„Prezident od začiatku svojho mandátu dostal celkovo štyri žiadosti slovenských občanov o povolenie výkonu vojenskej služby v cudzom vojsku. Všetky žiadosti boli do ozbrojených síl Ukrajiny a vo všetkých prípadoch prezident SR službu nepovolil,“ priblížil odbor komunikácie.

Službu v cudzích ozbrojených silách musí podľa zákona o brannej povinnosti povoliť prezident SR. Žiadosť sa podáva na okresnom úrade, vyjadriť sa k nej musia rezorty obrany, vnútra a zahraničných vecí.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj krátko po vypuknutí vojny vo februári 2022 na Ukrajine vyzval „všetkých, ktorí sa chcú pridať k obrane Ukrajiny, Európy a sveta“, aby prišli bojovať po boku Ukrajincov.

X X X

Účastník SNP Vladimír Strmeň: Vojna je najväčšie zlo, gardisti boli často surovejší ako esesáci (rozhovor)

 Už po pár dňoch s flintou po boku si hovoril partizán. Aké hrôzy zažije v nasledujúcich mesiacoch, vtedy nevedel. Boj považoval za morálnu povinnosť.

VLADIMÍR STRMEŇ je jedným z posledných žijúcich účastníkov Slovenského národného povstania. Chodieva medzi mladých ľudí, aby im rozprával o hrôzach vojny. Hoci na prvé počutie pripomínajú niektoré zážitky akčný film, sú až príliš reálne.

O otca prišiel rodák z baníckej osady Richtárová už v útlom detstve a ako sedemročný sa dostal do detského domova, vtedy Štátneho sirotinca v Radvani, kde ho spolu s ďalšími deťmi vychovávali rádové sestry.

Jeho mama, ktorá počas SNP pomáhala partizánom, mala podľa plánu nemeckých esesákov zhorieť v dome aj s Vladimírovým dvojročným nevlastným bratom v náručí. Smrti unikli na poslednú chvíľu, no trauma zostala.

 A hoci životom veterána SNP sa nesie ako leitmotív hudba, na krik ranených spolubojovníkov a zomierajúcich kamarátov nikdy nezabudne. Sám po útoku nemeckého mínometu skončil pod rukami chirurga. Prežil.

„Pozemky, kde si postavili domy, sú posvätené krvou. To im neprekáža?“ hovorí dnes o Banskobystričanoch, ktorí žijú v novostavbách len centimetre od protitankovej priekopy, kde v Kremničke popravili strelou do zátylku stovky nevinných ľudí, vrátane detí.

„Čo dokážu zvery, vieme, ale, čo dokážu ľudia, som videl práve tam,“ opisuje dojmy z exhumácie tiel obetí na mieste popráv krátko po vojne.

 Rozprávame sa spolu v deň vašich 96. narodenín (26. 8.). Od rána vám volajú gratulanti. Ako sa cítite?

Zdravotníctvo je výborné, len keby tie nohy poslúchali. Vážim si prácu lekárov, ale radšej ich nenavštevujem.

Aj v tomto veku chodievate na besedy do základných a stredných škôl, na rôzne podujatia, kde rozprávate o Slovenskom národnom povstaní a jeho odkaze. Prečo je dôležité hovoriť deťom a mladým ľuďom o význame Povstania?

Našou morálnou povinnosťou je plniť odkaz hrdinov SNP. Veď tí študenti majú v učebniciach jednu – dve stránky o druhej svetovej vojne, o Povstaní, takže nevedia takmer nič. Deti vnímajú s úžasom, že niečo také sa vôbec udialo.

Všade, kam prídeme, ma varujú, že nebudú pozorne počúvať a budú sa zabávať. Neverte tomu, veľmi pozorne počúvajú celú prednášku a keď začneme besedovať, majú veľmi dobré dotazy. Keď sa lúčime, na všetkých typoch škôl nás žiadajú, aby sme sa ešte vrátili.

Čo deti a mladých ľudí najviac zaujíma? Mnohí si zrejme nevedia predstaviť situáciu, že by do ich krajiny napochodovalo cudzie vojsko a nejako ich ohrozovalo.

Deti ešte často nemajú na to, aby pochopili vzťahy a dôvody, prečo vznikne vojna. Zaujímajú ich skôr typy zbraní, napríklad, ako strieľa mínomet, kaťuša alebo kanón. Pýtajú sa, aké to je v boji, v prvej línii. Zaujímajú ich detaily.

Podľa vášho opisu to vnímajú skôr ako akciu.

Áno.

Vy ste v čase vypuknutia druhej svetovej vojny boli rovnako dieťa, neskôr na začiatku Povstania tínedžer. Kedy ste si prvýkrát uvedomili, že je vojna, cítili jej pachuť v každodennom živote?

Keď sa začala vojna s Poľskom 1. septembra 1939, dali nám v škole prázdniny. Pozerali sme sa, ako kolóny nemeckých vojsk tiahli cez naše územie na Poľsko. Bolo nám však vysvetlené, že Nemecko je spriatelená krajina. Dívali sme sa na to ako deti, obdivovali sme bojovú techniku, autá. O hrozbách, ktoré vojna prináša, sme nemali šajnu.

V roku 1943 sme boli z našej vojenskej hudby Pešieho pluku 3 na Lešti, vtedy Oremlaze. Tam sa pripravovali vojská, v Pliešovciach a Sáse sa na vagóny nakladala bojová technika, ktorá šla na východný front. Vtedy som si začal uvedomovať, že vojna je niečo veľmi zlé.

Ako sa to prejavovalo v Banskej Bystrici?

Keď som narukoval, bolo to 12. septembra 1942, práve sa konal Radvanský jarmok. Ľudia sa bavili a keď sa zotmelo, zrazu sa ozvali sirény, letecký poplach. Spojenci šli bombardovať východný front, asi v minútových sledoch leteli za sebou lietadlá. Jeden pilot mal na stroji poruchu, tak musel spustiť bomby, aby ho odľahčil. Zhodil ich do kameňolomu. Bolo šťastie, že konfigurácia terénu, teda kopec Urpín, spôsobila, že tlaková vlna preletela do stratosféry. Keby bola išla priamou čiarou, tak zmetie stánky aj kolotoče. Neviete si predstaviť, čo sa dialo. Kolotočiari ušli, ľudia skákali z idúcich kolotočov, ruky, nohy dolámané, krik o pomoc, aktuality.sk

X X X

   Prezident Stubb: Putin zásadne zlyhal vo všetkých svojich cieľoch?

Prijatie krajín západného Balkánu do Európskej únie je minimálne rovnako strategicky dôležité, ako vstup Ukrajiny, Moldavska či Gruzínska. Na bezpečnostnej konferencii Globsec v Prahe to uviedol fínsky prezident Alexander Stubb. Tvrdí, že po ruskej invázii na Ukrajinu niektoré štáty, ktoré boli proti rozšíreniu EÚ, zmenili názor.

X X X

Dvaja ľudia zahynuli a desiati vrátane detí utrpeli v sobotu zranenia pri ruskom bombovom útoku v Charkovskej oblasti na severovýchode Ukrajiny. Ďalších najmenej päť ľudí tiež v sobotu zahynulo pri ruskom ostreľovaní mesta Časiv Jar vo východoukrajinskej Doneckej oblasti, oznámili tamojší oblastní gubernátori.

