Aký je ich cieľ podľa ruského vodcu? Ruský vodca Vladimir Putin obvinili v utorok Západ z podporovania nepokojov po celom svete. TASR správu prevzala od agentúry DPA. Konflikty vo veľkých častiach sveta spôsobujú výhradne „geopolitické pletky a egoistické a neokoloniálne správanie Západu,“ uviedol Putin vo videopríhovore, ktorým otvoril bezpečnostnú konferenciu v Moskve.
Medzi účastníkmi Moskovskej konferencie o medzinárodnej bezpečnosti bol i nový čínsky minister obrany Li Šang-fu. Putin nariadením invázie na Ukrajinu vlani vo februári rozpútal v Európe najväčší ozbrojený konflikt od konca druhej svetovej vojny v roku 1945. V príhovore však uviedol, že to západné sily sa snažia proti sebe štvať ľudí s cieľom vytvoriť vazalské štáty. Ich cieľom je podľa neho v rámci neokoloniálneho systému „bezohľadne využívať zdroje“ iných krajín.
Šéf Kremľa dlhodobo obviňuje Západ zo sprisahania proti všetkému ruskému. Táto jeho rétorika sa od vypuknutia konfliktu na Ukrajine ešte viac umocnila. Európske krajiny a Spojené štáty totiž prevzali iniciatívu a na ruskú inváziu odpovedali uvalením sankcií a podporou brániacej sa Ukrajiny.
Podľa DPA sa zdá, že Rusko sa snaží využiť v poradí už 11. Moskovskú konferenciu o medzinárodnej bezpečnosti na podporu budovania aliancií. Ruský minister obrany Sergej Šojgu totiž uviedol, že Moskva by chcela posilniť spoluprácu s ázijskými krajinami ako napríklad s Indiou, Mjanmarskom, Mongolsko, Laosom, Indonéziou či Bangladéšom./agentury/
X X X
Poľsko buduje najsilnejšiu armádu v Európe. Má už viac tankov ako Nemecko či Francúzsko
Poľsko nikdy neprestalo zbrojiť. Silnú armádu udržiavalo aj po skončení studenej vojny prakticky ako jediné v Európe. Vysvetľovalo to zlými historickými skúsenosťami s Ruskom, s ktorým susedí cez Kaliningradskú oblasť. Toto „kuvikanie“ sa vlani potvrdilo po ruskom útoku na Ukrajinu, s ktorou Poľsko tiež susedí. A kým niektoré krajiny s posilňovaním svojich armád stále váhajú, Varšava svoje úsilie mnohonásobne zvýšila.
„Poľsko bude mať najsilnejšie pozemné sily v Európe,“ vyhlásil vlani v júli poľský minister obrany Mariusz Blaszczak. Vtedy sa nad tým mohol niekto ešte pobavene pozastaviť ako nad veľkohubým velikášstvom. Úsmevy však všetkých prešli, keď Poľsko oznámilo nákupy viacerých typov vojenskej techniky v stovkách až tisíckach kusov. Navyše ich strategicky vyberalo tak, aby dodacie lehoty boli čo najkratšie.
A nejde len o techniku. V súčasnosti má poľská armáda 110-tisíc vojakov a 30-tisíc príslušníkov pomocných síl. Do roku 2035 tento počet narastie na 300-tisíc profesionálnych vojakov a 50-tisíc príslušníkov ďalších jednotiek. Na porovnanie, Nemecko má 184 000 vojakov a Francúzsko 200-tisíc, čo je momentálne najpočetnejšia armáda v EÚ. Obe krajiny sú pritom výrazne väčšie. Poľsko má 38 miliónov obyvateľov, Francúzsko 68 miliónov a Nemecko 83 miliónov.
Poľsko má už teraz viac tankov ako Nemecko či Francúzsko. Ide o staršie typy – pôvodne sovietske T-72, ich poľskú modernizovanú verziu PT-91 Twardy a nemecké Leopardy 2 v starších verziách. Všetkých týchto typov sa teraz Poľsko zbavuje (väčšinu posiela na Ukrajinu) a nakupuje úplne nové tanky. Z USA objednalo 366 tankov Abrams. Z nich 116 príde tento rok v staršej verzii M1A1, ktorú však budú Poliaci modernizovať. V rokoch 2025 až 2026 bude dodaných 250 tankov vo verzii M1A2 SEPv3. Tá sa vyznačuje lepšou elektronikou, pancierovou ochranou, novou inteligentnou muníciou a systémom aktívnej ochrany Trophy, ktorý dokáže automaticky ničiť blížiace sa protitankové rakety. Kým všetky tieto tanky vstúpia do služby, Poľsko dostalo 28 prenajatých tankov typu Abrams na výcvik.
Nákupy v Soule
Rozsiahle prezbrojovanie poľskej armády napreduje podľa ministra Blaszczaka „veľmi rýchlym tempom“. Varšava totiž hľadala dodávateľa, ktorý by mal čo najrýchlejšie dodacie lehoty. A našla ho v Ázii. Južná Kórea dodá severnému susedovi Slovenska tanky, húfnice, raketomety i nadzvukové lietadlá. Ďalšia vec, ktorú Poľsko pomerne tvrdo požaduje, je transfer technológií. A Južná Kórea nemala problém predať práva na licenčnú výrobu. V skutočnosti bude väčšina juhokórejskej techniky vyrobená v Poľsku domácimi firmami.
Takáto spolupráca je výhodná aj pre Južnú Kóreu. Jednak ide o veľký biznis, ale ázijskej krajine záleží aj na budovaní vzťahov. Tiež má totiž nebezpečného suseda. Námestník juhokórejského ministerstva zahraničných vecí Pak Jong-min v apríli na stretnutí s partnermi NATO zdôraznil potrebu dohodnúť sa na spoločnej reakcii na raketové a jadrové provokácie Severnej Kórey. „Ide o globálny problém ohrozujúci medzinárodné dohody o nešírení jadrových zbraní,“ povedal.
Poľsko v Južnej Kórei nakúpilo predovšetkým tanky K2 Black Panther. Objednalo ich vlani v júli rovných tisíc s tým, že prvých 180 dodajú v rokoch 2022 až 2025. Zvyšných 820 vznikne v licencii v Poľsku s tým, že ich výroba sa začne v roku 2026. Zatiaľ Kórea dodala 28 kusov.
Tank K2 má hmotnosť 55 ton a poháňa ho dieselový motor s výkonom 1 500 koní. Maximálna rýchlosť je 70 km/h na ceste a 50 km/h v teréne. Posádka je trojčlenná (veliteľ, strelec a vodič). Výzbroj tvorí 120 mm kanón a dva guľomety kalibru 12,7 mm a 7,62 mm. Tank je vybavený aj systémom aktívnej ochrany. Rovnako vlani v lete objednala Varšava aj 212 samohybných húfnic K9A1 Thunder, z ktorých už dostala 48 kusov. Ďalších 460 kusov vyrobia v licencii v Poľsku. Húfnica má hmotnosť 47 ton. Dieselový motor má výkon 1 000 koní a vozidlo s ním má maximálnu rýchlosť 67 km/h. Posádka je päťčlenná (veliteľ, vodič, strelec a dvaja nabíjači). Húfnica kalibru 155 mm má dostrel so základným granátom 18 km, pri použití špeciálnej munície sa môže zvýšiť až na 54 km.
Najnovším prírastkom v poľskom portfóliu sa stali raketomety K239 Chunmoo, ktoré u našich severných susedov nesú označenie HOMAR-K. Zmluvu na ne podpísali v novembri 2022 a na jej základe v Kórei namontovali prvé tri raketomety na poľské podvozky Jelcz. Hotové komplety v Poľsku poslúžia ako vzor pre licenčnú výrobu viac ako 200 kusov. Prvých 18 má poľská armáda dostať do konca tohto roka. Odpaľovacie zariadenie K239 tvoria dva kontajnery umiestnené vedľa seba. V každom kontajneri môže byť buď šesť rakiet kalibru 239 mm s dosahom okolo 80 km (teda celkovo 12 rakiet), alebo po jednej balistickej rakete s dosahom 290 km (teda spolu dve rakety).
Veľmi zaujímavá je aj letecká časť poľskej objednávky. Svoje stíhačky MiG-29, ktoré už sčasti poslali na Ukrajinu, chcú Poliaci nahradiť 48 juhokórejskými lietadlami FA-50. Ide pôvodne o cvičné nadzvukové lietadlo, ktoré môže slúžiť aj ako ľahké bojové i stíhacie. FA-50 dosahuje rýchlosť 1,5 mach a má výkonný radar. Na siedmich závesníkoch unesie 3 800 kg výzbroje. Poľsko najprv dostane 12 kusov verzie Block 10, z ktorých sú prvé dve už vyrobené a poľskí piloti na nich cvičia. Nasledovať ich bude 36 kusov v pokročilejšej verzii Block 20. Tá je schopná niesť aj rakety vzduch-vzduch AIM-120 AMRAAM s dlhým dosahom a navádzanú muníciu proti pozemným cieľom.
