Veríme, že sa to nenaplní, bolo by to likvidačné, varuje odborník. Ceny plynu za posledný rok niekoľkonásobne vzrástli a čím ďalej, tým viac domácností aj podnikateľov sa s obavami díva na prichádzajúcu jeseň a zimu. Odborníci sa zhodujú, že situácia v oblasti energetiky je zložitá, informuje spoločnosť Stredoslovenská energetika v tlačovej správe. Nárasty ceny plynu, ktoré momentálne zaznamenávame, sú naozaj obrovské. „Na spotovom trhu, kde sa plyn predáva v reálnom čase, bola jeho cena v auguste 2021 približne 40 €/MWh, dnes stojí cca 230 €/MWh. Forwardový plyn, ktorý sa nakupuje v časovom predstihu, stál na rok 2023 v auguste 2021 cca 21 €/MWh, dnes je cena tohto komoditného produktu takmer 220 €/MWh – ide teda o viac ako desaťnásobok sumy spred roka,“ konštatuje Roman Zelník, riaditeľ sekcie Nákup a manažment portfólia SSE.
Súčasnú situáciu určite pocítia aj slovenské domácnosti, hoci nie v plnej sile. „Cena dodávky plynu na budúci rok vychádza z 12-mesačného priemeru za obdobie október 2021 až september 2022. To by znamenalo aj 200 % nárast nákladov na plyn pre domácnosti, čo si asi nevie nikto predstaviť,“ konštatuje riaditeľ sekcie Predaj B2C zákazníkom zo Stredoslovenskej energetiky Michal Jaloviar.
Dodávatelia by mali mať možnosť ponúknuť domácnostiam zvýhodnenú cenu na 4 roky, prípadne minimálne na budúci rok. „Domácnosti sa síce ani v takomto prípade vyšším cenám nevyhnú, no nárast by bol obmedzený. Pri uzatvorení 4-ročnej zmluvy je avizovaný nárast o 34 % a pri uzatvorení 1-ročnej zmluvy nárast o 42 %, pričom v oboch prípadoch sa ráta aj s nárastom o infláciu 10 % ročne,“ približuje Michal Jaloviar.
Celková cena plynu pre domácnosti je pritom tvorená cenou samotného plynu, ktorá v tomto roku predstavuje asi 60 %, a regulovanými zložkami ako distribúcia, preprava a skladovanie, ktoré predstavujú zvyšných 40 %.
Podnikateľov čakajú ťažké časy
Pri podnikateľoch môžu podľa Michala Jaloviara nastávať rôzne situácie podľa toho, či patria do skupiny odberateľov s nárokom na regulovanú cenu alebo nie. Pri neregulovaných zákazníkoch je dôležité, kedy a na aké dlhé obdobie majú aktuálne uzatvorenú zmluvu. „Tí s viacročnými zmluvami majú zabezpečenú fixnú cenu a nemusia sa obávať. Rizikom pre nich môže byť iba krach ich dodávateľa. V takom prípade sa dostanú do dodávky poslednej inštancie, kde sa cena odvíja od aktuálnej trhovej na burze.“
Odberatelia s nárokom na regulovanú cenu – teda napríklad domové kotolne či sociálne zariadenia – musia rátať s rovnakým nárastom ceny ako domácnosti, teda až o 200 %. „Tento nárast je síce obrovský, no stále nedosahuje hrozivé čísla, ktorým budú s najväčšou pravdepodobnosťou čeliť neregulovaní odberatelia, tí budú mať plyn za trhové ceny,“ konštatuje Michal Jaloviar.
Prognóza Gazpromu
Podľa prognózy ruského Gazpromu by ceny plynu v nadchádzajúcej zime mohli dosiahnuť až 360 – 400 €/MWh. „Veríme, že táto predpoveď sa nenaplní. Takáto cenová hladina by bola absolútne likvidačná takmer pre každú sféru spoločnosti. Myslíme si však, že aktuálne ceny ešte zrejme porastú, keďže stále pomerne veľa koncových zákazníkov nie je zakontrahovaných, čo pri súčasných neistotách a rizikách dodávky dáva určitý priestor na rast,“ hovorí Roman Zelník z SSE.
Najlepší scenár vývoja počas nadchádzajúcej zimy by podľa neho z hľadiska energetiky bol návrat Gazpromu k nekráteným dlhodobým kontrahovaným dodávkam a zároveň zo strany Gazpromu zabezpečenie dostatočnej likvidity na spotovom trhu. Vtedy by mohol v relatívne krátkom čase nastať významný pokles nielen ceny plynu, ale aj cien elektriny.
Naopak, najhorším scenárom by bolo podľa Romana Zelníka úplné zastavenie dodávok plynu z Ruska do Európy. „Znamenalo by to veľké problémy v ekonomike, pretože podniky závislé od plynu by boli nútené odstavovať výrobu. Domácnosti vykurované plynom by zároveň museli významne regulovať teplotu kúrenia, keďže plyn uskladnený v zásobníkoch na tento účel je limitovaný.“ Záchranu zatiaľ nevidí ani v dovoze skvapalneného plynu, hoci, samozrejme, určitú spotrebu pokryje. Problémom však podľa neho je nedostatok potrebnej infraštruktúry – teda LNG terminálov. Vzhľadom na to nedokážu dodávky LNG dostatočne pokryť plyn dodávaný z Ruska.
Úsporné opatrenia sa oplatia
Bojovať so zvyšovaním cien energií do určitej miery môžu aj samotné domácnosti či malí podnikatelia. Veľa možno urobiť aj bez nákladov navyše. „Ide napríklad o zníženie teploty ohrievanej vody a vykurovaných priestorov, využívanie termostatov, inteligentné riadenie vykurovania zónovou reguláciou, správne vetranie alebo využívanie klimatizačných zariadení. Napríklad znížením teploty v dome o 1 stupeň ušetríte asi 6 % energie,“ približuje Michal Jaloviar.
Pokiaľ má domácnosť úspory, ktoré žiadnym spôsobom nezarábajú, oplatí sa ich ochrániť pred infláciou a investovať napríklad do zateplenia, výmeny okien, zmeny zdroja vykurovania alebo inštalácie solárnych či fotovoltických panelov. „Výmenou okien v starších domoch ušetríte 30 – 50 % energie na vykurovanie, výmenou starého elektrokotla za tepelné čerpadlo znížite spotrebu elektriny na vykurovanie aj o viac ako 50 %, fotovoltickým systémom si dokážete pokryť 30 – 70 % spotreby elektriny domácnosti. S potrebnými investíciami vie aktuálne pomôcť aj nový dotačný program Obnov dom, kde je možné podávať žiadosti už od polovice októbra 2022.“
Všetky spomenuté kroky smerujú k obmedzeniu spotreby a v konečnom dôsledku aj k šetreniu financií. „Každý z nás by mal urobiť maximum možného, aby sa dosahy tejto energetickej krízy aspoň nejako znížili,“ uzatvára Michal Jaloviar z SSE. /agentury/
X X X
Súd s Kočnerom sa komplikuje. Kľúčový svedok odmietol vypovedať
1. Tóth odmieta vypovedať
V kauzách vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej a prípravy vrážd prokurátorov sa dnes vyskytla nepríjemná okolnosť. Jeden z kľúčových svedkov, bývalý blízky spolupracovník Mariana Kočnera Peter Tóthodmietolvypovedať pred súdom. Na pojednávanie sa dokonca ani nedostavil. Sudkyňa Ružena Sabová ho preto nechala predviesť policajtmi.
Tótha krátko popoludní priviezli „v policajnom aute, na otázky novinárov neodpovedal a rovno sa posadil na stoličku pre svedka v pojednávacej miestnosti“, zachytila situáciu na súde naša reportérka Laura Kellöová, aktuality.sk
X X X
Európsky súd pre ľudské práva povedie prvýkrát v histórii žena, Írka O’Learyová
Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu prvýkrát v histórii povedie žena, írska sudkyňa Síofra O’Learyová.
Doterajšia podpredsedníčka ESĽP bola do funkcie zvolená v pondelok, ujme sa jej 1. novembra.
O’Learyová na poste predsedu nahradí Roberta Spana z Islandu, ktorý za sebou má dva a pol roka na čele inštitúcie. Mandát je nanajvýš trojročný. Päťdesiattriročná O’Learyová pochádza z Dublinu, študovala aj v Británii, Španielsku a Taliansku. V rokoch 1996 až 2015 pôsobila na Súdnom dvore Európskej únie v Luxemburgu, potom sa presunula na súd v Štrasburgu. Od tohtoročného januára bola jeho podpredsedníčkou.
Predsedu Európskeho súdu pre ľudské práva volí 46 sudcov, jeden z každej členskej krajiny Rady Európy, ktorá tento orgán založila v roku 1959. Okrem zastupovania Súdneho dvora navonok predseda riadi rokovania veľkej komory, ktorá sa zaoberá najcitlivejšími prípadmi štrasburského súdu./agentury/
X X X
Matovič: Je čas zliezť z hrušky. Ľudia chcú pomoc, a nie egotripy
Minister financií a líder OĽaNO Igor Matovič ide na druhý pokus o otvorenie parlamentnej schôdze s optimizmom. Do pár týždňov bude kríza s energiami podľa neho vyriešená.
X Ako sa vám v piatok podarilo dohodnúť na odblokovaní parlamentu? Aké požiadavky mala strana SaS?
Na tom rokovaní som nebol. Tie požiadavky boli také, že niekto mal pocit, že je premiérom a že si bude diktovať, ako presne bude fungovať parlament a prijmú sa len ich návrhy a keď sa ich návrhy prijmú, tak oni sa potom rozhodnú, či sa budú baviť o tom, že by sa prijali teoreticky aj naše návrhy. Toto je naozaj na hlavu postavené.
X Môžete tie požiadavky konkretizovať?
Predsunúť všetky návrhy SaS dopredu. Keď sa prijmú v parlamente, tak potom sa s nami ešte len začnú baviť o tom, čo sa udeje s našimi návrhmi. To je pyšné, arogantné a povýšenecké. Myslím si, že niekto by mal zliezť z hrušky dole a pozrieť sa na to, čo ľudí trápi. Ľudia od nás očakávajú pomoc, a nie egotripy kohokoľvek.
Igor Matovič k energetickej kríze
X Podľa prieskumu pre TA3 až 43 percent opýtaných respondentov neverí tomu, že menšinová vláda vydrží do konca roka 2022. Aké si dávate šance s SaS v opozícii?
Keď mi manželka povedala, že vyhráme voľby, takisto som jej neveril.
X Aké má štát riešenia na energokrízu a zdražovanie?
Celé Slovensko je dnes svedkom toho, že minister hospodárstva utekal z ministerstva hospodárstva, lebo vedel, že tam nemá odrobenú prácu. Snažíme sa dobehnúť neurobené, lebo vieme, že vyššie ceny energií sa na ľudí valia, aj na štát, aj na firmy, aj na samosprávy. Postupne, ako budeme mať riešenia dohodnuté, budeme ich predstavovať. Máme našťastie komfort v porovnaní s Českou republikou, že na domácnosti zatiaľ vyššie ceny energií nedoliehajú ani do konca roka doliehať nebudú. Nechcem tým hovoriť, že máme mesiace času, ale verím, že do pár týždňov bude táto otázka vyriešená.
