Tomášovi Rajeckému jedno stíhanie zastavili. Obvineného Tomáša Rajeckého naďalej stíhajú za vyzradenie daňového tajomstva. Potvrdil, že v minulosti dostal dokumenty k daňovej kauze exprezidenta Kisku a nechal ich rozposlať do médií.

Priznal sa k úplatkom, usvedčil ďalších ľudí z korupcie v jednej kauze a významne prispel k obvineniu zločineckej skupiny okolo Roberta Fica, Roberta Kaliňáka či Norberta Bödöra.

Tomáš Rajecký, ktorý sa v minulosti objavil v mafiánskych zoznamoch a býval spájaný s gangom piťovcov, získal za aktuálnu spoluprácu s políciou zákonný benefit. Podľa zistení Aktuality.sk mu prokuratúra v korupčnom prípade podmienečne zastavila stíhanie. Stále je však obvinený z vyzradenia daňového tajomstva – jeho prípad súvisí s kauzou Fica a spol., ale Rajeckého rieši polícia samostatne.

Cigaretová kauza

Rajeckého obvinili ešte v marci minulého roka za pokračovací zločin prijímania úplatkov pri krytí nelegálnej výroby cigariet. Tento osobný priateľ Norberta Bödöra či Mariana Kočnera však medzičasom ušiel do zahraničia, vyhlásili po ňom pátranie.

Napokon ho zadržali v Španielsku a našli uňho aj falošné doklady. Slovenská polícia poňho prišla vládnym špeciálom, po rozhodnutí súdu skončil vlani v decembri vo väzbe.

Na krk mu pribudlo ešte ďalšie obvinenie – za vyzradenie daňového tajomstva. Táto druhá kauza Rajeckého súvisí s tým, že mal v minulosti pomôcť s únikom informácií z daňovej kauzy exprezidenta Andreja Kisku do médií – v prípade je stále obvinený.

Rajecký spočiatku svoje obvinenia z prijímania úplatkov či vynášania dokumentov z účtovníctva do médií popieral.

V takzvanej cigaretovej kauze na Rajeckého už začiatkom tohto roka podali obžalobu. „Predmetom obžaloby je podozrenie z poskytnutia úplatkov rádovo v státisícoch eur, aby vtedajšie vedenie Kriminálneho úradu finančnej správy (KÚFS) umožnilo (tolerovalo) bezproblémovú nelegálnu výrobu cigariet,“ napísala v januári tohto roka prokuratúra.

Najprv popieral, potom sa priznal

Rajecký mal inkasovať a aj ďalej posúvať úplatky za to, že daňoví kriminalisti si nebudú nelegálne vyrobené cigarety všímať a v prípade plánovanej akcie dajú majiteľom vopred echo, aby stihli upratať dôkazy. Práve tento úrad totiž mohol s nezákonným tabakovým biznisom skoncovať a majiteľov vyšetrovať.

Po mesiacoch vo väzbe však napokon otočil a začal spolupracovať s políciou. Opísal, ako chránili nelegálny biznis s tabakom a kto všetko dával či prijímal úplatky. Navyše do konania vydal aj 90-tisíc eur, ktoré si nezákonne „zarobil“.

Podľa zistení Aktuality.sk mu špeciálna prokuratúra obvinenie v tejto úplatkárskej kauze zastavila. Dôvodom je fakt, že svojimi výpoveďami významne prispel k objasneniu trestnej činnosti.

Tento postup už pred časom naznačil dozorujúci prokurátor prípadu Peter Kysel. V rozhovore pre Aktuality.sk krátko pred letom pripustil, že v prípade Rajeckého prichádza do úvahy aj takýto benefit.

Zastaviť niekomu stíhanie umožňuje Trestný zákon. Deje sa tak v prípadoch, ak dotyčná obvinená osoba výrazným spôsobom pomôže k odhaleniu alebo usvedčeniu páchateľov korupčných trestných činov alebo pomôže odhaliť organizovanú či zločineckú skupinu. Takúto výhodu však nemôže dostať hocikto. Platí len pre takého obvineného, ktorý nie je organizátor, návodca alebo objednávateľ trestnej činnosti. Rajecký splnil všetky podmienky.

Svedčil proti Bödörovi aj Kaliňákovi

K zastaveniu Rajeckého stíhania prispelo aj to, že svojím svedectvom a priznaním výrazne pomohol v kauze Súmrak. Aj vďaka výpovedi tohto muža polícia na jar tohto roka obvinila politikov Roberta Fica a Roberta Kaliňáka, bývalého policajného prezidenta Tibora Gašpara a oligarchu Norberta Bödöra. Tí zhodne obvinenia popierajú.

