… potom odstúpil z volebnej kampane. Český podnikateľ Richard Benýšek sa možno chytá za hlavu. Prezidentskému kandidátovi Josefovi Středulovi 29. decembra poskytol finančný dar päť miliónov českých korún (Kč), ten však pred dvomi dňami odstúpil z predvolebnej kampane. Medzitým stihol takmer všetky peniaze od svojho sponzora minúť. A už predtým na jeho správanie znepokojene poukázali protikorupční aktivisti.

 Středula, ktorý je od roku 2014 predseda Českomoravskej komory odborových zväzov, kandidoval ako nezávislý. V nedeľu 8. januára v predvolebnej debate v Českej televízii oznámil, že sa vzdáva svojej kandidatúry. Dôvod? Pred niekoľkými mesiacmi sa jeho popularita v prieskumoch verejnej mienky pohybovala na úrovni okolo 7 percent, ale v decembri by ho volili už len tri-štyri percentá opýtaných voličov. Svojim priaznivcom odporučil, aby dali hlas Danuši Nerudovej, ktorá má spolu s Andrejom Babišom a s Petrom Pavlom najväčšie šance postúpiť do druhého kola volieb.

 V rovnaký deň, keď na Středulov transparentný účet prišlo od Benýška 5 miliónov Kč, takmer 2,2 milióna Kč odišlo z konta preč. Bezhotovostná platba obsahovala poznámku, že účelom bankového prevodu boli náklady na kontaktnú kampaň Středulu. Na prípad ako prvý upozornil server iDNES. Denník Pravda sa pozrel na pohyby na tomto transparentnom účte.

O dva dni, čiže 31. decembra, Středula uskutočnil tri platby s týmito poznámkami: 520-tisíc Kč (fotenie Josef Středula), 360-tisíc Kč (tlačoviny Josef Středula), 420-tisíc Kč (reklamné predmety Josef Středula).

 Koho by ste volili v českých prezidentských voľbách?

Prvé kolo českých prezidentských volieb sa koná 13. a 14. januára.

Piateho januára zaplatil 1,2 milióna Kč za vedenie kampane. Neskôr (9. januára) ešte za ňu zaplatil 220-tisíc Kč. Šiesteho januára vykonal dve platby: 150-tisíc Kč za svoju webovú stránku a 170-tisíc Kč za kvantitatívny prieskum.

Okrem Benýška mal Středula už len jedného veľmi štedrého darcu: záujmové združenie Spoločne pre ľudí, ktoré vzniklo v roku 2021 aj s cieľom podporovať kandidátov do volených funkcií. Spolok mu poslal na transparentný účet dva milióny Kč.

 Aktuálne sa na tomto konte nachádza presne už len 3626,39 Kč, čo je v prepočte 151 eur. Keby Středula nevykonal vysoké platby po veľkom dare od Benýška, po odstúpení z volieb by podľa zákona mal povinnosť všetky zostávajúce peniaze na účte venovať na dobročinné účely. Na charitu tak môže poslať ani nie 4-tisíc Kč.

Medzi tými, čo slovne (nie finančne) podporili prezidentskú kandidatúru Středulu, bol aj dosluhujúci prezident Miloš Zeman. V apríli minulého roku o ňom povedal, že by bol jedným z najsilnejších kandidátov. „Tá zbierka čudných existencií, ktorá sa teraz hlási, že chce byť prezident, pričom nemá silný životný príbeh, česť výnimkám, musí byť podľa môjho názoru kompenzovaná niekoľkými silnými osobnosťami, medzi ktorými si volič môže vybrať,“ vyhlásil Zeman na zjazde odborárov, keď vyzval Středulu, aby sa uchádzal o funkciu hlavy štátu.

Středula potom vyzbieral potrebný počet podpisov od občanov, aby sa mohol registrovať ako kandidát. Zdôrazňoval, že chce kandidovať ako nezávislý.

 Skutočnosť, že ho finančne podporil Benýšek, vyznieva paradoxne: predáka odborárov totiž sponzoroval pravicový politik. Benýšek je totiž člen pravicovej Občianskej demokratickej strany. Prečo to urobil? „Bol jediným z prezidentských kandidátov, ktorý sa osobne, aktívne a poctivo zaujímal o problémy Olomouca a celého kraja,“ povedal Benýšek o Středulovi pre server Lidovky. Dokopy mu poslal na účet 5,2 milióna Kč (prvá platba so starším dátumom bola 200-tisíc Kč).

Benýšek chcel svojho času kandidovať na primátora Olomouca, ale napokon si to rozmyslel. Známy je ako olomoucký investor do poľnohospodárstva a v minulosti pôsobil ako krízový manažér u Petra Kellnera, najbohatšieho Čecha, ktorý tragicky zahynul v marci 2021 po páde helikoptéry, keď bol v USA na lyžovačke. Hospodářské noviny napísali, že Benýška živia aj investície do lesov na Slovensku.

Zatiaľ zostáva neznáme, či Benýšek v čase prevodu 5 miliónov Kč vedel, že Středula sa chystá odstúpiť z predvolebnej kampane. Alebo či ten mu to vopred povedal, čo by mohlo znamenať, že potreboval tieto peniaze na to, aby už len zaplatil všetky

Středula začal používať svoj transparentný účet od 1. júla 2022. Niekoľko dní pred oznámením, že odchádza zo zápasu o Pražský hrad, protikorupčná organizácia Transparency International (TI) zverejnila hodnotenie transparentnosti kampane deviatich porovnávaných prezidentských kandidátov. Středula sa umiestnil na druhom najhoršom mieste. TI posudzovala kandidátov ako učitelia žiakov: známkami od 1 do 5. Středula dostal známku 4,6. (Najlepšie hodnotená bola Nerudová: 2,1.)

Známka 4,6 vyšla Středulovi z priemeru hodnotenia. Všetky známky, ktoré mu TI dala, boli iba štvorky a päťky. „Nezverejnil žiadnu metódu označovania platieb na účte. Niektorí príjemcovia transakcií sú označovaní, ale nie všetci (prevažujú nepopísané platby), stručne sú uvedené účely platieb. Jeho transparentný účet je vedený nesystematicky,“ konštatovala TI pri jednej zo známok 4. Nie je tak napríklad vôbec jasné, komu Středula zaplatil až 520-tisíc Kč za fotografovanie (a o aké snímky išlo). „Kandidát neoznámil predbežne plánovanú výšku vlastných prostriedkov pre kampaň,“ upozornil TI pri hodnotení, ktoré obsahuje známku 5./agentury/

X X X

Šojgu: Rusko bude pokračovať vo vývoji jadrovej triády

 Rusko bude pokračovať vo vyvíjaní svojej jadrovej triády – balistických rakiet, ponoriek a strategických bombardérov – pretože tieto zbrane mu zaisťujú suverenitu, vyhlásil ruský minister obrany Sergej Šojgu.

 „Budeme pokračovať vo vývoji jadrovej triády a udržiavať jej bojovú pripravenosť, keďže jadrový štít bol a stále ostáva hlavným garantom suverenity a územnej celistvosti nášho štátu,“ uviedol Šojgu.

Zároveň oznámil, že Rusko zvýši bojové schopnosti svojich vzdušných síl v oblastiach, kde sú rozmiestnené moderné systémy vzdušnej obrany, ako aj v súvislosti so zlepšovaním bezpilotných lietadiel.

 USA sa pri stratégii atómového odstrašenia opierajú o takzvanú jadrovú triádu. Tvoria ju strategické bombardéry, jadrové ponorky a medzikontinentálne balistické rakety. Pozrite si jadrovú triádu na videu US Department of Defense.

Počas konferenčného hovoru Šojgu ruským generálom povedal, že pri obnove armády musia prihliadať na bojové skúsenosti z občianskej vojny v Sýrii, kde ruské sily bojujú na strane sýrskeho prezidenta Bašára Asada. „Musíme neustále analyzovať a systematizovať skúsenosti našich skupinových akcii na Ukrajine a v Sýrii a na ich základe navrhovať cvičebné programy pre príslušníkov (armády) a plány súvisiace s dodávkami vojenskej techniky,“ povedal minister obrany.

 Agentúra Reuters upozorňuje, že Šojgu sa takto vyjadril po tom, čo sa jeho kritici opakovanie pýtali, prečo nedokázalo Rusko ovládnuť ukrajinský vzdušný priestor, prečo sa ruskí generáli opakovane dopúšťajú taktických chýb a prečo sú ruskí vojaci posielaní do boja bez náležitého vybavenia.

Ruský prezident Vladimir Putin nariadil začiatkom januára po stretnutí s matkami mŕtvych ruských vojakov Šojguovi, aby vypracoval správu o zásobovaní ruských vojenských jednotiek. Okrem toho mal predostrieť návrhy na zlepšenie práce ministerstva obrany, pripomína Reuters.

V rámci týchto návrhov Šojgu poukázal na potrebu modernizácie vojenských komisariátov, ktoré boli zodpovedné za mobilizáciu vojakov./agentury/

X X X

Výťah k politickej kariére? To sa skončilo. OĽaNO stráca voličov, Matovičov populizmus eskaluje

Dôvera občanov v Matoviča a jeho hnutie začala klesať. Jeho útoky na kohokoľvek, kto s ním nesúhlasí, boli slušne povedané neprimerané. Po tom, čo sa zbavil premiérskych aj ministerských povinností, mu nič nebránilo v tom, aby zavŕšil svoj prudký pád a odhodil všetky zábrany. Dnes odporne útočí na LGBTI+ menšinu a voličov loví medzi konzervatívcami, aj medzi voličmi extrému.

 Bol symbolom boja proti korupcii. Na rozdiel od svojich rivalov nemal politickú históriu a odvážne si otváral ústa aj na tých najvyššie postavených. Po vražde Jána Kuciaka a jeho snúbenice sa stal v opozícii spolu s ďalšími lídrami tvárou, ktorá chcela pomôcť zmeniť Slovensko. Vo februári 2020 sa mu to podarilo. Líder hnutia Igor Matovič vyhral voľby a stal sa premiérom.

Heger: Je úplne poctivé vládnuť celé štyri roky

Jeho príbeh sa však neskončil tak, ako mnohí dúfali. Už pár mesiacov po voľbách bolo jasné, že opozičný (ne)politik sa do kresla predsedu vlády príliš nehodí. Postupom času začal na svoju stranu lákať populistického a antisystémového voliča – rovnako ako lídri opozície.

Vo vodách populizmu a antisystému

Krátko po voľbách mu agentúra Focus namerala dôveru 48 percent, agentúra AKO dokonca až 63 percent. Nedôverovalo mu „len“ niečo okolo štyridsiatich percent ľudí. To sa postupom času menilo. Spočiatku za to mohli aj nepopulárne kroky, ktoré vláda zaviedla pre pandémiu koronavírusu, no po pár týždňoch bolo jasné, že to nebude spôsobené len krízami, ktoré prežíva Slovensko, ale aj krízami u samotného Matoviča. Po kauze okolo nákupu ruskej vakcíny Sputnik musel líder OĽaNO odstúpiť a na poste premiéra ho vystriedal vtedajší minister financií Eduard Heger.

Je podľa Vás Igor Matovič dôveryhodným politikom?

Gro svojej nenávisti už od začiatku sústredil na stranu SaS a na jej hlavnú postavu Richarda Sulíka. Šéfovi liberálov už dnes nemôže prísť na meno. Kým Matovič so Sulíkom „skončil“ a pre svoje vlastné zdravie sa mu plánuje v parlamente vyhýbať, Sulík si vie predstaviť s lídrom OĽaNO spoluprácu na úrovni politických rokovaní. Ani neustále obviňovanie mu nepomohlo. Dôvera v jeho osobu postupne klesala a dnes mu verí okolo desať percent Slovákov, kým nedôvera sa šplhá až k 90 percentám. Hegerova dôveryhodnosť sa už od začiatku drží na úrovni 25 – 30 percent, pričom nedôvera je na úrovni okolo 70 percent.

Matovič bol vždy nevypočítateľný. Nedalo sa predpokladať, čo urobí, ako zareaguje. Aj keď sa to počas pôsobenia v premiérskom úrade zmiernilo, líder OĽaNO stále nedokázal rozpoznať hranice. Po rozpade vlády a po jeho dvoch osobných pádoch sa Matovič vracia do poslaneckých lavíc a jeho jazyk sa ešte vyostril. Podľa analytikov však ťažko odhadnúť, či sa odklonom od protikorupčnej agendy snaží získať si voličov a začal svoju predvolebnú kampaň, alebo to myslí vážne. Faktom však je, že jeho aktuálne útoky na LGBTI+ komunitu sú naozaj hrubé a svojou rétorikou už pripomína lídrov extrémistických a populistických strán.

 Prečítajte si, čo všetko doviedlo štvorkoalíciu k jej zániku. Spory, škriepky a každodenné osočovanie nakoniec rozbili vzťah medzi Igorom Matovičom a Richardom Sulíkom.

„OĽaNO bude v tejto téme súperiť so stranami zastupujúcimi veriacich voličov (KDH, KÚ, ak by kandidovala samostatne) a určite je táto cieľová skupina blízka aj stranám ako ĽS NS. Republika a čiastočne aj Smer,“ uviedol pre Pravdu šéf agentúry AKO Václav Hřích s tým, že Matovič týmto oslovuje aj voličov extrému.

Testovanie verejnosti, politických partnerov aj súperov

Podľa politológa zo Slovenskej akadémie vied Juraja Marušiaka je tento odklon viac-menej logickým krokom. „Po tom, ako stratil väčšinu urbánneho, liberálnejšie zmýšľajúceho voličstva, sa rozhodol definitívne zakotviť v konzervatívnom priestore a eskalovať svoju populistickú, antiestablishmentovú rétoriku,“ zhodnotil pre Pravdu. Vzhľadom na očakávané voľby sa podľa neho musí líder OĽaNO nanovo definovať.

„Je pravdepodobné, že v tomto duchu bude viesť svoju kampaň. Naznačuje to však aj skutočnosť, že sám Matovič na žiadnu novú 76 neverí,“ uviedol. Sociológ a šéf agentúry Focus Martin Slosiarik si však nemyslí, že Matovič vedome opúšťa tému protikorupčného boja. „V tomto zmysle sa neustále vymedzuje predovšetkým voči predchádzajúcej vláde Roberta Fica. Prítomnosť protikorupčnej témy je jasná aj vo vystúpeniach premiéra Eduarda Hegera. Skôr to čítam tak, že sa jasnejšie vymedzil v tejto hodnotovej téme (LGBTI+), čo je pravdepodobne dané aj tým, že samotný elektorát OĽaNO sa odchodom liberálnejších voličov posunul viac ku konzervatívnemu vnímaniu kultúrno-etických tém,“ zhodnotil pre Pravdu.

V prípade výrokov lídra OĽaNO na adresu LGBTI+ ide podľa Hřícha o testovanie verejnosti, politických partnerov a súperov. „Takže sa dá predpokladať, že je to už súčasť prípravy na nasledujúce voľby,“ uviedol.

Nevypočítateľný líder

Ak sa pozrieme na čísla, hnutie OĽaNO sa už dnes ani vzdialene nepribližuje triumfálnemu volebnému výsledku. Jeho preferencie sa aktuálne pohybujú na úrovni okolo siedmich-ôsmich percent a klesli podobne, ako dôvera v osobu lídra. OĽaNO sa tak zrejme dostalo k svojmu voličskému jadru, ktoré je k strane relatívne silno pripútané. „Voliči, ktorí ostali pri OĽaNO, majú vysokú mieru dôvery k Igorovi Matovičovi. Inak povedané, tí, ktorí nesúhlasia so štýlom jeho politiky, od hnutia už odišli,“ uviedol Slosiarik.

 Zľava minister financií Igor Matovič a premiér Eduard Heger počas mimoriadneho rokovania v parlamente.

„Nechcem tým povedať, že sa OĽaNO nemá obávať poklesu preferencií, ale zdá sa, že ani pád vlády už zásadne s preferenciami hnutia nepohol,“ skonštatoval. Po výmene premiéra vstúpil na scénu spočiatku nesmelý premiér Heger. Aj keď sa mu vládu na pozadí sporu Matovič verzus Sulík udržať nepodarilo, o niečo vyššiu popularitu už áno.