Okrem týchto kórejských lietadiel má Poľsko objednaných 32 najnovších amerických stíhačiek F-35A. Tie doplnia 48 starších stíhačiek F-16C/D, ktoré Poľsko už používa. Z USA tiež Varšava objednala 96 bojových helikoptér AH-64E Apache. Zatiaľ dostala osem prenajatých vrtuľníkov tohto typu na výcvik. Z Talianska objednalo 32 transportných helikoptér AW149 a zo Švédska dve lietadlá včasnej výstrahy SAAB 340 / S 100B Argus. Tie nesú hore na trupe plochú anténu radaru, s ktorou sú schopné sledovať ciele po oboch bokoch lietadla.
Veľký záujem má Poľsko aj o americké raketomety HIMARS, ktoré sa na Ukrajine veľmi osvedčili. Zatiaľ ich objednalo 20 a dostalo sedem. USA však požiadalo o predaj ďalších 486. Mimochodom, od začiatku výroby raketometov HIMARS pred 20 rokmi ich vzniklo niečo vyše 500 – teda rovnaký počet, ako chce Poľsko kúpiť len pre seba…
Poľsko sa však nespolieha len na zahraničie. Okrem osemkolesových vozidiel Rosomak, ktoré už roky vyrába v licencii fínskej Patrie, vyrobí pre svoju armádu 1 400 pásových bojových vozidiel pechoty Borsuk. Z nich bude tisíc v základnej bojovej verzii s 30 mm kanónom a raketami Spike. Zvyšných 400 bude v pomocných verziách – zdravotníckej, veliteľskej, ženijnej či odťahovacej.
Jediný, kto bude pri tomto zbrojení ukrátený, je poľské námorníctvo. Vlády vo Varšave si už v minulosti uvedomili, že na všetko nebudú mať peniaze a rozhodli sa investovať len do pozemnej armády a letectva. Poľské námorníctvo si tak musí vystačiť s pár starými loďami. Ešte v roku 2001 sa plánovala stavba siedmich nových korviet, projekt však bol zrušený a dokončili iba jednu loď, aj to v slabšej konfigurácii/agentury/
X X X
Zlatá baňa pre obžalobu. Trump si v Georgii nebude môcť dať milosť
Trampoty 45. prezidenta USA so zákonmi pokračujú. Necelých 450 dní pred voľbami, v ktorých sa chce pokúsiť o návrat do Bieleho domu, čelí 77-ročný Donald Trump ďalšej komplikácii. V Georgii ho obvinili, že sa pokúsil nezákonne zvrátiť svoju volebnú prehru v tomto štáte na juhu USA. Je to už štvrté trestné konanie proti nemu a druhé v tomto mesiaci.
Trump a jeho osemnásť komplicov čelia obvineniu z vydierania, falšovania a zo snahy ovplyvniť výsledky volieb v tomto štáte, ktorý bol v roku 2020 kľúčový pre konečný výsledok jeho súboja s demokratickým protikandidátom Joeom Bidenom. Najnovšia obžaloba je postavená na špeciálnom zákone, ktorý pôvodne slúžil na postihovanie organizovaného zločinu.
Ani najnovšie trestné stíhanie nevyradí prezidenta z republikánskych primárok, kde je podľa prieskumov jasným favoritom, a ani zo samotných prezidentských volieb.
Najzávažnejším obvinením stále zostáva to, v ktorom Trumpa od začiatku augusta stíhajú ako osobne zodpovedného za násilné nepokoje 6. januára 2021, keď rozvášnený dav jeho stúpencov vtrhol do sídla amerického Kongresu v snahe zabrániť zasadnutiu, kde sa malo potvrdiť volebné víťazstvo súčasného prezidenta Bidena. Nepokoje si vtedy vyžiadali niekoľko ľudských životov.
Aktuálna štvrtá obžaloba, ktorú svojím rozhodnutím v pondelok neskoro večer schválila veľká porota, je ale v istých ohľadoch pre Trumpa ešte hrozivejšia. Prípad v Georgii vyniká okrem iného tým, že na rozdiel od dvoch federálnych trestných stíhaní, ktorým čelí, by Trump v prípade návratu do Bieleho domu nemal možnosť sám sebe udeliť milosť. Nemohol by ani vymenovať lojálneho generálneho prokurátora Georgie, ktorý by jeho trestné stíhanie prípadne zastavil.
Vážnou komplikáciou pre Trumpov právny tím je aj to, že prokurátorka Fani Willisová ho žaluje na základe zákona známeho ako RICO. Je to skratka pre Racketeering Influenced and Corrupt Organizations Act, zákon na postihovanie vydierania, ovplyvňovania a korupcie. Willisová ho označila za nástroj, ktorý obžalobe umožňuje povedať komplexne „celý príbeh“.
Profesor práva na Atlantskej univerzite Michael Mears pre denník New York Times opísal RICO ako „zlatú baňu pre obžalobu a nočnú moru obhajoby“.
RICO umožňuje žalobcovi spojiť dohromady na prvý pohľad nesúvisiace zločiny páchané rôznymi ľuďmi. „Prokurátor potom môže ísť po hlave organizácie bez toho, aby musel dokazovať, že je priamo fyzicky zapojená do páchania trestnej činnosti,“ vysvetli Mears.
Obžaloba musí iba preukázať „vzorec“ vydierania či korupcie – stačí na to doložiť „aspoň dva trestné činy spáchané za menej ako štyri roky, ktoré vedú k rovnakému cieľu“, pripomenul profesor. Anthony Michael Kreis, profesor práva na Georgijskej štátnej univerzite, tiež predpokladá, že RICO môže významne pomôcť pri usvedčení Trumpa a jeho spoluobvinených.
„Nemusí mať každý nevyhnutne rovnaký stupeň informácií ako všetci ostatní. Nezídu sa všetci a nepovedia si: ,urobme túto nezákonnú vec‘, ale vedia, že sú súčasťou mašinérie, ktorá robí niečo, čo by nemala,“ vysvetlil Kreis pre denník Guardian. Obžaloba podľa neho nemusí preukazovať ani to, že hlava skupiny vedela o všetkých trestných činoch alebo na ne priamo nabádala.
V prípade obžaloby Trumpa bude zjavne zásadná uniknutá nahrávka telefonátu s Bradom Raffenspergerom, ktorý v Georgii dohliadal na organizáciu volieb. Trump v telefonáte dva mesiace po voľbách hovoril o potrebe nájsť nové hlasy vo svoj prospech. „Pozrite sa, chcem urobiť iba jedno: chcem len nájsť 11 780 hlasov,“ vydal pokyn zodpovednému úradníkovi. Biden napokon Trumpa v Georgii tesne porazil o tých necelých 12-tisíc hlasov, ktoré Raffensperger pri prepočítavaní nebol schopný pre dosluhujúceho prezidenta nájsť.
Na všetkých obvinených boli vydané zatykače, pričom do piatka budúceho týždňa majú čas na to, aby sa dobrovoľne vydali do rúk spravodlivosti. Usvedčeným v georgijskej kauze hrozí okrem väzenia za základný trestný čin (teda napríklad šírenie nepravdivých tvrdení či nátlak) aj ďalší až dvadsaťročný trest väzenia./agentury/
X X X
Nacisti v Kyjeve, biologické laboratóriá a Rusko ako ‚raj na Zemi‘. Moskva vydala nové učebnice dejepisu
Ruské ministerstvo školstva pripravilo pre žiakov nové učebnice dejepisu, ktoré by uspokojili i najnáročnejších fanúšikov žánrov sci-fi či fantasy. Ako referuje web Ukrajinská pravda, poradca ruského vodcu Vladimira Putina Vladimir Medinskij uviedol, že tieto učebnice budú jednotné pre celé Rusko.
Nástenná maľba v Belehrade zobrazujúca Vladimira Putina s nápisom ,,Brat“, na ktorej odporcovia srbsko-ruských privilegovaných vzťahov primaľovali šéfovi Kremľa čierne okuliare a krvavé oči.
„Je to prvá takáto učebnica po rozpade Sovietskeho zväzu,“ povedal Medinskij, ktorý tak nechtiac pripomenul, že Rusko si dalo záležať na „nových“ dejepisných knihách pre školákov 32 rokov po zániku ZSSR. V nových učebniciach úplne prepracovali a prepísali časti venované 70., 80. a 90. rokom minulého storočia a obdobiu od roku 2000. Pribudli taktiež časti o vojne na Ukrajine, v ktorých sa, samozrejme, píše o „špeciálnej vojenskej operácii“. Nechýbajú napríklad obľúbené „ságy“ o nacistoch na Ukrajine, biologických laboratóriách či o tom, ako chce celý svet zničiť mierumilovné Rusko.
Ešte na začiatku 21. storočia ruské učebnice dejepisu zdôrazňovali, že „studená vojna je za nami“ a budúcnosť má byť založená na „dobrých susedských vzťahoch s USA a Západom“. Nové učebnice však tvrdia, že „posilnenie“ Ruska na začiatku tohto storočia nevyhovovalo Spojeným štátom. Autori do kníh pre školákov zakotvili názory Kremľa o tom, že Západ chce dlhodobo destabilizovať Rusko.