Rajecký prehovoril, ako mu v minulosti Bödör priniesol množstvo dokumentov z daňovej kauzy Andreja Kisku. Dal mu pokyn, aby rozposlal získané informácie z anonymnej mailovej schránky médiám aj úradom. Záujem na vyzradení citlivých dokumentov mal mať aj vtedajší minister vnútra Kaliňák, tvrdil Rajecký polícii.

„Za tejto situácie možno konštatovať, že záujem spoločnosti na objasnení trestných činov spáchaných zločineckou skupinou, ktorá mala tak výrazný vplyv na spoločenské dianie, prevyšuje nad záujmom na trestnom stíhaní obvineného Tomáša Rajeckého pre jeho účasť na trestnej činnosti korupčného charakteru, ku ktorej sa priznal a vydal finančný prospech ňou získaný,“ argumentuje zastavenie stíhania špeciálna prokuratúra v uznesení, ktoré má redakcia Aktuality.sk k dispozícii.

Za vyzradenie daňového tajomstva z účtovníctva Kiskovej firmy je Rajecký stále obvinený, toto stíhanie mu prokuratúra nezastavila.

Kollára odsúdili, Makóa stopli

V korupčnom prípade okolo cigaretových fabrík pôvodne figurovali aj ďalšie známe mená. Konkurzný právnik Zoroslav Kollár sa medzičasom priznal, že si nechal sľúbiť úplatok od Rajeckého. Mal byť spojkou na svojho kamaráta a vtedajšieho šéfa daňových kriminalistov Ľudovíta Makóa. Kollár podľa vlastných slov napokon žiadne peniaze neinkasoval a v biznise sa neangažoval.

Priznal sa však k uplácaniu Slovenskej informačnej služby a s prokurátorom uzavrel dohodu o vine a treste. Tú v máji schválil súd a za obe kauzy mu vymeral peňažný trest 70-tisíc eur.

Ďalším obvineným v cigaretovej kauze bol samotný exriaditeľ daňových kriminalistov finančnej správy Makó. Ten už dlhodobo spolupracuje s políciou, a keďže sa významne podieľal aj na vyšetrení tejto kauzy, prokuratúra mu sčasti prerušila a sčasti zastavila stíhanie.

„Nie je ničím prekvapivým, že pokiaľ niekto spolupracuje s orgánmi činnými v trestnom konaní a oznámi im skutočnosti, ktoré orgánom neboli známe a nemali sa k nim ako dopracovať, tak jedna z tých možností je aj zastavenie trestného stíhania, iná možnosť je dohoda o vine a treste s výrazným znížením trestov za spoluprácu. Možností je viac,“ reagoval na otázku o Makóovi prokurátor Kysel v rozhovore pre Aktuality.sk.

Ďalším obvineným v úplatkárskej kauze je podnikateľ z južného Slovenska Jozef Kertész. Ten mal podplácať úradníka a sprostredkovateľov, aby mal pod „ochranou“ nelegálnu výrobu cigariet a aby ho v prípade nejakej kontroly či akcie vopred upozornili. Kertész po vznesení obvinení trestnú činnosť poprel, v septembri by sa malo začať hlavné pojednávanie, aktuality.sk

 X X X

 Mazacie oleje aj balená voda. Ako politici za 30 rokov stratili úctu k ústave, a ako to zmeniť

V roku 2011 schválili poslanci novelu ústavy za približne 40 minút. Ovplyvnili pritom mocenské rozloženie v krajine. Pád vlády Ivety Radičovej v roku 2011 sa do histórie zapísal najmä tým, že vyvolal rozklad pravicového bloku a Robert Fico vďaka nemu zostavil jednofarebnú vládu. Trochu mimo pozornosti verejnosti sa však udiali aj ďalšie pomerne významné veci. Jednou z nich je zásah do ústavy, na ktorý poslanci potrebovali zhruba toľko času, čo trénovanému amatérovi zaberie beh na 10 kilometrov.

Včera základný zákon nášho štátu oslávil tridsiatku a spomínaná zmena spred 11 rokov ilustruje, aký k nemu majú politici a v širšom zmysle aj verejnosť prístup.

Jedným slovom by sa dalo zrejme povedať, že vlažný. To by pritom nemal byť pocit, ktorý ústava vzbudzuje. Aspoň nie podľa ľudí, ktorí sa podieľali na jej príprave, zásadných zmenách či pôsobia v oblasti teórie.

„Esteticky kontaminovaná“

„Predovšetkým je to úcta, ktorú americká spoločnosť prechováva k svojmu základnému zákonu,“ odpovedal si ústavný právnik a politik Peter Kresák v roku 1999 v úvode k prekladu ústavy USA na otázku, vďaka čomu text prežil viac ako dve storočia.

