Hrubé klamstvá, vymyslené obvinenia či šikanovanie. Prezidentka Zuzana Čaputová v stredu podala na súd žalobu na poslanca Národnej rady SR Roberta Fica (Smer) na ochranu osobnosti. Dôvodom sú hrubé klamstvá a vymyslené obvinenia, ktoré o nej neustále šíri. TASR o tom informoval prezidentkin hovorca Martin Strižinec. Podľa Fica prezidentka žalobou zasahuje do volebnej kampane.

 „Prezidentka si je vedomá toho, že ako verejne činná osoba je povinná znášať vyššiu mieru kritiky. Nie je však povinná znášať stupňujúce sa verejné šikanovanie a bezdôvodné obviňovanie z porušovania ústavy, zákonov či služby inej moci. Takúto rétoriku bez faktických základov považuje za vedomé zneužívanie slobody prejavu na vyvolávanie nenávisti voči jej osobe,“ vysvetlil hovorca.

Hlava štátu je presvedčená, že Robert Fico opakovaným šírením hrubých klamstiev zasahuje do jej osobnostných práv takým spôsobom a v takej intenzite, že jediným naozaj účinným prostriedkom jej ochrany je už len podanie žaloby.

Pokiaľ bude spoločnosť aj ďalej tolerovať tento typ nenávistných prejavov a vymyslených obvinení, je podľa prezidentky namieste obava, že medzi sledovateľmi Fica a jemu podobných politikov sa nájdu aj jedinci, ktorí vyhrotia takéto verbálne ataky do fyzického násilia. „Že nejde len o hypotézu, ale o reálnu hrozbu, svedčia opakované vyhrážky adresované priamo prezidentke a jej najbližším,“ poznamenal Strižinec.

 Palác tiež poukázal na rozhodnutia súdov, podľa ktorých by nároky na primeranosť prezentovaných tvrdení a ich pravdivosť by mali byť u verejne činných osôb vyššie, ako sú u bežných občanov. „Jednak z dôvodu ich spoločenského postavenia, tak aj z dôvodu značného vplyvu na široké masy prostredníctvom sociálnych sietí. Podaním žaloby na ochranu osobnosti prezidentka nechráni primárne seba, ale predovšetkým inštitúciu, ktorú zastupuje, a tým aj celú spoločnosť,“ skonštatoval hovorca. Výsledné súdne rozhodnutie môže byť podľa prezidentky prínosom pre ochranu demokratických hodnôt a inštitúcií pred verbálnymi prejavmi, ktorých hlavným cieľom je rozosievanie negatívnych emócií a podnecovanie nenávisti voči komukoľvek.

Každá spoločnosť, v ktorej víťazia lži a nenávisť, je ohrozenou spoločnosťou, myslí si Čaputová.

Fico v reakcii upozornil, že hlava štátu dáva civilnú žalobu na najsilnejšieho opozičného politika pre jeho vyjadrenia dva týždne pred parlamentnými voľbami. „Nech si prezidentka dá civilnú žalobu, opäť veľmi jasne zasahuje do predvolebnej kampane. Tým dáva najavo, že stojí za Progresívnym Slovenskom,“ skonštatoval. Podotkol, že práve prezidentka dala vyznamenania fašistom, podpísala nevýhodnú zmluvu s USA a marila referendum./agentury/

X X X

S čím prišiel Kim, čo mu dal Putin?

Svet bude po ďalšom zblížení Ruska so Severnou Kóreou „o trocha menej bezpečný“. Pred schôdzkou šéfa Kremľa a diktátora z Pchjongjangu to predpovedala agentúra Bloomberg. Po stredajšom štvorhodinovom rokovaní sa zdá, že Vladimir Putin a Kim Čong-una pri všetkej pretrvávajúcej neistote túto prognózu naplnili.

 Kim, ktorý vo svojom obrnenom vlaku vyrazil na prvú zahraničnú cestu po štyroch rokoch, ponúkol Putinovi „plnú podporu“ v „posvätnom boji“ Ruska so Západom. Do ponuky „plnej podpory“ sa zmestia hoci aj severokórejské delostrelecké granáty a protitankové strely. O tie má Moskva, keďže zásoby streliva sa jej za vyše pol druha roka invázie na Ukrajine výrazne vyčerpali, mimoriadny záujem. Tvrdia to západné tajné služby, podľa ktorých Pchjongjang zase túži získať prístup k ruským pokročilým satelitným technológiám a k know-how pri stavbe jadrových ponoriek.

Kim ukázal monštrum. Pozrite si raketu, ktorá zasiahne aj USA

Kimov režim dosiahol znepokojujúce úspechy pri vývoji balistických rakiet. Demonštroval to aj v stredu ráno, keď zopár hodín pred summitom odpálil dve balistické rakety smerom k Japonskému moru. Viaceré pokusy vyslať na obežnú dráhu špionážne satelity však Pchjongjangu v posledných mesiacoch nevyšli.

 Putin hosťovi naznačil, že Moskva mu s vyslaním satelitov do vesmíru pomôže. „Preto sme tu,“ odpovedal na kozmodróme Vostočnyj na otázku novinárov, či je Rusko ochotné podporiť severokórejský družicový program. „Vodca KĽDR má veľký záujem o raketové technológie, snaží sa aj o rozvoj na poli vesmíru,“ citovala Putina agentúra TASS.

Pchjongjang od začiatku podporuje Moskvu v agresii proti Kyjevu. Už v roku 2014 uznal ruskú anexiu Krymu a vlani aj nezákonné zabratie ďalších štyroch ukrajinských oblastí.

 „Rusko sa pustilo do svätej vojny na ochranu svojej suverenity a bezpečnosti … proti hegemonistickým silám,“ vyhlásil Kim podľa agentúry Reuters. „Vždy budeme stáť za rozhodnutiami prezidenta Putina a ruského vedenia … a spoločne bojovať proti imperializmu,“ dodal, Vyjadril tiež presvedčenie, že „ruská armáda a ľud dosiahnu veľké víťazstvo v spravodlivom boji s cieľom potrestať zhluky zla, ktoré sa usilujú presadiť si hegemóniu a expanziu“.

 Putin po schôdzke s Kimom pre televíziu Rossia 1 povedal, že napriek medzinárodným sankciám existuje „možnosť“ vojenskej spolupráce Ruska so Severnou Kóreou. . „Sú tu určité obmedzenia… V rámci existujúcich pravidiel sú však možnosti, ktoré vnímame a diskutujeme o nich,“ poznamenal.

Prípadný nákup severokórejských zbraní zo strany Moskvy a poskytnutie ruskej raketovej technológie Pchjongjangu by porušovali sankcie, ktoré na Kimov režim aj za prispenia Ruska uvalila Bezpečnostná rada OSN.

Kremeľský propagandista Sergej Markov však pred schôdzkou naznačil, že Putin by potrebám svojej vojny mohol obetovať aj medzinárodné záväzky Moskvy. „Možno Rusku zruší sankcie voči KĽDR. Možno KĽDR odovzdá veľa munície. Možno Rusko odovzdá nové vojenské raketové technológie, aby KĽDR mohla ľahko páliť na USA. Možno sa kórejskí dobrovoľníci objavia na fronte,“ napísal politológ a bývalý poslanec vládnej strany Jednotné Rusko na komunikačnej platforme Telegram.

Markov si dokonca trúfol zatipovať, že ruských vojakov na Ukrajine by mohlo prísť podporiť až 200-tisíc Severokórejčanov a Pchjongjang by mohol ruskej ekonomike, zápasiacej s nedostatkom pracovných síl, poslať hoci i pol milióna robotníkov.

