Ruský prezident Vladimir Putin navštívi v pondelok 12. februára Turecko. Agentúram Reuters a RIA Novosti to povedali nemenovaní predstavitelia Turecka a Ruska. Turecko nie je členom Medzinárodného trestného súdu, ktorý vlani na Putina vydal zatykač v súvislosti s únosom ukrajinských detí z okupovaných území do Ruska. Turecko tak nie je viazané zadržať ruského prezidenta.

Posledné zahraničné návštevy Putin podnikol do Spojených arabských emirátov a Saudskej Arábie na začiatku vlaňajšieho decembra. Pred tým v roku 2023 navštívil blízkych spojencov, napríklad Bielorusko či Kazachstan, alebo Čínu.

Vopred avizovaná návšteva

Februárovú návštevu v Turecku avizoval pred pár dňami aj Kremeľ bez toho, aby spresnil dátum. Ak sa cesta potvrdí, bude to prvá Putinova návšteva krajiny NATO od začiatku ruskej invázie na Ukrajine vo februári 2022.

Kremeľ nedávno oznámil, že Putin navštívi Turecko vo februári. K hlavným bodom stretnutia s prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom bude patriť „ukrajinská problematika“, povedal novinárom podľa ruského vydania magazínu Forbes Putinov poradca Jurij Ušakov. Súčasne vyhlásil, že Moskva je pripravená hovoriť o mieri, ale zatiaľ nemá s kým rokovať.

Dátum je pravdepodobný

Dátum 12. februára ešte nebol oficiálne dohodnutý, napísala ruská štátna agentúra RIA Novosti s odvolaním sa na nemenované diplomatické zdroje v Ankare. Podľa nich „tento dátum je pravdepodobný, ale ešte nie je definitívny“. O 12. februári ako termíne Putinovej cesty píše tiež turecká tlač.

Otázka prepravy obilia

O Putinovej návšteve sa hojne špekulovalo v tureckých médiách v minulom roku. Návšteva sa však nakoniec neuskutočnila. Turecko na rozdiel od západných krajín nezaviedlo proti Rusku sankcie a snažilo sa zohrať úlohu sprostredkovateľa medzi Moskvou a Kyjevom napríklad pri rozhovoroch o preprave ukrajinských poľnohospodárskych produktov po Čiernom mori.

Príslušnú dohodu sa nakoniec podarilo uzavrieť v lete 2022, Moskva od nej však zhruba po roku odstúpila. Ankara sa potom snažila dohodu bezvýsledne oživiť./agentury/

X X X

Maďarská vláda odkazuje Slovensku: Môžete rátať s podporou Budapešti v Európskej únii

Celej EÚ ste dali jasne najavo, že stojíte za suverenitou Maďarska, takto ďakoval slovenským priateľom politický riaditeľ úradu maďarského premiéra.

Maďarská vláda ubezpečuje Slovenskú republiku, že aj ona môže rátať s podporou Maďarska v Európskej únii. Vyhlásil to v stredu (31. januára) na sociálnej sieti politický riaditeľ úradu maďarského premiéra Balázs Orbán.

„Ďakujeme za to, že naši slovenskí priatelia okamžite vystúpili proti nehoráznemu vydieraniu Bruselu a dali jasne najavo celej Únii, že stoja za suverenitou Maďarska,“ napísal Orbán.

Rovnaké pohľady na mnohé témy

Predseda vlády SR Robert Fico v polovici januára po schôdzke s maďarským premiérom Viktorom Orbánom v Budapešti povedal, že obe vlády majú tie isté pohľady na mnohé témy vrátane Ukrajiny či odmietania migračnému paktu EÚ. Ako dodal, Slovensko a Maďarsko majú rovnaký názor aj na budúcnosť Európskej únie vo vzťahu k právu veta.

Orbán vtedy zdôraznil, že záujmy Maďarska a Slovenska „smerujú minimálne na 99 percent rovnakým smerom“ a že suverenita je pre obe krajiny dôležitá, aktuality.sk

X X X

Kto vystrieda Zuzanu Čaputovú? Záujem má 11 mužov

 Pozrite si profily kandidátov, ktorí sa uchádzajú o post hlavy štátu. Prvé kolo prezidentských volieb sa uskutoční v sobotu 23. marca 2024, druhé kolo prebehne 6. apríla.

Záleží nám na tom, aby sa dôveryhodné informácie dostali ku každému, bez rozdielu a preto máte prístup k zamknutému obsahu na 24 hodín ZADARMO. Buďte súčasťou našej komunity aj vy a pomôžte nám poskytovať dôležité informácie pre všetkých.

Na prelome včerajška a dneška sa definitívne uzavrela možnosť prihlasovať sa do súboja o prezidentský palác. Záujemcovia tak mohli urobiť do 30. januára do polnoci. Podmienkou bolo získať buď aspoň 15-tisíc podpisov od občanov starších ako 18 rokov, alebo aspoň 15 podpisov poslancov. Do určeného termínu sa to podarilo deviatim uchádzačom. Nie je medzi nimi ani jedna žena.

Na 9:30 zvolalo tlačovú besedu hnutie Slovensko, ktoré v posledných dňoch zvažovalo, že ich kandidátom sa stane exminister zdravotníctva a dnes poslanec Marek Krajčí. Do polnoci však neoznámilo, či ho aj skutočne vyšle do volieb. Do prezidentských volieb napokon matovičovci nasadia predsedu hnutia Igora Matoviča a historika Patrika Dubovského.

Peter Pellegrini

Bývalý premiér, predseda strany Hlas-SD a aktuálny predseda Národnej rady patrí k prieskumovým favoritom blížiacich sa volieb. V druhom kole ho zatiaľ favorizovali všetky agentúry, ktoré merali podporu kandidátov.

Študoval na Ekonomickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici a neskôr aj na Ekonomickej fakulte Technickej univerzity v Košiciach.

Pellegrini sa do politiky dostal v roku 2002 ako asistent poslanca Smeru z Banskej Bystrice Ľubomíra Vážneho. O štyri roky neskôr bol za Smer zvolený do Národnej rady aj on. Odvtedy jeho politická kariéra napredovala.

 V roku 2012 ho vláda nominovala za štátného tajomníka rezortu financií. O dva roky neskôr sa nakrátko stal ministrom školstva namiesto Dušana Čaploviča, aby ho koncom toho istého roka Smer poslal do funkcie predsedu Národnej rady, kde vystriedal zdiskreditovaného Pavla Pašku.

V roku 2018 po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej sa Peter Pellegrini na dva roky stal premiérom.

Obľúbený Pellegrini sa vo voľbách 2020 dokonca dostal na čelo kandidátky Smeru – prvýkrát v histórii strany tam bol niekto iný ako Robert Fico. Začalo sa hovoriť o výmene predsedu. Tá sa napokon neudiala. Pellegrini svoju materskú stranu po zhruba 20 rokoch opustil, aby založil Hlas.

Hoci strana dlho kraľovala rebríčkom popularity, vo voľbách v roku 2023 napokon skončila s výsledkom 14,7 percenta až tretia za Smerom a Progresívnym Slovenskom.

Bývalý premiér prišiel s nápadom založenia novej strany Hlas-sociálna demokracia, s ktorou kandidoval v parlamentných voľbách 2023. Strana od voličov získala 14,7 percenta hlasov.

Hlas krátko po voľbách vstúpil do koalície so Smerom a SNS a vznikla štvrtá vláda Roberta Fica.

Ako jediný kandiduje vďaka podpisom poslancov. Zvyšní kandidáti zbierali podpisy od ľudí.