Úcta zo strany politikov je práve to, čo dnes podľa odborníkov našej ústave chýba. Príkladom je aj situácia zmieňovaná v samotnom úvode. Poslanci vtedy v parlamente v priebehu zhruba 40 minút zmenili základný zákon štátu a posilnili úrad prezidenta.

Ako píše ústavný právnik a bývalý politik Radoslav Procházka vo svojej knihe Rozhádzaná republika (2018), samotná rozprava trvala 15 minút a zúčastnili sa jej dvaja ľudia. Hoci Procházka túto zmenu, na ktorej sa odobne zásadným spôsobom podieľal, nepovažuje za škodlivú, s odstupom času priznáva, že spôsob, akým sa presadila, v ňom zanechal nepríjemný pocit. „Podstatné je, že takto sa to fakt nemá robiť. Už len preto nie, že to je nedôstojné,“ píše expolitik. Takýto krok podľa neho ústavnú normotvorbu „esteticky kontaminoval“.

Obradné schvaľovanie

Text našej ústavy schválili poslanci Slovenskej národnej rady 1. septembra 1992 večer o 22.26. Bol výsledkom dvojročných diskusií medzi politikmi aj verejnosťou. Do platnosti vstúpil o mesiac neskôr. Slovenská republika bola ešte ďalšie tri mesiace súčasťou Českej a Slovenskej federatívnej republiky, ktorá 1. januára 1993 definitívne zanikla.

Zo 134 prítomných poslancov ju podporilo 114. Hlasovania sa nezúčastnili zástupcovia maďarských menšinových strán, ktorí takto protestovali proti jej zneniu. Hlasovalo sa aklamačne, teda každý poslanec bol vyzvaný, aby nahlas povedal, aký je jeho postoj.

Hoci obradné hlasovanie malo dať našej ústave do vienka akýsi punc mimoriadnosti, s odstupom času sa dá konštatovať, že tento pokus nepatril k tým najúspešnejším.

Spomínaný príklad, ako sa nevhodným spôsobom menila ústava, totiž nie je zďaleka osamotený. Ako sumarizuje bývalý ústavný sudca, dnes pedagóg na Fakulte verejnej správy Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ) Ladislav Orosz v zborníku Ústavodarná činnosť Národnej rady Slovenskej republiky 1992 – 2020 (2021), od roku 1992 po parlamentné voľby vo februári 2020 bolo do Národnej rady predložených 239 návrhov ústavných zákonov, 40 z nich poslanci aj schválili. Na porovnanie, americká ústava má za viac ako dvestoročnú históriu 27 dodatkov.

Potrubie, balená voda a mazacie oleje

Medzi štyrmi desiatkami schválených návrhov sa nachádzalo všeličo. A nie len v pozitívnom zmysle. Legendárny sa z tohto pohľadu stal ústavný zákon z roku 2014 o zákaze vývozu vody za naše hranice, ktorý bol prijatý za druhej vlády Roberta Fica. Išlo o reakciu na pokus poľskej firmy prečerpávať minerálku zo Slovenska potrubím za hranice a tam ju stáčať do fliaš.

Keďže vláda tomu chcela zabrániť, rozhodla sa konať. Do ústavy sa tak dostala zmienka o balenej vode a potrubí. To je pritom v priamom rozpore s tým, ako má text ústavy vyzerať. Ústavné normy by totiž mali byť abstraktné, poukazuje Tomáš Alman z Fakulty verejnej správy UPJŠ v spomínanom zborníku.

Rovnako pozoruhodným, no napokon neúspešným bol aj pokus dvojice poslancov Mosta-Hídu Ivana Švejnu a Gabriela Csicsaia. Zákonodarcovia chceli presadiť ústavný zákon o daňovej stabilite. Článok 3 odsek 9 tohto návrhu, kde sa písalo o daniach z benzínu a rôznych druhov olejov, zaujal aj Procházku.

Dokonca natoľko, že ho vo svojej knihe odcitoval celý aj s pôvodnou grafickou úpravou. Zmienku o zákone ukončil konštatovaním s dávkou irónie a úľavy: „Na rozdiel od spotrebiteľských obalov a potrubí sa mazacím olejom do právneho predpisu s najvyššou právnou silou v republike dostať nepodarilo.“

Počet nápadov na zmeny stúpa

Aj na základe týchto udalostí sa preto odborníci vracajú k téme úcty voči ústave, ktorú podľa nich politici čoraz viac strácajú. Orosz to v zborníku o ústavodarnej činnosti slovenského parlamentu ilustruje aj na číslach.

