Nemecko nebude odoberať ruský plyn cez plynovod Nord Stream 2. Uviedla to v stredu hovorkyňa nemeckej vlády Christiane Hoffmannová po tom, čo ruský prezident Vladimir Putin ponúkol obnovenie dodávok cez potrubie, ktoré vedie po dne Baltského mora do Nemecka. TASR o tom informuje na základe správ AP a Reuters.

 Podľa hovorkyne, ak by Rusko chcelo obnoviť dodávky plynu, môže tak urobiť cez plynovod Nord Stream 1. Putin v stredu vyhlásil, že je možné dodávať ruský plyn do Európy cez jednu zostávajúcu neporušenú časť plynovodu Nord Stream 2, ale je na Európskej únii (EÚ), aby sa rozhodla, či to chce.

 Hovorkyňa vlády v Berlíne na otázku novinárov, či Nemecko vylúčilo príjem plynu cez Nord Stream 2, odpovedala: „Áno.“ A dodala, že cez paralelné potrubie Nord Stream 1 neprišiel žiadny plyn, pretože ho Rusko nedodalo. Na toto potrubie sa pritom nevzťahuje embargo.

Nemeckí predstavitelia označili zastavenie dodávok plynu cez Nord Stream 1 začiatkom septembra za „politický gambit“ a pýtajú sa, prečo by dodávky cez Nord Stream 2 mali byť spoľahlivejšie. Ruský líder sa opakovane vysmial Západu, keď navrhol transport plynu cez Nord Stream 2, ktorý nezískal v Nemecku povolenie na prevádzku.

Na paralelných plynovodoch došlo nedávno k výbuchom, ktoré poškodili obe vetvy Nord Stream 1 a jednu z vetiev Nord Stream 2. Výbuchy spôsobili únik plynu a vyradili potrubia z prevádzky. Putin vyhlásil, že za útokmi na plynovody sú tí, ktorí chceli oslabiť Európu zastavením toku lacného plynu z Ruska.

„Sabotáž Nord Stream 1 a 2 je aktom medzinárodného terorizmu, ktorého cieľom je podkopať energetickú bezpečnosť celého kontinentu zablokovaním dodávok lacnej energie,“ povedal s tým, že USA chcú prinútiť Európu, aby prešla na dovoz ich drahšieho skvapalneného zemného plynu (LNG). „Tí, ktorí chcú prerušiť vzťahy medzi Ruskom a EÚ, stoja za sabotážou na Nord Stream,“ povedal.

Zemný plyn poháňa továrne, vykuruje domy a vyrába elektrickú energiu. Európe sa aj napriek zníženiu dodávok z Ruska podarilo na zimu naplniť zásobníky plynu na vyše 90 % zabezpečením iných dodávok. Ceny zemného plynu oproti augustovým maximám výrazne klesli, no stále sú o 80 % vyššie ako pred rokom.

„Nezávisle od možnej sabotáže na dvoch plynovodoch sme videli, že Rusko už nie je spoľahlivým dodávateľom energie, a že ani pred poškodením Nord Stream 1 ním už nepretekal žiadny plyn,“ povedala Hoffmannová novinárom v Berlíne.

„Pre nás teda nie je dôvod veriť, že by sa to zmenilo,“ dodala. Rusko zatiaľ stále čerpá plyn do Európy cez Ukrajinu./agentury/

X X X

FSB: Chytili sme Ukrajinca, ktorý pri Moskve chystal diverznú akciu

 Ruská tajná služba FSB tvrdí, že v okolí Moskvy zadržala Ukrajinca s dvoma prenosnými protileteckými riadenými strelami Igla, ktorý chystal v spolupráci s ukrajinskými tajnými službami „diverznú akciu“ pri ruskej metropole. FSB sa zdržala ďalších podrobností, ale v okolí Moskvy sa nachádza niekoľko veľkých letísk a podľa ruských médií tiež prezident Vladimir Putin občas používa vrtuľník na prepravu zo svojej rezidencie v okolí Moskvy do Kremľa.

 „FSB zmarila diverzné a teroristické akcie chystané osobitnými službami Ukrajiny s využitím vysoko presných zbraní v Moskovskej oblasti,“ citovala agentúra Interfax z vyjadrenia FSB. „Bol zadržaný občan Ukrajiny, ktorý na príkaz (ukrajinskej tajnej služby SBU) previezol v tajnom úkryte v aute z Kyjeva cez Estónsko do Ruska prenosné raketové systémy Igla pre pripravované teroristické činy a tiež vybral miesto pre ich tajné uloženie,“ dodala./agentury/

X X X

Krutá zima, nádejný spojenec Moskvy proti Európe

 Zatiaľ čo na Ukrajine pokračujú boje, Európania sa pripravujú na protivníka, ktorý je rovnako neistý ako nezvládnuteľný: zimu, ktorej nápor hrozí prídelmi energie a výpadkami prúdu. Podľa niektorých analytikov by obzvlášť chladná a dlhotrvajúca zima ruskému prezidentovi Vladimírovi Putinovi určite prospela vzhľadom na to, že Moskva v odvete za západnú podporu Kyjevu drasticky obmedzila dodávky plynu do Európy, napísala agentúra AFP.

 V posledných rokoch zažila západná Európa obzvlášť krutú zimnú sezónu na prelome rokov 2010 a 2011 a takzvanú sibírsku zimu v roku 2018, ktorá zabila desiatky ľudí a spôsobila veľké prerušenie dopravy. Ak sa to stane znova, mohlo by to v súvislosti s nedostatkom ruského plynu, ktorý predstavuje významnú časť energetických dodávok pre niektoré európske krajiny, spôsobiť veľké problémy, ktorých dôsledkom by mohlo byť oslabenie odhodlania Európskej únie podporovať Ukrajinu.

„Energia je jednorazová zbraň a práve vystrelila,“ povedal vojnový historik a bezpečnostný expert Eliot A. Cohen z Centra pre strategické a medzinárodné štúdiá na americkej Univerzite Johnsa Hopkinsa.

Dobre vybavená

Mnoho vlád vyzvalo domácnosti a podniky, aby stlmili kúrenie a šetrili energiami v rámci európskeho plánu na zníženie spotreby plynu v tohtoročnej zime najmenej o 15 percent oproti priemeru za posledných päť rokov. Dvadsaťsedmička tiež urýchlila napĺňanie svojich strategických rezerv, aj keď to znamená platiť vysoké ceny za plyn Alžírsku, Kataru, Nórsku alebo USA.

 Európska únia je tak teraz s približne 90 percentami naplnených rezerv dobre vybavená na zaistenie energetickej bezpečnosti pre svojich občanov. Najmä preto, že sa očakávajú „normálne“ poveternostné podmienky, uviedol Alírezá Nahví z poradenskej spoločnosti Wood Mackenzie.

Toto zabezpečenie je ale neisté a krutejšia zima ako obvykle by predstavovala Damoklov meč. S ohľadom na túto skutočnosť mnoho priemyselných i politických činiteľov sleduje Európske centrum pre strednodobú predpoveď (ECMWF).

Počasie ako predmet geopolitického záujmu

Organizácia, vybavená superpočítačmi schopnými zhromažďovať dáta z rôznych národných meteorologických služieb, je okrem iného zodpovedná za vypracovanie kĺzavých trojmesačných predpovedí prostredníctvom svojej služby Copernicus Climate Change Service (C3S).

 „Tento rok je táto otázka jednoznačne predmetom geopolitického záujmu,“ povedal šéf služby Carlo Buontempo pred štvrtkovým zverejnením prognóz na obdobie od novembra do januára. Na úplne presné predpovede je síce ešte príliš skoro, ale prvé dostupné údaje naznačujú, že zima bude celkovo mierna, aj keď v novembri a decembri hrozí skoré ochladenie.

„Záleží na smere vetra. Pokiaľ sa od polovice novembra do decembra objaví silný vietor z východu a sneh nad Európou, bude to mať určite vplyv na dopyt po plyne, cenu a geopolitiku,“ hovorí Buontempo. Na druhej strane je Atlantický oceán po rekordne teplom lete v Európe teplejší ako obvykle a západné vetry by mohli udržať mierne teploty.

Posledných 30 % sa ťaží ťažko

Medzinárodná agentúra pre energiu (IEA) nedávno spočítala, že pri priemerných teplotách a za predpokladu, že dopyt po plyne sa tento rok zníži približne o deväť percent, sa Európa zaobíde bez väčších problémov.

 Pokiaľ však „bude zima o desať percent chladnejšia ako obvykle, európska plynárenská sústava bude pod tlakom“, varuje Gergely Molnar, ktorý v IEA pracuje ako analytik.

Neprehliadnuteľným faktorom bude výška zásob, ktoré sa nachádzajú predovšetkým vo vyčerpaných plynových poliach alebo vodonosných vrstvách. Tieto rezervy môžu byť naplnené asi z 90 percent, ale sú ťažko dostupné, pretože s vyčerpaním zásob sa tlak znižuje, takže posledných 30 percent sa ťažko ťaží./agentury/

X X X

Ministri a premiér kritizujú poslancov: Ak si to chcú rozdať, nech sa páči, keď sa skončí zima

 Ak sa nič mimoriadne nestane, Slovensko bude mať parlament zablokovaný desať dní. Ministri sú z obštrukcie opozície rozhorčení. Poslanci sú podľa nich platení za to, aby hlasovali a nerobili zbytočné teátro. Politológ Jozef Lenč si myslí, že parlament uznášaniaschopný bol, len nebol ani ochotný a ani schopný.

  je práve teraz čas na rokovanie demokratických síl o tom, ako zabrániť predčasným voľbám a previesť Slovensko cez najväčšiu energetickú krízu od druhej svetovej vojny. Minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) po rokovaní vlády uviedol, že poslanci sú platení za to, aby rokovali, nie aby blokovali parlament.

