Ruský prezident Vladimir Putin nariadil ministrovi obrany Sergejovi Šojguovi, aby ruské jednotky pokračovali v ofenzíve na Ukrajine po tom, čo ovládli celú Luhanskú oblasť. V pondelok o tom informovala agentúra AFP. „Vojenské jednotky, vrátane skupín Východ a Západ, musia plniť svoje úlohy podľa predtým schválených plánov,“ povedal Putin Šojguovi, pričom vyjadril nádej, že všetko pôjde tak, ako doteraz v luhanskej operácii.

Šojgu v pondelok na stretnutí s Putinom informoval, že operácia na prevzatie kontroly nad Luhanskou oblasťou sa v nedeľu „zavŕšila oslobodením jedného z najväčších miest Luhanskej ľudovej republiky – mesta Lysyčansk“.

Minister dodal, že ozbrojené sily Ruskej federácie pokračujú v tzv. špeciálnej vojenskej operácie, ako Moskva označuje svoju inváziu na Ukrajinu. Šojgu na stretnutí s Putinom informoval, že momentálne prebieha odmínovanie Lysyčanska a jeho okolia, prepravujú tam dodávky humanitárneho materiálu a poskytuje sa zdravotná pomoc civilistom.

Podľa agentúry Reuters Putin zablahoželal ruským vojakom k „oslobodeniu“ Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny.

Na stretnutí so Šojguom, ktoré vysielala aj ruská televízia, Putin povedal, že jednotky zapojené do operácie na dobytie Luhanskej oblasti by mali odpočívať, ale ostatné vojenské jednotky by mali pokračovať v boji.

Agentúra Reuters označila ovládnutie Luhanskej oblasti ruskými jednotkami za významný míľnik vo vojenskom ťažení Moskvy na Ukrajine.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v noci na pondelok v reakcii na najnovší vývoj na bojiskách povedal, že Ukrajina sa ničoho nevzdáva a územia, o ktoré prišla, získa späť vďaka taktike a dodávkam moderných zbraní. Ukrajinská armáda sa podľa neho postupne posúva vpred — tak v Charkovskej oblasti, ako aj v Chersonskej oblasti i na mori, čoho dobrým príkladom je Hadí ostrov. „Príde deň, keď to isté povieme o Donbase,“ konštatoval Zelenskyj./agentury/

X X X

Rusko má ďalšiu požiadavku. Platbami za dodávky plynu v rubľoch sa to neskončilo

 Ruský plynárenský koncern Gazprom navrhol rozšírenie svojho systému platieb za dodávky plynu v rubľoch aj na skvapalnený zemný plyn (LNG). Informovala o tom agentúra Reuters, ktorá sa odvolala na ruské médiá, citujúce manažéra plynárenskej firmy.

Manažér Gazpromu Kirill Polous navrhol rozšírenie platieb v rubľoch aj na LNG krátko potom, ako Rusko v reakcii na sankcie západných štátov rozhodlo o prevzatí kontroly nad závodom na produkciu LNG Sachalin-2. Dekrét, ktorý podpísal minulý týždeň prezident Vladimir Putin, vytvára novú firmu, ktorá preberá všetky práva a záväzky Sakhalin Energy Investment. V tejto spoločnosti takmer 50-percentný podiel vlastnia firma Shell a japonské Mitsui a Mitsubishi.

Rusko sa na celosvetových dodávkach LNG podieľa približne 8 %, pričom väčšina suroviny pochádza zo Sachalinu-2 a konkurenčného závodu Yamal LNG firmy Novatek. Ten je najväčším LNG závodom v Rusku.

Putin už koncom marca podpísal dekrét, na základe ktorého Moskva vyžaduje od krajín, ktoré nepovažuje za priateľské, platiť za dodávky plynu plynovodmi v rubľoch. Niektorí z odberateľov sa odmietli prispôsobiť požiadavkám Moskvy, za čo im Gazprom dodávky plynu zastavil.

„Je to otázka koordinácie vývozu plynu plynovodmi a vo forme LNG,“ povedal Polous, pričom poukázal na skutočnosť, že za plyn dodávaný prostredníctvom plynovodov sa platí v rubľoch a za LNG v dolároch. Na rozdiel od plynu vyvážaného plynovodmi väčšina ruského exportu skvapalneného plynu smeruje do Ázie. Z európskych krajín nakupuje ruský LNG napríklad Španielsko. Ani Gazprom, ani ruské ministerstvo energetiky na otázky v súvislosti s platbami v rubľoch aj pre LNG nereagovali.

Podľa údajov ruských daňových úradov dosiahli príjmy Ruska z exportu LNG vlani 7,3 miliardy USD (6,98 miliardy eur). Na porovnanie, za dodávky plynu prostredníctvom plynovodov získalo Rusko v minulom roku 55,5 miliardy USD.

