Kremeľ obvinil francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, že je pripravený na „priamu účasť“ vo vojne na Ukrajine, vyhlásil hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. „Prezident Macron demonštruje absolútnu podporu Kyjevu a vyhlasuje pripravenosť Francúzska priamo sa zúčastniť na vojenskom konflikte,“ vyhlásil Peskov a dodal, že Rusko považuje tieto vyhlásenia „za veľmi, veľmi provokatívne./agentury/
Ukrajinské nebo má nových predátorov: Francúzske stroje sú špecializované na jednu vec
Francúzsko poskytne prebytočné stíhačky Mirage Kyjevu, aby mohol lepšie odolávať ruskej agresii, oznámil prezident Emmanuel Macron a poznamenal, že sa začína „nová spolupráca s Ukrajinou“.
„Moment pre mier môže nastať len vtedy, ak sa Ukrajina postaví na odpor,“ povedal Macron v symbolický deň, keď sa v jeho krajine oslavuje 80. výročie spojeneckého vylodenia v Normandii počas druhej svetovej vojny, čo významne pomohlo nielen k oslobodeniu Francúzska, ale aj k porážke nacistického Nemecka.
Francúzsky prezident opätovne zdôraznil, že Ukrajina by mala mať možnosť použiť zbrane, ktoré jej poskytol Západ, na útoky na ruské vojenské ciele a na „neutralizáciu miest, z ktorých sa na krajinu útočí“.
Macron upresnil, že Ukrajine dodajú viacúčelové stíhačky Mirage 2000–5, ktoré sú optimalizované na boj vzduch-vzduch a nie tie staršie typy Mirage 2000C alebo útočné lietadlá vzduch-zem Mirage 2000D, vysvetľuje magazín Forbes.
Všetky varianty majú rovnaký základný tvar a výkon: bezchvostové delta krídlo, jeden motor, viacrežimový radar namontovaný v prednej časti a nadzvuková rýchlosť, píše magazín a dodáva, že voľba variantu má zmysel. Francúzske letectvo vyradilo posledných pár strojov Mirage 2000C z 80. rokov v roku 2022. Novšiu verziu Mirage 2000–5 vyrobenú pre francúzske letectvo v 90. rokoch majú v pláne udržiavať do roku 2029. Minister obrany Sébastien Lecornu povedal, že ich nahradia nové stíhačky 4. generácie Dassault Rafales – a možno ešte skôr.
Aký počet strojov Ukrajina dostane, nie je známe. Francúzsko by mohlo vybaviť ukrajinské letectvo pár desiatkami Mirage 2000–5, teda dosť na to, aby nahradili existujúcu ukrajinskú stíhaciu brigádu alebo vytvorili celkom novú. Francúzsko navyše sľúbilo obstarať výcvik pilotov, povedal Macron.
Piloti začnú s výcvikom od leta. „Normálne potrebujete päť až šesť mesiacov. Takže do konca roka budú piloti vyškolení a trénovať budú vo Francúzsku,“ povedal Macron, uviedla francúzska televízia France24.
Špecializované na jednu vec
Čo však tieto stroje dokážu? Prednosti tohto typu sú dobre známe. „Mirage 2000–5 je vcelku staré lietadlo, ale je tiež špecializované,“ povedala pre Combat Aircraft plukovníčka francúzskych vzdušných síl Anne Labadie. „Je to lietadlo určené výhradne na protivzdušnú obranu a jeho piloti sa na to špecializujú.“
Ak by už dnes mal Kyjev k dispozícii stroje Mirage, je zrejmé, ako by ich obrancovia Ukrajiny využili – vzlietli by proti stíhacím bombardérom Suchoj ruského letectva, ktoré pravidelne nemilosrdne bombardujú ukrajinské jednotky a civilistov presnými kĺzavými bombami, píše magazín Forbes.
5F je najnovšou evolúciou jednomiestneho stíhacieho lietadla Mirage 2000. Odvtedy sa objavil iba aktuálny Mirage 2000D MLU. Nový radar, jeden z hlavných prvkov Mirage 2000–5F, znamenal, že to bol prvý stroj francúzskeho letectva, ktorý umožňoval použitie rakiet MICA EM s infračerveným navádzaním.
Ubránia Ukrajinci svoje nebo?
Ukrajinské letectvo vstúpilo do vojny vo februári 2022 s približne 125 bojovými lietadlami vrátane útočných lietadiel Suchoj Su-24 a Suchoj Su-25 a stíhačiek Suchoj Su-27 a MiG-29.
Za 28 mesiacov tvrdých bojov Ukrajinci stratili približne 80 lietadiel, väčšinu z nich však nahradili darovanými stíhačkami, medzi inými aj zo Slovenska a Poľska. Takisto dokázali zrenovovať niekoľko starých lietadiel, ktoré vytiahli zo skladu a pripravili na boj.
Najvýraznejšie posily sú na ceste. Belgicko, Dánsko, Holandsko a Nórsko prisľúbili 85 stíhačiek F-16 – prvé z nich by mali doraziť o niekoľko týždňov približne v rovnakom čase, ako prvá skupina ukrajinských pilotov, ktorá dokončila svoj výcvik v Spojených štátoch, Dánsku a Rumunsku.
Švédsko prednedávnom vyzbrojilo Ukrajinu lietadlami Saab ASC-890 vybavenými radarmi, ktoré dokážu včas upozorniť na útoky agresora. Prieskumné lietadlo, ktoré funguje ako lietajúci radar, operuje vysoko nad zemou. Dokáže monitorovať vzdušný priestor vo väčšom rozsahu ako pozemné radary, ktoré obmedzuje horizont. Tie ukrajinská armáda využíva teraz./agentury/
X X X
Krátko po atentáte na premiéra v Handlovej skončil miestny šéf polície. Dôvody jeho odchodu nikto nekomentuje
Zadržaná osoba po streľbe na slovenského premiéra Roberta Fica po zasadnutí vlády SR v Handlovej, 15. mája 2024.Zdroj: Reuters/Radovan Stoklasa
Po atentáte na premiéra vymenili v trenčianskom kraji zástupcu krajského riaditeľa polície aj okresného šéfa v Prievidzi. Krajské policajné riaditeľstvo v Trenčíne sa k personálnym otázkam nevyjadruje.
Len niekoľko dní po atentáte na predsedu vlády Roberta Fica v Handlovej skončil vo funkcii Ivan Šikula, okresný šéf polície v Prievidzi, pod ktorú spadá aj Handlová. Jeho meno zmizlo aj z oficiálnej stránky okresného riaditeľstva. Na post riaditeľa prievidzskej polície podľa zistení Aktuality.sk už dokonca hľadajú nového človeka. Post sa uvoľnil k 1. júnu.
Polícia oficiálne o zmene na poste policajného riaditeľa neinformuje. „K personálnym otázkam sa Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Trenčíne nebude vyjadrovať,“ reagovala na otázky hovorkyňa trenčianskych policajtov Ingrid Krajčíková. Svoj odchod z funkcie nekomentoval ani Šikula. Najprv nás pre pracovné vyťaženie odkázal na neskôr, potom už nedvíhal telefón a neodpovedal ani na správy. Či odchod šéfa miestnej polície z funkcie súvisí s atentátom na predsedu vlády, sa nám tak zistiť nepodarilo. Od prvého júna má krajský policajný riaditeľ v Trenčíne aj nového zástupcu. Je ním plukovník Juraj Kadlec, ktorý predtým šéfoval okresnému riaditeľstvu v Bánovciach nad Bebravou. Len pred niekoľkými mesiacmi pritom na tento post nastúpil Marián Mušák, aktuality.sk
X X X
Mŕtvy bod alebo posun v Markíze: Čo bude ďalej s redaktormi okolo Michala Kovačiča?
Ako sa bude vyvíjať situácia so vzbúrenými redaktormi spravodajstva okolo moderátora Michala Kovačiča? Po štvrtku je známe, že výpovede nepodajú a chcú byť súčasťou redakcie.
Záleží nám na tom, aby sa dôveryhodné informácie dostali ku každému bez rozdielu, a preto máte prístup k tomuto prémiovému článku na 6 hodín ZADARMO. Buďte súčasťou našej komunity aj vy a pomôžte nám poskytovať dôležité informácie pre všetkých.
Keďže Markíza deklarovala splnenie požiadaviek redaktorov, nemohli by tak vstúpiť do hroziaceho štrajku, lebo súd by ho už mohol vyhlásiť za nezákonný. Zostávajú ale v štrajkovej pohotovosti.
Redaktori zverejnili vo štvrtok na sociálnych sieťach video, v ktorom zdôrazňovali, že televízia splnila všetky požiadavky, o ktoré žiadali. To mal tento týždeň napísať generálny riaditeľ Peter Gažík mailom zamestnancom, no vzápätí Markíza zverejnila podľa reportérov protichodné stanovisko, v ktorom ich označila za nekonštruktívnych.
Vtedy avizovala, že rokovania ukončuje a že je pripravená prijať výpovede. Žiadne sa podávať nebudú.
Video redaktorov spravodajstva hovorí o tom, že pokiaľ si vedenie stanice myslí, že dajú výpovede, oni nikam neodídu.