 „Je úlohou nás všetkých, aby sme umožnili prijímať také zákony, ktoré pomôžu ľuďom. Bez ohľadu na to, či to je opozícia, alebo koalícia,“ skonštatoval. „Som presvedčený o tom, že poslanci sú platení za to, aby sedeli v NR SR a hlasovali o veciach a nie aby si robili predĺžené víkendy alebo týždne, aby nehlasovali, vyťahovali kartičky a robili podobné teátra. Nikomu to nepomôže a občanom SR už vôbec nie,“ povedal.

Ak si to chcú politicky rozdať, nech sa páči

Podmienkou strany SaS ostáva odchod Igora Matoviča z postu ministra financií. Šéf obrany sa však odmieta dať vydierať nejakou personálnou nomináciou, aby mohla vláda schváliť pomoc pre ľudí. „Veď to je absolútny nezmysel, politický aj morálny. Rokovania prebiehajú, požiadavkám SaS vychádzame v ústrety. Snažíme sa nájsť také riešenie, aby to pre nich bolo schodné,“ uviedol Naď.

 Vicepremiérka Veronika Remišová (Za ľudí) priznala, že schvaľovanie štátneho rozpočtu ani jeho dodatku nie je ľahká vec a predchádzali tomu veľké rokovania. „Urobíme všetko pre to, aby zmena rozpočtu na tento rok prešla. Zároveň je to výzva poslancom Národnej rady. Nie je čas na politikárčenie a blokovanie, pretože najmä opoziční poslanci robia zle nie vláde, ale ľuďom.“ povedala. „Ak si to chcú politicky rozdať, nech sa páči, keď sa skončí zima, v apríli môžeme ísť do tvrdého politického súboja a môže začať predvolebná kampaň,“ povedala líderka strany Za ľudí.

 Momentálne však ideme do ťažkej energetickej krízy, a preto sa aj od poslancov parlamentu očakáva zodpovednosť. Liberálom už mali poslať nový návrh. „Je to zodpovednosť poslancov, samozrejme, máme menšinovú vládu, ale snažíme sa robiť maximum,“ dodala. Podľa ministra financií Igora Matoviča (OĽaNO) treba s blokovaním parlamentu rátať. „Sme menšinová vláda, a tá z princípu nemá väčšinovú podporu, preto si ju musí priebežne hľadať. Pre Slovensko je to nóvum, pre Európu nie,“ povedal v relácii rádia Expres. „Beriem to ako prvotné pôrodné bolesti. Ono sa to časom poddá a dlhodobo nebudú môcť robiť obštrukcie,“ uviedol s tým, že bojovať sa má na politickom ihrisku. „Ale keď to ubližuje ľuďom, tak asi to nie je správne,“ dodal. Verí, že v SaS sa to zlomí.

Poslancom chýba ochota a schopnosť hlasovať

Podľa Lenča parlament v utorok uznášaniaschopný bol. „No nebol ochotný (z pozície opozície) alebo schopný (z pozície koalície) hlasovať o vládnom návrhu zákona o dodatku štátneho rozpočtu na rok 2023,“ povedal pre Pravdu. Dôvodom nebola len obštrukcia zo strany opozície, ale aj neúčasť piatich poslancov Sme rodina, dvoch bývalých poslancov OĽaNO, ktorí obyčajne s vládou hlasujú (Mičovský a Čepček).

Poslanci opäť neotvorili schôdzu a zablokovali parlament

Na hlasovaní chýbali aj poslanci okolo Tomáša Tarabu a poslanec Ján Kerekréti, ktorý je v nemocnici. „Takže faktom je, že hoc si menšinová vláda vie nájsť väčšinu, sú situácie, kedy toho nie je schopná alebo ochotná – napríklad, že nechce či nevie vyhovieť požiadavke opozície. Celá táto situácia len podčiarkuje neprofesionalitu lídrov vládnej koalície, tak na úrovni exekutívy, ako aj na úrovni zákonodarnej moci,“ skonštatoval.

Vláda by mala podľa vyjadrení viacerých koaličných politikov predstaviť nový návrh zákona o dodatku k štátnemu rozpočtu, do ktorého by bol zapracovaný aj pozmeňovací návrh s podrobne rozpracovanými podmienkami, ako žiadala SaS i ostatné opozičné strany. V tom prípade by sa zrejme schôdza otvorila a menšinová vláda by pokračovala. Je teda v tejto situácii ešte možná dohoda? „Samozrejme. Tie dohody sa vytvárajú denne, no často na báze ad hoc situácií alebo pri presadzovaní partikulárnych záujmov časti koalície a opozície, čo, pochopiteľne, nebudí dojem stability a neposilňuje dôveryhodnosť parlamentu. Ak sa konečne rozhodne Igor Matovič, že bude robiť aspoň sčasti zodpovednú politiku a predmetný návrh do NR SR doručí, tak je možné, že parlament (a s ním koalícia) bude načas schopný fungovať,“ dodal.

Predčasné voľby? Nie som nervózny

Okrem možnej dohody, ktorá je aktuálne najpravdepodobnejším vyústením zablokovaného parlamentu, sa skloňuje aj možnosť predčasných volieb. Návrh na zmenu ústavného zákona o skrátení volebného obdobia z dielne poslanca hnutia Sme rodina Miloša Svrčeka vetovalo OĽaNO a tak je aktuálne v parlamente už len podobný návrh Tomáša Tarabu. Naď nie je nervózny z toho, že sa opozícia začala mobilizovať a tlačiť na predčasné voľby. „Oni sú nervózni, lebo sa boja spravodlivosti, takže robia všetko preto, aby sa dostali opäť k moci aby mohli znova ovplyvňovať OČTK a súdy. Vedia, že im ide doslova a do písmena o každý mesiac,“ myslí si minister obrany s tým, že na túto hru netreba skočiť.

Naď si nemyslí, že v druhom čítaní, kde je na schválenie potrebných 90 poslancov, teda ústavná väčšina, návrh nezaradeného poslanca prejde. „Ja si dlhodobo myslím, že najhorším riešením by boli predčasné voľby. Verím tomu, že napriek tomu, že pán Fico a pán Pellegrini sa od strachu hádžu o zem, im nikto neskočí na lep. Za Tarabov návrh má v pláne hlasovať aj Boris Kollár so svojím hnutím. Podľa šéfa obrany je to ich rozhodnutie, no nemyslí si, že je to správne. „Rovnako si nemyslím, že do toho pôjde celý klub. Evidujem, že niektoré časti, ktoré sú v Tarabovom návrhu, nie sú pre nich akceptovateľné a že ich budú chcieť upraviť,“ ozrejmil minster.

On aj Remišová by s tým mali problém. „Nehlasujeme za návrhy opozičných strán. Myslím si, že sa k tomu Boris Kollár aj adekvátne postaví,“ dodal Naď. Podľa Remišovej by sa v koalícii mali dohodnúť na spoločnom postupe, pokiaľ plánujú hlasovať za niektorí z opozičných návrhov. „Mali sme diskusiu aj na koaličnej rade, kde sme hovorili, že je absurdné, aby koaličný partner hlasoval za opozičný návrh, na ktorom sa koalícia nedohodla,“ doplnila./agentury/

X X X

Sme rodina, Kollár, plánuje obísť Matovičovo veto a podporiť Tarabov zákon k predčasným voľbám

Na schválenie tohto návrhu je potrebných aspoň 90 hlasov. SaS svoje hlasy nedodá.

Kým OĽaNO sa snaží všemožne zamedziť skráteniu volebného obdobia, hnutie Sme rodina ide presne opačným smerom. Veto Obyčajných ľudí, ktorým zastavili ich návrh na zjednodušenie cesty k predčasným voľbám, možno obídu s pomocou opozície. V hnutí o tom ešte prebieha diskusia. Minister obrany Jaroslav Naď by to vnímal ako problém.

„Budeme sa o tom ešte baviť,“ reagoval predseda poslaneckého klubu Sme rodina Peter Pčolinský na našu otázku, či opätovne podporia návrh nezaradeného poslanca Tomáša Tarabu, ktorý sa do Národnej rady dostal na kandidátke extrémistickej ĽSNS. Definitívne to chcú uzavrieť v pondelok alebo v utorok budúci týždeň, keď začína októbrová schôdza.

Svoj návrh museli stiahnuť

Cieľom Tarabovho návrhu je, aby si mohli poslanci hlasovaním skrátiť volebné obdobie. To dnes urobiť nemôžu.

V hnutí sa prikláňajú k jeho podpore aj preto, lebo svoj návrh, ktorý mal zaviesť rovnakú možnosť, budú musieť stiahnuť. Dôvodom je, že ich k tomu dotlačilo OĽaNO. „Musím rešpektovať ich veto,” komentoval v utorok (11. októbra) predseda Národnej rady a Sme rodina Boris Kollár, prečo sa o návrhu Sme rodina nebude hlasovať na najbližšej schôdzi, hoci prešiel prvým čítaním.

Ešte minulý týždeň sa však časť poslancov poistila a do druhého čítania posunula nielen návrh Sme rodina, ale aj ten od Tomáša Tarabu. A to aj s pomocou kollárovcov.

Hoci Sme rodina dnes hovorí, že o svojom postupe bude ešte diskutovať, Taraba tvrdí, že jej hlasy má isté. „Dnes som dostal potvrdenie od Sme rodina, že oni za môj zákon zahlasujú,” vyhlásil v utorok na videu na svojom profile na Facebooku.

Naď by mal problém

To by však mohlo v koalícii vyvolať problém. OĽaNO sa stavia radikálne nielen proti predčasným voľbám, ale aj proti akýmkoľvek mechanizmom, ktoré by ich vyvolanie zjednodušovali. Dokázali to aj zablokovaním návrhu Sme rodina.

Okrem toho by išlo aj o porušenie koaličnej dohody, ktorá vzhľadom na rešpektovanie veta stále v nejakej forme platí.

„Budem s tým mať problém, ak za to zahlasujú, lebo nehlasujeme za návrhy opozičných strán,” povedal dnes po rokovaní vlády minister obrany a člen predsedníctva Obyčajných ľudí Jaroslav Naď.