Putinov hovorca Dmitrij Peskov však možnosť účasti severokórejských vojakov v špeciálnej vojenskej operácii, ako Moskva nazýva svoju agresiu proti Ukrajine, vylúčil. Podľa agentúry RIA-Novosti tiež potvrdil, že ruská pozícia v Bezpečnostnej rade OSN vo veci sankcií zostáva nemenná, čo však – ako dodal -,,nemôže byť, nemá byť a nebude prekážkou pre ďalší rozvoj rusko-severokórejských vzťahov“. Peskov sa nechcel vyjadriť k tomu, či Putin s Kimom rokovali o zbrojných dodávkach. Pripustil však, že obe krajiny spolupracujú v „citlivých“ oblastiach a že detaily tejto spolupráce by sa nemali zverejňovať.

Aj po schôdzke tak zostáva nejasné, či Moskva sľúbila Pchjongjangu podeliť sa o citlivé technológie výmenou za severokórejskú muníciu, ktorú by sa mohla pokúsiť doviesť tajne cez spoločnú hranicu.

Siemon Wezeman, analytik Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru, pripustil, že je celkom možné, že Severná Kórea má veľké zásoby munície, ktorú by Rusko mohlo použiť. „Či došlo k nejakej dohode, to sa ešte len uvidí,“ poznamenal pre denník Guardian. „Nebudeme to s istotou vedieť, kým nebudú existovať jasné dôkazy, že Rusko použilo severokórejské zbrane a muníciu na bojisku na Ukrajine,“ dodal. /agentury/

X X X

Matovič SR kopol Kaliňáka, dostal päsťou do tváre. Zasiahnuť musela polícia

Líder OĽaNO Igor Matovič a člen predsedníctva strany Smer Robert Kaliňák sa pobili. Strana Smer ohlásila na stredu tlačovú konferenciu pred Úradom vlády na tému nelegálnej migrácie, kam predseda OĽaNO prišiel na aute s ampliónmi a nápisom My vás mafii nepredáme. K roztržke medzi Matovičom a Kaliňákom došlo po tom, ako mu exminister vnútra chcel vziať z rúk v aute mikrofón. Na mieste zasiahla mestská polícia.

 „No čo, páni, pozvali ste nás na verejnú tlačovú konferenciu, tak sme prišli,“ začal predseda OĽaNO. Medzi prvými reagoval na Matoviča hovorca a kandidát na poslanca Ján Mažgút, po ňom prišiel k autu aj Kaliňák. Matovič pripomenul predstaviteľom Smeru, že to bola ich vláda, ktorá schválila vydávanie dokladov o zotrvaní cudzincov na území Slovenska.

Predstavitelia Smeru sa snažili prekryť auto, na ktorom Matovič prišiel, bannerom s textom Vláda SR, zatvor hranice. Pred tým, ako došlo k samotnému incidentu, sa Kaliňák ešte obrátil na predsedu Smeru Roberta Fica a spýtal sa ho, či sa môže ísť Matovičovi „povenovať“. Z úst smerákov zazneli aj slová „dajte mu nejaké pilulky“.

 Do stretu sa dostali potom, čo chcel Matovič vystúpiť z auta, lebo sa mu účastníci tlačovky snažili vypnúť reproduktor. „Nechaj ma. Nechytaj to, je to náš majetok,“ povedal. „Hej? Čo sa bojíš?“ hovoril mu Kaliňák a snažil sa Matovičovi vziať z rúk mikrofón a chytal ho za ruku. „Neťahaj ma,“ reagoval Matovič a Kaliňáka kopol nohou do hrude.

„Je to môj majetok. Nechaj mi to!“ kričal Matovič. „Vy ste rozpredali štát,“ pokračoval. Na to dostal od ďalšieho kandidáta na poslanca za Smer Richarda Glücka päsťou do tváre.

V bitke následne zasiahol mestský policajt, ktorý upokojoval Kaliňáka a odtláčal ho preč. Matoviča vyzval, aby s autom odišiel.

„Zlodeji skorumpovaní, vy ste zničili Slovensko,“ povedal Matovič po tom, čo sa dostal k svojmu mikrofónu. „Dvesto tisíc ľudí kvôli vám zo Slovenska muselo odísť. Zabili ste Jána a Martinu,“ pokračoval Matovič.

 Matovič sa pohol s autom až po tretej výzve polície, napokon ho z miesta, kde sa konala tlačovka Smeru odprevadili policajti. Na tlačovej konferencii bol aj bývalý člen hnutia Sme rodina Peter Marček, ktorého z klubu vylúčili.

Podľa Kaliňáka Matovič porušil zákon, keďže prišiel a zastavil autom na chodníku.

Poslanec Jozef Pročko podal v stredu trestné oznámenie vo veci podozrenia zo spáchania prečinu „Útok na verejného činiteľa“. Informoval o tom na sociálnej sieti. Podnet chce podať aj na generálnu prokuratúru. Poslanec tvrdí, že Matovič hovoril dnes len svoj názor za čo ho napadli dvaja ľudia.

 Predseda Smeru Robert Fico najskôr konanie Matoviča nechcel komentovať. Vyjadril sa až neskôr vo videu na sociálnej sieti. Kolegov zo Smeru sa zastal. „Matovič dostal to, po čo si presne prišiel. Keď som bol na vojne, tak ma vždy učili, že s debilom, bláznom sa nedá vyjednávať a že jedna facka je lepšia ako 30 minút vyjednávania,“ uviedol Fico.

 Kaliňák po konflikte pre Startitup povedal, že pri potýčke „postupoval čisto zákonne a prejavil veľkú mieru zhovievavosti“. „Chceli sme zjednať verejný poriadok, chceli sme zabrániť tomu, čo pácha trestný čin, tam na chodníku skoro zrazil nejakých ľudí. Porušuje zákon, pretože si myslí, že môže. Keď na to idete upozorniť, tak na vás zaútočí,“ povedal Kaliňák.

 Glück sa k útoku na Matoviča otvorene priznal na sociálnej sieti a svoje konanie obhajoval. „Toto je odo mňa pre Matoviča za všetkých Slovákov, ktorým zničil životy,“ napísal. Neskôr príspevok z Facebooku zmazal.

Matovič: Prečo som to urobil

Líder OĽaNO sa k bitke s Kaliňákom vrátil aj na sociálnej sieti. „Keď sa MAFII nepáči pravda, ktorú ste im prišli povedať priamo do očí … tak vás Diabol v ľudskej koži začne vyťahovať z vlastného auta … zbytok už poznáte,“ napísal expremiér.

Pred Úrad vlády som mal potrebu prísť, pretože nemám rád pokrytcov, vyhlásil Matovič na tlačovke popoludní. Úradnícka vláda ani premiér Ľudovít Ódor nemajú podľa neho nič spoločné so súčasnou migračnou krízou. Smer, ktorému pripisuje zodpovednosť za prílev migrantov, chcel na tlačovke konfrontoval s pravdou.

Bránil som sa „pomohla by ľavá kopačka“, obhajoval sa Matovič. Symbolom pravdy, ktorá sa smerákom ťažko počúva, sa podľa neho v stredu stal mikrofón.

Matoviča mrzia následné reakcie ostatných politických strán. Kollára kritizoval za to, že povedal, že obaja – Matovič i Kaliňák – zlyhali. „Boris, to nemyslíš vážne?!“. Rovnako sa mu nepáčil ani postoj lídra progresívcom Michala Šimečku, ktorého nazval kolaborantom Smeru. Vytkol mu, že bol asistentom zakladateľa a bývalého člena Smeru Borisa Zalu. Ostatným lídrom, vrátane Richarda Sulíka a Milana Majerského, vytkol, že „s mafiou“ sa nenarába v rukavičkách. Títo politici podľa lídra OĽaNO a priatelia snívajú o tom, aby ich mafia zobrala po voľbách do koalície.

