Reuters: Námestník šéfa ruskej prezidentskej kancelárie Dmitrij Kozak údajne na začiatku ruskej vojny na Ukrajine uzavrel predbežnú dohodu s Kyjevom, ktorá by uspokojila požiadavku Moskvy, aby sa Ukrajina nestala súčasťou NATO.

 Prezident Vladimir Putin však túto dohodu odmietol a rozhodol sa pokračovať vo vojenskej ofenzíve. Informovala o tom v stredu agentúra Reuters s odvolaním sa na tri zdroje blízke ruskému vedeniu.

Kozak podľa nemenovaných zdrojov Putinovi povedal, že daná dohoda môže zabrániť uskutočneniu rozsiahlej okupácie Ukrajiny. Putin však údajne zdôraznil, že ústupky Kyjeva vyrokované v tejto dohode nie sú dostatočné, nakoľko Moskva svoje ciele rozšírila aj na pripojenie viacerých častí Ukrajiny k Rusku.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov však pre Reuters uviedol, že ide o „absolútne nesprávnu informáciu“.

 Reutersu sa nepodarilo nezávisle overiť, či túto dohodu podporovali ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj a ďalší predstavitelia vlády v Kyjeve. Keby aj bol Putin na začiatku invázie súhlasil s Kozakovým plánom, nie je isté, či by to bolo bývalo viedlo k ukončenie vojny, poznamenal Reuters.

Reuters pripomína, že Putin ešte pred vojnou, ktorú rozpútal 24. februára, vyhlasoval, že NATO a jeho vojenská infraštruktúra sa prijímaním nových členov z východnej Európy približuje k ruským hraniciam. Putin verejne vyhlásil, že to predstavuje pre Rusko existenčnú hrozbu, čo ho núti reagovať.

 Kozak bol od roku 2020 Putinom poverený rokovaniami so zástupcami Kyjeva ohľadom Donbasu na východe Ukrajiny, ktorý od roku 2014 ovládajú Ruskom podporovaní separatisti. Kozak viedol aj ruskú delegáciu, ktorá sa v Berlíne 10. februára stretla s ukrajinskými predstaviteľmi na rokovaniach sprostredkovaných Francúzskom a Nemeckom.

Kozak už aktuálne podľa šiestich anonymných zdrojov oficiálne nemá za úlohou záležitosti súvisiace s Ukrajinou./agentury/

X X X

  Rusko vypálilo osem striel s plochou dráhou rokov na Kryvyj Rih na juhu Ukrajiny so zámerom narušiť v meste dodávky vody, uviedol na sociálnych sieťach zástupca šéfa ukrajinskej prezidentskej kancelárie Kyrylo Tymošenko. Upresnil, že obete na životoch na mieste nie sú. Bombardovanie ale označil za teroristický čin. Podobný útok ruských síl z nedeľného večera, ktorý cielil na energetickú infraštruktúru, prerušil dodávky elektriny na mnohých miestach Ukrajiny vrátane Charkova.

„Je to teroristický čin proti našim ľuďom, proti konkrétnemu mestu,“ uviedol na sociálnej platforme Telegram Tymošenko. „Je im (Rusom) jedno, že ľudí pripraví o vodu,“ podčiarkol.

Šéf vojenskej správy mesta Oleksandr Vilkul vyzval obyvateľov juhukrajinského mesta, aby zostali v krytoch. Zároveň ich požiadal, aby nič súvisiace s ostreľovaním nefotografovali a neumiestňovali tento obsah na sociálne siete.

V čase útoku bol vo všetkých častiach Ukrajiny s výnimkou Ruskom okupovaného polostrova Krym vyhlásený letecký poplach, informoval spravodajský portál Ukrajinska pravda.

V nedeľu večer Rusi podľa ukrajinských predstaviteľov zaútočili pri Charkove na tepelnú elektráreň, kde pri zásahu rakety zomrel jeden jej zamestnanec. Úplný výpadok dodávok v dôsledku ruského bombardovania kritickej infraštruktúry nastal aj v Doneckej oblasti a bez elektriny boli aj časti Záporožskej, Dnepropetrovskej a Sumskej oblasti.

 X X X

 Čínsky prezident Si Ťin-pching pricestoval do uzbeckého mesta Samarkand, kde sa vo štvrtok stretne so svojím ruským kolegom Vladimirom Putinom. Informuje o tom agentúra AFP s odvolaním sa na čínsku tlačovú agentúru Sinchua.

„Čínsky prezident Si Ťin-pching v stredu večer pricestoval na štátnu návštevu Uzbekistanu a zúčastní sa na 22. summite lídrov Šanghajskej organizácie spolupráce (SCO),“ uviedla agentúra Sinchua.

SCO vznikla v roku 2001 ako politická, ekonomická a bezpečnostná organizácia konkurujúca západným inštitúciám, vysvetľuje AFP. Na dvojdňovom summite zoskupenia, ktorý sa začína vo štvrtok, sa čínsky prezident stretne s Putinom i s lídrami Turecka, Indie, Pakistanu, Kazachstanu a ďalších bývalých sovietskych krajín v Strednej Ázii.

X X X

Moskva v poslednom čase v snahe zastaviť postup ukrajinských vojsk nalieha na Kyjev, aby súhlasil s návratom k mierovým rokovaniam, uviedla ukrajinská vicepremiérka Olha Stefanišynová. Ukrajina ale dialóg v súčasnej situácii odmieta, doplnila podľa ruskojazyčného webu stanica BBC Stefanišynová.

„Ukrajina nikdy rokovania neodmietala. Ale vzhľadom na ťažké zločiny, ktoré Rusko v našej krajine spáchalo a ďalej pácha, je motivácia k rozhovorom iná, než bola vo februári,“ vysvetlila Stefanišynová v rozhovore s francúzskou televíziou France 24.

X X X

Ruskí vojaci sa vrátili do mesta Kreminna v Ruskom okupovanej Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny, ktoré bolo ešte v utorok „úplne prázdne“. Strhávali tam ukrajinské vlajky vyvesené miestnymi partizánmi, uviedol v stredu ukrajinský oblastný gubernátor Serhij Hajdaj. Informoval o tom denník The Guardian.

Podobná situácia sa podľa Hajdaja odohrala v utorok v meste Svatove – ruské jednotky odtiaľ odišli, no po určitom čase sa vrátili. V utorok opustili aj Starobilsk, ďalšie mesto v Luhanskej oblasti, kam sa zatiaľ nevrátili.

Ukrajinské železnice medzitým vypravili skúšobný vlak do mesta Balaklija v susednej Charkovskej oblasti, v ktorej ukrajinské sily pri protiofenzíve podľa Kyjeva opätovne obsadili vyše 8000 štvorcových kilometrov územia.

X X X

Ruské ozbrojené sily v stredu nariadili prerušenie mobilného internetu v Ruskom okupovanej Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny. Na sociálnej sieti Telegram to oznámil Kyjevom uznaný gubernátor Serhij Hajdaj. Informácie priniesol portál britského denníka The Guardian.

„Okupačné úrady v Luhanskej oblasti stále tvrdia, že na území oblasti sa nedeje nič, čo by ohrozovalo ‚republiku‘, ako ju oni nazývajú,“ napísal Hajdaj na Telegrame a dodal: „Pre každý prípad však vypli mobilný internet. Ako vysvetlil miestny operátor, toto je nariadenie okupačných úradov, aby zaistili obranyschopnosť a bezpečnosť. Predtým sa na tieto veci nezameriavali.“

X X X

V Poľsku je v súčasnosti legálne zamestnaných viac ako 400-tisíc ukrajinských utečencov. Povedal to v stredu štátny tajomník poľského ministra vnútra Pawel Szefernaker v rozhovore pre poľskú rozhlasovú stanicu Radio Koszalin.

„Dnes evidujeme zhruba 1,3 milióna vojnových utečencov z Ukrajiny, ktorí žijú v Poľsku. V ostatnom čase sa podľa štatistík čoraz viac ľudí vracia na Ukrajinu – odchádza z Poľska. Zároveň však pozorujeme aj to, že čoraz viac (takýchto) ľudí migruje v rámci Poľska,“ povedal Szefernaker, ktorý je tiež vládnym splnomocnencom pre ukrajinských utečencov.

Szefernaker uviedol, že približne 600-tisíc ukrajinských utečencov v produktívnom veku požiadalo v Poľsku o vydanie identifikačného čísla, nazývaného aj PESEL, a sú zaevidovaní v príslušnej databáze. Prácu si dosiaľ podľa jeho slov spomedzi nich našlo legálne vyše 400-tisíc. Szefernaker v tejto súvislosti zdôraznil, že toto sú ľudia, ktorí „platia dane a odvody“ a prispievajú k posilneniu poľskej ekonomiky.

X X X

Fiasko novej trojkoalície hneď na prvej schôdzi. Nedokázala otvoriť rokovanie, SaS urobila obštrukciu

 Predsedovi parlamentu Borisovi Kollárovi (Sme rodina) sa nepodarilo otvoriť riadnu 72. schôdzu Národnej rady SR (NR SR) ani na druhý pokus. Prezentovalo sa totiž len 71 poslancov, Národná rada SR teda opäť nebola uznášaniaschopná. Na to, aby bol parlament uznášaniaschopný, sa musí prezentovať aspoň 76 poslancov. Prvýkrát o 9:00 sa prezentovalo 64 poslancov. Koalícia OĽaNO, Sme rodina a Za ľudí má spolu 69 poslancov. Predseda parlamentu začiatok schôdze odložil na utorok 20. septembra.

 Poslancom sa nepodarilo ani na druhý pokus otvoriť riadnu schôdzu. Plénum nebolo uznášaniaschopné.

Hegera prekvapilo, že parlament nebol uznášaniaschopný

Premiéra Eduarda Hegera (OĽaNO) prekvapilo, že parlament nebola v stredu uznášaniaschopný. Pri otvorení schôdze počítal s podporou poslancov SaS. Podľa jeho slov boli dohodnutí, uviedol po rokovaní vlády. Poukázal, že v druhom čítaní sú návrhy koalície, ktorej súčasťou bola ešte SaS. „Mali sme koaličnú dohodu, že tieto návrhy prejdú cez vládu a parlament,“ zdôraznil premiér.

Matovič: Teraz nie je vhodný čas na to, aby si poslanci robili z parlamentu srandu

Teraz nie je vhodná doba na to, aby si poslanci robili z parlamentu srandu, vyhlásil minister financií a šéf OĽaNO Igor Matovič. Zároveň vyzval voličov tých politikov, ktorí „dnes v parlamente štrajkovali miesto toho, aby pracovali,“ aby im vysvetlili, že teraz nie je čas na takéto správanie a nepatrí sa chodiť do roboty a nepracovať. „Ja pevne verím, že takto za týždeň sa parlament rozbehne a budeme hľadať spoločné riešenia, ako ľuďom pomôcť a nie liečiť si tu svoje vlastné boliestky a aplikovať svoju vlastnú pomstychtivosť,“ povedal Matovič. Pripomenul, že na Slovensku je inflácia na rekordnej úrovni 14 percent, no zároveň dodal, že rekordnú úroveň dosahuje na celom svete. Matovič sa nazdáva, že na Slovensku sa už blíži k svojmu vrcholu. „Keď si pozrieme okolité krajiny ako Česko, Maďarsko, Poľsko, tak sú na tom z pohľadu inflácie výrazne horšie ako Slovensko,“ poukázal šéf rezortu financií.

X X X

 SaS chce o dôležitých bodoch rokovať na mimoriadnej schôdzi

Poslanci za SaS nepomohli v stredu otvoriť riadnu schôdzu, pretože chceli vidieť, ako si koalícia predstavuje vládnutie. Ozrejmil to šéf SaS Richard Sulík, ktorý už sedí v parlamentnej lavici. Pokiaľ sa nepodarí otvoriť schôdzu ani v utorok (20. 9.), SaS chce iniciovať mimoriadnu schôdzu, na ktorej by sa rokovalo o pristúpení Švédska a Fínska do NATO a o ďalších dôležitých návrhoch, napríklad o zvládaní energetickej krízy.

Sulíka prekvapilo, že nikto z koalície nechcel s nimi rokovať. Pýtal sa, či toto všetko stojí za to, aby ostal minister financií Igor Matovič (OĽaNO) „prilepený na svojej stoličke“. Dodal, že ak sa nepodarí dohodnúť na mimoriadnej schôdzi, SaS riadnu schôdzu napokon pomôže otvoriť, pretože nechce dlhodobo blokovať parlament.

 Na tlačovú besedu SaS prišla aj poslankyňa Romana Tabák (Sme rodina), ktorá poslancov SaS označila za najväčšiu brzdu krajiny a odkázali im, že by sa mali hanbiť. Čo na to Sulík?

„Chceli sme vidieť, ako si vládna koalícia predstavuje vládnutie, najmä tú časť, ktorá sa týka národnej rady, to znamená, ako chcú schvaľovať dôležité zákony, a chceli sme vidieť, či sú v stave otvoriť schôdzu,“ ozrejmil Sulík s tým, že najmä poslanci OĽaNO by sa mali zamyslieť, že keď nie sú schopní otvoriť schôdzu, či je správne držať jedného človeka prilepeného na stoličke, ktorý je „osobne zodpovedný za väčšinu problémov, ktoré má vláda“. SaS chce podľa neho podporovať riešenia pre ľudí, no Sulík si myslí, že to treba vyrokovať. Vyzval preto OĽaNO a zvyšok koalície, že ak sa chcú na niečom dohodnúť, SaS je pripravená.

 Strana ide pripraviť návrh na odvolanie Matoviča

SaS potvrdila, že pracuje na návrhu na odvolanie Matoviča z funkcie ministra. Je to podľa Sulíka otázka dní. Na iniciovanie odvolávania potrebujú 30 podpisov od poslancov. Na podporu chcú osloviť koaličných poslancov a dať možnosť aj poslancom OĽaNO podpísať sa pod návrh na odvolanie. Následne majú rokovať aj s poslancami pôsobiacimi v neparlamentnom Hlase. Poslancov, ktorí sú v ĽSNS a mimoparlamentnej Republike, proaktívne oslovovať nebudú. „Necháme to otvorené, keď podporia, bude podporené, keď nie, nebude,“ dodal Sulík.

Šéf SaS tiež informoval, že ich klub sa zdrží pri hlasovaní o odvolaní ministra vnútra Romana Mikulca (OĽANO). Sulík si myslí, súčasťou Ústavy SR by mala byť možnosť rozpustenia parlamentu a aby si poslanci vedeli skrátiť volebné obdobie. Hlas avizoval, že o podpore návrhu na odvolanie Matoviča sú ochotní rokovať, ak SaS podporí ich návrh na zmenu ústavy, ktorá by viedla k predčasným voľbám.

 SaS vopred avizovala, že si chce pri otváraní schôdze urobiť prieskum o tom, ktorí opoziční poslanci budú podporovať menšinovú vládu. Na prvý pokus preto neplánovala podporiť otvorenie schôdze. Predsedu poslaneckého klubu OĽaNO Michala Šipoša prekvapilo, že sa SaS po odchode z vlády chystala schôdzu blokovať. Dodal, že OĽaNO nemá žiadne dohody s nikým mimo trojkoalície a jej bývalých poslancov o prezentovaní sa na schôdzi.

