Šéf Lekárskeho odborového združenia Peter Visolajský informuje o záveroch stretnutia s premiérom Eduardom Hegerom. Dnešné rokovanie medzi Lekárskym odborovým združením, premiérom Eduardom Hegerom (OĽaNO), ministrom financií Igorom Matovičom (OĽaNO) a ministrom zdravotníctva Vladimírom Lengvarským (nom. OĽaNO) opäť neprinieslo odpoveď na to, ako sa platy zdravotníkov zvýšia. Lekári vláde pripomínajú, že ak im nezvýšia platy, tak buď nebudú slúžiť nadčasy, alebo podajú hromadné výpovede.

Čas sa však kráti, pretože šéf Lekárskeho odborového združenia a nemocničný lekár Peter Visolajský pripomína, že časové ultimátum udáva podľa neho systém no za vládu je termín do konca júna. Ak sa dovtedy nič nezmení, tak viac ako tritisíc lekárov po ministrovi zdravotníctva hodí svoj plášť.

„Dnes sme premiérovi povedali, že to čo si my prajeme nezávisí od nás, ale od kritického stavu nášho zdravotníctva,“ vyhlásil.

Paralýza zdravotného systému

„Nemáme žiadne riešenie. Naša cesta je jasná, určili ju lekári a musíme konať. My sme tí lekári, ktorí sa rozhodli na Slovensku zostať a pacientov liečiť. Nechcem ísť do výpovedí, ale inú možnosť už nemáme. Nerozumiem tomu, prečo v okolitých krajinách sa im darí zlepšovať lepšie pracovné podmienky pre zdravotníkov,“ zdôraznil.

Lekárski odborári pripomínajú, ako štrajk lekárov pred desiatimi rokmi paralyzoval slovenské zdravotníctvo.

„V roku 2012 na vyhlásenie núdzového stavu stačilo keď 1 900 lekárov podalo výpoveď. Nemusíme nič dokazovať, už sme to raz dokázali. Každý kto to raz podpísal vie čo podpísal,“ ozrejmil a obracia sa na deklaráciu v ktorej dávajú vláde podmienky.

Napriek snahe a upozorneniam majú lekári pocit, že vláda svoje sľuby nedodržiava. Vzhľadom na vážnosť situácie v slovenskom zdravotníctve boli lekári nútení vyhlásiť štrajkovú pohotovosť.

„K súčasnému dňu máme okolo tritisíc podpísaných deklarácii o výpovediach. Informovali sme o tom aj pána premiéra a žiaľ ani dnes sme nedostali odpoveď,“ ozrejmil Visolajský.

Vyjadrenia ministerstva zdravotníctva sú podľa neho len v kategórii sľubov a ani sestry, ani lekári nevedia, ako chce štát vážny problém riešiť. Visolajský pripomína, že ani po pondelkovom stretnutí tripartity nie je isté, ako by boli vyššie platy finančne kryté.

Lekárske odborové združenie žiada vyriešenie financovania nemocníc. Požadujú, aby zdravotné zariadenia mali zaplatené za to, čo spravia a aby sa kvôli nedostatočným platbám od zdravotných poisťovní nemuseli následne zadlžovať. Žiadajú rezort zdravotníctva, aby zdravotníkom upravili platy, tak aby nedochádzali preč zo Slovenska.

 Na zastavenie odlivu mladých lekárov žiadajú takú reformu vzdelávania medikov, vďaka ktorej by univerzity mohli vzdelávať šikovných ľudí a tí neodchádzali študovať do zahraničia, kde aj zväčša zostanú. Dôležitou je podľa nich podpora lekárskych fakúlt v Bratislave, Martine a Košiciach a podstatná je podľa lekárskych odborov výstavba bratislavských Rázsoch a martinskej nemocnice.

Tvrdia, že majú podporu od takmer všetkých fakultných nemocníc, od časti z univerzitných no postupne sa zapájajú aj menšie regionálne nemocnice. Konečný počet lekárov preto môže byť podľa Visolajského ešte vyšší.

Nemocnice opäť prestanú operovať

Lekári pripomínajú, že minulý týždeň Národný onkologický ústav dočasne uzatvoril lôžkové oddelenie zamerané na chirurgickú liečbu prsníkov. Dôvodom je nízky počet sestier a plánované letné dovolenky. „Bez nášho pričinenia budú takéto prázdne oddelenia len pribúdať. Roky žiadame vlády, najmä po pandémii aby to vyriešila. Systém nám neumožňuje liečiť pacientov. Nerozumiem prečo vláda s nami chce bojovať a nie sa dohodnúť,“ dodal Visolajský.

Podľa neho sa na celoslovenskom stretnutí lekársky odborov zhodli na tom, že nemocnice na leto operatívu utlmujú. „Hrozí, že nemocnice opäť budú operovať len akútne stavy. No v tejto chvíli by sme mali doháňať resty, ktoré si tlačíme od pandémie,“ podotkol.

Pripomínajú, že nežiadajú také platy ako majú v iných krajinách. No platy zdravotníkov však čakajú ešte ďalšie analýzy.

Zdravotníci podľa poslankyne Národnej rady Monike Kaveckej žiadajú, aby sa pri ich mzdovom ohodnotení prihliadalo na roky praxe. „Každý jeden pracujúci človek, ktorý sa obetuje v tomto ťažkom zdravotníckom povolaní by mal byť ohodnotený za to, že obetoval svoje zdravie a vychováva ďalších zdravotníkov,“ dodala.

No tvrdí, že štát má nesprávne údaje. „NCZI vyhodí dáta, ktoré nekorešpondujú s údajmi zo Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek tak niekde bude chyba. Nemôžeme sa rozhodovať, keď nemáme pred sebou pravdu,“ dodala./agentury/

 X X X

Vojna na Ukrajine mohla byť vyprovokovaná, hovorí pápež

 Situácia na Ukrajine nie je čiernobiela a tamojšia vojna „bolo možno nejakým spôsobom vyprovokovaná“. Vyhlásil to pápež František v interview zverejnenom v utorok v jezuitskom časopise Civilta Cattolica, ktoré redaktorom poskytol ešte minulý mesiac. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

 Osudzujeme „zúrivosť a krutosť ruských vojakov, nesmieme zabúdať na skutočné problémy, ak ich chceme vyriešiť“, uviedol František, pričom spomenul faktory, ktoré podnecujú vojnu. Konkrétne menoval zbrojný priemysel.

„Je pravda, že Rusi si mysleli, že všetko sa o približne týždeň skončí, no zmýlili sa. Narazili na statočných ľudí, ktorí zápasia o prežitie… Naozaj by som chcel vyzdvihnúť hrdinstvo ukrajinského ľudu,“ uviedol František.

Pápež ďalej uviedol, že niekoľko mesiacov predtým, ako ruský prezident Vladimir Putin poslal ruskú armádu na Ukrajinu, sa stretol s nemenovanou hlavou štátu, ktorá vyjadrila obavy, že NATO „šteká na brány Ruska“ spôsobom, ktorý môže viesť k vojne.

„Nevidíme celú túto drámu, odohrávajúcu sa za touto vojnou, ktorá bola možno nejako buď vyprovokovaná, alebo jej nebolo možné predísť,“ uviedol František. Následne si položil rečnícku otázku, či z neho toto vyjadrenie robí „proputinovského“ zástancu. „Nie, tým nie som. Takéto vyjadrenie by bolo zjednodušené a nesprávne,“ uviedol najvyšší pontifex.

František zároveň v rozhovore vyjadril nádej, že sa v septembri v Kazachstane na medzináboženskom podujatí stretne s najvyšším predstaviteľom ruskej pravoslávnej cirkvi patriarchom Kirillom. Títo dvaja cirkevní lídri sa mali pôvodne stretnúť tento mesiac, avšak pre vojnu na Ukrajine bolo toto stretnutie zrušené.

Kirill, ktorý je blízkym spojencom Putina, verejne vyjadruje podporu ruskej vojenskej operácii na Ukrajine. V tejto súvislosti pápež tiež uviedol, že počas marcového telefonátu Kirillovi povedal: „Brat môj, nie sme klerikmi štátu, sme duchovnými ľudu“./agentury/

X X X

Súdna rada ide rozlúsknuť raziu NAKA: Kolíkovej hanebný počin alebo nesvedomitý sudca Fitt?

Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková sa poponáhľala a zbavila sudcu Romana Fitta funkcie predsedu Okresného súdu Bratislava III. Ten pritom čakal na Súdnu radu, ako sa postaví k jeho kritike nezákonného postupu vyšetrovateľov NAKA. Súdna rada však nedokázala zaujať jednoznačné stanovisko a rozhodnutie o jeho žiadosti odložila. Zaoberať sa ňou má opäť túto stredu.

Známy sudca Peter Šamko hovorí, že toto Kolíkovej poníženie celej justície sa do dejín zapíše ako hanebný počin.

Kolíková odvolanie Romana Fitta odôvodnila jeho konaním a prístupom ako predsedu súdu v čase, keď príslušníci NAKA koncom apríla tohto roku vykonávali raziu na Okresnom súde Bratislava III. Správanie vyšetrovateľov NAKA opísali zamestnanci súdu ako „dosť agresívne, arogantné a drzé“. Fitt sa preto obrátil na Súdnu radu ako najvyšší samosprávny orgán justície a požiadal ju o zaujatie stanoviska k celej veci.

Tvrdil totiž, že aktivitami príslušníkov NAKA na súde došlo k zásahu do nezávislosti súdu a policajti postupovali nezákonne. Prípad rozdelil aj Súdnu radu. Právnu otázku, či mal, alebo nemal byť vydaný spis a jeho utajovaná príloha, riešila 18. mája. Rokovanie vtedy žiadny výsledok neprinieslo a prijatie stanoviska Súdna rada odložila s tým, že si musí vyžiadať stanoviská aj od všetkých dotknutých orgánov verejnej moci.

Ako vyplýva z programu 9. zasadnutia Súdnej rady, rokovanie o tomto bode má pokračovať v stredu 15. júna. Kolíková sa však rozhodla na postoj Súdnej rady nečakať a Fitta pár dní pred jej zasadnutím odvolala. Prezradila, že právna otázka, ktorá bránila Fittovi byť príslušníkom NAKA nápomocný, ju nezaujíma.