Polícia sa incidentom zaoberá

Bratislavský krajský policajný hovorca Michal Szeiff pre Pravdu uviedol, že polícia sa bude zaoberať možným protiprávnym konaním v súvislosti s incidentom, ku ktorému došlo dnes pred Úradom vlády Slovenskej republiky.

Zásah pri incidente potvrdila aj Mestská polícia Bratislava. „Hliadke mestskej polície sa okamžitým zásahom podarilo zabrániť eskalácii celej situácie a narušeniu verejného poriadku. Incident máme zaznamenaný aj na odevných kamerách a budeme ho ešte vyhodnocovať,“ uviedla hovorkyňa mestskej polície Barbora Krajčovičová.

Smer žiada zatvoriť hranice

Smer včera večer oznámil verejnú tlačovú konferenciu, ktorá sa začala pred deviatou, témou bola výzva vláde, aby zatvorila hranice. Smer pred pár dňami znova oprášil v predvolebnej kampani tému prílevu migrantov na Slovensku. Líder strany Robert Fico spolu s Robertom Kaliňákom, Tiborom Gašparom a ďalšími navštívili záchytné miesto vo Veľkom Krtíši.

Opozičný Smer vyzval v stredu dopoludnia vládu, aby obnovila kontrolu na hraniciach s Maďarskom. Apeluje na riešenie situácie s nelegálnou migráciou. Fico na tlačovke avizoval, že ak vláda nezavrie hranice, oslovia ostatné opozičné strany a budú iniciovať aj mimoriadnu schôdzu parlamentu, na ktorej by vládu k tomuto kroku zaviazali.

Fico tvrdí, že vláda má legislatívne, technické aj personálne možnosti na obnovu hraničných kontrol. Podotkol, že úlohou premiéra je chrániť národnoštátne záujmy. Skonštatoval, že ak k zatvoreniu hraníc pristúpi Nemecko a Česká republika, situácia u nás sa zhorší. Už teraz je podľa neho kritická. Nevidí problém v ochrane 200-kilometrovej zelenej hranice. Pripomenul, že počas pandémie dokázal štát vyčleniť policajtov a vojakov na kontrolu hraníc okresov, preto predpokladá, že má aj kapacity na obnovu hraničných kontrol.

Kaliňák: Štátni policajti nezasiahli, ochranka sa len prizerala

Videá hovoria jasnou rečou, povedal k incidentu s Matovičom na popoludňajšej tlačovej konferencii k nelegálnej migrácii Kaliňák. Matoviča označil za psychicky narušeného človeka, ktorý podľa neho urobil niekoľko priestupkov, skoro zrazil ženu chodníku a narušoval tlačovú konferenciu Smeru. Do okamihu, kedy prišla polícia mali ako občania právo zabrániť ďalšej činnosti, tvrdí.

 Pri sérii porušení zákona, ste ako občan povinný reagovať, vyhlásil Kaliňák a svoju reakciu voči Matovičovi označil za miernu.

Príslušníkom štátnej polície vytkol, že nechceli zakročiť a namiesto nich zasiahla bratislavská mestská polícia. „Nemo“ sa podľa neho prizerala aj ochranka z Úradu vlády, čo označil za šokujúce. „Práve preto, že máte povinnosť zo zákona zabrániť ďalšiemu páchaniu priestupku alebo trestného činu, tak sme museli zakročovať, lebo polícia to nerobila. Potom prišla mestská polícia,“ argumentoval Kaliňák a dodal, že po výzve dali ruky od Matoviča preč. „Ak bol niekto agresívny, tak myslím, že je to z tých videí dosť jasné,“ dodal.

Kaliňák sa vyjadril, že voči Matovičovi nebol vulgárny. Z videozáznamov je však zrejmé, že nadávky používal aj on a na adresu bývalého premiéra padali aj od účastníkov Smeru.

Politici bitku odsúdili

Na stranu smerákov sa priklonil predseda Hlasu Peter Pellegrini. „Kto po tomto pekle volí opäť Matoviča, volí pokračovanie pekla so všetkými jeho dôsledkami na život slovenských občanov,“ napísal na sociálnej sieti.

Predseda Sme rodina sa k potýčke vyjadril na tlačovej konferencii, ktorú zvolalo hnutie k policajnému zboru. „Je mi ľúto, že Kaliňák nevyfackal Kollára. Možno by nám stúpli percentá,“ reagoval a dodal, že Matovičovi sa pred voľbami nemohlo „nič krajšie stať“. Hnutie sa od podobného správania dištancovalo. „Ako sa má spoločnosť upokojiť, keď toto robia politici?“ poukázal a pýta sa, aký signál to vysiela voličom. Matovič nemal ísť podľa neho pred Úrad vlády provokovať a Kaliňák ho zase nemal napadnúť, myslí si líder Sme rodina.

 Kandidáti na budúcich poslancov Matovič a Kaliňák doviedli slovenskú politiku na dno, myslí si to predseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka. „Hanba. Presne takto to nemá vyzerať. Cielená provokácia, vulgarizmy, kopance aj úder do tváre. Bitka bývalého premiéra Matoviča s bývalým ministrom vnútra Kaliňákom. Až na takéto dno doviedli slovenskú politiku,“ reagoval na ich správanie.

V reakcii na konflikt zvolal krátky brífing bývalý premiér a volebný líder strany Modrí, Most-Híd Mikuláš Dzurinda. „To, čo sa odohralo už nemá nič spoločné s migráciou. To, čo sa odohralo je o rozoštvávaní ako o metóde politického zápasu pred parlamentnými voľbami,“ povedal s tým, že skúsenosť s rozoštvávaním má Slovensko už z 90. rokov. „Vďaka takejto politike rozoštvávania sme pomaly skončili v ruskom objatí, nie v Európskej únii a NATO,“ dodal Dzurinda.

 X X X

 Robert Kaliňák podal pre incident s Igorom Matovičom trestné oznámenie

Matovič v stredu ráno narušil tlačovú konferenciu Smeru-SD k migrácii a dostal sa do konfliktu s exministrom vnútra Kaliňákom.

Člen predsedníctva Smeru-SD Robert Kaliňák podal v súvislosti so stredajším incidentom s lídrom OĽANO a priatelia Igorom Matovičom trestné oznámenie. Kaliňák to potvrdil na tlačovej konferencii.

„Pri sérii porušení zákona, ako urobil on, vrátane podozrení z trestnej činnosti, ste ako občan povinný reagovať a ja som reagoval ako občan,“ zdôraznil Kaliňák. Matovič podľa jeho slov vošiel autom cez chodník na námestie a narúšal verejný poriadok.

Matovič v stredu ráno narušil tlačovú konferenciu Smeru-SD k migrácii a dostal sa do konfliktu s exministrom vnútra Kaliňákom. Vyhlásil, že práve Smer-SD prijal legislatívne zmeny, týkajúce sa vydávania povolení migrantom, ktoré teraz strana kritizuje. Líder Smeru-SD Robert Fico konanie Matoviča nekomentoval. Pri incidente zasiahla aj hliadka mestskej polície, má ho zaznamenaný na odevných kamerách a bude ho vyhodnocovať, aktuality.sk

X X X

 Politológ: Bitka Matoviča a Kaliňáka, polarizácie a hulvátov, násilie nesmie byť štandardom

Smer dnes krátko pred deviatou usporiadal tlačovú konferenciu pre verejnosť, na ktorej vyzval vládu, aby pre migráciu zatvorila hranice s Maďarskom. Ešte pred začiatkom však na chodníku zaparkovalo kampaňové auto OĽaNO s názvom „my vás mafii nepredáme“, v ktorom sedel Igor Matovič. Líder Smeru Robert Fico prerušil tlačovku, k autu prišiel podpredseda Smeru a šéf kampane Robert Kaliňák a ďalší smeráci. Matovič schytal päsťou do tváre, Kaliňák kopanec do hrude. Politológ sa pozerá kriticky na obe strany. Je to výsledok polarizácie spoločnosti a mal by prísť trest.