Podľa gubernátora Charkovskej oblasti Oleha Synehubova zaútočili ruské sily na obec Čerkaska Lozova riadenými bombami a pri útoku poškodili obytnú budovu. „Dve ženy zahynuli. Jednu vytiahli zo sutín a druhá zomrela v sanitke,“ uviedol Synehubov s tým, že zranenia utrpeli aj dve deti.

Mestečká a obce v pohraničnej Charkovskej oblasti na severovýchode Ukrajiny sú často vystavované ostreľovaniu a útokom ruských síl od začiatku invázie vo februári 2024. Pri podobnom piatkovom útoku na bytový dom zahynulo v oblastnej metropole Charkov sedem ľudí a takmer sto ich utrpelo zranenia.

Gubernátor Doneckej oblasti Vadym Filaškin uviedol, že ruské ostreľovanie mesta Časiv Jar si v sobotu vyžiadalo najmenej päť obetí na životoch. Pri ostreľovaní bola pritom podľa neho zasiahnutá výšková budova a rodinný dom. Obeťami sú podľa jeho slov muži vo veku od 24 do 38 rokov.

Filaškin zároveň vyzval obyvateľov, ktorí sa stále nachádzajú v tomto meste na frontovej línii, aby odišli. „Normálny život v Časiv Jare nie už viac ako dva roky možný,“ uviedol Filaškin na sociálnej sieti Telegram.

X X X

 Prijatie krajín západného Balkánu do Európskej únie je minimálne rovnako strategicky dôležité, ako vstup Ukrajiny, Moldavska či Gruzínska. Na bezpečnostnej konferencii Globsec v Prahe to uviedol fínsky prezident Alexander Stubb. Tvrdí, že po ruskej invázii na Ukrajinu niektoré štáty, ktoré boli proti rozšíreniu EÚ, zmenili názor.

Podľa Stubba mal Putin za cieľ rusifikovať Ukrajinu. Ďalším bolo to, aby sa Organizácia Severoatlantickej zmluvy (NATO) nepriblížila jeho hraniciam, a tretím bolo rozdeliť euroatlantické partnerstvo. „Myslím si, že vo všetkých týchto cieľoch zásadne zlyhal,“ uviedol Stubb. Ukrajina podľa neho už teraz vyhrala bitku týkajúcu sa ukrajinskej identity, nezávislosti a jej pozície vo svete.

X X X

  Kyjev musí dostať všetko, čo potrebuje na svoju obranu, na bezpečnostnej konferencii Globsec v Prahe to uviedla dánska premiérka Mette Frederiksenová. „Myslím, že musíme skončiť s debatami o obmedzeniach vo využití zbraní. Samozrejme, všetko musí byť v súlade s medzinárodným právom,“ poznamenala.

Podľa Frederiksenovej neexistuje iná možnosť, než že Ukrajina vojnu vyhrá. „Ak zvíťazí Rusko, všetci prehráme. Nielen v Európe, ale celosvetovo,“ doplnila. Za chybu označila nedostatočnú reakciu už na ruskú anexiu Krymu v roku 2014.

Frederiksenová ďalej vyhlásila, že súhlasí s tým, čo hovorili či hovoria americkí prezidenti Barack Obama, Donald Trump či Joe Biden, teda že Európa musí plniť svoju úlohu a robiť viac v zabezpečení vlastnej obrany a v politike odstrašenia.

Európska únia je podľa Frederiksenovej teraz silnejšia ako pred pandémiou COVID-19, obdobím vysokej inflácie či vojnou na Ukrajine. Za zásadnú považuje jednotu bloku, ktorú však v otázke podpory Ukrajiny narúša Maďarsko. „Keby to bolo 12 proti 15, to by bol veľký problém pre nás všetkých. Ale nie je to tak, je to 26 ku jednej, respektíve jeden proti zvyšku Európy,“ uviedla a podotkla, že Únia doteraz bola schopná sa s takouto situáciou vysporiadať.

X X X

 Ruské ministerstvo zahraničných vecí odsúdilo v sobotu piatkový ukrajinský útok na ruské mesto Belgorod, pri ktorom zomrelo päť ľudí.

„Opäť vyzývame všetky zodpovedné vlády a relevantné medzinárodné štruktúry, aby dôrazne odsúdili tento brutálny teroristický útok a verejne sa dištancovali od kyjevského režimu a jeho západných poručníkov, ktorí páchajú takéto zločiny,“ uviedol ruské ministerstvo.

Zároveň dodalo, že ruská „špeciálna vojenská operácia“ na Ukrajine bude pokračovať, kým nebudú dosiahnuté všetky jej ciele vrátane „demilitarizácie a denacifikácie“ Ukrajiny.

Podľa gubernátora ruskej Belgorodskej oblasti si piatkový útok vyžiadal päť mŕtvych a 37 zranených, pričom do nemocnice bolo prevezených aj sedem detí. Mesto Belgorod je vzdialené len asi 40 kilometrov od ukrajinských hraníc.

Ruský Vyšetrovací výbor (Sledkom) už oznámil, že začal vyšetrovanie piatkového ukrajinského útoku.

Ruské úrady v sobotu tiež hlásili, že počas ukrajinského ostreľovania pohraničného mesta Šebekino v Belgorodskej oblasti utrpela zranenia jedna žena.

Ukrajina podniká v posledných mesiacoch často útoky na Belgorodskú oblasť a iné ruské pohraničné regióny, pričom začiatkom augusta ukrajinské sily prenikli aj do susednej ruskej Kurskej oblasti.

Ukrajina aj Rusko popierajú, že by počas vojny, ktorá začala inváziou Ruska na Ukrajinu vo februári 2022, zámerne útočili na civilistov, pripomína Reuters.

X X X

 „V NATO nikdy nemôžeme znormalizovať mieru agresie, akú spustilo Rusko proti Ukrajine. Ale aj proti nám všetkým,“ povedal pre Pravdu Mircea Geoana, zástupca generálneho tajomníka Severoatlantickej aliancie Jensa Stoltenberga. Rozhovor s ním vznikol na konferencii GLOBSEC v Prahe.

 X X X

Ruské sily dobyli obec Kirove v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny, oznámilo v sobotu ruské ministerstvo obrany.

Ruský rezort vo vyhlásení na sociálnej sieti Telegram uviedol, že jeho sily „oslobodili“ východoukrajinskú obec Kirove a pokračujú v postupe hlbšie do obrany protivníka.

Ministerstvo pritom aj v piatok hlásilo dobytie niekoľkých obcí v Doneckej, Luhanskej a Charkovskej oblasti na východe Ukrajiny. Donecká a Luhanská oblasť patria pritom medzi štyri ukrajinské oblasti, ktoré Rusko anektovalo po sporných referendách na jeseň 2022 aj napriek tomu, že nad nimi nemalo plnú kontrolu. Ukrajina aj Západ túto anexiu odsúdili ako protiprávnu.

Ruské sily v poslednom čase hlásili dobytie viacerých obcí na východe Ukrajiny. Deje sa tak pritom v čase, keď sa zároveň ukrajinská armáda snaží dobývať územie v ruskej pohraničnej Kurskej oblasti, do ktorej ukrajinské sily prenikli začiatkom augusta./agentury/

X X X

 Účastníci Globsecu diskutovali aj o prioritách novej Európskej komisie

 Medzi členskými štátmi a inštitúciami Európskej únie sa dlhodobo vedie debata o suverenite – kto ju má a kto ju stratil.