Naď: Neotvorenie schôdze je neskutočnou trápnosťou a drzosťou

Poslanci by mali robiť to, za čo sú platení a nie zle, vyhlásil minister obrany a člen hnutia OĽaNO Jaroslav Naď. Dodal, že miestnosť NR SR bola plná poslancov, no aj napriek tomu sa im nepodarilo otvoriť 72. schôdzu. „Poslanci strany Sloboda a Solidarita, mafie a fašistov odsúhlasili, že rokovať nebudú a na grémiu sa dohodli, že najbližšie sa stretnú až v utorok 20. septembra, hanba,“ napísal minister na sociálnej sieti. Naď celú situáciu nazval neskutočnou trápnosťou a drzosťou.

 Minister obrany uviedol, že na schôdzi sa malo hneď v úvode rokovať aj o dvoch dôležitých bodoch z rezortu obrany. „Prvý bod je novelizácia zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov. Zákon sme prepracovali po dvojročnej práci aj za účasti vojakov, od ktorých sme dostali vyše 500 podnetov,“ tvrdí minister. Ten dodal, že na zákone spolupracoval i s členom poslaneckého klubu SaS Jurajom Krúpom, ktorý podľa Naďa odmietol o tom rokovať pre „trápne politikárčenie.“ Ako uvádza minister, druhý bod sa týkal mandátu pre slovenských vojakov, aby mohli pôsobiť v jednotke NATO na Slovensku. „Je to najmä z praktických dôvodov a veľmi dôležité. Kvôli trápnemu politikárčeniu SaS, mafie a fašistov sme o tom nemohli rokovať. Politikárčiť o témach NATO? To je tá zahraničnopolitická zodpovednosť SaS?,“ pýta sa Naď.

Šipoš kritizoval obštrukciu, OĽaNO chce so SaS rokovať

Hnutie OĽaNO je pripravené so stranou SaS rokovať aj ihneď. Vyhlásil to šéf poslaneckého klubu Michal Šipoš. Nerozumie vyhláseniam SaS, že sa nesnažili rokovať. Tvrdí, že ich požiadal o spoluprácu a stretnutie ešte v utorok (13. 9.). Šéf SaS Richard Sulík mu napokon podľa jeho slov potvrdil, že budú rokovať.

Šipoš kritizoval opozíciu, ako aj poslancov za SaS, že sa v stredu rozhodli nepracovať a obštrukciami paralyzovať parlament, hoci sedeli v pléne.

„Pozývame ich za rokovací stôl, kde sa dohodneme na spoločnom postupe,“ povedal Šipoš na stredajšej tlačovej konferencii. S SaS nakoniec majú rokovať. „Uvidíme, ako sa budú vyvíjať, či budú konštruktívni, či si budú stáť za svojimi slovami,“ doplnil. Ľudia podľa neho nemôžu byť rukojemníkmi opozície, a to najmä v čase, keď treba schváliť pomoc.

 Šipoš nemá informácie o tom, že by sa chceli poslanci OĽaNO podpísať pod návrh na odvolanie ministra financií Igora Matoviča (OĽaNO). V najbližších dňoch budú podľa neho predsedovia strán informovať o tom, či bude nová koaličná zmluva alebo sa pripraví len jej dodatok. Noví štátni tajomníci by podľa Šipoša mali byť odborníci. Kľúčové je podľa neho sadnúť si s SaS a na rovinu si povedať, na ktoré pozície majú nárok. Pri predsedoch výborov je podľa neho obrovský nepomer. V prvom rade sa musia podľa Grendela dohodnúť na otvorení schôdze.

Smer chce ako prvú na schôdzi prerokovať zmenu ústavy a predčasné voľby

Smer navrhne, aby sa ako prvý bod na riadnej schôdzi Národnej rady (NR) SR v utorok 20. septembra prerokovala zmena Ústavy SR týkajúca sa predčasných volieb. Uviedol to predseda strany Robert Fico po tom, ako sa v stredu nepodarilo otvoriť rokovanie parlamentu. Ak sa program schôdze takto neupraví, nevylúčil prípadnú obštrukciu spolu so zvyškom opozície. Smer trvá na potrebe predčasných volieb, naďalej to považuje za jediné demokratické riešenie situácie.

 „Nevylučujem, že pokiaľ tento bod neprejde a nebude zaradený ako číslo jeden, že sa opozícia dohodne na obštrukcii, nech SaS ukáže, ako vážne to myslí so svojím opozičným pôsobením,“ uviedol Fico. Poukázal na aktuálnu krízu. Dodal, že úlohou opozície nie je vládnuť, ale vyvolať predčasné voľby.

Líder Smeru podčiarkol, že máme nefunkčnú vládnu koalíciu. Ukázalo sa to podľa neho pri stredajších neúspešných pokusoch o otvorenie schôdze NR SR. „V čase, keď je krajina v rozvrate, keď množstvo ľudí trpí a bude viac trpieť pre neschopnosť vlády, nie sú schopní poslanci vládnej koalície vytvárať elementárnu väčšinu potrebnú na prijímanie zákonov v parlamente,“ podotkol.

Pellegrini kritizuje nefunkčnú koalíciu

Vládna koalícia nedokázala dodať pri otvorení schôdze Národnej rady (NR) SR ani len všetkých svojich poslancov, riešením sú predčasné voľby. Vyhlásil to nezaradený poslanec a expremiér Peter Pellegrini po stredajších neúspešných pokusoch o otvorenie riadnej schôdze. Vyzval preto parlamentné strany na podporu zmeny Ústavy SR z dielne Sme rodina, ktorá by mohla umožniť vypísanie predčasných volieb.

 „Vláda Eduarda Hegera (OĽaNO) a ním vedená koalícia neodkázala do parlamentu priviesť ani len svojich 72 poslancov, ktorí deklarujú podporu vládnej koalície, a schôdzu sa ani na dva pokusy nepodarilo otvoriť,“ skonštatoval Pellegrini. Podotkol, že koalícia nedokázala riadne fungovať ani s ústavou väčšinu.

Riešenie vidí v predčasných voľbách. Apeluje na poslancov, aby podporili zmenu ústavy týkajúcu sa skrátenia volebného obdobia NR SR. Následne by sa podľa neho malo zvolať rokovanie politických strán o prípadnom termíne predčasných volieb. Ak to nebudú schopné urobiť jednotlivé strany, vyzval na takýto krok prezidentku SR Zuzanu Čaputovú. Následne sa podľa jeho slov môžu voľby vypísať a do ich konania sa môžu prijímať zákony na pomoc ľuďom.

V súvislosti s pomocou ľuďom v čase krízy podotkol, že na vládnutie je tu vládny kabinet. „Máme vládu, nech vládne. Začala s 93 poslancami. Nevydierajte nás citovo, aby sme podržali vládu Hegera a Matoviča. Ak vedia vládnuť, nech vládnu, na to nepotrebujú opozíciu,“ podotkol expremiér. Ak premiér vládnuť nevie, mal by podľa neho odísť.

Pellegrini si vie predstaviť rokovanie s SaS o možnom odvolaní Igora Matoviča (OĽaNO) z funkcie ministra financií. Ak by sa aj vyhlásili predčasné voľby, Matovič by podľa neho nemal do ich termínu ostávať vo funkcii, pretože dokáže napáchať ešte viac škody./agentury/

X X X

Nový minister Káčer nevylučuje, že Putin sa uchýli k použitiu jadrových zbraní

Mier s Ruskom môže nastať iba za takých podmienok, s ktorými bude súhlasiť samotná Ruskom napadnutá Ukrajina. Je o tom presvedčený nový šéf slovenskej diplomacie Rastislav Káčer.

„Žiadna Mnichovská dohoda sa už nesmie opakovať,“ hovorí nový minister zahraničných vecí Rastislav Káčer. Šéf slovenskej diplomacie verí, že v prípade hroziacej porážky sa Putin neuchýli k použitiu jadrových zbraní. Vylúčiť to však nevie, a preto musíme byť ako NATO pripravení aj na takéto scenáre.

Predseda Smeru Robert Fico podľa Káčera poškodzuje naše narodnoštátne záujmy a podieľa sa na vytváraní akejsi piatej henleinovskej kolóny na Slovensku.

Rastislav Káčer pre Aktuality hovorí o tom, prečo prijal ponuku stať sa ministrom zahraničných vecí, o svojich zahraničnopolitických prioritách, ale aj o hrozbe piatej proruskej kolóny u nás či o defétizme slovenských elít, ako i o svojom vzťahu s premiérom Hegerom či šéfom OĽaNO Igorom Matovičom, aktuality.sk

X X X

Vojna na Ukrajne: Rusi chcú odrezať rodisko Volodymyra Zelenského od dodávok vody

Rusko vypálilo osem striel na mesto Kryvyj Rih, zasiahli vodné diela. Ruské ozbrojené sily vypálili v stredu osem striel s plochou dráhou letu na juhoukrajinské mesto Kryvyj Rih s cieľom prerušiť zásobovanie vodou. Oznámil to zástupca šéfa ukrajinskej prezidentskej kancelárie Kyrylo Tymošenko, na ktorého sa odvolala tlačová agentúra Reuters.

Hladina rieky stúpla

Ruské strely zasiahli Kryvyj Rih približne o 17.00 h miestneho času. Poškodené vodné diela spôsobili stúpnutie hladiny v rieke Inhulec, čo vážne ohrozuje mesto, píše portál britského denníka The Guardian. Voda už podľa záberov z oblasti zmietla most v meste.

„Dnes ruskí vojaci poslali maximálny počet zbraní na vodné diela,“ uviedol Tymošenko na sociálnej sieti Telegram. „Cieľ je jasný – pokus o vytvorenie núdzovej situácie. Pre nich nie je dôležité, či ľudia zostanú bez vody alebo či mesto bude zatopené,“ doplnil.

„Toto je teroristický čin proti našim ľuďom, proti konkrétnemu mestu,“ napísal. „Potrebujú v nás vyvolať paniku, v ktorej bude ťažké robiť rozhodnutia. Takže nepanikárte,“ upozornil Tymošenko. „Služby už odstraňujú následky raketových úderov a samospráva koordinuje práce na mieste. Hlavné je, že medzi civilným obyvateľstvom nie sú žiadne obete. Ostatné napravíme,“ upokojoval, aktuality.sk

X X X

Šéf popradského letiska z funkcie neodstúpil, organizuje ešte predaj pozemku

Ministerstvo dopravy aj väčšina zamestnancov očakávala, že šéf popradského letiska Peter Dujava sa vzdá funkcie. Dujava svoj prísľub odvolal a organizuje predaj pozemku.

POPRAD: Spoločnosť Letisko Poprad-Tatry predáva lukratívny pozemok. Iba nedávno vyhlásilo súťaž na predaj budúceho novovytvoreného pozemku s výmerou 746 metrov štvorcových. Parcela, ktorá v katastrálnej mape preto ešte nie je zakreslená, sa nachádza medzi už stojacimi hangármi.

Deje sa tak v čase, keď ministerstvo dopravy aj väčšina zamestnancov očakávali, že šéf popradského letiska Peter Dujava sa vzdá funkcie predsedu predstavenstva štátnej spoločnosti Letisko Poprad-Tatry, ako to oznámil koncom júla.

V pondelok 12. septembra sa preto konalo mimoriadne valné zhromaždenie akcionárov letiska s tým, že mali vzdanie sa funkcie predsedu predstavenstva iba „vziať na vedomie“.

Prekvapenie

Peter Dujava však všetkých nečakane prekvapil. Svoje odstúpenie odvolal a mimoriadne valné zhromaždenie dokonca z pozície predsedu predstavenstva viedol.

Dujava prísľubom odstúpenia upokojil vášne, ktoré sa na medzinárodnom letisku v Poprade zdvihli medzi jeho zamestnancami, keď až 50 z celkovo 70 podalo hromadnú výpoveď okrem iného aj pre údajne arogantné správanie a „papalášske“ maniere ich šéfa .

Hlavným akcionárom s podielom 97,61 je ministerstvo dopravy, mesto Poprad má podiel 1,67 percenta a mesto Vysoké Tatry 0,72 percenta.

Zamestnancov nepotrebuje

Dujava vo svojom prejave, ktorý majú Aktuality k dispozícii, pred akcionármi okrem iného vyhlásil, že letisko pod jeho vedením bude bez ohrozenia chodu fungovať aj po hromadnej výpovedi dvoch tretín všetkých zamestnancov. Zotrvanie zamestnancov na pracovných pozíciách je pritom pre ďalšiu prevádzku letiska doslova existenčné.

Štátna tajomníčka rezortu dopravy Katarína Bruncková po pondelkovom zasadnutí akcionárov vyhlásila, že „riaditeľ letiska je prilepený ku svojej stoličke“.

Peter Dujava na letisku zastáva až tri funkcie. Z každej z nich má príjem, o čom sme písali v samostatnom článku TU. Ide o pozíciu predsedu predstavenstva, výkonného riaditeľa i ekonomického riaditeľa. Jeho priemerný mesačný príjem z týchto funkcií bol za rok 2021 vo výške 7 700 eur.

Pozemok pod budúci hangár

Aktuality pritom zistili, že parcela, ktorú letisko predáva je prístupovou cestou napojená letiskovú plochu. Už dlhšiu dobu sa o nej uvažuje ako o parcele vhodnej na výstavbu nového hangáru, ktorý letisko potrebuje k vylepšeniu svojich služieb.

„Predkladanie ponúk je možné do 26.9.2022 . Vlastník pozemku spoločnosť Letisko Poprad-Tatry a.s. si vyhradzuje právo nevyhlásiť víťaza ponukového konania a pozemok neodpredať,“ píše sa v inzeráte zverejnenom na internetovej stránke letiska.

Prečo sa chce štátny podnik tohto lukratívneho majetku zbaviť práve v čase, kedy sa akcionári snažia vymeniť vrcholový manažment, šéf letiska Peter Dujava nevysvetlil. Na otázky Aktualít neodpovedal.

Iba nedávno pritom argumentoval, že letisko pod jeho vedením napríklad vďaka úsporným opatreniam vytvára finančné zdroje na potrebné investície. Prečo teda spoločnosť hľadá súkromného investora, ktorého pustí do svojho biznisu s prenájmom plôch v hangároch, nie je jasné.

Predaj letisku akcionári odkývali

Podľa stanov spoločnosti valné zhromaždenie schvaľuje predaj nehnuteľného majetku nad 165 970 eur a dozorná rada spoločnosti na návrh predstavenstva dáva predchádzajúci súhlas na predaj nehnuteľného majetku od 33 194 eur do 165 970 eur.

„Valné zhromaždenie 28. septembra 2021 zobralo na vedomie návrh predstavenstva na odpredaj pozemku o výmere 746 metrov štvorcových, a to za minimálnu predajnú cenu 40 900 eur bez DPH,“ potvrdil tlačový odbor rezortu dopravy.