X Boris Kollár sa v pondelok na konzervatívnom summite vyjadril, že koalícia je vo finále s výberom nového, konzervatívneho ministra školstva. Kto to bude?
Máme viacerých kandidátov. Registrujem troch veľmi vážnych kandidátov a z nich potrebujem vybrať jedného, aby sme vám ho oznámili. Keď ho budeme mať, tak vám ho oznámim./agentury/
X X X
Slová poslanca z OĽaNO postavili zo stoličky šéfa hlinikárne Slovalco: v tejto fáze nežiadame štát ani o jediné euro
Slovalco obviňuje poslanca Michala Šipoša (OĽaNO) z podania nepravdivých informácií na ich adresu, ktoré mal uviesť v nedeľu (18. septembra) v diskusnej relácii Na Telo.
„Radi by sme na ne reagovali, nakoľko takéto výroky, ktoré pravdepodobne vyplývajú z neznalosti problematiky, vytvárajú naratív, že fabrika Slovalco na svoje ďalšie fungovanie žiada od štátu mimoriadnu pomoc v hodnote stoviek miliónov eur a to zo štátneho rozpočtu. Rovnako takéto výroky vytvárajú zdanie, že fabrika radšej špekulatívne predala kontrakt na elektrickú energiu s vidinou vysokého zisku, ako by mala pokračovať s výrobou,“ bráni sa hlinikáreň Slovalco.
Konkrétna citácia poslanca OĽANO Michala Šipoša: „Slovalco malo, pokiaľ mám informácie, nakúpenú elektrickú energiu, ale vyhodnotili si to tak, že pre nich je výhodnejšie tú elektrickú energiu predať ďalej. Na tom zarobili peniaze. A v tejto fáze, keď oni potrebujú vyše jednu miliardu, aby sme dali zo štátneho rozpočtu, aby mohli fungovať ďalej, tak jednoducho si vyhodnotili, že teraz pôjdu do útlmu. Ale my nemáme ani rozpočet, ani peniaze, aby sme teraz každú jednu firmu sanovali.“
Slovalco sa k vyjadreniu Šípoša bráni v dvoch bodoch:
- : „Slovalco malo, pokiaľ mám informácie, nakúpenú elektrickú energiu, ale vyhodnotili si to tak, že pre nich je výhodnejšie tú elektrickú energiu predať ďalej. Na tom zarobili peniaze.“ citácia poslanca.
„Áno, Slovalco malo nakúpenú elektrickú energiu do konca roka 2022. S rozhodnutím o odstavení výroby na dobu neurčitú prijali akcionári podniku rozhodnutie o predaji kontraktu na elektrickú energiu na 4. kvartál tohto roku. Vďaka príjmom z predaja elektrickej energie budeme môcť v prvom rade bezpečne odstaviť a zakonzervovať pece na výrobu primárneho hliníka. Riadené odstavenie a zakonzervovanie sú dôležité pre možný reštart výroby v budúcnosti. Financie budú slúžiť aj na niekoľkomesačné odstupné (niekoľkonásobne vyššie ako požaduje kolektívna zmluva s odbormi) pre zamestnancov, ktorí prídu v dôsledku odstavenia výroby o prácu. Najväčšia časť príjmov má slúžiť ako finančná rezerva na prípadný reštart výroby. Ten je náročný nielen po technickej, ale aj finančnej stránke – opätovné spustenie pecí bude trvať niekoľko mesiacov a vyžiada si investíciu vo výške takmer 100 miliónov EUR. V neposlednom rade, Slovalco zo zisku z predaja elektriny zaplatí štátu daň vo výške niekoľkých desiatok miliónov EUR.“
Akcionári chcú, aby Slovalco vyrábalo hliník aj naďalej. Ak by bolo cieľom zarobiť na elektrickej energii, výrobu by podľa nich v spoločnosti odstavili už pred rokom a pristúpili by teda k prepúšťaniu zamestnancov. Čo sa nestalo. Slovalco síce bolo nútené odstaviť 40 percent svojej výroby, ale k prepúšťaniu nedošlo.
- „A v tejto fáze, keď oni potrebujú vyše jednu miliardu aby sme dali zo štátneho rozpočtu, aby mohli fungovať ďalej, tak jednoducho si vyhodnotili, že teraz pôjdu do útlmu. Ale my nemáme ani rozpočet, ani peniaze, aby sme teraz každú jednu firmu sanovali.“- citácia poslanca.
„Pravda je taká, že Slovalco nielenže nežiada o peniaze zo štátneho rozpočtu, ale v tejto fáze nežiada štát ani o jedno jediné euro. Je pravda, že ak by Slovalco s výrobou pokračovalo, pri súčasných cenách elektrickej energie by fabrika skončila v stámiliónových stratách. A práve preto sme výrobu odstavili, nakoľko bez novelizácie Zákona 414/2012 o obchodovaní s emisnými kvótami by bolo ďalšie fungovanie ekonomicky neudržateľné. O takúto sumu by sme si teda nikdy ani len nedovolili žiadať.“
Elektrická energia, ktorú Slovalco nakupuje vo významných množstvách, je dlhodobo drahá z dôvodu vplyvu obchodovania s emisnými povolenkami, keďže cena elektriny na burze sa odvíja od najnákladnejšie vyrobenej megawatthodiny, informuje Slovalco. S tým, že tá zvyčajne pochádza z uhoľných elektrárni, ktoré v predajnej cene elektriny musia zohľadniť aj ich nákupnú cenu povolenky. Hoci Slovalco odoberá elektrickú energiu z jadrovej elektrárne, ktorá si emisné povolenky nekupuje, predajnú cenu elektriny prirodzene dorovnáva na úroveň spomínaných uhoľných elektrární. Ekologické fabriky tak v cene elektriny zaplatia aj za emisné povolenky elektrární, od ktorých elektrinu ani nenakupujú.
EÚ o probléme ako uvádza hlinikáreň vie a preto už pred rokmi prišla s riešením, ktorý túto deformáciu na trhu umožňuje napraviť. Ide o ochranu pred takzvaným „únikom uhlíka“, kedy je pravdepodobné, že z dôvodu zvýšených cien elektrickej energie sú nízkouhlíkoví výrobcovia nútení zatvoriť prevádzky a výrobky (ako hliník) sa vyrobia a dovezú do EÚ z krajín, kde na uhlíkovú stopu nedbajú. Na Slovensko to rieši zákon 414/2012 Z.z.
Slovensko každoročne od EÚ dostáva emisné povolenky v hodnote stoviek miliónov eur úplne zadarmo. Tieto povolenky ďalej predáva. Príjmy z predaja povoleniek (a teda peňazí od priemyselníkov) sú príjmami Envirofondu. Envirofond môže tieto peniaze použiť výlučne na kompenzovanie priemyselníkov či zelené projekty. Dovedna takto Envirofond zarobil viac ako miliardu EUR, z ktorej drvivú väčšinu nevyužil ani na jeden zo spomenutých cieľov. Navyše pri súčasnej vysokej cene povolenky bude Envirofond aj v najbližších rokoch inkasovať stovky miliónov eur ročne, vysvetľujú hlinikárne.
„Nejde tak o peniaze zo štátneho rozpočtu alebo mimoriadnu pomoc, ako to tvrdia niektorí politici. Slovalco žiadalo a aj dnes žiada iba o prijatie rovnakej legislatívy, aká je účinná v iných priemyselných krajinách EÚ. Od tohto zákona závisí, či fabriky ako Slovalco svoju výrobu v budúcnosti naštartujú. Dovtedy Slovensko stráca svoju sebestačnosť a bude odkázané na import komodít aj z krajín ako je Rusko či Čína,“ dodala spoločnosť Slovalco./agentury/
X X X
Minister Hirman odhalil prvé kontúry pomoci: Nemajú obdobu, od svetovej vojny sme tu nič podobné nemali
Nafúknuté ceny energií udržať na uzde alebo peniaze na ruku, prípadne kombinácia oboch? Jedným z pripravovaných vládnych opatrení proti drahým energiám sú energetické šeky.
Minister hospodárstva Karel Hirman potvrdil slová poslancov vládnej koalície, ktorí ich spomínali ešte počas víkendu. Podľa Milana Vetráka (OĽaNO) by mal na energetické šeky smerovať balík vo výške 250 miliónov eur pre domácnosti, ďalších 150 miliónov eur by malo putovať do rúk dôchodcom. Tento druh pomoci spomenul aj Peter Pčolinský z hnutia Sme rodina, podľa ktorého vláda niečo ako energetické šeky chystá.
Fungujú na princípe, že každá domácnosť dostane vopred stanovený objem financií na prekonanie drahých faktúr za energie. V Európe je to bežná prax a domácnosť si môže prilepšiť až o stovky eur. Napríklad v susednom Rakúsku, kde nie sú regulované ceny, dostane každá dospelá osoba v domácnosti sumu až 500 eur, v prípade dieťaťa 250 eur. V akej hodnote budú energošeky na Slovensku, zatiaľ nie je známe.
Líderka Za ľudí Veronika Remišová ešte v minulosti povedala, že strana bude energetické šeky pre domácnosti presadzovať. Napríklad opozičná strana Hlas už svoj návrh predstavila. Chce, aby vláda domácnostiam vyplácala poukazy v hodnote 300 eur. Týkať sa to má len domácností so spoločným príjmom do 2 000 eur v hrubom.
Je možné, že opatrenia proti energetickej kríze budú drahšie než tie počas pandémie. V diskusnej relácii Braňa Závodského na Exprese to povedal šéf rezortu hospodárstva Karel Hirman. Podľa neho nám nič iné ako zastropovanie cien elektriny a plynu neostáva. Okrem zastropovania sa chystajú aj súbežné opatrenia, ktoré by mali ochrániť aj tých najchudobnejších. „Budú to opatrenia, ktoré nemajú od druhej svetovej vojny obdobu,“ vyhlásil Hirman.
Zastropovanie nebude plošné
Už túto stredu by mala vláda prerokovať návrh zákona na zastropovanie cien energií, ktorý pôjde v skrátenom legislatívnom konaní do parlamentu. Základom je podľa ministra hospodárstva dostatok komodity, teda elektriny a plynu. To bude aj úlohou vlády na nadchádzajúcom rokovaní.
Podľa Hirmana chcú docieliť to, aby zachovali produkciu Slovenských elektrární v čo najväčšom objeme na slovenskom trhu za cenu, ktorá je znesiteľná. „Ona bude drahšia, ale bude na úrovni, ktorú si bude vedieť dovoliť každý. Respektíve budú podporné mechanizmy,” priblížil. Konkrétne spomenul napríklad energetické šeky. Kľúčovou otázkou však ostáva, kde na to vziať. Slovensko chce peniaze na opatrenia v boji proti drahým energiám získať z nevyužitých európskych zdrojov.
