Pred Prezidentským palácom v Bratislave sa začal protivládny protest. Na mieste sa zišlo odhadom 3-tisíc ľudí, na mieste je polícia. Bratislava upozorňuje na možné obmedzenia dopravy.

 Protivládny protest financuje opozičný Smer. „Poďme 20. septembra v Bratislave zorganizovať jedno obrovské protivládne zhromaždenie, kde ľudia budú hovoriť o tom, ako sa o nich vláda nestará,“ vyzval nedávno líder Smeru Robert Fico. Vo výzve adresovanej „celej slovenskej opozícii“ tiež pripomenul, že sme svedkami mimoriadne hlbokej ústavnej, sociálnej aj ekonomickej krízy.

„Organizátori na protest zvážajú ľudí autobusmi aj z iných častí Slovenska, je preto možné, že bude obmedzená doprava v okolí Prezidentského paláca,“ upozorňuje mesto a vodičom odporúča vo večerných hodinách zvoliť alternatívne trasy. Zároveň protestujúcich žiada o rešpektovanie pokynov policajtov a dodržiavania verejného poriadku.

 Na verejný poriadok počas protestu bude dozerať štátna i mestská polícia. „Výrazne posilňujeme výkon v uliciach, v ktorých sa budete môcť stretnúť s policajtmi zo Starého Mesta, Petržalky a aj z Útvaru zásahovej jednotky a kynológie,“ priblížilo mesto s tým, že k dispozícii budú aj mestskí policajti z ostatných okresných veliteľstiev, ktorí v prípade potreby doplnia sily v centre.

 MHD môže meškať

Aj Dopravný podnik Bratislava upozorňuje pre protest na možné lokálne dopravné obmedzenia mestskej hromadnej dopravy (MHD). Mestský dopravca o tom informuje na sociálnej sieti.

V prípade, že bude protestujúci dav vstupovať na priľahlé komunikácie v okolí Hodžovho námestia, prípadne sa bude presúvať smerom k hradu, treba počítať s odklonom niektorých autobusových a trolejbusových liniek, a to 31, 39, 42, 44, 47, 59, 80, 83, 84, 93, 94, 147 a 187. „MHD bude operatívne usmerňovať dispečing na základe pokynov štátnej, respektíve mestskej polície,“ podotýka DPB.

Cestujúcim odporúča sledovať aktuálne informácie na webe www.dpb.sk či na informačných tabuliach. Odporúča tiež riadiť sa pokynmi dopravného dispečingu na mieste, cestovať s dostatočným časovým predstihom, prípadne sa Hodžovmu námestiu počas protestu vyhnúť./agentury/

X X X

Minister  vnútra Mikulec prežil aj siedme odvolávanie. Štyria Kollárovi poslanci hlasovali za

 Za odvolanie Romana Mikulca (OĽANO) z postu ministra vnútra v parlamente hlasovalo len 58 poslancov. Potrebných bolo však 76 hlasov.

 Minister Mikulec tak prežil v poradí už siedme hlasovanie o vyslovení nedôvery. Proti jeho odvolaniu bolo v utorok 48 zákonodarcov a zo 145 prítomných sa zdržalo 39.

Mikulec sa po hlasovaní poďakoval poslancom za podporu s tým, že jeho rezort ešte čakajú viaceré výzvy. Poukázal aj na rastúcu dôveru občanov v políciu. Predseda poslaneckého klubu OĽANO Michal Šipoš podotkol, že opozícii sa ani po siedmy raz nepodarilo Mikulca odvolať. „Napriek tomu polícia stále koná, má rozviazané ruky. Spravodlivosť na Slovensku funguje,“ uviedol. Tvrdí tiež, že rešpektuje slobodné hlasovanie a to, že sa poslanci z klubu OĽANO Peter Kremský a Kristián Čekovský pri odvolávaní Mikulca zdržali. Rešpektujú podľa jeho slov aj to, že štyria poslanci Sme rodina hlasovali za odvolanie ministra.

 Líder hnutia Igor Matovič povedal, že Romanovi Mikulcovi úprimne závidí. Zároveň ministra označil za bariéru, ktorá je podľa jeho slov medzi mafiou a spravodlivosťou. „Predstavte si, že ste ministrom vnútra v krajine, ktorá bola unesená. V krajine, v ktorej orgány činné v trestnom konaní boli sprivatizované do rúk šéfa nitrianskej mafie. Zrazu vám dajú ľudia dôveru vo voľbách, aby ste ju od mafie vyčistili a potom vás tá mafia odvoláva z postu,“ povedal Matovič, ktorý takto vníma snahu Smeru a Hlasu.

Nie skorumpovaní, ale mimoriadne skorumpovaní zlodeji

Líder OĽaNO uviedol, že keby sa poslancom podarilo odvolať Mikulca z postu ministra vnútra, opäť by tam hnutie obsadilo človeka, ktorý by garantoval slobodu orgánom činným v trestnom konaní. Matovič sa zároveň ospravedlnil Robertovi Ficovi a predsedovi Hlas-SD Petrovi Pellegrinimu, že ich dnes v rozprave počas 72. schôdze Národnej rady SR (NR SR) nazval skorumpovanými zlodejmi a taktiež uviedol „pomýlil som sa, oni sú mimoriadne skorumpovaní zlodeji.“

 Zvolanie mimoriadnej schôdze k Mikulcovi inicioval opozičný Smer, ktorý zdôvodňoval svoj návrh vyvodením politickej zodpovednosti voči Mikulcovi pre podozrenie z korupcie, zneužívanie právomoci verejného činiteľa a nezvládnutia riadenia prideleného rezortu. Minister podľa nich manipuluje vyšetrovanie veľkých káuz. Vyčítajú mu klientelizmus a rodinkárstvo, ktoré má podľa nich „zakódované vo svojej DNA“.

Ako konkrétny príklad uvádzajú, že Nemocnicu sv. Michala riadenú ministerstvom vnútra stráži od augusta tohto roku firma Joseba, ktorej konateľom bol do jesene 2020 brat ministra. Odkedy je Mikulec vo funkcii, dostala firma podľa poslancov Smeru tri štátne zákazky a za rok stráženia nemocnice si Joseba prilepší o 220-tisíc eur.

Mikulec argumenty opozície odmietol. Vláda s návrhom na jeho odvolanie už skôr nesúhlasila./agentury/

X X XVláda „vybabrala“ s novými penzistami. Aj keď zo zákona na 13. dôchodok majú nárok, nedostanú ho

 Viac ako 1,4 milióna dôchodcov dostalo predčasne vyplatený 13. dôchodok. Podľa zákona má na túto dávku nárok každý, kto poberá dôchodok a o túto penziu nemusí žiadať. Má to však háčik!

 „Sociálna poisťovňa ukončila v mimoriadnom skoršom termíne výplatu 13. dôchodkov. Dostalo ich 1 432 060 poberateľov všetkých druhov dôchodkových dávok – starobného, predčasného starobného, invalidného, vdovského, vdoveckého a sirotského dôchodku. Seniori dostali 13. dôchodky vyplatené automaticky, nemuseli o dávku osobitne žiadať,“ uviedol hovorca Sociálnej poisťovne Martin Kontúr.

Maximálna suma 13. dôchodku bola rovnaká ako vlani vo výške 300 eur a dostali ju poberatelia najnižších dôchodkov v sume 234,42 eur a menej. Najvyššie 13. dôchodky v sume 300 eur takto zo Sociálnej poisťovňa dostalo 129 953 dôchodcov.

 „Poberateľom dôchodku v rozpätí od 234,43 eura do 928,86 eura sa jeho suma postupne znižovala až do minimálnej sumy 50,01 eura. V tejto kategórii Sociálna poisťovňa vyplatila najviac, až 1 217 044 dávok. Najnižší 13. dôchodok v sume 50 eur dostali tí seniori, ktorí poberajú najvyššie dôchodky od 928,87 eur a viac. V tejto kategórii bolo 57 729 poberateľov dôchodkových dávok,“ priblížil Kontúr.

V júli tak dostali túto dávku vyplatnú všetci, ktorí majú priznaný niektorý druh penzijnej dávky. V štandardnom režime sa však 13. dôchodok vypláca v decembri. A práve na túto skutočnosť upozornil exminister práce a odborník na sociálne zabezpečenie Jozef Mihál.