Podľa Šamka je Kolíkovej argument použitý na odvolanie sudcu Fitta nielen ponižujúci, ale ministerka tým naznačuje, že od sudcov vyžaduje servilitu. Podľa neho Fitt konal ako profesionál a jeho konanie by mohlo byť vzorom pre všetkých predsedov súdov. A práve preto musel byť podľa neho odvolaný. „Doba a aj ministerka praje verným mopslíkom (lokajom) a nie osobnostiam,“ skonštatoval

Príslušníci NAKA sa na súde dožadovali vydania utajovanej prílohy spisu z trestného stíhania dvoch známych spolupracujúcich svedkov – bývalého šéfa Kriminálneho úradu Finančnej správy Ľudovíta Makóa a niekdajšieho námestníka SIS Borisa Beňu. Tí boli pôvodne obvinení z krivej výpovede v kauze týkajúcej sa korupcie bývalého riaditeľa SIS Vladimíra Pčolinského. Prokurátor Krajskej prokuratúry Košice im 1. júna obvinenie zrušil a trestné stíhanie pre nedôvodnosť zastavil.

informovaný, že príslušníci NAKA disponujú príkazom na prehliadku Okresného súdu Bratislava III, ste porušili povinnosť predsedu súdu vykonávať svoju funkciu svedomito a riadne a včas plniť povinnosti orgánu riadenia a správy súdu,“ odôvodnila Kolíková svoje rozhodnutie, ktoré nadobudlo platnosť ostatnú sobotu.

„Napriek tomu, že uvedené sa dialo sčasti aj za prítomnosti predsedu, a napriek vyhrotenej situácii, ktorá to sprevádzala, predseda súdu nelegitimoval svoju pozíciu a nekonal z titulu orgánu riadenia súdu. Neurobil ani ďalšie kroky k riadnej súčinnosti s vyšetrovateľmi NAKA, ktoré by boli náležité v rámci vyšetrovania podozrení z trestnej činnosti. Odvolanie predsedu súdu nijako nesúvisí s právnou otázkou, či mal, alebo nemal byť vydaný spis alebo jeho utajovaná príloha zo súdu. Pre moje rozhodnutie to nehralo žiadnu úlohu. Predsedu súdu odvolávam, pretože som presvedčená, že pochybil ako manažér súdu,“ vysvetlila vo svojom rozhodnutí Kolíková.

Na udanie Makóa

Razia v podaní NAKA sa uskutočnila na Okresnom súde Bratislava III koncom apríla. Policajti hľadali spis, a najmä jeho utajovanú prílohu k prípadu obvinených Makóa a Beňu. Keď neuspeli u zákonnej sudkyne Ivety Halvoňovej, na súd sa vrátili aj večer po pracovnom čase. Spis im však naďalej nechcel nikto vydať.

Na druhý deň už prišli aj s príkazom na prehliadku priestorov súdu. Predseda súdu Fitt im ho opäť nevydal, pretože na to po telefonáte s krajskými prokurátormi v Bratislave a v Košiciach nedostal súhlas. Príslušníci NAKA preto obsadili vstup do kancelárie predsedu súdu a miestnosťou s trezorom. Medzičasom však bezpečnostná pracovníčka súdu utajovanú prílohu už odovzdala Krajskej prokuratúre Bratislava. Predseda súdu policajtom nakoniec vydal len tri zapečatené zväzky spisu.

Postup polície pracovníkov súdu veľmi prekvapil, ale aj pobúril. V úradnom zázname, ktorý spísala sudkyňa Halvoňová, zhodnotila správanie policajtov ako „dosť agresívne, arogantné a drzé“. „Musím podotknúť, že za 32 rokov svojej súdnej praxe som sa s podobným správaním polície ešte nestretla,“ uviedla. Podľa záznamu vyšetrovatelia tiež obmedzovali na osobnej slobode súdnu tajomníčku Kormanovičovú.

 Predseda súdu tvrdí, že sa mu policajti vyhrážali. Ako uviedol vo svojej žiadosti Súdnej rade, mali mu povedať, že začnú prehľadávať všetky priestory súdu a keď bude treba, „zavolajú zámočníka a vylomia trezor s tým, že ešte uvidia, čo všetko sa tam nájde“. „Na tieto vyhrážky som reagoval tým, že som im uviedol, že hrubým spôsobom prekračujú zákon a že si vyprosím takýto spôsob jednania,“ píše Fitt v liste, ktorým požiadal Súdnu radu o zaujatie stanoviska k tejto situácii.

Vyšetrovateľov NAKA sa zastal špeciálny prokurátor Daniel Lipšic aj policajný prezident Štefan Hamran. Ako vysvetľoval, utajovaná príloha spisu môže obsahovať dôkazy „o fungovaní zločineckej skupiny v orgánoch presadzujúcich právo“. NAKA otvorila toto trestné konanie pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny ešte 8. apríla na základe trestného oznámenia Ľudovíta Makóa

Za bezprecedentnú označili raziu príslušníkov NAKA aj viacerí členovia Súdnej rady. „Dospel som k záveru, že ide o prvý prípad takéhoto druhu,“ skonštatoval aj predseda Súdnej rady Ján Mazák. Neštandardný sa však javí aj postup ministerky spravodlivosti. „Ministerka preukázala podriadenosť voči vyvolenej časti polície a vôbec nevzala do úvahy, že predseda súdu nie je zamestnancom polície a jeho úlohou ani nie je ‚kriviť‘ zákon v prospech polície, či ‚podkladať‘ sa podivným požiadavkám polície,“ kritizoval Kolíkovú krajský sudca Peter Šamko vo svojom príspevku na portáli Právne listy.

„Predseda súdu nemá povinnosť legitimovať sa policajtom len preto, že sa nachádzajú v budove súdu a ani z dôvodu, že sa policajtom nepáči, že zákonný sudca im nejde po ruke. Policajti nie sú nadriadenými predsedu súdu (teda aspoň právne, fakticky už zrejme sú) a úlohou predsedu súdu nie je ani pofúkať policajtom ‚boľačky‘, ktoré im na duši spôsobí zákonný sudca, keď im odmietne vyhovieť a urobí to dôrazne,“ upozornil Šamko.

„Ministerka spravodlivosti týmto argumentom fakticky skonštatovala, že predseda súdu má postavenie policajného mopslíka, ktorý má pribehnúť vždy, keď nejaký policajt príde na súd (a to aj vo večerných a prípadne aj v nočných hodinách) a na svojho psíka (predsedu súdu) zavolá (zapíska). Toto je až neslušný (ponižujúci) argument, pretože plne odhaľuje predstavu ministerky o tom, ako má vyzerať výkon funkcie predsedu súdu, t. j. byť k dispozícii polícii kedykoľvek, prísť poslušne kedykoľvek a kdekoľvek na policajné zavolanie a vybaviť aj ich nie celkom zákonné žiadosti a to dokonca namiesto zákonného sudcu, čo je v rozpore so zákonom,“ zdôraznil. /agentury/

X X X

Škótska premiérka chce nové referendum o nezávislosti od Británie

Sturgeonová tvrdí, že na nové referendum je „nespochybniteľný mandát“, a to najmä z dôvodu odchodu Británie z Európskej únie. Škótska premiérka Nicola Sturgeonová v utorok oznámila iniciatívu za nové referendum o nezávislosti Škótska od Británie. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

Škóti v referende v roku 2014 rozhodli o zotrvaní v Spojenom kráľovstve. Sturgeonová však tvrdí, že na nové referendum je „nespochybniteľný mandát“, a to najmä z dôvodu odchodu Británie z Európskej únie. Ako zdôraznila, Škótsko – ktoré v britskom referende v roku 2016 väčšinovo hlasovalo proti brexitu – by si ako „nezávislá krajina mohlo určovať svoje vlastné smerovanie“.

„Stojíme pred zásadnou otázkou: zostaneme naviazaní na ekonomický model Spojeného kráľovstva, ktorý nás predurčuje na relatívne slabé hospodárske a sociálne výsledky, ktoré sa mimo Európskej únie pravdepodobne nezlepšia, alebo namiesto toho zdvihneme zrak a vezmeme si inšpiráciu z porovnateľných krajín po celej Európe?“ nastolila otázku škótska premiérka.

Britský premiér opakovane zamietol požiadavky na zorganizovanie ďalšieho hlasovania

Podľa britskej legislatívy musí uskutočnenie referenda v Škótsku schváliť ústredná vláda v Londýne. Britský premiér Boris Johnson však opakovane zamietol Sturgeonovej požiadavky na zorganizovanie ďalšieho hlasovania.

Sturgeonová tvrdí, že Škótsko sa musí posunúť vpred aj bez súhlasu Londýna, keďže Škóti vo vlaňajších regionálnych voľbách „absolútnou väčšinou“ podporili nezávislosť.

Premiérka v utorok predstavila dokumenty, ktoré porovnávali Škótsko s desiatimi podobnými európskymi krajinami vrátane Belgicka, Írska, Holandska či Švédska. Poukázala, že tieto krajiny dosahujú lepšie hospodárske i sociálne výsledky než Británia. Sturgeonová plánuje v nasledujúcich mesiacoch zverejniť ďalšie štúdie, ktoré sa budú zaoberať menovými otázkami, verejnými financiami, členstvom v EÚ, obchodom, obranou i bezpečnosťou, aktuality.sk

X X X

Takto draho ešte nebolo vyše 20 rokov.

Inflácia na Slovensku zaznamenala v máji nové maximum, a to 12,6 %. Medziročne rástla tretí mesiac dvojciferným tempom a podľa Štatistického úradu SR je najvyššia od júna 2000. Naďalej stúpajú najmä ceny potravín, pohonných hmôt a energií. Výrazne si Slováci priplatili už aj v reštauráciách a kaviarňach, za ubytovacie služby a najnovšie aj za odevy a obuv.

Ceny rastú najrýchlejšie od roku 2000, ukázali v utorok nové čísla Štatistického úradu. Ťahajú ich, dá sa povedať, už klasické položky: potraviny, benzín a nafta či energie. „Výrazne sme si museli priplatiť už aj v reštauráciách a kaviarňach, za ubytovacie služby a najnovšie aj za odevy a obuv,“ tvrdia štatistici. Inflácia medziročne rástla už šestnásty mesiac za sebou.

Ide o peniaze: Ak máte peniaze na účte, má zmysel ich rozumne minúť ako nechať znehodnotiť infláciou? Odpovedá František Burda, investičný analytik spoločnosti FinGO.sk. Odvysielané 25. 5. 2022.