V televízii prakticky zostať potrebujú, aby prísľuby, ku ktorým sa Markíza zaviazala, mohli kontrolovať. Preriedená a o kritické hlasy oslabená redakcia by tak nedokázala viesť odpor v prípade, ak by sa porušovali smernice.
Manažment je ochotný pokračovať v dialógu
Markíza tak po videu v tlačovej správe informovala, že oceňuje rozhodnutie svojich zamestnancov nevstúpiť do štrajku, „ktorý by dianiu v Markíze nijako nepomohol“.
Jej manažment deklaruje, že túto skutočnosť považuje za pozitívny krok a je ochotný pokračovať v dialógu.
„A to v prípade, ak v ňom budú ako partneri vystupovať takí zástupcovia zamestnancov, ktorým ide skutočne o rozumný dialóg, a nie o vyhrotenie celej situácie.“
Priamo však televízia nepíše, že si neželá moderátora Na telo Michala Kovačiča späť pred kamerami.
Avšak, medzi zásadnými podmienkami spomína, že „je nemysliteľné, aby akákoľvek osoba, ktorá zneužila vysielací priestor k neautorizovanému vysielaniu a poškodila dobré meno TV Markíza, reprezentovala do budúcna záujmy redaktorov, moderátorov a bola naďalej tvárou televízie“.
Ďalšie rokovania
V ďalších dňoch je tiež otázne, či sa na rokovaniach bude zúčastňovať už aj šéf spravodajstva a publicistiky Michal Kratochvíl. Výbor o jeho prítomnosť formálne požiadal.
Z rokovaní medzi obidvoma stranami vyplynulo, že vzniká pracovná skupina, ktorá by mala sformulovať editačné pravidlá na to, ako presne bude fungovať redakcia a aby nedochádzalo k možným názorovým treniciam.
Výbor by mal dodať troch zástupcov v zložení: redaktor, moderátor a vedúci vydania.
Od stredy sa za redaktorov postavili aj viacerí umelci zo seriálov a spolupracovníci Markízy.
„Ani nám, tváram zo zábavných formátov nie je jedno, ako sa situácia v spravodajstve vyvíja. Ctíme si slobodnú žurnalistiku, ktorá je kľúčovým demokratickým pilierom v celom civilizovanom svete,“ napísali na sociálnej sieti.
Išlo o známe tváre z momentálne najsledovanejšieho slovenského seriálu Dunaj, ale tiež o hercov z Mama na prenájom či Výnimočnej Nikol. Tieto projekty patria vôbec k najsledovanejším nespravodajským formátom na televíznom trhu.
Zaujímavosťou je tiež, že Markíza prijala požiadavky redaktorov s argumentom, že sú v súlade so smernicami média.
Pritom tieto smernice sa podľa kritikov pod Michalom Kratochvílom nedodržiavali, a preto ich pripomienkovali. Vtedy vedenie Markízy odmietalo porušovanie smerníc. V týchto dňoch sa ale zaviazalo ku kritickým požiadavkám tak, akoby dávalo za pravdu nespokojným zamestnancom, aktuality.sk
X X X
Doprava na trati v Pardubiciach je po tragickej nehode vlakov obnovená v plnom rozsahu
Generálny riaditeľ českej Správy železníc oznámil, že na likvidáciu poškodených vlakov nasadili všetky dostupné sily, ktoré pracovali nepretržite od stredajšej nehody. Zvyšok prvého vagóna expresného vlaku, ktorý bol najviac poškodený, posunuli hasiči nabok.
Doprava na železničnej trati v Pardubiciach, kde sa v stredu v noci zrazili dva vlaky, je už v plnom rozsahu obnovená. V piatok to na sociálnej sieti X uviedol generálny riaditeľ českej Správy železníc Jiří Svoboda. Zvyšok vraku najpoškodenejšieho vagónu odstránia v pondelok, informuje spravodajkyňa TASR.
„Prevádzka na trati v Pardubiciach je obnovená! Prvý vlak pôjde obmedzenou rýchlosťou 50 km/h, ďalší už plnou traťovou rýchlosťou,“ oznámil Svoboda.
Na likvidáciu poškodených vlakov nasadili podľa jeho slov všetky dostupné sily, ktoré pracovali nepretržite od stredajšej nehody. „Vďaka ich profesionálnemu zásahu je trať opäť v prevádzke vo veľmi krátkom čase,“ dodal.
Zvyšok prvého vagóna expresného vlaku, ktorý bol najviac poškodený, posunuli hasiči nabok. V pondelok ho úplne odstráni špecializovaná firma pomocou hydraulických nožníc, ktoré zvyšok súpravy rozstrihajú. Aby sa potrebná technika mohla dostať čo najbližšie k miestu nehody, musia hasiči podľa stanice ČT24 rozobrať blízku protihlukovú stenu.
Medzi obeťami boli aj Slovenky
K tragickej nehode došlo v stredu pred polnocou pri novej stanici Pardubice – centrum. S nákladným vlakom sa tam čelne zrazil expresný vlak spoločnosti RegioJet, ktorý smeroval do Košíc a ďalej do ukrajinského Čopu. Pri nehode zomreli štyria ľudia a takmer 30 sa ich zranilo. Medzi obeťami boli dve Slovenky a dvaja ukrajinskí občania. Štyri Slovenky pri nehode utrpeli zranenia.
Škoda podľa odhadov Železničnej inšpekcie presiahne 110 miliónov korún (takmer 4,5 milióna eur). Príčiny nehody vyšetruje česká železničná inšpekcia a vyšetrovanie začala aj polícia na základe podozrenia z trestného činu všeobecného ohrozenia z nedbanlivosti, aktuality.sk
X X X
Zlatý padák, päťciferný plat a odmeny až do dôchodku. Prehľad benefitov, ktoré získajú zvolení europoslanci
Pomoc farmárom, obmedzovanie toxických chemikálii, či preukaz ŤZP, ktorý zdravotne postihnutým uznajú doma aj v zahraničí. Rozhodovacie právomoci poslancov v Európskom parlamente, hoci je tisíc kilometrov vzdialený, sa dotýkajú aj každodenného života ľudí na Slovensku. Už túto sobotu si budú voliť 15 zástupcov, ktorí budú v novom volebnom období pôsobiť v Európskom parlamente (EP).
Či už sa rozhodnú pravidelne „pendlovať” medzi Slovenskom a Bruselom či Štrasburgom, alebo sa ako viacerí dlhoroční slovenskí europoslanci na Západ rovno presťahujú, za reprezentáciu národných záujmov v pléne spoločenstva ich počas päť rokov trvajúceho mandátu čaká aj atraktívna odmena. Reč pritom nie je len o päťcifernom plate či benefitoch. Čím dlhšie v európskom zastúpení vydržia, tým vyššie sa šplhá aj ich doživotná penzia.
„Argumentom pre vysoké platy zákonodarcov je, že potom táto práca bude lákať do politiky aj vysokokvalifikovaných ľudí, ktorí bývajú dobre platení aj v súkromnej sfére,“ vysvetľuje Barbara Zmušková, senior analytička portálu Euractiv. “ Je tiež dôležité, aby sa vedeli orientovať v európskej politike a mali za sebou kvalitné politické zázemie. Potom dokáže aj slovenský europoslanec ovplyvňovať celoeurópsku legislatívu,“ pripomína.
mReportér: Oslavy 20. výročia vstupu Slovenska do Európskej únie v Novej Dubnici
Kým bežný poslanec Národnej rady SR zarobí mesačne „tabuľkovo” 4 076 eur plus paušálne náhrady, čo sa dokopy vyšplhá približne na 6 600 eur v hrubom pre Bratislavčanov (vyše 4,5 tisíca eur v čistom) a okolo 7 000 eur (v čistom necelých 5-tisíc eur) pre cezpoľných, europoslanec zarobí každý mesiac v hrubom 10 075,18 eura (v čistom 7 853,89 eura).
Vyššia je však aj cena života v centrách európskej demokracie. Podľa svetového indexu Cost of living, ktorý porovnáva ceny základných životných výdavkov, je napríklad Brusel priemerne o 34 percent drahší ako Bratislava, pričom prenájom ubytovania je drahší až o 62 percent. Štrasburg je od Bratislavy drahší o 37 percent, cena bývania je však vyššia priemerne len o päť percent. Europoslanci si tiež musia sami hradiť zdravotnú starostlivosť v zahraničí, z čoho im domáca poisťovňa spätne preplatí len časť.
