Putin celý Donbas, neutralitu Ukrajiny, žiadnych západných vojakov. Zo SR odišiel posledný ruský vojak v júni 1991.  Lavrov: Nasadenie európskych jednotiek na Ukrajine pre Rusko neprijateľné. Rusko: Ak Zelenskyj podpíše dohodu, budúci ukrajinský prezident by ju mohol spochybniť. Zelenského mandát vypršal

Reuter: Ruský prezident Vladimir Putin v rámci svojich súčasných podmienok ukončenia vojny proti Ukrajine požaduje, aby sa vzdala celého Donbasu, zriekla sa ambícií vstúpiť do NATO, zostala neutrálna a nevpustila na svoje územie vojská západných štátov. Podľa agentúry Reuters, ktorej to štvrtok povedali tri zdroje oboznámené s postojmi najvyšších predstaviteľov Kremľa, ide o náčrt obrysov toho, čo by si Moskva predstavovala ako súčasť možnej mierovej dohody.

 Putin vo svojom návrhu podľa ruských zdrojov trvá na požiadavke, aby Ukrajina úplne ustúpila z častí Donbasu, ktoré má stále pod svojou kontrolou. Výmenou za to by nariadil ruským silám zastaviť boje pozdĺž súčasnej frontovej línie v Záporožskej a Chersonskej oblasti a bol by ochotný vrátiť Ukrajine malé časti jej Charkovskej, Sumskej a Dnepropetrovskej oblasti, ktoré obsadili ruské jednotky.

Týmto ruský prezident podľa nemenovaných predstaviteľov v podstate ustúpil od územných požiadaviek, ktoré stanovil v júni 2024. Kyjev mal podľa nich odstúpiť Moskve všetky štyri svoje oblasti – Doneckú, Luhanskú, Chersonskú a Záporožskú. Donecká a Luhanská oblasť spolu tvoria Donbas. Kyjev vtedy tieto požiadavky odmietol a nazval ich kapituláciou.

 Na druhej strane Putin stále trvá na tom, aby sa Ukrajina vzdala svojej ambície vstúpiť do NATO a aby Aliancia poskytla právne záväzný prísľub, že sa nebude ďalej rozširovať na východ. Takisto požaduje obmedzenie veľkosti ukrajinskej armády a dohodu, že na území Ukrajiny nikdy nebudú nasadené žiadne západné jednotky ako súčasť mierových síl, dodali zdroje.

Rusko v súčasnosti ovláda približne pätinu ukrajinského územia, no nemá plne pod kontrolou žiadnu zo štyroch ukrajinských oblastí, ktoré v rozpore s medzinárodným právom anektovalo v septembri 2022 – Záporožskú, Luhanskú, Doneckú a Chersonskú. Úplne ovláda iba ukrajinský Krymský polostrov, ktorý anektovalo ešte v roku 2014. Tomu predchádzala krátka vojenská operácia a referendum, ktoré Kyjev a západné mocnosti označujú za nezákonné./agenturay/

X X X

Neznáme svedectvo z augusta 1968: Brežnev sa vyhrážal Dubčekovi likvidáciou Československa

Spoločný štát Slovákov a Čechov po polstoročí svojej existencie mohol zaniknúť. Československu totiž hrozilo, že sa stane súčasťou Sovietskeho zväzu. Po okupácii krajiny vojskami Varšavskej zmluvy v auguste 1968, čo bolo krátko pred 50. výročím vzniku republiky, pripúšťal túto možnosť šéf Kremľa Leonid Brežnev. Alexandra Dubčeka, ktorý stelesňoval socializmus s ľudskou tvárou, pritom označoval za zradcu komunizmu.

 Alexander Dubček s Leonidom Brežnevom. Archívna snímka je z júna 1968, keď sovietsky líder bol v Bratislave.

O riziku splynutia Československa so sovietskou ríšou sa zmieňuje dokument z porady, ktorú v Prahe viedol predseda vlády Oldřich Černík a patrilo mu na nej aj hlavné slovo. Záznam zhotovený na písacom stroji pochádza z 28. augusta 1968 a obsahuje závažné informácie, o ktorých hovoril premiér zrejme v úzkom okruhu dôveryhodných ľudí.

 Denník Pravda má dokument k dispozícii, bol niekoľko desaťročí nepovšimnutý v písomnej pozostalosti po Jánovi Čaplovičovi (1904 – 1976). Počas druhej svetovej vojny bol podpredseda Československej štátnej rady v londýnskom exile, po jej skončení sa angažoval v sociálnej demokracii. V auguste 1968 sa už dve desaťročia nepohyboval v politike, mal však kontakty s niektorými politikmi a zrejme jedine tak sa mohol dostať k tomuto cennému záznamu.

Svobodovi predložili sfalšovaný dokument

Černík začal svoje rozprávanie opisom toho, čo sa dialo na Pražskom hrade 21. augusta, čiže v deň, keď 500-tisíc vojakov vtrhlo do Československa. Prezidenta Ludvíka Svobodu prišli navštíviť sovietsky generál Ivan Pavlovskij, ktorý velil invázii, a jeden z hlavných československých kolaborantov Alois Indra. Tvrdili mu, že prinášajú demisiu Černíka, ktorú vlastnoručne podpísal. Klamali ho, prezident im neuveril. „Svoboda vyhlásil, že demisiu môže prijať jedine od premiéra.“ Bol to podvrh, pretože v tom čase sovietski okupanti už Černíka internovali.

Okupanti a ich kolaboranti potom rovnaký deň znovu prišli na Hrad. Neoficiálnu delegáciu viedol sovietsky veľvyslanec v Prahe Stepan Červonenko, ktorého sprevádzali už zmienený Indra, Drahomír Kolder a Oldřich Švestka. Ambasádor predložil Svobodovi návrhy niektorých nových členov vlády.„Prezident hrdo vyhlásil, že s týmito predstaviteľmi nemá o čom rokovať. Bol ochotný vyjednávať jedine s najvyššími predstaviteľmi Sovietskeho zväzu.