„[V] I. volebnom období národnej rady (1994 – 1998) bolo predložených do ústavodarného procesu ‚len‘ 17 návrhov ústavných zákonov (…) a ich počet (zatiaľ) kulminoval v VII. volebnom období (2016 – 2020), v ktorom bolo do ústavodarného procesu predložených 70 návrhov ústavných zákonov (za každé 2 mesiace 3 návrhy). Možno si položiť otázku, či tento počet ústavných iniciatív pripadajúcich na jedno volebné obdobie národnej rady nie je už ‚kritický‘,“ pýta sa Orosz.

Ku kritickým hlasom sa pridáva aj ďalší bývalý politik Ľubomír Fogaš, ktorý sa podieľal začiatkom 90. rokov na tvorbe nášho základného zákona.

Podľa neho dnes politici podliehajú akejsi marketingovej eufórii a každý z nich sa zrejme chce podpísať pod nejakú drobnú či väčšiu zmenu v ústave. Podľa neho to môže byť nebezpečené. „Ľahkovážny prístup politikov považujem za riziko, ktorý môže zásahmi zapôsobiť negatívne aj na existujúcu parlamentnú formu vlády, základné vzťahy medzi zákonodarnou, výkonnou a súdnou mocou,“ konštatuje Fogaš.

Spoločný znak generácií

Peter Kresák si myslí, že prístup k základnému zákonu štátu je dokonca spoločným znakom viacerých generácií.

„Čo je však asi spoločným znakom jednotlivých generácií politikov vo vzťahu k ústave, je skutočnosť, že sa jej obsahu dovolávajú, keď sa im to momentálne v konkrétnej situácii hodí, no v bežnom živote sa ju skôr snažia účelovo obchádzať či dokonca pre svoju popularitu aj nepremyslene vstupovať do jej obsahu,“ konštatuje Kresák.

Táto neúcta k ústave podľa Procházku vedie k tomu, že základný zákon štátu prestáva plniť rolu „kotvy, o ktorú sa dá v čase skutočnej potreby symbolicky oprieť, pretože presahuje realitu každodennej politickej prevádzky“. To môže viesť až k tomu, že spoločnosť nahradí pravidlá z ústavy iným princípom, napríklad „účel svätí prostriedky“, dodáva expolitik.

Treba novú ústavu?

Preto sa v spoločnosti z času na čas ozvú hlasy vyzývajúce na to, aby sme sa zamysleli nad úplne novou ústavou a založili Slovenskú republiku takpovediac nanovo.

Proti tomu však odborníci namietajú. Kresák dnes nevidí možnosť ani na menšie, no z jeho pohľadu potrebné zmeny, ako napríklad zriadenie druhej komory parlamentu či odčlenenie úradu prezidenta do samostatnej hlavy ústavy.

„Nevidím záujem a ani reálnu možnosť, aby sa tieto zmeny podarilo presadiť a o to menej v dohľadnej dobe spustiť práce na úplne novom ústavnom texte,“ konštatuje ústavný právnik.

K novej ústave by nepristupoval ani Fogaš. Podľa neho sa ukázalo, že naša ústava garantovala demokratický vývoj a konflikty, ktoré vznikajú na politickej scéne, dokážeme riešiť v rámcoch, ktoré ústava stanovuje.

Ako to politikom sťažiť

Riešením aktuálnej situácie by mohlo byť napríklad sťaženie zmien ústavného textu. Dnes je na to potrebná iba jediná podmienka: nazbierať v Národnej rade aspoň 90 hlasov. Návrh môže podať ktorýkoľvek poslanec a zmena sa stále môže udiať aj v skrátenom konaní, teda pokojne opäť aj za 40 minút.

Odborníci preto diskutujú, ako to poslancom sťažiť. Jedným z riešení je zvýšiť počet hlasov potrebných na zásahy do základného zákona z 90 na 100. Ďalším je obmedzenie zrýchleného schvaľovania, ale aj počet poslancov, ktorí môžu návrhy na úpravy predkladať. To všetko by členom zákonodarného, respektíve ústavodarného zboru zhoršilo schopnosť meniť ústavný text.

Ide však len o úvahy. Na ich presadenie sú totiž potrební práve tí, ktorí by sa takto pripravili o možnosti. Vzhľadom na situáciu v parlamente, koaličnú krízu a hroziace predčasné voľby sa o tom dnes medzi poslancami nevedú žiadne seriózne diskusie.

