Ruský prezident Vladimir Putin vyjadril sústrasť všetkým pozostalým po páde lietadla s vodcom súkromnej žoldnierskej armády Jevgenijom Prigožinom. Putin podľa štátnej agentúry TASS uviedol, že Prigožin sa v stredu, keď sa lietadlo zrútilo v ruskej Tverskej oblasti, práve vrátil z Afriky. Označil ho za talentovaného podnikateľa so zložitým osudom, ktorý urobil aj vážne chyby, a uviedol, že vyšetrovanie pádu stroja si vyžiada čas. Agentúra Reuters označila Putinove výroky za prvé potvrdenie Prigožinovej smrti Kremľom.
Prigožinovo lietadlo sa zrútilo pri lete z Moskvy do Petrohradu za doposiaľ nevyjasnených okolností, špekuluje sa aj o zostrelení protilietadlovou raketou. Prigožin pred dvoma mesiacmi viedol neúspešnú vzburu, pri ktorej jeho žoldnieri tiahli na Moskvu. Putin ho vtedy označil za zradcu.
Vzburu ukončila dohoda sprostredkovaná bieloruským vodcom Alexandrom Lukašenkom, ktorá Prigožinovi a jeho ľuďom umožnila vyviaznuť bez trestu a odísť do exilu v Bielorusku. Onedlho však bol Prigožin opäť videný pri rokovaniach s rôznymi činiteľmi v Moskve a Petrohrade.
„Bol to človek zložitého osudu. Urobil vážne chyby v živote, ale dosiahol aj potrebné výsledky. Ako pre seba, tak – keď som ho o to požiadal – aj pre spoločnú vec, ako v týchto posledných mesiacoch,“ povedal Putin počas stretnutia s hlavou proruských separatistov z východoukrajinského Donecka Denisom Pušilinom podľa agentúry Interfax. Ocenil prínos žoldnierskej Vagnerovej skupiny „v boji s neonacistickým režimom na Ukrajine“.
Prigožinovi žoldnieri podľa dostupných informácií utrpeli ťažké straty pri jarnom dobýjaní východoukrajinského Bachmutu. Putin odôvodňuje vojnu proti Ukrajine nutnosťou „denacifikovať“ susednú krajinu, ale na čele Ukrajiny je prezident židovského pôvodu a krajná pravica podľa výsledkov volieb zohrávala v ukrajinskej politike len okrajovú úlohu.
Putin pripomenul, že s Prigožinom sa poznal od začiatku 90. rokov. „Bol to talentovaný človek, talentovaný podnikateľ, a to nielen u nás, ale mal výsledky aj v Afrike, kde sa zaoberal ropou, plynom, drahokamami a kovmi“. Prigožin sa podľa Putina v stredu vrátil z Afriky a v Moskve mal niekoľko stretnutí, kým sa vypravil na osudný let do Petrohradu.
O vyšetrovaní nehody informoval Putina podľa jeho slov šéf kriminálnej ústredne. Prezident prisľúbil, že vyšetrovanie bude dotiahnuté až do konca, vyžiada si však čas.
Spojené štáty sa domnievajú, že súkromné lietadlo, v ktorom bol zrejme Prigožin, zostrelila raketa zem-vzduch odpálená z územia Ruska. Agentúre Reuters to povedali dvaja nemenovaní americkí činitelia. „V Rusku sa nedeje veľa vecí, za ktorými by nestál Putin, ale neviem dosť na to, aby som poznal odpoveď,“ povedal v stredu americký prezident Joe Biden./agentury/
X X X
Pokúšal sa o ďalší puč? Prigožinova smrť môže byť začiatkom novej fázy mocenského boja v Kremli?, tvrdí analytik
„Zatiaľ nejde úplne vylúčiť, že nie je mŕtvy. Aj keď pravdepodobnejšia verzia je, že áno,“ hovorí vojenský a bezpečnostný analytik Lukáš Visingr.
Hoci Prigožinova smrť nebola oficiálne potvrdená, zatiaľ dostupné informácie nasvedčujú tomu, že je mŕtvy. Avšak, už v stredu večer sa objavili informácie, že lietadlá, na ktorých leteli wagnerovci boli dve a druhé pristálo najskôr v Petrohrade a potom sa vrátilo na menšie letisko neďaleko Moskvy. „Takže zatiaľ nejde úplne vylúčiť, že nie je mŕtvy. Aj keď pravdepodobnejšia verzia je, že áno,“ hovorí vojenský a bezpečnostný analytik Lukáš Visingr.
Špekuluje sa aj o tom, čo Prigožin v Moskve robil, keďže len v utorok zverejnil prvé video od júnovej vzbury, v ktorom tvrdil, že je v Afrike. „Jedna z tých špekulácií hovorí, že chcel urobiť ďalší krok v mocenskom boji a nejaká frakcia ruského establišmentu sa rozhodla, že ho radšej eliminuje,“ dodáva Visingr s tým, že nie je úplne samozrejmé, že jeho likvidáciu nariadil priamo Vladimír Putin, keďže Prigožin patril pod frakciu riadenú vojenskou rozviedkou a jeho smrť mohla nariadiť aj tajná služba bez Putinovho vedomia. „Bude ale potrebné počkať na ďalšie informácie, ktoré postupne preniknú na verejnosť,“ konštatuje analytik.
Najpravdepodobnejšia príčina pádu lietadla, na palube ktorého mal byť Prigožin, je zostrelenie protivzdušnou obranou. Aj pri tejto téme sa však objavujú aj iné teórie, napríklad bomba na palube. Čo podporuje túto hypotézu? Čo bude s wagnerovcami a môžu byť ešte ohrozením pre Kremeľ? Aký môže mať tento incident vplyv na pozíciu Putina a jeho režimu? A aký vplyv môže mať celá záležitosť na vojnu proti Ukrajine? Vypočujte si v podcaste denníka Pravda s analytikom Lukášom Visingrom./agentury
X X X
Bola bomba v podvozku? Podľa Američanov stroj s Prigožinom zostrelila raketa zem-vzduch?
Vyšetrovatelia zvažujú verziu, že skazu Prigožinovho lietadla spôsobilo výbušné zariadenie nastražené v priestore jeho podvozku. Informuje o tom telegramový kanál Shot s odvolaním sa na nemenované zdroje.
Lampy osvetľujú miesto pádu súkromného lietadla v Tverskej oblasti blízko obce Kuženkino vo štvrtok 24. augusta 2023.
Podľa predbežných údajov došlo počas letu k výbuchu v blízkosti podvozku. Pri explózii sa odtrhlo krídlo, ktoré zasiahlo stabilizátor, kvôli čomu prúdové lietadlo začalo prudko stúpať, po čom prešlo do vývrtky.
Zdroj Shotu dodáva, že verzia s výbuchom sa teraz preveruje.
Spojené štáty sa domnievajú, že súkromné lietadlo zostrelila raketa zem-vzduch odpálená z územia Ruska. Agentúre Reuters to povedali dvaja nemenovaní americkí činitelia.
Zdôraznili, že ide o predbežnú informáciu, ktorá sa ďalej preveruje. Vzhľadom na citlivosť veci hovorili s agentúrou Reuters pod podmienkou zachovania anonymity.
Telegramový kanál VČK-OGPU tvrdí, že v prípade leteckej katastrofy sa objavil prvý podozrivý. Tým je podľa jeho informácií Prigožinov osobný pilot a bývalý zakladateľ spoločnosti MNT Aero Arťom Stepanov. Podľa VČK-OGPU Stepanova, ktorý mal prístup k lietadlu, hľadajú orgány činné v trestnom konaní. Kanál tiež píše, že Stepanov pred pádom lietadla odišiel na Kamčatku. Jeho brat tvrdí, že je už tretí deň na túre bez mobilného spojenia.
Informácie, ktoré zverejnil Shot a VČK-OGPU oficiálne nik nepotvrdil, upozorňuje portál Meduza.
Pád lietadla s najväčšou pravdepodobnosťou naplánovala ruská FSB, tvrdia Briti
Podľa najpravdepodobnejšieho scenára nehodu lietadla s mecenášom ruskej žoldnierskej Vagnerovej skupiny Jevgenijom Prigožinom majú na svedomí ruské tajné služby. Ako referuje web Ukrajinská pravda, takýto názor panuje v britských vojenských kruhoch. Briti sa domnievajú, že pád Prigožinovho lietadla spôsobila Federálna bezpečnostná služba (FSB).
Podľa zdrojov z prostredia britskej armády sú príslušníci FSB úplne lojálni ruskému vodcovi Vladimirovi Putinovi. Pohraničná stráž je podriadená orgánom FSB. Podľa Britov malo zostrelenie lietadla za cieľ posilniť postavenie ministra obrany Sergeja Šojgua a náčelníka generálneho štábu Valerija Gerasimova, a tento cieľ sa podľa Britov „zatiaľ podarilo naplniť“.
Lietadlo sa zrútilo v stredu, dva mesiace po tom, ako Prigožin inicioval takzvaný „pochod spravodlivosti“ proti vedeniu ruskej armády. Bola to krátka vzbura, ktorá sa skončila nasledujúci deň. Počas vzbury vagnerovci dokázali prevziať kontrolu nad juhoruským mestom Rostov nad Donom a ohrozovali Moskvu. Prigožin však pochod zastavil po tom, ako cez samozvaného bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka dosiahol dohodu s Kremľom./agentury/
X X X
Dialóg s Rusmi sa nedá obnoviť bez súdu? Ideológiu rašizmu musí odsúdiť aj samotné Rusko?
Pokiaľ má vojak, ktorý v Buči znásilňoval ženy, vyznamenanie, znamená to, že takí vojaci budú prichádzať na Ukrajinu opakovane.
Niekoľko rokov pôsobí v humanitárnom sektore, ktorý pomáha s odmínovaním Ukrajiny. V úvode ruskej invázie pomáhal s evakuáciami civilistov v Kyjevskej a Černihivskej oblasti.