Kontrolným orgánom spoločnosti je dozorná rada, ktorá dohliada na výkon pôsobnosti predstavenstva a podnikateľskú činnosť spoločnosti. Tej predsedá popradský primátor Anton Danko.

Peter Dujava sa s ním stretáva v mestskom zastupiteľstve, keďže je zároveň mestským poslancom. V blížiacich sa komunálnych voľbách Dujava kandiduje na primátora i poslanca Popradu a tiež na poslanca prešovskej župy.

Odvolávať ho budú až po predaji

Letisko súťaž na odpredaj parcely vyhodnotí 26. septembra 2022, o víťazovi rozhodne najvyššia ponúknutá cena. O štyri dni neskôr sa bude konať ďalšie, tentoraz už riadne valné zhromaždenie akcionárov, na ktorom sa v programe rokovania objaví aj bod „Odvolanie predsedu predstavenstva spoločnosti Letisko Poprad-Tatry”.

Tento bod najväčší akcionár letiska – rezort dopravy – do programu valného zhromaždenia v pondelok nepretlačil. Hlasovanie o ňom zmaril zástupca minoritného akcionára – mesta Vysoké Tatry – Marián Matta.

Matta, ktorý je vedúcim ekonomického oddelenia Mestského úradu vo Vysokých Tatrách, sa hlasovania zdržal a odvolanie Petra Dujavu z funkcie sa tak na program nedostalo. Tatranci údajne do poslednej chvíle pred konaním pondelňajšieho valného zhromaždenia disponovali iba jednostrannými informáciami prezentovanými v médiách, a vysvetlenia od Petra Dujavu nepoznali.

„Mesto Vysoké Tatry považovalo za nevyhnutné v rámci postupu s odbornou starostlivosťou pred hlasovaním na valnom zhromaždení preveriť informácie, ktoré však pre krátkosť času nebolo možné preveriť ešte pred konaním pondelňajšieho mimoriadneho valného zhromaždenia,“ tvrdí v stanovisku primátor Vysokých Tatier Ján Mokoš. „Veríme, že na zasadnutí riadneho valného zhromaždenia spoločnosti Letisko Poprad – Tatry už bude mesto disponovať všetkými potrebnými informáciami,“ dodáva, aktuality.sk

X X X

Tabák zavítala na tlačovku SaS: Sulíka označila za brzdu. Poslanci ju vysmiali

 Poslanci SaS sa spolu s opozíciou postarali o to, že nebolo možné otvoriť zasadnutie parlamentu. Predseda SaS Richard Sulík na tlačovej besede ozrejmil, že sa tak stalo, pretože chceli vidieť, ako si trojkoalícia predstavuje vládnutie. Na tlačovú besedu prišla aj poslankyňa Romana Tabák (Sme rodina), ktorá poslancov SaS a Richarda Sulíka označila za najväčšiu brzdu krajiny a odkázali im, že by sa mali hanbiť. Čo na to Sulík? Nič./agentury/

X X X

Stačí 646 eur na dôstojný život? Brusel nadiktuje krajinám minimálne mzdy, prídu do dvoch rokov

Smernica, za ktorú hlasovalo dovedna 505 zákonodarcov, sa bude týkať všetkých pracujúcich v únii, ktorí majú pracovnú zmluvu alebo sú v pracovnoprávnom vzťahu.

 Európsky parlament (EP) v stredu prijal nové pravidlá o primeraných minimálnych mzdách v Európskej únii (EÚ). V tlačovej správe o tom informoval tlačový atašé EP na Slovensku Ján Jakubov.

„Cieľom právneho predpisu EÚ, ktorý bol dohodnutý v júni s Radou, je zlepšiť pracovné a životné podmienky všetkých pracujúcich v Únii a podporiť ekonomický a sociálny pokrok. Stanovuje preto minimálne požiadavky na primeranosť zákonných minimálnych miezd určených vnútroštátnym právom a/alebo kolektívnymi zmluvami. Takisto zefektívňuje prístup pracujúcich k ochrane minimálnej mzdy,“ uvádza sa v správe.

Členské štáty môžu pre posúdenie primeranosti svojich platných zákonných minimálnych miezd vytvoriť kôš tovarov a služieb v reálnych cenách, alebo ho stanoviť na 60 % mediánu hrubej mzdy a 50 % priemernej hrubej mzdy.

Spomenutá smernica, za ktorú hlasovalo dovedna 505 zákonodarcov, sa bude týkať všetkých pracujúcich v únii, ktorí majú pracovnú zmluvu alebo sú v pracovnoprávnom vzťahu. „Členské krajiny, v ktorých je už minimálna mzda chránená výlučne prostredníctvom kolektívnych zmlúv, nebudú musieť zaviesť tieto pravidlá ani zabezpečiť všeobecnú platnosť týchto zmlúv,“ dodáva parlament.

 Stanovenie minimálnej mzdy zostáva v právomoci členských štátov. Tie však budú musieť zaručiť, aby ich minimálne mzdy umožňovali pracujúcim viesť dôstojný život, a to aj vzhľadom na životné náklady a všeobecnú mzdovú úroveň.

„Ceny za potraviny, účty za energie a bývanie rastú. Ľudia skutočne zápasia s tým, aby vyžili. Nemáme čas na plytvanie, práca sa musí oplatiť. V tejto smernici sa stanovujú normy toho, ako by mala primeraná minimálna mzda vyzerať. Zároveň podporujeme kolektívne vyjednávanie, takže viac pracujúcich bude lepšie chránených,“ povedala spravodajkyňa Agnes Jongerius.

Rada by mala dohodu formálne schváliť v septembri. Členské štáty budú mať potom dva roky na to, aby dosiahli súlad so smernicou./agentury/

X X X

Kauza Dobytkár: Kaliňák kritizoval prokurátora a vravel o falošných svedectvách

Na Špecializovanom trestnom súde v Banskej Bystrici pokračuje proces v korupčnej kauze Dobytkár. V lavici obžalovaných nechýbajú mená ako Martin Kvietik, Juraj Kožuch či Norbert Bödör. Ten opäť prišiel so svojimi obhajcami Marekom Parom a Robertom Kaliňákom.

 Na hlavnom pojednávaní v stredu vypovedal bývalý šéf Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA) Ľubomír Partika. Reagoval aj na výpoveď ďalšieho z obžalovaných Ľubomíra Kropila, ktorý sa priznal už v prípravnom konaní. Na súde však priznal vinu len čiastočne s tým, že sa podieľal na nepriamej korupcii a podplácaní. Jeho úlohou bolo vypracovávať projekty pre žiadateľov o dotácie zo štrukturálnych fondov tak, aby uspeli. Výrazne mu vraj pomáhal práve Partika. Pôvodne o ňom tvrdil, že za poradenstvo mal dostať tri milióny eur, no pred senátom už hovoril niečo iné. V rokoch 2012 až 2016 mu vraj dal dokopy „len“ 40-tisíc eur.

Partika sa v stredu vyjadril k tabuľkám, ktoré našli policajti u Kropila – majú sa v nich nachádzať sumy úplatkov. Tie sa však podľa neho nezhodujú s číslami v obžalobe a z ničoho ho neusvedčujú. O slovo sa prihlásil aj Kaliňák, ktorý upozornil na hrubú manipuláciu počas prípravného konania. Spomenul pritom medializované informácie o praktikách Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) v ostatných dvoch rokoch. Požiadal o doloženie dôkazov zo spisu policajnej inšpekcie, lebo je podľa neho pravdepodobné, že k tomu mohlo dôjsť aj v kauze Dobytkár.

 Nasledovali otázky prokurátora Rastislava Hrušku. Ten sa okrem iného Partiku pýtal, aký mal s Kropilom vzťah. Odvetil, že mu pomohol dostať sa na PPA, za čo mu bol vďačný. Tvrdil, že Kropil od neho za to nič nechcel.

Kaliňák počas prestávky reagoval, že nielen z medializovaných informácií, ale tiež z dôkazov, ktoré nikto nevyvrátil, sa vie o hrubom slovníku vyšetrovateľov. Spomenul pritom zverejnené esemesky a výpovede kľúčových svedkov, ktorí boli v tom čase aktívnymi členmi NAKA. „Nie je možné dosiahnuť spravodlivý súd bez toho, aby sme nemali k dispozícii všetky informácie o manipulácii trestných konaní v prípravnom konaní,“ povedal. Podčiarkol, že ide o závažné slová o vyrábaní dôkazov, vydieraní či mučení jednotlivých obvinených.

„V tejto kauze osobitne. Veď prokurátor Hruška nedovolil manželke dozvedieť sa o zdravotnom stave jej muža. O jeho smrti sa dozvedela až o niekoľko dní,“ spomenul prípad Ľubomíra Krivočenka. „My sa tu bavíme o sprostredkovateľských províziách, no ešte som nepočul, že by za to bol, kdekoľvek na svete, trest smrti. Čiže neexistuje logická odpoveď, prečo neumožnili prístup k obvinenému Krivočenkovi, ktorý by mal teraz možnosť rozbiť celú obžalobu,“ mieni Kaliňák.

Všetky esemesky policajtov z NAKA podľa Kaliňáka potvrdzujú, že im vyhovovalo, keď im obvinení vo väzení umierali. „Už ich je takmer desať, z nich sedem veľmi nevysvetliteľných. Ukazuje sa, že mohlo dochádzať k zavádzaniu špecializovaného súdu podávaním falošných svedectiev,“ poznamenal. Vzápätí kritizoval otázky prokurátora, ktorý podľa neho celé doobedie nebol schopný pýtať sa na samotný trestný čin.

„Bavili sme sa, že či sa mali radi (Partika s Kropilom, pozn. red.), ako sa rozprávali o živote a súkromí. Hlavnému obvinenému ale nevedel položiť otázku vo veci samotnej korupcie,“ doplnil Kaliňák.

V kauze korupcie spojenej s PPA čelí obžalobe osem fyzických a päť právnických osôb – nitriansky podnikateľ Norbert Bödör, finančník Martin Kvietik, exriaditeľ PPA Juraj Kožuch, bývalý výkonný riaditeľ PPA Ľubomír Partika, veterinár Ľubomír Kropil, právnik Milan Kopriva, bývalý hlavný radca regionálneho úradu PPA vo Zvolene Viktor Miklas a podnikateľ Peter Kuba.

Skutky v obžalobe sa týkajú najmä korupčných trestných činov a tiež obzvlášť závažného zločinu legalizácie príjmu z trestnej činnosti. Tá bola podľa prokuratúry spojená s vybavovaním žiadostí o nenávratný finančný príspevok z PPA a rozdelená do dvoch vetiev. V prvej sa odovzdalo a následne zlegalizovalo 2 760 000 eur, v druhej viac ako milión./agentury/

X X X

Šéfka EK v ambicióznom prejave: Rusi kradnú čipy z práčiek a sušičiek, ekonomika je na kolenách, prídu „hlboké“ reformy

 Európska komisia navrhuje zastropovať ceny elektriny vyrábané z neplynových zdrojov, z ktorej predaja majú výrobcovia nebývalé zisky v súvislosti s rekordným rastom cien. Oznámila to dnes predsedníčka komisie Ursula von der Leyenová, podľa ktorej krízové opatrenie prinesie členským krajinám Európskej únie 140 miliárd eur, ktoré môžu využiť na podporu spotrebiteľov ohrozených drahými energiami.

 Leyenová v dôležitom prejave vyhlásila, že ruská ekonomika je na kolenách, ruskí vojaci na Ukrajine kradnú práčky a sušičky. „Ruská armáda odoberá čipy z umývačiek riadu a chladničiek na opravu svojho vojenského vybavenia, pretože im došli polovodiče. Ruský priemysel je v troskách,“ vyhlásila.

Je podľa nej potrebná „hĺbková a komplexná reforma trhu s elektrinou“ s cieľom zredukovať vplyv zemného plynu na ceny elektriny.

 Viaceré členské štáty Európskej únie (EÚ) už pred začiatkom ruskej vojny na Ukrajine vyzývali na dôkladnú a štrukturálnu reformu energetického trhu eurobloku, pretože boli presvedčené, že vplyv plynu na stanovovanie veľkoobchodnej ceny elektriny je neprimeraný.

Von der Leyenová dnes zopakovala, že zásadný podiel na bezprecedentnom zdražovaní majú ruské manipulácie s dodávkami plynu. Rusko podľa pozorovateľov znižovaním objemu dodávaného plynu či úplným zastavovaním dodávok reaguje na postoj európskych krajín k jeho agresii voči susednej Ukrajine a ich jasnú podporu brániacemu sa Kyjevu. Moskva opakované obmedzenia dodávok obvykle zdôvodňuje technickými problémami.

Aké energetické opatrenia navrhuje EK:

Komisia prichádza s návrhmi päť dní po mimoriadnom rokovaní ministrov energetiky, ktorí exekutívu Únie vyzvali na rýchlu prípravu konkrétnych krokov na obmedzenie dopadu vysokých cien na obyvateľa a firmy.

1. Mimoriadne dane pre energetické firmy

„V našej sociálnej trhovej ekonomike sú zisky dobré. V týchto časoch však nie je správne dosahovať mimoriadne rekordné tržby a zisky profitujúc z vojny a na úkor zákazníkov. V týchto časoch sa zisky musia zdieľať a nasmerovať k tým, ktorí to potrebujú najviac,“ povedala Leyenová v prejave pred Európskym parlamentom v Štrasburgu.

Agentúra Bloomberg v utorok poobede priniesla informáciu, že tieto firmy sa zdania minimálne 33 percentnou sadzbou. Zdanené peniaze by sa mali následne prerozdeliť domácnostiam. Zdanil by sa zisk pred zdanením za fiškálny rok 2022, ktorý by bol vyšší ako 20 percent oproti priemeru z rokov 2019, 2020 a 2021.

2. Zníženie spotreby elektriny v špičke

Prvou odpoveďou na vysoké ceny je zníženie dopytu po plyne. To môže ovplyvniť ceny elektriny a dosiahnuť upokojenie trhu. Najdrahšie hodiny spotreby elektriny, ovplyvnené výrobou elektriny spaľovaním plynu, chce EK riešiť zavedením povinnosti znížiť spotrebu elektriny aspoň o 5 % počas hodín s najvyššou cenou. Členské štáty by mali určiť 10 % hodín s najvyššou očakávanou cenou a počas špičky znížiť dopyt. Zníženie dopytu v čase špičky by viedlo k zníženiu spotreby plynu o 1,2 miliardy m počas zimy.

Komisia navrhuje, aby sa členské štáty zamerali na zníženie celkového dopytu po elektrine aspoň o 10 % do 31. marca 2023. Môžu si vybrať primerané opatrenia, medzi ktoré patrí aj finančná kompenzácia.

3. Strop pre elektrinu z nízkouhlíkových zdrojov

Európska komisia navrhuje zastropovať ceny elektriny vyrábané z neplynových zdrojov, z ktorej predaja majú výrobcovia nebývalé zisky v súvislosti s rekordným rastom cien. Krízové opatrenie prinesie členským krajinám Európskej únie 140 miliárd eur, ktoré môžu využiť na podporu spotrebiteľov ohrozených drahými energiami.