Svoboda potom telefonoval do Moskvy. „Kladie si podmienku, aby na rokovaniach boli prítomní Alexander Dubček, Josef Smrkovský a Oldřich Černík. Ďalej si vyžiadal prítomnosť Indru, Koldera a Švestku, aby sa situácia mohla vyjasniť.“ (Smrkovský bol predseda parlamentu.)

Brežnev arogantne mával rukou

Rokovania v Kremli sa začali o tri dni neskôr. Svoboda po prílete na moskovské letisko odmietol objať sovietskeho lídra Leonida Brežneva. Odstrčil ho. V sovietskej televízii preto použili archívne zábery, aby diváci mali dojem, že Svoboda veľmi dobre vychádza s Brežnevom.

Čo sa dialo za zatvorenými dverami v Kremli? „Brežnev znemožnil akýkoľvek slobodný prejav našim predstaviteľom okrem Svobodu. Prerušoval výroky, nenechal dokončiť myšlienky, arogantne mával rukou.“ Keď sa Brežnev počas ostrej debaty dozvedel, že prezident USA odchádza z Washingtonu na svoju farmu, stal sa neznesiteľným. Informácia, že Lyndon Johnson sa presúva z Bieleho domu na svoju usadlosť, fakticky ukázala, že americký líder sa nakoniec nechystá podniknúť nič zásadné, čo by mohlo zmeniť vývoj v Československu po okupácii.

 Správa pokračuje poznámkou, že Brežnev a jeho stranícki kumpáni jednoznačne označili Dubčeka za zradcu komunizmu. „K žiadnej podstatnej dohode nedošlo a komuniké, ktoré bolo pôvodne trikrát dlhšie, bolo počas porád stále krátené.“

Hovorilo sa aj o možnosti anexie

A ako vyzerali predstavy lídra okupačnej mocnosti? „Brežnev chcel dosiahnuť vytvorenie novej vlády z našich kolaborantov alebo prijatie okupačnej vlády. Ďalšou alternatívou bolo pripojenie Československej socialistickej republiky k Zväzu sovietskych socialistických republík.“

V dokumente sa ďalej konštatuje, že československí politici v Moskve si uvedomovali, aký záporný postoj k okupácii prejavuje drvivá väčšina občanov v celej republike, za týchto okolností prejavil záujem o účasť v kolaborantskej vláde iba Indra. „Ostatní kolaboranti ustúpili.“

 Politickí predstavitelia Československa museli prijať tri podmienky, ktoré majú byť splnené do štyroch dní, upozornila správa: „1. Vyhlásiť XIV. zjazd KSČ za neplatný. 2. Zrušiť KAN a K-231, nedovoliť sociálnodemokratickú stranu. (KAN bola skratka Klubu angažovaných nestraníkov, hnutia, ktoré vzniklo v období Pražskej jari v roku 1968 a jeho členovia nechceli byť v KSČ. K-231 združoval bývalých politických väzňov v Československu.) 3. Zaviesť cenzúru o Sovietskom zväze.“

Vízia Brežneva vyzerala takto: ak sa československým predstaviteľom podarí splniť jeho podmienky, okupačné vojská budú odchádzať v troch etapách. „Odchod z miest do vojenských priestorov. 2. Odchod z vládnych budov, rozhlasu a televízie. 3. Úplný odchod.“ A nasledovalo varovanie: „V prípade nesplnenia podmienok sa vojská vrátia na pôvodné miesta.“

Z dočasného pobytu vojsk dlhá okupácia

Pripomeňme, že rokovania v Kremli sa skončili 26. augusta 1968 prijatím Moskovského protokolu, v ktorom zástupcovia napadnutého štátu pod hrubým nátlakom akceptovali tzv. bratskú pomoc armád Varšavskej zmluvy. Zároveň urobili ústupky, ktoré znamenali v podstate pochovanie Dubčekovho obrodného procesu, ktorý vošiel do dejín ako Pražská jar.

 Čoskoro nato sa začala takzvaná éra normalizácie a o okupačnej Brežnevovej armáde sa hovorilo, že ide o jej dočasný pobyt v Československu. Nakoniec tu zostala viac ako dve desaťročia. Zo slovenského územia odišiel posledný ruský vojak v júni 1991./agentury/

X X X

 Lavrov varuje: Nasadenie európskych jednotiek na Ukrajine je pre Rusko „absolútne neprijateľné“

 Zároveň uviedol, že Ukrajina nemá záujem o mier.

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov vo štvrtok vyhlásil, že prítomnosť európskych jednotiek na Ukrajine by bola pre Ruskú federáciu „absolútne neprijateľná“. Šéf ruskej diplomacie tiež tvrdí, že Ukrajina nemá záujem o dlhotrvajúcu dohodu o mieri a usiluje sa o bezpečnostné záruky nezlučiteľné s požiadavkami Ruska. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Lavrov na otázku novinárov o možnej prítomnosti európskych jednotiek na Ukrajine odpovedal, že by išlo o „zahraničný zásah do častí ukrajinského územia“.

Európske zásahy na Ukrajine

„Ukrajinský režim a jeho predstavitelia sa k súčasnej situácii vyjadrujú veľmi špecifickým spôsobom, priamo ukazujú, že nemajú záujem o udržateľné, férové, dlhotrvajúce riešenie,“ uviedol ruský minister.

Americký prezident Donald Trump chce dosiahnuť mierovú dohodu o ukončení vojny Ruska na Ukrajine a jednou z priorít Kyjeva sú bezpečnostné záruky proti ruskej agresii. Trump vyhlásil, že na jej územie nepošle americké pozemné jednotky, no môže ponúknuť leteckú podporu. Európske krajiny už vytvorili „koalíciu ochotných“, ktorá by nasadila svoje sily na zaručenie bezpečnosti Ukrajiny po uzavretí prímeria.