Čo získajú europoslanci
Platy: hrubý mesačný plat – 10 075,18 eura, čistý mesačný plat – 7 853,89 eura (od 1. júla 2023)
Penzia: starobný dôchodok po dovŕšení 63. roku života, tvorí 3,5 % platu za každý rok vo funkcii, nie však viac ako 70 %
napríklad europoslancovi, ktorý bol v EP v rokoch 2019 až 2024, by takto vyšiel dôchodok okolo 2-tisíc eur mesačne
Príspevky: na všeobecné výdavky (4 950 € mesačne), napr. prenájom kancelárie – náklady spojené s vedením kancelárie poslanca, náklady spojené s telefonovaním a poštovným a s nákupom, prevádzkou a údržbou počítačového a telekomunikačného vybavenia. Ak sa poslanec bez riadneho zdôvodnenia nezúčastní na polovici plenárnych zasadnutí v jednom parlamentnom roku (september až august), tento príspevok sa mu zníži na polovicu
Diéty: príspevky na stravu a ubytovanie – 350 € za každý deň, keď sa poslanec nachádza v europarlamente, kde vykonáva oficiálnu činnosť. Aby však mali poslanci na tento príspevok nárok, musia potvrdiť svoju účasť podpisom v jednom z úradných registrov vytvorených na tento účel
Zástupcov budeme mať viac
Európsky parlament mal doteraz 705 poslancov zvolených v 27 členských štátoch Európskej únie. V septembri 2023 europoslanci schválili rozhodnutie Európskej rady zvýšiť počet kresiel v Európskom parlamente o 15 na 720 na legislatívne obdobie 2024 – 2029. Táto zmena sa týka aj Slovenska, ktoré bude mať po voľbách roku 2024 podľa návrhu 15 mandátov.
Pri európskych voľbách platí zásada pomerného zastúpenia. Veková hranica pre účasť na voľbách je v Rakúsku, Belgicku, Nemecku a na Malte 16 rokov, v Grécku 17 a v ostatných členských štátoch 18 rokov. Kreslá sa prideľujú na základe počtu obyvateľov každého členského štátu. Vyše tretiny poslancov EP tvoria ženy. Poslanci EP sa rozdeľujú do skupín podľa politickej, nie podľa štátnej príslušnosti. Poslanci EP využívajú svoj čas na prácu vo volebných obvodoch, v Štrasburgu, kde sa každoročne uskutočňuje 12 plenárnych schôdzí, a v Bruseli, kde sa uskutočňujú dodatočné plenárne schôdze, ako aj schôdze výborov a politických skupín. Pracovné podmienky poslancov sa vysvetľujú v štatúte poslancov z roku 2009.
V sobotných (8. 6.) voľbách do Európskeho parlamentu (EP) môže na Slovensku hlasovať približne 4,37 milióna voličov. Ide o občanov SR a Európskej únie, ktorí majú v Slovenskej republike trvalý pobyt. Prvýkrát môže v európskych voľbách voliť takmer 260-tisíc mladých ľudí vo veku od 18 do 23 rokov. Vyplýva to z kvalifikovaného odhadu Štatistického úradu (ŠÚ) SR, ktorý je gestorom demografických dát na Slovensku.
„Najväčší podiel potenciálnych voličov, viac ako 60 percent, tvoria ľudia v aktívnom produktívnom veku od 31 až 64 rokov. Spolu je to 2,62 milióna obyvateľov SR, ktorí sú občanmi Európskej únie,“ priblížila hovorkyňa ŠÚ SR Jana Morháčová.
Priepastné rozdiely zotreli
Platy zástupcov všetkých členských štátov EÚ v europarlamente sú jednotné od leta 2009. Odstránili sa tým priepastné rozdiely. „Napríklad talianski europoslanci predtým zarábali mesačne štvornásobne viac ako španielski a dokonca až 14-násobne viac ako europoslanci z niektorých nových členských krajín EÚ,“ upozornila v čase zmien, teda ešte pred vystúpením Spojeného kráľovstva z EÚ, britská stanica BBC. Od zmeny všetci dostávali jednotnú mzdu 7 957 eur, ktorá sa priebežne valorizuje. Naposledy sa platy europoslancov zvyšovali v júli 2023 a vyplácajú sa z rozpočtu Európskeho parlamentu. Vysoké platy by mali podľa Zmuškovej tiež zabezpečiť, že politici budú zodpovední a objektívni a nebude ich lákať korupcia.
Europoslanci sa nemusia obávať ani toho, že by zo svojich platov museli šetriť na nájom svojej kancelárie, ubytovanie či stravu. Na všetku potrebnú administratívu dostávajú príplatok označený ako všeobecné výdavky vo výške 4 950 eur mesačne plus nocľažné a stravné 350 eur za všetky dni, keď sa dostavia a zapíšu svoju dochádzku do parlamentu.
Čo vlastne europoslanci v Bruseli a Štrasburgu robia? Po tom, čo sa do pléna dostanú na kandidátkach svojich domovských strán, v europarlamente sa zaradia do takzvaných frakcií podľa toho, do ktorej spadá ich národná politická strana. „Europarlament má zabezpečených prekladateľov, ale ovládanie medzinárodného jazyka uľahčuje vyjednávania. Dôležitejšie než skúsenosti a vzdelanie je schopnosť komunikovať a vyjednávať s ľuďmi s rôznymi názormi a vedieť si presadiť svoje ciele aj cez potrebné kompromisy,“ pripomína analytička Euractivu.
Základným pracoviskom europoslancov sú výbory. Každý je spravidla členom jedného až dvoch výborov, zaraďujú sa do nich podľa osobných preferencií, často aj podľa témy, ktorá je atraktívna pre ich politickú orientáciu či záujmy štátu, ktorý reprezentujú. Okrem toho môžu byť aj náhradníkmi v ďalších výboroch, to znamená, že zasadania môžu navštevovať, no nemôžu o prerokovaných návrhoch hlasovať. Mimo samotnej dochádzky do práce sa však aktivita europoslancov na ich príjmoch nezohľadňuje. Či teda ide o politika, ktorý je každý deň v teréne s ľuďmi, na diskusiách, aktívne sa zapája do činnosti výborov a medzitým spolutvorí legislatívne návrhy a rokuje s inými stranami, alebo o politika, ktorý je prakticky neviditeľný a o jeho aktivite niet ani zmienky, základné odmeny dostanú úplne rovnaké.
Zlaté padáky na rozlúčku
O politikov, čo pôsobili v Európskom parlamente, je výborne finančne postarané, aj keď z funkcie odídu. Po zániku poslaneckého mandátu majú totiž nárok na prechodný príspevok. Vzťahuje sa na každého, kto v europarlamente odslúžil aspoň jeden rok.
Prechodný príspevok je vo výške mesačného platu za každý rok výkonu europoslaneckej funkcie. Vyplácať sa môže maximálne dva roky. Fakticky to znamená, že bývalý člen Európskeho parlamentu môže získať dovedna až vyše 240–tisíc eur.
Podmienkou poskytnutia prechodného príspevku je, aby daná osoba po odchode z europarlamentu nezastávala nijakú verejnú funkciu. Znamená to, že bývalý europoslanec tieto peniaze dostane aj v prípade, že sa zamestná v súkromnom sektore.
Na asistentov skoro 30-tisíc
Poslanci EP si môžu sami vyberať asistentov v medziach rozpočtových prostriedkov, ktoré určuje parlament, a za podmienok stanovených v kapitole päť vykonávacích predpisov k štatútu poslancov. V roku 2024 má každý poslanec k dispozícii maximálne 28 696 eur na mesiac. Táto suma sa neposkytuje poslancovi, ale vypláca sa ako plat asistentom, ktorí spĺňajú určité podmienky a majú platnú zmluvu, ako aj orgánom zodpovedným za výber dane z príjmu. Existuje niekoľko kategórií asistentov poslancov. Celková suma výdavkov na miestnych asistentov a stážistov nesmie prekročiť 75 % sumy vyhradenej na asistentskú výpomoc.
Typy asistentov: Poslanci môžu zamestnať troch, za určitých podmienok dokonca štyroch akreditovaných asistentov, ktorí s nimi pôsobia v Bruseli či Štrasburgu. V rámci rozpočtových prostriedkov na asistentskú výpomoc je vyčlenených minimálne 25 % na akreditovaných asistentov.
Miestni asistenti pomáhajú poslancom v členskom štáte, v ktorom boli poslanci zvolení. Ich zmluvy spravuje schválená osoba poverená výkonom platieb, ktorá zaručuje dodržiavanie ustanovení týkajúcich sa sociálneho zabezpečenia a daňového systému. V prípade zmlúv miestnych asistentov ide o pracovné zmluvy alebo o zmluvy o poskytovaní služieb.
Stážisti môžu vykonávať stáž buď v priestoroch parlamentu, alebo v členskom štáte, v ktorom bol poslanec zvolený.
Dôchodok lepší ako prezident
Pôsobenie v Európskom parlamente (EP) prináša veľké finančné výhody nielen počas výkonu mandátu, ale aj na dôchodku. Dokonca sú to až také benefity, že tým, čo sedeli v jeho laviciach štyri funkčné obdobia, príde každý mesiac na účet v banke viac peňazí, ako poberajú doživotnú rentu bývalí prezidenti SR.
Podľa pravidiel EP vzniká jeho bývalým členom nárok na mesačný dôchodok, keď dovŕšia 63. rok života. „Penzia tvorí 3,5 percenta platu za každý rok vo funkcii, nie však viac ako 70 percent platu europoslanca,“ píše sa na webovej stránke europarlamentu s tým, že úhradu dôchodkov tiež pokrýva rozpočet EÚ.
Roku 2019, keď sa začalo teraz sa končiace funkčné obdobie EP, bol hrubý príjem 8 757 eur, aktuálne je to 10 075 eur. Jedno funkčné obdobie trvá päť rokov, za tento čas teda patrí mesačná penzia okolo dvetisíc eur (podľa približnej kalkulácie na základe vývoja platových pomerov od roku 2019).
