Razia Národnej kriminálnej agentúry na bratislavskom okresnom súde stála miesto predsedu súdu Romana Fitta. Postup polície označil za „značne neštandardný“ aj Národný bezpečnostný úrad. O stanovisku Národného bezpečnostného úradu (NBÚ) informuje portál pravnelisty.sk a sudca bratislavského krajského súdu Peter Šamko. Stanovisko Fitt, ako povedal, využije ako podporný argument.

Ten upozorňuje, že sudca je viazaný povinnosťou mlčanlivosti a povinnosťou zachovávať vec v tajnosti. Prvá sa týka samotného vyšetrovacieho spisu, na základe ktorého sudkyňa Okresného súdu Bratislava III nevzala do väzby dvoch kajúcnikov Ľudovíta Makóa a Borisa Beňu. Vraj mali krivo svedčiť v kauze obvinenia bývalého šéfa SIS Vladimíra Pčolinského z korupcie. Druhá povinnosť sa týka utajovanej prílohy spisu. O tú vlastne kriminálnej agentúre išlo – tú sa však policajtom nepodarilo dostať.

Práve utajovaná príloha vraj mala potvrdiť, že niekto „ide“ po Makóovi.

Utajovaná príloha

Predseda Okresného súdu Bratislava III Roman Fitt požiadal o stanovisko Súdnu radu. No kým sa tá stihla vyjadriť, ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (SaS) Fitta odvolala, pretože „nezvládol manažovanie súdu“ a nespolupracoval s policajtmi.

Sudca Šramko poukazuje na stanovisko Národného bezpečnostného úradu z 21. júna. Podľa neho rozhodovanie o tom, či je informácia alebo vec utajovaná, je v plnej kompetencii jej pôvodu. A to je výhradne orgán verejnej moci. Len tej môže vymedziť utajované skutočnosti, ktoré môžu u neho vznikať, určiť stupeň ich utajenia, rozhodnúť o zmene, prípadne zrušení stupňa utajenia.

Ochranu utajovanej skutočnosti pri manipulácii s ňou zabezpečuje oprávnená osoba. Najmä tým, že neumožní prístup nepovolanej osobe alebo cudzej moci k utajovanej skutočnosti. Národný bezpečnostný úrad píše doslova:

„Pravidlá ochrany utajovaných skutočností, ako aj manipulácie s utajovanou skutočnosťou sa musia dodržiavať bez výnimky, a teda aj pri aplikácii jednotlivých inštitútov Trestného poriadku orgánmi činnými v trestnom konaní a súdom.“

Mlčanlivosť sudcu

Sudkyňa ani predseda súdu, od ktorých žiadala NAKA vydanie utajovanej prílohy, neboli zbavení mlčanlivosti. Národný bezpečnostný úrad píše: „Poskytnutie utajovaných skutočností v prípadoch, ak k oslobodeniu od povinnosti mlčanlivosti nedošlo, je možné považovať za neoprávnenú manipuláciu s utajovanou skutočnosťou.“

Ale aj: „Oprávnená osoba by sa tak dopúšťala vyzradenia utajovanej skutočnosti nepovolanej osobe spôsobom kvalifikovaným ako porušenie zákonom uloženej alebo uznanej povinnosti mlčanlivosti o utajovaných skutočnostiach s dôsledkom možného vyvodenia administratívnej deliktuálnej zodpovednosti a podľa povahy veci aj trestnoprávnej zodpovednosti za spáchanie trestného činu ohrozenia vyhradenej skutočnosti a dôvernej skutočnosti alebo trestného činu vyzvedačstva.“

Národný bezpečnostný úrad ďalej konštatuje, že všeobecné pravidlo mlčanlivosti – čo sa týka obsahu vyšetrovacieho spisu – možno odvodiť už zo skutočnosti, že nejde o verejne prístupný dokument. V prípade vyšetrovacieho spisu obsahujúceho utajované skutočnosti možno umožniť nahliadnutie do spisu iba po splnení podmienok, ktoré ustanovuje zákon.

Ak teda príslušný orgán disponuje pred samotným úkonom informáciou, že zaisťovaná vec obsahuje utajovanú informáciu alebo informácie, ktoré podliehajú povinnosti mlčanlivosti, pričom na strane vyzvanej osoby neprišlo k oslobodeniu od predmetných povinností, mal by na strane príslušných orgánov platiť zákaz aktivity, ako platí takýto zákaz v prípade výsluchu svedka.

Vyšetrovatelia NAKA vedeli, že príloha spisu vo veci obvinenia Makóa a Beňu je utajená, a práve pre to mali o ňu záujem.

Namiesto pomáhania si…

Najdôležitejšie je však konštatovanie, že „vyzvaná osoba nielenže nie je povinná vydať vec, ktorá obsahuje utajované skutočnosti alebo skutočnosti podliehajúce povinnosti mlčanlivosti, ale za predpokladu, že od povinnosti mlčanlivosti alebo povinnosti zachovávať utajované skutočnosti v tajnosti nebola v zmysle relevantných právnych noriem oslobodená, nemá ani len právo takéto skutočnosti, respektíve veci ich obsahujúce vydať na účel trestného konania“.

Na margo hrozby, že polícia prehľadá priestory súdu, len aby sa dostala k utajovanej prílohe spisu, Národný bezpečnostný úrad konštatuje, že je to „postup značne neštandardný“. A pripomína, že orgány činné v trestnom konaní sú povinné si navzájom pomáhať. Navyše NAKA mohla požiadať aj o zapožičanie spisov. „Takáto žiadosť orgánu činného v trestnom konaní môže byť zo strany súdu odmietnutá iba v prípade, ak tomu bránia závažné dôvody,“ dodáva Národný bezpečnostný úrad.

„Národný bezpečnostný úrad vo svojom vyjadrení dal, samozrejme, za pravdu mne. Pokiaľ sa držíme litery zákona, ani nemohol zaujať žiadne iné stanovisko,“ reagoval pre Pravdu Fitt. Zadosťučinenie ale v tejto súvislosti necíti. „Pre mňa to nie je nejaké zadosťučinenie, pretože táto situácia bola pre mňa od samého začiatku absolútne jasná,“ zdôraznil.

Vyjadrenie NBÚ zároveň čiastočne posilňuje aj jeho pozíciu v správnej žalobe, ktorú podal proti postupu ministerstva spravodlivosti pri jeho odvolaní z funkcie predsedu súdu. „Argumentácia vo vzťahu k žalobe je ale iná. Ide o to, že tam nie je žiadny legitímny zákonný dôvod na moje odvolanie. Veď to je absurdné,“ dodal Fitt s tým, že teraz bude čakať na rozhodnutie súdu./agentury/

X X X

  Stane sa zo Slovenska Sicília? Vlna horúčav odštartovala superskorú žatvu, úroda je sklamaním

Subtrópy zo Stredomoria postupujú na sever. Vlna horúčav, ktorá zasiahla Slovensko v júni, odštartovala superskorú žatvu, aká nemá za posledných tridsať rokov obdobu.

Prejavuje sa to na úrodách, ktoré sú o 20 až 30 percent nižšie, ba tam, kde vyčíňalo sucho ako na východnom Slovensku, ešte oveľa nižšie. Vidno to aj na cenách potravín, chleba a rožkov predovšetkým. Kilogramový bochník za viac ako jeden a pol eura či 12-centový rožok – to tu ešte nebolo!

Burzy síce hlásia pokles cien obilnín, lenže so stále dražejúcimi komoditami, najmä s naftou a plynom, si poľnohospodári a potravinári nevedia rady ako s doteraz nevídanými horúčavami.

Stane sa zo Slovenska Sicília? Igor Jakubička, predseda jedného z najväčších družstiev v okrese Nitra, rozvinie na stole veľký hárok štvorčekovaného papiera. Zelenou farbou má vyznačené začiatky žatiev od roku 1992, keď začal na družstve pracovať ako mechanizátor. Červenou sú vyznačené prerušenia žatvy dažďom. Tohto roku začali v okolí Nitry žať 23. júna. Vraví sa, že žatva na Petra a Pavla býva chudobná, aká však môže byť mlatba, ktorá sa začala ešte o týždeň skôr?

 Úroda je sklamaním

Na celom Slovensku prináša tohtoročná úroda až na výnimky poľnohospodárom obrovské sklamanie. Úrody obilnín sú nižšie o jeden až jeden a pol tony priemerne po hektári. A keby len to, zrno jačmeňa je tenké ako rasca, navyše nemá požadované sladovnícke parametre. Koľko zaň dostanú pestovatelia peňazí? Vo výčapoch teraz tečie pivo prúdom, krígeľ sa čapuje po dve eurá, na rôznych festivaloch aj po dve a pol eura. To je ešte pivo uvarené z minuloročnej úrody sladovníckeho jačmeňa. Koľko bude stáť, keď sa doň premietnu výčiny počasia spolu s dôsledkami vojny na Ukrajine a so špekuláciami obchodníkov s obilím?

Základnú zápletku súčasnej neistoty vytvorilo počasie. Zimy sú čoraz miernejšie, naozaj ako v subtrópoch, bez snehovej periny, zato jar býva chladná, plná mrazov, najmä v apríli, keď začnú kvitnúť ovocné stromy. Kokteil teplôt, ktorým sa vyznačuje posledných tridsať rokov, je plný extrémov, ale zjavne prevažuje otepľovanie s dlhými obdobiami sucha a potom prívalových zrážok, často s ničivým ľadovcom.

Zrážok je čoraz menej. Poľnohospodári preto začali siať jarný jačmeň ako ozimný, teda nie na jar v marci, ale na konci novembra v jeseni. Usilujú sa tak zachytiť čo najviac z klesajúcich nádielok nebeskej vody. V PD Devio Nové Sady takto v predchádzajúcich troch rokoch dosiahli hektárové úrody jačmeňa na úrovni 6,5 až 6,8 tony, ale toho roku sypal jačmeň už len päť ton po hektári!