Najvyšší podiel vo výdavkoch slovenských domácností predstavujú náklady na potraviny a bývanie. Potraviny im totiž ukrajujú z ich nákladov približne pätinu, v prípade bývania ide dokonca o štvrtinu celkových spotrebných výdavkov. Preto tieto položky cítime najviac vo svojich peňaženkách. Náklady na bývanie zdraželi takmer o 16 percent. „Iba za rok zdraželi potraviny takmer o 17 percent. To v praxi znamená, že kým v máji 2021 urobili Slováci a Slovenky nákup potravín za 100 eur, v máji 2022 to už bolo za 117 eur. V košíkoch alebo vo vozíkoch pritom mali tie isté tovary,“ komentuje nárast analytička Wood and Company Eva Sádovská.

Z toho oleje a tuky zdraželi o vyše 40 percent, zelenina takmer o 20 percent, mäso o 16,5 %, chlieb a obilniny o 18,8 % a mlieko, syry a vajcia o 17,4 %. Dôvodov, prečo potraviny dražejú, je viacero. Sádovská hovorí, že producenti uvádzajú ako jeden z dôvodov drahšie energie potrebné na výrobu. „Ďalším dôvodom je vysoká cena ropy a následne aj pohonných látok. Potraviny je potrebné nielen vyrobiť, ale aj do obchodov prepraviť. Pri cenách potravín je takisto vždy dôležitý faktor počasie, ktorý má dosah na úrodu – rastlinného pôvodu. To má následne vplyv aj na živočíšnu výrobu, t. j. na chov zvierat v podobe drahšieho krmiva,“ hovorí.

Ľubomír Koršňák z UniCredit bank upozorňuje, že ceny pre penzistov rástli ešte rýchlejšie ako pre priemernú domácnosť. „Inflácia sa zdvíha o niečo rýchlejšie v domácnostiach dôchodcov, kde bola v máji medziročne vyššia až o 13,5 percenta,“ hovorí Koršňák.

A najmä je tu vojna na Ukrajine, ktorú spôsobilo Rusko. „Zvyšovanie cien ropy, energií a mnohých kľúčových agrokomodít na svetových trhoch je evidentné a premieta sa to aj do cien pohonných hmôt na čerpacích staniciach a tiež do cien tovarov na pultoch v našich obchodoch,“ dodáva Sádovská. Zdražovanie je však citeľné v prípade všetkých položiek inflácie, bilancuje nové čísla analytička 365.bank Jana Glasová. „Inflácia je tlačená nahor cenami ropy, energií, agrokomodít, ale aj rastúcimi cenami nedostatkových výrobných vstupov ako čipov, plastov, kovov a plechov,“ tvrdí Glasová./agentury/

X X X

Putin zbavil funkcie ženu, ktorá bola symbolom anexie Krymu

Ruský prezident Vladimír Putin odvolal bývalú krymskú prokurátorku Natalju Poklonskú z funkcie zástupkyne šéfa federálnej agentúry pre spoluprácu s krajanmi Rossotrudničestvo, oznámili ruské médiá.

 Poklonská sa ešte ako prokurátorka stala symbolom ruskej anexie ukrajinského polostrova, ale po vypuknutí vojny proti Ukrajine vyhlásila, že si neželá, aby na Kyjev a ďalšie ukrajinské mestá padali bomby, a rozpoznávací znak inváznych vojsk, písmeno Z, označila za symbol zármutku oba národy.

Samotná Poklonská k prezidentovmu rozhodnutiu poznamenala, že prechádza na inú prácu, ale ďalšie podrobnosti neuviedla, napísal na webe denník Kommersant. Putin pritom menoval Poklonskú do funkcie ešte len na začiatku februára a v agentúre si jej prácu pochvaľovali, okrem iného organizovala dodávky humanitárnej pomoci na Ukrajinu a „urobila veľmi veľa“ pre návrat ruských vojakov z ukrajinského zajatia.

„Písmeno Z stelesňuje tragédiu a bôľ tak pre Rusko, ako aj pre Ukrajinu. Prečo? Pretože umierajú aj ruskí vojaci, Rusi, a ich rodičia dostávajú rôzne správy. To je bieda. Veď ministerstvo obrany hovorí, koľko (vojakov) zahynulo, koľko utrpelo zranenia. To je snáď radosť? Nie,“ vyhlásila Poklonská v aprílovom rozhovore, ktorý na internete zaznamenal už viac ako 300 000 videní.

Následne čelila výzvam, aby sa verejne ospravedlnila, a na Kryme zaznel návrh odobrať jej štátne vyznamenanie.

„Natalja Poklonská ani ako prokurátorka, ani ako poslankyňa za Putinovu stranu nikdy neprešla z ukrajinského formátu politickej debaty na ruský. Nepochopila, alebo nechcela. Na to, čo bolo dovolené a prípustné v ukrajinských politických reáliách – slobodu slova a vyjadrenie svojho postoja – bolo v Rusku uvalené tabu,“ poznamenala na odvolanie Poklonské ruská redakcia BBC. Poklonská sa v Rusku nestala „svojou medzi svojimi“ a jej kariéra na ruskom politickom Olympe dostala na frak, dodala.

Ukrajinské úrady Poklonskú stíhajú pre podozrenie zo sprisahania proti ústavnému poriadku. Na sankčný zoznam ju zaradila Európska únia, Spojené štáty, Kanada, Austrália a Japonsko.

V Rusku vyvolala svojho času – keď bola poslankyňou parlamentu – rozruch aj bojom proti filmu o romániku posledného ruského cára s petrohradskou baletkou. Cára a jeho rodinu, zavraždených boľševikmi, totiž cirkev vyhlásila za svätých mučeníkov. Film podľa Poklonskej urážal city veriacich aj cárovu pamiatku. Po jej výrokoch nasledovali vyhrážky aj skutočné útoky extrémistov a náboženských fanatikov na kiná, ktoré sa film odvážili premietať./agentury/

X X X

Szabó prvýkrát vypovedal v kauze prípravy vrážd prokurátorov

Tomáš Szabó, ktorý je za podiel na vražde investigatívneho novinára Jána Kuciaka právoplatne odsúdený na 25 rokov väzenia, prvýkrát prejavil záujem vypovedať v kauze prípravy vrážd prokurátorov.

 Uviedol to v utorok na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku, pričom súd na základe tohto oznámenia pristúpil k jeho výsluchu. Szabó je v kauze prípravy vrážd trojice prokurátorov Maroša Žilinku, Daniela Lipšica a Petra Šufliarskeho v pozícii obžalovaného, pričom na začiatku procesu urobil vyhlásenie o vine. Pôvodne však vypovedať odmietol.

V utorok však povedal, že sa naďalej nebude vyjadrovať k prípadu Kuciak, keďže tam je už odsúdený. „Veľmi ľutujem toto celé,“ povedal bývalý policajt Szabó s tým, že sa chce ospravedlniť trojici poškodených, tí však dnes na súde nie sú prítomní.

Podľa Szabóa ho niekedy v lete 2017 oslovil Zoltán Andruskó s tým, či by nemal záujem sledovať jednu osobu. On ponuku sprostredkoval svojmu bratrancovi, bývalému vojakovi Miroslavovi Marčekovi. Keď sa potom Andruskóa pýtali na detaily, povedal, že by išlo aj o likvidáciu za odmenu 70-tisíc eur.

Pri ďalších stretnutiach im následne prezradil, že má ísť o Maroša Žilinku. „Povedal nám meno, kde býva – že býva v Piešťanoch,“ vypovedal Szabó. Podľa jeho slov boli s Marčekom niekoľkokrát na adrese trvalého pobytu Žilinku, nezastihli ho tam však.

 Szabó ďalej uviedol, že postupne do Piešťan prestali chodiť. Andruskó však podľa neho naliehal, aby sa vec urobila. „Že dávno to malo byť,“ povedal Szabó s tým, že Andruskó im zabezpečil aj samopal Škorpión. Zároveň podľa Szabóa povedal, že zaplatí aj 10-tisíc eur za každého člena Žilinkovej rodiny. Podľa obžalovaného sa však s Marčekom zhodli, že od veci dajú „ruky preč“.

Andruskó im tiež podľa Szabóa ponúkol, že ak si chcú zarobiť, existuje objednávka aj na advokáta Daniela Lipšica. Odmena mala byť v tomto prípade 200-tisíc eur. Poľa Szabóa sa však s Marčekom touto vecou nezaoberali.

Pokiaľ ide o Šufliarskeho, o ňom podľa Szabóa Andruskó hovoril v roku 2018. „Som mu povedal, že ty si nejaký posadnutí prokurátormi,“ povedal Szabó.

Spolu s Marčekom zistili jeho adresu v Dunajskej Lužnej, pričom v jednom prípade Šufliarskeho sledovali aj na ceste do práce v Bratislave. „Samozrejme, bavili sme sa aj o zbrani, ktorá by mohla byť použitá,“ vypovedal Szabó s tým, že od Andruskóa chcel Marček ostreľovaciu pušku. „Marček povedal, že on to spraví, stačí, keď budem robiť šoféra,“ opísal Szabó.

Keďže potrebnú zbraň Andruskó nezohnal, navrhol použitie výbušniny, čo Szabó podľa vlastných slov odmietol. „Pán Marček s tým súhlasil,“ uviedol Szabó s tým, že výbušninu navrhol Marček umiestniť do koša na smeti. Keď však vec zvážili, dohodli sa, že použitie výbušniny by bolo riskantné. „Potom sme to ani neriešili a boli sme zadržaní,“ doplnil.

Po skončený spontánnej výpovede odpovedal Szabó na otázky prokurátora. Pri otázke, aký má momentálne postoj k vražde Jána Kuciaka, za ktorú bol právoplatne odsúdený, povedal, že je mu to ľúto. „Ľutujem, čo sa stalo, to je všetko,“ vyhlásil.

Zároveň odpovedal aj na otázky senátu, odmietol však odpovedať na otázky obhajcov spoluobžalovaných a právnych zástupcov poškodených. Na otázku člena senátu Rastislava Stieranku, či Andruskó v súvislosti s objednávkou vrážd niekedy spomenul Mariana Kočnera alebo Alenu Zsuzsovú Szabó odpovedal, že nikdy.