Ivan Korčok

Dlhoročný diplomat sa do najvyššej politiky dostal len nedávno a už mieri na najvyššiu ústavnú funkciu. V prieskumoch patrí medzi favoritov na druhé kolo, kde ho však zatiaľ poráža Peter Pellegrini.

Korčok v rokoch 2020 až 2022 riadil rezort zahraničných vecí, kam ho nominovala SaS. Bol súčasťou vlády štvorkoalície OĽaNO, SaS, Za ľudí a Sme rodina.

Intenzívna vládna kríza vyvrcholila v septembri 2022 odchodom SaS z vlády a Korčok ukončil svoje pôsobenie na čele rezortu diplomacie. Z politiky sa načas stiahol.

 V auguste 2023 sa rozhodol verejne oznámiť, že bude kandidovať za prezidenta. Urobil tak vo svojom rodnom meste, v Banskej Bystrici.

V Banskej Bystrici získal základoškolské vzdelanie. Potom pokračoval v štúdiu na bratislavskom gymnáziu Bilíkova.

V rokoch 1983 až 1987 študoval na Obchodnej fakulte Ekonomickej univerzite v Bratislave. Vzdelanie v diplomacii získal na Inštitúte medzinárodných vzťahov v rámci postgraduálneho štúdia medzinárodných vzťahov na Univerzite Komenského v Bratislave.

S diplomaciou má bohaté skúsenosti. Jej súčasťou bol skôr, ako vzniklo samostatné Slovensko. V roku 1992 nastúpil na vtedajšie Ministerstvo medzinárodných vzťahov Slovenskej republiky. V rokoch 1996 a 1997 sa stal hovorcom rezotu diplomacie, keď ho viedol Pavol Hamžík.

Za druhej vláda Mikuláša Dzurindu sa prvýkrát stal štátnym tajomníkom ministerstva zahraničných vecí. Vydržal tam od roku 2002 do roku 2005. V tomto období bol aj vedúcim našej delegácie pre vstup do NATO. Súčasťou Severoantlantickej aliancie sme sa stali v roku 2004.

Funkcu štátneho tajomníka si zopakoval aj za druhej a tretej vlády Roberta Fica.

V roku 2016 bol poverený zastupovaním Slovenska pri vykonávaní predsedníctva v Rade Európskej únie. O rok neskôr, keď sa minister Miroslav Lajčák stal predsedom Valného zhromaždenia OSN, Korčok de facto riadil rezort. V roku 2018 sa stal veľvyslancom v USA.

Štefan Harabin

O funkciu prezidenta opäť zabojuje aj bývalý sudca. Skúšal to už pred piatimi rokmi, keď ho volilo zhruba 300-tisíc ľudí. Na postup do druhého kola mu to však nestačilo.

Je absolvoventom Právnickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.

 V rokoch 2006 až 2009 bol ako nominant Ľudovej strany – Hnutie za demokratické Slovensko ministrom spravodlivosti.

Dovtedy pôsobil ako predseda Najvyššieho súdu a súdnej rady. Po odchode z rezortu spravodlviosti ho súdna rada opätovne zvolila do funkcie predsedu Najvyššieho súdu. V roku 2014 vo vedení Najvyššieho súdu skončil. Naďalej tam však pôsobil ako sudca.

Kandidát na prezidenta:

nemôže byť vo výkone trestu, nesmie byť odsúdený za úmyselný trestný čin (môže kandidovať, ak mu trest zahladili), nesmie byť pozbavený svojprávnosti, v deň prvého kola volieb musí mať najmenej 40 rokov

Po neúspešných prezidentských voľbách založil v roku 2020 stranu Vlasť, s ktorou sa chcel dostať do parlamentu. Strana však nezískala dostatok hlasov ani na to, aby pokryla pôžičky. Po neúspešných voľbách preto putovala do likvidácie.

Harabin je dnes obľúbencom konšpiračnej a prokremeľskej scény. V priebehu posledných rokov šíril viaceré dezinformácie alebo hoaxy, napríklad že na Slovensko mierilo 11-tisíc migrantov z Afriky, alebo tzv. najkratšiu reč ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorá bola zameraná proti moslimom. Putin takýto prejav nikdy nemal.

V dôsledku jeho činnosti mal problémy na sociálnych sieťach. Youtube mu v roku 2022 načas pozastavil účet a Facebook mu ho v roku 2023 rovno zmazal.

Na sociálnej sieti schvaľoval agresiu Ruska proti Ukrajine, čím sa zaoberala aj polícia. V júni minulého roka na neho za to podal prokurátor obžalobu.

V predvolebných prieskumoch mu patrí tretia priečka, no za Pellegrinim a Korčokom v nich zaostáva zhruba o 20 percentuálnych bodov.

Ján Kubiš

Absolvoval vysokoškolské štúdium na Moskovskom štátnom inštitúte medzinárodných vzťahov, ktoré úspešne ukončil v roku 1976.

Od roku 1976 do roku 1992 pracoval na vtedajšom Ministerstve zahraničných vecí Česko-slovenskej federatívnej republiky. V rokoch 1993 až 1994 pôsobil ako veľvyslanec a stály predstaviteľ Slovenskej republiky pri OSN. V ďalších rokoch pôsobil ako riaditeľ Centra OBSE pre prevenciu konfliktov. Bol generálnym tajomníkom OBSE a pôsobil aj v Bruseli ako osobitný predstaviteľ EÚ pre Strednú Áziu.

 Počas prvej vlády Roberta Fica stál chvíľu na čele rezortu diplomacie.

Od januára 2012 bol osobitným predstaviteľom generálneho tajomníka pre Afganistan a šéfom Asistenčnej misie Spojených národov v Afganistane.

V januári 2021 ho generálny tajomník OSN Guterres vymenoval za osobnitného vyslanca OSN pre Líbyu. Po 11 mesiacoch v tom istom roku Kubiš oznámil svoju rezignáciu na post osobitného vyslanca.

Andrej Danko

Je absolventom Právnickej fakulty na Univerzite Komenského v Bratislave. Taktiež absolvoval vojenskú službu na Sliači, v Novom Meste a desať mesiacov v Bratislave. Dosiahol hodnosť desiatnika.

V roku 2003 absolvoval advokátske skúšky, po ktorých získal titul JUDr.

Od roku 2006 do roku 2010 pôsobil ako asistent viacerých poslancov za SNS v Národnej rade SR.

 V roku 2016 sa mu podarilo SNS po štyroch rokoch vrátiť do parlamentu. Jeho strana sa stala súčasťou koalície Smer, SNS a Most-Híd (pôvodne v nej figurovala aj Sieť, no tá sa v priebehu volebného obdobia rozpadla). Danko sa stal predsedom Národnej rady.

Popularita jeho strany však klesala a po turbulentnom období definovanom vraždou novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej a po viacerých prešľapoch, pri ktorých sa zosmiešnil, národniari opäť vypadli z Národnej rady.

Vrátili sa do nej v roku 2023. Danko zasadol do funkcie podpredsedu parlamentu.

Nedávno nabúral do semaforu v bratislavskej Dúbravke a z miesta nehody ušiel. Svoje konanie vysvetľoval tým, že bol zranený. Policajti mu dali fúkať až po 15 hodinách od udalosti. Danko následne prišiel o vodičský preukaz.

Krisztián Forró

 Svoj záujem o kandidatúru na prezidenta prejavil aj predseda mimoparlamentnej maďarskej Aliancie.

Narodil sa 31. januára 1976 vo Veľkej Mači. Absoloval Edutus College v Maďarsku.

V októbri 2021, po zlúčení troch strán zastupujúcich maďarskú menšinu na Slovensku (MKÖ-MKS, Most-Híd, SMK-MKP) do strany SZÖVETSÉG – Magyarok. Nemzetiségek. Regiók. | ALIANCIA – Maďari. Národnosti. Regióny (SZÖVETSÉG – Aliancia), sa stal Forró jej predsedom.