Zabudlo sa na nových penzistov

„Pretože v roku 2022 sa 13. dôchodky vyplácali ešte v júlových výplatných termínoch, dostali ich len tí dôchodcovia, ktorí mali v júlovom výplatnom termíne vyplatený svoj „riadny“ dôchodok – starobný, predčasný, invalidný, vdovský, vdovecký, sirotský dôchodok alebo sociálny dôchodok. „Vtip“ je v tom, že tí dôchodcovia, ktorí mali dôchodok priznaný po 31.7.2022, nárok na 13. dôchodok v roku 2022 nemajú. Ak patríte medzi tých, čo o dôchodok požiadali po 31. 7. 2022, nečakajte, že vám Sociálna poisťovňa vyplatí aj 13. dôchodok,“ napísal vo svojom facebookovom profile Daňové a odvodové tipy Jozefa Mihála.

Tisíce penzistov, ktorí tak budú mať dôchodok priznaný do konca roka, môže na dôchodok navyše zabudnúť. Ak by štát 13. dôchodok vyplácal v riadnom termíne, dostali by ho aj oni.

Zástupcovia dôchodcov hovoria o diskriminácii

„Áno, je to, žiaľ, pravda,“ hovorí aj podpredsedníčka Jednoty dôchodcov na Slovensku Valéria Pokorná. „Aj keď na základe zákona 292/2020 § 2 – nárok na 13. dôchodok má poberateľ dôchodku, ktorý v novembri kalendárneho roka nárok na výplatu. Na základe prechodného ustanovenia v Z.z. 171/2022 podľa § 12 ods.1 nárok na 13. dôchodok v júli 2022 má poberateľ dôchodku, ktorý má v júli 2022 nárok na výplatu dôchodku podľa § 2. To znamená, že noví poberatelia dôchodku, teda tí ktorí odišli do dôchodku po tomto termíne, na túto sociálnu dávku nárok nemajú. Je to pre nich diskriminačné, zákon s novými dôchodcami vôbec nepočítal,“ potvrdzuje Pokorná.

 Ako ďalej uviedla podľa návrhu ministra práce Milana Krajniaka, by sa v tomto roku mali vyplácať akési kompenzačné peniaze, nie je však známe za akých podmienok a koho sa budú týkať. „Podľa nášho názoru ani jedna navrhovaná alternatíva nie je pre dôchodcov dostačujúca. Naša pôvodná požiadavka – mimoriadna valorizácia osem percent bola predložená pani prezidentke Zuzane Čaputovej, aj premiérovi Eduardovi Hegerovi. Ak by sa výplata realizovala od júla alebo augusta 2022 bola by to výrazná pomoc. Dnes už by bola takto vypočítaná pomoc nedostatočná, preto sme sa priklonili k návrhu jednorazovej výplaty priemernej sumy vo výške 515 eur pre každého dôchodcu,“ dodala Valéria Pokorná.

Do konca roka by 1,4 milióna dôchodcov malo dostať pomoc od štátu

Približne 1,4 milióna penzistov by malo do konca roka dostať finančnú pomoc od štátu. „Sme v rokovaní aj s pánom ministrom financií, aj s Jednotou dôchodcov na Slovensku, že by sme potrebovali ešte ďalšiu pomoc do Vianoc. A toto mi bolo prisľúbené,“ povedal predseda parlamentu Boris Kollár. „Máme tri alternatívy, ako by sa dala vyplatiť inflačná pomoc pre dôchodcov. Sme pripravení diskutovať o ktorejkoľvek z nich, prípadne aj o inej, ak by lepšie odrážala potreby dôchodcov,“ priblížil minister práce Milan Krajniak.

„Prvá alternatíva je, že by sme vyplatili jednorazovú dávku 150 eur pre každého dôchodcu, či už starobného, invalidného alebo sirotského. Celkové náklady by boli v takomto prípade 216 miliónov eur,“ spresnil minister práce.

Druhá alternatíva podľa neho je, že dávka od štátu by postupne klesala od 200 eur, ktorú by dostali dôchodcovia s najnižším príjmom, až po 50 eur, pre dôchodcov s najvyšším príjmom. „Celkové náklady by boli v takomto prípade približne 198 miliónov eur,“ poznamenal.

„Tretia je 70 % sumy 13. dôchodku. Vychádzali by sme zo zákona, ktorý je aktuálne platný. Celkom by to v tomto prípade znamenalo 211 miliónov eur. Pomoc by ‚vyklesávala‘ od 210 eur až po 35 eur,“ povedal.

„Bol tu aj návrh, že by bolo lepšie predčasne valorizovať dôchodky o 8 % už v tomto roku, teda nie od 1. januára o 11,8 %, ale začať (s valorizáciou) v novembri 2022, čo je technicky stihnuteľný termín pre Sociálnu poisťovňu,“ informoval ďalej Krajniak.

„Nám sa zdá, že uvedené tri alternatívy sú výhodnejšie ako diskutovať o predčasnej valorizácii v tomto roku. Alternatíva uvedená ako prvá, tých 150 eur, by bola výhodnejšia v tomto roku pre všetkých dôchodcov, aj pre tých s najvyššími, aj pre tých s najnižšími príjmami,“ upozornil Krajniak.(TASR)

 X X X

Slovensko ako prvé v únii zavádza celoeurópsku dôchodkovú novinku, penzia môže byť rádovo vyššia (+ príklady)

 Žáci budú môcť ako prví získať celoeurópsky dôchodkový produkt. Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak (Sme rodina) s odborníkom na investície a dôchodky Jánom Šebom a generálnym riaditeľom spoločnosti Finax Jurajom Hrbatým uviedli, že európsky dôchodok je už realitou. Tento krok by mal prispieť k väčšej konkurencii dobrovoľného dôchodkového sporenia v Európe.

Už je to desať rokov, čo Európska komisia prišla s návrhom vytvoriť sporenie na dôchodok, do ktorého môžu ľudia prispievať – nehľadiac na to, kde pracujú. Celoeurópsky osobný dôchodkový produkt, v preklade Pan-European Personal Pension Product (PEPP), vychádza z nariadenia európskeho parlamentu z roku 2019. Potrebnú legislatívu, týkajúcu sa celoeurópskeho dôchodkového produktu, prijalo Slovensko začiatkom tohto roka. Teraz sa novinka zavádza do praxe.

Slováci teda dostávajú šancu zvýšiť svoje dôchodkové úspory, bez ohľadu na to, v akom štáte sa nachádzajú. „V histórii Slovenska vidieť, že máme tendenciu nevnímať úspechy, ktoré sa nám darí dosahovať. Aj toto prvenstvo nám dokazuje, že máme za čo byť na seba hrdí. Pretože práve mladej perspektívnej slovenskej firme sa podarilo priniesť celoeurópsky dôchodkový produkt do praxe a bezpečným spôsobom zhodnocovať peniaze občanov. Tento spôsob sporenia môže byť výhodný napríklad pre občanov Slovenska žijúcich v štátoch Európskej únie, pretože si svoje sporenie budú môcť presúvať medzi jednotlivými krajinami,“ hovorí Milan Krajniak.

Čo je PEPP?

PEPP má na Slovensku predpoklad nahradiť tretí dôchodkový pilier. Kým II. a III. pilier sú národné schémy dôchodkového sporenia, na ktoré platia slovenské zákony, na PEPP sa viaže len európska legislatíva, uvádza na svojej stránke europskydochodok.sk.

Čiže sporenie je úplne nezávislé od politickej situácie a rozhodnutí jednotlivých vlád. V prípade, že by sa niečo na politickej scéne dialo, sporenie aj napriek tomu ostáva stabilné a sporiteľ v každom momente vie, čo môže očakávať, vysvetlil Šebo.

 PEPP sa líši samotným produktom, tým, kto ho môže poskytovať s nižšími poplatkami, prísnou legislatívou, ako aj voľnejšie nastavenými podmienkami vo výplatnej fáze, vďaka čomu môžu byť úspory sporiteľov zainvestované v akciách aj na dôchodku. Takže občan si môže sporiť aj v dôchodkovom veku. Majetok, ktorý sporiteľ nadobudne, je predmetom dedičstva. A sporenie v PEPP je prenositeľné aj do iného štátu v EÚ.

„Výkonnosť vašich úspor na konci prekoná infláciu,“ uviedol Šebo s tým, že pravdepodobnosť jeho tvrdenia je na 99 percent.

Pre koho je určený?

Mobilným pracovníkom, zamestnancom nadnárodných firiem, živnostníkom a freelencerom, mladým ľuďom s vysokou mobilitou, zahraničným zamestnancom, spoločnostiam, ktorým chýba vhodný produkt. Jednoducho, všetkým ľuďom žijúcim v Európskej únii. Sporiteľom môže byť aj nezamestnaná osoba, keďže dôchodkový systém nie je viazaný na pracovný pomer, alebo aj sporiteľ na materskej dovolenke či študent. Je dobrovoľný a každý si môže prispievať v akejkoľvek výške.

