministerskej rady Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) v Paríži. Informuje o tom správa AFP.

Debata má napredovať správnym smerom

Do nadobudnutia platnosti recipročných amerických ciel na dovoz z EÚ vo výške 50 % zostáva už len mesiac. Šefčovič na platforme X napísal, že „mal produktívnu a konštruktívnu diskusiu“ s Greerom. Poznamenal, že obe strany „napredujú správnym smerom“ a udržiavajú úzky kontakt, aby udržali tempo.

Americký prezident Donald Trump odložil navrhované 50-percentné clá pre dovoz z EÚ do 9. júla, aby umožnil Bruselu a Washingtonu uzavrieť dohodu. Trump zároveň uviedol, že očakáva od obchodných partnerov predloženie „čo najlepšej ponuky“ na dohodu, aby sa vyhli trestu vysokých ciel od začiatku júla.

OECD medzitým znížila svoju prognózu globálneho hospodárskeho rastu a varovala, že clá amerického prezidenta Trumpa obzvlášť tvrdo zasiahnu ekonomiku USA./agentury/

X X X

Ruský prezident Vladimir Putin v stredu obvinil Ukrajinu z víkendových útokov na infraštruktúru v pohraničnej Brianskej a Kurskej oblasti, ktoré označil za teroristické. Cieľom bolo podľa Putina podkopať pondelkové mierové rokovania medzi Moskvou a Kyjevom v Istanbule. Ruský líder tiež vyhlásil, že prípadné prímerie medzi krajinami by Ukrajina využila na prezbrojenie a prípravu ďalších sabotážnych útokov na Rusko. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

„Všetky zločiny, ktoré boli spáchané proti civilistom vrátane žien a detí v predvečer ďalšieho kola mierových rokovaní v Istanbule, ktoré sme navrhli, boli, samozrejme, zamerané na zmarenie procesu rokovaní. Útok bol zámerným úderom na civilné obyvateľstvo,“ povedal Putin.

 Sobotňajší útok v Brianskej oblasti spôsobil zrútenie mosta a následne vykoľajenie osobného vlaku. O život prišli siedmi ľudia a ďalších 30 osôb utrpelo zranenia. Len chvíľu na to sa zrútil aj železničný most v susednej Kurskej oblasti, keď po ňom prechádzal nákladný vlak.

X X X

 Moldavský premiér Dorin Racean s odvolaním na informácie získané spravodajskými službami v stredu varoval, že Rusko chce v moldavskom separatistickom regióne Podnestersko nasadiť 10 000 vojakov. Moskva sa to podľa neho chystá urobiť po nadchádzajúcich parlamentných voľbách v Moldavsku, po ktorých by sa k moci mohla dostať proruská vláda. TASR o tom informuje podľa denníka Financial Times (FT).

Moskva po skončení vojny v prevažne ruskojazyčnom Podnestersku v roku 1992 nasadila v regióne veľké množstvo vojakov na podporu separatistov. Odvtedy však svoje sily výrazne zredukovala a v súčasnosti tam pod ruskou vlajkou pôsobí asi 1500 vojakov, pričom väčšinu z nich tvoria miestni a len hŕstka bola vyslaná z Ruska, pripomína FT.

Keďže Podnestersko sa nachádza medzi Ukrajinou a Moldavskom, Moskva v súčasnosti nedokáže svoju vojenskú prítomnosť na tomto území posilniť.

Racean však tvrdí, že Moskve by sa to mohlo podariť po septembrových parlamentných voľbách, do ktorých podľa neho Rusko zasahuje s nádejou, že nasadenie nových vojakov v Podnestersku by mohla umožniť nová, voči Rusku priateľskejšia vláda.

„Viete si predstaviť, aký vplyv a tlak by mohlo Rusko s 10 000 vojakmi vyvinúť na juhozápadnú časť Ukrajiny,“ podotkol Racean, ktorý upozornil, že by sa nachádzali aj v blízkosti členského štátu NATO Rumunska. „V súčasnosti sú ich sily na mieste takmer bezvýznamné. Ale s vyššou vojenskou prítomnosťou v Podnestersku, ktorú môže umožniť vláda naklonená Rusku, sa môžu skonsolidovať,“ vysvetlil.

Podľa premiéra Moskva zasahuje do diania v Moldavsku prostredníctvom online propagandy a nelegálnych peňažných prevodov stranám a voličom. Tvrdí tiež, že Rusko minulý rok vynaložilo na ovplyvňovanie kampaní v krajine sumu zodpovedajúcu jednému percentu HDP Moldavska.

X X X

V poľskej obci blízko ukrajinských hraníc našli policajti kontajnery s muníciou a zbraňami. Pravdepodobne išlo o zásoby súkromnej spoločnosti, ktoré mali byť doručené na Ukrajinu, uviedli najvyšší poľskí činitelia. Zbrane nikto nestrážil.

 

X X X

Rusko v Istanbule oznámilo Ukrajine postoj prezidenta Vladimira Putina, že stretnutie hláv štátov je možné s riadnou prípravou. Podľa ruskej štátnej agentúry TASS to dnes pri stretnutí šéfa Kremľa s kabinetom ministrov uviedol prezidentský poradca Vladimir Medinskij, ktorý ruskú delegáciu na rokovaniach v Turecku viedol. Ukrajinskí zástupcovia tam podľa jeho slov prišli s návrhom 30-dňového alebo 60-dňového prímeria a využitia pokoja zbraní na prípravu summitu prezidentov.

„Tlmočili sme vaše stanovisko, že stretnutie na úrovni hláv štátov je možné, ale je potrebné jeho prepracovanie s ohľadom na výstupy, lebo hlavy štátov by nemali vypracovávať detaily dohody, ale schvaľovať ich. Teda prijímať konečné rozhodnutia o vopred pripravených a odsúhlasených návrhoch,“ povedal Medinskij.

Hovoril tiež o ukrajinských návrhoch, ktoré podľa neho dostala ruská strana. „Vo všeobecnosti (Ukrajinci) potvrdili svoje postoje, ktoré sa zbiehajú v dvoch bodoch. Prvým je začať s tridsať až šesťdesiatdňovým nepodmienečným prímerím. Druhým bodom je využiť toto prímerie na prípravu summitu hláv štátov. Načrtli to vo svojej verzii memoranda, ktoré nám odovzdali 28. mája,“ uviedol poradca Kremľa.

Vojnu proti Ukrajine rozpútalo vo februári 2022 Rusko svojou ozbrojenou inváziou do susednej krajiny. V pondelok sa v Istanbule druhýkrát za posledné tri roky zišli priamo ukrajinská a ruská delegácia, ktoré sa dohodli na výmene vojnových zajatcov, ktorí sú ťažko zranení alebo mladší ako 25 rokov a návrate ďalších tiel padlých vojakov.

Kým šéf ukrajinskej delegácie a minister obrany Rustom Umerov hovoril o výmene 6 000 padlých na každej strane, Medinskij hneď po rokovaní vyhlásil, že ide o jednostranný krok Moskvy, ktorá Kyjevu odovzdá 6 000 tiel. Dnes uviedol, že na Ukrajine pravdepodobne budú telá padlých ruských vojakov, ale bude ich podľa neho menej, ako ukrajinských v ruských rukách.

Prielom v otázke možného prímeria vo vojne pondelkové rokovanie neprinieslo. Ukrajina súhlasí s nedávnym americkým návrhom na nepodmienečné 30-dňové prímerie, ruská strana v pondelok podľa agentúr spomínala len možnosť niekoľkodňových prerušení bojov na niektorých úsekoch frontu, aby armády mohli pozbierať na fronte telá padlých vojakov. Ruský minister zahraničia Sergej Lavrov dnes podľa agentúry AFP uviedol, že Ukrajinci tento návrh odmietli.