„Za danej situácie nám neostáva nič iné, ako zastropovať ceny,“ povedal minister hospodárstva. Malo by ísť o zastropovanie energií pre domácnosti aj veľké podniky. Ako však ďalej upozornil, zastropovanie cien pre firmy nebude plošné, teda pre všetky. „Máme aj firmy či samosprávy, ktoré majú zabezpečené energie. Je otázka, prečo to nevedeli urobiť aj v iných firmách,“ tvrdí Hirman.
Ceny zastropoval aj český kabinet premiéra Petra Fialu. Výhodou českého modelu je, že sa má týkať nielen domácností, ale aj firiem, samospráv, nemocníc a štátnych úradov. Práve toto je riešenie, ktorému by sme sa mohli blížiť aj na Slovensku. Nasvedčujú tomu aj slová premiéra Eduarda Hegera, ktorý minulý týždeň po vláde zopakoval, že zdravotníctvo a školstvo sú preňho prioritou. „Myslíte si, že necháme žiakov a študentov mrznúť v školách? Myslíte si, že necháme pacientov v nemocniciach mrznúť? V žiadnom prípade,“ vyhlásil. Reagoval tým na slová Slovenskej rektorskej konferencie, podľa ktorej vysokým školám na Slovensku hrozí kolaps a keď im vláda nepomôže, tak od 17. novembra prestanú vysoké školy vyučovať.
České stropy za miliardy
Český kabinet minulý týždeň presadil novelu energetického zákona, ktorý mu umožní v prípade mimoriadnej tržnej situácie stanoviť hornú hranicu pre ceny elektriny a plynu pre odberateľov. Český premiér Petr Fiala v mimoriadnom prejave upokojoval verejnosť pred nadchádzajúcou zimou. V Česku na rozdiel od Slovenska už v súčasnosti dostávajú domácnosti zvýšené faktúry za energie. Zastropovanie cien podľa neho dáva každému istotu. Pripomenul aj ďalšie vládne sociálne opatrenia, ktoré kabinet označuje ako Dáždnik proti drahote. Občanov vyzval, aby sa nehanbili požiadať o finančnú pomoc, ak to potrebujú.
Rozhodnutie zastropovať ceny vyjde na 100 miliárd českých korún, čo je v prepočte viac ako štyri miliardy eur. Fialov kabinet chce prostriedky získať zo zvýšenej dividendy plynúcej z podielu v štátom vlastnených spoločnostiach vrátane spoločnosti ČEZ a z mimoriadnych ziskov niektorých firiem.
Zásobníky nie sú kľúčové
Dostatočné objemy plynu v zásobníkoch nie sú jedinou podmienkou na to, aby sme zvládli nadchádzajúcu zimu. Potrebné sú tiež stabilné dodávky, teda prítok plynu v nejakých objemoch, upozornil Hirman s tým, že táto istota tu nie je. Poukázal na plynovú krízu z roku 2009, keď Slovensko malo tiež dosť plynu v zásobníkoch. „Ak netečie plyn, nevieme vykryť spotrebu,“ povedal.
Ako ďalej uviedol, tak sme na podobnú situáciu lepšie pripravení, lebo máme diverzifikované prepravné trasy. Kľúčové počas zimy bude, aby sme zachovali dostatočný prítok plynu do sústavy./agentury/
X X X
Sliačania sa pripravujú na referendum. Chcú rozhodnúť o základni amerických vojakov
Strach z hluku, prachu a pohybu amerických vojenských jednotiek pod Tatrami dohnali obyvateľov Sliača až k referendu. Hlasovanie ľudu sa uskutoční v deň spojených volieb a samospráva k nemu pristúpila na základe petície, ktorú podpísalo 1 343 obyvateľov. Na sliačskom letisku sú už niekoľko mesiacov nemeckí a holandskí vojaci.
Primátorka Sliača Ľubica Balgová pripomenula, že účasť očakávajú vysokú, keďže volieb sa doteraz zakaždým zúčastnilo viac ako päťdesiat percent voličov. Balgová preto predpokladá, že keď tam ľudia prídu, zahlasujú aj v referende.
Sliačania sa tak 29. októbra budú môcť vyjadriť svoj názor okrem preferencií na župana či primátora a poslancov zastupiteľstiev aj na tému, ktorú reprezentuje otázka: „Súhlasím s tým, aby mestské zastupiteľstvo mesta Sliač podniklo všetky zákonné opatrenia k tomu, aby zabránilo umiestneniu vojenskej základne Spojených štátov amerických v akejkoľvek forme na území letiska Sliač a v jeho okolí?“
Petíciu iniciovala skupina občanov, ktorých začiatkom roka znepokojila obranná dohoda Slovenska s USA. Združili sa pod názvom Iniciatíva pre Sliač, pričom v krátkom čase vyzbierali dostatočné množstvo podpisov – viac ako tridsať percent oprávnených voličov.
„Sme teda povinní vyhlásiť referendum,“ podotkla sliačska primátorka Ľubica Balgová. „Občania to podali tak, aby sa uskutočnilo v čase komunálnych volieb. Účasť na nich je na Sliači vždy väčšia ako päťdesiat percent. Je teda predpoklad, že ľudia, ktorí prídu do volebných miestností, nevynechajú ani referendum,“ hovorí. V každom prípade sa vraj výsledok bude považovať za záväzné odporúčanie pre kompetentných. „Ak sa aj zúčastní menej ako päťdesiat percent voličov, referendum bude akoby platné. To znamená, že musíme akceptovať názor väčšiny pri akejkoľvek účasti,“ tvrdí.
NATO áno, Američania nie
Primátorka pokračovala, že v súvislosti s obrannou dohodou sa plánuje budovanie vojenskej základne cudzej armády, čo medzi miestnymi vyvoláva naozaj vážne znepokojenie. „Akceptujeme, že je tu letisko, no občania nie sú stotožnení s tým, aby sme tu mali iné vojská ako naše či Severoatlantickej aliancie (NATO), ktorej sme členmi. Vidia v tom paralelu z roku 1968, keď k nám prišli Rusi. No a teraz to berú tak, že tu budú Američania,“ vysvetlila. Povedala, že momentálne sú tam nemeckí a holandskí vojaci, s ktorými problém nemajú.
Na sliačskom letisku sú už niekoľko mesiacov nemeckí a holandskí vojaci.
„Stále sa však hovorí o tom, že by mali prísť americkí vojaci. Celé to referendum je mienené proti tomu, že tu nechceme mať americké základne,“ ozrejmila Balgová. Upozornila, že obranná zmluva nie je podpísaná s organizáciou NATO, ale medzi Slovenskom a USA. „Sú síce súčasťou aliancie, no rovnako ako my majú aj samostatnú armádu. Proste je to rozdiel. Na prvý pohľad ide o nenápadný, ale v konečnom dôsledku podstatný detail,“ vraví.
Po voľbách už bude riešiť veci v súvislosti s referendom nové zastupiteľstvo. Musí ho vyhodnotiť a urobiť ďalšie kroky. „Čiže informovať o výsledku rezorty obrany, vnútra, aj pani prezidentku,“ doplnila Balgová.
Absurdná otázka?
Hovorkyňa rezortu obrany Martina Kovaľ Kakaščíková uviedla, že predvolebná kampaň môže mať rôzne podoby, no strašenie ľudí americkými základňami, jadrovými zbraňami a podobnými nezmyslami je maximálne nezodpovedné a hraničí so šírením poplašnej správy. „Vojenské letisko je a bude majetkom Slovenskej republiky, preto je táto otázka rovnako absurdná, ako pýtať sa, či súhlasíte s pristávaním UFO na Sliači,“ reagovala na to, ako ministerstvo spomínané referendum vníma a čo bude nasledovať, ak bude úspešné.
„Na Sliači sa momentálne nachádza presne 0 príslušníkov americkej armády. Preto ešte raz opakujeme, žiadna americká základňa na Sliači nebude. Kto tvrdí opak, klame,“ dodala hovorkyňa.
Ján Jančík z Iniciatívy pre Sliač reagoval, že keď tam budú vojaci, sklady a zbraňové systémy, nepôjde o materskú škôlku, ale o základňu. „A že tam nebudú americkí vojaci? Keď je to zmluva medzi Slovenskom a USA, pričom sem prídu americké lietadlá, tak ich hádam nebudú obsluhovať nejakí mongolskí vojaci,“ zdôraznil. Od referenda si vraj sľubujú rešpektovanie vôle občanov.
„Aby sa im tu žilo pokojnejšie a nemuseli sa báť. Ide nám o to, aby bol na prvom mieste občan a rozvoj mesta Sliač a nie americkej základne,“ poznamenal Jančík. No a veľmi dôležitá je podľa neho bezpečnosť. „Keď my namierime zbraňové systémy na Rusko, je logické, že oni namieria tie svoje na nás. Ide o to, že tu bude základňa nepriateľská voči nejakému štátu a tým pádom sa Sliač stáva terčom,“ mieni. Tamojší ľudia sú vraj nespokojní, lebo sú v podstate na rane./agentury/
X X X
Minister Káčer: V našom susedstve zomierajú ľudia a my budeme plakať, či sme schopní utiahnuť si opasok?
Ukrajina je v našom susedstve a žijú v nej presne takí ľudia ako my. Tí ľudia sú vraždení, ich domy sú rozbíjané, ich deti sú zabíjané alebo násilne odvážané. My tu popri tom vedieme debatu, či sme si schopní o dva stupne znížiť teplotu vo vykurovaní, ako keby to bolo naše ľudské právo sedieť pred televízorom v spodnej bielizni. Niekedy nechápem túto debatu, hovorí minister zahraničných vecí Rastislav Káčer.
X SaS vrátane ministra Korčoka odišla z vlády, pretože s Igorom Matovičom sa podľa nich vraj nedá vládnuť. Nechcem sa pýtať, či sa v tomto tvrdení rozchádzate s Ivanom Korčokom, ale skôr na to, či ste vy nemali obavy, že sa nebude dať s Igorom Matovičom vládnuť, a aké sú vlastne vaše kľúčové dôvody ísť v tejto situácii do vlády?
Toto neviem hodnotiť, pretože som bol veľvyslanec žijúci v zahraničí. Mňa sa týkal výkon zahraničnej politiky, zahraničnej služby v mieste môjho pôsobenia. Bolo jasné aj z vonku a z diaľky, že situácia sa eskaluje, a môže prísť k rozpadu vlády k menšinovej vláde.
Pre mňa to nebola vítaná skutočnosť. Pre mňa ako diplomata, ale aj ako občana, bol ideálny scenár, aby pokračovala štvorkoalícia, mali sme normálnu stabilnú väčšinu, a dovládlo sa v riadnom termíne.
To obdobie, do ktorého ideme, je zložité, máme vojnu na východe nášho územia, vojnu, ktorá sa nás týka. Je to vojna voči susednému štátu, a týka sa nás z dvoch dôvodov, teda principiálne, pretože Rusko napadlo susedný štát, a uplatňuje si voči nemu teritoriálne nároky – anektuje ho, spochybňuje dôvody jeho existencie.
Od druhej svetovej vojny sa nič takého nestalo, a nás sa to týka, pretože aj naše hranice, aj naše štátne usporiadanie je garantované povojnovým usporiadaním Európy. Druhá dimenzia je ekonomická, pretože to spôsobuje vedľajšie kolaterálne účinky, ktoré dnes vidíme pri náraste cien energií, prílive utečencov a mnohých iných záležitostiach.