Líder OĽaNO by mohol získať časť voličov súčasných koaličných partnerov Sme rodina a Za ľudí a vyššiu šancu má aj u voličov KDH. „Čiže je to primárne tento konzervatívny priestor, v ktorom môže OĽaNO dnes získavať voličov,“ uviedol Slosiarik. Konzervatívny štýl politiky preferuje približne pätina populácie, čiže z tohto hľadiska je konzervatívny priestor relatívne veľký.

Sulíka si všímať nebudem, pre vlastné zdravie‘. Matovič urobil odpočet

„Na druhej strane sa však do tohto priestoru významne tlačia strany, ktoré kombinujú sociálne a národné prvky (Smer, SNS, Republika, kotlebovci). Zároveň však treba povedať, že strany, ktoré som spomínal, sú akoby z opačného politického brehu, a preto nie sú pre OĽaNO priamou konkurenciou, ale ani OĽaNO nemá veľkú šancu osloviť voličov týchto strán,“ uviedol na adresu potenciálnych voličov.

Druhá vec je, či voliči, ktorých sa Matovič snaží oslovovať, budú mať oňho záujem, „keďže sa nachádzajú do veľkej miery medzi podporovateľmi súčasnej opozície. Pre ňu je Matovič azda najnenávidenejším politikom,“ myslí si Marušiak. V antiliberálnom prostredí má Matovič silnú konkurenciu. „Pre opozičných voličov bol symbolom garnitúry, ktorá prišla k moci po roku 2020, a tá je časťou opozičných lídrov označovaná za liberálnu,“ uviedol Marušiak. Podľa politológa však OĽaNO nie je v pozícii, že by mohlo voličov niekomu brať. „Budú musieť vynaložiť veľké úsilie, aby si aspoň udržali existujúcich voličov, ktorých je podstatne menej, ako ich bolo v roku 2020,“ dodal.

Strana bez Matoviča? Ťažko

Logickým vyústením Matovičovho pozvoľného pádu by tak mohla byť aj zmena vedenia v OĽaNO. Hnutie čaká snem a Heger akékoľvek spory oficiálne popiera. V OĽaNO už dlho silnie ďalšia vlna nespokojnosti. Od začiatku volebného obdobia z hnutia odišlo až šestnásť poslancov. K posledným patrila desiatka nespokojných členov klubu, ktorí vytvorili Občiansko-demokratickú platformu (ODP). Aj oni sa snažili zabrániť agresívnej komunikácii, no nepodarilo sa. Jednotný poslanecký klub sa však lídrovi OĽaNO nepodarilo udržať nikdy od roku 2010, keď sa ocitol v parlamente.

 Dočasne poverená vláda oslavuje schválenie štátneho rozpočtu.

„Buď bol z neho vylúčený, čo bol prípad pred voľbami 2012, alebo v priebehu nasledujúcich volebných období stratil časť poslancov. Odchod skupiny okolo Jána Budaja je už faktom. OĽaNO išlo do volieb ako kryptokoalícia, ktorej súčasťou boli rozličné zoskupenia – od kresťanských konzervatívcov (KÚ) cez neokonzervatívcov z NOVA, liberálne orientovaných environmentalistov zo Zmeny zdola až po ideologicky ťažko zaraditeľných poslancov, neraz lokálnych aktivistov,“ skonštatoval Marušiak.

A spor silnie aj medzi Hegerom a Matovičom. Matovič má možno v hnutí stále väčšinovú podporu, z nepriamych vyjadrení Hegera je takmer isté, kde by mohol zakotviť. Sám hovorí o potrebe spájania demokratických síl a rozprával sa aj s Mikulášom Dzurindom. Matovičovi sa o pár mesiacov končí mandát lídra OĽaNO a oficiálne vyzývateľa nemá.

OĽaNO už dávno nie je výťahom k politickej kariére

Už čoskoro by sa však mal uskutočniť snem, na ktorom by sa mohla situácia zmeniť. Voči Matovičovi v minulosti ostro vystúpil aj Jaroslav Naď a v posledných týždňoch aj dočasne poverený minister životného prostredia Ján Budaj, ktorý je členom ODP a verejne kritizuje, že OĽaNO zišlo z protikorupčnej cesty a už nie je tým hnutím, akým bolo na začiatku. Matovič však pripustil, že sa nebráni ani potenciálnemu vyzývateľovi.

 Líder hnutia Igor Matovič sa stal víťazom parlamentných volieb vo februári 2020 a so ziskom vyše 25 percent porazil Smer.

„OĽaNO je prísne centralizovaný a personalizovaný subjekt. Jeho existencia je natoľko spojená s osobnosťou Matoviča, že si ťažko predstaviť túto stranu bez neho,“ uviedol Marušiak s tým, že podobne to bolo s Dzurindom. Hnutie nemá žiadne stranícke štruktúry a aj súčasný počet členov strana doplnila len preto, že jej to predpisoval zákon.

„Ak v minulosti Matovič predstavoval „výťah“ k politickej kariére, dnes to už neplatí. Mnohí politici strany si nepochybne uvedomujú, že spojenie s Matovičom a politická budúcnosť sú dve nezlučiteľné kategórie. Preto samotné OĽaNO s neistou budúcnosťou začína byť najväčšou prekážkou vzniku prípadnej novej sedemdesiatšestky,“ dodal.

A po jeho ostrých vyjadreniach na adresu LGBTI+ a po všetkých „nespokojných odchodoch“ z klubu OĽaNO sa vyjadril aj Heger. Zdôraznil, že Slovensko sa nemá rozdeľovať, ale spájať a podobné vyjadrenia, aj tie Matovičove, odsúdil. Podľa Marušiaka však ide o veľmi jemnú kritiku, keďže dočasne poverený premiér jeho meno priamo nespomenul. „Ak by sa aj udiala zmena na poste lídra tejto strany, čomu však zatiaľ ešte máločo nasvedčuje, tak by to už nebola tá istá strana,“ skonštatoval Marušiak.

Matovič aj Heger predstavujú dve línie politickej komunikácie strany a je to viditeľné od Hegerovho nástupu do funkcie premiéra. „V neposlednom rade, Heger zatiaľ nedal najavo, že by mal ambíciu túto stranu viesť, takže zrejme bude pokračovať postupný rozklad OĽaNO, keď časť jeho politikov odíde do iných subjektov, od ktorých budú očakávať perspektívnejšiu budúcnosť,“ dodal politológ. Nad otázkou, či Matovič padne sám, alebo so sebou stiahne aj svoju „eseročku“, môže už čoskoro vyniesť verdikt veľký snem hnutia, ktorý by mal prebehnúť v januári./agentury/

X X X

Bernard Slobodník na súde so Š. Žigom: do vecí nás na začiatku tlačil Gašpar a Bödör. My sa nevyviňujeme, ostatní sú svätí

 Podnikateľ Štefan Žiga mal podplácať policajného funkcionára, aby si zabezpečil beztrestnosť a informácie z policajných spisov. V utorok začal prípad prejednávať Špecializovaný trestný súd.

To najdôležitejšie Štefan Žiga je obvinený za prečin uplácania; policajnému funkcionárovi Bernardovi Slobodníkovi mal odovzdať minimálne 85-tisíc eur príbuzný exministra hospodárstva vinu popiera; zo svedectiev vyplýva, že Štefan Žiga sa zúčastňoval na viacerých stretnutiach s policajtami či ľuďmi z bezpečnostných zložiek;

na súd prišiel vypovedať Bernard Slobodník, prokurátor dnes informoval, že Slobodník už v tejto kauze nečelí stíhaniu, podmienečne mu ho zastavil, Slobodník podrobne opísal, ako mal dostávať úlohy vybavovať veci v prospech podnikateľa Žigu a ako za to dostával peniaze – pre seba a iných policajtov.

Problémová kauza Valčeky

Exriaditeľ národnej jednotky finančnej polície NAKA Bernard Slobodník tvrdí, že na jar 2016 si ho zavolal do kancelárie vtedajší policajný prezident Tibor Gašpar.

Šéf ho vraj upozornil, že na jeho oddelení vyšetrovateľ rieši dépeháčkarskú kauzu Valčeky, preverujú fitkívne dodávky ocele a treba „dohliadnuť“, aby „mladý Žiga“ nebol obvinený. Jedným z hlavných podozrivých v daňovom podvode bol totiž príbuzný exministra hospodárstva Petra Žigu, vtedy nominanta Smeru, dnes poslanca Hlasu.

„Toto bolo jedno z prvých zadaní a príkazov,“ vypovedal Slobodník vlani na súde.

Podľa policajného funkcionára Slobodníka neostalo len pri rozhovore so šéfom. Ten ho vraj poslal spolu s vyšetrovateľom prípadu Valčeky Mariánom Kučerkom na stretnutie do bratislavského hotela Aston.

Malo sa udiať nasledovne: obaja policajti prišli podľa inštrukcií zadným vchodom a potom na štvrté poschodie do priestorov, ktoré dovtedy nepoznali. V prenajatej kancelárii sa ocitol Slobodník, Kučerka, oligarcha Norbert Bödör, politik Peter Žiga a syn jeho bratranca, podozrivý podnikateľ Štefan Žiga. Ako neskôr vysvitlo, priestory hotela si prenajímala firma Taper, ktorú ovládal exminister Žiga.

Stretnutie bolo podľa Slobodníkových slov prakticky o tom istom, o čom už aj predchádzajúci rozhovor s policajným prezidentom. Štefana Žigu mali z vyšetrovania jednoducho vynechať, čo sa aj následne stalo.

Poďakovanie za 50-tisíc eur

Exfunkcionár Slobodník tvrdí, že to nebolo zadarmo. Po stretnutí v hoteli totiž prišlo aj na ďalšie rokovanie, tentoraz v centrále esbéesky Bonul, patriacej otcovi Norberta Bödöra. Syn majiteľa bezpečnostnej služby sa vraj chcel poďakovať za „mladého Žigu“ a v obálke odovzdal 50-tisíc eur. Peniaze si mal Slobodník podeliť s vyšetrovateľom prípadu Kučerkom, čo podľa vlastných slov aj urobil.

Daňová kauza Valčeky išla až do roku 2020 naozaj pomimo Štefana Žigu. Obvinený nebol napriek tomu, že v pracovnej verzii uznesenia o obvinení figurovalo jeho meno aj opis skutku. V oficiálnom spise sa však objavil až po roku 2020, keď sa zmenilo vedenie polície a NAKA udrela aj na dovtedy chránených ľudí.

Expolicajt Kučerka sa medzičasom postavil pred súd. Nielen za prijatie úplatku v kauze Štefana Žigu, ale aj za ďalšie trestné činy je neprávoplatne odsúdený na jedenásť rokov väzenia – vinu však popiera. Vo štvrtok by mal o jeho odvolaní rozhodnúť Najvyšší súd.

Najprv svedok, teraz obžalovaný

Politik Peter Žiga aj so svojím príbuzným už tiež stáli pred súdom, ale iba ako svedkovia v kauze vyšetrovateľa Kučerku. Obaja však stretnutie v bratislavskom hoteli Aston za prítomnosti policajných funkcionárov a nitrianskeho oligarchu popreli. „Na žiadnom stretnutí v hoteli Aston som nebol,“ vypovedal exminister Žiga na súde. Rovnako reagoval aj jeho príbuzný Štefan, na druhej strane však potvrdil, že v hoteli Aston navštevoval svojho vplyvného uja.

V korupčnom prípade teraz prišiel na rad práve spomínaný podnikateľ Štefan Žiga. Podľa obžaloby rozdával v rokoch 2016 až 2020 aj iné obálky plné peňazí. Hotovosť preberal vtedajší policajný riaditeľ Slobodník.

Jeho prípad súdi sudca Špecializovaného trestného súdu Milan Cisarik, prípad dozoruje prokurátor Matúš Harkabus, známy napríklad aj z kauzy vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Hlavné pojednávanie sa malo začať už vlani v decembri, obžalovaný však ochorel a nemohol sa zúčastniť.

Na utorkovom pojednávaní Štefan Žiga odmietol uzavrieť dohodnúť dohodu o vine a treste, podľa prokurátora na uzavretie dohody nie sú splnené podmienky.

 Bez otázok

Žiga krátko pred pol desiatou začal vypovedať, prednášal z pripravených poznámok. Popiera, že by Slobodníkovi odovzdal jednotlivé sumy, ktoré sa spomínajú v obžalobe. „O žiadne informácie som ho nežiadal a ani mi ich neposkytol,“ tvrdí obžalovaný o obálke so sumou 20-tisíc eur, aby získal informácie o jednej firme.

„Na takéto konanie neexistoval racionálny dôvod. Prečo by som niekomu dával 50-tisíc eur za nič?“ spytoval sa obžalovaný s tým, že v obodbí spred rokov mu žiadne stíhanie nehrozilo a preto nemal dôvod platiť žiadne úplatky.

Monologická časť výpovede Štefana Žigu trvala len asi dve až tri minúty. Keďže na otázky odpovedať odmietol, porkurátor navrhol prečítať zápisnicu z výsluchu podnikateľa ešte z prípravného konania, teda z obdobia vyšetrovania.

Prokurátor Harkabus čítal z jednej zo starších výpovedí, keď stíhaný Žiga odpovedal na otázky. Vtedy priznal, že sa viackrát ocitol na stretnutiach s policajtami, vrátane Slobodníka. „Pilo sa tam, jedlo. Bavil som sa s nejakými ľuďmi,“ povedal vtedy obvinený. „Lebo sa volám tak ako sa volám,“ odpovedal na otázku, prečo si myslí, že svedkovia vypovedajú o jeho korupčnom správaní. So Slobodníkom mal priateľský vzťah, policajný funkcionár mu daroval naťahovacie hodiny, koňak a iné dary. Žiga tiež priznal, že Slobodník využíva auto jeho firmy, zmluvu vraj nestihli podpísať.

Podnikateľ pozná aj exfunkcionára Ľudovíta Makóa, obvineného Petra Petrova, policajta Tomáša Emmela, Mariána Kučerku či ďalšieho policajta Petra Košča.

V minulosti priznal stretnutie v košickom hoteli, kde sa stretol s viacerými prominentnými hosťami z prostredia bezpečnostných zložiek.

Slobodník: Žiga mi dával peniaze

„Všetko sa to začalo v roku 2016, keď som mal ísť k vtedajšiemu prezidentovi PZ Tiborovi Gašparovi,“ začal svoje rozprávanie pred súdom svedok Slobodník. Potom opísal celý príbeh tak, ako je všeobecne známy z jeho opisov udalosti už z vyšetrovania. Spomenul, že dostal inštrukcie, že na vybavení tejto veci v prospech Žigu je „politický záujem“.

Opísal stretnutie v hoteli Aston, kde mal byť Žiga podnikateľ aj Žiga politik, ale aj Norbert Bödör. Slobodník im mal len stručne opísať prípad, ktorý sa týkal Štefana Žigu, bližšie mal hovoriť Kučerka.

Žiga podnikateľ mal oponovať, že by veci okolo jeho firmy boli tak, ako to vtedy policajti na stretnutí, podľa aktuálneho stavu vyšetrovania, opisovali.

Neskôr sa podľa Slobodníka bavili s Kučerkom, že prípad nie je taký vážny, že jeho firma je len „prietoková“ a že veci by sa dali riešiť tak, ako si praje Bödör.

Inokedy vraj priviezol Žigu podnikateľa na políciu a odviedol ho na výsluch ku Kučerkovi. Ten mal potom údajne povedať Slobodníkovi, že to prebehlo tak, ako si predstavovali – že netreba vzniesť obvinenie ani Žigovi, ani konateľom firmy. Štefan Žiga podľa neho veci ako svedok vysvetlil.

Slobodník hovoril aj o tom, ako bol údajne Gašparom poverený, aby sa zastavil za Bödörom v Nitre. Ten sa mu vraj poďakoval a dal mu obálku s 50-tisíc eurami, aby si to s Kučerkom rozdelili.

„Je pravdou, že som si tieto peniaze zobral, nepýtal som si ich, neurčoval som ich výšku,“ vyhlásil Slobodník s tým, že ešte v ten deň si peniaze v hoteli aj rozdelili.

Slobodník vyhlásil, že nebyť prípadu a žiadosti Bödöra, tak by sa so Štefanom Žigom ani nestretli – neskôr sa Slobodníkov vzťah k nemu zmenil na kamarátsky, riešili aj iné veci. Stretávali sa v rôznych podnikoch, Žiga mu vraj odovzdával peniaze: 3 až 6 tisíc eur, aby ich dával policajtom. Väčšinou ich vraj dával Kučerkovi a raz podľa vlastných slov aj vyšetrovateľovi Emmelovi, ktorý túto kauzu a iné súvisiace kauzy robil. (Emmela spolu s Kučerkom vlani v máji obvinila policajná inšpekcia z korupcie a zneužívania právomoci pozn.red.)

