JUDr. Vyvadil: Vlhké sny soudruha Pavla, jak vyřešit rusko-ukrajinskou krizi…Soudruh prezident Pavel, který se skvěle osvědčil coby předseda základní organizace KSČ coby mladý důstojník lidově demokratické armády, který neochvějně hájil naše spojenectví se Sovětským svazem a jeho bratrskou internacionální pomoc proti kontrarevoluci v roce 1989 se naopak dnes osvědčuje jako stoupenec neochvějné víry liberálnědemokratických sil Západu na dovršení konečné porážky Ruska coby posledního jediného oponenta evropského liberálního Západu.

Je zcela nesporné, že pro tento postoj se rozhodl po svém politickém kolotoči uskutečněném po politickém převratu po roce 1989, kdy si vyhodnotil, kudy by mohla jít nová kariéra. A je zcela nesporné, že jeho stoupenci jej za to chválí a nepochybně jej budou za to dva roky volit – a ruku na srdce – má bohužel velkou naději, že bude znovu zvolen na druhé volební období, na což se psychicky připravuji.

V otázce řešení zahraničně politických otázek je tedy důsledný podle svého nového politického přesvědčení a je dobré vědět, že to plně odpovídá naladění téměř celé evropské názorové bubliny, kde podpora Ukrajině a jmenovitě i jejímu prezidentovi je bezvýhradná a kategorická.

Stačí pro nezasvěcené upozornit na doslova hysterické reakce proukrajinských přítomných účastníků Mnichovské konference a i zpravodajů a moderátorů z  faktu, kdy americký ministr zahraničních věcí Marco Rubio na poslední chvíli zrušil setkání s kontaktní skupinou Koalice ochotných, která se mimochodem aktuálně nazývá Berlínským formátem. Tento formát byl vytvořen z impulsu momentálně rozhodujícího protiruského válečníka německého kancléře Friedricha Merze, jehož Drang nach Osten proti Rusku silně převážil nad pravda nedůsledným, ale přece jenom trochu konsensuonálnějším  realistickým postojem zjevně již oslabeného Emanuela Macrona, který by nově – a patrně již pozdě chtěl kontakty s Putinem navázat.

Právě tato porada proukrajinských politických sil s  americkým ministrem zahraničních věcí měla  tím hlavním  vyústěním Mnichovské konference, kde by  se dojednal rozhodující úder proti Putinově Rusku pro vítězství evropsko-ukrajinské věci.

Abychom byli v celkovém realistickém obraze, den předtím Donald Trump pronesl větu, že Volodymyr Zelenský musí sebou hodit, protože má v podstatě poslední příležitost na uzavření míru a že Rusové jsou k němu připraveni.

A ještě jeden fakt je významný : Den předtím odvolal americký ministr obrany Hegseth už po druhé účast na schůzce ministrů obrany, která se rovněž měla připravovat proti společnému nepříteli NATO – Rusku, což mnohé také signalizuje

A tady se dostáváme k jádru problému.

Donald Trump vysílá mnoho signálů a mnohé z nich jsou brutální a dokonce neakceptovatelné, ale zjevně z hlediska ukončení rusko – ukrajinského konfliktu stále trvá jeho představa, že musí být ukončen co nejdříve,  aby jej mohl použít jako argument své politické úspěšnosti před podzimními volbami.

I s ohledem na své mnohaleté pozitivní vztahy s Putinem, které ho mimo jiné stály již dříve dvojí impeachment v minulosti ze strany demokratů, ale nepochybně i neskrývaný minimálně odstup, či přesněji možná odpor k současné Evropské unii, pro což mnohý z nás v Česku má jistě pochopení, upřednostňuje řešení sice často bouřlivé, ale jím upřednostňované jednání na úrovni velmocí USA-Rusko-Čína (případně Indie)

A tak zatímco soudruh prezident Pavel byl se štítil podat ruku Donaldu Trumpovi, protože si jej neváží, ale zároveň mu naprosto drze dává nevyžádané  rada, že Spojené státy musejí zvýšit politický tlak na Rusko a donutit ho usednout k jednacímu stolu, jinak nebude možné míru na Ukrajině dosáhnout.

Komické a vlastně i smutné.

Chlápek, žel český prezident, kterého zřejmě Donald Trump ani nezaznamenal, že existuje, může mít své názory  a dokonce takové, že má podporu ve své zemi, ale ve skutečnosti jsou  zcela bezvýznamné.

Navíc jsou to jen Pavlovy vlhké sny.

Trump totiž  prakticky nemá na Rusko jakékoliv páky. To jsou jen chiméry, že má. Ekonomické  vazby RUSKO – USA jsou prakticky nulové, vybájené sekundární sankce proti odběratelům zdroje energie, zejména Číně či Indii buď  selhaly a nebo tiše či méně tiše zmizely, aniž by změnily chování dotčených zemí.

A hlavně: Rusko podle pro ně nepřátelských zahraničních analytických  zpráv je připraveno bojovat roky a nevzdat se.

Věci  nerozhodnou co posměšně pronesou jeho zapřísáhlí nepřátelé typu Pavla či generálního tajemníka Rutteho. Rozhodne realita.

A samozřejmě se  bude muset rozhodnout především Zelenský. Zatím všude vítězoslavně vyjíždí a nepochybně strhává evropské politické elity, ale i prosté  davy na svou stranu.

Celá zjednodušená argumentace Pavlů, Ruttů, celé naší opozice je komická. Líčí Rusko jako pokraji zhroucení, podobně tak činil i kdysi Hitler a mnozí jiní.

Tak když je Rusko na pokraji zhroucení, tak přece stačí ho nechat zhroutit, že ano ?

A jak to, že se ještě nezhroutilo. Mělo se to stát do půl roku po uvalení prvních sankcí

Dnes nesporně má Rusko tu nejlepší bojem zocelenou armádu v Evropě a druhou na světě.

Vůbec tím nepopírám, že kromě často komických vojenských schopností evropských armád mají Ukrajinci tu druhou nejlepší.

Za Zelenským proti Trumpovi stojí celá liberální Evropa. A k ní patří nepochybně i náš Pavel,  i když sám o sobě má navenek takřka nulový politický význam. Mým prezidentem Pavel nikdy nebyl a nyní už vůbec ne.

Nechal bych tedy na Trumpovi, jak se o Ukrajině, EU a Rusku rozhodne samostatně.

Ne v jiných věcech, ale v této mu lze plně důvěřovat.

Evropa potřebuje už vystřízlivět ve svých nadnesených představách o sobě samé, kdy před čtyřmi roky řekla, že Rusko  dostane do tří měsíců na kolena a dostala nás jenom do pasti a sama sebe do krize. Její sázka pro Ukrajinu nás přivedla na okraj kolapsu.

Asi tak…

JUDr.Jiří Vyvadil: Vlhké sny soudruha Pavla, jak vyřešit rusko-ukrajinskou krizi…

X X X

ZMĚNY  AMERIKY

Zbyněk Fiala: Trump zrušil klima

Americký prezident je stále lepší v osvojování ničím neomezených královských výsad, takže si začíná troufat i na souboj s živly a zrušil omezení na ochranu klimatu. Poručí větru a dešti? Americký průmysl pochybuje.

Pokud by moc amerického prezidenta Donalda Trumpa byla od Boha, jak by se zdálo z jeho chování, a jeho ústa tlumočila vůli nejvyšší, pak jsme z nejhoršího venku, protože skleníkové plyny neskleníkují. Nebo aspoň ne tak moc, aby to stálo za řeč. Ve čtvrtek proto informoval, že jeho administrativa zrušila „závěr o ohrožení“, čili vědecké zjištění, že skleníkové plyny představují hrozbu pro lidské zdraví a blahobyt.

„Oficiálně rušíme takzvaný závěr o ohrožení, katastrofální politiku z Obamovy éry, která vážně poškodila americký automobilový průmysl a masivně zvýšila ceny pro americké spotřebitele,“ řekl Trump novinářům ve čtvrtek v Bílém domě. „Toto opatření odstraní více než 1,3 bilionu dolarů regulačních nákladů a pomůže dramaticky snížit ceny automobilů.“

Nebo taky ne. Agentura Bloomberg zaznamenává taky tvrzení obhájců dosavadní politiky z řad fondu EDF na obranu prostředí. Podle tohoto zdroje to bude naopak Američany stát navíc až 1,4 bilionu dolarů do roku 2055 jen za palivo. Vedle toho by se zvýšilo znečištění ovzduší o 18 miliard tun a vznikly by škody související s klimatem ve výši 4,2 bilionu dolarů.

Nejsou tu však jenom hlasy snílků. „Výrobci vozidel mají velmi dlouhé plánovací cykly a zrušení závěru o ohrožení nebude mít v blízké budoucnosti velký praktický dopad,“ uvedl Jeffrey Holmstead, bývalý vysoký úředník EPA, který nyní vede skupinu pro environmentální strategie ve společnosti Bracewell.

Tohle jsem našel třeba na WardsAuto:

Společnost Ford Motor Co. ocenila práci vlády, která se snaží „vyřešit nerovnováhu mezi současnými emisními normami a volbou zákazníků“. Nicméně „celkové cíle společnosti Ford v oblasti udržitelnosti zůstávají nezměněny: dosáhnout uhlíkové neutrality u všech našich vozidel, provozů a dodavatelského řetězce nejpozději do roku 2050. Naším cílem je toho dosáhnout tím, že našim zákazníkům nabídneme řadu elektrifikovaných řešení, včetně plug-in hybridů, elektromobilů s prodlouženým dojezdem, i čistě elektrických vozidel.“

Myslím, že Škoda Auto bude uvažovat podobně.

Nebude naopak doba ledová?

Nicméně velký deregulační třesk v Americe zaburácel a bezprostředně na to jsem zaznamenal i jednoho váženého českého ekonoma, jak popírá vliv oxidu uhlíku na klima, aby doložil svůj zničující pohled na Green Deal.

• Jak by mohl mít vliv chování Země tak řídce zastoupený plyn? Vždyť jedna částice CO2 připadá na 2 500 částic vzduchu!
• A není to s tím oteplováním opačně? Proč se tedy dnes zamrzlý ostrov v Arktidě nazývá podle vikingského Erika Rudého z 10. století  – to je před více než tisíci lety – Zelená země (Greenland)??
• Neoznačujeme současné období jako „dobu meziledovou“? Pak nám hrozí spíše zamrznutí.
• A co s tím člověk udělá, i kdyby se přetrh? Nejsou důležitější cyklické změny v rotaci Země a jejího oběhu kolem (rovněž kolísavého) Slunce?

Slyšel jsem ho z první řady a nedalo mi, abych hned neutíkal domů a podíval se, jak to tedy je.

• Vliv nepatrného zastoupení skleníkových plynů: Bohužel jsou to prevíti, reagují na určité vlnové délky infračerveného záření odraženého od Země tím, že se rozkmitají a předávají teplo. Pravda, malé množství, ale pořád, a to se kumuluje v atmosféře. Průměrné zvýšení globální teploty je 1,2 stupně Celsia, ale v Česku je vyšší a dosáhlo 2 stupňů. Na Špicberkách už to jsou 4 stupně, podobné je to i v Grónsku.
• Greenland: Erik Rudý, původně selský synek, byl i s rodinou vyhoštěn asi roku 982 na nejpříznivější část ostrova, který byl jinak zaledněn. Posílal domů optimistické zprávy, aby přilákal osadníky a nezůstal tam sám. Oteplení bylo regionální, nikoliv globální, a podílely se na něm snížená vulkanická činnost, zvýšená sluneční aktivita a silnější a příznivější oceánské proudění. Když se to za 300 let změnilo, byl konec. Ale dnes se to tam znovu zelená.   
• Přijde doba ledová? Teď jsme za vrcholem meziledové doby, takže by přijít měla. Jenže místo pomalých změn, které trvají tisíce let, prožíváme prudké oteplení. Zdroj této dynamiky je tedy jinde, než u vlivu rotace a oběhu Země.
• Vliv rotace Země: Střídání ledových a meziledových dob způsobovaly Milankovičovy cykly. Nejdelší se týká oběžné dráhy Země, které je během 100 až 400 tisíc let jednou více kruhová, jindy více elyptická, kdy odlétáme dále od Slunce. Vedle toho se Země kolíbá, sklon zemské osy se mění během 41 tisíc let ve vztahu ke Slunci mezi 22,1 stupněm (teď) a 24,5 stupněm.
• Precese: Další vliv mají změny roční doby, kdy je Země nejblíže Slunci. Mají cyklus 21 tisíc let.

Tyhle tisíce let nás tedy bolet nemusí, ale současné prudké oteplování ano.

Věda, nebo politika?

Hudrování na Green Deal je dnes populární, a tak ve skutečnosti nevím, jestli ekonom říkal něco, k čemu dospěl bádáním, nebo jen zatoužil po politice a říká to, co podle jeho názoru zabere u voličů nebo aspoň přiláká pozornost těch, kdo nominují kandidáty.

Nebo tomu prostě věří, ale víra bývá často v rozporu s poznáním. Všiml si toho už ve 2. století jeden z evropských církevních otců, nejvýznamnější představitel západní obhajoby křesťanské víry Quintus Tertullianus. Prohlásil: „Věřím, protože předmět mé víry je nesmyslný.“

To si nevykládejte špatně, jako že každý nesmysl má přednost. Ale když není předmět mého zájmu poznatelný (nemá doložitelný logický smysl), a přesto mám víru v jeho existenci, pak se musím opírat jen o tuto víru, a nic jiného. Jsou tak věci, které poznávám smysly, a věci, ve které věřím. Nemožnost poznání víru nevylučuje, ale posiluje. Z toho se vyvinulo církevní úsloví: „Kdo uvěří, uvidí.“

O tom se však můžete bavit jen s teology, filozofy a historiky. Ostatní obory budou nejspíš stát na svém, že nelze brát vážně, co nelze opakovatelně doložit měřením, experimentem nebo tak, aby to mohlo být cílem pokusů o zpochybnění. Věda je cesta, nikoliv cíl.

Zkáza, nebo nájezd imigrantů

Pokud se pás tropických veder a bouří, který už stále častěji navštěvuje jižní Evropu, rozvine, můžeme si vybrat ze dvou možností. První – méně pravděpodobná – postihne to i nás do té míry, že dnešní zemědělství uhyne suchem i povodněmi.