Ak niekto pije pohár piva, sotva mu zíde na um, koľko vynachádzavosti pestovateľov je za dúškom piva. O detailoch agronomickej práce sa nezvykne hovoriť, táto téma zaujíma len pestovateľov, ale to, ako roľníci zvládnu svoju robotu, pocítia všetci spotrebitelia.

Pravda, cena obilnín, ktorá sa premieta do potravín, a ide o celé spektrum od pekárskych výrobkov cez mliečne a mäsové až po pivo, sa netvorí na Slovensku. Šľachtiteľ pšenice a jačmeňa Gyula Zalabai zo spoločnosti Solary na Žitnom ostrove upriamuje pozornosť na parížsku burzu MATIF a Ukrajinu. Pokles cien od začiatku zberu tohtoročnej úrody dáva do súvislosti s relatívne dobrou úrodou v Nemecku a vo Francúzsku. Tam sa očakáva pokles produkcie zrnovín len o 5 či 6 percent. Medzitým začalo cez Slovensko prúdiť po železnici a autami smerom na Západ obilie z Ukrajiny.

„Už len fakt, že obilie prechádza Slovenskom, tlačí na nižšie ceny,“ všíma si dianie na trhu Zalabai. Myslí si, že je stále predčasné hovoriť, čo tohto roku evidentná „subtropizácia“ poľnohospodárstva prinesie. V utorok prišli prvé zrážky. Na jednej strane ich potrebujú porasty krmovín, cukrovej repy a kukurice, na druhej strane treba dokončiť žatvu, ktorá na mnohých miestach doslova upiekla zrno v klasoch.

Sucho a vojna

Klimatológ Pavel Faško v súvislosti s ďalším rázom počasia povedal, že vývoj je otvorený. No otvorený je aj vývoj cien. Mnohí pestovatelia kukurice mali kontrakty na dodávky plynu do konca leta. Koľko však bude stáť plyn, keď sa rozbehne zber v jeseni? Bez kukurice sa nedá „vyrobiť“ nielen mäso, pudingový prášok pre deti, ale pridáva sa v podobe bioetanolu aj do benzínu. Ako vidno, sucho a vojna na Ukrajine sú vlastne spojené nádoby, ktoré sa zlievajú do vysokých cien výrobkov, ktoré denne potrebujeme pre svoj život.

Ako sa môže krajina brániť suchu? Napríklad aj šľachtením odrôd obilnín odolných proti suchu. Opäť sa ukazuje, že odrody pochádzajúce zo severných prímorských krajín odolávali suchu menej ako domáce odrody či pšenice pochádzajúce z mediteránskych stredomorských krajín. Za tridsať rokov sa Slovensko klimaticky posunulo na juh Európy. Pestovatelia aj šľachtitelia to musia zohľadniť./agentury/

X X X

Pán prezident, pomôžte mi! Basketbalistka zavretá v Rusku píše Bidenovi

Americká basketbalistka Brittney Grinerová sa z moskovskej väzby obrátila s prosbou o pomoc na prezidenta Joea Bidena.

Hviezdna americká basketbalistka Brittney Grinerová odchádza po vypočutí zo súdnej siene na predmestí Moskvy. V emotívnom liste žiada, aby jej pomohol dostať sa domov. V je Rusku obvinená z pašovania drog. Hrozí jej až desať rokov väzenia.

Tridsaťjedenročná Grinerová bola zatknutá vo februári na moskovskom letisku Šeremetěvo potom, čo boli v jej batožine pri kontrole objavené náplne do elektronickej cigarety s hašišovým olejom. Od tej doby je vo väzbe, súd začal minulý týždeň v piatok .

List zaslali jej právni zástupcovia do Bieleho domu v pondelok v Deň nezávislosti.

„Ako tu sedím v ruskom väzení, len so svojimi myšlienkami a bez ochrany rodiny, priateľov, olympijského dresu, obávam sa, že tu môžem zostať navždy,“ uviedla Grinerová v liste, ktorého úryvky jej právnici zverejnili.

 Pivotka, ktorá vo WNBA žiarila vo farbách Phoenixu Mercury, bola zadržaná týždeň pred vpádom ruských vojsk na Ukrajinu.

Na ten USA reagovali zavedením sankcií proti Rusku, ktoré zase Spojené štáty kritizuje za dodávanie zbraní na Ukrajinu. Americké ministerstvo zahraničia tvrdí, že bola zadržaná neoprávnene. Osobne sa teraz obrátila na Bidena.

„Štvrtého júla vždy s rodinou vzdávame česť všetkým, ktorí bojovali za slobodu, vrátane môjho otca, ktorý je vojnovým veteránom z Vietnamu.

Bolí to, keď si pomyslím, ako tento deň obvykle oslavujeme, pretože sloboda pre mňa tento rok znamená úplne niečo iné,“ dodala s tým, že pred dvoma rokmi pri prezidentských voľbách pre Bidena hlasovala./agentury/

X X X

Kováčik dostal zelenú, môže rokovať s talianskym kandidátom

Prezident Slovenského futbalového zväzu (SFZ) Ján Kováčik a viceprezident SFZ pre reprezentáciu Karol Belaník dostali zelenú od výkonného výboru, aby mohli rokovať s talianským trénerom Francescom Calzonom.

S informáciou prišla RTVS. Meno terajšieho asistenta trénera Luciana Spallettiho v SSC Neapol sa skloňovali v súvislosti s uvoľnenou stoličkou kouča slovenskej reprezentácie.

„V najbližších dňoch budeme s kandidátmi preberať podmienky. Sú to skúsení tréneri. Žiadne meno nepoviem, nebolo by to korektné.

Musí to byť kouč, ktorý prinesie na Slovensko to, čo predošlí tréneri nedokázali naplniť. Okruh nie je obrovský. Treba si však povedať, že si nemôžeme dovoliť všetkých. Takto to nejde,“ vyhlásil Kováčik na júnovej tlačovej konferencii.

Podľa informácii Pravdy je v hre dvojica Ivan Hašek a Francesco Calzona.

Kým prvý menovaný odborník rezonuje médiami na Slovensku i rodnom Česku, druhý je prekvapivým menom na krátkom zozname.

Päťdesiatosemročný Hašek v minulosti trénoval Spartu Praha či Racing Štrasburg a AS Saint-Étienne vo francúzskej Ligue 1.

Navyše, v bohatej viac ako dvadsaťročnej kariére viedol aj tri reprezentácie – Gabonu, Česka a momentálne je stále trénerom Libanonu.

Calzona je od Hašeka o päť rokov mladší. Niekdajší druholigový taliansky futbalista nemá zatiaľ žiadnu skúsenosť s vedením mužstva ako hlavný tréner.

 Zaujímavosťou však je, že absolvoval takmer štyristo zápasov ako asistent alebo člen realizačného tímu pri trénerských esách ako Eusébio di Francesco, Maurizio Sarri či Luciano Spaletti.

Práve poslednému menovanému pomáha ako asistent aj s prípravou reprezentačného stredopoliara Stanislava Lobotku v SSC Neapol. Navyše, Calzona sa dobre pozná aj s Marekom Hamšíkom, ktorý pod Vezuvom pôsobil od roku 2007 až do 2019.

Reprezentácia hľadá trénera po odvolaní Štefana Tarkoviča z postu trénera SR po prehre 1:2 s Kazachstanom v Lige národov./agentury/

X X X

Burcoval ľudí proti lekárom, dnes je Kotlebovou alternatívou na žilinského župana

 O post predsedu Žilinského samosprávneho kraja majú záujem štyria kandidáti.

Kotlebovci chcú vlastného kandidáta na župana v každom kraji. Po Marekovi Kotlebovi, ktorý sa uchádza o post predsedu banskobystrického samosprávneho kraja, oznámili záujemcu v žilinskej župe.

Za predsedu kraja kandiduje František Drozd z oblastnej kancelárie ĽSNS v Čadci. V roku 2020 sa z 23. miesta uchádzal o miesto poslanca Národnej rady, kedy získal 2 476 hlasov, do parlamentu sa nedostal.

František Drozd sa v septembri počas pandémie covidu-19 objavil na odbornej lekárskej konferencii Hálkové dni v Čadci spoločne po boku poslancov Národnej rady za ĽSNS Andreja Medveckého, Stanislava Mizíka a Mareka Kotlebu.

Pred ľuďmi rečnili o tom, že podujatie, na ktorom sa lekári vzdelávali aj v tom, ako sa starať o covidového pacienta, zneužívajú lobisti na povinné očkovanie. Pandémiu ochorenia poprel. „Prišli sme vyjadriť odpor proti očkovaniu, pandemickej situácii, ktorá tu na Slovensku akože kvázi existuje, ale v podstate nie je,” vyjadril sa Drozd.

Keď si členovia strany na podujatí prevzali mikrofón, jazyk sa radikalizoval, lekárom nadávali do darebákov, chceli vojsť do kultúrneho domu, kde sa konferencia konala. Vstup im zakázali, pretože neboli očkovaní, testovaní a nemali potvrdenie o prekonaní covidu.

 Vyzývateľom podpredseda

Župné voľby sa budú konať v sobotu 29. októbra, prvýkrát sú spojené s voľbami do obecných a mestských samospráv.

Žilinský kraj má zatiaľ štyroch kandidátov na župana. Súčasná predsedníčka Erika Jurinová (OĽANO) viackrát potvrdila svoj záujem. Hoci kandidatúru ešte oficiálne neohlásila, v rôznych rozhovoroch potvrdila, že chce v začatej práci pokračovať, v kraji rozbehla aj reklamnú kampaň.

Erika Jurinová v roku 2017 striedala na poste Juraja Blanára (SMER-SD). Jej vyzývateľom v nadchádzajúcich voľbách je podpredseda kraja Igor Janckulík (KDH), ktorý deklaroval nespokojnosť s tým, ako Jurinová vedie úrad a viackrát ju kritizoval. Podľa neho zmena v úrade po Blanárovi nenastala a zmienil sa aj o silnom vplyve ľudí blízkych strane OĽANO na vedenie župy. Janckulík kandiduje s podporou kresťanských demokratov, strán Dobrá voľba a Umiernení a SNS.