Slobodník spomenul aj stretnutie v Bratislave v podniku v komplexe Tri veže, kde bol aj bývalý šéf daňových kriminalistov Ľudovít Makó a Gašpar. Pýtali sa ho údajne na vec súvisiacu s firmou Taper bývalého ministra Žigu. Slobodník o tom nič nevedel. Z podniku sa presunuli do známej zasadačky v budove firmy Transpetrol, tam ich vraj čakal aj Bödör. Túto záležitosť po informovaní Bödöra vraj uzavreli tak, že na ňu dohliadne Gašpar.

Spomínal aj ďalšieho policajného prezidenta, dnes už nebohého Milana Lučanského. Aj ten sa vraj Slobodníka pýtal na Taper – navrhoval, aby tento spis presunuli na bratislavskú expozitúru NAKA, kde ho napokon aj stiahli.

Slobodník mal dostať za túto vec od Štefana Žigu dvakrát po 10-tisíc eur – pre neho a Kučerku. Stretnutí so spomínanými ľuďmi malo byť viac – jedno podľa Slobodníka aj v hoteli Zlatý kľúčik. Povedal, že je v Košiciach, ale zrejme sa zmýlil, lebo tento hotel je v Nitre. Neskôr vyplynulo, že to bolo v hoteli Zlatý dukát v Košiciach. Slobodník počas odpovedí na otázky spomenul, že na stretnutí mal byť aj Peter Košč, postava s kontaktmi v bezpečnostných zložkách.

Spomínal aj ďalšie vyššie úplatky, nejaké peniaze mali ísť aj Makóovi. Žiga podnikateľ mu vraj hovoril, že niektoré akcie boli zbytočné a peniaze len zbytočne stratil.

Slobodník vyhlásil, že od Žigu nepýtal peniaze, nevydieral ho. Priatelili sa aj potom, ako Slobodník odišiel do dôchodku. Kučerka mal odkazovať Žigovi, že sú tlaky na to, aby mu v kauze Valčeky bolo vznesené obvinenie.

„Na začiatku nás do do toho tlačil Bödör a Gašpar – nie do tohoto, do ďalších vecí za ktoré teraz nesieme zodpovednosť. My sa z toho nevyviňujeme. Ostatní sú svätí,“ vyhlásil Slobodník. Vysvetľoval, že to bolo tak na začiatku, ale neskôr bol už blízkym priateľom Štefana Žigu. Považoval ho za seriózneho a slušného človeka.

Slobodník vysvetľoval aj príbeh vozidla, ktoré používal a doviezol mu ho ako nové vodič Štefana Žigu. Bolo to auto, ktoré mu poskytla Žigova firma, aby sa vedel prepraviť do práce. Má ho u seba, hoci pre firmu už nepracuje. Nikto ho nežiadal späť. Aj prácu mu po odchode z polície pomohol vybaviť dnes už obžalovaný kamarát.

Slobodník opisoval, že k jeho zlomu prehovoriť došlo v troch momentoch: dlhé rozhovory aj s obžalovaným Žigom, kam táto spoločnosť dospela – teda ako si to na Slovensku pár jednotlivcov celé sprivatizovalo. Druhý zlom bola vražda novinára a tretím jeho odchod do dôchodku – vraj sa už na veci nevedel pozerať.

„Rozhodol som sa, že jedinou možnosťou je opísať veci, ako sa odohrali. V prvej výpovedi som nespomínal mená ako Kučerka. Ale potom som si uvedomil, že musím komplexne hovoriť, aby sa objasnila pravda. Aj o kamarátovi Žigovi sa mi ťažko hovorí, verte mi. Ale musím hovoriť celú pravdu.“

Trestné stíhanie Bernarda Slobodníka v tejto veci, ako aj jednom ďalšom skutku, prokurátor ešte vlani podmienečne zastavil – právoplatné je jeho rozhodnutie od 7. decembra 2022.

Žiga po Slobodníkovej výpovedi povedal, že svedok nehovorí pravdu, neodovzdal mu žiadne peniaze ako úplatok.

Vianočné obálky

Žiga mal podľa vyšetrovateľov platiť nielen za beztrestnosť v spomínanej kauze Valčeky, ale aj za informácie. Chcel vraj vopred vedieť, ak by sa jeho meno alebo meno jeho spoločností spomenuli v policajných spisoch.

„Aby mal zabezpečené aktuálne informácie o trestných konaniach, ktoré sa týkali jeho osoby, resp. jemu blízkych osôb a obchodných spoločností, ktoré boli a mohli byť podozrivé z páchania ekonomickej (najmä daňovej) trestnej činnosti, prípadne aby zabezpečil aj ďalšie neoprávnené výhody a úľavy v trestnom konaní a priaznivé riešenie trestnoprávnych problémov obvineného a s ním spriaznených subjektov na úrovni národnej jednotky finančnej polície NAKA,“ píše sa v obžalobnom návrhu, ktorý majú Aktuality.sk k dispozícii.

Žiga mal odovzdávať obálky s rôznymi sumami, od tri- do dvadsaťtisíc eur. Najčastejšie odmeňoval policajta v období Vianoc. Slobodník prijatie úplatkov potvrdil, zároveň tvrdí, že sa s peniazmi delil aj s kolegami, ktorí mali Žigove prípady na starosti. S policajtom sa stretával v bratislavskom bare alebo v penzióne v Chorvátskom Grobe, tvrdí obžaloba.

Podnikateľ mal za štyri roky Slobodníkovi odovzdať minimálne 85-tisíc eur. Za tento prečin mu hrozí dva až päť rokov za mrežami. Podnikateľ však vinu popiera.

Obhajca Žigu ml. Sergej Romža považuje podanú obžalobu za vecne nedôvodnú. „Skutkové a právne závery obžaloby nemajú oporu vo vykonaných dôkazoch.“

Za angažovanie sa v rozdávaní úplatkov polícia obvinila aj Norberta Bödöra, koncom minulého roka vyšetrovateľ navrhol oligarchu obžalovať. Stíhaný je samostatne.

Stretnutie v košickom hoteli

Prokurátor na utorkovom pojednávaní prečítal aj niekoľko výpovedí svedkov. Napríklad bývalý funkcionár SIS Boris Beňa opísal jedno stretnutie v Košiciach, ktoré organizoval Peter Košč. Ide taktiež o stíhaného podnikateľa, ktorý bol poradcom riaditeľov SIS.

Na stretnutí na východnom Slovensku boli funkcionári z polície, SIS aj daňových kriminalistov. Beňa na stretnutí stretol aj dovtedy neznámeho muža, neskôr sa dozvedel, že to bol práve príbuzný exministra Žigu. „Keď som na druhý deň vracal kľúče, recepčná mi povedala, že je všetko uhradené,“ vypovedal Beňa. „Myslím, že mi bolo povedané Petrom Koščom, že to celé uhradil pán Žiga a že je rád, že to mohol zaplatiť,“ čítal z výpovede prokurátor. Obžalovaný podnikateľ sa pri tejto časti o platení účtov za stretnutie v hoteli usmieval.

Svedok Beňa sa vraj po stretnutí v Košiciach pýtal na Štefana Žigu. Bolo mu povedané, že Slobodník a ďalší policajti mu pomáhali urovnať nejaké problémy s jeho firmou, no detaily nepozná.

Svedok o taške peňazí

Medzi vypočutými svedkami bol aj policajný operatívec Ján Orda Oravec, ktorý pred zhruba siedmimi či ôsmimi rokmi preveroval podozrenia z daňových podvodov. Potvrdil, že Štefan Žiga aj jeho firma boli v neskoršom štádiu preverovania daňovej kauzy podozriví, no v roku 2016 sa medzi obvinenými neobjavil. Pamätá si to tak, že vyšetrovateľ Marián Kučerka príbuzného exministra jednoducho vynechal. „Niečo sa tam muselo stať,“ povedal Orda Oravec polícii. O úplatkoch za beztrestnosť informácie nemal.

Ako svedok tejto kauzy bol aj vyšetrovateľ Peter Chujac, vyšetrovateľ NAKA, ktorý neskôr prebral daňovú kauzu Valčeky. Rovnako popísal stretnutie v Košiciach, kde so Slobodníkom a ďalšími dovtedy neznámymi ľuďmi, z pracovných povinností sa napokon ocitli na ochutnávke koňaku. Až neskôr sa dozvedel, že jeden z neznámych mužov bol Štefan Žiga. Policajt Chujac zostal podľa vlastných slov „zarazený“, keďže vedel, že tento podnikateľ mal byť v minulosti stíhaný v tzv. kauze Valčeky, no stíhanie sa mu vyhlo. Chujac v pozícii svedka priznal, že v minulosti konfrontoval vyšetrovateľa Mariána Kučerku s tým, prečo nebol podnikateľ Š. Žiga obvinený. Kučerka sa vraj týmto rozhovorom vyhýbal. Keď mu Chujac oznámil, že Žigu obviní, či sa mu to páči alebo nie, tak Kučekra vraj reagoval „aby som nebol taký“. Policajt o neštandardných postupoch vo vyšetrovanej kauze najprv nespísal úradný záznam, urobil to až niekdy v roku 2021, keď o to bol požiadaný iným kolegom z NAKA a v čase, keď už polícia vyšetrovala podnikateľa Žigu.

Polícia v Žigovej kauze vypočula aj istého Tomáša Magyara. Ide o akéhosi kuriéra, ktorý pracoval predovšetkým pre Petra Petrova, známeho podnikateľa, ktorý je stíhaný v množstve káuz a priznáva sa k trestnej činnosti, k zabezpečovaniu hotovosti na úplatky pre rôznych spolupracovníkov. Svedok Magyar ppopísal, ako nosieval predovšetkým tašky plné peňazí, rovnako aj elektorniku, napríklad mobilné telefóny. Takto sa stretol aj s obžalovaným Žigom.

Kontakty s príbuzným exministra potvrdil aj ďalší vypočutý expolicajt Vladimír Bisták. Ten v minulosti pracoval na NAKA, chodieval na husaciny s policajtmi, ktoré organizoval Bernard Slobodník a tam sa zoznámil aj s obžalovaným Žigom. Považoval ho za Slobodníkovho kamaráta. O úplatkoch od Žigu informácie nemá, pamätá si skôr nejaké fľaše alkoholu ako darčeky. Expolicajt Bisták sa po akcii Očistec v roku 2020 priznal k trestnej činnosti, dnes je právoplatne odsúdený.

Vyšetrovateľ vypočul aj dozorujúcu prokurátorku daňovej kauzy Valčeky Máriu Trstenskú. Tá úplne presne nevedela vysvetliť, prečo Žiga ml. nebol obvinený hneď v prvej várke, ale až v roku 2020. „Nemala som kapacitu naháňať nejakého Žigu, prečo mu nebolo vznesené. Proste mu nebolo vznesené,“ povedala prokurátorka. Odmietla však, že by bola v minulosti niekym ovplyvňovaná, aby príbuzného politika z obvinenia vynechali. Lepší dobrý svedok, ako zlý obvinený, poznamenala prokurátorka vo výpovedi.

Paragraf 363

Pôvodne bol Štefan Žiga stíhaný aj za ďalší korupčný skutok, no v tejto časti kauzy mu vyhovela generálna prokuratúra a na základe známeho paragrafu 363 zrušila časť obvinenia z podplácania. Žiga preto čelí obžalobe iba za jeden skutok.

Už skôr ho však polícia obvinila v spomínanom prípade Valčeky, za trestný čin skrátenia dane a poistného. Táto kauza sa však vyšetruje samostatne, aktuality.sk

X X X

Britská vláda predstavila návrh zákona, ktorý má zmierniť dôsledky štrajkov

Britská konzervatívna vláda v utorok predstavila návrh zákona ktorý má zaručiť minimálne fungovanie služieb počas štrajkov zamestnancov verejného sektora, ktoré v posledných mesiacoch opakovane ochromili život v Spojenom kráľovstve.

Nová legislatíva má aj počas štrajkov zaistiť „minimálnu úroveň bezpečnosti“ a aspoň základné fungovanie kľúčových verejných služieb, ako sú zdravotníctvo, železnice či požiarna ochrana. TASR správu prevzala z agentúry AP.

Odborári v tejto súvislosti obvinili vládu, že sa pokúša „kriminalizovať“ legitímne právo zamestnancov na štrajk a avizovali, že budú proti prijatiu zákona bojovať všetkými dostupnými prostriedkami.

„Nemáme v úmysle navrhovaný zákon uplatňovať, ale musíme zaručiť bezpečnosť britskej verejnosti,“ povedal pri predstavovaní návrhu v parlamente minister obchodu Grant Shapps. Zdôraznil, že pravidlá zaručujúce elementárne fungovanie služieb počas štrajkov sú v súlade so zdravým rozumom a zaviedli ich už aj iné európske krajiny.

Zákon by mal nadobudnúť účinnosť ešte pred budúcimi parlamentnými voľbami v Británii, ktoré by sa mali konať najneskôr v januári 2025. Hlavná opozičná Labouristická strana, ktorá je prepojená s odbormi, avizovala, že ak sa dostane k moci, kontroverznú právnu úpravu zruší.

Pracovníci britského verejného aj súkromného sektora prostredníctvom série masových štrajkov požadujú výrazné zvýšenie platov s ohľadom na vysokú infláciu a rastúce životné náklady. Vláda sa však obáva, že požadovaný nárast platov by prispel k zrýchleniu tempa inflácie, aktuality.sk

X X X

Húfnice, vrtuľníky, transportéry aj S-300. Aký je slovenský účet za vojenské dary pre Ukrajinu?

 Rok 2022 v Ozbrojených silách Slovenskej republiky do veľkej miery poznačila vojna na Ukrajine, pričom tejto dynamike sa nedalo vyhnúť. Armáda sa výrazne venovala pomoci vojnou stíhanej Ukrajine, v ktorej sa Slovensko zaradilo medzi popredné krajiny.

 Minister obrany Jaroslav Naď si 9. decembra 2022 v Kyjeve prevzal z rúk prezidenta Ukrajiny Volodymyra Zelenského Rád Jaroslava Múdreho II. stupňa.

K východnému susedovi smerovali zbrane v hodnote takmer 170 miliónov eur – systém protivzdušnej obrany S-300, húfnice Zuzana 2, desiatky obrnených transportérov, vrtuľníky a pomoc môže pokračovať aj poskytnutím starých stíhačiek MiG-29. Slovensko však na revanš získalo aj nové zbraňové systémy a v tomto roku navyše začnú prichádzať prvé zo stoviek nových obrnených transportérov.

„Naša pomoc bola primeraná našim možnostiam. Patríme medzi krajiny, ktoré najviac Ukrajine pomáhajú, ale časť tejto pomoci je na komerčnej báze alebo z iných zdrojov ako od EÚ či ďalších krajín. Túto pomoc preto vnímam pozitívne,“ povedal pre Pravdu generál vo výslužbe a bývalý najvyššie postavený Slovák v štruktúrach NATO Pavel Macko.

V tejto súvislosti vyzdvihol najmä systém protivzdušnej obrany S-300. „Otvoril bránu ostatným krajinám pre darovanie ďalších sofistikovaných systémov. Môžeme byť na to hrdí,“ zdôraznil.

„Bol to veľmi náročný rok, napriek tomu si dovolím povedať, že to bol jeden z najúspešnejších rokov pre rezort obrany vôbec od vzniku Slovenskej republiky,“ zhodnotil minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO). „Ako reakciu na vojnu na Ukrajine dlhodobo plníme obrovské množstvo úloh. Tých, o ktorých sa vo všeobecnosti vie od začiatku, aj tých, o ktorých hovoríme postupne. A tie úlohy plníme excelentne,“ doplnil ho náčelník Generálneho štábu OS SR generál Daniel Zmeko.

 Pre ozbrojené sily bola určujúca najmä imperiálna snaha Ruska o dobytie alebo aspoň zničenie Ukrajiny. „Ukrajinci majú v sebe výnimočné odhodlanie vrátiť do svojej krajiny pokoj a zmier. My im v tom budeme aj naďalej pomáhať materiálne, humanitárne aj vojensky, pretože podpora práva na obranu zvrchovanej a slobodnej Ukrajiny je vyjadrením hodnôt medzinárodného spoločenstva, ktorého sme súčasťou,“ deklaroval opakovane Naď.