Sucho a povodně jsou bratři propojení letními vedry. Napřed dlouho neprší, a pak to spadne najednou, jak byla vláha z mořských dálav vyhnána horkými stoupavými proudy vzduchu do vysokých bouřkových mraků. Divoká voda rychle odtéká zpátky do moří a cestou ničí vše kolem. Roční srážkové úhrny jsou třeba stejné, ale voda nemá šanci se v půdě udržet a půdní sucho narůstá.

Je tu i druhá možnost, že dopadneme lépe, jsme tu chráněni horami a stále ještě přijatelnou kondicí přírody.  Popravdě nevím, co bude horší. Pak se totiž staneme útočištěm národů, které jsou na tom ještě hůře.  Těm nezbývá než hledat nová území, na kterých by se uživily. Náš zemský ráj to na pohled je snadno přiláká – a dál už to nechám filmařům a romanopiscům.

S tím Green Dealem je to složité. Je na expertech, zda jde o utopii, jejíž slepé následování má zničující efekt na průmysl. U nás se má za to, že v uložených termínech a s náklady, bez kterých se to neobejde, to nelze zvládnout. Základní směr může mít smysl, ale je třeba znovu vyjednat, jak toho lze realisticky dosáhnout, aby tu průmysl vydržel a neprodělal gatě.

Na druhou stranu, Číně se to líbí, stala se zemí s nejrychlejšími investicemi do obnovitelných zdrojů a současně největším exportérem zelených technologií a elektrických aut. Čínské emise loni poprvé klesly i za konjuktury, i bez covidové uzávěry. A hospodářský růst tam pokračoval 5 procentním tempem, rychleji než kdekoliv v Evropě. Dvakrát rychleji než v USA. Americké emise skleníkových plynů naopak obnovily růst hnaný nenasytnou energetickou spotřebou datových center.

Přesto americký průmysl v klimatické strategii pokukuje spíše po Číně než po vrtkavém Washingtonu, protože peníze už jsou vloženy do investic a konkurenční závod nelze zastavit. Teď je to sprint, a kdo se zdrží na startu, příslušně dopadne.

Může být Česko zeleným tygrem?

Podobně uvažuje i část podnikatelů v Česku. Zhruba před půldruhým rokem se u nás odehrál Green Deal Summit 2024 pořádaný redakcí Hospodářské noviny nad klíčovou otázkou: Může být Česko zeleným tygrem?

Martin Vohánka, ambasador iniciativy Druhá ekonomická transformace, upozornil, že ČR se nachází na třetím místě ve světovém srovnání podílu zelených výrobků na HDP. „Česko má obrovský potenciál vyrábět a exportovat zelené výrobky, například v oblasti sofistikované strojírenské výroby a produkce minerálních izolací.“ 

Vohánka dodal, že překážkou jsou chybějící strategie a vysoké ceny elektřiny, což brání rozvoji udržitelných technologií. Klíčovým krokem je urychlení schvalovacích procesů na úrovni státu, například vytvoření koordinačních jednotek, které by se věnovaly podpoře investic.

Pokud vás zajímá věda, podívejte se do AV ČR. V Akademii věd se nenechávají rozptylovat uměleckými projekty nebo okamžitým vývojem na trhu a soustřeďují se na dlouhodobé úkoly, kde hledat zdroje dostatečné energetické a potravinářské produkce bez doprovodných emisí skleníkových plynů. Respektují termín pro potřebu klimatické neutrality v roce 2050, ale vyrábět to mají jiní.

Tohle jsou cíle jejich energetické strategie:

„Obnovitelné a jaderné zdroje energie nabízejí nízkoemisní řešení potřeb primární energie. V oblasti jaderné energie je třeba hledat nová řešení pro termojadernou fúzi a zajistit bezpečnost existujících jaderných elektráren se štěpnými reaktory. Nestálost výroby energie z obnovitelných zdrojů a postupná decentralizace výroby vytváří tlak na skladování energie v dosud nevídané míře. Velkou roli v této oblasti může sehrát vodík, který je do budoucna považován za hlavní zdroj energie pro oblast dopravy. Je třeba minimalizovat vliv energetického využití paliv na životní prostředí. Pokrok v těchto oblastech vyžaduje pochopení a přijetí ze strany veřejnosti. Proto je důležitou součástí programu popularizace a přenos poznatků do vzdělávací sféry.“

Jak je vidět, mají také své koníčky. Mají rádi jádro, zejména fúzi, vždyť se tím živí jejich pracoviště s tokamakem v pražských Bohnicích. Poukazují na zanedbání v rozvoji akumulace elektřiny ze slunce a větru. Populární téma je tam vodík, ve kterém vidí – jako třeba dlouhá léta japonská Toyota – hlavní zdroj energie pro dopravu. Ale sepsali to před pár lety, a od té doby se baterky do aut hodně polepšily.

Klíčové věty jsou na konci – je důležité, co se říká lidem, zda jsou seznamováni s výsledky vědy (popularizace), nebo nevědy a pouhé víry. A taky co se učí děti ve školách. Protože na ně to dopadne, až dorostou do horkého světa, a neutěší je, že na něm předchozí generace bohapustě vydělaly.

Zbyněk Fiala, server vasevec.cz

   X xx

EXOMUNISTOVI   PAVLOVI:  KORUPČNíCI  PRCHAJí  Z  UKRAJINY

BRZY  NASTANE  TRESTNÍ  STIHÁNÍ  ZELENSKÉHO,  DALŠICH  POLITIKŮ

NEZAPOMENOU  I  NA  KOMUNISTU  PAVLA  Z  ČR,  MILIARDY  Z  ČR

KOMUNISTU  PAVLA  NATO  NEZACHRÁNÍ

UKRAJINA  POTŘEBUJE  MILIARDY   NA  OPRAVY

MAĎARSKO,  SR,  DALŠÍ  ZEMĚ  POTŘEBUJÍ  MILIARDY  PRO  SEBE

Ukrajinského exministra Haluščenka zadržali pri pokuse opustiť krajinu

Národný protikorupčný úrad Ukrajiny (NABU) v nedeľu oznámil, že zadržal bývalého ministra pre energetiku Hermana Haluščenka – ktorý vlani rezignoval vzhľadom na rozsiahly korupčný škandál – pri pokuse opustiť krajinu. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Zelenskyj sa vyobjímal s európskymi lídry

„Dnes pri prekračovaní štátnej hranice vyšetrovatelia NABU zadržali bývalého ministra energetiky v rámci prípadu ‚Midas‘,“ uviedol úrad vo vyhlásení s odkazom na obrovský korupčný škandál v energetickom sektore, ktorý minulý rok otriasol Ukrajinou.

Úrad vo svojom vyhlásení meno Haluščenka neuviedol, minulý rok však pôsobil ako minister energetiky a vlani v novembri z funkcie odstúpil.

„Počiatočné vyšetrovacie konanie prebieha v súlade s požiadavkami zákona a súdnymi sankciami. Podrobnosti budú zverejnené neskôr,“ dodala NABU.

Haluščenko bol jedným z niekoľkých ministrov, ktorí v roku 2025 odstúpili po tom, čo NABU odhalila rozsiahle sprisahanie s cieľom prania špinavých peňazí v energetickom sektore krajiny.

Sprisahanci podľa NABU zorganizovali systém úplatkov vo výške 100 miliónov dolárov na odčerpávanie finančných prostriedkov, čo vyvolalo hnev verejnosti v čase rozsiahlych výpadkov dodávok elektriny spôsobených ruskými útokmi.

Vyšetrovatelia uviedli, že Haluščenko z toho získal „osobné výhody“. Ukrajinu dlhodobo sužuje korupcia a potlačenie úplatkárstva sa považuje za kľúčovú požiadavku jej snahy o vstup do Európskej únie, konštatuje AFP.

X x x

 Fico pred Rubiom v Bratislave útočil na Zelenského: Musíme rokovať s Ruskom. Od USA chce nakúpiť ďalšie stíhačky

Robert Fico a Marco Rubio na tlačovej konferenciiZdroj: David Ištok/Aktuality.sk

Americký šéf diplomacie Marco Rubio očakáva väčšiu angažovanosť USA v regióne strednej a východnej Európy. Povedal to dnes na tlačovej konferencii s premiérom Robertom Ficom.

Budeme svedkami väčšieho zapojenie Spojených štátov v strednej Európe. Tak americký minister zahraničných vecí Marco Rubio zdôvodnil svoju dnešnú návštevu Slovenska, počas ktorej sa stretol s prezidentom Petrom Pellegrinim aj premiérom Robertom Ficom.

S ním rokoval vyše hodinu na Úrade vlády, ktorého Zrkadlová sieň aj vďaka Rubiovi praskala vo švíkoch – tretí muž Bieleho domu a Trumpov kľúčový človek si zo sebou priniesol z Mníchova aj početnú americkú delegáciu.

Vybrané výroky zo spoločnej tlačovej konferencie Marca Rubia a Roberta Fica si vypočujte v našej videoreportáži:

„Musíme viesť dialóg s Ruskou Federáciou, musíme viesť dialóg s ruským prezidentom Vladimirom Putinom,“ vyhlásil pred Rubiom Fico.

Rubio: So Slovenskom sa nemusíme vždy zhodnúť

„Ked sa národné záujmy stretávajú so slovenskými záujmami, vtedy sme spojencami,“ vyhlásil na tlačovej konferencii Rubio. „Ale nie vždy sa stretávajú a na tom nie je nič zlé,“ dodal.

Príkladom by mohol byť aj nedávny americký útok na Venezuelu a únos prezidenta Nicolása Madura. Fico to kritizoval ako porušovanie medzinárodného práva a povedal to aj dnes.

X x x

 Čierna nedeľa v talianskych horách: Lavína zasypala lyžiarov, záchranári hlásia dvoch mŕtvych a jedného zraneného

 

Nad populárnym strediskom Courmayeur sa dopoludnia zosunula masa snehu, ktorá pod sebou pochovala skupinu lyžiarov pohybujúcich sa vo voľnom teréne. Nešťastie neprežili dve osoby, pravdepodobne francúzski občania.

Najmenej dvaja lyžiari zahynuli v nedeľu v dôsledku lavíny v talianskych Alpách, informovala tamojšia horská služba. Ďalšia osoba je v kritickom stave. Podľa predbežných informácií ide pravdepodobne o francúzskych občanov. TASR o tom píše podľa správy agentúr AFP a DPA.

• V talianskych Alpách zomreli dvaja lyžiari pri páde lavíny.
• Jedna osoba je v kritickom stave v nemocnici.
• Obete boli pravdepodobne francúzski občania.
• Lavínová sezóna v Alpách má už viaceré obete.

Pád lavíny neprežili dve osoby

Talianska alpská horská služba (CNSAS) uviedla, že obeťami je žena a muž. Ďalšou kriticky zranenou osobou je muž, ktorého v kritickom stave letecky previezli do nemocnice v Turíne. Podľa CNSAS sa na pátraní podieľalo pätnásť záchranárov spolu s pátracími psami a dvoma vrtuľníkmi. Záchranári následne pokračovali v pátraní po ďalších možných obetiach.

Talianske médiá informovali, že lavína sa zosunula okolo 11.00 h nad dedinou Courmayeur, kde skupina lyžovala mimo vyznačenej zjazdovky. Niektoré správy uvádzajú, že pod snehom zostalo až šesť lyžiarov.

Lavínová sezóna v Alpách

Ďalšia lavína sa v nedeľu zosunula aj v regióne Trentino na severe Talianska. Horská záchranná služba uviedla, že lyžiarom sa podarilo vlastnými silami vyslobodiť osobu zasypanú snehom.

V Alpách došlo v tejto sezóne už k viacerým smrteľným lavínovým nehodám.

X xx

 Nemecká pravica buduje mosty do Washingtonu: AfD využila mníchovskú konferenciu na stretnutie s tímom Marca Rubia

Nemecká pravicovo-populistická strana AfD prelomila dlhoročnú izoláciu na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii. Poslankyňa Anna Rathertová potvrdila, že na okraji podujatia absolvovala „konštruktívne a pozitívne“ rozhovory so spolupracovníkmi amerického ministra zahraničných vecí Marca Rubia.

Členka strany Alternatíva pre Nemecko (AfD), označovanej za krajne pravicovú, uviedla že sa stretla so spolupracovníkmi amerického ministra zahraničných vecí Marca Rubia na okraj Mníchovskej bezpečnostnej konferencie. Poslankyňa nemeckého parlamentu Anna Rathertová v nedeľu pre agentúru DPA povedala, že stretnutie s Rubiovým štábom sa udialo „náhodou“, píše TASR.

• Členka AfD sa stretla so spolupracovníkmi Marca Rubia.
• Stretnutie označila za náhodné a veľmi pozitívne.
• AfD sa snaží prehlbovať väzby s Washingtonom od návratu Trumpa.
• AfD boli po dvoch rokoch opäť pozvaní na Mníchovskú konferenciu.

Budovanie väzieb s Washingtonom

„Diskusie boli veľmi konštruktívne, veľmi príjemné a veľmi pozitívne,“ uviedla. Rathertovej z rozhovoru so štábom šéfa americkej diplomacie vyplýva, že „stále existuje veľký záujem o stretnutia a prehlbovanie vzťahov“.

Nemecká AfD sa snaží budovať väzby s Washingtonom od návratu Donalda Trumpa do úradu prezidenta, pričom kontakty medzi jeho administratívou a nemeckou euroskeptickou stranou vzbudzujú pozornosť na oboch stranách Atlantiku, píše DPA.

AfD na konferencii po dvoch rokoch

AfD bola vylúčená z predchádzajúcich dvoch ročníkov Mníchovskej bezpečnostnej konferencie, ale tento rok dostali traja zákonodarcovia oficiálne pozvanie, čo vyvolalo diskusie na nemeckej politickej scéne.

Predseda konferencie Wolfgang Ischinger povedal, že pozval členov AfD aj preto, že strana je teraz najsilnejšou opozičnou silou v parlamente. Okrem Rathertovej do Mníchova prišli aj poslanci Rüdiger Lucassen a Heinrich Koch.

Rathertová tiež povedala, že delegácia AfD pôjde začiatkom marca do Washingtonu na medzinárodný kongres pravicových strán a hnutí.

 X x x

Irán a USA pokračujú v jadrových rozhovoroch: Druhé kolo rokovaní odštartuje v utorok

Pôjde o druhé kolo rokovaní od obnovenia rozhovorov medzi oboma krajinami 6. februára, pričom sprostredkovateľom bude opäť Omán.

Ďalšie kolo rokovaní medzi Iránom a Spojenými štátmi v Ženeve je naplánované na utorok, informovali v nedeľu iránske médiá. Iránska delegácia na čele s ministrom zahraničných vecí Abbásom Arákčím odcestovala do Švajčiarska už v nedeľu, oznámil zároveň iránsky rezort diplomacie. TASR o tom píše podľa správ agentúr AFP, DPA a AP.