Pred vypuknutím konfliktu na Ukrajine plánovalo Rusko vyprodukovať do roku 2035 približne 140 miliónov ton LNG, čo predstavuje zhruba štvrtinu súčasného globálneho vývozu LNG. Po začiatku vojny na Ukrajine však Moskva uviedla, že tento cieľ sa pravdepodobne bude musieť odložiť./agentury/

X X X

Suchoba, Kováčik, Imrecze a iní korupčníci: štát od nich inkasuje milióny (prehľad)

Peňažné tresty, prepadnuté majetky aj odovzdané peniaze. Do štátnej pokladnice postupne pribúdajú pomerne vysoké sumy, ktoré dobrovoľne alebo pod hrozbou trestu zaplatili aktéri najsledovanejších káuz.

Zatiaľ je to suma prevyšujúca tri milióny eur, ktorá skončila v rukách štátu. Pritiekla tam z veľkých káuz, v ktorých figurujú bývalí vysokopostavení dôstojníci bezpečnostných zložiek, úradníci, podnikatelia a postavy z justičného prostredia.

V týchto exponovaných prípadoch už padli desiatky právoplatných rozsudkov. Mnohé z nich práve preto, že obvinení sa priznali a spolupracovali s políciou. Viacerí vydali nemalú hotovosť, napríklad už nežijúci exsiskár František Böhm rovného pol milióna eur, expolicajt Norbert Paksi 420-tisíc eur. Ďalší zas dostali vysoké peňazné tresty, najviac exsudca Pavol Polka a exúradník Martin Fleischer po 150-tisíc eur. Okrem toho štat zinkasuje vysoké sumy zo zhodnotenia prepadnutých majetkov.

Aktuality.sk nedávno pripravili veľký prehľad najsledovanejších káuz, odsúdených a aj trestov, ktoré dostali. Tentoraz prinášame podrobnosti o peniazoch, ktoré sa doteraz podarilo vrátiť späť do slovenského rozpočtu.

Kauzy Božie mlyny a Očistec už viedli k vymeraniu najprísnejších majetkových trestov, ktoré si vypočuli hneď piati aktéri týchto prípadov. Ide o expolicajtov, ktorí boli súčasťou zločineckých skupín, brali úplatky a vynášali informácie z úradu. V rámci dohody s prokurátorom súhlasili aj s prepadnutím svojho majetku.

V kauze Božie mlyny takýto trest postihol Norberta Paksiho, exfunkcionára z úradu zvláštnych policajných činností, ktorý vedel, kedy koho polícia odpočúva, a za vyzrádzanie citlivých informácií si nechával pravidelne platiť aj od mafie. Vyšetrovaním sa podarilo preukázať úplatky v hodnote 380-tisíc eur. Paksi si už odpykáva päťročný trest, polícii odovzdal 300-tisíc v hotovosti a zlaté mince v hodnote viac ako 120-tisíc eur.

Štát teraz pracuje na speňažovaní jeho majetku, pričom aktuálna hodnota presiahla milión eur. Dom so zariadením, auto, motorka, byt v Bratislave či apartmán v Chorvátsku, pozemky, ale aj nemalé úspory na účtoch – to všetko môže prepadnúť v prospech štátu, avšak najprv sa musí konkurzný správca vyrovnať s tým, aká časť majetku patrí Paksiho manželke. Tej sa trest netýka.

Všetky majetky prepadli aj štyrom expolicajtom z Národnej kriminálnej agentúry, ktorí podľa vyšetrovateľov pracovali pre Norberta Bödöra, sledovali politikov, vynášali informácie, lustrovali a ovplyvňovali vyšetrovania rôznych prípadov. Odsúdili ich v známej kauze Očistec. Na majetok odsúdeného Pavla Vorobjova súd vyhlásil konkurz len pred niekoľkými dňami. Expolicajt vlastní napríklad rodinný dom pri Nitre. Rovnako dopadli aj expolicajti Vladimír Bisták, Ivan Bobocký a Milan Žáčik. Hodnoty ich celoživotných úspor budú známe po tom, čo konkurzní správcovia urobia súpis majetkov a vyrovnajú sa s prípadnými dlhmi v bankách alebo s manželkami.

V kauze je podaná obžaloba na ešte väčšiu skupinu bývalých policajných dôstojníkov, ktorí svoj podiel na prípadoch odmietajú. Aj im hrozia vysoké, nielen majetkové tresty a prepadnutie majetku. Ten im prokuratúra zaistila.

 Či už na základe dohody, alebo usvedčením pred súdom, poznáme aj celú sériu odsudzujúcich rozsudkov vo veľkých kauzách. Keďže nejeden prípad súvisel s korupciou, viacerí odsúdení opustili súdnu sieň aj s výmerom finančného trestu.