Návrhy bezpečnostných záruk

Podľa Lavrova by najlepšou možnosťou bezpečnostnej záruky pre Ukrajinu boli dohody založené na rusko-ukrajinských rokovaniach z roku 2022, ktoré sa uskutočnili po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. Návrh tohto dokumentu, do ktorého nahliadla agentúra Reuters, požadoval od Ukrajiny, aby súhlasila s trvalou neutralitou výmenou za medzinárodné bezpečnostné záruky od piatich stálych členov Bezpečnostnej rady OSN: Británie, Francúzska, USA, Ruska a Číny.

 Ruský minister zároveň obvinil lídrov európskych krajín, že sa snažia podkopať pokrok dosiahnutý na minulotýždňovom summite Trumpa s ruským prezidentom Vladimirom Putinom na Aljaške.

Možné stretnutie Putina a Zelenského

Trump sa taktiež snaží zorganizovať stretnutie Putina a ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Ukrajinský líder vo štvrtok vyhlásil, že stretnutie s Putinom bude možné iba po dohode medzi Ukrajinou, USA a ďalšími západnými spojencami o bezpečnostných zárukách.

Lavrov povedal, že šéf Kremľa je pripravený stretnúť sa so Zelenským, avšak je potrebné najskôr prerokovať všetky potrebné otázky. Zároveň je podľa neho otázne, či má Zelenskyj právomoc podpísať prípadnú dohodu.

„A samozrejme s pochopením, že keď a ak – dúfajme, že keď – príde na podpisovanie budúcich dohôd, otázka legitimity osoby, ktorá tieto dohody podpíše z ukrajinskej strany, bude vyriešená,“ uviedol šéf ruskej diplomacie.

Legitimita Zelenského mandátu

Ruský prezident opakovane spochybnil legitimitu Zelenského, ktorého prezidentský mandát vypršal v máji 2024. Podľa ukrajinských orgánov zostáva plnohodnotnou hlavou štátu, pretože vojnový stav po invázii Ruska vo februári 2022 neumožňuje konanie nových volieb.

Ruskí predstavitelia tvrdia, že sa obávajú, že ak Zelenskyj podpíše prípadnú dohodu, budúci ukrajinský prezident by ju mohol spochybniť na základe toho, že Zelenského mandát v čase podpisu technicky vypršal, informuje Reuters., aktuality.sk

X X X

 Prezidentka polície Jana Maškarová skolabovala priamo pred kamerami, zachránil ju minister vnútra

Prezidentka polície Jana Maškarová skolabovala priamo pred kamerami, zachránil ju minister vnútra

 Na štvrtkovej tlačovej konferencii o podvodoch na senioroch došlo k dramatickým chvíľam.

Policajná prezidentka Jana Maškarová náhle skolabovala priamo pred novinármi. Ešte predtým, než stratila vedomie, stihla povedať: „Prepáčte, nejak mi prišlo zle, musím túto tlačovú konferenciu ukončiť.“ Následne sa jej zatočila hlava a odpadla.

Po boku prezidentky stál minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD), ktorý ju v kritickom momente zachytil a zabránil tak pádu na zem. Podľa informácií TV JOJ je už Maškarová v poriadku, avšak zvyšok tlačovej konferencie sa uskutočnil bez nej.

Generálka Jana Maškarová je prvou ženou na poste policajnej prezidentky v histórii Slovenska. Do funkcie ju tento rok vymenoval práve minister vnútra. V minulosti pôsobila ako prvá viceprezidentka Policajného zboru, stála pri zrode Národnej kriminálnej agentúry a neskôr vypovedala aj v rámci kauzy Očistec. Pochádza z Čadce a v polícii pôsobí viac než dve desaťročia, aktuality.sk

X X X

Ako slovenskí politici opíjajú rožkami svojich voličov. Najpopulistickejšie sľuby, ktoré nesplnili

 Niektoré politické sľuby na Slovensku čakajú na naplnenie už celé dekády. Diaľnica do Košíc či jadrová elektráreň v Jaslovských Bohuniciach sú len zlomkom zo všetkých príkladov.

V slovenskej politike sa opakovane stretávame so sľubmi, ktoré nie sú len obyčajným záväzkom. Plynutím času sa stávajú neodmysliteľnou súčasťou predvolebných kampaní rôznych hnutí, ktoré ich vytiahnu vždy v tej najvhodnejšej chvíli –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ väčšinou tesne pred voľbami.

Za všetky môžeme spomenúť diaľnicu, ktorá má spojiť Bratislavu s Košicami, viac než pol storočia plánovanú výstavbu koncovej nemocnice v Bratislave či nájomné byty, ktoré sa stali hlavnou prioritou Borisa Kollára.

Aktuality.sk prinášajú prvú časť seriálu, v ktorom si pripomenieme najdlhšie opakované sľuby, ktoré rezonovali ako ústredné témy naprieč celým politickým spektrom. Mnohé z nich sú pritom podľa odborníkov od začiatku odsúdené na neúspech, či už kvôli zložitému financovaniu, slabej politickej vôli či iným prekážkam.

– ako sa diaľničné spojenie medzi Bratislavou a Košicami stalo najznámejším politickým sľubom; – ktorá vláda a ako ovplyvnila výstavbu diaľnic na Slovensku; – ktorá vláda začala sľubovať výstavbu novej nemocnice v Bratislave;

– prečo sa žiadnemu politikovi nepodarilo splniť sľub o lacných domácich potravinách. Ako rozoznať nerealistický politický sľub od legitímnej politickej vízie?