Arákčí „v nedeľu neskoro večer odišiel z Teheránu do Ženevy na čele diplomatickej a technickej delegácie, aby viedol druhé kolo jadrových rokovaní a uskutočnil rad diplomatických konzultácií“, uviedlo ministerstvo vo svojom vyhlásení.

Obnovené jadrové rokovania

Pôjde o druhé kolo rokovaní od obnovenia rozhovorov medzi oboma krajinami 6. februára, pričom sprostredkovateľom bude opäť Omán.

Počas svojej návštevy v Ženeve by mal Arákčí tiež viesť rokovania so svojimi švajčiarskymi a ománskymi rezortnými partnermi, ako aj s riaditeľom Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Rafaelom Grossim a ďalšími medzinárodnými predstaviteľmi, uvádza sa ďalej vo vyhlásení ministerstva.

Švajčiarsko ako sprostredkovateľ

Teherán a Washington obnovili jadrové rokovania v Ománe 6. februára, niekoľko mesiacov po tom, čo predchádzajúce rokovania narušila krátka vojna medzi Izraelom a Iránom vlani v júni.

Švajčiarsko je iránskym vedením a niektorými štátmi Perzského zálivu vnímané ako neutrálny sprostredkovateľ a zároveň zastupuje záujmy Washingtonu v Iráne, keďže USA nemajú v Islamskej republike žiadne diplomatické zastúpenie.

X x X

Napätie v Taiwanskom prielive rastie: Tchaj-pej odmieta nároky Pekingu na ostrov a varuje čínskym porušovaním Charty OSN

Mníchovská bezpečnostná konferencia sa stala dejiskom ostrej slovnej prestrelky medzi Taiwanom a Čínou. Taiwanský minister zahraničných vecí Lin Čch‘-a-lung v nedeľu obvinil Peking z pokrytectva po tom, čo čínsky šéf diplomacie Wang I vyzdvihoval mierové princípy OSN.

Čína je skutočnou hrozbou pre bezpečnosť a naďalej pokrytecky tvrdí, že dodržiava princípy mieru OSN, povedal v nedeľu taiwanský minister zahraničných vecí Lin Čch‘-a-lung v reakcii na komentáre čínskeho ministra zahraničných vecí Wang Iho na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii (MSC). TASR o tom píše podľa správy agentúry Reuters.

• Taiwanský minister označil Čínu za hrozbu pre bezpečnosť.
• Čína považuje Taiwan za svoje územie, Taiwan to odmieta.
• Čína obviňuje iné krajiny z pokusov oddeliť Taiwan od Číny.
• Taiwan tvrdí, že jeho suverenita nikdy Číne nepatrila.
• Čínska armáda pravidelne cvičí pri taiwanských hraniciach.

Taiwan: O svojej budúcnosti môžu rozhodovať len samotní obyvatelia ostrova

Čína považuje demokraticky spravovaný Taiwan za svoje odštiepenecké územie, čo vláda v Tchaj-peji odmieta s tvrdením, že o svojej budúcnosti môžu rozhodovať len samotní obyvatelia tohto ostrova.

Čínsky minister zahraničných vecí vo svojom sobotňajšom prejave na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii vyhlásil, že niektoré krajiny sa „snažia odtrhnúť Taiwan od Číny“, obvinil Japonsko z vyvolávania napätia na ostrove a zdôraznil dôležitosť dodržiavania princípov Charty OSN.

Porušenie Charty OSN?

Lin vo svojom vyhlásení následne uviedol, že či už z hľadiska historických faktov, objektívnej reality alebo medzinárodného práva, suverenita Taiwanu nikdy nepatrila Čínskej ľudovej republike. Taiwanský minister ďalej povedal, že Wang sa „chválil“ dodržiavaním cieľov Charty OSN a obvinil iné krajiny z napätia v regióne.

„V skutočnosti sa Čína prednedávnom zapojila do vojenských provokácií v okolitých oblastiach (ostrova) a opakovane a otvorene porušila zásady Charty OSN o nepoužívaní sily ani vyhrážaní sa silou,“ uviedol Lin. „Tým opäť potvrdila svoje hegemonické zmýšľanie, pri ktorom sa slová nezhodujú s činmi,“ dodal.

Čínske operácie pri ostrove

Čínska armáda, ktorá denne operuje v okolí ostrova, uskutočnila v decembri sériu masových vojenských cvičení v blízkosti Taiwanu.

Vysokopostavení taiwanskí predstavitelia ako Lin neboli pozvaní na konferenciu v Mníchove, upozorňuje Reuters.

X x x

 Orbán: Európa sa rozhodla ísť do vojny do roku 2030. Voľby budú posledné pred vojnou

Kým bude vládnuť národná vláda, Maďarsko nepošle zbrane, peniaze a ani mladých ľudí na Ukrajinu. Podľa servera hirado.hu to povedal v sobotu predseda maďarskej vlády Viktor Orbán vo výročnom prejave, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Po roku 2010 ide o prvé voľby, v ktorých môže byť vláda Viktora Orbána reálne nahradená.“ Opozičný líder Péter Magyar a jeho strana TISZA vedie v prieskumoch. Riaditeľ Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Tomáš Strážay ale upozorňuje, že tým hra zďaleka nie je dohratá. Výsledok môžu ovplyvniť volebný systém, povolebné scenáre aj reakcia súčasnej moci.

Európa sa podľa Orbána rozhodla ísť do roku 2030 do vojny a tak aprílové voľby budú poslednými maďarskými pred vojnou. Nová vláda sa bude musieť rozhodovať v otázke vojny a mieru, konštatoval.

Premiér povedal, že Brusel sa rozhodol poraziť Rusov na ukrajinskom území. „Vojnové prípravy prebiehajú všade, okrem Maďarska a Slovenska,“ dodal s poznámkou, že deväť krajín už má povinnú vojenskú službu a niektoré ju rozšírili aj na ženy.

„Posielajú obyvateľstvu pokyny, čo robiť v prípade vojny. Vojenské výdavky prudko vzrástli. Boli podpísané dohody o vyslaní vojakov na Ukrajinu,“ pokračoval Orbán, podľa ktorého Brusel doteraz vynaložil na ukrajinskú vojnu takmer 200 miliárd eur a v decembri poskytol ďalších 90 miliárd eur vo forme pôžičiek. Maďarský ministerský predseda označil kroky Európskej únie za obrovskú nezodpovednosť.

Premiér v prejave v multifunkčom budínskom centre Várkert Bazár k vnútropolitickej situácii pred aprílovými parlamentnými voľbami vyhlásil, že globálne korporácie, najmä spoločnosti Shell a Erste Bank, v spolupráci s bruselskou elitou pripravujú dosadenie novej vlády v Maďarsku.

Shell na Orbánove slová reagoval vyhlásením, že sa k politickým vyjadreniam lídrov krajín zvyčajne nevyjadruje, no v Maďarsku čelí tlaku pre mimoriadne dane a regulácie cien palív. Angažovanie bývalého topmanažéra Shell-u Istvána Kapitánya v opozícii vníma ako súkromné rozhodnutie jednotlivca.

Spoločnosť Erste Bank podotkla, že bankový sektor v Maďarsku je dlhodobo cieľom Orbánových daní z mimoriadnych ziskov. Erste, podobne ako iné banky, zdôrazňuje svoju úlohu stabilného investora a odmieta zasahovanie do zostavovania vlád.

Predseda mimoparlamentnej opozičnej strany TISZA Péter Magyar dlhodobo odmieta obvinenia, že by bol „projektom Bruselu“. Tvrdí, že jeho strana je autentickým maďarským hnutím, ktoré vzniklo z nespokojnosti občanov s korupciou Fideszu. Magyar často poukazuje na to, že práve Orbánova vláda vytvorila „vlastnú oligarchiu“ a že jeho reči o suverenite sú len dymovou clonou na zakrytie ekonomických problémov krajiny.

X x x

Macinkovi v politice neradím, spor o Turka ale musí přestat, vyzývá Klaus

Bývalý český prezident a podporovatel strany Motoristé sobě Václav Klaus popřel, že by konzultoval s Petrem Macinkou jeho politickou strategii. „On byl mým mluvčím, ale já nejsem obhájcem Motoristů. Konání Macinky je poznamenáno sporem o Filipa Turka,“ domnívá se Klaus a zkritizoval současného prezidenta Petra Pavla za to, že čestného prezidenta Motoristů nejmenoval ministrem.

 „Říkal jsem Motoristům, že musí hrát výrazně jinou kartu, věnovat se problematice naší země, a ne jenom řešit jmenování Filipa Turka. Ano, byl jsem přívržencem této nové vlády, protože tato země nutně potřebovala změnu, co všechno vláda dělá je ale pořád hodnoceno na základě Macinkových SMS. To je naprosté zúžení,“ uvedl Klaus v nedělním vysílání na televizní stanici CNN Prima News a dodal, že on by nikdy takové zprávy neodeslal.

Pode Klause se ale prezident Pavel nadále chová nestandardně, když odmítá jmenovat Turka ministrem. „Ani Václav Havel, já či Miloš Zeman jsme nikdy takto nepřistupovali ke kandidátům na ministerský post,“ prohlásil.

 K tomu podotkl, že situace, kdy Macinka řídí jak ministerstvo zahraničí, tak rezort životního prostředí, není ideální. „Choval bych se v mnoha věcech jinak než Macinka, ale názorově chápu, že se v sobotu pohádal s Hillary Clintonovou a Radoslawem Sikorskim. Jinak bych mu řekl, že jsem neměl důvod ho volit,“ přiznal exprezident.

„Pokud ale chtějí Motoristé prosazovat svou racionální politiku, tak musí přestat vést souboj o Filipa Turka,“ dodal Klaus.

Petr Macinka jako šéf vládní strany Motoristé sobě nadále řeší situaci týkající se jmenování ministrů. Český prezident Petr Pavel totiž odmítl jmenovat poslance Filipa Turka ministrem.

Šéf české diplomacie v návaznosti na to doručil Pavlovi na konci ledna zprávy prostřednictvím jeho poradce Petra Koláře. Macinka Pavla v zaslaných zprávách žádal, aby jmenoval ministrem Turka s tím, že jinak dojde k ostrému střetu s Hradem. Pavel tyto zprávy označil za pokus o vydírání a zveřejnil je.

 Pavel dlouhodobě odmítá jmenovat Turka ministrem životního prostředí. Podle prezidenta totiž opakovaně prokázal nedostatek respektu vůči českému právnímu řádu a ústavním hodnotám. Poukazuje na Turkovy kontroverze spojené s nacistickými symboly nebo gesty a výroky, které podle Pavla zpochybňují rovnost žen a menšin.

X X X

Blíží se volby, od Trumpa lepší ,držet se dál‘. Jak se proměňuje vztah mezi lepenovci a Washingtonem

Marine Le Penová byla předseda, Donaldu Trumpovi gratulovala k získání prvního mandátu. U toho druhého už francouzská politička ve svém nadšení o něco polevila a od podpory amerického prezidenta si začala držet spíše odstup. Pro změnu přístupu se nabízí poměrně pragmatické důvody – Francii čeká příští rok boj o Elysejský palác a spojení s Trumpem, jenž v zemi neplatí za příliš populárního politika, body nejspíše nepřinese.

Když současný americký prezident Donald Trump před deseti lety získal svůj první mandát, tehdejší předsedkyně francouzského krajně pravicového Národního sdružení Marine Le Penová mu s neskrývaným nadšením gratulovala. „Američané si zvolili prezidenta podle sebe, a ne podle toho, co jim chtěl vnutit establishment,“ nechala se tehdy slyšet.

 Po jeho druhém vítězství o osm let později už ale jedna z hlavních tváří lepenovců přišla, na rozdíl od některých jiných evropských krajně pravicových politiků, s o poznání zdrženlivější reakcí.

Tentokrát Trumpovi vzkázala pouze to, že „Američané si svou hlavu státu vybrali svobodně“ a že „nová politická éra by měla přispět k posílení bilaterálních vztahů a k úsilí o konstruktivní dialog a spolupráci na mezinárodní scéně“.

Podle bruselského webu Politico, jenž tehdy hovořil s jedním z blízkých spolupracovníků Le Penové, za jejím odstupem stála především obava z Trumpem slibovaného zavedení cel a ze skutečnosti, že politika pod heslem „Amerika na prvním místě“ by mohla mít negativní dopady na francouzský průmysl.

Jedna z nejvýraznějších představitelek francouzské krajní pravice ale s odklonem od dříve výrazné podpory staronového amerického prezidenta myslela především na domácí scénu a politickou budoucnost sebe sama i lepenovců.

Výroky o Grónsku

Ve Francii totiž mají příští rok proběhnout prezidentské volby, Národní sdružení si mezi voliči drží nebývale vysokou podporu a Trump v zemi zároveň dlouhodobě nepatří mezi zrovna oblíbené zahraniční státníky. Ve smýšlení Le Penové tak jako by platilo, že je pro její vyhlídky výhodnější se od Bílého domu držet dál.

„Marine Le Penová je nucena se (od Trumpa) distancovat. Pokud se její strana chce prezentovat jako vládní, tedy strana schopná sjednotit co nejširší vrstvy francouzské společnosti, nemůže být tak kontroverzní jako americký prezident. Z jejího pohledu jde tedy hlavně o opatrnost,“ zamýšlí se pro iROZHLAS.cz francouzský novinář Emmanuel Galiero.

Podle serveru Euractiv se s blížícími volbami pro lepenovce „otevřená blízkost s Trumpovou administrativou stala politickou zátěží“. Jak rovněž dále poznamenává server, posun není patrný jen u Le Penové, ale i u jejího „chráněnce“, tedy současného předsedy Národního sdružení Jordana Bardelly.

Jak dále připomíná server, ten ještě při Trumpově druhém zvolení oslavoval „vítr svobody“, jenž jeho vítězství ztělesňovalo, nyní ale Bílý dům kritizuje za hrozby mířené vůči Dánsku a Grónsku. Le Penová se zase negativně vyjádřila k americké vojenské akci ve Venezuele, při které speciální jednotky zajaly venezuelského prezidenta Nicoláse Madura.

Právě i dění okolo Grónska přispělo k tomu, že francouzská společnost na současnou americkou administrativu nahlíží mnohem negativněji. Podle průzkumu tamní společnosti Ifop nyní Američany jako „nepřátelskou mocnost“ vnímá 42 procent respondentů oproti třiceti procentům v dubnu.