PRAHA: Na medzinárodnej konferencii Globsec v Prahe sa v sobotu okrem iného diskutovalo aj o prioritách novej Európskej komisie. Účastníci panelu sa zhodli, že Európska komisia (EK) musí hrať kľúčovú úlohu, zodpovedné sú však aj členské štáty Európskej únie (EÚ). Vyslovili sa tiež v prospech posilnenia obranyschopnosti a konkurencieschopnosti únie, informuje osobitný spravodajca TASR.

„Výzvy, ktorým čelí Európska únia dnes, sú v porovnaní s tými predchádzajúcimi fundamentálnej povahy. V posledných rokoch sa ukázalo, že z globalizácie vyplývajúca vzájomná prepojenosť je zdrojom výhod, ale aj zraniteľnosti a hrozieb,“ vyhlásil počas panelu slovenský politológ a profesor na Univerzite Komenského Jozef Bátora.

Medzi členskými štátmi a inštitúciami Európskej únie sa dlhodobo vedie debata o suverenite – kto ju má a kto ju stratil. Bátora túto debatu označil za márnu, pretože ak sú podľa neho schopné a suverénne členské štáty, potom je taká aj samotná EÚ. O princípe suverenity by sa preto malo začať uvažovať z hľadiska spolupráce, dodal Bátora.

Posilnenie obrany proti hrozbám

Nová Európska komisia by podľa politológa mala posilniť koordinačnú funkciu. Ako úspešný príklad uviedol reakciu na pandémiu Covid-19 pri zabezpečovaní vakcín alebo ochranných rúšok. Ďalším z jeho návrhov je, aby komisia posilnila svoju schopnosť vymáhať princíp kondicionality v rámci Európskej únie.

V tejto súvislosti poznamenal, že za posledné roky sa európske finančné prostriedky poskytovali aj rastúcim autokratickým režimom vnútri Únie. Podľa neho by sa tiež mohla zamerať na lepšiu spoluprácu v oblasti kybernetiky a boja proti hybridným hrozbám a stať sa hnacou silou konkurencieschopnosti Európskej únie.

Bývalý rakúsky vicekancelár Wilhelm Molterer v nadväznosti povedal, že EÚ sa musí snažiť byť kľúčovým aktérom v súčasnom svetovom poriadku, a to prostredníctvom posilnenia svojej obrany a bezpečnosti.

Vďaka tomu sa podľa neho stane rešpektovanou svetovou mocnosťou. Upozornil, že tradičné chápanie moci ako dominantného konceptu sa opäť dostáva do popredia a EÚ v tomto smere nesmie byť naivná.

Európu čakajú zmeny v politike

Za kľúčovú prioritu pre novú Európsku komisiu Molterer považuje rozvoj kapitálového trhu spôsobom, ktorý podporuje nielen začínajú firmy, ale aj rastúce spoločnosti. Podľa neho je tiež potrebné dodržať ciele Európskej zelenej dohody, ale zmeniť jej implementáciu.

Bývalý kancelár sa tiež domnieva, že únia urobila veľkú chybu, keď sa odklonila od princípu neutrality politikov v oblasti technológií. Tou sa podľa neho majú zaoberať podnikatelia a výskumníci.

Zároveň vyjadril presvedčenie, že EÚ z dlhodobého hľadiska potrebuje migráciu a musí byť odvážna v otázke rozširovania o ďalšie krajiny. Zabrzdenie tohto procesu v regióne západného Balkánu podľa neho Úniu oslabuje.

Jeden z krokov, ktoré EK môže urobiť, je menej regulovať, vyhlásil Jan Teachau z organizácie Eurasia Group. Zároveň je podľa neho nutné európske riešenie „komplikovanej“ otázky migrácie. Tvrdí tiež, že EK si oproti niektorým členským štátom Únie uvedomuje geopolitickú hrozbu, ktorú predstavuje Čína, a to sa môže dostať do rozporu s plánom rastu a konkurencieschopnosti, aktuality.sk

 X X X

Kaliňák o šetrení: Potvrdil nové dane, na stole je 30 opatrení

Deficit verejných financií by mal budúci rok klesnúť pod 5 % hrubého domáceho produktu (HDP), čo si vyžaduje opatrenia za viac ako 1,5 miliardy eur. Vládna koalícia má v súčasnosti na stole približne 30 opatrení, z ktorých po dohode vyberie tie, ktoré sa zrealizujú. V Sobotných dialógoch STVR to uviedol podpredseda vlády a minister obrany Robert Kaliňák (Smer-SD).

 Koaličná rada o konsolidácii rokovala tento týždeň, zatiaľ bez konkrétneho výsledku. „Momentálne sme dali na stôl, čo všetko je možné urobiť, aby sme mohli skonsolidovať verejné financie a Slovensko neskrachovalo… Tie opatrenia budú razantné. Na druhej strane, Smer vždy tvrdil, že sa nemôžeme dotknúť sociálneho štandardu,“ zdôraznil Kaliňák.

 Konsolidačný balík bude preto kombináciou zmien v daniach, ale aj v iných oblastiach. Podpredseda vlády potvrdil, že sa hovorí o nejakej forme dane na finančné transakcie. Dôležité však budú podľa Kaliňáka napríklad aj opatrenia cielené na ceny potravín.

 Podpredseda opozičného KDH Viliam Karas v diskusii zdôraznil, že je potrebné hovoriť ľuďom pravdu o konsolidácii a nezavádzať ich. „Počkáme si na predstavenie konsolidačných opatrení. Mňa mrzí, že dodnes neboli predstavené. Ak by vláda konsolidácii venovala rovnakú energiu ako Trestnému zákonu, tak by sme boli s opatreniami niekde úplne inde,“ vyhlásil.

 Pre KDH je podľa neho kľúčové, aby prijímané opatrenia nebrzdili ekonomiku. „Desíme sa, ak by malo dôjsť k zvýšeniu dane z pridanej hodnoty (DPH), zvýšeniu zdanenia práce. Ľudia majú už dnes obrovské bremeno na pleciach,“ upozornil. Ekonomika by sa podľa neho mala naopak podporovať, čo potom prinesie aj vyššie príjmy štátu.

 Pri konsolidácii je podľa Karasa potrebné sústrediť sa na lepší výber daní či adresnejšie poskytovanie sociálnej pomoci. V rámci nej je nevyhnutné chrániť nízkopríjmové domácnosti, nie však plošne „sypať“ peniaze. „Všetkým treba pravdivo hovoriť, že si musíme utiahnuť opasky, pretože potrebujeme niekde nájsť 2,5 miliardy eur,“ doplnil podpredseda KDH./agentury/

X X X

Budú krajiny NATO zostreľovať ruské rakety zo svojho územia? Odpovedá zástupca šéfa NATO

„V NATO nikdy nemôžeme znormalizovať mieru agresie, akú spustilo Rusko proti Ukrajine. Ale aj proti nám všetkým,“ povedal pre Pravdu Mircea Geoana, zástupca generálneho tajomníka Severoatlantickej aliancie Jensa Stoltenberga. Rozhovor s ním vznikol na konferencii GLOBSEC v Prahe.