Odpovedá politológ Radoslav Štefančík

Nerealistické sľuby sú spravidla na prvý pohľad prehnané, napísané vágnym jazykom, ignorujú ekonomické možnosti krajiny, často sú napísané jednoducho a bez vysvetlenia, odkiaľ strana na plnenie týchto sľubov zoberie peniaze. 

 Naopak, legitímne vízie vychádzajú z existujúcich možností štátneho rozpočtu, vysvetľujú pôvod a spôsob vynaložených zdrojov, prípadne vysvetlia, v akých etapách sa k výsledku strana či vláda chce dopracovať.

 Predstavenie časových etáp plnenia cieľa je mimoriadne dôležitý aspekt, pretože dopracovať sa k želateľnému výsledku nejaký čas trvá, zatiaľ čo pri nerealistických sľuboch sľubujú politici okamžité plnenie, aktuality.sk

X X X

 Gröhling zabuchol Sulíkovi dvere do SaS, zastala sa ho iba jedna poslankyňa. Syn Filip zosmiešnil šéfa liberálov

Richard Sulík ešte pred dvoma rokmi jednoznačne deklaroval, že má v úmysle opätovne kandidovať do parlamentu. Medzitým sa však situácia zmenila.

Predseda SaS Branislav Gröhling v rozhovore pre Aktuality oznámil, že Sulíka na kandidátku už nepustí.

„Nebude na nej o týždeň ani o mesiac, ani o rok. Musíme sa od Richarda Sulíka odstrihnúť, ak chceme rásť a posúvať naše hodnoty ďalej. Urobme teda za tým bodku, hovorím to teraz a verejne. Je to vec, ktorú kolegovia vedia už niekoľko mesiacov,“ vyhlásil Gröhling s tým, že ide o jeho osobné rozhodnutie ako predsedu strany.

Richard Sulík oznámil svoj odchod zo strany a politiky krátko pred konaním predčasných parlamentných volieb v septembri 2023. „Po 15-ich rokoch si nutne musím dať od politiky odstup. Avšak, v najbližších parlamentných voľbách (pravdepodobne o 3 roky), pokiaľ bude záujem o politiku, ktorú ponúkam, budem kandidovať do NRSR s cieľom byt súčasťou vlády,“ ozrejmil vtedy Sulík.

 V samotnej SaS, ktorú Sulík dlhé roky viedol, sa našla iba jedna poslankyňa, ktorá sa ho otvorene zastala. Jana Bittó Cigániková pre denník SME uviedla, že by nikdy nepovažovala za správne vylúčiť niekoho len pre správanie či výroky jeho dospelého syna.

 Narážala tým na Filipa Sulíka, ktorý sa preslávil vulgárnymi videoblogmi a ostrou kritikou aj voči samotnej SaS či jej lídrovi. Často sa nelichotivo vyjadruje o ženách a menšinách, a opakovane tvrdí, že má bližšie k Smeru než k liberálom. Voličov SaS dokonca nazval „degešmi“./agentury/

X X X

 Speváčka Marta Kubišová v smútku: Brata už nikdy nepochová. Je to kruté, priznáva

Speváčka Marta Kubišová (82) sa aj po rokoch len ťažko zmieruje so stratou svojho brata Jána (†74). Ten zomrel ešte v roku 2018 v Kanade na následky mozgovej príhody. Až teraz jej tamojšie úrady oznámili, že jeho telesné pozostatky neexistujú.

 Ján Kubiš emigroval do Kanady v roku 1981. Predtým pracoval ako kulisár v Národnom divadle. Žil tam osamelo, rozvedený a bez detí. Marta bola jeho jedinou blízkou príbuznou. Keď 19. novembra 2018 zomrel, speváčka verila, že jeho urnu raz uloží na Vinohradskom cintoríne k ich mame a starej mame.

Sloboda je dôležitá, hovorí Marta Kubišová

V Trenčianskych Tepliciach získala ocenenie Umelcova misia. 

Sedem rokov márneho pátrania

Kubišová sa podľa portálu Blesk celé roky snažila zistiť, čo sa s telom jej brata stalo. Dokonca si najala právnika. Teraz však dostala oficiálny list z Kanady: žiadne pozostatky neexistujú. „Je to pre mňa obrovský šok. Hoci mi spolubývajúci spomínali, že brat daroval telo vede, nikdy som tomu nechcela uveriť. Nerozumiem, prečo mi to nikdy nepovedal priamo, keď sme spolu pravidelne hovorili,“ povedala zlomeným hlasom.

 Posledná vôľa bez vedomia rodiny

Až neskôr vyšlo najavo, že Ján už v roku 2013 spísal poslednú vôľu, v ktorej jasne vyjadril svoje rozhodnutie. O tom však informoval len svojich kanadských priateľov, nie sestru. „Ešte dva týždne pred smrťou mi telefonoval a gratuloval k narodeninám. Netuším, prečo mi nič nepovedal. Myslím si, že vtedy už nebol úplne pri zmysloch,“ dodala Kubišová.

Najťažšie je pre ňu zmieriť sa s predstavou, že bratovo telo skončilo na univerzite v Ottawe, kde bolo rozobraté pre výskum. „Musím to uzavrieť a prestať hľadať odpovede. Je to nesmierne bolestné, ale už s tým nič neurobím,“ priznala smutne. /agentury/

X X X

 Ruské strely zasiahli americký závod na Zakarpatí, blízko hraníc s Maďarskom a Slovenskom

Ruské strely poškodili v západoukrajinskom meste Mukačevo závod americkej spoločnosti Flex-Ukrajina. S odvolaním sa na zábery z miesta a správy ukrajinských médií to dnes napísala stanica BBC na svojom ruskojazyčnom webe. O ruskom údere na podnik amerického výrobcu elektroniky informoval o niečo skôr ukrajinský minister zahraničia Andrij Sybiha a prezident Volodymyr Zelenskyj oznámil, že útok na americký podnik v Zakarpatskej oblasti zranil 15 ľudí.