Z aktuálne známych prípadov sa zatiaľ najvyššia suma takého trestu vyšplhala na hodnotu 150-tisíc eur. Bývalý sudca Pavol Polka, ktorý je odsúdený v kauze Plevel, túto sumu spláca postupne. V poslednej dobe však prekvapil a od štátu žiada odškodné za pobyt vo väzbe vo výške viac ako 100-tisíc eur, informoval Denník N.

Martin Fleischer, odsúdený v kauze Očistec, má so zaplatením 150-tisíc eur značné problémy. Pred časom sa prihlásil u sudcu, že trest nedokáže splatiť a radšej si vo väzení odsedí náhradný trest. Po prevalí jeho kauzy prišiel o zamestnanie, dnes pracuje ako školník a byt predať nechce. Sudca mu nechal čas na rozmyslenie a na júl naplánoval verejné zasadnutie, kde rozhodne o ďalšom postupe. Dovtedy sa má odsúdený rozhodnúť, ako chce postupovať. O niečo nižší 100-tisícový peňažný trest dostal bývalý šéf špeciálnej prokuratúry Dušan Kováčik, ktorý si zároveň odpykáva osemročné väzenie. Kováčik ešte peniaze neuhradil – zatiaľ nie je hotový ani písomný rozsudok Najvyššieho súdu, ktorý mu trest vymeral.

Ostatné známe postavy z medializovaných prípadov už peňažné tresty zaplatili. Zoroslav Kollár sa priznal k úplatku pre Slovenskú informačnú službu a po dohode o vine a treste obratom uhradil 70-tisíc eur. Krátko po rozhodnutí súdu novinárom avizoval, že prostriedky na to má.

Naopak, bývalá šéfka finančnej správy Lenka Wittenbergerová na súde priznala, že so zaplatením svojho 50-tisícového trestu má problém. Také vysoké úspory vraj nemá, ale napokon prisľúbila, že peniaze zoženie. K vyplatenie spomínanej sumy v tomto pomerne čerstvom prípade zatiaľ nedošlo.

Svoje povinnosti voči štátu, prameniace z finančných trestov, vyplatila už celá skupina korupčníkov. František Tóth alias Veľký Fero z kauzy Plevel prispel do štátnej pokladnice 100-tisíc eur, bývalý úradník finančnej správy Daniel Čech zaplatil 30-tisíc, bývalý šéf policajnej inšpekcie Adrián Szabó 25-tisíc eur. Prišlo aj na Mariana Kočnera, ktorý v kauze Zmenky okrem trestu 19-ročného pobytu za mrežami musel zaplatiť 10-tisíc eur.

Ak by sme mali urobiť celkový sumár, vybraní odsúdení v známych prípadoch doposiaľ zaplatili Slovenskej republike na finančných trestoch 650-tisíc eur. To hovoríme o dvadsiatich odsúdených, mnohým ďalším podobné odsúdenie hrozí v neskončených častiach veľkých káuz.

Dobrovoľné milióny

 Významnou súčasťou aktuálnych trestných káuz sú spolupracujúci obvinení. Viacerí z nich dobrovoľne vydali do konania hotovosť, ktorá pochádzala z trestnej činnosti. Najviac prispel do štátnej pokladne dnes už nebohý František Böhm. Bývalého siskára a podnikateľa s pohonnými hmotami zadržali a obvinili v kauze Božie mlyny. Priznal sa, že na výplatnej páske mal niekoľko policajných funkcionárov, ktorým platil, aby mu vynášali informácie a hlásili prípadne odpočúvanie. Böhm vydal polícii pol milióna eur, o ktorých povedal, že ich získal podvodne. Začiatkom minulého roka si siahol na život, súd po jeho smrti rozhodol o takzvanom zhabaní vecí a 500-tisíc eur prepadlo v prospech štátu.

V kauze Očistec vydali exfunkcionári Ľudovít Makó a Bernard Slobodník viac ako 200-tisíc eur. Podobne konali aj spolupracujúci obvinení v prípade Mýtnik – IT podnikateľ Michal Suchoba odovzdal 400-tisíc eur a bývalý riaditeľ finančnej správy zhruba 300-tisíc eur. Obvinený bývalý úradník Marek Kodada z korupčnej kauzy Dobytkár vydal 400-tisíc eur, ktoré si „našetril“ na úplatkoch.

Medzičasom odsúdený expolicajt Norbert Paksi, mal nelegálne zárobky schované aj u spomínaného Böhma. Polícia ich zaistila a Paksi sa priznal, že 300-tisíc eur a zlaté mince v hodnote ďalších 120-tisíc eur pochádzajú z trestnej činnosti. Peniaze vydal aj Bödörov kamarát a muž známy z tzv. mafiánskych zoznamov Tomáš Rajecký, pričom odovzdal 90-tisíc eur. Rajecký je jedným z kľúčových svedkov v prípade Súmrak, kde obvinili expremiéra Roberta Fica a exministra Roberta Kaliňáka. Desať spolupracujúcich obvinených v ostro sledovaných kauzách dobrovoľne odovzdalo viac ako 2,5 milióna eur, aktuality.sk

X X X

Členstvo v EÚ podľa prieskumu podporuje 90 percent Maďarov

Pre prípadný odchod Maďarska z EÚ sa udomácňuje výraz Huxit.