Marian Kotleba

 Do súboja o post hlavy štátu sa opäť zapojil ajMarian Kotleba.

Kotleba je rodák z Banskej Bystrice. Študoval na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. V roku 2013 ukončil štúdium ekonómie na Ekonomickej fakulte Univerzity Mateja Bela.

Na športovom gymnáziu v Banskej Bystrici pôsobil ako učiteľ informatiky.

Politicky sa začal zviditeľňovať po roku 2003, keď sa stal predsedom strany Slovenská pospolitosť, ktorú Najvyšší súd na podnet generálnej prokuratúry zrušil. Dôvodom boli hodnoty, ktoré priamo popierali demokratický systém

Kotleba sa dlhé roky pohyboval na extrémistickej scéne a na okraji politického záujmu. Ešte v parlamentných voľbách v roku 2012 získala jeho strana ĽSNS len 1,58 percenta hlasov. Do parlamentu sa nedostala.

Neúspech Kotleba zlomil rok nato, keď sa stal banskobystrickým županom. V roku 2016 sa prvýkrát dostal s ĽSNS aj do parlamentu.

Ako župan skončil po porážke v roku 2017, ako poslanec v roku 2022, keď ho súd právoplatne odsúdil za propagáciu neonacistickej symboliky. Krátko nato sa mu rozpadla aj strana v roku 2023 sa opäť dostala na okraj záujmu.

V roku 2019 neúspešne kandidoval za prezidenta. Napriek tomu, že nepostúpil do druhého kola, získal 222-tisíc hlasov, čo bolo viac, ako dostala celá ĽSNS v parlamentných voľbách 2016.

Kvôli odsúdeniu z roku 2022 sa špekulovalo, že v tohtoročných prezidentských voľbách nebude môcť kandidovať, pretože išlo o úmyselný trestný čin. Špecializovaný trestný súd mu však začiatkom tohto roka trest zahladil.

Milan Náhlik

Medzi kandidátmi, ktorým sa podarilo vyzbierať a odovzdať 15-tisíc podpisov do Národnej rady Slovenskej republiky, je Milan Náhlik.

Podľa dostupných informácií sa narodil v roku 1976 a pochádza z Bratislavy. V minulosti slúžil v policajnom zbore. V roku 2020 kandidoval do parlamentu za stranu Hlas ľudu zo siedmeho miesta.

 Róbert Švec

Do súboja o prezidentský palác sa opäť zapojí aj predseda Slovenského hnutia obrody Róbert Švec. Neúspešne to skúšal už pred piatimi rokmi. Vtedy získal len 0,3 percenta hlasov.

 Švec patrí k obdivovateľom slovenského vojnového štátu a otvorene sa hlási k jeho prezidentovi Jozefovi Tisovi.

So stranou SHO kandidoval aj vo voľbách v roku 2020. Tam ho podporilo ešte menej ľudí než rok predtým v prezidentských – oslovil len 1966 voličov. V roku 2023 volilo SHO len 1332 ľudí.

Švec pochádza z Nitry. Vyštudoval politológiu na Trnavskej univerzite v Trnave.

Kandidát(i) hnutia Slovensko

Včera pred polnocou poslanec Michal Šipoš (Slovensko) odovzdal vyzbierané podpisy pod prezidentskú kandidatúru. Neskôr preniklo na verejnosť, že hnutie Slovensko chce nasadiť do boja o palác Igora Matoviča i historika Patrika Dubovského.

 Patrik Dubovský

Narodil sa v roku 1965 v Bratislave. Je absolventom Filozofickej katedry UK v Bratislave. Okrem toho študoval aj v zahraničí na University College London, so zameraním na slovanské a východoeurópske štúdiá.

Neskôr začal pôsobiť ako archivár a referent na ministerstve kultúry. V rokoch 2000 až 2003 pracoval na Úrade vlády v Sekcii pre ľudské práva a menšiny.

 Od roku 2004 až do dnes pôsobí v ÚPN (Ústave pamäti národa), kde sa sústreďuje na prenasledovanie cirkví a občiansku rezistenciu za komunistického režimu v Česko-Slovensku.

V roku 2020 kandidoval do parlamentu za stranu Za ľudí z 58. miesta, no nebol zvolený, aktuality.sk

|X X X

Na parížskom trhovisku protestovali poľnohospodári. Polícia zadržala 79 ľudí

Demonštranti sa vlámali do skladov trhoviska, kde spôsoboli škody. Zasahovať museli poriadkové jednotky.

Počas celonárodných protestov poľnohospodárov zadržali v stredu francúzski policajti 79 ľudí, ktorí sa vlámali na parížske centrálne trhovisko. Správu priniesla agentúra AFP krátko po tom, ako ďalšie svetové agentúry informovali, že európski farmári chystajú vo štvrtok protest pred sídlom EÚ v Bruseli.

Spôsobili škody

Demonštranti nakrátko prenikli do skladov trhoviska Rungis južne od Paríža a napáchali tam škody, vytlačili ich však poriadkové jednotky, dodal nemenovaný zdroj. Rozsah škôd nebol bezprostredne známy.

Polícia ešte pred incidentom zadržala 18 osôb, ktoré sa snažili zablokovať Rungis. Prokuratúra 15 osôb vzala do väzby pre obmedzovanie dopravy.

Do Paríža a ďalších miest sa sústreďuje množstvo poľnohospodárov z celej krajiny, ktorí na diaľniciach blokujú dopravu. Francúzska vláda sa snaží situáciu upokojiť.

Minister vnútra Gerald Darmanin vyhlásil, že nebude tolerovať útoky na letiská či trhoviská ako je Rungis, ktorý potravinami zásobuje veľkú časť Paríža a okolie s 12 miliónmi obyvateľov, aktuality.sk

X X X

Farmári plánujú protest pred sídlom EÚ v Bruseli. Nesúhlasia s reguláciami

V Bruseli sa stretnú lídri členských krajín na samite Európskej rady. Poľnohospodári chcú, aby sa ich záležitosti dostali na program samitu.

V Bruseli sa vo štvrtok zídu nielen lídri členských krájín EÚ, ale aj poľnohospodári. Chcú vyjadriť svoju nespokojnosť s opatreniami vlád i reguláciami na úrovni Európskej únie aj pred sídlom EÚ, kde chystajú protest. Informujú o tom agentúry AP a Reuters.

Lídri členských krajín budú v Bruseli rokovať na samite Európskej rady. Farmári chcú dosiahnuť, aby sa na program samitu dostali aj ich záležitosti. Belgický premiér Alexander De Croo, ktorého krajina predsedá v Rade EÚ, uviedol, že sa počas samitu bude záležitostiam farmárov venovať.

Blokujú diaľnice a prístavy

Európska komisia (EK) v stredu navrhla oslobodiť dovoz poľnohospodárskych výrobkov z Ukrajiny od cla do júna 2025 a zmierniť niektoré smernice v oblasti ochrany životného prostredia. To však pravdepodobne nebude postačovať na utíšenie hnevu farmárov, ktorí v blokádach diaľnic a prístavov mienia pokračovať, kým nebudú naplnené všetky ich požiadavky.

Podpredseda Európskej komisie zodpovedný za Európsku zelenú dohodu Maroš Šefčovič v stredu uviedol, že EK farmárom v EÚ plánuje podať pomocnú ruku a povolí im čiastočne obísť pravidlá v oblasti neobrábanej pôdy.

„To pomôže zmierniť tlak, ktorý naši farmári pociťujú a tiež (im pomôže) zostať hospodársky životaschopnými v týchto časoch vysokej neistoty,“ napísal Šefčovič na sociálnej sieti X.

