Vlna problémov bánk po krachu amerických spoločností Silicon Valley Bank (SVB) aj Signature pokračuje. Pády amerických bánk spôsobili neistotu, ktorá veľmi negatívne ovplyvnila aj európske finančné domy. Dlhodobo oslabená, poznačená škandálmi, je švajčiarska banka Credit Suisse.
Problémom ale je, že táto švajčiarska inštitúcia je sedemnástou najväčšou bankou v Európe a je rádovo väčšia ako americká SVB.
X Čo sa v banke stalo?
Okolo banky pod vplyvom problémov v USA vznikla panika. Najväčším akcionárom švajčiarskej banky je Saudi National Bank. Táto spoločnosť vydala stanovisko, že švajčiarsky bankový dom nemôže podporiť ďalším kapitálom, keďže podľa švajčiarskych regulačných pravidiel nemôže byť jej podiel v Credit Suisse desať percent a viac. Podiel saudskej spoločnosti je aktuálne 9,9 percenta. Táto správa vyvolala paniku, keďže zavládli obavy z toho, že švajčiarsky bankový dom je nestabilný. Počas stredy sa tak akcie Credit Suisse sa prepadli o 30 percent. Pozícia Credit Suisse je oslabená okrem iného aj tým, že vykázala za rok 2022 stratu vo výške 7,3 miliardy švajčiarskych frankov.
Znamená to, že banka skrachovala?
Nie. Banka funguje ďalej a ak to bude potrebné peniaze na preklenutie problémov získa od švajčiarskej centrálnej banky. „Credit Suisse spĺňa požiadavky smerované na systémovo významne banky na výšku kapitálu a likvidity. Ak to bude potrebné, švajčiarska centrálna banka poskytne Credit Suisse dodatočnú likviditu,“ uvádza sa v spoločnom stanovisku švajčiarskej centrálnej banky a Švajčiarskeho úradu pre dohľad nad finančným trhom (FINMA).
Peniaze od centrálnej banky Credit Suisse skutočne čerpať bude. V noci zo stredy na štvrtok banka informovala, že využije možnosť čerpať zdroje z rôznych nástrojov švajčiarskej centrálnej banky v celkovej hodnote 50 miliárd švajčiarskych frankov. Credit Suisse patrí do zoznamu tridsiatich bánk, ktoré sa vo všeobecnosti považujú za „príliš veľké na to, aby padli“.
X Prečo má problémy práve Credit Suisse?
Banka má vo svojej minulosti viacero vážnych udalostí. Na začiatku roku 2020 bola hodnota akcií Credit Suisse nad hranicou dvanásť švajčiarskych frankov za kus. V čase uzávierky textuu bola hodnota jednej akcie banky pod hranicou dvoch frankov.
Banka má napríklad na konte špionážny škandál, keď súkromný detektív sledoval bývalého vysokého manažéra banky Iqbala Khana, ktorý prešiel do konkurenčnej spoločnosti UBS. Škandál vyústil do rezignácie vtedajšieho šéfa banky, ktorým bol Tidjane Thiam.
Spoločnosť má za sebou aj škandály, keď mala poškodzovať investorov. Okrem toho banka čelila napríklad obvineniam z toho, že prispela k praniu špinavých peňazí, ktoré pochádzali z obchodu s kokaínom. Existuje rozsudok švajčiarskeho súdu z minulého roka, ktorý hovorí o tom, že banka neurobila dosť pre to, aby zločinecký syndikát neťažil z pašovania drog do Európy.
V uplynulých dňoch sa kolaps bánk v USA skombinoval s oznámením najhoršieho celoročného hospodárskeho výsledku banky od roku 2008. Napätá situácia na finančných trhoch sa dotkla tejto banky práve x preto, že táto inštitúcia je už z minulosti oslabená.
X Ako vplýva aktuálna kríza na eurozónu?
Európska centrálna banka považuje bankový sektor za stabilný. Svoje presvedčenie vyjadrila aj tým, že počas štvrtka zvýšila úrokovú sadzbu o päťdesiat bázických bodov. Problémy v USA, kríza okolo Credit Suisse a taktiež pokles akcií európskych bánk vyvolali špekulácie o tom, že ECB by mohla zmeniť svoje plány a úrokové sadzby nezvyšovať. Tieto úvahy napokon neboli správne.
„Rada guvernérov pozorne sleduje aktuálne napätie na trhu a v prípade potreby je pripravená prijať opatrenia na zachovanie cenovej a finančnej stability v eurozóne. Bankový sektor eurozóny je odolný vďaka silným kapitálovým a likviditným pozíciám. Súbor menovopolitických nástrojov ECB je v každom prípade plne vybavený na zabezpečenie prípadnej likviditnej podpory finančného systému eurozóny s cieľom zachovať plynulú transmisiu menovej politiky,“ hovorí ECB.
Svoje rozhodnutie ECB ale robila na základe analýz, ktoré aktuálne napätie na trhu nezohľadňujú. „Toto napätie predstavuje ďalší zdroj neistoty spojenej so základnými projekciami vývoja inflácie a hospodárskeho rastu. Už pred vznikom aktuálnej situácie boli základné projekcie vývoja celkovej inflácie upravené nadol, najmä v dôsledku nižšieho než doteraz očakávaného príspevku cien energií. Podľa odborníkov ECB má teraz inflácia dosiahnuť v priemere 5,3 percenta v roku 2023, 2,9 percenta v roku 2024 a 2,1 percenta v roku 2025. Základné cenové tlaky sú zároveň naďalej výrazné,“ hovorí ECB.
Úroková sadzba hlavných refinančných operácií a úrokové sadzby jednodňových refinančných a jednodňových sterilizačných operácií sa tak s účinnosťou od 22. marca 2023 zvyšujú na 3,5 percenta, 3,75 percenta a 3 percentá.
X Ako zareagovali trhy?
Relatívne prudkým poklesom. Hodnota firiem, ktoré tvoria index FTSE 100 sa počas stredy 15. marca znížila o 3,83 percenta, teda zhruba 85 miliárd eur. Počas štvrtka sa hodnota indexu FTSE 100 stabilizovala./agentury/
X X X
Duda: Poľsko pošle Ukrajine štyri stíhačky MiG-29 v najbližších dňoch
Poľsko v najbližších dňoch odovzdá Ukrajine zrejme štyri nadzvukové lietadlá MiG-29. Na tlačovej konferencii po stretnutí s českým prezidentom Petrom Pavlom to dnes povedal poľský prezident Andzrej Duda.
Celkovo má Poľsko k dispozícii vyše desať strojov, ktoré v minulosti prevzalo z výzbroje Nemeckej demokratickej republiky (NDR). Ďalšie stroje Poľsko Ukrajine poskytne po ich servise a oprave. Stíhačky sú podľa Dudu prevádzkyschopné.
„Najprv, doslova v najbližších dňoch, odovzdáme Ukrajine štyri lietadlá,“ uviedol Duda. „Zvyšok sa pripravuje, zabezpečuje sa im servis,“ dodal.
Poľsko chce v najbližších mesiacoch a rokoch kompletne obnoviť zloženie svojich vzdušných síl. Prvú dodávku nových lietadiel FA-50 z Južnej Kórey očakáva v tomto roku. Armáde neskôr pribudnú aj objednané americké stíhačky F-35.
Otázku, či Ukrajine, ktorá sa od vlaňajšieho februára bráni ruskej invázii, poskytnú stíhacie lietadlá, riešia spojenci Kyjeva už takmer od začiatku vojny. Poľsko svoje stíhačky sovietskej konštrukcie ponúklo už vlani v marci a opakovane o dodávke rokuje, niektorí spojenci z NATO však majú opatrný postoj.
Tento týždeň o dodávke stíhačiek, avšak v horizonte štyroch až šiestich týždňov, hovoril poľský premiér Mateusz Morawiecki. Spolu s Poľskom predtým chcelo Ukrajine odovzdať svoje stíhačky MiG-29 aj Slovensko, kde o tom v stredu rokovala vláda. Rozhodnutie zatiaľ nepadlo, podľa slovenského ministra obrany Jaroslava Naďa sa čaká na ďalšie informácie od partnerov./agentury/
X X X
Situácia sa úplne zmenila. Pozrite si, aké zľavy a akcie spustili developeri na nové bývanie
Kde sa až stúpajúce úrokové sadzby na hypotékach zastavia? To je otázka, ktorú si kladie množstvo záujemcov o vlastné bývanie. Časy lacných hypoték sú totiž dávno preč a nové hypotéky sú čoraz drahšie.
Eurovea Tower, teda bratislavský mrakodrap, bude mať 46 poschodí, výšku 168 metrov a bude ponúkať 407 bytov. Zhruba 90 percent z nich už je predaných, niektoré sa do predaja ešte nedostali.
Keďže ceny nových úverov naďalej stúpajú, pre záujemcov o bývanie to znamená, že na novú nehnuteľnosť budú musieť zohnať viac peňazí. Sen o vlastnom bývaní sa tak pre mnohých stáva čoraz viac vzdialeným.
Priemerná cena nových hypoték sa v januári dostala na 3,18 percenta. Celá táto situácia má za následok, že trh s nehnuteľnosťami sa ochladzuje. O kúpu bytov je pre rastúce sadzby nižší záujem. Pri rastúcich sadzbách odkrojí splátka hypotéky čoraz väčší podiel z rodinného rozpočtu. Ak napríklad v súčasnosti tvorí splátka 30 percent príjmu, pri zvýšení sadzby z jedného percenta na päť percent môže splátka predstavovať až 47-percentný podiel. Pri rastúcich sadzbách môže splátka hypotéky vzrásť v závislosti od výšky úveru aj o niekoľko stoviek eur, ukazujú prepočty Swiss Life Select.
Okrem toho vyššie úroky znamenajú aj to, že maximálna výška hypotéky bude pre záujemcov nižšia. Zjednodušene, častejšie sa bude stávať, že záujemcovia o hypotéku ju nedostanú v takej výške, ako by si priali. Toto sú hlavné dôvody, prečo ľudia svoje rozhodnutie o kúpe nového bytu môžu odkladať.
To si dobre všímajú developeri. Preto hľadajú spôsoby, ako klientov ku kúpe nového bytu prilákať. Niektorí ponúkajú benefity napríklad vo forme parkovacieho miesta či nábytkového vybavenia k novému bytu zdarma. Na druhej strane iní zasa prichádzajú s finančnými službami na zlepšenie dostupnosti financovania vlastného bývania.
„To, že developeri aktuálne rozširujú diapazón akcií pre kupujúcich, ukazuje, že predaj novostavieb viazne. Záujemcovia o bývanie majú kvôli drahšiemu financovaniu na nohe čoraz väčšiu železnú guľu. Preto sa im developeri snažia pomôcť a idú im naproti. Akurát sa im veľmi nechce meniť cenovky bytov,“ tvrdí pre Pravdu hlavný analytik Realitnej únie SR Vladimír Kubrický.
Bývanie na skúšku
Developerská spoločnosť ITB Development najnovšie ohlásila v krátkom čase dve nové služby, ktoré majú prilákať nových klientov. Pripravila finančný program, v ktorom garantuje zvýhodnenú hypotekárnu sadzbu 1,49 percenta. „Klient, ktorý si vyberie byt v 3. etape projektu Čerešne, okrem rezervačnej zmluvy podpíše aj Dohodu o Garantovanej hypotéke 1,49 percenta. Touto dohodou klientovi garantujeme, že po dokončení a odovzdaní bytu, bude môcť využívať zvýhodnenú úrokovú sadzbu až do roku 2028,“ spresňuje Ivan Rolný, člen predstavenstva spoločnosti ITB Development. Ponuka je limitovaná.