Od novembra na svojom Youtube kanáli Porozumieť veci pre anglicky hovoriace publikum vysvetľuje, čo všetko sa ukrýva za termínom russkij mir a čo všetko Ukrajinci rozumejú pod pojmom rašizmus, ktorým označujú otvorenú ruskú agresiu voči ich krajine.
„Ruská propaganda dáva ľuďom možnosť veriť, že oni sú tí dobrí a Ukrajinci sú nacisti. Pretože, keď je nepriateľ nacista, môžeš všetko,“ hovorí v rozhovore pre Aktuality.sk ukrajinský právnik Oleh STOIEV.
X Keď šermiarka Oľha Charlanová odmietla podať ruku ruskej šermiarke, ozývali sa aj hlasy, ktoré tvrdili, že pravidlá v športe platia pre všetkých bez rozdielu, že športu či kultúry sa politika či vojna netýka. Je to naozaj tak?
Tá situácia bola maximálne symbolická a ukazuje nám veľmi veľa. Na jednej strane je Ukrajinka, ktorá čestne víťazí, no ktorá sa stretáva s otvorenou ruskou manipuláciou. Nikto ma nepresvedčí, že dotyčná ruská šermiarka skutočne očakávala, že jej Charlanová podá ruku. Nikto z ukrajinských športovcov to nerobí. My často ani neberieme účasť na zápasoch, kde sú Rusi. Veľmi dobre to vedia. To, že sa po nepodaní ruky sťažovali, bola manipulácia a snaha vyradiť z turnaja silnejšiu súperku.
A na druhej strane vidieť i nepochopenie situácie. Ukrajina si myslí, že svet ju chápe a má všetky potrebné informácie. Všetci vidia utrpenie, obete, všetci sa zhodnú na tom, že Ukrajina nevyprovokovala vojnu. Realita ale ukazuje, že svet aj naďalej žije v ilúzii, že kultúry či športu sa politika netýka. Je našou ukrajinskou slabinou, že to nekomunikujeme náležitým spôsobom. Svet nežije v ukrajinských reáliách, vo svete niet vzdušných poplachov, ľudia nezomierajú po úderoch rakiet a nie sú nútení v miliónoch opúšťať domovy.
X Vzdušný poplach za hranice nepreveziete, aby si niekto uvedomil, aký stres a ohrozenie predstavuje.
Previezť ho môžete. Pochopiteľne, nie v doslovnom zmysle slova. Informačná politika môže vysvetľovať, čo sa vlastne deje. Veď nakoniec, toto je vojna o pravdu a ukázala to aj situácia okolo Charlanovej.
X Váš vlog sa nazýva Understanding the Thing (Pochopiť podstatu veci). Čo je to tá vec?
Ak by existoval jednoduchý opis ako Understanding the War, Understanding the Russia alebo Understanding the Ukraine, pomenoval by som svoj Youtube kanál podľa neho. Ja som si ale vybral „vec“, pretože ide z jednej strany o abstraktnú formuláciu a z druhej je to formulovanie, ktoré predpokladá, že vieme, o čom je reč. Nejde o vysvetľovanie reálií len o armáde alebo reálií len o kultúre. Je to spojenie všetkých elementov. Keby ste poznali politicko-historicko-kultúrny kontext Ruska a Ukrajiny tak, ako ho poznáme my, Ukrajinci, nemali by ste žiadne ilúzie. Aj preto chcem vysvetliť tie najzákladnejšie kontextové fenomény, ktoré sa týkajú Ukrajiny, Ruska aj vojny.
X Povedzte príklad.
Otvoríte si New York Times a vidíte: ruský prezident Putin. Putin v skutočnosti nie je prezident. Prezident môže fungovať v republike, demokracii, je to štátnik, funkcia, do ktorej niekoho zvolí spoločnosť. Putin je diktátor alebo vládca. Keď hovoríme o ruských voľbách alebo ruskom parlamente, ide o frašku a skresľovanie reality. Vládu v Rusku v rukách držia klany ako v mafii. Niet parlamentu. Je len absolútne jasne daná vertikálna vláda, ktorá sa neriadi ústavou, ale silou.
X Ako ďaleko do histórie sa musíme vrátiť, aby sme pochopili, kde sú korene „veci“?
Záleží to od toho, aké silné chceme mať argumenty. Môžeme tvrdiť, že Rusko je vo svojej podstate agresívne impérium. Môžeme sa pritom obmedziť na dnešný deň. Niekto s nami bude súhlasiť, iný nie. Môžeme poukázať na to, že aj Sovietsky zväz bol impérium a bol takisto agresívnym. To isté, niekto s nami stále nemusí súhlasiť. Môžeme sa vrátiť až k počiatkom existencie ruskej štátnosti.
Keby som mal ale vysvetľovať iba históriu, môžem niekoho uspávať a stratím publikum. Preto viac hovorím o súčasnosti a v histórii nachádzam momenty potvrdenia. Je príslovie: Keď niečo hovorí ako kačka, vyzerá ako kačka, tak to aj je kačka. Ja chcem ukázať, že aj pravda o Rusku je v dostatočnom historickom priestore očividná.
X Predpokladám ale, že viac to bude chápať divák z Litvy, než divák zo Španielska.
To je pravda, Litovčan či Španiel môžu vnímať veci rôzne. Mojou úlohou je preto vysvetľovať tieto veci dostatočne všeobecne, aby nebolo potrebné čosi dovysvetľovať. Potrebujete sa opierať o konkrétne veci. Ja mám dnes veľkú výhodu. Historici sa musia odvolávať na prvé zdroje akýchsi archívnych prác. Ja mám videá, ktoré ukazujú, čo sa deje dnes, prakticky v priamo prenose. Rusko má jedno obrovské šťastie – väčšina sveta neovláda ruský jazyk. Pokiaľ by totiž vo svete ľudia ovládali ruštinu a dívali by sa na ruskú televíziu, nič by ste im nepotrebovali vysvetľovať.
X Dnes v ukrajinskej spoločnosti sledujem veľmi zaujímavú diskusiu, ktorá môže byť typickým príkladom toho, ako na západe nemusia chápať ukrajinský domáci kontext. Ide o tému ruskej kultúry, keď si Ukrajinci kladú otázku, ako ruská kultúra prispela k vojne. Pre Slováka môže byť napríklad nepochopiteľné, ako Puškin súvisí s inváziou 2022.
Prečo nejaká spoločnosť historicky neustále tiahne k totalitarizmu? Prečo chce otroctvo nanútiť aj iným? Prečo chce dominovať? Prečo za hodnoty považuje také ľudské poklesky ako to, že niekto niekto oklame? Prečo taká nízka hodnota ľudského života? Prečo niet slobody výberu? Je to len akási náhoda, ak to trvá stáročia?
Ak chcete poznať odpovede na tieto otázky, treba spoznať kultúru. Kultúra je odrazom vedomia národa, to, o čom národy snívajú, čo národy inšpiruje, to, k čomu národy tiahnu. Niekomu môžete odporúčať, aby si pozrel historický dokument o pakte Molotov-Ribbentrop a upozorniť ho na to, ako sa Moskva dohadovala s nacistickým Nemeckom. Ale nie všetkých bavia dokumenty.
Keď chcem upozorniť na ruský šovinizmus, môžem si pomôcť už samotným ruským jazykom. V ruštine máte výrazy nerusskij, lico kavkazskej nacionaľnosti, lico neslovianskej vnešnosti (tvár kaukazskej národnosti, tvár neslovanského vzhľadu, pozn. red). Keď poznáte kontexty ruskej kultúry, potom viete, čo znamená kontext nerusskij.
Vysvetlite.
Ty što – nerusskij? znamená v kultúrnom preklade: Čo si debil? Si tupý? Alebo: Ja tebje na russkom jazyke objasňaju! V preklade: Hovorím ti to adekvátnym jazykom. Iné jazyky sa v ruštine nezývajú tarabarščina. Bľabotanie. Niečo jednoduché, nerozumné.
X Taký postoj sa objavoval aj k ukrajinčine ako k vidieckemu jazyku. To je aj dôvod, prečo časť Ukrajincov nakoniec hovorí po rusky, pretože sa kedysi vytvoril rámec, že jazykom vyššej vrstvy je ruština.
A to sa netýka len ukrajinčiny. Pozrite sa na to, ako Rusi označujú občanov iných krajín. My sme pre nich chochly, Bielorusi buľbaši, Poliaci pžeky. Vypočujte si ruské anekdoty o Gruzíncoch, Arménoch, Moldavcoch – všetci sú hlúpi a lakomí. A to je súčasť kultúry. Dostojevského považujú za velikána veľkej ruskej kultúry. Nazývali ho veľký humanitar.
Viete, čo tvrdil Dostojevskyj? Že Srb či malorus (takto Rusi označovali Ukrajincov, pozn. red), ktorý sympatizuje so svojím rodným jazykom a kultúrou, škodí všeobecnej vzdelanosti a univerzálnej veľkoruskej literatúre, v ktorej je všetka spása. Že „spomaľujú chod civilizácie, ktorú vytvoril jeden veľký ruský národ“. Absolútne šovinistický výrok. Rusi majú božskú misiu, ktorá má iným priniesť spasenie. Všetci ostatní sú zlí, škodia, nepriatelia.
X Kde sa vzala ruská viera v to, že sú mesiášskym národom?
„Ľud, prezident, Boh.” Toto odznelo na ruskej televízii Spas, kde to hovorí ruský kňaz. Dvadsiate prvé storočie. Kým Ukrajina sa snaží ísť dopredu, Rusi sa inšpirujú minulým. Kult predkov, to, čo sa nazýva skrepy (doslovný preklad spony, to, čo robí Rusov silnými, pozn. red), kult „dedovia bojovali“. Keď tvoj dedo čosi robil, znamená to, že aj ty to máš tak robiť. Kde sú korene? Nájdete ich v potrebách obyčajných ľudí, náboženstve, potrebách štátu.