 Z primátora župan

Strana SMER-SD, ktorá má na severe Slovenska pretrvávajúci vplyv, už rovnako svojho kandidáta oznámila. Bývalého trojnásobného žilinského župana a podpredsedu strany Juraja Blanára v kandidatúre strieda Igor Choma, niekdajší žilinský primátor.

Ako primátor Choma v roku 2016 kúpil luxusné Audi za 80-tisíc eur, zmluvu zrušil, keď sa o ňu začal zaujímať Úrad pre verejné obstarávanie. Klientelistické správanie za Chomu využil hovorca Žiliny Pavol Čorba, ktorý za jeho pôsobenia získal mestský byt za 700 eur, udialo sa tak v medziach zákona.

Ešte ako šéf Národnej diaľničnej spoločnosti v roku 2009 podpisoval zmluvu s firmou SkyToll, ktorej končila na účte takmer polovica peňazí z výberu diaľničného mýta. Za deväť rokov SkyToll zarobil 760 miliónov eur.

Strana HLAS-SD zatiaľ kandidáta v žilinskom kraji neoznámila. Nevyjadrila sa ani k podpore doterajších záujemcov: „Rokovania sme zatiaľ neukončili, takže nezverejníme žiadne podrobnosti,“ odpovedala hovorkyňa strany Patrícia Medveď Macíková.

Ondrej Ďurica, hovorca odídencov od Kotlebu za hnutie Republika povedal, že okrem banskobystrického kraja, kde nominovali Miroslava Suju, majú kandidáta do na dvoch ďalších županov. Či je medzi nimi aj kandidát žilinského kraja, nespresnil, aktuality.sk

X X X

Na festivale v Karlových Varoch uvedú dokument o Jánovi Kuciakovi

Zverejnili trailer k dokumentu amerického filmára Matta Sarneckiho The Killing Of A Journalist pred jeho medzinárodnou premiérou. Film uvedú v utorok na Medzinárodnom filmovom festivale v Karlových Varoch.

Snímka približuje udalosti okolo brutálnej vraždy slovenského investigatívneho novinára Aktuality.sk Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnirovej v ich dome v roku 2018.

Film mal svetovú premiéru v HotDocs v Toronte v máji, no jeho premietanie na MFF v Česku je významným dátumom jeho festivalového turné. Portál Deadline zverejnil jeho trailer a poznamenal, že je to prvýkrát, čo sa bude verejne premietať v strednej Európe, kde prípad zostáva stále citlivý, aktuality.sk

X X X

Pri Nitre môže vzniknúť štvrť pre privilegovaných. Blízko k nej majú ľudia spájaní s Bödörovcami

 Z poľnohospodárskej krajiny sa môže stať rekreačné centrum pre bohatých, nitky vedú k ľudom známym z kauzy Babindol.

Za nenápadnou odbočkou na výpadovke z Nitry sa neskrýva len kaštieľ z 19. storočia, ale aj rozsiahly park a polia – budúca rozprávková rekreačná zóna pre zámožných. Hoci leží ešte len na papieri, v tomto regióne sa okolo nej nespomína iné meno ako Bödör.

Príbeh Malanty v Nitrianskych Hrnčiarovciach, ktoré sú satelitom krajského mesta, ako aj jej nových pánov sa píše už celé roky. S odstupom času sa však už črtá rozsah plánov, ako by napokon mohla oblasť zmeniť svoju tvár. Lány pšenice a kukurice by malo nahradiť luxusné golfové ihrisko, hráči by zrejme zázemie získali v historickom kaštieli s parkom a v honosnej chate so súkromným rybníkom. To všetko má stáť na viac ako 120 hektároch pôdy ani nie 10 minút autom z centra Nitry.

Na začiatku bola výstavba rýchlostnej cesty R1 na južnom konci Nitry, na takzvanej seleneckej križovatke (dnes výjazdy Nitra-Východ). Zjazd z diaľnice mal totiž v budúcnosti pokračovať práve do Malanty. To, samozrejme, zvýšilo lukratívnosť pozemkov v celej lokalite, a tak sa v územnom pláne dvojtisícovej dediny objavil zámer vybudovať v dotyku diaľničného privádzača golfové ihrisko a rodinné domy.

S ihriskom má pritom susediť národná kultúrna pamiatka – barokový kaštieľ Malanta obklopený rozsiahlym parkom s umeleckými dielami. Kaštieľ patrí štátnemu výstavisku Agrokomplex – pritom v roku 2016 sa mohol potajomky dostať do súkromných rúk.

 Kaštieľ do súkromných rúk

Výstavisko tvrdilo, že o malantský kaštieľ sa nevie postarať a ponúklo ho na predaj. Najvyššiu ponuku dala firma Anar, ktorá záhadne dostala európsku dotáciu na rekonštrukciu tohto historického objektu – a dokonca skôr, ako ho vôbec mala vo svojich rukách. Vďaka medializácii záhadného predaja nakoniec vtedajšia ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná predaj kaštieľa stopla.

Odklepnuté európske peniaze presunuli na úplne iný historický objekt v rukách inej firmy. Peniaze tak „doputovali“ k firme PH SHR a po novom boli určené na rekonštrukciu poľovníckeho kaštieľa Pata vo Veľkom Ďure v poľovníckom revíri bödörovcov. Len pár metrov od rekonštruovaného objektu sa nachádza známa poľovnícka chata, na ktorej vznikli nahrávky rozhovorov Roberta Fica, Roberta Kaliňáka, Miroslava Bödöra a advokátov Mareka Paru a Pavla Gašpara.

Aj firma PH SHR, vlastniaca „nový“ kaštieľ, má prepojenie na rodinu bödörovcov. Spoločnosť patrí Petrovi Brathovi, ktorý bol zamestnancom firmy Bonul a tiež pózoval na známej fotografii spolu s Norbertom Bödörom, zápasníkom Attilom Véghom či skorumpovaným policajtom Matúšom Mihálikom. Bödör sa od projektov v Malante dištancuje: „S vami vymedzeným projektom ho (Norberta Bödöra, pozn. redakcie) nič nespája, a preto nepovažujeme za dôvodné reagovať na vaše otázky,“ povedal pre Aktuality.sk právny zástupca Norberta Bödöra Marek Para.

 Babindolčania na scéne

V lokalite okolo Malanty, kde má vyrásť oddychová zóna privilegovaných, boli zas zaujímavé prechody nehnuteľností do rúk zaujímavých osôb. Na východnej strane smerom od kaštieľa v Malante leží rozsiahle pole, ktorého časť využíva Slovenská poľnohospodárska univerzita na výskumné pestovanie plodín. Pozemok v minulosti patril štátu, no dnes na ňom v katastri svieti ďalšie známe meno spájané s bödörovcami – Róbert Ďurica z Babindola, ktorý bol hlavným aktérom tzv. babindolskej kauzy, v ktorej išlo o eurodotácie sústredené pre firmy z obce Babindol, ktoré sú na neho napojené.

Novinár Ján Kuciak už v roku 2017 upozornil, že známy nitriansky hotel Zlatý kľúčik v istom momente vlastnili firmy s väzbami na Norberta Bödöra – o pár mesiacov hotel prešiel na dve spoločnosti majiteľov, teda dvoch mužov, ktorých zas spájal Róbert Ďurica. Tento podnikateľ v roku 2018 pre denník Sme priznal, že sa s Bödörom pozná a stretli sa na poľovačkách.

Ďurica sa stal v roku 2015 vlastníkom spomínaného pozemku pri kaštieli Malanta po tom, ako ho štát vydal žiadateľom v reštitúcii. Pôvodne si síce nárokovali pozemky v Nevericiach, ale napokon im pozemkový fond z dôvodu, že v Nevericiach žiadne pozemky už nevlastnil, vydal pomerne lukratívne pozemky v Nitrianskych Hrnčiarovciach v dotyku s cestou R1 a kaštieľom v Malante. Noví súkromní majitelia pozemok obratom predali, a tak skončil v rukách Ďuricu.

V roku 2016 sa na scéne vynorila eseročka SL-Stone, patriaca inému Babindolčanovi Štefanovi Levickému. Táto spoločnosť dostala štedrú, viac ako polmiliónovú dotáciu na výstavbu rekreačného zariadenia na Ďuricovom pozemku.

Po šiestich rokoch stojí na pozemku obohnanom plotom rozsiahla budova s upraveným okolím. Žiadne podrobnosti o účele rekreačného zariadenia či možnosti, ako ho navštíviť, sa nám nepodarilo zistiť. Podľa záznamu v katastri je budova oficiálne stále vedená ako rozostavaná stavba.

V tesnej blízkosti novopostavenej budovy sa nachádzajú dva chovné rybníky. Pozemky pod nimi tiež čiastočne patria Ďuricovi. Nádrže boli ako lovný revír vyňaté zo správy miestnej rybárskej organizácie ešte v roku 2012. Na rybníkoch tak nie je možné loviť s klasickým rybárskym lístkom.

Prípadní návštevníci rekreačného zariadenia spoločnosti SL-Stone tak budú mať zabezpečenú súkromnú rybačku iba pár krokov od honosnej chalupy.

Babindolčan Štefan Levický prednedávnom prebral aj firmu Agro HN, v ktorej v minulosti figuroval práve Ďurica. Aj táto spoločnosť bola v minulosti veľmi úspešná pri európskych projektoch pridelených z Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA). Na viacero projektov získala sumárnu podporu viac ako 5,8 milióna eur. Levický s Ďuricom figurovali aj vo firme ROBI – Slovensko, obaja boli jej spoluvlastníkmi a Ďurica aj konateľom.

 Golf vedľa diaľnice

V susedstve Ďuricových pozemkov sa nachádzajú ďalšie rozsiahle pozemky, ktoré patria osobám z Trenčianskych Teplíc. Práve na týchto pozemkoch územný plán obce Nitrianske Hrnčiarovce počíta s výstavbou golfového ihriska. Na pozemkoch medzi golfovým ihriskom a cestou vedúcou do obce Pohranice majú podľa obecného dokumentu vyrásť domy.

