Ruský prezident Vladimír Putin povedal, že Rusko má aj napriek konfliktu na Ukrajine dosť zdrojov na to, aby plnilo úlohu sprostredkovateľa v arménsko-azerbajdžanskom konflikte a udržalo svoj vplyv v regióne. Jerevan je ale s reakciou Ruska nespokojný.

 Arménsko a Azerbajdžan v stredu večer uzavreli prímerie, ktoré zatiaľ prerušilo najväčší stret medzi oboma krajinami od roku 2020. Celkový počet obetí bojov, ktoré začali v pondelok, na oboch stranách presiahol 200.

Rusko je vojenským partnerom Arménska, usiluje sa ale aj o priateľské vzťahy s Azerbajdžanom. „Vďaka vplyvu Ruska bol konflikt lokálny. Dúfam, že to tak bude aj ďalej,“ povedal v piatok Putin novinárom na summite Šanghajskej organizácie pre spoluprácu v Uzbekistane.

Arménsko v utorok požiadalo Rusko a Moskvou vedenú Organizáciu Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti, aby stretom zabránilo. Organizácia do oblasti vyslala analytický tím.

„Sme veľmi sklamaní,“ povedal v rozhovore národnej televízii predseda arménskeho parlamentu Alen Simonjan. „Rozhodne to nenaplnilo naše očakávania. Očakávame od našich ruských partnerov hmatateľnejšie kroky,“ dodal a prirovnal organizáciu k „pištoľu, ktorý nestrieľa“.

Putin v piatok o stretoch telefonicky hovoril s arménskym premiérom Nikolom Pašinjanom, ktorý tiež hovoril s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom a americkým ministrom zahraničných vecí Antonym Blinkenom, uviedol Jerevan.

 Pelosiová pricestovala do Arménska, chce vyjadriť podporu stabilite regiónu

Predsedníčka americkej Snemovne reprezentantov Nancy Pelosiová pricestovala v sobotu do Arménska. Jej návšteva sa koná len niekoľko dní po tom, ako boje v pohraničí Arménska s Azerbajdžanom ohrozili snahy Západu o dosiahnutie trvalého mieru medzi týmito úhlavnými nepriateľmi.

Boje, ktoré boli najzávažnejšie od vojny v roku 2020, vypukli v utorok a vyžiadali si životy 215 ľudí. Vo štvrtok bolo uzavreté prímerie.

Pelosiová uviedla, že jej návšteva „je symbolom pevného záväzku Spojených štátov k mierovému, prosperujúcemu a demokratickému Arménsku a k stabilnému a bezpečnému kaukazskému regiónu“. Pelosiová je najvyššou predstaviteľkou USA, ktorá pricestovala do Arménska od vyhlásenia jeho nezávislosti od Sovietskeho zväzu v roku 1991.

Jej trojdňová návšteva „zohrá významnú úlohu pri zaistení našej bezpečnosti“, povedal novinárom pred jej príchodom predseda arménskeho parlamentu Alen Simonjan.

K najnovšej eskalácii v arménsko-azerbajdžanskom pohraničí došlo v čase, keď najbližší spojenec Jerevanu – Rusko – už siedmy mesiac vedie vojnu proti Ukrajine.

Keďže februárová invázia ruskej armády na Ukrajinu má za následok čoraz väčšiu izoláciu Ruska na svetovej scéne, vedúcu úlohu pri sprostredkúvaní normalizácie arménsko-azerbajdžanských vzťahov prevzala Európska únia. Analytici však uviedli, že tohtotýždňové obnovenie bojov do značnej miery zmarilo snahy Západu priblížiť Baku a Jerevan k mierovej dohode./agentury/

X XX

V Belehrade sa napriek úradnému zákazu konal pochod za práva komunity LGBTQ

 Aktivisti na podporu práv sexuálnych menšín sa v sobotu podvečer vydali na pochod ulicami Belehradu. Ich akcia sa konala napriek predchádzajúcemu oficiálnemu zákazu Europrideu srbskými úradmi.

 Situáciu v Belehrade monitorovala polícia, ktorá sa účastníkov pochodu LGBTQ snažila oddeliť od ľudí zhromaždených na výzvy pravicových radikálov. Zadržaných bolo niekoľko desiatok ľudí.

K účastníkom pochodu EuroPride sa podľa srbských médií pripojili viacerí diplomati, poslanci Európskeho parlamentu, ako aj ďalší európski a medzinárodní lídri.

Podľa webu Euronews Srbija sa na pochode zúčastnila aj partnerka srbskej premiérky Any Brnabičovej. Organizátori pochodu vyjadrili nádej, že podujatie LGBTQ sa zaobíde bez násilia, pričom uviedli, že od srbskej premiérky dostali záruky, že podujatie sa môže uskutočniť podľa plánu a účasť na ňom bude bezpečná.

Zaznamenaných však bolo niekoľko menších incidentov, pri ktorých pravicoví radikáli, ktorí sa zišli na protidemonštrácii, hádzali fľaše do policajtov snažiacich sa izolovať prívržencov oboch táborov. Demonštranti zaútočili aj na novinárov agentúry Tanjug. Podľa tohto webu bolo za narušovanie poriadku v uliciach Belehradu zadržaných už najmenej 31 osôb.