Kresák preto navrhuje iný prístup: „Keďže nevidím v súčasnosti a ani v blízkej budúcnosti reálny záujem a ani možnosť na presadenie takej zmeny, ktorá by sťažila manipuláciu s ústavným textom, asi by sme sa mali najprv sústrediť na budovanie väčšieho rešpektu k jeho obsahu predovšetkým politickými predstaviteľmi, ktorí dávajú vzor bežným občanom.“, aktuality.sk

X X X

Brusel sa konečne rozhýbal, ide do boja proti drahej elektrine

Dlhé mesiace Európska komisia (EK) odmietala urobiť nejaké opatrenia na zabránenie extrémneho rastu ceny elektriny. Avšak v priebehu posledných dní, keď cena jednej megawatthodiny (MWh) elektriny na burze prekonala 1000-eurovú hranicu, začala konať. Pritom ešte pred rokom stála megavatthodina necelých 100 eur.

Brusel tak konečne prišiel s dvoma návrhmi, ktoré by mali zabrániť ďalšiemu zdražovaniu. Jedným z nich je zastropovanie cien. Druhým je zmena určovania ceny elektriny na trhu. O týchto možnostiach by mali diskutovať ministri zodpovední za energetiku v najbližších dňoch.

Zastropovanie cien nie je dlhodobým riešením, a tak sa skôr očakáva, že členské štáty zmenia spôsob výpočtu ceny tejto komodity. O nevyhnutnosti energetickej reformy hovorila aj šéfka EK Ursula von der Leyenová.

Plyn ťahá elektrinu nahor

Za súčasnou extrémne drahou elektrinou stojí aj samotný spôsob výpočtu jej ceny. Tá sa totiž odvíja od najdrahšieho zdroja v rámci energetického mixu. Tým sú plynové elektrárne, ktoré v poslednom čase nahrádzajú vo veľkom vyradené jadrové zdroje, ako aj výpadky v prípade obnoviteľných zdrojov.

A keďže zemný plyn v dôsledku vojny na Ukrajine rekordne zdražel, odrazilo sa to v konečnom dôsledku aj na cenách elektriny. Najnovšie EK navrhuje, aby sa plyn odpojil od cenotvorby elektriny a neboli tak úplne previazané.

Nejde o nový nápad. Pred časom s ním už prišli viaceré krajiny. A dokonca v Španielsku tento systém aj zaviedli.

Odborníci sú však skeptickí a nepredpokladajú, že by koniec vzájomného prepojenia týchto dvoch komodít priniesol okamžité, dlhodobé a výrazné zlacnenie.

„Španieli to urobili v júni a dosiahli zatiaľ zníženie cien o 18 percent. Urobili to však tak, že dotknutým subjektom kompenzujú straty. Takže je to riešenie. Mimo iného im to zabezpečilo, že španielske ceny nepodľahli panike, ktorá je na našich trhoch. Je to jednak kvôli tomu, že najvyšší podiel na výrobe elektriny majú v Španielsku veterné, jadrové a vodné zdroje, a aj kvôli tomu, že Španielsko nie je tak silno prepojené s Európou,“ približuje analytik spoločnosti JPX Ján Pišta.

Čo urobí zastropovanie?

Analytik inštitútu INESS Radovan Ďurana je kritický voči zámerom EK v súvislosti s odpútaním sa plynu od elektriny.

„Pochybujem, či to je vôbec možné. Korelácia cien elektriny a plynu je nevyhnutnosť, prirodzený trhový jav, ktorý musel nastať po vyradení uhoľných zdrojov, obmedzení jadra a masívnom zavádzaní volatilných obnoviteľných zdrojov. Plynové elektrárne dodávajú špičkovú elektrinu, bez nich by musela spotreba elektriny významne klesnúť,“ vysvetľuje Ďurana.

Ako ďalej dodáva, elektrina z plynu zabezpečuje špičku spotreby – to je miesto, kde sa rozhoduje v minútach a existuje obrovská volatilita. Stovky obchodníkov na nej sa snažia nakúpiť túto komoditu, ktorú sľúbili dodať. Potrebné sú okamžité rozhodnutia a jednoznačná zodpovednosť za ne.

„To sú presne podmienky absolútne nevhodné pre štátneho regulátora. Burza vlastne rozhoduje aj o tom, koľko plynu sa použije na výrobu tepla a koľko na výrobu elektriny. Ako presne bude postupovať pri tomto rozhodovaní štátny úradník? Aj jemu bude chýbať informácia o cene, ktorú dnes generuje burza,“ kladie si otázky Ďurana.

Aj druhú alternatívu hodnotia experti negatívne. „Zastropovanie väčšinou funguje tak, že sa všetko bude dodávať za maximálnu povolenú cenu. Hoci sa to volá zastropovanie, bude to v podstate určenie fixnej ceny,“ hovorí Pišta.

Treba šetriť

Podľa Ďuranu v súčasnosti ani neexistuje nejaké rýchle a dlhodobé riešenie, ako výrazne zlacniť elektrinu a plyn.