„Dôchodkový celoeurópsky produkt dáva zmysel hlavne pre ľudí, ktorí za prácou počas aktívneho veku cestujú v rámci EÚ. Tento produkt by vedeli dlhodobo udržiavať a prispievať doň aj v rámci iných krajín. Pre zmysluplné rozšírenie tohto produktu však bude potrebná intenzívna informačná kampaň a silná distribúcia,“ uviedol pre Pravdu Maroš Ovčarik, generálny riaditeľ Partners Investment.

Nie je viazaný ani na miesto. Jeho cieľom je zabezpečiť sporiteľovi príjem v starobe popri štátnom dôchodku a národných doplnkových pilieroch.

Ide o dobrovoľné sporenie, ktoré si budú môcť sporitelia presunúť do inej krajiny pri zmene bydliska a pokračovať v sporení s rovnakým produktom, alebo budú môcť zmeniť poskytovateľa pri zmene bydliska v rámci EÚ. Práve tento charakter ho robí obzvlášť zaujímavým pre nadnárodné firmy, mladých ľudí a pracovníkov s vysokou mobilitou v EÚ.

Kto poskytuje PEPP?

Poskytovateľmi európskeho dôchodku môžu byť úverové inštitúcie, poisťovne, doplnkové dôchodkové spoločnosti, investičné a správcovské spoločnosti alebo správcovia alternatívnych fondov. Podľa prieskumu Európskeho orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov (EIOPA) vyjadrilo záujem až 21 subjektov. Aby však dostali povolenie poskytovať PEPP produkt, musia na základe veľmi zložitých matematických modelov preukázať rizikovosť a potenciálne zhodnotenie úspor klienta. Prvá spoločnosť, ako informuje PEPP na svojej stránke, ktorá získala licenciu na jeho poskytovanie, je obchodník s cennými papiermi Finax, ktorý pôsobí na Slovensku, v Poľsku, v Chorvátsku, v Českej republike a v Maďarsku. „V celej histórii členstva Slovenska v EÚ je to po prvýkrát, keď slovenská finančná inštitúcia ako prvá v Európe predstavila nový finančný produkt. Preto sme hrdí, že aj malý slovenský subjekt, akým Finax je, môže vďaka svojej inovatívnej povahe predbehnúť všetkých európskych finančných gigantov,“ dodal Juraj Hrbatý.

Ako to funguje?

Sporenie sa skladá z dvoch fáz. Prvá je sporiaca fáza. V tomto období prebieha akumulácia majetku na účte sporiteľa. Občan, ktorý má záujem o túto formu sporenia si na dôchodok, si stiahne aplikáciu a zaregistruje sa. V aplikácii ho očakáva robo-poradenský sofvér (robotický, bez ľudského zásahu) a po úvodných nastaveniach môže vkladať investície.

Na začiatku sporenia sú klientovi zapísané 100-percentné akcie v indexových fondoch. Počas sporenia prispieva práve do týchto akcií. Desať rokov pred dôchodkom sa klientovi automaticky zmenia fondy a portfólio sa presúva do garantovanejších fondov, napríklad dlhopisové. Na dôchodku dokonca stále môže investovať do akcií v pomere 60 percent akcie a 40 percent tvoria dlhopisy.

 Pre transparentnosť bude sporiteľ detailne informovaný o nákladoch, investičnej stratégii, o rizikách, výnosnosti, transakciách, ako aj o dôchodkových dávkach. Maximálna výška všetkých zaplatených poplatkov sporiteľov – ako uvádza Hrbatý – je stanovená na jedno percento z výšku nadobudnutého kapitálu.

Druhá fáza je výplatná. Tu sa sporiteľ ocitá v období čerpania svojho vybudovaného majetku. Má možnosť vybrať si, ako bude vyplatený. Napríklad formou anuity, čo znamená, že mu bude dávka vyplácaná v určitých intervaloch. Prípadne jednorazové vyplatenie alebo kombinované.

Sporiteľ si na európsky dôchodok prispieva sám, alebo mu naň môže prispievať aj zamestnávateľ. Príspevky sporiteľa na európsky dôchodok budú na Slovensku odpočítané zo základu dane do výšky 180 eur ročne./agentury/

X X X

Bidena usadili na pohrebe Alžbety II. do zadného radu. Trump za tým vidí úpadok USA

 Pozícia Spojených štátov amerických za vedenia prezidenta Joea Bidena upadla, tvrdí exprezident USA Donald Trump. Posledným dôkazom toho je podľa Trumpa Bidenovo usadenie v zadnom rade južnej lode Westminsterského opátstva pri pohrebe britskej kráľovnej Alžbety II.

 Americký prezident Joe Biden sa usádza na pohrebe britskej kráľovnej Alžbety II. vo Westminsterskom opátstve

Podľa Trumpa je umiestnenie nadovšetko. Exprezident, ktorý do Londýna na pohreb nebol pozvaný, je presvedčený, že keby bol v úrade on, nič podobné by sa nestalo a americký prezident by sedel vpredu.

 „Tak toto sa Amerike stalo iba za krátke dva roky. Nemá žiadnu úctu. Pre nášho prezidenta to však bola príležitosť spoznať vodcov niektorých krajín tretieho sveta. V politike rovnako ako v živote platí: Miesto je nadovšetko,“ napísal Trump na svojej sociálnej platforme Truth Social.

Bezprostredne za americkým prezidentom mal miesto český premiér Petr Fiala, pred Bidenom sedel poľský prezident Andrzej Duda a vedľa Jill Bidenovej švajčiarsky prezident Ignazio Cassis.

Podľa protokolu v popredných radoch južnej lode sedeli predstavitelia krajín Commonwealthu, takže napríklad kanadský premiér Justin Trudeau bol o deväť radov pred Bidenom. Do rovnakého radu ako americký prezident bol okrem iného usadený čínsky viceprezident Wang Čchi-šan./agentury/

X X X

 Parlament odblokovali, Sulík bude hlasovať za zmenu ústavy. Matovič: Neublížte krajine ešte viac

 Septembrovú schôdzu parlamentu sa podarilo na tretí pokus otvoriť. Prezentovalo sa 117 poslancov. Na úvod schôdze by mali poslanci rokovať o obranných návrhoch ministra obrany Jaroslava Naďa (OĽaNO). Predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) zaradil na začiatok schôdze návrh na doplnenie ústavy o možnosť skrátiť volebné obdobie.

 Poslanci schválili program schôdze. Parlamentom však neprešiel procedurálny návrh predsedníčky klubu SaS Anny Zemanovej, aby sa niektoré body z dielne SaS prerokovali v úvode schôdze. Za návrh hlasovalo 25 poslancov, proti bolo 48 a 57 sa zdržalo.

Plénum odmietlo aj návrh Richarda Takáča (Smer), neuspel s návrhom, aby sa na schôdzi hovorilo aj o návrhu opatrení v súvislosti s nárastom cien potravín. Naopak, s procedurálnym návrhom uspel nezaradený poslanec Štefan Kuffa. Navrhol do programu doplniť bod, ktorým by parlament zaviazal vládu, aby do konca septembra preložila strategický plán na tlmenie dôsledkov nárastu cien energií pre domácnosti, zraniteľné skupiny a tiež podnikateľskú sféru a sociálne služby.

Filip Kuffa (Život) navrhol svojho straníckeho predsedu Tomáša Tarabu na post podpredsedu parlamentu. Národná rada má mať štyroch podpredsedov. Aktuálne má však len dvoch. Vlani sa postu vzdal Juraj Šeliga (Za ľudí) a minulý týždeň Milan Laurenčík (SaS) vypadol ako Sulíkov náhradník z parlamentu. SaS chcela do funkcie podpredsedu nominovať Martina Klusa alebo Annu Zemanovú.

„Vyzvali sme našich parterov, aby nám oni predložili body, na ktorých im záleží, aby sme mohli nájsť dohodu,“ zosumarizoval piatkové stretnutie Sulík. Nakoniec požiadavkám SaS nebolo vyhovené. „Konštatujeme, že naši bývalý parteri nemajú záujem o dohodu s nami, berieme na vedomie, my sa zariadime,“ spresnil exminister hospodárstva. Dodal, že ostávajúcej trojkoalícii sú podľa neho „prednejší poslanci Smeru a Hlasu“.

„Berieme na vedomie, že Borisovi Kollárovi je strana Smer bližšia ako strana SaS,“ podotkol. Dôvodom má byť zmena ústavy o otázke skrátenia volebného obdobia.

Sulík vyhlásil, že SaS v prvom čítaní podporí návrh na zmenu Ústavy o predčasných voľbách. Následne príde s vlastným pozmeňovacím návrhom. „Referendum nebude nástrojom pre skrátenie volebného obdobia,“ spresnila exministerka spravodlivosti Mária Kolíková (SaS). Zdôraznila však, že obdobný nástroj je potrebný „ak je patová situácia“.