Agentúra Interfax-Ukrajina píše, že závod nachádzajúci sa v Mukačeve v Zakarpatskej oblasti patrí spoločnosti Flextronics, ktorú označuje za jedného zo svetových lídrov v oblasti zmluvnej výroby elektroniky a dizajnu. Túto informáciu potvrdili aj korešpondenti ukrajinskej služby BBC.

 Závod Flextronic v Mukačeve bol postavený v roku 2012, poznamenala stanica. Šéf správy Zakarpatskej oblasti Myroslav Bileckyj pred časom uviedol, že v ňom pracuje vyše 2600 ľudí. V roku 2018 miestny portál Mukachevo.net napísal, že sa v podniku vyrábajú komponenty pre elektrotechniku, kávovary, tonery do tlačiarní a ďalšie produkty. O existencii závodu v Mukačeve informuje na svojej internetovej stránke aj spoločnosť, ktorá v súčasnosti používa názov Flex.

Zakarpatská oblastná prokuratúra medzitým na telegrame napísala, že Rusko zaútočilo na Mukačevo okolo 4:40 (3:40 SELČ) dvoma strelami Kalibr, čo spôsobilo výbuch v miestnej firme so zahraničnými investíciami. Bileckyj informoval o poškodení priemyselného podniku v Mukačeve, kde vypukol požiar. Zničené boli podľa neho sklady a mesto zahalil dym. „Produkty, ktoré horia, môžu byť nebezpečné pre zdravie,“ oznámil podľa BBC regionálny činiteľ a vyzval obyvateľov mesta, aby zatvorili okná a dvere do svojich domovov a nevychádzali von, ak to nebude potrebné.

Zelenskyj medzitým uviedol, že ruský útok na americký podnik v Zakarpatskej oblasti na západe krajiny zranil 15 ľudí. „Bol to bežný civilný podnik, americká investícia. Vyrábali bežné veci pre domácnosti ako sú kávovary,“ napísal prezident na platforme Telegram. „Jedna zo striel zasiahla veľkého amerického výrobcu elektroniky v našom najzápadnejšom regióne,“ uviedol Sybiha na sieti X s tým, že dôsledkom sú škody a zranenia. Upozornil, že to nebol prvý útok na americké firmy pôsobiace na Ukrajine a pripomenul okrem iného poškodenie kyjevských kancelárií spoločnosti Boeing skôr v tomto roku.

Mukačevo leží v Zakarpatskej oblasti a nachádza sa len niekoľko desiatok kilometrov vzdušnou čiarou od hraníc s Maďarskom a Slovenskom. Terčom ruských vzdušných útokov bolo toto mesto v minulosti zriedka, poznamenala BBC a dodala, že počas posledného útoku naň nesmerovali iba ruské strely, ale tiež útočné drony. Rusko dnes podniklo na Ukrajinu rozsiahly vzdušný útok, podľa ukrajinského letectva použilo 574 dronov a 40 striel rôzneho typu./agentury/

X X X

 Ako sa Slovensko stalo piatou kolónou Ruska v Európe? Od invázie uplynulo 57 rokov

21. august, deň výročia ruského vpádu do Československa, je dobrým dôvodom zamyslieť sa nad vzťahom časti Slovákov k našim bývalým okupantom. Ako je možné, že sa z národa, ktorého sloboda bola v roku 1968 roznesená na pásoch tisícov tankov a 21 rokov žil pod ruskou okupáciou, stala piata kolóna Ruska v Európe?

Hneď na úvod si vyjasnime základné pojmy. Našu krajinu okupovali Rusi, žiadni fiktívni „Sovieti“. Jazykom okupácie bola ruština, nie „sovietština“, rozkaz na vpád okupačných hôrd prišiel z Moskvy, nie z Alma Aty. Presne to vedeli tí, čo ho zažili: nápisy na múroch našich miest nehlásali „Sovieti, choďte domov!“ – volali po odchode Rusov a Ivanov.

Rusmi označovali aj vrahov ľudí zabitých na uliciach našich miest – nevolali ich Ukrajinci, Uzbeci, Gruzínci či podľa príslušníkov iných národov väznených v Ruskom impériu premenovanom na Sovietsky zväz.

Inváziu si dnes pamätajú už len ľudia nad 65 rokov. Ľudia pod 50 rokov si ešte pamätajú súdružky učiteľky, červené zástavy na oknách škôl a úradov, všadeprítomných „Leninov“, heslá „So Sovietskym zväzom na večné časy a nikdy inak“ a ruské kasárne v mestách. Ľudia pod 40 rokov – a to je viac ako polovica obyvateľstva – si nepamätajú z okupácie nič. Vedia len to, čo im o živote pod Rusmi povedali rodičia alebo čo pochytili z českých filmov ako Pelíšky, Kolja, Báječná léta pod psa, Hořící keř, Vlny…

Prečo sme iní ako Česi, Poliaci a Maďari?

To, čo o okupácii časť mladých počuje od predkov, pritom môže byť v príkrom rozpore s realitou. Do hry nevstupuje len „Dr. Alzheimer“ či bežné zabúdanie. Rolu hrá aj to, že časť Slovákov – komunistickí funkcionári, eštebáci – z okupácie profitovala. Ich potomkovia o nej môžu počuť ako o zlatých časoch. Ako stratený raj sa môže ruská okupácia javiť aj tým, čo v zmenách po roku 1989 neuspeli – ani tých nie je málo.

Zlyhávaním pamäti, samozrejme, trpia aj Česi, Poliaci, Maďari a ďalšie národy. Aj v nich mali komunistov a eštebákov profitujúcich z nadvlády Moskvy. Aj v nich sú nielen víťazi, ale aj porazení transformácie po roku 1989. Aj tam existuje frustrácia zo zlyhaní demokracie. Napriek tomu sa ako piata kolóna Ruska v Európe javí dnes práve Slovensko. V čom sme iní ako susedia?