 Zástupca generálneho tajomníka NATO Mircea Geoana na konferencii GLOBSEC v Prahe.

Pred približne rokom som bol v Bukurešti na summite Trojmoria a hlavná správa dňa bola, že na rumunské územie dopadli časti ruského dronu, ktorý ostreľoval ciele na Ukrajine. Bol to vtedy veľký problém. Nehovorím, že je potrebné okamžite hlasno reagovať na všetky takéto veci, a, samozrejme, boli prijaté aj nejaké opatrenia. No len pred pár dňami sme videli, že pravdepodobne ruský dron vletel do poľského vzdušného priestoru. Nezdá sa vám, že NATO do istej miery normalizuje ruské správanie?

Myslím si, že v aliancii nikdy nemôžeme znormalizovať mieru agresie, akú spustilo Rusko proti Ukrajine. Ale aj proti nám všetkým vrátane kybernetických dezinformácii, ktoré zasahujú do našich spoločností a volieb. Takže NATO nikdy nestráca ostražitosť. Nikdy. Je to proti našej prirodzenosti. Zároveň sme vždy opatrní, aby sme sa vyhli eskalácii.

Postaví NATO hrádzu proti Moskve? Čo by sa stalo, keby Rusko napadlo alianciu, pýtal sa aj Pellegrini

 Čo to presne znamená?

Konkrétne hovorím o tom, že povedzme Rusko používa iránske bezpilotné lietadlá na útoky proti ukrajinským prístavom na Dunaji, aby zničilo kapacity Kyjeva vyvážať obilie, a niektoré trosky padajú do Rumunska.

Áno, to bol aj prípad spred roka.

Takže, čo NATO urobilo? Posilňujeme rumunskú protivzdušnú obranu. Práve sme do krajiny premiestnili najmodernejší radarový systém a zaoberáme sa ochranou vzdušného priestoru. Je však aj potrebné rozlišovať medzi premyslenými útokmi proti vojenským cieľom, čo je jedna situácia, a náhodnými incidentmi. Samozrejme, aj v druhom prípade sú za ne zodpovední Rusi a sú nebezpečné, pretože môžu viesť k eskalácii. Takže, ako hovorím, v NATO nikdy nestrácame ostražitosť, tieto veci nenormalizujeme, ale hovoríme so spojencami, ako ich riešiť. Tak, ako to je v prípadoch, o ktorých ste hovorili, teda o Poľsku a Rumunsku. Politicky a vojensky diskutujeme o tom, aké by mohli byť následky týchto incidentov. Jednoznačne sa usilujeme brániť územie NATO a robíme to aktívne aj proaktívne. Ale zároveň sa snažíme o to, aby sme nereagovali prehnaným spôsobom a nevytvárali riziko ďalšej eskalácie. Takto sa dá opísať, čo teraz robí aliancia.

 Bolo by to prehnaná reakcia, ak by sa niektorí spojenci rozhodli, že zo svojho územia budú zostreľovať ruské rakety či drony mieriace na ciele na Ukrajine? Napríklad v Poľsku otvorili takúto debatu.

Štáty NATO tvoria suverénne krajiny, a ako také rozhodujú o tom, čo chcú urobiť so svojou bezpečnosťou. No pokiaľ ide o NATO a vzhľadom na to, aký je dnešný svet komplikovaný, prirodzeným inštinktom všetkých členov aliancie je diskutovať medzi sebou. Tieto debaty sa často odohrávajú na pôde NATO. Niekedy diskutujú štáty bilaterálne, ako je to v prípade USA a Británie či Nemecka aj iných. Pobaltské krajiny sa teraz veľa rozprávajú so Švédskom a Fínskom a je dobré, že hovoria s novými spojencami.

Hovoríme o tom, že sme veľmi silní pri obrane nášho územia a obyvateľstva. Ale zároveň sa usilujeme zaistiť, aby sme sa jasne pozerali na každú situáciu individuálne a podľa toho ju posudzovali. A, samozrejme, Ukrajinci majú svoje požiadavky. Tie sú veľmi často legitímne, ale môžu byť aj komplikované. Takže v NATO vždy jednoznačne hovoríme o odsúdení nezodpovedných činov Ruska, ktoré môžu byť potenciálne nebezpečné. Kedykoľvek sa môže stať, že povedú k eskalácii napätia, dokonca aj v prípade, že by to bol neúmyselný útok súvisiaci s tým, čo robia Rusi na Ukrajine. Lebo to môže byť problematické pre krajiny aliancie. Ako som však povedal, tiež vždy posudzujeme každú situáciu individuálne, aby sme sa uistili, že zbytočne veci nekomplikujeme, čo by mohlo viesť k eskalácii. Je to citlivé hľadanie rovnováhy. Ale NATO to robí dobre, veď sa tomu venuje už 75 rokov. A aliancia v tom bude pokračovať./agentury/

X X X

 Nemka pobodala v autobuse šesť ľudí, vodič zabránil ešte väčšej tragédii

Žena v západonemeckom Siegene v piatok večer zranila nožom šesť ľudí v autobuse, traja z nich sú v ohrození života. Informovala o tom agentúra DPA, podľa ktorej nič nenasvedčuje teroristickému pozadiu činu. Podľa agentúry však existujú indície, že tridsaťdvaročná Nemka trpí duševnou chorobou. Polícii, ktorá podozrivú zadržala, bola žena známa kvôli drogovým deliktom.

 Polícia pred autobusom v Siegene. Žena v piatok 30. 8. 2024 v ňom pobodala niekoľko ľudí.

Útok sa odohral okolo 19:40 v autobuse, ktorý prevážal najmenej 40 ľudí na mestské slávnosti. Nemka na nich začala zdanlivo bez rozmyslu útočiť. Ešte horším následkom zrejme zabránil vodič, ktorý autobus hneď po prvom rozruchu zastavil a otvoril všetky dvere, čím pasažierom, medzi ktorými boli aj deti a dospievajúci, umožnil rýchly útek.

Zo šiestich zranených vo veku 16 až 30 rokov už v noci traja nemocnicu opustili. Aké presne zranenia utrpela trojica osôb v ohrození života, polícia neoznámila.

„Aktuálne nehrozí žiadne ďalšie nebezpečenstvo,“ uviedla polícia a podľa servera denníka Siegener Zeitung kvôli početným otázkam tiež zdôraznila, že podozrivou je Nemka, ktorá nemá žiadne migračné korene. Neexistujú žiadne náznaky, že by išlo o politicky či nábožensky motivovaný čin. Podľa Siegener Zeitung nie je vylúčené, že žena bola pod vplyvom drog alebo alkoholu.

 „Tento čin v nás vyvolal úplný šok,“ povedal starosta Siegenu Steffen Mues, ktorého mesto ležiace v spolkovej krajine Severné Porýnie-Vestfálsko sa rozhodlo v slávnostiach k 800. výročiu svojho založenia pokračovať. O 11:00 sa bude na miestnom zámockom námestí konať ekumenická bohoslužba.