Čo je to rašizmus? Diktatúra, imperializmus, pohŕdanie ľudskými právami, spojenie štátu a náboženstva, ktoré dáva lídrovi status absolútnej moci, boha. V Rusku tieto komponenty existujú stovky rokov. Nájdete ich v cirkvi aj štátnych inštitúciách. Keď sa v Rusku narodí dieťa, stane sa z neho človek, ktorý buď mlčí, alebo sa stane súčasťou systému – alebo sa ho zbavia. Pretože takto je vybudované Rusko. Začína sa to v škôlke, kde deťom hovoria o strýčkovi Putinovi, pokračuje slohmi na základnej škole, kde deti píšu o tom, ako Rusko bojuje proi nacizmu.
Možno ste počuli o prípade dievčaťa, ktoré napísalo protivojnový sloh. Čo sa podľa vás stalo?
X Na dvere zaklopali úrady a rodičia mali problémy?
Otca zatvorili za diskreditáciu armády a dieťa, tuším, dali do internátnej školy. Dieťa stratilo otca a otec slobodu. Len preto, že dieťa namiesto „spasibo, russkij soldat“ napísalo „net vojne“. Tento systém je všade. V práci, vo verejnej doprave. Stačí, že v metre čítate „nesprávne” správy, môžu vás udať. Už vôbec nehovorím o tom, keď niekde niečo okomentujete na sociálnej sieti. Toto všetko vytvára atmosféru nedôvery. Patriarcha Kirill v roku 2020 rečnil na Moskovskej štátnej univerzite, povedal: Ten, kto ide proti štátnej moci, ide proti Bohu. Toto platilo aj počas sovietskych čias, keď vládla komunistická strana, ktorá pritom cirkev likvidovala.
X Myslíte si, že v to naozaj veria, alebo je to hra so štátom, ktorá ľuďom skrátka pomáha prežiť?
Podľa mňa je to rôzne, pretože ľudia sú rôzni. Sila Ruska a sila totalitárneho režimu spočíva v jeho schopnosti kontrolovať bežný život. Čo dáva požehnanie oficiálnej mytológii? Čo hovorí mytológia: Rusko sa bráni, pretože celý svet chce zničiť Rusko, vziať jeho zdroje, demoralizovať svätých ruských ľudí, premeniť ich na homosexuálov, zničiť ruský genofond a pravoslávnu vieru. Tézy sú rôzne a mieria na rôzne skupiny.
Rusi žijú v krajine, kde je väčšina ľudí chudobná, kde niet rozvoja, ľudských práv a spravodlivých súdov. Keď nemáš moc, si nikto. Tým ľuďom treba niečo ponúknuť. Rašizmus im ponúka veľkosť. Prečo ruské médiá neustále vysielajú, že Biden je hlúpy dedko, že Nemecko je v morálnej kríze, že bez ruského plynu všetci v Európe zamrznú? Pretože vďaka tomu sa Rusi cítia byť lepšími.
Prečo ale ruskí patrioti odchádzajú z Ruska a žijú v Európe alebo USA? Prečo mal Vladimir Solovjov, najviditeľnejšia tvár ruskej propagandy, vily pri jazere Como a nie pri Bajkale? Pretože Rusko je pre nich zapadákov a oni sa chcú cítiť byť elitou. Oni chcú Taliansko, kultúru a právo úcty k vlastníctvu. Chcú nočný Rím, Nice či Paríž. Ale v Rusku toto nemôžete povedať nahlas. Hovoríte: Putin, vodka, brezička, ale vilu si kúpite pri jazere Como. A to zďaleka nie je len Solovjov. Kdeže to má Medvedev svoje vinice? V Taliansku.
X A čo ľudia ako Igor Girkin?
Strelkov je pravý imperialista. Oficieri, vojnová romantika, obranca vlasti, vyznamenania, epolety. Dvoranstvo. Takí ľudia ako Strelkov milujú impérium.
Buďme k sebe úprimní. Väčšina ľudí neprahne po pravde. Väčšina ľudí sa riadi dvomi emóciami: sympatia a antipatia. Ľudia chcú v čosi veriť. Keď i v čosi neveria, no vyvoláva to v nich sympatie, dôvody si nájdu. A reč nie je len o štáte. Veríme, že nás iný človek miluje, hoci vieme, že v skutočnosti to tak nie je. Veríme, že niekto je náš priateľ, ale vieme, že to tak nie je. Niečo sme vyparatili, niečo, na čo nie sme hrdí, no hľadáme odôvodnenia, že sme to nechceli spraviť.
Aj v súkromnom živote si vytvárame pohodlnú realitu. Vo verejnom živote platí to isté.
Veria Rusi, že sa Ukrajina skutočne chystala napadnúť Rusko? Som presvedčený, že v to neveria. Ale veľmi silno chcú veriť, že oni nie sú predsa tí zlí. Pretože uvedomiť si, ako je to naozaj, znamená, že sú okupantami a vrahmi. Nikto nechce byť okupant a vrah. Ruská propaganda dáva ľuďom možnosť veriť, že sú oni dobrí a Ukrajinci sú nacisti. Pretože, keď je nepriateľ nacista, môžeš všetko.
Toto má svoje korene ešte v druhej svetovej vojne, keď masová kultúra tlačila verše „zabij fašistu, keď zabiješ jedného, zabi ďalších dvoch, deň, keď si nezabil fašistu, bol to premárnený deň“.
X Spomínam si na video, kde sa v rámci bežnej ankety na ulici istej ženy spýtali, ako rozpoznať nacistu od normálneho človeka. Odpovedala: Mučením. Celý čas som si kládla otázku, kde na to tí ľudia chodia? Človeku predsa čosi také nepríde ani na um.
Po prvé, násilie je prijateľné. Nezáleží na „vedľajších stratách“. Hodíš bombu, zabiješ jedného nacistu a 50 civilistov. Neúcta k životu. Po druhé, už len podozrenie, že iný človek je nepriateľ znamená, že ho môžeš mučiť. Možno nie je nacista, ale možno je! Toto je russkij mir.
X Sú pre Ukrajincov všetci Rusi rašisti? Niekedy sa to z diskusií na sociálnych sieťach tak javí.
Nie, nie sú. Tvrdiť opak by bola chyba a nespravodlivosť. Myslím si ale, že Rusi nesú kolektívnu zodpovednosť za vojnu. Avšak povedzme si to takto – hocikto z nás sa mohol narodiť v Rusku. Je veľmi dôležité chápať jedno: keď v Rusku chcete spraviť morálne rozhodnutie, znamená to odísť z krajiny, vzdať sa občianstva, verejne povedať nahlas svoj protivojnový názor. Je oveľa ťažšie byť morálnym v Rusku než v Británii, Litve alebo v Ukrajine, kde ste v bezpečí.
Keď ale žijete v krajine, kde nikomu nemôžete dôverovať, kde demonštráciu rozoženie polícia, byť odvážnym je veľmi ťažké. V tomto je tragédia Ruska – niet spoločenstva a niet demokratických inštitúcií. Keď sa v Ukrajine deje bezprávie, ideme protestovať a vieme, že na námestí nebudeme sami. Vieme, že môžeme zosadiť prezidenta, že u nás funguje prax odvolávaní ministrov, vieme, že človek, ktorý stojí po tvojom boku, je tvoj kamarát, spolupracovník, niekto, kto na tom námestí stojí za tie isté hodnoty ako ty.
V Rusku takej dôvery niet. Je len presvedčenie o sile systému a že o tom, že všetci ostatní ľudia sú slabosi, zradcovia alebo oportunisti. A to je jedna z príčin, prečo môže byť priemerný Rus rašista. Pretože je to výhodné. Prečo hovorí Solovjov to, čo hovorí? Aby mal vilku pri jazere Como a patril k elite. Nie je to len o peniazoch, ale aj o moci.
V Rusku majú príslovie: Pre svojich všetko, pre ostatných zákon. V Rusku je výhodné byť rašistom a naopak nevýhodné byť čestným človekom. Boris Nemcov bol smelý a čestný človek. Valerija Novodvorská bola čestnou a odvážnou ženou. Netvrdím, že každý, kto verejne povie, že Putin je zločinec, si podpísal rozsudok smrti. Tvrdím skôr to, že ľuďom sa lepšie spí, keď si nedávajú isté otázky. Navyše majú vždy po ruke výhovorku – veď to tvrdili v televízii.
X Takže zmenou putinského režimu sa v Rusku nič nezmení.
Nezmení to ani Putinova smrť, ani koniec strany Jednotné Rusko, ani rozpad Ruska. Pokiaľ sa nezmení podstata, o tridsať rokov tu máme opäť rovnaký problém. To ruská kultúra je príčinou toho, prečo sa Putin stal tým, kým sa stal. Rusko si samo vyberá takých lídrov.
Pritom mnohí ľudia kohosi takého ani nechcú vidieť na vrchole politiky. Lenže politicky majú význam len tí, ktorí hovoria nahlas. Je jedno, čo chceš, ak mlčíš. Ak z tisíc ľudí chce iného prezidenta 999, no mlčia, rozhodne ten jeden. V Rusku všetci mlčia a počuť tých, ktorí predstavujú rašizmus. V Rusku politické prostredie vytvára rašizmus. Preto je jedno, kto príde k vláde, či by to bol Navaľnyj, alebo Chodorkovskij. Bez zmeny kultúry sa nič nezmení.
X Boli ale obdobia, napríklad v čase perestrojky, keď ľudia predsa len začali hovoriť pravdu o tom, že so systémom čosi nie je v poriadku.
Dám vám trochu čudný príklad, ale najprv kontext. Som vyštudovaný právnik. Právnici absolvujú rôzne kurzy, jedným z nich je súdna medicína. V rámci nej skúmame to, ako sa prejavujú rôzne procesy spojené so smrťou. Existuje jav, keď v jednej z etáp rozkladu tela sa zdá, akoby sa proces rozkladu zastavil, mení sa zápach tela, dokonca sa môže úplne stratiť. Ale to neznamená, že človek ožíva. Je to len štádium v procese.