Takmer 90 percent Maďarov podporuje členstvo svojej krajiny v Európskej únii. Vyplýva to z výsledkov aktuálneho prieskumu verejnej mienky inštitútu Medián, ktorý v pondelok zverejnila komerčná televízia ATV, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Prieskum sa zameral na otázku postoja Maďarov k prípadnému ľudovému hlasovaniu o vystúpení z EÚ, ako tomu bolo aj v prípade Veľkej Británie. Výkonný riaditeľ Mediánu Endre Hann v tejto súvislosti pripomenul, že väčšina Maďarov Západ vnímala vždy ako vzor, a na tom sa nič nezmenilo.

Prípadný odchod Maďarska z EÚ, pre ktorý sa udomácňuje výraz Huxit, sa v politickej diskusii podľa Hanna čoraz častejšie objavuje nielen ako príležitosť, ale aj ako riziko či hrozba, keďže Viktor Orbán má mimoriadne veľa konfliktov s Bruselom.

„V uplynulom desaťročí sa posilnil tábor tých, ktorí vnímajú Európsku úniu pre Maďarsko ako výhodu,“ podčiarkol Hann.

V prieskume položili respondentom aj otázku, ako by reagovali v prípade, keby premiér Orbán odporučil odchod Maďarska z EÚ. Aj v takom prípade by si zachovanie členstva zvolilo až 64 percent opýtaných, aktuality.sk

X X X

Kauza fekálneho fantóma: Bol generál Macko obeťou spravodajskej operácie?

 Prípad „fekálneho fantóma“ alebo „hovnomena“, ako bulvárne médiá nazývali Martina Macka, sa po siedmich rokoch vracia na začiatok. Syn generála Pavla Macka na súde uspel a o jeho prípade sa bude rozhodovať znovu. Najvyšší súd sa stotožnil aj s dovolaním ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej (SaS) a zrušil odsudzujúci rozsudok, ktorým bol Martin Macko uznaný za vinného z fekálnych útokov. „Neskoro, ale predsa!“ reagoval na rozhodnutie súdu generál vo výslužbe a bývalý najvyššie postavený Slovák v štruktúrach NATO Pavel Macko.

 Martina Macka zadržala polícia v súvislosti s útokmi na ženy v novembri 2015. Pri výsluchu sa polícii k útokom priznal, svoje priznanie však neskôr odvolal.

Celý prípad sa však ešte viac zamotal, keď napriek zadržaniu útoky neustali a následne polícia zadržala úplne iného páchateľa. V roku 2016 bol totiž za ďalšie útoky odsúdený fitnes tréner Dušan Seliga, ktorý sa priznal a svoje činy oľutoval. Súdy však Macka aj napriek tomu odsúdili.

Najvyšší súd vyhovel dovolaniu ministerstva spravodlivosti a zrušil uznesenie Krajského súdu Bratislava. Ten v júni 2018 zamietol odvolanie Macka, a tak potvrdil odsudzujúci rozsudok z novembra 2017. Najvyšší súd uznal, že rozhodnutím krajského súdu bol porušený zákon v neprospech obžalovaného Macka.

Aj keď chýb bolo v predchádzajúcom odsudzujúcom rozhodnutí súdu viacero, Najvyšší súd poukázal najmä na dva problematické dôkazy – priznanie obžalovaného, ktoré malo byť urobené pod nátlakom, a tiež výsledky rekognície, teda opoznávania páchateľa poškodenými svedkami. Oba dôkazy boli podľa názoru Najvyššieho súdu získané nezákonným spôsobom. „Dva dôkazy, ktoré možno označiť za kľúčové, sú nevykonateľné,“ vyhlásil predseda senátu Martin Bargel.

Pôvodne bol Macko spod obžaloby z výtržníctva oslobodený. Okresný súd Bratislava IV vo februári 2017 neuveril žalobe prokurátora, pretože sa podľa neho nepodarilo preukázať vinu obžalovaného. Krajský súd ale následne v auguste 2017 tento rozsudok zrušil a prikázal okresnému súdu rozhodnúť opäť.

Pretože bol sudca viazaný právnym názorom krajského súdu, v novembri Macka už odsúdil. Dostal osem mesiacov väzenia s odkladom na skúšobnú dobu 14 mesiacov a bola mu tiež nariadená ochranná liečba.