Andruskó sa totiž podľa neho tváril, že to objednáva pre seba. „On je veľký herec,“ skonštatoval. Pojednávanie v tejto trestnej veci bude pokračovať v stredu 15. júna.

V kauze prípravy vrážd prokurátorov čelia obžalobe aj Dušan Kracina a bosniansky občan Darko Dragič./agentury/

X X X

Slovalco ukázalo investíciu za milióny. Manažment zároveň hovorí o zatváraní hlinikárne

Majitelia hlinikárne by v najbližších mesiacoch mali povedať, či fabrika v Žiari nad Hronom prežije. Niekoľko rokov na slovenskú vládu čakať nemôžeme, komentujú.

V žiarskej hlinikárni Slovalco predstavili v utorok nové pretavovacie centrum, kde chcú ročne zrecyklovať 55-tisíc ton už použitého hliníka. Išlo o investíciu za 15 miliónov eur. Pri projekte odsúhlasenom ešte v roku 2018, však Ola Sæter, predseda predstavenstva spoločnosti a zároveň zástupca väčšinového akcionára Norsk Hydro, hovorí o „zmiešaných pocitoch“. Slovami o „pachuti“ sa k nemu pridáva aj generálny riaditeľ závodu Milan Veselý.

Zástupca akcionára: Riešenie neprichádza

Slovalco síce patrí v rámci výroby primárneho hliníka k európskej špičke, a to aj v rámci environmentálnych štandardov, zároveň však pre extrémne vysoké ceny elektriny a emisných povoleniek postupne utlmuje výrobu a už v tomto roku hrozí až jej úplným odstavením.

Aktuálne je kapacita hlinikárne na 60 percentách, v prevádzke je 135 z 226 pecí. Aj investícia do recyklácie hliníka je na dlhšie obdobie jednou z posledných.

„Počas uplynulých dvoch rokov sme sa snažili dosiahnuť, aby Slovalco malo predvídateľné podmienky pre svoju prevádzku a podnikanie. Porovnateľné s inými európskymi krajinami. Nič viac, nič menej,“ povedal Sæter a dodal, že žiadneho reálneho riešenia sa zatiaľ na Slovensku nedočkali.

Manažment spoločnosti už pred časom upozornil, že mnohé krajiny, vrátane Nemecka, Holandska, Nórska, no aj Českej republiky, sa rozhodli poskytnúť kompenzáciu nepriamych CO₂ nákladov firiem späť na podporu priemyslu. Slovensko však zatiaľ k takýmto kompenzáciám z Envirofondu nepristúpilo.

Kým u nás sa do priemyslu vracajú len zhruba dve percentá z príjmu z emisných povoleniek, európsky priemer je na úrovni osemnástich percent.

„V porovnaní s inými európskymi krajinami čelí Slovalco oveľa menej férovým podmienkam,“ zhodnotil Sæter.

Sulík: Stojí to na ministrovi financií

Minister hospodárstva Richard Sulík (SaS) síce v Žiari nad Hronom deklaroval, že priemysel a pracovné miesta treba na Slovensku uchrániť, no reálne riešenie neponúkol.

„Priemysel živí ľudí, nie úradníci, ani nejaké „rozdávačky“. Časť z tých peňazí, ktoré sa vyberú z povoleniek, sa musí vrátiť do priemyslu, aby sme vedeli vykompenzovať takéto dramatické dopady pre energeticky náročné podniky,“ povedal.

Riešenie už podľa jeho slov našli a vydiskutovali ho aj s envirorezortom pod Jánom Budajom (OĽaNO). „V tomto momente to stojí na ministrovi financií,“ tvrdil v žiarskej hlinikárni. Dodal, že s Igorom Matovičom (OĽaNO) rokovali opakovane, no k dohode nedošlo.

„Budem rád, keď k dohode dôjde a ak nie, som presvedčený, že v budúcej vláde by k nej došlo omnoho skôr a omnoho ľahšie,“ vyjadril sa a fabrike poprial, aby do vyriešenia problému dokázala fungovať a prežiť v úspornom režime.

Zástupca Norsk Hydro reagoval, že v situácii, keď akcionár hlinikárne nevie na Slovensku, špeciálne pri vysokých cenách energie, predvídať a plánovať do budúcna, priestor na čakanie nemá.

Už v najbližších mesiacoch zvážia po diskusiách s manažmentom viaceré možnosti vývoja fungovania závodu. Prepúšťanie je až poslednou z nich, o tých najskúsenejších a najkompetentnejších zamestnancov firma prísť nechce.

„Budeme sa baviť o alternatívnych možnostiach, ale čakať v takejto situácii viac rokov je nemožné,“ odpovedal na otázku Aktualít, ako dlho môžu Slovalco a jeho majitelia čakať na dohodu slovenských koaličných partnerov.

S otázkami sme oslovili aj rezort financií, jeho reakciu doplníme.

 Petícia na podporu hlinikárne

Spoločnosť zatiaľ neprepustila žiadnych zamestnancov a neznižovala platy, čo potvrdil generálny riaditeľ spoločnosti Slovalco Milan Veselý.

Elektrinu do konca tohto roka nakúpila žiarska fabrika už v minulosti za lepšie ceny.„Na budúci rok si ju však už v rámci nejakých rozumných rámcov nevieme kúpiť,“ povedal Veselý.

Až výsledná podoba novely zákona o obchodovaní s emisnými kvótami a konkrétnej pomoci zo strany štátu majiteľom hlinikárne povie, či sa im na Slovensku oplatí fabriku prevádzkovať aj ďalej a či ostane konkurencieschopná.

Slovalco podľa Veselého nikdy nebolo tak blízko úplnému odstaveniu výroby ako dnes.

Či k tomu skutočne dôjde, bude závisieť od situácie na trhoch, ale aj od ochoty väčšinového akcionára prežiť rok, dva v stratách. „Straty sú v biznise normálne, no musia byť vyvážené budúcnosťou. Keď ju nevidíte, máte problém,“ dodal.

Slovalco zamestnáva zhruba päťsto ľudí priamo, na jeho prevádzku je naviazaných ďalších 2 500 pracovných miest.

Aj preto v týchto dňoch zástupcovia verejnosti v regióne spustili petíciu na podporu a záchranu hlinikárne. „Žiadame, aby urýchlene išiel do vlády a následne do parlamentu zákon o obchodovaní s emisnými kvótami,“ povedal viceprimátor Žiaru nad Hronom a člen petičného výboru Ladislav Kukolík.

Pripomenul, že Slovalco je nielen jedným z najväčších zamestnávateľov v kraji, no cez jeho nadáciu aj podporovateľom športu, kultúry a ďalších oblastí v meste a okolí, aktuality.sk

X X X

Ľuboš Blaha na Facebooku definitívne skončil, zrušili mu účet. Poznáme dôvody

Je prvým vysoko postaveným slovenským politikom, ktorý na Facebooku dostal stopku.

Spoločnosť Meta na svojej sociálnej sieti Facebook natrvalo zablokovala profil Ľuboša Blahu. Zdôvodnila to opakovaným porušovaním pravidiel sociálnej siete. Uviedla aj konkrétne dôvody, ako aj to, že administrátorov Blahovej stránky opakovane na prešľapy upozornila. Blahovu stránku sledovalo zhruba 175-tisíc ľudí. Ide o dôležitý precedens, ktorý vysiela správu aj k ďalším slovenským politikom, ktorí na sieti ťažia zo šírenia negatívnych emócií.

Spoločnosť Marka Zuckerberga zverejnila i konkrétne dôvody, prečo pristúpila k tomuto ráznemu a v slovenských podmienkach bezprecedentnému kroku. Zároveň zdôrazňuje, že Blahu a administrátorov jeho stránky opakovane upozorňovala na prešľapy voči pravidlám siete.

Blahovu stránku sledovalo skoro 175-tisíc používateľov siete. Založil si ju ešte 10. mája 2018, pričom po stránke interakcií (komentárov, „lajkov“ a zdieľaní) bol dlhodobo najúspešnejším slovenským politikom na Facebooku. Všeobecne je jeho aktivita na sociálnej sieti považovaná za jeden z hlavných pilierov jeho politických úspechov.

Vinný v štyroch bodoch

„Hoci sme platformou otvorenou pre všetky myšlienky, taktiež chceme, aby sa ľudia cítili vítaní a v bezpečí. Preto máme striktné pravidlá pre to, čo je a čo nie je na Facebooku povolené,“ uviedla hovorkyňa spoločnosti Meta vo vyjadrení pre Živé.sk.

„Táto stránka (profil Ľuboša Blahu, pozn. red.) bola odstránená z dôvodu opakovaného porušovania našich pravidiel týkajúcich sa nenávistných prejavov, šikanovania a obťažovania, podnecovania násilia, ako aj dezinformácií a škôd ohľadom Covidu-19,“ zdôvodnila pre Živé.sk spoločnosť.

Ľuboš Blaha je známy svojím nevyberaným slovníkom a útokmi na politických oponentov. Je dobre známe, že negatívne emócie na Facebooku vedú k oveľa širšiemu dosahu príspevkov a rádovo väčšiemu počtu získaných interakcií. Poslanec Smeru z tejto negatívnej vlastnosti siete doposiaľ dlhodobo ťažil.

Naopak, Facebook dlhodobo jeho prehrešky voči pravidlám siete prehliadal, napriek mnohým hláseniam používateľov platformy. Trend sa začal meniť až v uplynulých mesiacoch, kedy sieť viackrát proti Blahovi zakročila najmä kvôli striktnejším pravidlám ohľadom témy ochorenia Covid-19.

Prečo napokon Meta vystavila Blahovi definitívnu stopku? Redakcii Živé.sk spoločnosť popísala konkrétne body jej pravidiel, voči ktorým sa poslanec Smeru opakovane previnil:

Porušovanie pravidiel o nenávistných prejavoch– konkrétne malo ísť zverejňovanie „dehumanizujúcich prejavov“, ktoré prirovnávali amerických občanov k „psom“.

Porušovanie pravidiel o nebezpečných dezinformácií o zdraví – špecificky kvôli nepravdivým tvrdeniam týkajúcim sa účinnosti vakcín proti Covidu-19, ako aj kvôli konšpiračným teóriám o tom, že tieto vakcíny zohrali úlohu pri vzniku nových variantov koronavírusu.