Garantovaná hypotéka 1,49 percenta nie je jediným benefitom, ktorý developer ponúka. Pre záujemcov pripravil aj službu „Bývanie na skúšku“, ktoré predstavuje možnosť dva dni bývať v plne vybavenom a zariadenom byte s prístupom k vnútroblokom so širokým využitím.
V projekte Čerešne v bratislavskej Dúbravke tiež developer prepisoval cenníky bytov. Zľavy v jednom prípade dosiahli až 40-tisíc eur. Príkladom je päťizbový mezonet s pôvodnou cenou 607 861 eur, teraz ho developer ponúka za 567 861 eur. Lacnejšie predáva aj menšie byty. Pri ponúkanom jednoizbovom išla cena dole o 12,5 tisíca eur a pri dvojizbovom byte o 20-tisíc eur. Ide o limitovanú ponuku a akcia platí len pre prvých 20 bytov.
Kombináciu nájomného s neskorším odkúpením bytu poskytuje nová služba hyponájom z dielne spoločnosti Cresco Real Estate. Záujemcom o bývanie v petržalskom projekte Slnečnice ponúka alternatívu k nájmu alebo hypotéke. Ten bude najväčšou novopostavenou rezidenčnou štvrťou na Slovensku.V praxi to vyzerá tak, že v pilotnom projekte developera má budúci vlastník po podpise zmluvy dva roky garantovanú možnosť odkúpenia bytu, pričom dovtedy v ňom môže bývať v nájme. Výška nájmu, ktorú dovtedy kupujúci platí za svoje nové bývanie, je na úrovni štandardnej výšky splátky za 30-ročnú hypotéku pri úroku vo výške jedného percenta.
„Z trhu vnímame, že problémom pri kúpe nového domova nie je ani tak cena ako horší prístup k financovaniu. Vďaka Hyponájmu si záujemcovia o vlastné bývanie v novostavbe na lepšie podmienky hypoték jednoducho počkajú už v novom byte,“ opisuje novinku obchodný riaditeľ spoločnosti Michal Pauer.
Zariadenie či parkovacie miesto v cene bytu
V zložitejšej situácii na hypotekárnom trhu sa stavitelia a predajcovia bytov snažia novým klientom finančne pomôcť pri zariaďovaní nového bývania. Príkladom je fínsky developer YIT, ktorý v projekte NUPPU Asteri na bratislavských Mlynských Nivách pre nových klientov pripravil špeciálny benefit na dozariaďovanie bývania v hodnote 10-tisíc eur. V druhom projekte ZWIRN 1 tiež pri bratislavskej štvrti Nivy blízko centra mesta dokonca až do výšky 40-tisíc eur.
„Voľné apartmány v projekte NUPPU Magnolia 1 v cene teraz obsahujú nielen štandardné vybavenie ako kuchynská linka, svietidlá, vstavané spotrebiče, šatníky, ale aj kompletné zariadenie nábytkom – napríklad posteľ, sedačka, a mnoho ďalšieho,“ opisuje benefity pre Pravdu generálny riaditeľ YIT Milan Murcko.
Okamžite uplatniteľný benefit sa núka aj záujemcom o kúpu nového bytu v najväčšom rezidenčnom projekte na území bratislavskej Trnávky. „V druhej etape projektu Ovocné sady Trnávka, ktorý patrí k cenovo najdostupnejším na trhu, ponúkame benefit vo forme vonkajšieho parkovacieho miesta v cene bytu,“ tvrdí pre Pravdu hovorca spoločnosti J&T Real Estate Daniel Suchý.
Aj ďalší veľký developer Corwin vníma zhoršenie dostupnosti financovania ako jednu z hlavných prekážok kúpy bytu, najmä pre mladých ľudí. „Aj keď už dopredávame iba posledných desať percent voľných bytov v už skolaudovanom projekte Guthaus, zvažujeme prípravu produktu, ktorý na tento problém reaguje,“ tvrdí pre Pravdu Michal Polonyi, vedúci lízingu a predaja Corwin. Bližšie podrobnosti o chystanej akcii však neuviedol, a ani dátum, kedy by produkt mohol byť spustený. V projekte Guthaus na bratislavskej Račianskej ulici v Novom Meste však nepôjdu cestou plošných zliav či paušálnych benefitov.
Nie všetci oslovení developeri však pristúpili k zľavám či akciám za nové byty. „V našich projektoch sa momentálne neboríme s veľkým množstvom bytov, ktoré potrebujeme nutne vypredať. So zľavami teda v našich projektoch neuvažujeme,“ napísala Lenka Vargová z Penta Investments, pod ktorý spadá developer Penta Real Estate.
Vlani sa predalo najmenej bytov od finančnej krízy
V roku 2022 sa v bratislavských novostavbách predalo 1 519 bytov, najmenej od finančnej krízy v roku 2008, vypočítali to vo svojej správe analytici Bencont Investments. Zatiaľ čo v prvej polovici roka sa predalo vyše tisíc bytov, v druhej polovici roka to bolo už len 500 bytov. Skoro po ôsmich rokoch v znamení silného predaja a dvojciferného rastu sa tak aktivita na realitnom trhu výrazne ochladila.
Úrokové sadzby majú na realitný trh zvlášť významný vplyv, vysvetľuje Rudolf Bruchánik, hlavný analytik Bencont Investments. „Nárast úrokových sadzieb z jedného percenta na štyri spôsobí rovnaký rast mesačnej splátky 30-ročnej hypotéky ako nárast kúpnej ceny nehnuteľnosti o 50 percent pri nezmenenej úrokovej sadzbe. Dostupnosť bývania sa tak skokovito zhoršila a ľudia, ktorí pred rokom dosahovali na hypotéku sami, dnes už napr. potrebujú spoludlžníka,“ opisuje situáciu, ktorá nastala.
Podľa Bencontu sa realitný trh v roku 2023 bude s najväčšou pravdepodobnosťou niesť v podobnom duchu ako druhá polovica roku 2022. V niektorých lokalitách bude dochádzať, resp. už dochádza, k poklesu cien nehnuteľností.
Vladimír Kubrický z Realitnej únie upozorňuje na to, že ceny bytov v krajských mestách klesajú od jesene 2022. V porovnaní so septembrom minulého roka Realitný barometer Realitnej únie, ktorý monitoruje ceny bytov v krajských mestách, ku koncu februára klesol o 6,5 percenta. „Tempo cenového poklesu sa síce nezrýchľuje, nevyzerá to však ani, že by sme dno dosiahli v tomto polroku,“ tvrdí. Na záver dodáva, že ceny bytov klesajú naprieč celým Slovenskom, pričom najväčší potenciál korekcie majú byty, ktoré v predchádzajúcom období najviac leteli nahor. /agentury/
X X X
Orbán v Turecku: Európa sa zo dňa na deň ženie do vojny
Maďarsko má štatút pozorovateľa na summite Turkickej rady.
Európa trpí vojnovou psychózou, kontinent sa zo dňa na deň ženie do vojny, vyhlásil vo štvrtok v súvislosti s vojnou na Ukrajine predseda maďarskej vlády Viktor Orbán na summite Turkickej rady v Ankare. S odvolaním sa na agentúru MTI o tom informuje spravodajca TASR v Budapešti.
„Hlas mieru“
Podľa Orbána je dôležité, aby v tejto situácii bolo počuť hlas mieru, a je tiež dôležité dať jasne najavo, že globálna väčšina chce mier. Maďarský premiér sa členom rady poďakoval, že „posilňujú hlas mieru“.
Poďakoval sa aj tureckému prezidentovi Recepovi Tayyipovi Erdoganovi, ktorý zohral úspešnú úlohu v sprostredkovaní medzi bojujúcimi stranami a požiadal ho, aby vo svojom úsilí pokračoval aj v budúcnosti.
Hlavnou témou summitu Turkickej rady je riešenie situácie po februárovom turecko-sýrskom zemetrasení. Jeho zvolanie inicioval azerbajdžanský prezident Ilham Alijev. Členmi rady sú Azerbajdžan, Kazachstan, Kirgizsko, Turecko a Uzbekistan; Maďarsko má štatút pozorovateľa.
„Pre Maďarsko je najdôležitejšia záchrana ľudských životov, preto presadzujeme, aby čo najskôr bolo prímerie a aby sa čo najskôr začali mierové rokovania,“ dodal predseda maďarskej vlády, aktuality.sk
X X X
Kolíková: Neprešiel kľúčový zákon na boj s konkurznou mafiou. Máme ho v pláne obnovy
Neprešiel kľúčový zákon na boj proti konkurznej mafii. Vyhlásila to poslankyňa Národnej rady SR Mária Kolíková (SaS) v reakcii na to, že parlament v stredu neposunul do druhého čítania vládnu novelu zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Dodala, že zmena bola aj jedným z míľnikov plánu obnovy a jej odmietnutie ohrozuje čerpanie 900 miliónov eur.
„Novela neprešla o pár hlasov,“ podotkla Kolíková. Pomohli tomu podľa jej slov poslanci Sme rodina a Igor Matovič (OĽANO), ktorí sa zdržali. Nehlasovali za ňu ani ďalší poslanci z koalície.
Podľa Kolíkovej odmietnutie novely znamená absenciu účinného nástroja na boj s konkurznou mafiou. Vysvetlila, že zmena mala zaviesť napríklad registre pohľadávok, aby veritelia aj verejnosť mali lepší prehľad v tejto oblasti a bola ľahšia aj verejná kontrola. Predísť sa tak podľa jej slov mohlo napríklad tomu, aby majetky končili v schránkových firmách.
Nevie o tom, že by poslanci mali výhrady k právnej úprave už pri procese jej tvorby a pri zapracovaní do plánu obnovy. Polročná lehota na prípadné opätovné predloženie návrhu do parlamentu vyprší zhruba v období predčasných volieb. Vzhľadom na termíny pre splnenie plánu obnovy vidí Kolíková riešenie napríklad v schválení tejto zmeny prostredníctvom pozmeňujúceho návrhu k inému zákonu, ktorý by nejako s témou súvisel. Podotkla však, že aj na to by bola potrebná podpora väčšiny poslancov v pléne.
Predseda Sme rodina a šéf parlamentu Boris Kollár ozrejmil, že hnutie sa pri návrhu obáva vytvorenia monopolu pre niektorých vybraných konkurzných správcov na najlukratívnejšie konkurzy. Šéfovi rezortu spravodlivosti Viliamovi Karasovi vyčíta, že napriek tlmočeniu výhrad zo strany Sme rodina neprišiel rokovať na koaličnú radu.
Dodal, že ak si s poslancami hnutia minister sadne a vysvetlí im pochybnosti, môžu dať právnu úpravu ako pozmeňujúci návrh k inému zákonu. „Musí nám to objasniť a musí nás presvedčiť, že to nebudú dopredu vybraní nejakí spriatelení konkurzní správcovia, ktorí budú mať absolútny monopol na tie najzaujímavejšie, najlukratívnejšie konkurzy,“ podčiarkol. Zároveň podotkol, že sa končí platnosť koaličnej zmluvy a ak ministri chcú podporu pre svoje návrhy, musia rokovať aj s bývalými partnermi.