Celý komplex potom uzatvára plánované predĺženie cesty z diaľničnej križovatky Nitra-Východ na spomínanú cestu medzi Nitrou a Pohranicami, ktorá pretína spomínanú Malantu. Privádzač Selenec však nakoniec pri výstavbe rýchlostnej komunikácie R1 nepostavili a premávka tak do Nitry z diaľničného zjazdu pokračuje po Levickej ulici. Ak by sa v budúcnosti však pristúpilo k dobudovaniu časti privádzača, celá lokalita Malanty by tak mala komfortné napojenie na rýchlostnú komunikáciu, ktorá spája Trnavu a Banskú Bystricu.

Veľké ticho

Hoci ide o obrovský plánovaný projekt, zostalo o ňom pred nami veľké ticho. Na naše otázky neodpovedal ani Štefan Levický, ktorého spoločnosť stojí za projektom rekreačného zariadenia, ani majiteľ pozemkov Róberta Ďurica. Nedozvedeli sme sa tak, čo vlastne sa na zvyšku oploteného pozemku s výmerou desiatok hektárov plánuje robiť.

O stave príprav, plánov alebo realizácii golfového ihriska a diaľničného privádzača sme sa chceli rozprávať aj so starostkou Ntrianskych Hrnčiaroviec Katarínou Nagyovou. Ani tá však na naše otázky nereagovala, telefón nezdvihla.

 Domov Bödöra aj Jahnátka

Obec Nitrianske Hrnčiarovce je známa aj tým, že v nej býva Norbert Bödör – konkrétne v štvrti pod nitrianskym kopcom Zobor. V tomto dome ho viackrát hľadali policajti. S Bödörom v obci médiá spájajú aj novovybudovanú obrovskú vilu, na ktorú upozornila Nadácia Zastavme korupciu.

Pozemky pod vilou pôvodne získal Bödörov právnik Eugen Cimmerman. Neskôr ich kúpila firma Concept Reality&Investment, ktorá tam bez potrebných povolení postavila vilu s názvom Petra Residence. Petra je aj krstné meno manželky Norberta Bödöra.

Potom ako nitrianskeho oligarchu zadržala polícia, vila sa objavila v ponuke na predaj. Do vily sa tak nenasťahuje človek, pre ktorého bola pôvodne postavená a stále hľadá nového majiteľa.

 V Nitrianskych Hrnčiarovciach býva aj bývalý politik a minister pôdohospodárstva a hospodárstva Ľubomír Jahnátek. Ten sa priznal, že sa poznal s Bödörovcami a dokonca s nimi chodil na poľovačky. Jahnátek bol na čele rezortu pôdohospodárstva (pod ktoré spadá PPA) práve v čase, keď sa rozhodovalo o európskych dotáciách, ktoré sme už spomínali v úvode textu a dostali sa do rúk ľuďom z obce Babindol, ako aj na spomínané rekreačné zariadenie v Malante, aktuality.sk

X X X

Muž obvinený z vraždy novinárky Daphne Galiziovej sa priznal k činu

Daphne Galiziová bola zavraždená po tom, čo publikovala sériu článkov, ktoré sa týkali korupcie vysokopostavených maltských politikov.

George Degiorgio, ktorý je obvinený z vraždy maltskej novinárky Daphne Galiziovej, sa priznal k činu. Informáciu priniesla Reuters.

Degiorgio tiež povedal, že čoskoro poskytne viac informácií o ostatných osobách, ktoré sú zapletené do plánovania vraždy novinárky z roku 2017.

K priznaniu Degiorgia došlo po niekoľkých pokusoch jeho právnikov získať jeho milosť výmenou za svedectvo o jeho úlohe vo vražde Galiziovej, ako aj o ďalších zločinoch týkajúcich sa prominentných osobností na Malte.

„Keby som vedel, išiel by som do toho za 10 miliónov. Nie na 150-tisíc,“ povedal Degiorgio s odkazom na sumu v eurách, ktorú podľa neho dostal za vraždu novinárky.

Daphne Galiziová bola zavraždená po tom, čo publikovala sériu článkov, ktoré sa týkali korupcie viacerých ľudí vrátane ministrov maltskej Labouristickej vládnej strany. Vražda Daphne Galiziovej doteraz nie je vyšetrená, aktuality.sk

X X X

Lode, silá aj kontajnery. Slovensko má v poľskom morskom prístave vlastné nábrežie

Dnes je prístav Štetín v porovnaní s inými poľskými prístavmi ešte stále pomerne malým hráčom. Ročne prevezie asi 9 miliónov ton tovarov, kým jeho susedný prístav Świnoujście má kapacitu 25 miliónov ton ročne a východnejšie orientovaný Gdaňsk ročne spracuje až zhruba 50 miliónov ton.

 Poľský prístav v Štetíne sme navštívili pri príležitosti konania 9. ročníka medzinárodného námorného kongresu, ktorý je najväčším podujatím svojho druhu v krajine so stovkami účastníkov od strednej Európy po Spojené kráľovstvo.

Plavili sme sa aj okolo niekdajšieho československého nábrežia, ktoré sa pred tromi dekádami rozdelilo medzi Česko a Slovensko. „V slovenskej časti transportujeme hlavne oceľ, hliník a celulózu,” vysvetlila nám sprievodkyňa s tým, že objem prepravy každoročne narastá. V roku 2021 to bolo podľa štatistík prístavu 362-tisíc ton, tento rok sa číslo pohybuje už okolo 400-tisíc. Po Nemecku a Česku sme tak tretím najväčším klientom prístavu.

Malý hráč s veľkou ambíciou

Prístav v Štetíne sa špecializuje na manipuláciu a skladovanie kontajnerov, výrobkov z ocele, nadrozmerných nákladov, papiera a celulózy. Manipuluje aj so suchým hromadným nákladom – ako je uhlie, koks, kamenivo, obilie, hnojivá a tekutý náklad, vrátane tých, ktoré vyžadujú špeciálne skladovacie podmienky a manipuláciu, ako je decht.

V rámci rozvoja a nových investícií sa prístavné nábrežia modernizujú a budujú sa tam nové nákladné body, konkrétne kanál Dębicki a veľkoobjemový náklad v tzv. Kašubskom bazéne. Nábrežia sa prehĺbia na 12,5 metra, čo im umožní prepravu väčších objemov nákladu. Dnes totiž Štetínske terminály odbavujú len lode s ponorom do 9,15 metra s nákladom 25–30-tisíc ton. Nové investície v prístave Štetín umožnia pristavovať lode s nákladom 45–50 tisíc ton a ponorom 11,0 metrov.

Prístav v poľskom Štetíne

V neďalekom Świnoujści sa nachádza aj LNG terminál, ktorý sa napája aj na projekt Baltic Pipe dovážajúci plyn z Nórska a čoskoro sa napojí novým plynovodom aj s našim územím. Aktuálna kapacita terminálu Świnoujście je cez 5 miliárd metrov kubických plynu ročne, čo je toľko, ako spotrebuje celé Slovensko. Atraktívny pre náš trh však bude podľa energetikov až o niekoľko rokov, v prípade, že dôjde k jeho rozšíreniu. Momentálne ho má totiž doplna obsadené Poľsko pre vlastnú spotrebu./agentury/

X X X

Stret so žralokom je extrémne ojedinelý. Vedci skúmajú, prečo sa ich bojíme viac, ako by sme mali

Stret so žralokom je extrémne ojedinelý. Napriek tomu sa ho bojí až polovica Američanov.

Majú povesť krvilačného smrteľného predátora, pred ktorým nemá človek šancu. Útoky žralokov sú však v skutočnosti oveľa ojedinelejšie, ako si mnoho ľudí aj podľa prieskumov stále myslí. Ich počet dokonca v posledných rokoch ani nijako dramaticky nestúpa.

Otázkou, či máme zo žralokov oveľa väčší strach ako z oveľa realistickejších hrozieb, sa zaoberajú aj psychológovia.

„Útok žraloka je pekný príklad toho, že niekedy sa obávame viac, ako nám to napovedajú dôkazy, a niekedy sa bojíme menej, ako o tom hovoria fakty,“ tvrdí pre Huffington Post David Ropeik z Harvadskej univerzity. „Nazývam to medzera vo vnímaní rizika a tá môže byť takisto nebezpečná.“

 Najviac sú ohrození surferi

Najviac útokov žralokov ročne zaznamenávajú v Spojených štátoch. Floridské múzeum prírodnej histórie, ktoré ich dlhodobo monitoruje, vlani zaznamenalo 137 stretov medzi človekom a žralokom. Z nich 11 bolo smrteľných.

Najväčšia pravdepodobnosť, že na vás môže žralok zaútočiť, je pri surfovaní. Druhá najrizikovejšia aktivita je plávanie a rádovo oveľa menšiu šancu na stret s týmto predátorom máte napríklad pri šnorchlovaní.

Pri pohľade na graf je vidieť, že ročne zabijú žraloky približne 10 ľudí. No aj keď ich je relatívne málo, často sa im dostáva oveľa väčšieho mediálneho pokrytia ako v prípade útokov iných zvierat. Súvisieť to môže aj s tým, že útoky žralokov sa zväčša odohrávajú vo vyspelejších krajinách, ktoré dianie u seba pokrývajú oveľa intenzívnejšie, ako to robia napríklad chudobnejšie a menšie médiá napríklad v Afrike.

Polovica Američanov sa bojí žralokov

Až 51 percent Američanov priznáva, že zo žralokov sú „absolútne vydesení“ – vyplýva z prieskumu agentúry IPSOS ešte z roku 2015. V rovnakom prieskume až štyria z desiatich (38 percent) Američanov priznalo, že z obavy pred stretom so žralokom sa nechcú kúpať v mori.

