Problémy Britov, premiérkaTrussová rezignovala. Lipšic: Odpočúvať telefóny bez súdcú

 V úrade bola iba 45 dní. Médiá prognózujú návrat Johnsona. Liz Trussová rezignovala na funkciu britskej premiérky. Novinárom to oznámili po rokovaní s najvyššími predstaviteľmi Konzervatívnej strany. V úrade bola niečo málo vyše šiestich týždňov. Na čele vlády zostane, kým konzervatívci nezvolia svojho nového vodcu či líderku.

Táto voľba podľa predsedu výboru 1922 Grahama Bradyho nebude trvať dlhšie ako do piatka 28. októbra. Má byť teda výrazne kratšia ako posledný volebný proces konzervatívcov, ktorý sa začal 7. júla rezignáciou Borisa Johnsona a skončil 6. septembra uvedením Trussovej do funkcie. Trussová podľa svojich slov o svojej rezignácii hovorila aj s kráľom Karolom III.

 Britská premiérka Liz Trussová vo štvrtok oznámila, že odstupuje z funkcie predsedníčky vlády. „Vzhľadom na vzniknutú situáciu nemôžem naplniť mandát, ktorý mi zverila Konzervatívna strana,“ povedala Trussová novinárom zhromaždeným pred sídlom premiérskych predsedníčok či predsedov v Downing Street. Dodala, že vnútrostranícka voľba nového lídra strany a teda zároveň premiéra bude dokončená na budúci týždeň.

Biden verí v pokračovanie spolupráce

Americký prezident Joe Biden prisľúbil, že USA budú „úzko spolupracovať“ s Britániou aj po rezignácii Trussovej. „Ďakujem premiérke Liz Trussovej za partnerskú spoluprácu na celom rade záležitostí vrátane vyvodzovania zodpovednosti voči Rusku za jeho vojnu proti Ukrajine,“ uviedol Biden vo vyhlásení.

Rezignácia je vyvrcholením vládnej krízy, ktorú v posledných dňoch prehĺbili ekonomické reformné plány, predovšetkým daňové škrty, od ktorých bola Trussová nakoniec nútená postupne ustúpiť. Napriek tomu, že sa za svoje chyby ospravedlnila a vymenila na čele rezortu financií Kysliho Kwartenga za Jeremyho Hunta, nepodarilo sa jej upokojiť nevôľu vo vlastnej strane.

 Trussová rezignovala bezprostredne po rokovaní s najvyššími predstaviteľmi Konzervatívnej strany, konkrétne s vicepremiérkou Thérèse Coffeyovou, predsedom strany Jakom Berrym a predsedom vplyvného výboru 1922 Grahamom Bradym.

The Times prognózuje návrat Johnsona

Podľa denníka The Times sa po odchode Trussovej bude britský expremiér Boris Johnson uchádzať o post lídra Konzervatívnej strany – a teda aj post predsedu vlády. S tou istou informáciou prišiel aj denník The Daily Telegraph.

Z funkcie lídra konzervatívcov sa Johnson rozhodol odstúpiť v júli po sérii škandálov. Stranícky aj premiérsky úrad napokon opustil začiatkom septembra. Johnson je podľa vyjadrenia politického editora The Times Stevena Swinforda zverejneného na Twitteri presvedčený, že tento jeho krok by bol „v štátnom záujme“.

Medzi menami, ktoré by mohli Trussovú vo funkcii nahradiť, sa objavujú napríklad Rishi Sunak a Penny Mourdantová – oponenti Trussovej vo vnútrostraníckej voľbe premiéra tento rok v lete. The Times s odvolaním sa na svoje zdroje uviedol, že kandidatúru vážne zvažuje aj expremiér Boris Johnson.

Labouristi a Liberálni demokrati žiadajú predčasné voľby

Predseda britskej opozičnej Labouristickej strany Keir Starmer, líder Liberálnych demokratov Ed Davey i šéfka Škótskej národnej strany (SNP) Nicola Sturgeonová vyzvali na usporiadanie predčasných parlamentných volieb.

„Voľby sú demokratický imperatív. Nemám slová, ktoré by opísali tento úplný bordel,“ vyhlásila Sturgeonová.

Británia si podľa Starmerových vyjadrení nemôže dovoliť chaos v podaní Konzervatívnej strany. „Moja labouristická vláda poskytne potrebnú stabilitu a vedenie,“ napísal na sociálnej sieti. Sústreďovať sa pritom chce na hospodársky rast a pracujúcich ľudí, dodal. Konzervatívci podľa jeho slov zničili rozpočet štátu i miliónov bežných ľudí.

Podľa šéfa Liberálnych demokratov predchádzajúci premiér Boris Johnson krajinu sklamal a jeho nástupkyňa Liz Trussová zas poškodila hospodárstvo.

„Nepotrebujeme ďalšieho konzervatívneho premiéra, ktorý sa tacká od krízy ku kríze. Potrebujeme nové parlamentné voľby, potrebujeme dostať konzervatívcov preč od moci a potrebujeme naozajstnú zmenu,“ uviedol.

Trussová vydržala na čele britskej vlády 44 dní

Trussová bola na čele vlády 44 dní,čo je najkratší premiérsky mandát v britskej histórii. Vo funkcii nahradila bývalá ministerka zahraničných vecí Borisa Johnsona tento rok 6. septembra.

Od septembra 2021 bola šéfkou diplomacie a silno podporovala Ukrajinu napadnutú Ruskom,najmä prostredníctvom ekonomických sankcií bezprecedentných rozmerov.