4. Reforma energetického trhu

K tým dlhodobým bude patriť snaha o oddelenie ceny plynu a elektriny, na ktorej zdraženie má v súčasnosti práve plyn kľúčový vplyv. „Preto podnikneme hlbokú a celkovú reformu trhu s elektrinou,“ sľúbila von der Leyenová.

„Radšej plyn spália, než by ho dodávali… Tento trh už nefunguje,“ vyhlásila šéfka komisie. EÚ podľa nej síce už výrazne obmedzila svoju závislosť na ruskom plyne a naplnila 84 percent kapacity svojich zásobníkov, v záujme stabilizácie cien však musí podniknúť ďalšie kroky. Zo 40 percent znížila Európa dovoz ruského plynu na 9 percent.

Kľúčová budúcnosť vodíka

V prejave vyzdvihla potenciál vodíka a ohlásila vytvorenie novej „banky“, ktorá má pomôcť vybudovať trh s týmto zdrojom. Tiež znovu hovorila o potrebe rozsiahlej reformy trhu s elektrinou.

„Vodík môže v Európe znovu rozdať karty,“ vyhlásila predsedníčka EK. Počiatky energetickej transformácie už sú podľa nej zrejmé, napríklad na severe Nemecka, kde jazdia vlaky poháňané „zeleným vodíkom“. „Musíme našu vodíkovú ekonomiku posunúť z niečoho okrajového do veľkého merítka,“ pokračovala.

Európska komisia podľa nej za týmto účelom zriadi „Európsku vodíkovú banku“, ktorá pomôže vybudovať budúci trh s vodíkom. Nový orgán vraj bude môcť investovať tri miliardy eur a bude ťažiť predovšetkým z prostriedkov z únijného fondu pre inovácie. „Musíme vytvoriť tvorcu trhu s vodíkom, v snahe zaceliť medzeru v investíciách a prepojiť budúce dodávky s dopytom,“ povedala von der Leyenová.

„Nie len rýchla záplata, ale zmena paradigmy, skok do budúcnosti,“ popísala spôsob, ako by podľa nej mala EÚ pristupovať k súčasnej energetickej kríze priživovanej Ruskom a výpadkom jeho dodávok plynu. Vývoj, ktorý súvisí s ruskou agresiou voči Ukrajine a jasnou európskou podporou brániaceho sa Kyjeva, vyhnal cenu suroviny na rekordné hodnoty a prispieva tak aj k vysokým veľkoobchodným cenám elektriny.

Podľa von der Leyenovej aktuálny trh s elektrinou, kde sa cena určuje podľa najdrahšieho spôsobu výroby potrebného na uspokojenie dopytu, nie je spravodlivý k spotrebiteľom. Šéfka EK preto sľubuje „hlbokú a komplexnú reformu“./agentury/

X X X

Varšava žiada od Ruska vrátiť obrazy ukradnuté Červenou armádou počas vojny

Poľsko formálne požiada Rusko, aby vrátilo sedem obrazov umiestnených v známom moskovskom múzeu. Ako v stredu uviedol poľský minister kultúry Piotr Glinski, spomenuté diela počas druhej svetovej vojny protizákonne odviezla sovietska Červená armáda.

 Gliňski povedal, približne 20 predchádzajúcich žiadostí, aby Moskva vrátila predmety ukradnuté počas druhej svetovej vojny, zostalo úplne bez reakcie. Ide napríklad o archív nacistického vyhladzovacieho tábora Auschwitz, maľby starých majstrov ako Dürer, Holbein či Cranach alebo rukopisy poľských spisovateľov.

„Do dnešného dňa ruská vláda nepreskúmala žiadne z tvrdení,“ povedal Glinski na tlačovej konferencii. Dodal, že Rusko je jediné z niekoľkých dosiaľ oslovených krajín, ktoré Poľsku v tejto veci ani len nereagovali.

Poľsko má historicky napäté vzťahy s Ruskom, ktoré sa ešte viac zhoršili po invázii na Ukrajinu. Varšava je významným spojencom Kyjeva a presadzuje čo najprísnejšie sankcie voči Moskve.

Najnovšia žiadosť sa týka siedmich obrazov talianskych umelcov, ktoré sú teraz v Puškinovom múzeu v Moskve. Medzi obrazy zo 14. až 18. storočia patria „Dvaja svätci“ Spinella Aretina a „Klaňanie sa dieťaťu“ Lorenza di Crediho.

Glinski povedal, že je ťažké odhadnúť, koľko z poľského umenia a kultúry bolo počas vojny zničených alebo vyplienených okupačnými nacistickými nemeckými a sovietskymi jednotkami, no odhaduje sa, že poľské múzeá prišli o približne 50 % svojich zbierok.

 „Stopy státisícov predmetov vedú do Ruskej federácie a do bývalých sovietskych republík,“ povedal Glinski. Podotkol, že Poľsko „nikdy neprestane hľadať kultúrne predmety, ktoré boli ulúpené“ počas vojny./agentury/

X X X

Biden do Moskvy posiela veľvyslankyňu v Arménsku

Americká vláda si za svoju novú veľvyslankyňu v Moskve zvolila skúsenú diplomatku, ktorá sa dlho venovala otázkam súvisiacim s Ruskom. Informovala o tom v stredu agentúra AP, od ktorej TASR správu prevzala.

 Nová americká veľvyslankyňa v Moskve Lynne Tracyová vo Washingtone. Americká vláda si za svoju novú veľvyslankyňu v Moskve zvolila skúsenú diplomatku, ktorá sa dlho venovala otázkam súvisiacim s Ruskom.

Vládni predstavitelia oboznámení so záležitosťou uviedli, že nominácia Lynne Tracyovej, súčasnej veľvyslankyne USA v Arménsku, bude predložená Senátu, len čo ju v súlade s diplomatickým protokolom schváli ruská vláda.

Takýto súhlas býva bežný, no v tomto prípade nemusí byť samozrejmý, upozorňuje AP. Vzťahy medzi Washingtonom a Moskvou sú mimoriadne napäté v súvislosti s vojnou na Ukrajine, zadržiavaním Američanov v Rusku, podozreniami zo zasahovania do volieb v USA či stupňujúcim sa sporom o počty pracovníkov ambasád.

Pozíciu veľvyslanca USA v Moskve tento mesiac opustil John Sullivan. Jeho odchod prišiel v čase, keď mnoho amerických expertov na Rusko, ktorí sú vnímaní ako vhodní kandidáti na ambasádora, má zakázaný vstup do tejto krajiny.

 Washington o svojej nominantke Rusko informoval už pred niekoľkými týždňami. Moskva zatiaľ diplomatický súhlas, známy ako agremán, neudelila.

Tracyová hovorí po rusky a pôsobila už v Moskve (2014–17) ako zástupkyňa veľvyslanca, následne ako poradkyňa pre Rusko na ministerstve zahraničných vecí. Zastávala tiež viacero diplomatických postov v strednej a južnej Ázii./agentury/

X X X

Ekonómovia: Kedy dostane inflácia stopku? Slovákom najviac požierajú peniaze potraviny

Inflácia v ôsmom mesiaci sa vyšplhala na 14 percent. Takýto rast na Slovensku nebol 22 rokov. Ťahajú ju hlavne ceny potravín a energie. Pozitívnou správou je, že už druhý mesiac po sebe sa zaznamenal znížený rast cien na pohonných hmotách. Analytici predpokladajú, že inflácia by mala v budúcom mesiaci klesať. Na akej hranici sa zastaví?

 Branislav Karmažin, ekonóm Národnej banky Slovenska

Rovnako ako v júli, aj v auguste ceny obchodovateľných tovarov mierne spomalili. Prispel k tomu pokles cien dopravy. Menovite najmä cien pohonných látok, ktoré ustúpili od júnových dlhoročných maxím v dôsledku poklesu cien ropy. Na druhej strane ale obchodovateľné tovary bez pohonných látok zrýchľovali. Dosiahli najvyšší rast od roku 1998. K zrýchleniu prispeli ceny tovarov spojených s bývaním, tuhých palív, ceny alkoholických, nealkoholických nápojov a obuvi. Aktuálne extrémne vysoké ceny energií pôsobia negatívne na domácich priemyselných výrobcov. Hrozí, že sa to premietne do vyššej zotrvačnosti cenového rastu priemyselných tovarov na strednodobom horizonte.

Matej Horňák, analytik Slovenskej sporiteľne

V dôsledku vývoja v posledných týždňoch sme pristúpili k zmene odhadu rastu cien. Predpokladáme, že priemerná medziročná miera inflácie presiahne v tomto roku 12%, vzhľadom na pretrvávajúce inflačné tlaky a neistotu na trhoch. Zároveň zdvíhame odhad inflácie aj do ďalších rokov (10% v roku 2023, pričom o niečo vyššiu než v „normálnych“ časoch ju predpokladáme aj v rokoch 2024 a 2025) a to najmä na vrub cien energií a efektov prelievania sa do ekonomiky – keďže vnímame signály, že zvýšené ceny energií tu s nami ostatnú dlhšie a konečný dopad na spotrebiteľov sa bude len postupne rozkladať v čase.

Odhad inflácie však môže byť aj výrazne revidovaný, nakoľko v súčasnosti ešte nepoznáme, na akej úrovni budú stanovené ceny energií v budúcom či ďalších rokoch, a tak zatiaľ môžeme vychádzať iba z niektorých medializovaných informácií či vlastného odhadu potenciálne prijímaných krokov na národnej alebo európskej úrovni.

Ľubomír Koršňák, analytik UniCredit Bank

Inflácia by už v auguste mohla dosiahnuť svoj vrchol. K zmierneniu medziročnej inflácie by v septembri mohol napomôcť i technický (štatistický) vplyv vyprchania efektu zrušených obedov zadarmo na školách (medziročnú infláciu aktuálne navyšuje o 0,5 p. b.). Aj pri ostatných položkách spotrebného koša by ďalšiemu zrýchľovaniu inflácia mala brániť najmä vysoká porovnávacia báza. Rast cien však ostane silný a spomaľovanie dynamiky medziročnej inflácie bude najskôr len veľmi pozvoľné – inflácia by mala zotrvať na úrovni okolo 13% až do konca tohto roka.

Ceny budú stále nahor tlačiť vyššie ceny energií, potravín i ich sekundárne efekty prelievajúce sa do dopytovej inflácie. Na úrovni nad 10% by sa pritom rast cien mal udržať aj v budúcom roku. Kľúčovou položkou, ktorá určí úroveň inflácie v budúcom roku, budú ceny plynu, elektriny a tepla. Plné premietnutie trhových cien do cien pre domácnosti by v budúcom roku zrýchlilo infláciu až k úrovniam okolo 25–30%. Stále však predpokladáme, že vláda nárast cien energií pre domácnosti bude výrazne tlmiť a celková inflácia sa tak udrží na podobných úrovniach ako v tomto roku.

Eva Sadovská, analytička WOOD & Company

„Ukazovatele zamerané na spotrebu domácností či tržby maloobchodu naznačujú, že počas uplynulých mesiacov ani vysoká inflácia zatiaľ väčšinu Slovákov v míňaní nezastavila. Maloobchodné tržby totiž počas prvých siedmich mesiacov 2022 zaznamenali v stálych cenách medziročný nárast o 9,2 %. Aj napriek rastúcej inflácii, omikronovej vlne a vojnovému konfliktu na Ukrajine dokázala dokonca práve vyššia spotreba slovenských domácností počas prvého polroka 2022 potiahnuť celkový ekonomický rast v krajine (HDP). Nákupné správanie Slovákov v tomto roku ovplyvnil efekt tzv. odloženej spotreby alebo vynútených úspor. Ide o ušetrené finančné prostriedky z čias pandémie, ktorá bola sprevádzaná prísnymi opatreniami. Slováci vtedy chceli míňať, ale nemali kde, nakoľko obchody boli zatvorené a služby nefungovali. Tieto odložené peniaze tak do veľkej miery využívali na nákupy práve v tomto roku. Predpokladáme, že s prichádzajúcou jeseňou efekt odloženej spotreby postupne vyprchá. Navyše obavy z vysokých cien energií by mohli Slovákov opäť „prinútiť“ viac šetriť a vytvárať si finančnú rezervu. Míňanie Slovákov tak bude zrejme v nasledujúcich mesiacoch opatrnejšie.

Pochopiteľne, výrazný nárast cien v krajine a s ním spojené vyššie náklady na základné a nevyhnutné tovary a služby spôsobili už u určitých skupín obyvateľstva poslabšie míňanie na ostatné – luxusnejšie tovary a služby. Ide predovšetkým o domácnosti seniorov, nízkopríjmové domácnosti, domácnosti nezamestnaných, domácnosti jedného rodiča s deťmi, domácnosti s viacerými deťmi, ale i (a v neposlednom rade) domácnosti so zdravotne znevýhodnenými členmi.

 Rýchle zdražovanie nie je dobrou správou pre naše peňaženky. Vysoká inflácia nielenže oslabuje reálny rast platov, ale znehodnocuje aj úspory obyvateľov na účtoch v bankách. Inflácia valcuje úroky na bankových vkladoch už šiesty rok po sebe. Jednou z možností, ako sa z dlhodobého hľadiska dá popasovať s infláciou, je investovať.“/agentury/

X X X

 Martin Behula: Hegerova viera a Remišovej moralizovanie

Premiér Heger sa spoľahol na podporu SaS, pretože zatiaľ žiaden iný plán nemá „Menšinová vláda je menšinová. Som prekvapený, že niekoho prekvapuje, že menšinová vláda dnes nemala v parlamente väčšinu. Nás to neprekvapilo. Dosť ma prekvapilo, že Richard Sulík a strana SaS dnes neotvorili schôdzu,“ elegantne skonštatoval premiér Eduard Heger.

Vyviedol tak z omylu každého, kto by ešte naivne dúfal, že predseda vlády vie, čo robí. Nie je fér tvrdiť, že leto len tak premárnil. Očividne si cibril umenie hovoriť, no nepovedať nič a doviedol ho do dokonalosti.

Otázka viery

A teraz vážne. Premiér môže vyčítať SaS, že nedodržala slovo. Richard Sulík naozaj verejne sľuboval, že túto schôdzu pomôžu otvoriť, pretože na nej majú vlastné návrhy a tiež je dôležité, aby parlament ratifikoval vstup Švédska a Fínska do NATO. To však nemuselo automaticky znamenať, že ju SaS pomôže otvoriť na prvý pokus.

Predsedníčka poslaneckého klubu Anna Zemanová už včera avizovala, že „otvorenie schôdze nebude pre koalíciu také jednoduché, ako bývalo“, a že jej poslanci sa nebudú prezentovať, aby zistili, kto v parlamente podporí vládu. Premiér to mohol a mal predvídať, no radšej sa spoľahol na to, že SaS ich bez problémov podrží. Vyzerá to totiž, že trojkoalícia zatiaľ žiaden iný plán nemá.