Blokádu trhov a letísk nedovolia

Protesty v európskych krajinách mali doteraz prevažne nenásilný priebeh. Francúzska polícia v stredu zatkla 18 demonštrantov, ktorí sa traktormi usilovali zablokovať trh v Paríži. Farmári takisto znečistili verejné budovy a pálili pneumatiky.

Minister vnútra Gérald Darmanin upozornil, že protesty na diaľniciach budú tolerované, polícia však farmárom nedovolí blokovať letiská a trhy v Paríži.

Farmári už niekoľko týždňov protestujú aj v Nemecku a pridať sa k nim plánajú aj talianski a španielski roľníci. V Belgicku už druhý deň blokujú prístupové cesty do kontajnerového prístavu Zeebrugge na severe krajiny a bránia vo vjazde a výjazde do prístavu v Antverpách. Poľnohospodári zablokovali vstupné miesta na cesty aj na viacerých miestach v Taliansku vrátanie okolia Milána či v Toskánsku, aktuality.sk

X X X

Nedoodvolaný. Prischne generálovi Zalužnému po roztržke so Zelenským nová prezývka?

O tom, že je na odstrel, sa hovorí už dlhé mesiace. Ešte nikdy ale hlavný veliteľ Ozbrojených síl Ukrajiny nebol tak blízko k odvolaniu ako teraz. Čo sa dialo na jeho schôdzke s hlavou štátu? A akým zázrakom generál Valerij Zalužnyj na svojom poste prežil ďalšiu roztržku s prezidentom Volodymyrom Zelenským.

 Svetové médiá iba postupne skladajú mozaiku drámy, ktorá sa v pondelok podvečer odohrala na kyjevskej Bankovej ulici, v sídle ukrajinského prezidenta. Domáci novinári už pre ňu vymysleli aj názov: Nedovydstavka, čo je novotvar, ktorý by sa dal preložiť ako nedoodvolanie.

 Schôdzka, na ktorej sa popri dvoch hlavných aktéroch zúčastnil aj minister obrany Rustem Umerov, sa podľa zdrojov BBC niesla spočiatku v úplne pokojnom tóne. Nezvyčajná bola iba tým, že chýbal šéf prezidentskej kancelárie Andrij Jermak, ktorý býva pravidelným účastníkom porád Zelenského so Zalužným, odkedy sa ich vzťahy na jeseň vážne naštrbili. V tento deň bol v Užhorode na rokovaní so šéfom maďarskej diplomacie.

Čo bolo rozbuškou konfliktu, ktorý okolo šiestej večer spustil na sociálnych sieťach lavínu chýrov o odvolaní Zalužného? Na to existujú dve verzie. Podľa zdrojov denníka Times spúšťačom bola poznámka Zalužného, že situácia na fronte zďaleka nie je taká ružová, ako ju hodnotí prezidentská kancelária. Renomovaná publicistka Julia Latyninová počula inú verziu. Podľa nej Zelenskyj požiadal Zalužného, aby podporil zákon o mobilizácii v novej prepracovanej verzii. „Zalužnyj odmietol. Rozhovor prešiel do zvýšených hlasov. Zalužnyj vstal a odišiel. Zelenskyj na neho zozadu zakričal: ,Vyhodím ťa!‘,“ napísala Latyninová na sieti X (Twitter).

BBC s odvolaním sa na dobre informovaný zdroj uvádza, že prezident odôvodnil potrebu Zalužného rezignácie snahou reštartovať celý systém národných bezpečnostných a obranných štruktúr Ukrajiny. Ponúkol údajne generálovi ako náhradu kreslo tajomníka bezpečnostnej rady štátu či post veľvyslanca v niektorej z európskych krajín (Kyjev má už mesiace neobsadené posty ambasádorov v Británii, Nórsku či Česku). Zalužnyj to ale odmietol.

 Nech je to akokoľvek, jedno sa zdá byť isté, keďže o tom informovali telegramové kanály blízke obom stranám konfliktu: téma Zalužného rezignácie bola na stole. S odvolaním sa na zdroj v prezidentskej kancelárii to potvrdil aj portál Dzerkalo tyžnia. Podľa neho prezident vyzval generála, aby opustil svoj post. V reakcii Zalužnyj povedal, že „je právom najvyššieho veliteľa rozhodnúť, s kým bude spolupracovať“, ale on sám neplánuje napísať rezignačné vyhlásenie.

Prečo sa napokon 29. január nestal posledným dňom Zalužného vo funkcii, do ktorej nastúpil vyše pol roka pred ruskou inváziou? Tu zase existuje viacero verzií. Podľa denníka Times v tom, že prezident napokon vzal svoje rozhodnutie späť, zohralo zásadnú úlohu zdesenie dôstojníkov a západných spojencov, pre ktorých 50-ročný generál zostáva hlavným architektom úspešnej obrany Kyjeva na jar 2022 a prekvapivej charkovskej ofenzívy na jeseň rovnakého roku. Druhou možnosťou, o ktorej na základe informácií od štyroch zainteresovaných zdrojov píše denník Financial Times, je, že prezident nenašiel človeka, ktorý by Zalužného bol schopný či ochotný nahradiť.

 Prezidentská kancelária ponúkla post hlavného veliteľa Ozbrojených síl Ukrajiny 38-ročnému šéfovi vojenskej rozviedky Kyrylovi Budanovovi a po ňom 58-ročnému veliteľovi pozemných vojsk Olexandrovi Syrskému, píše denník Times a dodáva: „Obaja údajne ponuku odmietli, čím prinútili Zelenského ustúpiť.“

O Budanovovi, ktorý je zodpovedný za tajné operácie proti Moskve, sa vlani hovorilo ako o možnom náhradníkovi za Olexija Reznikova na poste ministra obrany, pri podobne zdĺhavej ságe jeho odvolávania. Ani túto ponuku ale šéf vojenskej rozviedky neprijal, a Reznikovov post napokon obsadil Umerov.

„Problém spočíva v tom, že každý nový hlavný veliteľ bude automaticky porovnávaný so starým, megapopulárnym Zalužným. Podľa decembrového prieskumu Kyjevského medzinárodného inštitútu sociológie (KMIS) 92 % Ukrajincov dôveruje Zalužnému, 60 % Budanovovi a 33 % Syrskému,“ píše portál BBC. Navyše aktuálny vývoj na bojiskách a príprava novej masívnej mobilizácie sú veľmi nepopulárne okolnosti, ktoré budúcemu hlavnému veliteľovi rozhodne nepomôžu upevniť si pozície a posilniť autoritu v armáde, keď mu navyše hrozí prischnúť nálepka politického nominanta či generála ovládaného z prezidentskej kancelárie.

 Valerij Zalužnyj

„V prípade Zalužného odstúpenia sa ten, kto bude vymenovaný na jeho miesto, ocitne v najzraniteľnejšej situácii,“ cituje BBC Pavla Kazarina, publicistu a príslušníka Ukrajinských ozbrojených síl. „Bude vnímaný ako poslušný nástroj v rukách politikov. Jeho dôstojnícka prax, armádna kvalifikácia a vojenský talent budú v porovnaní s týmto faktorom druhoradé. Pre státisíce ľudí v uniformách bude Valerij Zalužnyj človekom, ktorého vyhodili za vlastný názor, za ochotu argumentovať a obhajovať svoj postoj. A každý, kto ho nahradí, bude vnímaný ako vykonávateľ prezidentovej vôle,“ upozornil Kazarin.