Niektoré korene sú nedávne, iné siahajú do 19. storočia. Kultiváciu historického povedomia a kultúry sme od nášho školstva už dávno prestali očakávať. Nejde pritom len o zlyhanie škôl pod centrálnou kontrolou ministerstiev školstva. Aj niektoré autonómne univerzity sú po uši v „družbe“ s ruskými univerzitami. Platí to aj o niektorých ústavoch SAV.

Európa má svoje korene v antickom Grécku, Ríme a Jeruzaleme. Bratislava nemá ani Aténsku, ani Rímsku, ani Jeruzalemskú ulicu. Zato má Riazanskú, Rostovskú, Irkutskú…

Slovensko sa po roku 1989 nederusifikovalo. Nielen provinčné mestá, ale ani hlavné, údajne to najzápadnejšie a najdemokratickejšie mesto Slovenska. Tretinu storočia po odchode okupantov sa môžete v Bratislave narodiť na Moskovskej ulici, do školy chodiť na Tupolevovu, do práce na Bajkalskú a dožiť na Lomonosovovej. Celý život prežijete v Rusku, a pritom nevytiahnete nohu z „progresívnej, liberálnej a európskej“ Bratislavy. Ruských ulíc je v Bratislave 36: okupanti si „russkij mir na Dunaji“ dôkladne označkovali.

Zmena je plne v rukách samospráv, otcovia a matky miest však za 35 rokov nepochopili význam symbolov. Premenovať ulice by vraj bolo drahé. Áno, kultúra je drahá. Jej absencia však vyjde oveľa drahšie. Počúvame, že Európa má svoje korene v antickom Grécku, Ríme a Jeruzaleme. Bratislava nemá ani Aténsku, ani Rímsku, ani Jeruzalemskú ulicu. Zato má Riazanskú, Rostovskú, Irkutskú… Čo dodať? Praví Euroázijci – už sa len oslobodiť spod tyranie EÚ!

Štúrovo dedičstvo

Dosť však bolo lamentácií nad nezlomnou túžbou bratislavských primátorov a starostov líhať „na večné časy a nikdy inak“ pod Moskvou. Pozrime sa, kde sa táto túžba vzala. Jej korene siahajú do 19. storočia. Ktorý školák nevie recitovať verše o obracaní sa k dubisku, „jenž vzdoruje zhoubným až dosavádě časúm“? Túžbu Jána Kollára po „chýlení sa“ k Rusku neprebil nikto menší ako sám bezdetný otec národa Ľudovít Štúr.

Jeho „Slovanstvo a svet budúcnosti“ 99,9 % Slovákov nikdy nečítalo, ale všetci vedia, ako sa Štúr vášnivo zamiloval do Ruska. Ak kniha nie je podvrh, potom absolvent nemeckej univerzity a evanjelik Štúr tak hlboko znenávidel západné kresťanstvo, idey republiky, demokracie a voľného trhu a vlastný jazyk, že budúcnosť Slovákov uvidel v nevoľníckej despocii, v konverzii k pravosláviu, a v používaní ruštiny ako literárneho jazyka. (Neveríte? Prečítajte si knihu voľne dostupnú na webe.)

Ako drvivá väčšina Slovákov ani Štúr v Rusku nikdy nebol. Tak ako veľká časť dnešných Slovákov aj frustrovaný Štúr si ho celé vysníval. Tak ako dnešní Slováci ani Štúr si nedal námahu naštudovať aspoň základné texty o Rusku, napríklad de Custinove „Dopisy z Ruska“. Vyšli v roku 1843, Štúr mal dosť času prečítať ich. Zdá sa, že ako intelektuál úplne zlyhal.

Lenže je tu ešte druhá možnosť – totiž že Štúr „Slovanstvo“ vôbec nenapísal a kniha je podvrh cárskej tajnej polície, dnešným jazykom nástroj hybridnej vojny proti Rakúsku. Konšpirácia? Možno, ale Protokoly sionských mudrcov alebo podvrhy Královédvorského a Zelenohorského rukopisu ukazujú, že by nešlo o nič unikátne. Žiadny rukopis údajného Štúrovho diela neexistuje a všetky stopy „Slovanstva“ vedú do Ruska./agentury/

X X X

 Konferenčná liga: Haraslín asistoval pri víťazstve Sparty, Rosbenborg prekvapil favorita

Futbalisti nórskeho Rosenborgu Trondheim vstúpili úspešne do bojov o ligovú fázu Konferenčnej ligy, v úvodnom stretnutí play off zvíťazili doma nad nemeckým Mainzom 2:1. Kompletnú minutáž za domáci odohral slovenský obranca Tomáš Nemčík.

Futbalisti pražskej Sparty urobili výrazný krok k postupu do ligovej fázy Konferenčnej ligy.

Rovnakým výsledkom vstúpili do dvojzápasu aj hráči Győru, v domácom prostredí zdolali zverenci slovenského trénera Balázsa Borbélyho Rapid Viedeň 2:1. Za maďarský tím vychytal výhru Samuel Petráš.

Reprezentant Slovenska Lukáš Haraslín nasmeroval s kapitánskou páskou Sparty Praha k výhre 2:0 nad lotyšskou Rigou, ktorú vedie z pozície kouča Adrián Guľa. Stredopoliar Sparty asistoval na prvý presný zásah domácich.

 Druhému českému zástupcovi v play off Konferenčnej ligy nevyšiel úvodný zápas podľa predstáv, Baník Ostrava prehral na trávniku slovinského Celje 0:1.