„V situaci, kdy se Washington zdá být připraven ukončit sedmdesát let transatlantické historie, již většina Francouzů Spojené státy nevnímá jako spojeneckou zemi,“ uvádí se například v datech průzkumu.

Co zbylá krajní pravice?

Marine Le Penová má zatím kandidaturu v prezidentském klání kvůli probíhajícímu soudnímu procesu na základě obvinění ze zpronevěry prostředků Evropského parlamentu nejistou. Ve hře za politickou stranu, již „zdědila“ po svém otci Jean-Marie Le Penovi, je tak právě jméno jejího předsedy Jordana Bardelly.

Vzhledem k šancím na případné vítězství kandidáta krajní pravice tak politička upřednostňuje opatrnost po všech stránkách a od podpory ve Francii nepříliš populárního Trumpa se raději drží dál. Postoj s ní však nesdílí někteří z řad dalších představitelů francouzské krajní pravice, jak připomíná Galiero.

„Na nacionalistické politické scéně zde máme ještě stranu Znovudobytí, jež v parlamentu nemá zastoupení mezi poslanci, nemá stejnou politickou základnu, a ,nejede‘ tak (s Národním sdružením) na stejné vlně. Například její europoslankyně Sarah Knafová zašla ve vztahu k Trumpovi velmi daleko, ve Spojených státech se zúčastnila třeba jeho předvolebních mítinků,“ přibližuje novinář francouzského deníku Le Figaro.

Zmíněná politička v březnu kandidovala na starostku Paříže. Neteř Le Penové a rovněž europoslankyně Marion Maréchalová pak zase uvedla, že ohledně Trumpa „kurz nezměnila“, a to ani v souvislosti s jeho výroky o Grónsku. Americký prezident dlouhodobě opakuje, že Spojené státy ostrov potřebují pro svou bezpečnost.

‚Francouzi na prvním místě‘

Ze strany Bílého domu to vypadá, že odklon Le Penové však nechce nechat jen tak. Podle německého deníku Der Spiegel zvažoval Trumpův tým sankce proti francouzským soudcům, již Le Penovou usvědčily ze zpronevěry a prozatím jí účast v nadcházejících volbách znemožnili.

Soudní tahanice francouzské političky měl podle Der Spiegel Trump rovněž přirovnat k těm svým a proces s Le Penovou již dříve připodobnil k honu na čarodějnice. Národní sdružení zprávu německého deníku označilo za falešnou a proti podpoře současného vedení Bílého domu se vymezuje.

 Posun od dříve neochvějné podpory k dnešnímu odmítání téměř jakéhokoli propojení s Washingtonem je každopádně u lepenovců poměrně výrazný.

Kdysi se s Trumpem do jisté míry shodovali například i ve volebních heslech. Jejich slogan „Les Francais d’abord“ neboli „Francouzi na prvním místě“ se dosti podobal Trumpově „America First“, tedy „Amerika na prvním místě“.

„Identitární stránka Trumpa, která americkou otázku klade do centra jeho politického uvažování, tedy obrany amerických zájmů, odpovídá i přístupu Národního sdružení. Ten spočívá v hájení zájmů Francouzů, tedy ,Francouzi na prvním místě‘,“ vysvětluje Galiero a doplňuje, že dané heslo existovalo již dlouho před hnutím MAGA (Make America Great Again, Učiňme Ameriku znovu skvělou).

Nyní se však tedy zdá, že ačkoli strany mohou stále zůstávat ideologicky blízké, minimálně politicky se Le Penová od Trumpovy administrativy snaží distancovat.

X X X

Ty úbohý právnik! Šéfka spravodlivosti USA sa rozohnila na vypočutí o Epsteinovi, demokrati hovoria o darčeku pred voľbami

Vypočutie americkej ministerky spravodlivosti Pam Bondiovej v Snemovni reprezentantov sa v stredu zmenilo na ostrý politický súboj plný osobných útokov, kriku a teatrálnych odchodov zo sály. Formálne išlo o dohľad nad postupom ministerstva pri zverejňovaní spisov o zosnulom finančníkovi a sexuálnom delikventovi Jeffreyovi Epsteinovi, no podľa stanice BBC, portálu Axios aj magazínu Politico sa rokovanie rýchlo zvrtlo na jednu z najvýbušnejších schôdzí posledných rokov.

Americká ministerka spravodlivosti Pam Bondiová.

Bezprostredným dôvodom napätia bolo zverejnenie ďalších miliónov strán dokumentov z Epsteinovho vyšetrovania. Viacerí zákonodarcovia obvinili rezort, že nezvládol zákonom požadované redakcie, teda začiernenie citlivých údajov.

Demokratická kongresmanka Pramila Jayapalová upozornila, že v niektorých prípadoch boli zverejnené aj nahé fotografie preživších, ktorých identita bola desaťročia chránená. Následne vyzvala obete sediace v sále, aby vstali, ak sa im nepodarilo stretnúť so zástupcami ministerstva. Podľa BBC sa postavili všetky.

Jayapalová vyzvala Bondiovú na ospravedlnenie. Ministerka to odmietla a výmenu označila za „divadlo“. „S touto ženou sa nebudem znižovať na jej úroveň,“ reagovala podľa BBC. Tvrdila, že úradníci konali v časovej tiesni stanovenej zákonom a že akékoľvek mená zverejnené „neúmyselne“ boli okamžite začiernené.

„Vyhorený, úbohý právnik“

Atmosféra sa ešte viac vyostrila pri výmene s najvyšším demokratom vo výbore Jamiem Raskinom. Ten Bondiovú vyzval, aby „neplytvala ani sekundou“ a odpovedala priamo. Keď jej vyčítal vyhýbavé odpovede, ministerka mu podľa portálu Axios odkázala: „Ty mi nebudeš nič hovoriť, si vyhorený, úbohý právnik!“ Následne dodala: „Ty ani nie si právnik.“

Raskin, bývalý profesor ústavného práva, jej to vrátil s tým, že práve takýto prístup je dôvodom, prečo by demokrati chceli po voľbách získať späť kontrolu nad výborom a s ňou aj silnejšie právomoci na predvolávanie svedkov.

Podľa magazínu Politico demokrati po skončení vypočutia tvrdili, že Bondiovej agresívny štýl im môže pomôcť v budúcoročných voľbách do Kongresu. „Keby sme mali tú moc, predvolali by sme ju a prinútili odpovedať na naše otázky,“ povedal Raskin novinárom. Podľa neho išlo o „fenomenálny prejav neúcty voči Kongresu“.

Konflikt aj s republikánom

Nezvyčajné bolo, že Bondiová sa dostala do konfliktu aj s republikánom Thomasom Massiem, ktorý dlhodobo presadzuje úplné zverejnenie Epsteinových spisov. Massie sa pýtal, kto nesie zodpovednosť za údajne nadmerné začierňovanie mien.

Bondiová ho označila za „neúspešného politika“ a „pokrytca“. Podľa Axiosu mu vyčítala aj jeho hlasovanie proti zákazu tzv. deepfake pornografie. Massie neskôr pre Politico povedal, že ministerka pôsobila, akoby sa situácia rozpadala, a podľa neho sa vyhýbala odpovediam na kľúčové otázky.

Počas rokovania zaznelo aj meno Andrewa Mountbatten-Windsora, bývalého britského princa, ktorý čelí tlaku, aby v USA vypovedal v súvislosti s obvineniami zosnulej Virginie Giuffreovej.

Demokrat Ted Lieu nechal podľa BBC premietnuť fotografiu zo spisov, na ktorej je bývalý člen kráľovskej rodiny zachytený v kompromitujúcej póze. Kontext snímky však nie je známy a samotná fotografia nepreukazuje trestnú činnosť.

Bondiová reagovala otázkou, prečo sa Lieu neobrátil na jej predchodcu Merricka Garlanda. Lieu odpovedal, že Garland podľa neho zlyhal.

Politika namiesto odpovedí

Hoci sa vypočutie týkalo Epsteina, časť diskusie sa stočila aj k iným témam vrátane zásahov federálnych agentov v Minneapolise. Demokrat Steve Cohen označil streľby za „popravy“ a vyzval ministerstvo na vyšetrovanie. Bondiová naopak bránila postup federálnych orgánov a kritizovala miestnych politikov.

Podľa Politica demokrati tvrdia, že Bondiová vystupovala pre „jediného diváka – Donalda Trumpa“. Republikánsky predseda výboru Jim Jordan jej výkon pochválil a vyhlásil, že si počínala veľmi dobre.

Pred Kongres sa nedávno postavila aj bývala Epsteinova partnerka a hlavná komplicka Ghislaine Maxwellová:

X xx

 Rubio v Bratislave: s prezidentom hovoril o obrane, s Ficom o plyne a stíhačkách. Slovensko chce s USA prehĺbiť spoluprácu

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio zavítal do Bratislavy. So slovenskými lídrami má rokovať o bezpečnosti, energetike aj budúcnosti spolupráce s NATO, pričom avizoval, že otvorí aj citlivú tému odstrihnutia sa od ruských surovín.

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio pristál na bratislavskom letisku v nedeľu okolo pol jedenástej. Privítal ho minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Juraj Blanár (Smer), na pozvanie ktorého Rubio pricestoval na Slovensko.

Z letiska sa šéf americkej diplomacie presunul do centra Bratislavy, priamo do Prezidentského paláca, kde sa stretol s hlavou Slovenskej republiky Petrom Pellegrinim.

Rubio: USA chcú, aby všetky krajiny konali vo svojom národnom záujme

Spojené štáty od Európy nežiadajú, aby sa stala ich vazalom, uviedol americký minister zahraničných vecí Marco Rubio v nedeľu na spoločnej tlačovej konferencii s premiérom SR Robertom Ficom (Smer-SD) v Bratislave.

„Chceme byť vaším partnerom. Chceme spolupracovať s Európou. Chceme spolupracovať s našimi spojencami,“ uviedol Rubio.

USA očakávajú, že všetky krajiny budú konať vo svojom národnom záujme, podotkol šéf diplomacie USA.

Spojené štáty sa podľa Rubia tešia na spoluprácu s Vyšehradskou štvorkou (V4), predsedníctvo ktorej preberá od 1. júla tohto roka práve Slovensko. Rubio zdôraznil, že pre USA sú názory a postoj Slovenska ohľadom vojny na Ukrajine „veľmi dôležité“, a to napríklad aj vzhľadom na geografickú blízkosť oboch krajín.

V súvislosti s Iránom šéf americkej diplomacie uviedol, že Washington sa v súčasnosti sústredí na vyjednávanie, následne sa uvidí, aké kroky podnikne. Spojené štáty a Irán vedú opäť rozhovory zamerané na jadrový program Teheránu, ktoré prerušili po 12-dňovej izraelsko-iránskej vojne z vlaňajšieho júna.

S Pellegrinim o obrane

Ako informovala kancelária prezidenta, s Rubiom diskutovala hlava štátu o otázkach energetiky, obrany a bezpečnosti, transatlantických vzťahov a neopomenuli ani aktuálne svetové dianie. „Naše partnerstvo je strategické a prináša konkrétne výsledky v oblasti obrany, bezpečnosti aj energetickej spolupráce,“ uviedol prezident SR.

V tejto súvislosti ocenil rozvoj spolupráce v jadrovej energetike vrátane projektu novej elektrárne realizovaného spoločnosťou Westinghouse. Podľa jeho slov jadrová energia znamená stabilitu a suverenitu voči geopolitickým otrasom, pričom Slovensko má záujem túto spoluprácu so Spojenými štátmi ďalej prehlbovať.

Dôležitou témou rokovania bola aj obranná spolupráca a plnenie záväzkov vyplývajúcich zo samitov NATO. Prezident SR potvrdil pripravenosť Slovenska pokračovať v modernizácii ozbrojených síl a prispievať tak k posilňovaniu obrany aliancie a k silnejšej a sebavedomejšej Európe. Ako konštatoval Pellegrini, to nás robí silnejšími spoločne tvárou v tvár výzvam a hrozbám.

„Naša spolupráca prináša silu a odolnosť. Spoločne sme pripravení formovať bezpečnejšiu, istejšiu a mierovejšiu budúcnosť postavenú na spoločných hodnotách,“ poznamenal prezident SR. Zároveň zdôraznil, že pevné transatlantické partnerstvo zostáva jedným zo základných pilierov bezpečnosti a stability Slovenskej republiky aj celého európskeho priestoru.

Doplnil, že návšteva amerického ministra zahraničných vecí na Slovensku sa uskutočnila po siedmich rokoch.

S Ficom o plyne a jadre

Rokovania s prezidentom trvali necelú hodinu. Okolo poludnia sa americká delegácia na čele s Rubiom presunula na Úrad vlády SR, kde bolo naplánované stretnutie so slovenským premiérom Robertom Ficom (Smer). Predseda vlády a americký minister zahraničných vecí sa na krátku chvíľu ukázali pred médiami: pred kamerami si podali ruky. Neskôr sa presunuli do salónika, kde pokračovali rokovaním medzi štyrmi očami.

Rozhovoru tet-a-tet nasledovali rokovania delegácií. Za slovenskú stranu sa na nich zúčastnili minister obrany Robert Kaliňák (Smer), šéf envirorezortu Tomáš Taraba (nom. SNS), ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas) a šéf diplomacie Blanár.

Rokovania trvali o niečo viac ako hodinu. Na tlačovom brífingu premiér informoval, že hlavnými témami boli energetika, bezpečnostná situácia v regióne a ďalší rozvoj spolupráce. Fico ocenil, že návšteva Rubia prišla krátko po nedávnom stretnutí s bývalým prezidentom USA Donaldom Trumpom. Podľa jeho slov ide o prirodzené a konštruktívne pokračovanie dialógu, ktoré umožnilo zhodnotiť posun dosiahnutý v uplynulých týždňoch.

Minister zahraničných vecí USA Marco Rubio pricestoval na Slovensko

Zdôraznil, že Slovensko chce presadzovať suverénnu zahraničnú politiku orientovanú na všetky svetové strany, pričom jej základom je ochrana národných záujmov. Slovensko má podľa premiéra záujem o rozvoj spolupráce so Spojenými štátmi najmä v oblasti energetiky. Pripomenul, že 13. februára nadobudla platnosť dohoda o spolupráci v oblasti jadrovej energetiky. Fico potvrdil vôľu spoločne s USA vybudovať v rámci nadnárodného konzorcia novú jadrovú elektráreň.