Zaznamenala však aj niekoľko diplomatických prešľapov.Počas návštevy Moskvy v polovici februára, ktorá bola jedným z posledných pokusov o zabránenie invázii na Ukrajinu, sa ju ruský minister zahraničia Sergej Lavrov snažil presvedčiť, že Rusko nechystá útok proti Ukrajine a že ruskí vojaci sú na území svojej krajiny. „Predsa uznávate zvrchovanosť Ruska v Rostovskej a Voronežskej oblasti?“ opýtal sa Lavrov. „Británia nikdy neuzná zvrchovanosť Ruska v týchto regiónoch,“ reagovala Trussová. Neskôr vysvetlila, že mala za to, že Lavrov hovorí o časti Ukrajiny.

Podľa médií pripomínala svoju niekdajšiu predchodkyňu Margaret Thatcherovú.Pritom sama Trussová vzišla zo silne ľavicového prostredia a prakticky celý život sa postupne posúvala doprava, až k thatcherovskému krídlu britských konzervatívcov. Politiku „železnej lady“ pripomínali aj programové body Trussovej v premiérskej kampani, najmä propagáciou malej úlohy štátu a nízkych daní. Trussová navrhovala napríklad zníženie počtu členov vlády a hlásala libertariánsku ekonomiku s čo najmenšou mierou zásahov do voľného trhu. Spoločne s ďalšími štyrmi konzervatívnymi poslancami napísala knihu Nespútaná Británia, v ktorej odporúča odstrániť štátne regulácie na posilnenie pozície Británie vo svete.

Bývalú premiérku Thatcherovú nedávno pripomenula aj odpoveď Trussovej v diskusii pred dokončením výberu nového lídra britských konzervatívcov. Na otázku „Ako sa cítite pri myšlienke, že môžete spôsobiť globálnu skazu, keď stlačíte tlačidlo na použitie jadrových zbraní?“ Trussová odpovedala s kamennou tvárou: „Som pripravená to urobiť.“

Vo vzťahu k brexitu bolo súčasťou kampane Trussovej zotrvanie na politike jej predchodcu Borisa Johnsona, ktorý navrhoval jednostranne ukončiť platnosť špeciálneho dojednania o Severnom Írsku, ktoré po brexite fakticky zostáva súčasťou colnej zóny EÚ, čo má zabrániť novému náboženskému konfliktu v tejto súčasti Spojeného kráľovstva. Táto výnimka sa však nepáči ortodoxným zástancom brexitu, ktorí v nej vidia pretrvávajúcu nechcenú väzbu na EÚ. /agentury/

X X X

 Pre Putina je vojna ako covid. Zlí majú byť bojari

Šéf Kremľa stále nepriznáva, že jeho „špeciálna operácia“ na Ukrajine je vojnou. Vyhlásiť vojnový stav mu to však nebráni. Zodpovednosť za nepopulárne opatrenia, ktoré zo stanného práva vyplývajú, prenáša na iných.

 Výnimočný režim s platnosťou od štvrtka zaviedol Vladimir Putin v štyroch ukrajinských oblastiach, o anexii ktorých rozhodol presne pred troma týždňami. Vojnový stav, ktorého prípravu Kremeľ ešte pred pár dňami dôrazne popieral, v skutočnosti platí v tej či onej miere v celom Rusku, zhodujú sa politológovia nezávisle od toho, či sú prokremeľskí, alebo proti vláde kritickí.

Krajina ako vojenský tábor

Politológ Sergej Markov takto zhrnul opatrenia, ktoré Putin ohlásil po stredajšom zasadaní bezpečnostnej rady štátu: „Úplný vojnový stav v štyroch bývalých ukrajinských regiónoch, kde trvá vojna. Polovičný vojnový stav v siedmich regiónoch susediacich s Ukrajinou. Tretinový vojnový stav vo viac ako 20 regiónoch južného a stredného Ruska vrátane Moskvy. Približne štvrtinový vojnový stav vo všetkých ostatných regiónoch vrátane Čukotky. Začína sa vojnová mobilizácia hospodárstva. Na tento účel bola vytvorená Koordinačná rada pri vláde na čele s premiérom Michailom Mišustinom,“ napísal popredný kremeľský propagandista na komunikačnej platforme Telegram. A dodal: „Zrátané a podčiarknuté – krajina sa mení na vojenský tábor.“

S čím všetkým vo vojnovom stave musia rátať, to občanom na Telegrame v kocke vysvetlil renomovaný právnik Pavel Čikov. „Zákaz vychádzania, vojnová cenzúra, prehliadky áut, zhabanie majetku, zadržiavanie osôb až do 30 dní, nútené presídlenie do iného regiónu, internácia cudzincov, kontrolné stanovištia.“

Nemusí sa to pritom týkať len anektovaných ukrajinských regiónov. „Tretí bod prezidentského dekrétu o vojnovom stave ráta ,v prípade potreby’ so zavedením ,iných opatrení’ stanovených zákonom o vojnovom stave v Ruskej federácii. Môže sa to vzťahovať na ktorýkoľvek región alebo celé územie krajiny, pričom trvanie ,iných opatrení’ nie je definované,“ upozornil na Telegrame politológ Alexej Makarkin.

Útok na práva a slobody

V exile žijúci bývalý poslanec ruského parlamentu Dmitrij Gudkov to vysvetlil polopate: „Keď je v Chersone vyhlásený vojnový stav, tak gubernátor povedzme Magadanu môže zakázať akékoľvek noviny a okradnúť ľubovoľnú firmu, čiže ,zaviesť prvky vojnového stavu’ u seba v regióne. A prvky – to je, čo len chcete. Môže zrušiť práva a slobody, počnúc slobodou pohybu, až po slobodu slova,“ napísal na Telegrame Gudkov, podľa ktorého si Putin umyl ruky a všetky nepopulárne opatrenia formálne zveril do právomocí gubernátorov.