 Čin podľa DPA pripomína útok nožom pred týždňom v Solingene počas miestnych mestských slávností. Traja ľudia pri ňom zomreli a ďalších osem utrpelo zranenie. Podozrivým je 26-ročný Sýrčan, ktorý je teraz vo vyšetrovacej väzbe. Čin v Nemecku rozpútal búrlivú debatu o migračnej politike a nutnosti jej reforiem./agentury/

X X X

 Kaliňák poprel, že Danko odišiel urazený z koaličnej rady. Karas označil za škandál, že NR SR nemá predsedu

Je škandál, že parlament nemá svojho predsedu. Uviedol to bývalý minister spravodlivosti Viliam Karas (KDH) v diskusnej relácii STVR Sobotné dialógy, ktorý situáciu v parlamente nevidí ružovo. Národná rada (NR) SR musí mať podľa neho svoju hlavu. Ako dodal, aj napriek tomu, že to podpredseda parlamentu Peter Žiga zvláda, faktom je, že druhá najvyššia ústavná funkcia nie je obsadená.

 „Žiadam koalíciu, premiéra, ale aj prezidenta, ktorý má stále významné slovo v strane Hlas-SD, aby sa zachovali štátnicky a priniesli meno predsedu národnej rady. NR SR to potrebuje, pretože vidíme, že sa neotvárajú schôdze. NR SR – poslanci odmietajú, aby fungoval parlament a demokracia, a ľudí tlačia do ulíc a protestov,“ vyhlásil Karas s tým, že takto sa to nemá robiť, a ak sa chcú vyhnúť protestom, tak sa musí viesť vecná diskusia v parlamente.

„Aby sa poslanci mohli prejaviť, aby mohli povedať, čo vyčítajú napríklad ministrovi. A nie sa smiať, že my máme väčšinu, tak my vám to neotvoríme a choďte si na ulicu, a keď ste na ulici, tak vy ste tí, čo spôsobujú protesty, hnev, útočia a spôsobujú vraždy a útoky. Takto to nie je,“ dodal Karas s tým, že parlament musí fungovať a musí mať svoju hlavu. Dôležité je podľa neho si uvedomiť, že boj sa musí zvádzať v parlamente, nie na uliciach.

 Podpredseda vláda a minister obrany Robert Kaliňák (Smer) je však opačného názoru, a aktuálna situácia sa podľa neho nedá nazvať koaličnou krízou. „Myslím si, že diskusia prebiehala celé leto a alternatívy sú na stole. Je dôležité, aby Slovenská národná strana (SNS) a Hla-SsD spolu ďalej diskutovali a dopilovali návrhy do konca,“ priblížil Kaliňák s tým, že nie vždy majú všetci rovnaké názory a upozornil, že koaliční partneri nie sú jedna strana.

 Aj napriek tomu, že parlament nemá svojho predsedu už päť mesiacov, nie je to podľa ministra obrany súťaž na čas. Je tu podľa neho priestor na pevnú dohodu. Kaliňák súčasne v relácii poprel aj medializované informácie o tom, že predseda SNS Andrej Danko odišiel nahnevaný z koaličnej rady.

 Diskutujúci sa v relácii dotkli aj témy povinnej vojenskej prípravy, ktorú niektoré štáty zaviedli. Slovenská vláda podľa Kaliňáka nechce ísť touto cestou. „Všetko, čo je povinné a nanútené, má potom veľké problémy pri realizácii. Neviete sa na takéto zoskupenie vždy úplne spoľahnúť,“ skonštatoval. Minister tvrdí, že prerábajú aktívne zálohy a záujemcov chcú motivovať napríklad aj príspevkami na hypotéky.

 Karas reagoval, že KDH je otvorené rôznym riešeniam v armáde. Uvedomuje si úskalia povinnej vojenskej služby, je vysoko nákladná a je otázna aj jej efektívnosť. Slovensko podľa Karasa potrebuje mať armádu pripravenú tak personálne, ako aj technicky. „Je nevyhnutné prísť s riešením na posilnenie bezpečnostných kapacít SR,“ podotkol.

Kaliňák v relácii takisto povedal, že vidí podporu pre poslanecký návrh zákona o výsluhových dôchodkoch pre prokurátorov a generálneho prokurátora. Chcel, aby sa zaviedli výsluhové dôchodky pre celý civilný sektor. Rovnako súhlasí s tým, aby sa zmenil aj systém dôchodkov u sudcov.

 Karas považuje za absurdné, že takýto návrh predkladá poslanec a nie vláda. Je to podľa neho taký zásadný zákon, že to bude mať vplyv na bezpečnosť štátu. Poukázal na to, že zavedením výsluhových dôchodkov môže veľa prokurátorov odísť. Taktiež si myslí, že tieto veci treba riešiť systémovo so všetkými justičnými povolaniami.

Deficit verejných financií by mal budúci rok klesnúť pod 5 % hrubého domáceho produktu (HDP), čo si vyžaduje opatrenia za viac ako 1,5 miliardy eur. Vládna koalícia má v súčasnosti na stole približne 30 opatrení, z ktorých po dohode vyberie tie, ktoré sa zrealizujú, uviedol Kaliňák.

 Koaličná rada o konsolidácii rokovala tento týždeň, zatiaľ bez konkrétneho výsledku. „Momentálne sme dali na stôl, čo všetko je možné urobiť, aby sme mohli skonsolidovať verejné financie a Slovensko neskrachovalo… Tie opatrenia budú razantné. Na druhej strane, Smer vždy tvrdil, že sa nemôžeme dotknúť sociálneho štandardu,“ zdôraznil Kaliňák.

 Konsolidačný balík bude preto kombináciou zmien v daniach, ale aj v iných oblastiach. Podpredseda vlády potvrdil, že sa hovorí o nejakej forme dane na finančné transakcie. Dôležité však budú podľa Kaliňáka napríklad aj opatrenia cielené na ceny potravín.

Karas v diskusii zdôraznil, že je potrebné hovoriť ľuďom pravdu o konsolidácii a nezavádzať ich. „Počkáme si na predstavenie konsolidačných opatrení. Mňa mrzí, že dodnes neboli predstavené. Ak by vláda konsolidácii venovala rovnakú energiu ako Trestnému zákonu, tak by sme boli s opatreniami niekde úplne inde,“ vyhlásil.

Pre KDH je podľa neho kľúčové, aby prijímané opatrenia nebrzdili ekonomiku. „Desíme sa, ak by malo dôjsť k zvýšeniu dane z pridanej hodnoty (DPH), zvýšeniu zdanenia práce. Ľudia majú už dnes obrovské bremeno na pleciach,“ upozornil. Ekonomika by sa podľa neho mala naopak podporovať, čo potom prinesie aj vyššie príjmy štátu.

Pri konsolidácii je podľa Karasa potrebné sústrediť sa na lepší výber daní či adresnejšie poskytovanie sociálnej pomoci. V rámci nej je nevyhnutné chrániť nízkopríjmové domácnosti, nie však plošne „sypať“ peniaze. „Všetkým treba pravdivo hovoriť, že si musíme utiahnuť opasky, pretože potrebujeme niekde nájsť 2,5 miliardy eur,“ doplnil podpredseda KDH./agentury/

X X X

Účastníci Globsecu diskutovali aj o prioritách novej Európskej komisie

 Medzi členskými štátmi a inštitúciami Európskej únie sa dlhodobo vedie debata o suverenite – kto ju má a kto ju stratil.