„Najprv to malo byť po obvode hraníc Ruska. Z tohto dôvodu bola v bývalých republikách ZSSR priamo sponzorovaná rusofóbia. Potom, podľa plánu, zapojili Rusko do série konfliktov a ‚farebných revolúcií‘, rozkolísali ruskú ekonomiku a usilovali sa o zmenu moci, aby mohli kontrolovať Rusko. Konečný cieľ nie je nijak zvlášť skrytý – chcú rozštvrtiť Rusko a kontrolovať jeho zdroje,“ píše sa v učebniciach.
V súvislosti s Ukrajinou si ruskí žiaci „pochutnajú“ na nových poznatkoch o tom, ako „niekoľko generácií na Ukrajine, počnúc 90. rokmi, bolo na neonacistických myšlienkach vychovaných v nepriateľstve voči Rusku“. „Dnes je každý disent na Ukrajine tvrdo prenasledovaný, opozícia je zakázaná a všetko ruské je vyhlásené za nepriateľa,“ tvrdia učebnice. Autori poukazujú na „totálne búranie pamiatok súvisiacich so ZSSR a zničenie všetkého, čo súvisí s Ruskom“, pričom nezávislosť Ukrajiny v tom istom odseku sa nazýva „takzvaná“.
Ruský vojnový zločin v Kramatorsku: Raketou zasiahli pizzeriu, zabili civilistov
Účel ruskej vojny proti Ukrajine sa v učebnici zdôvodňuje ako „ochrana Donbasu a preventívna bezpečnosť Ruska“. Kniha tiež uvádza, že „Západ zasypal ukrajinský režim peniazmi a zbraňami“ a „zaviedol nezákonné sankcie voči Rusku“. V kapitole „Rusko je krajina hrdinov“ sa píše, že „obyvatelia Donbasu sú označovaní za teroristov, pretože chceli zostať Rusmi“.
Hrdinská ruská armáda podľa učebníc dejepisu musí bojovať s ukrajinskými ozbrojenými silami vybavenými zbraňami NATO, zahraničnými žoldniermi a inštruktormi. Pri opise taktiky NATO autori učebnice poznamenávajú, že „ukrajinské ozbrojené sily si spravili bojové pozície vo vnútri obytných štvrtí a zabránili miestnym obyvateľom opustiť ich“, pričom použili „vlastných občanov ako ľudské štíty“. Na záver tohto opisu autori učebnice apelujú na stredoškolákov takto: „Urobte si vlastné závery z ‚novej vojenskej taktiky Ukrajiny‘.“
Samostatne sa učebnice venujú falošným správam v súvislosti s vojnou na Ukrajine. Autori vyzývajú školákov, aby „boli v strehu“, pretože Západ produkuje množstvo zinscenovaných videí, falošných fotografií a správ.
Učebnice taktiež apelujú na budúcu pracovnú silu Ruska, že po odchode zahraničných spoločností sa otvárajú nové možnosti a z najrozľahlejšej krajiny sveta môže byť čoskoro raj na Zemi. „Sú tu fantastické príležitosti pre kariéru v biznise a vlastné startupy. Nepremeškajte túto šancu. Dnes je Rusko skutočne krajinou príležitostí,“ uvádzajú autori nových učebníc dejepisu pre ruských školákov./agentury/
X X X
Vedie vojnu s Ukrajinou, pre druhú žiada mier. Putin chce urovnanie krízy v Nigeri
Ruský prezident Vladimir Putin v telefonickom rozhovore s vojenským lídrom Mali žiadal mierové riešenie krízy v západoafrickej krajine Niger. Predstavitelia krajín západnej Afriky majú o situácii rokovať na konci týždňa. Informovala o tom agentúra AFP, ktorá sa odvoláva na Kremeľ a regionálne zdroje.
Demonštranti s ruskou vlajkou na pochode v meste Niamey, ktorí prišli podporiť nigerskú vojenskú juntu 6. august 2023
Putin telefonicky hovoril s vodcom junty v Mali plukovníkom Assimim Goitom. Kremeľ vo vyhlásení uviedol, že bola zdôraznená dôležitosť vyriešenia situácie v spojitosti s Nigerom výlučne prostredníctvom mierových politických a diplomatických prostriedkov.
Samotné Rusko pritom už viac ako rok vedie vojnu so susednou Ukrajinou, ktorú nazýva „špeciálnou vojenskou operáciou“. Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022, ktorá sa stala najkrvavejším konfliktom v Európe od druhej svetovej vojny, prišli o život desaťtisíce vojakov na oboch stranách a tisíce civilistov.
Náčelníci generálnych štábov krajín Hospodárskeho spoločenstva západoafrických štátov (ECOWAS) sa tento týždeň vo štvrtok a piatok stretnú v Ghane, aby rokovali o možnom vojenskom zásahu v Nigeri. Oznámili to tamojšie armádne i politické zdroje.
Predstavitelia ECOWAS-u mali o situácii v Nigeri rokovať už v sobotu 12. augusta, rozhovory však boli na poslednú chvíľu z technických príčin odložené.
ECOWAS vo štvrtok 10. augusta schválilo rozmiestnenie „pohotovostných síl na obnovenie ústavného poriadku“ v Nigeri a na umožnenie návratu prezidenta Mohameda Bazouma do úradu. Ten bol zosadený prezidentskou gardou 26. júla a odvtedy je spolu so svojou rodinou zadržiavaný v nevyhovujúcich podmienkach./agentury/
X X X
„Preč s Francúzskom, preč s ECOWAS-om“. Demonštranti s ruskými vlajkami podporili prevrat nigerskej junty
Tisíce podporovateľov prevratu v africkej krajine Niger vyšli v piatok do ulíc, aby vyjadrili nesúhlas s plánmi Hospodárskeho spoločenstva západoafrických štátov (ECOWAS) vyslať do Nigeru pohotovostné jednotky. Na sobotu naplánované rokovanie členských krajín ECOWAS-u bolo na poslednú chvíľu zrušené.
Muž v meste Niamey drží slogan s nápisom „Nech žije Rusko, Nech žije Niger a Nigerovia“ počas protestu na podporu vojenskej junty
Náčelníci generálnych štábov členských krajín ECOWAS-u mali v sobotu rokovať v hlavnom meste Ghany Akkra. Zdroje z prostredia armády však oznámili, že stretnutie bolo posunuté na neurčito z technických príčin.
ECOWAS vo štvrtok schválilo rozmiestnenie „pohotovostných síl na obnovenie ústavného poriadku“ v Nigeri a na umožnenie návratu prezidenta Mohameda Bazouma do úradu. Ten bol zosadený prezidentskou gardou 26. júla a odvtedy je spolu so svojou rodinou zadržiavaný v nevyhovujúcich podmienkach.
Nigerského prezidenta Mohameda Bazouma, ktorého od júlového prevratu zadržiavajú, vyšetril v sobotu jeho lekár. Pre agentúru AFP to povedal člen jeho sprievodu.
Bazouma podľa zdroja „dnes navštívil jeho lekár“. Prezidentovi a jeho manželke a synovi, ktorých zadržiavajú spolu s ním, tiež doniesol potraviny. „V danej situácii je v poriadku,“ dodal zdroj.
Obavy o zdravie a podmienky zadržiavania demokraticky zvoleného prezidenta Nigeru, jeho manželky a 20-ročného syna rastú, odkedy sa moci v západoafrickej krajine chopila 26. júla armáda. Znepokojenie vyjadrili okrem iných aj Európska únia a Africká únia.
Vysoký komisár OSN pre ľudské práva Volker Türk uviedol, že podmienky, v akých sa Bazoum nachádza, by bolo možné posúdiť ako neľudské a ponižujúce zaobchádzanie v rozpore s medzinárodným právom. Šéf diplomacie USA Antony Blinken kritizoval, že nigerská junta odmieta prepustiť rodinu Bazouma ako gesto dobrej vôle.
Ľudskoprávna organizácia Human Rights Watch uviedla, že tento týždeň hovorila so 63-ročným Bazoumom, ktorý zaobchádzanie so sebou, svojou manželkou a synom označil za „neľudské a kruté“.
Bazouma s rodinou zadržiavajú v prezidentskom paláci v hlavnom meste Niamey. Jeden z jeho poradcov v stredu povedal, že sa im v domácom väzení míňajú zásoby potravín a celkové podmienky sa zhoršujú. Nemajú elektrinu a jesť môžu len ryžu a konzervy. Podľa Bazoumovej politickej strany prezidentova rodina nemá k dispozícii ani tečúcu vodu.
„Preč s Francúzskom, preč s ECOWAS-om“
Tisíce prívržencov vodcov nedávneho vojenského prevratu sa v piatok zišli aj neďaleko francúzskej vojenskej základne na okraji nigerského hlavného mesta Niamey. Vyjadrovali nespokojnosť s Francúzskom a ECOWAS-om. „Preč s Francúzskom, preč s ECOWAS-om“, skandovali účastníci a mnohí z nich niesli ruské a nigerské zástavy a slovne vyjadrovali podporu generálovi prezidentskej gardy Abdourahamanemu Tianimu.