 Politológ z Ekonomickej univerzity v Bratislave Radoslav Štefančík si myslí, že politika by sa mala robiť v parlamente, nie na ulici.

 Bitka pomôže preferenčne skôr Smeru, než OĽaNO

Potýčka je podľa neho výsledkom dlhodobej polarizácie na Slovensku. „Hodnotím to aj ako výsledok prítomnosti hulvátov v politike,“ uviedol pre Pravdu. Mal tam Matovič právo prísť? „Je to verejné priestranstvo, otázne je, či Igor Matovič mohol zastaviť autom na chodníku. V každom prípade si myslím, že politika by sa mala robiť v parlamente a nie na ulici,“ myslí si.

 „Takéto niečo, ako dnes predviedol Igor Matovič, kedysi robili nacisti, keď svojimi aktivitami narúšali verejné podujatia iných strán,“ zhodnotil Štefančík. K autu prišiel Robert Kaliňák potom, čo sa šéfa Smeru Roberta Fica spýtal či sa má ísť Matovičovi povenovať. Spolu s ním bol pri aute aj kandidáta Smeru Richard Glück.

 Vina bola v tomto spore na oboch stranách. „Robert Kaliňák si mohol zobrať príklad od svojho predsedu, ktorý vyzeral absolútne spokojne. Možno by to po čase Igora Matoviča prestalo baviť a Smer by mohol pokračovať vo svojej tlačovke,“ uviedol politológ.

Matovič najprv kopol Kaliňáka do hrude, čo podpredsedu Smeru naštartovalo a snažil sa Matovičovi vziať mikrofón cez okienko v aute. Od Glücka dostal následne Matovič dvakrát päsťou do tváre. Je toto nový kampaňový štandard?

Bitka pomôže skôr Smeru

„Bože chráň. Násilie, ale ani hulvátske správanie Igora Matoviča, sa nikdy nesmie stať štandardom slovenskej kampane. Poškodzovanie majetku, ale aj údery päsťou do tváre Igora Matoviča však nesmú zostať nepotrestané,“ zhodnotil Štefančík.

 Podľa politológa to v kampani aj preferenčne pomôže viac Smeru než OĽaNO. „Smer si pokojne táral o migrantoch a nikomu tým neubližoval. Ako problematické sa ukázalo správanie šéfa OĽaNO. Tento incident však ukazuje, ako hlboko sme klesli z pohľadu politickej kultúry za posledné roky,“ myslí si Štefančík.

Smer podľa politológa tému migrácie zneužíva. „Migráciu zneužívajú radikálni politici v celom demokratickom svete. Smer nie je v tomto žiadnou výnimkou. Igor Matovič však mohol osloviť svojho koaličného partnera SaS a možno by sa problém už vyriešil v parlamente. Takže svoje výčitky mohol orientovať pokojne aj iným smerom,“ dodal./agentury/

X X X

Luxusné nebo: prelety nad Slovenskom sú najdrahšie v regióne. Dôvodom sú „zlaté padáky” v štátnom podniku

Pre letecké spoločnosti sme vraj pridrahá destinácia: za prelet slovenským vzdušným priestorom treba zaplatiť dvojnásobne vyššiu cenu než za prelet nad susedným Maďarskom. Aj preto časť letov Slovensko radšej obchádza. Lukrativita nášho územia však nesúvisí s kvalitnejšími podmienkami pre lietanie či s exkluzívnou lokalitou na križovatke strednej Európy. Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) zistil, že za nadštandardnými cenami je hlavne mimoriadne štedrá kolektívna zmluva, ktorá zamestnancom garantuje nielen vysoké platy a benefity, ale aj „zlaté padáky”. Predstavitelia leteckých navigátorov zas oponujú, že oproti kolegom z iných krajín zarábajú menej. Aj samotnú kontrolu považujú za tendenčnú.

 NKÚ koncom augusta informoval o výsledkoch kontroly v štátnom podniku Letecké prevádzkové služby (LPS) SR. Podnik poskytuje civilným leteckým spoločnostiam služby riadenia, letovú informačnú a pohotovostnú službu letom, ktoré prilietajú alebo odlietajú z letiska a tiež tým, ktoré slovenským vzdušným priestorom prechádzajú. Keďže tieto služby poskytujú za poplatok, kontrolóri preverovali, či sú finančné prostriedky v štátnom podniku vynakladané efektívne, účinne a nedochádza k ich plytvaniu.

Najdrahšie nebo v regióne

Zo správy NKÚ vyplýva, že prelet naším vzdušným priestorom stojí dopravcov najviac v porovnaní so susednými krajinami. Za let nad Maďarskom totiž letové spoločnosti platia len 33,68 eura za traťovú jednotku, cesta poľským vzdušným priestorom je za 44,29 eura, o niečo drahšie sú Rakúsko (66,82 eura) a Česko (68,08 eura). To je však stále menej než za prelet slovenským vzdušným priestorom, kde musia zaplatiť až 72,23 eura. Vyplýva to z dát medzinárodnej organizácie Eurocontrol, ktorá v rámci Európskej únie zodpovedá za bezpečné riadenie letovej prevádzky.

„Jedným z dôvodov vysokých nákladov za traťové navigačné služby sú aj veľmi vysoké benefity pre zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve. Tie totiž výrazne navyšujú osobné náklady na zamestnancov, ktoré sú súčasťou nákladov pri výpočte sadzieb za navigačné služby,” konštatujú kontrolóri.

 Podľa zistení NKÚ totiž osobné náklady tvoria okolo 60 percent celkových výdavkov štátneho podniku. Napríklad vlani LPS vynaložili na svoju činnosť necelých 65 miliónov eur, z toho 41 miliónov išlo práve na výplatu miezd a odmien zamestnancom.

Kontrolóri v správe uvádzajú, že kým priemerná hrubá mzda všetkých zamestnancov štátneho podniku je zhruba 5-tisíc eur, benefity leteckých dispečerov sú ešte niekoľkonásobne vyššie. Cena práce je podľa predsedu NKÚ Ľubomíra Andrassyho primeraná, lebo leteckí dispečeri sú vysoko žiadaná, nedostatková a veľmi zodpovedná profesia. Za problém však považuje benefity zamestnancov štátneho podniku, ktoré sú podľa neho mimoriadne vysoké. „Môže za to aj neštandardne štedrá kolektívna zmluva, na čo ale podnik musí niekde zarobiť,“ zdôraznil Andrassy.

 Ročný plat ako odstupné

Za mimoriadne štedrý benefit kontrolóri označili napríklad odstupné, ktoré u niektorých zamestnancov podľa kolektívnej zmluvy môže dosiahnuť aj 12-násobok priemerného mesačného zárobku. Ide o akýsi „zlatý padák“ v sume nad 60-tisíc eur.

Ešte väčšia odmena je určená pre vysokopostavených zamestnancov. „Riadiacemu letovej prevádzky a vedúcemu zmeny stanovišťa letových prevádzkových služieb pri odchode do predčasného starobného dôchodku poskytne štátny podnik odchodné vo výške 24-násobku jeho základnej mesačnej mzdy,” zistil kontrolou NKÚ. Podľa výšky priemernej mzdy má ísť o odchodné v minimálnej výške 120-tisíc eur.