X Zostaňme pri téme Ukrajiny, ktorá je pre vás kľúčová. Z vášho pohľadu je Rusko, tak ako sme ho spoznali od februárovej invázie, priamou a jednoznačnou hrozbou pre suverenitu Slovenskej republiky? A ak by to dopadlo podľa Putinových predstáv, tak by sme sa mohli ocitnúť v situácii Ukrajiny aj my?
Absolútne, to je úplne jasné. Jednoducho to, čo robí Putin na Ukrajine, je normálny vojenský útok a vojenská agresia, v ktorej zomierajú ľudia a ničí sa majetok, spochybňuje sa existencia krajiny. Deklarovaným cieľom je likvidácia Ukrajiny a pripojenie k Rusku. Kto si u nás myslí, že nás sa toto netýka, tak už naozaj neviem, že čo sa potom nás týka.
X Ako potom z tohto pohľadu potom vnímate jedného z kľúčových lídrov opozície, expremiéra Fica, ako je na tribúne s ruským veľvyslancom Bratčikovom a ešte pred vojnou spochybňoval, že to Rusko nikdy neurobí no a dnes zasa protestuje proti protiruským sankciám. Je to podľa vás kolaborácia?
Je to smutné a neprijateľné. Poznal som Roberta Fica ako predsedu vlády. Poznám ho dlhý čas, poznal som ho ako iného človeka, ktorý presadzoval zahraničnú politiku, ktorá je jadrom aj tejto vlády, orientovaná na Európsku úniu, má dôveryhodné členstvo v NATO, dodržiavanie spojeneckých záväzkov. Toto bola jeho politika až do vraždy novinára Kuciaka a jeho snúbenice. Potom sa niečo zmenilo, jeho hodnoty nechcem hodnotiť, ale presúva sa na stranu extrému.
Presúva sa tam, kde pred tým bol úzky segment národnosocialistického profašistického rozmýšľania adorácie Slovenského štátu, adorácia Hitlera a popierania holokaustu. Keď vidím viacnásobného bývalého predsedu vlády, ktorý sedával na európskych radách, hovoril o jadre Európy, vystupoval na radách NATO a potvrdzoval naše úzke spojenecké vzťahy so Spojenými štátmi. Teraz, keď ho vidím na stretnutiach s uhríkovcami a kotlebovcami aj s ruským veľvyslancom, priznám sa, že mi je ľudsky a diplomaticky smutno.
X Nie sme právne vo vojne, ale geopoliticky aj vy sám hovoríte, že toto je priama hrozba. V takom prípade sa natíska otázka, či je Robert Fico kolaborant?
Nechcem používať slovo kolaborant, pretože nie sme v situácii, aby sa to dalo takto nálepkovať. Jednoznačne je to poškodzovanie našich záujmov a vytváranie akejsi piatej henleinovskej kolónie, ktorá je pre mňa ako občana, aj ako diplomata, ktorý sa zaoberá bezpečnosťou, smutná, neprijateľná a trestuhodná.
X Ako by podľa vás mal vyzerať mier na Ukrajine? Z vášho pohľadu je možná nejaká dohoda územie za mier alebo mier má byť iba vtedy a za takých podmienok, ako si to stanoví Ukrajina?
Odpoveď B. je správna. Tu absolútne nemôžeme ani len rozmýšľať o tom, aby sme my hovorili Ukrajine, čo má byť pre nich prijateľné, a čo pre nich prijateľné nemá byť. My sme to zažili v Československu, ako poza náš chrbát rokovali spojenci a prijímali rozhodnutia o nás.
Či to bola Mníchovska dohoda, alebo to bola Viedenská arbitráž, nesmie sa to opakovať. Ani sa to neopakuje, pretože na rozdiel od vtedajšej situácie, kedy Hitler urobil ťah voči Československu sa spojenci zľakli a povedali si, že ustúpme mu, a týmto to vybavíme. Teraz spojenci Európska únia ani NATO túto filozofiu neprijali. Za Ukrajinu sa postavili jednoznačne a podporili ju. Riešenie pre Ukrajinu musí byť také, ktoré bude pre Ukrajinu komfortné. Žiadne iné riešenie nepripadá do úvahy.
X Pravdou je, že ruská armáda sa preukázala ako papierový drak, ale na druhej strane je Rusko krajinou, ktorá má jadrové zbrane. Viete si predstaviť, že Rusko prehrá alebo prichádza podľa vás do úvahy aj scenár, že aby to Putin odvrátil, použije jadrové zbrane?
Potreboval by som na to krištáľovú guľu. Ja nie som prekvapený tou situáciou, ktorá je. Vôbec nie som prekvapený tým, že zaútočili. Priznám sa, že možno trošku som prekvapený tým stavom ozbrojených síl, pretože je to horšie, ako som si myslel.
Na druhej strane to je fakt, čo hovoríte a tá opcia použitia jadrových zbraní tu stále visí ako Damoklov meč. Neviem, či je schopný a ochotný to urobiť. Bolo by to porušenie tabu a ja verím, že sa to neudeje a stále verím, že sa toto neudeje, pretože je to situácia, ktorú nikto nechce. Verím, že je v Moskve zbytkový zdravý rozum, ktorý tomu zabráni.
X ...ale vylúčiť sa to nedá
Vylúčiť sa to dnes na 100 percent nedá. Musíme byť pripravení na rôzne opcie. Samozrejme, že krízové plánovanie NATO prebieha s ohľadom na všetky možné vývoje scenára. Bolo by absolútne nezodpovedné, aby sme neboli pripravení na eskaláciu. Nepredpokladám, že k tomu nedôjde.
Myslím, že konvenčným spôsobom tento konflikt môže byť ukončený. Bolo by nezodpovedné a trestuhodné v rámci našich plánovacích štruktúr, aby sa nepripravili všetky možné eventuality.
X A ako vidíte scenár po vojne? Ak by prešiel aj ten najlepší scenár, že Ukrajina by zvíťazila a Rusko by sa zmierilo s porážkou, tak stále tu to Rusko zostane. Keď aj Putin odíde, nevyzerá to, že by tam bol nejaký nástupca, ktorý by bol liberálneho a demokratického razenia. Hrozí nám teda opakovanie Železnej opony?
Áno, toto reálne hrozí. Dokonca som to hovoril roky pri rôznych príležitostiach, na verejných konvenčných vystúpeniach. Povedal som to na summite NATO v roku 2012 na sprievodnej konferencii v paneli o Rusku. Mnohí nad tým krútili hlavou.
Hovoril som, že Putin a Kremeľ potrebuje túto konfrontáciu, pretože v mierovom spolužití nedokáže fungovať. Mierové spolužitie je normálny otvorený konkurenčný systém, a tým, že Rusko je autokratická krajina, autokracie sú takmer vždy charakterizované ekonomickou neefektívnosťou, ťažkopádnosťou konkurovať.
X Tá Albrightovej „benzínka s jadrovými zbraňami“?
Áno, niečo podobné. Rusko sa tam dopracovalo. Krajina, ktorá žije z predaja surovín a všetko dováža. Krajina, ktorá je logicky zaostalá, čo je dnes jednoznačne viditeľné. Pre ňu bol tento stav dlhodobo neudržateľný.
Zrejme by to viedlo k vnútornému pnutiu a Putin by kremeľský majdan zažil skôr. Ako proti tomu spraviť prevenciu a predísť je, že vyvolám konflikt a vytvorím železnú oponu. Potom žijem z tej izolácie ako za studenej vojny, vyhováram sa, že sa mi nedarí a neviem konkurovať, pretože tam mám toho zlého nepriateľa.
Do istej miery to bola pragmatická voľba. Možno mohol spustiť tú oponu aj menej dramatickým spôsobom ako pľundrovať susednú krajinu a vyvraždovať jej obyvateľov. Neprekvapuje ma to, že tento režim ide týmto smerom. Dôsledkom môže byť nová železná opona, ktorú si viem predstaviť.
X Ďalším dôsledkom tejto vojny sú sankcie zo strany Európskej únie. Tie sankcie ale bolia oboch a bolia aj nás. Ako by ste vysvetlili ľuďom, ktorí dnes žijú v obavách, že nebude plyn, že sa ocitnú na ulici, pretože nebudú schopní platiť účty, že tie sankcie sú nevyhnutné?
Viete niekedy ani celkom nechápem debatu, ktorú máme. Ukrajina je v našom susedstve, žijú v nej presne takí ľudia ako my, majú rovnaké problémy, tváre, mená a životy. Tí ľudia zomierajú, sú vraždení, ich domy sú rozbíjané, ich deti sú zabíjané alebo odvážané násilne a odovzdávané iným rodinám.
To je taká šialená situácia, a pre nás nepredstaviteľná, ale taká blízka. Vidíme ľudí, ktorých celý život skončí v igelitkách, s ktorými odchádzajú. My tu popri tom vedieme „bolestnú“ debatu, či sme si schopní o dva stupne znížiť teplotu vo vykurovaní, ako keby to boli naše základné ľudské právo, že v obývačke musím pred televízorom sedieť v tielku a spodnej bielizni. Nerozumiem tomu, myslím si, že keby sa môj starý otec prebral z hrobu a počúval túto debatu, tak by si pomyslel, že sme sa všetci načisto zbláznili.
X Ľudia, ktorí žijú z nejakých 600 eur, sa ale boja a kašlú na nejakú Ukrajinu.
Tu je veľmi dôležité, aby ľudia, ktorí majú rozum, na ktorých názore záleží, aby o tom jednoznačne hovorili. V našom susedstve zomierajú ľudia, je ničená infraštruktúra, je likvidovaný jeden národ, a my budeme bolestivo plakať, že či sme schopní si utiahnuť opasok o jednu dierku. Keby Ukrajina padla, a nebola bojovala už dnes sme mohli byť my v konkrétnych problémoch. Vojna by nebola v našom susedstve ale v našej záhrade.
Ten konflikt mohol eskalovať, je jasné z vyjadrení mnohých, aká bola ambícia nezastaviť sa na Ukrajine. Tak ako sme si to mysleli v 38. a 39. a zažmurovali oči. Keď si čítate vtedy tú súčasnú debatu v Británii, ktorá bola vedená. Ak sme takejto nálade podľahli, tak o nedlho budeme riešiť oveľa fatálnejšie následky.
X V každom prípade Putinova invázia ukázala, že Európa na to nebola pripravená, a to najmä v oblasti energetickej bezpečnosti. Ako je možné, že Európa takto zlyhala?
Myslím, že to Rusko naozaj bolo podceňované. Viete pri týchto debatách som bol roky. Vôbec ma neprekvapuje správanie Ruska, a zároveň ani nie som prekvapený tým, že ako sme na to boli nepripravení, pretože som stále patril medzi tých paranoikov, ktorí na všetkých rokovaniach donekonečna omieľali, že musíme byť energeticky nezávislí.
Moja téza, o ktorej som rád hovoril bola, že musíme z energetických surovín urobiť bežnú komerčnú komoditu, ktorá nie je strategicky nástroj, to znamená sieťovať infraštruktúru, mať alternatívne zdroje kritických energetických surovín, mať elektrickú nezávislosť v jadrovej energii, pretože som je priaznivec. Dáva nám veľmi stabilný nezávislý zdroj energie.