Macko proti odsudzujúcemu rozsudku podal odvolanie, ale nepochodil. Krajský súd už tento verdikt v júni 2018 potvrdil. Druhú šancu dala Mackovi až nová ministerka spravodlivosti, ktorá v novembri 2020 využila svoje oprávnenie a podala na Najvyšší súd mimoriadne dovolanie.

Generál Macko zvláštny prípad svojho syna interpretuje ako diskreditačnú kampaň namierenú proti jeho osobe. Tvrdil, že táto kauza mohla byť vyvolaná s cieľom jeho odstavenia v ozbrojených silách. V tom čase bol totiž vo funkcii zástupcu náčelníka generálneho štábu.

„Neodchádzal som z urazenej márnomyseľosti, ale s obavami o bezpečnosť svoju a svojej rodiny. V roku 2017 sa totiž udialo v tomto prípade veľmi veľa, vrátane život ohrozujúcej spravodajskej operácie namierenej priamo proti mne,“ napísal Macko na sociálnej sieti v reakcii na verdikt Najvyššieho súdu. Cieľom tejto spravodajskej operácie mala byť podľa Macka jeho diskreditácia.

A Macko dodáva, že napriek pozitívnemu rozhodnutiu súdu sa táto operácia podarila. „Týmto chcem úprimne poďakovať vám všetkým, ktorí ste nám verili a nedali ste na zámernú propagandu a cieľavedomú diskreditáciu. Veríme, že s vašou podporou dotiahneme celý prípad do úspešného konca. Bohužiaľ, nálepku, že syn je h*man, už nijaké súdne rozhodnutie z neho úplne nezmyje. Rovnako ako nám nikto nevráti stratené roky života a trvalú ujmu,“ uzavrel generál vo výslužbe./agentury/

X X X

 Martin Behula: Gyimesi chce byť ako Orbán, no znie ako Danko

Poslanec OĽaNO občas pripomína komunistu, ktorý chce privatizovať.

György Gyimesi v relácii Na rovinu povedal, že ak vláda neprijme zákon o postavení národnostných menšín, zváži svoje zotrvanie v koalícii. Od maďarského poslanca by to neprekvapilo. Gyimesi je však horlivým zástancom neliberálnej demokracie, a tak to znie podobne, ako keď komunista vychvaľuje diktatúru proletariátu a zároveň chce privatizovať.

To však nie je jediný paradox, ktorý pramení z Gyimesiho poňatia liberálnej demokracie. Tvrdí o nej, že v „zlom počasí“ zlyháva, pretože podľa liberalizmu sa každý má postarať sám o seba, no v krízových situáciách si ľudia nedokážu pomôcť sami a musí nastúpiť štát. To zasa znie, ako keby bola neliberálna demokracia konzervatívnou obdobou ľavicového sociálneho štátu.

 V skutočnosti však nemá ekonomický systém štátu s liberálnou demokraciou nič spoločné. Ako píše slovenský politický filozof Matej Cíbik v knihe Liberáli a tí druhí, „vysoké zdanenie, silné regulácie a štátne vlastníctvo strategických podnikov je prijateľným spôsobom usporiadania štátu, ak rešpektuje súkromný majetok, ľudské práva a neutláča určité skupiny ľudí“. V tomto zmysle sú tak liberálni aj konzervatívci.

Ešte lapidárnejšie to vyjadril americký politológ nemeckého pôvodu Yascha Mounk vo svojej práci Ľud verzus demokracia. Pokiaľ ide o liberálnu demokraciu, „George W. Bush je rovnaký liberál ako Barack Obama a Ronald Reagan bol rovnaký liberál ako Bill Clinton“. Politikov, ktorí používajú odborné termíny ako nadávku, však nejakými teoretikmi nepresvedčíme. Hoci niektorí, napríklad Gyimesi, majú doktorát z politických vied.

Poďme teda na prax. Konkrétne do Maďarska, ktoré poslanec OĽaNO považuje za príklad úspešnej a starostlivej neliberálnej demokracie. Zafixovanie cien potravín či pohonných hmôt, odklad splátok hypotéky ani nezamestnanosť nad tromi percentami však nie sú všetko. Pre tých, ktorým treba pomáhať najviac, štát Viktora Orbána nie je sociálnym štátom.

Socializmus pre bohatých

Výdavky na školstvo, zdravotníctvo i sociálny systém v pomere k HDP za jeho vlády klesali. Kým v roku 2009 vynakladalo Maďarsko na sociálne zabezpečenie 18,1 percenta HDP, v roku 2018 to už bolo len 13,3 percenta. Podporu v nezamestnanosti štát vypláca len tri mesiace, teda najmenej z celej EÚ. Minimálny dôchodok sa nezvyšoval viac ako desať rokov.