Niger je bývalá francúzska kolónia a Paríž jej blízkym spojencom Bazouma. Nová vojenská vláda však Francúzsko obviňuje, že prispelo k odmietavému postoje ECOWAS-u k prevratu.
V oblasti západnej Afriky sa v poslednom období zvyšuje vplyv Ruska a Moskva uviedla, že vojenské riešenie situácie by mohlo viesť k zdĺhavej konfrontácii v Nigeru a narušeniu stability v oblasti Sahelu. Pred možnými konfliktmi varovali aj predstavitelia Kapverd, Mali a Burkina Faso, ktoré sú tiež členmi ECOWAS-u.
Francúzsko má v Nigeri približne 1 500 vojakov, ktorí sú tam vyslaní na pomoc nigerskej armáde v jej boji proti džihádistickému povstaniu. Mnohí z francúzskych vojakov sú rozmiestnení na leteckej základni neďaleko Niamey, ktorú zdieľajú s nigerskými ozbrojenými silami./agentury/
X X X
Sudkyňa Záleská: Nikdy som nikomu nevyniesla informáciu, ani Tódovej. So spravodlivosťou neobchodujem
Sudkyňa Pamela Záleská na rokovaní Súdnej rady reaguje na informácie o medializovanom vzťahu k novinárke Monike Tódovej – odmietla, že by niekedy niekomu vyniesla informáciu, ktorú ako sudkyňa musí chrániť.
Sudkyňa Záleská dnes na úvod svojho vyjadenia k vzťahu s novinárkou Monikou Tódovou povedala, že ona sama požiadala o vystúpenie na pôde Súdnej rady. Tvrdí, že chcela predísť situácii, aby sa členovia Súdnej rady bavili o nej a bez nej.
„Ak sa mám vyjadrovať k medializovanej kauze, neviem, sa k nej vyjadriť, pretože nič nečítam, nič som nevidela a neotvorila som ani žiadny odkaz, ktorý mi bol poslaný,” povedala sudkyňa na margo článkov a rozhovorov, ktoré na túto tému boli zverejnené.
„Nepamätám si kolegu ani kolegyňu, ktorý by robil verejné vyhlásenia vo vzťahu k súkromiu, s kým má vzťah, s kým žije, s kým plánuje uzavrieť manželstvo.“
Záleská hovorí, že jej povinnosťou je oznámiť také skutočnosti v prípade, že by ako sudkyňa dostala prípad, kde vystupuje jej blízka osoba v pozícii obvinenej alebo svedkyne. „Obliekam si sudcovský talár už 16. rok, viem, ako som ho získala a chránim jeho čistotu,“ povedala na rokovaní Súdnej rady.
„Neurobila som nič, čím by som sa spreneverila poslaniu sudcovského povolania,” dodala Záleská.
Zdôrazňuje, že o tom ani nie sú žiadne dôkazy.
„Nikdy som nevyniesla, nesprístupnila, nedala informáciu, ktorú povinnosť mám chrániť, žiadnej neoprávnenej osobe, nielen novinárke Tódovej,” povedala Záleská.
„Rozhodujem na základe dôkazov, nie na základe niekoho želaní, diktátu.” Sudkyňa pripomenula, že jej rozhodnutia sú podrobené posudzovaniu Najvyššieho súdu.
„Žijem v krajine, kde zavraždili Róberta Remiáša, kde uniesli prezidentovho syna, kde zavraždili novinára Jána Kuciaka, dvoch queer ľudí a kde sa podľa všetkého kupčilo so spravodlivosťou,“ tvrdí sudkyňa Záleská.
„Ja som so spravodlivosťou nikdy neobchodovala,” povedala sudkyňa.
O zdrojoch informácií
Členka Súdnej rady Marcela Kosová sa sudkyne Záleskej pýtala, či bola jedným zo zdrojov novinárky Moniky Tódovej, ktorá písala kritický text o jednom konkrétnom senáte Najvyššieho súdu. „Nie,” odpovedala Záleská.
Sudkyňu Kosovú ďalej zaujímalo, prečo sa Záleská nevylúčila, keď bola krátku dobu členkou senátu v prípade vraždy Jána Kuciaka. Novinárku Tódovú totiž sledovalo komando, ktoré platil súdený Marian Kočner.
Sudkyňa Záleská tvrdí, že v čase, keď bola chvíľu členkou senátu, z ničoho nevyplývalo, že by bola novinárka Tódová svedkyňou, poškodenou alebo obvinenou. Nevidela tak dôvod na svoje vylúčenie.
„Nestrannosť má byť vnímaná, kritériá vonkajšej vnímanej nestrannosti sú dané,” upozornila členka Súdnej rady Kosová. „Vnútorne to môžem vnímať inak a navonok to môže vyzerať inak, o tom to je.”
Záleská v reakcii povedala, že sa vyjadrila aj k etike. Prizvukuje, že nie je pravda a nie sú ani dôkazy o tom, že v čase, odkedy už má s novinárkou priateľský vzťah, by rozhodovala trestné kauzy a novinárka Tódová by o nich zároveň písala. „Nie je to pravda,” zopakovala sudkyňa Záleská.
Atmosféra medzi pýtajúcimi sa členkami Súdnej rady a Záleskou pôsobí pomerne napäto.
Členka Súdnej rady Dana Jelinková Dudzíková vo svojom vstupe vyhlásila, že sudkyňa Záleská neprejavuje dostatok úcty a rešpektu k Súdnej rade.
„Pani magisterka Záleská sa pokúsila o prevzatie dominancie, aby ona bola tá, ktorá kladie otázky,” dodala Jelinková Dudzíková.
„Nemám sa prečo skrývať, nemám čo tajiť, nemám potrebu si zakrývať tvár, nemám potrebu nezdvíhať telefón. Odmietla som ponuky vystúpiť v médiách,” reagovala Záleská, prečo sa rozhodla požiadať o priestor na Súdnej rade.
Záleská: nerobím nič zlé
Jelinková Dudzíková sa sudkyne Záleskej opýtala, či mala niekedy etickú dilemu v súvislosti s jej vzťahom s novinárkou Tódovou. Sudkyňa Špecializovaného trestného súdu povedala, že takúto dilemu o vhodnosti či nevhodnosti nemala a neriešila.
„Ja som neklamala, nezavádzala a nevyhýbala sa odpovediam,“ vrátila sa Záleská k marcovému vypočutiu na Súdnej rade. Už vtedy sa totiž členky rady pýtali na vzťah s novinárkou, a to v súvislosti s podozrením z vynášania informácií.
„Pokiaľ sa na mňa vylievajú vedrá špiny, ja na to nereagujem. Tí ľudia, ktorí to šíria, nie sú partneri do debaty. Rozhodujem nezávisle, nestranne, na základe dôkazov, inak to spraviť neviem. Je na mieste sa pýtať, prečo je Záleská stále spochybňovaná?,“ dodala sudkyňa Záleská.
„Kto to povedal? Najvyšší súd to povedal? Ja neviem, o čom môže mať verejnosť pochybnosti. Ja si nie som vedomá žiadneho nevhodného správania sa, pripomeňte mi, kedy som sa takého niečoho dopustila. Neviem sa brániť inak ako svojou rozhodovacou činnosťou,” povedala Záleská na otázku, či vie rozlíšiť, aké správanie sudkyne je nevhodné.
Členka Súdnej rady Katarína Javorčíková sa ohradila voči kolegyni Jelinkovej. Podľa nej sa sudkyňa Záleská správa slušne a ak neodpovedá na otázky tak ako si niekto predstavuje, neznamená to neúctivé správanie sa.
„Ja mám pocit, že 80 percent vypovedaného tu ani nebolo k veci,” reagoval Ľudovít Bradáč na kolegyňu Jelinkovú, ktorá kritizovala správanie sa vypočúvanej sudkyne.
Dôveryhodnosť justície
Členka Súdnej rady Ayše Pružinec Eren spomenula, že to bol predseda Súdnej rady Ján Mazák, kto označil vzťah medzi Záleskou a Tódovou ako rodninný. Potom Záleskej povedala: „tvoja priateľka ti tri roky robila PR”. Ako príklad uviedla článok o tom, že sudkyňa Záleská vzala do väzby policajného exprezidenta Milana Lučanského.
„Prečo si ľudia nemajú myslieť, že ty likviduješ dôveryhodnosť justície týmto medializovaným vzťahom?” opýtala sa Pružinec Eren.
„Nevnímala som to ako problém, pretože taký problém som nemala dôvod riešiť,” povedala Záleská. V čase, keď rozhodovala o väzbe Milana Lučanského v decembri 2020, neexistovala podľa jej slov žiadna etická otázka, ktorú by musela v súvislosti so vzťahom s Monikou Tódovou riešiť.
„Medzi novinárov nechodím, považovala by som to za problém, nechodím na večierky napríklad Denníka N. Nemám kamarátov medzi novinármi, vykám si s nimi, mám s nimi korektné vzťahy, nie sú to kamarátske vzťahy, ale vysoko profesionálne,” povedala Záleská. Pozná niektorých novinárov z Denníka N, Denníka Sme, Aktualít, agentúry SITA a televízie TA3 a iných redakcií.