„Všetky hlavné úlohy pre ozbrojené sily, nielen slovenské, ale aj v celej Európe, určoval masívny konflikt Ruska proti susednej Ukrajine. Je to niečo, čo zásadne zmenilo bezpečnostnú paradigmu v Európe aj vo svete. Muselo sa to prejaviť aj v krokoch ozbrojených síl, kde budovanie spôsobilostí a kapacít trvá celé roky. Aj keby ten konflikt skončil po týždni, bolo jasné, že bezpečnostné pomery v našom najbližšom okolí sa zásadne zmenili. Ten dosah bude dlhodobý a éra uvoľňovania medzinárodného napätia a odzbrojovania sa skončila,“ upozornil generál vo výslužbe a bývalý najvyššie postavený Slovák v štruktúrach NATO Pavel Macko.

 Zmena bezpečnostných pomerov sa preto podľa Macka plne odzrkadlí aj v primárnej starostlivosti štátu – v zaistení jeho elementárnej bezpečnosti a existencie. To sa preto muselo a aj naďalej bude prejavovať v opatreniach na udržiavanie obranyschopnosti krajiny. Tieto opatrenia sa vo veľkej miere prejavili najmä v dodávkach zbraní Ukrajine, ako aj v nových projektoch modernizácie slovenskej armády.

Za pravdu mu dáva aj ministerstvo obrany. „Žiaľ, vojna na Ukrajine jednoznačne potvrdzuje nutnosť dobre pripravených a vybavených Ozbrojených síl SR. Práve minulý rok bol historický v budovaní pozemných síl. No bol aj najvýznamnejším v oblasti spolupráce spojencov NATO,“ povedala pre Pravdu hovorkyňa rezortu obrany Martina Kovaľ Kakaščíková.

 Namiesto USA až šesť krajín

Ešte pred ruskou inváziou na Ukrajinu poznačila začiatok roka na Slovensku búrlivá diskusia o vojenskej zmluve s USA. Po štvorročných rokovaniach vytvorila dohoda o spolupráci právny rámec a podmienky prítomnosti príslušníkov amerických ozbrojených síl na Slovensku. Defence Cooperation Agreement (DCA) umožní USA najmä využívanie vojenských letísk Malacky-Kuchyňa a Sliač, ale prípadne aj iných dohodnutých zariadení a priestorov.

Kritici tvrdili, že Slovensko túto zmluvu nepotrebuje a jej jediným účelom je priblížiť vojenské sily USA k ruskej hranici. Obranná dohoda vraj odovzdáva slovenské letiská i vzdušný priestor cudzím ozbrojeným silám. Napokon ju však 12. januára vláda schválila a 10. februára ju schválila aj Národná rada a definitívne ratifikovala prezidentka Zuzana Čaputová. „Nevystrašili nás a neuhli sme. Chcem ubezpečiť všetkých ľudí, že dohoda nepredstavuje koniec slovenskej suverenity. Práve naopak,“ zdôraznil predseda vlády Eduard Heger (OĽaNO) na tlačovej konferencii po hlasovaní o zmluve.

 Všetko však zmenila vojna na Ukrajine, ktorá na Slovensko nepriviedla len amerických vojakov, ale najmä európskych spojencov. Do jednotky predsunutej prítomnosti (eFP – enhanced Forward Presence) na Sliači, aké vznikajú aj v Rumunsku, Bulharsku a Maďarsku, prišli stovky vojakov z Nemecka, Česka, USA, ale aj z Holandska, zo Slovinska a z Poľska.

Mnohonárodné bojové skupiny eFP, ktoré boli zriadené po ruskom napadnutí Ukrajiny v roku 2014, sa etablujú pozdĺž celého východného krídla NATO a už niekoľko rokov fungujú aj v Poľsku, Litve, Lotyšsku a Estónsku. Súčasťou eFP v Lotyšsku sú od roku 2018 aj slovenskí delostrelci spolu s technikou – modernými samohybnými kanónovými húfnicami Zuzana 2, pričom za ten čas sa tam vystriedalo už 908 príslušníkov.

Zištné aj nezištné

 Slovensko Ukrajine od februárovej invázie okrem desiatok kamiónov s humanitárnou pomocou pomohlo aj poskytnutím odmínovacieho systému Božena, piatich vrtuľníkov (4× Mi-17 a 1× Mi-2), muníciou do systému Grad, leteckým palivom, benzínom, ručnými zbraňami a ďalším materiálom.

Podobne veľa emócií ako zmluva s USA však vzbudilo až darovanie starého sovietskeho systému protivzdušnej obrany S-300. Namiesto neho Slovensko získalo dočasnú ochranu v podobe štyroch batérií moderného a vysokoúčinného systému protivzdušnej obrany Patriot (dve nemecké, jedna holandská, ktorá v októbri 2022 odišla, a jedna americká v Kuchyni) či radarových systémov Sentinel.

 O dodaní Patriotov, ktoré dokážu zostreliť lietadlá, vrtuľníky a riadené strely až do výšky 20 kilometrov, rokoval v decembri aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj priamo vo Washingtone so svojím americkým náprotivkom Joeom Bidenom.

Veľká časť pomoci Ukrajine bola aj pre Slovensko výhodná. Spočívala totiž aj v čiastočne „zištných“ daroch alebo, ako takúto pomoc nazývajú Nemci, „ringtausch“ programe. Slovensko sa najprv s Ukrajinou dohodlo na komerčnej dodávke ôsmich samohybných húfnic Zuzana 2 od štátnej spoločnosti Konštrukta Defence.

Tie už boli na Ukrajinu aj dodané, hodnotu kontraktu však ministerstvo tají. Týchto osem húfnic Zuzana 2 bolo súčasťou poslednej časti dodávky pôvodne určenej pre slovenské ozbrojené sily, pričom štát v roku 2018 na výrobu 25 kusov vyčlenil 175 miliónov eur. Rezort obrany vysvetľuje, že o utajenie hodnoty kontraktu požiadala ukrajinská strana. „Môžeme však potvrdiť, že to bola štandardná cena vyše 50 miliónov eur,“ priblížila Kakaščíková.

 Neskôr, v októbri, sa navyše dohodlo, že Koštrukta Defence vyrobí pre Ukrajinu brániacu sa proti vojenskej agresii Ruskej federácie ďalších 16 kusov samohybných kanónových húfnic Zuzana 2. Výrobu novej techniky sa rozhodli spoločne financovať Dánsko, Nemecko a Nórsko, ktoré na tento účel vyčlenili 92 miliónov eur.

 V rámci „ringtausch“ programu tiež Nemecko vynahradilo Slovensku odovzdanie 30 starých bojových vozidiel pechoty BVP-1 vyrobených na sovietskej licencii. Za ne Slovensko získa 15 moderných bojových tankov Leopard 2A4 po komplexnej generálnej oprave. Prvý z nich už minister Naď v polovici decembra predstavil aj verejnosti. Tento systém Nemecko využilo napríklad aj v spolupráci s Českom, so Slovinskom a s Gréckom.

 Napokon Slovensko Ukrajine pomáha aj opravami jej poškodenej techniky. V Moldave nad Bodvou sa v závode štátnej Konštrukty Defence majú opravovať desiatky kusov obrnených vozidiel BRDM-2. V polovici decembra navyše spustili aj prevádzku na opravu ukrajinskej vojenskej techniky v priestoroch vojenského útvaru ozbrojených síl v Michalovciach. Pôsobí tam šesť nemeckých technikov, ktorí opravujú techniku západného pôvodu, konkrétne napríklad húfnice a protilietadlové systémy. Financovanie opráv zabezpečuje nemecká strana, pričom Slovensko poskytuje len priestory, elektrinu a vodu./agentury/

X X X

 Boj o Soledar: Putinovi neprekáža ani Pyrrhovo víťazstvo

 Šéf Kremľa Vladimir Putin potrebuje dobré správy. A pocit víťazstva mu má na Ukrajine zaistiť dobytie mestečka Soledar v Donecku.

 Ukrajinskí vojaci v kryte pri meste Soledar v Donecku, ktoré sa možno Rusom podarí dobyť

Rusi tu bojujú už od začiatku augusta. Do útoku vrhli najmä žoldnierov Jevgenija Prigožina. Vagnerovcom sa už podľa britského ministerstva obrany podarilo ovládnuť väčšiu časť mesta, ak sa Soledar ešte vôbec dá nazývať mestom. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj povedal, že tam už nezostal stáť ani jeden múr.

 Podľa televízie Sky News Londýn zvažuje, že Kyjevu v boji proti ruskej invázii pošle hlavné bojové tanky Challenger 2. Viac o týchto strojoch sa dozviete vo videu spoločnosti Rheinmetall.

Krvavé boje

„Nepriateľ priam prekračuje telá vlastných vojakov a masívne využíva delostrelectvo, raketomety a mínomety,“ napísala na komunikačnom kanáli na platforme Telegram Hanna Maljarová, štátna tajomníčka ukrajinského ministerstva obrany.

Soledar bol pred vojnou mestom, v ktorom žilo viac ako 10-tisíc obyvateľov, väčšina už pred konfliktom ušla. Nachádza sa neďaleko Bachmutu, kde už tiež dlhé týždne zúria krvavé boje.

Je Putin skvelý stratég?

Možno v najbližších 48 hodinách podarí tento priestor ovládnuť. Ale keby aj dokázali dobyť Bachmut, nič to nemení na tom, ako sa vojna momentálne vyvíja. Toto mesto nebolo nikdy strategicky významné. Bachmut sa nedá porovnať s Chersonom, ktorý sa Ukrajincom podarilo oslobodiť. Napriek tomu je Rusko ochotné tam posielať ďalšie a ďalšie sily, hoci prišlo o tisíce vojakov,“ pripomenul pre Pravdu generál vo výslužbe Ben Hodges, ktorý v minulosti velil americkým pozemným silám v Európe.

Prečo sú teda mestá Bachmut a Soledar také dôležité pre Moskvu? Vyzerá to tak, že Putin túži po nejakej výhre, hoci by to bolo aj Pyrrhovo víťazstvo. A okrem toho je možné, že šéf vagnerovcov Prigožin má s Bachmutom a Soledarom postranné úmysly. V regióne sa totiž nachádzajú bane na sadrovec a soľ. O ekonomických dôvodoch bojov hovoril pred niekoľkými dňami aj predstaviteľ Bieleho domu.

 Pozrite si, ako vyzerá Bachmut na videu ukrajinského ministerstva obrany a na zázname, ktorý na Twitteri zdieľala Maria Avdejevová, ktorá pre Pravdu poskytla viacero rozhovorov a dlhodobo dokumentuje ruskú inváziu.

„Ja by som povedal, že boj pri Bachmute odráža fakt, že Kremeľ nemá k vojne koherentný prístup,“ reagoval Hodges. „Týka sa to celej štruktúry ruského generálneho štábu a veliteľského rámca. Od koho vlastne Prigožin dostáva rozkazy? Pochybujem, že od veliteľa ruského generálneho štábu Valerija Gerasimova či od veliteľa ukrajinskej operácie Sergeja Surovikina. Nedávno sa Prigožin sťažoval, že vagnerovci nedostali vojenskú podporu. Ale asi to nie je prekvapujúce, veď to vyzerá tak, že Prigožin má vlastné záujmy. Bachmut nezapadá do celkového operačného dizajnu Rusov, ale napriek Moskve viaže veľa zdrojov. Uvidíme, čo sa stane. Mám však pocit, že boje súvisia s Prigožinovou namyslenosťou a baňami na sadrovec a soľ. Otázne je, čo na to povedia rodiny zabitých vojakov,“ povedal Hodges.

Ruský tromf?

Vagnerovci mali byť akýmsi tromfom Ruska v konflikte, ale je otázne, či to tak naozaj je. Prigožin ich asi naozaj najmä využíva ako vlastnú armádu.

 „Je aj ťažko povedať, nakoľko predstavujú vagnerovci efektívnejšiu silu v porovnaní s regulárnymi jednotkami. Už ani nevieme, kto k nim patrí. Do akej miery sú súčasťou vagnerovcov vojaci so skúsenosťami? Koľko je tam už bývalých väzňov a nedávno mobilizovaných ľudí? Vagnerovci určite majú isté schopnosti, ale je zložité vyhodnotiť, akí dobrí naozaj sú,“ dodal Hodges./agentury/

X X X

Rusi vymenili veliteľa pozemných vojsk, kritizoval ho Kadyrov i Prigožin

 Náčelníkom hlavného štábu ruských pozemných síl sa stal generálplukovník Alexander Lapin, informovali ruské médiá. Kremeľ zatiaľ jeho povýšenie nepotvrdil ani nevyvrátil. Stúpenci ruskej vojenskej agresie na Ukrajine Lapina vinia z chýb počas invázie do susednej krajiny, poznamenala stanica BBC na svojom ruskojazyčnom webe.

 Lapin bol doteraz veliteľom Centrálneho vojenského okruhu a podieľal sa tiež na invázii na Ukrajinu. Vlani v lete ho prezident Vladimir Putin vyznamenal titulom Hrdina Ruska „za odvahu a hrdinstvo“. Čím presne sa generálplukovník vo vojne proti Ukrajine vyznamenal, ruské úrady nespresnili, podotkla stanica BBC.

Tá už vlani na jar upozornila, že Lapin vyznamenal „za odvahu a hrdinstvo“ svojho syna, veliteľa tankového pluku, ktorý velil neúspešným útokom na severoukrajinské oblastné mestá Sumy a Černihiv. V ruskej armádnej televízii Zvezda sa zábery z udeľovania vyznamenaní objavili v deň, keď ruská invázna armáda ohlásila ústup od Černihivu a Kyjeva, kde utrpela značné straty.

 Na jeseň sa Lapinovo meno prestalo objavovať vo vojenských správach a do popredia sa dostal nový veliteľ ruských síl na Ukrajine Sergej Surovikin, píše BBC, podľa ktorej sa Lapin stal terčom kritiky hlavných stúpencov Putinovej vojny – Čečenského vodcu Ramzana Kadyrova a šéfa ruských žoldnierov z Vagnerovej skupiny, miliardára Jevgenija Prigožina.

Tí ho spoločne s niektorými ruskými provojnovými blogermi vinili z neúspechu ruskej armády na bojisku, najmä kvôli ruskému ústupu z mesta Lyman vo východoukrajinskej Doneckej oblasti. Kritika sa na jeho hlavu zniesla tiež za porážky Rusov pri Izjume, Balakliji a pre ústup inváznych vojsk z Charkovskej oblasti pod tlakom ukrajinskej protiofenzívy.

 Jeho súčasné povýšenie podľa agentúry Reuters vyvolalo zmiešané reakcie medzi vplyvnými ruskými vojenskými blogermi, ktorí sa nezdráhajú kritizovať vojenské kroky Moskvy na Ukrajine, ktorú Rusko napadlo vlani na konci februára.

Bývalý veliteľ proruských separatistov v Donbase Igor Girkin, známy tiež ako Strelkov, spochybnil Lapinove veliteľské schopnosti a obvinil ho z ruských porážok pri Charkove. Iný významný vojnový bloger Vladlen Tatarskij uviedol, že sa Strelkov mýli, keď obviňuje Lapina z porážok pri Charkove, ale že jeho nová funkcia je „zbytočná“ a bude zdvojovať funkciu generálneho štábu.

Podľa politického analytika Abbasa Galljamova, ktorý predtým pracoval pre Kremeľ, má Lapinov návrat dôležitý politický podtext. „Putin demonštratívne ignoroval mienku nesystémových hráčov ako sú Prigožin a Kadyrov a postavil sa na stranu oficiality,“ uviedol Galljamov na Telegrame a poznamenal, že na jeseň šéf Kremľa konal opačne a nádej zrejme vkladal skôr do Prigožinových ľudí. „Teraz je presvedčený, že armáda nie je taká zlá a (Prigožin) vôbec nie je taký dobrý,“ napísal podľa BBC./agentury/

X X X

Firmy bojujú s extrémnym nárastom faktúr za energie. Podľa odborníkov majú viaceré možnosti

 Malým podnikom v novom roku prudko stúpli ceny v zálohových faktúrach za energie. V niektorých prípadoch dokonca podnikatelia platia päť- až šesťnásobne vyššie účty za dodávky elektriny.