Kyjev reagoval tiež negatívne na ruské memorandum, ktoré odovzdali v pondelok zástupcovia Moskvy ukrajinskej delegácii. Ruská delegácia v Istanbule nereagovala na ukrajinské návrhy a predložila súbor starých ultimát, ktoré situáciu nijako nepribližujú skutočnému mieru, uviedol v utorok ukrajinský minister zahraničia Andrij Sybiha. Tiež ukrajinský prezident Zelenskyj dnes ruské návrhy označil za ultimátum.

V texte s požiadavkami na ukončenie vojny Moskva požaduje obmedzenie počtu ukrajinských vojakov a zbraní, neutralitu Ukrajiny alebo zákaz vojenských aktivít tretích štátov na jej území. Rusko tiež žiada medzinárodné uznanie ukrajinského Krymu, Doneckej, Luhanskej, Záporožskej a Chersonskej oblasti, ktoré čiastočne okupuje, ako súčasťou Ruskej federácie a požaduje stiahnutie ukrajinských jednotiek z týchto regiónov.

X X X

Tajomník Rady bezpečnosti Ruskej federácie Sergej Šojgu v stredu počas návštevy Pchjongjangu rokoval so severokórejským vodcom Kim Čong-unom o konflikte na Ukrajine, uviedlo veľvyslanectvo Moskvy v KĽDR.

Severná Kórea sa stala jedným z najdôležitejších ruských spojencov počas viac ako tri roky trvajúcej vojny na Ukrajine. V rámci podpory Kremľa vyslala do boja tisíce jednotiek, aby vytlačili ukrajinské sily z ruskej pohraničnej Kurskej oblasti. Predpokladá sa, že KĽDR zároveň poskytuje Moskve výzbroj, píše AFP.

„Kim Čong-un prijal Sergeja Šojgua,“ uviedlo veľvyslanectvo a ozrejmilo, že si predstavitelia krajín vymenili názory na situáciu týkajúcu sa ukrajinskej krízy a Kórejského polostrova a hovorili aj o spolupráci v rôznych oblastiach. Podľa veľvyslanectva rozhovory prebiehali v „atmosfére priateľského vzájomného porozumenia“. Šojgu sa stretol aj s predstaviteľom severokórejskej armády.

 TASS informovala, že tajomník Rady bezpečnosti do KĽDR pricestoval na pokyn ruského prezidenta Vladimira Putina. Stredajšie stretnutie je už druhou Šojguovou cestou do krajiny za necelé tri mesiace. Pchjongjang obhajuje svoju vojenské väzby s Ruskom, pričom v pondelok vyhlásil, že účelom spolupráce je „zabezpečenie mieru a stability“ v Európe a Ázii.

Podľa juhokórejského poslanca I Song-kuna, ktorý sa odvoláva na spravodajské služby, Pchjongjang poskytol Rusku zbrane a vojakov do vojny proti Ukrajine. Poslanec tvrdí, že v bojoch na strane Ruska padlo asi 600 severokórejských vojakov a ďalšie tisíce utrpeli zranenia.

Putin a Kim minulý rok podpísali dohodu o komplexnom strategickom partnerstve. Dohoda zahŕňa napríklad vzájomné poskytnutie vojenskej pomoci v prípade napadnutia jednej zo strán. Šojgu počas marcovej návštevy privítal dohodu a povedal, že naplno slúži záujmom oboch krajín./agentury/

X X X

Danko je šokovaný: Pellegriniho rozhodnutie je nezákonné, toto si ani Čaputová nedovolila. Politici reagujú na prezidenta

128Líder SNS a podpredseda parlamentu Andrej Danko považuje rozhodnutie prezidenta Petra Pellegriniho nevyhlásiť referendum o neuplatňovaní sankcií voči Rusku za nezákonné. Mieni, že v prípade pochybnosti o pravosti podpisov sa mala hlava štátu obrátiť na inštitúcie v gescii rezortu vnútra a v prípade podozrení na zákonnosť sa mala obrátiť na Ústavný súd SR. Avizoval, že právny tím SNS pripraví právnu obranu tým, ktorí referendum iniciovali a pozve ich na rokovanie. Zároveň vyzval prezidenta na prehodnotenie rozhodnutia. Vyplýva to z vyjadrenia Danka na stredajšej tlačovej konferencii.

 „Považujeme vyhlásenie a rozhodnutie prezidenta SR Petra Pellegriniho za nezákonné, veríme, že bude preskúmané príslušnými orgánmi,“ povedal Danko. „Svojim spôsobom obdivujem odvahu Pellegriniho, že si dovolil rozhodnúť o ignorovaní niekoľko stotisíc podpisov, pokračoval šéf SNS. Podľa neho si ani prezidentka Čaputová nedovolila to, čo dnes urobil prezident Pellegrini. „Referendum je najväčší inštitút v demokracii. Ak sa vyzbiera 450-tisíc podpisov, tak by ich mal každý s náležitou starostlivosťou preskúmať, nebrať na ľahkú vôľu a rozhodnúť,“ skonštatoval.

Upozornil na to, že aj bývalá hlava štátu Zuzana Čaputová sa v prípade referenda o páde vlády a zmene ústavy, ktoré inicioval Smer, obrátila na Ústavný súd SR. „Rozhodnúť ako osoba, a nedovoliť vyhlásiť referendum s tak neistou argumentáciou ako uviedol, je pre mňa zarážajúce a šokujúce,“ poznamenal. Chce vidieť rozhodnutie prezidenta a myslí si, že následne by sa proti nemu mohli zrealizovať právne kroky.

 „Ak si prezidentská kancelária myslí, že podpisy nie sú pravé, mala by sa obrátiť na inštitúcie v gescii ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka. Pokiaľ si prezident myslí, že referendum nie je v súlade so zákonom, na to slúži Ústavný súd SR,“ pokračoval šéf SNS a dodal, že je v šoku, že „si toto zobral na triko“.

Andrej Danko zároveň vyzval prezidenta, aby prehodnotil svoje rozhodnutie. Uviedol tiež, že sa spojí s Róbertom Švecom, ktorý zbieral podpisy a pozve ho na rokovania do NR SR. „Urobíme všetko pre to, aby sme Petra Pellegriniho presvedčili, že ak už má problémy, tak by ich mal riešiť inak, ako sa rozhodol,“ povedal Danko a dodal, že nevie v sebe potlačiť šok z prezidentovho rozhodnutia.

 Prezident v stredu informoval, že referendum o neuplatňovaní sankcií voči Rusku nie je možné vyhlásiť. V požadovanej otázke „Súhlasíte s tým, aby Slovenská republika neuplatňovala sankcie voči Ruskej federácii, ktoré škodia slovenským občanom, živnostníkom aj podnikateľom?“ vidí totiž nejasnosti. Návrh na vyhlásenie referenda nie je podľa neho jednoznačný, určitý, ani predvídateľný, a teda by bol v praxi nevykonateľný. Návrh na vyhlásenie referenda iniciovalo mimoparlamentné Slovenské hnutie obrody.

SHO: Prezident porušuje ústavu

Predstavitelia Slovenského hnutia obrody (SHO) sú presvedčení, že prezident Pellegrini porušil ústavu, keď odmietol vypísať referendum o zrušení sankcií voči Ruskej federácii. Uviedli to v stredu na tlačovej konferencii v Nitre.

Podľa predsedu SHO Róberta Šveca Ústava SR nedáva prezidentovi možnosť nevyhlásiť referendum. „V ústave je jasne napísané, že prezident vyhlási referendum, ak je splnená podmienka 350.000 podpisov občanov, čo bolo splnené. Prezident sa prípadne môže obrátiť na Ústavný súd, ak si myslí, že predmet referenda nie je v súlade s ústavou, ale aj to môže posudzovať iba Ústavný súd,“ zdôraznil Švec.