„Oveľa pravdepodobnejšie je, že vás na smrť rozdrví výdajný automat na nápoje vo vašej kancelárii alebo na vás spadne krava na poli, ako to, že zahyniete tesákmi žraloka,“ tvrdí Elia Zachosová, reportérka National Geographic. „Ale strach sa nie vždy riadi faktami. Byť napadnutý žralokom je oveľa viac o našej emočnej reakcii ako o realite.“

„Aj keď vieme vnímať strach a vieme ho dokonca aj interpretovať, v skutočnosti je úplne mimo našej kontroly,“ tvrdí Blake Chapmanová, ktorá sa touto témou zaoberá v knihe Útoky žralokov: Mýty a nepochopenie ľudského strachu.

 Oveľa horšie sú komáre, hady a hrochy

Rebríčku najnebezpečnejších živočíchov suverénne a dlhodobo kraľujú komáre prenášajúce maláriu. Ohrozená ňou je viac ako štvrtina svetovej populácie žijúca v Afrike, Južnej a Strednej Amerike a časti Ázie.

Z divokých zvierat sú najnebezpečnejšie hady (50-tisíc obetí) a krokodíly (1000 obetí ročne). Hneď za nimi nasledujú hrochy, tieto extrémne teritoriálne a potenciálne agresívne zvieratá majú ročne na svedomí 300 až 500 ľudských životov.

Podľa odborníkov aj napriek tomu netreba úplne podceňovať ani potenciálny stret so žralokom, akokoľvek môže byť šanca naň extrémne nízka. Najmä ak sa nachádzate v oblastiach, kde je výskyt nebezpečných druhov žralokov vyšší ako inde.

Medzi tieto oblasti patria najmä niektoré pláže na Floride, v austrálskom Novom Južnom Walese a Queenslande, v Juhoafrickej republike či na Havaji.

Austrálska databáza útokov žralokov, ktorá dlhodobo monitoruje útoky tohto morského predátora, radí nasledovné:

Neplávajte v mútnej vode. Vyhýbajte sa plávaniu v noci a skoro ráno. Ak zbadáde húfy iných rýb, vzdiaľte sa od nich, môžu byť lákavou korisťou pre žraloky. Využívajte pláže, ktoré strážia hliadky monitorujúce možný výskyt žralokov (fungujú v Austrálii v rizikových oblastiach). Neplávajte s kovovou bižutériou, ktorej odraz by mohol žraloka prilákať, aktuality.sk

X X X

Na Donovaloch skolaboval turista, pomáhali mu horskí záchranári

Dôvodom bolo pravdepodobne vyčerpanie po predchádzajúcej fyzickej záťaži.

Záchranári z Oblastného strediska Horskej záchrannej služby (HZS) Veľká Fatra pomáhali v utorok popoludní na Donovaloch 33-ročnému turistovi, ktorý náhle skolaboval.

„Dôvodom bolo pravdepodobne vyčerpanie po predchádzajúcej fyzickej záťaži. Po príchode na miesto ho vyšetrili a zmerali mu vitálne funkcie. Keďže jeho zdravotný stav sa zlepšil, zostal na mieste,“ uvádza HZS na svojom webe, aktuality.sk

X X X

Cyklomost v Dobrohošti sa postaví. Jeho cena prekročí 10 miliónov eur

Most medzi obcami Dobrohošť a Dunakiliti bude slúžiť pre chodcov, cyklistov, záchranárske zložky a pre vozidlá údržby. Ak všetko pôjde dobre, tak nový cyklomost by mohol spojiť Dobrohošť s Dunakiliti približne o štyri roky.

Výstavba mosta pre peších a cyklistov Dobrohošť – Dunakiliti sa dofinancuje sumou 2,3 milióna eur. Dofinancuje sa zo zdrojov štátneho podniku Vodohospodárska výstavba (VV), ktorý je hlavným partnerom projektu. O pokračovaní v projekte rozhodla vláda na svojom mimoriadnom zasadnutí.

Mostné spojenie medzi obcami Dobrohošť a Dunakiliti bude slúžiť pre chodcov, cyklistov, záchranárske zložky a pre vozidlá údržby. Prepojením Malého Žitného ostrova na Slovensku a Szigetközu na maďarskej strane sa zvýšia aj turistické možnosti územia. Most bude súčasťou riečnej cyklotrasy EuroVelo 6 a Slovensko sa tak napojí na európsku cyklomagistrálu. Výrazne pomôže aj obyvateľom oboch obcí, pretože aktuálne majú najbližší most vzdialený desiatky kilometrov.

 Projekt je financovaný z Programu spolupráce Interreg V-A Slovenská republika – Maďarsko a jeho hodnota je vyše 10,4 milióna eur bez DPH. Rozdelenie financovania medzi Slovenskom a Maďarskom je 50:50. Na Slovensku bude 85 percent financovaných z Európskeho fondu regionálneho rozvoja. Premostenie hraničnej rieky bude mať celkovú dĺžku takmer 500 metrov, polovica z nej pôjde priamo nad vodou.

Aktuálne sa uskutočňujú verejné obstarávania na výber zhotoviteľa spoločného mosta a výber zhotoviteľa objektov k mostu na Slovensku. Robí sa aj verejné obstarávanie na výber stavebného dozoru. Uchádzači avizovali, že realizácia projektu v rámci predpokladanej hodnoty zákazky stanovenej v roku 2018 nie je udržateľná. Dôvodom je mimoriadny nárast cien v stavebníctve.

 Ministerstvo životného prostredia zdôraznilo, že VV preto nemôže úspešne ukončiť verejné obstarávania. „Musí pristúpiť k aktualizácii predpokladaných hodnôt zákaziek a po odsúhlasení pokračovať v projekte, verejné obstarávania opätovne realizovať,“ uviedlo.

Ak pôjde všetko dobre a most včas získa stavebné povolenie a budú bezproblémovo prebiehať verejné obstarávania, tak most by reálne mohol stáť približne o štyri roky, pričom samotná doba jeho výstavby je odhadovaná na 22 mesiacov./agentury/

X X X

Predaj áut v Nemecku klesol v júni takmer o pätinu

Predaj áut v Nemecku klesol v júni medziročne takmer o pätinu. Sektor aj naďalej ovplyvňujú problémy v dodávateľskom reťazci.

TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP, ktorá zverejnila údaje Spolkového úradu pre motorové vozidlá (KBA).

V Nemecku sa v júni podľa KBA predalo 224.558 áut. V porovnaní s júnom minulého roka to znamená pokles o 18,1 %. Tempo poklesu sa tak výrazne zrýchlilo, keď v máji predaj medziročne klesol o 10,2 %. Za šesť mesiacov roka klesol predaj o 11 % na tesne nad 1,2 milióna vozidiel.

Automobilky zápasili s problémami v dodávkach komponentov aj v minulom roku, čo viedlo k dočasným odstávkam závodov a prepadu predaja. Problém v dodávkach kľúčových komponentov pokračoval aj tento rok, za čím je nástup nových prípadov covidu v Číne na začiatku roka a neskôr invázia Ruska na Ukrajinu. Okrem toho, ako povedal analytik spoločnosti EY Peter Fuss, „neboli zaznamenané žiadne signály“, že by v 2. polroku malo dôjsť k zmene situácie.

Navyše zrýchľujúca sa inflácia znižuje ochotu spotrebiteľov robiť väčšie nákupy a obmedzuje investičný apetít firiem. K tomu sa pridáva hroziaci nedostatok plynu v zimných mesiacoch, čo podľa Fussa vytvára podmienky, ktoré sú na zotavenie trhu „mimoriadne nevhodné“.

Elektrickým vozidlám sa v júni darilo viac než celkovému trhu s autami. Napriek tomu aj v tejto kategórii predaj klesol, pričom pokles dosiahol 3,2 %, aktuality.sk

X X X

Europol: Úsilie 22 európskych krajín viedlo k zadržaniu 130 obchodníkov s ľuďmi

Policajný úrad EÚ (Europol) v utorok oznámil, že v rámci spoločného úsilia 22 európskych krajín sa podarilo zatknúť vyše 130 osôb podozrivých z obchodovania s ľuďmi.

Europol vo svojej tlačovej správe spresnil, že zásahy, na ktorých sa zúčastnilo približne 22.500 príslušníkov orgánov činných v trestnom konaní, pomohli identifikovať vyše 100 možných obetí obchodovania s ľuďmi.

Zásahy proti obchodovaniu s ľuďmi sa uskutočnili od 6. do 13. júna a koordinovala ich Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex) za účasti 22 krajín spolu s medzinárodnou policajnou organizáciou Interpol.

V rámci spoločnej akcie podporovanej Europolom príslušníci zúčastnených európskych orgánov presadzovania práva a orgánov inšpekcie práce zatkli viac ako 130 zločincov a úspešne identifikovali okolo 60 nových podozrivých.

Zásahy mali podobu kontrol na európskych námorných, pozemných a vzdušných hraniciach so zameraním sa na často využívané trasy „pašerákov ľudí“ do Európy. Skontrolovaných počas nich bolo 13 500 rôznych miest, 193 020 vozidiel, 970 440 osôb a 101 790 osobných dokladov.

Celkovo bolo identifikovaných viac ako 130 možných obetí obchodovania s ľuďmi, viac ako tucet z nich boli maloleté osoby. Kontroly tiež viedli k odhaleniu viac ako 220 sfalšovaných dokumentov.

Kontrola tisícok maloletých

Europol pripomenul, že počas zásahov orgány činné v trestnom konaní skontrolovali totožnosť viac ako 11 130 maloletých. Tí sú najzraniteľnejšou skupinou osôb, ktoré sú predmetom obchodovania s ľuďmi a zneužívania.

Mnohí z nich sa stanú obeťami sexuálneho vykorisťovania, núteného žobrania alebo rôznych typov nútenej kriminality vrátane drobných trestných činov a obchodovania s drogami. Stávajú sa aj obeťami pracovného vykorisťovania a domáceho otroctva.

Europol v rámci tejto operácie pomáhal koordinovať operačné činnosti, uľahčoval výmenu informácií a poskytoval analytickú podporu.