Zdá sa, ako keby Obyčajní ľudia do poslednej chvíle neverili, že SaS sa naozaj začne správať ako opozícia. Spoliehať sa, že bude podporovať vládu z akéhosi zvyškového pocitu zodpovednosti, alebo preto, lebo vláda predkladá „dobré zákony“, však nie je plán, ale viera. Tou sa môže Heger riadiť v súkromí, no určite nie v politike.

A bude horšie. Čakali sme, že SaS chce bývalým koaličným partnerom iba pohroziť, no teraz sa zdá, že isté nie je ani otvorenie schôdze v utorok. Anna Zemanová navrhuje zvolať mimoriadnu schôdzu, kde by sa hlasovalo o najdôležitejších bodoch z tej riadnej. Takéto prehnané taktizovanie sa však môže SaS vypomstiť.

Parlamentný chaos onedlho prestane baviť každého. Prílišné úskoky SaS odradia koalíciu od rokovania a možno si nájdu iných partnerov, napríklad medzi kuffovcami. Takýmto ťahom SaS však nebudú rozumieť ani jej voliči. No ak to Richard Sulík robí s nádejou, že si takto vymôžu odchod Igora Matoviča z vlády a svoj návrat do nej, tak prepadli nevyliečiteľnému sebaklamu.

Spravodlivý hnev

Veronika Remišová si namiesto Hegerovej slepej viery zvolila moralizovanie hodné podpredsedníčky vlády, ktorej strana má v parlamente troch poslancov. Rovnaké ako vtedy, keď vyzývala poslanca Miroslava Kollára, aby sa vzdal mandátu, keď vystúpil zo Za ľudí, a zabudla, že ona sama sa mandátu nevzdala, keď v roku 2019 odišla z OĽaNO do Za ľudí.

Nuž, to sa stáva aj v lepších stranách. Jediná prevaha, ktorú môže predsedníčka miniatúrnej strany v menšinovej vláde cítiť, je už len tá morálna. Remišová zahorela spravodlivým hnevom na poslancov, ktorí berú kráľovské platy a mali by pracovať v prospech ľudí. A ako to už býva, keď človek zahorí spravodlivým hnevom, zvyčajne sa mýli, alebo je populista a zámerne zavádza.

V parlamentnej demokracii totiž má aj kvalifikovaná menšina svoje práva. Ako konštatuje Benátska komisia vo svojej Správe o úlohe opozície v demokratickom parlamente „bezpochybne najvýznamnejší druh práva opozície (menšiny) je právo parlamentnej menšiny zablokovať alebo oddialiť niektoré obzvlášť významné rozhodnutia väčšiny“.

Čakali by sme, že akurát političke, ktorá strávila väčšinu kariéry v opozícii, to nebude treba vysvetľovať. Napokon, jej bývalý šéf Igor Matovič ešte v roku 2011 tvrdil, že obštrukcia je právom poslanca. Remišová o tom asi nepočula. A to nie je to jediné, čo nepočula.

Francúzska chromá kačka

V menšine vládne aj francúzsky prezident Emmanuel Macron, no Remišová vraj nepočula o tom, že by mal problémy s presadzovaním „dobrých zákonov“. Asi bolo treba lepšie počúvať. V júli presadil inflačnú pomoc a návrh zmien v rozpočte spolu za 44 miliárd eur. Pomohli mu konzervatívni Republikáni.

Ľahké to však nemal. Poslanci proti vôli ministra financií Bruna Le Maireho schválili 500 miliónov eur navyše pre dôchodcov, ktoré vypustili až pri opätovnom hlasovaní. Takmer prešla aj mimoriadna daň pre veľké spoločnosti, s ktorou vláda nesúhlasila.

Ako navyše pripomína magazín Politico, inflačná pomoc pre ľudí sa opozícii schvaľovala ľahko. Podpora rozpočtu na budúci rok či nepopulárnych reforiem, ako je zvýšenie veku odchodu do dôchodku a zníženie dávok v nezamestnanosti, však taká istá nie je. Republikáni už oznámili, že s ich podporou Macron nemá rátať.

Politico predpokladá, že Macron bude musieť rozpočet pretlačiť mimoriadnym ústavným postupom bez hlasovania a budúci rok ho čaká ťažké rozhodnutie. Buď rozpustí parlament, vypíše predčasné voľby a riskne predvolebnú kampaň počas energetickej krízy. Alebo sa vzdá akýchkoľvek reformných ambícií a jeho vláda prežije najbližších štyri a pol roka ako chromá kačka.

Pred podobnou voľbou ako Macron bude v zime stáť aj Eduard Heger. Je dobré pripomenúť mu to už teraz. Aby z toho náhodou neskôr nezostal prekvapený, aktuality.sk

X X X

Švédska premiérka Anderssonová uznala porážku od pravice a odstúpila

Švédska sociálnodemokratická premiérka Magdalena Anderssonová uznala porážku v nedeľných parlamentných voľbách a oznámila svoju demisiu.

Švédska premiérka a predsedníčka Sociálnodemokratickej strany Magdalena Anderssonová počas volebnej noci v konferenčnom centre Waterfront v Štokholme 11. septembra 2022.

Víťazný blok štyroch pravicových strán, vrátane nacionalisticky populistických Švédskych demokratov, dostane podľa agentúry Reuters ako prvý príležitosť zostaviť novú vládu.

Ešte zostáva sčítať niekoľko málo hlasov, ale Anderssonová, ktorá sa vlani stala prvou ženou na čele švédskej vlády, povedala, že výsledky ukazujú víťazstvo pravicového bloku. „Preto zajtra (vo štvrtok) požiadam predsedu parlamentu o uvoľnenie z funkcie,“ povedala Anderssonová novinárom na tlačovej konferencii. Podľa nej je dôležité, aby Švédsko malo novú vládu čo najskôr.

Prelom pre protiimigračných demokratov

Doteraz opozičný pravicový blok okrem Švédskych demokratov zahŕňa aj Umiernenú koaličnú stranu, Liberálov a Kresťanskodemokratickú stranu. Po voľbách sa zdalo, že zvíťazí iba o jeden mandát, ale podľa posledných volebných výsledkov obsadí 176 kresiel v 349-člennom parlamente, zatiaľ čo ľavica obsadí 173 miest. Výsledky by mali byť oficiálne potvrdené do víkendu.

 Výsledky volieb znamenajú pre Švédsko prelom, pretože vplyv na vládnu politiku pravdepodobne budú mať protiimigrační švédski demokrati, s ktorými v minulosti všetky hlavné strany odmietali spolupracovať. Strana, ktorá sa do parlamentu prvýkrát dostala v roku 2010, získala podľa všetkého 20,6 percenta hlasov. Umiernená koaličná strana si pripísala zisk 19,1 percenta.

Predseda Švédskych demokratov Jimmie Akesson vyhlásil víťazstvo pravicovej aliancie a uistil, že jeho strana bude „konštruktívnou a vedúcou silou“ pri práci na obnovení bezpečnosti vo Švédsku./agentury/

X X X

Jastrabi po porážkach tlačia Putina do totálnej vojny? 

  Rozbehol lokomotívu, teraz pred ňou uteká. Šéf Kremľa čelí vážnemu problému zo strany, odkiaľ to nečakal. Do totálnej vojny bez akýchkoľvek zábran ho tlačia tí, čo mu uverili, že špeciálna vojenská operácia, ako prikázal nazývať ozbrojenú agresiu proti Ukrajine, „ide podľa plánu“.

 Potrebujem muníciu, nie odvoz. Slová, ktoré na začiatku ruskej invázie vyslovil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, sa už dostali do dejín. Užívatelia sociálnych sietí a podporovatelia Ukrajiny teraz slávnu vetu používajú, aby si uťahovali z okupantov, ktorých zaskočila ofenzíva v Charkovskej oblasti a musia ustupovať. „Potrebujem odvoz, nie muníciu,“ hovoria vraj teraz ruskí vojaci.

Hoci Kremeľ tvrdí, že len preskupuje sily, z Moskvy cítiť nervozitu. Vladimir Soloviov, jeden z najznámejších propagandistov Putinovho režimu, na komunikačnej platforme Telegram uviedol, že je potrebné popraviť ruských veliteľov, ktorí pripustili ukrajinskú protiofenzívu v Charkovskej oblasti. Porážka na fronte môže citeľne oslabiť Putinov imidž a dohnať ho k vyhláseniu všeobecnej alebo aspoň čiastočnej mobilizácie či dokonca k nasadeniu jadrovej zbrane.

Ako bude reagovať Kremeľ? „Môj tip: je približne 25-percentná šanca, že Putin použije taktickú jadrovú zbraň na Ukrajine alebo blízko nej. Už v tejto vojne konal neracionálne. Nevieme, čo urobí, keď bude zatlačený do kúta, a ukrajinskí predstavitelia verejne vyjadrili obavy, že sa to môže stať,“ napísal na sociálnej sieti Twitter Thomas Ricks, expert na vojenské záležitosti a dvojnásobný držiteľ Pulitzerovej ceny.

Podľa ďalších odborníkov je to však mimoriadne nepravdepodobný scenár, hoci sa nedá úplne vylúčiť. No expert na Rusko Mark Galeotti na Twitteri upozornil, ako sa Putinov režim usiluje to, čo sa deje, podať ľuďom.

„Dvorné noviny Kremľa Rossijskaja Gazeta sú také nezáživné, ako by ste mohli očakávať, ale vo svetle mimoriadnych ukrajinských úspechov v posledných dňoch je poučné vidieť, čo dnes Rusom hovoria (a čo nie),“ pripomenul Galeotti.

Putinovskí propagandisti podľa experta spomínajú údajné úspechy. Píšu o tom, koľko ukrajinských vojakov prišlo o život či o tom, ako na strane Kyjeva stoja zahraniční bojovníci, ale tých vraj ruské jednotky už tiež zlikvidovali.

Na Ukrajine sa začala žatva. Ruských tankov

Ruské okupačné sily z Charkovskej oblasti ustupujú tak rýchlo, že aj na tanky zabudli. A tak musia nastúpiť ukrajinskí traktoristi. Pozrite si na videu, ktoré zdieľalo ukrajinské ministerstvo obrany.

„Zdá sa, že Kremeľ je ohromený a zatiaľ neprišiel s plánom, ako udalosti prekrútiť, takže médiá do veľkej miery ignorujú zlé správy, kým nedostanú pokyny. Nikto nechce prejaviť iniciatívu, aby sa nepomýlil,“ pripomenul Galeotti.

„Kremeľ nemá problém klamať, ale nemôže len tak ignorovať realitu, a má problém vytvoriť nejaké pozitívne príbehy o problémoch, pri ktorých je možné základné overenie faktov. Toto je druh dilemy, ktorú sme videli v Čečensku a vo vojne Sovietskeho zväzu v Afganistane. Zvykne to byť znakom toho, že štátna kontrola praská. Nie je to ani tak o tom, že by Rusi až doteraz verili oficiálnej línii, ale skôr o tom, že nemali dôvod jej neveriť,“ konštatuje Galeotti.

Lež, krajina ohromná!

Ako prví prelomili múr mlčania o zdrvujúcej ukrajinskej protiofenzíve v Charkovskej oblasti vojnoví korešpondenti na svojich blogoch, ktoré majú často milióny pravidelných čitateľov: „Títo noví lídri verejnej mienky čias špeciálnej operácie vyzývajú Putina, aby pozdvihol Stalinove heslá: Všetko pre front, všetko pre víťazstvo! Povstaň, krajina ohromná, povstaň na smrteľný boj!“ napísal na Telegrame politológ Sergej Markov, bývalý poslanec Štátnej dumy a Putinov poradca, ktorý mu vždy oddane slúžil. „Ruská vláda sa však pridžiava politiky Lež, krajina ohromná! A všetko urobia ľudia, ktorí za to dostávajú plat,“ dodal nezvyklo kriticky.

 Prokremeľský politológ však nevylučuje, že porážka na charkovskom fronte, kde Rusko za pár dní prišlo o kontrolu nad väčším územím, než aké dobylo za celé mesiace invázie, môže Kremeľ primať k zmene postoja: „Vedenie Ruska možno práve teraz bude nútené prijať rozhodnutie a vzdať sa predchádzajúcej koncepcie, ktorej sa pridŕžalo pol roka – o tom, že armáda bojuje, a krajina si žije svoj bežný život. Zrejme bude nutné pristúpiť k mobilizácii a prejsť od špeciálnej vojenskej operácie k reálnej vojne.“ Markov však pripúšťa, že to nebude také jednoduché, a ak by aj Putin pristúpil na mobilizáciu, čo napriek tlaku generálov doteraz tvrdo odmietal, tak pôjde iba o čiastočnú, a nie všeobecnú.

Tlak totiž prezident cíti aj z druhej strany, od ľudí, ktorí jeho inváziu podporujú práve preto, že ich z nej vynechal. Na ilustráciu Markov spomenul víkendové oslavy Dňa Moskvy, do ktorých sa osobne zapojil aj šéf Kremľa, keď v zábavnom parku metropoly osobne spustil prevádzku najväčšieho ruského kolesa v Európe, ktoré, mimochodom, po niekoľkých hodinách odstavili. Ľudovú veselicu večer korunoval veľkolepý ohňostroj, čo bola podľa politológa obrovská politická chyba, a to napriek tomu, že „sociológovia hovoria, že väčšina obyvateľstva je unavená zo správ o špeciálnej operácii a želá si, aby vojnových správ bolo čo najmenej“.

„Ohňostroj v Moskve v tragický deň ťažkej vojenskej porážky Ruska bude mať veľmi negatívne politické dôsledky,“ predpovedá Markov na Telegrame. „Ak tí, čo ohňostroj nezrušili, budú aj naďalej tvrdohlavo ignorovať postoje väčšiny Putinových voličov, tak svojimi politickými chybami môžu spôsobiť prezidentovi a vláde veľké škody a naladiť krymskú putinskú väčšinu proti štátnej moci. Štátna moc nesmie oslavovať, keď ľud smúti,“ dodal.

Sila zdrojom legitimity

V súvislosti s ruskou stratou kontroly nad severovýchodom Ukrajiny, po ktorej Moskva môže zabudnúť na plány zovrieť zvyšok Donbasu do klieští, politologička Tatiana Stanovaja upozorňuje na prudké pohyby v náladách ruskej spoločnosti. „Strana ,všetko je stratené‘, bývalá strana ,dobyjeme Kyjev za týždeň‘ je čoraz početnejšia, čo je hrozba pred chystaným znovuzvolením Putina v roku 2024. Zdá sa, že Kremeľ čelí najvážnejšej výzve, odkedy vyradil Navaľného,“ napísala na Telegrame. „V súčasnej situácii môžu vyznieť Putinove rozhodnutia ako slabé a menej legitímne pre otrasenú konzervatívnu časť elity a spoločnosti. Dozrievajú podmienky, v ktorých sa formuje politický dopyt na radikálnejšie politické líderstvo,“ dodala ruská expertka pôsobiaca vo Francúzsku.