„Federálne úrady definitívne preniesli zodpovednosť za situáciu v regiónoch zo seba na gubernátorov. Záchrana topiacich sa napokon stala vecou samotných topiacich sa,“ píše na Facebooku politológ Abbas Galiamov. Z prezidentských dekrétov logicky vyplýva, že regionálna vláda, napríklad v prihraničnej Belgorodskej oblasti, ktorá je terčom každodenného ostreľovania z územia Ukrajiny, by mohla nadviazať separátne rozhovory s Kyjevom o prímerí, ironizuje Galiamov, ktorý v minulosti písal Putinove prejavy.

Putinom zvolený model vojnového stavu a „režimov pripravenosti“, ako sa v dekrétoch hovorí o jeho miernejších verziách, viacerým pozorovateľom pripomenul nedávnu minulosť. „Presne sa opakuje schéma riadenia z čias epidémie covidu. Povinnosť robiť nepopulárne rozhodnutia je delegovaná na regióny. Nové právomoci a zdroje sa im pri tom neodovzdajú,“ poznamenal na Telegrame politológ Stanislav Belkovskij.

„Pripomína to príbeh s QR-kódmi, karanténami, s preťahovaním plachty medzi rôznymi orgánmi moci,“ napísala na sociálnej sieti politologička Tatiana Stanovaja, podľa ktorej Putin rovnako ako počas chaotického boja s pandémiou aj pri nepriaznivom vývoji vojny a jej čoraz tvrdších dosahoch na životy bežných občanov chce preniesť zodpovednosť na iných.

Analytik Dmitrij Bolkunec v Putinovom prístupe vidí snahu zopakovať stáročiami osvedčenú prax ruských vladárov. „Je to podľa formulky: cár je dobrý, bojari sú zlí,“ povedal pre Rádio Svoboda./agentury/

X X X

Rusi niečo chystajú. Presunuli časť síl zo Sýrie, Izrael by mohol zmeniť stratégiu

 Rusko nedávno odvolalo časť svojho kontingentu a systémov protivzdušnej obrany zo Sýrie. S odvolaním sa na dva západné a jeden izraelský zdroj to napísal denník The New York Times (NYT). Rusko tak z oblasti odstránilo zbrane, ktoré obmedzovali izraelské vojenské operácie v Sýrii. Podľa denníka to tiež môže ovplyvniť izraelské úvahy o poskytnutí vojenskej pomoci Kyjevu.

 Odvezenie systému protivzdušnej obrany S-300 zo Sýrie znamená, že pre izraelské letectvo zmizla hlavná hrozba pre jeho operácie v Sýrii. Situácia v Sýrii je pre Izrael významným faktorom pri zvažovaní podpory Ukrajine.

 Na satelitných snímkach vyhotovených v auguste je vidieť presun batérií S-300 z Masjáfu v západnej Sýrii do prístavu Tartús a potom do čiernomorského ruského prístavu Novorossijsk.

Zdroje NYT poskytli rozdielne údaje o počte Rusov stiahnutých zo Sýrie – dvaja hovorili o 1 200 až 1 600 vojakoch, tretí o oveľa vyššom počte. Podľa izraelského bezpečnostného zdroja odvelených vojakov nahradili vojenskí policajti. Všetky zdroje sa však zhodli na tom, že presunom Rusko obmedzilo svoj vplyv na rozhodovanie Izraela v otázke podpory Ukrajiny.

 Kyjev žiada od Izraela obranné systémy a vojenské vybavenie, tiež v súvislosti s množiacimi sa útokmi, na ktoré sa využívajú drony pôvodom z Iránu. Minister obrany Benny Ganc však vylúčil, že by Izrael mohol Ukrajine dodávať zbrane. Pomáha jej humanitárnymi dodávkami, zasielaním ochranného vybavenia a zvažuje poskytnúť systém varovania, aký sa proti leteckým útokom používa v Izraeli. Tento postoj je vysvetľovaný ako snaha udržať si voľnú ruku pre zásahy v Sýrii, kde pôsobí ako spojenec Damasku Irán. Izrael berie do úvahy aj prítomnosť veľkej ruskej komunity na svojom území.

 Rusko doviezlo systém S-300 do Sýrie v roku 2018, ale Sýrčanom kontrolu nad batériami nikdy nezverilo. Práve tieto rakety v blízkosti izraelského územia viedli Izrael k odmietaniu ukrajinských požiadaviek na zbrojnú pomoc, píše NYT. Aby sa zamedzilo incidentom v Sýrii, zriadili Rusko a Izrael telefonickú linku medzi svojimi armádami. Tento rok v máji však Rusi začali paľbu na izraelské lietadlá na konci útoku v oblasti Masjáfu. Izraelská televízia o tom priniesla správu až po týždni a v júli ju potom potvrdil Ganc, podľa ktorého išlo o výnimočný prípad.

Rusko v Sýrii stále drží modernejší obranný systém rakiet S-400, ktorý je však určený len na obranu ruských síl. Aj keď sťahovanie časti Rusov zo Sýrie znamená pre Izrael výhodu, panujú podľa tlače obavy, že toho využije Irán na zvýšenie svojho vplyvu v Sýrii./agentury/

X X X

Priemyselník Soták z Podbrezovej stavia najväčšiu slnečnú elektráreň na Slovensku. Zverejnili jej zábery

 Železiarne Podbrezová spustili výstavbu najväčšej strešnej slnečnej elektrárne na Slovensku. Bude stáť skoro 3 milióny eur a ročne vyrobí 3 750 megawatthodín elektrickej energie.

 Nová fotovoltaická elektráreň na streche fabriky bude stáť približne 3 milióny eur. Na streche sa umiestni 6 791 fotovoltaických panelov, informovala spoločnosť Tesla Blue Planet ešte na začiatku septembra. Správu si všimol Denník E aj firemný portál podbrezovan.sk.