Na spoločných zásahoch proti obchodovaniu s ľuďmi sa zúčastnili: Belgicko, Bulharsko, Cyprus, Grécko, Holandsko, Írsko, Litva, Maďarsko, Nemecko, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Rumunsko, Španielsko, Švédsko a mimo hraníc EÚ aj Bosna a Hercegovina, Čierna Hora, Lichtenštajnsko, Severné Macedónsko, Spojené kráľovstvo, Srbsko a Ukrajina, aktuality.sk

X X X

Škandinávske aerolínie SAS požiadali v USA o ochranu pred veriteľmi

Škandinávska letecká spoločnosť SAS požiadala v Spojených štátoch o ochranu pred veriteľmi. Cieľom je získanie priestoru na urýchlenie reštrukturalizačných plánov spoločnosti. Aerolínie to uviedli v utorok s tým, že štrajk pilotov nepriaznivo zasahuje ich finančnú pozíciu a likviditu. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

Rokovania o mzdách medzi SAS a pilotmi sa v pondelok skončili neúspechom a piloti vstúpili do štrajku. Ten ešte zvýšil súčasný chaos na európskych letiskách po tom, ako sa začala letná dovolenková sezóna. Vyhlásenie štrajku preto urýchlilo rozhodnutie SAS podať v USA žiadosť o ochranu pred veriteľmi, uviedol v utorok na tlačovej konferencii šéf spoločnosti Anko van der Werff.

Ochrana pred veriteľmi

Požiadanie o ochranu pred veriteľmi umožní firme pokračovať v poskytovaní služieb pre zákazníkov, aj keď štrajk pilotov narušuje letové plány spoločnosti. Základom je však urýchlenie plánu reštrukturalizácie, ktorý aerolínie oznámili vo februári.

„Prostredníctvom tohto procesu chce SAS dosiahnuť dohodu s kľúčovými akcionármi, reštrukturalizovať dlhové záväzky, rekonfigurovať letový park a získať výraznú kapitálovú injekciu,“ uviedla spoločnosť, pričom dodala, že spod ochrany by mala vystúpiť do deviatich až 12 mesiacov.

SAS by neboli prvými neamerickými aerolíniami, ktoré v minulom období požiadali v USA o ochranu pred veriteľmi. Počas pandémie takto urobili letecké spoločnosti Avianca, Aeromexico a Philippine Airlines. Konkurenčná spoločnosť Norwegian Air požiadala o ochranu pred veriteľmi súdy v Nórsku a Írsku, pričom spod ochrany vystúpila minulý rok, aktuality.sk

X X X

Slovensko si pripomína Deň Slovákov žijúcich v zahraničí

Slovensko si každoročne 5. júla pripomína Deň Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorý bol vyhlásený v roku 1993.

Súčasťou pripomienky bolo položenie kvetov pri základnom kameni Pamätníka slovenského vysťahovalectva v Sade Janka Kráľa v bratislavskej Petržalke, podvečer je na Hlavnom námestí pripravený kultúrny program. Hnutie OĽANO opätovne ubezpečilo, že Slováci žijúci v zahraničí sú naďalej pre vládu prioritou.

„Nechceme vytvárať dva oddelené svety, jeden v podobe materskej krajiny a druhý v podobe slovenského zahraničia. Chceme, aby to bol jeden svet. Slovenské zahraničie musí byť integrálnou súčasťou Slovenska,“ uviedol v utorok na brífingu poslanec Národnej rady (NR) SR Milan Vetrák.

V tejto súvislosti pripomenul, že sa podarilo vypracovať napríklad koncepciu štátnej politiky o starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí či posilniť postavenie a právomoci Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorému sa vrátila od júla koordinačná právomoc vo vzťahu k ministerstvám a štátnym orgánom. Vytvorený bol zároveň post poradkyne premiéra pre slovenské zahraničie.

Vyzdvihnuté bolo tiež zvýšenie dotácií pre slovenské zahraničie, keďže bez kvalitnej dotačnej politiky sa podľa kompetentných nedá hovoriť o pomoci pri udržiavaní povedomia. Súčasťou snáh o pomoc Slovákom žijúcim v zahraničí je napríklad aj zníženie poplatku za udelenie štátneho občianstva, prípadne vo výnimočných prípadoch odpustenie poplatku.

S témou súvisí aj možnosť prinavrátenia štátneho občianstva. Jednou z priorít je tiež vzdelávanie v krajinách západnej Európy a zámoria, teda v krajinách, kde Slováci nemajú postavenie národnostnej menšiny.

Kultúrny program

Pracuje sa zároveň na vytvorení Múzea slovenského vysťahovalectva, projekt je rozplánovaný do roku 2029. Súčasťou jeho areálu má byť aj Pamätník slovenského vysťahovalectva. Vetrák verí, že ak bude projekt dobre pripravený, žiadna z ďalších vlád sa ho neodváži zastaviť. Jedna z ďalších priorít sa týka aj voľby zo zahraničia, teda aby sa dalo poštou voliť v prezidentských voľbách i voľbách do Európskeho parlamentu.

Pamätný deň si pripomína aj Svetové združenie Slovákov v zahraničí. „Je kľúčové, že krajania vedia formulovať svoje názory a záujmy. V histórii Slovenska sme my krajania zohrali mnohokrát skutočne kľúčovú rolu,“ podotkol predseda združenia Vladimír Skalský, ktorý je zároveň riaditeľom Slovenského domu v Prahe.

Na Hlavnom námestí v Bratislave je od 19.00 h naplánovaný kultúrny program Slovenského rodu som, na ktorom by mali vystúpiť krajania z Rumunska, Chorvátska, Srbska, Maďarska, Rakúska a Veľkej Británie.

Na Pamätný deň poukazuje aj slovenský rezort diplomacie, ktorý na sociálnej sieti uvádza aj počty Slovákov žijúcich v jednotlivých krajinách sveta. Ide najmä o slovenských profesionálov, študentov, pendlerov či sezónnych pracovníkov.aktuality.sk

X X X

Štát ako vojnové hospodárstvo? Ruská duma schválila návrhy zákonov

Dolná komora ruského parlamentu, Štátna duma, v utorok v prvom čítaní jednomyseľne prijala návrhy dvoch zákonov na podporu vojny, ktorú vedie Rusko voči Ukrajine.

Ako vysvetlil ruský vicepremiér Jurij Borisov, na zabezpečenie dodávok zbraní a munície je potrebné optimalizovať fungovanie vojensko-priemyselného komplexu a podnikov, ktoré s týmto komplexom spolupracujú.

Podľa Reuters tieto opatrenia v podstate zmenia ekonomiku Ruska na vojnové hospodárstvo, a to takmer 19 týždňov po začiatku invázie na Ukrajinu, ktorú Moskva označuje za „špeciálnu vojenskú operáciu“.

V jednom z dvoch návrhov zákonov, ktoré oba Štátna duma schválila jednomyseľne v prvom čítaní, sa uvádza, že štát môže počas vojenských operácií zaviesť „osobitné ekonomické opatrenia“ a vyžadovať od firiem a spoločností, aby armáde dodávali tovar a služby.

Zmeny zákonníka práce

Druhým návrhom zákona sa mení a dopĺňa zákonník práce tak, aby vláda mala právo regulovať pracovný čas a určovať voľné dni v daných podnikoch.

Zamestnanci podnikov dodávajúcich tovar armáde by mohli byť nútení pracovať v noci, cez víkendy a sviatky a bez sezónnej dovolenky, dodal Reuters.

Podľa Borisova povinnosť pracovať nadčas sa nebude využívať v masovom meradle a zamestnanci dostanú náležité príplatky.

Návrh zákona tiež ustanovuje, že právnické osoby – bez ohľadu na svoju organizačnú a právnu formu a formu vlastníctva – nesmú odmietnuť uzatváranie zmlúv v rámci verejného obstarávania alebo potrieb štátu v oblasti obrany.

„Práve teraz, keď krajiny kolektívneho Západu posilňujú svoju vojenskú prítomnosť na hraniciach s Ruskom, zintenzívňujú sankčný tlak, zvyšujú dodávky zbraní na Ukrajinu, je prijatie (týchto) zákonov dôležité,“ povedal Borisov zákonodarcom.

Vojenská agresia na Ukrajine

Rusko vtrhlo na Ukrajinu 24. februára, ale jeho pokus o dobytie hlavného mesta Kyjev bol odrazený, pričom ruská armáda utrpela veľké straty na ľuďoch i technike. Postup ruských jednotiek na východe Ukrajiny je v porovnaní s pôvodne deklarovanými plánmi pomalý – obsadenie Luhanskej oblasti ruskou armádou bolo takmer zavŕšené až minulú nedeľu.

Západ na ruskú inváziu reagoval balíkmi sankcií, zvýšil dodávky zbraní na Ukrajinu a posilnil sily NATO vo východnej Európe. Moskva všetky tieto kroky považuje za súčasť „zástupnej vojny“ Západu proti Rusku.

Návrh zákona „o zabezpečení ruských ozbrojených síl počas boja proti terorizmu a iných operácií mimo územia Ruskej federácie“ predstavila vláda 30. júna. Dokument vyvolal veľkú pozornosť, a to najmä jeho časť týkajúca sa nemožnosti odmietnuť uzatváranie zmlúv.

Termín na podávanie pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov pre druhé čítanie návrhu zákona bol stanovený na utorok do 16.00 h miestneho času, museli tak byť podané do niekoľko hodín po prvom čítaní.

Oba návrhy zákonov musia ešte prejsť druhým a tretím čítaním v Dume, ktorej predseda Viačeslav Volodin povedal, že diskusia bude v stredu pokračovať za zatvorenými dverami.

Návrhy bude ešte musieť prerokovať horná komora parlamentu a musí ich podpísať prezident Vladimir Putin, aktuality.sk

X X X

Europarlament odobril vstup Chorvátska do eurozóny od 1. januára 2023

Poslanci Európskeho parlamentu (EP) v utorok v Štrasburgu vyjadrili súhlasné stanovisko s tým, aby sa Chorvátsko od 1. januára 2023 stalo najnovším členom eurozóny.