Určite byť schopní repasovať dráhy plynu, mať severojužné prepojenia, ktorými sme boli slabí. Rusko veľmi umne investovalo a živilo túto závislosť, bol to ich cieľ, míňali veľké zdroje na politickú korupciu na vytváranie tejto závislosti. Od Sovietskeho zväzu sa veľa zmenilo: globalizácia, otvorené finančné trhy, voľné toky kapitálu, ktoré umožnili to, že ruské záujmové peniaze umiestnené v švajčiarskych, rakúskych, britských fondoch boli schopné nenápadným spôsobom politicky korumpovať politické procesy v rôznych krajinách. Už to nebolo, že človek s ťažkým ruským kufríkom, dnes už sú to ľudia, ktorí majú obleky od Armaniho a oxfordské školy.
X Putin evidentne vsádza na to, že v Európe budeme mať veľmi ťažkú zimu. Videli sme to na Václavskom námestí v Prahe, kde boli tisícky veľmi nahnevaných a vystrašených ľudí, že tieto obavy ľudí môžu viesť i k tomu, že padnú vlády presadzujúce sankcie a celé sa nám to tu zrúti ako domček z karát. Myslíte, že Európa vydrží v tomto kurze?
Jeden z dôvodov, prečo som prijal túto ponuku, je práve to, o čom hovoríte, pretože chcem urobiť všetko pre to, aby sme vo vnútornej komunikácie boli poctiví, a hovorili o tom, aké riziká nám vyplývajú, nezľahčovali to, nemaľovali si ružovú, potemkinovskú dedinu. Naopak, aj voči spojencom musí Slovensko komunikovať kľúčové postoje európskej aliančnej jednoty.
Možno čelíme zásadnému polroku, možno roku. Ja som presvedčený, že dokážeme túto krízu ustáť, že Ukrajina na to má, aby tú vojnu vyhrala a my, aby sme tú krízu ustáli. Je to príležitosť, keď sa zomkneme, dokážeme tie ťažšie časy vytrvať.
Zároveň je to pre mňa ponaučenie ako efektívnejšie fungovať do budúcnosti, aby sme takejto kríze čelili, a toto je veľká príležitosť pre Európsku úniu. V tej predošlej otázke ste povedali, že Európska únia na to nebola pripravená, ale kde sme dnes? Myslím si, že Európska únia preukázala oveľa viac, ako sme mnohí od nej očakávali. Napokon aj Nemecko, ktoré bolo stále zatracované, prešlo obrovský kus cesty. Včerajšie vyjadrenie kancelára bolo veľmi tvrdé v ohľade na podporu Ukrajiny.
Aj Slovensko a ostatní sme povinní fungovať a pôsobiť ďalej tak, aby Európa z tohto vyšla víťazne v tom zmysle, že bude silnejšia, a bude efektívnejším globálnym hráčom, že to bude zjednotenejšia Európa konkurenčne schopnejšia.
X Vy to máte aj v statuse, že defetizmus sa tu šíri, čiže to považujete za jednu z kľúčových misií?
Nemôžem sa na to pozerať. Vidím tu 30 rokov práce mojej generácie, od tých politických lídrov až po tých robotníkov, kde som patril aj ja a Ivan Korčok, ktorí „lopatovali a krompáčovali“ v našej zahraničnej politike v kurze, ktorý osvietili lídri v roku ’89, a ja mám teraz povedať, tak zabaľme to a poďme niekam? Čo sme sa všetci úplne zbláznili? Na čo máme tento štát? Pre mňa je to absolútne nepochopiteľné, To je prvá vec.
Druhou vecou je, že aká apokalypsa a pohroma, že bude o trošku drahší benzín? Ja sa pamätám, keď som v 90. rokoch išiel pozrieť rodičov na mojej prvej škodovke 120, tak položka do Nitry na benzín z Bratislavy bola pre mňa veľká. Musel som si rozmyslieť koľkokrát do mesiaca ich pôjdem pozrieť.
Popierame seba, kde sme boli pred 20 rokmi. Pre mňa je šialená a neúprimná komunikácia, ktorú máme my voči ľuďom. Však sa preboha spamätajme, nemáme také alternatívy.
X Odchádzajúci ministri za SaS hovorili, že Igor Matovič veľmi rád rozpráva druhým ministrom do ich rezortov, a to najmä cez finančné páky. Necháte si vy hovoriť do rezortu?
Mám svoju zodpovednosť, mám svoje kompetencie a tie budem uplatňovať. Toto je vláda Eduarda Hegera, ja mám oslovenie od predsedu vlády. Pre mňa je Eduard Heger kľúčový človek. Myslím si, že je to človek na správnom mieste. Ten tlak ma trošku rozladil za tie posledné týždne, pretože Eduard Heger bol vykreslovnaný za takého slabého ťuťmáka.
X Je slabý premiér?
Vôbec nemyslím, že je slabý premiér. Možno má zlé karty v rukách. Často mi to pripadalo, ako keď som sa pozeral, keď v televízii pozeráte profesionálnych hráčov pokru okolo stola, a neviete, aké karty majú na ruke. Pri tom nevedia, že Edo Heger sedí za stolom a snaží sa úprimne hrať poctivú hru.
X Nie je chybou, že vysiela na verejnosť signál v takejto zložitej dobe, že nevie buchnúť do stola v kľúčovej situácii, a povedať, že ja som premiér?
Myslím si, že on sa úprimne snaží o najlepšie riešenie. Nevidím, že búchanie do stola by bolo efektívnym nástrojom. Čo by riešilo podanie demisie? Podanie demisie by znamenalo pád vlády, a kto ju kedy dá dokopy? Pre koho by to bolo komu dobré? Nerozumiem celej tej obsesii tým, že je menšinová vláda. Koľkokrát sme na Slovensku mali menšinovú vládu? Pomaly mi to pripadá ako tradícia.
X Možno sme mali lepších hráčov.
Ja neviem či lepších hráčov. Toto sa všetko ukáže. Nemali sme ale takéto podmienky. Kedy sme boli v takýchto krízových podmienkach?
X Vydrží táto vláda až do termínu riadnych volieb?
Nezaoberám sa tým. Viem, aký je cieľ. Pozerám sa očami na svoj cieľ, a snažím sa tam ísť. Neviem, či to budú tri mesiace, šesť mesiacov alebo rok a pol do riadnych volieb. Nechcem povedať, že ma to nezaujíma, ale v princípe ma to nezaujíma, pretože sa budem snažiť urobiť čo najlepšie to, čo môžem.
Keď skončím svoj mandát, môžem odísť z tohto systému. Aby som sa dnes znervózňoval zo všetkých možných alternatívnych scenárov – do kedy, ako, a neviem čo. Tak by som nič nestihol spraviť.
X Keď som spomínal to rozprávanie do rezortu, tak už ho predviedol poslanec OĽANO Gyimesi. Pokúsil sa vás nejakým spôsobom úkolovať. Ako budete reagovať, keď budete dostávať takéto signály z najsilnejšej vládnej strany, ktorá vás de facto nominovala do funkcie?
Za zahraničnú politiku zodpovedá minister zahraničných vecí. Zahraničnú politiku vykonáva alebo presadzuje vláda ako kolektívny orgán Eduard Heger. Edo je človek, ktorý má silný vnútorný kompas, silné vnútorné hodnoty, vie kam Slovensko má patriť. Vie, aká je správna cesta. Mám v ňom absolútneho spojenca a podporovateľa.
Ďalšie kompetencie má pani prezidentka, ktorá zastupuje štát na vonok. Má silné kompetencie v zahraničnej politike, sme si veľmi blízki. Pani prezidentku mám veľmi rád, veľmi si ju vážim. Myslím si, že dôvera a vážnosť je obojstranná, spolieham sa na ňu.
Budem jej oporou, ona bude mojou oporou. Tretím dôležitým pilierom je predseda parlamentu Boris Kollár, ktorý v kľúčových situáciách vždy podporil Ivana Korčoka, To je všetko, čo ma zaujíma. Ostatné ma nezaujíma, nezaujímajú ma individuálni poslanci.
X Máte nejaké červené čiary, kde by sa stalo, keby sa prekročia, poviete, že stačí a odchádzam?
Samozrejme, že mám. Všetci ľudia, ktorí ma dlhší čas poznajú, a ktorí ma sledujú, tak myslím si, že o tomto vôbec nepochybujú a nemám potrebu to vysvetľovať. Naozaj si myslím, že všetci, ktorí ma poznajú, vedia, že hodnotovo aj principiálne som konzistentný, a nie som človek, ktorý je plachý, vystrašený, ktorý sa bojí konfliktov.
Na druhej strane konflikty nevyvolávam, ale absolútne nie som plachý v tom, aby do konfliktu, do ktorého ma niekto vtiahne, aby som do toho konfliktu vstúpil a snažil sa z neho nekonfrontačne, nepersonifikovane, nie osobne útočiac z neho vyjsť.
Ak by som vyčerpal všetky limity, tak mám svoje červené čiary. Každý kto ma pozná nie len v službe, vie, že červené čiary mám, a mám ich aj dostatok, aby som ich nakreslil.
X Ocitli sme sa vo veľmi zložitých časoch s vládou, ktorá nemá parlamentnú väčšinu. Nie je to nič neštandardné a nelegálne, ale nie je to šťastné. Vynára sa mnoho otázok či by nebolo najlepšie, ak by voliči opäť rozdali karty v predčasných voľbách, aby z nich vzišla vláda, ktorá bude mať silný demokratický mandát. Z vášho pohľadu v tejto situácii nie sú predčasné voľby riešenie?
Ja si myslím, že v tejto situácii, že predčasné voľby nie sú riešenie. Nie sú dobré riešenie, čo neznamená, že nemusí dôjsť k predčasným voľbám. Myslím si, že táto vláda by mala urobiť všetko preto, aby aspoň toto kritické obdobie, ktoré ja považujem za tých šesť-osem mesiacov za vážne kritické obdobie, aby urobila všetko pre to, aby vydržala. Ide o funkčnosť inštitúcií, ochranu záujmov. Bolo by veľmi dobré, keby vydržala, aktuality.sk
X X X
Minister školstva musí byť konzervatívec. Rozhodne postoj k sexualite?
Nový minister školstva bude konzervatívne orientovaný odborník. Vyhlásil to v pondelok predseda parlamentu Boris Kollár zo Sme rodina. Exminister rezortu vzdelávania Branislav Gröhling z SaS mu na sociálnej sieti odpovedal, že výber takejto kvalifikácie na vedenie ministerstva je zvláštny. „Po týchto slovách mám obavy o školstvo, keď je hneď prvou podmienkou na ministra, aby bol konzervatívec,“ odkázal ironicky. Predstavitelia koalície však hovoria, že dôležitá bude hlavne odbornosť. Nástupcu spoločne zvolí neoficiálna vládna komisia, ktorá podľa informácií denníka Pravda u vybraných adeptov zisťuje v prvom rade ich postoj k sexuálnej výchove na školách či používaniu slov homosexuál a lesba vo výučbe.