 Celú investíciu si zaplatí firma sama. Za rok tak zo slnečnej energie vyprodukuje podľa firmy 3 750 megawatthodín elektrickej energie. Horehronskí priemyselníci tak nebudú musieť nakupovať toľko drahej elektriny na trhoch, ale vyrobia si značné množstvo sami. Prípravné práce sa už začali a prvá fáza by sa mala skončiť už do konca roka. Koľko percent spotreby pokryje nová elektráreň nie je známe. Vo vedení fabriky stoja podnikatelia na čele s Vladimírom Sotákom.

„V ďalších fázach budú fotovoltické panely inštalované na strechách mechanickej dielne a skladu zásobovania, čím sa ročná výroba elektrickej energie ešte viac navýši,“ píše portál Podbrezovan. Ďalej dodáva, že čistá energia zo slnka ušetrí až 432 ton oxidu uhličitého, čo predstavuje viac ako 19-tisíc vysadených mladých stromov.

Takto by mala vyzerať:

Desatinu spotreby si Železiarne zabezpečujú podľa portálu z malých vodní elektrární. Dokopy ich majú 5 s celkovým výkonom 5 300 kilowattov.

Duslo postaví veterný park

Investície do tzv. zelenej energie podnikne aj ďalší veľký priemyselník na Slovensku. Spoločnosť Duslo Šaľa plánuje investovať do zelených elektrární. Vo svojom areáli a v jeho blízkosti plánuje vybudovať fotovoltickú elektráreň a veterný park. Celkové náklady na ich výstavbu dosiahnu takmer 100 miliónov eur.

 Fotovoltická elektráreň má vyrásť na niekdajšom odkalisku Amerika II. Skladať sa bude z fotovoltických panelov, ktoré budú stáť na dvoch častiach odkaliska. V časti Amerika II/3 bude celkovo 6030 panelov, ktoré budú umiestnené na ploche 3,2 hektára. V časti Amerika II/1 bude 30 547 panelov inštalovaných na ploche 15,85 hektára. Celkové náklady na výstavbu sú podľa investora vo výške 33,6 milióna eur.

Veterný park má stáť severovýchodne od obce Trnovec nad Váhom, v blízkosti areálu Dusla. „Pri výbere lokality bol zohľadnený požadovaný výkon parku, počet veterných turbín, prevládajúci smer vetra i možnosť ďalšieho rozšírenia parku,“ uvádza sa v zámere. Projekt je riešený v dvoch variantoch. Podľa prvého bude park pozostávať zo šiestich turbín s investičnými nákladmi 57,6 milióna eur. Druhá alternatíva počíta s výstavbou siedmich turbín za 65,5 milióna eur.

Duslo Šaľa vo svojom stanovisku uviedlo, že pri zvažovaní využitia veternej a slnečnej energie nejde len o prvoplánovú realizáciu. „Ide o komplexné riešenie v podobe výroby ‚zeleného‘ vodíka. V prvej fáze podnik uvažuje s výstavbou 20 MW elektrolyzéra so 14 megawatt fotovoltickou elektrárňou a 36 MW veternou elektrárňou,“ informoval podnik./agentury/

X X X

Lipšic chce odpočúvať telefóny aj bez súhlasu súdu

 Odpočúvanie občanov bez súhlasu súdu? Špeciálny prokurátor Daniel Lipšic si myslí, že je to potrebné. Argumentuje práve prípadom útoku pred barom Tepláreň, kde strelca síce polícia rýchlo identifikovala, ale vypátrať sa im ho podarilo, až keď bol mŕtvy.

 „Určite by bolo dobré v Trestnom poriadku chce upraviť situáciu, aby polícia mohla začať v takýchto situáciách začať odpočúvanie telefónu aj bez príkazu sudcu alebo prokurátora,“ povedal špeciálny prokurátor Daniel Lipšic na ústavnoprávnom výbore Národnej rady, kde odprezentoval aj Správu o činnosti Úradu špeciálnej prokuratúry za rok 2021.

Vysvetlil, že získanie súhlasu súdu totiž trvá štandardne aj niekoľko hodín. Treba ísť na prokuratúru, zobrať administratívu, pripraviť tlačivá a následne ich poslať súdu. Sudca navyše tiež potrebuje čas oboznámiť sa s obsahovou a formálnou stránkou návrhu.

V súčasnosti sú podľa Lipšica skôr snahy okliešťovať právomoci polície v prospech ochrany súkromia občanov. „Keď to budeme robiť, v prípade takéhoto incidentu nebudú mať orgány činné v trestnom konaní nástroje, aby mohli konať rýchlejšie a efektívnejšie,“ varoval.

Súd by mohol podľa neho dodať v takýchto výnimočných prípadoch súhlas aj dodatočne. „Policajný zbor by mal mať v situáciách, keď hrozí bezprostredné riziko, možnosť ísť do použitia informačno-technických prostriedkov aj bez príkazu sudcu, ktorý by bol urobený dodatočne,“ vysvetlil Lipšic.

Polícia: Možnosť odpočúvať telefón bez príkazu sudcu by bola prínosom

Možnosť odpočúvať telefón bez príkazu sudcu v bezodkladných prípadoch by bola pre políciu prínosom. „Ak má polícia včasne a účinne zasiahnuť proti páchateľom podozrivým z trestnej činnosti, je takáto zmena nevyhnutná,“ uviedla to pre TASR hovorkyňa Prezídia Policajného zboru Denisa Bárdyová. Dodala, že návrh zmeny je súčasťou pripravovanej novely Trestného poriadku.