 Okrem odstupného a odchodného štátny podnik poskytuje svojim zamestnancom aj prémie, mimoriadnu mzdu (13. a 14. plat), mimoriadne odmeny, rekondičné pobyty vo svojich zariadeniach, hradí zamestnancom doplnkové dôchodkové sporenie či kapitálové životné poistenie a iné.

„Osobné náklady pritom tvoria rozhodujúcu zložku nákladov pri výpočte jednotkovej sadzby za poskytnutie leteckých navigačných služieb. Aj vzhľadom na uvedené SR patrila a patrí v rámci susediacich krajín k najdrahším poskytovateľom týchto služieb,” tvrdia štátni kontrolóri.

Svedčia o tom aj dáta Eurocontrolu. V porovnaní s okolitými krajinami je aj hodina práce riadiaceho letovej prevádzky na Slovensku najdrahšia. Kým osobné náklady na zloženú letovú hodinu u nás predstavujú 196 eur, v Česku je to 138 eur, v Poľsku 127 eur a v Maďarsku 121 eur.

Kým vo výške nákladov je Slovensko na čele rebríčka, v počte prevádzkovaných letov za susedmi zaostáva. Od začiatku tohto roka totiž štátny podnik poskytuje svoje služby priemerne pri 1,5 tisíca preletov denne. Český prevádzkovateľ ANS ČR pri tom spracúva 1,7 tisíca letov, poľský PANSA necelých 1,9 tisíca a maďarské HungaroControl nad 2,8 tisíca letov.

„Dôsledkom toho je, že vzdušný priestor SR nie je využívaný tak, ako by mohol byť, výnosy štátneho podniku by mohli byť vyššie,” upozorňujú kontrolóri. Združenie riadiacich letovej prevádzky (ATCA) oponuje, že kapacity LPS sú aj tak na maxime, a to pre dlhodobý nedostatok zamestnancov.

Odporúča sa šetriť

NKÚ v správe upozorňuje, že podiel osobných nákladov každým rokom stúpa, a preto sociálne benefity dohodnuté v kolektívnej zmluve treba zreálniť. „Vzhľadom na európskymi pravidlami regulovanú cenu preletov tieto osobné náklady môžu do budúcna ovplyvniť hospodárenie podniku. Treba mať na pamäti, že kolektívne zmluvy majú garantovať finančne udržateľné sociálne benefity, ktoré sú spoločnou zodpovednosťou vedenia štátneho podniku a zamestnaneckých odborových organizácií,” zhodnotil šéf NKÚ Andrassy.

Štátny podnik do uzávierky neodpovedal na otázky nášho denníka k tomu, ako vníma odporúčania kontrolórov a či zvažuje zmeny pri kolektívnych zmluvách. Škrtanie osobných nákladov sa pritom už preukázalo ako efektívny krok. V čase pandémie koronavírusu bola letecká doprava výrazne obmedzená, teda aj príjmy štátneho podniku s prevádzky letov extrémne klesli. LPS napriek tomu dosiahli lepšie výsledky hospodárenia, a to najmä vďaka prijatiu úsporných opatrení.

„Počas pandémie podnik napríklad nevyplácal nenárokovateľné variabilné zložky mzdy, ako sú prémie, 13. a 14. plat, mimoriadne odmeny,” uvádza sa v správe o výsledku kontroly. Výška osobných nákladov preto v roku 2020 klesla oproti roku 2019 až o 37 percent, v roku 2021 o 47 percent. Vlani, keď LPS znovu pristúpil k výplate benefitov, sa úspora na osobných nákladoch zmenšila na 11 percent.

Výsledky previerky boli zaslané ministerstvu dopravy ako aj riadeniu kontrolovaného podniku. „LPS SR nevzniesli námietky proti pravdivosti, úplnosti a preukázateľnosti kontrolných zistení. NKÚ SR uložil štátnemu podniku prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov v termíne do 31. 8. 2023 a do 30. 11. 2023 predložiť správu o ich plnení,” uvádza sa v správe NKÚ.

Podľa odborárov ide o pomstu

Výhrady voči zisteniam NKÚ však vyslovilo Združenie riadiacich letovej prevádzky. Vo svojom stanovisku uviedlo, že osobné náklady patria medzi najvyššie položky rozpočtu každého poskytovateľa traťových navigačných služieb. „Európska komisia akceptuje túto položku zhruba do 70 percent celkových nákladov, ale len za predpokladu, že poskytovatelia splnia prísne bezpečnostné, nákladové, kapacitné a environmentálne ciele,” objasnilo združenie ATCA s tým, že traťové služby si na seba zarobia. Poplatky, na ktoré upozorňoval NKÚ, boli podľa ATCA zvýšené ako kompenzácia výpadkov počas pandémie, keď sa lietalo málo.

Benefity zamestnancov sú zároveň podľa združenia v porovnaní so susednými štátmi výrazne nižšie. „Správa sa snaží vytvárať dojem u laickej verejnosti, že osobné náklady a benefity dohodnuté v kolektívnych zmluvách sú financované z peňazí daňových poplatníkov, čo považujeme za vysoko tendenčné,” reagovalo združenie ďalej.

 Rovnako to platí aj pre sadzby za traťový poplatok LPS SR, ktoré sú podľa združenia leteckých navigátorov porovnateľné so sadzbami v iných krajinách. Preto sa nestotožňujú so záverom NKÚ o tom, že pre vysoké poplatky prichádzame o priazeň dopravcov. „Traťový poplatok je len jeden z niekoľkých kritérií pri výbere tratí preletov a zohráva minimálnu úlohu pri rozhodovaní leteckých spoločností, nakoľko je jeho podiel na ich celkových nákladoch do štyroch percent na let,” zdôraznili odborári.

Najdôležitejším kritériom pre výber tratí stále zostáva pravidlo „čo najkratšie a najrýchlejšie“, argumentovali ďalej. Aj preto susedné Rakúsko je pre prelety atraktívnejšie, a to bez ohľadu na výšku poplatkov za prelet, tvrdí združenie: „Je to z dôvodu, že sa nachádza v najefektívnejšom južnom prúde smerujúceho z Blízkeho východu a Turecka do západnej Európy.” Na záver dodalo, že o zníženie traťového poplatku môže požiadať EK rezort dopravy, čím by sa zvýšila konkurencieschop­nosť LPS SR.

Spor kvôli miliónovej odmene

Na jar na verejnosť vyšiel konflikt medzi združením ATCA a vedením LPS SR. Vlani totiž štátny podnik vyprodukoval zisk nad 10 miliónov eur a vedenie rozhodovalo, ako ho použiť. Koncom mája Denník N s odvolaním sa na šéfa ATCA informoval, že sa na stole bolo vyplatenie odmien pre riaditeľa podniku a členov jeho dozornej rady v celkovej sume 1,5 milióna eur. Ministerstvo dopravy tvrdilo, že nejde iba o odmeny. „Sú to peniaze, o ktorých využití môže rozhodnúť ministerstvo, napríklad na doplnenie rezervného fondu či dodatočné investície a, samozrejme, aj prípadné odmeny,“ reagovalo ministerstvo.

Podľa leteckých navigátorov kauza stále žije a výsledky kontroly NKÚ sú jej súčasťou, vraj svedčí o tom „kontrola samotná, jej načasovanie, následné koordinované medializovanie a cielená sugestívna interpretácia”. Ministerstvo dopravy ani vedenie LPS sa do uzávierky k otázkam Pravdy ohľadom správy kontrolórov nevyjadrili.

Štátny podnik LPS SR bol založený Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií SR a do obchodného registra bol zapísaný 1. januára 2000. Podnik je štátom poverený poskytovať letové prevádzkové služby vo vzdušnom priestore SR. Na Slovensku pracujú zamestnanci LPS na letiskách v Bratislave, Košiciach, Poprade, Žiline a Piešťanoch./agentury/

X X X

Moskva odmieta špekulácie o možnej výmene väzňov s cieľom oslobodiť Alexeja Navaľného

Moskva nebude diskutovať o špekuláciách, ktorých terčom je uväznenený ruský opozičný predstaviteľ Alexej Navaľnyj, ktorého chcú údajne vymeniť za väzňov so Západom, uviedla v stredu hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí.