V drese Baníka sa predstavila celkovo až pätica slovenských futbalistov. Pri remíze Servette Ženeva so Šachtarom Doneck 1:1 bol aj Samuel Mráz, za švajčiarsky tím naskočil do hry od 77. minúty./agentury/

X X X

Projekt Práca namiesto dávok sa rozširuje. Nezamestnaní budú pracovať pre cestárov, železnice aj diaľničiarov

Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR Erik Tomáš a Minister dopravy SR Jozef Ráž predstavili nový projekt v iniciatíve Práca namiesto dávok. Projekt sa tentokrát zameriava na zamestnávanie ľudí v oblasti dopravy.

 „Na Slovensku sa pohybujeme na historicky najnižších hladinách nezamestnanosti, čo je samozrejme dobrá správa. Na druhej strane stále tu máme približne 140 000 disponibilných nezamestnaných a my by sme boli najradšej, aby čo najviac týchto ľudí pracovalo. Počet dlhodobo nezamestnaných ľudí už klesol pod 40 %. Prostredníctvom zámeru Práca namiesto dávok chceme cieliť na týchto dlhodobo nezamestnaných ľudí, či už ide o nízkokvalifikovaných alebo inak znevýhodnených,“ povedal na úvod minister práce Erik Tomáš.

Po rezorte životného prostredia a po rezorte pôdohospodárstva sa tak spolupráca rozšíri aj o rezort dopravy, a to všetko na základe rovnakého mechanizmu. Zahŕňať bude spoluprácu so Slovenskou správou ciest, následne by sa mala týkať aj Národnej diaľničnej spoločnosti a tiež Železníc Slovenskej republiky. „Princíp bude spočívať v tom, že tieto spoločnosti si budú môcť objednať rôzne typy služieb. Zabezpečia ich sociálne podniky, ktoré sú podporované z eurofondov cez ministerstvo práce, pretože zamestnávajú znevýhodnených ľudí. V prípade, ak ide o zdravotne znevýhodnených ľudí, tak preplácame 75 % celkovej ceny práce. Ak ide o inak znevýhodnených ľudí, tak je to 50 % z ceny práce. Tieto sociálne podniky tak môžu poskytnúť svoje služby lacnejšie, čo je výhodné aj pre štát,“ objasnil Erik Tomáš.

„Na Slovenskej správe ciest vznikla rámcová zmluva v rámci pilotného projektu za približne 200 000 eur. Už pri tejto prvej rámcovej zmluve prišlo v rámci prieskumu trhu k šetreniu až do výšky 30 %, či už pri kosení, upratovaní odpočívadiel alebo odstavných plôch. Sú to bežné práce, ktoré naozaj zvládne, myslím si, že každý. Sociálne podniky z pohľadu ministerstva dopravy a jeho podriadených spoločností určite vítame s otvorenou náručou. Verím, že spolupráca sa bude rozvíjať,“ vysvetlil Jozef Ráž.

Na tento účel je z eurofondov vyčlenených 150 miliónov eur. Finančné prostriedky slúžia na zakladanie a podporu sociálnych podnikov, ktoré budú poskytovať služby v oblastiach životného prostredia, pôdohospodárstva a novinkou je aj oblasť dopravy. „Presne tak, ako sme sľúbili, nielen prijmeme legislatívu, ale zároveň budeme požadovať aktívnu účasť ľudí na zabezpečení ich základných životných potrieb,“ dodal na záver Erik Tomáš.

Cieľom iniciatívy ministerstva práce, známej ako Práca namiesto dávok, je prostredníctvom sociálnych podnikov začleniť ľudí na pracovný trh, kde si môžu osvojiť pracovné návyky a samostatne sa na trhu práce aj udržať. Zamestnávanie ľudí naďalej podporujeme aj prostredníctvom aktívnych opatrení na trhu práce, pod ktoré patria projekty ako napríklad Finančné stimuly pre zamestnanosť, Zručnosti pre trh práce, Právo na prvé zamestnanie a ďalšie.

Návrh zákona o službách zamestnanosti, pod ktorý patrí zámer „Práca namiesto dávok“, získal na májovej schôdzi v Národnej rade SR väčšinovú podporu. Účinnosť v praxi nadobudne už čoskoro — presne o 11 dní, teda 1. septembra. Cieľom je nájsť takú vhodnú pracovnú ponuku, aby každý, kto môže pracovať, mal prácu primeranú jeho schopnostiam a možnostiam v regióne, v ktorom žije. V prípade jej odmietnutia príde o dávku v hmotnej núdzi alebo jej časť./agentury/

X X X

 Ružička podpísal zmluvu so Spartakom Moskva. Ruská legenda: Nebola by veľká strata, ak by odišiel

Slovenský hokejový útočník Adam Ružička bude aj naďalej pokračovať vo svojej kariére v ruskej KHL, keď podpísal dvojročnú zmluvu so svojim doterajším zamestnávateľom Spartakom Moskva.

Po vydarenej prvej sezóne v KHL, v ktorej sa Ružička stal najlepším strelcom tímu, keď v 77 zápasoch zaznamenal 57 bodov (33+24) sa o Slováka zaujímali aj ďalšie ruské celky ako CSKA Moskva, Avangard Omsk a Avtomobilist Jekaterinburg.

„Gratulujeme nášmu slovenskému útočníkovi k podpísaniu novej zmluvy a prajeme ešte viac víťazstiev a úspešných výkonov,“ uviedol klub vo vyhlásení, ktoré citovali ruské médiá.

 Bratislavský rodák zarobí podľa nich za sezónu na základnom plate 45 miliónov rubľov, čo je v prepočte zhruba 480-tisíc eur. Na bonusoch môže získať ďalších až 35 miliónov rubľov (372-tisíc eur).

K novej zmluve slovenského hokejistu sa pre VseProSport vyjadril dvojnásobný olympijský víťaz Boris Majorov. „Je skvelé, že podpísal novú zmluvu. Ale poviem vám, že keby nepredĺžil a odišiel zo Spartaku, nebola by to veľká strata,“ uviedol Majorov.