Policajný zbor podľa nej už v marci na Ministerstve spravodlivosti SR navrhol, aby polícia v bezodkladných prípadoch mohla začať odpočúvať telefón vrátane jeho lokalizácie aj bez predchádzajúceho príkazu sudcu alebo prokurátora. „Sudca pre prípravne konanie by musel do 24 hodín od začatia odpočúvania na základe návrhu prokurátora takýto postup schváliť. V opačnom prípade by muselo byť odpočúvanie zastavené a získané záznamy zničené,“ doplnila.

Polícia postup zdôvodňovala tým, aby mala čo najkratší reakčný čas a mohla ihneď konať. „Ministerstvo spravodlivosti SR sa s návrhom stotožnilo a uvedený návrh bol zapracovaný do pripravovanej novely Trestného poriadku, ktorý je už v medzirezortnom pripomienkovom konaní,“ dodala Bárdyová.

 K teroristickému útoku na Zámockej ulici v Bratislave došlo v stredu večer krátko po 19.00. Pred barom Tepláreň, ktorý navštevovala zväčša LGBTI komunita, ostali dvaja mŕtvi – Juraj V. z Prievidze († 27) a Matúš H. z okolia Dunajskej Stredy († 23), Radka T. (28) bol so strelným poranením nohy prevezená do nemocnice.

Strelec, 19 – ročný Juraj Krajčík, čakal pred barom podľa videozáznamu už krátko po šiestej. Keď trojica vyšla z baru na ulicu, začal na nich chladnokrvne zozadu strieľať. Potom sa vrátil domov do bratislavského Ružinova, kde nechal krátku strelnú zbraň kalibru 45 mm s laserovým zameriavaním použitú pri útoku a vymenil si ju za inú, ktorou si pravdepodobne nadránom vzal život strelou do hlavy.

 Aj keď sa páchateľa podarilo stotožniť zhruba o pol jedenástej, jeho telo našiel náhodný okoloidúci až skoro ráno pri ulici Jaskov rad pod Kramármi. Už krátko po útoku začal Juraj verejne prispievať na sociálne siete. „Necítim žiadnu ľútosť, nie je to smiešne?“ napísal po čine.

Ešte niekoľko hodín predtým zverejnil aj svoj neonacistický pamflet s názvom „Volanie do zbrane“, ktorý sa začína slovami „za všetko môžu Židia“. Je plný antisemitských, rasistických, homofóbnych a celkovo nenávistných odkazov, a autor v ňom aj priamo vyzýva k ďalšiemu násiliu voči príslušníkom rôznych menšín./agentury/

X X X

300 potravinám v obciach hrozí koniec. Prežili sme aj vojnu, no drahú elektrinu nie, tvrdí šéf COOP Jednota

 Najväčšia slovenská obchodná sieť COOP Jednota Slovensko netrpezlivo čaká na zastropovanie cien elektriny. Ročne platili malé obchodíky v obciach s 500 obyvateľmi za elektrinu tri tisíc eur, na budúci rok by sa podľa aktuálnych ponúk vyšplhali účty k 15 až 18 tisícom eur.

  Takéto navýšenie energií je pre nás ekonomicky neúnosné, viedlo by to k ohrozeniu okolo 300 predajní, hovorí v rozhovore pre denník Pravda predseda predstavenstva COOP Jednota Slovensko, Ján Bilinský.

X Ako sa žije v neľahkých časoch obchodníkom? Nakúpite tovar, prirátate si maržu zohľadňujúcu vyššie náklady a je to?

Ako na ostatných, aj na obchod dolieha energetická kríza. K predstave o ľahkom živote obchodníkov vedú zvýšené tržby, čo je však dôsledok inflácie, ktorá znehodnocuje peniaze, čo mení – zvyšuje ceny tovarov. Pomery v ekonomike radikálne zmenila vojna na Ukrajine, urýchlila niektoré procesy tlmené počas pandémie a teraz je pre všetkých témou číslo jeden energetická kríza.

 X Možno zdražovanie zvaliť len na energie? Nie je to trochu zjednodušené?

Pokiaľ ide o obchod, rast cien odzrkadľujú drahé energie, ktoré sa doteraz prejavovali ani nie tak cez svietenie, či chladenie tovarov v našich predajniach, ako hneď na začiatku reťazca cez vyššie nákupné ceny produktov od dodávateľov. Producenti spotrebujú oveľa viac elektriny či plynu ako my. Ponuku niektorých výrobkov, napríklad rastlinných olejov, ovplyvnila vojna na Ukrajine, ktorá zvýšila ich ceny o 80 percent. Našťastie, tento efekt sa postupne vytráca a ceny sa normalizujú. Za mimoriadne dôležité považujeme korektné obchodné vzťahy a férové obchodné podmienky od dodávateľov. Dôležité je samozrejme zabezpečenie dostatku tovaru na pultoch.

X Obávate sa o dostatok potravín, drogistických či iných produktov?

S istotou môžem povedať, že v našich predajniach určite nebudú prázdne pulty. Ak budeme pristupovať k zmenám v sortimente, pôjde iba o optimalizáciu tovarového portfólia. Akútnym problémom, ktorý vyplýva z aktuálnej krízy, sú vyššie nákupné ceny, čo priamo vplýva na vyššie spotrebiteľské ceny a vzhľadom na klesajúcu kúpnu silu obyvateľstva, oslabuje i kúpyschopnosť.

 x Badáte to na zmene nákupných zvyklostí spotrebiteľov?

Už počas prvej vlny pandémie ľudia obmedzovali nákup luxusnejších výrobkov. Vlani sa situácia upokojila a podiel predaných drahších tovarov sa zvyšoval. V súčasnosti je realitou pokles reálnej kúpnej sily obyvateľstva a vo výhľade ešte klesne. Spotrebitelia sú opatrní, šetria a viac sa orientujú na produkty našich privátnych značiek.