Keď hovoríme o perestrojke, trvala desať, pätnásť rokov. Pätnásť rokov nemôže docieliť, že sa zmení kritická masa. Po smrti Stalina prišiel k moci Chruščov. Chruščov vládol niekoľko rokov a po ňom prišiel návrat stalinských tradícií. Rozpadol sa Sovietsky zväz, prišiel Jeľcin. Opäť prešlo zopár rokov, prišiel Putin. Putin je pri vláde už 23 rokov. Zopár rokov zmien je v histórii Ruska ako niekoľko sekúnd, nemajú silu čosi zmeniť v základoch.
X Vysvetlite ešte jednu vec. Ukrajinský diskurz o tom, že niet dobrých Rusov.
Keď Ukrajinci tvrdia, že niet dobrých Rusov, nemajú na mysli to, že všetci Rusi sú zlí ľudia. Ten pojem dobrý Rus označuje demokratického Rusa. Keď Ukrajinci hovoria o tom, že ich niet, odkazujú na to, že aj dobrý Rus môže nakoniec šíriť naratívy impéria, ospravedlňovať okupačnú vojnu či šovinizmus, pokúšať sa hájiť záujmy ruského štátu a rehabilitovať ho.
Lenže rehabilitácia nie je možná bez súdu a odsúdenia zločincov. Keď niekto nikdy neprizná vinu, nepríjme trest – bez toho nikdy nebude spravodlivosť. V tom i je podstata spravodlivosti.
To bola podstata Norimberského procesu. V procese neodsúdili tisícky ľudí, bolo ich len niekoľko desiatok. Ale ich odsúdenie bolo odsúdením nacizmu ako takého. Ten proces pomohol odsúdiť nacizmus ako fenomén.
Sú fenomény, ktoré odsúdené neboli.
Presne tak. Stalinizmus nebol nikdy odsúdený. Ani sovietske represie. Naopak, vidíme rehabilitáciu kultu Stalina a neustále, postupné uťahovania skrutiek. Nedá sa obnovovať dialóg s Rusmi bez súdu. Je jasné, že sa súdiť nebude každý jeden Rus zvlášť. Ani to nechcem. Ale mal by sa udiať minimálne súd s ruskými vojnovými zločincami. To je po prvé.
A po druhé, odsúdiť by sa mala ideológia rašizmu a čo je dôležité – odsúdenie rašizmu musí uznať aj samotné Rusko. Rusko si musí priznať, že začalo vojnu, že bolo okupantom. Pravda je realita. V Rusku majú svoju alternatívnu realitu: oni sú dobrí a my – na Ukrajine, na Západe – sme tí zlí. Keď Rusov nedonútime otvoriť oči, uznať pravdu a vzdať sa ich alternatívnej reality, stane sa to, že v ruskom informačnom poli, v ich kolektívnom vedomí si zafixujú, že vyhrali vojnu, nad všetkými zvíťazili a to, čo robili, bolo v pohode.
Od toho sa bude odrážať ich budúcnosť. Práve preto brigáda, ktorá v Buči páchala zločiny, dostala od Putina status čestnej brigády. Neignoroval ich, dal im vyšší status. Viete prečo? Aby v ruskej realite upevnil ich status hrdinov. V ruskej realite sa žiadne zločiny v Buči neudiali, všetko to bola operácia anglosasov, ktorí nakrútili film o Buči. Pokiaľ má vojak, ktorý v Buči znásilňoval ženy, vyznamenanie, znamená to, že takí vojaci budú prichádzať na Ukrajinu opakovane. A nie je to len o Ukrajine, je to o svete.
Preto je dôležité, aby samotní Rusi odsúdili správanie toho vojaka s vyznamenaním, že je zločinec, ktorý zabíjal a znásilňoval. Rusi majú priznať, že celý ten pochod na Kyjev bol súčasťou veľkého zločinu, ktorý nebol vyprovokovaný. Ak niet faktu uznania zločinu, nahradí ho glorifikácia alternatívnej reality, v ktorej tí vojaci boli svätí ľudia. Toto je scenár jeden.
A scenár číslo dva je osud Nemecka po prvej svetovej vojne. Nemecko bolo zničené, Nemci boli frustrovaní. Narastal revanšizmus, ktorý sa premenil na ešte väčšiu agresivitu. Keď Rusi neuznajú pravdu a nebudú žiť v informačnej realite, čaká nás opakovanie zločinov, aktuality.sk
X X X
PS dobieha Smer, útoky sa stupňujú. Uškodí mu fotka s Hamranom? Strany cítia hrozbu, tvrdí politológ
Témou predvolebnej kampane sa po medveďoch či hypotékach stalo v posledných dňoch tzv. rozuzlenie vojny v polícii. Rozdelila politikov na dva tábory. Jedna časť stojí na strane podľa nich nespravodlivo obvinených, vrátane dvoch bývalých šéfov SIS a šéfa NBÚ, a hovorí o hone na opozíciu. Druhá bráni policajného prezidenta Štefana Hamrana. Jednoznačným vinníkom sa v očiach oboch táborov stalo Progresívne Slovensko (PS). Pomáha táto situácia skôr Smeru alebo PS?
Frekvencia výskytu slov „progresívci, blázni, progresívny puč či pani prezidentka je Progresívne Slovensko“ sa v slovníku bývalých opozičných politikov s blížiacim sa dátumom predčasných volieb stupňuje. Progresívci predbehli Hlas a pomaly sa doťahujú aj na Smer. Kým v minulosti sa do volieb vrhli po hlave, tieto voľby sú na čele s Michalom Šimečkom opatrnejší.
Vysvetlenie je uveriteľné, no fotka s Hamranom diskriminuje oboch
Na stranu šéfa Smeru Roberta Fica, ktorý už od zadržania bývalého policajného prezidenta Tibora Gašpara hovorí o policajnom prevrate a snahe pomôcť progresívcom, sa pridal aj líder hnutia Sme rodina Boris Kollár. Ten si zas osvojil pomenovanie „štátny rozvrat“. Nové obvinenia totiž padli nielen v prípade kandidáta Gašpara, ale aj v prípade nominantov Sme rodiny na post šéfa SIS – Vladimíra Pčolinského a Michala Aláča.
Podľa Kollára táto situácia pomáha Smeru, ale aj PS. Keď si však sadol v diskusnej relácii ta3 V politike za jeden stôl s Ficom, zhodli sa takmer vo všetkom a vytiahol fotografiu trojky na kandidátke PS Michala Trubana s policajným prezidentom Štefanom Hamranom. S touto témou prišiel líder Hlasu Peter Pellegrini, ktorý sa v diskusii pýtal priamo Šimečku, čo robil vtedajší šéf Lynx Commanda na politickom sneme ich strany.
„Som zakladateľ PS, bol som na všetkých snemoch PS a na žiadnom som nestretol žiadneho policajného prezidenta,“ reagoval Šimečka. Keď sa Pellegrini opravil, že šlo o event, líder PS uviedol, že podobných eventov či mítingov mali stovky a prísť môže ktokoľvek.
Deň na to zverejnil člen Hlasu Matúš Šutaj Eštok, ktorý svojou aktivitou na sociálnej sieti PS nešetrí, fotografiu zo spomínanej akcie, ktorú vyťahujú viacerí vrátane Kollára. Fotografia pochádza spred štyroch rokov z verejného kampaňového podujatia vtedajšej koalície PS/Spolu v Komárne. K článku ju zverejnil 15. novembra 2019 denník Sme.
„V tej dobe malo Spolu Miroslava Beblavého záujem o to, aby pán Hamran za koalíciu kandidoval. Na podujatí vtedy koalícia PS/Spolu predstavovala opatrenia pre ľudí z južného regiónu Slovenska. Toto všetko sú roky známe informácie,“ okomentoval pre Pravdu Truban.
Podľa Kollára mu v koalícii v tom čase ponúkali miesto ministra vnútra. „Môžeme vylúčiť, že by od PS dostal ponuku na akýkoľvek konkrétny post,“ reaguje bývalý šéf PS. „Koalícia PS/Spolu sa do parlamentu nedostala a o obsadení kľúčových pozícií v štáte nerozhodovala,“ dodal Truban.
Líder PS Šimečka na margo štyri roky starej fotografie pripomenul takisto niekoľko rokov starú fotografiu, na ktorej je Kollár na dovolenke na Kube spolu s Tomášom Rajeckým a Jurajom Ondrejčákom alias Piťom, šéfom mafiánskej skupiny piťovcov.
Podľa slov Hamrana nešlo o akciu PS, ale o akciu Spolu. Míting sa konal pár metrov od Hamranovho domu a okrem záujmu o región, v ktorom býva, prišiel strane Spolu oznámiť svoje rozhodnutie. „Bol som im oznámiť, že nebudem kandidovať ani s nimi v budúcnosti spolupracovať,“ povedal Hamran v rozhovore pre Sme.
Politológ z Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave Jozef Lenč si myslí, že fotografia diskriminuje obe strany, a to navzdory tomu, že ich vysvetlenie je uveriteľné. „Nehovoriac o tom, že sa stane súčasťou predvolebnej antikampane voči Progresívnemu Slovensku, poslúži aj ako nástroj kritiky práce policajného zboru,“ zhodnotil pre Pravdu.
Súčasný policajný šéf mal aj v tomto volebnom období dostať viacero ponúk a to vrátane Progresívneho Slovenska, no odmietol ich. „Tak ako aj iné politické strany, aj my sme sa zaujímali o to, či pán Hamran plánuje vstup do politiky. Jeho odpoveď bola „nie“ a tým sa to skončilo,“ dodal Truban.
Na muške je aj Spišiak
Kritická situácia v bezpečnostných zložkách má vraj pomáhať PS aj kvôli bývalému policajného prezidentovi a predchodcovi Gašpara Jaroslavovi Spišiakovi. Hamrana do funkcie policajného prezidenta vymenoval vtedajší minister vnútra za OĽaNO Roman Mikulec. Podľa Kollára ho navrhol práve predchodca Gašpara Jaroslav Spišiak, ktorý od apríla 2020 Mikulcovi radil.