„Máme obrovský záujem pod hlavičkou amerického partnera vytvoriť nadnárodné konzorcium, ktoré by zagarantovalo, že Slovensko by mohlo do roku 2040 postaviť ďalší jadrový blok s výkonom 1200 megawattov. A tešíme sa, ak sa nám podarí v priebehu budúceho roka podpísať už konkrétne dohody so spoločnosťou Westinghouse,“ vyhlásil premiér. Amerických partnerov požiadal o spoluprácu aj v prípravných štádiách projektu.

Fico informoval šéfa americkej diplomacie o situácii s dodávkami ropy a plynu na Slovensku, ktoré je podľa jeho slov v nezávideniahodnej situácii. Zdôraznil, že Slovensko sa v rámci existujúcich trás ocitlo na konci potrubných systémov, čo predstavuje výzvu pre energetickú bezpečnosť krajiny.

„Hľadali sme spolu rôzne alternatívy a ja sa naozaj domnievam, že aj zajtrajšie stretnutie s predsedom maďarskej vlády Viktorom Orbánom môže priniesť určitý posun, pokiaľ ide o krízovú situáciu, ktorá momentálne vzniká v oblasti dodávok ropy do Európy,“ priblížil. Prípadné zastavenie tranzitu ropy cez Ukrajinu do EÚ premiér vníma ako politické vydieranie Ukrajiny voči Maďarsku.

NATO a stíhačky

Slovensko podľa Fica rozumie postoju USA, že Európska únia sa musí viac starať o svoju bezpečnosť a prirodzene s tým zvyšovať výdavky na obranu. „Rozprávali sme sa aj na tému, ako ďalej s rozpočtami do budúcich rokov. My musíme brať na zreteľ naše možnosti a schopnosti, ktoré máme, ale rovnako aj to, že Slovensko, keď chce byť súčasťou kolektívnej bezpečnosti v Európe a v NATO, sa bude musieť zúčastňovať na postupnom posilňovaní našich kapacít,“ ozrejmil premiér.

Zároveň potvrdil, že bude pokračovať aj vojenská spolupráca s USA. Slovensko má podľa Fica záujem zaobstarať celkovo 18 kusov stíhačiek F-16 americkej výroby. Okrem už objednaných 14 sa podľa jeho slov diskutuje o tom, ako zaobstarať ďalšie štyri. Minister obrany Kaliňák minulý týždeň hovoril, že tento nákup schválil Kongres USA. Rubio počas brífingu poznamenal, že v tejto otázke sa objavili určité prekážky a snažia sa ich vyriešiť.

Minister zahraničných vecí USA Marco Rubio (vľavo) a premiér SR Robert Fico

Americký minister po rokovaniach zdôraznil, že spolupráca medzi oboma krajinami prebieha na viacerých úrovniach. „Obidve strany máme svoje tímy, ktoré spolupracujú,“ uviedol. Pripomenul tiež postoj prezidenta Donalda Trumpa k zahraničnej politike. Podľa jeho slov Trump očakáva, že každá krajina bude dôsledne brániť svoje národné záujmy. „Tak k tomu pristupujeme aj my,“ zdôraznil Rubio.

Šéf americkej diplomacie sa poďakoval za prijatie a vyjadril očakávanie ďalšej spolupráce. Zároveň avizoval, že už budúci týždeň očakáva návštevu slovenských ministrov v Spojených štátoch. „Chceme byť vaším partnerom. Chceme spolupracovať s Európou. Chceme spolupracovať s našimi spojencami,“ uviedol Rubio.

USA očakávajú, že všetky krajiny budú konať vo svojom národnom záujme, podotkol šéf diplomacie USA. Spojené štáty sa podľa Rubia tešia na spoluprácu s Vyšehradskou štvorkou (V4), ktorej predsedníctvo preberá od 1. júla tohto roka práve Slovensko. Rubio zdôraznil, že pre USA sú názory a postoje Slovenska ohľadom vojny na Ukrajine „veľmi dôležité“, a to napríklad aj vzhľadom na geografickú blízkosť oboch krajín.

Rubio pred príletom na naše územie uviedol, že počas svojej nedeľnej návštevy Bratislavy bude so slovenskými predstaviteľmi rokovať aj o odstrihnutí sa od ruských energetických surovín. „Porozprávame sa s nimi o tom, čo sa musí stať,“ odpovedal vo štvrtok na novinársku otázku.

Minister zahraničných vecí USA Marco Rubio (vľavo) a premiér SR Robert Fico

„Nebudem rozoberať, o čom budeme na týchto stretnutiach hovoriť. Predovšetkým ide o krajiny, ktoré sú s nami veľmi úzko prepojené a intenzívne spolupracujú so Spojenými štátmi. Bola to dobrá príležitosť navštíviť ich. Sú to dve krajiny, v ktorých som nikdy nebol,“ odpovedal Rubio na doplňujúcu otázku.

Šéf americkej diplomacie priletel do Bratislavy z Mníchova, kde sa cez víkend konala bezpečnostná konferencia. Zo slovenskej metropoly poobede má odcestovať do Budapešti.

Lexmann: Videli sme stret dvoch svetov

Na tlačovej konferencii premiéra Roberta Fica (Smer-SD) a ministra zahraničných vecí USA Marca Rubia sme videli stret dvoch svetov. Jediný bod, na ktorom sa dohodli, je obchodná spolupráca medzi Slovenskou republikou a Spojenými štátmi americkými. Skonštatovala to europoslankyňa za opozičné KDH Miriam Lexmann.

„Rubio vyzdvihol túto spoluprácu v podobe nákupu lietadiel a jadrovej technológie do ďalšieho reaktora pre Slovenskú republiku. Samozrejme, o ekonomickej spolupráci Rubio hovoril aj na konferencii v Mníchove. Je to silná časť toho, čo chceme rozvíjať v transatlantickom svete medzi Spojenými štátmi a Európou,“ poznamenala Lexmann.

Na druhej strane je podľa nej potrebné povedať, že to bol stret dvoch svetov, kde Fico stále opakoval svoju politiku na štyri svetové strany. „Fico sa nejakým spôsobom obhajoval ohľadom jeho návštev do Moskvy a do Pekingu, aj jeho spolupráce s totalitnými režimami. Marco Rubio to veľmi kriticky pomenoval už v Mníchove a svojím spôsobom, medzi riadkami, to pomenoval aj dnes na Slovensku. Hovoril o tom, že tento multilateralizmus, čiže politika na štyri svetové strany v rétorike Roberta Fica, nefunguje,“ uviedla europoslankyňa. Podotkla, že SR urobila veľa chýb, kde sa Spojené štáty, ako aj Európa a ďalší demokratickí spojenci, dostali do znevýhodnenej pozície voči týmto totalitným režimom. „Hovoril aj o tom, čo môžu spoločne Európa a Spojené štáty urobiť pre to, aby sme sa z tejto znevýhodnenej pozície dostali, aby sme hájili vlastné ekonomické bezpečnostné záujmy,“ dodala.

Člen predsedníctva opozičného PS Ivan Korčok vnímal tlačovú konferenciu ako ďalšiu nevyužitú príležitosť postaviť sa za to, čo je dôležité pre Slovensko. „Ani slovo o tom, že EÚ je náš životný priestor, ani len náznak toho, aby USA upustili od konfrontačného postoja voči Únii. Kde je suverénne odmietnutie devastačného dosahu ciel na náš automobilový priemysel? Tu máme zhodu s USA, toto nestálo ani za zmienku? Premiér nezabudol na Maďarsko ani Srbsko, ale kde zostalo Slovensko,“ pýta sa. Nemyslí si, že išlo o obhajobu slovenského záujmu, ale len o obvyklé rétorické cvičenie o suverenite a zahraničnej politike na štyri svetové strany určené pre domáce publikum.

X xx

 Izraelský minister zahraničia sa zúčastní na na prvom zasadnutí Trumpovej Rady miru.

Izraelský minister zahraničia Gideon Saar potvrdil účasť na historicky prvom zasadnutí Rady mieru vo Washingtone, kde má byť predstavený ambiciózny viacmiliardový plán na obnovu Pásma Gazy.

Izraelský minister zahraničných vecí Gideon Saar sa vo štvrtok zúčastní na prvom oficiálnom zasadnutí Rady mieru amerického prezidenta Donalda Trumpa, uviedli v sobotu dvaja izraelskí predstavitelia. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.

• Izraelský minister sa zúčastní prvého zasadnutia Rady mieru.
• Trump predstaví plán obnovy Pásma Gazy za miliardy dolárov.
• Na zasadnutí budú delegácie z viac ako 20 krajín.
• Stáli členovia Rady mieru musia zaplatiť miliardu dolárov.

Zasadnutie vo Washingtone

Americkí predstavitelia tento týždeň agentúre Reuters oznámili, že Trump na zasadnutí vo Washingtone predstaví viacmiliardový plán obnovy Pásma Gazy a podrobnosti plánu na vytvorenie stabilizačných síl pre palestínsku enklávu, ktoré schválila OSN.

Na zasadnutí rady sa očakáva účasť delegácií z najmenej 20 krajín.

Zatiaľ čo regionálne mocnosti Blízkeho východu vrátane Turecka, Egypta, Saudskej Arábie a Kataru, ako aj významné rozvíjajúce sa krajiny, ako je Indonézia, sa k rade pripojili, globálne mocnosti a tradiční západní spojenci Spojených štátov sú opatrnejší.

Stabilizačné sily

Trump podľa amerických predstaviteľov na zasadnutí vo Washingtone oznámi, že viaceré krajiny plánujú poskytnúť niekoľko tisíc vojakov stabilizačným silám, ktoré by mali byť nasadené v Pásme Gazy v najbližších mesiacoch.

Americký prezident v januári na okraj Svetového ekonomického fóra (WEF) vo švajčiarskom Davose svojím podpisom Charty založil Radu mieru a jej zakladajúcu chartu podpísalo najmenej 19 krajín.

Miliarda za stále členstvo

Hoci mala Rada mieru pôvodne dohliadať na povojnovú obnovu Pásma Gazy, jej charta podľa dostupných informácií neobmedzuje pôsobenie organizácie len na palestínske územie. Trump sa rovnako vyjadril, že Rada mieru by mohla v budúcnosti plniť niektoré funkcie Organizácie Spojených národov (OSN).

Stáli členovia navyše musia za členstvo zaplatiť miliardu dolárov, čo vyvoláva kritiku, že Rada mieru by sa mohla stať „platenou“ verziou Bezpečnostnej rady OSN.

X x x

 Macinka sa pohádal s Clintonovou, nezhodli sa na Trumpovi ani v otázke Ukrajiny

Podľa českého ministra zahraničných vecí Petra Macinku je postup amerického prezidenta Donalda Trumpa v USA reakciou na to, že sa v niektorých politických oblastiach zašlo až príliš ďaleko. Macinka to v sobotu povedal na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii (MSC), pričom s jeho názorom vyjadrila nesúhlas exministerka zahraničných vecí USA Hillary Clintonová. TASR o tom informuje podľa správy portálu Novinky.cz.

Macinka vystúpil v panelovej diskusii, ktorá zakončila sobotný verejný program Mníchovskej bezpečnostnej konferencie. Spolu s ním na pódiu na tému rozkolu na Západe hovorila Clintonová, ako aj poľský minister zahraničia Radoslaw Sikorski, bulharský politológ Ivan Krastev a politológ Gladden Pappin z Maďarského ústavu medzinárodných záležitostí.

„V prvom rade myslím, že ho naozaj nemáte rada,“ nechal sa počuť Macinka po tom, čo Clintonová hovorila o tom, že pozícia Trumpovej administratívy smerom k Ukrajine je hanebná. Americký prezident podľa nej spolu s ruským prezidentom Vladimirom Putinom zo situácie len profituje. „Zradil Západ, zradil Severoatlantickú zmluvu, zradil základné ľudské hodnoty,“ kritizovala Trumpa Clintonová.

„Viete, to je absolútna pravda,“ reagovala potom niekdajšia šéfka americkej diplomacie na Macinkove slová o tom, že Trumpa nemá rada. „Ale nejde len o to, že ho nemám rada. Nemám ho rada kvôli tomu, čo robí Spojeným štátom a svetu. A myslím si, že by ste mali poctivo pozrieť na to, či si myslíte, že z toho vzíde niečo dobré,“ podotkla.

„Myslím, že to, čo robí Trump v Amerike, je reakciou na to, že v niektorých politických oblastiach sa zašlo príliš ďaleko, príliš ďaleko od bežných ľudí, príliš ďaleko od reality,“ kontroval Macinka a spomenul v tejto súvislosti napríklad tzv. cancel culture či „woke“ ideológiu. „Nesúhlasím s rodovou revolúciou, s klimatickým alarmizmom … Myslím, že sú len dve pohlavia… A zvyšok je pravdepodobne sociálny konštrukt,“ pokračoval.

„Na Ukrajine ľudia umierajú na fronte, aby zachránili svoju slobodu, a vás trápia dve pohlavia?“ skočila Clintonová Macinkovi do reči.

Macinka následne spochybnil tvrdenie, že Ukrajina bojuje „za našu budúcnosť“. „Predovšetkým Ukrajina bojuje za budúcnosť Ukrajiny, za slobodu Ukrajiny, za suverenitu a nezávislosť,“ povedal. Dodal, že Západ by mal Kyjevu „samozrejme pomáhať“, zároveň sa ale domnieva, že časť ľudí na Západe sa podľa neho snaží pomoc zneužiť.

Šéf českej diplomacie sa v debate niekoľkokrát názorovo stretol aj s poľským rezortným partnerom Sikorským, píšu Novinky.cz. Nezhodli sa napríklad v pohľade na konzervatizmus a progresivizmus a ich úlohu, ale ani v téme demokratickej legitimity niektorých inštitúcií Európskej únie.

 X xx

 Bukurešť v úlohe pozorovateľa: Nicušor Dan prijal pozvanie na prvé zasadnutie Rady mieru

Rumunsko potvrdilo svoju účasť na inauguračnom zasadnutí Rady mieru, ktorú koncom januára založil americký prezident Donald Trump. Prezident Nicušor Dan v nedeľu oznámil, že do Washingtonu pocestuje v pozícii pozorovateľa, čím Bukurešť nateraz volí opatrnejší prístup k členstvu v tejto novej organizácii.

Rumunský prezident Nicušor Dan v nedeľu oznámil, že sa ako pozorovateľ zúčastní na inauguračnom stretnutí Rady mieru amerického prezidenta Donalda Trumpa vo Washingtone, ktoré je naplánované na budúci týždeň. TASR o tom píše podľa správy agentúry AFP.