 X Ako vyzerá šetrnejšie nakupovanie?

Nákupy sú častejšie, v menších objemoch, ľudia starostlivo zvažujú, čo si kúpia, aby zbytočne neplytvali. Uvediem príklad. Mamička kupovala bežne 20–25 dkg šunky, teraz kúpi len toľko, koľko potrebuje na desiatu a radšej príde častejšie. Pred krízou stačil deň voľna navyše a mnohí nakupovali jedlo nie na tri, ale na štyri dni. Následne časť potravín skončila v koši. Tohtoročné nákupy sú určite viac prekalkulované.

X Rátate so schudobnením spotrebiteľa?

Všímame si nákupnú ostražitosť a odpovedáme na ňu miernou úpravou sortimentu. Nejde o redukciu širokej škály sortimentu, ale o istú optimalizáciu ponuky, ktorá reaguje na výdavkové možnosti spotrebiteľov. Napríklad, predávame jogurty od štyroch dodávateľov, dovedna ich je cca 20 druhov. Nezúžime výber na 8 jogurtov, ale možno na 15 jogurtov. Určite nechceme zákazníka ukrátiť o výber. Uvidíme, ako sa bude situácia vyvíjať. Vzhľadom na rastúci trend nakupovania privátnych značiek, budeme sortiment vlastnej značky dopĺňať a rozširovať.

X O koľko sú privátne značky lacnejšie ako značkové firemné produkty?

Nedá sa to presne vyčísliť, usilujeme sa však o 15– až 20– percentný rozdiel. No nie pri každom výrobku je to reálne.

X COOP Jednota prevádzkuje dovedna takmer 2100 obchodov rozptýlených po celom Slovensku. Sektor gastronómie ohlasuje ukončenie mnohých prevádzok. Udržíte všetky predajne?

Hranica ekonomickej efektívnosti predajne je zhruba obec s 500 obyvateľmi. O prežití rozhodne to, koľko budeme platiť za energie. Doteraz predstavovali priemerné náklady na energie v malej predajni v obci do 500 obyvateľov cca 3000 eur ročne a predajňa bola na nule. Ceny energií však vzrástli 5–6 krát. Účty v sume 15 až 18 tisíc eur naše vidiecke obchodíky nedokážu uniesť.

 x Koľko predajní je ohrozených?

Okolo 300 predajní. Ležia na okraji okresov, ale tzv. perifériu obýva 150-tisíc ľudí. Extrémne drahé energie môžu premeniť tieto územia na potravinové púšte. Ak nie EÚ, tak pevne veríme, že slovenský parlament a vláda nájdu spôsob ako zmierniť enormné výdavky, aby sme nemuseli zatvárať malé vidiecke predajne. To určite nechceme. Na trhu sme 152 rokov. Prežili sme dve svetové vojny, rôzne krízy, ale teraz čelíme vážnemu ohrozeniu. Nemyslíme iba na vlastné prežitie, ale aj na podporu slovenskej potravinovej výroby a výrobkov.

X Na akej úrovni treba zastropovať ceny, aby malé obchody na vidieku prežili?

Naše spotrebné družstvá vyrátali, že na udržanie prevádzkových jednotiek potrebujeme dostať cenu elektriny na úroveň 160 až 180 eur za jeden megawatt.

X Ako ovplyvňuje zdražovanie predaj slovenských potravín?

Slovenské potraviny boli o čosi drahšie už pred krízou. Niektoré mliečne a mäsové výrobky sú v porovnaní s našimi susedmi drahšie aj o 10 – 15 percent. Súvisí to jednak s dotačnou podporou ako aj technologickou vybavenosťou, kde je investičný dlh za vyše jednu miliardu eur. Záujem o slovenské výrobky je zjavný, cieľavedome ich podporujeme a nakupujeme od regionálnych dodávateľov. V tom budeme pokračovať. V poslednom období, keď sa spotrebitelia čoraz viac orientujú na cenu, vidno aj klesajúci podiel na obrate v slovenských maloobchodných sieťach. Nemyslím teraz COOP Jednotu, ale pokračuje ofenzíva nadnárodných obchodných reťazcov, ktoré reálne predávajú menej slovenských potravín.

x Slovenskosť sa v posledných rokoch vo veľkom pestovala. Jeden z vašich konkurentov oznámil, že nie COOP Jednota, ale on je skutočným lídrom v predaji slovenských potravín. Ako to je?

Tému slovenskosti zahraničné obchodné reťazce marketingovo výdatne podporujú, čím prirodzene ovplyvňujú spotrebiteľské povedomie. Obchodná realita je však úplne iná, čo vedia najlepšie potvrdiť slovenskí potravinári. Systém COOP Jednota pôsobí na trhu v rámci férových pravidiel konkurenčného boja a účelové porovnávacie praktiky považujeme za neseriózne. Našej firemnej kultúre nie je vlastné sa takýmto spôsobom realizovať smerom ku konkurencii a nepovažujeme za korektné zavádzať zákazníkov. Kupovať si „slovenskosť” v manipulatívnych prieskumoch a v médiách nie je pre družstevný systém cesta. Náš marketing zodpovedá obchodnej realite, keďže dlhodobo predávame najviac slovenských potravín a na presvedčenie zákazníkov postačuje návšteva našich predajní.

X Podstatné je, aby boli konkurencie schopní samotní slovenskí potravinári. Ako vyzerajú v porovnaní s najbližšími konkurentmi?