„Mali by sme ísť českou cestou, kde existuje možnosť samorozpustenia parlamentu,“ ozrejmila Kolíková. Český model podľa nej ráta s možnosťou, že by si zákonodarcovia 3/5 väčšinou odhlasovali rozpustenie kabinetu.

Podľa Sulíka bude klub pri hlasovaní jednotný. „V prvom čítaní tento zákon podporíme,“ dodal. Hnutiu OĽaNO Sulík odkázal, že „popreli všetko, čo voličom sľúbili“.

Matovič následne SaS vyzval, aby držala s koalíciou a nepodporila zmenu Ústavy, ktorá umožní skrátenie volebného obdobia parlamentu ústavným zákonom alebo referendom. V opačnom prípade podľa neho svojím hlasovaním dosiahne, že sa k moci dostane mafia, zlodeji a extrémisti, ktorí vydajú Slovensko na východ smerom k Rusku. „Dúfam, že nebudete chcieť až takto ublížiť krajine. Ak náhodu teraz tento návrh prejde, tak verím, že na konci to finálne rozhodnutie urobíte tak, ako ste sľubovali, že budete držať túto vládu a dobojujeme to do volieb,“ oslovil Matovič poslancov za SaS. Poslanci by mali o posunutí návrhu na vydanie ústavného zákona od poslancov za hnutie Sme rodina Miloša Svrčeka a Petry Halšelovej do druhého čítania hlasovať o 17:00.

Poslanci za Smer návrh z dielne Sme rodina podporia. Šéf Smeru Robert Fico je však presvedčený, že v definitívnom hlasovaní zákon neprejde. Poslanci koalície sa podľa Fica boja a preto za zákon nezahlasujú. „Po prvé, vedia, že prakticky nikto z nich sa už do parlamentu nedostane, po druhé, držia sa starej zásady, že kapor si nikdy vlastný rybník nevypúšťa,“ povedal.

Novela ústavy podľa Fica vytvára podmienky na vyriešenie politickej krízy. Umožnila by predčasné voľby na základe referenda alebo ústavného zákona. Šéf Smeru-SD je presvedčený, že zákon neprejde. Kritizuje, že vláda je nefunkčná a parlament funguje, len keď si opozícia povie, čo chce. Takto podľa neho nemôže fungovať demokratický systém.

Pellegrini verí v úspech

Nezaradení poslanci okolo Petra Pellegriniho zmenu ústavy podporia a veria, že s podporou SaS v prvom čítaní uspeje. Pellegrini zároveň odmietol avizovaný pozmeňujúci návrh SaS. Trvá na tom, aby bolo možné skrátiť volebné obdobie NR SR aj referendom.

Pellegrini deklaroval, že jeho poslanci urobia všetko preto, aby zmena ústavy prešla aj v druhom čítaní aj s možnosťou referenda o skrátení volebného obdobia. „Tú moc ľuďom musíme nechať,“ podčiarkol. Namietal pritom úroveň diskusie k návrhu v pléne NRSR. Podčiarkol, že ide o závažnú vec.

 SaS podľa Pellegriniho zatiaľ neukázala, ako sa zachová v opozícii a či nebude len akýmsi „mačkopsom“. Poukázal pritom na hlasovanie o vyslovení nedôvery ministrovi vnútra Romanovi Mikulcovi (OĽANO). Vyčíta strane, že nehlasovala za jeho odvolanie, ale sa zdržala. Prebrala tak podľa neho zodpovednosť sa prácu ministra a prikryla jeho prešľapy.

Ľudia nechcú egotripy

„Keď sa prijmú v parlamente, tak potom sa s nami ešte len začnú baviť o tom, čo sa udeje s našimi návrhmi. To je pyšné, arogantné a povýšenecké. Myslím si, že niekto by mal zliezť z hrušky dole a pozrieť sa na to, čo ľudí trápi. Ľudia od nás očakávajú pomoc, a nie egotripy kohokoľvek,“ reagoval na požiadavku ísť medzi prvými minister financií Igor Matovič (OĽaNO) pre Pravdu.

 Trojkoalícia OĽaNO, Sme rodina a Za ľudí minulú stredu zistila, ako bude vyzerať vládnutie v menšinovom kabinete a že bude záležať na každom hlase. Liberáli po tom, čo OĽaNO nesplnilo ich personálne ultimátum na odchod Matoviča z vlády, naplno ukázali svoju silu. Minulý týždeň opozícia posilnená o 21 poslancov SaS na začiatku riadnej schôdze Národnej rady vytiahla hlasovacie kartičky a neprezentovala sa, čím zablokovala parlament.

Zostatku koalície, ktorú opozičné strany nazývajú torzom, však chýbali poslanci. Do práce nestihli prísť siedmi z OĽaNO a dvaja zo Sme rodina. Medzi meškajúcimi boli Jozef Pročko či Karol Kučera (obaja OĽaNO).

V piatok rokovali o odblokovaní parlamentu zástupcovia trojkoalície a strany SaS. Exminister hospodárstva Richard Sulík (SaS) uviedol, že sa dohodli a dnes riadnu schôdzu parlamentu otvoria. Predsedníčka poslaneckého klubu SaS Anna Zemanová doplnila, že si vymenili predstavy o ďalšom fungovaní. Liberáli chcú napríklad, aby sa medzi prvými na riadnej schôdzi prerokovali zákony týkajúce sa riešenia energetickej krízy a pomoci ľuďom. Podpredseda strany Za ľudí Juraj Šeliga na sociálnej sieti uviedol, že stretnutie bolo vecné a konštruktívne. „Pri niektorých zákonoch bude ešte rokovanie pokračovať,“ poznamenal.

Na programe riadnej schôdze je takmer 140 bodov. Poslanci by mali prerokovať napríklad prístup Švédska a Fínska do NATO i zmluvu o pridružení Slovenska k Európskej vesmírnej agentúre. Poslanci Národnej rady sa dnes zídu opäť. Riadna schôdza sa mala začať už uplynulý týždeň, no v minulú stredu nebolo plénum uznášaniaschopné. Neprezentovali sa poslanci SaS ani opozícia. Liberáli už avizovali, že otvorenie schôdze v utorok podporia, s koalíciou už hovorili aj o viacerých návrhoch.

Poslanci zo Sme rodina predložili návrh na zmenu Ústavy SR, aby sa mohlo skrátiť volebné obdobie NR SR ústavným zákonom alebo referendom. Návrh hovorí, že pokiaľ by referendum bolo úspešné, volebné obdobie by sa skončilo dňom uvedeným v referende. Nová legislatíva by sa mala vzťahovať aj na aktuálne volebné obdobie. Opozičný Smer-SD chce, aby sa o tejto novele rokovalo ako o prvom bode programu.

Rozhodnúť by mali poslanci aj o novele zákona o verejnom obstarávaní z dielne Jozefa Šimka (Sme rodina), ktorú vetovala prezidentka Zuzana Čaputová. Legislatíva podľa nej významne zasahuje do súčasného mechanizmu ukladania pokút, ktorý je nastavený tak, aby zohľadňoval požiadavky práva Európskej únie. Cieľom novely je, aby štát odpustil samosprávam pohľadávky, ktoré vznikli z právoplatného rozhodnutia Úradu pre verejné obstarávanie.

Súčasťou programu je aj novela zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ktorú už viackrát presúvali. Návrh, ktorým by sa okrem iného zaviedli záväzné limity verejných výdavkov, schválila vláda ešte v septembri 2020.

Predložených je aj niekoľko návrhov na zmenu paragrafu 363 Trestného poriadku. Poslanci OĽANO chcú zúžiť kompetenciu generálneho prokurátora využiť sporný paragraf len na najzávažnejšie prípady a pochybenia. Tomáš Valášek (nezaradený) v tejto súvislosti navrhuje zaviesť dodatočný súdny prieskum. Alojz Baránik (SaS) mieni okrem toho upraviť aj vymenúvanie a odvolávanie prokurátorov či ich práva a povinnosti a tiež rozšíriť právomoci verejného ochrancu práv a vlády SR o podávanie žaloby na rozpustenie politickej strany.

SaS a OĽaNO predložili viacero ekonomických zákonov. SaS chce napríklad zmeniť spôsob výpočtu registračného poplatku za motorové vozidlá, znížiť daň z pridanej hodnoty (DPH) na motorové palivá, pre gastroprevádzky, ale tiež zvýšiť odvod z výťažku niektorých internetových hazardných hier či zaviesť daň z plynovodov.