• Rumunský prezident navštívi inauguračné stretnutie Rady mieru v USA.
• Donald Trump založil Radu mieru na obnovu Pásma Gazy.
• Rumunsko bude mať v Rade mieru štatút pozorovateľa.
• Niektoré krajiny členstvo zatiaľ odmietli alebo zvažujú.

Trumpova Rada mieru

Trump založil Radu mieru 22. januára na Svetovom ekonomickom fóre v Davose. Jej hlavnou úlohou by podľa rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN malo byť dohliadanie na povojnovú obnovu Pásma Gazy. Podľa AFP však stanovy Rady neobmedzujú jej úlohu iba na toto palestínske územie. Trump tvrdí, že Rada mieru by mohla v budúcnosti plniť niektoré funkcie Organizácie Spojených národov (OSN).

„Budúci týždeň sa zúčastním na prvom zasadnutí Rady mieru vo Washingtone, čím odpoviem na pozvanie amerického prezidenta Donalda Trumpa,“ napísal Dan na platforme X po tom čo nedávno uviedol, že jeho krajina stále zvažuje, či sa pripojí k tomuto orgánu

Štatút pozorovateľa

„Rumunsko bude mať štatút pozorovateľa a ja potvrdím našu silnú podporu medzinárodným mierovým snahám a našu ochotu podieľať sa na procese obnovy v Pásme Gazy,“ dodal Dan.

Začiatkom tohto týždňa rumunský prezident povedal novinárom, že Rumunsko má záujem zúčastniť sa na rokovaniach vo Washingtone, pretože krajina „má tradičné vzťahy s Izraelom aj s arabskými krajinami v regióne“. Dodal tiež, že „situácia v Gaze je dôležitá pre Európu“.

Niektoré krajiny členstvo v tejto organizácii odmietli, zatiaľ čo iné, akou je napríklad aj Rumunsko, uviedli, že by ho zvážili v prípade, ak by bol revidovaný jej štatút.

 X xx

Posledná bašta potravinovej bezpečnosti padá: Lacnejší dovoz vytláča domácich výrobcov

Obilie, múka a chlieb sú poslednou baštou potravinovej bezpečnosti a sebestačnosti Slovenska. Hoci pšenicu vo veľkom vyvážame, okolo jedného milióna ton ročne, v posledných rokoch stúpajú dovozy múky, ročne je to okolo stotisíc ton. Slovenské mlyny zomelú 450- až 470-tisíc ton pšenice, môžu však spracovať takmer dvojnásobné množstvo. Napriek tomu časť pridanej hodnoty končí v zahraničí.

Predseda vlády Robert Fico (Smer) navštívil poľnohospodárske družstvo v Slovenskej Novej Vsi v okrese Trnava, kde sa oboznámil s priebehom tohtoročnej žatvy: Mnohých kombajny v júni prekvapili, zmena klímy je realitou / Zdroj: TV Pravda, Robert Hüttner

Na Slovensko prichádza múka najmä z Česka, Maďarska, Poľska, vraví sa aj o ukrajinskej, ale prieskum, ktorý si urobila redakcia, objavil na pultoch reťazcov českú múku. Sú tu však veľkoodberatelia, najväčší z nich hovoria, že pracujú s múkou pochádzajúcou zo slovenských pšeničných lánov, skromnejšie priznávajú, že realitou sú aj dodávky od susedov z V4.

A ukrajinská múka? Nuž tú Slovensko zakazuje dovážať, ale je rozptýlená po celej EÚ a môže sa dostávať na Slovensko v podobe zmrazených a potom dopekaných výrobkov zo západnej Európy. Naznačujú to pekári. Ako to už v potravinárstve po roku 2000 chodí, ani mlynárstvo a pekárstvo nie sú absolútnou domimantou na domácom trhu, hoci kapacity na to majú.

Slovenská spoločnosť mlynárov ťažko predycháva fakt, že za posledné štyri roky rastú dovozy múky. Medzníkom sa stal rok 2023, keď rok po ruskej agresii na Ukrajinu importy múky zo zahraničia narástli medziročne takmer o 12 a pol tisíca ton, v nasledujúcom roku to už bolo bez pár ton 15-tisíc ton múky. Ešte nie sú známe štatistiky za rok 2025, ale mlynári sa obávajú, že dovozy prelomia psychologickú hranicu stotisíc ton.

Múka v obchode. Ilustračná snímka

Múka je pre šikovné gazdinky vďačná potravina, z jedného kila sa dá nachystať veľké množstvo pokrmov, od chlebíka, pečenie ktorého sa rozmohlo počas pandémie, až po rôzne cestoviny, halušky a koláče. Časy sú zlé, všetko podraželo, múka nie je výnimkou. Najlacnejšia, je jedno či hladká, polohrubá, alebo hrubá múka, sa predáva v reťazcoch kilogram po 53 centov, menšie obchody ju ponúkajú o desať centov drahšie, v akcii ide múka po 45 centov.

Za extra kvalitu si treba priplatiť, cena vyskočí na dvojnásobok a prémiová múka, mimochodom, český dovoz, vyjde až na 1,39 eura, čo je cena hodná na prípravu pokrmu v michelinovskej reštaurácii. Obyčajná múka a koľko má cenových poschodí, ktoré vyjadrujú, ako sa za posledných 35 rokov rozvrstvila slovenská spoločnosť, jej príjmy a kúpyschopnosť. Aj múka a z nej upečené desiatky druhov chleba a pečiva svedčia o konci rovnostárstva v spoločnosti a o rôznych možnostiach spotrebiteľov.

Z farmy na stôl, ale z ktorej?

Na pultoch reťazcov sa čoraz viac presadzujú privátne značky, zistiť pôvod múky, nejakú bližšiu charakteristiku, znamená balíček pootáčať zo všetkých strán a trochu sa pritom zamúčiť. Venujú kupujúci tomu pozornosť? Hlavný prúd zákazníkov ide spravidla po cene. Hoci ešte stále prevažuje slovenská múka, na pultoch je naozaj dosť českej múky.

Jednu z nich dovážal istý reťazec až z Litoměříc, ďalšiu z Říčan u Prahy. Z hľadiska dopravných nákladov a dobrého geografického rozloženia slovenských mlynov po celej krajine nemá logiku voziť múku z 300 až 400 kilometrov vzdialených Čiech, ale pri priemernej vzdialenosti dovážaných potravín 1¤000 kilometrov, to vychádza ešte dobre.

Držme sa však zásady z farmy na stôl, ktorú v doznievajúcom programovom období Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ presadzoval Brusel. Naozaj nedáva zmysel prevážať múku či pekárske výrobky v podobe polotovarov hore-dole po Európe. Najmä keď Slovensko má dostatok potravinárskeho obilia aj mlynov. EÚ sa pýši jednotným trhom a na ňom vyhrávajú z pohľadu obchodných reťazcov dodávatelia s najlukratívnejšími podmienkami.

Z hľadiska slovenskej obchodnej výmeny však aj „nevinné“ obohatenie trhu múkou či pekárenskými výrobkami robí šarapatu. V roku 2024 sa doviezlo 55-tisíc ton chleba a pečiva v rôznych podobách – od baleného po mrazené za 196 miliónov eur. Minulý rok sa dovoz podľa Milana Lapšanského, predsedu predstavenstva Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov zvýšil na 59-tisíc ton, najmä z Belgicka, Nemecka, Poľska a ČR.

Za rastúcimi dovozmi vidia mlynári aj pekári predovšetkým „obchodníkov zo zahraničných reťazcov, ktorí uprednostňujú zahraničné výrobky a nesprávajú sa spoločensky zodpovedne“. Mlynári aj pekári disponujú modernými výrobnými kapacitami na pokrytie celého slovenského dopytu po múke, ale aj vzhľadom na rastúce importy ich nedokážu náležite využiť. Dožadujú sa preto, aby si štát posvietil na správanie obchodných reťazcov. „Inak sa správajú doma v Nemecku a úplne inak na Slovensku,“ uviedol Milan Lapšanský.

Vernosť len nízkej cene

Pravda oslovila obchodné reťazce. „Domáce obchodné siete v rámci svojej obchodnej politiky konzistentne preferujú slovenských producentov múky. To sa prejavuje aj zaraďovaním slovenskej múky pod privátne značky domácich obchodných reťazcov, čo generuje zvýšené objemy predaja a pre slovenských mlynárov väčší odbyt ich produkcie,“ povedal prezident Zväzu obchodu SR Filip Kasana. Dodal, že aktuálne na slovenskom trhu nevnímajú zhoršenú situáciu z hľadiska ponuky múky, „keďže naši obchodní partneri avizujú dostatok pšenice, čo indikuje obchodovanie s múkou bez cenových nárastov“.

„Obchodné siete ponúkajú široký sortiment produktov, a keď tú šírku nevedia zabezpečiť z domácich zdrojov, tak ju poskytnú z okolitých krajín v rámci jednotného európskeho trhu,“ reagoval Martin Krajčovič, predseda SAMO, ktorá zastupuje nadnárodné reťazce Billa, Kaufland, Lidl, Tesco a Metro.

Krajčovič zdôraznil, že priemerne sú slovenské produkty na európskom trhu drahšie, že lojalita k slovenskej produkcii medzi spotrebiteľmi takmer úplne vymizla a rozhodujúca pri výbere produktov je výlučne cena. Podotkol, že podľa medializovaných informácií stáli za dovozom múky zo zahraničia, najmä z Ukrajiny, slovenskí pekári, ktorí si znižovali náklady, čo je vidieť aj na tom, že im počas vysokej inflácie extrémne narástol zisk.

„Je prekvapujúce, že to vo svojom stanovisku mlynári zabudli uviesť, keďže sa na to verejne sťažovali a vyzývali ministerstvo pôdohospodárstva, aby okamžite zasiahlo,“ pripomenul. To sa aj stalo, keď rezort dal v roku 2023 preskúmať dodávku ukrajinskej pšenice do jedného z mlynov a nariadil ju zlikvidovať. Neboli to podľa Krajčoviča obchodníci, ale pekári, ktorí stáli za vysokým dovozom ukrajinskej múky na Slovensko.

Reťazce poukazujú na rastúcu cenovú citlivosť slovenských spotrebiteľov. Ak sa prikláňajú k dopekanému pečivu nielen zo zahraničia, ale aj zo Slovenska, tak preto, že tam bola cena stabilnejšia, zdôraznil Martin Krajčovič. Podotkol, že „mráz je prirodzený stabilizátor, preto často dopekané pečivo obsahuje menej stabilizátorov ako čerstvo vypečené, čo oceňuje aj spotrebiteľ. V neposlednom rade sa aj pre obchodníkov lepšie manažuje predaj, pretože dopečú pečivo podľa aktuálneho dopytu na predajni, čím predchádzajú plytvaniu potravinami.“

Ideál: obilie, múka a chlieb z regiónu

Na argument, že dopekané pečivo alebo pečivo z vlastných pekárni v obchodoch je nielen cenovo zaujímavejšie, ale zabezpečuje najmä vysokú rozmanitosť ponuky pre spotrebiteľa, reagovali pekári poznámkou, že „tieto výrobky sa dovážajú z 1 300 kilometrov vzdialeného Belgicka. Radi hovoria, akí sú zelení, ako chránia prírodu, ak to naozaj myslia vážne, nech si tieto produkty objednajú od slovenských producentov, vedia ich dodať,“ konštatoval Lapšanský.

Na Slovensku je 531 pekární, až na zopár výnimiek ani jedna nejde na plný výkon. Sú tu voľné kapacity, ale reťazce napriek tomu dovážajú, sťažujú sa pekári a spolu s nimi aj mlynári.

Kľúčovým odberateľom mlynárov sú pekári. Juraj Oremus, ktorý vybudoval prosperujúcu pekáreň v Nových Zámkoch, vraví, že od vzniku pekárne pred vyše troma desaťročiami piekli chlieb aj ostatné výrobky výlučne z múky od miestnych dodávateľov. Ako na dlani máme pestovateľov, ako aj dodávateľov, spolu tvoríme uzavretý regionálny kruh. Tak by to malo fungovať,“ zdôrazní pekár Oremus.

„Súhlasím s názorom, že spotrebitelia s priemernými príjmami nakupujú múku, chlieb pečivo či iné výrobky podľa ceny,“ hovorí Tatiana Lopúchová, ktorá má v Senici malú pekáreň. Porovnala, že pred 36 rokmi boli v Senici len predajne Jednoty a Zdroja, dnes sú v malom meste, kde sa vôbec nezvýšil počet obyvateľov, zastúpené všetky reťazce vrátane poľského. Príznačné pre všetkých je, že rozširujú predaj múky pod privátnou značkou. Identifikovať túto múku a pšenicu, z ktorej bola zomletá, to je pre bežného spotrebiteľa tvrdý oriešok. Ak naozaj niečo ľudia hľadajú, tak nízku cenu predovšetkým,“ zhrnula Tatiana Lopúchová.

Pekári si dali vypracovať prieskum, podľa ktorého 89 percent spotrebiteľov preferuje slovenský chlieb a pečivo. Žiaľ, ľudia nemajú informáciu o tom, kde bol výrobok vyrobený ani o tom, kde takúto informáciu hľadať. Obrátili sa preto na rezort pôdohospodárstva, s ktorým pripravujú vyhlášku, ktorá bude požadovať informáciu o pôvode výrobku priamo na cenovke.

X x X 

‚Pokus využít víru jako zbraň.‘ Bývalý poradce Trumpa si s Epsteinem dopisoval o svržení papeže

Bývalý poradce amerického prezidenta Donalda Trumpa Steve Bannon projednával strategie proti papeži Františkovi s odsouzeným sexuálním delikventem Jeffreym Epsteinem. Ve zprávách, které si v roce 2019 aktéři vyměnili, Bannon psal: „Sundám (papeže) Františka.“ Vyplývá tak z nově zveřejněných dokumentů amerického ministerstva spravedlnosti, o nichž informovalo CNN.

K Františkovi byl Bannon kritický, považoval ho za odpůrce své politické vize | Zdroj: Reuters

Spisy hromadně zveřejněné v lednu Ministerstvem spravedlnosti USA odhalily, že si Steve Bannon dopisoval s Epsteinem ve snaze svrhnout tehdejšího papeže. „Clintonovi, Si, František, EU – no tak, bratře,“ odpověděl mu odsouzený sexuální kriminálník.

K Františkovi byl Bannon velmi kritický, považoval ho za odpůrce své politické ideologie – nacionalistického populismu. Papež František proti nacionalismu ostře veřejně vystupoval a svůj pontifikát učinil charakteristický obhajobou migrantů. Působil jako protiváha trumpovského světonázoru, píše CNN.