Celá slovenská ekonomika vrátane potravinárstva čaká na opatrenia zmierňujúce dopady energetickej krízy. Otvorene treba povedať, že opatrenia v porovnaní s okolitými krajinami, meškajú. Treba čo najrýchlejšie vyriešiť otázku energií, lebo nožnice medzi cenami slovenských a zahraničných výrobkov sa ešte viac roztvoria.

x Môže opäť rozkvitnúť cezhraničná nákupná turistika?

Pokiaľ včas príde rozumné zastropovanie cien energií, potom situáciu zvládneme. Slovensko je súčasťou spoločného trhu, preto by mal by byť postup pri krotení vysokých cien energií spoločný. Nakupovanie v pohraničí bolo a je realitou, ožíva najmä počas Vianoc a Veľkej noci, ale naše spotrebné družstvá v pohraničných regiónoch sa držia relatívne dobre. Väčším problémom ako cezhraničný obchod je skôr ambulantný predaj potravín.

 x Prečo?

Pretože dehonestuje podnikateľské prostredie. Inštitúcie, ktoré by mali mať ambulantný rozvoz pod kontrolou, ho dlhodobo efektívne neriešia. Žiadali sme väčší výkon od ministerstva pôdohospodárstva, Štátnej veterinárnej a potravinovej správy, hygienikov aj finančnej správy, veď tu ide nielen o zdravie a bezpečnosť obyvateľstva, ale aj o veľký daňový únik. Ambulantný rozvoz si však žije svojím životom.

X Koľko ambulantných „obchodníkov“ operuje na Slovensku?

Neviem, či to vie niekto spočítať. Sú reálne prítomní na trhu. Postavia sa pred našu predajňu, v miestnom rozhlase vyhlásia, príďte si nakúpiť zeleninu, mäso hovädzie i bravčové. To, že ide o sivú ekonomiku so všetkými dôsledkami nikomu zrejme nevadí.

X Nemajú to obecné úrady hlásiť štátnemu potravinovému dozoru?

Áno, ale v mnohých prípadoch to nie je samozrejmosť.

 x Aká je vízia obchodu do budúcna, nad ktorou visí množstvo chmár?

Stále spokojný zákazník je najvyššou uznávanou hodnotou celého systému COOP Jednota a tomu podriaďujeme všetky naše ciele, poslanie a nástroje. Kľúčová je dostupnosť a cenová výhodnosť tovarov. V žiadnom prípade nemožno preniesť všetky náklady súvisiace so zvyšovaním cien vstupov na spotrebiteľa. Spotrebiteľské ceny musia zostať na úrovni, ktorá bude pre zákazníka akceptovateľná. Veríme, že Vláda SR zasiahne a obchod ako aj ostatné súčasti národného hospodárstva túto krízovú situáciu ustoja. Určite by veci pomohlo, keby bol obchod po pandémii aj v týchto časoch zaradený medzi subjekty kritickej infraštruktúry./agentury/

X X X

Policajti dvojici gejov: Toto je Bratislava, nemali by ste sa ukazovať. Hamran to dal prešetriť

 Policajný prezident Štefan Hamran dal pokyn na prešetrenie postupu hliadky, ktorá bola privolaná k incidentu v bratislavskej reštaurácii Kolkovňa v Riverparku. Postup polície kritizoval jeden z účastníkov incidentu, ktorého mali spolu s priateľom napadnúť pre prejavy náklonnosti. Polícia o tom informovala na sociálnej sieti.

 „Prezident Policajného zboru vo vzťahu ku Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru v Bratislave vykonal také kroky, aby došlo k náležitému objasneniu postupu hliadky, ktorá bola privolaná na miesto incidentu,“ priblížila polícia. Hamran zároveň vydal pokyn dotknutú osobu proaktívne kontaktovať, s cieľom získania ďalších informácií a podkladov.

Incident sa stal v reštaurácii Kolkovňa v bratislavskom Riverparku. „Dali sme si takú tú polsekundovú pusu, ktorú zvyčajne pri partnerovi neregistrujete,“ opisuje incident jeden z aktérov. Muž o pár stolov ďalej mal po dvojici začať hádzať podpivníky. Následne mal tento muž začať napádať dvojicu aj slovne, pričom povedal „že terorista na Zámockej urobil dobre a je škoda, že sme tam neboli vtedy aj my,“ opisuje incident jeden z dvojice napadnutých mužov.

Pri hrozbe fyzického útoku sa mal pristaviť manažér prevádzky, ktorý požiadal dvojicu gejov, aby zaplatili a odišli. Následne malo prísť aj k fyzickému útoku na jedného z mužov, po čom bola privolaná polícia. Jeden z napadnutých sa sťažuje na prístup policajtov, ktorí mali so slovami „my s vami nemáme problém, ale niektorí majú… toto je Bratislava,“ dvojici vysvetliť, že by sa nemali ukazovať.

Ďalej muž v príspevku na sociálnej sieti píše o tom, ako pri výsluchu útočníka zvonku pozorovali vypočúvajúcich policajtov, ako sa bavia na jeho výpovedi. Sťažuje sa tiež na ďalší prístup policajtov, ktorí dvojici tvrdili, že vzhľadom na to, že nie sú triezvi, trestné oznámenie by mohli podať až na druhý deň, nevedeli si však spomenúť, kde. Policajti mali mužovi ďalej povedať, že aj keby podal trestné oznámenie, nič sa nestane, lebo útočník „netrafil facku dostatočne kvalitne“./agentury/

X X X

Marinová nemá obavy z toho, že by Maďarsko neratifikovalo vstup Fínska do NATO

Maďarsko a Turecko sú posledné dve krajiny aliancie, ktoré neratifikovali vstup Fínska a Švédska do NATO. Fínska premiérka Sanna Marinová nemá obavy z toho, že by Maďarsko či Turecko blokovalo vstup Fínska do Severoatlantickej aliancie. Predsedníčka fínskej vlády to podľa servera Hvg.hu vyhlásila vo štvrtok v Bruseli, informuje spravodajca TASR.