Politológ Juraj Marušiak poznamenal, že penzie europoslancov sú vysoké aj na pomery v bohatých európskych štátoch. „Jedinou cestou k zmene je to, keby sa našiel dostatočný počet hlasov v EP, respektíve aby vyvinuli tlak národné vlády, aby došlo k reforme penzijného systému,“ povedal. Možné riešenie by videl v tom, keby sa dôchodky europoslancov odvíjali od nejakého násobku priemernej penzie v ich domovskom štáte.
Na porovnanie, slovenský prezident po skončení výkonu svojej funkcie dostáva doživotný plat vo výške mzdy poslanca Národnej rady. Ten predstavuje trojnásobok priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve za predchádzajúci rok. Roku 2024 bol základný plat poslanca 4 290 eur v hrubom, ku ktorému si poslanci NR SR pripočítavajú paušálne náhrady. Bývalá hlava štátu však dostáva mesačný plat už bez paušálnych náhrad a príplatkov. Ak po skončení výkonu svojej funkcie začne exprezident vykonávať inú funkciu ústavného činiteľa, počas výkonu tejto funkcie sa mu vyplácanie tejto doživotnej mzdy pozastaví./agentury/
X X X
Dobyjú Slováci s filmom o Dubčekovi Hollywood?
Príbeh storočia, tak nazývajú svoj ambiciózny filmový projekt producenti Andrej Antonio a Roberto Lecovci. Dvojica, ktorá stojí za produkciou viacerých divadelných komédií, ako je Ale, ale, pani plukovníková s Božidarou Turzonovovou či najnovšie Moje baby so Zuzanou Kocúrikovou, má plány dobyť Hollywood. Ústrednou postavou ich megapríbehu, ktorý bude zahŕňať celé 20. storočie a odohrávať sa bude v krajinách troch svetadielov, má byť Alexander Dubček.
Lecovci produkovali viaceré divadelné, hudobné či výtvarné projekty. Vlani v bratislavskej Umelke zorganizovali Festival pantomímy s výstavou malieb a kostýmov nášho slávneho míma Milana Sládka, koncom roka odpremiérovali írsku hru Moje baby v Štúdiu L + S, no teraz sa chcú pustiť do filmu. A to veľkolepo. „Doteraz sa slovenským filmom nikomu nepodarilo dobyť Hollywood, skúsime to my,“ smeje sa hlavný producent Andrej Antonio Leca.
Obyvatelia Uhrovca vítajú 10. februára 1969 svojho rodáka Alexandra Dubčeka.
A prečo si zvolili práve Alexandra Dubčeka? „Pretože je symbolom Pražskej jari, človek, ktorý mal mimoriadne zaujímavý osud, a nemenej pozoruhodní boli aj Dubčekovi rodičia. Na začiatku 20. storočia žili deväť rokov ako emigranti v USA, Dubčekov otec prešiel väzením. Najskôr sme chceli robiť biografický film o Dubčekovi, páčil sa nám ako symbol ľudskosti v politike. Mal neuveriteľnú charizmu a obrovskú podporu národa. Koľko máme na Slovensku osobností, o ktorých by sa dal urobiť film, čo bude rezonovať vo svete? Máme Štúra, Dubčeka, Štefánika… Takže keď sme si v roku 2015 s mojím partnerom povedali, že chceme naše tvorivé aktivity rozšíriť aj o filmovú produkciu, rozhodli sme sa pre Dubčeka. Hoci ho mnohí označovali za naivného utopistu, lebo veril v dobro človeka, jeho meno dodnes rezonuje a jeho odkaz je živý v rôznych kútoch sveta.“
Lecovci si zaumienili pripraviť historický veľkofilm, ktorý sa bude odohrávať v rôznych krajinách – od USA, cez Československo, bývalý Sovietsky zväz až po Kirgizsko, Taliansko, Turecko a Nórske kráľovstvo, priblíži viaceré skutočné historické osobnosti a udalosti. Veria, že toto dielo bude príťažlivé a zrozumiteľné pre divákov nielen v Európe.
Od Hlávku ku Končalovskému
Ako sa to teda začalo? „Na môj podnet sme sa stretli s Karolom Hlávkom, autor scenára kultového filmu Fontána pre Zuzanu, k téme Dubček po prvý raz niekedy na jar v roku 2015. Naše stretnutie sa konalo v Novom Meste nad Váhom. Práve v tomto malom mestečku neplnoletý Alexander Dubček istý čas prebýval a neskôr tam trávil prázdniny u svojho strýka Michala, ktorý tu pôsobil ako podnikateľ v móde. V našom Príbehu storočia to bude módny návrhár, kapitalista. Nuž a v tom istom meste takmer celý život býva a tvorí scenárista a spisovateľ Karol Hlávka.“
\Nečudo, že Andrejovi Antoniovi, ktorý tiež v meste na Váhu prežil časť detstva, napadlo do projektu osloviť Karola Hlávku. Keď ho presvedčil, neváhal a odvážne sa skontaktoval s Andrejom Michalkovom Končalovským, jedným z najvýznamnejších ruských režisérov, ktorý pôsobil aj v Hollywoode. Ako mu to napadlo? „Práve pre jeho prepojenie Západu s Východom. Režiséra Končalovského som oslovil s vierou, že táto téma by ho mohla zaujať, aj napriek tomu, že je to naša filmová prvotina. To viackrát zdôraznili členovia komisie Audiovizuálneho fondu ako náš nedostatok, keď sme im projekt predkladali, no Končalovskij ma v roku 2015 prijal. Rokovali sme v Moskve, nebolo to jednoduché, na spolupráci sme sa dohodli až neskôr v Norimbergu, kde práve natáčal.“
Roberto Leca na výstave súčasného výtvarného umenia Ľudská tvára – sloboda alebo smrť, ktorú ako producent zorganizoval na konci roka 2021 na Bratislavskom hrade k 100. výročiu narodenia Alexandra Dubčeka.
Znie to až ideálne, naozaj to šlo tak ľahko? „Po našom stretnutí v Nemecku sme so spoluautorom námetu a hlavným scenáristom Karolom Hlávkom začali na filmovom projekte tvrdo a s nadšením pracovať. Zároveň sme sa s produkciou Končalovského dohodli, že jeho honorár za spolutvorbu scenára a réžiu filmu bude značne poddimenzovaný oproti jeho štandardným podmienkam. Zrejme rolu zohralo naše nadšenie, ktoré na maestra preskočilo, ambicióznosť, ako aj veľká téma projektu. Škoda, že nadšenie nepreskočilo aj na Audiovizuálny fond. Projekt Príbeh storočia síce je našou filmovou prvotinou, ale za 15 rokov sme sa už etablovali ako nezávislí producenti a organizátori množstva umeleckých projektov. Žiaľ, Audiovizuálny fond nás nepodporil a pre komisiu nebolo zaujímavé ani meno svetovo uznávaného režiséra Končalovského. Neskôr nám zo žiadaných 50 000 eur na vývoj scenára projektu poskytol šesťtisíc eur. To sme považovali za almužnu, veď rozpočet na scenár nášho náročného historického projektu bol vyčíslený nad 200 000 eur, takže sme peniaze fondu vrátili. Horšie bolo, že som bol prinútený rozviazať zmluvu s ruskou produkciou Končalovskeho,“ popisuje Leca.
Tu sa príbeh mohol skončiť, Lecovci si však povedali, že samotný Dubček bojoval s omnoho väčšími prekážkami, a tak sa svojho zámeru odmietli vzdať. Hľadali náhradu za Končalovského a začiatkom roka 2018 oslovil Leca chorvátskeho režiséra Lordana Zafranoviča a svetoznámeho poľského filmára Krysztofa Zanussiho. Zanussi si po stretnutí s Lecom a Hlávkom vo Varšave vzal čas na rozmyslenie a potom, vzhľadom na svoj vek (blížil sa k osemdesiatke), navrhol, že sa na projekte bude podieľať ako konzultant scenára. A ako reagoval Chorvát Zafranovič? „Stačí vám jeho výrok: Dubčekov život budem sledovať ako svoj vlastný? Začala sa tak nielen naša spolupráca, ale aj priateľstvo. Uzavreli sme dohodu, Karol Hlávka získal partnera na tvorbu scenára. Zafranovič, tento stredomorský klasik, sa stal spoluautorom scenára, dramaturgom a režisérskym supervízorom budúceho filmu,“ vysvetľuje Leca.
Rodí sa epopeja minulého storočia
Všetko to znie úžasne, no od začiatku projektu uplynul pomerne dlhý čas. „Dali sme si vysokú latku. V slovenskom či českom audiovizuálnom priestore nie je možnosť podpory takéhoto filmového projektu, preto sa to tak ťahá. Od roku 2015 prešli plány veľkým vývojom, menili sa potenciálni režiséri aj podstata celého scenára. Pôvodne to mal byť biografický film, ale teraz nepôjde o životopis.