Chudobou tam bolo v roku 2019 ohrozených viac ako 60 percent nezamestnaných a takmer pätina dôchodcov. V indexe Gini, ktorý meria príjmovú nerovnosť, sa Maďarsko umiestnilo najhoršie spomedzi krajín V4. Ekonóm Gabor Scheiring označuje maďarský prístup ako „socializmus pre bohatých a kapitalizmus pre chudobných“.

Orbán zámerne zmenil sociálny systém tak, aby podporil strednú a vyššiu príjmovú vrstvu a získal si tým jej priazeň. Podľa prieskumu z roku 2018 vzrástla podpora autoritárskeho riadenia štátu najviac medzi príslušníkmi vyššej sociálnej triedy. Kým v roku 2015 ju podporovalo len šesť percent, o tri roky neskôr už takmer štvrtina respondentov.

Ne(o)liberálne Maďarsko

Voliči Fideszu sú možno s „Orbánomikou“ spokojní, no medzinárodné porovnania hovoria o niečom inom. V rebríčku Euro Health Consumer Index, ktorý hodnotil kvalitu zdravotníctva v Európe, sa Maďarsko za rok 2018 umiestnilo na 33. mieste. Horšie na tom bolo už len Rumunsko a Albánsko. V indexe kvality života OECD skončilo o dva roky neskôr 31. spomedzi 40 štátov. Lepšie dopadlo aj Slovensko.

V zdravotníckom rebríčku zvíťazilo Švajčiarsko, ktoré je v kvalite demokracie podľa Univerzity vo Würzburgu šieste na svete. Better Life Index OECD zas vedie Nórsko. V kvalite demokracie je druhé. Viac k tomu, ako liberálna demokracia pri starostlivosti o občanov zlyháva, asi dodávať netreba.

Mimochodom, Maďarsko má najnižšiu daň z príjmu právnických osôb v EÚ – deväť percent – a 15-percentnú rovnú daň z príjmu fyzických osôb. To nie je kritika, len konštatovanie. V kombinácii s vysokou mierou príjmovej nerovnosti a liberálnym zákonníkom práce to však pripomína niečo, čoho sa Gyimesi desí – neoliberalizmus, respektíve jeho orbánovskú verziu. Podľa Schieringa Viktor Orbán spojil neoliberálnu ekonomickú politiku s nacionalizmom a populizmom.

Orbánov fanúšik Andrej Danko si pred pár rokmi urobil hanbu, keď Richardovi Sulíkovi tvrdil, že kapitalizmus na Slovensku nie je a nesmie byť, pretože máme sociálne trhové hospodárstvo. Podľa Gyimesiho je Sulík reprezentantom liberálnej demokracie vo vláde a Orbán je jeho protikladom. Je to rovnako absurdné ako Dankov výrok. Ak s tým Gyimesi neprestane, bude aj rovnako smiešny ako Danko, aktuality.sk

X X X

Ministerstvo posúdi možnosť očkovania v lekárňach, treba zmeniť legislatívu

Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR posúdi možnosť zmeny legislatívy pre zavedenie očkovania v lekárňach. Avizuje to v súvislosti s novelizáciou zákona o liekoch a zdravotníckych pomôckach. Predpokladaný termín začatia medzirezortného pripomienkového konania je v auguste, informuje rezort na portáli právnych predpisov Slov-Lex.

Lekárnici sú pripravení očkovať, deklaroval ešte v máji prezident Slovenskej lekárnickej komory Ondrej Sukeľ. Ozrejmil vtedy, že spustenie je v kompetencii inštitúcií. Ministerstvo zdravotníctva SR následne odhadlo, že by sa mohlo začať v prvom kvartáli roku 2023. V prvom kroku by išlo o očkovanie v lekárňach proti chrípke. Vo verejných lekárňach sa podľa lekárnikov očkuje minimálne v 14 krajinách Európy.

Ministerstvo posúdi aj možnosť zmeny pravidiel pre nekomerčné klinické skúšanie a možné rozšírenie internetového výdaja liekov o mobilnú aplikáciu, aktuality.sk

X X X

NASA tvrdí, že Čína sa snaží „obsadiť“ Mesiac; Peking to rázne odmieta

Šéf Národného úradu pre letectvo tvrdí, že Peking kradne nápady a technológie od ostatných.

Šéf Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) Bill Nelson obvinil Čínu z toho, že sa snaží „obsadiť“ Mesiac. Peking toto tvrdenie v pondelok odmietol a uviedol, že Čína neustále vyzýva na budovanie spoločnej budúcnosti ľudstva vo vesmíre. TASR informuje podľa správy agentúry Reuters.

„Sme veľmi znepokojený tým, že Čína pristáva na Mesiaci a hovorí: ‚Teraz je náš a vy sa nepribližujte‘,“ povedal Nelson v rozhovore pre nemecký denník Bild, ktorý bol zverejnený v sobotu. Dodal, že čínsky vesmírny program je vojenský a Peking kradne nápady a technológie od ostatných.