 Na medzinárodnej konferencii Globsec v Prahe sa v sobotu okrem iného diskutovalo aj o prioritách novej Európskej komisie. Účastníci panelu sa zhodli, že Európska komisia (EK) musí hrať kľúčovú úlohu, zodpovedné sú však aj členské štáty Európskej únie (EÚ). Vyslovili sa tiež v prospech posilnenia obranyschopnosti a konkurencieschopnosti únie, informuje osobitný spravodajca TASR.

„Výzvy, ktorým čelí Európska únia dnes, sú v porovnaní s tými predchádzajúcimi fundamentálnej povahy. V posledných rokoch sa ukázalo, že z globalizácie vyplývajúca vzájomná prepojenosť je zdrojom výhod, ale aj zraniteľnosti a hrozieb,“ vyhlásil počas panelu slovenský politológ a profesor na Univerzite Komenského Jozef Bátora.

Medzi členskými štátmi a inštitúciami Európskej únie sa dlhodobo vedie debata o suverenite – kto ju má a kto ju stratil. Bátora túto debatu označil za márnu, pretože ak sú podľa neho schopné a suverénne členské štáty, potom je taká aj samotná EÚ. O princípe suverenity by sa preto malo začať uvažovať z hľadiska spolupráce, dodal Bátora.

Posilnenie obrany proti hrozbám

Nová Európska komisia by podľa politológa mala posilniť koordinačnú funkciu. Ako úspešný príklad uviedol reakciu na pandémiu Covid-19 pri zabezpečovaní vakcín alebo ochranných rúšok. Ďalším z jeho návrhov je, aby komisia posilnila svoju schopnosť vymáhať princíp kondicionality v rámci Európskej únie.

V tejto súvislosti poznamenal, že za posledné roky sa európske finančné prostriedky poskytovali aj rastúcim autokratickým režimom vnútri Únie. Podľa neho by sa tiež mohla zamerať na lepšiu spoluprácu v oblasti kybernetiky a boja proti hybridným hrozbám a stať sa hnacou silou konkurencieschopnosti Európskej únie.

Bývalý rakúsky vicekancelár Wilhelm Molterer v nadväznosti povedal, že EÚ sa musí snažiť byť kľúčovým aktérom v súčasnom svetovom poriadku, a to prostredníctvom posilnenia svojej obrany a bezpečnosti.

Vďaka tomu sa podľa neho stane rešpektovanou svetovou mocnosťou. Upozornil, že tradičné chápanie moci ako dominantného konceptu sa opäť dostáva do popredia a EÚ v tomto smere nesmie byť naivná.

Európu čakajú zmeny v politike

Za kľúčovú prioritu pre novú Európsku komisiu Molterer považuje rozvoj kapitálového trhu spôsobom, ktorý podporuje nielen začínajú firmy, ale aj rastúce spoločnosti. Podľa neho je tiež potrebné dodržať ciele Európskej zelenej dohody, ale zmeniť jej implementáciu.

Bývalý kancelár sa tiež domnieva, že únia urobila veľkú chybu, keď sa odklonila od princípu neutrality politikov v oblasti technológií. Tou sa podľa neho majú zaoberať podnikatelia a výskumníci.

Zároveň vyjadril presvedčenie, že EÚ z dlhodobého hľadiska potrebuje migráciu a musí byť odvážna v otázke rozširovania o ďalšie krajiny. Zabrzdenie tohto procesu v regióne západného Balkánu podľa neho Úniu oslabuje.

Jeden z krokov, ktoré EK môže urobiť, je menej regulovať, vyhlásil Jan Teachau z organizácie Eurasia Group. Zároveň je podľa neho nutné európske riešenie „komplikovanej“ otázky migrácie. Tvrdí tiež, že EK si oproti niektorým členským štátom Únie uvedomuje geopolitickú hrozbu, ktorú predstavuje Čína, a to sa môže dostať do rozporu s plánom rastu a konkurencieschopnosti, aktuality.sk

 X X X

Lucia a Denisa zabezpečujú boháčom kompletný servis nehnuteľností: Odpoveď nie v týchto kruhoch neexistuje

Lucia a Denisa pracujú vo Francúzsku, kde zabezpečujú boháčom kompletný servis nehnuteľnostíZdroj: archív

 Lucia a Denisa sú sestry zo Slovenska, ktoré svoj profesionálny život našli v zahraničí. Dodnes vzájomne spolupracujú v oblasti luxusného hotelierstva, kde sa stali celosvetovou špičkou v starostlivosti o klienta a v plnení aj tých najnáročnejších požiadaviek.

Z čašníčky a barmanky sa vypracovali k vlastnej firme, ktorá zabezpečuje bohatej klientele z celého sveta kompletný servis nehnuteľnosti, concierge ako aj starostlivosť o samotných klientov.

Počas svojej práce sa stretli s takými osobnosťami, ako sú britská princezná Eugenie, Donald Mackenzie, Robbie Williams a ďalší svetoznámi speváci a herci či saudskí princovia a rôzni predstavitelia zahraničných vlád. Svoju prácu milujú a vidia v nej aj svoju budúcnosť.

Ako ste sa dostali do zahraničia?

Lucia: Po vysokej škole sme ešte v rámci študentských víz odišli so sestrou pracovať do Ameriky. Vrátili sme sa na Slovensko a vedeli sme, že chceme ísť naspäť do sveta. Sestra vtedy vďaka bývalému priateľovi dostala príležitosť pracovať vo francúzskych Alpách a ja som sa rozhodla odísť s ňou. Mysleli sme si, že to bude len na pár mesiacov, ale odvtedy ubehlo už 10 rokov (smiech). Začínala som ako pomocná čašníčka, vedela som len po anglicky, no francúzsky vôbec. Pamätám si, ako som sa ešte cestou v aute učila aspoň správne vysloviť „Bonjour“.

Denisa: Vďaka spomínanému vtedajšiemu priateľovi, ktorý už vo Francúzsku pracoval niekoľko rokov, ma spoznal jeho šéf a ponúkol mi pracovnú príležitosť s tým, že môžem zobrať aj sestru. Zdôraznil, že nevadí, ak nevieme po francúzsky, lebo podľa jeho skúseností Slováci vedia naozaj pracovať. To bolo pre neho v tom čase najdôležitejšie (smiech).

Lucia: Po skúsenostiach s Amerikou, kde sú všetci priateľskí a otvorení, bolo pre mňa Francúzsko kultúrnym šokom. Prvé dva mesiace som preplakala. Francúzi sú totiž omnoho viac rezervovanejší a málokto bol ochotný vôbec so mnou hovoriť po anglicky. Začiatok bol teda naozaj náročný, ale postupne sa to začalo meniť k lepšiemu. Keď sa ti páči krajina a chceš sa v nej dobre cítiť, vieš, že sa musíš v prvom rade prispôsobiť danej kultúre. Začala som sa zdokonaľovať v jazyku a viac rozprávať s ľuďmi.

Denisa: Spočiatku nám pomohlo aj to, že tam boli viacerí Slováci, s ktorými sme sa vzájomne podporovali. A možno aj vďaka tomu sme na rovnakom mieste pracovali 5 rokov.