 Ide pritom o drobných podnikateľov, živnostníkov či menšie firmy. Tie prevádzkujú napríklad miestny obchod, holičstvo, reštauráciu, kaviareň či fitnescentrum so spotrebou do 30 megawatthodín ročne pri elektrine a do 100 megawatthodín pri plyne. Ide o zákazníkov s regulovanou cenou.

Regulované ceny malým a stredným podnikom v súčasnosti viac škodia, keďže dostávajú elektrinu od dodávateľov, ktorí ju nakúpili v čase vysokých cien na burzách. Teraz dodávatelia firmám vysoké ceny premietajú aj do cenníkov. Druhou skupinou sú podniky, ktoré nespadajú do cenovej regulácie a elektrinu nakupujú na krátkodobom, teda výhodnejšom, trhu, kde cena výrazne klesla. Aj ony však dostávajú mnohonásobne vyššie účty za energie.

 Najvyhrotenejšia situácia nastane zrejme o mesiac. Podnikatelia budú musieť zaplatiť prvú vysokú faktúru za energie. Budú tak stáť pred ťažkou dilemou. Vysoké účty zaplatiť, biznis zabaliť alebo počkať na pomoc od štátu, ktorá mešká.

To, že podnikatelia musia platiť oveľa vyššie ceny, než sú súčasné na burzách, je podľa Andreja Lednára zo spoločnosti Prvá energetická zlyhaním systému, ktorý sa neprispôsobil aktuálnemu vývoju a situácii. Upozorňuje, že pri regulovanom segmente sa vychádza z prvých šesť mesiacov roka 2022, čo bolo vzhľadom na vývoj na burze nevýhodné. „Momentálne nie je k dispozícii žiadna podpora a odberatelia sú odkázaní čakať. Plánované opatrenia vlády vyzerali dostatočné, ale ku koncu roka boli pôvodné plány výrazne okresané a hneď v prvé dni nového roka vidíme úplný kolaps,“ opisuje situáciu pre Pravdu.

Pomoc? Žiadna neexistuje

Vláda síce pomoc pre malé a stredné podniky sľúbila cez cenové stropy, ich efekt však zatiaľ podniky necítia. Cenové stropy predstavila vláda ešte vlani. Pri plyne sú na úrovni 99 eur za megawatthodinu a pri elektrine na úrovni 199 eur za megawatthodinu. Štát by mal podnikom hradiť 80 percent rozdielu medzi tým, čo dostávajú v nových faktúrach a cenovými stropmi. Štát podľa rezortu hospodárstva na malé podniky nezabudol, už čoskoro zverejní výzvu, cez ktorú budú môcť na energie žiadať o ďalšie kompenzácie.

Oveľa horšiu situáciu hlásia veľké podniky. Problémy hlásia najmä veľkí priemyselníci. „Nám je jasné, že Slovensko nemá také rezervy ako napríklad Nemecko alebo Francúzsko, aby vedelo kompenzovať rozdiel cien v EÚ a mimo EÚ, ale existuje množstvo opatrení, ktoré sa dajú uplatniť. Žiaľ, momentálne žiadna diskusia o takýchto opatreniach neprebieha,“ hovorí pre Pravdu generálny riaditeľ oravského podniku OFZ Branislav Klocok. Fabrika iba za elektrinu dala v prvom polroku 10 miliónov eur. Pár stotisíc eur od vlády je tak veľmi slabá náplasť. Sťažuje sa, že vláda zatiaľ pre energeticky náročné podniky neurobila nič okrem jedinej výzvy za dva mesiace roka 2022, ktorá platí rovnako pre všetky podniky.

Rovnako kritickí sú aj košickí železiari. „Stále nie sú v pomoci firmám zahrnuté najväčšie podniky, ktoré majú aj najvyššiu spotrebu, znižuje sa tak konkurencieschopnosť slovenského priemyslu,“ tvrdí pre Pravdu hovorca U. S. Steel Košice Ján Bača. Chceli by znížiť poplatky za distribúciu a prenos, keďže komoditu nakupujú aj oni v rovnakej výške ako konkurencia v zahraničí. „Žiadali sme preto zrušenie tarifných a distribučných poplatkov a napokon sme sa dostali k tomu, že tieto poplatky sú ešte vyššie,“ čuduje sa Bača. „Je to nepochopiteľné, nevieme, s čím môžeme rátať. Veľmi ťažko sa v takejto situácii plánuje. Dopyt zatiaľ nestúpa, pracujeme na dvoch peciach, jedna stojí,“ dodáva Bača.

Pridáva sa aj ďalší veľký podnik Duslo Šaľa. Chemička spotrebuje obrovské objemy plynu, ktorého cena sa na trhoch oproti časom spred vojny predražila. „Ceny zemného plynu a elektrickej energie sa našej spoločnosti v kumulácii za minulý rok zvýšili o stovky miliónov eur v porovnaní s predchádzajúcim rokom,“ vymenúva riaditeľ Dusla Petr Bláha. „Žiadnu štátnu pomoc v danej situácii nevyužívame, pretože ani žiadna taká pomoc pre odbor v ktorom podnikáme, veľkosť našej spoločnosti či spotrebu energetických komodít, nebola doteraz zverejnená,“ kritizuje Bláha pomoc od štátu.

Prvé mesiace budú bojom o prežitie

Obdobie najbližších mesiacov bude doslova bojom o prežitie. Firmy sa budú boriť s nedostatkom likvidity a s prudkým nárastom nákladov. Upozornil na to ešte v decembri Slovenský živnostenský zväz, podľa ktorého podniky musia zvýšené faktúry uhrádzať z vlastných prostriedkov alebo preklenovacích úverov. „O dotácie na obdobie január až marec 2023 sa zatiaľ nedá požiadať, a keďže pomoc je plánovaná ako refundácia už uhradených faktúr, obdobie najbližších mesiacov bude doslova bojom o prežitie,“ napísala generálna sekretárka zväzu Miriam Bellušová.

Upozorňuje tiež na skutočnosť, že aj zastropovaná výška garantovaných cien je pre firmy veľmi problematická. Podľa nej podniky musia z vlastných zdrojov uniesť zhruba trojnásobný nárast ceny elektrickej energie a dvojnásobný nárast ceny plynu, až potom si budú môcť uplatniť nárok na dotovanú cenu.

 Šéf hospodárskeho výboru Peter Kremský (OĽaNO) kritizuje súčasný stav, ktorý je podľa neho výsledkom regulácie energetiky a trhu s elektrinou, aká funguje na Slovensku. „S týmto musíme niečo urobiť. Na výkyvy na svetových trhoch a energetickú vojnu nemôžu doplatiť najslabší. Ani najslabší podnikatelia a najmenšie obce,“ napísal na sociálnej sieti.

 Podnikatelia dnes netušia, ako im budú kompenzované ceny za zvýšené zálohové faktúry za energie, upozorňuje bývalý štátny tajomník rezortu hospodárstva Karol Galek (SaS). „Vláda nekoná, mlčí a nemá žiadny časový plán, žiadny predstavený objem kompenzácií či schému, podľa ktorej by sa mohli podnikatelia riadiť,“ kritizuje kroky vlády. Vyzýva ju, aby predložila harmonogram, schému a rozpočet vrátane všetkých ostatných dotácií, ktoré budú k dispozícii v tomto roku na kompenzácie vysokých cien energií pre podnikateľov.

Odberateľ môže ísť do rizika

Drahú elektrinu dostávajú malé podniky s regulovanými cenami. Ceny elektriny sú pre ne od Nového roka stanovené od 622 eur do 786 eur za megawatthodinu bez dane z pridanej hodnoty (DPH), ukazuje napríklad cenník Stredoslovenskej energetiky. Ak si to porovnáme s vlaňajškom, ide o vysoké medziročné nárasty. Cenník regulovanej dodávky elektriny v roku 2022 pre malé podniky v jednopásmovej sadzbe bol stanovený na úrovni 79,4 eura za megawatthodinu bez DPH. Tento rok je cenník v rovnakej sadzbe už na úrovni 622 eur za megawatthodinu bez DPH. To je skoro 700-percentný nárast.

Sú aj také podniky, ktoré nemajú dlhodobé ročné zmluvy, ale nakupujú elektrinu na spotovom, teda krátkodobom trhu. Ceny nie sú fixné, ale menia sa podľa vývoja na burze. V poslednom období sme svedkami masívneho poklesu cien elektriny na burzách. Analytik Ján Pišta zo Spoločnosti JPX vysvetľuje, že aktuálne denné, mesačné aj kvartálne ceny sú v porovnaní s touto ročnou cenou oveľa nižšie.

„Otvára sa tak pre odberateľa možnosť ísť do rizika a nakupovať radšej za denné, tzv. spotové ceny, namiesto tejto regulovanej,“ tvrdí pre Pravdu. To však prináša aj riziká. „Teraz sú síce ceny nízke, ale celý rok máme ešte len pred sebou a do konca roku sa môže udiať čokoľvek a ceny to môže opäť zdvihnúť na vysoké hodnoty,“ dodáva.

Ján Pišta ďalej vysvetľuje, že odberateľ môže požiadať o zmenu dodávateľa, ak mu to jeho zmluva umožňuje a v termínoch, ktoré sú tam uvedené. V prípade, že sa zaviazal odoberať celý rok, musí tieto vysoké ceny strpieť. Zostáva mu iba možnosť požiadať o kompenzáciu rozdielu voči cene 199 eur za megawatthodinu, ktorú sľúbila vláda.

Zle nastavená sadzba

Andrej Lednár hovorí, že sadzba za dodávku elektriny sa vyberá na základe spotreby a charakteru odberného miesta. „Veľká časť odberateľov má zle nastavenú sadzbu a vôbec túto časť dodávok neriešia,“ tvrdí. Na ilustračnom príklade vysvetľuje, že odberné miesto s najbežnejším profilom kancelárie či malej výroby, keď najväčšia časť spotreby prebieha cez deň, je často pre odberateľa výhodnejšia jednotarifná sadzba.

Jednopásmová sadzba je teda ideálna v tom prípade, ak najväčšia časť spotreby prebieha cez deň. Na druhej strane dvojtarifná sadzba, teda kombinácia vysokej (VT) a nízkej (NT) tarify, je vhodná, ak odberateľ významne odoberá viac elektriny počas nočných hodín. Vysoká tarifa zvyčajne platí od šiestej ráno do desiatej večer a nízka tarifa od desiatej večer do šiestej ráno. Takto meria aj elektromer.

Tie časy však nie sú fixné, treba si to vždy overiť. Počas noci je menšia spotreba a ceny sú nižšie, vysvetľuje Pišta. Lacnejšiu tarifu cez noc vie odberateľ využiť napríklad na ohrev vody v bojleri či na spotrebiče, ako sú pece na pečenie pečiva. „Viem si predstaviť, že tam, kde sa to dá, niektorí odberatelia môžu rozmýšľať nad tým, že časť svojich činností presunú do nočných hodín, aby ušetrili,“ vysvetľuje možnosti pre podniky.

Veľké firmy: Nevieme, čo bude o mesiac

Ihneď po tom, čo žiarska hlinikáreň Slovalco ohlásila vypnutie aj posledných desiatich pecí na výrobu hliníka, sa ozvali ďalší veľkí zamestnávatelia, ktorí sa boja rovnakého osudu. Nepoznajú totiž vládne riešenie energetickej krízy pre veľkých odberateľov. Podľa prezidenta Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Tomáša Malatinského veľká skupina firiem vypadáva z portfólia pomoci. Spomenul konkrétne vodárenské a železničné spoločnosti či ambulantný sektor v zdravotníctve. „Problémom je, že schémy pomoci nemáme uzavreté, nemáme ich notifikované a nevieme teda, či s nimi môžeme počítať,“ povedal v utorok na stretnutí s novinármi.

Asociácia priemyselných zväzov a dopravy upozorňuje, že nie sú jasne stanovené pravidlá a vo firmách majú problém kalkulovať. „Dnes nevieme, s akými cenami energií môžeme počítať na tento rok. Pre energeticky náročné podniky je to veľký problém. Firmy rozmýšľajú, ako ďalej,“ tvrdí prezident asociácie Alexej Beljajev. Vystríha pred tým, že niektoré investície budú zo Slovenska odchádzať.

Za jednoduchú pomoc pre tento sektor považujú zrušenie tarifných a prenosových poplatkov za dodávky elektriny. Prezident Republikovej únie zamestnávateľov Miroslav Kiraľvarga tvrdí, že by to predstavovalo v rozpočte stratu 450 miliónov eur. Vláda už vlani oprávneným podnikom poskytla kompenzáciu Tarify za prevádzkovanie systému za rok 2021 v objeme 40 miliónov eur. Toto opatrenie však veľkí zamestnávatelia nepovažujú za dostatočné a varujú, že im v tomto roku stúpnu poplatky za tarify za systémové služby a poplatky za distribúciu a prenos./agentury/

X X X

Slováci sa nemajú k čomu hlásiť

K čomu sa môžu hlásiť Slováci tri dekády po vzniku samostatného štátu? Od počiatku jeho existencie ho sprevádzalo rozpredávanie majetku a obmedzovanie slobôd.

 Pod projekt privatizácie štátnych podnikov sa podpísal zapálený bojovník proti štátu Václav Klaus. Ten z občanov urobil podielnikov firiem spravovaných súkromnými fondmi. Ich podnikanie viedlo do stavu, keď väčšina občanov nedostala ani to, čo zaplatila za kupónovú knižku. V postkomunistických krajinách tak pokračoval socializmus – no už len pre finančníkov.

Keďže pri tzv. malej privatizácii bežní občania nedisponovali dostatočnými sumami, k slovu sa dostali rôzni špekulanti. Tí si cez verejné dražby prali špinavé peniaze, ovplyvňovali v nich ostatných záujemcov a podplácali úradníkov. V dôsledku toho došlo k podhodnoteniu predajných cien, takže štát privatizáciou neprišiel k ziskom, ale paradoxne k strate a dlhu, ktorý museli sanovať daňoví poplatníci.

Kapitálotvorná vrstva

Pokračovateľ procesu rozpredávania Vladimír Mečiar si po rozpade Československa zvolil cestu vytvorenia domácej „kapitálotvornej vrstvy“. Pred prílevom zahraničného kapitálu uprednostnil národných privatizérov. Tým sa dostali do rúk fabriky, kúpele, lodenice či strategické podniky ako Nafta Gbely. Na ich obranu Mečiar navyše zaktivizoval skupiny, ktoré z transformácie vyšli ako porazené – robotníkov a dôchodcov.

Proces akumulácie kapitálu prostredníctvom vyvlastnenia verejnosti však pokračoval ďalej. Počas Dzurindovej vlády sa tiež objavili privatizéri, ktorí dostali podniky za výpredajové ceny. Energetika išla Francúzom, plynárne Čechom, elektrárne Talianom… Slovensko bolo štedrejšie k cudzím štátom ako k tomu svojmu.

K čomu sa môžu hlásiť Slováci tri dekády po vzniku samostatného štátu? Od počiatku jeho existencie ho sprevádzalo rozpredávanie majetku a obmedzovanie slobôd. Zbavovaním sa majetku a kompetencií prišiel štát o prostriedky, ktorými by dokázal zabezpečiť dôstojný život svojho obyvateľstva.

A takisto k svojim občanom. Tzv. reformisti znížili ochranu zamestnancov, zmenili daňový systém v neprospech priemerne a podpriemerne zarábajúcich, znížili dávky v nezamestnanosti a na vlastných občanov povolali armádu. Nová vláda síce zastavila rozkrádanie predchádzajúcej, ale pokračovala vo vlastnom. Takto chýbali peniaze na stavbu diaľnic, vyrovnávanie regionálnych rozdielov, zvýšenie platov v zdravotníctve a školstve či na stabilitu penzijného systému.

Následne sa k moci na dlhú dobu dostal Ficov Smer, ktorý sa definoval ako pragmatická strana s národným smerovaním. Čo to znamená, sa ukázalo, keď vyšlo najavo, že jej vplyvní členovia sú prepojení na domáce firmy z oblasti zdravotníctva, bezpečnostných služieb a finančných skupín. Tie živili prostredníctvom predražených verejných obstarávaní ukracujúcich štátny rozpočet.

Najlepším podnikaním sa ukázalo byť obchodovanie so štátom, ktorý financujú daňoví poplatníci a oligarchia si z neho štedro ukrajujú. O podiel na moci sa však začali hlásiť noví zbohatlíci, ktorí si cez politiku chceli chrániť svoje aktíva. Takto sa do nej dostal Boris Kollár, Andrej Kiska či Igor Matovič, ktorých prístup k vládnutiu odrážal ich pochybné kšeftárske obchodné praktiky.