Sú to pritom už viac ako dva týždne, čo sa trojkoalícia nedokáže dohodnúť na novom ministrovi školstva. Neschopnosť nájsť kandidáta na čelo tohto rezortu už otvorene kritizovala aj prezidentka Zuzana Čaputová. Dočasné poverenie riadiť tento rezort od nej dostal premiér Eduard Heger.
Naďalej má v koalícii platiť aj dohoda, že strany prezidentke spoločne navrhnú vymenovať za ministra nestraníka. Chcú tým docieliť, aby všetci noví ministri neboli členmi žiadnej politickej strany, ako to je i v prípade Rastislava Káčera (minister zahraničných vecí a európskych záležitostí), Karela Hirmana (hospodárstvo) a Viliama Karasa (spravodlivosť). Heger ešte minulý týždeň v utorok prisľúbil, že meno Gröhlingovho nástupcu oznámi v najbližších dňoch.
Hľadanie nového ministra však nekomplikuje len náročnosť úlohy, keďže vláda stratila v parlamente väčšinu a bez opozície sa jej nepodarí presadiť svoje zákony. Do výberu vstúpili aj ideologické spory. „V reálnej slovenskej politike už sedem rokov presadzujem podporu rodiny, chránim konzervatívne orientovaných ľudí a kresťanov pred šikanovaním zo strany progresívnych a liberálnych médií a elít,“ vyhlásil Kollár. Informáciu o tom priniesol Konzervatívny dennník Postoj.
Aby Kollár dokázal svoje tvrdenie, povedal, že presadzuje nominácie konzervatívnych odborníkov na výkonné funkcie a uviedol aj príklad. „Včera (nedeľa 18. septembra, pozn. red.) sme napríklad na Úrade vlády vyberali nového ministra školstva a mojou podmienkou je, aby to bol konzervatívne orientovaný odborník. Asi všetci tušíte prečo,“ vyhlásil predseda parlamentu a predseda hnutia Sme rodina.
Poraziť netolerantných progresívcov!
Kollár tieto svoje myšlienky vyslovil na Konzervatívnom summite v starej budove Národnej rady. Hlavným organizátorom podujatia je Inštitút Ladislava Hanusa a spoluorganizátorom je Inštitút rodina, pričom hlavnými témami 2. ročníka sú vojna na Ukrajine, konzervatívna vízia Európy a Slovenska, ako aj rodinná politika a s ňou súvisiace výzvy, ako je demografia, inflácia či energetická kríza.
Medzi pozvanými rečníkmi je aj premiér Eduard Heger (OĽaNO), poľský premiér Mateusz Morawiecki, ministerka spravodlivosti Maďarska Judit Varga, ako aj český profesor medzinárodných vzťahov, bývalý námestník ministerstva zahraničných vecí ČR a niekdajší veľvyslanec vo Francúzsku Petr Drulák.
„Ak chceme uspieť proti progresivizmu, nesmieme hľadať, čo nás odlišuje, ale to, čo nás spája. Hľadajme spojencov, hľadajme priateľov. Lebo naším spoločným cieľom je poraziť v demokratických voľbách netolerantných progresívcov. Chcem poraziť progresívcov, lebo chcem na Slovensku, ale i v Európe slobodu a úctu k tradíciám, na ktorých naša spoločnosť a civilizácia vyrástla,“ vysvetľoval ďalej Kollár.
Na toto jeho vyhlásenie zareagoval aj predseda strany Progresívne Slovensko Michal Šimečka. Kollárovi zas pripomenul, že cieľom politikov by mala byť najmä pomoc ľuďom.
„Boris Kollár tvrdí, že jeho cieľom vo voľbách je poraziť progresívcov. OK. Naším cieľom je zas pomôcť ľuďom na Slovensku v ťažkých ekonomických časoch, zabezpečiť im moderné nemocnice, kvalitné školy pre ich deti, ľudské práva pre všetkých, zdravé životné prostredie a príslušnosť k civilizovanej Európe,“ uviedol na sociálnej sieti Šimečka.
Kollárove slová sa však dotkli aj exministra školstva Branislava Gröhlinga z SaS. Podľa neho je zvláštne, keď je hneď prvou podmienkou na ministra školstva to, aby bol konzervatívec.
„Nikoho nezaujímajú jeho reformy, vízia, potrebné opatrenia, podmienky na investície z plánu obnovy alebo to, či vníma akútne problémy v školstve?“ pýta sa Gröhling, podľa ktorého sú problémy školstva niekde úplne inde.
Prezidentka Zuzana Čaputová prijala demisie ministrov za SaS a vymenovala nových členov vlády.
„Minister školstva by sa nemal vyberať podľa politického presvedčenia, ale podľa toho, ako mu záleží na vzdelaní detí. A školstvo má napredovať, nie lipnúť na tom, ako onálepkujeme politického kandidáta,“ odkázal exminister školstva.
„Nezohnali nominanta na ministerstvo školstva. Teraz to vyzerá, že si navzájom blokujú kandidátov a špekulujú. Medzičasom školám stále chýbajú peniaze na energie, ktoré sme žiadali, modernizačný dlh sa nerieši a investície z plánu obnovy stoja. Hlavne, že ich trápi, či neexistujúci minister bude konzervatívec,“ dodal kriticky Gröhling./agentury/
X X X
Vyšetrovatelia OSN pripustili, že v Etiópii dochádza k zločinom proti ľudskosti
Experti v správe pripomínajú, že federálne úrady už viac ako rok bránia približne šiestim miliónom ľudí v štáte Tigraj v prístupe k základným službám vrátane internetu a bankovníctva.
Komisia expertov OSN pre ľudské práva v Etiópii sa domnieva, že počas ozbrojeného konfliktu boli v tejto krajine zrejme spáchané vojnové zločiny i zločiny proti ľudskosti.
Experti súčasne upozornili na to, že nedávne obnovenie konfliktu v etiópskom štáte Tigraj zvyšuje riziko „ďalších zverstiev“.Uviedla to v pondelok agentúra AFP, ktorá informovala o prvej správe expertov OSN o Etiópii vypracovanej pre Radu OSN pre ľudské práva.
Odborníci OSN konštatujú, že vojnových zločinov sa od vypuknutia konfliktu v novembri roku 2020 zrejme dopustili rôzne strany etiópskeho konfliktu.
V správe expertov sa tiež píše, že existujú „opodstatnené dôvody domnievať sa, že federálna vláda a vlády spojeneckých regionálnych štátov sa dopustili a naďalej sa dopúšťajú zločinov proti ľudskosti spočívajúcich v prenasledovaní z etnických dôvodov a iných neľudských činov“.
a kde v dôsledku prísnych obmedzení prístupu humanitárnej pomoci 90 percent obyvateľstva naliehavo potrebuje pomoc.
Predsedníčka expertnej komisie Kaari Betty Murungiová v mene svojich kolegov okrem toho deklarovala, že etiópska federálna vláda „používa hladomor ako metódu vedenia vojny“. Vyzvala preto vládu v Addis Abebe, aby „okamžite obnovila základné služby (v Tigraji) a zabezpečila úplný a neobmedzený prístup k humanitárnej pomoci“.
Murungiová sa však obrátila aj na tigrajské sily a žiada ich, aby „zabezpečili, že humanitárne agentúry budú môcť pôsobiť bez prekážok“.
AFP doplnila, že nedávne obnovenie bojov bolo porušením prímeria uzavretého v marci a zmarilo nádeje na vyriešenie vojny, ktorá si vyžiadala životy stoviek civilistov a vyvolala na severe Etiópie humanitárnu krízu.
Murungiová apelovala na medzinárodné spoločenstvo, aby zintenzívnilo svoje úsilie s cieľom zabezpečiť zastavenie bojov a obnovenie humanitárnej pomoci a služieb v Tigraji. V opačnom prípade, ako varovala, bude konflikt v Etiópii nielen katastrofou pre jej obyvateľstvo, ale aj ohrozením pre mier a stabilitu v priľahlom africkom regióne, aktuality.sk
X X X
Košická železničná nemocnica sa predáva na siedmy pokus, župa má záujem
Po šiestich kolách neúspešného predaja klesla cena nehnuteľnosti o dva milióny eur.
KOŠICE: Osud Železničnej nemocnice s poliklinikou v Košiciach je otvorený. Predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka poslal list na ministerstvo dopravy, aby prerokoval možnosti, ako získať areál v centre Košíc do vlastníctva župy.
Železnice SR, ktoré sú vlastníkom nehnuteľností, pripravujú vyhlásenie ďalšieho kola predaja. Doterajších šesť nebolo úspešných a neprihlásil sa žiaden záujemca. Predaj nie je podmienený tým, že v priestoroch musí byť aj naďalej zdravotnícke zariadenie.
Pripravujú ďalšie kolo
V ponukovom konaní majú Železnice SR nielen košické zdravotnícke zariadenie, ale aj v Bratislave, Zvolene a v Žiline. Ponuku nedostali na kúpu ani pri ostatných nehnuteľnostiach.
„Železnice SR konajú v súlade s odporúčaniami Útvaru pre hodnotu peňazí o kapitalizácii nepotrebného majetku. Budovy polikliník boli vyhodnotené ako nepotrebný majetok štátu v správe ŽSR. Ponukové konania budú pokračovať,“ reagovala Ria Feik Achbergerová, riaditeľka odboru komunikácie a marketingu ŽSR.
Spomenula, že šieste ponukové konanie na polikliniku v Košiciach bolo vyhodnotené ako neúspešné. „ŽSR plánujú vyhlásiť ponukové konania na polikliniky opätovne v septembri.“
Železnice neuvažujú ani v ďalšom kole stanoviť podmienku, že v priestoroch musí byť aj naďalej zachované poskytovanie zdravotníckej starostlivosti.
„Podmienka, prednostne vykonávať výkony zdravotnej starostlivosti požadované prenajímateľom zaväzovala nájomcu ako poskytovateľa zdravotníckej starostlivosti, nie „nového majiteľa“ budovy. Povinnosť bola zakotvená do nájomnej zmluvy v čase jej uzavretia, teda v roku 2005,“ informovala hovorkyňa.
Podľa vtedajších legislatívnych podmienok poskytovania zdravotnej starostlivosti, mal nájomca ako jediný v regióne oprávnenie na určité činnosti, okrem iného posudzovanie osobitnej zdravotnej spôsobilosti pre zamestnancov ŽSR.
„Vzhľadom na legislatívne zmeny, ako aj liberalizáciu trhu, si momentálne ŽSR tieto služby obstarávajú podľa zákona o verejnom obstarávaní a nie sú viazané len na subjekt nájomcu,“ doplnila Feik Achbergerová.
Ministerstvo predaj iba sleduje
Rezort dopravy sa priebežne informuje o celom priebehu procesu odpredaja železničných nemocníc s poliklinikami.
„Pravidelne komunikujeme so správou majetku železníc, ktorá má na starosti odpredaj nehnuteľného majetku,“ povedal Ivan Rudolf, riaditeľ odboru komunikácie ministerstva dopravy a výstavby.