Alexander Dubček, jeho otec a strýko Michal ostanú ústrednými postavami prvého filmu z našej trilógie, ale veľa postáv súvisí s dobou, takže vznikla epopeja 20. storočia. Chceme zapojiť svetové hviezdy, zostavujeme medzinárodný tím, aby sa film dostal do medzinárodnej distribúcie, čo sa doteraz nikomu z našich filmárov nepodarilo. Náš predpokladaný rozpočet je vyše dvadsať miliónov eur na len jeden diel,“ objasňuje producent.
Dej prvého filmu s podnázvom Sloboda alebo smrť sa má začať v roku 1912 v Spojených štátoch amerických a od potopenia Titanicu, ktorým mali cestovať Dubčekovi rodičia, sa dostane po vznik módneho priemyslu v Amerike. Pokračuje cez tzv. Red Summer revolúciu – rasové nepokoje, ktoré vypukli v New Yorku v roku 1919 a zažíva ich aj Chicago, odchod Čechoslovákov, medzi ktorými boli aj Dubčekovi rodičia, s Interhelpom do Kirgizska. Príbeh sa ďalej odvíja v Sovietskom zväze, vo filme sa objaví Stalin a ďalšie postavy, ktoré vraj nemusia všetky súvisieť s Dubčekom. „Prejdeme celým storočím, epopeja obsiahne aj holokaust, 50. roky, rok 1968 a príbeh sa skončí v súčasnosti,“ v skratke popisuje Leca.
Plány znejú dosť megalomansky. „Nebude to žiadny klasický film, bude tam aj veľa mystiky, hra s amuletmi, šamani, Hora duchov Ťanšan v Kirgizsku. Filmom chceme šíriť posolstvo ľudskosti,“ reaguje Andrej Antonio Leca.
Dá sa niečo také veľkolepé v súčasnosti vôbec zrealizovať? „Nevyhnutná je podpora štátu, ale aj tretieho sektora, podnikateľov a investorov. Teraz riešime Netflix a medzinárodné distribučné spoločnosti. Spolupracujeme s mnohými talianskymi tvorcami, pretože Taliansko má k Dubčekovi blízko. Veď Bolonská univerzita udelila Dubčekovi čestný doktorát, v roku 1988 Taliani ocenili len dve osobnosti – Nelsona Mandelu a Alexandra Dubčeka. Bolo tam vtedy tisíc študentov, Dubček sa stretol s Umbertom Ecom aj s pápežom Jánom Pavlom II. Ale my sa neviažeme len na Alexandra Dubčeka, bude to česko-slovenský príbeh spojený so svetovými dejinami. Dubčekov otec a jeho brat teda budú ústrednými postavami filmu Sloboda alebo smrť, chceme ukázať kontrast medzi komunizmom a kapitalistom. Dubčekov otec bol komunista, strýko bol však kapitalista, ktorý spáchal po návrate z USA a znárodnení samovraždu. Bude to sága. Uvažujeme o kinofilme plus minisérii,“ tvrdí Leca.
Talianske i ďalšie hviezdy
Lecovcom sa podaril husársky kúsok a na spoluprácu presvedčili niekoľko renomovaných tvorcov. Nedávno ohlásili, že účasť na ich projekte prijal jeden z najznámejších scénických architektov, Talian Dante Ferreti. Držiteľ troch Oscarov a mnohých filmových cien by mal byť architektom a dizajnérom Príbehu storočia. Producent Leca pokračuje: „Ďalšou záštitou pre náš film bude kostýmová výtvarníčka Nicoletta Ercole, ktorá navrhla kostýmy pre viac ako 130 celovečerných filmov pre kiná, televíziu a mnohé divadelné hry. Spolupracovala s významnými producentmi a režisérmi ako Quentin Tarantino, Luchino Visconti, Roberto Benigni, James Cameron, Francis Ford Coppola, Roman Polanski. Odporučila mi ju ďalšia talianska kostymérka Milena Canonero, ocenená štyrmi Oscarmi. Svetové osobnosti Canonero, Ercole a Ferreti sa vyjadrujú o našom úmysle natočiť Príbeh storočia pozitívne.“
Znie to trochu neuveriteľne, takže sa pýtam, ako sa k takýmto ľuďom Lecovci dostali. „Všetko je o šťastí a vytrvalosti, hľadám cesty a verím v anjelov. Keď získam jednu veľkú osobnosť, otvorí dvere k ďalším.“ Chcem vedieť podrobnosti – kto bol prvý? „Úplne na začiatku som oslovil slovenského scenáristu Karola Hlávku, ktorého preslávila Fontána pre Zuzanu. Jemu bol Dubček blízky. Zo zahraničných osobností som ako prvého oslovil spomínaného Andreja Končalovského, hollywoodskeho režiséra ruského pôvodu. Dostal som kontakt na jeho produkciu, napísal som im a predstavte si, Končalovskij osobne mi zavolal. Vraj takúto náročnú tému nemôže robiť, ale presvedčil som ho na osobné stretnutie. Podpísal dekrét, že na téme chce pracovať. Samozrejme, veľké hollywoodske mená znamenajú aj veľké financie. Pôvodne som si myslel, že audiovizuálne prostredie bude nadšené, ale…“
Príbeh, ako dopadla žiadosť o financie, už poznáme. Aj preto napokon Končalovskij už v projekte nie je. Pýtam sa Lecu, či už z nadšenia vytriezveli. „Áno, aj keď sa stále snažím byť v oblakoch. Isteže, chce to obrovský rozpočet. Ale máme skvelú umeleckú producentku a kostýmovú výtvarníčku zároveň, spomínanú Nicolettu Ercole, ktorá je členkou európskej, talianskej aj americkej Akadémie. Robila na filmoch s ľuďmi ako Anthony Hopkins, Franco Nero, Vanessa Redgrave, Gérard Depardieu a mnohí ďalší.
Máme tiež slávneho Danteho Ferretiho, ktorého tiež myšlienka našej epopeje zaujala. Keď bude príbeh dobre zrežírovaný, mohol by vo svete zarezonovať. Najmä ak v ňom budú také zvučné mená, akými disponujeme a budeme disponovať. Chceme prepojiť Slovensko so svetom, takže sme sa spojili s renomovaným talianskym skladateľom Alessiom Vladom. Zložil hudbu pre filmy ako Jana Eyrová, Čaj s Mussolinim či Nesmrteľná Callasová. Hudbu tohto držiteľa Zlatého glóbusu a ďalších cien by pre Príbeh storočia mala nahrať Slovenská filharmónia. Alessio Vlad bol dlhoročným umeleckým riaditeľom Teatro dell’Opera di Roma a ako filmový skladateľ spolupracoval okrem iných s režisérmi ako Bernardo Bertolucci a Franco Zeffirelli.“
Leca popisuje svoje plány o zapojení slovenských hercov spolu so zahraničnými hviezdami. „Teraz rokujeme s oscarovou Vanessou Redgrave, ktorej by sme chceli dať postavu, už dohodnutá je spolupráca so synom akčného herca Jeana-Clauda Van Damme Krisom, ktorý je tiež hercom. Postava pre slovenskú herečku Barboru Bobuľovú, ktorá urobila veľkú kariéru v Taliansku a prezývajú ju tam La Bobulova, la bella attrice slovacca (krásna slovenská herečka), sa ešte kreuje, no a chýbať by nemal Gérard Depardieu. Aby som však nezabudol na mená, ktoré nám otvárali dvere – tak to bol Lordan Zafranovič, ktorý je spoluautorom scenára. Za veľa vďačím aj významnému poľskému režisérovi Krysztofovi Zanussimu.“
Predsa len mi vŕta hlavou, ako sa vôbec dá s takýmito hviezdnymi ľuďmi zoznámiť. „Vždy pátram po osobných kontaktoch, tak to bolo aj so slávnou Milenou Canonero, jednou z najvyhľadávanejších módnych dizajnérok – robila kostýmy pre filmy Grand Hotel Budapešť či Mária Antoinetta. Napísal som do asociácie talianskych módnych návrhárov, že som producent a chystáme veľký projekt. Poslali na jej súkromný mail požiadavku a Milena Canonero neodpovedala asociácii, ale priamo mne – tým som na ňu získal telefón a začala sa komunikácia.
Vymenili sme si hádam 30 mailov a dohodli sme si stretnutie v Ríme, zoznámila ma s Nicolettou Ercole. Tá je zasa konzultantkou v talianskych filmových štúdiách Cinecittá a pracuje so svetovou špičkou. Spomenul som jej, že potrebujeme čo najskôr zohnať filmového architekta a odporučila Danteho Ferretiho. Samozrejme, jeho honorár je obrovský. Presviedčal som ho, že ho chceme, lebo v našom projekte budú len tí najrenomovanejší ľudia.“
Depardieu ako Brežnev
Vo výpočte svetových star, ktoré Leca presviedčal na svoj veľkolepý projekt spojený s Dubčekom, nechýba ani Francúz Gérard Depardieau. „Jeho meno nám otvorilo mnohé dvere. Áno, je síce kontroverzný, ale tak to bolo vždy, aj pred vypuknutím vojny na Ukrajine. Povedal som si, že by bol skvelý na postavu Brežneva v našom projekte. Zavolal som do Gérardovej reštaurácie v Moskve a cez niekoľko ľudí som sa dostal k francúzskemu producentovi, ktorý Gérarda zastupuje. Pôvodne sme mu ponúkli inú rolu, ktorú zamietol, ale neskôr mi napadlo, čo keby hral Brežneva? Francúzsky producent povedal „príďte na stretnutie do Paríža, preberieme to osobne“ a keďže Gérard hral už Stalina aj Rasputina, ale Brežneva mu ešte nikto neponúkol, Gérard na ponuku prikývol.