Počas tridsaťročnej existencie samostatnej Slovenskej republiky sme mohli sledovať rozdelenie politickej triedy na dve skupiny – liberálno-progresívnu, ktorá zväčša bránila záujmy zahraničného kapitálu, a autoritatívne-reakčnú, chrániacu v prvom rade záujmy národných manažérov. Toto rozdelenie zhruba platilo na jednej strane pre vládu Dzurindovu a Radičovej a na druhej strane pre Mečiarove a Ficove vlády.

Bežný občan v oute

Kto sa však zastal práv bežného obyvateľstva? Skôr ako politické strany to v jednotlivých obdobiach boli odbory, brániace sociálny štát a zákonodarstvo, prípadne mimovládne organizácie, stavajúce sa na odpor zneužívaniu moci a rozpadu právneho štátu. Žiaľ, ani tie neboli imúnne voči vplyvu politických strán, ktoré ich zneužívali na svoju agendu a poškodili ich meno. Ich potenciál by sa však nemal zahadzovať, pretože by v budúcnosti mohol pomôcť v boji so svojvôľou moci.

Ako teda štát obhajoval práva svojich občanov a ako prispel k ich rozšíreniu? Zbavovaním sa majetku a kompetencií prišiel štát o prostriedky, ktorými by dokázal zabezpečiť dôstojný život svojho obyvateľstva. To, že sa to dá robiť aj inak, dokazujú štáty, ktoré sa tešia popularite svojich občanov. Kanada sa pýši najvyšším disponibilným príjmom a najmenej odpracovanými hodinami na hlavu, Fínsko skrátenou pracovnou dobou pre rodičov a Dánsko dvojročnou podporou v nezamestnanosti. Aj Slovensko by sa malo stať štátom, na ktorý by mohli byť jeho obyvatelia právom hrdí./agentury/

X X X

Len Rumunsko a Lotyšsko majú kratšiu priemernú dĺžku života. Slovensko je tretie najhoršie v OECD

Nový výskum amerického inštitútu NiceRx zaradil Slovensko do top desať krajín s najkratšou strednou dĺžkou života v OECD. Slovensko sa umiestnilo na 3. mieste takejto tabuľky s priemernou dĺžkou života 78 rokov. Krajina s najkratšou priemernou dĺžkou života s priemerom 75,7 rokov je Lotyšsko.

 Na čele rebríčka je Hong Kong so strednou dĺžkou života 85,29 rokov (82,38 rokov pre mužov a 88,17 rokov pre ženy), napísal denník Jerusalem Post. Hong Kong je prvý najmä vďaka priaznivému životnému štýlu a možnostiam zdravotnej starostlivosti, ktoré zmierňujú riziká vyplývajúce z chorôb a chronických stavov. Na ďalších miestach sú tieto štáty: Japonsko, Švajčiarsko, Singapur, Taliansko, Španielsko, Austrália, Island a Južná Kórea.

Desiatku uzatvára podľa prieskumu NiceRx Izrael (očakávaná dĺžka života je 83,49 roka, 81,98 roka u mužov a 84,91 roka u žien./agentury/

X X X

Ruskí lekári v liste adresovanom Putinovi žiadajú prestať šikanovať Navaľného

14

Skupina ruských lekárov adresovala prezidentovi Vladimirovi Putinovi otvorený list, v ktorom žiadajú prestať so šikanovaním a mučením odsúdeného opozičného politika Alexeja Navaľného a poskytnúť mu nevyhnutnú zdravotnú starostlivosť. Ako v utorok informovala stanica Rádio Sloboda (RFE/RL), lekári svoj list zverejnili na Facebooku a vyzvali predstaviteľov lekárskej komunity v Rusku, aby sa k nim pripojili.

 V liste, ktorý podpísalo 39 lekárov, sa uvádza, že zdravotný stav Navaľného sa zhoršuje a že neochota vedenia väznice, kde si odpykáva trest, podávať mu lieky ohrozuje jeho život.

Otvorený list lekárov bol zverejnený deň po tom, ako sa objavila správa, že Navaľnyj je opäť v trestnej cele — už desiatykrát od augusta 2022. „Z lekárskeho hľadiska je zrejmé, že Alexej Navaľnyj nedostáva lekársku pomoc na požadovanej úrovni a jeho umiestnenie na samotke zhoršuje jeho zdravotný stav,“ píše sa v liste.

Podľa neho Navaľnyj musí byť vyšetrený lekármi zo zdravotníckych zariadení mimo trestaneckej kolónie a v prípade potreby prevezený na liečbu do bežnej nemocnice.

Navaľného advokát Vadim Kobzev v utorok uviedol, že jeho klient v súčasnosti potrebuje lekársku pomoc, pretože kašle a má horúčku.

 Navaľnyj si vo väznici IK-6 vo Vladimírskej oblasti, vzdialenej približne 260 kilometrov východne od Moskvy, odpykáva dva tresty: za porušenie pravidiel podmienečného trestu a za spreneveru.

Ruské úrady ho zatkli v januári roku 2021 po návrate do Moskvy z Nemecka, kde sa v lete roku 2020 liečil z otravy jedom, ktorý európske laboratóriá identifikovali ako nervovoparalytickú látku sovietskeho typu. Navaľnyj z útoku obvinil Putina, čo však Kremeľ poprel.

Navaľnyj bol následne odsúdený na dva a pol roka väzenia za porušenie podmienok predchádzajúceho podmienečného prepustenia, ktorého sa údajne dopustil počas rekonvalescencie v zahraničí. Už pôvodný rozsudok bol Navaľného prívržencami vo všeobecnosti považovaný za nespravodlivý a vynesený na záver procesu v politicky motivovanom prípade.

V marci minulého roka bol Navaľnyj v inom prípade odsúdený na deväť rokov väzenia za spreneveru a pohŕdanie súdom. On i jeho podporovatelia považujú aj tento súdny proces za politicky motivovaný./agentury/

X X X

Ako mala fungovať policajná chobotnica. Hegerova 76-tka? Strany manévrujú (podcast)

Dnes sa na Špecializovanom trestnom súde začalo hlavné pojednávanie so Štefanom Žigom, ktorý je obžalovaný z korupcie. Ide o príbuzného exministra hospodárstva za stranu Smer-SD Petra Žigu, dnes už poslanca Hlasu.

O tom, ako mala fungovať korupcia na polícií, podrobne na súde opísal exriaditeľ národnej jednotky finančnej polície NAKA Bernard Slobodník, ktorému mal Žiga odovzdať minimálne 85-tisíc eur. Viac o prípade a dnešnom súde povie v podcaste zástupca šéfredaktora portálu Aktuality.sk Ján Petrovič.

V druhej téme podcastu sa pozrieme na aktuálnu politickú situáciu. Eduard Heger ešte včera avizoval, že začína zber podpisov na novú 76-tku. Osloviť plánuje aj nezaradeného poslanca Mira Kollára a dúfa aj v podporu SaS, aktuality.sk

X X X

Čaputová ocenila prácu bezpečnostných a záchranných zložiek. Spoločnosť im veľa dlhuje, vyhlásila

V uplynulom roku však Čaputová vidí aj niekoľko pozitívnych zmien, ktoré tento dlh podľa nej aspoň trochu, symbolicky znížili.

Prezidentka Zuzana Čaputová vyzdvihla prácu bezpečnostných a záchranných zložiek. Ako skonštatovala pri utorkovom prijatí predstaviteľov polície, hasičov, horských záchranárov a zdravotníckych záchranárov, spoločnosť im veľa dlhuje. V uplynulom roku však vidí aj niekoľko pozitívnych zmien, ktoré tento dlh podľa nej aspoň trochu, symbolicky znížili.

„K ľudskosti, spolupatričnosti a pocitu bezpečia ľudí na Slovensku prispievate vy všetci. Obrovskou zodpovednosťou, ktorú nesiete, svojou odvahou, odhodlaním a neraz aj hrdinstvom, ktoré mnohí z vás musia prejaviť v kľúčovej chvíli,“ prihovorila sa zúčastneným Čaputová.

Pre policajtov nebol minulý rok podľa prezidentky jednoduchý. Poukázala na vojnu na Ukrajine a zvýšený migračný tlak, ako aj stupňujúce sa napätie v spoločnosti. Ocenila, že Policajný zbor nepodceňuje komunikáciu s verejnosťou.

Pomoc v Slovinsku i v Česku

Ocenila tiež prácu príslušníkov Hasičského a záchranného zboru, ktorí vlani pomáhali so zvládaním požiarov aj v Slovinsku a Českej republike, čím podľa nej prispeli k šíreniu dobrého mena Slovenska v zahraničí. Prezidentka upozornila aj na životy, ktoré sa podarilo zachrániť vďaka Horskej záchrannej službe.

Vyzdvihla aj nasadenie zdravotníckych záchranárov, ktorí podľa nej pomáhajú aj vtedy, keď je zrejmé, že sa človek v tiesni pričinil o svoju situáciu sám.

Policajný prezident Štefan Hamran poďakoval svojim kolegom. „Prispievate jednoznačne k stabilite a tomu, že na Slovensku máme pomerne vysoký štandard bezpečnosti,“ skonštatoval. Bezpečnostné a záchranné zložky označil za symbol bezpečnosti, stability a nádeje. Poukázal na náročné a neopakovateľné podmienky, v ktorých zasahujú. Ocenil aj podporu prezidentky, aktuality.sk

X X X

Poplatky za návštevu lekára sú späť. Čo nedoplatil štát, teraz pýtajú ambulancie od pacientov

 Zľudovená fráza, že obed zadarmo neexistuje, zďaleka neplatí len pri školstve. Zadarmo na Slovensku nie je ani zdravotná starostlivosť. Vlani bol minimálny preddavok pre samostatne zárobkovo činnú osobu, teda časť príjmu, ktorú zamestnanci povinne posielajú zdravotnej poisťovni, 79,31 eura mesačne.

 Ilustračná fotka. Pôvodná ilustračná fotografia bola odstránená, pretože vznikla na ambulancii, ktorá poplatky nevyberá.

O viac ako polovicu menej platí za niektorých poistencov, napríklad za matky na materskej, deti, študentov, invalidov či dôchodcov, pravidelne štát. A vďaka tomuto systému by mal každý, kto má povinné zdravotné odvody riadne zaplatené, dostať základnú zdravotnú starostlivosť bez ďalších poplatkov.

Myšlienka solidárneho zdravotníckeho systému sa však teraz začína otriasať v základoch. Nabúrava ju nedostatok financií v sektore a rastúce prevádzkové náklady, ktoré lekárov z ambulancií stavajú pred existenčné otázky. V hlavnom meste sa tak nedávno objavil prvý prípad nového poplatku za návštevu lekárky. Kým však pred 20 rokmi ľudia povinne platili „Zajacovu“ 20-korunu (v prepočte 0,66 eura, pozn. red.), teraz ide až o 20 eur.

Špecialistka vo svojej súkromnej kardiologickej ambulancii požiadala pacientov o uhradenie sumy, ktorá má kompenzovať jej zvýšené prevádzkové náklady. „Z toho dôvodu zavádza od 3. januára poplatok, ktorý je pri trvaní vyšetrenia do 20 minút 10 eur, a nad 20 minút 20 eur,“ napísala na dvere ambulancie lekárka Katarína Kováčová.

Kardiologička pre RTVS vysvetlila, že nový poplatok musela zaviesť, pretože sa ambulancii zo dňa na deň zvýšili náklady na nájomné o sto percent a ceny stúpli aj pri zdravotníckom materiáli. „Lekári môžu požadovať úhradu za výkony, ktoré nie sú hradené z verejného zdravotného poistenia, napríklad za potvrdenie o zdravotnej spôsobilosti na vedenie motorového vozidla či na zbrojný pas,“ vysvetlila hovorkyňa Všeobecnej zdravotne poisťovne Ivana Štefúnová. Zdôraznila, že samotné vyšetrenie a ani objednanie sa naň nie je možné podmieňovať platbou. „Zdravotnícky sektor smeruje k tomu, že na jeho efektívnom fungovaní sa budú musieť finančne podieľať aj pacienti či už priamymi platbami, alebo formou pripoistenia, ktoré je v zahraničí bežným štandardom,“ spresnila. To znamená, že ten, kto si priplatí, by mal dostať nadštandardnú službu.

Je pacient povinný zaplatiť takýto poplatok?

Nie a lekár nesmie podmieniť vyšetrenie úhradou takéhoto poplatku. Ministerstvo zdravotníctva na svojich webových stránkach vysvetľuje, že poskytovatelia zdravotnej starostlivosti môžu vyberať poplatky za zdravotné výkony, ktoré nie sú hradené z verejného zdravotného poistenia. Bez poplatkov je napríklad vypísanie lekárskeho predpisu alebo poukazu, odporúčania k lekárovi špecialistovi, vypísanie návrhu na kúpeľnú liečbu, potvrdenie o návšteve lekára či objednanie na vyšetrenie. „Poskytovatelia musia mať cenníky výkonov na prístupnom a viditeľnom mieste a vydávať pacientom potvrdenie o zaplatení poplatku,“ upozornil rezort.

„Vieme, že takéto spôsoby financovania zdravotníctva sú všade vo svete a myslím si, že je čas túto diskusiu otvoriť. Nehovorím o horibilných sumách, ale o tom, že zdravotná starostlivosť je bezplatná, no stojí nejaké peniaze,“ ozrejmil minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nom. OĽaNO). „Snažíme sa, aby zdravotná starostlivosť bola dostupná. Sme však nútení pristúpiť k poplatkom,“ zdôraznil prezident Asociácie súkromných lekárov Marián Šóth. Zatiaľ však nejde o rozšírený jav. Ambulancie, ktoré denník Pravda oslovil, sa zatiaľ k vyberaniu poplatku neodhodlali. Niektorí lekári však stále rozmýšľajú, čo bude ďalej, a nevylučujú, že poplatky, aspoň päťeurové, zavedú.

LOZ za chýbajúce peniaze nemôže

„V ambulanciách je ošetrených 60 až 70 percent pacientov. Ak sa situácia nevyrieši, ocitneme sa v situácii, keď sa budú masívne zatvárať ambulancie a celý zdravotnícky systém sa zrúti, pretože nemocnice nedokážu nahradiť tých 60 percent ambulantnej starostlivosti,“ varuje Jaroslava Orosová, prezidentka Zväzu ambulantných poskytovateľov, z ambulancie klinickej imunológie a alergológie.

Medzi zdravotníkmi však panuje zhoda v tom, kto je na vine – štát a nedostatočný rozpočet. „Rozpočet zdravotníctva je zlý. A voči ambulantnému sektoru obzvlášť, keďže vďaka Lekárskeho odborovému združeniu (LOZ) sa peniaze presmerúvajú do nemocníc,“ skonštatoval na sociálnej sieti Tomáš Szalay, hlavný lekár Bratislavského samosprávneho kraja. Slovenská lekárska komora napríklad požaduje zvýšenie rozpočtu pre zdravotníctvo minimálne o 700 miliónov eur.

 Podľa Szalaya sú tri hlavné situácie, keď je poplatok v rozpore so zákonom. „Ak ho nemá poskytovateľ v cenníku, ak poskytovateľ vyberie poplatok za niečo, čo je hradené z verejného zdravotného poistenia, alebo ak úhradou nejakého poplatku nad rámec zákona podmieňuje poskytnutie zdravotnej starostlivosti,“ vysvetľuje Szalay na sociálnej sieti.

Ak však ide o dobrovoľný príspevok na prevádzku ambulancie, teda pacient dostane starostlivosť, aj keď nezaplatí, tak podľa Szalaya nejde o podmieňovanie. „Ale možno o veľmi cenné upozornenie voličov, ako zle nastavila táto vláda financovanie zdravotníctva,“ zamýšľal sa Szalay.

Lekári nemôžu požadovať úhradu za:

objednanie pacienta na vyšetrenie vrátane objednania na konkrétny čas, vypísanie receptu alebo lekárskeho poukazu, vypísanie návrhu na kúpeľnú liečbu, potvrdenie o návšteve lekára alebo iného zdravotníckeho pracovníka,

výmenný lístok k špecialistovi, prednostné ošetrenie, pacienti neplatia ani za klimatizáciu v čakárni či za hygienické návleky.