Zalužného rezignácia, ale aj samotná neistota ohľadom jeho budúcnosti na čele Ukrajinských ozbrojených síl môže podkopať morálku vojakov, varuje denník New York Times. „Zalužnyj je v armáde vysoko rešpektovaný,“ cituje denník Pavla Velička, ktorý slúži v 101. brigáde územnej obrany. „Zosadenie generála by vyslalo správu veliteľom na všetkých stupňoch: bez ohľadu na to, ako dobre robíte svoju prácu, môžete byť odvolaní zo svojej pozície bez udania dôvodu,“ dodal.

Dôsledky takého „kŕčovitého personálneho rozhodnutia“, ak k nemu dôjde, budú vážne, hovorí aj ukrajinský politológ Viktor Neboženko. „Spolitizuje to nielen spoločnosť, ale aj generálov, ktorí pochopia, že budúcnosť a kariéra nezávisia od vojenských zásluh, úspechov či neúspechov na fronte, ale od blízkosti a lojality k politikom, čo sú pri moci. A to znamená, že generáli si budú musieť vybrať: buď sa poslušne podriadia akýmkoľvek vrtochom politikov, alebo politikov zmenia,“ cituje politológa New York Times.

 Viacerí pozorovatelia upozorňujú, že zosadenie Zalužného nebude len prostým nahradením jedného generála druhým. V skutočnosti pôjde o porušenie neformálnej dohody, že politické špičky sa nemajú miešať armáde do toho, ako má bojovať, a armáda nemá zasahovať do politických záležitostí.

„Odvolaním Zalužného sa Zelenskyj stane nielen politickým, ale aj vojenským vodcom. Aj po vymenovaní ideálneho generála na jeho miesto bude musieť prebrať zodpovednosť. Aj Churchill alebo Roosevelt poznali hranice svojej zodpovednosti. Keď sa politický vodca zamieša do vojenských záležitostí bez toho, aby sa v nich dostatočne vyznal, to nepovedie k dobrým dôsledkom,“ povedal šéf centra pre globálne štúdie Stratégia XXI Michajlo Hončar pre kyjevské Rádio NV.

 ,,S nami je Boh a ataman Zalužnyj“, píše sa pod portrétom náčelníka ukrajinského generálneho štábu namalovaným na múre.

Hoci kremeľskí propagandisti už predpovedajú nepokoje a niektorí dokonca občiansku vojnu medzi stúpencami dvoch najpopulárnejších osobností dnešnej Ukrajiny, podľa analytikov BBC zatiaľ nič také nehrozí.

„Je veľmi malá šanca, že v prípade odvolania Zalužného vyjdú Ukrajinci na majdany a armáda obráti svoje bajonety smerom ku Kyjevu,“ komentuje najnovší vývoj ukrajinská redakcia BBC a dodáva: „Je však súčasne nepravdepodobné, že by to malo pozitívny vplyv na celkovú náladu v ukrajinskej spoločnosti, na ukazovatele podpory vládnej moci. A tento faktor by sa najmä v čase vojny nemal podceňovať.“/gentury/

X X X

Čaputová v Toronte: Globálnym výzvam nemožno čeliť bez zapojenia súkromného sektora

Vlády musia riešiť výzvy ako klimatická kríza, bezpečnosť či digitalizácia. Nemôžu to však robiť bez zapojenia, inovácií a vedenia zo strany súkromného sektora. Uviedla to prezidentka Zuzana Čaputová na otvorení slovensko-kanadského biznis fóra v kanadskom Toronte.

 „Vlády môžu pomôcť vytvoriť príležitosti a podmienky na úspech. Do roku 2026 Slovensko preinvestuje viac ako 3,6 miliardy eur alebo 5,3 miliardy kanadských dolárov z plánu obnovy na podporu zelenej a digitálnej transformácie a nových technológií. V nasledujúcich šiestich rokoch budeme každoročne zvyšovať verejné financovanie výskumu, vývoja a inovácií o 14 percent,“ povedala Čaputová.

Poukázala na ruskú inváziu na Ukrajinu, útok Hamasu na Izrael a napätie v Červenom mori, ktoré nanovo definujú bezpečnosť, energetické a obchodné vzorce. Vzostup nových technológií a umelej inteligencie podľa slovenskej prezidentky otvára ľudstvu úplne novú digitálnu kapitolu.

„Stále je tu veľká globálna výzva – klimatická kríza. Musíme prejsť na ekologickejší a udržateľnejší model rozvoja. Pretože ten starý, založený na fosílnych palivách a znečistení, je zastaraný a mimo dosahu potrieb našej planéty,“ podotkla.

Všetko je podľa Čaputovej obrovskou príležitosťou pre slovenských miestnych a medzinárodných partnerov. „Slovensko je otvorené pre podnikanie,“ skonštatovala.

Prezidentku počas jej cesty v Kanade a USA sprevádza početná podnikateľská delegácia zložená z predstaviteľov firiem, ktoré sa venujú zelenej transformácii, udržateľnej energii a digitálnym technológiám./agentury/

X X X

Trestná novela je bližšie, koalícia opäť stanovila opozícii mantinely. Rozprava k rušeniu špeciálnej prokuratúry bude kratšia

 Koaliční poslanci opäť pristrihli opozícii krídla. Diskusiu v druhom čítaní k jednému z najvážnejších zásahov do Trestného zákona za posledné roky obmedzili na 62 hodín. O novele, ktorá zahŕňa aj rušenie špeciálnej prokuratúry, sa tak má diskutovať najviac osem rokovacích dní. Koaliční poslanci si ešte minulý týždeň odhlasovali, že o zmenách v trestných kódexoch budú rokovať v skrátenom legislatívnom konaní. Opozičná SaS upozorňuje, že novela umožní otvoriť aj staré prípady a spochybní už uzavreté dohody.

S návrhom na skrátenie diskusie prišiel na schôdzi poslanec Smeru Marián Saloň. „Tento časový priestor bude dostatočný pre každého poslanca vyjadriť sa k zákonu. Tento čas predstavuje približne 24 minút na poslanca,“ povedal. Ide podľa neho o dva rokovacie týždne, resp. osem rokovacích dní. Ak poslanci koalície časový priestor nevyužijú, diskusia však môže trvať kratšie, čo by znamenalo možnosť, že trestnú novelu schvália v parlamente už budúci týždeň.

Gašpar tvrdí, že pripomienky zapracovali

Ešte pred otvorením schôdze predseda poslaneckého klubu Smer Ján Richter na tlačovke uviedol, že koaliční zákonodarcovia majú záujem, aby sa štandardne rokovalo od 9.00 do 19.00. Nechcú pred sebou tlačiť zákony z minulého roka a v skrátenom legislatívnom konaní sú pripravení podporiť ďalších päť návrhov. Hoci koalícia podľa Richtera nemá záujem iniciovať pri trestnej novele nočné rokovanie, nevylúčil ho. Všetko sa bude podľa neho odvíjať od opozície a toho, či bude pokračovať v „čítaní telefónnych zoznamov“.

Podľa Richtera musia predloženými návrhmi zákonov na najbližšej schôdzi opraviť chyby svojich predchodcov. Mnohé z platných noriem označil za nevykonateľné, vrátane legislatívy o územnom plánovaní. Predseda klubu sa domnieva, že zákon o stavebnom poriadku by mohol nájsť podporu naprieč celým parlamentom. Na najbližšej schôdzi majú rokovať aj o štátom podporovanom nájomnom bývaní. „To, čo presadila Sme rodina, je zlé,“ zdôraznil exminister práce s tým, že doteraz nebol odovzdaný ani jeden nájomný byt. Zmeny by mali priniesť aj širšie možnosti pre samosprávy.