Tarabov zákon sa momentálne nachádza pred druhým a tretím čítaním, teda pred finálnym schválením. Hlasovať sa o ňom bude na najbližšej schôdzi, ktorá sa začína budúci týždeň.

SaS svoje hlasy Tarabovi nedá

Na posunutie do tretieho čítania a na finálne schválenie však už návrh potrebuje podporu minimálne 90 hlasov. Tie aktuálne Taraba nemá. V prvom čítaní ho podporilo 75 poslancov zo Smeru (27), Hlasu (11), Sme rodiny (19; chýbal Ján Krošlák), ĽSNS (7), Republiky (5), traja tarabovci, Slavěna Vorobelová, Martin Čepček a Mária Šofranko (išlo však o chybu, poslankyňa sa chcela zdržať).

Od týchto zákonodarcov sa dá očakávať aj podpora v ďalších čítaniach. Je to však o 15 hlasov menej, ako Taraba potrebuje. Preto na hlasovanie za svoj návrh vyzval aj SaS. Ak by sulíkovci dodali svojich 21 poslancov, opozičný návrh by bol úspešný. „Teraz je to len na SaS, aby dodala hlasy,” vyhlásil Taraba.

S hlasmi sulíkovcov však už teraz nemusí rátať. Strana odmieta podporovať návrhy tarabovcov. „Ako je zrejmé z nášho hlasovania, za návrhy ľudí, ktorí prišli do parlamentu na fašistickej ĽSNS, nehlasujeme,” odkázal hovorca SaS Odnrej Šprlák. Hlasovania o Tarabovom návrhu sa nezúčastnil ani jeden zákonodarca sulíkovcov.

V prípade, že návrh nebude schválený, môže sa o ňom opätovne rokovať až o pol roka, teda v apríli 2023. To je zhruba 10 mesiacov do riadnych parlamentných volieb, aktuality.sk

X X X

Taraba je znova esom Borisa Kollára. Potrebuje ale dostať na loď aj SaS

Koalícia mala pri hľadaní nového ministra školstva excelovskú tabuľku a ruskému veľvyslancovi hrozí vyhostenie.

Prinášame vám prehľad najdôležitejších udalostí a niečo navyše. Dnes ich pre vás pripravil redaktor domáceho spravodajstva Marek Biró.

1. Eso v rukáve Boris Kollára

Tomáš Taraba bude v parlamente pravdepodobne opäť miešať karty. Tentokrát bude hrať hlavnú úlohu jeho návrh na zmenu ústavy, ktorá by umožňovala skrátiť volebné obdobie hlasovaním poslancov v parlamente. Ten prešiel do druhého čítania minulý týždeň a pre poslancov hnutia Sme rodina môže byť cestou ako obísť veto hnutia OĽaNO, ktoré Borisovi Kollárovi takúto zmenu zákona zakázalo.

KOLLÁR ZATIAĽ REŠPEKTUJE VETO: Predseda parlamentu a šéf hnutia Sme rodina včera oznámil, že svoj návrh, na zmenu ústavy musel stiahnuť pre veto Obyčajných ľudí. „Musím rešpektovať ich veto,” komentoval. Ako však píše editor domáceho spravodajstva Martin Sliz, Sme rodina chce podporiť opozičný návrh a vyhnúť sa tak blokovaniu zmeny ústavy zo strany OĽaNO, aktuality.sk

X X X

Najspoľahlivejší v Británii je opäť Lexus, ukázal prieskum

Lexus už tretí rok za sebou obsadil najvyššiu priečku v každoročnom prieskume spoľahlivosti magazínu What Car? vo Veľkej Británii. Všetky modely Lexus zaradené do prieskumu dosiahli skóre najmenej 96 percent. Štyri sa umiestnili v trojici najlepších príslušnej triedy.

 Model Lexus UX 250h sa umiestnil celkovo ako desiaty a tretí v kategórii malých SUV s hodnotením 99 percent. Model IS bol najspoľahlivejším z manažérskych modelov s hodnotením 98,3 percenta. Najspoľahlivejším rodinným vozidlom je CT 200h, ktoré je súčasne šiestym najlepším v celkovom poradí s hodnotením 99,3 percenta. Čistú sériu úspechov zavŕšilo NX prvej generácie, ktoré redaktori označili slovami „prakticky nepriestrelné“.

Na prieskume sa zúčastnilo bezmála 25 tisíc britských majiteľov vozidiel do veku päť rokov. Cieľom bolo zistiť, či majitelia týchto vozidiel zaznamenali nejaký problém, a ak áno, ako dlho náprava trvala a koľko prípadne stála. Ako najspoľahlivejšia značka z 32 značiek zaradených do prieskumu opäť vyšiel Lexus s celkovým skóre 98,4 percenta. Najtesnejšie sa mu priblížila sesterská značka Toyota.

„To znamená, že bez ohľadu na to, či si zvolíte luxusný alebo cenovo dostupný model, vždy môžete očakávať ten najpríkladnejší štandard spoľahlivosti. Naprieč modelovou ponukou značky Lexus nenájdeme žiadne nespoľahlivé vozidlo,“ napísal redaktor magazínu What Car? Steve Huntingford.

What Car? je popredný britský spotrebiteľský magazín a informačný kanál pre všetkých záujemcov o kúpu vozidla./agentury/

X X X

Slovenskí branci končia. Minister Naď sa im vysmial: Rozobrali sme vás ako lego

Polovojenská skupina roky monitorovaná pre príslušnosť k militantným skupinám so sklonom k extrémizmu oznámila koniec svojej činnosti. Podľa ministra obrany Jaroslava Naďa sa ich „veliteľ“ chystá do politiky. Jeho prípadné miesto na kandidátke hnutie Republika zatiaľ nekomentovalo.

 V minulosti sa napríklad zviditeľnila aj „tréningom“ na základni ruského extrémistického klubu Noční vlci. Slovenskí branci tvrdia, že nekončia porazení, ale ostávajú im pekné spomienky a priatelia. Minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) sa im verejne vysmial. „Jednoducho kopec srandy bolo s vami chlapci. No nakoniec sme vás jednoducho rozobrali ako lego,“ odkázal im na sociálnej sieti.

„Naša činnosť sa končí. Lúčime sa s vami. Po 10 rokoch činnosti nastal konečne ten správny čas, kedy sme sa rozhodli posunúť sa ďalej. Slovenskí Branci preto končia,“ oznámila organizácia na svojom profile. „Svoj boj sme už vyhrali. Nie nekončíme porazení ale plní krásnych spomienok, kontaktov, priateľov, a hlavne skutkov ktoré sme vykonali,“ priblížili v utorok večer pre svojich podporovateľov.

Tvrdia, že napriek ťažkým začiatkom sa im podarilo na Slovensku vybudovať domobranu. „Pravidelné tréningy, školenia, výcviky a simulácie nasadení, prehlbovanie vlastenectva či zdravých pohybových návykov a množstvo nasadení v rámci pomoci civilnému obyvateľstvu a to pri povodniach, snežných kalamitách či pátraní po nezvestných osobách. Našim úspechom je to množstvo ľudí ktorí prešli našim výcvikom a vďaka ktorým môžeme povedať, že máme pripravenejšiu a uvedomelejšiu spoločnosť v ktorej žijeme. Malo to zmysel,“ uzavreli záhadne s dodatkom, že táto kapitola končí, aby mohla začať nová.

 Slovenskí branci pri výcviku v areáli Nočných vlkov.

Ich príspevok si na sociálnej sieti všimol aj minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO). Ten bol k ich aktivitám roky kritický a upozorňoval na hybridných charakter hrozby takýchto polovojenských skupín. Opakovane tvrdil, že by mali byť Slovenskí branci zrušení.

„Nie je tajomstvom, že Slovenských brancov dlhodobo monitoruje nielen SIS a Vojenské spravodajstvo pre extrémistické názory a prejavy, ale aj samotné ministerstvo vnútra ich dalo na extrémistický zoznam,“ upozornil Naď v roku 2018 ešte ako bezpečnostný analytik.

Problém sa javil obzvlášť závažný v lete 2018, kedy prišlo k otvoreniu Európskeho štábu ruského extrémistického motorkárskeho klubu Noční vlci v obci Dolná Krupá neďaleko Trnavy. Stručne vtedy o tom informovalo aj veľvyslanectvo Ruskej federácie na Slovensku na svojej webovej stránke. Na slávnosti sa zúčastnil aj ich zástupca. Areál klubu obsahoval zbrane a pôsobil ako vojenský tábor. Bola na ňom strelnica aj viaceré kusy ťažkej bojovej techniky.

 Na ďalších vtedy zverejnených fotografických záberoch sa navyše pochválili tréningom v tomto areáli aj Slovenskí branci. Na zverejnených fotografiách sedeli v tankoch so strelnými zbraňami v rukách. To že sa k týmto materiálom dostávajú Slovenskí branci, ktorí boli na zozname extrémistických organizácií ministerstva vnútra, vtedy označil Naď za neskutočné.

 Führer sa s každým rozhádal

Jaroslav Naď v tom čase ešte ako bezpečnostný analytik upozornil, že už samotné spojenie dobre ozbrojených Nočných vlkov a Slovenských brancov je bezpečnostným rizikom. „Vytvorenie Nočných vlkov Europa je jasným prepojením na odnož vojenskej spravodajskej služby Ruskej federácie, pretože takto sú ruskí Noční vlci definovaní uznávanými bezpečnostnými expertmi v celom svete,“ povedal Naď v lete 2018 pre Pravdu.

Oznamu o ukončení činnosti brancov sa preto Naď zjavne potešil. „Tak ale toto je preveliká tragédia! Vždy ma bavilo dozvedieť sa kopec srandy, ako to u vás prebieha a ako sa vám “darí” a čo máte nové a tak. Mnohé “mimoriadne úspešné” medzinárodné cvičenia s desiatimi účastníkmi, aj niekoľko nehnuteľností ste zadarmo ľuďom opravili z ruín na vaše “sídlo”, aby vás potom vykopli preč,“ napísal Naď po ich ozname o ukončení činnosti.