 „Sila je jediný zdroj legitimity Putina. A v situácii, keď sa ukazuje, že nemá silu, jeho legitimita začne padať,“ predpovedal pre New York Times v Izraeli žijúci ruský politológ Abbas Galliamov, ktorý svojho času písal Putinovi prejavy.

Nečudo, že po šokujúcej porážke v Charkovskej oblasti viacerí doteraz celkom lojálni politici, ako je čečenský vládca Ramzan Kadyrov či šéf strany Spravodlivé Rusko Sergej Mironov, sa začali kriticky vyjadrovať nielen na adresu podľa nich „nekompetentného“ ministerstva obrany, ale aj „nesprávne informovaného Kremľa“. „Ak dnes alebo zajtra nedôjde k zmene stratégie, budem nútený prehovoriť s vedením ministerstva obrany a vedením krajiny a vysvetliť im skutočnú situáciu v teréne,“ pohrozil vo videu zverejnenom na Telegrame Kadyrov, ktorý naznačil, že prezident si možno nie je vedomý skutočnej situácie na bojisku.

Ozval sa aj inokedy nadmieru opatrný vodca komunistov Gennadij Ziuganov. Líder najsilnejšej parlamentnej opozičnej strany v utorok vyhlásil, že to, čo sa deje, je vojna a žiadna špeciálna operácia, a preto je potrebné vyhlásiť všeobecnú mobilizáciu. „Čím sa špeciálna vojenská operácia odlišuje od vojny? citoval Ziuganova spravodajský portál jeho strany. „Vojenskú operáciu hocikedy môžete ukončiť. Vojnu ukončiť nemôžete, tá sa končí buď víťazstvom, alebo porážkou. Uisťujem vás, že toto je vojna a my nemáme právo ju prehrať. Potrebujeme všeobecnú mobilizáciu,“ dodal komunistický líder.

Kremeľ však napriek rastúcemu tlaku stále nie je pripravený vyhlásiť mobilizáciu. „V súčasnej chvíli nie, o tom sa nehovorí,“ odpovedal v utorok na novinársku otázku o možnej mobilizácii Putinov hovorca Dmitrj Peskov./agentury/

X X X

Budvar vymenil plast za papier: Znížime tým spotrebu plastu o obrovské čísla

Nedá sa nevšimnúť si ich. Plechovky piva, zabalené v papierovom balení, sú medzi ostatnými v plaste jednoducho neprehliadnuteľné. Prečo sa Budvar rozhodol zmeniť obvyklý plast za papier?

  Budvar je u nás dobre známa, tradičná značka. Pili ho naši dedovia, tatkovia a pijeme ho aj my. Horký Budvar 33 sme si obľúbili okamžite po jeho uvedení na trh a po roku patrí spolu s klasickým Budweiser Budvar Original k najobľúbenejším pivám. Český národný pivovar tak svojou 33-kou minulý rok prelomil dlhšie mlčanie a tento rok sa prihlásil s ďalšou inováciou.

Tentoraz ide Budějovický Budvar po – na prvý pohľad vizuálnej a praktickej stránke, regionálny riaditeľ EMEA Budweiser Budvar Ivan Schwarz však hovorí o oveľa dôležitejšom aspekte. „Budvar už celé roky pracuje na vyššej udržateľnosti. Nikdy sme neplnili pivo do PET fliaš, pred dvoma rokmi sme vymenili hliníkové etikety na fľašiach za papierové a tento rok ako prví prichádzame s balením 6 plechoviek v papierovom obale. Ten je vyrobený bez použitia lepidla, takže je plne recyklovateľný,“ približuje ekologickú činnosť pivovaru.

 Žiadna chémia ani rýchlenie

Ambasádor českej pivnej kultúry doma aj vo svete prešiel na nové balenia súčasne vo všetkých takmer 80 exportných krajinách po celom svete. „Minulý rok bol pre nás veľmi úspešný, na trhoch EMEA sme dosiahli rekordné predaje. Český národný pivovar so 126-ročnou tradíciou je známy tým, že svoje pivo varí len v Českých Budějoviciach, pretože práve kvalitné lokálne suroviny sú to, čo robí Budvar Budvarom: voda z vlastnej artézskej studne, celé hlávky žateckého chmeľu a svetlý sladový jačmeň z Moravy. Takisto neurýchľujeme zrenie, ale doprajeme ho každému ležiaku toľko, koľko potrebuje, či už je to 90 dní pre Budweiser Budvar Original alebo 200 dní pre exkluzívny Budvar RESERVE,“ vysvetľuje Schwarz.

Menej plastov, nižšia uhlíková stopa

Papier, použitý na balenie, pochádza zo zodpovedného lesného hospodárstva. Pôvod z kontrolovaných a obnoviteľných zdrojov, ktoré neohrozujú budúcnosť lesov, je overený certifikáciou WestRock PEFC. „Prechod na papierové ekoobaly umožnila naša nová plniaca linka, ktorá naplní 50-tisíc plechoviek za hodinu a dokáže ich zabaliť do týchto obalov. Ušetríme tak 85 ton plastu ročne, čo je pre lepšiu predstavu 5-tisíc km dlhý pás, čo je napr. vzdialenosť z Českých Budějovíc do Kanady.“ opisuje výhody šéf slovenskej dcéry českého národného pivovaru./agentury/

X X X

Bratia William a Harry spojení smútkom za babičkou: No toto je znak, že mladší princ je ‚vydedencom‘

Najbližší členovia britskej kráľovskej rodiny sa zjednotili, aby v stredu popoludní vykročili za rakvou s pozostatkami zosnulej kráľovnej Alžbety II. Pozornosť sa sústreďovala však aj na drobné detaily.

 Bratia William a Harry, britskí princovia kráčajú bok po boku v smútočnej procesii za rakvou s pozostatkami ich babičky – kráľovnej Alžbety II. Vpravo ďalší vnuk kráľovnej Alžbety II. – Peter Philips.

V sprievode, ktorý smeroval od Buckinghamského paláca do sídla parlamentu, nechýbali všetky štyri deti panovníčky, ktorá naposledy vydýchla vo štvrtok 8. septembra. Celkom naľavo za rakvou kráčal najstarší syn kráľovnej a súčsný kráľ Veľkej Británie Karol III. Po jeho boku sa potom objavila princezná Anne a jeho dvaja mladší bratia – princovia Andrew a princ Edward.

 Za kvartetom kráľovských potomkov nasledovali princovia William a Harry, ktorých doplnil tiež ich bratranec Peter Philips. Médiá si všimli, že narozdiel od poslednej rozlúčky s princom Philipom, ich starým otcom, sa tentoraz objavili William a Harry bok po boku. Pri smútočnej ceremónii s vojvodom z Edinburghu, ktorý zomrel minulý rok v apríli, kráčal ich bratranec Peter Philips uprostred.

 Počas stredajšieho sprievodu ulicami Londýna však viaceré médiá poukázali aj na fakt, že princ Harry sa neobjavil na verejnosti vo vojenskej uniforme. Vojvoda zo Sussexu pritom dosiahol počas služby v britskej armády v Afganistane hodnosť kapitána – do poslednej chvíle však nebolo jasné, či za rakvou vykročí v uniforme, keďže sa po presťahovaní do USA stal „nepracujúcim“ členom kráľovskej rodiny a zmenilo sa tak jeho postavenie. Jeho hovorca uviedol pred obradom, že „princova vojenská služba nespočíva v uniforme“. Bez uniformy prišiel aj Peter Philips, syn princeznej Anne.

Fakt, že sa princ Harry objavil v sprievode za lafetou bez uniformy (ale s vyznamenaniami na chlopni saka), však nahráva aj teóriám, že sa stal vlastne vydedencom v kráľovskej rodine. Jeho situáciu totiž možno prirovnať aj k súčasnému statusu princa Andrewa. Ani on sa v stredu neobjavil na verejnosti v uniforme, čo bolo komunikované už vopred. Andrew mal okrem iných vojenských titulov hodnosť viceadmirála kráľovského námorníctva alebo plukovníka pešieho pluku Grenadier Guards. Jeho vojaci tvoria elitnú jednotku Household Division, ktorá v charakteristických „medvedích“ čiapkach a červených kabátoch stráži kráľovské sídlo Buckinghamský palác.

 Ako napísala napríklad agentúra AFP, malo sa tak zvýrazniť odcudzenie Andrewa od zvyšku členov kráľovskej rodiny. Andrewovi už začiatkom roka odobrali čestné oslovenie „kráľovská výsosť“ a honorárne vojenské tituly pre škandál sexuálneho zneužívania maloletých. Princ Andrew (62), vojvoda z Yorku, sa opäť objavil na verejnosti až po smrti kráľovnej.

 Zatiaľ čo ostatní členovia kráľovskej rodiny budú mať uniformy počas piatich samostatných spomienkových podujatí – vrátane štátneho pohrebu na budúci týždeň v pondelok – Andrew si oblečie „vojenské farby“ len počas smútočnej vigílie vo Westminster Hall. V prípade princa Harryho nie je zatiaľ jasné, kedy a či bude môcť prezentovať svoju vojenskú hodnosť v rámci spomienkových podujatí.

X X X

Enviro témam sa venuje už viac ako 50 rokov. Kráľ Karol III. môže vďaka svojej novej úlohe presvedčiť viac klimaskeptikov

 Klimatický panovník. Aj tak začali niektoré médiá i časť verejnosti označovať nového kráľa Karola III. vďaka jeho takmer 50 rokov trvajúcej angažovanosti v environmentálnych témach.

Vyskúšajte náš nový exkluzívny obsah Aktuality Navyše a užívajte si obsah bez reklám spolu s ďalšími benefitmi.

Mnohí si myslia, že svojím záujmom o problematiku životného prostredia predbehol dobu. Prvé prejavy o znečistení oceánov či ovzdušia autami a lietadlami, plastovom odpade a odlesňovaní prednášal už v 70. rokoch 20. storočia.

Počas viac ako 50 rokov často diskutoval o hrozbách i hľadaní riešení súvisiacich so životným prostredím s rôznymi svetovými lídrami, miestnymi komunitami i vedcami. Stal sa tiež zakladateľom alebo patrónom viacerých iniciatív, charitatívnych organizácií či fondov podporujúcich udržateľnosť.

V roku 2004 napríklad založil iniciatívu A4S s cieľom inšpirovať finančných lídrov k udržateľnej ekonomike. V roku 2010 založil fond pre vidiecke oblasti a ich udržateľnejšiu transformáciu.

Zavrieť reklamu

V roku 2019 zasa v reakcii na rastúce hrozby, ktoré predstavuje klimatická kríza a strata biodiverzity, vytvoril Iniciatívu a radu pre trvalo udržateľné trhy v spolupráci so Svetovým ekonomickým fórom.

Považovali ho za výstredného

Ešte ako princ z Walesu minulý rok na samite COP 26 v Glasgowe predniesol úvodný prejav, v ktorom hovoril o nutnosti konať v zmierňovaní klimatickej krízy.

„Pandémia covidu-19 nám ukázala, aká zničujúca môže byť globálna cezhraničná hrozba. Klimatická zmena a strata biodiverzity nie sú ničím iným. V skutočnosti predstavujú ešte väčšiu existenčnú hrozbu do takej miery, že sa musíme pripraviť tak, ako na začiatok vojny,“ uviedol Charles s tým, že čas sa míňa.

„Rozsah hrozby, ktorej čelíme, si vyžaduje globálne systémové riešenie spočívajúce v radikálnej transformácii našej súčasnej ekonomiky založenej na fosílnych palivách do ekonomiky, ktorá je skutočne obnoviteľná a udržateľná,“ dodal.

Panovník často v rozhovoroch spomínal svoje snahy viesť ekologickejší život. Rozhodol sa napríklad znížiť spotrebu mäsa alebo dokonca dekarbonizovať svoje vozidlo Aston Martin použitím zmesi bioetanolu vyrobeného zo syra a vínneho odpadu.

Niektorí jeho túto snahu ocenili, iní sa na nej pobavili, no odborníci sa zhodli, že na globálnej úrovni nejde o uskutočniteľné riešenie. Monarcha je však zvyknutý, že jeho aktivizmus je často nepochopený. „Už v počiatkoch som bol považovaný za prinajmenšom dosť výstredného,“ povedal v roku 2020.

„Myslím si, že urobil oveľa viac než ktokoľvek iný, aby zvýšil povedomie a upozornil na to, čo je potrebné. A čo je najdôležitejšie, spojil ľudí, aby premýšľali o riešeniach… hĺbka jeho vedomostí a šírka jeho záujmov sú naozaj pozoruhodné,“ uviedol britský environmentalista Tony Juniper, bývalý poradca vtedajšieho princa Charlesa, pre portál Climate Change News.

Jeh charitatívne a aktivistické snahy boli viackrát ocenené – v máji roka 2017 mu napríklad udelili cenu GCC Global Leader of Change za jeho výnimočný prínos k ochrane životného prostredia a za jeho vášnivú víziu lepšej budúcnosti ľudstva.

Aj napriek tomu má však za sebou viacero problematických činov či vyhlásení, ktoré znižujú jeho dôveryhodnosť či rešpekt v tejto oblasti.

Naďalej napríklad využíva vysoko znečisťujúce súkromné lietadlá, v roku 2005 zasa odmietol dovoliť, aby sa na jeho pozemku stavali veterné turbíny. O populačnom raste v Afrike hovoril ako o veľkej výzve pre planétu, aj keď obyvatelia tohto kontinentu prispievajú k emisiám skleníkových plynov málo.

V žiadnom z jeho veľkých prejavov na klimatických samitoch v Kodani, Paríži alebo Glasgowe nehovoril o financovaní klimatických dopadov. Podľa tejto zásady by bohaté krajiny, ktoré neúmerne spôsobili klimatickú krízu, mali platiť za klimatické opatrenia a adaptáciu v chudobnejších krajinách, ktoré tým neúmerne trpia.

 Ovplyvní klimaskeptikov?

Napriek tomu podľa britských analytikov kráľ Karol III. výrazne dopomohol k tomu, že sa témy životného prostredia v Spojenom kráľovstve stali jednoduchšie súčasťou verejnému diskurzu, a to aj medzi britskými konzervatívcami, ktorí uctievajú kráľovskú rodinu. Po tom, čo sa stal novým panovníkom, však môžu mať jeho slová ešte väčšiu váhu.

„Kráľ Karol III. by mohol ovplyvniť konzervatívnych ľudí dobre vytvoreným všeobecným posolstvom. Nie je síce ani zďaleka taký populárny ako Elizabeth, ale tí, ktorí sú najviac odolní voči klimatickým správam, sú zvyčajne tí, ktorí najviac uprednostňujú hierarchické systémy, a tým najväčším je azda monarchia,“ uviedol klimatický konzultant Nick Brooks pre Forbes.

Kráľovná Alžbeta II. bola známa tým, že sa striktne vyhýbala vyjadrovaniu názorov na politické otázky. Svojou angažovanosťou v oblastiach klimatickej oblasti sa tak môže Karol III. od svojej zosnulej matky odlíšiť.