Zákony, na ktoré sa pri svojom rozhodnutí odvoláva prezident, majú podľa Šveca nižšiu právnu silu ako Ústava SR. „On sa nemôže odvolávať na zákony, on sa musí riadiť ústavou a z nášho pohľadu išlo o jej hrubé porušenie a prezident Pellegrini postupoval a postupuje protizákonne,“ skonštatoval Švec.

 SHO si chce počkať na písomné stanovisko prezidentskej kancelárie a následne zváži ďalšie kroky. „Ak bude možnosť odvolať sa voči tomuto rozhodnutiu, potom tak učiníme, pretože sám Pellegrini aj vo svojom výstupe hovoril o tom, že si váži zákony, ústavu, hlas ľudu a podobné veci, ale z nášho pohľadu základný zákon štátu porušil,“ doplnil Švec.

Gašpar si nemyslí, že prezident referendum zmaril

Podpredseda NR SR za Smer Tibor Gašpar si nemyslí, že prezident Pellegrini svojím krokom zmaril referendum. Súhlasí s pochybnosťami o zdôvodnení referendovej otázky a o tom, komu bola adresovaná. Gašpar novinárom v parlamente zároveň povedal, že so sankciami voči Rusku treba čo najskôr skončiť.

„Nehovoril by som, že v tomto prípade ide o zmarené referendum,“ povedal Gašpar s tým, že otázkou je aj to, či boli podpisy pod petíciu získané relevantným zákonným spôsobom.

Danko o protiruských sankciách

Video

Smer naďalej podľa Gašpara trvá na tom, že sa nebude hlasovať za sankcie, ktoré majú poškodzovať naše ekonomické záujmy. „Ak chceme konečne nejakým spôsobom prispieť k tomu, aby sa doriešil vojenský konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou, je treba začať hovoriť, a teraz mám na mysli Ruskú federáciu, Ukrajinu a aj členské krajiny EÚ, o tom, či nie je možné sankcie ukončiť za cenu prijatia mieru,“ uviedol. Treba si podľa neho počkať na ďalšie rokovanie európskych orgánov, potom zaujme Smer stanovisko.

Čítajte ajDanko sa pripojil k Uhríkovi a podporil referendum o zrušení protiruských sankcií

Podľa Gröhlinga je to začiatok koaličnej krízy

Líder opozičnej SaS a poslanec Národnej rady (NR) SR Branislav Gröhling hovorí v súvislosti s nevyhlásením referenda o neuplatňovaní sankcií voči Rusku o možnom začiatku koaličnej krízy. Domnieva sa, že Danko bude kritizovať Pellegriniho za to, že referendum nevypísal, aj keď to vysvetlil. Vyplýva to z jeho vyjadrenia pre novinárov v parlamente.

„Asi začína ďalšia koaličná kríza. Danko sa veľmi zastával za dané referendum a prezident ho nevypíše. Aj keď reálne vyargumentoval po právnej, legislatívnej stránke, že prečo, tak si myslím, že Danko ho začne označovať za nejakého amerického agenta,“ podotkol.

Gröhling sa vyjadril aj k apelu hlavy štátu na riešenie otázky overovania pravosti podpisov pri petíciách. Mieni, že vláda by sa tým mala zaoberať.

Dubéci víta rozhodnutie

Referendum je citlivý a vážny inštitút, ktorý funguje dobre. Povedal to novinárom v stredu predseda poslaneckého klubu Progresívne Slovensko (PS) Martin Dubéci. Víta, že prezident referendum o neuplatňovaní sankcií voči Rusku nevyhlásil. V návrhu bolo podľa neho veľa nejasností.

„Bolo zrejmé, že je tam veľa pochybností, ktoré prezident pomenoval,“ povedal Dubéci s tým, že je rád, že hlava štátu toto rozhodnutie urobila. „Zdá sa, že dôvody, pre ktoré sa tak rozhodol, sú vážne a opodstatnené,“ dodal. Občania majú právo podať návrh na referendum, no nejde podľa Dubéciho o automatické právo s akoukoľvek otázkou. Treba vždy skúmať, či sú podpisy reálne a či je referendová otázka vykonateľná.

Rešpektujte rozhodnutie, apeluje Hlas

Koaličný Hlas rešpektuje rozhodnutie Pellegriniho nevypísať referendum o neuplatňovaní sankcií voči Rusku. Strana upozorňuje, že návrh na vyhlásenie referenda musí spĺňať zákonné podmienky. Hlas zároveň apeluje na politikov aj verejnosť, aby toto rozhodnutie rešpektovali a nesnažili sa ho zneužiť na politickú kampaň. TASR o tom informovala hovorkyňa strany Michaela Eliášová.

„Rešpektujeme rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky Petra Pellegriniho o nevypísaní referenda z dôvodov, ktoré uviedol – teda, že text referendovej otázky je nejasný a nespĺňa zákonné náležitosti,“ uviedol Hlas-SD s tým, že rešpekt k vôli občanov je základným pilierom demokracie, a preto plne podporuje právo na referendum, no musí spĺňať podmienky.

Hnutie Slovensko hovorí o usvedčení Fica z klamstva

Opozičné hnutie Slovensko vníma nevyhlásenie referenda o neuplatňovaní sankcií voči Rusku ako usvedčenie premiéra Roberta Fica (Smer) z klamstva. V tejto súvislosti hovorí o tom, že tvrdenia predsedu vlády o škodlivosti sankcií pre Slovensko boli len politickým divadlom. Uviedlo to vo svojom stanovisku.

„Prezident SR Peter Pellegrini v stredu v odmietnutí referenda tvrdí, že neexistuje žiadny dôkaz, že protiruské sankcie ubližujú Slovensku. Tým definitívne usvedčil Fica z obludného klamstva, ktorým brojil voči sankciám. Zároveň tým ale napľul do očí svojim proruským voličom, ktorým sa pred prezidentskými voľbami veľmi aktívne zaliečal,“ skonštatoval poslanec NR SR a líder hnutia Slovensko Igor Matovič./agentury/

X X X

Turecká polícia zadržala piatich opozičných starostov

Turecké úrady čelia kritike po zadržaní viacerých opozičných starostov. Opozícia volá po spravodlivosti a slobodných voľbách.

Turecká polícia zadržala v stredu v skorých ranných hodinách piatich opozičných starostov. Zároveň zadržala aj 17 ďalších osôb v rámci vyšetrovania obvinení z korupcie v samosprávach pod správou opozičnej Republikánskej ľudovej strany (CHP). Agentúru AFP o tom informoval hovorca strany, píše TASR.

Medzi zadržanými osobami je bývalý poslanec a traja starostovia CHP z provincie Istanbul a ďalších dvaja z provincie Adana na juhu krajiny, uviedol hovorca strany. Celkovo sa tak v provincii Istanbul zvýšil počet zadržaných starostov Republikánskej ľudovej strany na deväť vrátane istanbulského starostu Ekrema Imamogla, ktorý je zároveň hlavným politickým súperom prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana na post hlavy štátu. V Adane je zadržaných celkovo 11 starostov.

Najnovšie vyšetrovanie sa začalo cez víkend, keď súd vydal príkaz na zadržanie 47 predstaviteľov samospráv v súvislosti so štyrmi samostatnými vyšetrovaniami korupcie v Istanbule, informovali tamojšie médiá.

Imamogla do väzby 19. marca vyvolalo najväčšie pouličné protesty v Turecku za uplynulých vyše desať rokov. Polícia pri následných raziách v súvislosti s údajnou korupciou na istanbulskej radnici zadržala takmer 70 osôb vrátane Imamogluovej sekretárky a príslušníka osobnej ochranky.