„Ide o špekulácie, ktoré si nevyžadujú oficiálne vyjadrenie ani neformálnu diskusiu,” uviedla hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová na tlačovom brífingu na okraj Východného ekonomického fóra vo Vladivostoku.

Možná multilaterálna dohoda o výmene ruských väzňov v západných krajinách za západných občanov v Rusku by mohla zahŕňať aj ruských disidentov, ako je Navaľnyj, uviedol v nedeľu denník The Wall Street Journal (WSJ) s odvolaním sa na predstaviteľov viacerých krajín pod podmienkou zachovania anonymity.

Ruský opozičný líder Alexej Navaľnyj a najhlasnejší kritik Kremľa, bol v lete odsúdený za „extrémizmus” na ďalších 19 rokov väzenia, ktoré pribudli k deväťročnému trestu za podvod, ktorý si v súčasnosti odpykáva.

Navaľného uväznili po jeho návrate do Ruska v januári 2021 po tom, ako sa zotavil z takmer smrteľnej otravy nervovoparalytickou látkou novičok, ktorú západní vedci označili za zakázanú vojenskú nervovoparalytickú látku.

Spolupracovníci aktivistu, ktorí žijú v exile, sa nevyjadrili k tomu, či by Navaľnyj súhlasil s výmenou väzňov, o ktorej sa píše v článku WSJ.

Kremeľ sa odmietol vyjadriť k možnej výmene s Navaľným.

Nebezpečný vrah

Tatiana Stanovaya, skúsená analytička Ruska, v pondelok vyslovila domnienku, že prezident Vladimir Putin je možno „pripravený zaplatiť vysokú cenu” za návrat ruského nájomného vraha Vadima Krasikova, ktorý bol uväznený v Nemecku.

Krasikov je údajným členom ruskej Federálnej bezpečnostnej služby (FSB, predtým označovaná ako KGB).

Nemecký súd odsúdil Krasikova na doživotie v roku 2021 za vraždu bývalého čečenského veliteľa, ku ktorej došlo pred dvoma rokmi v parku v centre Berlína.

Žiaden prínos ani hrozba

„Pre Putina nie je Navaľnyj ani prínosom, ani hrozbou. Mohol by súhlasiť s vydaním Navaľného výmenou za Krasikova bez ohľadu na určité obavy, ktoré by sa mohli objaviť v jeho okolí a medzi tajnými službami,” povedala Stanovaya, aktuality.sk

X X X

Po dvoch úderoch päsťou Matovičovi prišiel trest. Košickí poslanci odvolali Glücka

Poslanci košického mestského zastupiteľstva (MsZ) na svojom stredajšom rokovaní odvolali z funkcie člena legislatívno-právnej komisie pri MsZ Richarda Glücka. Dôvodom je medializovaný konflikt lídra hnutia OĽaNO a priatelia Igora Matoviča s exministrom vnútra Robertom Kaliňákom (Smer) na tlačovej konferencii Smeru k migrácii pred úradom vlády, do ktorého mal byť zapojený.

 Za odvolanie kandidáta na poslanca za Smer Glücka k 15. septembru hlasovalo 20 poslancov. Proti bol jeden a zdržali sa piati. S poslaneckým návrhom sa stotožnila aj predsedníčka komisie Beáta Zemková.

 „Vzhľadom na to, že to bolo zdieľané aj na sociálnej sieti tej osoby, ktorej sa to týka, tak si naozaj myslím, že by sme nemali podporovať takéto správanie. Nech už sú politické boje akékoľvek, fyzické by byť nemali,“ povedala.

Viceprimátor Marcel Gibóda reagoval, že tak, ako v zverejnenom videu, by sa problémy v meste a demokratickej spoločnosti na Slovensku riešiť nemali. „Nemal by to byť hlavne prístup človeka, ktorý reprezentuje a podáva nám odborné informácie v odborných komisiách MsZ,“ uviedol.

Niektorí poslanci sa vyjadrili, že ide o súdenie bez podrobnejších informácií. Konflikt Matoviča s Kaliňákom už odsúdili predstavitelia viacerých politických strán. Pri incidente zasiahla aj hliadka mestskej polície, má ho zaznamenaný na odevných kamerách a bude ho vyhodnocovať./agentury/

X X X

Šéf polície Štefan Hamran sa vyjadril k prípadu študentky Sone, ktorú našli v bezvedomí pred nemocnicou

Soňu našli v pondelok ráno pred nemocnicou na Antolskej ulici v Bratislave.

Policajný prezident Štefan Hamran v stredu popoludní vyvrátil, že by bola nájdená Soňa dorezaná. Táto informácia sa skôr objavila v médiách.

Vyšetrovanie prípadu prirovnal k vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. „Je to pre mňa dôležitý prípad,“ uviedol šéf polície.

Hamran: Polícia napreduje

„Polícia má k dispozícii informácie, ktoré mňa osobne robia v tomto štádiu poznania optimistom,“ povedal Hamran, ktorý sa netají tým, že policajti majú viac informácií ako novinári.

„Máme informácie, ktoré naznačujú tomu, že polícia by mohla tento prípad aj úspešne objasniť,“ doplnil s tým, že je to mimoriadne náročné a tak polícia požiadala o pomoc verejnosť.

Polícia podľa Hamrana v tomto prípade napreduje. „Chceli by sme ho v krátkej dobe objasniť,“ tvrdí šéf polície.

Vedenie polície ďalej ubezpečovalo, že celá bratislavská kriminálka a ďalšie zložky intenzívne pracujú na tom, aby sa to podarilo objasniť.

Bezpečnosť na Slovensku

„Slovensko je mimoriadne bezpečná krajina,“ upokojoval policajný prezident, keď SR porovnával s európskym priemerom. Vytiahol štatistiku, že zatiaľ čo v roku 2018 bolo na Slovensku 80 vrážd, tak vlani len 40.

Hamranovi prekáža, že nepríčetná osoba sa dnes môže po Slovensku pohybovať slobodne. Narážal na prípad, keď Ján M. zavraždil ženu v Dubnici. Keď bolo do parlamentu predložené legislatívne opatrenie, ktoré by to mohlo zmeniť, poslanci parlamentu o tom nerozhodli, aktuality.sk

X X X

Európsky parlament podporil nomináciu Slovenky Kataríny Kaszasovej do Európskeho dvora audítorov

Hlasovalo za ňu 597 europoslancov, 12 ich bolo proti a 33 sa zdržalo.

Poslanci Európskeho parlamentu (EP) v stredu na plenárnej schôdzi v Štrasburgu podporili kandidatúru Slovenky Kataríny Kaszasovej na členstvo v Európskom dvore audítorov (EDA). Hlasovalo za ňu 597 europoslancov, 12 ich bolo proti a 33 sa zdržalo.

Kaszasovú na členku EDA nominovala vláda SR. Začiatkom septembra podporil jej kandidatúru Výbor pre kontrolu rozpočtu EP.

V súčasnosti pôsobí ako generálna riaditeľka Úradu pre dohľad nad výkonom auditu. Predtým zastávala riadiace funkcie v Európskej investičnej banke (EIB), Európskom investičnom fonde (EIF) a Európskom stabilizačnom mechanizme (ESM) v Luxemburgu, ktorý má na starosti zabezpečenie finančnej stability eurozóny ako celku.