Porušovanie pravidiel o šikanovaní a obťažovaní – špecificky kvôli útokom na iné osoby, využívajúcim ponižujúce výrazy týkajúce sa ich sexuálnej aktivity. Meta konkrétne spomenula ako príklad slovo „konkubína“. Tak v minulosti Blaha označil v statuse partnera prezidentky Zuzany Čaputovej Juraja Rizmana.

Porušovanie pravidiel o násilí a podnecovaní – Meta spomenula vyzývanie k vysoko závažnému násiliu smerom k jednotlivcovi, ako príklad uviedla slovné spojenie „upáľte ho“. Pripomeňme, že Blaha na Facebooku zverejnil aj kontroverzný zoznam poslancov hlasujúcich za obrannú dohodu s USA. Nazval ich vlastizradcami a zverejnil miesta, odkiaľ pochádzajú, čo mnohí chápali ako podnecovanie. Sieť však svojho času proti Blahovi nezasiahla.

Závažný precedens

Od konca novembra, kedy sieť zasiahla proti Blahovi prvý raz, dostal poslanec Smeru celkovo tri takzvané striky. Strike je označením pre situáciu, kedy používateľ spravil väčší prehrešok, ktorý (s výnimkou prvého striku, za ktorý je len upozornenie) Facebook „ocenil“ úplným zákazom pridávania obsahu – teda aj statusov či komentárov.

Pri poslednom zdokumentovanom striku nemohol Blaha pridávať nový obsah počas 3 dní. Ak by dostal ďalší strike, trest by trval 7 dní, pri ďalšom striku by to bolo až 30 dní.

Sociálna sieť však nemusí postupovať striktne podľa tohto systému, a to v prípade, kedy sú prehrešky predmetného používateľa Facebooku veľmi závažné. V takej situácii môže pristúpiť rovno k úplnému zablokovaniu účtu tak, ako sa to stalo v tomto prípade.

Meta redakcii Živé.sk uviedla, že Blaha mal šancu sa takzvanému permanentnému banu vyhnúť. Administrátorom jeho stránky (celkovo má k správe profilu prístup až 13 osôb) dala viacero upozornení vysvetľujúcich, že podobný typ obsahu na sieti netoleruje a opakované porušovanie pravidiel môže viesť k zrušeniu stránky.

Poslancovi Smeru – ktorý na Facebook za jeho predošlé kroky opakovane útočil, no pritom sieti pravidelne platil za reklamu, teda propagáciu jeho statusov (len od 15. apríla 2019 sieti zaplatil zhruba 31 500 eur) – tak odteraz ostanú len profily na konkurenčných sociálnych sieťach.

Pre Živé.sk napríklad nedávno avizoval, že vzhľadom na avizovanú kúpu Elonom Muskom zváži prechod na Twitter. Medzičasom si už na ňom vytvoril účet, zatiaľ má však len 30 sledovateľov.

Aktuálny krok Facebooku je závažným precedensom pre širšie politické spektrum na Slovensku. Na sieti totiž pôsobí viacero ďalších politikov, ktorí ťažia zo šírenia nenávisti a negatívnych emócií. Spoločnosť však doposiaľ pri politikoch zvyčajne prižmúrila oči. Dnešná správa je jasným signálom, že nikto nemá na Facebooku nič isté a môžu ho postihnúť podobný osud.

X X X

Zomrel divadelný a filmový herec Dalimil Klapka

Vo veku 89 rokov zomrel v utorok český divadelný a filmový herec Dalimil Klapka. V posledných rokoch čelil mnohým zdravotným komplikáciám, okrem iného trpel rakovinou.

Dalimil Klapka bol známym hlavne vďaka početným úlohám v dabingu – medzi tie hlavné patria animovaný seriál Simpsonovci či v detektívny seriál Columbo.

Narodil sa v roku 1933 v Prahe. Už na gymnáziu sa venoval ochotníckemu divadlu a neskôr vyštudoval Divadelnú fakultu Akadémie múzických umení v Prahe. Tridsaťtri rokov pôsobil v Švandovom divadle v Prahe. Takisto pôsobil v Hudobnom divadle Karlín, v Divadle v Dlouhé, v Činohernom klube, ako aj v Divadle na Fidlovačce. Okrem toho takmer 20 rokov vyučoval herectvo na Pražskom konzervatóriu.

Čo sa týka filmov, dostával Klapka skôr menšie úlohy. Zahral si napríklad v snímkach Sokolovo, Anna Proletárka, v rozprávke Bajaja a neskôr v komédiách Saturnin, Experti či v pokračovaní známej rozprávky Saxána a lexikón kúziel.

Často hrával v televíznych seriáloch. Stvárnil napríklad role v seriáloch Tridsať prípadov majora Zemana, Sanitka, Okres na severe, Dobrodružstvá kriminalistiky, Četnícke humoresky či Kriminálka Anděl./agentury/

X X X

Riaditeľ Borov: Predaj nemocnice štátu nie je na stole

 Obávam sa, že slovenské štátne zdravotníctvo sa dostalo za bod zvratu. V najhoršom scenári to dopadne tak, že štátu zostanú nemocničné budovy bez lekárov, bez sestier, a tak aj bez pacientov, hovorí riaditeľ súkromnej Nemocnice Bory Ľuboš Lopatka.

Penta chce budúci rok otvárať modernú nemocnicu na bratislavských Boroch. A práve okolo tejto nemocnice sa vedú špekulácie, či by ju nakoniec nekúpil štát, ktorý roky nie je schopný postaviť vlastné zdravotnícke zariadenie. Riaditeľ nemocnice Ľuboš Lopatka v rozhovore vysvetľuje, aký je aktuálny stav.

Hovorí tiež o tom, ako sú na to s náborom zdravotníkov, že v rámci predregistrácie sa k nim hlásia z veľkej časti poistenci štátnej poisťovne, hoci práve od nej nemajú istú zmluvu. Ak ju ani nedostanú, spomína sa takzvaný krízový scenár.

X Minister financií Igor Matovič sa nedávno vyjadril, že by Pente odpustil, ak by štátu darovala nemocnicu Bory. Je reálne, že by ste štátu darovali nemocnicu?

Mne je sympatický každý, kto sa snaží ozdraviť Slovensko, ale treba striktne rozlišovať medzi túžbou po spravodlivosti a túžbou po pomste. Túžba po pomste je prejavom nízkych pudov.

To, čo povedal pán minister na zdravotníckej konferencii, považujem po obsahovej stránke za iracionálne a po formálnej stránke za nedôstojné.

X Boli by ste ochotní štátu predať nemocnicu?

Pre nás je dôležitejšie nemocnice prevádzkovať a nie vlastniť. Ale v atmosfére, aká momentálne je, aj po týchto vyjadreniach, si nemyslím, že je to téma na ďalšiu diskusiu.

 X Je už definitívne rozhodnuté, že štátu Bory nepredáte?

Aj keby som bol partnerom Penty, čo nie som, odpoveď áno alebo nie by nemusela byť férová. Nemocnicu určite budeme prevádzkovať my a v tomto momente neprebiehajú žiadne rokovania o akomkoľvek predaji.

X Bolo na úrovni Penty a ministerstva zdravotníctva, respektíve úradu vlády nejaké stretnutie, kde by sa o tom vôbec diskutovalo?

Mal som pár stretnutí k nemocnici Bory s členmi vlády a poslancami, ale netýkali sa predaja nemocnice.

X Ani ste ako riaditeľ nemocnice nezisťovali u majiteľov, či náhodu nezmeníte vlastníka budovy?

Ako som už povedal, táto téma nie je na stole.

X Predstava niekdajšieho partnera Penty Eduarda Matáka bola kedysi taká, že by sa Bory dopĺňali so štátnymi nemocnicami. Že by sa dohodlo, ktoré typy výkonov budú robiť Bory a ktoré Univerzitná nemocnica v Bratislave (UNB). Toto je pre vás cesta?

To je logické. Svet zdravia je postavený na zámere, aby každá nemocnica nerobila všetko, ale aby sa nemocnice v určitých odboroch špecializovali. Je dôležité, aby pacient mohol ísť pri plánovaných zákrokoch na pracovisko, ktoré je v danej oblasti najlepšie. Toto má, samozrejme, logiku aj na úrovni mesta a štátu.

Už teraz je na naše špecializované pracovisko CINRE posielaná na zákroky časť pacientov z celého Slovenska s tým, že títo pacienti sa následne po zákroku doliečujú či už v našich, krajských alebo štátnych nemocniciach. Spolupráca tu už je. Ibaže sa domnievam, že oblasť Bratislavy vyžaduje komplexnejší pohľad na zameranie a špecializáciu pracovísk, výsledkom ktorého by mala byť vyššia kvalita zdravotnej starostlivosti a vyššia bezpečnosť pacienta.

X Rokujete s ministerstvom o tom, v ktorých oblastiach by ste sa prípadne dopĺňali s UNB?

Takéto rokovanie neprebieha. Riešime bazálnejšie témy, ktoré sa týkajú spustenia nemocnice.

X Naznačujete, že sa bude posúvať termín spustenia nemocnice?

Určite nie. Platí, že kolaudácia by mala prebehnúť ku koncu októbra a spustenie nemocnice je naplánované na marec 2023. Nemocnicu by sme mali dostať do plnej prevádzky do konca roka 2023.

X Na to, aby ste mohli fungovať, budú pre vás kľúčové zmluvy so zdravotnými poisťovňami. Ako sa k zazmluvneniu Borov stavia štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa?

Celý proces je veľmi spolitizovaný, takže je veľmi ťažké niečo predpokladať. V každom prípade atmosféra vo všetkých troch zdravotných poisťovniach je vo vzťahu k tejto nemocnici veľmi pozitívna. Otázka je, čo bude štátnej poisťovni umožnené zrealizovať.

X Bojíte sa, že vláda dá stopku VšZP, aby nezazmluvnila Bory?

Nenazval by som to, že sa bojíme. Ešte v dobe, keď som bol vo Svete zdravia a robil sa tento projekt, boli dva scenáre. Jeden bol priateľský a druhý bol krízový.

Krízový scenár vychádza práve z predpokladu, že nepríde k zazmluvneniu plánovaných operácií zo strany VšZP. V takom prípade bude hradená zo strany štátnej poisťovne iba neodkladná zdravotná starostlivosť. Pri zvyšných dvoch poisťovniach predpokladáme, že nám zmluvy dajú.

X Utiahol by krízový scenár prevádzku nemocnice?