O postupe pri druhom čítaní k návrhu trestnej novely Gašpar veľa nového neprezradil. Na tlačovke sa viac venoval svojmu pozmeňujúcemu návrhu. Okrem drobností koalícia vraj prišla aj so zásadnejšími úpravami. V návrhu konzultovanom s ministerstvom spravodlivosti reflektovala na pripomienky generálneho prokurátora Maroša Žilinku. Opozícia už po utorkovom výbore, ktorý zmeny schválil, označila Gašparove zmeny za kozmetické.

V porovnaní s pôvodným znením novely koalícia upravila v pozmeňujúcom návrhu výšky škôd v trestnom konaní. Vláda argumentuje, že sa roky nebral ohľad na infláciu, a ak by sa hodnoty nemenili, zbytočne by sa kriminalizovali ľudia. Kým v dnes platnej legislatíve je malá škoda definovaná vo výške od 266 eur, koaličný návrh ráta so sumou od 700 eur. Zmeny sa majú dotknúť aj väčšej škody (v súčasnosti od 2 600 eur), značnej škody (v súčasnosti od 26 600 eur) a škody veľkého rozsahu (v súčasnosti od 133-tisíc eur). Väčšia škoda vznikne podľa Gašparovho návrhu od 20-tisíc eur značná škoda sa bude rátať od 250-tisíc a pri škode veľkého rozsahu by sa suma mala z pôvodne navrhovaných 700-tisíc znížiť na 650-tisíc eur.

Gašpar tvrdí, že nezabudli ani na požiadavky Európskej komisie a Európskej prokuratúry, konkrétne v prípade poškodzovania finančných záujmov Európskej únie. „Mali sme navrhnutú v základnej skutkovej podstate sadzbu od šesť mesiacov do troch rokov, návrh prichádza so zmenou na nula až štyri roky,“ uviedol s tým, že hlavným argumentom bolo zladenie hornej sadzby s inými štátmi. Do modernej trestnej politiky podľa neho nepatrí stíhanie tzv. horalkových recidivistov, ktorí trikrát za sebou ukradnú keksík a skončia s nepodmienečným trestom.

Novela môže podľa SaS ohroziť aj deti

Podľa poslanca Ondreja Dostála (klub SaS) sa do rozpravy budú započítavať pozmeňovacie návrhy, faktické poznámky aj procedurálne návrhy. Ak prihlásení poslanci nestihnú vystúpiť, môžu odovzdať písomné vystúpenie. „Ak obsahuje pozmeňujúce návrhy, malo by sa o nich hlasovať. Spravodajca by ich pred hlasovaním mal prečítať a potom dať o nich hlasovať,“ vysvetlil.

„Koalícia síce predĺžila čas určený na rozpravu, ale takto by to nemalo prebiehať,“ reagoval na dianie v parlamente predseda SaS Richard Sulík. I keď Smer, Hlas a SNS voľby vyhrali, neplatí podľa neho, že môžu všetko. „Pre víťazov platia pravidlá a najmä pravidlá k skrátenému legislatívnemu konaniu koalícia hrubo porušuje,“ pokračoval šéf SaS. Závažné zmeny, ktoré má trestná novela priniesť, si zaslúžia riadne medzirezortné pripomienkové konanie.

Sulíkovci priniesli do rokovacej sály kolegom tzv. protestné noviny. Spísali v nich fakty s príkladmi toho, čo majú novinky priniesť. Ak novela prejde, zo Slovenska sa podľa Sulíka stane „eldorádo pre zločincov“. Poslankyňa Jana Bittó Cigániková (SaS) varovala, že novela môže otvoriť dvere navádzaniu detí na trestné činy.

 Exministerka spravodlivosti Mária Kolíková (SaS) zase tvrdí, že novela umožní otvoriť staré prípady, v ktorých je už rozhodnuté, a spochybnili by sa ňou už uzavreté dohody o vine a treste. Problém budú mať aj sudcovia a prokurátori. Zo dňa na deň začnú používať pravidlá, o ktorých dnes nič nevedia. Dianie v parlamente a obmedzenie rozpravy prirovnala ku komunizmu.

Strana SaS ako jeden z organizátorov protivládnych protestov zvažovala, že najbližšie zhromaždenie zorganizuje priamo pred parlamentom. Ako problém sa však ukázala kapacita priestoru pre Národnou radou Slovenskej republiky. Sulík dodal, že aj vláda Igora Matoviča (bývalé OĽaNO), ktorej bol súčasťou, používala skrátené legislatívne konania, no nikdy sa proti ich zákonom nenaplnili námestia s masami ľudí. Odhaduje, že na štvrtkové zhromaždenie príde do Bratislavy 30-tisíc ľudí./agentury/

X X X

Prezidentská estráda. Okoreniť ju prichádza majster Matovič

 Prekvapenie? Ako pre koho. Igor Matovič sa podujal okoreniť prezidentskú kampaň. „Prihlášku“ si podal už tradične o päť minút dvanásť. Hoci sám vyhlasuje, že nemá žiadnu šancu stať sa prezidentom a nechce touto predstavou strašiť ľudí, predsa sa do súťaže zapojil. Prečo? Vraj pre pravdu.

Igor Matovič

To najmenej dôveryhodnému politikovi uverí iba hŕstka jeho verných. Ostatní dobre vedia, že mu ide stále o to isté: predvádzať sa, byť stredobodom pozornosti, šokovať, robiť estrádu. Je to ako droga. No zároveň to poukazuje na pohŕdanie funkciou prezidenta republiky. A to by malo byť hlavné posolstvo, ktoré nám predseda Slovenska (OĽaNO) odkazuje svojou kandidatúrou.

A to si ešte môžeme vydýchnuť, že prezidentský súboj nakoniec pre nedostatok podpisov ešte viac neokorenia oveľa väčšie „esá“ ako Matovič – youtuber Martin Daňo a „influencer“ poklesnutej zábavy Peter Kuťka. No aj tak o „zábavu“ v kampani určite nebude núdza. Už teraz naberá na otáčkach.

Ak pred dvomi týždňami nebolo jasné, či kresťanskí a národní konzervatívci budú mať aspoň posla svojich hodnôt, dnes ich majú piatich – Andreja Danka, Štefana Harabina, Igora Matoviča, Patrika Dubovského a Mariana Kotlebu. Boj o konzervatívneho voliča bude teda veľmi „tuhý“. No uvidíme, či budú zápasiť medzi sebou, alebo sa budú líškať voličovi strašením liberalizmom a „strieľaním“ po Ivanovi Korčokovi a Petrovi Pellegrinim.

Pokiaľ chceme dať prezidentským voľbám dôstojnosť, ktorá im prináleží, nie ich meniť na estrádu, musíme si najprv vyjasniť, kto sa na rolu prezidenta hodí.

Výzva to bude najmä pre Danka, ktorý si v poslednom čase zaumienil, že najviac bodov nazbiera útokmi na predsedu NR SR. No tak sa iba ocitá na jednej lodi s opozičnými kandidátmi, čo je iba strieľanie do vlastnej nohy. A posledné prieskumy to potvrdzujú, lebo zatiaľ čo Smer a Hlas rastú, SNS klesá.

To, že prezidentské voľby sľubujú skôr estrádu, ako vážny súboj, napovedali viacerí „uchádzači“, ktorí rovnako ako Matovič vyhlasujú, že prezidentom sa ani nechcú stať. A pritom sa im zjavne uľaví. Pred verejnosťou tak iba degradujú inštitút prezidenta a podkopávajú dôveru v demokraciu.

V Česku rok po zvolení prezident Petr Pavel vyhlásil, že už o ďalšiu kandidatúru nemá záujem, stačilo mu. Podobné signály o znechutení vysielali aj Andrej Kiska i Zuzana Čaputová. Namieste je preto otázka, prečo niekto kandiduje, keď tuší, že ho prezidentovanie nebude baviť. Je to aj dôsledok priamej voľby, ktorá v krátkom čase dokáže „vyrobiť“ z kohokoľvek politika na jedno chutné zahryznutie.