V roku 2005 napríklad napísal vtedajšiemu britskému premiérovi Tonymu Blairovi o „obrovskom probléme klimatických zmien“ a vyzval ho, aby podporoval energetickú efektívnosť. V roku 2015 loboval u ministrov vlády Spojeného kráľovstva za viacero environmentálnych otázok.

Britské médiá však upozorňujú na odlišné názory panovníka a novej premiérky Liz Trussovej, líderky britskej Konzervatívnej strany, ktorá zložila prísahu len dva dni pred smrťou kráľovnej Alžbety II. Trussová sa v témach týkajúcich sa klimatických zmien príliš neangažuje a vo svojom kabinete sa obklopila viacerými klimaskeptikmi.

Ako upozorňuje magazín Time, počas 12 rokov v parlamente prejavila len malý záujem o témy klimatickej krízy, aj napriek tomu, že v rokoch 2014 až 2016 bola ministerkou životného prostredia. Strana zelených v Spojenom kráľovstve ju dokonca označila za „katastrofu“ pre životné prostredie.

Nová premiérka napríklad spochybňovala investície do obnoviteľnej energie a zaviazala sa zvýšiť investície do fosílnych palív. V lete napríklad vyjadrila obavy zo zaberania polí solárnymi panelmi a sľúbila zrušiť zelené dane z energie.

 Možnosti nového panovníka

Kráľ však nebude mať žiadnu moc zasahovať do Trussovej politiky, keďže britskí panovníci sú povinní, podľa pravidiel ústavnej monarchie Spojeného kráľovstva, konať podľa želaní vlády a nevyjadrovať svoje názory, vrátane politiky.

Aj napriek tomu však môže kráľ počas ich pravidelných stretnutí klásť Liz Trussovej otázky o jej dlhodobých riešeniach environmentálnych hrozieb a pripomínať jej zodpovednosť, ktorú v tejto oblasti má.

Karol III. si je vedomý svojich nových zodpovedností a obmedzení, ako aj toho, že už nebude môcť venovať toľko času a energie charitatívnym organizáciám a iniciatívam, na ktorých mu tak záleží, čo uviedol vo svojom prvom prejave v roli monarchu. Aj tak však bude mať ako hlava štátu výraznejší vplyv ako princ.

Aj keď sa zrejme nevyrovná popularite svojej matky, má šancu zapôsobiť doma i v zahraničí tým, že bude vnímaný ako „klimatický panovník“. Ak vplyv svojho trónu využije na podporu zmien v oblasti životného prostredia, môže to byť jeden z najväčších prínosov jeho vládnutia.

Začať môže napríklad elektrifikáciou kráľovského vozového parku či znížením uhlíkovej stopy Buckinghamského paláca, čo urobil už vo svojom predchádzajúcom bydlisku Highgrove neďaleko mesta Tetbury. Ako uvádza na svojej stránke, približne polovica energie používanej v jeho domácnosti a kanceláriách pochádza z obnoviteľných zdrojov.

V rámci diplomatických stretnutí so svetovými lídrami či predstaviteľmi dôležitých spoločností sa očakáva, že bude diskutovať, upozorňovať na problémy a nabádať k hľadaniu riešení, a širokú verejnosť zasa motivovať k osobným zlepšeniam.

To sa môže ukázať ako veľmi vítané i potrebné najmä v dobe, keď sa pokrok v oblasti ochrany životného prostredia vo svetle udalostí posledných rokov, či už pandémie alebo vojny na Ukrajine, zastavil.

Myslí si to aj Ed Matthew, riaditeľ kampaní v európskom klimatickom think-tanku E3G: „V týchto otázkach je vzdelanejší ako takmer ktorýkoľvek žijúci politik. Myslím si, že vďaka tomu máme šťastie, že ho máme.“, aktuality.sk

X X X

Exminister zahraničia Korčok: Viackrát som čelil nepríjemným dilemám. Kto je proti Ukrajine, je proti Slovensku

 Slovenská spoločnosť je dezorientovaná a bohužiaľ kŕmená a živená extrémistami a populistami. Varujem pred tým, aby nikto tu doma nehazardoval s niečím, čo nazývam národnoštátnym záujmom, tvrdí dnes už bývalý minister zahraničia Ivan Korčok.

Priznáva, že Slovensko, ale aj zvyšok Západu urobili chybu, keď dlho podceňovali Rusko. Dnes už bývalý minister zahraničných vecí Ivan KORČOK je však presvedčený, že má za sebou úspešné funkčné obdobie a zahraničnopolitická orientácia Slovenska bude rovnaká aj po jeho odchode z postu šéfa diplomacie, na ktorom ho nahradil Rastislav Káčer.

Sme dlhoroční priatelia a máme rovnaké názory na ukotvenie Slovenska, hovorí Korčok, ktorý podal demisiu spolu s ďalšími nominantmi strany Sloboda a solidarita (SaS), v rozhovore pre Aktuality.sk.

Priznáva, že viackrát musel čeliť dilemám, ako sa zachovať vo funkcii. „Samozrejme, že také situácie boli. A čaká to aj ministra zahraničia Káčera. Jednou z najväčších výziev ministra zahraničných vecí u nás doma je dlhodobo vyrovnávanie sa s domácimi vecami,“ tvrdí Korčok.

X Od začiatku, keď ste v roku 2020 nastúpili do funkcie, ste hovorili, že zahraničná a domáca politika sú spojené nádoby, že jedno sa nedá oddeliť od druhého. Vy ste ale predtým pôsobili aj ako štátny tajomník vo vládach, s ktorými ste možno na rozdiel od tejto nemali vždy rovnaké názory. Spomínate si na nejakú situáciu, keď ste museli presadzovať aj niečo, s čím ste bytostne nesúhlasili?

Áno, pôsobil som ako štátny tajomník za premiéra Mikuláša Dzurindu aj Roberta Fica. Ale formálne som nebol členom vlády. Nečelil som situáciám, keď som musel presadzovať niečo, s čím by som mal problém, ale bolo iks situácií, keď som mal problém vyrovnať sa s tým, čo sa dialo doma.

To bola napríklad situácia okolo vraždy Jána Kuciaka. Ale nebol som v situácii, že by som mal v zahraničí presadzovať niečo, s čím by som mal bytostne problém. V zahraničnej politike to neboli mečiarovské časy. Napriek tomu, že som bol štátnym tajomníkom, nemal som nikdy žiadne politické zadanie a do vnútornej politiky som sa nemiešal.

V každej z týchto vlád som mal profesionálne diplomatické zadanie. Za Dzurindu to bolo rokovanie o vstupe do NATO, zhodou okolností so súčasným ministrom Rastislavom Káčerom. Vo vláde Roberta Fica som mal zase na starosti naše predsedníctvo v Európskej únii.

X Ale vtedy ste chvíľku boli aj delegovaným ministrom zahraničia, keď šéfa našej diplomacie Miroslava Lajčáka zvolili za predsedu Valného zhromaždenia OSN.

Áno, ale aj vtedy som mal na starosti len konkrétnu agendu, teda predsedníctvo v EÚ. Ja stále hovorím, že ma konfrontujte nie s tým, kým som bol, ale čo som v týchto konkrétnych funkciách robil.

X V tejto vláde ste už mali aj politickú funkciu. Boli ste niekedy v situácii, keď ste museli obhajovať neobhájiteľné?

Áno, ale len pred sebou. Samozrejme, že také situácie boli. A čaká to aj ministra zahraničia Káčera.

Jednou z najväčších výziev ministra zahraničných vecí u nás doma je dlhodobo vyrovnávanie sa s domácimi vecami. V tejto vláde som sa aj preto vyjadroval aj k vnútropolitickým veciam, a to aj vtedy, keď škrípali vzťahy v rámci našej koalície.

X Skúste dať konkrétne príklady.

Či už to bol nákup ruskej vakcíny Sputnik, alebo keď som bol konfrontovaný s nešťastnými vyjadreniami Richarda Sulíka napríklad okolo Krymu.

X So svojím nástupcom v kresle ministra zahraničia Rastislavom Káčerom sa poznáte dlhé desaťročia. Čo ste mu poradili, keď ste odovzdávali funkciu?

Je to pre mňa trochu zložitá situácia, lebo už nie som ministrom a nechcem sa vyjadrovať k tomu, kto teraz za mňa nastúpil. Príliš sa to nehodí a chcem tu zachovať istú kultúru.

Ale na adresu nového ministra chcem povedať dve veci. Prvá je, že v jeho osobe niet absolútne žiadnych pochýb o tom, aká bude zahraničnopolitická orientácia Slovenska. Pretože on z hľadiska vnútorného nastavenia rovnako nie je nepopísaný list. Prešli sme si spoločnú diplomatickú dráhu už od roku 1993 a vždy bolo pre nás najväčšou výzvou ukotviť niekde Slovensko. Rastislav Káčer je z tohto pohľadu človek s jasnou orientáciou a s plnou výbavou pôsobiť ako minister.

Potom ale nasleduje druhá vec, o ktorej sme sa na začiatku rozprávali. Aj pre neho bude novou výzvou vyrovnávať sa s tým, čo sa bude diať v domácej politike. Ja ho poznám a viem, že mu ani doteraz nebolo jedno, ako sa vyvíjajú niektoré veci v domácej politike vrátane toho obdobia, keď sme pôsobili v tejto vláde, ktorej je už súčasťou aj on.

 X Vieme, od koho môže byť táto menšinová vláda závislá, môžu k nim patriť napríklad odídenci od fašistov. Varovali ste pána Káčera pred týmto scenárom a ako sa potom zachová?

Nevaroval. To by znamenalo, že ho podceňujem a on je predsa inteligentný človek. Vie veľmi dobre, že vstupuje do vlády, pri ktorej nie je jasné, akým spôsobom ide vládnuť. Pred malou chvíľou sa to ukázalo, keď vládna koalícia nemala dosť hlasov na otvorenie schôdze. Toto som mu ale nemusel hovoriť, lebo presne vie, do akej situácie vstupuje. Veď to aj sám včera povedal: Som si toho vedomý, ale považujem za svoju povinnosť prevziať zodpovednosť. Mne sa to páčilo.

X Takže zahraničnopolitická orientácia Slovenska sa podľa vás s pánom Káčerom nebude meniť.

Zahraničnopolitická orientácia nie, ale uvidíme, aké problémy prinesie to, že vláda bude mať problém vládnuť. Videli sme to v minulých vládach, aj keď nie v tej našej, že so zahraničnou politikou sa politikárčilo a zneužívala sa doma. V tomto vidím riziko.

Vidíte, že slovenská spoločnosť je dezorientovaná a bohužiaľ je kŕmená a živená extrémistami a populistami. Len varujem pred tým, aby nikto tu doma nehazardoval s niečím, čo nazývam národnoštátnym záujmom.

X Prejdime k Rusku. Vlani vaša vláda schválila novú bezpečnostnú stratégiu Slovenska a konkrétne váš rezort tam presadil zmienku o tom, že Rusko je pre nás bezpečnostnou výzvou. Ale nepoužili ste slovo „hrozba“. Keď som sa rozprával s niektorými ukrajinskými politikmi alebo odborníkmi na Ukrajinu, nám Západu vyčítali najmä toto: že sme nepochopili, že táto vojna sa nezačala v roku 2022, ale v skutočnosti už v roku 2014. Nebola toto chyba aj z našej strany?

Bola. Samozrejme, že to bola chyba. Dokonca tvrdím, že to bola až taká chyba, že ak by sme v roku 2014 reagovali adekvátne tomu, čo sa dialo vtedy – a z pohľadu medzinárodného práva je to rovnaká situácia, akú sme zažili teraz –, všetko mohlo byť inak. Spätne to považujem za chybu preto, lebo to bolo najväčšie porušenie medzinárodného práva v európskom priestore od roku 1989. A my sme sa naučili žiť s tým, že nášmu susedovi zobrali kus územia. Zároveň to bol už druhý budíček, ktorý sme prespali, napriek tomu, že to bolo hlasné zvonenie. Tým prvým bola, samozrejme, vojna v roku 2008 v Južnom Osetsku a Abcházsku.

Toto všetko videl aj ruský prezident Vladimir Putin a situáciu prečítal tak, že pravdepodobne sa vyrovnáme aj s tým, ak napadne celú Ukrajinu. Spravili sme chybu. A pôjdem ešte ďalej. Mnohé krajiny sa dokonca tvárili, že všetko pôjde po starom. Keby sme pritlačili, možno by si to teraz Vladimir Putin rozmyslel. To bol jeden z aspektov, keď zle prečítal situáciu.

X Tú situáciu sme ale zle prečítali aj my. Niektorí analytici tvrdia, že viaceré západné krajiny situáciu nepochopili stále, ani po roku 2022. Narážam aj na výčitky ukrajinskej vlády, že Nemecko im nedodáva dostatok zbraní, nehovoriac o takom Francúzsku, ktoré ich dodáva ešte menej. Keď ste sa rozprávali s vašimi kolegami z týchto veľkých západných krajín, mali ste dojem, že chápu, že toto je vážna vec?

Mali. Hovorím to z vlastnej skúsenosti, absolvoval som všetky Rady aj rokovania NATO. Západné krajiny chápu, čo hrozné sa stalo. Zároveň je evidentné, že krajiny na takzvanom východnom krídle – a hovorím o Slovensku, ale najmä o Poľsku či pobaltských štátoch – majú úplne iný zmysel pre fatálnosť tejto situácie. Tie sirény predsa húkajú v Užhorode.

Je pravda, že v takých krajinách ako Nemecko to chvíľu trvalo, ale dnes sú aj oni inde. Každá krajina nezvažuje len to, že musíme Ukrajine pomôcť, ale aj to, že to musia politici ustáť aj doma.

Môžeme ale pokojne zostať aj na Slovensku, vidíte, čo sa tu deje. Je tu veľká časť politikov, ale aj verejnosti, ktorá má s týmto problém. Ale potom nastupuje politická zodpovednosť a v mene toho, že veríte tomu, že nemôžete stáť bokom, idete aj do situácie, keď vám doma nikto nebude tlieskať a ministra obrany budú nazývať poľným maršálom alebo mňa vojnovým štváčom.

Ja som hrdý na to, že ako vláda sme neuhli a nesprávali sme sa v štýle „kam vietor, tam plášť“.

X Spomínali ste našu rozdelenú spoločnosť. Žijeme v krajine, kde štvrtina ľudí podporuje Vladimira Putina, a sme jedinou krajinou Európskej únie, kde v parlamentne sedí fašistická strana. Naša momentálna zahraničnopolitická orientácia je dnes jasná, ale nemusí to platiť navždy, a to práve z dôvodov, ktoré spomínam. Keď ste sa rozprávali s vašimi ukrajinskými partnermi, vnímali toto riziko? Teda že podpora Slovenska voči Ukrajine je vec, ktorá tu nemusí byť naveky a ktorá sa dokonca môže veľmi rýchlo otočiť?

Takto to nevnímajú. Nachádzajú sa v situácii, keď bránia svoju krajinu a každý deň je u nich o prežití. Mimoriadne si vážia to, ako sa k celej situácii postavila Slovenská republika. O to viac, akým perfídnym spôsobom naša opozícia zneužíva túto vojnu.