Ten uvedomoval, že hovorí o najlepšom kanonierovi Spartaka v minulej sezóne KHL. „Ale to bolo v Spartaku a ešte má ďaleko od toho, aby bol najlepší v celoruskom meradle. Ešte nedosiahol takú úroveň, čo sa týka zručností. Takže ak by odišiel, bola by to škoda, ale nebola by to tragédie,“ doplnil Majorov, /agentury/

X X X

 Nové telefonické podvody sa šíria Slovenskom: Ako fungujú a ako sa chrániť

 Podvodníci sú dokonca ochotní najskôr poslať malú sumu, aby presvedčili ľudí, že nejde o podvod.

Na Slovensku sa objavili nové a mimoriadne nebezpečné formy podvodov. Podvodníci využívajú psychologický tlak a manipuláciu, aby získali od ľudí peniaze či údaje z dokladov.

Najčastejšie začínajú nečakaným telefonátom zo zahraničného čísla alebo čísla, ktoré sa tvári ako slovenské. Na tieto podvody dnes upozornila Slovenská sporiteľňa. Stretli sme sa s nimi aj v redakcii a skúsenosti s podvodnými telefonátmi majú mnohí ľudia na sociálnych sieťach.

 K téme prinášame otázky a odpovede aj tipy, čo robiť, ak sa s nimi stretnete. Článok môžete poslať aj svojim známym – možno im pomôže vyhnúť sa nepríjemnostiam.

Ako najskôr oslovia podvodníci ľudí?

Podvodníci kontaktujú ľudí telefonicky a navádzajú ich, aby ďalej komunikovali cez WhatsApp alebo Telegram.

Čo im ponúkajú?

Najčastejšie ponúkajú jednoduchú prácu z domu – klikanie na reklamy alebo lajkovanie príspevkov.

Ako si získavajú ich dôveru?

Často podvodníci najskôr pošlú malú finančnú odmenu. Je to trik na získanie dôvery – obeť si myslí, že ide o serióznu brigádu. Následne obeť nasmerujú na falošnú investičnú platformu, kde má vkladať peniaze s prísľubom vysokých výnosov. Tie však nikdy neprídu.

Po každej platbe nasleduje ďalšia úloha, ktorá vyžaduje ďalšie peniaze. Takto môže človek prísť aj o tisíce eur v priebehu pár dní.

Čo ešte chcú od ľudí?

Podvodníci si často vyžiadajú aj osobné údaje vrátane občianskeho preukazu, čím ohrozia obeť ďalším zneužitím dokladov.

Podľa čoho spoznať podvodnú brigádu?

príliš lákavý zárobok, firma vás osloví priamo, aj keď ste o brigádu neprejavili záujem, komunikácia len cez WhatsApp alebo Telegram, žiadosť o platby a registráciu na neznámych stránkach.

Aký ďalší a nebezpečný trik začali používať podvodníci?

„Tunelovanie“ cez NFC je ešte sofistikovanejší podvod. Začína opäť telefonátom, v ktorom podvodníci predstierajú, že chcú vyplatiť zisk z investícií.

Čo chcú od ľudí?

Chcú, aby si nainštalovali aplikáciu na vzdialený prístup. Ide napríklad o HopToDesk.

Niektoré zariadenia vás môžu upozorniť na podozrivé volania.Zdroj: iStock, redakcia a úprava Živé.sk

Čo sa stane po inštalácii?

Po jej nainštalovaní získajú prístup k mobilu obete a navádzajú ju, aby priložila kartu k telefónu.

Prečo chcú podvodníci, aby obeť priložila kartu k mobilu?

Pretože cez NFC sa údaje o karte prenesú do ich zariadenia. Následne môžu okamžite platiť alebo získať peniaze bez toho, aby mali kartu fyzicky v rukách.

Ako rýchlo dokážu ukradnúť peniaze?

Veľmi rýchlo – nemusí ísť ani o niekoľko hodín.

Čo robiť, ak mi volá neznáme zahraničné číslo?

Najlepšie je hovor ignorovať, ak takéto volanie neočakávate. Ak sa predstavia ako banka či finančná inštitúcia, zaveste a overte si informácie priamo na oficiálnom čísle banky. Podozrivé je už len to, že hovor prichádza zo zahraničného čísla. Aktuálne ide najmä o automatickú hlášku, ktorá chce, aby ste si kontakt pridali na WhatsApp.

Ako zistiť, že aplikácia je nebezpečná?

Ak vás niekto núti inštalovať si aplikáciu kvôli investíciám alebo vyplateniu zisku, nerobte to.

Čo ak som už poskytol údaje?

Okamžite kontaktujte banku, požiadajte o blokáciu účtu či karty a zmeňte si prihlasovacie údaje. Ak sa podvodníci už dostali k peniazom, nahláste udalosť na polícii.

Podvodníci skúšajú nové triky, aby sa dostali k peniazom či údajom ľudí.Zdroj: istock

Koho chcú osloviť podvodníci?

Najmä dôverčivých a menej skúsených ľudí, ktorí si myslia, že sa takto môžu dostať k ľahko zarobeným peniazom.

Čo robiť pri pochybnosti, či je ponuka podvodná?

Aj banky môžu volať klientom s rôznymi ponukami. Nikdy nereagujte okamžite, overte si informácie priamo v banke alebo sa poraďte s blízkymi.

Čo musíte vedieť

nereagujte na podozrivé ponuky,neinštalujte aplikácie na pokyn cudzích ľudí, neposielajte peniaze neznámym osobám, nikdy nezdieľajte svoje prihlasovacie údaje, aktuality.sk

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Příspěvek byl publikován v rubrice Autor a jeho autorem je autor. Můžete si jeho odkaz uložit mezi své oblíbené záložky nebo ho sdílet s přáteli.