Podpredseda LOZ Miroslav Mendel kritiku, že nemocniční lekári obrali ambulancie o financie, odmieta. „Nikto nemôže obviňovať nemocničných lekárov za to, že zobrali peniaze ambulanciám. Tie peniaze nemali, tak my sme im ich nemohli zobrať,“ podotkol. Je presvedčený, že bez nátlakovej akcie hromadných výpovedí by štát peniaze nenašiel ani pre nemocnice.

„Berú to tak, že z rozpočtu sa zobrali peniaze, ktoré idú do nemocníc, a tie podľa nich mohli ísť aj do ambulancií. Mohli, ale nemuseli, a povedzme si otvorene – určite by nešli,“ spresnil. V zdravotníctve zastáva názor, že ak človek nevyvinie dostatočný tlak, tak sa nepohne nič. „Nám sa to síce podarilo, no minister si do poslednej chvíle myslel, že blafujeme,“ dodal. Nemocničným odborárom sa vlani podarilo vybojovať si lepšie mzdové ohodnotenie a dostali od štátu prísľub v podobe memoranda, že sa podmienky v slovenských nemocniciach začnú zlepšovať.

 Zajacove 20-korunáčky

Štátny rozpočet pre rok 2023 nariaďuje zdravotným poisťovniam pre ambulantný sektor zvýšiť úhrady o šesť až sedem percent. „Takéto navýšenie niektorí ambulantní poskytovatelia hodnotia ako nepostačujúce a volia možnosť spoluúčasti pacienta,“ uvádza Kristína Baluchová, hovorkyňa zdravotnej poisťovne Union.

Hovorca zdravotnej poisťovne Dôvera Matej Štepiansky priblížil, že zo strany ambulantných poskytovateľov už zazneli požiadavky o zvýšenie o úhrad o viac ako 30 percent. „To ale momentálne nie je možné splniť,“ doplnil. Dodal, že zdravotné poisťovne nemajú na obdobné poplatky dosah. „Beriem ho skôr ako taký pokus konkrétnych ambulantných lekárov rozprúdiť diskusiu. Ak sa o tom spoločnosť odmietne baviť, môže to dopadnúť tak, že časť lekárov odíde z verejného systému a bude fungovať na plne komerčnej báze a tí, ktorí v systéme ostanú, sa zrútia pod návalom pacientov,“ zdôraznil analytik INESS Martin Vlachynský.

„Ústavný súd zaujal právny názor, že bezplatnosť poskytovanej zdravotnej starostlivosti hradenej z verejného zdravotného poistenia nemôže byť bezhraničná,“ rozhodol Ústavný súd v roku 2008, keď skúmal tzv. Zajacove 20-korunáčky. Symbolický poplatok za návštevu lekára zaviedol v roku 2003 exminister zdravotníctva Rudolf Zajac. Po zmene vlády v roku 2006 Smer tieto poplatky zrušil.

Podľa Vlachynského nie je správne vnímať problém ako prejav nekompetencie „toho alebo onoho politika, či výsledok takých, alebo onakých rokovaní“. „Problém je však hlbší – zdravotníctvo žije vo svete, kde jedna polovica sú dynamické náklady, napríklad v podobe energií, miezd, dopytu pacientov, a tá sa mení v závislosti od trhu, a druhá časť je rigidná, určená byrokraciou a politicky dohodnutým rozpočtom, teda sú to príjmy v systéme,“ priblížil Vlachynský. V takomto svete podľa neho nevyhnutne vznikajú „diery“.

Zamýšľa sa nad tým, či by pomohlo „dynamickejšie rozpočtovanie vrátane budovania systémových finančných rezerv pre prípad nečakaného vývoja, ktoré reaguje na ekonomické faktory, a nie politické objednávky“.

Na druhej strane je však podľa Vlachynského načase nahlas sa baviť o realite spoluúčasti pacienta aj na Slovensku. „Obyvateľstvo starne, nákladov pribúda a pokiaľ nebude pacient zainteresovaný aj finančne, bude v systéme chýbať dôležitá motivácia k efektívnosti. Spoluúčasť je bežná aj v západných štátoch. Solidárnosť zdravotníctva sa tam nerieši plošnou totálnou bezplatnosťou, ale stanovením ročných či mesačných stropov na platby a prípadným vyňatím najzraniteľnejších skupín z povinnosti spoluúčasti,“ priblížil.

Poplatky sú zakázané

Lekári majú zo zákona povinnosť informovať o poplatkoch župu. Andrea Žáková, poverená vedením úseku hlavného lekára Nitrianskeho samosprávneho kraja, však konštatuje, že samosprávne kraje nemajú kompetenciu zasahovať do vzťahu pacient – lekár. Zatiaľ ani jedna samospráva nezaznamenala obdobné poplatky.

„Žiadny právny predpis na úseku zdravotníctva neumožňuje poskytovateľom všeobecnej a špecializovanej ambulantnej zdravotnej starostlivosti vyberať poplatky od pacientov na kompenzáciu zvýšených prevádzkových nákladov ambulancií. Vzhľadom na túto skutočnosť Trenčiansky samosprávny kraj nemá zákonnú možnosť vydať povolenie, odsúhlasiť vyberanie takýchto poplatkov ani stanovovať ich limity,“ ozrejmila Lenka Kukučková, hovorkyňa kraja./agentury/

X X X

Ruská ropa sa predáva výrazne lacnejšie, než sú globálne ceny ropy

Medzinárodné sankcie a embargo na ruskú ropu má veľký negatívy vplyv na jej cenu. Cena ruskej ropy Urals sa pohybuje výrazne pod cenou severomorskej ropnej zmesy Brent, ktorá je globálnym referenčným druhom.

TASR o tom informuje na základe správy Fox Business. Urals sa obchoduje pod 50 USD (46,63 eura) za barel (159 litrov), zatiaľ čo cena Brentu sa pohybuje okolo 80 USD za barel. Počas mesiacov pred ruským útokom na Ukrajinu boli ceny Urals a Brentu takmer rovnaké a 21. februára, teda tesne pred inváziou, sa pohybovali okolo 95 USD za barel.

Prudký prepad ceny ruskej ropy je pre Moskvu veľkým problémom, keďže z predaja ropy financuje vojnu proti Ukrajine. Už v marci, prakticky v priebehu týždňa, od 7. do 15. marca 2022, klesla cena ropy Urals zo 101,86 USD za barel na 74,99 USD za barel, vyplýva z údajov OilPrice.com.

Takisto cena Brentu vytrvale klesá z minuloročných maxím, ale pohybuje sa v súlade s cenami Organizácie krajín vyvážajúcich ropu (OPEC).

Negatívny vplyv na cenu ruskej ropy má zrejme zmenšenie trhu, keďže Európa výrazne znížila svoju závislosť od ruských energií. Ešte pred inváziou Európa pokrývala 40 percent svojej spotreby energií dovozom z Ruska.

Aktuálne sú najväčšími dovozcami ruskej ropy India a Čína, pričom jej cena sa pohybuje výrazne pod cenovým stropom 60 USD za barel, ktorý koncom minulého roka stanovila Európska únia a skupina G7, aktuality.sk

X X X

Kde v Európe porastie počet ľudí a ktoré krajiny sa budú ďalej vyľudňovať?

Svetová populácia podľa OSN prekročila počet osem miliárd ľudí. Väčšina z nich žije v mestách a ich podiel bude v budúcnosti rásť. Pozrime sa na to, ako bude vyzerať Európa.

Osem miliárd ľudí na planéte. Túto hranicu prekročila populácia Zeme podľa odhadov OSN 15. novembra 2022. No a očakáva sa ďalší rast – métu desať miliárd ľudí má ľudstvo dosiahnuť na konci tohto storočia. Najviac rastie populácia krajín mimo Európy. Už budúci rok by mala Čínu na tróne najľudnatejšej krajiny prekonať India. Globálne platí, že viac ľudí žije v mestách ako na vidieku a tento trend sa bude zvýrazňovať aj v budúcnosti.

Európa sa vo viacerých ukazovateľoch vymyká zo svetových trendov. Spomedzi všetkých kontinentov okrem Oceánie má najmenší podiel veľkomiest s viac ako desiatimi miliónmi obyvateľov. Sú len tri: Londýn, Paríž a Istanbul. Na celom svete je pritom takých miest už teraz 45.

Tempo presunu obyvateľov do miest sa v Európe spomalilo preto, že krajiny na našom kontinente prechádzali urbanizáciou historicky skôr ako zvyšok sveta. Najväčšiu zmenu, teda presun obyvateľov do miest, zažila Európa v 50. rokoch minulého storočia, aktuality.sk

X X X

„Charizmatickí ľudia? Často sú to psychopati,“ varuje sociológ pred voľbami

Máte chuť odsťahovať sa, keď vidíte, do akého marazmu sa Slovensko dostalo? Jedna vec je uvažovať nad tým, druhá zrealizovať to. Existuje vôbec cesta, ako ostať a zároveň sa mať dobre? Tridsaťročná história nám hovorí, že ňou nebude voľba charizmatických politikov. Dostali nás ekonomicky pod úroveň Rumunska. Kým pred desaťročím sme mali pred sebou z nových členských krajín len Česko a Slovinsko, dnes sú na tom horšie už len Bulhari. Čo môžeme spraviť tento rok, aby sme nemali chuť predať byt a zbaliť kufre?

 Menej sympatie, viac rozumu

„Je sympatický, má charizmu, bude dobrý líder,” aj takto dokážeme ospravedlniť hlas pre človeka, o ktorom vlastne nič nevieme. Dobrovoľne pritom odovzdávame náš osud do rúk ľuďom, z ktorých sa často vykľujú psychopati. „Už by sme sa to mohli za tie roky naučiť,” varuje sociológ Michal Vašečka.

V roku 2023 by sme preto mali zmeniť doterajšie správanie a prestať voliť ľudí výrazne charizmatických a na základe pocitov. „Skúsme voliť viac racionálne, pragmaticky ľudí, čo niečo vedia. Dokonca nám nemusia byť ani takí sympatickí, ale budú vedieť riadiť krajinu,” odporúča sociológ. Racionálny výber tak môže byť jedným zo spôsobov, ktorý nás môže postupne dostať na úroveň okolitých krajín.

 Slovensko v roku 2023

Ak by sa toto podarilo, máme šancu, že sa veci na Slovensku konečne začnú dokončovať. Či už je reč o diaľnici do Košíc, reforme školstva a zdravotníctva, alebo digitalizácii verejných služieb. Vo všetkých spomenutých prípadoch je finálna podoba a funkčné prevedenie zatiaľ v nedohľadne, aktuality.sk

X X X

Súdia ho ako úplatného policajta, on hovorí o nátlaku. Marián Kučerka opäť nepríde na súd, vraj ochorel v Bosne

Priznal sa. Potom priznanie odvolal s tým, že ho urobil pod nátlakom prokurátorov. Potom sa prokurátorom ospravedlnil, že si to vymyslel. Chvíľu chcel podmienku, ale napokon vinu odmietol. To sú doterajšie postoje expolicajta Mariána Kučerku k jeho korupčnej kauze.

Niekdajší šéf operatívcov NAKA Marián Kučerka sa zrejme ani tento týždeň nepostaví pred senát Najvyššieho súdu. Podľa zistení Aktuality.sk totiž nie je na Slovensku a pre údajné zdravotné ťažkosti sa nemôže do krajiny vrátiť.

Pozrite si bezprostrednú reakciu prokurátora Matúša Harkabusa. (Od tretej minúty sa prokurátor vyjadruje už k prípadu obžalovaného Štefana Žigu.)

Policajný exfunckionár je už neprávoplatne odsúdený za korupciu na jedenásť rokov väzenia. Vo štvrtok mal v jeho prípade rozhodovať odvolací súd.

Podľa informácií Aktuality.sk Kučerka hlási ďalší dôvod, prečo sa vo štvrtok za žiadnych okolností nezúčastní rozhodovania na Najvyššom súde. Vraj medzičasom vycestoval do Bosny a tam ochorel.

Súd termín neruší

Redakcia v tejto súvislosti oslovila Najvyšší súd aj obhajcu obžalovaného Kučerku. Na reakcie čakáme.

Na Najvyššom súde zatiaľ trvajú na štvrtkovom termíne zasadnutia, a to aj napriek ospravedlneniu Kučerku. „Predseda senátu oznámil, že termín verejného zasadnutia v trestnej veci Ing. Mariána K., určený na 12. januára 2023, nebol zrušený,“ napísala hovorkyňa Najvyššieho súdu Alexandra Važanová.

„Mrzí ma to, ale nemám od klienta súhlas na to, aby som médiám poskytoval akékoľvek informácie týkajúce sa jeho trestnej veci,“ reagoval obhajca Martin Bezák.

Dozorujúci prokurátor Matúš Harkabus v utorok popoludní ešte nemal dostatok informácií, keďže mal celý deň hlavné pojednávanie v inej kauze. Presný postup si chce premyslieť a návrh postupu dá zrejme v stredu.

„Zatykač je možné vydať vtedy, ak sú dôvody väzby u obžalovaného. Ešte som to nenaštudoval do takej miery, aby som zodpovedne povedal, či to ospravedlnenie je relevantné, či spĺňa zákonné podmienky alebo nespĺňa, či je možné konať a akou formou a či sú podľa môjho názoru dané dôvody väzby. Ak dospejem k takému názoru, súdu navrhnem takýto postup. Súd už teraz môže vydať zatykací rozkaz, respektíve vziať obvineného do väzby, nemusí čakať na mňa,“ povedal prokurátor Harkabus. Z narýchlo prečítaného e-mailu videl nejaké ospravedlnenie a lekársku správu v srbskom jazyku.

Pripomeňme, že Bosna a Hercegovina sa stala útočiskom aj pre Kučerkovho exkolegu z polície a dobrého kamaráta Jána Kaľavského. Ten do krajiny odišiel v čase, keď ho obvinili z korupcie a vynášania informácií z polície a požiadal o azyl.

Zatiaľ nie je známa informácia, či sa bývalí kolegovia zo zboru s podobným osudom v krajine bývalej Juhoslávie stretli alebo si neprávoplatne odsúdený Kučerka vybral destináciu z iných dôvodov.

Prvý raz sa vraj zranil, súd mu dal pokutu

Pôvodne mal odvolací senát Najvyššieho súdu o Kučerkovom korupčnom prípade rozhodovať už koncom minulého roka, no vtedy sa vraj obvinený zranil a nemohol sa pojednávania zúčastniť. Najvyšší súd jeho dokladovanú práceneschopnosť preveril a vyhodnotil ju ako nedostatočnú. Expolicajtovi uložili pokutu, informovali Hospodárske noviny.

Najvyšší súd však s prípadným kalkulovaním obvineného už zrejme počítal. Okrem štvrtkového termínu odvolacieho konania totiž nariadil aj ďalšie termíny v januári aj februári tohto roka.

V minulosti sa odvolaciemu konaniu na Najvyššom súde vyhýbal napríklad exminister a bývalý riaditeľ Markízy Pavol Rusko v známej kauze zmenky, kde bol odsúdený aj Marian Kočner. Špeciálna prokuratúra a Najvyšší súd však rýchlo zasiahli, údajne zraneného Ruska zadržali a na súd už počkal vo väzbe. Slovensko vtedy obleteli zábery expolitika, ktorý mal prelepené obe oči.

Súd môže v takomto prípade na Kučerku vydať napríklad medzinárodný zatykač. V Kaľavského prípade súd v Bosne a Hercegovine rozhodol o nevydaní na Slovensko s odôvodnením, že v krajine požiadal o azyl.

Bývalý policajt Marián Kučerka mal vyšetrovať kauzy – podľa zistení svojich bývalých kolegov však údajne robil presný opak. Za peniaze mal pomôcť príbuznému politika a obchodníkom s palivami, ktorí sa ocitli na hrane zákona.

Špecializovaný trestný súd už rozhodol, že Kučerka je vinný, vymeral mu 11 rokov v miernom väzení, ako aj trest prepadnutia majetku.

Viac príbehov

Pred súdom to vyzeralo ako viac príbehov tej istej kauzy: obžaloba na základe svedeckých výpovedí Kučerkovi pripisuje, že prijal dva úplatky vo výške desiatok tisíc eur. Raz ich mal zinkasovať za to, že nedôjde k obvineniu príbuzného vtedajšieho ministra Petra Žigu z daňového deliktu. Potom zas za garanciu, že skupina mužov obvinených z daňových podvodov neskončí vo väzbe.

Druhý príbeh stál na tvrdení, že všetky tieto obvinenia „našili“ na Kučerku policajti a prokurátori.