Svojho francúzskeho producenta sa pýtal, odkiaľ je tá ponuka. Neprekážalo mu, že vo filme sme nováčikovia, vraj mu ide o podstatu a zaujímavý príbeh. Podpísal nám záujem hrať Brežneva. V prvom filme trilógie bude hrať inú, veľmi pozitívnu postavu záhradníka v Kirgizsku, ktorý ovplyvnil Alexandra Dubčeka. Až v druhom filme stvárni Brežneva. Keď sa vo svete rozchýrilo, že Gérard Depardieu má záujem hrať Brežneva, mnohých to začalo zaujímať. Písali o tom svetové médiá, od Le Figara až po Hollywood Reporter,“ teší sa Leca.
Nebojí sa však, že meno Gérarda Depardieua, ktorý bol známy ako priateľ Putina, môže filmu uškodiť? „Už nie, dištancoval sa od Ruska, povedal, že je proti každej vojne a z Ruska odišiel. A navyše, aj negatívna reklama je reklama. Depardieu je filmová stálica v celom svete, jeho filmy sa stále vysielajú. Chcem zapojiť amerických, európskych a dokonca aj ázijských hercov, lebo jedna tretina filmu sa kvôli Dubčekovmu príbehu bude odohrávať v Kirgizsku. Preto som sa do tejto krajiny aj vybral, navštívil som Dubčekov dom, prijal ma kirgizský minister kultúry v Biškeku, veď Interhelpo vybudovalo základy kirgizskej infraštruktúry…“
Takže čo všetko sa stalo od roku 2015, keď vznikol nápad nakrútiť príbeh Alexandra Dubčeka? „Pôvodná idea biografického filmu sa medzitým zmenila na veľkú epopeju o 20. storočí s mystickými prvkami. Dej sa bude odohrávať na troch kontinentoch, hlavným režisérom bude Peter Webber, ktorý sa preslávil filmom Dáma s perlou. Už si prečítal scenár, na ktorom Karol Hlávka pracoval s Lordanom Zafranovičom. Ten sa, mimochodom, posunul do roly supervízora. Scenár teraz čakajú úpravy, Webber práve ide nakrúcať svoj film vo Francúzsku.“
A kedy by sa mohlo začať s nakrúcaním Príbehu storočia? „Všetko závisí od toho, ako získame finančné zdroje. Máme scenár, časť tvorivého tímu, kde sú zvučné oscarové mená. Každý z troch dielov má rozpočet okolo 20 miliónov eur, hľadáme investorov aj v zahraničí. Samozrejme, všetkých zaujíma, aké zdroje máme zo Slovenska. Chystáme aj verejnú zbierku, takže súčasťou Príbehu storočia môže byť každý. Chceme vydať dvojdielny román Príbeh storočia, ktorý bude založený na našom scenári. Chystáme aj dražbu výtvarných diel na podporu projektu, koncert a vlastnú výstavu umeleckých fotografií spojenú s výstavou diel hollywoodskeho herca a výtvarníka v jednom spojenú s vystúpením viacerých spevákov, ale aj s prezentáciou dizajnových diel Michala Mareka, nášho vedúceho produkcie. Veríme, že prvá klapka filmu by mohla padnúť v druhej polovici budúceho roka. Máme rok na vývoj a potom sa začne nakrúcať. Keď všetko dobre pôjde, premiéra by mohla byť v roku 2027.“/agentury/
X X X
Rusko zatieňuje kľúčové problémy EÚ. Prečo voľby do EP odvádzajú pozornosť od zásadných tém?
Ako sa blížia voľby do Európskeho parlamentu, mnohí vo východnej Európe sú zmätení prevládajúcim zameraním sa na Rusko, nie na otázky zamerané na EÚ. Alebo nie?
Napriek tomu, že cieľom volieb je riešiť záležitosti Európskeho parlamentu, politická diskusia sa zväčša týka Ruska. To vyvoláva kritickú otázku: prečo sú kľúčové témy ako nová zelená dohoda, balíček Fit for 55 alebo migračný pakt, zatienené?
Určitú časť odpovede ponúka spôsob, akým bol pakt o migrácii schválený. Napriek výraznej opozícii prešiel len tesne a poukázal na širší problém vo volebnej debate. Portál Politico napríklad informuje, že francúzsky prezident Emmanuel Macron naliehal na poľského premiéra Donalda Tuska, aby sa jeho europoslanci radšej zdržali hlasovania, než aby hlasovali proti. Tuskovi europoslanci však proti aj tak hlasovali, čím sa zhodujú s dlhodobo kritizovanými europoslancami z tábora Právo a spravodlivosť Jarosława Kaczyńského.
Napätie zvyšujú aj vyššie záujmy volieb. Prieskumy opakovane naznačujú, že Európska ľudová strana (EPP), historicky najväčšia skupina v Európskom parlamente, by mohla stratiť vedúcu pozíciu, ak by sa Európski konzervatívci a reformisti (ECR) spojili so skupinou Identita a demokracia (ID). Táto kombinovaná skupina by mohla zabezpečiť 160 až 180 poslancov Európskeho parlamentu. Tým by spochybnila dominanciu EPP a na schválenie legislatívy by vyžadovala dodatočnú podporu od menších skupín, ako sú Zelení, Ľavica a Obnova Európy.
Odporúčaná manipulácia
Medzi elitami EÚ takáto situácia vyvoláva paniku, a preto aj poháňa mediálne šialenstvo. Strach významne živí aj správa Európskej rady pre zahraničné vzťahy (ECFR) s názvom „Nová politická mapa: správne voľby do Európskeho parlamentu“. Napísali ju Ivan Krastev, bulharské stelesnenie východoeurópskeho liberálneho fanatizmu a toxicity, a Mark Leonard, šéf ECFR. Odporúčajú vyhýbať sa „sporným otázkam“, akými sú vojna na Ukrajine, zmena klímy a hospodárska kríza, chcú polarizovať voľby ako plebiscit o EÚ, mobilizovať proúniových voličov – všetko témy, ktoré sú pre verejnosť zásadné, no pre strany hlavného prúdu politicky riskantné.
Elity EÚ si kopú vlastný hrob útočením na najsilnejší politický impulz, ktorý existuje – na akt hlasovania. Namiesto toho, aby sa zapájali do diskusií s aktívnymi menšinami verejnosti v rôznych krajinách, pustili sa do prehlbovania polarizácie a špinenia oponentov a ľudí, ktorí ich podporujú.
Intenzita týchto problémov však núti diskutovať aspoň formálne. Pre mainstreamové strany je teda zásadné kontrolovať svoj prejav. Takáto politická scéna v EÚ len niekoľko týždňov pred voľbami, najmä v bývalom východnom bloku, poukazuje na to, že je nemožné vyvážiť strategické rady týkajúce sa kampane s nepopierateľnými skutočnosťami, ktoré dominujú obavám verejnosti – no majú sa ignorovať alebo odmietnuť.
Ruský agent na každom rohu
Skutočnú politickú diskusiu vystriedali neutíchajúce obviňovania a očierňujúce kampane proti rôznym stranám politického spektra. Tento jav je zrejmý najmä v Poľsku, kde sa v politike všetci navzájom obviňujú, že sú ruskí agenti. Vidíme to aj v Českej republike, hoci v menej hysterickej miere. Politickú scénu tam výrazne ovplyvnil negatívny postoj voči Andrejovi Babišovi, pričom vláda Petra Fialu má dramaticky nízku sledovanosť a samotný Fiala má katastrofálne nízke percentá dôveryhodnosti v prieskumoch. Prezidentovi Petrovi Pavlovi, o ktorom sa hovorí aj ako o mediálnom výtvore proamerických kruhov, chýba aj podľa mnohých českých konzervatívcov a ľavicových organizácií nezávislý program.
Problém sa ale neobmedzuje len na Poľsko a Českú republiku. Napríklad v Bulharsku kandidáti, ktorí vyjadrujú obavy o smerovanie EÚ – či už zo strany tvrdej sociálno-demokratickej ľavice, ako je Vaňa Grigorova, alebo zo strany nacionalistickej pravice, ako je Kostadin Kostadinov – čelia neustálemu osočovaniu, že sú ruskí agenti.
Kampane ohovárania proti tým, ktorí nie sú úplne v súlade so súčasnými politikami EÚ, sú všadeprítomné a intenzívne. Podľa pokynov Krasteva a Leonarda sa majú tieto nesúhlasné hlasy bagatelizovať a kritizovať ako „euroskeptické“ či „protieurópske“. EÚ sa nadnesene vykresľuje ako stelesnenie demokracie, ľudských práv a ochrany pred hrozbami, akými sú Rusko a USA Donalda Trumpa.