 Když Bannon sdílel s Epsteinem článek o tom, že Vatikán odsuzuje populistický nacionalismus, Epstein odpověděl citací biblické básně Johna Miltona Ztracený ráj, ve které je Satan vyhnán z nebe. „Lepší vládnout v pekle, než sloužit v nebi,“ napsal.

‚Ve skříni Vatikánu‘

Z komunikace je patrné, že bývalý poradce Bílého domu projevil zájem zfilmovat knihu francouzského novináře Frédérica Martela Ve skříni Vatikánu. Ta vyvolala rozruch tvrzením, že 80 % duchovních pracujících ve Vatikánu jsou homosexuálové. Ze zpráv vyplývá, že by producentem mohl být sám Epstein. „Nyní jste výkonným producentem filmu  ‘ITCOTV’ (In The Closet Of The Vatican),“ napsal mu Bannon.

Autor knihy se s Bannonem osobně setkal v Paříži. S filmovou adaptací své knihy ale souhlasit nemohl, protože filmová práva již vydavatelé prodali jiné společnosti. CNN sdělil, že si myslí, že Bannon chtěl filmem mířit proti papeži. Že by byl film použit k poškození hlavy římskokatolické církve se domnívá i Františkův životopisec Austen Ivereigh. 

Vatikánský úředník Antonio Spadaro, který s papežem úzce spolupracoval, prohlásil, že Bannonovy zprávy naznačují touhu spojit „duchovní autoritu s politickou mocí pro strategické cíle.“ Zesnulý papež takovému spojení dle Spadara odolal. „To, co tyto zprávy ukazují, není jen nepřátelství vůči papeži, ale hlubší pokus využít víru jako zbraň – přesně to pokušení, které se snažil odzbrojit,“ řekl.

X x x

 Tri dôvody proti odvolaniu: Balogh hovorí o nezákonnosti rozhodnutia Žilinku, prokuratúra vec uzavrela

Prokurátor Tomáš Balogh spochybňuje svoje odvolanie z funkcie krajského prokurátora v Žiline. Chce predstúpiť pred parlamentný výbor, kde by objasnil okolnosti svojho odvolania. Generálna prokuratúra však považuje rozhodnutie Maroša Žilinku odvolať ho za uzavreté a odkazuje na stanovisko Rady prokurátorov SR.

Balogh sa svoje odvolanie z funkcie snaží zvrátiť prostredníctvom správnej žaloby, ktorú podal proti rozhodnutiu generálneho prokurátora minulý štvrtok na Správnom súde v Bratislave.

Tri hlavné dôvody

Balogh tvrdí, že na ochranu svojich práv bude využívať všetky zákonné prostriedky, pričom správna žaloba je jedným z nich. V tejto žalobe poukazuje na tri hlavné dôvody, ktoré podľa neho odôvodňujú nezákonnosť generálneho prokurátora.

Balogh upozorňuje, že rozhodnutie Žilinku je nepreskúmateľné pre jeho nedostatočné odôvodnenie, pričom mu chýba popis skutkových zistení, na ktorých je odvolanie založené, a ich prepojenie s príslušnými zákonnými ustanoveniami, ktorých porušenie malo byť dôvodom na jeho odvolanie z funkcie.

Žilinka o stretnutí s Ficom: Nebol som s ním ani sekundu sám, stav boja proti korupcii je katastrofálny (Video 04.02.2026)

Podľa Balogha neexistujú zákonné dôvody na jeho odvolanie. Voči kritike ohľadom zabezpečovania nábytku pre krajskú prokuratúru predložil dôkazy, ktoré podľa neho jasne vyvracajú jeho zodpovednosť. Takýto dôvod odvolania uvedený generálnym prokurátorom považuje Balogh za ničím nepodložený a navyše zástupný, pričom tvrdí, že skutočným dôvodom na jeho odvolanie bol jeho odpor k nezákonným postupom generálneho prokurátora v politicky exponovaných kauzách.

Balogh v žalobe tiež poukazuje na to, že mu nebol zo strany generálneho prokurátora poskytnutý adekvátny čas na uvedenie argumentov, ktoré spochybňujú dôvod odvolania uvádzaný v rozhodnutí o odvolaní z funkcie, pričom Rada prokurátorov podľa jeho názoru nezákonne rozšírila dôvody odvolania o politizáciu a poškodenie dobrého mena prokuratúry. Podľa neho toto automaticky spôsobuje nezákonnosť rozhodnutia generálneho prokurátora.

Balogh zároveň uviedol, že sa obrátil na Národnú radu, aby prostredníctvom relevantného výboru objasnila skutkový stav pokiaľ ide o ním uvádzané nezákonné postupy generálneho prokurátora a umožnila preverenie jeho argumentov, ktoré chcel preukázať predložením konkrétnych dôkazov.

Dodáva, že jeho listy adresované predsedovi (brannobezpečnostného – pozn. red.) výboru boli podané v súlade s jeho povinnosťou mlčanlivosti ako prokurátora a že doteraz neboli závažné skutočnosti týkajúce sa rezortu prokuratúry, na ktoré poukazuje, preverené žiadnym orgánom. Podľa Balogha jeho zámer nie je politizácia kauzy, ale ochrana svojich práv a upozornenie na postupy presahujúce zákonný rámec.

„K dôvodom, pre ktoré bol odvolaný bývalý krajský prokurátor v Žiline Tomáš Balogh, sa generálny prokurátor podrobne vyjadril na Výbore pre bezpečnosť a obranu NR SR. Odvolanie odporučila generálnemu prokurátorovi aj Rada prokurátorov SR. Uvedené považujeme za uzavreté,“ uviedla v stručnom stanovisku pre Pravdu hovorkyňa generálnej prokuratúry Zuzana Drobová.

Okolnosti odvolania

Dôvody odvolania Balogha z funkcie majú súvisieť s procesom zabezpečovania kancelárskeho nábytku pre Krajskú prokuratúru v Žiline. Rada prokurátorov sa ešte vlani koncom novembra stotožnila s návrhom Žilinku a odporučila odvolať Balogha z funkcie.

Ako vyplýva zo stanoviska rady, manažérske zlyhania Balogha, ktorými argumentoval Žilinka, boli v priebehu konania umocnené postupom, ktorý rada vyhodnotila ako nezlučiteľný s postavením vedúceho prokurátora, ktorý viedol k zásadnej strate dôvery a poškodeniu dobrého mena prokuratúry.

Prvým dôvodom je podľa rady závažné porušenie zákonov a interných predpisov v hospodárskej oblasti. Zároveň sa Balogh podľa rady dopustil ohrozenia vážnosti prokuratúry, politizácie a rezignácie na zákonné záruky.

Žilinka avizoval odvolanie Baloga v súvislosti s nadlimitnou zákazkou na nábytok v hodnote 150-tisíc eur. „Nebolo vykonané žiadne verejné obstarávanie, ktoré v prípade nadlimitných zákaziek zákon predpokladá,“ zdôraznil Žilinka v novembri na pôde parlamentného brannobezpečnostného výboru.

K nápravne zákonného stavu podľa neho došlo až po zásahu Generálnej prokuratúry. Balogh naopak trvá na tom, že dôvod jeho odvolania súvisiaci s procesom zabezpečovania kancelárskeho nábytku pre Krajskú prokuratúru v Žiline nebol podložený relevantnými argumentmi.

Balogh: Absurdná situácia

„Opakovane konštatujem, že ide o dôvod zástupný vo vzťahu k skutočnému dôvodu odvolania, spočívajúceho v mojej rezistencii k zasahovaniu do výkonu dozoru prokurátora v trestnom konaní v tzv. politicky exponovaných veciach spôsobom presahujúcim rámec zákona zo strany pána generálneho prokurátora, a to aj prostredníctvom vedúcich prokurátorov Generálnej prokuratúry SR. Takéto zásahy realizované formou vydávania nezákonných ústnych pokynov smerujúcich k právnej kvalifikácii konania, spôsobu rozhodnutia a času skončenia veci bez ohľadu na zistený skutkový stav som kedykoľvek ochotný preukázať predložením objektívnych dôkazov, čomu však aktuálne bráni povinnosť mlčanlivosti prokurátora, ktorej ma môže zbaviť, paradoxne, iba pán generálny prokurátor,“ vyhlásil Balogh.

Maroš Žilinka doposiaľ Balogha nezbavil povinnosti mlčanlivosti aj napriek tomu, že bol o to opakovane žiadaný predsedom brannobezpečnostného výboru. Balogh tvrdí, že takýmto postupom došlo k absurdnej situácii kedy o tom, či budú preverené závažné skutočnosti týkajúce sa postupov generálneho prokurátora rozhodol sám generálny prokurátor, voči ktorému podľa neho smerujú predmetné podozrenia.

Balogh v minulosti adresoval brannobezpečnostnému výboru list, v ktorom obvinil generálnu prokuratúru zo zasahovania do trestných konaní dozorovaných na žilinskej prokuratúre, konkrétne kauzy MH Manažment týkajúcej sa šéfa úradu vlády Juraja Gedru a trestnej veci švagra predsedu vlády Roberta Fica (Smer) Svetozára Chabadu. Za tvrdeniami Balogha stojí aj prokurátor Martin Kováč.

X xx

 Grónská nezávislost? Z čistě ekonomického hlediska to zatím není možné, soudí expert Arnault

O těžbě nerostů v Grónsku se v posledních měsících mluví hodně, zejména v souvislosti s výhrůžkami amerického prezidenta, který chtěl ostrov převzít. Mohla by být ale těžba pod taktovkou Gróňanů cestou k nezávislosti ostrova, kterou si jeho obyvatelé přejí? Podle ekonoma z univerzity v Nuuku Javiera Arnaulta by v současnosti bylo těžké najít náhradu za dánský příspěvek.

Obyvatelé Grónska se ve velké většině shodují na tom, že si přejí nezávislost ostrova na Dánsku. Je ale v plánu realizovat ho jen za podmínek, kdy se obyvatelům příliš nezhorší životní úroveň.

Podle ekonoma z univerzity v Nuuku Javiera Arnaulta není jednoduché si představit, že by se grónské vládě v krátké době podařilo najít náhradu za dánský příspěvek, který tvoří asi polovinu rozpočtu Grónska. Upozorňuje ale na to, že příspěvek ale nezbytně nemusí skončit s vyhlášením nezávislosti.

Těžba jako klíč?

Pro budoucí nezávislost Grónska bude klíčová ekonomika. Jejím motorem by podle některých mohla být těžba. S tou to ale v Grónsku není až tak jednoduché

 „Je nutné si uvědomit, že tady v Grónsku se těží v permafrostu, a to je extrémně komplexní záležitost. A tím nemyslím jen dopady na životní prostředí, ale spíš ekonomické hledisko. Je to drahé, protože stroje na takovou těžbu jsou velmi drahé, a k tomu se ještě přidává chybějící infrastruktura, chybějící pracovní síla,” popisuje Arnault a upozorňuje na to, že v celém Grónsku jsou jen tři doly s plnou těžební licencí a jen dva z nich jsou funkční. 

Další těžbu zablokovala také grónská vláda. Ta se teď soudí s australskou společností ETM, která chtěla už od roku 2007 na jihozápadě Grónska těžit kovy vzácných zemin, ale také uran. Zejména z uranu ale měli Gróňané velkou obavu, i na základě zkušeností s historickou těžbou olova a zinku, která na ostrově kontaminovala území v okolí dolu.

Téma těžby se stalo hlavním tématem voleb roku 2021. Vítězná strana Siumut pak podle svých slibů zakázala těžbu uranu, a tím i zablokovala plány ETM. Společnost se dnes s grónskou vládou soudí o 11,5 miliardy amerických dolarů, násobek grónského ročního rozpočtu.

Má tedy Grónsko naději vyřešit své problémy s budoucím rozpočtem těžbou? Podle Arnaulta je to složité. „Možná, kdyby se otevřelo ještě zhruba deset podobných těžebních projektů, když bude dostatečně vysoké zdanění, tak by to pak vyšlo. Ale v současné době ta čísla ukazují, že to nebude stačit na pokrytí těch 600 milionů eur, co Dánsko platí,” říká.

Gróňany láká také varianta získávat více peněz z turismu, k tomu ale podobně jako v případě těžby chybí infrastruktura. A její budování bude trvat ještě roky.

X X X

Huliak sa ospravedlnil infektológovi Sabakovi za výrok, v ktorom mu pripisoval spoluvinu za 35-tisíc obetí covidu

Minister cestovného ruchu a športu Rudolf Huliak sa ospravedlnil infektológovi Petrovi Sabakovi za výrok, v ktorom mu pripisoval spoluvinu na smrti 35-tisíc dôchodcov počas pandémie COVID-19. Uviedol to Peter Sabaka na sociálnej sieti, pričom dodal, že Huliak sa zachoval zodpovedne a dospelo.

Kotlára vyšetruje polícia. Od Fica žiada viac právomocí a od STVR reláciu. Szalay: Estrádny šarlatán.

Minister sa Sabakovi ospravedlnil formou listu, v ktorom uznal, že jeho tvrdenia boli nepravdivé a založené na neznalosti faktov.

Huliak vo svojom liste priznal, Sabaka sa nepodieľal na tvorbe protipandemickej politiky, ktorú chcel svojím pôvodným výrokom kritizovať. Infektológ toto gesto ocenil ako zodpovedné a dospelé, pričom zdôraznil potrebu vecnej diskusie v čase narastajúcej polarizácie spoločnosti.

Hoci Sabaka pripúšťa, že riadenie pandémie nebolo bez chýb a niektoré opatrenia (napríklad plošné testovanie) označil za diskutabilné, zdôraznil dôležitosť ich dodržiavania. „Bez dodržiavania opatrení by nastal chaos a nemocnice by nezvládli nápor,“ uvádza sa v stanovisku.

Infektológ Sabaka, ktorý bol súčasťou iniciatívy Veda pomáha, vníma tento krok ministra ako dôležitý symbol. Vyjadril nádej, že podobná miera sebareflexie u ostatných politikov by v budúcnosti mohla odľahčiť súdy od zbytočných žalôb na ochranu osobnosti.

X x x

Izraelský minister zahraničia sa zúčastní na na prvom zasadnutí Trumpovej Rady mieru

Izraelský minister zahraničia Gideon Saar potvrdil účasť na historicky prvom zasadnutí Rady mieru vo Washingtone, kde má byť predstavený ambiciózny viacmiliardový plán na obnovu Pásma Gazy.