Rezort podľa neho nemá oprávnenie vstupovať do tohto procesu vo fáze prebiehajúcich ponukových konaní. Zúčastňuje sa však na vyhodnotení každého kola.
Železnice podľa hovorkyne neevidujú žiadosť Košického samosprávneho kraja o odpredaj budovy. Riaditeľ odboru komunikácie ministerstva dopravy a výstavby však potvrdil záujem košickej župy: „Môžeme potvrdiť, že pán Trnka nás oslovil.“
Kraj chce nemocnicu vlastniť
Aktivitu Košického samosprávneho kraja potvrdil aj hovorca župy Michal Hudák.
„Predseda Košického samosprávneho kraja listom iniciuje osobné stretnutie, na ktorom by mohli prerokovať legislatívne možnosti umožňujúce prevod areálu Železničnej nemocnice s poliklinikou v Košiciach do vlastníctva župy,“ poznamenal Hudák.
Zo zákona vyplýva možnosť previesť budovu nemocnice do vlastníctva vyššieho územného celku, ak ten bude nehnuteľnosť využívať na poskytovanie všeobecne prospešných služieb.
„V liste sme opäť pripomenuli, že predaj developerovi bez podmienky zachovania účelu poskytovania zdravotnej starostlivosti, môže viesť k zásadnému zhoršeniu dostupnosti zdravotnej starostlivosti pre pacientov Košického, ale aj Prešovského kraja,“ dodal Hudák.
O zachovanie železničnej budovy bojujú aj odborári. „Obe odborové združenia pri Železničnej nemocnici s poliklinikou, zaslali výzvu na úpravu podmienok odpredaja budovy ŽNsP v Košiciach ministrovi dopravy Andrejovi Doležalovi a Správnej rade ŽSR,“ potvrdila Mária Grüllingová, riaditeľka Železničnej nemocnice s poliklinikou.
„Aktuálne prebiehajú rokovania odborových združení so zástupcami ŽSR. O výsledku budeme informovať.“
Cenu už znížili o dva milióny
Budovu nemocnice v širšom centre Košíc predávajú železnice neúspešne od januára. Nemocnica je členom siete nemocníc Svet zdravia. Majiteľom nehnuteľností sú Železnice SR . Nájomná zmluva medzi prevádzkovateľom nemocnice a majiteľom končí v decembri 2023.
Železnice chceli pôvodne predať nehnuteľnosti za 13,3 milióna eur, suma postupne klesla na 11,3 milióna eur.
Predseda košického kraja Rastislav Trnka vstúpil do riešenia len nedávno. Považuje za veľké riziko, že budovu kúpi developer a spraví tu byty alebo hotel.
„Ak štát nemá záujem o nemocnicu, ktorá ročne ošetrí viac ako 370-tisíc pacientov, nech ju ponúkne Košickému kraju,“ vyjadril sa.
Zrušením nemocnice by podľa župana došlo k zhoršeniu dostupnosti zdravotnej starostlivosti a odchodu lekárov.
Sieť ProCare a Svet zdravia poznamenáva, že prevádzka zdravotníckeho zariadenia sa nedá porovnávať s inými komerčnými prevádzkami.
„Hospodárske výsledky zdravotníckeho pracoviska objektívne nedokážu poskytnúť takú pozíciu, aby pri predkladaní ponuky konkuroval ponukám podnikateľských subjektov,“ zdôraznil Tomáš Kráľ, manažér komunikácie, marketingu a hovorca siete ProCare a Svet zdravia.
Takmer sto lôžok
Nemocnica zahŕňa 14 ambulancií primárneho kontaktu, 40 špecializovaných ambulancií, moderný operačný trakt či šesť lôžkových oddelení s 96 lôžkami, ako aj oddelenie anesteziológie a intenzívnej medicíny. V nemocnici pracuje približne 300 zamestnancov a vlani zrealizovali takmer 400-tisíc vyšetrení.
Železnice SR predávajú stavby s podlahovou plochou viac ako 14-tisíc štvorcových metrov a o pozemky s rozlohou zhruba 10 500 štvorcových metrov. Pôvodná stará časť hlavnej budovy železničnej nemocnice bola postavená v 50. rokoch 20. storočia. Nová časť budovy bola daná do užívania v roku 2002, aktuality.sk
X X X
Kráľovské deti zvládli pohreb kráľovnej aj vďaka svojim rodičom, svojich úloh sa nebáli – zhodli sa odborníci
Zraky celého sveta sa dnes upierali do Londýna, rozlúčili sme sa s kráľovnou Alžbetou II. Rodina sa spojila v žiali a bolo vidieť, že sú silní tak, ako už dlho nie. Dokonca aj najmenšie deti zvládli verejnú rozlúčku s milovanou prababičkou veľmi odvážne.
Celý svet sa navždy rozlúčil s kráľovnou
Kráľovná Alžbeta II. zomrela 8. septembra 2022 vo svojich 96-tich rokoch. Dnes sa s ňou lúči celý svet, pohreb by malo sledovať viac ako miliarda ľudí, čo sa nestalo ešte nikdy v histórii. Celý svet upieral zrak na kráľovskú rodinu, ktorá za posledné dni ukázala, že najmä láska a úcta ku kráľovnej ich dokáže spojiť. A inak tomu nebolo ani dnes:
Na truhle je symbol jej života i lásky! Pohreb kráľovnej: Svet sa lúči s Alžbetou II.
V Londýne sa dnes očakáva až milión ľudí, na samotnom pohrebe sa zúčastňujú dve tisícky pozvaných hostí. Nič podobné sme ešte nevideli, ani nezažili. Británia naposledy zažila štátny pohreb v roku 1965, keď zomrel Winston Churchill.
Aj známi bratia dnes kráčali v sprievode za svojou starou mamou vedľa seba. A hoci mal princ William uniformu, ktorú si už dnes princ Harry nemohol obliecť, držia dnes spolu, rovnako ako zvyšok rodiny. Na všetkých bolo veľmi jasne vidieť smútok, ktorý odrážal, akou veľkou ženou pre nich Alžbeta bola. Nebola len kráľovnou, ale bola ich mamou, starou mamou, prastarou mamou. Všetky fotografie nájdete vo fotogalérii:
Veľké gesto Kate a Williama, prišli aj George a Charlotte
Nerozhodné správy prichádzali ohľadom účasti kráľovských detí na pohrebe prababičky. Očakávalo sa, že asi prídu, no v momente, kedy sa objavili informácie, že budú kráčať aj v sprievode, začali si fanúšikovia klásť otázky o tom, akoby to mohol William svojim deťom urobiť, keď sám pred pár dňami hovoril o traume, ktorú zažil, keď Londýnom kráčal za svojou zosnulou mamou. Napokon sa ukázalo, že láska a rozum prevýšili nad povinnosťami budúceho kráľa. William a Kate totiž zobrali svoje dve staršie deti na pohreb, ale bolo jasne vidieť, že ich zobrali ako každý iný bežný človek berie svoje deti rozlúčiť sa s niekým, koho poznali, bol im blízky a milovali ho.
Deti Kate a Williama to však zvládli, určite aj preto, že ich rodičia neriskovali a ani, keď je malý George hneď druhým v poradí nástupníctva na trón, nenechal ho William spolu s ním kráčať v sprievode za truhlou Londýnom a počas tohto boli v aute v bezpečí s mamou Kate. Za truhlou kráčali len počas cirkveného obradu obklopení a chránení rodinou. A zvládli to veľmi dobre. Kráľovnine pravnúčatá si boli dobre vedomé veľkej udalosti, ktorú monentálne prežívajú, a bolo zaujímavé sledovať, ako ešte malé deti ticho stoja po boku svojej mamy, uvedomujúc si svoju dôležitú úlohu.
Meghan, vojvodkyňa zo Sussexu, kráľovná manželka Camilla, princ George, princezná Charlotte, Catherine, princezná z Walesu a Sophie, grófka z Wessexu, stoja pred Westminsterským opátstvom po bohoslužbách v deň štátneho pohrebu a pohrebu britskej kráľovnej Alžbety v Londýn, Británia, 19. septembra 2022. REUTERS/Hannah McKay
Princezná z Walesu bola obrazom dôstojnosti
A bolo jasne vidieť, že je pre svoje deti obrovskou oporou, po celý čas držala Charlotte buď za ruku alebo sa jej jemne dotýkala, aby mala pocit istoty, rovnakou oporou bola aj pre Williama, najmä svojou prítomnosťou. Nie nadarmo sa o Kate hovorí ako o tichej sile monarchie, ktorá svojou rozvážnosťou vždy a všade vnáša pokoj.
Odborníci na reč tela sa zhodli na tom, že 9-ročný George a 7-ročná Charlotte dnes zvládli svoju historickú úlohu fantasticky, a že sa nebáli svojich dôležitých úloh, práve naopak. Zaujímavé bolo sledovať, ako tu bol práve George ten silnejší, čo nebýva až tak zvykom. Zväčša je to práve Charlotte, ktorá je nebojácna, tentokrát sa 9-ročný George zhostil svojej dôležitej úlohy nad očakávania a vidieť, že najmä William je pre neho obrovským vzorom.
Pohreb kráľovnej Alžbety II., Kate, princezná z Walesu, princ George a princezná Charlotte, Westminsterské opátstvo, Londýn, Spojené kráľovstvo, 19. septembra 2022
A čo si azda každá mama všimla, hoci išlo o veľmi smutnú chvíľu, že Charlotte bola veľmi rozkošná. Mala na sebe čierny kabátik, elegantný čierny klobúk s mašľou a krásnym sentimentálnym detailom bola aj malá brošnička, ktorú mala na kabátiku pripnutú princezná Charlotte. Tvar podkovy je symbol toho, čo mala kráľovná okrem svojich milovaných psov najradšej – kone. Jej oblečenie bolo podobné tomu, čo mala na sebe práve jej mama Kate. George mal na sebe zasa modrý oblek a čiernu kravatu.
Zábery z pohrebu kráľovnej Alžbety II., na fotografii princezná Charlotte (19. september 2022, Westminsterské opátstvo v Londýne)
Meghan neodstrkovali na druhú koľaj
V kráľovskej rodine sú to práve švagriné Kate a Meghan, ktoré majú spolu naštrbené vzťahy, no i tu bolo vidieť, že najmä kvôli úcte ku kráľovnej sa rodina spojila. Meghan stála počas dôležitých okamihov práve pri Kate a deťoch, spoločnosť jej robila aj grófka Sophie z Wessexu, neskôr bola oporou najmä pre Harryho.
Catherine, princezná z Walesu, Meghan, vojvodkyňa zo Sussexu, princ George a princezná Charlotte sa zúčastňujú štátneho pohrebu britskej kráľovnej Alžbety vo Westminsterskom opátstve v Londýne, Veľká Británia, 19. septembra 2022. REUTERS/Phil Noble
Nie je žiadnym tajomstvom, že práve Harry znáša odchod svojej starej mamy veľmi zle, počas rozlúčky po minulé dni dokonca ako jediný neudržal slzy. Dnes to bola naopak práve Meghan, ktorá sa rozplakala.