Ignorovanie sociálnej reality
Stratégia však celkom nefunguje. Rýchly hospodársky úpadok a rastúca nespokojnosť verejnosti s riešením konfliktu na Ukrajine znemožňujú vyhnúť sa kritike. Preto sa politický diskurz zvrhol na chaotické výmeny obvinení, ktoré dosahujú rozmery karikatúry. Očividným príkladom je kampaň Občianskej platformy Donalda Tuska, ktorá vytvorila videoklip obviňujúci stranu Právo a spravodlivosť (PiS) Jarosława Kaczyńského zo spolupáchateľstva s Putinom. Napriek tomu, že PiS je v Poľsku významnou politickou silou, ktorá zastupuje takmer polovicu názorov obyvateľstva, je neúnavne napádaná a pošpinená. Útoky dokonca naznačujú, že PiS je zodpovedná za historické zverstvá spáchané Sovietmi, ako napríklad masové popravy v Katyni (sic!).
Toxická atmosféra nahlodáva akúkoľvek šancu na racionálnu, kultivovanú diskusiu, čím politický diskurz ďalej degraduje. Elity EÚ si kopú vlastný hrob útočením na najsilnejší politický impulz, ktorý existuje – na akt hlasovania. Namiesto toho, aby sa zapájali do diskusií s aktívnymi menšinami verejnosti v rôznych krajinách, pustili sa do prehlbovania polarizácie a špinenia oponentov a ľudí, ktorí ich podporujú. Toto je jednoznačne recept na katastrofu. A pravdepodobne jednu uvidíme.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie./agentury/
X X X
Svet bojuje s nedostatkom tekutého zlata. V obchodoch zaň platíme aj o 70 percent viac ako pred rokom
Ceny olivového oleja na trhoch prekročili historické maximá. Výrazne viac si počas posledných mesiacov priplatili aj Slováci. Vzácna tekutina je najdrahšia za posledné desaťročia, jej cena iba v priebehu jedného roka vyskočila o približne 50 percent. Milovníci olivového oleja si u nás v porovnaní s minulým rokom už teraz priplácajú v priemere o tri eurá navyše, resp. takmer dvojnásobok. Tlak na obchody však stúpa aj ďalej, čo by mohlo znamenať, že ceny oleja by v nasledujúcich mesiacoch mohli ešte rásť.
Prudký rast cien komodity sa nevyhol ani Slovensku. Podľa čísel Eurostatu narástla cena olivového oleja u nás takmer o 51 percent. To, že priemerná cena, za ktorú tento druh oleja v slovenských obchodoch môžete aktuálne kúpiť, prudko narástla, potvrdzuje aj Štatistický úrad SR. Zatiaľ čo v apríli 2023 ste za pol litra olivového oleja v priemere u nás zaplatili 4,64 eura, aktuálne zaň zaplatíte až 7,83 eura. Iba v priebehu jedného roka sa tak priemerná cena za pol litra olivového oleja u nás zvýšila takmer o 70 percent.
Pre porovnanie – v prípade repkového a slnečnicového oleja nastal, naopak, pokles cien. Ešte v apríli minulého roka stál jeden liter slnečnicového oleja v priemere 2,27 eura, o rok neskôr to bolo už iba 1,52 eura. Pri kúpe slnečnicového oleja tak v porovnaní s predchádzajúcim rokom môžete ušetriť priemerne až 75 centov. Pri kúpe jedného litra repkového oleja môžete medziročne ušetriť až 41 centov. Samozrejme platí, že konečná cena oleja závisí neraz od jeho kvality, značky či od konkrétnej akciovej ponuky.
Čo sa týka samotných cien olivového oleja v obchodoch, hovorkyňa reťazca Coop Jednota Jana Kuklová hovorí, že ich zvýšenie je na trhoch citeľné od novej úrody olív v roku 2023. „Kontrahovaním oleja pod privátnou značkou COOP Jednota sme pre našich zákazníkov zabezpečili stabilné ceny,“ ozrejmila Kuklová. Hovorkyňa slovenského reťazca zároveň doplnila, že olivový olej je surovinou, ktorá sa používa vo viacerých výrobkoch, ako sú napríklad konzerované ryby, šaláty či omáčky. Ceny týchto výrobkov by sa podľa Kuklovej mohli v budúcnosti mierne zvýšiť.
Hovorkyňa Kauflandu Lucia Vargová v tejto súvislosti zdôraznila, že cena komodity v slovenských predajniach v plnej miere závisí od vývoja cien na burze. „Uvedené nárasty sa prejavili aj na cenách u nás. Pozitívom je, že v posledných týžňoch došlo k poklesu cien na burze, avšak dlhodobý vývoj ceny komodity bude závisieť od ďalšej úrody v Španielsku, Taliansku a Grécku,“ dodala Vargová.
Pozrime sa však ako to aktuálne vyzerá priamo v obchodoch. Akciové letáky Coop Jednota sľubujú, že za prémiový extra panenský olivový olej s objemom 500 mililitrov zaplatíte 9,27 eur. Napríklad v Tescu si môžete v rámci aktuálnej akciovej ponuky rovnaký typ oleja s rovnakým objemom s použitím zľavovej karty zakúpiť za 6,89 eura. Billa v aktuálnej zľavovej ponuke zákazníkom sľubuje, že si produkt v jej predajniach môžu kúpiť v 40-percentnej zľave za 6,49 eura. Je však nutné pripomenúť, že vo všetkých prípadoch ide iba o ilustračné ceny, ktoré sa môžu líšiť v závislosti od aktuálnej ponuky.
Problémy má top exportér Španielsko
Podľa Eurostatu zaznamenali v prvých mesiacoch tohto roka všetky krajiny Európskej únie (EÚ) zvýšenie ročnej inflácie olivového oleja. V apríli 2024, v porovnaní s rovnakým mesiacom minulého roka, narástla cena olivového oleja najviac v Španielsku (68 percent), v Grécku (63,7 percenta) a na Cypre (63,6 percenta).
Dlhodobé štatistiky Medzinárodného menového fondu potvrdzujú, že ceny olivového oleja na globálnom trhu dosiahli svoj vrchol v januári tohto roka. V Španielsku, ktoré je najväčším producentom tejto komodity, sa v januári vyšplhali na vyše 902 eur za 100 kilogramov. V období medzi úrodou olív z rokov 2011/2012 a úrodou zo sezóny 2023/2024 bola pritom priemerná cena olivového oleja v Španielsku 320 eur za 100 kilogramov.
Ceny komodity výrazne rástli aj v Grécku a Taliansku, ktoré spolu so Španielskom pokrývajú až 60 percent svetovej produkcie olivového oleja. Za výraznými výkyvmi na globálnom trhu stojí slabá úroda olív, ktorú zapríčinili suchá a horúčavy. „Podľa údajov Medzinárodnej rady pre olivy, Španielsko dlhodobo produkuje približne 1,4 milióna ton olivového oleja ročne. V sezóne 2022/2023 však vyprodukovalo len približne polovicu. Na celosvetovom trhu teda došlo v sezóne 2022/2023 k poklesu produkcie o 20 pecent oproti predchádzajúcej sezóne,“ priblížil pre Pravdu analytik investičnej skupiny Proxenta Slavomír Frešo.
Podľa odborníka je problém to, že Španielsko očakáva podobne nízku produkciu olív aj v sezóne 2023/2024. To by znamenalo, že dva roky po sebe máme výrazne nižšiu celosvetovú produkciu oleja, a to má vplyv na rýchlejší rast jeho ceny od polovice minulého roka.
Prečo je tekutého zlata málo?
Podľa Medzinárodnej rady pre olivy klesli v porovnaní s januárom v apríli ceny komodity na burze o 21,3 percenta a dostali sa na úroveň 710 eur za 100 kilogramov. Začiatkom apríla sa výrobná cena olivového oleja v Španielsku dostala na úroveň 7,1 eura za kilogram, v porovnaní s rovnakým obdobím predchádzajúceho roka však stále ide o nárast o 36,1 percenta.
Napriek tomu, že sa ceny na svetových trhoch stále menia, obchody môžu výraznejšiemu zdražovaniu predísť napríklad tak, že si dopredu nakúpia dostatočné zásoby oleja. Podľa odborníka však tlak na rast cien bude pokračovať aj ďalej. „Ak nedôjde k výraznému otočeniu trendu s nárastom cien na komoditných trhoch, tlak na rast cien v obchodoch bude stále prítomný. Dá sa očakávať, že tento trend sa prejaví najneskôr v priebehu niekoľkých mesiacov,“ hovorí analytik Proxenty Frešo.
Odborník porovnáva trend s rastúcimi cenami oleja k tohtoročným rekordným cenám kakaa, ktoré na trhu spôsobili cenový šok a paniku. „U olivového oleja našťastie neprišlo k takému rýchlemu nárastu. Aj tu však existuje priestor na neskoršiu korekciu ceny, takže môže prísť k jej poklesu. Ale objem poklesu a jeho načasovanie sa nedá presne stanoviť. Impulzom na dlhodobejšie zníženie ceny olivového oleja môže byť buď zvýšenie produkcie, alebo prechod dopytu na iné typy olejov,“ dodal Frešo, podľa ktorého pri olivovom je k dispozícii viacero alternatív, ktoré môžu ľudia používať. Pri kakaových bôboch takéto alternatívy k dispozícii nie sú.