„Fyzický nedostatok plynu či vypnuté francúzske a nemecké jadrovky sú objektívne fakty, ktoré sa nedajú vyriešiť. Opatrenia len dokážu kompenzovať alebo ešte aj zhoršiť súčasnú situáciu. Vysoké ceny potrebujeme, pretože práve ony dokážu radikálne zredukovať spotrebu plynu a elektriny. Bez vysokých cien plynu a elektriny nepadne rozhodnutie, že nezbytná infraštruktúra ako plavárne, bazény či zimné štadióny majú byť vypnuté,“ dodáva.

Istou úľavou by mohlo byť pozastavenie obchodovania s emisnými povolenkami, respektíve navýšenie ich objemu na trhu, čím by ich cena poklesla a uvoľnili by aj tlak na elektrinu či plyn. V súčasnosti sa povolenky podieľajú približne jednou sedminou na cene elektriny. Tento návrh však EK zatiaľ stále odmieta.

V neposlednom rade je dôležité zamerať sa aj na šetrenie spotreby energií. Tento aspekt vo verejnej debate podľa Pištu zatiaľ absentuje. Odborníci sa rovnako tak zhodujú, že by mali členské štáty Únie zaviesť adresné programy príspevkov pre nízkopríjmové domácnosti, aktuality.sk

X X X

Tradičný míting Smeru: Za referendum a proti Čaputovej či sankciám

 Míting proti zdražovaniu a za predčasné parlamentné voľby zorganizovala strana Smer v centre Košíc. Na podujatie pri príležitosti Dňa Ústavy SR prišlo viac ako 2000 ľudí. Strana adresovala zo zhromaždenia výzvu prezidentke Zuzane Čaputovej, aby vyhlásila referendum o páde vlády na 29. októbra, v deň konania komunálnych a krajských volieb.

Predstavitelia Smeru v prejavoch opätovne kritizovali vládu Eduarda Hegera (OĽANO) a prezidentku. Ako „nezmyselné“ odmietli európske sankcie proti Rusku za vojnu proti Ukrajine. Líder strany Robert Fico označil za najväčšiu aktuálnu výzvu zdražovanie. „Predčasné parlamentné voľby sú jediné demokratické riešenie, ako túto krajinu vyviesť z krízy,“ vyhlásil, pričom poukázal aj na koaličnú krízu.

Podľa Denníka N na zhromaždení chcelo niekoľko ľudí rozvinúť transparent s nápisom „Včera Vrbětice, zajtra Košice“, ľudia z davu ale transparent roztrhali. Vo Vrběticiach na Zlínsku v roku 2014 vybuchli dva muničné sklady. Česko neskôr informovalo o podozrení, že do explózií boli zapojení agenti ruskej tajnej služby.

Danko: Štát riadia šialenci

Ku kritike vlády sa pripojil aj šéf neparlamentnej Slovenskej národnej strany a bývalý predseda parlamentu Andrej Danko, ktorého strana bola v rokoch 2016 až 2020 súčasťou vládnej koalície pod vedením Smeru. „Štát riadia šialenci, ľudia, ktorým by ste doma nezverili ani okopávanie záhradky,“ povedal Danko z pódia. Kritizoval aj prezidentku Čaputovú a vyjadril očakávania, že hlava štátu vo voľbách pocíti hnev ľudu. Tvrdil, že ako predstaviteľ štátu stál na rozdiel od terajších politikov krajiny o vyvážené vzťahy s USA, Ruskom a Bruselom, aktuality.sk

X X X

Putin pred deťmi obhajoval vojnu: Na Ukrajine vznikala protiruská enkláva

V krajine začala vznikať „protiruská enkláva“, ktorá ohrozuje Rusko. Vyhlásil to šéf Kremľa Vladimir Putin počas návštevy ruskej exklávy Kaliningrad, informuje agentúra AFP.

 Ruský prezident Vladimir Putin sa vo štvrtok 1. septembra 2022 prihovára víťazom kultúrnych, vedeckých a športových študentských súťaží v Múzejno-divadelnom vzdelávacom komplexe v ruskom Kaliningrade.

V rámci návštevy Kaliningradskej oblasti sa Putin pri príležitosti začiatku školského roka stretol so žiakmi jednej zo škôl a odpovedal na ich otázky. Tie sa týkali rôznych oblastí od objavovania vesmíru až po ruskú inváziu na Ukrajinu.

Misiou ruských vojakov na Ukrajine je podľa Putina zastaviť vojnu medzi Kyjevom a separatistickými oblasťami na východe Ukrajiny. „Samozrejme (je misou ruských vojakov) aj ochrániť samotné Rusko, pretože na území súčasnej Ukrajiny začali vytvárať protiruskú enklávu, ktorá ohrozuje našu krajinu,“ povedal Putin žiakom.