CHP nominovala Imamogla za svojho kandidáta v prezidentských voľbách, ktoré sa budú konať v roku 2028. Kandidatúra uväzneného starostu však závisí od viacerých súdnych procesov a vyšetrovania., aktuality.sk

X X X

Peter Pellegrini nahnevá proruské sily, referendum nevyhlásil. Našiel tri problémy a opiera sa aj o ministrov Smeru

So zberom podpisov začalo ešte vlani v lete nacionalistické Slovenské hnutie obrody (SHO), ku ktorému sa pridal aj subjekt Domov – národná strana na čele s Pavlom Slotom.

 Prezident Peter Pellegrini mal podľa ústavy rovných 30 dní na to, aby sa rozhodol, ako naloží s takmer 400-tisíc podpismi občanov, ktorí sa domáhajú referenda o zrušení protiruských sankcií. Svoj verdikt odkladal až do poslednej možnej chvíle.

Predstaviteľov proruských síl, ktorí podpisy mesiace zbierali, napokon nepotešil. Pellegrini dnes v Prezidentskom paláci oznámil, že referendum nevyhlási. K tomuto záveru prezident došiel po preštudovaní petície.

Prezident mal pri svojom rozhodovaní na výber tri možnosti. Referendum mohol vyhlásiť, mohol sa obrátiť na Ústavný súd, čo mu odporúčali aj viacerí ústavní právnici, alebo mohol referendum odmietnuť. Pellegrini pomerne prekvapivo siahol po treťom riešení.

Prezident poukázal na tri problémy, ktoré v referendovej otázke identifikoval. Ešte pred tým, než definitívne rozhodol, radil sa vraj aj s ministrami Smeru.

Ako argumentuje prezident

Zákon podľa Pellegriniho prezidentovi prikazuje odmietnuť vyhlásenie referenda, ak nespĺňa všetky požadované náležitosti. „Po dôkladnom preštudovaní, či odovzdaná petícia tieto podmienky spĺňa alebo nespĺňa, dnes musím verejne oznámiť, že referendum s požadovanou otázkou nie je možné vyhlásiť,“ konštatoval Pellegrini., aktuality.sk

X X X

Horí ďalšia loď s elektromobilmi. Posádka ju opustila, prúd plavidlo unáša

Loď Morning Midas, prevážajúca 3 000 áut z Číny do Mexika, zachvátili plamene. Je to ďalší „bludný Holanďan“, posádke sa totiž nepodarilo dostať oheň pod kontrolu.

V živej pamäti máme požiare lodí Fremantle Highway a Felicity Ace, ku ktorým došlo v rokoch 2022 a 2023. Obe prevážali tisíce nových áut, vrátane veľkého počtu elektromobilov. Kým Fremantle Highway sa podarilo zachrániť – hoci s úplne zničeným nákladom a vážnym poškodením –, Felicity Ace boj s ohňom prehrala. Skončila na dne oceánu spolu s luxusnými modelmi značiek Porsche, Lamborghini či Rolls-Royce. O život prišiel jeden člen posádky. Tieto dve tragédie viedli k prehodnoteniu bezpečnosti prepravy áut, najmä elektromobilov, lodnou dopravou a k sprísneniu bezpečnostných predpisov. Zdá sa však, že zatiaľ nepriniesli očakávaný efekt.

 Ako informuje Europe Autonews, v utorok 3. júna vypukol požiar na ďalšej megalodi prepravujúcej 3 000 nových vozidiel, z toho 800 elektromobilov. Plavidlo Morning Midas vyplávalo z čínskeho prístavu Yantai 26. mája a smerovalo do Mexika. Posádka sa pokúsila oheň uhasiť, no bez úspechu. Americká pobrežná stráž evakuovala všetkých 22 členov posádky a premiestnila ich na neďalekú obchodnú loď. Ešte predtým k miestu vyslala lietadlá a záchranné plavidlo. Zatiaľ nie sú známe bližšie informácie o značkách vozidiel na palube.

Opäť sa však objavuje podozrenie, že požiar mohli spôsobiť práve prepravované elektromobily, podobne ako v predchádzajúcich prípadoch. Na lodiach typu Ro-Ro, kde sú vozidlá naložené tesne vedľa seba na nižších palubách, nie je jednoduché dostať sa k ohnisku požiaru. Navyše, elektromobily kvôli lítium-iónovým batériám horia dlhšie, intenzívnejšie a pri vyšších teplotách než vozidlá so spaľovacími motormi. Hoci nie je isté, že požiar spôsobilo práve elektrické auto, ak sa požiar rozšíril, plamene ich určite zasiahli. Inak by sa posádke pravdepodobne podarilo plamene zvládnuť štandardnými hasiacimi postupmi.

Dôležitým faktom je, že požiar vypukol práve na palube s elektromobilmi. Morning Midas sa momentálne nachádza približne 300 námorných míľ juhozápadne od ostrova Adak na Aljaške. Vyšetrovanie príčiny požiaru môže trvať niekoľko mesiacov. Zúčastnia sa na ňom poisťovne, prevádzkovateľ lode a zástupcovia libérijského registra, pod ktorého vlajkou loď pláva. U.S. Coast Guard situáciu naďalej monitoruje a poskytuje pomoc pri zvládaní požiaru. Zatiaľ nie je jasné, či sa loď podarí zachrániť, alebo skončí na dne oceánu./agentury/

X X X

Demokratické princípy na Slovensku sú ohrozené, konštatuje druhá delegácia z Bruselu. Zhrnula svoju návštevu

Niektoré reformy, ktoré presadzuje vláda, ohrozujú demokratické princípy na Slovensku. Konštatuje to monitorovacia skupina Výboru Európskeho parlamentu pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, ktorá bola 2. a 3. júna na Slovensku s cieľom posúdiť súčasný stav dodržiavania právneho štátu a demokratických zásad.

 Bruselská delegácia sa stotožňuje s rozsiahlymi obavami z pokračujúceho používania zrýchleného legislatívneho konania. Jej členovia vyzývajú na zmysluplné konzultácie s príslušnými zainteresovanými stranami a občianskou spoločnosťou ako neoddeliteľnou súčasťou riadneho legislatívneho postupu, k čomu nabádal aj Ústavný súd v súvislosti s reformou trestného práva. Podobné obavy sa objavili aj v súvislosti s tzv. „zákonom o zahraničných agentoch“. Podľa poslancov európskeho výboru zákon pravdepodobne mimoriadne sťaží fungovanie mimovládnych organizácií a vytvorí podmienky, ktoré urobia ich prácu prakticky neudržateľnou. Pretrvávajú tiež vážne pochybnosti o zlučiteľnosti zákona s Chartou základných práv EÚ.

 Delegáciu tvorili Javier Zarzalejos (EPP, ES), Sophie Wilmès (Renew, BE), Daniel Freund (Zelení/EFA, DE) a Milan Uhrík (ESN, SK). Poslanci Zarzalejos, Wilmès a Freund vydali po návšteve Slovenska vyhlásenie, v ktorom sa uvádza, že Slovensko vynaložilo úsilie na zvrátenie niektorých kontroverzných iniciatív, vrátane zníženia trestov za trestné činy súvisiace s korupciou alebo predĺženia premlčacej lehoty za sexuálne násilie. Monitorovacia skupina však trvá na tom, že stále je potrebný výrazný pokrok. Keďže viac ako 80 percent verejných investícií na Slovensku financuje Európska únia, EÚ zohráva priamu a zásadnú úlohu v hospodárskom rozvoji krajiny.

 Poslanci zdôrazňujú, že EÚ nie je len zdrojom financovania, ale je kľúčovým motorom príležitostí a prosperity pre ľudí na Slovensku. „Jednou z najväčších obáv je dopad reformy trestného práva, najmä na boj proti korupcii. Zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry môže výrazne znížiť protikorupčnú infraštruktúru a kapacity Slovenska v oblasti boja proti korupcii. Naznačuje to už výrazný pokles obvinení po reštrukturalizácii systému,“ uvádza sa vo vyhlásení.