OĽaNO rovnako navrhuje nové zdanenie plynovodov. S cieľom zabezpečiť dodatočné zdroje na financovanie základných verejných funkcií štátu predložilo napríklad zvýšenie spotrebnej dane z liehu či rozšírenie rozsahu regulovaných subjektov, ktorých sa dotýka osobitný odvod z podnikania.

Na programe je aj novela zákona o štátnej službe profesionálneho vojaka, ktorá predpokladá zavedenie inštitútu vojenského ombudsmana. Ten by mal na základe podnetu alebo z vlastnej iniciatívy prešetrovať podozrenia z porušenia základných práv a slobôd vojakov.

Poslanci Smeru navrhujú, aby mali zákonný nárok na odstupné okrem vysokoškolských pedagógov aj výskumní pracovníci či umeleckí pracovníci. Nezaradení poslanci okolo Petra Pellegriniho zas navrhujú, aby štát prispieval Slovenskému zväzu protifašistických bojovníkov ročne 500-tisíc eur./agentury/

 X X X

SaS sťaží schôdzu koalícii: Zariadime sa. Bude to freestyle, hneval sa Sulík

Parlament je po týždni odblokovaný. Sulíkovci však skritizovali jeho predsedu Borisa Kollára za to, že dal svojimi krokmi prednosť Smeru-SD pred návrhmi SaS.

Predseda Sme rodina namiesto návrhov saskárov presunul na úvod schôdze bod o zmene ústavy týkajúci sa predčasných volieb.

Smer-SD a Hlas-SD tento krok podmieňovali dodaním hlasov na to, aby mohol byť parlament uznášaniaschopný.

„Berieme na vedomie, že Borisovi Kollárovi je strana Smer-SD bližšia ako SaS, lebo ich bod bol predradený o zmene ústavy a súhlasilo s tým aj OľaNO, čÍm popreli všetko, čo voličom sľúbili,“ povedal šéf SaS Richard Sulík.

„Na základe toho, čo sa udialo, sme sa rozhodli nehlasovať za program a pri každom jednom bode budeme posudzovať, či je alebo nie je prospešný pre krajinu,“ pokračoval.

 Kritika na adresu Matoviča

V klube SaS sa podľa jeho slov rozhodnú, ako budú počas schôdze postupovať.

„Necítime sa byť viazaní žiadnymi dohodami. Mali sme takú snahu dohodnúť sa, bohužiaľ naša snaha bola prekrútená Igorom Matovičom, ktorý ani na tom rokovaní nebol. Budeme sa teda riadiť podľa nás,“ zdôraznil.

Sulík povedal, že Matovičove tvrdenia o tom, že si SaSka kládla podmienky pre otvorenie schôdze s tým, že si následne rozmyslí, ako návrhy koalícii podporí, nie sú pravdivé.

„Keďže neevidujeme žiadne platné dohody, pri každom bode budeme hlasovať podľa toho, čo je alebo nie je v súlade s programom strany SaS,“ zopakoval bývalý minister hospodárstva.

„Je tam mnoho bodov, z ktorých sa chytáme za hlavu. S tými by sme ani pri nejakej prípadnej dohode neboli súhlasili,“ poznamenal.

Niektoré body podporia

Podľa Sulíka však poslanci SaS niektoré návrhy podporia. „ Dosť bodov sa nájde, kde by sme boli ochotní – v prípade nejakej dohody ustúpiť za to, keď by napríklad oni podporili naše. Takto to bude úplný free style,“ predpokladá.

SaS v prvom čítaní podporí rokovania o zmene ústavy o predčasných voľbách. Potom však chce predstaviť vlastný pozmeňovací návrh.

Podľa exministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej by takéto voľby nemali byť vyhlásení referendom. Preferuje český model o takzvanom samorozpustení parlamentu.

Matovič: Skôr Fico dodrží slovo

„Boris Kollár niekedy dáva takéto sľuby. Osobne na tom nevidím nič zlé,“ komentoval Kollárov krok šéf OľaNO Igor Matovič. Kollár sľúbil prerokovať bod o ústavnom zákone k predčasným voľbám Robertovi Ficovi v televíznej debate.

„Nevidíme osobne nič zlé na tom aj prijať takýto návrh. Ale zlé je na tom to, že keď tento návrh prijímajú ľudia, ktorí chcú následne hlasovať za predčasné voľby a vydať Slovensko do rúk mafie a fašistov. To už je problém,“ vyjadril sa.

„Je hanba Richarda Sulíka, že skôr Fico dodrží slovo a nepýta si za to de facto nič. Lebo predsunúť rokovanie o tomto bode je de facto nič. A Richard Sulík si pýta hory-doly. Pomaly by sa chcel hrať na opozičného premiéra a vydiera tým, že splní svoj sľub, ktorý dal bez akýchkoľvek záväzkov a požiadaviek,“ uzavrel minister financií, aktuality.sk

X X X

Haščákovi sa štát ospravedlnil za nezákonné stíhanie a väzbu

Ministerstvo spravodlivosti dospelo k záveru, že obvinenie, zadržanie a vzatie do väzby Jaroslava Haščáka bolo nezákonné.

Jaroslavovi Haščákovi sa ospravedlnil štát za nezákonné rozhodnutia a postupy vyšetrovateľky NAKA Martiny Babacsovej, prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Ondreja Repu a sudkyne Špecializovaného trestného súdu Pamely Záleskej, na základe ktorých bol nezákonne zadržaný, obvinený a vzatý do väzby. Informuje o tom Plus 7 dní.

Ministerstvo spravodlisti ešte pod vedením ministerky Márie Kolíkovej poskytlo Haščákovi ospravedlnenie, ktoré podpísal 8. septembra 2022 štátny tajomník rezortu Ondrej Dostál.

Rezort spravodlivosti dospel k záveru, že obvinenie, zadržanie a vzatie do väzby Haščáka bolo nezákonné a bolo tak nezákonným zásahom do jeho základných ľudských práv.

Ministerstvo spravodlivosti sa za tieto nezákonné zásahy Haščákovi ospravedlnilo a ten toto ospravedlnenie prijal. „Bol by som rád, ak by sa z môjho prípadu štátne orgány poučili a v budúcnosti sa vyvarovali stíhaniu kohokoľvek bez toho, aby na to existoval reálny zákonný dôvod,“ uviedol pre Plus 7 dní, aktuality.sk

X X X

 Moskvou kontrolované ukrajinské regióny usporiadajú referendum o pripojení k Rusku expresne rýchlo

 Ruskom kontrolované alebo okupované regióny na východe a juhu Ukrajiny oznámili, že tento týždeň chcú začať hlasovanie o pripojení k Ruskej federácii. O zámere usporiadať referendum medzi 23. a 27. septembrom informovali úrady samozvanej Luhanskej ľudovej republiky (LNR), Doneckej ľudovej republiky (DNR) a proruskí predstavitelia častí Chersonskej a Záporožskej oblasti.

 Agentúra Interfax najprv informovala o tom, že parlament LNR schválil zákon o usporiadaní referenda o pripojení tohto separatistického útvaru k Rusku. O rovnakom zámere v DNR neskôr informoval podľa ruskojazyčnej stanice BBC vodca tohto separatistického regiónu Denis Pušilin. Onedlho zazneli podobné vyhlásenia od proruských predstaviteľov Chersonskej a Záporožskej oblasti, ktorých časti sú pod ruskou okupáciou.

 V prípade Záporožskej oblasti zatiaľ nie je úplne jasné, kedy tamojšie proruské úrady chcú hlasovanie usporiadať. Ostatné regióny hovoria o tom, že by sa referendum malo začať už tento piatok.

Správy o urýchlení referend o pričlenení k Rusku prichádzajú v čase ukrajinskej ofenzívy na východe krajiny, pri ktorej Kyjev od začiatku septembra získal kontrolu takmer nad celou Charkovskou oblasťou aj nad niekoľkými obcami v Luhanskej oblasti. Tú pritom ruské velenie už v júni vyhlásilo za „oslobodenú“, ako nazýva svoju okupáciu ukrajinských území.

 Hlasovanie podporil bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev, ktorý je v súčasnosti podpredsedom ruskej bezpečnostnej rady a ktorý sa radí k hlasným podporovateľom invázie na Ukrajine. Ruský minister zahraničia Sergej Lavrov zopakoval, že Moskva necháva rozhodnutie o referendách plne na obyvateľstve dotknutých oblastí, uviedla agentúra Reuters.

 Moskva uznala nezávislosť LNR a DNR krátko predtým, ako 24. februára začala inváziu na Ukrajinu. Rusko doteraz k výzvam na usporiadanie referend o pripojení reagovalo zdržanlivo.