Ministerstvo spravodlivosti SR pre TASR reagovalo, že rešpektuje prejavenú vôľu poslancov. „Napriek tomu máme záujem o vzniknutej situácii ďalej rokovať a v spolupráci s vedením Národnej rady SR a poslaneckými klubmi nájsť vhodné riešenia tak, aby sme si splnili záväzky plynúce z Plánu obnovy a odolnosti SR,“ deklaroval rezort./agentury/
X X X
Mesežnikov: Matovič sa snaží využiť príležitosť oslabiť Demokratov, bojuje o voličov
Šéf Obyčajných ľudí a nezávislých osobností (OĽaNO) Igor Matovič sa snaží využiť príležitosť a oslabiť konkurenčnú politickú stranu Demokrati. Pre agentúru SITA to povedal politológ a prezident Inštitútu pre verejné otázky Grigorij Mesežnikov na margo Matovičovej výzvy Demokratom, aby jasne povedali, či budú spolupracovať po voľbách s Hlasom-SD.
„Od začiatku som poukazoval na to, že Demokrati a OĽaNO sú konkurenti, pretože súťažia o rovnakého alebo blízkeho voliča. Všetky tie Matovičove slová o tom, že to je tak vymyslené, že sa rozdelia a potom po voľbách budú spolu vládnuť, boli prázdne reči a z Matovičovej strany aj tak trocha pokus podraziť nohy Hegerovi,“ skonštatoval Mesežnikov. Teraz sa podľa neho šéf OĽaNO snaží vystaviť Demokratov tlaku a získať späť aspoň časť svojich voličov.
Politológ pokladá za zvláštne, keď Matovič žiada od inej strany, aby sa jasne vyjadrila k povolebnej spolupráci, akoby už zajtra mala vzniknúť vláda, pritom je ešte pol roka do volieb. „Nemyslím si, že sa mu podarí vyvolať vo vnútri novej strany nejaký konflikt, aj keď on by bol možno rád, keby sa tak stalo,“ podotkol. Zároveň si myslí, že Demokrati nebudú na jeho výzvy reagovať. „Matovič je človek, ktorý má zníženú schopnosť vnímania spätnej väzby. Na to ho už upozorňujú všetci. On postupuje spôsobom, ktorý mu škodí, a tak to bude zrejme aj v tomto prípade, respektíve minimálne mu to nepomôže,“ zhodnotil Mesežnikov.
Politológ poukazuje na to, že zatiaľ čo nový projekt Demokrati má vzostupnú dynamiku a už po ohlásení vzniku mala strana preferencie na úrovni 4,8 percenta, preferencie OĽaNO stále klesajú a dosiahli úroveň Demokratov. „Matovič je z toho, pochopiteľne, nervózny. Z 25 percent padli na menej než päť percent, to sa ešte nikomu inému nepodarilo a je to aj výsledok Matovičovho osobného postupu,“ podotkol Mesežnikov.
Šéf OĽaNO sa preto podľa politológa snaží hľadať témy, ktorými osloví voličov, no nevychádza mu to. „Skúšal to s témou gender, no ešte väčšmi utrpel reputačnú škodu medzi voličmi, ktorí by možno ešte ocenili jeho pôvodné úsilie boja proti korupcii, no toto už bolo za čiarou,“ zhodnotil.
Predseda OĽaNO Igor Matovič v stredu na tlačovej konferencii vyzval novú stranu Eduarda Hegera Demokrati, aby jasne povedala, či bude spolupracovať po voľbách so stranou Hlas-SD. Matovič poukázal na to, že Heger aj minister obrany Jaroslav Naď spoluprácu s Hlasom-SD odmietli, no ďalší člen predsedníctva Demokratov a šéf rezortu zahraničia Rastislav Káčer sa pre Denník N vyjadril, že necíti „potrebu vytláčať Hlas-SD z priestoru normálnych politických strán, ktoré spĺňajú toto nutné minimum, a ktoré táto krajina potrebuje.“ Matovič povedal, že chce vedieť, na ktorom brehu Demokrati stoja.
„Ak niekto povie, že pripúšťa spoluprácu s mafiou po voľbách, sú na druhom brehu a sú naši politickí nepriatelia. Ak povedia, že vylučujú mafiu, v žiadnom prípade s mafiou nepôjdu, tak, ako povedali pred týždňom, považujeme ich za našich politických partnerov, s ktorými chceme mafiu na druhom brehu poraziť,“ uviedol šéf OĽaNO.
Podľa Mesežnikova sa názory jednotlivých ľudí v politickom subjekte Demokrati môžu v niektorých veciach odlišovať, no v konečnom dôsledku rozhodne kolektívny orgán strany. Zdôraznil, že povolebná spolupráca je čisto vnútrostranícka záležitosť a Matovič nemôže Demokratom určovať agendu. „Igor Matovič takto postupoval aj voči svojim koaličným partnerom a vystavoval otázkam strany Sloboda a Solidarita (SaS) a Za ľudí. Jediný, koho nevyzýval k ničomu, bola strana Sme rodina, čo je zaujímavé,“ poznamenal Mesežnikov./agentury/
X X X
Pribudlo 94 infikovaných na covid-19
V nemocniciach je hospitalizovaných 490 ľudí infikovaných koronavírusom. Za včerajší deň pribudlo 94 ľudí pozitívne testovaných na ochorenie covid-19. Zdravotnícke zariadenia vykonali 416 PCR testov a 1248 antigénových testov. Celková pozitivita testov tak dosiahla 22.596 percent.
V nemocniciach je hospitalizovaných 490 pacientov pozitívnych na covid-19. Na oddeleniach JIS leží 0 pacientov. Za uplynulý deň pribudlo 4 úmrtí na covid-19. Za včera zároveň pribudlo 9 plne zaočkovaných osob, ak, aktuality.sk
X X X
Spomínali ho v Gorile, vo funkcii ho nechal Sulík aj Hirman. Chcel ho v nej Boris Kollár
V predstavenstve štátnej firmy na vyraďovanie jadrového paliva aj dnes sedí Vladimír Švigár, ktorého už spis tajnej služby Gorila spájal so šéfom Penty Jaroslavom Haščákom. Na jednej z najlepšie platených funkcií v štáte zostáva počas celých vlád Igora Matoviča a Eduarda Hegera.
„Ide o nomináciu Borisa Kollára,“ bránil sa Richard Sulík na jeseň 2021 voči otázkam na nominanta Vladimíra Švigára v jeho rezorte, ktorý sa spomínal v Gorile.
Hoci odvtedy SaS odišla z vlády a na ministerstvo hospodárstva nastúpil Karel Hirman (dnes strana Demokrati), dohody so Sme rodina podľa všetkého zostávajú platné.
Švigár v Gorile
V spise Gorila sa o Vladimírovi Švigárovi píše, že Jaroslav Haščák mal cez neho riešiť niektoré snahy Penty o privatizáciu. „Podľa Haščáka je vo všeobecnosti najväčší problém akvizícii vodárenských spoločností skutočnosť, že to PENTA nemôže robiť priamo, ale musí konať cez tretie osoby (Švigár – predseda predstavenstva V.O.D.S., a. s. Košice a pod.), ktoré sú v uvedených projektoch PENTOU finančne zainteresované a ktoré majú z tohto dôvodu ,ružové okuliare‘,“ uvádza sa v spise.
Švigárom riadená spoločnosť V.O.D.S. sa spomínala aj v iných častiach spisu. „REJDA sa v prospech PENTY zaoberá aj prípadom spoločnosti V.O.D.S., a. s., kde je už časť vo vyšetrovaní a ďalšiu časť prípadu má ešte stále operatíva, ktorá preveruje použitie všetkých príspevkov z Recyklačného fondu,“ mala podľa prepisu odpočuť SIS v konšpiračnom byte na Vazovovej ulici v Bratislave.
Na tieto vyjadrenia z Gorily sa Aktuality.sk teraz pýtali Vladimíra Švigára. „Nevidím zmysel vysvetľovať myšlienkové pochody a vyjadrenia iných ľudí. Nepoznám ich pohnútky ani motiváciu. Považujem to za absurdné vo vzťahu k minulosti aj súčasnosti,“ odpovedal funkcionár. Neodpovedal pritom na otázku, aký je jeho vzťah so spolumajiteľom Penty Jaroslavom Haščákom.
Za Jaroslava Haščáka poslal odpoveď jeho advokát Martin Škubla.
„Pán Haščák pána Švigára pozná, ale kontakt s ním mal už v minulosti len sporadický a zároveň snáď desať alebo aj viac rokov ho nestretol. Pán Haščák si nespomína, že by niekedy s V.O.D.S. pri svojej podnikateľskej činnosti spolupracoval či už on alebo Penta,“ uviedol Škubla. Dodal, že o vyšetrovaní V.O.D.S. nemá Haščák žiadnu vedomosť.
Pod Žigom, Sulíkom aj Hirmanom
Švigár bol aj šéfom JAVYS-u. Stal sa ním v roku 2019 2018, teda ešte za vlády Smeru, keď rezortu hospodárstva šéfoval Peter Žiga. Do kresla šéfa tejto štátnej firmy sa Švigár posadil po odchode Petra Čižnára, ktorý je bratom bývalého generálneho prokurátora.
Aktuality.sk už v čase tejto personálnej výmeny písali, že Švigár je človekom blízkym Smeru, ktorý bol v delegácii Žigovho spolustraníka Richarda Rašiho počas jeho pracovnej cesty vo Vietname.
Hoci Švigár po zmene vlády šéfom JAVYS-u nezostal, v predstavenstve „prežil“ aj zmenu pomerov a členom predstavenstva ho nechal aj Richard Sulík. Toho v rozhovore v roku 2021 prekvapila informácia, že jeho nominant Švigár sa spomína v Gorile, odvolávať ho však napriek tomu nešiel.
„Ide o nomináciu Borisa Kollára. Za to ja som mohol obsadiť Slovenskú poštu, kde je môj nominant,“ odpovedal Sulík na otázku, prečo Švigára v JAVYS-e nechal.
Hoci Slovenská pošta dostala po odchode SaS z vlády nového šéfa, čo hnutie Sme rodina zdôvodňilo zmenou politickej reality, bolo to zjavne iba jednosmerné rozhodnutie. Švigárovou pozícou v JAVYS-e, ktorý spadá pod rezort hospodárstva, nová politická realita neotriasla.
Zmeny neplánuje ani nový minister Karel Hirman. „Vyjadrenia môjho predchodcu pána Sulíka o údajných politických dohodách medzi koaličnými stranami a ich lídrami nekomentujem. Nebol som pri nich a ani som nebol ich súčasťou, rovnako o nich nemám konkrétnejšiu informáciu,“ uviedol minister Hirman.
Hirman upriamil pozornosť na to, že JAVYS-u šéfuje Pavol Štuller, s ktorým má korektnú spoluprácu. Švigár je „len“ členom predstavenstva. Minister však neodpovedal na otázku, či má jeho dôveru.
Kollárovi ho odporučili
Boris Kollár sa k nominácii Švigára priznáva. „Absolútnu väčšinu v predstavenstve mali nominanti Richarda Sulíka. Mne bol pán Švigár odporučený ako odborník. V roku 2020 šiel JAVYS spúšťať linku na likvidáciu jadrového odpadu – kde sa zlikviduje časť talianskeho rádioaktívneho odpadu na základe zmluvy s Talianmi. Potrebovali sme inštitucionálnu pamäť,“ uviedol pre Aktuality.sk predseda Sme rodina. Dodal, že Švigárovu minulosť si nelustroval. Poznamenal, že v predstavenstve JAVYS-u majú stále väčšinu nominanti, ktorí tam prišli ešte za SaS – takže Švigár tam o ničom sám nerozhodne.