 Stav slobody médií na Slovensku zostáva podľa europoslancov kritickou otázkou, ktorá si vyžaduje naliehavú pozornosť. „Rozhodnutie vlády nahradiť verejnoprávneho vysielateľa RTVS novovytvoreným subjektom STVR spolu so zmenami v postupe vymenovania jeho riaditeľa vyvolalo vážne otázky o nezávislosti vysielateľa od politického zasahovania a súladu procesov s Európskym zákonom o slobode médií, najmä pokiaľ ide o záruky redakčnej autonómie a udržateľného verejného financovania,“ uviedli.

 Predseda Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci Európskeho parlamentu (LIBE) Javier Zarzalejos počas tlačovej konferencie Delegácie Výboru EP pre občianske slobody, spravodlivosť 3. júna 2025 v Bratislave.

Spomenuli tiež postupný zánik investigatívnych a politických programov, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu pri podpore informovanej verejnej diskusie. „Prevládajúca nepriateľská atmosféra voči novinárom vedie k dezinformáciám, ohováračským kampaniam, politicky motivovaným vyšetrovaniam a podávaniu strategických žalôb proti účasti verejnosti, čo má odrádzajúci účinok ohrozujúci slobodu tlače a demokratickú diskusiu. Obzvlášť znepokojujúce je, že takto konajú vysokopostavení politici,“ konštatujú europoslanci.

Delegácia tiež zobrala na vedomie obavy týkajúce sa ústavnej zmeny navrhnutej v januári, ktorá potvrdzuje nadradenosť slovenského práva nad medzinárodným právom v otázkach kultúry a etiky. Skonštatovala, že tento vývoj má priamy vplyv na základné hodnoty zakotvené v článku 2 Zmluvy o Európskej únii, ktoré je EÚ povinná dodržiavať v rámci svojich právomocí. Pri výkone vnútroštátnych právomocí v oblasti rodinného práva by Slovensko malo rešpektovať právo EÚ a základné práva vrátane slobody pohybu, nediskriminácie a práva na súkromný a rodinný život.

 Monitorovacia skupina podá správu Výboru Európskeho parlamentu pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci. Zároveň vyjadrila svoju pripravenosť pokračovať v spolupráci so slovenskými orgánmi s cieľom zadefinovať ďalšie kroky, ktoré bude potrebné podniknúť.

Návšteva sa konala po zverejnení najnovšej správy Komisie o právnom štáte v júli 2024 a v kontexte prebiehajúcej práce v Európskom parlamente. V priebehu dvoch dní sa delegácia stretla s približne dvadsiatimi predstaviteľmi verejných a iných inštitúcií vrátane premiéra Fica a ministrov spravodlivosti a kultúry, predstaviteľmi Národnej rady, poprednými predstaviteľmi súdnictva, s Ombudsmanom, ako aj so zástupcami médií, mimovládnych organizácií a ďalších organizácií zameraných na ochranu ľudských práv, demokracie a nediskriminácie.

Uhrík: Rozkrádanie eurofondov by malo byť prešetrené

Rozkrádanie eurofondov na Slovensku by malo byť prešetrené, a ak si niekto namiesto penziónu postaví z eurofondov haciendu, mal by byť odsúdený. Predseda hnutia Republika a slovenský europoslanec Milan Uhrík to skonštatoval vo videu, v ktorom zhrnul kontrolu z europarlamentu, ktorej sa zúčastnil. „Pre mňa za mňa, nech si sedí do konca života vo väzení,“ dodal.

Uhrík, ktorý bol členom misie, ktorá prišla na Slovensko hodnotiť právny štát, ďalej priblížil, že v uplynulých dňoch sa stretol s premiérom SR Robertom Ficom, ministrami, predstaviteľmi Najvyššieho súdu SR i prokuratúry, ale aj občianskeho sektora. „Naša frakcia Európy suverénnych národov a hnutie Republika tieto misie nepodporuje, lebo nesúhlasíme s tým, aby europoslanci, eurokomisári, eruoúradníčkovia chodili a kontrolovali jednotlivé členské štáty,“ uviedol. Podotkol ale, že keďže bola misia schválená, prišlo mu logické zúčastniť sa jej, aby mohol obhajovať slovenské záujmy a dozrieť na to, aby boli závery čo najväčšmi objektívne.

 Uhrík vyjadril názor, že právny štát na Slovensku nie je v ohrození a nemyslí si ani to, že by demokracia na Slovensku bola ohrozená tak, ako to tvrdia niektorí progresívni poslanci. V súvislosti so stretnutiami počas misie kritizoval vyjadrenia slovenskej progresívnej opozície. Podľa jeho slov od nich počas stretnutí počúvali „tie najhoršie možné kydačky a žalovačky“. Tie mali podľa neho jediný cieľ, a to čo najväčšmi ublížiť povesti SR, aby Európska komisia prípadne čo najtvrdšie zasiahla proti Slovensku a vzala mu eurofondy, alebo pozastavila hlasovacie práva. „Jednoducho aby Slovensku čo najviac ublížila, a aby sa tí nešťastní progresívci čo najskôr dostali k moci,“ tvrdí vo videu.

Uhríkov záver z misie je, že právny štát na Slovensku nie je ohrozený, korupcia a rozkrádačky majú byť vyšetrené a že „progresívci sa naozaj pokúšajú ubližovať Slovensku“.

 Na otázku, či sa Slovensko uberá rovnakou cestou ako Maďarsko, nie je možné odpovedať definitívne, existuje však veľa príznakov, že to tak je. Na dnešnej tlačovej konferencii to vyhlásila belgická podpredsedníčka Európskeho parlamentu Sophie Wilmés, ktorá je súčasťou delegácie Výboru Európskeho parlamentu pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, ktorá navštívila Slovensko. Situáciu pritom europoslankyňa, ktorá v minulosti pôsobila aj ako premiérka Belgicka, označila za znepokojujúcu. Z tohto dôvodu členovia delegácie podľa nej zvažujú, že sa obrátia na Európsku komisiu, ktorej chcú tlmočiť svoje obavy. Zároveň podľa nej zvážia, či sa na Slovensko v blízkej budúcnosti nevrátia, aby zhodnotili účinok reforiem, ktoré jej avizovali slovenské štátne inštitúcie. Spomenula napríklad paragraf 363, novú legislatívu týkajúcu sa mimovládnych organizácií, ale aj avizované zmeny Ústavy SR./agentury/

X X X

Koľko lietadiel Ukrajinci naozaj trafili, sa ukazuje až po pár dňoch. Čo akcia reálne spôsobí, sa črtalo hneď

Kyjevu sa v posledných dňoch podarilo zdvihnúť náladu, ktorú zhoršoval síce pomalý no vytrvalý postup Rusov na fronte.

Spôsob, akým sa ukrajinským špecialistom podarilo zlikvidovať viacero ruských bombardérov Tu-22M a Tu-95MS hlboko v ruskom zázemí, sa zapíše do histórie.

Zároveň ide ďalšiu zahanbujúcu ranu „neporaziteľnej“ ruskej armáde s veľkými materiálnymi škodami.

No tento úspech asi nebude mať okamžitý vplyv na aktuálne boje.

Do útokov na vojenské ciele, ale aj civilistov, Kremeľ zapájal i takzvané strategické bombardéry. No kĺzavé bomby KAB či FAB, ktoré drvili ukrajinské pozície na fronte, Rusi zhadzujú z lietadiel Su-34 či Su-35.

Analytik Vladimír Bednár vo februári 2025 odhadoval, že ich fungovanie a obnovu nastavili okupnati na prakticky nekonečnú prevádzku.