Fico ho označil za jedného z „architektov honu na opozíciu“. Spišiak pôsobí v PS ako odborník v témach spojených s ministerstvom vnútra, vnútornej bezpečnosti a boja proti zločinu. Za svoj cieľ si bývalého šéfa polície zvolil aj kandidát za SNS Tomáš Taraba. „Boli ste včera (17. augusta, pozn. red.) o 15:32 v Petržalke v areáli Lynx Komanda s viceprezidentom policajného zboru a zobrali ste si odtiaľ nejakú červenú obálku?“ pýtal sa vo videu a celú situáciu označil za fiasko PS.
Spišiak reagoval krátkym videom, na ktorom vytiahol z červenej obálky papier s krátkym textom. „Volám sa Jaroslav, nie Jozef. A teraz trochu serióznejšie,“ uviedol. „Celý príbeh pána Tarabu je nepravda,“ reagoval Spišiak „Viem presne dokázať polohami GPS z motorového vozidla ako aj mobilu, kde presne som sa nachádzal,“ dodal.
Nech sa na udalosti okolo obvinených šéfov SIS a NBÚ, resp. na kauzu, v ktorej figuruje Gašpar podľa Lenča pozrieme z akéhokoľvek uhla pohľadu, je len ťažko vidieť spojitosť medzi kauzami a preferenciami PS. „Progresívne Slovensko rastie preto, že v ňom voliči stredopravých strán vidia stranu, ktorá môže vo voľbách uspieť a preto mu deklarujú svoju podporu,“ konštatuje politológ.
Ak sa podľa Lenča pozrieme na aktuálne kauzy a na to, ako ich jednotlivé strany komunikujú a ako na ne pripravovali svojich voličov, „kus poctivej roboty“ robí najmä Smer. „Snaží sa všetky kauzy využiť ako „dôkazy“ potvrdzujúce ich dlhodobé vyjadrenia o tom, že tu existujú organizované aktivity zamerané voči opozícii, voči nim. Snaží sa stavať do pozície „obete režimu“ a na báze tejto mystifikácie získať podporu voličov, ktorí sú viac či menej presvedčení o tom, že tu existuje nejaké „sprisahanie“ voči Slovensku, voči nim,“ myslí si.
Útoky z každej strany
Útokmi nešetrila ani strana Hlas. „Za výčiny polície tak nesie plnú politickú zodpovednosť prezidentka republiky, predseda úradníckej vlády, špeciálny prokurátor a skutočné vedenie ministerstva vnútra, v ktorom sa politicky čoraz viac presadzuje hnutie Progresívne Slovensko,“ uviedla strana v stanovisku.
Smer a PS v prieskumoch rastú, kým preferencie Hlasu majú klesajúcu tendenciu.
Útoky na adresu PS sa začali dávno predtým, než sa verejnosť dozvedela o akciách NAKA. Predseda KDH Milan Majerský niekoľkokrát rázne vyhlásil, že nepôjde do koalície so žiadnou stranou, ktorá bude presadzovať registrované partnerstvá, na čom sa zhodol s Borisom Kollárom. Podľa Šimečku by demokraticky orientované strany nemali teatrálne kresliť červené čiary.
Kollár by zas radšej videl na premiérskej stoličke Fica než lídra PS. „Pevne verím, že sa takéto niečo neudeje, žeby vládu zostavoval premiér Šimečka. To by bolo pre túto spoločnosť katastrofa,“ povedal pred časom. Šimečka má na rozdiel od Fica výhodu novej tváre bez káuz, no riadenie krajiny by Kollár radšej prenechal lídrovi Smeru. „Určite by som bol radšej za politiku, ktorá je viac konzervatívnejšia a viac sociálna k ľuďom,“ dodal.
„Včera hovorili, že nemáme žiadne skúsenosti s riadením. Dnes naopak tvrdia, že to tu riadime všetko. S čím prídu zajtra?“ napísal na sociálnej sieti Šimečka. Volebnej líderke Demokratov Andrei Letanovskej zas prekáža, že sa PS nevyhraní voči Hlasu.
„Nemôžeme vajatať, že počkajme na voľby a uvidíme. Poďte ľuďom jasne povedať, s kým chcete a nechcete vládnuť, vrátane toho, či budete vládnuť s Hlasom,“ napísala. Líderke strany Za ľudí Veronike Remišovej, ktorá kandiduje vo voľbách v koalícii s hnutím OĽaNO, takisto prekáža nejasný postoj voči spolupráci so stranou Hlas. „KDH a Progresívne Slovensko by mali voličom jasne povedať, kde stoja vo vzťahu k novému Smeru, pretože to vyžaduje základná férovosť voči voličom,“ uviedla s tým, že obe strany spolu so Saskou budú takto legitimizovať zlo.
Šimečka sa už viackrát vyjadril, že čo sa týka ich povolebnej stratégie či spolupráce s Hlasom, bližšie bude informovať v septembri. Útoky zo strany potenciálnych partnerov ho však prekvapili. „Neprekvapuje nás, že s útokmi prichádza Smer či fašisti. Je trochu zvláštne, že sa k tomuto kroku uchyľujú aj demokratické strany, ale je to ich stratégia,“ povedal Šimečka pre Pravdu.
„Ak sa rozhodli investovať čas a energiu do toho, aby sa vymedzili voči Progresívnemu Slovensku, je to ich voľba. My vedieme pozitívnu kampaň a zameriavame sa na ponuku riešení. Sústredíme sa na budúcnosť, pretože si nemyslíme, že vzájomné útoky Slovensku pomôžu,“ dodal.
Podľa politológa z Prešovskej univerzity Michala Cirnera sú terčom útokov preto, lebo „úspech sa v politike neodpúšťa“. „Pretože všetky ostatné strany sú konkurentmi. Každý hlas sa ráta, a preto je nutné sa vymedzovať a útočiť. Môžu na pána Šimečku útočiť, ale nech si nastavia zrkadlo, akých premiérov podporovali oni – pána Matoviča a pána Hegera,“ uviedol.
Strany, vrátane Smeru a Roberta Fica, sa cítia podľa politológa jednoznačne ohrozené. „Boja sa efektu snehovej gule a odchodu vlastných voličov k PS, pokiaľ ide o občiansko-demokratický tábor a pokiaľ ide o Smer, tí sa obávajú, že môžu prísť o symbol – víťazstvo vo voľbách,“ konštatuje Cirner.
Kritikov je dosť aj podľa politológa Lenča. Do popredia sa snažia stavať aj neskúsenosť Šimečku a PS. „Snažia sa tým znížiť pravdepodobnosť víťazstva PS vo voľbách, prípadne presvedčiť časť ich voličov, aby sa pridali na stranu „skúsených demokratov“. Postoj, správanie a výroky Borisa Kollára tak nie sú ničím prekvapujúcim. Je to skôr jav, ktorý sa dal očakávať,“ myslí si.
„Demokrati sa domnievajú, že takýmto spôsobom naštrbia dôveru voličov v Progresívne Slovensku a dúfajú, že títo sa potom rozhodnú voliť práve ich. V prípade koalície OĽaNO a priatelia a KDH ide o snahu získať „vystrašených“ konzervatívnych voličov na svoju stranu tým, že PS postavia do pozície hrozby pre tradičné hodnoty,“ skonštatoval Lenč.
Minulé PS doplatilo na drogový škandál aj ambície… Je PS 2.0 iné?
Minulé voľby si progresívci verili na sedem percent, mali dvoch lídrov a rozdeľovali si posty. Dnes majú vo vedení štvrtého predsedu a po necelých štyroch rokoch to skúšajú znova. PS za dva roky preferenčne posilnilo o viac ako desať percent a pomaly a isto sa doťahuje na Smer, ktorý aktuálne kraľuje prieskumom. Z čoho sa poučili a prečo im ľudia dávajú znova šancu?
Pred voľbami 2020 si trúfali na dvojciferný výsledok, počas volebnej noci im ho predikovali aj exit polly. Nakoniec im do siedmich percent chýbalo 926 hlasov. Za ich neúspechom vtedy stálo viacero dôvodov, ku ktorým patril napríklad Trubanov zle odkomunikovaný drogový škandál, vízia „nových politikov“, ktorí boli v politike roky, či to, že boli vo viacerých dôležitých témach málo priebojní či ofenzívni najmä, čo sa týkalo vtedy vládnej strany Smer.
Koalícii sa vtedy nevyplatilo ani nocovanie šestice poslancov okolo Miroslava Beblavého v parlamente. Snažili sa zablokovať mimoriadnu schôdzu, na ktorej mali poslanci prerokovať tri vládne návrhy zákonov v skrátenom režime. Mal sa nimi zvýšiť prídavok na dieťa, zaviesť 13. dôchodok a zrušiť zákon o diaľničnej známke. Zaoberať sa mali aj Istanbulským dohovorom. Štyri dni pred voľbami nakoniec prešiel 88 hlasmi Smeru, SNS, ĽS NS a Sme rodina len 13. dôchodok.
Odborníci vtedy kritizovali aj chaotickú kampaň či prehnané ambície, ktoré nadobudli po výhre Matúša Valla v komunálnych voľbách, výhre Zuzany Čaputovej v prezidentských voľbách a výhre dvojkoalície v eurovoľbách.
Podľa Šimečku PS svoju aktuálnu kampaň zameriava najmä na nerozhodnutých voličov a voličky. „Presviedčame ľudí, aby išli voliť, a aby si vybrali lepšiu budúcnosť, než predstavuje Robert Fico, alebo návrat chaosu a hádok. Je to hlavná výzva pre nás v PS, aj pre všetky ostatné demokratické strany,“ uviedol pre Pravdu. Práve medzi nerozhodnutými voličmi majú potenciál získať ďalšie hlasy aj podľa sociológa a šéfa Focusu Martina Slosiarika.