 „Ruskí propagandisti veria, že ‚referendá‘ sú všeliek. Mám zlú správu. Existuje celosvetová zhoda a medzinárodné právo. To je jednoznačné: Doneck, Luhansk, Krym sú Ukrajina. Akékoľvek pokusy o premaľovanie vlajok sú fikciou, ktorá nič nemení ani pre nás, ani pre našich partnerov,“ uviedol Mychajlo Podoljak, poradca ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.

Podľa ukrajinského šéfa Luhanskej oblasti Serhija Hajdaja Rusko potrebuje usporiadať referendá v okupovaných oblastiach preto, aby mohlo vyhlásiť všeobecnú mobilizáciu. Odôvodniť by ju mohla nutnosť obrany pripojeného územia pred ukrajinskou ofenzívou, uviedol Hajdaj. /agentury/

X X X

Clinton odmietol, že za ruskú inváziu na Ukrajinu mohlo rozšírenie NATO

 Bývalý americký prezident Bill Clinton odmietol, že by za ruskú inváziu na Ukrajinu mohlo rozšírenie Severoatlantickej aliancie, ku ktorému došlo počas jeho mandátu. „Myslím, že sme urobili správnu vec v správny čas. A keby sme to neurobili, táto kríza mohla nastať ešte oveľa skôr,“ povedal Clinton v rozhovore s americkým novinárom Fareedom Zakariom na televízii CNN.

Rusko vpadlo na Ukrajinu pod zámienkou obrany vlastnej bezpečnosti, ktorú by podľa Moskvy mohlo ohroziť ďalšie rozšírenie aliancie a najmä prípadné prijatie Ukrajiny do NATO. Podľa niektorých kritických hlasov chcela Moskva inváziou buď získať časť strateného ruského impéria alebo ukázať, že Rusko nie je slabý štát, ktorý sa Západom nechá ľahko zastrašiť. Kyjev a Západ označujú ruský vpád za ničím nevyprovokovanú agresiu.

Putin „sa netajil tým, že považuje rozpad Sovietskeho zväzu za obrovskú tragédiu“, uviedol Clinton. Ako dodal, USA a NATO nikdy nemali v úmysle ohroziť Rusko. Krajiny východnej Európy však majú právo žiť v bezpečí desiatky rokov po tom, čo v oblasti dominovalo práve len Rusko, doplnil.

„Keď som urobil to, čo som urobil, ponúkol som Rusku nielen špeciálne partnerstvo s NATO, ale aj perspektívu na prípadné členstvo v NATO s argumentom, že naše najväčšie bezpečnostné problémy v budúcnosti budú súvisieť s neštátnymi aktérmi alebo s autoritatívnymi štátmi, ktoré predávajú chemické, biologické či jadrové zbrane teroristickým skupinám,“ popísal situáciu Clinton podľa serveru Politico.

Clinton sa stal americkým prezidentom v roku 1992 po konci studenej vojny. Česká republika vstúpila do NATO v marci 1999 spoločne s Poľskom a Maďarskom. V roku 2004 ich nasledovali Bulharsko, Estónsko, Lotyšsko, Litva, Rumunsko, Slovensko a Slovinsko. Všetky tieto krajiny boli v minulosti súčasťou Sovietskeho zväzu alebo jeho spojencami.

„Mali sme povedať Poliakom, že majú žiť ďalej v neistote, že po nich Rusko zase pôjde? Alebo Maďarom alebo tým ostatným? Baltským krajinám? Naozaj by po tom všetkom, čo urobili, chceli byť zase súčasťou Sovietskeho zväzu? A Česká republika bola najdemokratickejšia zo všetkých a najlepšie fungujúca,“ povedal Clinton Zakariovi./agentury/

X X X

Zdravotníci dostanú ponuku na vyšší plat. Hromadné výpovede rezort spochybnil. Koľko si prilepšia? (tabuľky)

 Lekári a sestry čakajú na vyriešenie svojej platovej situácie už mesiace. Pôvodný termín do konca júna zdravotníkom prisľúbil premiér Eduard Heger (OĽaNO). S plnením záväzku však zlyhal. Celý august preto Úrad vlády navštevovali na vyjednávaniach zástupcovia z radov zdravotníckych profesií aj odborári. Žiadali plnenie svojich podmienok a hrozili výpoveďami. Ministri im termíny rokovaní presúvali a opakovali, že zdravotníctvo je pre vládu prioritou. Historické zvýšenie miezd však ohlásili až koncom leta. Ako prvé prišli na rad sestry. Minister financií Igor Matovič (OĽaNO) im dal ponuku s ktorou bol podľa vlastných slov spokojný.

 Minister Lengvarský chce v stredu na vláde predstaviť zvyšovanie platov zdravotníkov.

„Dali sme urobiť rýchly prieskum, pričom sme dostali vyše dvetisíc odpovedí a 80 percent sestier nesúhlasí s návrhom,“ reagovala na ponuku štátu Iveta Lazorová, prezidentka Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek.

Premiér Heger diplomaticky dodal, že detaily sa doladia počas pripomienkovania pripravovaného zákona a doriešenie problému nechali na ministerstvo zdravotníctva. Trvalo to až do minulého piatka, no napokon sa ministerstvo financií a rezort zdravotníctva dohodli.

V utorok minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nom. OĽaNO) zvolal neformálne stretnutie rezortu s novinármi, kde predstavil „historicky najvyššie zvyšovanie platov zdravotníkov“. Cena pre štátnu kasu? Každoročne vyše 200 miliónov eur.

S výplatou nie sú spokojní len lekári, ale aj minister

Napríklad sestra špecialistka si prilepší od 200 do 440 eur. „Vláda bude o návrhu rokovať v stredu,“ ohlásil minister Lengvarský s tým, že chce potom rokovať aj s opozíciou. Celkovo sa majú upraviť platy 25 zdravotníckym profesiám. Najzásadnejšie je podľa ministra Lengvarského, že sa zvyšuje plat lekára po škole, teda bez špecializácie. Absolventom by tak mal plat narásť o 269 eur. Lekári bez špecializácie by hneď pri nástupe do nemocnice mali dostať 1695 eur. Teraz pri nástupe dostanú 1416 eur. Vláda bude v stredu rokovať o platoch zdravotníkov a následne bude parlament návrh schvaľovať v zrýchlenom konaní.

Zdravotníci však ministra upozorňujú, že aj napriek koeficientom budú stále zarábať menej, ako zarábajú ich kolegovia v Česku.

„V nominálnej mzde to pri Česku vyjde viac, ale to by sme sa potom mohli porovnávať aj s Luxemburskom,“ priznal Lengvarský v rozhovore pre denník Pravda. Jedným dychom však dodal, že susedia dávajú do verejného zdravotného poistenia miliardu eur navyše.

„Keby sme mali desať rokov po sebe miliardu ročne pre zdravotníctvo navyše, celý sektor by vyzeral inak. Aj my by sme mali každý rok svoj „plán obnovy“. Nebol by nedostatok personálu a možno by sestry, ak použijem hyperbolu, z Česka chodili k nám,“ upozornil. Dodal, že na ministerstve preto pracujú aj na navýšení rozpočtu na budúci rok. Či sa im to podarí, však ukáže len čas. Prvý nástrel rozpočtu by mal byť známy 15. októbra. Ten zdravotnícky však bude musieť prihliadať na to, že lekári a sestry v ambulanciách nemajú platy upravené zákonom. Preto chce minister na ambulancie v rozpočte vyčleniť vyššiu sumu. Priznal, že budú mať okrem iného problémy s vysokými cenami energií. Ako by sa mal rozpočet pre ambulancie zvýšiť, minister nepovedal.

 Rozhodujúci bude rozpočet

Zdravotníkom by tak platy mali narásť o 6,9 až do 39,5 percenta. Praktická sestra s 20 rokmi praxe by mala mať minimálne 1271 eur, zdravotnícky laborant tiež s 20 rokmi praxe by mal zarobiť aspoň 1344 eur. Následne sa budú tieto platy každoročne valorizovať na základe priemernej mzdy. Súčasťou návrhu je aj zvyšovanie platov podľa počtu odpracovaných rokov, do tých by sa podľa ministra mala započítať aj prax v zahraničí alebo obdobie materskej či rodičovskej dovolenky. Napríklad sanitár s 20-ročnou praxou by mal po zvýšení základnú mzdu 1089 eur, čo je podľa rezortu zdravotníctva oproti dnešnému stavu zvýšenie o 342 eur. Ide o zvýšenie podľa automatu, ktorý platí už dnes, a k tomu extra navýšenie, ktoré navrhuje ministerstvo.