Izraelský minister zahraničných vecí Gideon Saar sa vo štvrtok zúčastní na prvom oficiálnom zasadnutí Rady mieru amerického prezidenta Donalda Trumpa, uviedli v sobotu dvaja izraelskí predstavitelia. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.

• Izraelský minister sa zúčastní prvého zasadnutia Rady mieru.
• Trump predstaví plán obnovy Pásma Gazy za miliardy dolárov.
• Na zasadnutí budú delegácie z viac ako 20 krajín.
• Stáli členovia Rady mieru musia zaplatiť miliardu dolárov.

Zasadnutie vo Washingtone

Americkí predstavitelia tento týždeň agentúre Reuters oznámili, že Trump na zasadnutí vo Washingtone predstaví viacmiliardový plán obnovy Pásma Gazy a podrobnosti plánu na vytvorenie stabilizačných síl pre palestínsku enklávu, ktoré schválila OSN.

Na zasadnutí rady sa očakáva účasť delegácií z najmenej 20 krajín.

Zatiaľ čo regionálne mocnosti Blízkeho východu vrátane Turecka, Egypta, Saudskej Arábie a Kataru, ako aj významné rozvíjajúce sa krajiny, ako je Indonézia, sa k rade pripojili, globálne mocnosti a tradiční západní spojenci Spojených štátov sú opatrnejší.

Stabilizačné sily

Trump podľa amerických predstaviteľov na zasadnutí vo Washingtone oznámi, že viaceré krajiny plánujú poskytnúť niekoľko tisíc vojakov stabilizačným silám, ktoré by mali byť nasadené v Pásme Gazy v najbližších mesiacoch.

Americký prezident v januári na okraj Svetového ekonomického fóra (WEF) vo švajčiarskom Davose svojím podpisom Charty založil Radu mieru a jej zakladajúcu chartu podpísalo najmenej 19 krajín.

Miliarda za stále členstvo

Hoci mala Rada mieru pôvodne dohliadať na povojnovú obnovu Pásma Gazy, jej charta podľa dostupných informácií neobmedzuje pôsobenie organizácie len na palestínske územie. Trump sa rovnako vyjadril, že Rada mieru by mohla v budúcnosti plniť niektoré funkcie Organizácie Spojených národov (OSN).

Stáli členovia navyše musia za členstvo zaplatiť miliardu dolárov, čo vyvoláva kritiku, že Rada mieru by sa mohla stať „platenou“ verziou Bezpečnostnej rady OSN.

 X x x

Radikálny obrat? Ukrajina zvažuje stiahnutie z Donbasu, prezradili Zelenského poradcovia

Poradcovia ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského pripúšťajú, že Kyjev môže zvažovať zásadný ústupok v otázke ruskej vojny proti Ukrajine. Ako uviedol americký magazín The Atlantic, vláda by mohla súhlasiť so stiahnutím svojich síl z Donbasu a dokonca sa vzdať kontroly nad časťou územ

Dvaja prezidentovi poradcovia pre magazín uviedli, že Ukrajina „môže byť pripravená prijať tú najťažšiu koncesiu zo všetkých: vzdať sa kontroly nad územím“ v regióne Donbas. Takýto krok by predstavoval najzásadnejší kompromis od začiatku vojny. Aby bol prípadný ústupok legitimizovaný, Kyjev podľa zverejnených informácií zvažuje možnosť vyhlásiť už na jar referendum.

The Atlantic zároveň upozorňuje na rastúce obavy v najbližšom okolí ukrajinskej hlavy štátu. Niektorí členovia Zelenského vnútorného kruhu sa obávajú, že šance na mierové riešenie sa postupne znižujú.

AI mu nepomohla. Ukrajinci hlásia prvý zostrel nového ruského dronu. Mala to byť technologická pýcha

Samotný prezident však v rozhovore zdôraznil, že nepristúpi na nevýhodnú dohodu. „Radšej žiadnu dohodu ako zlú,“ vyplýva z jeho vyjadrení pre magazín. Opätovne deklaroval pripravenosť rokovať o mieri, avšak len za podmienok prímeria a bezpečnostných záruk.

Zelenskyj zároveň priznal, že dohoda o bezpečnostných garanciách medzi Spojenými štátmi a Ukrajinou ešte nie je uzavretá. Základné otázky týkajúce sa dokumentu podľa jeho slov zostávajú otvorené. Ide pritom o odklon od jeho skorších tvrdení, keď dokument označil za pripravený na podpis zo strany Ukrajiny.

X xx

 Halinárová bez servítky k výkonom Fialkovej a Kuzminovej: No čo už, už je po olympiáde

Kvarteto slovenských biatlonistiek má za sebou šprint na 7,5 kilometra na zimných olympijských hrách v Taliansku. Najlepšie si počínala najstaršia z nich – Anastasia Kuzminová na 36. mieste.

Najlepšie zo slovenských biatlonistiek v šprinte skončila Anastasia Kuzminová na 36. mieste. No na víťaznú Maren Kirkeeideovú stratila až dve minúty, čo je pred nedeľnou stíhačkou príliš.

Nasledovala Paulína Bátovská Bialková na 40. priečke, Mária Remeňová obsadila 51. a Ema Kapustová zase 53. pozíciu. Všetky Slovenky tak postúpili do nedeľňajšej (15.2.) stíhačky.

Zvíťazila Nórka Maren Kirkeeideová pred francúzskym duom Océane Michelonovou a Lou Jeanmonnotovou. Posledná menovaná už brala striebro z vytrvalostných pretekov.

Bývalá skvelá biatlonistka Martina Halinárová pozorne sledovala rýchlostné preteky v Anterselve. Aktuálne 52-ročná rodáčka z Dolného Kubína počas kariéry zvíťazila vo dvoch pretekoch Svetového pohára a na majstrovstvách sveta v roku 1999 získala striebro v stíhacích pretekoch. Na najväčšom športovom svatku v roku 1998 skončila najlepšie na 4. pozícii v štafete.

Petra Vlhová o sebe a olympiáde

  „Kuzminová išla fajn výkon. So streľbou môže byť spokojná, vzhľadom na to, čo podávala celý rok a čo som videla. Prvé kolo sa riadne rozbehla, aj s Paulou. Nasťa to však veľmi prepálila, záverečné kolo bolo už omnoho pomalšie. Vybrala si takéto tempo. Je dosť zrelá na to, aby poznala prostredie a aj seba,“ uviedla Halinárová exkluzívne pre agentúru SITA.

Bátovská Fialková mala počas pretekov aj 5. najlepší bežecký čas, no trestné minúty ju riadne spomalili, myslí si bývalá biatlonistka. „Bežala pekne, no keď máte tri trestné kolá… Musela byť sklamaná, streľba v stojke ju úplne zabrzdila. Je pravda, že určite chcela podať lepší výkon,“ povedala Halinárová.

Kapustová s Remeňovou sú na jednej bežeckej úrovni. „Ema mohla lepšie strieľať vzhľadom na to, že je super strelkyňa. Obe však na viac nemali. Neviem, kde by boli s nulou. Avšak všetky štyri sú v stíhačke a určite sú rady, že sa tam dostali,“ pokračovala Halinárová pre SITA.

To, že sa tam Slovenky dostali, podľa nej nie je úspech. Môžu sa však tešiť na to, že si zapretekajú a zabojujú o dobré pozície. „Majú to však ťažké, keďže strácajú dve až dve a pol minúty na prvú Kirkeeideovú. A to je veľmi veľa,“ priznala dvojnásobná víťazka pretekov Svetového pohára.

V porovnaní s predchádzajúcimi vytrvalostnými pretekmi bol v šprinte bežecký výkon slovenských biatlonistiek lepší. „Keď zle strieľate, sám sebe naložíte. Ten, kto dá nulu, vyletí, ostatní sa zabrzdia. Paula bojovala aj v poslednom kole, no čo už. Už je po olympiáde, čaká ich už len štafeta, kde ešte môžu zabojovať.“

Prvé tri pozície v cieli, čiže Nórka a dve Francúzky, neboli prekvapenia. „Tieto dievčatá sú výborné posledné dva roky. Bolo treba chvíľu počkať. Nastupuje mladá generácia, derie sa dopredu, čo je dobre. Na ZOH je 50 výborne pripravených žien, svet nespí, každá v cieli ležala, lebo podala stopercentný výkon,“ doplnila Halinárová.

X xx

Prvá medaila v Taliansku. Slovensko sa teší z olympijského striebra, Hurajt sa dočkal po 16 rokoch

Bývalý slovenský biatlonista Pavol Hurajt dostal po šestnástich rokoch striebornú medailu za preteky s hromadným štartom na zimných olympijských hrách 2010.

Pavol Hurajt počas ceremoniálu, v ktorom prevzal striebornú olympijskú medailu.

Vo Vancouveri získal pôvodne bronz, no po rozuzlení dlhej dopingovej ságy vtedajšieho víťaza Jevgenija Usťugova sa posunul o priečku vyššie. Cenný kov mu odovzdala v nedeľu v Anterselve, kde sa odohrávajú biatlonové súťaže počas ZOH v Taliansku, slovenská členka MOV a bronzová medailistka v skeete z Londýna 2012 Danka Hrbeková.

Na najvyššiu priečku sa posunul pôvodne druhý Francúz Martin Fourcade a na bronzový stupienok zo štvrtej priečky Rakúšan Christoph Sumann.

„Je to také pripomenutie si toho, čo bolo pred 16 rokmi v pretekoch s hromadným štartom, kde som získal bronz. Vtedy to bolo troch viac stresujúce. Bol som pretekár a všetko bolo rýchlo tam, rýchlo sem. Všetky tie aktivity, ktoré som musel absolvovať. Teraz je to také uvoľnenie, som tu ako fanúšik, divák, vychutnal som si preteky a potom som išiel na medailový ceremoniál. Ale užíval som si to viac ako vo Vancouveri. Tu som mal rodinu, bolo tu veľa slovenských fanúšikov a bolo to úplne iné vo Vancouveri,“ povedal po prevzatí striebornej medaily.

Štyridsaťosemročný Hurajt sa stal oficiálne strieborným medailistom už vlani v septembri, keď o tom rozhodla na svojom zasadnutí exekutíva Medzinárodného olympijského výboru (MOV). Zároveň potvrdila aj výsledkové zmeny v ďalších biatlonových súťažiach vo Vancouveri i na ZOH 2014 v Soči.

Hurajt sa tak posunul o priečku vyššie aj vo výsledkoch individuálnych pretekov na 20 km, v ktorých skončil pôvodne piaty. Stalo sa tak po tom, čo Usťugov neuspel s odvolaniami na MOV i Športovom arbitrážnom súde (CAS) a diskvalifikovali ho z výsledkových listín ZOH 2010 i 2014.

Rus mal nezrovnalosti a neštandardné hodnoty krvných údajov v jeho biologickom pase, ktoré podľa Jednotky pre integritu biatlonu (BIU) dokazujú porušenie antidopingových pravidiel. Podľa organizácie mu pomáhali pri utajovaní umelého zvyšovania výkonnosti vďaka dopingu, za čo dostal spätný štvorročný zákaz činnosti od 24. januára 2010 do konca sezóny 2013/14, keď oficiálne ukončil kariéru.

Tlak narastal, žiara olympijských očakávaní, kontrola športu, ktorý vyžaduje nielen atletickú presnosť, ale aj umeleckú dokonalosť. A v piatok (13. februára) sa to všetko zrútilo na Ilju Malinina. / Zdroj: Reuters

Tam patrí aj zlatá medaila zo štafety zo ZOH 2014 v Soči. Tá pripadla pôvodne druhým Nemcom Erikovi Lesserovi, Danielovi Böhmovi, Arndovi Peifferovi a Simonovi Schemppovi. Striebro poputuje do Rakúska a bronz pripadne Nórsku. Slovenská štafeta v zložení Hurajt, Tomáš Hasilla, Miroslav Matiaško a Matej Kazár sa posunula z jedenástej na desiatu priečku.

 X xx

 Motoristé představí nového kandidáta na ministra životního prostředí. Co bude s Turkem?

Motoristé brzy představí nového kandidáta na ministra životního prostředí. V neděli to oznámil jejich dosavadní uchazeč o místo ministra Filip Turek na Instagramu. Nový ministr by měl podle Turka na ministerstvu životního prostředí (MŽP) působit po jeho boku. Turek je nyní vládním zmocněncem pro klimatickou politiku a Green Deal. Ministrem odmítl Turka ve vládě ANO, SPD a Motoristů jmenovat prezident Petr Pavel, a to mimo jiné kvůli některým jeho postojům a výrokům. Premiér Andrej Babiš (ANO) řekl, že jméno nového kandidáta bude oznámeno v pondělí.

„Brzy vám představíme ministra, který bude působit na MŽP po mém boku, a věřím, že budeme skvělý tým. Nedělám politiku pro funkce a peníze, dělám to pro tuto zemi a abych věci měnil,“ napsal Turek v komentáři k videu na Instagramu. Počátkem týdne Macinka odmítl, že by strana do vedení MŽP navrhla podnikatele Richarda Chlada, jak spekulovala některá média

Babiš v textové zprávě k situaci napsal, že o novém kandidátovi Motoristů na ministra životního prostředí je informován. „Dozvíte se zítra (v pondělí) na tiskové konferenci vlády,“ dodal.

V Babišově kabinetu, který vznikl v polovině prosince, je nyní pověřený výkonem funkce ministra životního prostředí Macinka, současně vede českou diplomacii. Zmocněncem pro klimatickou změnu vláda jmenovala Turka poté, co ho Pavel odmítl jako ministra. Kvůli nejmenování Turka se Macinka s Pavlem dostal do vyhroceného konfliktu. Na podporu prezidenta se v neděli ve stovkách měst a obcí v Česku konala shromáždění, kterých se na jednotlivých místech účastnily stovky a tisíce lidí.

Prezidentská kancelář minulý týden po jednání Babiše s Pavlem uvedla, že prezident je připraven jmenovat ministra životního prostředí a očekává nový návrh předsedy vlády. Babiš už předtím řekl, že Pavel poslance a čestného prezidenta Motoristů Turka ministrem nikdy nejmenuje, a dodal, že věc považuje za uzavřenou. Turek tehdy v reakci řekl, že Motoristé vůči Pavlovi už udělali ústupek tím, když Turka místo původně zvažovaného ministerstva zahraničí nominovali do čela resortu životního prostředí, a další ústupek už neudělají.

X X X

Kazachstán chce dát jejich jazyk na vedlejší kolej