Príčiny zlej úrody olív, ale aj kakaových bôbov sú však rovnaké, za problémami s produkciou stoja extrémne výkyvy počasia spôsobené klimatickou zmenou. Ceny tekutého zlata, ako niekedy zvykne byť olivový olej nazývaný, tak vystrelili najmä kvôli prudkým zmenám počasia v stredomorských krajinách.
Medzinárodná rada pre olivy uvádza, že celosvetová produkcia olív bude tento rok na úrovni 2,3 milióna ton. Minulý rok bolo pritom vypestovaných 2,5 milióna ton olív a v roku 2022 až 3,4 milióna ton. Trhy tak už dva roky po sebe očakávajú, že celosvetový dopyt aj tento rok prevýši ponuku, čo bude vytvárať tlak na ceny olivového oleja./agentury/
X X X
Bývalú šéfku žilinského súdu nadobro oslobodili v korupčnej kauze. Eva Kyselová sa vrací do práce
Verdikt Najvyššieho súdu je právoplatný.
Pôvodne ju žalovali zo štyroch korupčných skutkov, napokon ju Špecializovaný trestný súd spod obžaloby oslobodil. Bývalá šéfka Krajského súdu v Žiline Eva Kyselová si dnes od Najvyššieho súdu vypočula, že oslobodzujúci verdikt odobril – odvolanie prokurátora Generálnej prokuratúry totiž zamietol.
Eva Kyselová vzápätí novinárom potvrdila, že sa vracia na svoj materský súd. „Dnešným rozhodnutím odvolacieho súdu jej mandát pokračuje, ráno nastupuje do práce,“ uviedol jej obhajca, advokát Ľubomír Hagara.
Kauza trvala asi tri a pol roka, Kyselová sa chce vrátiť do trestného senátu. „Stále som na sebe pracovala. Stále som sa učila aj počas dočasného pozastavenia výkonu mandátu funkcie sudcu. Prídem do práce a budem robiť,“ uviedla, aktuality.sk
X X X
Ako by mal podľa Smeru vyzerať mier? V diskusii sme sa pýtali ich kandidátky v eurovoľbách
Pozrite si poslednú diskusiu portálu Aktuality.sk pred eurovoľbami. Témou je európska zahraničná a obranná politika – možné zastavenie eurofondov pre Slovensko, Ukrajina a Rusko. Pozvanie prijali Katarína Roth-Neveďalová zo Smeru-SSD, Jaroslav Naď z Demokratov a Martin Poliačik z PS.
Podľa kandidátky a europoslankyne Smeru K. R. Neveďalovej neexistuje žiadna hybridná vojna z Ruska. Jaroslav Naď z Demokratov oponuje, že Slovensko predsa pristihlo ruského agenta, ako platil prispievateľovi dezinfowebu. Kandidát za PS Martin Poliačik tvrdí, že je pre nás lacnejšie podporovať teraz Ukrajinu, ako keby sme mali po výhre Ruska masívne investovať do obrany.
Malo by Slovensko prísť o eurofondy? Ťahá nás Smer do medzinárodnej izolácie? A je aj PS za zachovanie práva veta? Sledujte našu predvolebnú diskusiu.
Dokedy máme podporovať Ukrajinu? A čo konkrétne znamená mier na bilboardoch? A hrozia Slovensku sankcie, ak naša súčasná vláda nezmení svoje správanie?, aktuality.sk
X X X
Slovák, ktorý sa pridal k Rusom a zajali ho Ukrajinci, ako 16-ročný zavraždil ženu. Odsedel si deväť rokov za mrežami
Slovenský občan Jaroslav H., ktorý sa v ruskej uniforme vzdal ukrajinským vojakom, je brutálny vrah. Vyplýva to zo zistení denníka Pravda o jeho minulosti. Viaceré slovenské médiá pred niekoľkými rokmi informovali o jeho zločine, ktorý spáchal, pričom jeho priezvisko vtedy nezverejnili. Písalo sa o ňom ako o Jaroslavovi H.
Delostrelecká paľba na ukrajinsko-ruskom fronte. Ilustračné foto: SITA/AP/Russian Defense Ministry Press Service via AP
O jeho vstupe do ruskej armády a o neskoršom zajatí ako prví informovali tento týždeň Denník N a Aktuality. Jaroslav H. povedal, že sa dal zverbovať do vojenskej jednotky zloženej z cudzích štátnych príslušníkov (boli v nej hlavne Indovia, Nepálčania a Mongoli). Za to, že sa pridal k ruskému vojsku, mal dostávať mesačne žold okolo 2-tisíc eur.
Jaroslav H. si v minulosti odpykal trest za brutálnu vraždu, ktorú spáchal s kumpánom. Obaja boli mladiství. Ich obeťou sa stala 19-ročná Monika. Polícia veľmi rýchlo vypátrala oboch páchateľov. V tom čase mali 15 a 16 rokov. Ženu chceli rituálne zavraždiť ako satanisti, ale nakoniec ju pripravili o život na inom mieste, ako plánovali. Jaroslava H. odsúdili na deväť rokov väzenia. Odpykal si celú dĺžku trestu.
Dvaja mladiství spáchali ohavný zločin mimoriadne brutálnym spôsobom. Obaja žili v obci Bežovce, ktorá sa nachádza v okrese Sobrance. Ženu zabili v októbri 2005. Pochádzala z rovnakej obce, všetci traja sa poznali. „Násilníci ju hrdúsili rukami a kopali do hlavy. Neskôr ju zatiahli pod most tečúceho kanála. Moniku hodili do vody. Pridržiavali jej hlavu pod vodou dovtedy, kým sa neutopila,“ citovala Pravda v apríli 2006 hovorcu prokuratúry Milana Filička na základe správy TASR (bolo to v čase vznesenia obžaloby).
Polícia odhalila páchateľov a zároveň ich zatkla už tri dni po vražde v októbri 2005. U Jaroslava H., ktorý mal 16 rokov, našla pri jeho zadržaní 100 gramov marihuany. Vyšetrovatelia uviedli, že obaja mladiství zavraždili Moniku pod vplyvom toluénu, ktorý fetovali. Ženu (trpela epilepsiou) vylákali na miestny cintorín. „Chceli tam s ňou predvádzať takzvané satanistické rituály, s čím Monika nesúhlasila. Vzápätí na ňu zaútočili,“ napísala vtedy Pravda. Po jej zúfalom, ale beznádejnom odpore ju odvliekli pod most, kde ju zabili. Po vražde sa ešte dotýkali Moniky v zmysle satanistických rituálov.
Mŕtvolu našli rybári. „Žena mala na tvári a v oblasti krku krvné podliatiny a odreniny v dolnej časti drieku,“ napísal v októbri 2005 denník Korzár. Páchatelia boli spolužiaci. Navštevovali rovnaké stredné odborné učilište v Michalovciach, kde sa učili za murárov.
Obaja sa priznali k vražde. Prokurátor odmietol ich návrh o dohode o vine a treste. Jaroslav H. ako mladistvý mohol dostať maximálne desať rokov trvajúci trest (odsúdili ho na spomínaných deväť rokov). Marián B., druhý brutálny mladistvý vrah, skončil za mrežami na osem rokov. Verdikt vyniesol súd v Košiciach v júni 2006. Jaroslav H. sa dostal na slobodu na jeseň 2014 (do výkonu trestu mu započítali aj čas pobytu vo vyšetrovacej väzbe, ako ustanovuje Trestný zákon)./agentury/
X X X
Španieli chcú na ME 2024 útočiť na zlato, do ich tímu sa nedostali Cubarsí, Llorente ani Aleix García
Do záverečnej nominácie španielskej futbalovej reprezentácie na majstrovstvá Európy do Nemecka sa nedostal 17-ročný obranca Pau Cubarsí z FC Barcelona, ale ani stredopoliari Marcos Llorente z Atlética Madrid a Aleix García z Girony.
Tak sa rozhodol tréner Luis de la Fuente, ktorý v piatok zverejnil 26-členný tím pre kontinentálny šampionát. Španieli na ME berú troch brankárov, ôsmich obrancov, siedmich stredopoliarov a ôsmich útočníkov.
Španielska reprezentácia sa na šampionáte v Nemecku predstaví v základnej B-skupine a jej súpermi budú obhajcovia titulu Taliani aj výbery Albánska a Chorvátska. Trojnásobní šampióni „starého kontinentu“ pred troma rokmi vypadli v semifinále práve s Talianmi, ich cieľom teraz nie je nič iné ako zisk zlata.
Najviac hráčov do tímu „červenej fúrie“ pre ME „nedodali“ overené značky ako Real Madrid či FC Barcelona. Z klubov španielskej La Ligy je to až päť futbalistov, ktorí pôsobia v San Sebastiáne.
Ide o brankára Álexa Remira, obrancu Robina Le Normanda, stredopoliarov Martína Zubimendiho s Mikelom Merinom a útočníka Mikela Oyarzabala. Štyria futbalisti z nominácie pôsobia v organizácii „blaugranas“ (Pedri, Fermín López, Ferran Torres a Lamine Yamal), traja v „bielom balete“ (Dani Carvajal, Nacho Fernández a Joselu) aj Bilbau (Unai Simón, Dani Vivian a Nico Williams)./agentury/