Všetko však stojí a padá na schválení budúcoročného rozpočtu a ministerstvo stále nevyriešilo hromadné výpovede nemocničných lekárov, ktoré organizuje Lekárske odborové združenie – celkovo hovoria o 3 500 lekároch, ktorí sú pripravení výpovede podať. Šéf združenia Peter Visolajský spresnil, že do konca septembra vyhodnotia, kto je do nátlakovej akcie ochotný ísť, a ak bude „počet výpovedí nepriestrelný“, podajú ich naraz v jeden deň. Následne začne plynúť výpovedná lehota.

Lekárske odborové združenie je od novembra v štrajkovej pohotovosti a od februára zastrešujú rokovania zdravotníkov na Úrade vlády. Celkovo majú na štát osem požiadaviek, no zatiaľ sa štát sústreďuje na otázku platov. Na požiadavky lekárskych odborárov rezort zatiaľ reaguje, že ich požiadavky sú nesplniteľné.

„Požiadavky Petra Visolajského však obsahujú nárasty platov lekárov až o 216,4 percenta pri lekároch bez špecializácie a až o 123,1 percenta pri lekároch so špecializáciou a s praxou 40 rokov,“ zdôraznil komunikačný odbor rezortu zdravotníctva.

Ďalej upozorňujú, že lekár so špecializáciou a 40-ročnou praxou by mal základný plat, teda bez príplatkov za nadčasy, služby cez víkendy a sviatky, 5 812,80 eura. „To je oproti súčasnosti o 3206,90 eura viac,“ spresnil rezort.

Pri lekárovi bez špecializácie a s praxou 40 rokov požaduje základný plat 4480,70 eura, teda o 3064,45 eura viac v porovnaní so súčasnosťou.

„Ministerský návrh na zvyšovanie platov všetkých zdravotníckych pracovníkov u poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti je historicky najvyšší a takúto úroveň nedosahovali ani zvyšovania platov v čase rekordného hospodárskeho rastu,“ zdôrazňuje komunikačný odbor.

Kto z koho

Rezort zdravotníctva sa na nahnevaných lekárov snaží apelovať aj cez optimalizáciu siete nemocníc. Upozorňuje, že hromadnými výpoveďami ohrozia následnú kategorizáciu zariadení. „Ak budú lekári vo výpovediach, komu budeme tieto rozhodnutia dávať?“ pýta sa štátna tajomníčka ministerstva zdravotníctva Lenka Dunajová Družkovská. Kategorizácia siete nemocníc chce rozdeliť nemocnice na päť úrovní podľa ich špecializácie. Dôležité sú pri hodnotení faktory ako počet výkonov či práve personálne zabezpečenie.

Visolajský totiž tvrdí, že v zálohe má 3,5-tisíca lekárov, ktorí sú ochotní podať výpoveď. Ministerstvo zase kontruje, že tieto počty nie sú isté. Minister Lengvarský priznal, že nemocniciam poslali dotazníky a zisťujú si situáciu v nemocniciach.

„Po desiatich rokoch prichádza tlak, aby sme zmenili všetko, čo sa desať rokov zanedbávalo,“ podotkol Lengvarský. Spresnil, že proces zbierania výpovedí je podľa riaditeľov nemocníc tajný a zbierajú ich funkcionári Lekárskeho odborového združenia.

Rezort zdravotníctva tak začal otáčať pomyselnú komunikačnú loď. Upozorňuje, že medzi lekármi vraj koluje list, ktorý lekárov ubezpečuje, že ak výpoveď podajú, budú zastúpení právnou kanceláriou, ktorá lekárov zastupovala aj v roku 2011, a upozorňujú lekárov, že každá podaná výpoveď je samostatný akt a je nezvrátiteľná. Podobne komunikovala aj expremiérka Iveta Radičová, až kým po nej lekári plášte nehodili, nebol vyhlásený núdzový stav a na podmienky lekárov pristúpila.

Lengvarský verí, že návrh je dostatočný na stabilizáciu situácie v zdravotníctve. „Verím tomu, že ku kolapsu ani nedôjde. Budeme čakať na reálny počet prípadných výpovedí a pokiaľ k tomu dôjde, budeme pokračovať v rokovaní ďalej a budeme sa snažiť situáciu riešiť tak, aby pacient nebol ohrozený. Na to vyzývam aj kolegov,“ uviedol.

Rezort zároveň pripomína, že podniká aj ďalšie kroky na zlepšenie situácie v zdravotníctve. Poukazuje napríklad na zavádzanie DRG systému, spustenie reformy poistenia a liekovej reformy či aktivitu v súvislosti s plánom obnovy./agentury/

X X X

Čoho sa bojí Kim Čong-un? A aký má vzťah so sestrou?

Pripravuje Severná Kórea provokácie proti južnému susedovi? Plánuje diktátor Kim Čong-un jadrový test a možno aj nejaký útok? Situáciu na Kórejskom polostrove pre Pravdu opísal Sung-Yoon Lee z Tuftsovej univerzity. Expert pochádza z Južnej Kórey, pôsobil aj na Harvardovej univerzite a pravidelne vystupuje vo veľkých svetových médiách. Lee napísal knihu Sestra: Výnimočný príbeh Kim Jo-čong, najmocnejšej ženy v Severnej Kórei.

x Severná Kórea sa v septembri oficiálne vyhlásila za krajinu, ktoré má jadrové zbrane. Aké budú hlavné dosahy tohto rozhodnutia?

Ruský prezident Vladimir Putin v súvislosti s vojnou na Ukrajine svojím spôsobom znormalizoval preventívne jadrové hrozby. Vyzerá to tak, že severokórejský diktátor Kim Čong-un a jeho sestra Kim Jo-čong si z toho berú príklad. Tiež sa vyhrážajú atómovým útokom proti Južnej Kórei a iným krajinám, ktoré nazývajú nepriateľskými silami. Kim Čong-un 8. septembra kodifikoval jadrovú stratégiu KĽDR.

x Za akých podmienok chce Severná Kórea použiť atómové zbrane?

Je to veľmi subjektívne. Kim Čong-un už skôr hovoril o tom, že KĽDR by mohla použiť atómové zbrane, ak usúdi, že sa proti nej chystá útok, ktorý nemusí byť ani jadrový. Do toho Pchjongjang zahŕňa aj prípadnú snahu urobiť niečo lídrovi režimu. V podstate sa dá povedať, že Severná Kórea je veľmi vágna v špecifikovaní podmienok, za ktorých by mohla použiť jadrové zbrane. Do značnej miery je to psychologická hra. Myslím si však, že Pchjongjang aj niečo urobí. Vyzerá to tak, že pripravuje veľkú provokáciu. Minimálne to bude ďalší jadrový test, ale viem si predstaviť, že KĽDR zájde ešte ďalej.

x Soul na vyjadrenia Pchjongjangu reagoval, že použitie jadrových zbraní by viedlo k zničeniu Severnej Kórey. Podľa niektorých expertov je to nezvyčajne tvrdá rétorika zo strany Južnej Kórey. Ako to vnímate vy?

Áno, je to tak. Cynicky sa dá povedať, že Južná Kórea v týchto dňoch znie ako Severná Kórea. No tvrdé vyhlásenia sú jedna vec a realita je druhá. Južná Kórea nemá jadrové zbrane. USA ich mali stovky na jej území do roku 1991, ale všetky stiahli. Naopak, Severná Kórea za posledných asi 30 rokov vyrobila približne 50 atómových bômb. KĽDR je v tomto jednoznačne nadradená Južnej Kórei. Samozrejme, Washington Soulu garantuje ochranu jadrovým odstrašením. Pre Južnú Kóreu je to poistka. Otázkou však je, či by boli USA skutočne ochotné pustiť sa do jadrového konfliktu so Severnou Kóreu.

x Pochybujete o tom?

Nemáme na túto otázku jednoznačnú odpoveď, pretože vieme, že KĽDR už svojimi balistickými raketami s jadrovými hlavicami dokáže zasiahnuť územie USA. Pravdepodobne už dostrelí všade vrátane Washingtonu. Pre akéhokoľvek amerického prezidenta by to bola istá dilema. Severná Kórea si preto asi varovania z juhu príliš nebude brať k srdcu. Ako som vravel, je možné, že sa dočkáme jadrového testu. Alebo azda aj nejakého útoku na Južnú Kóreu. V roku 2010 severokórejské torpédo zasiahlo juhokórejskú loď a zahynulo 46 námorníkov. Kim Čong-un sa nebojí vojenskej akcie. Ak bude limitovaná a neutrpí Soul, Južná Kórea sa asi bude chcieť vyhnúť konfliktu. Skôr sa bude usilovať situáciu upokojiť, aby nedošlo k ešte väčšej tragédii.

x Hovoríte, že Kim Čong-un niečo chystá. Ale vyzerá to tak, že KĽDR naozaj jednoznačne vládne. Či je niečo, čoho sa bojí?