Máte pravdu v tom, že skutočne v žiadnej krajine EÚ neevidujem, aby bola taká veľká časť opozície proti nášmu susedovi a hecovali by verejnú mienku proti Ukrajine. Vždy, keď som to považoval za dôležité, som im to aj povedal. To nie je iba o tom, že nepodporujú Ukrajinu. Oni priamo pracujú proti záujmom Slovenskej republiky.

Poviem vám jednu príhodu. Keď som sa minulý rok stretol s ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom, mali sme na túto tému dlhú debatu. On sám otvoril otázku našej podpory Ukrajiny. Ja som mu povedal: Pán minister, aby sme si rozumeli, Ukrajinu podporujem z princípu, ale zároveň v prvom rade pri tom myslím na záujmy Slovenskej republiky. Lebo ak sa hrubé porušenie medzinárodného práva stane jeho normou, a Rusko ho porušuje, potom sa to bude týkať aj nás. To sa nezačalo touto vojnou, to sa začalo už vlaňajšími vyhláseniami prezidenta Putina o tom, že sa treba vrátiť pred rok 1997, keď sa NATO rozširovalo o východné krídlo.

Ak akceptujeme, že medzinárodné právo sa porušuje, potom už ide aj o samotnú existenciu Slovenskej republiky. Ak sa to môže stať niekomu, môže sa to stať každému.

 X Okrem toho, že vás opozícia označovala za vojnového štváča, označili vás aj za hungarofóba. Teraz, keď už nie ste ministrom, môžete konečne prezradiť, ako vám šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó zdôvodňoval nakupovanie slovenských pozemkov a historických budov?

Dôvoľte mi najskôr uviesť túto problematiku a hneď odpoviem. Vždy, keď som túto otázku otváral pred maďarskými partnermi, robil som to s dobrým úmyslom a preto, lebo slovensko-maďarské vzťahy sú dobré. Je to ako medzi manželmi. Ak existuje vec, ktorá jedného z partnerov vyrušuje a neviete si vysvetliť, prečo to ten partner robí, podľa mňa ten vzťah sa len zhorší, ak sa o tom nebudeme rozprávať.

Základná logika platí aj v medzinárodných vzťahoch. Ocitli sme sa v situácii, keď sme sa z médií dozvedali, že tu sa kupuje budova, tam je 250-miliónový fond na nákup pozemkov a tu sa od roku 2011 porušuje zmluva o poskytovaní pomoci v školstve. Vyčítam to našej opozícii, lebo toto pod heslom dobrých vzťahov s Maďarskom nebol pre nich problém. Ale je to problém. My sme rovnako suverénnou krajinou, akou je aj Maďarsko. Na partnerovom území sa má robiť len to, na čom sa obaja dohodnú.

X A čo vám teda na to odpovedal pán Szijjártó?

Že majú dve motivácie. Jedna je nákup budov na komerčné využitie a druhá je záchrana kultúrnych pamiatok, ktoré majú väzby na Maďarsko. V prvom prípade som mu povedal, že pre mňa je nová situácia aktívny biznis na území iného štátu a ešte v situácii, keď o tom ani neviete. Povedal som mu, že toto nie je v poriadku.

Ale nie som z cukru a to, že mi dá niekto nálepku hungarofóba, ma nevyrušuje. No som povinný zastávať záujmy Slovenska.

X S akým pocitom ochádzate z ministerstva a čo hlavné tam po vás zostane?

Viete, 20 rokov tu všetky vlády deklarovali, kam má Slovensko patriť, kto sú jeho spojenci a kde je jeho ukotvenie vo svete. Bolo to napísané všade. Teší ma, že my sme podľa toho aj konali a dúfam, že to je spojené aj s mojou osobou a ďalšími najvyššími ústavnými činiteľmi, aktuality.sk

X X X

Kvalita hrozna na Tokaji je dobrá, úrody je menej

Sucho a horúčavy na Tokaji ubrali z úrody hrozna.

So zberom hrozna začali v uplynulých dňoch vo vinohradníckej oblasti Tokaj. Letné horúčavy a nedostatok vlahy podľa vinohradníkov malo za následok čiastočné zníženie množstva úrody, kvalita a zdravotný stav hrozna sú však vo veľmi dobrom stave.

Sucho

„Bude to jeden z takých priemerných ročníkov, hlavne čo sa týka kvality. Na kvantite budú o niečo, možno o 20 percent, nižšie hektárové úrody. Zapríčinené je to hlavne suchom, že sa vytvorilo menej šťavy a bobuľky nemajú čím narásť,“ zhodnotil Vladimír Szathmáry, technik viničného hospodárstva z firmy Ostrožovič.

Tento rok bol pre vinohradníkov jeden z tých náročnejších, a to pre počasie. „Boli minimálne tri týždne, kedy sme mali tropické dni, to znamená nad 30 stupňov, a zrážok napadalo celé leto do 100 mililitrov, čo je veľmi málo pri týchto vysokých teplotách. Odzrkadlilo sa to trochu aj na rastlinách tým, že vytvorili menej hmoty, máme trošku menej šťavy, avšak kvalita a zdravotný stav hrozna sú vo veľmi dobrom stave,“ skonštatoval. Hlboko zakorenený vinič si pritom podľa neho dokázal vytvoriť zásoby a prežiť veľmi suché a teplé dni, a zachovala sa tak úroda.

Oberačky

Oberačky vo vinohradoch pri Malej Tŕni začínajú tradične odrodou muškát žltý, nasledovať bude furmint a lipovina. „Predpokladám, že oberačky budú, ako aj po minulé roky trvať jednak tak dlho a jednak aj tá kvalita bude zabezpečená,“ dodal Szathmáry.

Hovoriť o cibébach, ktoré sú základom pre povestné tokajské putňové vína, je podľa neho zatiaľ príliš skoro. „Tým, že bolo celé leto sucho, a aj s tými zrážkami, ktoré momentálne máme, to zatiaľ nevyzerá na to, aby sa tvorili cibéby,“ povedal, aktuality.sk

X X X

Zvyšuje spánok počas dňa riziko mŕtvice?

 Pokiaľ si zvyknete dlhšie zdriemnuť počas dňa, zbystrite pozornosť. Nová štúdia varuje, že tento zvyk môže u ľudí vo vyššom veku zvýšiť krvný tlak alebo prispieť k vzniku mŕtvice.

 Doposiaľ sa spánok cez deň spájal len s pozitívnymi účinkami. Aktuálny výskum, ktorý publikoval časopis Hypertension však prichádza s vlastnými výsledkami a prekvapivými závermi dlhoročného skúmania. Zo štúdie vyplýva, že pokiaľ si seniori zvyknú zdriemnuť v aktívnej časti dňa, zvyšuje sa u nich riziko zvýšenia krvného tlaku až o 12 % a riziko mozgovej príhody až o 24 %. Odborníci tvrdia, že nutkanie na tento druh odpočinku môže byť okrem iného signálom zlej kvality spánku v noci. Vedci uviedli, že spať cez deň potrebovali najmä muži, fajčiari, ktorí si zvykli vypiť pohárik alkoholu.

Okrem toho u nich zaznamenali nespavosť, chrápanie, horšiu náladu vo večerných hodinách. Ľudia, ktorí sa vyhýbali spánku počas dňa nemali spomínané zlozvyky ani zdravotné ťažkosti. Ako sú na tom ľudia 60+ Výskum sa uskutočnil v Číne na niekoľko stotisíc ľuďoch. Vopred z neho vylúčili všetkých, ktorí mali problémy so srdcom, alebo mali predpoklady na mozgovú mŕtvicu. Účastníci výskumu boli rozdelení do skupín podľa frekvencie zdriemnutia. Prvá skupina zahŕňala tých, ktorí nespali cez deň, alebo len zriedka.

Do druhej skupiny patrili ľudia, ktorí si zvyčajne dali „šlofíka“. Zaujímavé boli výsledky podľa vekových skupín. „Denní spachtoši“ do šesťdesiat rokov mali o 20 % vyššie riziko vzniku vysokého krvného tlaku v porovnaní s rovesníkmi, ktorí sa zdriemnutiu vyhýbali. Po šesťdesiatke sa spomínané riziko znížilo o polovicu. Výskum tiež ukázal, že ľudí, ktorí skočili z „bdelej“ do „spacej“ kategórie mali až o 40 % vyššie riziko hypertenzie. „Hoci zdriemnutie ako také nemusí byť škodlivé, mnohí ľudia, ktorí si zdriemnu to robia pravdepodobne z dôvodu zlého spánku v noci. Nekvalitný spánok sa spája s horším zdravím,“ vysvetlil odborník na spánok Michael Grandner pre portál sciencedaily.com. Nie každá kaša sa je taká…

Výskumníci totiž nezisťovali dĺžku denného zdriemnutia, takže nevedeli určiť, či aj krátky odpočinok vplýva na krvný tlak, alebo ohrozuje mozog. Vo všeobecnosti platí, že krátky oddych do tridsať minút by mal byť prínosom pre zdravie. Vyhýbať by sa mu však mali však tí ľudia, ktorí majú problémy so spánkom v noci. Hoci ide o rozsiahly výskum, vedci v súčasnosti neodhalili biologickú podstatu účinku denného spánku na reguláciu krvného tlaku. Hrozí demencia? Horšie však znejú iné fakty, ktoré sa spájajú so spánkom počas dňa.

U seniorov môže totiž signalizovať nástup Alzheimerovej choroby, pre ktorú je typická strata pamäti, poruchy osobnosti, strata orientácie v čase a priestore. Alzheimerova choroba podľa odborníkov ničí neuróny, ktoré majú na starosti kvalitu nočného odpočinku. Zaujímavé je, že vzťah denného zdriemnutia a celkového zdravia je iná u adolescentov. Pokiaľ si totiž pravidelne zdriemnu cez deň, pozitívne to ovplyvňuje ich kognitívne funkcie, medzi ktoré patrí schopnosť pamätať si veci a lepšie sa učiť. Ani seniori sa však úplne nemusia báť krátkej pauzy cez deň, a to najmä vtedy, ak večer bez problémov usnú. Martin Harvan. /agentury/

X X X

Lexus oficiálnym automobilovým partnerom finále Davisovho pohára 2022

 Lexus sa vracia ako oficiálne vozidlo súťaže, Finále sa bude konať v španielskej Malage od 22. do 27. novembra, Skupinové fázy sa budú hrať v Bologni, Glasgowe, Hamburgu a Valencii od 13. do 18. septembra

Spoločnosť Lexus bola vyhlásená za oficiálneho hlavného partnera finále Davisovho pohára (Davis Cup by Rakuten) 2022, ktoré sa uskutoční vo viacerých veľkých európskych mestách. Súťaž odštartuje skupinovými fázami, ktoré sa budú konať v Bologni, Glasgowe, Hamburgu a Valencii od 13. do 18. septembra. Nasledovať budú vyraďovacie zápasy, ktoré sa budú hrať v španielskej Malage od 22. do 27. novembra.

 Medzi značkou Lexus a Davisovým pohárom existuje autentické spojenie, keďže zákazníci prvej i fanúšikovia druhej rovnako túžia po luxusných a nezabudnuteľných zážitkoch. S dôrazom na trvalú víziu udržateľnosti značky pod hlavičkou „Elektrifikovaný Lexus“ je partnerstvo spoločnosti Lexus so súťažou o Davisov pohár oslavou synergie medzi elektrizujúcou energiou na jednom z najvzrušujúcejších tenisových turnajov na svete a luxusným vzrušením z jazdy na elektrickom alebo hybridnom modeli značky Lexus. V rámci tohtoročného zamerania na „Elektrifikovaný Lexus“ sa v centre pozornosti tenisového turnaja ocitnú modely RX Performance Hybrid, NX Plug-In Hybrid, batériovo-elektrický model RZ a hybrid UX bez nutnosti dobíjania. Lexus RX novej generácie sa predstaví na zápasoch v Španielsku a Taliansku, zatiaľ čo zápasy v Nemecku a Veľkej Británii bude zdobiť Lexus RZ.

Lexus ako oficiálne vozidlo Davisovho pohára bude mať počas turnaja na starosti oficiálnu prepravu hráčov a družstiev zo 16 súťažiacich krajín do tenisovej dediny.

Davisov pohár (angl. Davis Cup, celý názov Davis Cup by Rakuten) vznikol v roku 1900 a odvtedy sa stal najväčším každoročne hraným svetovým šampionátom vo svete športu. V roku 2021 sa do tenisovej súťaže prihlásilo 142 krajín. V rámci skupinovej fázy bude súťažiť 16 družstiev v štyroch skupinách po štyroch družstvách, pričom hrať bude každé s každým. Dva najlepšie tímy z každej skupiny postúpia do štvrťfinále. Súčasťou nového formátu finále je deväťtýždňová prestávka medzi skupinovou a vyraďovacou fázou. Veľvyslanec značky Lexus Roberto Bautista bude v súťaži opäť reprezentovať svoje rodné Španielsko.

 Pascal Ruch, viceprezident spoločnosti Lexus Europe, uviedol: „Davisov pohár je jednou z najkultovejších športových súťaží na svete s jedinečným formátom hry vo viacerých európskych mestách. Šport, a zvlášť tenis, je príležitosťou na stretnutie špičkových športovcov a fanúšikov pod jednou strechou – pričom mnohí z nich vyhľadávajú luxus, ktorý je pre nich osobnou záležitosťou a zároveň je ich vášňou. Lexus ako značka zdieľa túto afinitu k neuveriteľnej oddanosti remeslu, bezkonkurenčnému luxusu a nevšedným zážitkom.“

David Ferrer, riaditeľ finále Davisovho pohára, uviedol: „Je veľkým luxusom, že už v treťom ročníku finále môžeme opäť rátať so značkou Lexus. Tohtoročné podujatie sa bude konať vo formáte viacerých miest v štyroch krajinách a Lexus dokazuje svoju obrovskú schopnosť v oblasti riadenia, služieb a profesionality. Sme presvedčení, že rovnako ako v minulosti budú najlepší svetoví hráči a tímy nadšení z výkonu, ktorý značka Lexus predvedie v súťaži.“

O Davisovom pohári:

Davisov pohár (angl. Davis Cup, oficiálne Davis Cup by Rakuten), ktorý vznikol v roku 1900, je svetový pohár v tenise mužov a najväčšia každoročná tímová súťaž vo svete športu. V roku 2022 sa doň prihlásilo 143 krajín, ktoré budú súťažiť na viacerých úrovniach súťaže od regionálnych podujatí až po vrcholné finále Davis Cup by Rakuten. V tohtoročnej finálovej skupinovej fáze, ktorá sa bude konať od 13. do 18. septembra v Bologni, Glasgowe, Hamburgu a Valencii, sa zúčastní 16 družstiev. Najlepšie dve družstvá z každého dejiska sa automaticky kvalifikujú do „finálovej osmičky“, ktorá bude hrať v Malage od 22. do 27. novembra./agentury/