K Putinovej návšteve Kaliningradskej oblasti prišlo v čase zvýšeného napätia medzi Ruskom a západnými krajinami, ktoré vyvolala vojna na Ukrajine. Oblasť pritom nehraniční s Ruskom, ale je vtesnaná medzi dve krajiny NATO, Litvu a Poľsko, ktoré obe v konflikte podporujú Ukrajinu.

Červená armáda dobyla Kaliningrad, ktorý bol dovtedy súčasťou nemeckého územia, ku koncu druhej svetovej vojny. Územie Kaliningradskej oblasti bolo oddelené od zvyšku Ruska po tom, čo Litva po rozpade Sovietskeho zväzu nadobudla nezávislosť, aktuality.sk

X X X

 Rumunsko plánuje zakúpiť tri bezpilotné lietadlové systémy od tureckej firmy Baykar, a to spolu s logistickou podporou za odhadovaných 300 miliónov dolárov. Oznámilo to rumunské ministerstvo obrany, informovala agentúra Reuters.

Ministerstvo uviedlo, že požiadalo o súhlas parlamentu so začatím verejného obstarávania týkajúceho sa troch systémov Bayraktar TB2, pozostávajúcich z celkovo

18 dronov, pre rumunské pozemné sily. Proces by sa podľa predstáv rezortu mal začať tento rok v rámci cieľov NATO a v závislosti od možností financovania.

 Rumunsko, ktoré je členom NATO od roku 2004, chce budúci rok zvýšiť svoje výdavky na obranu na 2,5 percenta hrubého domáceho produktu namiesto súčasných dvoch percent. Prezident Klaus Iohannis to ohlásil v marci ako krok v reakcii na inváziu Ruska na Ukrajinu.

Krajina, ktorá má 650-kilometrovú hranicu s Ukrajinou, bude na svojom území hostiť americký systém obrany proti balistickým strelám. V Rumunsku je tiež umiestnená stála bojová skupina Severoatlantickej aliancie, približuje Reuters.

Rumunská vláda tento rok schválila nákup 32 použitých stíhačiek F-16 od Nórska. Plánuje tiež nákup a renováciu vojenských lodí.

Ozbrojené drony TB2 sú veľmi „populárne“ na Ukrajine, kde pomáhajú ničiť ruské delostrelecké systémy a obrnené vozidlá, píše Reuters.

 X X X

Súd v severoukrajinskom Černihive poslal na osem rokov a šesť mesiacov do väzenia ruského tankistu, ktorý krátko po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu okradol miestneho civilistu. S odvolaním sa na ukrajinskú generálnu prokuratúru o tom informoval ruskojazyčný servis BBC.

Odsúdený, ktorého meno generálna prokuratúra nezverejnila, do Černihivskej oblasti so svojou brigádou dorazil z Bieloruska. Začiatkom marca prepadol obyvateľov dediny Chaljavyn, vyhrážal sa mu, že ho zastrelí automatickou zbraňou, a olúpil ho. Odsúdený bol za porušenie vojnových zákonov a zvykov. Počas procesu sa k činu priznal. Obhajoba pre neho žiadala miernejší trest vzhľadom na to, že prejavil ľútosť a že sa aktívne podieľal na objasnení prípadu.

 Začiatkom augusta trest odňatia slobody v dĺžke desiatich rokov súd v Černihive uložil ruskému tankistovi Michailovi Kulikovi za to, že na príkaz veliteľa strieľal na viacpodlažný obytný dom v tomto meste.

Ako prvý ruský vojak za dobu invázie, ktorá sa začala 24. februára, bol v máji odsúdený 21-ročný Vadim Šišimarin za vraždu civilného obyvateľa v Sumskej oblasti. Pôvodne dostal doživotie, koncom júla mu odvolací súd trest zmiernil na 15 rokov.

Rusko svoje jednotky z oblasti Černihivu stiahlo na prelome marca a apríla.

X X X

Fyzická integrita ukrajinskej Záporožskej jadrovej elektrárne bola niekoľkokrát narušená, povedal podľa stanice CNN šéf Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Rafael Grossi po návšteve zariadenia. Spoločne s niektorými členmi svojej delegácie v podvečer z tejto najväčšej atómovej elektrárne v Európe odišiel späť na územie pod kontrolou Kyjeva. Niekoľko jadrových inšpektorov MAAE podľa dostupných informácií zostalo na mieste, ktoré okupujú ruské invázne jednotky. Grossi chce zároveň zriadiť v tejto jadrovej elektrárni stálu prítomnosť zástupcov MAAE.