Vnútrozemie Ukrajiny zase často masakrujú rakety Iskander odpaľované zo zeme.

Naďalej tak platí, že o výsledku vojny pravdepodobne rozhodne sila ekonomiky. A vďaka podpore západu by navrch mohla mať Ukrajina., aktuality.sk

X X X

Obrnený Zetor Gerlach sa presadil: Prvé tri kusy si objednala slovenská armáda

Zetor Gerlach má absolvované všetky skúšky, získal všetky certifikáty podľa NATO štandardov a slovenská armáda bude prvou, ktorá ho oficiálne zaradí do svojej výzbroje.

 Zetor Gerlach sa stane súčasťou výzbroje slovenskej armády.

O obrnenom taktickom vozidlo (ATV) Zetor Gerlach 4×4 sme prvýkrát písali takmer presne pred dvomi rokmi. Je výsledkom česko-slovenskej spolupráce, vyvinula ho spoločnosť Zetor Engineering, ktorá je súčasťou spoločnosti HTC Investments

Tá v súčasnosti pôsobí ako profesionálne výskumné a vývojové centrum mobilných aplikácií pre stroje a špeciálne vozidlá. Zetor Engineering Slovakia je vlastníkom a nositeľom kompletného know – how projektu. Koncept vozidla ATV 4×4 vznikol v spoločnosti Zetor Engineering CZ v spolupráci so Zetor Engineering SK. Gerlach sa prvýkrát na Slovensku predstavil v roku 2018, v Česku o rok neskôr.

 Aj keď je vozidlo pripravené na sériovú výrobu a má všetky potrebné certifikáty, problémom bolo, že sa nedokázalo komerčne presadiť. V roku 2023 ich bolo vyrobených osem, z toho dva kusy poslúžili pre testy a boli rozstrieľané.

„Ukončili sme všetky skúšky, testy, zaťažkávacie testy, máme všetky certifikáty podľa NATO štandardov, máme aj certifikát na protimínovú a protibalistickú ochranu od nezávislého autorizovaného testovacieho centra v Nemecku. Auto je pripravené na sériovú výrobu,“ povedal v júli 2023 na veľtrhu IDET v Brne obchodný riaditeľ Zetor Engineering Juraj Paľko.

Teraz je však všetko inak. Podarilo sa predať prvé tri kusy, objednala si ich slovenská armáda. „S Gerlachom to vyzerá dobre, získali sme prvú zákazku. Slovenské ministerstvo obrany si objednalo tri vozidlá. Z toho dve vozidlá so špeciálnym vybavením. Takže úspech,“ uviedol Paľko. Dôležité podľa neho je, že sa Gerlach konečne dostane do výzbroje armády, navyše v krajine, ktorá je súčasťou NATO. „Otvárajú sa nám týmto možnosti pre všetky ostatné partnerské krajiny NATO, tiež možnosti dodať tieto vozidlá aj našim kolegom v NATO. Je to obrovská referencia,“ doplnil Paľko, cituje ho server Idnes.cz. Podľa neho je možné, že objednávok zo Slovenska bude viac a vozidlo by sa chcelo presadiť aj v českých ozbrojených silách.

Zetor Gerlach – strelecké skúšky v Nórsku

Gerlach 4×4 je samozrejme modulárny, možno ho upraviť a doplniť výbavu podľa prianí zákazníka. Jeho súčasťou môže byť napríklad autonómne pásové vozidlo UGV, ktoré funguje ako siedmy člen posádky. Možno naň naložiť až 200-kilové vybavenie či transportovať ranených.

Zetor Gerlach 4×4 je pripravený pre nasadenie v armádach krajín NATO. Pokiaľ sa spoločnosti podarí uzavrieť ďalšie kontrakty, je schopná v krátkom čase spustiť sériovú výrobu so špecifikáciami, zohľadňujúcimi priania klienta. V prvom roku dokáže vyrobiť 40 kusov.

Otázky pri tomto monštre samozrejme smerujú aj k civilnej verzii. Momentálne sa s ňou však nepočíta. V Zetor Engineering sa totiž plne venujú prácam na spustení sériovej výroby. Do budúcna sa uvažuje o rozšírení ponuky o vojenskú verziu Zetor Gerlach 6×6./agentury/

X X X

Výlet do Poľska aj bez auta. Vlak, na ktorý čakáme 15 rokov, môže byť realitou. Nová trasa spraví zázraky pre turizmus

Vlaková doprava medzi Poľskom, Slovenskom a Maďarskom je komplikovaná. Naša krajina má denné spojenie s rakúskou Viedňou, Českom, Maďarskom aj s Ukrajinou. Jediný spoj bez komplikácií, ktorý tak Slovensku chýba, je do Poľska. Problémom nie sú cesty, ale nelogické spoje.

 Slovensko totiž nemá jediný vlak, ktorý by pravidelne jazdil priamo do niektorého z poľských veľkomiest. Autobusová doprava má veľa zachádzok, presun lietadlom je iba o niečo kratší a drahší – rovnako ako autom. Obnova vlakového spoja, ktorý je už 15 rokov zrušený, je ideálnym dopravným riešením. Doteraz ho však blokovalo práve Poľsko. To sa má zmeniť.

Vlak, ktorý tu už bol

Spoje zo Slovenska do Poľska tu už boli v 90. rokoch, keď denne premával vlak z Krakova do Košíc a ďalší z Varšavy cez Krakov a Košice do Budapešti a Bukurešti. Medzinárodný spoj prevádzkovali ZSSK v slovenskom úseku, MÁV-START v maďarskej časti a poľský PKP Intercity, všetko štátne podniky. Premávku zrušili v roku 2010, keď Poprad zasiahla povodeň a poškodila most. Ten opravili, no vlakový spoj krajiny neobnovili. Argumentom bolo, že záujem cestujúcich aj tak klesal.

Doba cestovania bola nadbytočne dlhá, prestupy komplikované a nelákala ľudí tak ako pohodlie v autobuse či v aute. Problémom bol aj plán spojov, ktoré išli iba raz denne, čo nebolo práve flexibilné. Chýbalo aj logické napojenie na ďalšiu dopravu. Navyše, iba málo cestujúcich vedelo, že toto spojenie existuje. Rozhodnutie zrušiť vlak prišlo aj preto, že pribudla letecká preprava do Poľska.

Podľa informácií poľského portálu Twój Sącz aktuálne ministerstvá dopravy dvoch krajín diskutujú o detailoch obnovy celoročných vlakov spájajúcich Krakov a Košice, s ďalšou trasou až do Budapešti. Situácia by sa tak mala zlepšiť, keďže s trasou súhlasí aj Maďarsko. „Podľa medializovaných informácií došlo v máji 2025 k zmene postoja poľského ministerstva infraštruktúry, ktoré po predchádzajúcom zamietnutí opäť pripúšťa zavedenie tejto linky v spolupráci so Slovenskom,” uvádza hovorca národného dopravcu ZSSK Dominik Drevický.

 Poliaci tvrdia, že premávku chcú spustiť do dvoch rokov, no slovenský dopravca má iný názor. „ZSSK všetku pravidelnú dopravu – aj medzinárodnú – realizuje na základe objednávky Ministerstva dopravy SR. V súčasnosti neevidujeme žiadne oficiálne rozhodnutie ani zadanie, ktoré by potvrdzovalo spustenie tejto linky,” špecifikuje hovorca s dodatkom, že železnice sú pripravené na medzinárodnej linke spolupracovať.

Očakáva sa, že prevádzka spoja bude opäť medzinárodná, pod správou štátov. „V minulosti sa uvažovalo o spoji Košice – Krakov s prestupom v pohraničnej stanici Muszyna. Predpokladaná dĺžka cesty medzi Krakovom a Košicami bola približne päť hodín,” uvádza Drevický s tým, že cenovo vychádzal lístok na pár desiatok eur. Cieľový spoj Krakov – Košice – Budapešť však aktuálne nemá jasný plán zastávok, trvania trasy ani ceny za lístok.