„Váš führer sa s každým rozhádal, lebo nedokázal strpieť nikoho, kto mal IQ aspoň nad 100 a bol tak inteligentnejší ako on. Jednoducho kopec srandy bolo s vami chlapci. No nakoniec sme vás jednoducho rozobrali ako lego…Mier s Vami,“ uzavrel Naď.

 Militarizácia spoločnosti

Bezpečnostné zložky štátu sa aktivitami Slovenských brancov začali väčšmi venovať najmä po Ruskej anexii ukrajinského polostrova Krym, na ktorej sa podieľali aj Noční vlci. „Je za hranou, aby sme nechali mladých ľudí zhromažďovať sa a skúšať si vojenské taktiky a techniky,“ povedal ešte v lete 2018 vtedajší policajný prezident Milan Lučanský.

Pôsobením Slovenských brancov sa v roku 2018 zaoberala aj Generálna prokuratúra. Obrátil sa na ňu vtedy minister obrany Peter Gajdoš (SNS) s podnetom, aby preskúmala činnosť brancov a povedala, či nie je ohrozením bezpečnosti Slovenska a v rozpore s platnými zákonmi.

 Slovenskí branci absolvovali svoj výcvik aj v areáli Nočných vlkov.

Gajdoš vtedy zdôraznil, že odmieta tolerovať, že niekto „s nejasným cieľom sa snaží militarizovať spoločnosť a hrať sa na vojakov“ a pripomenul, že jedinou legálnou obrannou organizáciou Slovenska sú Ozbrojené sily Slovenskej republiky.

Rezort obrany tiež následne zistil, že na aktivitách tejto polovojenskej organizácie sa podieľajú aj „niekoľkí“ profesionálni vojaci. Minister Gajdoš preto oznámil, že vojaci, ktorí spolupracujú so Slovenskými brancami, v armáde skončia.

„Je preto mimoriadne dôležité, aby si každý profesionálny vojak uvedomil, že zjavné alebo aj skryté podporovanie týchto aktivít môže mať veľmi vážne spoločenské, ale aj osobné následky pre neho samotného,“ zdôraznil náčelník generálneho štátu ozbrojených síl Daniel Zmeko.

Na výsledky prešetrenia Generálnou prokuratúrou vtedy reagovalo aj ministerstvo školstva. Oznámilo, že sprísni opatrenia na školách s cieľom zabránenia styku detí, mládeže a učiteľov s nevhodnými vzdelávacími programami.

Politické ambície „veliteľa“ brancov?

O možných dôvodoch ukončenia činnosti prehovoril Naď aj na tlačovej besede. „Bolo to na smiech. Robili veľké medzinárodné cvičenia, kde im prišlo 10 až 12 ľudí a večer sa opíjali pri ohni. Celé na smiech,“ vysmial sa aktivitám polovojenskej družiny Naď.

 Samozvaný hlavný veliteľ síl Slovenských brancov Peter ŠVRČEK.

Naznačil však aj politické ambície zakladateľa brancov Petra Švrčeka. „Slovenskí branci sa vnútorne až tak rozhádali, že už nevedeli spolu pôsobiť a uzavreli to. Hlavný cieľ Slovenských brancov úplne od začiatku bol ten, aby ich šéf bol politicky aktívny. Predpokladám, že teraz Slovenských brancov zrušil preto, že pre neho stratili politický výtlak a bude sa snažiť priživiť na nejakej politickej strane, predpokladám extrémistickej, aby sa objavil na kandidátke,“ uviedol Naď.

S otázkou o možnej spolupráci sme oslovili aj predsedu hnutia Republika Milana Uhríka. Ten však na otázku o mieste na kandidátke pre Švrčeka zatiaľ nereagoval./agentury/

X X X

Bratislavskí záchranári odovzdali petíciu za odvolanie ich riaditeľa. Ten sa odísť nechystá

Zamestnanci Záchrannej zdravotnej služby Bratislava naďalej žiadajú odvolanie svojho šéfa Imricha Andrásiho.

 V stredu na Ministerstve zdravotníctva odovzdali petíciu so 445 podpismi za jeho odchod a ďalšie zbierajú, potvrdila Základná odborová organizácia pri ZZS v Bratislave. Má ísť asi o tretinu zamestnancov.

Bratislavskí záchranári chceli od októbra vypovedať nadčasy. Odôvodňovali to zrušením príplatkov a organizačnými zmenami. Svoje rozhodnutie zmenili po dohode o zachovaní príplatkov.

Okrem zrušenia príplatkov kritizujú aj zmeny v organizačnej štruktúre. Zmeny mal riaditeľ oznámiť bez konzultácie.

V tejto súvislosti začali minulý tiež s petičnou akciou za odvolanie Andrásiho. Ten reagoval, že svoj odchod z funkcie neplánuje. Argumentoval, že aktuálna situácia nie je výsledkom jeho práce.

Minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽANO) avizoval, že sa má v tejto veci s Andrásim stretnúť. Ubezpečil, že výpadok posádok záchrannej služby za žiadnych okolností nehrozí./agentury/

X X X

Polícia zaistila nehnuteľnosti za milióny eur

Ženy sú obvinené zo zločinu skrátenia dane a poistného. Zaistené sú aj nehnuteľnosti, ktoré boli prevedené na právnickú osobu.

Finanční policajní vyšetrovatelia obvinili dve ženy (F. O. a P. O.) za zločin skrátenia dane a poistného, kde škoda na štátnom rozpočte bola viac ako 195 202,97 eura. V stredu večer o tom informovala polícia na sociálnej sieti s tým, že v spolupráci s okresnou prokuratúrou Nové Zámky bol zaistený majetok obvinenej F. O..

Súčasťou majetku je 18 nehnuteľností, finančné prostriedky na účtoch, zbrane, podiely v obchodných spoločnostiach v celkovej hodnote minimálne 645 000 eur.

Ďalší zločin

„V ďalšej trestnej veci, týkajúcej sa porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku (so škodou cca 950 000 eur), zločinu zneužívania informácií v obchodnom styku a zločinu poškodzovania veriteľa (s aktuálnou škodou cez 7 000 000 eur), bolo zaistených 27 nehnuteľností v aktuálnej hodnote cca. 3 000 000 eur právnickej osobe, na ktorú boli prevedené predmetné nehnuteľnosti, ktorých sa trestná vec týka,“ doplnili muži zákona, aktuality.sk

X X X

Kauza Dobytkár: Bödör na otázky neodpovedal, poprel korupciu aj pranie špinavých peňazí

Obžaloba opisuje finančné transakcie na zakrytie legalizácie príjmov z trestnej činnosti. Bödör reaguje, že ho do schém „umelo dosadili“.

V stredu pokračovalo pojednávanie v kauze Dobytkár. „Nikdy som nespáchal žiadny trestný čin a určite som nelegalizoval žiadne výnosy z trestnej činnosti,“ povedal pred senátom Špecializovaného trestného súdu v Banskej Bystrici nitriansky podnikateľ blízky Smeru Norbert Bödör. Je jedným z ôsmich obžalovaných v prípade, v ktorom ide o korupciu pri prideľovaní eurodotácií na Pôdohospodárskej platobnej agentúre.

Bödör, rovnako ako dosiaľ jeho obhajcovia, žiadal prokurátora Rastislava Hrušku, aby spresnil skutky, ktorých sa mal podľa obžaloby dopustiť. V mnohých sa jeho meno vôbec nespomína a nevie, proti čomu sa má brániť.

Úplatky pre Nitru spomína Kodada

„Obžaloba stojí výhradne na nepriamej výpovedi spolupracujúceho obvineného, v súčasnosti v postavení svedka, Mareka Kodadu,“ komentoval Bödör.

O mechanizme korupcie a Bödörovej účasti na nej vypovedal bývalý šéf sekcie rozvoja vidieka a priamych platieb na ministerstve Marek Kodada. O úplatkoch „pre Nitru“, respektíve pre Bödöra však mal počuť len sprostredkovane – od bývalého výkonného riaditeľa PPA Ľubomíra Partiku.

Kodada sa k svojmu podielu na korupčnej schéme priznáva a s políciou spolupracuje.

Bödör mal od Partiku prevziať hotovosť 2 milióny 700-tisíc eur a posunúť ju podnikateľovi Petrovi Kubovi, ktorý je spolu so svojou reklamnou agentúrou medzi obžalovanými v kauze Dobytkár. „Popieram predpoklad obžaloby, že by som od Partiku prevzal hotovosť a popieram, že by som odovzdal hotovosť Kubovi,“ čítal z pripraveného stanoviska Bödör.

Prokurátor podľa neho nepreukázal žiadnu súvislosť medzi ním a následnou pôžičkou 3,5 milióna Kubu Partikovi, ktorý po odchode z PPA začal podnikať v agrosektore. Tieto bezúročné pôžičky bez záruky považuje obžaloba za fiktívne.

Súvis obvinení nevidí Bödör ani s platbou šestnástich miliónov eur za kúpu obchodného podielu v jeho firme Bokran zo strany Kubu.

Práve tieto finančné operácie považuje obžaloba za krytie pre pranie špinavých peňazí pochádzajúcich z úplatkov.

„Obžaloba spája nespojiteľné,“ tvrdil nitriansky podnikateľ pred súdom. Podľa neho nestačí len konštatácia prokurátora, že pôvod peňazí v transakciách je pochybný. „Musí preukázať, že má pôvod v konkrétnej trestnej činnosti.“

Odmietol odpovedať na otázky

Bödör tiež povedal, že vzhľadom na nejasnosť obžaloby nebude do spresnenia skutkov, ktoré mu obžaloba kladie za vinu, ďalej vypovedať a reagovať na otázky procesných strán, teda ani súdu a prokurátora.

Vidí porušenie svojho práva na obhajobu.

Prokurátor Rastislav Hruška reagoval, že je na obžalovanom, v akom rozsahu svoje právo na výpoveď v aktuálnom štádiu konania využije. „Neskôr po spresnení skutku bude mať možnosť svoju výpoveď doplniť,“ avizoval.