Švigár tvrdí, že ani on sám nevedel, že je nominantom Sme rodina. „Nemám vedomosť o údajnom zaručovaní sa za mňa. Ručím len sám za seba a svoje 20-ročné skúsenosti z oblasti nakladania s odpadmi,“ odpovedal nám.
Čo je JAVYS
V JAVYS-e (plným názvom Jadrová a vyraďovacia spoločnosť) majú členovia vedenia vysoké platy a odmeny. Ide o spoločnosť, ktorá sa zaoberá likvidáciou jadrového odpadu.
To, ako dlhodobo priťahuje pozornosť, ilustruje aj spis Gorila, v ktorom sa spoločnosť spomína 34-krát, a to pod bývalým názvom Govco. „Haščák vysvetľuje Malchárkovi, že GovCo, a. s. (správa jadrovoenengetických zariadení, ktoré sa vyčleňujú zo SE) bude v budúcnosti po Slovenských elektrárňach najväčší biznis,“ uvádza sa v spise. Haščák podľa spisu chcel do predstavenstva JAVYS-u dosádzať ľudí blízkych Pente.
Švigár, majetný hoteliér
Ešte v deväťdesiatych rokoch pôsobil Vladimír Švigár vo VSŽ a jej dcérskych spoločnostiach spoločne s mečiarovským privatizérom Júliusom Rezešom.
Švigár bol v minulosti obchodným partnerom Igora Sidora, ktorý plánoval v Chorvátsku spoločné podnikanie s Antoninom Vadalom.
Cez spoločnosť Slovakia Real – Tour vlastní hotel Slamený dom v Malej Ide. Aktíva spoločností, ktoré Švigár vlastní, prekračujú štyri milióny eur.
Švigár je jedným z najlepšie zarábajúcich štátnych funkcionárov, za rok 2021 mal podľa majetkového priznania príjem 211-tisíc eur, aktuality.sk
X X X
Mistríka a Hegera rozdelila Čaputová a korupcia už nie je hlavným problémom Slovenska
Robert Mistrík a Zuzana ČaputováZdroj: David Ištok/Aktuality.skRobert Mistrík oznámil, že nebude kandidovať za Demokratov. Vláda by mala podľa voličov viac bojovať proti inflácii ako proti korupcii.
Prinášame vám prehľad najdôležitejších udalostí a niečo navyše. Dnes ich pre vás pripravil komentátor Martin Behul.
Mistríkova misia nevyšla
„Netajím sa úmyslom vstúpiť do zápasu o charakter štátu,“ napísal vedec a bývalý prezidentský kandidát Robert Mistrík na Facebooku presne pred mesiacom. O deň neskôr už v rozhovore pre Denník N povedal, že sa snaží spojiť a integrovať stredopravé strany demokratického spektra a myslí to vážne. „Som plne ponorený do politiky,“ vyhlásil.
Hovoril, že „prebieha delikátna, diskrétna a diplomatická misia“. O ďalších pár dní denník Sme priniesol informáciu, že Mistrík je už dohodnutý na spolupráci s Eduardom Hegerom a ak premiér odíde z OĽaNO a založí vlastný projekt, Mistrík bude jeho lídrom. Teraz to však už neplatí, aktuality.sk
X X X
Plán obnovy v ohrození? Menšinovej vláde neprešla podmienka získania peňazí (podcast)
Parlamentom neprešiel zákon o konkurze, ktorý je podmienkou v Pláne obnovy. Podľa bývalej ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej, ale aj podľa šéfky Plánu obnovy Lívie Vašákovej, to ohrozuje peniaze určené pre Slovensko.
Páči sa Vám tento podcast?
Parlament včera hlasoval o zákone o konkurze a reštrukturalizácii. Na prvý pohľad nenápadný vládny návrh zákona neprešiel. Prečo je to problém, vysvetľuje dnes už opozičná poslankyňa za SaS Mária Kolíková, ktorá zákon pripravovala ešte ako ministerka spravodlivosti.
Slová exministerky Kolíkovej o 900 miliónoch v ohrození potvrdzuje aj šéfka Plánu obnovy, Lívia Vašáková.
Premiér Eduard Heger naznačuje, že vláda zrejme podcenila, že nemá v parlamente väčšinu a bez rokovaní o podpore tohoto zákona sa spoliehala, že prejde, aktuality.sk, aktuality.sk
X X X
Deň sv. Patrika: Čo sa za sviatkom skrýva a kde zažijete najúžasnejšie oslavy?
Deň sv. Patrika je štátnym sviatkom v Írsku, kde sa oslavuje i rušnými sprievodmi. Napriek tomu, že ani Patrik, ani sprievody sa v krajiny nenarodili.
Valentín, Halloween i Deň sv. Patrika. Otvorenie sa západnému svetu postupne prinieslo do slovenského kalendára sviatky, o ktorých sme predtým ani netušili. Prvé dva menované sa u nás celkom udomácnili. Už bežne oslavujeme lásku alebo sa prezliekame do strašidelných kostýmov.
Deň sv. Patrika však ešte ostáva relatívne neznámy. Veľa ľudí akurát tuší, že počas jeho osláv do zelenej odetí Íri pochodujú a pijú. My vám prezradíme, odkiaľ sa sviatok nabral, a kde sú jeho oslavy najväčším zážitkom.
Z nevoľníka biskupom
Pamätáte si ešte na sv. Cyrila a sv. Metoda, ktorí prišli v roku 863 na Veľkú Moravu šíriť vieru? Na úplne rovnakú misiu sa vydal sv. Patrik v Írsku. Zaujímavé je, že sa vôbec nevolal Patrik ani nebol Ír. Narodil sa ako Maewyn niekedy koncom 4. storočia, v nejakej malej dedinke na pobreží súčasnej Británie, uvádza portál Britannica.
Jeho život je spojený s množstvom legiend a záhad, ako to už tradične býva s ľuďmi takto dávno narodenými. Hovoria, že ho ako tínedžera zajali írski nájazdníci a vzali do nevoľníctva na nútené práce. Až šesť ťažkých rokov strávil v krajine ako pastier. Útechu hľadal vo viere. Podobne ako iným svätým, i jemu sa ukazovali rôzne zjavenia. Jedno z nich mu našepkalo, že je pripravený utiecť a „ukázalo“ mu cestu späť do Británie.
Tam pokračoval v štúdiu kresťanstva a vysvätili ho za kňazom. Niekedy vtedy sa z Maewyna stal Patricius. Meno si zmenil sám, pretože v latinčine znamená „otec“. Opäť ho „zasiahla“ vyššia sila. Tentoraz mu vízia našepkávala, nech sa vráti do krajiny, ktorá ho kedysi väznila.
Do Írska vstúpil ako slobodný človek, aby šíril vieru a budoval kostoly i školy. Predtým, než ochorel a zomrel, sa ešte stihol stať biskupom. Po smrti ho vymenovali za patróna Írska. Deň jeho údajného úmrtia, 17. marec, sa dnes oslavuje ako Deň svätého Patrika.
Viac informácií si môžete tiež pozrieť aj na webe National Geographic Kids.
Sprievody prišli do Írska z cudziny
Stovky rokov boli oslavy zanedbateľné. Vôbec to neboli obrovské sprievody či párty, aké zažívame teraz, veď sviatok pripadá na kresťanské obdobie predveľkonočného pôstu. Írske rodiny si patróna uctievali hlavne bohoslužbami, no trochu si aj dopriali. Dali si prestávku v zákaze jedenia mäsa, tancovali, pili a hodovali.
Zo začiatku tiež vôbec neoslavovali odetí v zelenej. Pôvodne si so sv. Patrikom spájali modrú. Potom sa rozšírila legenda o trojlístku. Svätec ho mal používať na ilustráciu učenia o Najsvätejšej Trojici. Trojlístok sa stal národným symbolom a jeho zelená farba, ktorá je typická i pre írsku krajinu, začala dominovať aj oslavám. Tie veľké si do Írska našli cestu veľkou okľukou. Íri sa vo veľkom počte „rozutekali“ po Európe a Spojených štátoch.
Práve tam majú korene dnešné oslavy Dňa sv. Patrika. Bez ohľadu na to, ktorému roku a mestu pripíšeme tie prvé, jedno mali všetky spoločné. Či už sa sprievody konali na Floride, v Bostone alebo New Yorku, stáli za nimi írski migranti, ktorým chýbala domovina. Írski expatrioti a vojaci, ktorí slúžili v britskej armáde v kolóniách, sa nahodili do zelenej a hrdo pochodovali mestom. Spievali írske piesne a na gajdách hrali írske melódie. Oslavovali, že sú Íri.
Ako rástol ich počet v USA, rástli na sile aj oslavy. Na začiatku 20. storočia konečne dorazili do samotného Írska. Konali sa v mestečku Waterford. Oslavy Dňa sv. Patrika, ktorý sa stal v Írsku oficiálne sviatkom, si cestu do krajiny našli obohatené o nové zvyky amerických Írov či írskych Američanov. Napríklad to bolo jedenie konzervovaného hovädzieho mäsa (lacnej alternatívy k tradičnej slanine) s kapustou, zelené pivo či dokonca zafarbenie riek na zeleno.
Kde môžete Deň svätého Patrika osláviť?
Dublin, Írsko
Síce chvíľu trvalo, kým si veľkolepé oslavy cestu do Dublinu našli, no dnes patria k najväčším svetovým podujatiam v uliciach. St. Patrick’s Festival pritiahne do ulíc viac ako pol milióna ľudí, aby sledovali slávny sprievod. V ňom tento rok po prvý raz využijú interaktívne prvky rozšírenej reality.
Chýbať, samozrejme, nebudú alegorické vozy, pochodujúce skupiny v prepracovaných a pestrofarebných kostýmoch, veľkolepé vystúpenia či pochodové kapely z Írska aj spoza oceánu. Šialenstvo, o ktoré sa postará okolo 4 000 účastníkov, vypukne na poludnie pri severnom okraji námestia Parnell, pri Hugh Lane Gallery.
Namieri si to dolu ulicou O’Connell, prejde cez most O’Connell, okolo Trinity College a skončí sa pri Katedrále sv. Patrika. Sprievod síce trvá „iba“ 2 hodiny, no nie je tým jediným, čo si írska metropola pripravila. V Dubline, kam sa dostanete priamymi letmi z Bratislavy a Košíc, oslavujú Sv. Patrika niekoľko dní festivalom plným hudby, tanca, divadla a párty, kde pivo a whiskey tečie potokom.
Chicago, USA
Írska komunita je v Spojených štátoch stále silná, a tak rodisko sprievodov i v súčasnosti oslavuje Chicago St. Patrick’s Day Parade vo veľkom. Dejiskom tých najväčších osláv sú New York, Boston, Pittsburgh, Filadelfia či Chicago. Práve v poslednom menovanom meste sa spájajú s trochu bizarnou tradíciou.
Rieku Chicago tam každoročne zafarbia na zeleno. Už ten moment, vlievanie „magickej“ tekutiny do vody, aby získala úžasný smaragdový odtieň, je udalosťou. Tisíce ľudí sa vydávajú do ranného chladu, len aby zahliadli lode, ktoré ju vypúšťajú skôr, ako sprievod začne pochodovať centrom mesta. Deje sa to, podobne ako v Dubline, okolo poludnia.