Doteraz Poliaci podmieňovali obnovu vlakov do Košíc výstavbou novej trate Podłęże – Piekiełko. Táto železničná trať má výrazne skrátiť čas cestovania medzi nami a severným susedom. Výstavbu má na starosť štátne PKP Polskie Linie Kolejowe, pričom projekt zahŕňa 58 km nových koľají a modernizáciu už existujúcich 75 km, spolu za 2,5 miliardy eur. Okrem trate pribudne 13 tunelov a deväť mostov. Je súčasťou rozpočtu 1,4 bilióna eur, ktoré Poľsko uvoľnilo pre verejnú dopravu.

Po dokončení by sa cesta vlakom z Krakova do Zakopaného mala skrátiť na 90 minút z aktuálnych viac ako troch hodín. Nielen presuny, ale aj doprava do lyžiarskych stredísk tak budú dostupnejšie. Predpokladaný dátum jej dokončenia je do roku 2030, no stále sa posúva. Maďarská strana však obnovu vlaku cez Slovensko podporuje.

Vlakové spojenie Košice – Krakov by pomohlo

Pomohol by vám priamy vlak z Košíc do Krakova?

Slovenské ministerstvo dopravy sa však vyjadrilo, že z poľskej strany je snaha spustiť takúto linku ešte pred vybudovaním novej trate. „Predpokladáme, že v krátkom čase začneme rokovať minimálne o cestovnom poriadku a financovaní týchto vlakov,” približuje rezort.

Navyše, ministerstvo chce využiť nový poľský železničný projekt, aby obhájilo modernizáciu svojej vlastnej trate na sever k Poľsku, Kysak – Prešov – Plaveč – poľská hranica. Zároveň tým chce nadviazať na plán rýchleho spojenia medzi Maďarskom, Slovenskom a Poľskom.

Ako vlak uľahčí život?

Ak by vlaky naozaj opäť jazdili, jednoduchší by bol výlet do Krakova alebo do Budapešti, najmä pre obyvateľov stredného a východného Slovenska. Zlepší sa aj prístup študentov, aj pracujúcich pendlerov z Poľska a Maďarska na Slovensko a opačne. Okrem toho by sa spojom mohli odľahčiť cesty od množstva áut.

„Ak by sa podarilo zaviesť priame železničné spojenie Košice – Krakov bez prestupov v Žiline a Ostrave, ako priame spojenie Slovensko – Poľsko, napríklad cez Plaveč – Muszyna, na významne kratšej trase, s kratšou dobou cestovania, tak by to bol jednoznačný prínos pre obe mestá, ktorý by podporil turizmus, pracovnú mobilitu aj študentskú výmenu,” prízvukuje dopravný analytik Jozef Drahovský.

Momentálne najrýchlejší spôsob, ako sa dostať zo východného Slovenska do Poľska, je lietadlom. Let trvá niečo menej ako tri hodiny z Košíc, ale s prestupmi. Trasa, ktorá by zabrala reálne 25 minút, tak trvá hodiny iba kvôli prestupovaniu. Navyše letenka (vyjde na 90 až 200 eur) je drahšia ako lístok na vlak či autobus a celý proces letiskovej kontroly zdržuje.

Auto, ako najpohodlnejší prostriedok, je časovo zlatá stredná cesta. Trvá do päť hodín z východu aj zo západu Slovenska prejsť do Poľska. Nie je však ekonomicky ani ekologicky najlepším spôsobom – podľa spotreby auta môže vyjsť cesta od 50 eur.

 Autobusom to do Krakova trvá takmer päť hodín z Košíc. Vlaky, ako sme už opísali, tiež nie sú žiadna sláva. „Železničné spojenie je len s prestupmi, s ktorými to trvá aj 10 hodín a stojí 25 až 70 eur. Preto cestujúci radšej kombinujú autobus a vlak,” dodáva analytik. Práve preto je obnovenie vlakov po priamej trase do Poľska kľúčové./agentury/

X X X

Senzácia pokračuje, Francúzka zo štvrtej stovky bude hrať o postup do finále Roland Garros. Čaká ju svetová dvojka

Francúzska tenistka Lois Bossonová bude vo štvrtok súperkou Američanky Cori Gauffovej v semifinále ženskej dvojhry na grandslamovom turnaji Roland Garros.

 Lois Boissonová nemôže uveriť, že práve postúpila do semifinále RG.

X X X

Incident v lietadle: Herec Jakub Prachař mal konflikt s cestujúcim, zasahovala polícia

Známy herec problém počas letu nepoprel.

Inauguračný let spoločnosti Etihad Airways na novej priamej linke Praha – Abú Zabí sa skončil nepríjemným incidentom. Podľa informácií denníka Blesk zohral v ňom hlavnú úlohu český herec Jakub Prachař.

Podľa výpovedí svedkov, ktoré citoval, sa incident odohral v biznis triede približne v polovici šesťhodinového letu.

Prachař mal vulgárne slovne napadnúť jedného zo spolucestujúcich, pretože si ho fotografoval. Keď si ho dotyčný muž začal ešte nahrávať, údajne došlo k fyzickému útoku.

„Neviem presne prečo, ale začal mu nadávať v štýle: „Ty čoskoro ,chcípneš’. Veľmi vyvádzal, bolo zjavné, že nie je úplne pri zmysloch. A pretože si jeho výlevy napadnutý začal nahrávať na mobil, lebo mu asi došlo, že tu končí zábava, Prachař ho dokonca udrel,“ citoval denník jedného z pasažierov.

Situácia sa vraj natoľko vyhrotila, že pilot požiadal o policajnú asistenciu.

„Pilot požiadal o policajnú asistenciu po pristátí, čo znamená, že ihneď po pristátí do lietadla napochodovali ozbrojení policajti a ešte pred výstupom pasažierov vyviedli na výsluch útočníka a napadnutého,“ dodal cestujúci.

Reakcia herca

Prachař sa podrobil testu na alkohol aj na omamné látky. K udalosti sa napokon pre Blesk vyjadril stručne:

„Všetko prebehlo podľa štandardných postupov. Podal som vysvetlenie aj s druhým aktérom a tým sa to skončilo.“

Incident tak nepoprel. Podľa vlastných slov reagoval na nevhodné správanie cestujúceho:

„Mladého muža som žiadal, aby ma nefotil a nenakrúcal. Mojej prosbe nevyhovel, a tak som do neho strčil. Myslel som si, že business platím, aby som mal pokoj. To všetko. A na letisku sa všetko vyriešilo dohovorom,“ uzavrel.

Podľa periodika bola vraj situácia taká vážna, že pilot mal nad Istanbulom zvažovať žiadosť o odklonenie letu a núdzové pristátie na najbližšom letisku.

Napokon sa však personálu podarilo situáciu zvládnuť a let do Abú Zabí pokračoval bez odklonu., aktuality.sk

X  X X

Ministerka kultúry na Spiši oznámila sanáciu Románskeho paláca, k buste sa vyjadrila opatrne

 Sanácia Románskeho paláca na Spišskom hrade sa začne už o dva týždne. Martina Šimkovičová vysvetľovala presun vzácnej Donatellovej busty, udajne sa tak dialo, lebo sa pred časom spustil alarm.

SPIŠSKÝ HRAD: Na Spišskom hrade dnes (4. 6.) ministerka kultúry Martina Šimkovičová oznámila, že na sanáciu a záchranu Románskeho paláca vyčlenil rezort približne šesť miliónov eur.

Ešte pred jej príchodom aktivisti umiestnili dva transparenty na ceste, vedúcej k hradu. Napísané na nich bolo „Neberte nám Spišský hrad“ a na druhom „Vráťte Donatella“. Neskôr ich niekto odstránil.