Riskantné meškanie

V rozhovore pre týždenník Politico Marinová po príchode na summit EÚ varovala, že meškanie môže byť riskantné. Súčasne však vyjadrila nádej, že žiadosti Fínska i Švédska o vstup do NATO budú čo najskôr schválené.

Fínska premiérka potvrdila, že o tejto záležitosti rokovala tak s predsedom maďarskej vlády Viktorom Orbánom, ako aj s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom. „Vieme, že v prípade Fínska nemôžu nastať problémy. Je veľmi dôležité, aby sa Helsinki a Štokholm pripojili k Aliancii, pretože na severe (Európy) sa nachádzajú rovnakých podmienkach z hľadiska bezpečnosti,” dodala.

Marinová vyzdvihla dôležitosť toho, aby aj ratifikačný proces prebehol hladko, keďže Fínsko – podobne ako Ukrajina – je jedným zo susedov Ruska.

Plyn ako dôvod?

Server 444.hu v stredu pripomenul, že parlamenty takmer všetkých členských krajín NATO už ratifikovali vstup Švédska a Fínska do NATO. Výnimkou sú Maďarsko a Turecko, upozornil server v analýze pod titulkom „Odkladáme ratifikovanie rozšírenia NATO pre Gazprom?“.

Predseda parlamentnej frakcie MSZP Bertalan Tóth sa v tejto súvislosti ešte 3. októbra obrátil s otázkami na členov vlády. Ministrovi pre rozvoj hospodárstva Mártonovi Nagyovi adresoval otázku, či nové dohody s ruským energetickým gigantom Gazprom súvisia s odkladaním ratifikácie vstupu dvoch uvedených severských krajín do NATO.

Šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó a Nagy sa v posledných týždňoch totiž niekoľkokrát stretli s ruskými politikmi a okrem iného sa s nimi dohodli na tom, že Gazprom časť dodávok zemného plynu na zimnú sezónu poskytne na úver, pripomína 444.hu.

Predsedovi frakcie socialistov odpovedal napokon štátny tajomník rezortu diplomacie Levente Magyar, podľa ktorého kabinet už predložil návrhy zákonov potrebných na ratifikáciu, pričom o programe rokovaní rozhoduje parlament, aktuality.sk

X X X

Boris Johnson sa bude zrejme opäť uchádzať o post britského premiéra

Z funkcie lídra konzervatívcov sa Johnson rozhodol odstúpiť v júli po sérii škandálov.

Bývalý britský premiér Boris Johnson sa podľa denníka The Times zrejme bude uchádzať o post lídra Konzervatívnej strany – a teda aj post predsedu vlády – po tom, čo vo štvrtok svoju rezignáciu ohlásila ministerská predsedníčka Liz Trussová. S tou istou informáciou prišiel aj denník The Daily Telegraph.

Z funkcie lídra konzervatívcov sa Johnson rozhodol odstúpiť v júli po sérii škandálov. Stranícky aj premiérsky úrad napokon opustil začiatkom septembra. Johnson je podľa vyjadrenia politického editora The Times Stevena Swinforda zverejneného na Twitteri presvedčený, že tento jeho krok by bol „v štátnom záujme“.

O post lídra strany sa „s určitosťou“ bude uchádzať aj Rishi Sunak, ktorý bol Trussovej finálovým súperom v lete, píše The Daily Telegraph s odvolaním sa na jeho spojencov.

Do 28. októbra

Meno nového predsedu britskej Konzervatívnej strany – a teda aj budúceho premiéra – by mohlo byť známe do budúceho piatku (28. októbra). Povedal to vo štvrtok šéf parlamentného výboru Konzervatívnej strany (takzvaného Výboru 1922) Graham Brady.

Tento výbor by sa mal zísť ešte vo štvrtok medzi 17.00 h a 19.00 h miestneho času, aby sa dohodol na pravidlách voľby nového šéfa strany, píše The Guardian.

Poslanci Konzervatívnej strany sú presvedčení, že sa im podarí zvoliť lídra bez toho, aby sa do hlasovania musela zapájať členská základňa strany, čo by trvalo niekoľko mesiacov. V prípade, ak sa poslanci nezhodnú na jednom mene, budú o novom lídrovi rozhodovať aj ďalší členovia strany, povedal Brady. Trussová uviedla, že vo funkcii zostáva, pokiaľ nebude vybraný jej nástupca, aktuality.sk

X X X

NAKA vyšetruje napadnutie v Bratislave pre domnelú sexuálnu orientáciu

Podozrivú osobu polícia zadržala. Národná kriminálna agentúra (NAKA) vyšetruje napadnutie v centre Bratislavy pre domnelú sexuálnu orientáciu. K incidentu malo dôjsť vo štvrtok v ranných hodinách na Obchodnej ulici. Podozrivú osobu polícia zadržala.

Polícia eviduje prípad ako podozrenie zo spáchania trestného činu výtržníctva spáchaného z osobitného motívu. „Neznámy páchateľ sa mal dopustiť hrubej neslušnosti a následne fyzicky napadnúť inú osobu pre jej domnelú sexuálnu orientáciu,“ spresnila na sociálnej sieti polícia.

Vec je v štádiu preverovania, pričom vyšetrovateľ zabezpečuje potrebné dôkazy na to, aby mohol kvalifikovane posúdiť, či ide o trestný čin, a aby vo veci mohol následne rozhodnúť, aktuality.sk

 

 

 

 

 

 

Příspěvek byl publikován v rubrice Autor a jeho autorem je autor. Můžete si jeho odkaz uložit mezi své oblíbené záložky nebo ho sdílet s přáteli.