Krízový scenár, samozrejme, nepomáha hospodáreniu, ale je riešením, zabezpečí chod nemocnice, umožňuje liečiť ľudí. Navyše tu ide o dlhodobý projekt, toto nie je projekt s krátkodobou návratnosťou.

X Keď sme pri návratnosti, ako je možné, že dokážete splatiť investičné náklady, keď ostatné nemocnice zväčša nedokážu pokryť ani bežnú prevádzku? Kde plánujete ušetriť peniaze, aby ste mohli splatiť náklady na nemocnicu?

Ak by ste túto otázku položili v prostredí zdravotníckych odborov, tak by vám asi povedali, že budeme šetriť na pacientovi. Samozrejme, sú to bludy.

Keď sme vo Svete zdravia preberali nemocnice od VÚC, všetky boli v dlhoch, produkovali stratu a mali veľký investičný deficit. Po ich zaradení do siete, zdieľaní služieb, centrálnom nákupe, začlenení do cash poolingu, zmene procesov a personálnych zmenách začali postupne produkovať zisk. Takže hlavným dôvodom stratovosti štátnych nemocníc je fakt, že sú spravované veľmi zle, nie sú sieťovo riadené a manažmenty nemocníc nemajú motiváciu hospodáriť zodpovedne. Veď nakoniec budú aj tak oddlžení.

X A keď sa vrátime k nemocnici Bory?

To, prečo by mala byť nemocnica Bory v pozitívnych číslach, je kombináciou viacerých skutočností. Po prvé je to centralizovaný nákup liekov a materiálu, po druhé, nemocnica by mala mať optimálny počet zamestnancov. Neduhy ako rodinkárstvo a podobné „kamaračafty“ nedostanú priestor rozbujnieť. Napríklad viem s istotou garantovať, že v nemocnici Bory sa nebudú dediť primariáty. Treba tiež zdôrazniť, že nemocnica bude využívať výhody siete a zadefinované procesy, ktoré umožňujú optimalizáciu činností.

Je to sumár racionálnych, systémových krokov, ale faktom je, že návratnosť tejto investície sa ráta v desiatkach rokov.

 X Minulý týždeň vyšla správa, že sa Svet zdravia zbavil časti nemocníc. Trochu to navodzuje dojem, že napriek lepším synergiám to začalo niekde škrípať. Nemôže sa to zopakovať aj v Bratislave?

Predaj nehodlám komentovať, je to rozhodnutie akcionárov a navyše nezodpovedám za sieť ProCare a Svet zdravia. Na druhej strane, ak by aj v budúcnosti prišlo k zmene vlastníctva či už nemocnice Bory, alebo akejkoľvek inej nemocnice vrátane štátnej, tak si to bežní ľudia – pacienti spravidla ani nevšimnú. Neexistuje pádny dôvod predpokladať, že by predaná nemocnica začala vykonávať inú činnosť ako liečiť pacientov. Takže toto by som nebral ako zásadný bod.

X V prípade niektorých štátnych nemocníc sa hovorilo, že až 80 % ich nákladov tvoria náklady na personál. Vy budete tiež musieť dodržiavať zákonom stanovené mzdy a ak budete chcieť byť konkurencieschopní, tak budete musieť ponúknuť ešte viac.

Toto je pomerne komplexný problém. Ak uveríte, že 80 % nákladov na mzdy v nemocnici je dogma, s ktorou sa nedá nič spraviť, tak s tým ani nič neurobíte.

Ak však urobíte dôkladnú analýzu, a ja teraz použijem príklad nemocníc, ktoré sme v minulosti preberali od VÚC, aby som sa nedotkol nikoho v štátnych nemocniciach, tak zistíte, že v nemocniciach existuje značná prezamestnanosť.

Pravdepodobne zistíte na niektorých oddeleniach prezamestnanosť v kategórii lekár a možno zistíte, že časť lekárov poberá mzdu a ani sa neunúva chodiť do práce. Pripomínam, že stále hovorím o skúsenostiach z nemocníc, ktoré sme preberali z VÚC.

Keď rozmotávate „nemocničné klbko“ ďalej, zistíte, s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou, že máte významný nadstav nezdravotníckych pracovníkov, kam patrí administratíva a ľudia v obslužných činnostiach, ale, žiaľ, tiež zistíte hrozivý podstav v kategórii sestra.

Jedným z dôvodov vysokých mzdových nákladov v nemocniciach je aj platový automat, nie však ani tak preto, že vplýva na nárast miezd lekárov ako skôr z dôvodu, že nemotivuje robiť viac a lepšie, ergo pre ambicióznych lekárov je viac demotivátorom ako motivátorom.

Vždy sme razili zásadu: menej ľudí a lepšie zaplatených, ale nikdy nie v konflikte so zákonmi, ktoré hovoria o povinných počtoch (normatívoch, pozn. red.). Ďalšou zásadou je, že v nemocnici sú kľúčoví lekári, sestry a ostatní zdravotnícki pracovníci. To všetko ostatné vrátane riaditeľa nemocnice je len nutný servis a túto skupinu ľudí treba zredukovať na absolútne nevyhnutné minimum. A keď to všetko úspešne zrealizujete, zistíte, že nemocnica nemusí vydávať 80 % na mzdy.

X Ale keď budete chcieť získať zamestnancov, zrejme im budete musieť ponúknuť lepšie podmienky, ako majú dnes.

Keď sme robili v minulosti prieskum medzi lekármi a sestrami, najmä medzi tými, ktorí odišli do zahraničia, tak nám vyšlo, že lekári mali platové ohodnotenie až na druhom mieste. V prvom rade chceli ísť do fungujúcich pomerov, do prostredia, kde platí rovnosť šancí a kde sa nededia funkcie a primariáty. U sestier bola hlavným dôvodom mzda.

X V rámci náboru, ktorý ste spustili, ponúkate sestrám niečo navyše, náborový príspevok alebo vyššie platy?

Ponúkame im balík, ktorý by som nechcel teraz špecifikovať. Toto nie je súťaž, do ktorej sa chceme púšťať so štátom. Ale jedno je isté – to, čo ľuďom sľúbime, aj splníme a urobíme všetko pre to, aby boli spokojní.

X Súťaž so štátom aj tak bude, pretože potrebujete obsadiť stovky pozícií.

Nemáme v úmysle súťažiť so štátom z hľadiska priemernej mzdy. Privátna firma má určité hranice, ktoré sú definované aj nevyhnutnou profitabilitou, zodpovedným správaním, ktoré môžeme nazvať aj „pudom sebazáchovy“. Inými slovami, ak sa štát správa nezodpovedne, tak je ochotný zvýšiť mzdy akýmkoľvek spôsobom, pretože ak aj na konci roka vyprodukuje nie stratu x, ale dvakrát x, nakoniec aj tak príde k oddlženiu nemocníc.

4fotky v galériiĽuboš LopatkaZdroj: Branislav Wáclav/Aktuality.sk

X Stále platí, že v nemocnici potrebujete 1200 ľudí a z toho 800 sestier a ošetrovateľov?

V nemocnici budeme mať 1400 ľudí a z toho vyše 900 sestier a ostatných zdravotníckych pracovníkov.

X Koľko zdravotníkov sa zatiaľ v rámci náboru prihlásilo?

Prihlásilo sa nám významne viac ľudí, ako potrebujeme. Niekoľkonásobne. Aj sestier, aj lekárov. Nechcel by som však, aby moje vyjadrenie spôsobilo, že sa nám prestanú hlásiť ďalší.

My nerobíme nábor kolegov, ale ich výber a to je veľký rozdiel, takže každý nový životopis je stále vítaný.

X Koľko pracovných zmlúv už máte reálne uzatvorených?

Pracovných zmlúv máme v desiatkach a akceptačných listov (nie sú záväzné, pozn. red.) v stovkách.

X Hlásia sa vám najmä zdravotníci z Univerzitnej nemocnice Bratislava?

Hlásia sa nám sestry zo Slovenska a sestry, ktoré povedzme sú ešte na Slovensku len preto, že čakajú na túto nemocnicu, inak by už boli odišli. Neviem, koľko ich je z UNB.

Okolo sto sestier je z Ukrajiny, tieto budú robiť praktické sestry a vzdelávajú sa na túto pozíciu už dva-tri roky. Potom sú to aj nejaké sestry z Čiech.

Prirodzene najviac lekárov bude zo Slovenska a z Čiech, ale budeme mať tiež kolegov aj z USA, Nemecka, Rakúska, Španielska…

Odhliadnuc od sestier z Ukrajiny a Česka, kde na Slovensku sa dá „zohnať“ toľko sestier? Sú medzi nimi aj sestry z regiónov?

Nechajte sa prekvapiť. Veríme, že dostatok sestier budeme mať, všetko tomu zatiaľ nasvedčuje.

X Môže sa stať, že odchodom zdravotníkov do Borov sa doslova ochromí chod oddelení v iných nemocniciach? Predsa len sestier za posledné roky ubudlo.

Zdravotníctvo je v kŕči mnoho rokov. To, že momentálne riešime tento problém, nie je výsledok Borov, to je výsledok toho, že sa tento problém roky odsúva.

Obávam sa, že slovenské štátne zdravotníctvo sa dostalo za bod zvratu. V najhoršom scenáre to dopadne tak, že štátu zostanú nemocničné budovy bez lekárov, bez sestier, a tak aj bez pacientov.

Nečinnosťou, chybami a spolitizovaním zdravotníctva štát stratí aj to, o čom tvrdí, že mu na tom záleží.

Slovenské štátne zdravotníctvo sa, žiaľ, vydalo ukrajinskou cestou a za to si môžeme sami. Samozrejme, sú ľudia, ktorí si našli vinníka, niektorí preto, aby si očistili svedomie a tvrdia, že vinníkom je Penta. Sú krátkozrakí a nevidia či nechcú vidieť, že práve Penta urobila veľa pozitívneho v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti na Slovensku. Mnohé z nemocníc, ktoré Svet zdravia pred časom prebral, by už dnes neexistovali alebo len živorili na pokraji zániku. Odporúčam sa ísť do týchto nemocníc pozrieť a porovnať ich so stavom spred 5 – 10 rokov, prípadne ich porovnať so štátnymi nemocnicami.

X Ak je zdravotníctvo za bodom zvratu, prečo ste sa doň potom vrátili?