„Posilnili sa o nové osobnosti a odborníkov, vedú inú predvolebnú kampaň, majú iného predsedu, nekandidujú v koalícii ako v roku 2020 so stranou Spolu. Zároveň je to v jadre to isté PS ako bolo na začiatku,“ zhodnotil politológ Cirner. Keďže sa nedostali do parlamentu, sú považovaní za nové tváre a nepoškvrnených politikov. „To je ich najväčšia výhoda, že neboli v parlamente ani pri moci,“ myslí si.
Šimečka o PS 2.0 hovorí ako o čitateľnej a vnútorne stmelenej strane. „Ľudia dnes presne vedia, aké hodnoty PS zastupuje, že máme odborníkov s čistým štítom, aj to, že sme súdržní a nerozpadneme sa hneď po voľbách, ako tomu bolo na Slovensku často zvykom. Vážim si, že to ľudia oceňujú aj stále rastúcou podporou,“ povedal.
Z chýb, kvôli ktorým prepadlo 200-tisíc hlasov, sa podľa jeho slov poučili. „Pevne verím, že tento september už k podobnej tragédii pre demokratických voličov nedôjde a za svoj hlas dostanú tú najlepšiu možnú hodnotu priamo v parlamente,“ dodal Šimečka. Politológ Cirner si nemyslí, že by sa tentokrát zopakoval neúspech z roku 2020. „Preferencie sú príliš vysoké a aj za zlých okolností tých päť percent podľa mňa získajú,“ dodal.
Podľa sociológa a šéfa agentúry Focus Martina Slosiarika sa v prípade preferencií ťažko vyjadruje k budúcnosti, keďže sú závislé od toho, čo sa v kampani stane. Aj on však predpokladá, že PS sa do parlamentu dostane.
Doľava či doprava?
Kritika do radov PS smeruje aj kvôli jeho nečitateľnosti. Pre lídra Hlasu Pellegriniho sú progresívci neznámou s dobrým marketingom. Práve spájanie s PS či Saskou môže podľa podpredsedu Hlasu Erika Tomáša za ich klesajúce preferencie a aj preto sa začali voči strane čoraz viac vyhraňovať. Niektorých kritikov mätie aj politická orientácia strany. PS vnímajú ako ľavicovú stranu, ktorá sa prezentuje aj sociálnymi témami typickými pre ľavicu, pričom verejnosť ich automaticky zaraďuje k stredu či pravici.
Jeden z pôvodných zakladateľov a prvý predseda strany Ivan Štefunko sa po skončení vysokej školy pridal k ľavicovému združeniu Mladá demokratická ľavica, ktorá inklinovala k dnes už neexistujúcej Strane demokratickej ľavice (SDĽ), z ktorej sa zrodil Robert Fico a jeho Smer. Neskôr pôsobil aj ako zahraničný tajomník SDĽ a sám v roku 2006 povedal, že „ľavica je pre neho základná platforma pre ozajstnú slobodu a demokraciu“.
Tradičné delenie však dnes postupne stráca svoje opodstatnenie z viacerých dôvodov. Nezohľadňuje niektoré moderné hodnotové otázky, ale ani globálne krízy z minulých rokov, napríklad ekonomickú z roku 2008, ale aj pandémiu covidu či krízu po začiatku vojny na Ukrajine. Do úvahy sa neberie ani populistický jazyk, na ktorom si mnohé strany zakladajú.
Populizmus totiž nepredkladá odborné riešenia, ale cieli na určité skupiny, ktoré mobilizuje strachom, zámerne ľudí polarizuje a hľadá nepriateľa. Šimečka považuje PS za liberálnu stranu. „Sme súčasťou európskej liberálnej rodiny, do ktorej patrí napríklad strana francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona či holandského premiéra Marka Rutteho. Sám som podpredsedom Európskeho parlamentu práve za európsku liberálno-demokratickú frakciu Renew Europe,“ uviedol pre Pravdu.
„Nevymedzujeme sa naľavo či napravo, sme progresívne hnutie. Zastávame názor, že delenie na ľavicu a pravicu je skôr zástupná otázka, pre nás je dôležité prinášať odborné a efektívne riešenia na rôzne situácie a všetky sféry života ľudí,“ dodal s tým, že v ekonomických otázkach sa považujú za centristickú stranu a v témach ochrany životného prostredia či rovnosti v ľudských právach za stranu liberálnu.
Kto volí PS?
Smer a PS majú aj odlišnú štruktúru voličov. Kým Smer volia prevažne muži nad 60 rokov s nižším vzdelaním, Progresívne Slovensko volia najmä mladí vysokoškolsky vzdelaní ľudia a vyrovnaný je aj pomer mužov a žien. Ich elektorát má v mnohom podobné demografické charakteristiky, no oproti roku 2020 je väčší.
„Z hľadiska veku patri PS k „najmladším stranám“. Dokáže oslovovať mladých voličov a voličov v strednom veku. Voliči vo veku 18 – 34 rokov tvoria cca 40 percent elektorátu a ďalších viac ako 45 percent patrí do skupiny 35 až 54 rokov,“ zhodnotil pre Pravdu šéf Focusu Slosiarik. Nad 60 rokov je to menej ako desatina voličov.
Oproti voľbám 2020 však nastal posun, čo sa týka veku voličov PS. V roku 2020 bola vtedajšia koalícia naviazaná na najmladšiu generáciu do 34 rokov. „S nárastom elektorátu pravdepodobne došlo k jej posilneniu práve v skupine voličov stredného veku 35 až 54 rokov,“ uviedol sociológ s tým, že podobné je to aj pri vzdelaní.
„Približne 60 percent voličov vtedajšej koalície malo vysokoškolské vzdelanie, dnes je to menej ako polovica, ale zároveň sa posilnila kategória voličov s maturitou. Podiel ľudí s nižším vzdelaním ostáva stále nízky, na úrovni približne desatiny voličov,“ konštatuje Slosiarik.
Čo sa týka krajov, nadpriemerne sa im darilo v Bratislavskom, čo platí aj dnes. „Pozor, nezamieňajme si to s tým, že väčšina ich voličov je z Bratislavského kraja, to neplatilo ani v roku 2020 a neplatí ani dnes. Viac sa im vo všeobecnosti darí v mestskom prostredí. Vo všeobecnosti sú to najproeurópskejší voliči – to znamená, že majú veľmi pozitívny vzťah k EÚ,“ hovorí sociológ.
Relatívne pevné má PS aj voličské jadro. „Zhruba 60 percent elektorátu strany aktuálne deklaruje, že svoje rozhodnutie už nezmenia a budú voliť vo voľbách PS. Zostatok si stále necháva „zadné vrátka” v zmysle, že by sa mohli ešte rozhodnúť inak,“ dodal. Preferencie PS sa aktuálne pohybujú okolo 15 až 18 percent. Šancu vyhrať nad Smerom progresívci majú, rozdiel medzi oboma stranami sa aktuálne pohybuje na úrovni štatistickej odchýlky. Mohli by tým však ohroziť svojich potenciálnych koaličných partnerov a namiesto zostavovania vlády by sa z PS stal „sám vojak v poli“./agentury/
X X X
Nóri sa pokúšajú zastaviť prenikanie sobov do Ruska
V snahe zabrániť migrácii sobov bol na nórskej strane postavený plot, ktorý sa tiahne na 150 z celkových 198 kilometrov spoločných hraníc.
Nórsko vo štvrtok oznámilo, že opraví plot v blízkosti svojich hraníc s Ruskom na ďalekom severe, aby zabránilo sobom v ich prekračovaní. Uviedla to v sobotu agentúra AFP.
V snahe zabrániť migrácii sobov bol na nórskej strane postavený plot, ktorý sa tiahne na 150 z celkových 198 kilometrov spoločných hraníc. Niektoré úseky vybudované v roku 1954 sú však v tak havarijnom stave, že zvieratá cez ne môžu ľahko prejsť do Ruska.
„Prekračovanie hraníc do Ruska je prísne zakázané, a to platí aj pre soby,“ uvádza sa vo vyhlásení nórskeho riaditeľstva pre poľnohospodárstvo.
Od začiatku tohto roka prekročilo hranice z Nórska do Ruska 42 sobov, aby sa mohli pásť v prírodnej rezervácii Pasvik rozkladajúcej sa v oboch štátoch.
Zakaždým, keď sa tak stane, ruské úrady požadujú odškodné približne 50.000 nórskych korún. Zvieratá sú po návrate do Nórska zabité, aby sa zabránilo opakovaniu tohto javu.
Riaditeľstvo preto na sedemkilometrovom úseku nariadilo do 1. októbra postaviť nový plot v hodnote 3,7 milióna nórskych korún.
Soby, chované domorodými pastiermi z etnickej skupiny Saamov, sú polokočovné a medzi zimnými a letnými pastvinami migrujú cez obrovské priestranstvá.
Nórsko a Rusko majú v tomto arktickom regióne iba jeden povolený pozemný priechod Storskog-Borisoglebsk, aktuality.sk
X X X
Úspech sa treba vedieť podeliť
Spoločenská zodpovednosť by mala byť súčasťou plánu každej firmy, najmä keď sa jej darí. Dôležitou úlohou spoločenskej zodpovednosti je nasmerovať obmedzené zdroje do projektov, kde môžu dosiahnuť skutočnú zmenu a posunúť jednotlivé osudy ľudí k lepšiemu. Nie je to jednoduchá úloha, ale jej výsledok nám dáva zmysel.“ hovorí Jiří Plíšek, predseda predstavenstva Prvej stavebnej sporiteľne.
Jiří Plíšek, predseda predstavenstva Prvej stavebnej sporiteľne
Prečo by sa mali najmä úspešné firmy venovať spoločenskej zodpovednosti?