 Ministerku na hrade privítala generálna riaditeľka Slovenského národného múzea Andrea Predajňová. Asi polhodinu rokovali za zatvorenými dverami v miestnom občerstvení. Novinári sa museli na brífing akreditovať, preto viacerí zostali za bránou hradu. Kolega z Denníka N akreditáciu poslal, no dovnútra ho nepustili.

 Románsky palác môže spadnúť

Andrea Predajňová na brífingu informovala, že práce na Románskom paláci by sa mohli začať už o dva týždne a skončiť by mali približne o dva roky. Zdôraznila, že nejde o rekonštrukciu, ale len sanáciu, aby pamiatka zapísaná v UNESCO nespadla.

„Románsky palác patrí medzi najhodnotnejšie časti Spišského hradu. Hrozí jeho zrútenie. Nie je o 5 minút dvanásť, ale päť minút po dvanástej,“ podotkla Andrea Predajňová. V roku 2010 bola podľa nej realizovaná štúdia a o rok neskôr aj projektová dokumentácia, no ani po 15 rokoch sa ho nepodarilo zasanovať.

 Ministerka kultúry reagovala, že ak by sa nezačalo s prácami a palác by „spadol“, hrozila by Slovensku hanba a znamenalo by to aj vyškrtnutie zo zoznamu UNESCO. „Rozbehli sme všetky procesy, odborníci urobili obhliadky a potvrdili, že stav je katastrofálny,“ konštatovala Martina Šimkovičová. Spustili sme verejné obstarávanie, našli sme zhotoviteľa a dnes môžeme povedať, že ideme bojovať o záchranu Románskeho paláca,“ uviedla Šimkovičová a zároveň skritizovala predchodcov, že k záchrane paláca nepristúpili skôr.

Niektoré časti paláca sa rúcajú a pamiatka postupne eroduje. „Dôvodom sú poveternostné podmienky,“ informoval stavebný inžinier František Škvarka.

Chceli bustu ukradnúť?

Martina Šimkovičová sa dotkla aj témy vzácnej Donatellovej busty. Podľa nej ležala v Levoči „v pivnici, za mrežami“. Dôvodom jej presunu na neznáme miesto bolo, že koncom februára bol v budove spustený alarm.

„Je vážna obava, že bustu chcel niekto ukradnúť,“ poznamenala ministerka kultúry. Zdôraznila, že prevoz zabezpečila expertízna skupina zákonným spôsobom a vzácna mramorová busta je podľa nej v bezpečí. Pripomenula, že ide o majetok Slovenskej republiky a zámerom jej prevozu bolo ju zachrániť.

 Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok na výjazdovom rokovaní vlády v Pečovskej Novej Vsi reagoval, že nevie, kde je vzácna busta a odkázal na ministerku kultúry. „Aj ja, keď sa ma opýtate, kde je busta, poviem, že neviem. Nebola som pri preberaní. A keď to má byť utajené, preto to povedal,“ zdôvodnila Martina Šimkovičová. Povedala, že všetko bolo v súlade s právom, zákonmi a legislatívou.

Na otázku, prečo chýba zmluva v Centrálnom registri zmlúv, reagovala, že „tam nie je zmluva, ale preberací protokol“. Jej slová potvrdila Andrea Predajňová: „To, čo sa udialo, nie je výpožička, ale úschova tohto zbierkového predmetu, k tomu je prispôsobený aj režim, všetko je zdokumentované a zaprotokolované“.

Portálu Aktuality.sk sa po viacerých dňoch podarilo zistiť, kde sa dnes busta nachádza. Ocitla sa v Centre bezpečnostnotechnických činností ministerstva vnútra v Topoľčiankach. Potvrdili to dva na sebe nezávislé zdroje. Prevoz zabezpečila firma IGH-HS Art services, ktorá sa venuje preprave umeleckých diel.

Spiišského múzea v Levoči pred necelým týždňom. K prevozu pristúpilo ministerstvo kultúry z dôvodu, že depozitárne priestory Spišského múzea v Levoči nespĺňajú najvyššie bezpečnostné štandardy potrebné na uchovávanie zbierkových predmetov takéhoto výnimočného významu.

Ministerka kultúry nevylúčila, že busta by v budúcnosti mohla byť vystavená v Slovenskej národnej galérii v Bratislave, no pripustila, že to môže byť aj v Levoči.

Mramorovú bustu, ktorú mal vytvoriť Donatello v polovici 15. storočia, identifikovala v depozitári múzea historička umenia Marta Herucová. Busta v životnej veľkosti je vytvorená z kararského mramoru. Zobrazuje Cecíliu Gonzagu z mantovského vládnuceho rodu Gonzagovcov. Donatello dielo vyhotovil pravdepodobne počas svojho desaťročného pobytu v Padove., aktuality.sk

X X X

Prečo s pribúdajúcim vekom pociťujeme potrebu močiť častejšie?

Pravidlá správneho močenia sa menia podľa veku. Časté zmeny v potrebe močiť môžu signalizovať zdravotné problémy, od hormonálnych zmien až po infekcie močových ciest.

Močové návyky sa s vekom výrazne menia a tento proces môžu ovplyvniť individuálne potreby a zdravotný stav. Správne močenie je dôležitou súčasťou normálnej funkcie tela, pomáha odstraňovať toxíny a udržiavať rovnováhu tekutín.

Potreba močiť sa môže v rôznom veku líšiť v závislosti od frekvencie a objemu v závislosti od viacerých faktorov vrátane úrovne hydratácie, stravy, fyzickej aktivity, zdravotného stavu a hormonálnych zmien.

Existuje niečo ako normálne močenie?

Malé deti zvyčajne chodia na toaletu 8- až 14-krát denne, zatiaľ čo u starších detí tento počet klesá na 6- až 12-krát.

Ak dieťa močí častejšie, môže to mať viacero príčin, napríklad úzkosť, kofeín, zápcha, alergie, infekcie, znížená kapacita močového mechúra, anatomické abnormality.

V období dospievania je bežné močiť 4- až 6-krát denne, hoci tento počet sa môže dočasne zvýšiť v období veľkých hormonálnych zmien. V tomto období zvyčajne nie je dôvod na obavy a malo by sa to vyriešiť samo. No nadmerná frekvencia môže naznačovať vážnejší problém, ktorý stojí za to vyšetriť.

Dospelí (do 60 rokov): 6- až 9-krát denne

Toto číslo sa vo väčšine prípadov považuje za normálne. Je potrebné vedieť, že ženy majú tendenciu močiť častejšie ako muži. Treba však dodať, že príliš časté močenie môže byť aj príznakom infekcií močových ciest, ktoré postihujú najmä ženy a môžu zvýšiť nutkanie na močenie.

Dospelí nad 60 rokov: až 10-krát denne

Časom sa funkcia obličiek spomalí a svalstvo močového mechúra oslabí, takže nočné močenie je častejšie.

Starší ľudia často používajú diuretiká, ktoré môžu zvýšiť frekvenciu denného a nočného močenia. U mužov sa s pribúdajúcim vekom zväčšuje prostata, ktorá vyvíja tlak na močový mechúr, čím sa zvyšuje počet močení.

Kedy vyhľadať lekársku pomoc

Ak sa u vás vyskytne niektorý z nasledujúcich príznakov, zvážte vyhľadanie odbornej pomoci: krv v moči; akákoľvek zmena v obvyklom spôsobe močenia; opakované močenie v noci.

Aké choroby spôsobujú častejšie močenie?

Diabetes; infekcie močových ciest, zväčšenie prostaty; zlyhanie obličiek; vedľajšie účinky liekov; ochorenie srdca, vysoký krvný tlak; úzkosť alebo stres. /aktuality.sk/