Zákonodarcovia výraznou väčšinou prijali správu rumunského europoslanca Siegfrieda Murešana, v ktorej sa uvádza, že Chorvátsko spĺňa všetky potrebné kritériá na prijatie eura od 1. januára 2023. Za túto správu zahlasovalo 539 poslancov, 45 bolo proti a 48 sa zdržalo hlasovania.

V prijatej správe sa uvádza, že aj napriek hodnoteniu o pripravenosti Chorvátska, ktoré prebieha na pozadí pandémie ochorenia COVID-19, vysokej inflácie a vojny Ruska proti Ukrajine, je Chorvátsko pripravené stať sa v poradí už 20. členom eurozóny.

Poslanci upozornili, že Chorvátsko má už teraz vyššiu úroveň cenovej konvergencie s eurozónou v porovnaní s ostatnými členskými štátmi EÚ pri ich vstupe do spoločnej menovej únie. Europarlament však dal jasne najavo, že od chorvátskej vlády očakáva „trvalé úsilie“ pri zabezpečení ďalšej cenovej konvergencie a že vláda prijme potrebné opatrenia, aby nedošlo k umelému zvyšovaniu cien.

Potrebné reformy

„Reformy, ktoré vykonala chorvátska vláda v posledných rokoch, posilnili hospodárstvo krajiny a vydláždili cestu Chorvátsku k spoločnej mene. Stať sa členom eurozóny je správnym rozhodnutím pre krajinu, jej podniky a občanov, ako aj rôzne odvetvia jej hospodárstva, ako napríklad cestovný ruch,“ vyhlásil poslanec Murešan v správe pre médiá.

A dodal, že skutočnosť, že Chorvátsko sa stane 20. členom eurozóny, je dobrá aj pre EÚ, lebo dokazuje životaschopnosť a dôveru v spoločnú európsku menu.

Stanovisko EP bude postúpené členským štátom eurozóny, ktoré sú zodpovedné za vydanie konečného súhlasu pre vstup Chorvátska do menovej únie, aktuality.sk

X X X

Bývalý funkcionár SNS Rafaj sa vracia do politiky, pridal sa k odídencom ĽSNS

Bývalý funkcionár SNS Rafael Rafaj sa pridáva k mimoparlamentnému hnutiu Republika. Na sociálnej sieti o tom informuje predseda hnutia Milan Uhrík. Pôsobiť by mal v oblasti kultúry a médií.

„V rámci nášho hnutia bude zastrešovať oblasť kultúry a médií. Samozrejme, s dôrazom na presadzovanie tradičných a konzervatívnych hodnôt,“ konštatuje Uhrík.

Rafael Rafaj pôsobil roky v SNS, bol poslancom Národnej rady (NR) SR, podpredsedom výboru pre kultúru a médiá i členom parlamentného výboru na kontrolu činnosti SIS.

Bol tiež členom stálej delegácie NR SR v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy a členom ďalších parlamentných výborov. Pôsobil tiež v komunálnej politike a angažoval sa vo viacerých oblastiach verejného života, aktuality.sk

X X X

Premiér Heger: Jadro a plyn budú zrejme prechodne udržateľným zdrojom energie

Jadro a plyn budú zrejme prechodne udržateľným zdrojom energie, konštatuje premiér SR Eduard Heger (OĽANO) pred stredajším (6. 7.) hlasovaním Európskeho parlamentu (EP).

Hlasovanie k danej téme označil za kľúčové pre národné záujmy Slovenska. Zdôrazňuje tiež zintenzívnenie zelenej transformácie. Predseda vlády to uvádza v stanovisku, ktoré TASR poskytla jeho hovorkyňa Ľubica Janíková.

„Chceme zostať na našej ceste k dekarbonizácii Slovenska, ale zároveň musíme zaistiť energetickú bezpečnosť pre našich občanov,“ konštatuje Heger.

Ubezpečuje, že naplnenie celoeurópskeho cieľa dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050 má jeho plnú podporu. Poukazuje na potrebu zintenzívnenia zelenej transformácie, a to s využitím všetkých možných riešení. Práve vojna na Ukrajine dodala podľa neho zeleným cieľom novú dimenziu. Hoci hrozba nedostatku plynu tlačí podľa premiéra niektoré členské štáty späť k uhliu, tento výkyv musí byť čo najkratší a nesmie spomaliť snahy o zelenú tranzíciu. „Slovensko má práve vďaka jadru príležitosť vyhnúť sa návratu k uhliu,“ podotýka Heger.

Premiér je podľa vlastných slov v pravidelnom kontakte s lídrami EÚ27, pričom všetci majú rovnaký cieľ, ktorý ide v línii s Európskou zelenou dohodou. Pripomína zároveň, že štartovacie pozície sú však rozdielne. Tieto rozdiely sa nemôžu podľa premiéra ignorovať, ak nechceme poškodiť slovenskú ekonomiku a vystaviť slovenských občanov energetickej chudobe, aktuality.sk

X X X

Kurz eura nám výrazne praje najmä v Turecku. V ktorých destináciách si toto leto dovolíte viac?

Letné dovolenky v zahraničí sú v plnom prúde a mnohí Slováci odchádzajú oddychovať aj mimo krajín, v ktorých sa platí eurom.

Vývoj kurzu cudzej meny vo vyhliadnutej destinácii ovplyvňuje to, koľko v konečnom dôsledku minieme za služby, jedlo alebo benzín. Ak miestna mena v destinácii oslabila, môžeme si na mieste dovoliť viac.

ČSOB analyzovala vývoj menových kurzov na začiatku sezóny oproti vlaňajšku. Z júnových dát vyplýva, že vývoj aj toto leto praje najmä dovolenkárom v „krajine polmesiaca“, ale aj turistom, ktorí sa vyberú napríklad do susedného Maďarska.

Slováci sa po dvoch pandemických letách rozcestovali. V zozname najpopulárnejších dovolenkových destinácii nechýba ani tento rok Česko, Maďarsko, Chorvátsko či Turecko.

Ani jeden zo zmienených štátov nie je v eurozóne. Vývoj tamojšej meny ovplyvňuje to, koľko dovolenkári v danej krajine v konečnom dôsledku minú za nákupy a služby. Teda to, koľko peňazí dostanú v prepočte za jedno euro. Aktuality.sk na to upozornila hovorkyňa ČSOB Anna Jamborová.

Koniec chorvátskej kuny

Euro voči českej korune v porovnaní s júnom 2021 oslabilo. V prepočte zaň dostaneme menej českých korún ako vlani. Rozdiel je na úrovni 2,87%. V prospech našinca sa medziročne výrazne zmenil kurz maďarského forintu, o 13,35%.

Tohtoročná letná sezóna má byť poslednou, kedy pri ceste do obľúbeného Chorvátska treba počítať s výmenou eur za kuny. Od januára 2023 by sa Chorvátsko malo stať 20. krajinou eurozóny a platiť jednotnou európskou menou. Peniaze pri Jadrane už nebudeme prepočítavať.

Euro voči chorvátskej kune oproti vlaňajšku posilnilo o 0,4%, vďaka čomu dovolenkári v tejto krajine ušetria.

Chystáte sa do Turecka? Dobrá správa. Skokanom roka je spomedzi porovnávaných mien aj túto sezónu práve turecká líra, pripomenula hovorkyňa. Kým vlani v júni dostal Slovák za jedno euro 10,38 líry, tento rok je to 17,96 líry (+73,02%).

Oproti vlaňajšku euro oslabilo voči menám exotických ázijských destinácii.

Menej ako vlani tak dostanú dovolenkári v prepočte za jedno euro v Thajsku (-2,48%), na Filipínach (-2,21%) aj v Indonézii (-10,2%).

Stále však ide o krajiny so spravidla výrazne nižšou cenovou hladinou ako na Slovensku, a to aj po týchto zmenách kurzu, poznamenala Jamborová.

Rady, ako na dovolenke neprerobiť

Odborníci pred vycestovaním pritom dovolenkárom odporúčajú overiť si, či majú v balíku služieb zahrnuté platby kartou v zahraničí.

Dovolenkárom by si mali vopred overi,, či si hotovosť v cudzej mene majú po návrate na Slovensko ako vymeniť späť na eurá.Niektoré meny z dovolenkových destinácii totiž nie je možné na Slovensku zameniť vôbec. A to ani v bankách, ani v zmenárňach. Národná banka Slovenska zmenárenskú činnosť v prípade cudzích mien nevykonáva vôbec.

V cudzine by sme si mali vyberať peniaze z bankomatov tamojších bánk – ideálne pokiaľ ide o banku patriacu do rovnakej bankovej skupiny ako banka klienta na Slovensku. Takéto výbery sú väčšinou zvýhodnené alebo úplne bezplatné. Nemali by ste si vyberať hotovosť z bankomatov s označením iba ATM, pretože výbery z nich bývajú drahšie.

Mali by ste si skontrolovať, či na bankomate nie je umiestnené nejaké zariadenie, napríklad pri otvore na kartu a zakrývať si klávesnicu pri zadávaní PIN kódu rukou.

Odborníci hovoria, že objem hotovosti na dovolenke by nemal byť veľký. Nie je ani bezpečné a obchodníci v dovolenkových destináciách sa čoraz viac vybavujú platobnými terminálmi. Hotovosť v lokálnej mene sa oplatí mať poruke na menšie nákupy suvenírov či občerstvenia.

Pri platbe kartou u obchodníka alebo výbere hotovosti z bankomatu môže byť dovolenkárovi ponúknutá možnosť dynamického prepočtu (DCC).Ide o možnosť prepočítať výslednú sumu z lokálnej meny na eurá. Aj keď sa to môže zdať pre klienta pohodlné, lebo vidí koľko zaplatí výsledne v eurách, táto možnosť býva spravidla drahšia. Suma sa totiž prepočítava kurzom tamojšej banky a ten býva pre klienta menej výhodný, plus môže byť suma navýšená aj o rôzne poplatky. Reálne tak klient môže výslednú sumu preplatiť aj o pár percent. Preto odporúčame požiadať vždy o platbu v tamojšej lokálnej mene, aktuality.sk

X X X

Tajomník ÚV KSS Lenárt otvoril Jurčovi dvere na Tour de France

V osemdesiatych rokoch minulého storočia jazdili československí cyklisti výlučne v amatérskom pelotóne. Milan Jurčo však nečakane prestúpil na začiatku roka 1987 k profesionálom. Milan Jurčo bol najmä vynikajúci časovkár.