Zmluva o EÚ umožňuje každému členskému štátu navrhnúť svojho kandidáta do Európskeho dvora audítorov. Rada EÚ (ministri členských štátov) po porade s europarlamentom schvaľuje členov EDA kvalifikovanou väčšinou na funkčné obdobie trvajúce šesť rokov.

Mandát predchádzajúceho slovenského člena EDA Ladislava Balka sa skončil 6. mája 2022. Predošlého kandidáta SR Martina Klusa odmietli členovia rozpočtového výboru po jeho vypočutí v marci tohto roka a ten následne stiahol svoju kandidaturu, aktuality.sk

X X X

Odpočúvanie porád Mariana Kočnera s advokátmi vo väzbe nebude riešiť Ústavný súd. Sťažnosť im zamietol

Polícia mala pri vyšetrovaní podozrenia z korupcie odpočúvať miestnosť, v ktorej mal väzobne stíhaný Marian Kočner aj porady s advokátmi.

Marian Kočner a jeho obajcovia Marek Para a Michal Mandzák sa pred niekoľkými mesiacmi obrátili na Ústavný súd so sťažnosťou, ktorá súvisí s odpočuvaním ich porád počas prípravy obhajobnej taktiky v kauze falšovania televíznych zmeniek. Odposluchy sa uskutočnili v leopoldovskej väznici, kde Kočner sedel vo väzbe. Senát Ústavného súdu pod vedením predsedu Miroslava Duriša a sudcov Ladislava Duditša a Libora Duľu 5. septembra ich sťažnosť odmietol, podrobnosti nezverejnil.

„Ústavný súd v záujme ochrany práv a právom chránených záujmov sťažovateľov neposkytuje informácie o konaniach týkajúcich sa konkrétnych fyzických osôb,“ uviedla hovorkyňa ÚS SR Martina Ferencová.

Advokátovi Kočnera Marekovi Parovi rozhodnutie Ústavného súdu zatiaľ nedoručili. „Po jeho doručení sa vyjadrím. Každopádne pre závažnost a dopad celej veci sme počítali s možnosťou, že v konečnom dôsledku bude rozhodovať Európsky súd pre ľudské práva,“ uviedol Para pre Aktuality.sk.

O nasadenie odposuchov žiadal vyšetrovateľ z dôvodu, ktorý s kauzou zmenky nesúvisel. Malo ísť o podozrenie z korupcie, ktoré odštartoval list adresovaný Kočnerovi do väzby. Odosielateľom mal byť istý advokát. Za úplatok údajne sľuboval, že dostane Kočnera z väzby.

Aktuality.sk oslovili s otázkami aj policajné prezídium. Tlačový odbor potvrdil, že práve v súvislosti s touto ústavnou sťažnosťou boli realizované informačno-technické prostriedky na základe príkazu sudcu pre prípravné konanie. „Vzhľadom na skutočnosť, že OČTK nedisponuje doposiaľ rozhodnutím ÚS SR v danej veci, nevieme sa bližšie vyjadriť,“ doplnila polícia.

Nasadenie odposluchov schválil sudca Špecializovaného trestného súdu. O tejto veci písal začiatkom augusta týždenník Plus 7 dní.

Obhajcovia Kočnera sú podľa týždenníka presvedčení, že odpočúvanie ich porád narušilo férovosť trestného konania a princíp rovnosti zbraní medzi prokuratúrou a obvineným v kauze Zmenky.

„Vyšetrovateľ aj prokurátor rozhodne prispôsobovali svoj postup našim poradám. Napríklad mnohé listiny, o ktorých sme sa rozprávali, neboli nakoniec zaradené do spisu, ktorý bol predložený súdu,“ povedla advokát Marek Para pre Plus 7 dní.

Špeciálna prokuratúra to odmieta. Prokurátor Ján Šanta, ktorý Kočnera obžaloval pre falšovanie televíznych zmeniek, trvá na tom, že nevedel a dodnes nevie o odpočúvaní návštevnej miestnosti: „O predmetom úkone som nemal a doposiaľ nemám žiadne vedomosti.“

Plus 7 dní upozornil, že čo všetko NAKA nahrala, nebude spätne možné presne určiť, pretože nahrávky sú zničené.

Kočner a jeho advokáti sa na Ústavnom súde sťažovali nielen na postup polície, ale sťažnosť podali aj proti príkazu sudcu. V júni sa k tomuto problému vyjadrila aj Slovenská advokátska komora. „Ak by sa ukázalo, že v konkrétnych trestných konaniach je právo na dôvernosť komunikácie obvineného s advokátom porušované, a to dokonca priamym nasadením ITP v miestnosti vyslovene určenej pre dôverný rozhovor s klientom (!), išlo by o veľmi vážne a bezprecedentné porušenie základných ľudských práv,“ napísala vtedy vo svojom stanovisku, aktuality.sk

X X X

 Útok na prístav Sevastopoľ. Čo sa tam Ukrajincom podarilo zasiahnuť?

 Ďalšia rana pre ruskú Čiernomorskú flotilu. Pri koordinovanom nočnom útoku ukrajinských námorných dronov a striel s plochou dráhou letu bol tvrdo zasiahnutý prístav Sevastopoľ. Podľa predbežných správ bola v dokoch vážne poškodená jedna výsadková loď a jedna ponorka.

Moskvou dosadený gubernátor Michail Razvožajev v prístave Sevastopoľ. Za ním horí loď triedy Ropucha.

Najznámejšou stratou Čiernomorskej flotily je jej vlajková loď, krížnik Moskva. Ten sa potopil po tom, čo ho 13. apríla minulého roku zasiahli ukrajinské rakety Neptun. Obzvlášť ťažké straty však utrpela 197. brigáda výsadkových lodí Čiernomorskej flotily. Tá mala pred vojnou sedem lodí. Tesne pred inváziou ju posilnili ďalšie tri z Baltskej flotily a tri zo Severnej flotily. Z celkovo trinástich výsadkových lodí boli doteraz štyri potopené alebo poškodené. Teraz k nim pribudla piata.

 Podľa ruských zdrojov zaútočili túto noc na Sevastopoľ tri námorné drony a desať striel s plochou dráhou letu. Ruská obrana údajne zničila všetky tri drony a sedem z desiatich striel. Ostatné zasiahli priestor dokov, v ktorom sa opravujú lode. Na ruských sociálnych sieťach sa objavili zábery mohutných výbuchov a požiarov v prístave. O život prišli dvaja ľudia a ďalších 26 bolo zranených. Všetci boli zamestnancami Sevastopoľského morského závodu.

Moskvou dosadený gubernátor Michail Razvožajev na sociálnej sieti zverejnil fotku, na ktorej telefonuje v prístave. Zjavne tým chcel dokázať, že je na mieste a všetko organizuje. Dokázal tým však aj to, že Ukrajinci spôsobili vážne škody. V pozadí za ním totiž vidno horiacu loď s charakteristickým komínom, ktorý ju pomohol identifikovať ako výsadkové plavidlo triedy Ropucha.

 Podľa zahraničných analytikov sa v dokoch opravovala loď Minsk tejto triedy a preto je nanajvýš pravdepodobné, že poškodená bola práve ona. Do tejto triedy patrí aj plavidlo Olenegorskyj Gornjak, ktoré 4. augusta tohto roku zasiahol ukrajinský námorný dron v prístave Novorossijsk. Rusi vtedy tvrdili, že ukrajinský útok odrazili bez škôd, no neskoršie zábery potvrdili, že Olenegorskyj Gornjak sa takmer potopil a skončil v suchom doku s veľkou dierou v trupe.