Akurát v Chicagu oslavujú vždy v sobotu, bez ohľadu na to, na ktorý deň sviatok pripadne. V roku 2023 to stihli v poriadnom predstihu. Sprievod plný kapiel, gajdošov aj írskych stepových tanečníkov sa do ulíc vydal už 11. marca. Takisto to ani zďaleka nebude v Chicagu jedinou udalosťou. O to, že bude v meste rušno do oficiálneho dňa sviatku aj dlhšie, sa postarajú všade od barov po divadlá.
Praha, Česko
Po Slovensku sa na zeleno rozsvietia významné pamiatky, objavia sa podujatia, ktoré nám priblížia írsku kultúru. Ožijú najmä írske puby, ktoré nájdete najmä v Bratislave a Košiciach. Na svätého Patrika u nás býva proste tichšie.
Za to v Prahe sa to chystajú poriadne roztočiť. Prague St. Patrick’s Festival a oslavy isto nebudú nadupané ako v Dubline či Chicagu, no sú každým rokom obľúbenejšie a väčšie. Môže za to početná írska komunita a niekoľko írskych barov, ktoré v Prahe vznikli. Na tento rok si pripravili až 5-dňový festival.
Dni od 15. do 20. marca budú patriť tradičným írskym jedlám a nápojom, živej hudbe, karaoke a športu. Zábava bude priamo v puboch, aj v uliciach mesta, hlavne v historickom centre. Program už zverejnili a od pondelka 13. marca do nedele 19. marca majú návštevníci čo robiť.
Londýn, Veľká Británia
Berlín, Barcelona, Mníchov, kde majú predsprievodnú, sprievodnú a posprievodnú zábavu, Amsterdam či Londýn. Na svätého Patrika sa už pochoduje viacerými európskymi veľkomestami. Jeden z najparádnejších sprievodov sveta „sa valí“ ulicami britskej metropoly, kam sa rýchlo, a občas aj lacno, dostanú i Slováci.
Priame lety premávajú z Bratislavy a Košíc. Ak ich využijete v marci, budete mať pocit, že ste omylom miesto Anglicka pristáli v Írsku. V Londýne žije neskutočne veľká komunita Írov, vďaka ktorým sprevádza dni počas a okolo dňa sv. Patrika množstvo podujatí.
Londýnčania tiež „nevedia vydržať“, a preto sa sprievod vybral do ulíc už 12. marca. Na cestu sa vydal z Trafalgarského námestia, kde boli po celý deň stánky s občerstvením a rôzne predstavenia. Alegorické vozy a viac 50 000 ľudí, medzi ktorými boli zastúpené pochodové kapely, športové kluby aj školy írskeho tanca, sa pohli na pravé poludnie.
Prešli asi 2-kilometrovú trasu z Piccadilly, cez St James’s Street, Pall Mall, Cockspur Street a Whitehall. Zelená sa z Londýna nevytratila ani po sprievode. S ďalšími organizáciami či krčmami, ktoré organizujú svoje vlastné podujatia a oslavy Dňa svätého Patrika, bude v meste živo aj po 17. marci.Viac nájdete na Greater London Authority 2023.
Kodaň, Dánsko
Čo sa stane, keď sa dánske hygge zmieša s írskou whiskey? Zistiť to môžete v uliciach centra Kodane, ktorá sa odieva do zelenej už pomaly 20 rokov. Copenhagen St. Patrick’s Day Parade tu tradične oslavujú na Radničnom námestí (Rådhuspladsen). Pred radnicou, pod holým nebom, vyrastie pódium, z ktorého sa do diaľky ponesú tóny hudby a klopkanie tanečných topánok.
Tešiť sa môžete na energickú írsku ľudovú hudbu plnú swingu či tradičný dynamický step, ktorý volajú „sean nós“. Na malých návštevníkov zase čaká maľovanie na tvár, na všetkých írske pochúťky ako sušienky či horúca čokoláda na zahriatie. Dospelí radi ochutnajú írsku kávu alebo niektoré z írskych pív z miestneho pivovaru, predtým než so sprievodom vyrazia do ulíc Kodane.
„Zelená vlna“ sa vydá na cestu o piatej popoludní. Chcete byť pri tom? Stačí splniť jedinú podmienku – zobrať si čokoľvek zelené, hoci aj balón alebo ponožky. Po sprievode sa zábava rozšíri všade inde. Napríklad do írskych pubov, ktorých ani v Kodani nie je málo. A nemáte ich ani ďaleko. Do Kodane sa totiž lieta z Bratislavy i Krakova.
Montserrat
Malý karibský ostrov je tak trochu exotom, čo sa osláv svätého Patrika týka. Je miestom, kde by sme ich nečakali. Pritom je to jediný štát na svete okrem Írska, ktorý oslavuje Deň sv. Patrika ako štátny sviatok. Akurát si nepripomína iba írsku kultúru a vplyv, ale tiež zotročených ľudí, ktorí sa proti nemu vzbúrili. Ako je to možné?
Montserrat sa stal, po objavení Krištofom Kolumbom, britským územím. Kolonizovali ho aj írski prisťahovalci. Zároveň sem počas Cromwellovej vlády deportovali „nepohodlných“ Írov, aby pracovali na plantážach spolu so zotročenými Afričanmi. Tí sa však, na rozdiel od Írov, nemohli prepracovať k tomu, aby sa stali vlastníkmi pôdy s právami. A tak raz, presne na Deň svätého Patrika, naplánovali vzburu, píše National Geographic.
Chceli využiť, že oslavujúci majitelia plantáží a ich dozorcovia si vypijú. Vzbura nevyšla a bola potrestaná. Preto si dnes na ostrove v unikátnom mixe pripomínajú obe udalosti a africké i írske dedičstvo Montserratu. Počas 2-týždňového festivalu sa môžete tešiť na slávnostné zapálenie pochodne v dedine Cudjoe Head, umelecké výstavy, prednášky či koncerty hudby soca a reggae, uvádza portál Visit Montserrat.
Vrcholom osláv je aj na ostrove Montserrat sprievod, ktorý však nie je čisto zelený. Vynikajú v ňom tiež tanečníci vo svojich červených maskách a farebných kostýmoch zdobených stužkami, aktuality.sk
X X X
Európania sa búria, štrajkujú Briti, Francúzi aj Gréci. Paríž plnia odpadky a v Londýne kolabuje doprava
Protesty naprieč Európskou úniou silnejú. Rastúca inflácia, energetická kríza či postoj voči Ukrajine rozdeľuje spoločnosť.
Európa zmieta v inflácii a napriek tomu, že v krajinách ako Británia či Francúzsko je nižšia ako u nás, ľudia tam protestujú čoraz viac.
Neustále rastúce ceny potravín, prehlbovanie energetickej krízy trápia občanov najviac. Štrajkujú všetci, lekári aj smetiari. Zamestnanci aj odbory žiadajú nielen vyššie mzdy ale aj kvalitnejšie pracovné prostredie. Spoločnosť napriek komplikáciám protesty podporuje .
V Eurozóne rastie inflácia pomalšie
Slovensko dosiahlo vo februári medziročne 15-percentnú infláciu. Je to ďaleko za priemerom Eurozóny. Zatiaľ čo európsky priemer dosiahol 8,5 percenta, európske krajiny mimo eurozóny trpia infláciou ešte výraznejšie. Orbánova politika zastropovania cien zjavne nefungovala. Odhadovaná inflácia v Maďarsku dosiahla 22, 5 percenta. Potraviny dosahujú ešte o polpercenta viac.
Rakúsko tento mesiac štrajkovalo v rámci akcie pomenovanej „Piatky za budúcnosť“, čo bola pôvodne iniciatíva za boj proti klimatickej zmene. Okrem Viedne, kde demonštrovalo vyše 25-tisíc ľudí, bojovali proti klimatickej či energetickej kríze aj Linz, Salzburg či Innsbruck. Rakúska spoločnosť žiada silný zákon o ochrane klímy, ale aj zákon o vyradení plynového kúrenia. „Platnosť zákona o ochrane klímy vypršala pred 792 dňami. Môže za to vláda a fosílne ekonomické záujmy„ hovorí aktivistka z Fridays for Future Klara Königová.
Problémy v Česku zapríčiňujú okrem energetickej krízy a inflácie aj dezinformačná scéna a rastúca polarizácia spoločnosti. Na Václavskom námestí v Prahe tento mesiac protestovali tisíce ľudí proti súčasnej vláde na čele s Petrom Fialom. Organizátormi protestov bola konšpiračná strana Právo Rešpekt Odbornosť s jej lídrom Jindrichom Rajchlom. Ten v minulosti brojil proti opateniam počas pandémie a stranu obvinili zo šírenia prokremeľskej propagandy.
Námestím zneli heslá proti Európskej únii a jej riešení krízy či sankcií či zvesení ukrajinskej vlajky z Národného múzea. V tom istom čase boli zhromaždení aj podporovatelia ako Európskej únie tak aj Ukrajiny.
Dopravcovia žiadajú lepšie pracovné podmienky
Belgicko trápi štrajk vlakových dopravcov. Nedostatok personálu, znížený rozpočet či zvýšené pracovné vyťaženie. Tieto dôvody uvádza hovorca železníc Thalys. V Bruseli tak počas štrajku premával len každý tretí vlak a dvanásť spojení s Amsterdamom zrušili úplne. Štrajk je súčasťou „týždňa povedomia a akcie“ ktorej cieľom je na tieto problémy upozorniť.
Na Cypre bolo v januári tohto roku rušno pre protest tisícov robotníkov ako aj štátnych zamestnancov vrátane učiteľov. Protestovali formou trojhodinovej prestávky proti inflácii. Stovky protestujúcich pochodovali v hlavnom meste Nikózia k ministerstvu práce a s jedinou požiadavkou – zvýšenia platov. Došlo k zrušeniu 22 letov čo ovplyvnilo štyritisíc cestujúcich. K zmene môže dôjsť s novou garnitúrou a to po voľbách, ktoré budú už tento mesiac.
Lekárom v Británii klesol plat o 26 percent
Päťpercentné zvýšenie platov nad úrovňou inflácie žiadajú zdravotné sestry v Británii. Vláda hovorí o stretnutí niekde „v strede“. Mladí doktori zas hovoria o 72-hodinovom štrajku tento týždeň.
Britská lekárska asociácia uvádza pokles platov mladých lekárov pre infláciu od roku 2008 o 26 percent. Personál záchrannej zdravotnej služby požaduje nadinflačné zvýšenie platov, vláda tvrdí, že vyššie mzdy sú nedostupné. Podobne je na tom aj sektor školstva. 70-tisíc členov na 150 univerzitách štrajkovalo osemnásť dní v priebehu posledných dvoch mesiacov. Žiadajú zvýšenie platov o dve percentá nad úroveň inflácie a obnovenie dôchodkových dávok a zníženie pracovného vyťaženia.
Štrajkuje aj 133-tisíc štátnych zamestnancov. Zvýšenie platov o desať percent, lepšie dôchodky, bez obavy o prepustenie zamestnancov. Londýnske metro štrajkovalo včera po predložení rozpočtu. Ďalšie protesty hlásia v priebehu marca a začiatku apríla, čo znamená výrazné komplikácie s blížiacimi veľkonočnými sviatky.