Firmy nepodnikajú vo vzduchoprázdne. Sú súčasťou spoločnosti, v ktorej vykonávajú svoju činnosť. Predávajú svoje produkty, ponúkajú služby, zamestnávajú ľudí. Ak je firma úspešná, vďačí za to vo veľkej miere aj komunite, v ktorej sa pohybuje. Spoločenská zodpovednosť by tak mala byť súčasťou plánu každej firmy, najmä keď sa jej darí. Ak je firma úspešná, mala by sa o svoj úspech podeliť. Som rád, že na Slovensku je už mnoho firiem, ktoré si to uvedomujú a ich dobré a úspešné projekty dokážu prinášať kvalitné výsledky v prospech spoločnosti.
X Téma spoločenskej zodpovednosti by mala byť samozrejmosťou pre každú väčšiu, či menšiu firmu, ktorá chce podnikať a tvoriť hodnoty. Čo pre vašu firmu znamená spoločenská zodpovednosť? Je pre vás dôležitá?
Spoločenská zodpovednosť je prirodzenou súčasťou nášho príbehu už od začiatku. Prvá stavebná sporiteľňa podniká na Slovensku už viac ako 30 rokov a naše služby využilo už 2,5 milióna klientov, čo je polovica Slovenska. Uvedomujeme si, že existujeme a podnikáme v rámci komunity a tá je súčasťou nášho úspechu. Spoločensky zodpovedné aktivity sú preto neoddeliteľnou súčasťou nášho podnikania, ktorým venujeme veľkú pozornosť. PSS je úspešná firma, mnohí ľudia si vďaka jej produktom zlepšili svoje bývanie a vďaka našim projektom sme tiež mnohým pomohli v neľahkých životných situáciách.
X Je dôležitá pre vás osobne?
Musím povedať, že je to krásna súčasť mojej práce. Dôležitou úlohou je nasmerovať obmedzené zdroje do projektov, kde môžu dosiahnuť skutočnú zmenu a posunúť jednotlivé osudy ľudí k lepšiemu. Nie je to jednoduchá úloha, ale jej výsledok nám dáva zmysel. Správať sa spoločensky zodpovedne by sme sa nemali iba na úrovni firiem, ale aj jednotlivcov. A tým sa riadim.
Na aké projekty sa zameriavate a prečo?
Sme banka, ktorá sa špecializuje na bývanie. Sme tu na to, aby sme ľuďom pomáhali zlepšovať ich domovy, a to je v centre našej pozornosti pri našom podnikaní, ale aj v oblasti spoločenskej zodpovednosti. V rámci nášho Grantového fondu každoročne podporujeme zanedbané alebo prehliadané územia, ktoré vznikli v našich mestách a obciach. Naše sídliská rástli rýchlym tempom a už menej sa myslelo na priestor medzi blokmi panelákov alebo vo vnútroblokoch. Aktívni jednotlivci a susedské komunity majú často dobré nápady, ako prinavrátiť tieto územia nikoho ľuďom tak, aby mohli slúžiť dobrému účelu. Každoročne podporíme množstvo dobrých projektov, ktoré pomáhajú skrášliť naše mestá a obce. Kvalita bývania totiž nie je iba o pekných bytoch, ale aj o priestore medzi nimi.
X Môžete priblížiť ďalšie aktivity?
Charitatívny projekt Predveď svoj talent sa zameriava na mladých dospelých z detských domovov, ktorí sa už onedlho budú musieť postaviť na vlastné nohy. Asi ani nemusím hovoriť, že títo ľudia to majú pri štarte do samostatného života oveľa ťažšie ako ich rovesníci, napriek tomu, že majú často talent a chuť sa vzdelávať a pracovať na sebe. My im chceme práve tento dôležitý krok v ich životoch uľahčiť. Podpora pritom nie je vôbec iba symbolická. Víťazi získajú výkonný počítač, ktorý im môže pomôcť pri štúdiu alebo rozvoji ich talentu. Získajú tiež podporu a mentoring od ambasádorky projektu Renáty Názlerovej. V neposlednom rade získajú stavebné sporenie s veľmi zaujímavým finančným vkladom.
X Akým spôsobom projekt prebieha a ako sa dá zapojiť?
Projekt je určený mladým dospelým vo veku od 18 do 25 rokov, ktorí bývajú alebo bývali v Centrách pre deti a rodiny alebo v Domove na polceste. Práve to sú ľudia, ktorí už onedlho budú musieť vykročiť do svojho samostatného života. Zapojiť sa je jednoduché. Stačí odpovedať na niekoľko jednoduchých otázok, popísať svoj talent a najmä ukázať snahu a vôľu na sebe ďalej pracovať. Tí najtalentovanejší majú možnosť predviesť svoj talent pred odbornou porotou naživo.
X Kto má šancu uspieť v projekte Predveď svoj talent?
Nijako neobmedzujeme to, čo sa dá považovať za talent. Cieľom je, aby títo mladí ľudia sami pochopili, v čom sú výnimoční. Talent nemusí byť iba spev, tanec alebo maľovanie. Talentovaný môže byť aj mladý programátor, automechanik alebo budúci učiteľ či učiteľka. Šancu na úspech má tak každý, kto má chuť na sebe pracovať.
K zodpovednému podnikaniu patrí aj znižovanie negatívneho vplyvu podnikania na životné prostredie. Robíte opatrenia v tejto oblasti?
Táto téma je v celom podnikateľskom sektore vysoko aktuálna a týka sa samozrejme aj bánk. Ak má byť podnikanie dlhodobo udržateľné, musí myslieť na životné prostredie. Aj keď neprodukujeme priame exhaláty, napríklad ako výrobné firmy, náš vplyv na životné prostredie vnímame a neustále ho znižujeme. Časť strechy našej centrálnej budovy je pokrytá zeleňou, čo pôsobí priaznivo na klímu v kanceláriách. K dôležitým opatreniam patrí napríklad zlepšovanie separácie odpadu, ktorý v kanceláriách produkujeme. Aj vďaka uvedomelým zamestnancom sa nám darí znižovať spotrebu energie a vody. V minulom roku sme na budovu PSS nainštalovali takmer 90 fotovoltických panelov, ktoré nám vyrábajú ročne približne 30 kWp čistej elektrickej energie zo slnka.
X Aké sú možnosti finančných inštitúcií v tomto smere?
Vplyv bánk na životné prostredie môže byť skutočne veľký. Poskytujú finančné zdroje, ktoré môžu byť investované do projektov, ktoré môžu mať veľký vplyv na znižovanie znečisťovania. PSS sa napríklad dlhodobo venuje nielen financovaniu kúpy či rekonštrukcií rodinných domov, ale aj financovaniu obnovy bytových domov. Tie na Slovensku vznikali v prevažnej miere do konca 80-tych rokov minulého storočia, kedy téma energetickej efektivity nebola tak aktuálna ako dnes. Po rozumnej rekonštrukcii však môže úspora energií dosiahnuť až desiatky percent a aj starý panelák tak môže spĺňať nároky na moderné bývanie. Každá takáto rekonštrukcia v konečnom dôsledku nielen zlepší bývanie obyvateľov bytov, ušetrí im peniaze za energie, ale zlepší životné prostredie pre nás všetkých./agentury/
X X X
Fraška na slovenský spôsob. Pohárový zápas musel dopískať divák. Rozhodcu zo štadióna eskortovala polícia
Zápas druhého kola Slovnaft Cupu medzi účastníkom piatej ligy Juh ŠK Naciná Ves a Partizánom Bardejov, ktorý pôsobí v tretej lige, sa skončil totálnou fraškou.
Napätý pohárový zápas skončil fraškou.
Z obavy o vlastnú bezpečnosť si rozhodca podľa webu novinyzemplina.sk Dávid Gorel zavolal policajnú hliadku, ktorá ho eskortovala zo štadióna.
Dôvodom bol vyhrotený záver prvého polčasu, po ktorom viedli hostia 1:0. Domácich nahnevali viaceré verdikty arbitra, ktorý im vylúčil dvojicu hráčov a zároveň proti nim odpískal penaltu.
„Rozhodca vstúpil do deja, keď udelil červenú kartu a následne aj veľmi prísnu penaltu. Vrchol prišiel v závere polčasu, kedy rozhodca potrestal červenou kartou nášho hráča, ktorý sa len bránil pred atakom súpera,“ vysvetľoval tréner ŠK Nacina Ves Peter Kokočák.
Rozhovor s Marekom Hamšíkom
Vyjadril sa aj k príchodu policajných zložiek na štadión.
„To, že rozhodcu musela eskortovať polícia som ešte nevidel. Podľa mňa ho odviedli bezdôvodne, pretože nedošlo k žiadnym fyzickým útokom,“ vraví Kokočák.
Stretnutie dopískal divák, hoci druhý polčas si oba tímy zahrali už len exhibične. Hlavný rozhodca ukončil duel po prvom polčase a hostia tak postúpili kontumačne.
„Emócie boli veľké, no myslím si, že sa zápas mal dohrať. Ťažko povedať, či by sa to v druhom polčase vyostrilo. Chápem domácich, že cítia krivdu. Emócie patria k futbalu,“ uviedol tréner hostí Rastislav Kica./agentury/
X X X
Uhrík bol členom mládežníckej SDKÚ. Naď vytiahol e-mail, poslanci vtipkujú: Milan, veď si bol jedným z nás
Líder hnutia Republika Milan Uhrík, ktorý pravidelne útočí na liberálov, v pláne má iniciovanie referenda o vystúpení zo Severoatlantickej aliancie (NATO), zrejme v minulosti nemal až taký problém s prozápadnou orientáciou Slovenska či mimovládkami. V minulosti bol totiž členom mládežníckej organizácie strany SDKÚ Nová generácia. Po tejto informácii sa okamžite spustila lavína reakcií. Politici vtipkujú a exminister obrany Jaroslav Naď dokonca vytiahol jeden z e-mailov, ktorý tejto organizácii posielal.
Uhrík nemá túto životnú skúsenosť uvedenú v životopise, ktorý poskytol Národnej rade SR, a ani na svojej vlastnej webovej stránke. Informoval o tom portál Aktuality.sk.