Ja som nevstúpil do štátneho zdravotníctva, ale do privátneho. Vstúpil som do zdravotníctva, kde fungujú štandardné pravidlá, politika tu nemá miesto a som medzi ľuďmi, ktorí majú úprimný záujem robiť správne veci, nie robiť zlé veci správne. Verím, že z tejto pozície budeme mať príležitosť urobiť veľa dobrého pre zdravotníctvo na Slovensku.

 X Keď ste sa dotkli politiky, aký je váš názor na ministra zdravotníctva Vladimíra Lengvarského?

Moja rola nie je hodnotiť člena vlády, ale spolupracovať s ním. Vzťah s pánom Lengvarským hodnotím ako profesionálny a korektný. Problém však je, že pán Lengvarský nerozhoduje o všetkých veciach, o ktorých by ako šéf rezortu rozhodovať mal.

Na čo som čoraz viac citlivejší, a netýka sa to len tejto vlády, je, že o mnohých veciach rozhoduje koaličná rada a nie rezort. V ústave nenájdete zmienku o koaličnej rade. Čo to je? Mňa ako občana absolútne nezaujíma názor koaličnej rady, rozhodovať majú jednotlivé rezorty.

X Ako ste vnímali exministra Mareka Krajčího?

S pánom poslancom Krajčím sa osobne poznám ešte z čias, keď bol opozičným politikom. Verím, že mal ako minister zdravotníctva dobrý úmysel, ten však častokrát nestačí.

X Bol dobrý manažér ako minister zdravotníctva?

Tým, že sa ma to obdobie netýka, tak ho nechcem hodnotiť.

X Kto je v súčasnosti brzdou zlepšovania zdravotníctva?

Každý rezort má rozhodovať za seba a skladať účty predsedovi vlády. Tak funguje firma a tak by mal fungovať aj štát. A osobne nemyslím si, že by sa mal minister financií vyjadrovať k parciálnym témam zdravotníctva. Po prvé mu to nepatrí, po druhé tomu nerozumie.

X Veľkou témou je reforma nemocníc. Máte už informácie z ministerstva, kde by ste sa v rámci nemocničnej siete mohli nachádzať?

Informácii máme veľa, ale sú nepotvrdené, takže nevieme, ako to nakoniec bude.

X Kde sa vy osobne vidíte v rámci siete?

Keď piata úroveň sú špecializované pracoviská, koncové nemocnice štvrtá úroveň, tak my sa s Borami vidíme ako nemocnica, ktorá by mala byť v štvrtej a čiastočne možno v tretej kategórii. Budeme nemocnica koncového typu s kvalitným personálnym zázemím, významne lepšie technologicky vybavená ako súčasná UNB.

X Aké odborné oblasti budete mať na Boroch?

Budeme mať šesť klinických oblastí. Bude to koncept žena a dieťa, onkologický program, neurovaskulárny program, kardiovaskulárny program, program traumatológia a ortopédia a nakoniec je tam časť týkajúca sa poruchy metabolizmu a trávenia.

X Ak máte ambíciu dopĺňať sa so štátom, prečo budete mať onkologický a kardiovaskulárny program, keď v Bratislave sa tomu venujú dva špecializované ústavy?

Keď sa porovnáme s Českom, tak týchto špecializovaných ústavov je málo vzhľadom na potreby obyvateľov. To, že dochádza k nie ideálnemu geografickému rozloženiu, je druhá vec, ale dopyt tu rozhodne je.

X Bude sa u vás platiť za niektoré výkony?

My hlásame, že je to nemocnica pre všetkých občanov v podmienkach verejného zdravotného poistenia. Ale niektoré doplnkové služby budú platené, napríklad ak by ste mali hospitalizovaného blízkeho človeka, tak máte možnosť ostať s ním na vedľajšom lôžku a zaplatíte si stravu a ubytovanie.

X Dali ste možnosť pacientom predregistrovať sa. Čo tým sledujete?

V súčasnosti už máme predregistrovaných 50-tisíc pacientov, podiel poistencov VšZP je takmer 60 %. Keďže nemocnica vyrastá na zelenej lúke a po otvorení plánuje ročne uskutočniť 350-tisíc vyšetrení, chceme si postupne vytvoriť vlastnú databázu pacientov. A komunikovať s nimi už teraz, aby sme sa po otvorení vyhli spomaleniu chodu nemocnice pre úvodné administratívne vypĺňanie vstupných dát pacienta. Zároveň je vďaka tomu nemocnica schopná okamžite po otvorení začať pomáhať slovenskému zdravotníctvu.

X Často sa hovorilo o tom, že si vo svojich regionálnych nemocniciach vyberáte hrozienka z koláča a najťažších pacientov posielate do štátnych nemocníc. Na Boroch ste pripravení zobrať zodpovednosť za najťažších pacientov?

Toto je jeden z mýtov, ktorého jediný cieľ je zahmlievať a zdôvodniť tým stratovosť štátnych nemocníc. Regionálne nemocnice majú jasne zadefinovaný rámec rozsahu zdravotnej starostlivosti. Rovnako to bude mať aj nemocnica Bory. Som presvedčený, že po jej nábehu sa aj na území hlavného mesta tento mýtus definitívne vyvráti./agentury/

X X X

Európske ceny plynu v utorok stúpli

Ceny zemného plynu v Európe v utorok výrazne vzrástli. Dôvodom bolo zníženie ruských dodávok a meškanie dodávok skvapalneného plynu (LNG) z USA.

Referenčný európsky kontrakt na plyn s dodávkou v najbližšom mesiaci v utorok na burze v Amsterdame uzavrel so ziskom 16 % na 97,04 eura za megawatthodinu (MWh), čo bola jeho najvyššia zatváracia cena za 1 mesiac. Počas obchodovania sa dostal až na 101 eur.

Ruský koncern Gazprom v utorok uviedol, že pre technické problémy obmedzuje dodávky plynu do Nemecka cez plynovod Nord Stream o 40 %, to znamená, že denne sa bude prepravovať 100 miliónov kubických metrov (m3) namiesto 167 miliónov m3.

Ďalšou negatívnou správou pre európsky trh je, že veľký exportný terminál Freeport LNG v Texase zrejme zostane zatvorený 3 mesiace. Minulý týždeň ho poškodil požiar a jeho prevádzkovateľ uviedol, že čiastočné obnovenie prevádzky terminálu môže trvať 90 dní. Pôvodne sa predpokladalo, že bude mimo prevádzky len tri týždne. Jeho plná kapacita bude podľa odhadov k dispozícii až niekedy koncom roka, aktuality.sk

X X X

Ako skončí Matovičova miliarda? Prezidentkino veto odradilo aj niektorých koaličných poslancov

Poslancom sa dnes nemusí podariť prelomiť veto prezidentky. Viacerí koaliční zákonodarcovia, ktorí balík financií pre rodiny s deťmi predtým podporili, si už nie sú takí istí. Niektorí súhlasia s pripomienkami Zuzany Čaputovej, niektorým sa nepáči, že by mali hlasovať spolu s extrémistami.

Na prelomenie veta je potrebných 76 hlasov poslancov. V koalícii ich však už nájsť nemusí. SaS balík naďalej odmieta podporovať a bez nej má trojica OĽaNO, Za ľudí a Sme rodina len 69 hlasov.

Pomohli aj kotlebovci

Pri schvaľovaní zákona pred tromi týždňami si tak zvyšok koalície pomáhal hlasmi niektorých odídencov, ale aj ĽSNS. S ich podpredsedom Martinom Beluským sa Matovič dokonca stretol a neskôr menil časti zákona v súlade s ich požiadavkami. Predseda Obyčajných ľudí však dodnes odmieta, že by tak spravil, aby vyhovel extrémistom.

Zákon napokon podporilo 83 poslancov. Znamená to, že by ho boli schválili aj bez sedmičky z ĽSNS. Pri prelamovaní veta to však už môže byť celkom inak.

„V tejto chvíli to vnímam ako problém,“ skonštatoval pre Aktuality.sk poslanec OĽaNO Kristián Čekovský, ako vníma potenciálne prelamovanie veta s kotlebovcami. Znamená to, že jeho hlas môže chýbať.

ĽSNS už hlási, že napriek nechuti niektorých zákonodarcov druhýkrát hlasovať spoločne s nimi, zákon opäť v parlamente podporí.

„Ľudová strana Naše Slovensko sa v parlamente jednoznačne postaví proti vetu prezidentky Čaputovej. Poslanci ĽS Naše Slovensko totiž vždy budú stáť na strane slovenských rodín, a to bez ohľadu na to, kto práve je alebo bude vo vláde,“ avizoval už minulý týždeň Marian Kotleba na Facebooku.

Juraj Krúpa (OĽaNO) tiež pre Aktuality.sk potvrdil, že inklinuje k podporeniu veta prezidentky, ale aj k možnosti posunúť zákon na ústavný súd. V nedeľnej relácií Na telo televízie Markíza uviedol, že mu prekáža práve spájanie sa s poslancami ĽSNS.

Definitívne sa však o postoji Obyčajných ľudí rozhodne na zasadnutí poslaneckého klubu hnutia. Predseda klubu Michal Šipoš na otázku, ako budú poslanci hlasovať, odpovedal iba toľko, že v pondelok o tom prebehne diskusia a závery rokovania oznámia v utorok.

Bude ich chýbať viac

Dvojica z OĽaNO však nemusí byť jediná, ktorá bude chýbať. Jednoznačne proti prelomeniu veta hlavy štátu sa postavil aj poslanec Za ľudí Juraj Šeliga. Ten vo svojom profile na Facebooku oznámil, že bude poslancom navrhovať, aby pripomienkam Čaputovej vyhoveli.

Zákon na podporu rodín s deťmi alebo takzvaný protiinflačný balík pripomienkovala Zuzana Čaputová minulý týždeň a poslala ho späť na prerokovanie poslancom. Balík navrhuje zvýšiť daňový bonus v tomto roku na 70 eur a mesačný prídavok na dieťa na 30 eur. Od budúceho roka by sa tieto položky mali zvýšiť na 100, respektíve 40 eur. Súčasťou pomoci sú tiež 60-eurové voľnočasové poukazy pre deti. Hlava štátu vetovala všetky časti týkajúce sa opatrení, ktoré by mali nadobudnúť účinnosť od 1. januára 2023.