Nie je žiadnym tajomstvom, že kráľovná Alžbeta, hoci mala množstvo povinností, svoje pravnúčatá milovala a snažila sa s nimi tráviť voľný čas. Niet sa čomu čudovať, že sa s ňou chceli aj George a Charlote rozlúčiť. Kate a William v posledných mesiacoch čoraz častejšie zapájajú svoje deti do verejných podujatí, a pomaly sa prirpavujú na svoje povinnosti.
Kráľovná Alžbeta II. si svoj vlastný pohreb vopred do detailov naplánovala tak, ako je to u monarchov zvykom. Okrem všetkých formalít, ktoré k pohrebu takého charakteru patria, mala aj niekoľko posledných želaní. Jedným z nich bolo vystúpenie jej osobného gajdoša Paula Burnsa. Miesto poslednej rozlúčky, Westminsterské opátstvo, bolo pre ňu zase symbolické z toho hľadiska, že si tu 20. novembra 1947 vzala za manžela princa Philipa a v roku 1953 tu bola korunovaná.
V pondelok ráno, tesne pred 11-tou hodinou, bola truhla s pozostatkami kráľovnej v rámci veľkolepého vojenského sprievodu prevezená z Westminster Hall do Abbey na delovej lafete, ktorú ťahalo 98 námorníkov z Kráľovského námorníctva. Táto tradícia sa datuje od pohrebu kráľovnej Viktórie v roku 1901. Takto vyzerala rozlúčka s kráľovnou Alžbetou II.:
Kráľ Karol III. sedel blízko rakvy, vedľa neho manželka Camilla, princezná Anna a jej manžel Timothy Laurence, princ Andrew a princ Edward. Za nimi v druhej rade princ Harry s Meghan, princezná Beatrice s manželom, princezná Eugenie s manželom. Vedľa nich cez uličku sedeli princ a princezná z Walesu s deťmi Georgeom a Charlotte, Peter Phillips, Zara Tindall a jej manžel Mike Tindall. Počas obratu sa verejnosti prihovorila s prejavom britská premiéra Liz Truss a s prejavom vystúpila aj generálna tajomníčka britského Spoločenstva Patricia Scotland. Posledná rozlúčka s kráľovnou Alžbetou II. bola dojemná a plná sentimentálnych odkazov aj od najbližších žien v jej živote, aktuality.sk
X X X
Kráľovnú definitívne oddelili od jej koruny: Druhý obrad s rodinou bol neskutočne emotívny!
Chvíle, ktoré nenechali jedno oko suchým. Na kráľovnú tam čakali ešte jej dva psíky.
V Kaplnke svätého Juraja na hrade Windsor sa v pondelok popoludní najbližšia rodina a svet naposledy rozlúčili s britskou kráľovnou Alžbetou II. Princ William a Harry sedeli spolu so svojimi manželkami, princeznou Charlotte a princom Georgeom v jednej rade. Intímnejší obrad pre zhruba 800 hostí nasledoval po obrade vo Westminstersom opátstve. pozrite si najdôležitejšie momenty vo videu, aj chvíľu, kedy od nej oddelili korunu:
Neskutočne silné momenty
Pri Wellingtonskom oblúku bola rakva preložená do štátneho pohrebného auta a prevezená do Windsoru. Ešte predtým prešla truhla s Alžbetou II. aj okolo bronzových pamätníkov jej otca, kráľa Juraja VI., a jej matky. Keď bola v blízkosti pamätníka kráľovnej Viktórie, ktorý bol vztýčený v roku 1901 pri príležitosti smrti Alžbetinej praprastarej mamy, pred budovou sa zhromaždil personál Buckinghamského paláca, aby sa s panovníčkou naposledy rozlúčil.
Nemohli chýbať jej milované psíky
Členovia kráľovskej rodiny sa do Windsoru prepravili v autách. V kaplnke svätého Juraja sa uskutočnil ďalší smútočný obrad. Smútočná kongregácia bola v tomto prípade zložená okrem členov rodiny zo súčasných a minulých členov kráľovninej domácnosti. Prítomní boli aj generálni guvernéri a predsedovia vlád Spojeného kráľovstva a pätnástich ďalších nezávislých suverénnych štátov, ktoré mali kráľovnú Alžbetu II. ako panovníčku. Vonku pred hradom na kráľovninu rakvu čakali dokonca aj jej dva milované psíky Muick a Sandy.
Sňatie koruny a prelomenie paličky
Bohoslužbu viedol dekan z Windsoru. V nesmierne dojemnom momente za absolútnehom ticha kráľovský klenotník z rakvy zložil britskú imperiálnu korunu, jablko a žezlo, čím kráľovnú definitívne oddelil od jej koruny. Nový kráľ následne položil na rakvu vlajku regimentu gardových granátnikov, ktorá je symbolom vykonávania ceremoniálnych povinností pre britského panovníka. Najvyššie postavený predstaviteľ kráľovskej domácnosti, Lord Chamberlain, prelomil svoju paličku na znak toho, že týmto oficiálne skončila jeho služba pre kráľovnú:
Korunovačné klenoty budú po pohrebe prevezené do Londýna, kde budú uložené do dňa slávnostnej korunovácie kráľa Charlesa III.
Rodina sedela spolu, blízko seba
Za tónov gájd Paula Burnsa, kráľovninho osobného gajdoša, zosunuli rakvu s pozostatkami kráľovenej do kráľovskej hrobky. Gajdoš pomaly odkráčal z kaplnky, ktorá sa postupne ponorila do ticha. Po chvíli nasledovalo požehnanie a štátna hymna upravená na nového kráľa – God Save the King (Boh ochraňuj kráľa).
Druhý obrad počas poslednej rozlúčky s kráľovnou Alžbetou sa konal v kaplnke Juraja VI. na hrade Windsor, Berkshire, 19.9.2022Zdroj: Profimedia
Neskôr v pondelok večer sa v pamätnej kaplnke kráľa Juraja VI., kde bude rakva uložená, uskutoční ešte jeden, súkromný pohreb pod vedením dekana z Windsoru. Kráľovná Alžbeta II. bude pochovaná spolu so svojím manželom, vojvodom z Edinburghu v Pamätnej kaplnke kráľa Juraja VI. nachádzajúcej sa vo vnútri Kaplnky svätého Juraja.
Kráľovná Alžbeta II. zomrela 8. septembra vo svojom škótskom sídle Balmoral. Najdlhšie vládnuca britská panovníčka sa dožila 96 rokov. Posledná rozlúčka s ňou bola prvým štátnym pohrebom v Británii od roku 1965, kedy krajina naposledy vyprevádzala premiéra Winstona Churchilla. Pozrite si najdôležitejšie momenty vo fotogalérii nižšie, aktuality.sk
X X X
Rakvu kráľovnej Alžbety II. spustili do hrobky
Kráľovská hrobka v Kaplnke svätého Juraja nie je miestom posledného odpočinku zosnulej kráľovnej. Jej telo v rámci záverečného obradu premiestnia do Pamätnej kaplnky kráľa Juraja VI.
Rakvu s pozostatkami zosnulej britskej kráľovnej Alžbety II. spustili do kráľovskej hrobky na hrade Windsor, informuje TASR.
Windsorský dekan David Conner počas obradu rozžehnania sa s telom kráľovnej predniesol 103. žalm. Následne prečítali všetky tituly kráľovnej a naposledy na jej počesť zazneli zvuky gájd.
Arcibiskup z Canterbury Justin Welby ukončil obrad požehnaním a následne zhromaždení zaspievali britskú hymnu.
Ako pripomenula televízia CNN, kráľovská hrobka v Kaplnke svätého Juraja nie je miestom posledného odpočinku zosnulej kráľovnej. Jej telo v rámci záverečného obradu premiestnia do Pamätnej kaplnky kráľa Juraja VI., ktorú nechala po smrti svojho otca vybudovať samotná Alžbeta II. v rámci Kaplnky svätého Juraja.
Sem po uložení tela Alžbety II. uložia aj ostatky jej manžela princa Philipa, ktorý zomrel vlani. Tento obrad však už nebude prístupný verejnosti ani televíznym kamerám, poznamenal komentátor britskej televízie BBC.
Podrobnosti tohto súkromného obradu, ktorý sa má začať o 20.30 h SELČ, Buckinghamský palác nezverejnil s vysvetlením, že ide o „hlboko osobnú rodinnú udalosť“, aktuality.sk
X X X
Zatkli slovenského telegramového hoaxera z Londýna. Zaplatil kauciu, aby ostal na slobode
Podľa jeho vlastných slov mu hrozí takmer 10 rokov za mrežami. Elektronické zariadenia mal schovávať u svojich „dôverníkov“. Slovenského hoaxera a konšpirátora Daniela Bombica, ktorý žije v Londýne a je naňho vydaný európsky zatýkací rozkaz, zadržala britská polícia. Tvrdil to samotný Bombic, známy pod prezývkou Danny Kollar, v piatkovom rozhovore na YouTube kanáli kontroverzného portálu Kulturblog, ktorý sa nachádza na zozname nedôveryhodných webov projektu Konšpirátori.sk.
Podľa jeho slov mal byť zatknutý ešte 21. augusta britskou Národnou kriminálnou agentúrou (NCA). V cele predbežného zadržania údajne strávil 48 hodín a v pondelok 23. augusta mal už stáť pred súdom. Následne však putoval na slobodu, kde ostáva dodnes.
Redakcii Živé.sk dnes informácie vo všeobecnej rovine potvrdila aj slovenská polícia. Uviedla, že Bombic bol britskými orgánmi skutočne zadržaný, nešpecifikovala však, kedy sa tak stalo.
„Po jej zadržaní a následnom konaní pred súdom bola prepustená na kauciu s viacerými podmienkami a obmedzeniami. Iné procesné úkony zo strany policajných orgánov Veľkej Británie podľa dostupných informácií vykonané neboli, nateraz zostáva na slobode,“ potvrdilo pre Živé.sk Prezídium Policajného zboru SR.
Doplnilo, že v súčasnosti prebieha konanie o vydaní Bombica na Slovensko. Na ďalšie súdne pojednávanie by sa mal dostaviť 16. januára 2023, teda až o ďalšie štyri mesiace.
Fandí Republike, pozýva na protesty Smeru
Bombic je dlhodobo prepojený na spomínaný Kulturblog, kde opakovane vystupuje ako hosť. Rovnako je známe, že má pozitívny vzťah s členmi hnutia Republika odídencov z Kotlebovej ĽSNS.
Aktuálne sa pozitívne vyjadruje aj o strane Smer-SD, ktorá sa v ostatnom období s Republikou zbližuje. Bývalému ministrovi vnútra Robertovi Kaliňákovi nedávno ďakoval za podporu v prípade vydania zatykača na jeho osobu. V súčasnosti pozýva ľudí na veľký bratislavský protest, ktorý sa má uskutočniť zajtra a organizuje ho práve Smer.
Na Bombica bol vydaný európsky zatýkací rozkaz ešte koncom júla. Konkrétne preto, že sa „nepodarilo inak zabezpečiť prítomnosť obvineného na úkonoch trestného konania“. Samotné trestné konanie sa má podľa vyjadrenia polície pre investigatívny portál Bellingcat týkať obvinení „súvisiacich hlavne s extrémizmom“, aktuality.sk