„Nie je to prvýkrát, čo šéf amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír ignoruje fakty a o Číne hovorí nezodpovedne,“ povedal hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Čao Li-ťien.

Čína zvýšila svoj záujem o prieskum Mesiaca

Spojené štáty podľa jeho slov neustále očierňujú úsilie Číny v kozmickom priestore. „Čína rozhodne nesúhlasí s takýmito nezodpovednými poznámkami,“ pokračoval. Peking podľa neho podporuje budovanie spoločnej budúcnosti ľudstva vo vesmíre a je proti akýmkoľvek pretekom v kozmickom zbrojení.

Čína v uplynulom desaťročí zvýšila tempo svojho vesmírneho programu zameraného na prieskum Mesiaca. Čínska vesmírna sonda tam prvýkrát bez posádky pristála v roku 2013 a Peking očakáva, že na konci tohto desaťročia bude disponovať vesmírnymi raketami, ktoré tam budú schopné dopraviť kozmonautov (v Číne: tchajkonautov). V najbližších rokoch navyše plánuje vyslať misiu bez posádky na južný pól Mesiaca.

NASA chce v rámci svojho programu Artemis v roku 2024 vyslať astronautov na obežnú dráhu Mesiaca. Najneskôr v roku 2025 majú pristáť v oblasti južného pólu, aktuality.sk

X X X

Nemeckí bankári sa obávajú dôsledkov hroziacej energetickej krízy na ekonomiku

Finančníci sa obávajú, že energetická kríza sa zmení na hospodársku krízu.

Predstavitelia najväčších nemeckých bánk dali najavo obavy v súvislosti s rizikami, ktorým Nemecko čelí po tom, ako Rusko začalo znižovať dodávky plynu pre najväčšiu európsku ekonomiku. Informovala o tom agentúra Reuters.

Nemecko, ktorého proexportná ekonomika je vysoko závislá od ruského zemného plynu, sa pripravuje na možné úplne zastavenie dodávok, ak by sa Moskva rozhodla ešte dôraznejšie využiť svoj plyn ako zbraň voči Západu, ktorý na Rusko uvalil pre vojnu na Ukrajine sankcie. Práve škrty v dodávkach plynu a s ním rastúce ceny energií sa výrazne podpísali na miere inflácie, ktorá sa v Nemecku pohybuje okolo 8 %.

Ako uviedol šéf najväčšej nemeckej banky Deutsche Bank Christian Sewing, inflácia má „mimoriadne rušivý potenciál“ a zvyšuje riziko vstupu globálnej ekonomiky v budúcom roku do recesie. „Nemôžem poprieť, že sa obávam toho, čo príde v nasledujúcich 12 mesiacoch,“ povedal.

Finančná riaditeľka banky Commerzbank Bettina Orloppová dodala, že riziká, ktorým v súčasnosti ekonomika čelí, sú rovnako veľké ako počas dlhovej krízy eurozóny približne pred 10 rokmi.

Rovnaké obavy dali najavo aj viaceré nemecké podniky, ktoré sa pri financovaní obracajú na banky. Ako povedal finančný riaditeľ nemeckého energetického koncernu E.ON Marc Spieker, „sme uprostred mohutnej energetickej krízy, ktorá má potenciál zmeniť sa na mohutnú hospodársku krízu“, aktuality.sk

X X X

Polícia v Bratislave upozorňuje na podvodníkov, tí sa zameriavajú na seniorov

Podvodníci sa predstavujú ako policajti alebo vyšetrovatelia.

Polícia upozorňuje na podvodníkov, ktorí kontaktujú seniorov a starších ľudí telefonicky cez pevnú linku. Od starších osôb vylákajú peniaze a cennosti. Upozorňuje na to Polícia SR – Bratislavský kraj na sociálnej sieti.

Niektorých seniorov v poslednom období kontaktovali podvodníci, ktorí sa predstavili ako policajti alebo vyšetrovatelia. Starším ľuďom povedia historku, že majú informácie o tom, že ich idú vykradnúť. Následne ich inštruujú, aby svoje cennosti a úspory zabalili do igelitového vrecka, ktoré majú vyhodiť cez okno alebo balkón. „Pričom pod balkónom už čaká ďalší policajt, ktorý ho zoberie a uschová v bezpečí,“ uviedla polícia.

Bratislavská krajská polícia v tejto súvislosti dôrazne apeluje na občanov, aby sa o týchto prípadoch rozprávali so svojimi príbuznými – seniormi a osobami vo vyššom veku. A zároveň, aby seniorom vysvetlili, že ide o podvodné konanie. Zároveň polícia zdôrazňuje, aby ľudia seniorom vysvetlili, aby svoje cennosti a peniaze nevyhadzovali na ulicu či ich nenechávali pred dverami bytov, aktuality.sk

X X X

Na pokec s Michalom Kaščákom: Chceme byť oslavou slobody, ani tá všetkým nevyhovuje

Najväčšia lokálna sociálna sieť Pokec.sk spustila pravidelnú reláciu s názvom „Na pokec“.