Lucia a Denisa pracujú vo Francúzsku, kde zabezpečujú boháčom kompletný servis nehnuteľnostíZdroj: archív

Päť rokov je už dosť dlhý čas. Pracovali ste stále na tých istých pozíciách?

Lucia: Za tých päť rokov sme sa každá niekde vypracovali. Ja som začínala ako pomocná čašníčka, ale o pár rokov neskôr som sa vypracovala na riaditeľku michelinovej reštaurácie a bola som pri zrode jej prvej michelinskej hviezdy. Bol to pre mňa jeden z najväčších pracovných úspechov, pretože to bol naozaj náročný projekt.

Keď sme dostali prvú michelinskú hviezdu a reštaurácia naozaj prosperovala, vedela som, že moja misia je naplnená. Zostala som tam ešte približne trištvrte roka a potom si okolnosti pýtali zmenu. Približne v rovnakom čase sme so sestrou dostali chuť vyskúšať niečo nové a rozhodli sme sa odísť.

Dostala som príležitosť pracovať ako chalet manažérka v Courcheveli, v najprestížnejšom francúzskom lyžiarskom stredisku. V tom období to bol najluxusnejší privátny chalet v Európe, a to pre najbohatšiu klientelu z celého sveta. Chopila som sa tejto jedinečnej príležitosti a odvtedy sa mi otvoril nový svet.

Denisa, aká bola tvoja pracovná náplň v gastronomickej reštaurácii, kde ste na začiatku robili obe s Luckou a čo nasledovalo?

Denisa: Ja som robila barmanku. Bola to skvelá skúsenosť, ktorá mi otvorila príležitosti pracovne rásť. O pár mesiacov neskôr som sa dostala do 5-hviezdičkového hotela, kde som si prešla niekoľkými pozíciami až do hotelovej gastronomickej reštaurácie. Tri roky som tam bola manažérkou raňajkového servisu, vďaka čomu som nadviazala nové kontakty a vybudovala si pekné vzťahy s klientami.

Zlom pre mňa nastal, keď som sa rozhodla aj ja odísť a skúsiť šťastie na Slovensku. Môj sen bol pracovať vo Vysokých Tatrách. Milujem hory a predstava, že by som sa mohla zamestnať v mojom obľúbenom hoteli, sa mi začínala páčiť. Potom však prišiel covid a s tým sa zmenili aj moje plány. Keď už bolo možné vycestovať, rozhodla som sa napokon odísť do Courchevelu, kde sa Lucka stala mojou šéfkou (smiech), aktuality.sk

 X X X

 Slovan vstúpi do Ligy majstrov v Škótsku. Termíny a časy zápasov belasých sú známe

Dva dni po monackom žrebe hlavnej fázy Ligy majstrov dnes Európska futbalová únia zverejnila kompletný rozpis zápasov 36 účastníkov najlukratívnejšej klubovej súťaže na svete. Ešte pred ňou tak urobili viaceré zahraničné médiá.

 Prvým súperom Slovana na Tehelnom poli bude v Lige majstrov anglický gigant Manchester City.

Z podrobného rozpisu vyplýva, že svoju púť v Lige majstrov odštartuje Slovan Bratislava na štadióne Celticu Glasgow v stredu 18. septembra.

Prvý domáci duel na Tehelnom poli ich čaká 1. októbra v rovnakom čase proti Manchestru City. Na pôde Bayernu Mníchov sa predstavia 29. januára. Informovala o tom agentúra DPA.

Úradujúci slovenský majster privíta na domácej pôde aj AC Miláno, stretnutie je na programe v utorok 26. novembra o 18.45 h. V rovnakom čase sa 5. novembra na Tehelnom poli predstavia hráči Dinama Záhreb a posledný domáci duel „belasých“ proti Stuttgartu sa odohrá 21. januára. Zo španielskych súperov sa Slovan najskôr postaví 22. októbra Girone a v Madride si 11. decembra zmeria sily s Atleticom.

 Spartu Praha v kádri aj s Lukášom Haraslínom čaká úvodný duel doma v stredu 18. septembra (18.45 h) proti Salzburgu. Následne bude hrať na ihrisku VfB Stuttgart (1. októbra) a Manchestru City (23. októbra). V novembri privíta Brest a Atletico Madrid. O mesiac neskôr sa predstaví na pôde holandského tímu Feyenoord Rotterdam aj s Dávidom Hanckom. Na záver ju čaká konfrontácia doma s Interom Miláno a v Leverkusene.

Liga majstrov sa v tomto ročníku hrá v novom formáte. Najdôležitejšou zmenou je, že do základnej časti sa dostalo namiesto 32 až 36 tímov. V jednom ročníku sa doteraz hralo 125 zápasov, po novom ich bude 189.

Napriek novému formátu LM určité zaužívané prvky zostali aj pre tento ročník. Napríklad rozdelenie do štyroch košov, no tentoraz po deväť účastníkov. Koše boli dôležité, pretože zaistili, aby jeden tím nenarazil na najsilnejších osem, zatiaľ čo iný na osem najslabších. Zároveň platilo obmedzenie, že jeden tím nemôže hrať s viac ako dvoma súpermi z rovnakej krajiny.

Počas žrebu najprv z misky s loptičkami vyžrebovali tímy z prvého koša, ktorým počítač postupne vybral osmičku súperov. Slovan mohol z prvého koša dostať okrem City a Bayernu aj Real Madrid, Paríž St. Germain, Liverpool, Inter Miláno, Borussia Dortmund, RB Lipsko, či FC Barcelona.

 Hráči slovenského majstra s každým zahrajú jeden zápas a body sa následne sčítajú v obrovskej 36-člennej tabuľke. Dvadsaťštyri najlepších si potom zahrá aj na jar. Priamy postup si zaistia tímy na 1. až 8. mieste, ostatné čaká predkolo play off, do ktorého sa prebojujú tímy na 9. až 24. mieste. Spoločne si zahrajú o účasť v osemfinále, kde sa stretnú so zvyšnými účastníkmi z 1. až 8. priečky.

Zverenci trénera Vladimíra Weissa si postup do najprestížnejšej európskej súťaže vybojovali cez 1. predkolo. V ňom zdolali severomacedónsky tím FK Struga po výsledkoch 4:2 a 1:3. Slovinský NK Celje vyradili po remíze 1:1 a triumfe 5:0 a v treťom predkole prešli cez cyperský APOEL 2:0 a 0:0. V play off uhrali v prvom stretnutí na pôde FC Midtjylland remízu 1:1 a vo štvrtok po obdivuhodnom výkone zvíťazili nad týmto súperom na Tehelnom poli 3:2.

Slovan sa stal štvrtým klubom zo Slovenska v novodobej histórii súťaže s miestenkou v hlavnej fáze. Naposledy v nej v sezóne 2010/2011 účinkoval MŠK Žilina. Predtým sa podarilo preniknúť medzi elitu 1. FC Košice a Artmedii Petržalka./agentury/

X X X

 Legenda televízneho spravodajstva Andrea Bugošová: Odísť z televízie musela, lebo podľa vedenia bola príliš známa

Na rozhovor prišla Andrea Bugošová, „Bugoška“ ako ju kolegovia volajú, v dobrej nálade a so slovami, koho už len bude v jej veku zaujímať. Bohatý profesijný život a najmä energia, ktorú rozdáva, kam príde, je magnetom pre všetky generácie. Aj preto už roky vyhráva v študentskej ankete kategóriu najobľúbenejšieho vyučujúceho. Ostať sedieť doma nemieni, pretože ako hovorí, to je začiatok konca.