Ako sa vôbec Jurčo dostal na Tour de France?

„V tom čase som mohol o tom len ticho snívať. Profesionálne tímy o mňa mali dlhšie záujem, ale všetky ponuky končili v koši.

Jediná cesta bola emigrácia, ale tú som zavrhol. Chcel som to vymyslieť tak, aby ma pustili legálne,“ potvrdzuje rodák z Liptovského Mikuláša.

 Neutekal z domu ako zlodej

V roku 1986 štartoval na pretekoch Giro Bergamasco, vyhral tam dve etapy. Oslovil ho manažér tímu Supermercati Brianzoli.

„Po návrate som si vybavil devízový prístup a išiel som s manželkou oficiálne na dovolenku do Talianska. Absolvoval som tam testy, lekársku prehliadku.

Hneď mi dali aj bicykel i vybavenie. Ale vrátil som sa, nechcel som utekať z domu ako nejaký zlodej,“ pokračuje.

Československý reprezentant, ktorý pravidelne štartoval na Pretekoch mieru i svetovom šampionáte, mal už 29 rokov. Tréner Kamil Haťapka vyhlásil, že s ním už do reprezentácie neráta.

 Milan Jurčo štartoval na Tour de France v rokoch 1987 a 1988 ako vôbec prvý Slovák v histórii. „Získal som tak štatút ‚nepotrebného‘. To však bolo málo. Denne som bombardoval funkcionárov v Prahe, žiadal som, aby mi dali povolenie, ale každý sa vždy vyhovoril na iného, týždne sa nič nedialo.

Napadla mi šialená myšlienka. Napísal som list prvému tajomníkovi ÚV KSS Jozefovi Lenártovi, požiadal som ho o pomoc. Odniesol som ho do podateľne na Hlbokej ulici.“

Komunistického bosa osobne nepoznal, nikdy sa nestretli. Žil však v Dovalove neďaleko Liptovského Hrádku a vedel, že Lenárt pochádza z neďalekej dediny Liptovská Porúbka. Jeho zúfalý pokus zabral.

„Hneď na druhý deň sa ozvali zo sekretariátu ÚV, nejaký chlapík, ktorého som dovtedy nikdy nevidel, si dal so mnou rande na plavárni na Pasienkoch.

Povypytoval sa ma na všetky okolnosti, zobral si všetky osobné údaje. Na ďalší deň mi volal šéf Pragosportu Jaroslav Vacek a oznámil mi, že prestup je schválený.“

 Chýba návratnosť investícií

Už nič nestálo v ceste, aby sa zúčastňoval na najväčších cyklistických pretekoch a aj na Tour de France. V ich pelotóne sa Slováci aj neskôr objavovali sporadicky.

Pred desiatimi rokmi mala slovenská cyklistika na Tour trojnásobné zastúpenie. Bola to výnimka. Dnes už neexistujú nijaké obmedzenia z minulosti, ale aj po 35 rokoch je v pelotóne zasa iba jediný Slovák.

„Zažili sme v slovenskej ére aj lepšie obdobia, začal to môj syn Maťo, potom prišli Velitsovci, Sagan… Občas niekto ešte vyskočil. Ale teraz nemáme okrem Sagana nikoho. Rozvoj slovenskej cestnej cyklistiky?

To je otrasný stav. Vďaka Saganovi prúdilo do nej veľa peňazí, ale bez efektu, nikde sa to neprejavilo.

Mnohí cyklisti, ktorí boli aj talentovaní, končia v juniorskom veku, nevidia perspektívu. Kedysi bolo na východnom Slovensku veľa pretekov, Prešov, Sabinov, Košice, Spišská Nová Ves, Rožňava… teraz nie sú skoro žiadne,“ pripomína Jurčo neradostnú situáciu.

 Podľa neho nepomáhajú ani centrá talentovanej mládeže, ktorých je viac ako v nedávnej minulosti.

„Centrá talentovanej mládeže by mali fungovať pri špičkových, silných kluboch, ale teraz sú takmer pri každom, lebo ďalšie už skoro ani nemáme. Mali by byť nadstavbou, nemôžu všetko vyriešiť.

Bolo ich sedem, teraz ich je pätnásť, dostávajú celkom dosť peňazí, ale nevyužívajú ich efektívne, na to, na čo by sa mali prioritne využiť.

Neskúmame návratnosť investícií. Peniaze sa často preúčtujú na niečo iné, nejdú do systému,“ tvrdí Jurčo, ktorý sedem rokov pracoval ako predseda kontrolnej komisie zväzu, neskôr ako jej člen.

Za Saganom je diera

Kým pracoval ako kontrolór, na mnohé nedostatky najmä v účtovníctve Centier talentovanej mládeže upozorňoval.

„Niektoré pochybenia sme aj vyriešili, kluby dokonca museli vracať peniaze.“ Dodáva, že problémov, ktoré negatívne ovplyvňujú súčasný vývoj, je podstatne viac. Jedným z nich je aj slabá práca a zlé výsledky jediného kontinentálneho tímu Dukla Banská Bystrica.

„Potrebovali by sme aspoň tri kontinentálne tímy, ale ani ten jeden poriadne nefunguje. Keď to pôjde takto ďalej, môžu ho aj zrušiť. Úroveň padá a klameme sa celé roky. Ak sa aj objaví talent, v Dukle končí,“ zdôrazňuje.

Podľa neho si tento problém vyžaduje zásadné riešenie, aj v personálnych otázkach.

„Ak to poviem mierne, už dlho sa ukazuje, že jej šéf Martin Fraňo na túto prácu nestačí. Čudujem sa, že tento stav kompetentní trpia. Keby tím žil zo sponzorských peňazí, tak nech si robia, čo chcú.

Ale živí ho štát. Perspektívu nevidím ružovo. Nečrtá sa nik, kto by aspoň čiastočne pokračoval v najbližších rokoch v Saganovej ceste,“ uzatvára prvý Slovák, ktorý sa postavil pred 35 rokmi na štart Tour de France./agentury/

X X X

Veľký obrat, pekné športové gesto. Djokovič ukázal svoju veľkosť

Srbský tenista Novak Djokovič sa stal prvým semifinalistom mužskej dvojhry na grandslamovom Wimbledone.

  i.Najvyššie nasadený obhajca titulu otočil štvrťfinálový duel proti Talianovi Jannikovi Sinnerovi a zvíťazil po päťsetovom boji 5:7, 2:6, 6:3, 6:2, 6:2.

V dueli o postup do finále nastúpi proti víťazovi zápasu medzi Belgičanom Davidom Goffinom a domácim Britom Cameronom Norriem.

Djokovič si v úvode stretnutia vybudoval náskok 4:1 a v piatom geme mal ďalšiu možno získať súperovo podanie.

Sinner však brejkbal odvrátil, striasol zo seba nervozitu a v ďalších minútach začal predvádzať skvelý, variabilný tenis. Vyrovnal na 4:4, za stavu 5:5 opäť prelomil Djokovičovo podanie a prvý set sa stal jeho korisťou.

Taliansky daviscupový reprezentant dokázal Srba pretlačiť v dlhých výmenách, jeho veľkou zbraňou bol forhend. Djokovič mal problémy returnovať Sinnerovo podanie, v medzihre robil príliš veľa nevynútených chýb. Druhé dejstvo bolo v réžii Taliana, ktorý dvakrát Djokoviča brejkol.

V treťom sete sa však šesťnásobný wimbledonský šampión zmobilizoval a vďaka rýchlemu brejku ho získal vo svoj prospech. Djokovič prevzal opraty zápasu do svojich rúk a vo štvrtom sete dovolil uhrať Sinnerovi iba dva gemy.

Na Taliana doľahla kríza, prakticky v každom geme pri vlastnom podaní čelil brejkbalu. V piatom sete prišiel o servis za stavu 1:1 a Djokovič už dokonal úspešný obrat.

„V prvých dvoch setoch bol Jannik lepší hráč, všetko mu vychádzalo, príkladne bojoval. Potom som zamieril na toaletu, potreboval som krátku pauzu, ktorá mi pomohla. Brejk v úvode tretieho dejstva mi dodal energiu a nabudil ma.

Od tohto momentu som začal predvádzať svoj najlepší tenis a podarilo sa mi otočiť nepriaznivý vývoj. Jannikovi želám v jeho ďalšej kariére iba to najlepšie. V budúcnosti sa v tejto fáze grandslamových turnajov určite dočká víťazstiev,“ uviedol Djokovič v prvom rozhovore.

muži – dvojhra – štvrťfinále:
Novak Djokovič (Srb.-1) – Jannik Sinner (Tal.-10) 5:7, 2:6, 6:3, 6:2, 6:2

Nemecká rozprávka pokračuje

Nemecká tenistka Tatjana Mariová sa stala prvou semifinalistkou ženskej dvojhry na grandslamovom turnaji vo Wimbledone.

Vo štvrťfinále zdolala svoju krajanku Jule Niemeierovú po trojsetovom boji 4:6, 6:2, 7:5 a dosiahla životný úspech. V dueli o postup do finále nastúpi proti víťazke súboja medzi Tunisankou Ons Jabeurovou a Češkou Marii Bouzkovou.

 Mariová, ktorá je dvojnásobná mama, po postupe medzi elitné kvarteto neskrývala emócie. „Mám zimomriavky po celom tele. Som rada, že sa môžem o tento zážitok podeliť s rodinou a mojimi krásnymi dvoma dcérami.

Je bláznivé, že 15 mesiacov po tom, čo prišla na svet Cecilia, som vo wimbledonskom semifinále,“ uviedla 34-ročná Mariová v prvom rozhovore.

ženy – dvojhra – štvrťfinále:
Tatjana Mariová (Nem.) – Jule Niemeierová (Nem.) 4:6, 6:2, 7:5/agentury/