Faktom je, že od prímeria v kórejskej vojne v júli 1953 Južná Kórea a USA prakticky nereagovali na provokácie zo severu. A to hovoríme o viac ako tisícke smrtiacich útokov zo strany KĽDR, hoci išlo väčšinou o malé akcie. No v roku 1969 Severná Kórea napríklad zostrelila americké lietadlo a zahynulo 31 ľudí. USA na to nijakým spôsobom nereagovali. Vždy, keď Severokórejčania zabili Američana, Soul sa snažil upokojovať Washington. A keď zomrel Juhokórejčan, USA upokojovali Južnú Kóreu. Nikto nechcel a nechce ďalšiu vojnu na Kórejskom polostrove, preto KĽDR prešiel obrovský počet vražedných útokov. Kim Čong-un Severnej Kórei jednoznačne vládne od decembra 2011. Ani on, ani jeho otec Kim Čong-il, a ani jeho dedo Kim Ir-sen nikdy nečelili žiadnej existenčnej hrozbe. V podstate však rodina vybudovala svoj režim na tom, že neustále hovorí o pripravovanom americkom útoku.

x Ktorý však reálne nikdy nehrozil, ako ste vysvetlili.

Áno, presne to som chcel naznačiť. A Kimovci nikdy ani nečelili nejakému domácemu povstaniu či politickým protestom. Nevieme o tom, že by sa také niečo stalo. Až pandémia covidu znamenala ohrozenie pre Kim Čong-una. Severokórejské elity sa nikdy nemuseli báť vĺn hladomorov, s ktorými ich krajina bojovala. Lídri KĽDR nikdy neboli hladní. COVID-19 však môže zabiť kohokoľvek. Keďže zdravie Kim Čong-una nie je práve najlepšie, myslím si, že sa pandémie zľakol. Covid sa začal šíriť z Číny a Južná Kórea bola v istom momente najviac postihnutou krajinou. Samozrejme, KĽDR sa nachádza medzi týmito dvoma štátmi. S pandémiou sa spája rýchly politický vzostup Kimovej sestry Kim Jo-čong. Vidím v tom snahu severokórejského lídra, aby mal niekoho, kto by chránil jeho manželku a deti, keby sa mu niečo stalo. A kto iný by to mohol byť, ak nie jeho sestra, ktorá je schopná a dôveruje jej. Legitimita severokórejských lídrov sa odvíja od hory Päktusan. Je to úžasný vrch na hranici medzi KĽDR a Čínou. V mytológii je to kolíska Kórejčanov. Kim Ir-sen horu Päktusan použil na to, aby zdôvodnil svoju vládu. V KĽDR ho oslavovali ako víťaza vojny nad Japonskom. V žilách rodiny Kimovcov vraj tečie krv spojená s horou Päktusan.

x Chystáte vydanie knihy Sestra: Výnimočný príbeh Kim Jo-čong, najmocnejšej ženy v Severnej Kórei. Je druhým najdôležitejším človekom v rámci režimu?

Myslím si, že Kim Jo-čong je dvojkou severokórejskej diktatúry. Dokonca by som povedal, že je číslom 1,5. Videl som tisíce hodín severokórejských programov. Sledujem súrodencov Kimovcov, keď sú spolu, hoci na verejnosti až tak veľmi nekomunikujú. Keď sa Kim Čong-un pripravoval na summit s americkým prezidentom Donaldom Trumpom, bola to jeho sestra, ktorá ho sprevádzala na ceste do Číny na stretnutie s komunistickým vodcom Si Ťin-pchingom. Kim Jo-čong bola aj na schôdzke s Trumpom vo vietnamskom Hanoji vo februári 2019. Keď vidíme súrodencov Kimovcov spolu, tak sestra nehrá len úlohu sekretárky. Áno, podáva Kim Čong-unovi pero alebo mu odsúva stoličku. Ale je očividné, že severokórejský líder svojej sestre dôveruje, a tak sa k nej aj správa. Je to úplne iné, ako keď Kim Čong-un komunikuje s inými predstaviteľmi režimu. Kim Jo-čong bratovi pomáha a stará sa o neho. Niekedy vyzerá ako mama, ktorá sa obáva o svoje dieťa. Nie je len niekým, kto sa usiluje uspokojiť svojho nadriadeného.

x Môže sa však naozaj Kim Jo-čong presadiť v spoločnosti a v režime, ktorý ovládajú muži?

Otázku môžem položiť aj takto: keby Kim Čong-un zajtra zomrel, akceptoval by severokórejský politický režim a armáda ženského najvyššieho lídra? KĽDR naozaj dominujú muži a je to šovinistická krajina. Nemôžeme si byť istí tým, čo by sa stalo s Kim Jo-čong. Mnoho ľudí, ktorí zbehli z KĽDR, a predtým pracovali vo vládnych štruktúrach, tvrdí, že režim by na svojom čele neprijal ženu. Určite vedia o tom, čo sa deje v Severnej Kórei viac ako ja, ale nesúhlasím s nimi, hoci sa môžem mýliť.

x Prečo si myslíte, že postavenie Kim Jo-čong by bolo silné?

Keby v KĽDR naozaj k niečomu došlo, okrem nej neexistuje žiadny dobrý kandidát, ktorý by Kim Čong-una mohol nahradiť. Nikto nie je tak spojený s rodinou s pokrvnou líniou z hory Päktusan. Okrem toho už Kim Čong-un svojej sestre Kim Jo-čong pridelil miesto v rámci režimu. Preto si aj myslím, že je viac ako jeho dvojkou. Kim Jo-čong je skoro zločineckým spolubosom svojho brata. Od mája 2021 sa z KĽDR šíria správy, najmä prostredníctvom Rádia Slobodná Ázia, že Kimova sestra dostala právomoc, že môže dať popraviť vysokopostavených predstaviteľov režimu. Vraj dokonca stačí, ak sa na Kim Jo-čong niekto škaredo pozrie. Potrebovali by sme viac informácií, aby sme to mohli overiť, ale viem si predstaviť, že je to naozaj tak./agentury/

X X X

Bez Ruska ale s Bieloruskom. UEFA rozhodla o európskej kvalifikácii

 Rusko sa nezúčastní kvalifikácie o postup na majstrovstvá Európy v roku 2024. V utorok to potvrdila UEFA i národná federácia Ruska. UEFA ale nevylúčila Bielorusko, ktoré je spojencom Ruska v konflikte na Ukrajine.

UEFA vylúčila ruskú reprezentáciu a ruské kluby z medzinárodných súťaží po vojenskej invázii na Ukrajinu. „Všetky ruské tímy sú momentálne suspendované po rozhodnutí výkonného výboru UEFA z 28. februára 2022, ktoré 15. júla 2022 potvrdil aj Športový arbitrážny súd (CAS). Rusko preto nie je zahrnuté do žrebu kvalifikácie ME,“ uvádza sa vo vyhlásení organizácie.

 CAS v júli zamietol odvolania štyroch ruských klubov proti ich vylúčeniu zo strany UEFA z európskych súťaží v rokoch 2022–2023 a ďalšie odvolania Ruskej futbalovej federácie, ktorá napadla svoje vylúčenie zo všetkých súťaží organizovaných FIFA a UEFA.

„Federácia momentálne čaká na úplné znenie rozhodnutia CAS, po jeho preštudovaní sa rozhodne o ďalších krokoch,“ uviedla v stanovisku Ruská futbalová federácia. Krajina dostala zákaz zúčastniť sa aj na blížiacich sa MS v Katare. Ruská reprezentácia sa mala predstaviť v play off kvalifikácie.

 Majstrovstvá Európy 2024 sa uskutočnia v Nemecku, žreb kvalifikácie sa odohrá 9. októbra vo Frankfurte. Do kvalifikácie sa zapojí 53 európskych krajín, Nemecko má ako organizátor istú účasť. Na rozdiel od Ruska však v kvalifikácii figuruje Bielorusko napriek tomu, že nemecká vláda žiadala aj o jeho vylúčenie.

Krajina je ruský spojenec vo vojnovom konflikte na Ukrajine. Nemecká ministerka vnútra Nancy Faeserová žiada aj suspendáciu bieloruských a ruských funkcionárov. UEFA v utorok uviedla, že Bielorusko sa z bezpečnostných dôvodov nemôže v kvalifikačnej skupine stretnúť so susednou Ukrajinou.

 Únia v máji zakázala Bielorusku organizovať zápasy a rozhodla, že jeho domáce stretnutia sa odohrajú na neutrálnom území a bez fanúšikov, informovala agentúra AP.

Slovenská reprezentácia nastúpi na duel Ligy národov proti Bielorusku na neutrálnej pôde v srbskom meste Bačka Topola./agentury/