Železničiari žiadajú modernizáciu tratí a vlakov a takisto vyššie platy. Mnoho štrajkov viedlo aspoň k miernym úspechom ako napríklad v prípade vodičov autobusov, ktorí si vyrokovali 11-percentný nárast platov. Podľa prieskumov aj bežní občania podporujú štrajk. No zatiaľ čo štrajk zdravotníkov podporuje vyše 65 percent Britov, školský sektor podporuje len tretina opýtaných.
Ako sme v Aktualitách spomínali, francúzsky štrajk proti dôchodkovej reforme v marci naďalej pokračuje. Prerušená vlaková doprava, aerolinky ako aj odvoz odpadu skomplikuje občanom aj tento týždeň. Odpadky v stredu zaplavili Paríž, pretože zamestnanci predĺžili štrajk. Doprava na francúzskej časti Rýn kolabuje taktiež.
V gréckom meste Solún štrajkujú dopravcovia aj aerolinky. Grécki dispečeri oznámili 24 hodinový štrajk tento týždeň. Spúšťačom bola zrážka vlakov, keďže zamestnanci dlho upozorňujú na poddimenzovanie personálu či bezpečnosť vlakov, aktuality.sk
X X X
Pellegrini má novú posilu. V župných voľbách pritiahla desiatky tisíc voličov
Nový človek Hlasu v minulosti pôsobil aj na pozícii hovorcu ministra Smeru.
Strana Petra Pellegriniho sa od zajtra rozrastie o novú tvár. Súčastou Hlasu sa stane dlhoročná súčasť Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Michal Kaliňák. Pre Aktuality.sk to potvrdili dva zdroje. Kaliňák aj Hlas to odmietli komentovať.
„Uvidíte zajtra,” odpovedala hovorkyňa Hlasu Patrícia Medveď Macíková na otázku, či môže potvrdiť našu informáciu.
Pellegrini avizoval odborníka
Ani Kaliňák nechcel svoj vstup do politiky bližšie komentovať. „V tomto momente necítim potrebu sa vyjadrovať k tomu, aké budú moje ďalšie kroky alebo rozhodnutia,” odkázal nám.
Tlačová agentúra TASR včera priniesla informáciu, že Kaliňák ku koncu marca končí v ZMOSe, kde pôsobil dlhé roky ako hovorca a neskôr aj ústredný riaditeľ kancelárie. Predseda Hlasu Peter Pellegrini zároveň na sociálnych sieťach avizoval, že strana v piatok predstaví známeho odborníka.
Poznajú sa z politiky
Nie je náhoda, že ním bude práve Kaliňák. V októbri 2022 ho strana podporovala v kandidatúre na prešovského župana. Okrem Hlasu sa za neho postavil aj Smer, SNS a Aliancia. V kampani ho okrem Pellegriniho osobne podporil aj šéf Smeru Robert Fico.
Hoci súťaž o funkciu predsedu samosprávneho kraja nevyhral, neskončila pre neho najhoršie. S viac ako 83-tisíc hlasmi skončil druhý za Milanom Majerským z KDH. Lídra kresťanských demokratov volilo 111-tisíc ľudí. Napokon si Kaliňák sadol aspoň do župného zastupiteľstva ako poslanec.
Koncom februára vystúpil aj na proteste ZMOSu pred Národnou radou. Zástupcovia združenia vtedy demonštrovali za zlepšenie podmienok pre samosprávy.
Kaliňák je známy najmä svojím pôsobením v Združení miest a obcí Slovenska. V minulosti však pôsobil aj ako hovorca ministra školstva za Smer Dušana Čaploviča, aktuality.sk
X X X
Poľské migy nezmenia rozhodnutie Bieleho domu neposlať stíhačky Ukrajine
Ukrajina opakovane žiada spojencov, aby jej poslali stíhačky.
Rozhodnutie Poľska stať sa prvou krajinou, ktorá pošle Ukrajine stíhačky MiG-29, nemení rozhodnutie Spojených štátov neposlať svoje stíhacie lietadlá Kyjevu, oznámil vo štvrtok Biely dom. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry AFP.
„Nemení to náš kalkul týkajúci sa stíhačiek F-16,“ povedal novinárom hovorca americkej Rady pre národnú bezpečnosť John Kirby. Ani krok Poľska „to neovplyvní, nezmení to,“ dodal.
Ukrajina chce F-16-stky
Ukrajina opakovane žiada spojencov, aby jej poslali stíhačky, hoci v prvom rade žiadala stíhačky F-16 americkej výroby. Zatiaľ však žiadna západná krajina nesľúbila, že dá Kyjevu svoje bojové lietadlá.
Poľský prezident Andrzej Duda vo štvrtok po stretnutí s českým prezidentom Petrom Pavlom oznámil, že Varšava pošle Ukrajine štyri bojové lietadlá MiG-29, ktoré doteraz slúžili vzdušnej obrane Poľska.
„Môžeme povedať, že skutočne teraz posielame migy na Ukrajinu,“ potvrdil poľský prezident. Poľsko ich teraz má k dispozícii desať. „V najbližších dňoch, ak si dobre pamätám, dáme Ukrajine štyri lietadlá. Budú plne funkčné, ostatné sú v servise a budú sa postupne odovzdávať,“ spresnil postup Duda. Ukrajinskí piloti migy dobre ovládajú a môžu na nich lietať bez ďalšieho výcviku.
Migy od Nemcov
„Sú to tie migy, ktoré sme na začiatku 90. rokov prevzali po armáde Nemeckej demokratickej republiky. A tieto migy sú stále funkčné,“ dodal. Vzhľadom na technické možnosti ide zrejme o posledné roky ich fungovania.
Hovorca ukrajinských vzdušných síl Jurij Ihnat vyhlásil, že Ukrajina je „partnerom vďačná“.
Vo štvrtok už poľský minister obrany Mariusz Blaszczak povedal, že Poľsko chce lietadlá MiG-29 presunúť Ukrajine „v rámci väčšej koalície krajín“, aktuality.sk
X X X
Hegerova podpredsedníčka: Matovič prispel k deštrukcii spoločnosti, prospelo by, keby nebol v budúcej vláde
Premiér nesie časť zodpovednosti za to, v akom stave sa dnes nachádza krajina, konštatuje členka vedenia Demokratov Cocherová.
Pri predstavovaní strany Demokrati sa vedľa Eduarda Hegera objavili aj dve nečakané tváre, ktoré doteraz v straníckej politike nepôsobili. Jednou z nich bol minister zahraničných vecí Rastislav Káčer, druhou Andrea COCHEROVÁ.
Tá sa pred vstupom do politiky angažovala v mimovládnom sektore. Bola napríklad súčasťou iniciatív Mier Ukrajine či Kto pomôže Ukrajine a dlhoročnou správkyňou Nadácie spoločnosti Orange. V januári 2021 ju zvolili za podpredsedníčku Rady pre mediálne služby. V Zbore poradcov Eduarda Hegera pracuje jej manžel Ivan Golian.
X Minulý týždeň ste sa stali podpredsedníčkou strany Demokrati. Doteraz ste v politike nepôsobili a pre väčšinu Slovákov ste zrejme neznámou osobou. Ako je možné, že ste sa hneď dostali do vedenia strany s takými veľkými ambíciami?
Pred niekoľkými týždňami ma oslovil Eduard Heger s otázkou, či by som nezvážila vstup do politiky a do strany, ktorú chcel založiť. Viacerí ľudia zo strany premiéra aj Miroslava Kollára pýtali, či by som nekandidovala aj za podpredsedníčku. Následne predložili návrh snemu, ja som predstavila svoje postoje a následne ľudia mi na sneme tú dôveru zvolením dali.
X Odkiaľ sa s Eduardom Hegerom poznáte?
S Eduardom Hegerom sme sa zoznámili minulý rok v rámci diskusie o Ukrajine. Potom sme sa ešte stretli na spoločenskej akcii, kde sme sa len pozdravili a prehodili zopár viet. Žiaden bližší kontakt som s ním donedávna nemala. Pravda je, že môj manžel pôsobí v Zbore poradcov predsedu vlády. To nie je žiadne tajomstvo a je to dohľadateľné. Rovno poviem, že pri mojom rozhodovaní zohralo rolu aj to, že som mala sprostredkovanú informáciu od môjho manžela o tom, ako vníma fungovanie a prácu Eduarda Hegera.
X Ako vám Eduard Heger vysvetlil projekt Demokrati?
Hneď na prvom stretnutí, ktoré trvalo približne dve hodiny mi Eduard Heger priblížil víziu a hodnotách, ktoré on má a chce na nich postaviť stranu. Boli to tie isté, ktoré prezentoval aj na tlačovej besede. Považujem za nesmierne dôležité, že Heger a ľud okolo neho presadzujú pevné ukotvenie Slovenska v Európskej únii a NATO. Tiež je pre mňa veľmi dôležitý zásadný postoj k vojne Ruska proti Ukrajine.
X Prečo ste sa ale rozhodli vstúpiť do politiky?
Ja som o vstupe do politiky neuvažovala. Dlhoročne som sa angažovala v rámci občianskej spoločnosti – od roku 1999 som pracovala pre významnú nadáciu. V roku 2020 som zakladala iniciatívu Nie v našej krajine, neskôr počas pandémie som pôsobila v krízovom štábe mimovládnych neziskových organizácii. Po vypuknutí vojny Ruska proti Ukrajine som bola spoluzakladateľka iniciatívy Mier Ukrajine a pôsobila som aj v projekte Kto pomôže Ukrajine.
Tiež som veľmi znepokojená tým, akým spôsobom sa Slovensko uberá vplyvom dlhoročných hybridných vojen, dezinformačného boja a proruskej propagandy. Vidím aj to, aký zničujúci vplyv má populistická extrémistická rétorika politikov. V momente, keď prišla otázka, či by som bola ochotná podieľať sa na zmenách tejto situácie, som sa rozhodla, že jediné, čo mi v tom bráni, je môj osobný komfort a ten som dala bokom.
X Už viete aká bude vaša úloha v strane? Čomu sa budete venovať?
My sme ešte nemali do detailov tento typ rozhovoru, kde by sme si delili témy, ktorými sa budeme venovať. Tento týždeň budeme mať také prvé neformálne stretnutie predsedníctva. Rovno poviem, že sa necítim byť expertkou, ale mám skúsenosti a inklinujem k témam ako: spolupráca štátu s občianskou spoločnosťou, mediálna gramotnosť, boj proti dezinformáciám, sociálna inklúzia a vzdelávania.
X Povedali ste, že ste znepokojená z toho kam krajina smeruje. Dôvera ľudí v štát je nízka, Smer opäť vedie v prieskumoch. Má na tom svoj podiel aj Eduard Heger?
Určite nesie časť zodpovednosti aj Eduard Heger a sám to aj priznáva. Ja nebudem hovoriť, že za to spoluzodpovednosť nenesie.
X Nebráni mu to teda byť lídrom, akým chce byť, pri spájaní sa stredopravých strán a žiadať o podporu „demokratických voličov“?
Ukázalo sa, že ho to v tej líderskej pozícii neobmedzovalo. Za predsedu ho zvolil snem strany Modrá koalícia, ktorá sa stala Demokratmi. Samozrejme, Eduard Heger musel mnohým ľuďom, ktorí sa rozhodli vstúpiť do tej strany, vysvetliť, aká je jeho vízia a nepochybne si ich získal. Za samú seba môžem povedať, že ja som človek riešení a myslím si, že nám nič nepomôže, keď sa budeme donekonečna obzerať dozadu a rozmazávať to blato, ktoré tu bolo a stále je. Pre mňa je dôležité zamerať sa na riešenia toho, ako sa bude Slovensko ďalej uberať.