Hruška už predtým naznačil, že skutky v obžalobe vo vzťahu k Bödörovi bude meniť. Súd síce prokurátorovi neprikázal spresnenie skutku, no členovia senátu sa zhodli, že čím skôr tak urobí, tým jednoduchšie bude zabezpečiť logistiku celého procesu. „Ako volať svedkov, ktorých, ku ktorým skutkom, ako im klásť otázky?“ pýtal sa predseda senátu Ján Giertli, aby vysvetlil logistický problém.

„Je na vás, či urobíte alebo neurobíte korekcie, vy ste si zodpovedný za unesenie dôkazného bremena a koncipovanie skutkov,“ obrátil sa sudca Ján Hrubala na prokurátora Hrušku.

Úplatky aj pranie špinavých peňazí

Obžaloba hovorí, že časť príjmov z úplatkov za kladné vybavenie žiadostí o dotácia Pôdohospodárskej platobnej agentúry skončili u bývalého výkonného riaditeľa Pôdohospodárskej platobnej agentúry Ľubomíra Partiku a časť u Norberta Bödöra.

Na začiatku bola hotovosť, na „pranie“ peňazí z korupcie mali slúžiť vklady a výbery a tiež nadväzujúce prevody medzi účtami obžalovaných a ich firmami, napríklad fiktívne pôžičky. V reťazci mali miesto aj Kuba a jeho firma Roko. Partika, Bödör aj Kuba vinu popierajú.

V kauze je celkovo osem obžalovaných. Na korupčnom systéme sa podľa obžaloby okrem Bödöra spájaného so Smerom a finančníka Martina Kvietika s väzbami na SNS podieľal exriaditeľ PPA Juraj Kožuch, bývalý výkonný riaditeľ PPA Ľubomír Partika, bývalý pracovník platobnej agentúry Viktor Miklas, ktorý sa neskôr venoval poradenstvu pri čerpaní eurofondov, veterinár a bývalý funkcionár HZDS Ľubomír Kropil, právnik Milan Kopriva a podnikateľ Peter Kuba.

V prípade figuruje aj päť firiem – K Plus, Poragro, LawComp, Roko a Casapa Group.

Obžaloba opisuje, ako systém fungoval od „vybavovača“, ktorý mal dohadovať jednotlivé úplatky za schválenie dotácií so zástupcami viacerých firiem, až po to, ako tieto peniaze ďalej prúdili cez účty a firmy jednotlivých aktérov kauzy.

Niektorých obžaloba viní z pokračovacieho zločinu prijímania úplatku, ďalších z pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu legalizácie príjmu z trestnej činnosti v spolupáchateľstve, viacerí sa mali dopustiť oboch. Jeden zo skupiny je obžalovaný z nepriamej korupcie, aktuality.sk

X X X

Ekonomické spomaľovanie znižuje dopyt po rope

Spojené štáty rozhodnutie OPEC-u znížiť ťažbu ropy skritizovali.

Organizácia krajín vyvážajúcich ropu (OPEC) v stredu už štvrtýkrát od apríla znížila svoju prognózu rastu svetového dopytu po rope v roku 2022. A tiež v nasledujúcom roku 2023. Odvolala sa pritom spomaľovanie ekonomík, vysokú infláciu a obnovovanie blokád v Číne spojených s ochorením COVID-19. TASR o tom informuje na základe správy Reuters.

Dopyt po rope sa v roku 2022 zvýši o 2,64 milióna barelov (1 barel = 150 litrov) denne alebo o 2,7 %, uviedol kartel v mesačnej správe. To je o 460 000 barelov denne menej ako v predchádzajúcej prognóze.

Vysoká neistota

„Svetová ekonomika vstúpila do obdobia zvýšenej neistoty a rastúcich výziev uprostred pretrvávajúcej vysokej úrovne inflácie, sprísňovania menovej politiky zo strany hlavných centrálnych bánk, vysokej úrovne štátneho dlhu v mnohých regiónoch, ako aj pretrvávajúcich problémov s dodávkami,“ uviedol OPEC v správe.

Predpoveď nižšieho dopytu tak poskytuje ďalší kontext pre rozhodnutie OPEC a jeho spojencov z aliancie OPEC+ minulý týždeň o najväčšom znížení svojej produkcie od roku 2020 na podporu trhu. Spojené štáty toto rozhodnutie kritizovali.

Ale aj po revízii dopytu smerom nadol OPEC stále očakáva, že jeho rast bude tento aj na budúci rok silnejší, ako očakáva Medzinárodná agentúra pre energetiku, ktorá vydá svoje najnovšie prognózy vo štvrtok (13. 10.)

Prekročenie predpandemickej úrovne

V budúcom roku OPEC očakáva nárast dopytu po rope o 2,34 milióna barelov denne (o 360 000 barelov menej, ako pôvodne predpokladal) na 102,02 milióna barelov denne. OPEC stále počíta s tým, že dopyt v roku 2023 prekročí predpandemickú úroveň z roku 2019.

OPEC zároveň znížil svoju prognózu globálneho hospodárskeho rastu v roku 2022 na 2,7 % z 3,1 %, a v budúcom roku očakáva, že dosiahne 2,5 %. Uviedol pritom, že existuje potenciál na ďalšie oslabenie.

„Stále existujú veľké riziká poklesu,“ poznamenal ropný kartel a dodal, že potenciál rastu je limitovaný v dôsledku takých faktorov, ako sú fiškálne opatrenia v Európskej únii a Číne a vojna na Ukrajine.

Obavy z prebytku

Aliancia OPEC+ po väčšinu tohto roka zvyšovala svoju produkciu ropy, aby vymazala rekordné škrty zavedené v roku 2020 po tom, čo pandémia ochorenia COVID-19 podkopala dopyt.

V septembri 2022 mala skupina zvýšiť produkčné ciele o 100 000 barelov/deň, z toho asi 64 000 barelov denne malo pochádzať z 10 členských krajín OPEC.

Správa ukázala, že produkcia v rámci OPEC vzrástla v septembri o 146 000 barelov na 29,77 milióna barelov denne, pričom motorom jej rastu bola ťažba v Saudskej Arábii a Nigérii. Napriek tomu OPEC stále dodáva na trhy oveľa menej ropy, ako povoľuje dohoda OPEC+. Dôvodom sú nedostatočné investície niektorých členov do ropných polí.

OPEC očakáva, že svetový dopyt po rope dosiahne v budúcom roku v priemere 29,4 milióna barelov denne, čo je o 300 000 barelov denne menej ako predpovedal minulý mesiac. A znamenalo by to prebytok 370 000 barelov/deň, ak by produkcia pokračovala septembrovým tempom a ostatné veci zostali nezmenené, aktuality.sk

X X X

Na východ Slovenska prichádza nový investor. Pribudne až 400 pracovných miest

 Skupina Bosch prostredníctvom svojej divízie Bosch Electrical Drives rozšíri výrobu pohonných jednotiek pre elektrické bicykle zriadením prevádzky v prenajatých priestoroch na východe Slovenska. O konkrétnej lokalite sa Bosch rozhodne v krátkom čase, uviedlo v stredu Ministerstvo hospodárstva (MH) SR.

 Minister hospodárstva SR Karel Hirman a európska komisárka pre energetiku Kadri Simson.

„Silný investor ako Bosch si vybral pre svoj ďalší rozvoj východné Slovensko. Verím, že bude dlhodobo pozitívne ovplyvňovať celý región, pričom ide o sektor výroby, ktorý aj z pohľadu udržateľnosti na Slovensku veľmi vítame,“ uviedol minister hospodárstva Karel Hirman.

 Okrem existujúcej infraštruktúry a prístupu ku kvalifikovaným zamestnancom je podľa rezortu výhodou danej lokality aj blízkosť skupinového závodu pre komponenty v maďarskom Miškovci, ktorý je vzdialený približne 130 km. Začiatok produkcie, kde by malo nájsť pracovné miesta 400 zamestnancov, je naplánovaný na koniec roka 2023. V závislosti od vývoja trhu Bosch podľa MH zváži ďalšie rozširovanie svojich aktivít na východnom Slovensku.

O plánoch investora informoval ešte v auguste exminister hospodárstva Richard Sulík (SaS). Ten avizoval, že by spoločnosť mohla v plánovanom priemyselnom parku Záborské v okrese Prešov pri výrobe elektromotorov do bicyklov zamestnať až 4000 ľudí. Bosch však investíciu vtedy nepotvrdil s tým, že skúma rôzne možnosti.

 Potvrdenie príchodu nového investora na východ Slovenska privítal aj premiér Eduard Heger (OĽANO). „Som rád, že prichádza investor, ktorý vytvorí ďalšie stovky pracovných miest na východe,“ povedal Heger pri odchode z rokovania tripartity. Zdôraznil, že Slovensko investuje na východe Slovenska aj do dopravnej infraštruktúry, konkrétne do výstavby rýchlostnej cesty R2 v úseku Šaca – Košické Oľšany, ale aj do rekonštrukcie južnej železničnej trasy. Energetickú bezpečnosť východného Slovenska by podľa premiéra mala posilniť plánovaná výstavba veterných elektrární./agentury/

X X X

Voľby v TTSK: Po dlhej ére mečiarovcov prišiel Viskupič, zdedil kauzy letisko a Čistý deň

 Po Trnavčanovi Petrovi Tomečekovi, ktorý sa z pozície úradníka za HZDS angažoval pri privatizácii štátneho majetku, prevzal trnavskú župu na tri volebné obdobia ďalší straník z hnutia Vladimíra Mečiara – karatista Tibor Mikuš.

Trnavská župa ako jediný kraj na Slovensku susedí s troma štátmi – Maďarskom, Rakúskom a Českom. Počtom 563-tisíc obyvateľov je síce najmenším zo všetkých ôsmich slovenských krajov, ale patrí medzi najproduktívnejšie regióny vďaka priemyslu a poľnohospodárstvu.