Tri výsadkové lode sa stali terčom ukrajinského raketového útoku na okupovaný prístav Berďansk ešte 24. marca minulého roku. Loď Saratov vtedy úplne zničil požiar a výbuchy prevážanej munície. Jej vrak neskôr vyzdvihli z dna prístavu, no bol vhodný už len na zošrotovanie. Ďalšie dve výsadkové lode boli vtedy poškodené, minimálne jedna mala tiež požiar na palube. Rusi až po roku priznali, že došlo k stratám na životoch na lodiach Saratov, Novočerkassk a Cézar Kunikov, čím nepriamo potvrdili aj poškodenie zvyšných dvoch plavidiel.

 Kým na začiatku vojny sa s touto ohromnou výsadkovou flotilou rátalo ako s reálnou hrozbou pre Odesu, dnes už Rusi na žiadnu obojživelnú operáciu nemôžu ani pomýšľať. Prišli nielen o časť lodí, ale najmä o jednotky námornej pechoty, ktoré sa z nich mali vylodiť. Tie boli už dávno zomleté v mlynčeku na mäso na pozemnom fronte na Ukrajine. Teraz teda Rusi používajú výsadkové lode len na prevážanie zásob do prístavov Berďansk a Mariupoľ. Vyradenie týchto plavidiel je teda ranou pre napätú ruskú logistiku.

Ďalším plavidlom, ktoré malo byť v prístave Sevastopoľ poškodené, je ponorka vylepšenej triedy Kilo. Uvádza sa konkrétne plavidlo Rostov na Done (B-237). Je to relatívne nová ponorka s diesel-elektrickým pohonom, postavili ju v rokoch 2011–14. V Čiernomorskej flotile patrí Rostov na Done do 4. nezávislej ponorkovej brigády, ktorá má dokopy sedem plavidiel. Dve z nich sú však dlhodobo mimo Čierneho mora a z piatich zostávajúcich patrí jedna do pôvodnej triedy Kilo, ktorá je vyzbrojená iba torpédami.

Vylepšená trieda Kilo je schopná okrem torpéd odpaľovať aj strely Kalibr. Tie Rusi hojne vypúšťajú na ukrajinské mestá. V Čiernom mori mali Rusi štyri takéto ponorky a vyradenie jednej z nich je veľkým ukrajinským úspechom. Tak, ostatne, označujú analytici aj celý nočný útok na Sevastopoľ. Bol nepochybne dobre pripravený, koordinovaný a spôsobil ruskému vojnovému loďstvu citeľné straty. Typ striel s plochou dráhou letu, ktoré Ukrajinci použili, nebol zverejnený, ale pravdepodobne išlo o strely Storm Shadow/SCALP-EG, ktoré sú schopné útočiť aj na námorné ciele. Tieto strely Ukrajinci na bojisku dlhší čas nepoužili, takže je zrejmé, že si ich šetrili na nejakú veľkú akciu. Tá prišla teraz a Rusi budú musieť vážne premýšľať, či je pre nich bezpečné držať Čiernomorskú flotilu na Kryme./agentury/

X X X

Prestupová bomba na Slovensku! Klub z východu posilní kapitán Lotyšska. Bude najdrahším hráčom ligy?

Hokejisti Dukly Michalovce nastúpia na úvodný duel novej sezóny proti Slovanu Bratislava s výraznou posilou. Vedeniu klubu zo Zemplína sa podaril husársky kúsok. Do tímu zlanárili kapitána lotyšskej reprezentácie Kasparsa Daugaviņša. Ten dokonca podpísal dlhodobý kontrakt.

 Rodák z Rigy má na svojom konte takmer stovku zápasov v NHL. Výraznejšiu stopu však zanechal v KHL, v ktorej odohral počas ôsmich sezón vyše 420 zápasov s bilanciou 274 kanadských bo­dov.

V minulej sezóne pôsobil 35-ročný útočník v nemeckej najvyššej lige, kde nazbieral v 55 zápasoch 49 bodov za 21 gólov a 29 asistencií.

Do tímu sa vám podarilo pred štartom novej sezóny podpísať enormnú posilu. Kaspars Daugaviņš bol jedným z lídrov lotyšskej reprezentácie, ktorá vlani získala na MS senzačné bronzové medaily. Čo si od jeho príchodu sľubujete?

Je to obrovské meno nielen pre náš klub, ale pre celú extraligu. Je to neskutočný líder a veľká osobnosť. Sme veľmi radi, že nás Kaspars uprednostnil pred ponukami z iných líg. Dohodli sme sa s ním na dvojročnej zmluve, pretože veríme, že nám pomôže dosiahnuť veľké úspechy.

 X Ako sa vám podarilo presvedčiť ho, aby kývol na vašu ponuku?

O Michalovciach a našom klube počul veľmi pozitívne správy. Informoval sa o nás u Lotyšov, ktorí v našom tíme pôsobia alebo u nás v minulosti hrali. Keď takýto hráč niekam prestupuje, zistí si o klube čo najviac informácií. Preklepol si nás sprava aj zľava. Chcel vedieť, či u nás všetko funguje tak, ako má. Ako vyzerá zázemie a podobne.

Pýtal sa na nás aj Američana Senu Acolatseho, s ktorým si vlani zahral v Nemecku a aktuálne tiež pôsobí v našom kádri. Zavážilo aj to, že u nás dostal viacročnú zmluvu. Vie, že z neho chceme spraviť lídra tímu a veríme, že nám to na oplátku splatí svojimi výkonmi.

X Mali ste v rámci rozpočtu ešte dostatok priestoru, aby ste si mohli dovoliť podpísať tak veľkú posilu?

Šéf klubu dlhodobo deklaroval, že chce priviesť do tímu rozdielového hráča, ktorý bude nielen posilou pre Michalovce, ale aj výraznou osobnosťou v rámci celej ligy. Povedal, že na to vyčlení osobitnú sumu. Mojou úlohou spolu s naším skautom Júliusom Kovalom bolo, aby sme takého hráča našli a priviedli do Michaloviec. Som presvedčený o tom, že Kaspars je hráčom, ktorý zvládne tlak a bude pre nás obrovským prínosom.

 X Podľa zákulisných informácií by sa mal stať s platom 120-tisíc eur na sezónu najdrahším hráčom ligy. Môžete to potvrdiť?

Bez komentára.

X Mal počas rokovaní špeciálne požiadavky, ktoré ste mu museli garantovať?

Nešlo o nič špeciálne, čo by sme mu nevedeli bez problémov zabezpečiť. Išlo o bežné veci ako ubytovanie či auto, čo je u nás v klube štandard pre každého legionára. Prichádza k nám hrať hokej a ukázať svoje kvality.

Naša vízia bojovať o najvyššie priečky ho motivovala a bola jedným z kľúčových faktorov, aby u nás podpísal zmluvu. Vlani hral v Nemecku o spodok tabuľky. Dosť ho to deprimovalo.

X Kedy by sa mal pripojiť k tímu?

Ak sa podarí všetky administratívne veci okolo prestupu dotiahnuť do konca, mal by sa predstaviť už v piatkovom zápase proti Slovanu. Nie je to už v našich rukách, ale v rukách jeho bývalého klubu.

 V tíme sa vám podarilo udržať aj brankára Stanislava Škorvánka, ktorý po klubovej sezóne zažiaril aj na MS v Lotyšsku.

Sme veľmi radi, že Stano ostal u nás, hoci mal ponuky aj zo zahraničia. Veríme, že potvrdí výkony z predchádzajúcej sezóny a bude opäť našou oporou. Myslím si, že naše podpisy dokazujú, že nechceme podliezať latku a na druhej strane ani nemáme veľkohubé prehlásenia.

Pôjdeme krok po kroku. Veľa hráčov v tíme sa obmenilo a musí si to postupne sadnúť. Nebude to otázka pár zápasov. Sme trpezliví a veríme, že výsledky sa dostavia./agentury/