Keď sa k slovu prihlásila členka Súdnej rady Lucia Berdisová., pýtala sa sudkyne Záleskej, prečo by považovala za problém, ak by sa stretávala s novinármi.
„Otázka znela jasne: buď ona prestane písať alebo ja prestanem súdiť,” opísala Záleská, ako sa rozhodovala, keď riešila svoju situáciu s priateľstvom s novinárkou. Tvrdí, že hľadala na Slovensku a v zahraničí podobný príklad. Našla jeden jediný príklad v zahraničí, keď sa sudkyňa priatelila s novinárkou a ich vzťah bol podrobený kritike.
„To naozaj chceme zasiať semienko pochybností, že Záleská rozhoduje tak ako povie Tódová?” spytovala sa rečnícku otázku Záleská. Aby sa však zamedzilo akýmkoľvek podozreniam, s novinárkou sa rozhodli, že Tódová sa viac nebude venovať investigatíve a trestným kauzám.
Člen Súdnej rady Andrej Majerník sa vo svojom vstupe pýtal, či sudca, ktorý má blízky vzťah s novinárom, dokáže byť ďalej objektívne nestranný.
Zdanie nestrannosti
Záleská hovorí, že doteraz nemala dôvod namietať sa ako zaujatá a pripustila, že za istých okolností by k tomu pristúpila. Ako príklad uviedla situácie, keby bola novinárka Tódová obvinená, poškodená, svedkyňa a pod. a sudkyňa by tento prípad mala súdiť.
Sudkyňa Pružinec Eren sa v ďalšom kole otázok pýta, či sudkyňa Záleská má pocit, že aj po prevalení vzťahu s novinárkou naďalej vzbudzuje navonok objektivitu a nestrannosť.
Vypočúvaná sudkyňa Záleská zopakovala, že nezodpovedá za obsah, ktorý produkujú denníky či týždenníky. Odmietla, že by Monika Tódová písala oslavné články na jej osobu či akési PR. „Nepíše o mne, takže nemám dilemu o tom, že by som vzbudzovala vo verejnosti nedostatok objektivity či nestrannosti.”
Členka Súdnej rady Elena Berthotyová sa po hodinách diskusie prihlásila do diskusie, aby vysvetlila, prečo spolu s ďalšími kolegami chceli účasť Záleskej na Súdnej rade.
Tvrdí, že uplynulé dni čítala a počúvala vyjadrenia iných členov, ale doteraz nemala priame reakcie samotnej sudkyne Záleskej.
Berthotyová sa sudkyne opýtala, či urobila aj ona nejaké opatrenia. Záleská zopakovala, že spolu s novinárkou sa rozhodli tak, že Tódová sa prestane venovať prípadom, ktoré sa priamo týkajú Pamely Záleskej.
Tódová: v redakcii sme prijali opatrenia
Na vzťah sudkyňe Špecializovaného trestného súdu Pamely Záleskej a novinárky Denníka N Moniky Tódovej upriamil pozornosť Martin Daňo – nahral ich na video počas toho, ako si na dovolenke v Tatrách nakladali bicykle na auto.
Monika Tódová potom zverejnila v Newsfiltri Denníka N, že Pamelu Záleskú spoznala pri práci a keď sa neskôr začali priateliť, oznámila to šéfredaktorovi a prijali v redakcii potrebné opatrenia. „O sudkyni Záleskej už dlhšie nepíšem a nepublikujem ani spravodajstvo z jej súdnej siene (ani o vyfabrikovanej kauze inzulín). Pokiaľ ide o pojednávania, chodím už len na súd, ktorý sa týka vraždy Jána Kuciaka,“ napísala Tódová.
Zo spravodajstva prešla na publicistiku, robí podcasty, diskusie a píše Newsfilter. „V ňom hodnotím aj prácu Špecializovaného trestného súdu, ale nie Pamely Záleskej“.
Okrem toho odmietla, že by od Záleskej dostala akékoľvek tajné informácie. „Neposkytuje mi žiadne tajné informácie. Nepoužívam už formulácie „podľa našich informácií“, aby ju nikto nemohol obviniť, že sú od nej, hoci nimi ani nedisponuje. Keď som kedysi zverejnila Threemu, súd ju ešte ani len nemal k dispozícii. Sudcovia nehovoria o svojich prípadoch priateľom a ani doma rodine. Od Pamely Záleskej som nemala nikdy žiadnu tajnú informáciu. Robila som investigatívnu novinárku skoro dvadsať rokov aj bez toho, aby som sa priatelila s touto sudkyňou,“ vysvetlila Tódová.
Čelí kritike
Sudkyňu Záleskú už viac ako týždeň kritizujú niektorí členovia zo Súdnej rady. Vyčítajú jej, že o priateľstve s novinárkou neinformovala iniciatívne a že od zverejnenia videa sa verejne nevyjadrila. Niektoré členky Súdnej rady sa sudkyne Záleskej pýtali na povahu vzťahu s novinárkou Tódovou už v marci tohto roka, a to v súvislosti s údajným únikom informácií. Vtedy Záleská povedala, že žiadne informácie neposkytla ani Tódovej, ani iným novinárom a o únikoch ani nie sú žiadne konkrétne fakty. Členka Súdnej rady Dana Jelinková Dudzíková v aktuálnych mediálnych výstupoch kritizuje kolegyňu Záleskú, že v marci zahmlievala a neposkytla všetky podrobné informácie o priateľstve s novinárkou.
Na stranu Záleskej sa postavil predseda rady Ján Mazák, ktorý tvrdí, že nikto nemá právo zasahovať do súkromia a intimity sudcov a sudkýň. Zároveň vyzval na zdržanlivosť, keďže Súdna rada podľa neho nemá žiadne dôkazy o porušovaní povinností sudkyne, aktuality.sk
X X X
Behula: Hamran bojuje proti Ficovi nebezpečnou zbraňou
Ak sa materiály z vyšetrovacích spisov stanú akceptovateľným prostriedkom na presviedčanie verejnosti, môže sa to obrátiť proti tým, ktorí to teraz obhajujú.
Zastať sa svojich ľudí je ak nie povinnosťou, tak minimálne dobrou vlastnosťou každého šéfa. Rozumieme preto nutkaniu policajného prezidenta Štefana Hamrana po každej tlačovej konferencii Roberta Fica, na ktorej obviňuje vyšetrovateľov z politického prenasledovania opozície na pokyn prezidentky a z ďalších zverstiev, zvolať „kontratlačovku“ na ich obhajobu.
V krajine, kde ľudia často nerozlišujú prokurátora a sudcu a všimnúť si rozdiel medzi zadržaním a väzbou je pre nich nadľudskou úlohou, nie je osveta o fungovaní orgánov činných v trestnom konaní a úkonoch podľa trestného poriadku nikdy na škodu. Lenže policajt Hamran bude proti poslancovi Ficovi i všetkým iným politikom vždy v nevýhode.
Nervózni politici
Musí totiž argumentovať. Robertovi Ficovi stačí robiť predvolebnú kampaň, v ktorej sa nehrá podľa pravidiel, ani podľa logiky. Napokon, ľudia, ktorí sú schopní uveriť, že políciu riadia Zuzana Čaputová, George Soros a americká ambasáda, sa žiadnymi argumentmi presvedčiť nedajú. Možno preto Štefan Hamran siaha aj po zbraniach, ktoré by mal policajný prezident používať mimoriadne obozretne.
Analýza nahrávky, ktorá podľa Hamrana politikov Smeru „vydesila“, bola síce anonymizovaná a vyšetrovateľ súhlasil s jej zverejnením, no pochádza zo živého spisu. Hamran tvrdí, že analýza má len dokazovať dôvodnosť podania návrhu na väzobné stíhanie obvineného Romana Stahla a nemáme sa sústrediť na obsah. To je však pri tom obsahu mimoriadne ťažké.
Asi nedá veľa námahy rozlúštiť, kto je „Ž“, ktorý má „dohodnutých prokurátorov a sudcov“, ani to, kto je „F“, ktorý sa podieľal na vyzbieraní sumy so siedmimi nulami na ovplyvnenie svedka „P“, pretože F „by dal bars čo za to“, aby spravil zo svedka „S“ nedôveryhodného. Napokon, sám Hamran hovorí, že na nahrávke sa spomínajú politici a vysokopostavení funkcionári orgánov presadzujúcich právo.
Ak by sa tvrdenia Romana Stahla, ktoré odzneli na nahrávke, potvrdili, bola by to najväčšia politická kauza za posledné roky. Či skôr, bol by to jeden z najzávažnejších trestnoprávnych prípadov s politickým presahom. To je však zatiaľ len otázka budúcnosti. Výlučne pre vyšetrovateľov, ktorí majú tieto tvrdenia potvrdiť alebo vyvrátiť.