V jeho krajskom parlamente sa bežne hovorí po maďarsky, keďže vyše dvadsať percent obyvateľov kraja tvoria občania maďarskej národnosti, ale aj „záhorácky“ či typickým trnavským nárečím.

Prvého decembra 2001 si Slovensko prvýkrát volilo predsedov a poslancov vyšších územných celkov. V Trnavskom samosprávnom kraji sa vtedy o post predsedu uchádzalo až 13 kandidátov. Víťazne z volieb vyšiel spoločný kandidát strán HZDS-Smer-SOP Peter Tomeček. Víťazstvo z prvého kola potvrdil aj v tom druhom, keď porazil kandidáta SMK Józsefa Kvardu.

Odmietol verejnú kontrolu jeho príjmov

Tomeček, ktorý bol od roku 1991 členom HZDS Vladimíra Mečiara, v tých časoch zaujal napríklad svojim názorom na zverejňovanie majetkových pomerov verejných funkcionárov. Kým budú samosprávne kraje pracovať len s peniazmi pridelenými od štátu, nebol podľa Tomečeka dôvod nasledovať banskobystrického kolegu – župana Milana Marčoka.

 Za približne 20 rokov demokratického vývoja sa pohľad verejnosti na majetkové pomery politikov diametrálne zmenil. Práve nakladanie s verejnými financiami dáva dôvod na to, aby mali daňoví poplatníci prehľad o príjmoch a majetku volených zástupcov. Prvý banskobystrický župan Milan Marčok s tým nemal problém na rozdiel od Tomečka ani v roku 2005.

„Nič netajím. Dal som písomný súhlas so zverejnením svojich daňových a majetkových pomerov na internete. Oproti stavu pri mojom nástupe do funkcie sa takmer nič nezmenilo,“ vyhlásil pred rokmi Marčok.

Verejnú polemiku o majetku trnavského župana rozprúdilo jeho sťahovanie z bytu v blízkosti trnavského centra do nového rodinného domu v tichej uličke lukratívnej časti Trnavy. Dom obohnaný vysokým múrom župan podľa vlastných slov budoval niekoľko rokov a o jeho financovaní vraj nebolo potrebné diskutovať.

Mal bohaté skúsenosti s privatizáciou

„Ľudia v Trnave ma poznajú, vedia, na akých postoch som dvanásť rokov pôsobil,“ odbil pochybovačov vtedajší predseda samosprávneho kraja s tým, že daňový úrad mal prehľad o jeho príjmoch, keďže daňové priznania riadne odovzdával. S výkonom verejných funkcií mal bohaté skúsenosti, v rokoch 1992 až 1994 bol okrem iného poslancom parlamentu.

Po páde komunizmu napríklad zastával funkciu predsedu parlamentného výboru pre privatizáciu, bol šéfom mestského podniku Bytové hospodárstvo Trnava. V polovici 90.-tych rokov sa objavil na ministerstve privatizácie či vo Fonde národného majetku. Neskôr pracoval aj ako šéf vagónovej spoločnosti ŽOS Trade neskôr pričlenenej do portfólia mečiarovského privatizéra Vladimíra Poóra.

 Po štyroch rokoch Tomečekovho vládnutia dali voliči vo voľbách v roku 2005 prednosť Tiborovi Mikušovi z hnutia HZDS Vladimíra Mečiara. Mikuš sa napokon v kresle župana udržal tri volebné obdobia po sebe. Mikuš bol pôvodne kandidát podporovaný širšou koalíciou strán Ľudová strana – HZDS, SNS, Pravej SNS a Ľavicového bloku.

Župan – karatista

V čase nástupu na župu sa Mikuš pýšil štrnásťnásobným titulom česko-slovenského a slovenského majstra v karate. Profesionálnu kariéru si vybudoval v tom čase štátnom podniku Slovenské elektrárne. Pôsobil ako riaditeľ jadrovej elektrárne v Bohuniciach, ako generálny riaditeľ a predseda predstavenstva Slovenských elektrární a predseda dozornej rady Slovenskej energetickej korporácie.

V januári 2008 trnavský župan definitívne po 13 rokoch opustil rady politickej strany HZDS. V tom čase sa v médiách objavili informácie, žeby rád vstúpil do vládnej strany Smer. Napokon z toho nič nebolo, v Smere ho vraj odmietli. Poslanecké lavice parlamentu tak dral ďalej ako nezávislý poslanec napriek vyhláseniu, že sa cítil „súčasťou vládnej koalície“.

Aj do ďalších župných volieb v roku 2009 kandidoval ako „nezávislý“ a presadil sa. V tom istom roku pritom založil nový politický subjekt Nová demokracia, ktorej zároveň predsedal. V straníckych tričkách Novej demokracie sa objavovali ľudia z jeho trnavského úradu alebo z rôznych organizácií spadajúcich pod župu.

Stavil na rozvoj cestnej infraštruktúry

K zaujímavostiam jeho „vládnutia“ Trnavskému kraju patrila skutočnosť, že v zastupiteľstve nikdy nemal väčšinovú podporu. V prvom volebnom období mal podporu deviatich poslancov zo štyridsiatich. V druhom ten pomer predstavoval 16 ku 24.

 Medzi vlastné úspechy považoval stav cestnej infraštruktúry v kraji. Počas svojho prvého volebného obdobia predložil do krajského zastupiteľstva návrh na úver vo výške 1,5 miliardy eur, ktorý župa investovala do ciest.

„Cesta je to prvé, čo potrebuje občan, aby sa bezpečne pohyboval tam, kde je doma, bez ohľadu na to, či ide do školy, do práce, za kultúrou, k lekárovi alebo navštíviť priateľov. Ale tak isto je to prvá informácia pre návštevníkov a investorov. Kde niet ciest, nikto nepríde. Toto bol jeden z najväčších úspechov,“ bilancoval Mikuš na konci roka 2014 v rozhovore pre Slovenské národné noviny.

K politickým témam v kraji, ktoré rozdeľovali, sa radilo napríklad piešťanské letisko. Koncom roka 2016 mali jeho akcionári rokovať o likvidácii stratovej letiskovej spoločnosti, napokon sa však rozbehli rokovania o jeho možnom predaji investorovi.

Letisko v Piešťanoch ako politická téma

Letisko v Piešťanoch v tom čase dlhovalo svojim veriteľom takmer dva milióny eur, peniaze si požičiavalo aj na výplaty. Okrem Trnavského samosprávneho kraja s akciovou účasťou 59,31 percenta boli ďalšími akcionármi v letiskovej spoločnosti mesto Piešťany s 20,04 percentami a ministerstvo dopravy s 20,65 percentami.

To sa už na plné obrátky rozbiehal aj politický boj o záchranu letiska. Koncom novembra 2016 sa v Piešťanoch uskutočnil poslanecký prieskum na letisku. Okrem predseda parlamentného výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj Borisa Kollára (Sme rodina) a poslanca za OĽaNO-NOVA Jozefa Viskupiča, ktorý o rok neskôr ohlásil kandidatúru na trnavského župana, sa na prieskume zúčastnili aj Miroslav Ivan (SaS), Stanislav Drobný (ĽSNS) a Renáta Kaščáková (SaS).

Poslanci poukazovali na údajnú skrytú privatizáciu letiska. Pripraveným scenárom mala byť likvidácia letiskovej a následné ovládnutie jej majetku cez vopred poskytnuté pôžičky od letisku spriaznených osôb. „Zatiaľ všetko nasvedčuje tomu, že nejaká skupina má záujem cez scenár likvidácie letisko sprivatizovať podľa starého HZDS manuálu,“ tvrdil vtedy Viskupič.

Kraj napokon letisko do likvidácie neposunul. K tomu nedošlo aj pod tlakom vedenia mesta Piešťany a mohutnej občianskej iniciatívy. Záchranu a „rozlietanie“ regionálneho letiska v známom kúpeľnom meste sľuboval pred krajskými voľbami v roku 2017 kandidát na župana Jozef Viskupič, ktorý kandidoval za OĽaNO a s podporou SaS a KDH. Vo voľbách získal 48 584 hlasov, v prepočte takmer 43 percent, a bol zvolený za predsedu Trnavského samosprávneho kraja.

Rola župy v kauze Čistý deň

Župa sa pod Viskupičovým vedením zapojila do riešenia kauzy známej ako Čistý deň. Kauzu odštartovala v septembri 2016 uverejnením blogu vtedajšia poslankyňa Natália Blahová zo SaS. Blahová v ňom opísala znásilnenia viacerých maloletých dievčat v resocializačnom zariadení Čistý deň v Galante.

V júni 2018 poslanci trnavskej župy zrušili prenájom jednej z budov Čistému dňu a tiež vypožičanie druhej budovy. Vypožičanú budovu však zariadenie Čistý deň odmietlo vrátiť a tak celá vec skončila žalobou kraja na súde.

Na výpožičke budovy sa obe strany dohodli ešte v roku 2005. Kraj sa zaviazal po pätnástich rokoch užívania nehnuteľnosť neziskovke odpredať za jednu korunu. Stať sa tak malo v roku 2020. Výpožičku mohol Trnavský samosprávny kraj zrušiť, ak by Čistý deň prestal napĺňať dohodnutý účel, k čomu podľa tvrdení župy došlo po odobratí akreditácie.

V dôsledku celej aféry so zneužívaním chovankýň totiž rezort práce, sociálnych vecí a rodiny neziskovej organizácii Čistý deň definitívne odobral k 31. augustu 2019 akreditáciu potrebnú na poskytovanie špecializovaných sociálnych služieb.

Viaceré žaloby v behu

V niekoľkoročnom spore o vlastníctvo budovy naposledy rozhodol Okresný súd v Galante v apríli tohto roka. Podľa verdiktu súdu je Trnavský samosprávny kraj vlastníkom aj druhej budovy, ktorú pôvodne využívaloresocializačné zariadenie Čistý deňv Galante a odmietalo ju vrátiť.