No ani návrat k parlamentnej voľbe by nebol vykúpením. Spomeňme si na voľby v rokoch 1993 a 1998, či na tvrdé zákulisné obchody v Česku pri druhej voľbe Václava Havla či na obe voľby Václava Klausa (alebo posledné voľby v Taliansku).

Jedno je však zrejmé, pokiaľ chceme dať prezidentským voľbám dôstojnosť, ktorá im prináleží, nie ich meniť na estrádu, musíme si najprv vyjasniť, kto sa na rolu prezidenta hodí. Či stranícky kandidát hrajúci sa na nezávislého či nositeľa hodnôt, rýchlo uvarená politická „jednohubka“ alebo rešpektovaný „vyslúžený“ politik respektíve diplomat so skúsenosťami z ťažkých politických bitiek. Jeden by sa aj teraz našiel, no bez straníckej podpory bude zahlušený prekrikovaním straníckych jarmočných predavačov. To je smutný obraz toho, ako si vážime úrad prezidenta./agentury/

X X X

Na špeciálnej prokuratúre vzkriesili kauzu Súmrak, kde boli obvinení aj Robert Fico a Robert Kaliňák

V kauze Súmrak pôvodne čelil trestnému stíhaniu aj predseda Smeru Robert Fico. Aktuálny minister obrany Robert Kaliňák v roku 2022 skončil dokonca nakrátko vo vyšetrovacej väzbe. Stíhanie stopla generálna prokuratúra na základe paragrafu 363 ako nezákonné. Teraz začali znovu vyšetrovanie vo veci.

Záleží nám na tom, aby sa dôveryhodné informácie dostali ku každému, bez rozdielu a preto máte prístup k zamknutému obsahu na 24 hodín ZADARMO. Buďte súčasťou našej komunity aj vy a pomôžte nám poskytovať dôležité informácie pre všetkých.

Policajti z Národnej kriminálnej agentúry v apríli 2022 rozbehli akciu Súmrak, pri ktorej obvinili Roberta Fica, Roberta Kaliňáka, Tibora Gašpara a Norberta Bödöra. Dnešný minister obrany skončil dokonca na istý čas vo vyšetrovacej väzbe, ktorú napokon zrušil Najvyšší súd. O väzobnom stíhaní vtedajšieho poslanca Národnej rady Roberta Fica a dnes premiéra rokoval parlament, ale nedal súhlas, aby súd rozhodoval o prípadnej väzbe. Za vydanie predsedu Smeru na väzobné stíhanie hlasovalo 74 poslancov.

Obvinili ich zo založenia zločineckej skupiny, zneužitia právomoci verejného činiteľa či vyzradenia daňového tajomstva. Trestné stíhanie už v novembri 2022 zmietla zo stola generálna prokuratúra na základe paragrafu 363. Zrušila nielen obvinenia voči všetkým štyrom mužom, ale aj samotné stíhanie vo veci založenia zločineckej skupiny.

Podľa pôvodného, neskôr zrušeného záveru vyšetrovateľa sa údajne snažili o diskreditáciu politických oponentov – mali zneužiť svoje politické postavenie a získať informácie napríklad o firme exprezidenta Andreja Kisku či Igora Matoviča a využiť ich v politickom boji. Bývalý šéf daňových kriminalistov Ľudovít Makó a exprezident finančnej správy František Imrecze hovorili o poradách na úrade vlády za účasti Norberta Bödöra, kde sa údajne preberali spisy z daňovej kauzy exprezidenta Kisku.

Predstavitelia dnešnej vládnej koalície výpovede týchto svedkov spochybňujú. Tvrdia, že si len chceli zaistiť výhody vo vlastných kauzách.

Na pokyn prokurátora

Generálny prokurátor Maroš Žilinka vtedy argumentoval, že stíhanie môže byť len zákonné. „Ide o najdôležitejšiu zásadu. Porušenie noriem, teda Trestného poriadku alebo Trestného zákona má za následok porušenie tejto základnej a nosnej zásady trestného konania.“ Domnieval sa pritom, že v prípade Roberta Fica a ďalších obvinených bola táto zásada porušená.

Teraz Úrad špeciálnej prokuratúry potvrdil, že sa kauza Súmrak opäť vyšetruje. Stíhanie je však len vo veci. Nikto nebol obvinený. Pokyn na vyšetrovanie vydal prokurátor vlani v decembri. Týždeň predtým vláda schválila novelu trestných kódexov, ktorá ráta so zánikom špeciálnej prokuratúry. Teraz sa o novele rokuje v parlamente, a hoci niekdajší šéf polície Tibor Gašpar predložil pozmeňujúci návrh k novele, zámer zrušiť špeciálnu prokuratúru stále platí.

Vyšetrujú od januára

Vyšetrovateľ začal stíhanie v kauze Súmrak pred necelým mesiacom. „V predmetnej veci vyšetrovateľ doplnil dokazovanie po vydaní uznesenia generálneho prokurátora Slovenskej republiky v zmysle § 363 a nasledujúcich Trestného poriadku, ktorým zrušil uznesenie o vznesení obvinenia a začatí trestného stíhania pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny. Následne dozorujúci prokurátor ÚŠP GP SR preskúmal spisový materiál a dňa 18. 12. 2023 vydal vyšetrovateľovi pokyn na začatie trestného stíhania ,vo veci‘,“ potvrdila pre Aktuality.sk hovorkyňa generálnej prokuratúry Jana Tökölyová.

Vyšetrovateľ NAKA začal podľa nej 2. 1. 2024 trestné stíhanie pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny. „Ďalej vo veci postupuje a vykonáva úkony podľa záväzného pokynu prokurátora. V tomto štádiu konania sa k veci nie je možné bližšie vyjadriť, aby nedošlo k ohrozeniu vykonávaných úkonov trestného konania,“ dodala hovorkyňa.

Prehovoril Lipšic

Opätovné stíhanie v kauze Súmrak oznámil tento týždeň aj špeciálny prokurátor Daniel Lipšic v debate denníka Sme. „Máme pomerne veľa vecí v prípravnom konaní, ktoré ešte nie sú zažalované, a tie prejdú na krajské prokuratúry a budú ich mať v dozore noví prokurátori,“ povedal. Ako príklad uviedol práve kauzu Súmrak.

„Súmrak bola vec, kde je trestné stíhanie vedené za zločin založenia zločineckej skupiny a v tej veci bol obvinený aj súčasný premiér, aj súčasný minister obrany,“ doplnil po otázke moderátorky Lipšic. Novela trestných kódexov ráta so zánikom špeciálnej prokuratúry, pričom jej prokurátori majú prejsť na generálnu prokuratúru a ich prípady zasa na krajské prokuratúry. Výnimkou by podľa generálneho prokurátora Žilinku mali byť prípady, ktoré už sú na súde alebo tesne pred podaním obžaloby. Tu je však prípad ešte len na začiatku.

Generálna prokuratúra v novembri 2022 nezrušila len stíhanie vo veci vyzradenia daňového tajomstva. Táto časť prípadu pokračuje naďalej pod dozorom bratislavskej krajskej prokuratúry. Obvinený nie je nikto.

X X X

Rusi s pompou oznámili, že čoskoro odohrajú futbalový zápas proti jednej z európskych reprezentácií. V Moskve hovoria o bratoch

Rusko bude v marci hostiť Srbsko v priateľskom futbalovom zápase v Moskve. Bude to prvýkrát, čo ruská reprezentácia nastúpi proti európskemu súperovi od invázie na Ukrajinu v roku 2022.