Mala zostať v spise
Problémom je, že nahrávka nestačila ani sudcovi pre prípravné konanie na to, aby vzal obvineného Stahla do väzby. „Prokurátor sa dopustil istých nie nevýznamných zjednodušení,“ skonštatoval predseda Špecializovaného trestného súdu Ján Hrubala v uznesení, hoci uznal, že sú to mimoriadne závažné podozrenia.
Používať takýmto spôsobom materiály z vyšetrovacích spisov je práve preto vždy riskantné. Zatiaľ mali zostať v spise. To, že prípravné konanie je neverejné, má svoj význam. Robert Fico už teraz tvrdí, že policajný prezident sa priznal k záujmu zlikvidovať Maroša Žilinku a šéfa SIS Michala Aláča. Navyše bude môcť tvrdiť, že Hamran zasahuje do predvolebnej kampane. A bude mať svojim spôsobom pravdu.
Štefan Hamran síce povedal, že polícia netvrdí, „že to, čo povedal pán Stahl, je pravda“, no onedlho už tvrdil, že „niektorým ľuďom ide bytostne o to, aby zostali na slobode“ a dodal, že aj podľa tejto nahrávky sa zdá, že „štátna mafia má k dispozícii neobmedzené finančné prostriedky“.
Celé to vyzerá ako Hamranovo žmurkanie na verejnosť v štýle „síce to nemôžeme povedať nahlas, ale vy viete, ako to myslíme“. Takúto komunikáciu si môže dovoliť politik, nie policajný prezident. Ani vtedy, ak tajomné písmenká F a Ž naozaj robili to, o čom hovorí obvinený Stahl. Dokonca možno najmä vtedy nie.
Test Tiborom Gašparom
Ak to totiž naozaj robili, nie je ťažké si predstaviť, čo sa stane, ak sa po voľbách vymení vláda a „písmenká“ nebudú odkázané na podplácanie, ale nájdu si sofistikovanejšie spôsoby, pretože budú mať moc.
A ak sa materiály z vyšetrovacích spisov stanú akceptovateľným prostriedkom na presviedčanie verejnosti, môže sa to veľmi rýchlo obrátiť aj proti tým, ktorí to teraz obhajujú. Stačí si urobiť test Tiborom Gašparom a predstaviť si, že by podobné analýzy zo živých spisov zverejňoval on.
No treba sa na to pripraviť. Robert Fico nenechá políciu na pokoji. Ani pred voľbami, ani po nich. Vie totiž, že zastať sa svojich ľudí je povinnosťou každého Šéfa. Veď tým bojuje aj za seba, aktuality.sk
X X X
Poľsko ukazuje silu. Najväčšia vojenská prehliadka od konca studenej vojny
Heslom dnešného dňa v Poľsku bola „silná bielo-červená“. S týmto sloganom si vo Varšave pripomenuli Deň poľských ozbrojených síl. Po trojročnej prestávke sa do ulíc hlavného mesta vrátila veľká vojenská prehliadka. A to rovno najväčšia od čias studenej vojny.
Deň poľských ozbrojených síl je spomienkou na „Zázrak na Visle“. Poľská armáda 15. augusta 1920 zastavila postup boľševikov na Varšavu. Nasledujúci deň prešla do protiútoku, zahnala Červenú armádu na útek a zaistila tým existenciu Poľska ako samostatného štátu.
Na 103. výročie tejto pamätnej bitky sa na prehliadke vo Varšave zúčastnilo viac ako dvetisíc vojakov a 200 vojenských vozidiel. Išlo o najmodernejšiu techniku americkej, kórejskej a poľskej výroby, ktorú poľské ozbrojené sily nakúpili v posledných rokoch. A vôbec prvýkrát sa na nej nezúčastnili žiadna pozemná technika sovietskej výroby.
Stroje z USA reprezentovali tanky M1A1 Abrams, raketomety HIMARS a protivzdušné systémy Patriot. Kórejskú techniku zastupovali samohybné húfnice K9 Thunder a tanky K2 Black Panther. Z domácej výroby pochádzali pásové bojové vozidlá pechoty Borsuk, osemkolesové obrnené vozidlá Rosomak a z nich odvodené samohybné mínomety Rak. Poľsko sa pochválilo aj vozidlami Baobab-K na kladenie mín a ľahkými prieskumnými terénnymi vozidlami Zmija.
Impozantná bola aj letecká časť prehliadky. Na nebi nad Varšavou sa ukázalo až 92 lietadiel a vrtuľníkov. Boli medzi nimi stíhačky F-16, drony Bayraktar TB.2 z Turecka či najnovší prírastok poľského letectva z Južnej Kórey – ľahké nadzvukové bojové lietadlo FA-50. Na porovnanie – keď 9. mája usporiadalo Rusko v Moskve tradičnú prehliadku na výročie konca vojny, bol na nej iba jeden tank, aj to starý veterán T-34. Lietadlá sa nad Červeným námestím neukázali žiadne…
Poľská demonštrácia sily bola určená domácemu i zahraničnému publiku. V tom druhom prípade išlo najmä o ruskú žoldniersku skupinu vagnerovcov. Tí sa momentálne nachádzajú v Bielorusku a Varšava ich označuje za hrozbu. Doma sa zas chce poľská vláda ukázať ako silná pred voľbami, ktoré budú presne o dva mesiace, 15. októbra.
Na prehliadku preto pozýval aj vicepremiér Jarosław Kaczyński, ktorého konzervatívna strana Právo a spravodlivosť chce obhájiť vládny mandát. „Dnes sme schopní ukázať, že rozširovanie a modernizácia poľskej armády skutočne prebieha. Nie je to len prázdne vyhlásenie, môžeme to predviesť tak, aby to každý občan Poľska videl,“ povedal Kaczyński ešte pred prehliadkou. „Odporúčame našim spoluobčanom, aby sa na Deň poľských ozbrojených síl prišli pozrieť. Bude to veľmi zaujímavé, a verím, že aj povznášajúce,“ dodal.
Kaczyński si nezabudol pred voľbami prihriať vlastnú politickú polievočku. Vojenská prehliadka podľa neho každému ukáže, že „vláda plní svoje sľuby“ a reaguje na hrozby, ako je ruská invázia na susednú Ukrajinu. V podobnom duchu sa niesol aj začiatok samotnej prehliadky. O 14.00, kedy bola ohlásená, sa začali prejavy politikov. Vojaci sa predviedli až o 14.55, kedy sa začali prvé prelety vrtuľníkov.
Minister obrany Mariusz Blaszczak využil prehliadku na to, aby vyzval mladých Poliakov ku vstupu do armády. „Slúžiť krajine v ozbrojených silách má hodnotu,“ povedal. Poľsko sa snaží vybudovať najsilnejšiu armádu v Európe a súčasťou tohto úsilia je nielen nákup množstva novej vojenskej techniky, ale aj zvýšenie počtu vojakov zo súčasných 140-tisíc na 400-tisíc v roku 2035.
Kaczyński ani Blaszczak však pokojne nemuseli na prehliadku nikoho volať, poľská verejnosť by prišla aj tak. S veľkým záujmom sa stretol už nočný nácvik, ktorý prebiehal počas víkendu. Trasa pochodu bola od pondelka uzavretá pre vodičov civilných áut. Prvá zvedavci sa okolo nej začali zhromažďovať už v utorok dopoludnia, štyri hodiny pred začiatkom prehliadky. Vo Varšave bolo dnes veľké teplo a tak vozovku predtým pravidelne polievali, aby jej povrch ochladili. Pásy tankov dostali gumové nástavce, aby nepoškodili asfalt./agentury/
X X X
Neprejazdné Donovaly
Dva dni je cesta cez inak frekventované Donovaly úplne uzatvorená. Dôvodom je výstavba lávky pre peších ponad hlavný ťah priamo v obci. Išli sme sa pozrieť, ako to tam vyzerá a či naozaj vodiči týmto úsekom neprejdú. Väčšina z nich rešpektovala dopravné značenie so zákazom vjazdu, no niektorí sa dostali až ku „konečnej“, teda k miestu stavebných prác, a „prešmykli“ sa na ružomberskú či banskobystrickú stranu.
Dopravné značenie upozorňujúce na neprejazdnosť Donovál.
Na opravy ciest či mostov na trase medzi Banskou Bystricou a Ružomberkom, ktoré spôsobia viac ako hodinové zdržania, upozornili policajti už v polovici júla. Najkritickejšie úseky sú riadené svetelnou signalizáciou, pričom sa tvoria kolóny. Trvať to má minimálne do konca roka. Napriek „čiernym scenárom“ tam ale dopravná situácia doteraz nebola nijako zvlášť „vyhrotená“. Zrejme je za tým včasná informovanosť a každý, kto správy o cestách cez Donovaly „zachytil“, a nutne týmto úsekom prechádzať nemusí, vyberie sa radšej iným smerom.
Teraz by tadiaľ nemal prejsť, okrem vozidiel stavby, nikto. Horský priechod Donovaly totiž na dva dni, v utorok a stredu, úplne uzavreli. Na situáciu opäť upozornili banskobystrickí policajti s dostatočným predstihom.