 Pani Bugošová divákom a poslucháčom sa prihovárate už viac ako polstoročie. Ako si spomínate na svoje začiatky?

Začínala som v rozhlase v roku 1971. Bol vypísaný konkurz a pomaly sme prechádzali z prvého kola do tretieho. Zobrali nás sedem s tým, že piati zostaneme. a časom sa ukáže… Konkurz bol v prvom rade podľa hlasových dispozícií a išlo sa ďalej.

A čo vás priviedlo ku konkurzu? Vždy vás to lákalo?

Neviem, či ma to vždy lákalo, ale moja mamička pracovala v slovenskom rozhlase a keď ešte nemala deti, tak robila správy. Vtedy sa ešte správy nevyrábali priamo v rozhlase, ale fungovalo to tak, že tí, čo ich spracovávali pre tlačovú agentúru, ich chodili do rozhlasu aj prečítať.

Čiže idete v maminých šľapajach…

V šľapajach do tej miery, že o tom rozprávala, ale neskôr bola už na úplne inej pozícii v rozhlase. Ale keď o tom rozprávala, tak ma to tak lákalo a kolegovia jej hovorili, však nech skúsi. Napokon, čo nie je dnes prvoradé, veď ona má dobré hlasové predpoklady. Tak som si to trúfla.

 Čiže vy ste rodená Bratislavčanka. Bolo jednoduchšie dostať sa v tej dobe k tejto práci, keďže ste mali aj nejaké bližšie spojenie s tým rozhlasom, ako niekto, kto bol možno zo vzdialených miest Slovenska?

Neviem, ale ani si to nemyslím, lebo z tých siedmich, čo sme uspeli na konkurze mám pocit, že len ja som bola z Bratislavy. Čiže ten záujem bol aj celoslovenský.

Ako dlho ste pôsobili v slovenskom rozhlase?

Pracovala som tam rok a po roku som prešla do Slovenskej, respektíve vtedy do Československej televízie. Uvoľnilo sa miesto po jednom kolegovi, ktorý prešiel do publicistiky,. No a potom som už pôsobila ako interný zamestnanec v televízii, ale do rozhlasu som chodila čítať celý svoj profesionálny ži­vot.

Čiže ak správne počítam mali ste 22 rokov. Študovali ste v tom období aj na vysokej škole?

Áno, ale musím sa priznať, že som utiekla. Dala som prednosť práci. Nedokončila som školu, bola som možno nezodpovedná. Ale myslím si, že nezazlievam to ani tomu, ktorý dnes školu nedokončí, pretože tá práca neznamená vždy, že keď mám vysokú školu, že už sa nemusím nič učiť, Opak je pravdou. Nechcem nikoho uraziť, ale keď sa človek snaží a má chuť niečo dokázať, tak to bez problémov ide.

A v televízii ste začali rovno ako hlásateľka spravodajstva.

Áno a tie začiatky boli veľmi prozaické, tvrdé, pretože vtedy neexistovali reportáže, ktoré si redaktor načítal sám, lebo tá technika to neumožňovala. Hlásatelia, okrem nahraných rozhovorov, čítali komentáre naživo. Text, ktorý bol medzi synchrónmi, sme si naskúšali pred vysielaním a všetko sme potom čítali vo vysielaní.

Akú dĺžku mali vtedy jednotlivé reportáže?

Reportáže boli do tých dve – dve a pol minúty. Museli sme si pamätať dĺžku komentárov, aby sme nečítali do výpovede respondenta. Za akúkoľvek chybu bol totiž finančný postih. To bola „motivácia“ dávať si pozor.

Teraz to tak nie je?

Neviem, či sa teraz siahne na peniaze, ale vtedy áno./agentury/

 X X X

 Jedna z najhorších bolestí vôbec. Pred smrťou trápila aj herca Karla Heřmánka, ktorý nedávno spáchal samovraždu

Bolesť pri tomto zdravotnom probléme sa popisuje ako neznesiteľná a jedna z najhorších vôbec. Pred odchodom z tohto sveta ňou trpel aj známy český herec Karel Heřmánek (76), ktorý pred pár dňami spáchal samovraždu výstrelom z pištole.

 V Česku sa objavili špekulácie, že rozhodnutie herca vziať si život súviselo práve s jeho nepriaznivým zdravotným stavom, čo však zatiaľ nikto nepotvrdil. Karel Heřmánek mal byť dokonca podľa zvestí, ktoré sa šíria v českých hereckých kruhoch, už objednaný na operáciu do pražskej nemocnice.

Chirurgický zákrok gama nožom ho mal neznesiteľných bolestí zbaviť. Je tak otázne, či práve tento zdravotný problém bol skutočnou príčinou jeho dobrovoľného odchodu zo sveta. Faktom zostáva, že zápal takzvaného trojklanného nervu má veľmi nepríjemné prejavy a ľahko môže postihnutého dohnať minimálne k depresiám.

Zápal trojklanného nervu, známy aj ako neuralgia trojklanného nervu, je bolestivý stav, ktorý postihuje piaty hlavový nerv zodpovedný za citlivosť tváre a niektoré motorické funkcie. Ostrú pálivú bolesť chorí pripodobňujú k zásahu elektrickým prúdom. Vravia o nej často ako o jednej z najhorších, akú vôbec kedy zažili.

 Bolesť na jednej strane

Bolesť zvyčajne postihuje jednu stranu tváre a môže sa prejaviť v oblasti čela, líc, čeľuste alebo úst. Spúšťačmi bolesti sú bežné činnosti ako umývanie tváre, holenie, čistenie zubov, rozprávanie alebo dokonca mierny vánok. Záchvaty sa objavujú v pravidelných intervaloch počas dňa a trvajú v rozpätí od niekoľkých sekúnd do niekoľkých minút. Môže sa objaviť brnenie alebo necitlivosť v postihnutej oblasti, niekedy prichádza aj k miernemu oslabeniu svalov tváre.

Zápal trojklanného nervu môže mať viac príčin. Najčastejšou je tlak na nerv často spôsobený krvnou cievou. Tento tlak spôsobí podráždenie nervu a výsledkom je intenzívna bolesť. Ďalšie možné príčiny zahŕňajú úrazy alebo poškodenie nervu, infekcie ako napríklad pásový opar, roztrúsenú sklerózu či nádory v oblasti nervu.

Liečba zápalu trojklanného nervu sa zameriava na zmiernenie bolesti a kontrolu záchvatov. Prvou líniou liečby sú lieky, ktoré pomáhajú stabilizovať nervovú aktivitu. Ak lieky neprinášajú dostatočnú úľavu, na rad už prichádzajú invazívnejšie metódy.

Dekompresia nervu je chirurgický zákrok, ktorým sa odstraňuje alebo zmierňuje tlak na nerv. Takzvaná rádiofrekvenčná ablácia zasa poškodzuje problémové nervové vlákna. Účinnosť liekov sa u jednotlivých pacientov líši a to, čo pomôže jednému, nezaberie druhému. V tom prípade je nutné skúšať a v prípade potreby zmeniť liečebný postup./agentury/