„Odborníci MAAE zostanú v Záporožskej elektrárni. Dnes sme toho prezreli pomerne veľa, začali sme prvé hodnotenie, budeme pokračovať v analýze, ale mali by ste vedieť, že experti MAAE zostávajú v elektrárni,“ citovala ruská agentúra TASS Grossiho.

Podľa ukrajinskej štátnej spoločnosti Enerhoatom na mieste zostáva päť expertov MAAE, ktorí tam budú pokračovať vo svojej práci, a to zrejme do soboty. Grossi podľa stanice CNN vyhlásil, že jeho tím stihol za niekoľko hodín získať „veľa“ informácií. „Kľúčové veci, ktoré som potreboval vidieť, som videl,“ uviedol šéf MAAE na videu, ktoré zverejnila ruská agentúra RIA Novosti.

X X X

SELČ agentúra Reuters s odkazom na svojho svedka informovala, že Grossi prišiel opäť na územie, ktoré má pod kontrolou Kyjev. Šéf MAAE medzitým na twitteri zverejnil video, v ktorom oznámil ukončenie svojej návštevy elektrárne, pričom vyhlásil, že „ešte veľa zostáva urobiť“ a jeho tím zostáva na mieste. „Najdôležitejšie je, že zaisťujeme trvalú prítomnosť MAAE,“ poznamenal.

„Mám a budem mať o elektráreň obavy, kým nebude situácia stabilnejšia a predvídateľnejšia. Je zrejmé, že elektráreň a jej fyzická integrita bola niekoľkokrát narušená, náhodou i úmyselne,“ povedal Grossi podľa CNN novinárom po návšteve zariadenia. „Nech už stojíte kdekoľvek, nech už si o tejto vojne myslíte čokoľvek, je to niečo, čo sa nesmie diať, a preto sa snažíme zaviesť určité mechanizmy a našu prítomnosť,“ dodal.

X X X

21 obetí z juhoafrického klubu sa udusilo, tvrdia orgány. Pozostalí pochybujú

Toxikologická správa naznačuje, že 21 obetí júnového nešťastia v klube v meste East London v Juhoafrickej republike sa udusilo, pretože miesto bolo preplnené. Záchranári vynášajú z nočného klubu v juhoafrickom meste East London jedno z tiel obetí nočnej tragédie, pri ktorej zomrelo 21 mladých ľudí.

Príbuzní zomrelých spochybňujú dôveryhodnosť správy a sú s ňou nespokojní, napísal web stanice BBC. Zdravotnícke úrady správu nezverejnili, BBC informácie dostala od príbuzných obetí.

Najmladšia obeť nešťastia z 26. júna mala 13 rokov, väčšina ostatných bola mladších ako 18 rokov. „Klub bol narvaný. Vstup bol zadarmo a tiež sa rozdával alkohol zadarmo. Začali sme piť a baviť sa s ostatnými,“ povedala 16-ročná dievčina, ktorá si neželala byť menovaná. „Padali ako muchy,“ popísalo dievča úmrtie návštevníkov klubu.

 Pozostalí sa teraz sťažujú, že toxikologická správa vyvoláva viac otázok, než prináša odpovedí. V júli napríklad vyšlo najavo, že v tele všetkých obetí boli nájdené stopy metanolu. Patológ už predtým vylúčil otravu alkoholom, otravu oxidom uhoľnatým aj ušliapanie ako možné príčiny smrti.

Vlastník klubu, ktorý čelí obvineniam z predaja alkoholu maloletým, má v piatok po prvýkrát stáť pred súdom. Zatiaľ nie je jasné, či proti nemu bude vznesená obžaloba, aktuality.sk

X X X

Slovanu hrozil fínsky výprask. V poslednej tretine blamáž korigoval

Hokejisti HC Slovan Bratislava neuspeli vo svojom prvom zápase v C-skupine Ligy majstrov 2022/2023. Vo štvrtok podľahli na domácom ľade fínskemu majstrovi z uplynulej sezóny Tappare Tampere 2:5.

  V ďalšom zápase sa zverenci Jána Pardavého stretnú s nemeckým tímom Red Bull Mníchov. Tento duel odohrajú opäť doma v sobotu 3. septembra o 16.00 h. V skupine majú ešte Rapperswil, zápasy so švajčiarskym tímom odohrajú v októbri.

Úradujúci slovenský šampión hral v prestížnej európskej klubovej súťaži aj vlani, v F-skupine však v konkurencii Třinca, Fribourgu-Gotterón a Leksandu IF nezískal ani bod.HC Slovan Bratislava – Tappara Tampere 2:5 (0:1, 0:3, 2:1)