Sudca Špecializovaného trestného súdu Ján Hrubala musel rozhodnúť, ktorý príbeh je podľa neho pravdivý. „Tak ako každý román, aj každý vymyslený príbeh zo strany iných ľudí než spisovateľov musí mať svojho autora,“ vysvetľuje v písomnom rozsudku.

Kučerku zadržali pri akcii Judáš v decembri 2020 spolu námestníkom SIS Borisom Beňom, bývalou dvojkou finančnej správy Danielom Čechom či exprezidentom polície Milanom Lučanským.

Expolicajt Kučerka tvrdí, že už mesiac predtým cítil nátlak zo strany prokurátorov špeciálnej prokuratúry, aby sa k veciam priznal. Prokurátori mali pred ním viesť reči o tom, akým útrapám by čelil vo väzbe, či o vrtuľníku, ktorý pristane na pozemku. No a napokon si mal vypočuť aj varovanie pred hanbou, ktorú ponesie jeho manželka – prokurátorka.

Fico a gestapácke kabáty

„Žiadali odo mňa, aby som vypovedal na vyššie postavené osoby, na mojich nadriadených, a boli veľmi nespokojní, keď som s nimi odmietol spolupracovať,“ tvrdil Kučerka. O údajnom nátlaku spísal dve notárske zápisnice.

V politickom boji potom tieto dokumenty využil šéf Smeru Robert Fico, keď na tlačovej besede prokurátorom Ondrejovi Repovi a Michalovi Šúrekovi chcel posielať gestapácke kabáty.

Istý čas tu bol dokonca aj tretí príbeh, v ktorom sa Marián Kučerka čiastočne priznával a listom ospravedlňoval prokurátorom, ktorých predtým obvinil z nátlaku.

Dokonca prehovoril aj o údajnom úplatku, ktorý mal dostať od vtedajšieho riaditeľa SIS Vladimíra Pčolinského, čo viedlo nakrátko k jeho obvineniu. Tento príbeh sa však skončil najneskôr vo chvíli, keď Kučerka pred súdom vyhlásil, že je nevinný.

Chvíľu chcel podmienečný trest

Kučerka napokon svoje svedectvo z mája 2021 označil za výsledok zmäteného stavu mysle, „v rámci ktorého sa rozhodol postupovať tak, ako mu neustále naznačovali dozorujúci prokurátor, vyšetrovateľ aj operatívci – teda že sa ku skutkom prizná, hoci ich nespáchal“.

Súdu tvrdil, že v zúfalej situácii to považoval za jediné možné východisko, ako sa čím skôr dostať k svojim deťom.

„Priznal sa len preto, že do poslednej chvíle veril, že s ním prokurátor uzavrie dohodu o vine a treste a uloží mu podmienečný trest odňatia slobody,“ parafrázuje Kučerkove slová v rozsudku Hrubala. Verziu o nátlaku spomínal na súde aj svedok Ján Hazucha, ktorý s Kučerkom na NAKA pracoval. Na postup prokurátorov sa mu mal osobne sťažovať.

Sudca: Príbeh o nátlaku nesedí

Práve posúdenie troch verzií príbehu o úplatkoch si samosudca určil ako základnú výzvu.

Podľa neho sa môže stať, že sa niekto v priebehu trestného stíhania prizná k tomu, čo nespáchal. Buď preto, že „chce mať pokoj“, je v zlej psychickej kondícii, alebo podľahne nátlaku vyšetrujúcich orgánov, ktoré „chcú vykázať úspešný príbeh vyšetrovania postihujúci tie najvyššie miesta“.

Nepravdivé alebo vynútené priznania sú síce výnimočné, nemožno ich však podľa sudcu úplne vylúčiť. Práve preto neustále skúmal, či dôkazy sedia a „či naozaj príbeh, ako ho prezentoval obžalovaný v máji roku 2021, nie je príbehom úplne vymysleným alebo ,vynúteným‘ od úplne nevinného človeka“. Záver je však podľa Hrubalu jednoznačný.

„Tento príbeh z hľadiska podstaty skúmaného takéto znaky ani v náznakoch nevykazuje a podstatné udalosti súvisiace s presunom peňazí prebehli tak, ako ich uvádzajú jednotliví svedkovia,“ konštatuje samosudca, ktorý Kučerku poslal do väzenia na 11 rokov.

Stojí im to za to?

Sudca Hrubala svoje rozhodnutie podrobne zdôvodnil. Pripomenul, že v tomto prípade viacerí svedkovia opisujú príbehy, kde chýbajú hmatateľné stopy a ak by nezačali sami rozprávať, na ich poklesky by sa zrejme nikdy neprišlo.

Na otázku, prečo by to robili, obhajoba odpovedá jednoznačne – lebo chcú mať výhody.

„V tomto prípade je však nad mieru jasné, že keby nič nepovedali, nič zlé by sa ani o nich nikto nedozvedel. Je teda namieste otázka – stojí im to za to?“ pýta sa sudca. Odpovedá si, že možnosť je aj áno, ak by sa chceli napríklad pomstiť alebo nepravdami zobchodovať zníženie trestu, ktorý im hrozí.

Hrubala riešil v rozsudku aj možnosť, že svedkov na klamstvá niekto nahovoril, či už z pomstychtivosti, alebo z túžby po sláve. Buď by tu teda úradovali „pomstychtivé osoby z úzadia“, ktorých existencia však z ničoho nevyplýva, „alebo premotivovaní policajti, prípadne prokurátori, ktorí vo ,svätom boji proti korupcii‘ – výraz, ktorý použil obžalovaný vo svojom prečítanom vyjadrení – sa neštítia klamstiev a doslova podlých spôsobov usvedčovania nevinných,“ vysvetľuje svoju úvahu sudca.

Absurdná predstava

Podľa sudcu Hrubalu by to v praxi znamenalo, že si tieto „premotivované osoby“ vymysleli príbeh, rozhodli sa ho našiť konkrétnym páchateľom, presvedčili svedkov, aby zhodne vypovedali a usvedčovali pritom aj samých seba. K svojim hriechom by pridali ďalšie, o ktorých sa doteraz nevedelo. No a keďže neexistujú hmatateľné stopy, ani by sa na ne nikdy neprišlo.

Obe spomínané verzie sudca Hrubala zhodil zo stola. „Súd nemusí obzvlášť obsiahlo zdôrazňovať, že teoreticky síce ide o prípustnú, ale v tomto prípade priam o absurdnú predstavu.“

Svoje rozhodnutie opiera o niekoľko bodov. Ak má platiť Kučerkova verzia, že prokurátori tlačili na usvedčovanie čo najvyššie postavených osôb, podľa sudcu to akosi nevychádza. V tomto prípade sa totiž vina zniesla na „obyčajného vyšetrovateľa“. Hoci sa v príbehu spomína aj „politicky výrazne exponovaná osoba“ niekdajšieho ministra Petra Žigu, ten v tomto prípade má len rolu akéhosi vysvetľujúceho lobistu a so samotným úplatkom nemá nič spoločné.

O obchode so spravodlivosťou

Ak by malo dochádzať k obchodu so spravodlivosťou tak, ako to naznačuje obhajoba, výpoveďou napríklad proti Žigovi si svedkovia mohli podľa súdu pomôcť viac, ako keď svedčia v neprospech obyčajného policajta.

Samotnou kapitolou v rozsudku je vývoj Mariána Kučerku. „Nie bez povšimnutia môže ostať fakt, že z prípravného konania existuje výpoveď, v ktorej sa v podstate doznáva – i keď spôsobom, ktorý doslova natíska mnohé otázky, napríklad ako sa dá veriť tomu, že niekto dostane peniaze nie v malých sumách a nevie za čo.“

Ak pripustíme možnosť, že na Kučerku tlačili, prečo sa nepodarilo vložiť mu do úst rovnakú verziu, akú opisujú ostatní aktéri? Pýta sa Hrubala.

Lekárske správy ako dôkaz

„Pokiaľ ide o nátlak či presviedčanie, paradoxne ho vylučuje sám obžalovaný,“ konštatuje Hrubala. Kučerka totiž predložil súdu lekárske správy z väzenskej nemocnice, kde sa liečil počas väzby. Sú z obdobia, keď ešte vinu absolútne odmietal. V diagnózach sa spomínajú aj subjektívne obtiaže tak, ako ich v tom čase lekárom opísal.

Podľa sudcu v nich nič o nátlaku a z neho vyplývajúcich klamstiev nie je. Naopak, v lekárskych správach sa uvádza „… mám sa dlhodobo zle, ťažko sa mi znáša väzba… viete, hlúposť som spravil, teraz budú moje deti a rodina za to trpieť, snažím sa teraz spolupracovať, aby som to teraz čo najlepšie vyriešil“. Hrubala cituja aj ďalšie pasáže, kde si Kučerka vyčíta, čo spôsobil.

„Že manželke, ktorá je svätica, ublížil, je postavená mimo služby. Nevie, prečo takto konal, takto klamal.“ Tu sudca ďalej pripomína aj snahu obhajoby uzavrieť dohodu o vine a treste len desať dní pred začatím hlavného pojednávania.

„Súd – síce si uvedomujúc diskomfort vo väzbe dokonca možno v tomto prípade nad rámec požadovaných obmedzení – neuveril verzii o neprimeranom nátlaku na obvineného.“

Slabé miesto Slobodník

Pokiaľ ide o svedkov, Hrubala sa musel vyrovnať s tým, že v ich výpovediach sú isté rozpory. Konštatoval, že nezrovnalosti sa podarilo logicky zdôvodniť a svedkovia ich vysvetľovanie ustáli.

„Práve vždy rovnaké a vo všetkých detailoch absolútne súladné ,verklíkovanie‘ prežitých udalostí všetkými rovnako je dôvodom na zamyslenie sa, či nejde o výpovede ,naučené‘ a dopredu pripravené.“

Naopak – práve na adresu Kučerku – sudca konštatuje, že vo svojej obhajobe bol priam učebnicovým príkladom účelovosti.

Za slabé miesto považovala obhajoba napríklad výpoveď bývalého šéfa národnej jednotky finančnej polície Bernarda Slobodníka, ktorý sa na Kučerkovu rolu v korupčných prípadoch „rozpamätal“ až časom. Najprv chcel totiž zrejme svojho niekdajšieho podriadeného z celej veci vynechať.

„Až neskôr sa potom rozhodol povedať celú pravdu, nakoľko ,sa zorientoval‘ a rozhodol sa, že jediná možnosť preňho je postupovať čisto len tým, že bude vypovedať pravdivo vo všetkých veciach,“ píše sa v rozsudku o vývoji postoja Bernarda Slobodníka.

V prvom prípade mal Kučerku a jeho šéfa podplácať Norbert Bödör, ktorý čelí obvineniu ako hlava mafie v polícii. Práve on mal zaplatiť za to, že „mladého Žigu“ nebudú stíhať. Aj v tomto prípade čelí Bödör trestnému stíhaniu. Koncom minulého roka bolo vyšetrovanie uzavreté návrhom na podanie obžaloby.

Pokiaľ ide o Kučerku, vlani v máji mu pribudlo ďalšie obvinenie. Policajná inšpekcia ho spolu s ďalším policajtom z NAKA stíha pre korupciu a zneužívanie právomoci, aktuality.sk

X X X

Prichýlili siroty z vojnových oblastí, domovom na Ukrajine pomáha aj Slovensko

 Na rekonštrukcie ministerstvo zahraničia vyčlení pol milióna eur.

ZAKARPATSKO: Opustili ich rodičia a po vypuknutí vojny museli opatrovatelia s deťmi utekať do bezpečia. Našli ho v blízkosti slovenských hraníc v Zakarpatskej oblasti. Zariadenia na nápor detí neboli pripravené, a tak pri rozširovaní či rekonštrukcii budov a vybavení pomáha aj ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí prostredníctvom Slovenskej agentúry pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu.

Vyčlenených je takmer pol milióna eur na tri projekty v mestách Svaljava a Vinohradovo a v obci Seredné. Všetky tri lokality sa nachádzajú v blízkosti miest Užhorod či Mukačevo. Zamerané sú na pomoc sirotám a deťom, ktoré stratili domovy, z Mariupola, Charkova či Chersonu.

Potrebujú komplet vybavenie

Nový domov pre mariupoľské deti je názov prvého projektu, ktorého realizácia sa už začala a ukončenie sa predpokladá ešte v závere tohto roku. Schválený finančný príspevok je cez 205-tisíc eur. Na obnove pracujú aj ukrajinskí dobrovoľníci, ktorí taktiež potrebujú nutne pomoc.

„Ide o rekonštrukciu bývalého detského domova v obci Seredné v užhorodskom rajóne, určeného pre 24 detí z Mariupoľa v náhradnej rodine a infraštruktúru pre 12 modulových domčekov, pričom každý bude pre štyri osoby,“ spresňuje Eduard Buraš, poradca predsedu vlády SR pre cezhraničnú spoluprácu. Podieľa sa aj na riešení spomenutého a ďalších dvoch projektov.

 Nehnuteľnosť potrebuje rekonštrukciu podkrovia na bývanie, nákup zariadenia, bielej techniky, nábytku ale aj opravu sociálneho zariadenia, obnova prípojky vody alebo vybudovanie kanalizácie.

„Nutné je tiež opraviť aj vonkajšie prístavby pre akútne ubytovanie v prípade núdze a potreby pre príchod ďalších vojnových utečencov.“ Po rekonštrukcii areálu sa ráta, no Buraš by takýto scenár nechcel zažiť, až s možnosť využitia dvora pre výstavbu dočasných stanov pre vnútorných presídlencov, „hlavne pre matky s deťmi prichádzajúce z vojnových oblastí Ukrajiny.“

Slovensko v tomto prípade spolupracuje s občianskym združením „Zakarpatsko – bez sirôt“, ktoré dlhodobo spolupracuje so spoločnosťou Úsmev ako Dar na Slovensku, organizácia patrí do celoukrajinskej siete „Ukrajina bez sirôt“, ktorú vedie manželka prezidenta Ukrajiny Olena Zelenská.

Lepšie podmienky pre rehabilitáciu

V meste Svaljava v mukačevskom regióne uchýlilo sociálne zariadenie k pôvodným deťom od troch mesiacov do piatich rokov, aj siroty z mesta Mariupoľ.

„Momentálne je tam 105 detí, pričom až 45 prišlo z bojov zasiahnutých oblastí,“ konštatuje Buraš.

Slovenská strana na projekt poskytla viac ako 63-tisíc eur občianskemu združeniu TANDEM/ Ukrajinsko Európske Združenie, ktoré dlhodobo spolupracuje aj s partnerskými organizáciami na Slovensku.

Zariadenie taktiež nebolo pripravené na prísun takéhoto počtu detí, a tak potrebujú upraviť miestnosti. „Rekonštruujú sa tam elektrické rozvody, inštalujú klimatizačné jednotky do detských izieb, kabinetu hydroterapie a rehabilitačnej miestnosti. Ide o priestory, určené na rehabilitáciu detí s vážnym telesným a duševným postihnutím a siroty,“ približuje Buraš.

Budova z čias Československa

V príprave je tretí projekt za približne 230-tisíc eur, ktorým je rekonštrukcia detského internátu pre zdravotne a inak postihnuté deti v meste Vinohradovo.

„Projekt by mal byť pripravený v priebehu najbližších týždňov. V zariadení je umiestnených 125 detí a mládež, vo veku od štyroch až po 42 rokov s ťažkým zdravotným i mentálnym postihnutím. Tam sme vlani 28.apríla priviezli našu prvú humanitárnu pomoc,“ hovorí Buraš.

 Budova, v ktorej malí aj veľkí klienti žijú, postavili ešte za čias bývalého Československa. Starší chovanci sa v zariadení starajú o hospodárske zvieratá, z ktorých žijú.

„Potrebujú rekonštruovať komplet celú budovu aj sociálne zariadenia, upraviť nádvorie. Vymeniť alebo opraviť treba práčovňu, sprchy, sociálne zariadenie ale aj kotolňu,“ vyratúva Buraš. Aj v tomto prípade sa budova „pripraví“ na prípad núdze a potreby pre príchod ďalších detí – sirôt – z východnej časti Ukrajiny.

Poradca Buraš upresňuje, že peniaze sú z Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky. „Prostriedky neboli využité v iných programoch a štát sa ich rozhodol využiť pre Ukrajinu, ktorá ich aktuálne potrebuje viac,“ dodal Eduard Buraš, aktuality.sk