X Vy si myslíte, že Eduard Heger môže byť ten, čo prinesie riešenia?
Ja verím, že Eduard Heger to môže dokázať. Vnímam ho ako slušného, pracovitého a konsenzuálneho človeka, ktorý má predpoklady na to, aby ukázal, že politika sa dá robiť aj inak. Vnímam viacero chýb, ktoré sa stali a ja to nejakým spôsobom nebudem spochybňovať, ale nesúhlasím s tvrdením, že je slabý premiér. To poviem veľmi otvorene. Môj názor vždy bol, že slabý človek by tú vládu, v tom zložení a za tých okolností ťažko dokázal viesť a Eduard Heger to dokázal a dokázal to napriek tomu, že nemal v tej vláde vlastný mandát. Pretože nebol a nie je predsedom najsilnejšej koaličnej strany.
x Vy by ste vedeli popísať tie chyby, ktoré sa za tieto tri roky podľa vás stali?
Ja za najväčšiu chybu považujem chybu v komunikácii. Eduard Heger mal viac komunikovať smerom k spoločnosti. Viac upokojovať situáciu a vyhraniť sa voči niektorým tvrdeniam, ktoré tu boli, a voči nenávistnej rétorike, ktorá sa tu šírila.
X Eduard Heger hovorí, že chce budovať stranu na desaťročia, no už samotný vznik Demokratov bol pomerne netradičný. Celá strana vznikla počas jedného doobedného snemu a to premenovaním a zvolením si celého predsedníctva. Ide podľa vás o ideálny štart strany, ktorá tu chce byť roky?
My vôbec nežijeme ideálne časy a myslím si, že to sa pretavuje aj do viacerých javov, ktoré tu sú. Zároveň viem, že sa tie veci udiali síce rýchlym spôsobom, ale voľby sú už o sedem mesiacov. Myslím si, že by si každý želal, aby sme na to mali dva roky a mohli robiť celý ten proces v menšom časovom tlaku. Ale ten mimoriadny snem sa udial štandardným spôsobom a nebol zvolaný z večera do rána, ale riadne a v súlade so stanovami.
x Vysvetlil vám Eduard Heger, prečo sa rozhodol nezostať v OĽaNO?
Mne to osobne povedal a povedal mi presne to, čo hovorí na verejnosť. Rozhodol sa tak preto, lebo má svoju víziu a predstavu o tom, akým spôsobom by sa mala verejná služba vykonávať. Myslím si, že tie posledné roky ukázali, že naozaj tá jeho predstava nie je v súlade s víziou súčasného lídra OĽaNO. Považujem to za prirodzený krok, ktorý urobil.
X Podľa vás sa ale po založení Demokratov dostatočne vyhranil voči Igorovi Matovičovi?
Ja som bola na tej tlačovej besede, keď vznik strany oznámil, prečítala som a vypočula si všetky rozhovory, v ktorých bol a ja tam to vyhranenie vidím. Je pravda, že ja môžem mať jemné ucho. Možno to hovorí spôsobom, ktorý pre niekoho nie je dostatočný. Sú ľudia, ktorí očakávajú, že to vyhranenie bude razantnejšie, sprevádzané nejakými silnejšími gestami.
Vnímam to ale aj tak, že to je konzistentné s tým, akú politiku Eduard Heger dlhodobo robí – pokojný a nekonfliktný štýl politiky, kde nepoužívate tie silné gestá a slová. Potom nastáva takáto situácia, keď môžu mať ľudia v kľúčových okamihoch očakávania, že to vyhranenie malo byť dôraznejšie a stále vytvára nejaké otázniky. Vyhranenie však prišlo už v momente, kedy stranu opustil a stal sa lídrom inej, ktorá ju ohrozuje.
X Čo sa týka tohto „pokojného“ slovníka Eduarda Hegera, tak voči Smeru, Hlasu, extrémistom a SNS sa jednoznačne dokázal vyhraniť. Dokonca ich v diskusiách konfrontuje s podozreniami z korupcie. Prečo to nedokázal urobiť pri Igorovi Matovičovi?
Nie, že by som chcela uhýbať pred odpoveďou, ale úprimne si myslím, že to je otázka na Eduarda Hegera. Podľa mojej interpretácie bol Eduard Heger súčasťou hnutia OĽaNO, nie len v tomto volebnom období a zjavne tam nejaké väzby má a má nejaké dôvody, prečo bol jeho súčasťou. Na mňa by to nepôsobilo dôveryhodne, keby v pondelok bol súčasťou OĽaNO a celej koalície a v utorok by prišiel a totálne by zmenil rétoriku.
X Vy tam nevidíte tu potrebu, aby tak spravil. Igor Matovič síce hovorí, o tom, že sa s Hegerom rozišiel v dobrom, ale už útočí napríklad na Rastislava Káčera či Karla Hirmana a hovorí o vás ako o „liberáloch“
Treba asi dať tomu celému čas. Myslím si, že niektoré veci aj pre ľudí budú uveriteľnejšie, keď ich dlhodobo budeme presviedčať, že naozaj nie sme to takzvané OĽaNO 2. Druhá vec je, že my nie sme strana iba jedného lídra, ani žiadna s.r.o. Eduard Heger dôležitým, ale nie je tým jediným hlasom strany Demokrati. Tých silných hlasov je viac. To čo možno Eduardovi Hegerovi osobnostne nie je úplne blízke, tak s tým asi nebudú mať problém niektorí iní členovia strany alebo predsedníctva, ktorí tie veci aj pomenúvajú jednoznačnejšie a razantnejšie.
X Ako vy teda vnímate Igora Matoviča?
Pre mňa je človek, ktorý je absolútne neštandardný typ politika. Je to človek, ktorý úplne zásadným spôsobom prispel k deštrukcii v spoločnosti.
X Viete si predstaviť, že by ste s hnutím OĽaNO spolupracovali aj po voľbách?
Ja osobne si myslím, že pre spoločnosť by bolo veľmi ozdravné, keby Igor Matovič už vo vláde nebol. Dokonca, ak by nebol ani v parlamente, ale to sa rovnako či viac týka aj iných strán, najmä Smeru a Republiky. Ja osobne si prítomnosť Igora Matoviča vo vláde vôbec neviem predstaviť. To je môj osobný pohľad. Dohoda je, že o takejto potenciálnej spolupráci budeme rozhodovať ako predsedníctvo a to až po voľbách. Ja ju úplne rešpektujem.
X Vylúčili ste spoluprácu so Smerom, Hlasom, ĽSNS, Republikou a SNS. S kým si ale viete predstaviť spoluprácu po volbách.
Vieme si predstaviť spoluprácu s každým politickým subjektom, ktorý bude jednoznačne presadzovať ukotvenie Slovenska v Európskej únii v NATO, ktoré nebude šíriť žiadnu proruskú propagandu a extrémistickú rétoriku a nebude mať korupčné pozadie. Za mňa osobne by som k tomu pridala aj to, že s takými, ktorí nebudú podnecovať nenávisť v spoločnosti.
Vedeli by ste konkretizovať, ktorá strana v súčasnosti spĺňa tieto požiadavky?
Pokojne to za seba pomenujem. Z toho súčasného politického spektra sú to napríklad strana SaS, Progresívne Slovensko a potenciálne KDH, keď sa dostane do parlamentu. Uvidíme ešte aké ďalšie subjekty budú vznikať a kto v tom parlamente napokon bude.
Podľa najnovšieho prieskumu agentúry Ipsos to vyzerá, že tieto strany by nevedeli vytvoriť spoločnú koalíciu. Nie je teda nešťastné, že ste už vylúčili z povolebnej spolupráce napríklad aj stranu Hlas?
Budem konzistentná aj ja s tým, čo hovoria moji kolegovia z predsedníctva. Faktom je, že do volieb máme sedem mesiacov a to je na Slovensku ešte veľmi dlhá doba. Ešte by som takpovediac nehádzala flintu do žita a netvrdila to, že tie výsledky volieb nemôžu byť iné, ako sa v súčasnosti javia. Napríklad, približne tretina voličov sa rozhoduje nejaké dva či tri týždne pred samotnými voľbami. Čiže tie pohyby môžu byť ešte veľké. My do toho ideme s plným odhodlaním tie súčasné preferencie zmeniť.
X Eduard Heger predstavil Demokratov ako stranu, ktorá chce spájať stredopravé subjekty, ale nedávno vám dalo košom KDH a zdá sa, že aj malé strany Maďarské fórum a ODS. Ako vám to spájanie ide?
Súhlasím s tým, že KDH to vylúčilo, ale u ostatných strán som nezachytila žiadne vylúčenie. Máme na to ešte nejaké dva či tri mesiace. Ale s tými ostatnými stranami tie rokovania stále prebiehajú. Ktovie, aký bude finálny výsledok spájania sa. Na to si musíme ešte všetci počkať. Osobne predpokladám, že tie pohyby tam ešte budú.
X A kto ich vedie?
Vedie ich Eduard Heger
X On osobne sa stretáva aj s tými malými stranami?
Podľa informácii, ktoré ja mám, tak primárne on a čiastočne aj Jaroslav Naď.
Po vzniku strany o vás najmä opozícia začala hovoriť ako o OĽaNO 2. Nebojíte sa ale, že skončíte ako Za ľudí 2? To bola tiež strana, ktorá vznikla tesne pred voľbami okolo jedného človeka a pridali sa k nemu rôzne osobnosti.
My sme nevznikli iba vstupom osobností do strany. Ale ten vznik súvisel aj so spojením samotných stredopravých subjektov. Čize v tomto ja vnímam rozdiel, pokiaľ ide o Za ľudí. Druhá vec je, že my máme dlhodobú víziu. Eduard Heger to otvorene hovorí, že zakladá stranu na desaťročia. A to bola aj jedna z tých vecí, ktoré mi povedal pri tom prvom stretnutí, že aby som si aj ja toho bola vedomá, že toto je projekt, ktorý je budovaný na dlho. Dokonca aj keby mali voľby skončiť tak, že by sme v nich neuspeli a do parlamentu sa nedostali.
Ako by ste definovali hodnotové zakotvenie strany Demokrati? Sú v nej rôzni ľudia, ktorí majú zdá sa aj rôzne názory na niektoré témy.
Nás spájajú tie hlavné hodnoty, ktoré komunikujeme. Tými sú sloboda, slušnosť, spolupráca, odbornosť, rešpekt a konštruktívny dialóg. Tento je ten základný hodnotový rámec, ktorí nás spojil. A pravdepodobne tá otázka smeruje aj k nejakej tej konzervatívnej alebo liberálnej orientácii predstaviteľov Demokratov.
Keď sa ľudia pozrú na tú fotografiu z tej tlačovej konferencie, tak je jasne vidieť, že my sme sa v tej strane v rámci toho základného hodnotového rámca stretli ľudia aj takí, ktorí majú viac konzervatívne ukotvenie aj takí, ktorí ho majú viac liberálne. Pokiaľ máme ten náš hlavný cieľ, ktorým je udržanie Slovenska na tej proeurópskej trajektórii, tak sme pripravení spraviť aj každí nejakú mieru kompromisov.