„Keďže aktuálny stav cestnej komunikácie a mostných objektov si vyžiadal rozsiahlejší rekonštrukčný zásah, musíme všetci rátať s dopravnými obmedzeniami,“ zopakovali policajti v oznámení na sociálnych sieťach. „Ak pôjdu práce podľa predpokladu a, samozrejme, bude priať počasie, úplná uzávierka bude 15. a 16. augusta,“ spresnili. Zároveň pripomenuli, že potrebné je zvoliť iné, obchádzkové, trasy – cez horské priechody Šturec alebo Čertovica.
Ako to vyzerá priamo na Donovaloch, sme sa išli pozrieť v utorok doobeda. Na ich uzáveru poukazuje dopravné značenie už od Banskej Bystrice. Každú chvíľu sme natrafili na „tabuľku“ upozorňujúcu, že spomínaný úsek je neprejazdný. Nechýbali ani smerníky na obchádzkové trasy či značky so zákazom vjazdu.
Počas cesty do nášho cieľa sme očakávali, že bude úplne „vyľudnená“. Hoci bola podstatne menej frekventovaná, pred nami aj za nami sme si všimli niekoľko áut. S niečím podobným sme počítali, lebo obyvatelia Donovál a Starých Hôr, tiež ľudia s ubytovaniami do hotelov či apartmánov, sú púšťaní bez problémov. Nevšimli sme si však, že by to niekto kontroloval. Policajtov sme zbadali len v jednom civilnom aute, ktoré stálo neďaleko Starých Hôr. Tí však len sedeli v aute, z ktorého pozorovali okolie.
Mali šťastie
Postupne, ako sme sa blížili k miestu s uzáverou, sme čakali, že autá pred nami aj za nami niekam odbočia – k domu, penziónu či hotelu. Na naše prekvapenie sa tak nestalo a niekoľko ich „neprejazdným“ úsekom prešlo. Dá sa povedať, že bez problémov sa dostali na ružomberskú stranu. Z obidvoch smerov tam „prefrčalo“ aj niekoľko motoriek.
Keď sme neďaleko odparkovali, dali sme sa do reči so zamestnancom jedného z tamojších zariadení. Predstaviť sa nechcel, no opísal situáciu, ktorú tam pozoroval už od rána. „Som prekvapený, že teraz tie autá prešli, lebo predtým som videl, že minimálne desať ich otočili a museli sa vrátiť k obchádzke,“ povedal. Väčšinou podľa neho takto zablúdia šoféri so zahraničnými ešpézetkami. „Predsa len sa tu trochu ťažšie orientujú,“ mieni.
Stavba lávky pre peších uzavrela donovalskú cestu na dva dni.
Priamo na stavbe sme zastihli človeka, ktorý na situáciu dohliadal. Tiež sa čudoval, že niekoľko áut sa tadiaľ „prešmyklo“, no zdá sa, že k tomu došlo vo chvíli, keď si na moment musel odbehnúť. Asi teda mali šťastie.
„Z obidvoch strán to kontrolujú policajti, kamióny sa sem určite nedostanú. Tie hneď otáčajú,“ priblížil. Spomenuli sme si pritom na hliadku v civilnom aute, ktorá asi riešila takéto prípady. Slová muža, s ktorým sme hovorili, potvrdzoval fakt, že za celý čas sme na dotknutom úseku nenatrafili ani na jeden nákladiak. Kým sme sa rozprávali, posádky niekoľkých áut už mali smolu – museli sa otočiť a odísť. Takýchto „zblúdilcov“ však v týchto dňoch asi bude viac./agentury/
X X X
Kuchár sa hral na lekára a v zariadení Iris zomierali seniori. Teraz si vypočuje rozsudok
Fonendoskop na krku, predpisovanie liekov, pichanie injekcií a na konci smrť. Údajný falošný lekár, ktorý bol v skutočnosti kuchár a riadil dom seniorov Iris dnes na súde pred novinármi ušiel.
Lekárov“ obhajca Ivan Syrový vinu popiera. „Pichnutie injekcie nie je samo o sebe trestné,“ tvrdí
Domov smrti alebo kauza Iris sa dočká na budúci týždeň rozuzlenia. Mestský súd Bratislava I dnes ukončil dokazovanie vo veci údajného falošného lekára zo zariadenia sociálnych služieb Iris a vyzval procesné strany na prednes záverečných rečí.
Ako uviedol prokurátor Krajskej prokuratúry v Bratislave, vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaný Ivan Biháry o sebe tvrdil, že je sekundárky paliatívny lekár alebo psychiater. V tejto súvislosti klientom svojvoľne ordinoval lieky, na ktoré neexistovali žiadne zdravotné indikácie.
To minimálne v troch prípadoch viedlo k ich úmrtiu. V tejto súvislosti navrhol prokurátor obžalovanému uložiť trest deväť rokov väzenia v zariadení s minimálnym stupňom stráženia. „Je nepochybné, že sa skutky stali,“ povedal prokurátor s tým, že rovnako bola preukázaná vina Ivana B. „Sám podával infúzie, pichal injekcie, skúšal zavádzať kanyly,“ uviedol prokurátor s tým, že obžalovaný tak robil napriek tomu, že mal diagnostikovaný vírus HIV.
Takisto podával pacientom rôzne lieky, predovšetkým utlmujúce a svojvoľne ich menil. Lieky Biháry podľa prokurátora nariaďoval podávať aj obžalovanej Vanesse Pútikovej, ktorá pôvodne do zariadenia nastúpila ako upratovačka. „V zariadení sa opakovane užívali drogy a alkohol,“ doplnil prokurátor s tým, že Ivan B. si do zariadenia vodil aj sexuálnych partnerov.
Pokiaľ ide o Pútikovú, vzhľadom na priznanie viny a to, že konala podľa pokynov Ivana B., jej prokurátor navrhol trest tri roky väzenia podmienečne odložený na dobu piatich rokov.
Obžalovaný sa v záverečnej reči stotožnil s návrhom svojho obhajcu, ktorý žiadal klienta oslobodiť, pretože nebola preukázaná žalovaná trestná činnosť. „Je to vykonštruovaná kauza orgánmi činnými v trestnom konaní, aby mi odobrali môj majetok,“ skonštatoval Ivan B.
Problémy v zariadení podľa neho nastali, keď v ňom zamestnal Rómov, ktorí okrádali klientov. Keď to odhalil, chceli sa mu podľa vlastných slov pomstiť. „Dovtedy tam nebol žiadny problém,“ vyhlásil. Súd následne pojednávanie odročil na štvrtok 24. augusta za účelom vyhlásenia rozsudku.
Kauza sa týka bratislavského zariadenia pre seniorov a zariadenia opatrovateľskej služby s názvom Nezisková organizácia Iris. Podľa obžaloby Biháry a opatrovateľka Pútiková napriek tomu, že na to nemali kvalifikáciu, podávali v rokoch 2016 až 2018 klientom zariadenia rôzne druhy liekov. To viedlo k ohrozeniu ich zdravia. V niektorých prípadoch existuje podozrenie, že seniori v dôsledku podania liekov zomreli.
Dvojicu zadržala polícia v lete 2018. Ivan B. bol pôvodne stíhaný väzobne, v roku 2020 ho však pre prieťahy prepustili. Pútiková pred súdom v ešte v roku 2019 priznala vinu, Ivan B., naopak, tvrdenia obžaloby odmietal. Pútiková však vypovedala, že lieky sa v zariadení podávali klientom práve na pokyny Biháryho. On sám podľa nej podával lieky aj infúzie. To, že obžalovaný vystupoval ako lekár, uviedli pre médiá aj príbuzní seniorov zo zariadenia.
Biháry bol obžalovaný aj z toho, že napriek tomu, že mal potvrdenú diagnózu HIV, vyhľadával nechránený pohlavný styk s viacerými osobami mužského pohlavia. On však tvrdí, že svojim partnerom o svojom stave povedal s tým, že nie je prenášačom vírusu./agentury/
X X X
Samosprávy rokovali najmä počas minulého mesiaca s viacerými ústavnými činiteľmi krajiny.
Premiér Ľudovít Ódor sa spolu s ministrom financií Michalom Horváthom stretnú v piatok (18. 8.) so zastupiteľmi samospráv. Hlavnou témou diskusie budú detaily týkajúce sa kompenzácií cien energií vo výške 108 miliónov eur pre samosprávy. Pre TASR to potvrdil hovorca predsedu vlády Peter Majer.
Stretnutie mali s prezidentkou Zuzanou Čaputovou či premiérom Ódorom. Kompenzácie vysokých cien energií vo výške 108 miliónov eur samosprávam prisľúbila ešte bývalá vláda. Premiér Ódor sa následne vyjadril, že samosprávy žiada o trpezlivosť do 15. augusta, odkazoval tak na hotovú polročnú správu o stave verejných financií. Ódor sa vyjadril, že po jej zhotovení môže nájsť riešenie, ktoré by samosprávam pomohlo.