Nepáčilo sa jej, že zákon s výdavkami vo výške 1,2 miliardy eur ročne schválila vláda a parlament za šesť dní v zrýchlenom režime. Avizovala tiež, že v prípade prelomenia jej veta sa obráti na ústavný súd so žiadosťou o posúdenie ústavnosti legislatívneho procesu.

„Skráteným legislatívnym konaním sme chceli doručiť pomoc ľuďom čo najrýchlejšie, riziko toho, že avizované (v prípade prelomenia veta) podanie na Ústavný súd môže zastaviť túto pomoc by sme nemali ignorovať. Inými slovami je podľa mňa správne doručiť peniaze ľuďom hneď od 1. júla a zostatok dopracovať, ako riskovať, že nebudú žiadne prídavky ani žiaden daňový bonus, pretože Ústavný súd napríklad pozastaví účinnosť celého zákona,“ napísal Šeliga.

Prepracovanie vetovaných ustanovení je podľa podpredsedu Za ľudí šanca na spoluprácu pre celú koalíciu. Verí, že SaS urobí kompromisný krok smerom k OĽaNO a schváli zákon s pripomienkami prezidentky.

Pomôžu nezaradení?

Za opatrenia z dielne ministerstva financií hlasovali na konci mája poslanci OĽaNO, Sme rodina a Za ľudí, ale aj kotlebovci a kuffovci zo strany Život. Celkovo 83 zo 131 prítomných zákonodarcov. Igor Matovič čelil kritike pretože o opatreniach debatoval aj s kotlebovcami. Ako poukázali Aktuality.sk, minister zákon menil po tom, čo mu Martin Beluský dal spísané pripomienky ĽSNS. Šéf OĽaNO odmieta, že by od poslancov ĽSNS žiadal pre svoj návrh podporu, alebo že by im za ňu čokoľvek sľúbil.

Ak by teraz za prelomenie hlasovali aj všetci poslanci Sme rodina a OĽaNO a traja zástupcovia strany Za ľudí bez Juraja Šeligu, mal by zákon podporu 68 koaličných poslancov. V máji balík podporili aj nezaradení Jozef Šimko, Martin Čepček, Ján Krošlák, Katarína Hatráková a Romana Tabák. Spolu s nimi by tak koalícia mala 72 hlasov. Aby teda prelomili prezidentkine výhrady, budú za neho musieť pravdepodobne hlasovať aj traja poslanci strany Život a siedmi poslanci ĽSNS.

Proti zákonu bola v máji strana SaS, ktorá neplánuje zákon podporiť ani teraz. Minister školstva Branislav Gröhling apeloval na poslancov, aby neprelomili veto prezidentky. Poslanci majú podľa neho príležitosť ušetriť stovky miliónov eur, ktorými by mohla vláda zásadne zvýšiť platy pre zamestnancov v školstve, aktuality.sk

X X X

Rekonštrukcia Spišského hradu mešká a má prestávku, musia nájsť nového zhotoviteľa

 Firma neuhrádzala splatné záväzky svojim subdodávateľom. Vznikol aj štvormesačný sklz v harmonograme prác. Slovenské národné múzeum pripravuje nové verejné obstarávanie, malo by byť v lete.

SPIŠSKÝ HRAD: Rekonštrukcia Spišského hradu mešká. Slovenské národné múzeum pred niekoľkými dňami ukončilo spoluprácu s doterajším zhotoviteľom obnovy.

Kultúrna inštitúcia teraz bude musieť vyhlásiť verejné obstarávanie, a tak sa čas opravy môže ešte predĺžiť. Zvýšiť sa môžu aj náklady na opravu pamiatky, v súčasnosti to prehodnocujú.

Nenašli spoločnú reč

Zmluvu o dielo podpísalo múzeum vlani v júni so spoločnosťou Bing Stav. Podpísaná na predmet zákazky Rekonštrukcia Spišského hradu, Románsky palác a Západné paláce II. etapa.

„Dôvodom odstúpenia od zmluvy je najmä dlhodobé a pokračujúce neuhrádzanie splatných záväzkov zhotoviteľa stavby, spoločnosti Bing Stav, voči svojim subdodávateľom,“ informovalo Slovenské národné múzeum.

Zo strany zhotoviteľa dochádzalo aj omeškaniu so stavebnými a rekonštrukčnými prácami na hrade.

„Múzeum vyvíjalo až do poslednej chvíle maximálne úsilie preto, aby rekonštrukcia Spišského hradu pokračovala podľa dohodnutého harmonogramu a najmä aby bola kvalitne prevedená,“ informoval Branislav Panis, generálny riaditeľ Slovenského národného múzea.

Menia podmienky súťaže

Sklz v súčasnosti oproti dohodnutému harmonogramu predstavuje približne štyri mesiace. Múzeum musí vyhlásiť aj nové verejné obstarávanie, a tak sa táto doba ešte môže predĺžiť. Inštitúcia chce pripraviť a začať proces nového verejného obstarávania čo najskôr.

„V súčasnosti sa robia úkony spojené s prípravou podmienok novej súťaže, ktorých súčasťou bude aj výkaz výmer. V nových podmienkach oproti pôvodnej súťaži samozrejme nebudú zahrnuté doteraz práce, ktoré boli doteraz vykonané, napríklad sanácia brala pod románskym a západnými palácmi, reštaurátorský výskum a časť stavebných prác v interiéri a exteriéri hradnej kaplnky,“ poznamenal Panis.

Slovenské národné múzeum pripravuje doklady, a tak nie je v súčasnosti možné podľa slov riaditeľa povedať, či dôjde aj k úpravám rozpočtu pre zvyšujúce sa ceny stavebného materiálu. „Definitívna suma bude známa až po vysúťažení nového zhotoviteľa a jeho celkovej ceny i cien, ktoré si stanoví v jednotlivých položkách. Preto hovoriť o výške nárastu ceny diela je predčasné.“

Vyhlásenie verejného obstarávania na výber nového zhotoviteľa predpokladá Slovenské národné múzeum v priebehu júla až augusta 2022. Riaditeľ deklaruje, že múzeum urobí všetko preto, aby sa rekonštrukčné práce nepredĺžili.

„Vzhľadom k tomu, že stavebné a iné práce, archeologický výskum, reštaurátorské práce okrem iného závisia od klimatických podmienok a na hrade nie je možné vykonávať práce celý rok, predĺženie bude závisieť od priebehu nového verejného obstarávania a následne od nastavení harmonogramu prác nového zhotoviteľa,“ konštatoval Panis.

Stále je podľa neho potrebné mať na zreteli, že rekonštrukcia prebieha na hradnej ruine a je preto potrebné rátať aj s okolnosťami vis major a neočakávanými situáciami.

Pripravujú tretiu etapu

Počas súčasnej rekonštrukcie Spišského hradu plánuje Slovenské národné múzeum pripraviť projektovú dokumentáciu na ďalšie časti, a to východné paláce a múry, sanácia hradného brala a celé horné nádvorie, v ktorých vzniknú nové výstavné priestory, ktoré budú venované archeologickým expozíciám. Súčasná situácia a predĺženie prác na prípravu tretej etapy nemá vplyv.

„Realizácia prípravy ďalších etáp môže plynule pokračovať bez ohľadu na terajšie problémy a v podstate niektoré práce na príprave III. etapy začali,“ doplnil Panis.

Poslednou má byť príprava a realizácia návštevníckeho zázemia, to znamená parkoviska so službami pre návštevníkov a technickým zázemím pre hrad.

Práce na hrade sa nezastavili úplne ani počas súčasnej situácie. „Do ukončenia súťaže a podpisu zmluvy s novým zhotoviteľom bude múzeum realizovať niektoré menšie odborné práce na obnove hradu.“

Našli dobové grafity

V rámci druhej etapy projektu rekonštrukcie Spišského hradu už bol vysťahovaný priestor hradnej kaplnky aby reštaurátorský prieskum a práce mohli z jej exteriéru postúpiť do interiéru. Prebiehali aj práce na novej streche kaplnky.

„Reštaurátorské práce a odstraňovanie cementovej omietky kaplnky priniesli niekoľko zaujímavých poznatkov. Napríklad v pôvodnej stredovekej omietke boli vyryté dobové grafity, “ povedala počas kontrolnej prehliadky v závere minulého roka Mária Novotná, riaditeľka Spišského múzea.

V rámci prác na románskom paláci od náletovej zelene očistili bralo a prebehla aj sanácia narušených miest v styku brala a muriva románskeho paláca. Očistenie brala ukázalo, že deštrukcia časti brala, takzvaných ihiel, ktoré sú prírodnými skalnými útvarmi a nesúvisia so stavbou paláca, je silná.

Na severnej strane románskeho paláca postavili lešenie, okenné a dverové otvory paláca vystužili dočasnou drevenou konštrukciou, podobne aj suterénne priestory paláca.

Náklady na rekonštrukciu Spišského hradu, Románskeho paláca a západných palácov, jej druhú etapu predstavuje viac ako 4,7 milióna eur.

Ukážu mučiareň aj hradnú kuchyňu

Rekonštrukčné práce na hrade by mali prebiehať do konca roka 2024, pričom od letnej sezóny 2022 je pre ich náročnosť hrad pre turistov prístupný len v obmedzenej miere, bez horného nádvoria. Múzeum ani po stopnutí prác turistov na horné nádvorie nemôže pustiť.

„Múzeum otvorilo sezónu tak, aby si návštevníci pozreli hrad v rámci stredného a dolného nádvoria. Sprístupnilo priestor, ktorý doteraz nebol súčasťou prehliadkovej trasy, v ktorom prezentuje dejiny hradu, v jednej z doteraz nedostupných veží realizovalo exteriérovú expozíciu hradnej mučiarne a dokončuje exteriérovú expozíciu hradnej kuchyne,“ poznamenal Panis.

Sprístupnenie ďalších častí hradu, teda najmä hradnej veže, bude závisieť od toho, kedy dôjde k vyprataniu terajšieho staveniska bývalým zhotoviteľom a tiež dobou ukončenia nového verejného obstarávania a podpísania zmluvy s novým zhotoviteľom. „Priestory bývalej hradnej expozície zostanú pre verejnosť zatvorené, pretože sú v rozostavanom stave.“Napriek prebiehajúce rekonštrukcii a pandémii počas letnej turistickej sezóny v roku 2021 navštívilo Spišský hrad viac ako 121-tisíc návštevníkov. aktuality.sk