Každý štvrtok od 17:00 do 18:00 je v špeciálnej miestnosti s názvom „Na pokec“ hosť, ktorý odpovedá priamo na skle na otázky moderátora, a v prípade, že je priestor, aj na otázky používateľov, ktorí sú v tom čase v miestnosti.

Moderátormi v prípade pokecu s Michalom Kaščákom boli redaktori z portálov Aktuality.sk a Obkec.sk.

X Pohoda má 25 rokov, ako vám napadlo spraviť festival? Verili ste, že raz bude v tejto podobe?

Chceli sme v Trenčíne urobiť koncert s našimi spriatelenými skupinami. S Máriom Michnom sme urobili niekoľko prvých ročníkov, nemali sme žiadne veľké plány, len chceme každý rok urobiť festival čo najlepšie.

X Bude niekedy na Pohode niekto celosvetovo známy?

Ponúkame to, čo považujeme za najzaujímavejšie a najlepšie, niečo, čo by sme aj my chceli vidieť a počuť. Umenie je vec vkusu, našťastie ho má každý troškú iný. Čo sa týka známosti festivalu, sme spokojní s tým, akú má festival reputáciu.

X Z čoho vzniklo logo Pohody?

Logo festivalu vymyslel Martin Beďatš, pôvodne to bola fotka dvoch bábätiek v škrupinke, potom ho prekreslil Igor Derevenec. Symbolizuje to, o čo nám ide – spolupatričnosť, tolerancia, blízkosť, komunikácia…

X Čo je dôvodom všetkých ekologických opatrení, ktoré asi nie sú najlacnejšie?

Máme radi miesto, kde je Pohoda, chceme, aby po nás ostalo v čo najlepšom stave. Máme radi svet, preto chceme, aby naša záťaž bola čo najmenšia. Máme veľa noviniek, napríklad vratné poháre aj na horúce nápoje či vratný riad.

X Prečo sa na Pohode nepredáva tvrdý alkohol?

Festivalu to vyložene pomáha, je to jedno z tajomstiev jeho povestnej atmosféry. Nestojí nám to za to, odmietli sme mnohé ponuky sponzorstva.

X Kto vyberá účinkujúcich?

O programe sa radíme viacerí. Niektoré scény majú svojich kurátorov, inak vyberáme umelcov prevažne my z Pohoda teamu. Finálnu dramaturgiu koncipujem ja.

X Tento rok bude veľa umelcov z Ukrajiny, mnohé debaty, neziskovky… Festival preto niektorí označujú aj ako politicky angazovaný. Prečo to robíte?

Považujem za prirodzené, že festival má aj spoločenský rozmer. Naši susedia sú napadnutí a zaslúžia si podporu. Nevieme si predstaviť, že by sme vojnu u našich susedov prehliadli, zároveň na Ukrajine je veľa skvelej hudby, ktorá stojí za objavenie.

X Aké sú vaše highlighty za 25 rokov Pohody či už hudobné alebo ľudské?

V prvom rade návštevníci a je to tak, že ich máme najlepších na svete. Som hrdý, že sme mali na Pohode Václava Havla, úžasní ľudia sú The Prodigy, Patti Smith, so zero 7 u nás hrala aj Sia a bola veľmi milá.

X Aké máte ďalšie výzvy, sny…?

Teraz sa sústreďujeme na to, aby tento ročník vyšiel čo najlepšie. V zime sa chceme vrátiť s konceptom Pohoda Indoor Camping Festivalu.

X Bolo obdobie, kedy ste chceli s festivalom skončiť?

Samozrejme, také momenty nastávajú každý rok. Ale, našťastie, dobrých momentov je výrazne viac. Máme skvelý tím, ak niekto ide „dole“, vieme sa potiahnuť.

X Koľko peňazí stála organizácia prvej Pohody a koľko to bude tento rok?

Rozpočet prvého ročníka si nepamätám, ale bol vtedy pre nás veľký, prerobili sme a nechceli sme pokračovať. Teraz je číslo presahujúce štyri milióny eur. Preto si vážime každého, kto nás podporí kúpou lístka.

X Nevadí vám pomenovanie „slniečkársky festival“, prípadne festival „bratislavskej kaviarne“?

Nechcel by som byť „mráčikár“. Kaviarne mám rád rovnako ako krčmy. Sme otvorený festival, zároveň sme pripravení na to, že nie všetkým sa páčia naše hodnoty. Chceme byť oslavou slobody, ani tá všetkým nevyhovuje…, aktuality.sk