 Ruský futbalový zväz v stredu na sociálnej sieti uviedol, že zápas sa bude hrať 21. marca na štadióne Dinama Moskva.

„Presne 50 dní do zápasu medzi Ruskom a Srbskom!“, odznelo na oficiálnom twitterovom profile ruskej futbalovej reprezentácie.

„Tešíme sa na priateľský zápas s našimi bratmi!“

UEFA už potvrdila, že na tento duel udelila povolenie. Ruské národné tímy a kluby majú zákaz účasti v súťažiach UEFA, no toto pozastavenie sa nevzťahuje na prípravné zápasy.

„Oficiálne stanovisko UEFA je výkrikom, ktorý sa môže stať akýmsi odkazom pre každého. Všetci sú už unavení obhliadaním sa na politiku. Vo svete, kde politika riadi šport, určite nie je a nemôže byť žiadna sloboda,“ glosuje ruský portál Sovietsky sport.

Od invázie na Ukrajinu bolo Rusko vyradené z medzinárodných futbalových súťaží, ruský národný tím organizoval väčšinou priateľské zápasy proti tímom z Ázie a Afriky, ako aj jeden proti Kube v novembri.

Zápas proti Bosne a Hercegovine bol naplánovaný na koniec roka 2022, ale po námietkach niektorých bosnianskych hráčov sa nikdy neuskutočnil.

Ruská ženská reprezentácia hrala minulý rok prípravné stretnutia proti Bielorusku, Číne, Iránu a Paraguaju.

Srbský futbal má úzke väzby s Ruskom, ktorého štátna energetická firma Gazprom stále sponzoruje slávny klub Crvena Zvezda Belehrad.

 UEFA vylúčila svojho dlhodobého komerčného partnera po začiatku vojny na Ukrajine. Srbsko je tiež účastníkom tohtoročných majstrovstiev Európy, ktoré v júni a v júli hostí Nemecko.

Pred týždňom vyvolala veľký ohlas správa, že futbalisti Slovana Bratislava nastúpili počas sústredenia v Katare na prípravný duel proti Dinamu Moskva. Vedenie belasých za tento krok zožalo veľa kritiky a prišlo o možnosť nastúpiť proti Slavii Praha v generálke na jarnú časť ligy.

Hovorí sa dokonca aj o tom, že duel s Dinamom skomplikoval Slovanu aj situáciu na prestupovom trhu, keďže údajne mal záujem o Jakuba Hromadu zo Slavie i útočníka Gersona Rodriguesa z Dinama Kyjev.

Nad počínaním slovenského klubu krútil hlavou aj bývalý ukrajinský futbalista Oleksij Derypapa, ktorý kedysi pôsobil aj v slovenskom Interi Bratislava.

„Ťažko získaná povesť sa dá ľahko zašpiniť krvou. Krvou Ukrajincov, lebo Rusko nedodržiava žiadne pravidlá vojny, nebombarduje vojenské ciele. Jednoducho útočí tam, kde môže zabiť ľudí,“ uviedol rodák z Kyjeva pre ukrfootball.ua.

Zápas Slovana s Dynamom Moskva podľa neho nemá nič spoločné so športom. „Je to nedôstojný a hanebný čin, ktorým podporili ruský futbal.

Ten podporuje ruskú armádu, takže Slovan nepriamo podporil zločiny okupantov na našom území,“ poukazuje Derypapa na fakt, že mnohé ruské športové kluby sú úzko prepojené so štátom.

Bývalý futbalista za neustále diskutovaným slovensko-ruským futbalovým súbojom vidí aj politiku. Podľa Derypapu má na tom podiel nástup novej slovenskej vlády.

Premiéra Roberta Fica označil za druhého Viktora Orbána a zdôraznil, že šéf Smeru sa stavia negatívne k vojenskej pomoci pre Ukrajinu.

„Súvisí to so zmenou politickej orientácie na Slovensku. Som si istý, že zápas Slovana s Dynamom bol politickým rozhodnutím,“ neskrýva svoj názor Ukrajinec.

Derypapa podľa portálu football24.ua apeluje na predstaviteľov UEFA, aby zakázala európskym klubom hrať prípravné zápasy s ruskými tímami.

 Pravdou však je, že s Dinamom Moksva medzitým odohrali prípravné zápasy aj kluby z iných krajín. Napríklad z Rakúska, či z Bulharska.

Bratislavský klub sa bráni a doteraz nevidí na stretnutí s ruským celkom nič zlé.

Veľký kritikom belasých zostáva po ich uplynulom konaní šéf Slavie Jaroslav Tvrdík. Ten vraj spočiatku nechcel veriť, že sa Slovan chystá na stretnutie proti Moskve. „Ale keď sme zistili, že Dinamo všetko vysiela naživo, nebolo čo riešiť. Popreli by sme filozofiu Slavie za posledné dva roky,“ odpovedal na otázku iDNES.cz Tvrdík.

Slavia má vo svojom strede dvoch ukrajinských futbalistov – Maksyma Talovjerova a Tarasa Kačarabu. „Od nich sme neustále počúvali o hrôzach vojny a strachu o svoje rodiny. V hoteli Slavia sme ubytovávali utečencov, najmä ženy a deti.

Ujali sme sa nadaného chlapca Maksyma Kravčuka, sirotu, ktorý vo vojne stratil rodičov. Hrať po tom všetkom so Slovanom, to bolo nezlučiteľné s našimi ideálmi,“ potvrdil Tvrdík.

 Slavia bude hrať napokon v generálke proti inému slovenskému tímu. Proti Zlatým Moravciam. Je to akási zhoda okolností, lebo takýto dule vôbec nebol v pláne. Vybavilo ho takpovediac PR oddelenie slovenskému klubu.

Šéf Slovana Ivan Kmotrík ml. totiž z Kataru Slavii odkázal, že na sústredenú chce silných súperov, lebo ak by mal hrať so Zlatými Moravcami, zostal by s klubom na Slovensku.

Zlaté Moravce vzápätí na sociálnej sieti odkázali Slavii, že sú pripravení nahradiť Slovan. A príbeh bol na svete.

„Zavolali sme si a objasnili si, že to od nich nie je len marketingové podpichnutie. Do hodiny sme sa dohovorili,“ opísal následné dohody Tvrdík.

 „K Slovensku mám silný vzťah, slúžil som v armáde s mnohýmo slovenskými kolegami a bolo pre mňa ťažké, keď som v roku 1992 na misii UNPROFOR zažil delenie na dve vojenské jednotky.

Nemali sme problém hrať so slovenským tímom. Budeme chcieť vybrať čo najviac peňazí a zvažujeme, že ich prvýkrát pôjdeme symbolicky odovzdať na Ukrajinu osobne,“ doplnil Tvrdík.

A reakcia Slovana?

„Sme zástancami toho, že šport by mal spájať a nie rozdeľovať. Vojna prebieha na viacerých miestach na svete a športovci nemôžu za to, odkiaľ pochádzajú. Nemali by byť diskriminovaní za to, kde sa narodili.

Nebudeme ich odsudzovať či diskriminovať na základe národnosti alebo pôvodu, a tento postoj nebudeme ani do budúcna meniť. Pre príklady nemusíme chodiť až tak ďaleko. Aj na Slovensku pôsobia ruskí hokejisti.

Rovnako hokejisti z Ruska hrajú bez obmedzení v NHL, tenisti a tenistky nastupujú na turnajoch, čo je správne, žiaden športovec by nemal byť diskriminovaný, pokiaľ neporušuje pravidlá. Odmietame teda tento mediálny lynč,“ vyhlásil generálny riaditeľ klubu Ivan Kmotrík ml./agentury/