„Po tom, ako Čistý deň prišiel o akreditáciu, bolo našou prioritou získanie dvoch budov v Galante, ktoré využíval, späť. Po dlhých naťahovačkách sa nám to podarilo. Prvú budovu sme už získali a poskytujeme v nej sociálne služby. Vďaka rozhodnutiu súdu získame aj druhú nehnuteľnosť,“ komentoval súdne rozhodnutie župan Jozef Viskupič.

Paralelne však na súdoch prebiehajú ďalšie spory. Trnavská župa podala okrem iných aj žalobu na neziskovú organizáciu Čistý deň, ktorou žiada vyplatenie sumy 83-tisíc eur. Ide o vydanie bezdôvodného obohatenia za neoprávnené užívanie župných nehnuteľnosti resocializačným zariadením.

Desať kandidátov na župana

Predsedom Trnavského samosprávneho kraja chce byť po blížiacich sa komunálnych voľbách až desať kandidátov. Na obhajobu postu sa chystá Jozef Viskupič, ktorý je kandidátom strán a hnutí OĽANO, SaS, KDH, Spolu – občianska demokracia, Občianski demokrati Slovenska, Demokratická strana, Šanca, Za ľudí a Sme rodina, NOVA, Kresťanská únia, ZMENA ZDOLA, Občianska konzervatívna strana a Magyar Fórum – Maďarské fórum..

Okrem neho na stoličku župana kandiduje poslanec národnej rady za stranu Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko Martin Beluský ako aj súčasný podpredseda samosprávneho kraja József Berényi za stranu SZÖVETSÉG – Magyarok. Nemzetiségek. Regiók/ALIANCIA – Maďari. Národnosti. Regióny.

Primátor mesta Holíč Zdenko Čambal je kandidátom Slovenskej národnej strany, SMER – sociálna demokracia. Trojnásobný starosta obce Ratkovce Martin Červenkakandiduje ako nezávislý kandidát. Podporuje ho HLAS – sociálna demokracia. Viceprezident národného športového zväzu a poslanec mestského zastupiteľstva v Dunajskej Strede Roland Hakszer tiež kandiduje ako nezávislý kandidát.

Advokát a bývalý prokurátorRoman Chudý kandiduje za stranu ŽIVOT – národná strana. Podnikateľ Zdenko Rosina sa teší podpore strany NÁRODNÁ KOALÍCIA/NEZÁVISLÍ KANDIDÁTI. Vo voľbách ho rovnako podporujú členovia Občianskeho snemu – Pán Občan.

Ďalší súkromný podnikateľ Ivan Stanovič je predsedom hnutia Občan Národ Spravodlivosť, za ktoré na predsedu Trnavského samosprávneho kraja aj kandiduje. O post županky sa uchádza okresná predsedníčka hnutia Republika v Galante, právnička a ekonómka Veronika Temňáková.

Najprv 16, potom 12, nakoniec 8

Úvahy boli najprv o rozdelení Slovenska na 16 samosprávnych krajov. Vládou premiéra Mikuláša Dzurindu bol schválený návrh na 12 žúp. Časť politikov bola za model 3 + 1, teda tri kraje – Západoslovenský, Stredoslovenský, Východoslovenský a samostatná Bratislava. Parlament schválil napokon osem vyšších územných celkov alebo samosprávnych krajov, ktoré ľudovo dostali pomenovanie župa.

Voľby pred Dušičkami

Voľby do orgánov samospráv obcí a voľby do orgánov samosprávnych krajov sa budú konať 29. októbra 2022. Volebná kampaň už prebieha a skončí sa 48 hodín predo dňom konania volieb.

Komunálne voľby sú tento rok po prvýkrát spojené s voľbami do vyšších územných celkov. V komunálnych voľbách si v každej obci obyvatelia volia starostu alebo primátora a obecné či mestské zastupiteľstvo.

V Bratislave a Košiciach si ľudia navyše volia aj starostu mestskej časti, ako aj zastupiteľstvo mestskej časti.

Voľbami do vyšších územných celkov si ľudia volia predsedu svojho samosprávneho kraja a krajských poslancov, aktuality.sk

X X X

Rýchliky v Margecanoch zastavia. Vy ste sa o to nepričinili ničím, píše Trnkovi tajomník Kmeť

 Problém sa dostal aj do predvolebnej kampane na post predsedu Košického kraja, zásluhu si pripisuje župan Rastislav Trnka, protikandidát Viliam Zahorčák, kontruje, že Trnka vykopáva v téme zastavovania vlakov v Margecanoch otvorené dvere.

MARGECANY: Rýchliky budú aj v novom grafikone vlakovej dopravy od 11.decembra zastavovať v železničnej stanici Margecany. Ešte v júni sa obyvatelia Hnileckej doliny dozvedeli, že železničný dopravca neráta so zastavovaním rýchlikov do Bratislavy alebo Košíc v tejto stanici.

Petíciu s nesúhlasom podpísalo v priebehu niekoľkých dní vyše 11-tisíc ľudí. Zástupcovia samosprávy sa začiatkom septembra stretli na ministerstve dopravy s ministrom Andrejom Doležalom. Vtedy už bola nová verzia železničného grafikonu 2022/2023, kde zastavovanie ešte nefigurovalo.

Rýchly spád nabrali udalosti až koncom septembra a stali sa aj predmetom predvolebného boja na post predsedu Košického kraja a výmeny názoru medzi Rastislavom Trnkom a štátnym tajomníkom rezortu dopravy Jaroslava Kmeťa.

Časová aj finančná záťaž

Cez železničnú stanicu Margecany podľa štatistík prejde zhruba sedemtisíc ľudí denne. Návrh obsahoval viac ako desiatku rýchlikov, ktoré by od decembra v Margecanoch nezastavili. V takom prípade by sa obyvateľ Gelnického okresu namiesto priameho nastúpenia na rýchlik musel k rýchlikom presunúť autom alebo osobným vlakom na železničné stanice v Spišskej Novej Vsi alebo v Košiciach.

Koncom septembra dostali samosprávy oznam z rezortu dopravy, že rýchliky napokon v zastávke Margecany budú zastavovať.

„Ďakujem všetkým viac ako desaťtisíc ľuďom, ktorí sa podpísali pod našu petíciu a vytvorili tým tlak na vedenie inštitúcií v Bratislave. Aj vďaka vám boli naše rokovania so zástupcami ministerstva a železníc úspešné. Verím, že tak to ostane aj v budúcnosti a kompetentným viac už nenapadne prichádzať s návrhmi, ktoré komplikujú dochádzanie za prácou či do škôl tisícom občanov nášho okresu,“ reagoval na sociálnej sieti Dušan Tomaško, primátor Gelnice, poslanec Košického samosprávneho kraja a jeden z iniciátorov petície.

Reakcia na petíciu nepotešila

Ešte koncom septembra Železničná spoločnosť Slovenska odpovedal na petíciu listom, ktorý adresovala Igorovi Petrikovi, starostovi obce Margecany a zároveň predsedovi Združenia miest a obcí Hnileckého regiónu.

V ňom vysvetľujú, že podľa Plánu obslužnosti plánovaný grafikon pri koncepcii zastavovania liniek diaľkovej dopravy je konštruovaný tak, že diaľkové vlaky – rýchliky – zastavujú v krajských mestách a v dôležitých uzloch, mikroregionálnych centrách a centrách cestovného ruchu národného/nadnárodného významu.

 „Cieľom je zrýchlenie segmentu diaľkových vlakov pre existujúcich na dlhšie vzdialeností vynechaním niektorých menších staníc, ktoré sú obslúžené regionálnymi a prímestskými linkami, čo je aj prípad železničnej stanice Margecany v rámci trate 180 Žilina- Košice,“ píše sa v odpovedi z 26.septembra.

Politický ping-pong

Už o dva dni, 28.septembra, na sociálnej sieti uverejňuje súčasný predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka video priamo zo železničnej stanice Margecany.

V popise nad videom píše, že návrh na zrušenie zastávky v Margecanoch pre rýchliky je totálne mimo zdravý rozum.

„Páni z Bratislavy nepočúvajú odborníkov, ani hlas verejnosti. Aby sa ušetrili dve minúty jazdy rýchlikom, strávia obyvatelia hnileckého regiónu viac ako hodinu naviac nezmyselným prestupovaním. Inde prisľúbili ako kompenzáciu posilnenie regionálnej dopravy, ale východu zase nič,“ píše Trnka.

Na jeho status zareagoval štátny tajomník ministerstva dopravy Jaroslav Kmeť, podľa ktorého župan prichádza s podporou neskoro, keďže je rozhodnuté, že vlaky budú zastavovať tak, ako doteraz.

„Vy ste sa o to nepričinili vôbec ale vôbec ničím,“ píše v reakcii a dopĺňa, že ak by komunikoval s kolegami z IDS Košického kraja, tak by o tom už vedel minimálne týždeň. Okrem kolegov, ktorí na riešení situácie najväčšiu zásluhu v odkazoch spomína druhého kandidáta na post predsedu Košického samosprávneho kraja Viliama Zahorčáka. Súčasného primátora Michaloviec podporuje pri kandidatúre na župana aj strana Sme rodina, ktorej nominantom je Kmeť na ministerstve.

Trnka podľa Kmeťa napokon mal jeho príspevok zmazať a zablokovať ho.

Bitka o zásluhy

„Sme radi, že verejný tlak, video predsedu Rastislava Trnku, v hodine dvanástej umožnili nezmeniť grafikon dopravy. Video predsedu Rastislava Trnku bolo zverejnené deň potom (28.9.) ako prišla oficiálna odpoveď zo železníc, že petíciu zamietajú (27.9.). Východniari však nie sú v konečnom dôsledku potrestaní, keďže ministerstvo pár dní po zverejnení videa Rastislava Trnku otočilo a prikázalo železniciam nezrušiť zástavky rýchlikov v Margecanoch v novom grafikone listom, ktorý nám bol doručený 3.10.,“ reagoval Košický samosprávny kraj.