Hlas nepôjde do koalície s Republikou pre spochybňovanie členstva v NATO
Vraj to bol „krok vedľa“
Nová Generácia bola mládežníckou organizáciou SDKÚ a bola priamou súčasťou štruktúr strany. Podľa portálu vyplýva jej existencia priamo zo stanov strany. Išlo o prozápadnú a konzervatívno-liberálnu organizáciu, ktorá bola financovaná najmä z darov, ale aj zo zahraničia, pomáhali jej napríklad nemecké nadácie Konrad-Adenauer-Stiftung a Hanns Seidel Stiftung.
Pred voľbami v roku 2010 dokonca organizácia urobila kampaň s názvom „Červenú Ficovi“ namierenou proti Smeru. Uhrík informáciu potvrdil a dnes to považuje za „krok vedľa“ a tvrdí, že už v tom čase mal o politike inú predstavu.
„Áno, na pár (dvoch či troch) stretnutiach NG som sa zúčastnil, kým som nezistil, že tam absolútne nepatrím. Bolo to za mladých študentských čias v Bratislave, keď ma vtedajší spolužiaci presvedčili, aby som tam šiel s nimi. Vraj moje „kritické názory“ nevadia, lebo ako mladí tam budeme môcť ,spolutvoriť politiku’. Zrejme som však mal o „kritických názoroch“ a politike inú predstavu,“ hovorí.
S väčšinou členov sa vraj hádal kvôli politike USA a NATO, na čom sa definitívne rozišli. „Keď som raz na FB verejne skritizoval kriminalitu „neprispôsobivých Cigánov“. Bol to jednoducho študentský krok vedľa, ktorý mi pomohol otvoriť oči. Niečo ako keď si mladý človek vyberie zlú frajerku alebo sa prihlási na zlý záujmový krúžok, aby zistil, čo nechce,“ dodal Uhrík. Podľa Tomáša Smutného, ktorý vedenie Novej Generácie prevzal v roku 2014, však Uhrík musel vedieť, ku komu sa pridáva a o čo organizácii ide. To, ako otočil, ho prekvapilo.
Naď zverejnil e-mail, politici vtipkujú
Po tejto informácii sa na internete strhla lavína reakcií. Podpredseda Demokratov a exminister obrany Jaroslav Naď reagoval medzi prvými. Len nedávno sa spolu stretli v diskusnej relácii Na telo. „Tak toto je konečná! Uhrík robil pre mládežnícku organizáciu Dzurindovej SDKÚ.
„Ak to náhodou neviete, Nová generácia okrem politickej podpory SDKÚ Mikuláša Dzurindu presadzovala tiež s podporou Sorosa vojenskú a ekonomickú spoluprácu s USA, členstvo v NATO a EÚ, liberalizmus, aktivity mimovládok atď.,“ napísal.
Proti mimovládkam dnes uhríkovci bojujú s heslom na bilbordoch „ani cent mimovládkam“. Naď k statusu priložil aj jeden z e-mailov, ktorý Uhrík adresoval Novej generácii. Mládežnícku organizáciu spriaznenú so Smerom a Robertom Ficom v ňom označil za konkurenciu.
„Pán Uhrík, už naozaj nechajte tie mimovládky na pokoji, veď ste boli jedným z nás,“ komentovala členka Demokratov Monika Podhorány Masariková. „Milan Uhrík bol členom mimovládnej mládežníckej organizácie SDKÚ Nová generácia, ktorá okrem iného presadzovala (aj s podporou Sorosa) členstvo v EÚ a NATO aj spoluprácu s USA,“ hovorí.
„Milan Uhrík – zástanca prozápadného smerovania. Tohto Uhríka chceme späť!“ napísal Andrej Stančík. „Umieram… Ťažký (bez)charakter toto,“ reagoval líder koalície OĽaNO a priatelia Igor Matovič.
„Oceňujeme, že Milan Uhrík bol dva roky členom mladých SDKÚ. Dáva to istú nádej, že po fašizovaní s Kotlebom a vlastnom vodcovstve Republiky za pár rokov opäť zmení partiu. I keď kto vie, možno pre zmenu vyskúša komunistov. Žiaľ, stále platí, že pri svojom hľadaní sa predstavuje pre demokraciu na Slovensko veľké riziko – najmä tým, koľko nenávisti a klamstiev šíri,“ reagovalo Progresívne Slovensko.
Dzurinda to netušil
Uhrík bol členom v rokoch 2010 až 2012, teda v čase, keď bola SDKÚ Mikuláša Dzurindu súčasťou vládnej koalície, členom mládežníckej organizácie SDKÚ Nová Generácia. Pri jeho fotke na sociálnej sieti je jednoduchý popis: „Milan Uhrík – 25 rokov, PhD. študent odboru Elektrické stroje na Fakulte elektrotechniky a informatiky STU v Bratislave a podnikateľ.“
V galérii sú aj osoby ako Iveta Radičová či Miroslav Beblavý. Vtedajší líder SDKÚ Dzurinda o tom nevedel. Dzurinda o jeho pôsobení v organizácii nevedel. „No čo môžem na to povedať? Jednak Nová Generácia bola samostatná organizácia a od strany úplne nezávislá. Aj pri prijímaní členov, samozrejme. Netuším, aké názory mal tento pán pred toľkými rokmi. Ale ľudia sa menia. A nie vždy k lepšiemu,“ reagoval Dzurinda.
Uhrík sa rok po vystúpení z organizácie pridal k Ľudovej strane Naše Slovensko (ĽS NS) Mariana Kotlebu. Strana vystupovala, a jej postoj sa dodnes nezmenil, proti NATO a EÚ a profilovala sa ako antisystémová. ĽS NS dnes vedie Kotlebov brat Marek, keďže Mariana Kotlebu odsúdili v kauze kontroverzných šekov a kandidovať nemôže.
Odišiel z ĽS NS kvôli nezhodám s vedením a založili hnutie Republika, ktoré je dnes potenciálnym partnerom pre Smer či SNS. V prieskumoch majú od šiestich do takmer deviatich percent. Líder Republiky v Sobotných dialógoch prezradil, že má záujem o silové zložky ako je rezort vnútra, obrany či o Slovenskú informačnú službu (SIS). „Mali by sme záujem o silové zložky aj preto, aby sme mohli kontrolovať aj svojich koaličných partnerov či nerobia nejaké nekalosti,“ vysvetľoval./agentury/
X X X
Británia pravdepodobne opäť odloží kontroly potravín dovážaných z Európskej únie
Obáva sa totiž, že by nové administratívne povinnosti vyplývajúce zo zavedenia kontrol navýšili ceny potravín v Anglicku, ktoré už aj tak poznamenala vysoká miera inflácie.
Británia zrejme opäť odloží zavedenie hraničných kontrol potravín a čerstvých produktov pochádzajúcich z Európskej únie v dôsledku obáv z nárastu cien potravín, ktorý by mohol tento krok spôsobiť. Informuje o tom agentúra AFP, ktorá sa odvoláva na zdroje denníka Financial Times.
Britská vláda zavedenie týchto dovozných opatrení odsunula už niekoľkokrát, odkedy Británia v januári 2021 vystúpila z jednotného trhu a colnej únie EÚ. Britský export však takýmto kontrolám zo strany EÚ už podlieha.
Británia po viacerých odkladoch plánovala zaviesť kontroly na dovoz potravín z EÚ postupne v niekoľkých fázach, a to v priebehu tohto a budúceho roka, až do 31. októbra 2024.
Podľa zdrojov Financial Times sa však očakáva, že členovia britskej vlády schvália ďalší odklad kontrol, ktoré by sa tak mali začať zavádzať až na budúci rok. Obávajú sa totiž, že by nové administratívne povinnosti vyplývajúce zo zavedenia týchto kontrol navýšili ceny potravín v Británii, ktoré už aj tak poznamenala vysoká miera inflácie.
AFP konštatuje, že spomedzi krajín zoskupenia G7 Británia zápasí s najvyššou infláciou, a to napriek opakovaným intervenciám tamojšej centrálnej banky.
Hovorca britskej vlády zatiaľ správu o opätovnom odklade zavedenia dovozných kontrol nepotvrdil. Podľa neho sa momentálne spracúvajú súvisiace spätné väzby od firiem a všetkých zainteresovaných strán. Prisľúbil, že kabinet bude o ďalšom postupe informovať už „čoskoro“.
Najsilnejšia opozičná Labouristická strana obviňuje konzervatívnu vládu, že opakovaným odsúvaním zavedenia kontrol vytvára chaos a obrovskú mieru neistoty pre britské podniky, aktuality.sk
X X X
Odmietal sa zaočkovať. Vlani na US Open Djokovič chýbal, teraz pozná súpera, ktorý ho vyzve v prvom kole
Slovenský tenista Alex Molčan nastúpi v 1. kole dvojhry na grandslamovom turnaji US Open proti devätnástemu nasadenému Bulharovi Grigorovi Dimitrovovi. Anna Karolína Schmiedlová sa stretne s Ukrajinkou Katerynou Baindlovou. Rozhodol o tom žreb v New Yorku.
Novak Djokovič.
Molčan proti Dimitrovovi ešte nehral. V roku 2021 postúpil najlepší slovenský singlista vo Flushing Meadows z kvalifikácie až do 3. kola dvojhry.
Schmiedlová má s Baindlovou negatívnu bilanciu 1:3. Šancu postúpiť do hlavnej súťaže ešte mali Viktória Hrunčáková, Rebecca Šramková a Lukáš Klein, ktorých vo štvrtok večer čakalo 2. kolo kvalifikácie.
Druhý nasadený Srb Novak Djokovič si zmeria sily s Francúzom Alexandrom Müllerom. „Nole“ vlani na turnaji neštartoval, keďže sa odmietal dať zaočkovať proti ochoreniu Covid-19.
Poľka Iga Swiateková, najvyššie nasadená obhajkyňa titulu v ženskom singli, si na úvod skríži rakety so Švédkou Rebeccou Petersonovou.
Druhú nasadenú Bielorusku Arinu Sobolenkovú, úradujúcu šampiónku Australian Open, čaká Belgičanka Maryna Zanevská./agentury/