X Nebojíte sa, že to môže po voľbách vytvárať konflikty vo vnútri strane? Napríklad aj OĽaNO sa prezentovalo ako strana pre liberálov aj konzervatívcov, no nakoniec museli liberáli hnutie opustiť.
Ja toto nepredpokladám. Primárne z toho dôvodu, že sme sa tam stretli už naozaj zrelé osobnosti, ktoré majú skúsenosti a vedia, že čo sú priority a o čo nám ide. Navyše sa o týchto veciach vopred otvorene rozprávame.
X Ako by ste definovali vy svoje názory? Ste konzervatívna, liberálna, progresívna?
Asi som umiernená liberálka.
X Ako teda vnímate to vyjadrenie pána Hegera pre web Refresher, že na registrované partnerstvá ešte nedozrel čas?
Vnímam to ako osobný pohľad Eduarda Hegera, ktorý vychádza z jeho poznania politickej situácie. Jeho pohľad preto je, že ešte nedozrel čas, môj je, že čas dozrel. Považujem ale za fér jeho vyjadrenie uviesť to do kontextu. To, čo hovoril, bolo, že samotný parlament a jeho zloženie nám momentálne ukazuje, že ten čas nedozrel v zmysle, že ten parlament doteraz nebol schopný tieto úpravy urobiť.
SaS prišla s návrhom na inštitút spolunažívania a neprešlo to. Teraz budeme čakať, či parlament bude schopný schváliť aspoň riešenie tých základných životných situácii. Asi to bude musieť byť takto krok za krokom.
X Eduard Heger ale povedal, že nechce otvárať žiadne hodnotové otázky. Čiže ten čas nedozrie, ani keď by ste sa dostali vy do vlády a mali by ste v parlamente väčšinu?
My tie otázky neotvárame teraz a proaktívne. Nebudeme tí, ktorí budú tieto témy v najbližšom období prinášať. Ani v rámci predvolebnej kampane. Nebudeme niesť tú dúhovú vlajku v rámci kampane. Osobne som rada, že Progresívne Slovensko ju nesie. Vôbec to ale nemusí znamenať, že nebudeme my tí, ktorí neprinesú tému napríklad riešenia ďalších životných situácii a už vôbec to neznamená, že by sme neboli otvorení týmto rozhovorom.
X Nezvažovali ste teda vstup aj do Progresívneho Slovenska? Vyzerá to tak, že hodnotovo k nemu máte bližšie.
Ja sa plne stotožňujem s hodnotovým rámcom, na ktorom stojí strana Demokrati a sú mi svojim nastavením blízki aj ľudia, ktorí do nej vstúpili. Zároveň je pre mňa mimoriadne dôležité odhodlanie, s akým predstavitelia strany pevne stoja na strane Ukrajiny, čiže na strane demokracie, slobody a rešpektovania medzinárodných dohôd a územnej celistvosti štátov.
X Ak by sa demokrati ocitli vo vláde a mali by väčšinu, tak by ten čas mohol dozrieť?
Ja si viem predstaviť, že by ten čas za istých okolností mohol dozrieť, aktuality.sk
X X X
Centrálna banka zvýši úrokové sadzby, ceny ropy sa vrátili k poklesu
Očakávalo sa, že centrálna banka eurozóny zohľadní najnovšie otrasy na finančných trhoch a úrokové sadzby zvýši v menšom rozsahu.
Ceny ropy pokračujú v poklese z predchádzajúceho dňa, pričom cena Brentu klesla opäť k hranici 72 USD za barel (159 litrov). Po krátkom zotavení na začiatku štvrtkového obchodovania ich nadol poslalo rozhodnutie Európskej centrálnej banky (ECB) zvýšiť úrokové sadzby v rozsahu, v akom banka pôvodne plánovala, napriek najnovším otrasom na trhoch. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters a údajov agentúry Bloomberg.
Cena severomorskej ropnej zmesi Brent s dodávkou v máji dosiahla do 15.34 h SEČ 72,19 USD (68,14 eura) za barel. Oproti predchádzajúcej uzávierke to znamená pokles o 1,50 USD (2,04 %).
Cena americkej ľahkej ropy WTI s aprílovým kontraktom dosiahla 66,08 USD/barel. V porovnaní s predchádzajúcou uzávierkou to predstavuje pokles o 1,53 USD (2,26 %). V stredu (15. 3.), tretí deň poklesu po sebe, klesla WTI prvýkrát od 20. decembra 2021 pod 70 USD/barel.
Od piatkovej uzávierky (10. 3.) zaznamenala cena Brentu doteraz pokles o vyše 12,5 %. Cena WTI klesla o 13,5 %.
Náladu na ropných trhoch, ktorú od stredy ovplyvňovali najmä problémy švajčiarskeho bankového gigantu Credit Suisse, zlepšili na začiatku štvrtkového obchodovania informácie, že švajčiarska centrálna banka poskytne Credit Suisse s cieľom posilniť likviditu a zvýšiť dôveru investorov úver vo výške 54 miliárd USD. Avšak rozhodnutie ECB o zvýšení úrokových sadzieb o 50 bázických bodov náladu na trhoch opäť zhoršilo a ceny ropy poslalo nadol.
Očakávalo sa totiž, že centrálna banka eurozóny zohľadní najnovšie otrasy na finančných trhoch a úrokové sadzby zvýši v menšom rozsahu. Pre ECB bola však pri rozhodovaní kľúčová inflácia. Na druhej strane dodala, že súčasnú situáciu na finančných trhoch bude pozorne sledovať a v prípade potreby prijme opatrenia, aktuality.sk
X X X
ÚRSO predbežne prepočítal ceny elektriny a plynu na rok 2024
Slovenským domácnostiam a ďalším zraniteľným odberateľom hrozia drahé energie aj v budúcom roku. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) upozorňuje, že napriek značnému poklesu trhových cien elektriny a zemného plynu v ostatných mesiacoch sú totiž súčasné trhové ceny energií naďalej oveľa vyššie ako platné ceny za dodávku elektriny a plynu pre domácnosti a mnohých zraniteľných odberateľov mimo domácností.
Predseda ÚRSO Andrej Juris
Napríklad, úroveň trhových cien ročných forwardov elektriny na rok 2024 sa pohybuje v rozmedzí približne 140 až 190 eur za megawatthodinu za ostatný mesiac. To je približne 2,5– až 3-násobok súčasnej ceny elektriny, komodity (61,20 eura za megawatthodinu), ktorá bola sprístupnená domácnostiam na základe všeobecno-hospodárskeho záujmu schváleného vládou SR pre rok 2023.
Vybrané skupiny zraniteľných odberateľov je približne o polovicu nižšia ako úroveň trhových cien ročných forwardov zemného plynu na rok 2024 za posledný mesiac, približne 50 až 60 eur za megawatthodinu,“ dodal hovorca ÚRSO Radoslav Igaz.
„Z pohľadu úradu preto odporúčame, čo najskôr ustanoviť právne-záväzným spôsobom pravidlá mimoriadnych opatrení vlády SR na budúci rok, ako napríklad podmienky sprístupnenia zlacnenej elektriny z memoranda so Slovenskými elektrárňami cieľovým skupinám odberateľov aj pre rok 2024,“ uviedol predseda ÚRSO Andrej Juris.
Ak zlacnená elektrina z memoranda bude sprístupnená neskôr ako dodávatelia nakúpia elektrinu pre svojich zraniteľných odberateľov za trhové ceny, hrozí podľa jeho slov riziko vysokých kompenzácií zo strany štátu pri súčasných úrovniach trhových cien elektriny.
Úrad zároveň upozorňuje, že trhové ceny energií sú naďalej veľmi volatilné a nepredvídateľné.
Rozhodujúce obdobie pre určenie referenčnej ceny elektriny na stanovenie maximálnej ceny za dodávku elektriny na rok 2024 pre regulované subjekty bude 2. a 3. štvrťrok 2023. Vo štvrtok o tom informoval Úrad pre reguláciu sieťových odvetví na základe ukončenej verejnej konzultácie k návrhu vyhlášky. Maximálna regulovaná cena za dodávku elektriny bude stanovená samostatne pre domácnosti a pre zraniteľných odberateľov mimo domácností, informoval vo štvrtok ÚRSO.
„Prijaté pripomienky od odbornej verejnosti sme spracovali pri príprave príslušnej cenovej vyhlášky úradu, ako aj pri príprave legislatívnych návrhov na posilnenie práv spotrebiteľov energií a umožnenie väčšej konkurencie na trhu dodávky elektriny a plynu,“ uviedol predseda ÚRSO Andrej Juris.
Okrem určenia rozhodujúceho obdobia a samostatných cenníkov pre domácnosti a ostatné regulované subjekty úrad rozhodol, že rozdiel medzi vysokou a nízkou tarifou u viacpásmových sadzieb bude v minimálnej výške 20 %. „Cieľom je umožniť tým odberateľom, ktorí majú záujem a možnosť zmeny svojho odberateľského diagramu, usporiť na nákladoch na elektrinu,“ dodal ÚRSO./agentury/
X X X
Poľské migy nezmenia rozhodnutie Bieleho domu neposlať stíhačky Ukrajine
Ukrajina opakovane žiada spojencov, aby jej poslali stíhačky.
Rozhodnutie Poľska stať sa prvou krajinou, ktorá pošle Ukrajine stíhačky MiG-29, nemení rozhodnutie Spojených štátov neposlať svoje stíhacie lietadlá Kyjevu, oznámil vo štvrtok Biely dom. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry AFP.
„Nemení to náš kalkul týkajúci sa stíhačiek F-16,“ povedal novinárom hovorca americkej Rady pre národnú bezpečnosť John Kirby. Ani krok Poľska „to neovplyvní, nezmení to,“ dodal.
Ukrajina chce F-16-stky
Ukrajina opakovane žiada spojencov, aby jej poslali stíhačky, hoci v prvom rade žiadala stíhačky F-16 americkej výroby. Zatiaľ však žiadna západná krajina nesľúbila, že dá Kyjevu svoje bojové lietadlá.
Poľský prezident Andrzej Duda vo štvrtok po stretnutí s českým prezidentom Petrom Pavlom oznámil, že Varšava pošle Ukrajine štyri bojové lietadlá MiG-29, ktoré doteraz slúžili vzdušnej obrane Poľska.
„Môžeme povedať, že skutočne teraz posielame migy na Ukrajinu,“ potvrdil poľský prezident. Poľsko ich teraz má k dispozícii desať. „V najbližších dňoch, ak si dobre pamätám, dáme Ukrajine štyri lietadlá. Budú plne funkčné, ostatné sú v servise a budú sa postupne odovzdávať,“ spresnil postup Duda. Ukrajinskí piloti migy dobre ovládajú a môžu na nich lietať bez ďalšieho výcviku.
Migy od Nemcov
„Sú to tie migy, ktoré sme na začiatku 90. rokov prevzali po armáde Nemeckej demokratickej republiky. A tieto migy sú stále funkčné,“ dodal. Vzhľadom na technické možnosti ide zrejme o posledné roky ich fungovania.
Hovorca ukrajinských vzdušných síl Jurij Ihnat vyhlásil, že Ukrajina je „partnerom vďačná“.
Vo štvrtok už poľský minister obrany Mariusz Blaszczak povedal, že Poľsko chce lietadlá MiG-29 presunúť Ukrajine „v rámci väčšej koalície krajín“, aktuality.sk
X X X