„Nielen petícia, rokovania, ale aj politický tlak z Košickej župy napokon priniesli želaný výsledok, aby obyvatelia nemuseli prestupovať a zbytočne nestrácali čas. Osobne ma veľmi napĺňa, že podpora pre Margecany a Hnileckú dolinu bola vypočutá,” poznamenal Trnka.

 Zareagoval na sociálnej sieti aj protikandidát Zahorčák, podľa ktorého Trnka vykopáva v téme zastavovania vlakov v Margecanoch otvorené dvere.

„Túto tému som aktívne sledoval, riešil a za profesionálneho pričinenia predovšetkým štátneho tajomníka ministerstva dopravy pána Jaroslava Kmeťa aj vyriešil.“ Občanov a dotknutých samospráv sa podľa vlastných slov zastal priamo na ministerstve. „A úspešne.“

S okresným predsedom Sme rodina rokovali aj iniciátori petície. Minister je nominant spomenutej strany na ministerstve dopravy .

„Pozvali sme ministra Doležala aj predsedu parlamentu Kollára do gelnického okresu,“ informoval ešte v auguste Tomaško.

Len dočasné riešenie

Železničná spoločnosť Slovensko potvrdila, že na základe objednávky výkonov zo strany Ministerstva dopravy a výstavby budú aj v nasledujúcom grafikone vlakovej dopravy 2022/2023 vlaky Ex 6xx zastavovať v stanici Margecany.

„Zastavovanie vlakov Ex v stanici Margecany bola požiadavka samosprávy vzhľadom na nedostatočný rozsah výkonov v rámci aktuálnej implementačnej fázy Plánu dopravnej obslužnosti pre železničnú osobnú dopravu. V cieľovom stave má podľa Plánu dopravnej obslužnosti na traťovom úseku Košice – Margecany vzniknúť hodinový takt vlakov kategórie Os a vlaky Ex v stanici Margecany zastavovať nemajú. Zmena zastavovania vlakov Ex je tak dnes dočasným riešením v rámci aktuálnej etapy implementácie Plánu dopravnej obslužnosti,“ informuje Tomáš Kováč, riaditeľ odboru komunikácie a hovorca Železničnej spoločnosti Slovensko.

 Uvedené riešenie v roku 2023 cielene rozšíri počet dopravných spojení pre cestujúcich z Margecian do Košíc a Bratislavy a umožní efektívnym spôsobom koordinovať vlakovú a autobusovú prímestskú dopravu v regióne a na úseku Nálepkovo – Margecany tak, aby boli v stanici Margecany zabezpečené optimálne nadväznosti na vlaky prímestskej aj diaľkovej dopravy.

Minister dopravy počas svojej relácie na sociálnej sieti konštatoval, že pri rozhodovaní bol vzatý aj regionálny rozmer.

„V tomto konkrétnom regióne je málo alternatívnych ponúk na dopravu. Povedali sme si, že región a samospráva potrebuje viac času, aby prispôsobila svoje autobusové linky k tomu novému grafikonu,“ reagoval Doležal.

„Od začiatku finalizácie grafikonu bola na stole alternatíva zastavovania šesťstovkových rýchlikov v Margecanoch. A to hlavne práve kvôli sociálnemu rozmeru Hnileckej doliny a informáciám o organizácii nadväznej dopravy, ktoré sme dostali od kolegov z IDS Východ,“ povedal pre denník Korzár Kmeť.

Do Bratislavy o 24 minút skôr

Železničná spoločnosť zdôraznila, že rýchliky budú zastavovať na všetkých staniciach ako to bolo doteraz, teda aj v Leopoldove, Piešťanoch, Trenčianskej Teplej, Novom Meste nad Váhom a Margecanoch.

„Zastavovanie vlakov Ex 6xx v Margecanoch predĺži pôvodne predpokladaný čas cesty z Bratislavy do Košíc (a v opačnom smere) o 1 minútu. Pre Margecany sme hľadali 2,5 minúty potrebné na brzdenie, pobyt v stanici a rozbeh, a tak sme v smere do Bratislavy o minútu skrátili pobyt vlaku v Kysaku a o 30 sekúnd v Spišskej Novej Vsi, a obdobne v opačnom smere,“ spresnil Kováč.

V Margecanoch pobyt bude 1 minúta v oboch smeroch, V Kysaku 2 respektíve 1,5 minúty a v Spišskej Novej Vsi 1 respektíve 1,5 minúta. Železničný prepravca preto prosí ľudí, aby na budúci rok na tejto trase o väčšiu disciplinovanosť a pozornosť pri výstupe a nástupe a najmä o využívanie viacerých dverí.

„Aj kvôli pomalším nástupom a výstupom cestujúcich totiž vlaky môžu generovať drobné meškania, ktoré sa na trase ďalej spočítavajú. Veríme, že vďaka tomuto kompromisu si cestujúci uvedomia dôležitosť rýchleho presunu z nástupišťa do vlaku a opačne a vlaky budú odchádzať včas bez zbytočného zdržania,“ doplnil Kováč.

Okrem toho, že v novom grafikone vlakovej dopravy 2022/2023 budú zastavovať všetky vlaky kategórie Ex 6xx v Margecanoch, v stanici budú aj naďalej zastavovať vlaky EN 442/443 SLOVAKIA Humenné – Praha, R 614/615 Zemplín Humenné – Bratislava a posilnené piatkové a nedeľné vlaky Košice – Bratislava a Humenné – Bratislava.

„V novom grafikone vlakovej dopravy došlo na severnej trati k skráteniu jazdnej doby vlakov Ex 6xx o 24 minút, teda na 5 hodín 26 minút (oproti aktuálne platnému GVD 2021/2022, ktorý je nastavený na 5 hodín 50 minút). Veríme, že diaľkoví cestujúci z Košíc, Kysaku, Margecian, Spišskej Novej Vsi, Popradu a Štrby do Bratislavy a späť tak ocenia výrazne skrátenie doby ich cesty,“ dodal Kováč.

Obavy o zvýšenie nezamestnanosti

„Zastavovanie rýchlikov v Margecanoch sme po úspešnej petícii argumentačne obhajovali na ministerstve dopravy a s dobrým výsledkom. Veď nemôže byť zanedbateľný fakt, s ktorým ministerstvo vôbec neuvažovalo, že novým grafikonom by došlo k zvýšeniu nezamestnanosti v Gelnickom okrese, ktorý má z tohto dôvodu prívlastok znevýhodnený región,“ konštatoval pre denník Korzár Petrik.

Upozorňoval, že nezastavovaním rýchlikov v Margecanoch prídu ľudia nielen o peniaze ale aj o čas. „Nepôjde o minúty, navyše prednosť na trati majú „icečka“ a rýchliky, a tak lokálne rýchliky alebo regionálne vlaky sú na druhej koľaji a meškajú,“ povedal pre aktuality.sk Petrik, aktuality.sk

X X X

Kľúčový aktér korupčnej kauzy Mýtnik chce stavať apartmány v Tatrách, v blízkosti národného parku

 Masový turizmus zatiaľ do malej podtatranskej obci Štôla nedorazil. Aj napriek ideálnej polohe neďaleko Vyšných Hágov a diaľnice D1 odolávala náporu developerov. Tomu môže byť onedlho koniec.

 Jeden z kľúčových aktérov korupčnej kauzy Mýtnik IT podnikateľ Michal Suchoba sa v obci Štôla rozhodol postaviť rezort s piatimi apartmánovými blokmi, podzemnými parkovacími garážami, ako aj ďalšie objekty. Cenovka celej investície je približne 15 miliónov eur. Vyplýva to zo zámeru, ktorý bratislavský investor predložil na posúdenie vplyvov na životné prostredie, takzvaná EIA.

 Aktér korupčnej kauzy

Za developerským projektom je firma Eureal, ktorej konateľom je práve obvinený kajúcnik Michal Suchoba. Spolu s bývalým riaditeľom finančnej správy Františkom Imreczem, ktorý bol na čele úradu za Ficovej vlády, vypovedali aj o úplatkoch, ktoré mali rozdávať. Oboch polícia pred časom pri akcii Mýtnik obvinila pre zmanipulované tendre u daniarov. Jeden po druhom sa priznali a začali spolupracovať s políciou.

 Suchoba s Imreczem opisovali korupčný systém len policajtom. Koncom septembra o ňom prvý raz prehovorili aj pred súdom a aj pred novinármi. Suchoba je momentálne v kauze Mýtnik kľúčovým svedkom proti Brhelovcom.

Parcela v blízkosti národného parku

Firma by chcela začať s výstavbou vo februári budúceho roka, ukončená by mala byť do augusta 2024. Týka sa územia v jej vlastníctve s rozlohou viac ako 12-tisíc metrov štvorcových v severnej časti obce. Parcely susedia v blízkosti Tatranského národného parku a lesnými pozemkami.

V roku 2014 Suchobova realitná firma Eureal kúpila v areáli bývalého liečebného ústavu v Štôle ozdravovňu Zdravá generácia aj s priľahlými pozemkami, informoval pred vyše rokom spravodajský portál Aktuality. Ozdravovňa svojmu účelu neslúži od roku 1998 a už niekoľko rokov je v dezolátnom stave.

Michal Suchoba

Apartmánové objekty budú 4-podlažné s podkrovím. „Na každom typickom podlaží sa nachádza osem apartmánov. Prízemie má sedem apartmánov a vstupné priestory. Všetky apartmány na najnižšom podlaží sú doplnené o predzáhradky s terasami. Podkrovie je využité pre štyri mezonetové apartmánové jednotky,“ opísal investor v zámere.

Zo zámeru vyplýva, že rezort bude slúžiť na rekreačné účely a dostal názov Vitality Rezort. Jeho súčasťou má byť aj ihrisko, respektíve ľadová plocha a v zalesnenom páse priľahlého potoka chce investor umiestniť grilovacie miesta. Predmetom navrhovanej činnosti je aj výstavba podzemných parkovacích garáži s kapacitou 192 parkovacích miest./agentury/