Ministerstvo financií (MF) SR v utorok zverejnilo správu o očakávanom skutočnom vývoji verejných financií za rok 2023. Z odhadov vyplýva, že verejné financie skončia so schodkom, ktorý je o približne 400 miliónov eur vyšší oproti rozpočtu schválenému koncom minulého roka. „Dôvodom je najmä legislatíva, ktorú prijali poslanci v Národnej rade SR bez riadneho legislatívneho procesu, pričom rozpočet s takýmito výdavkami nepočítal,“ vyjadrilo sa MF SR, aktuality.sk
X X X
Amsterdam a Brusel bude od roku 2025 spájať nový rýchlovlak
Nové vlakové spojenie zruší zastávky vlaku na staniciach v mestách Breda, Mechelen a bruselskom letisku Zaventem, bude približne o 45 minút kratšia a cesta z Amsterdamu do Bruselu bude trvať len niečo vyše dvoch hodín.
Počet medzimestských rýchlovlakov medzi Amsterdamom a Bruselom sa má zdvojnásobiť. Na novej trase, ktorá od roku 2025 podporí európsku mobilitu, sa dohodli Holandské železnice (NS) a Belgická národná železničná spoločnosť (SNCB), uviedol v utorok informačný server DutchNews.nl.
Okrem toho budú nové vlaky na tejto trati, ktoré dokážu jazdiť rýchlosťou 200 km/h, premávať zo stanice Amsterdam Zuid (južná stanica) a nie z hlavnej železničnej stanice Amsterdam Centraal.
Doterajšie vlakové spoje, ktoré na tejto trase obsluhujú cestujúcich z viacerých miest a staníc – Rotterdam, Breda či Brusel – zostanú zachované.
32 vlakov za deň
Podľa DutchNews.nl sa od roku 2025 počet vlakov medzi Holandskom a Bruselom zvýši na 32 za deň.
Bruselská trasa bude jediným cezhraničným železničným spojením, nad ktorou si NS zachovajú monopol po roku 2025. Podmienky upravujúce príslušné koncesie sú v štádiu finalizácie.
Končiaci vládny kabinet premiéra Marka Rutteho okrem toho súhlasil s otvorením ďalších populárnych trás pre rýchlovlaky, ako je spojenie s Parížom, Londýnom a Berlínom – tu majú NS konkurenciu, keď niekoľko ďalších železničných spoločností požiadalo o udelenie licencie. Vláda súhlasila aj s tým, že spoločnosti NS, ktorá je v 100-percentnom vlastníctve štátu, poskytne dotáciu vo výške 13 miliónov eur ročne. Uvedenou sumou chce vláda vykompenzovať pokles počtu cestujúcich, ktorý pretrváva od pandémie nového koronavírusu.
Ministri okrem toho odobrili aj zavedenie vyšších cien cestovných lístkov počas dopravnej špičky. Tento plán bol však silne kritizovaný zo strany parlamentu a skupín spotrebiteľov a je nepravdepodobné, že získa dostatočný súhlas poslancov, keď sa o ňom bude hlasovať, aktuality.sk
X X X
Študentka zvolenskej univerzity vytvorila ojedinelé drevené hodiny ako zadanie diplomovej práce
Ojedinelé drevené hodiny vznikli nedávno na Technickej univerzite vo Zvolene (TUZVO) ako zadanie diplomovej práce.
TASR 15.08.2023 16:30 Autorkou bola študentka študijného programu výrobná technika na Fakulte techniky TUZVO, dnes už inžinierka Silvia Kopčanová a jej vedúcou Mária Vargovská z tej istej fakulty. Ako uviedol hovorca TUZVO Ján Lichý, hodiny vznikli v univerzitných vývojových dielňach a laboratóriách.
Hodiny boli vyhotovené z preglejky a s pomocou laserového zariadenia sa zhotovili jednotlivé mechanizmy hodín.
Vyhotovené boli z preglejky a s pomocou laserového zariadenia sa zhotovili jednotlivé mechanizmy hodín. „Ich špecifický hodinový mechanizmus je dnes už chránený ako predmet úžitkového vzoru podaného na Úrade priemyselného vlastníctva SR,“ pripomenul.
Ako ďalej informoval, pri návrhu každého hodinového mechanizmu je veľmi dôležitý tvar a presnosť výroby. „O to viac v prípade drevených hodín, kde je pri pohybe celej hodinovej sústavy potrebné prekonať veľké trecie sily vznikajúce práve pri drevených výrobkoch. Práve riešenie tohto technického problému bolo predmetom spomenutej diplomovej práce,“ priblížil.
Pohyb samotného hodinového mechanizmu je zabezpečovaný prostredníctvom kyvadla, ktoré premieňa kývavý pohyb na pohyb krútiaci, pričom kinetická energia pre chod hodín je dodávaná zo závažia, na ktoré pôsobí gravitačná sila. Takéto riešenie prináša nový variant konštrukčného riešenia krokového mechanizmu hodín zabezpečujúceho fungovanie nástenných drevených hodín./agentury/
X X X
MS: Ukrajinskí atléti sa poctivo pripravujú. Dočasný domov našli pod Urpínom
V Banskej Bystrici sa už druhý týždeň pripravujú ukrajinskí atléti na blížiace sa majstrovstvá sveta v Budapešti (19.-27. august). Na Slovensku je takmer kompletná reprezentácia i s trénermi a realizačným tímom. Pod Urpínom našli ideálne podmienky, pretože majú k dispozícii až tri atletické areály.
Ukrajinci využívajú nielen hlavný štadión SNP na Štiavničkách, ale aj vedľajší rozcvičovací a neďaleký univerzitný. „Je veľká výhoda, že na malom priestore sú až tri atletické plochy. Dá sa tu robiť všetko – šprinty, behy, hody, skoky. Nič nám nechýba. Páči sa nám aj historické mesto, ktoré je navyše tiché, nie je tu taký hluk. Cítime sa tu dobre,“ uviedol šéftréner ukrajinskej atletickej reprezentácie Oleksij Serdiučenko.
Ukrajinskí atléti prichádzali do Banskej Bystrice postupne od 2. augusta a rovnako postupne budú aj odchádzať do Budapešti podľa harmonogramu ich disciplín. Reprezentácia je aktuálne pod Urpínom kompletná, z tridsiatich nominovaných športovcov chýbajú iba piati, ktorí majú dlhodobejšie zázemie v Európe. Celkovo je na Slovensku i s realizačným tímom cez 40 ľudí. Náklady na ich pobyt i stravu hradí predovšetkým Svetová atletika (WA) z grantu.
„Sme radi, že finálne a najdôležitejšie sústredenie pred majstrovstvami sveta si Ukrajinský atletický zväz vybral práve na Slovensku. Sú tu aj atléti z okupovaných území, ktorí museli byť evakuovaní. Niektorí v prvých mesiacoch bojovali so zbraňou v ruke, aby ubránili územie i svoj život. Sme radi, že im môžeme pomôcť a vytvoriť adekvátne podmienky.
Neobmedzuje to prípravu slovenských atlétov. Naopak, vytvára sa spolupráca. Je tu veľa kvalitných atlétov z Ukrajiny, takže sa naskytá možnosť spoločných tréningov. Slovenskí športovci vidia na štadióne kvalitných ukrajinských, môžu sa tak potiahnuť a motivovať,“ prezradil riaditeľ VŠC Dukla Banská Bystrica Matej Tóth.
Od generálnej sekretárky ukrajinského atletického zväzu Jolanty Kropačovej dostal plaketu za solidaritu s ukrajinským športovcami, atlétmi, trénermi, ktorá im bola poskytnutá v rámci tréningových táborov v Banskej Bystrici pre národné tímy Ukrajiny v rokoch 2022 a 2023. Táto plaketa bola venovaná i Vojenskému športovému centru Dukla.
Pod Urpínom sa pripravuje aj adept na jednu z medailí výškar Andrij Procenko. Narodil sa v Chersone, kde nebol od vypuknutia vojny. Iba s veľkými problémami sa odtiaľ po šiestich týždňoch ruskej okupácie evakuoval do bezpečia. Neskôr s rodinou odcestoval do Poľska a teraz našiel aktuálny domov v Banskej Bystrici, kde sa pripravuje už dva mesiace.
„Bolo veľmi ťažké opustiť rodné mesto a všetko tam zanechať. Verím, že vojnu vyhráme a celá Ukrajina bude opäť naša. V Chersone sa nedá trénovať, sú tam zdemolované školy, haly, telocvične, ihriská, nič sa tam nezachovalo. Všetko je zničené. V Banskej Bystrici sa mi páči, mesto je krásne, sú tu pekné parky, centrum, nákupné centrá, komplexná vybavenosť. Našiel som tu všetko potrebné na kvalitnú prípravu,“ netajil svoje dojmy niekoľkonásobný medailista z majstrovstiev Európy a sveta, ktorý v Budapešti obhajuje vlaňajší bronz.
Doposiaľ sú jeho maximom štyri strieborné medaily, jedna z majstrovstiev Európy, druhá z halových majstrovstiev sveta a ďalšie dve z halových ME. Bronzové kovy získal vlani na svetovom i európskom šampionáte pod holým nebom, aktuality.sk