Srbské úrady začiatkom tohto týždňa zakázali pochod EuroPride v uliciach Belehradu – práve s odvolaním sa na riziko zrážok s krajne pravicovými aktivistami. K tomuto zákazu došlo len niekoľko dní po tom, ako sa tisíce ľudí zúčastnili na demonštrácii proti jeho konaniu. Motorkárske gangy, pravoslávni kňazi a veriaci i krajne pravicoví nacionalisti na tejto demonštrácii požadovali zrušenie EuroPride.

Členovia združenia organizátorov European Pride vybrali hlavné mesto Srbska za miesto konania každoročného podujatia pred tromi rokmi – v nádeji, že bude predstavovať veľký prelom pre slovanskú krajinu, ktorá je tradične konzervatívna a silne ovplyvnená pravoslávnou cirkvou.

Manželstvá homosexuálov nie sú v Srbsku právne uznané a homofóbia je tam stále hlboko zakorenená napriek určitému pokroku, ktorý sa v posledných rokoch dosiahol pri znižovaní diskriminácie.

Belehradské pochody Pride v roku 2001 a v roku 2010 boli poznačené násilím a výtržnosťami rozpútanými pravicovými radikálmi. Od roku 2014 sa sprievod organizuje pravidelne a bez výraznejších nepokojov, ale vždy za asistencie polície./agentury/

X X X

Pracujte len toľko, koľko musíte. Američan vyzýva ľudí, aby povedali zamestnávateľovi dosť

Na sociálnych sieťach sa stal virálnym prístup „quiet quitting“, ktorý zamestnancom hovorí, aby robili len to, čo im prikazuje zmluva. „Z hľadiska pracovnej psychológie je to štandardná vec“, hovorí organizačná a pracovná psychologička Eva Klímová

Prácu začínate vtedy, kedy máte. Končíte v nej tiež v čase, ktorý máte vopred dohodnutý. Nerobíte nič navyše, aspoň nie pod nátlakom. To, čo bolo dlho považované za samozrejmosť, je dnes čoraz viac niečo, čo možno nazvať luxusom.

Po celom svete sa aj preto teraz virálne šíri trend, ktorý v angličtine nazývajú pojmom „quiet quitting“, teda akési „tiché končenie“. Trend sa týka pracovných zvykov najmä západných spoločností. Množstvo ľudí dnes pracuje nad rámec svojho pracovného času a obetujú svoj voľný čas práci bez akejkoľvek odmeny. Zvyšujú tak pravdepodobnosť takzvaného syndrómu vyhorenia, ktorý vzniká pri prepracovaní a nesprávnom stanovení hraníc práce a súkromného života.

Nejde však o ukončenie pracovného pomeru v pravom zmysle slova – ide len o odpracovanie si času, ktorý nadriadený zamestnancovi prikazuje stráviť prácou v zmluve.

Američan Zaid Khan vo svojom virálnom videu na sociálnej sieti TikTok vyzýva ľudí, aby svoj voľný čas venovali iným aktivitám ako práci. Jeho hlavnou myšlienkou je, že práca nie je náš život. Video sa stalo za krátky čas virálnym a dnes má 3,5 milióna zhliadnutí.

Malo by to byť štandardom

„Znamená to robiť v práci iba minimum vyžadovanej práce a uspokojenie sa s priemernosťou,“ hovorí odborníčka na pracovnú etiketu Pattie Ehsaeiová pre BBC. Podľa Ehsaeiovej takýto prístup k práci nevedie k povýšeniu, ani zvýšeniu mzdy.

Zhovievavejšia k prístupu je organizačná a pracovná psychologička, ktorá od roku 2016 pôsobí ako prezidentka Slovenskej komory psychológov Eva Klímová. „Z hľadiska pracovnej psychológie je to štandardná vec,“ tvrdí.

Ak však človek pracuje viac ako mu zamestnávateľ určuje, podľa psychologičky ho to uberá o aktivity, ktoré mu spríjemňujú život. „Pri práci nad rámec pracovného času človek nemôže venovať čas aktivitám, ktoré sú preňho ,dobíjačom batérie‘ a ktoré podporujú jeho zdroje — vnútorné a fyzické, aby bol dlhodobo spokojný,“ dodáva prezidentka Slovenskej komory psychológov.

Môže znížiť šancu vyhorenia

Aj prístup „quiet quttingu“ podľa nej má svoje nevýhody, nie vždy podľa nej musí byť dobré, keď zamestnanec odmieta spraviť aj sporadické súrne príkazy od nadriadeného. „Vždy to, samozrejme, musí byť na dohode oboch strán, pretože zamestnávateľovi nijak nepomôže, ak budem pracovať striktne iba počas pracovného času, a ak je potrebné urobiť niečo súrne, tak sa naňho vykašlem,“ psychologička prízvukuje, že s týmto prístupom musí byť vždy oboznámený aj zamestnávateľ.

Túto iniciatívu však víta, pretože podľa jej slov, ľudia v dnešnej dobe nie sú naučení oddeľovať prácu a súkromný život. „Prácu si často prenášajú domov,“ dodáva. Tento nástroj podľa nej môže pomáhať ľuďom stanoviť si hranice medzi súkromným a pracovným životom.

Veľkým strašiakom pracujúcich ľudí je aj vyhorenie, ktoré prichádza práve pri nesprávnom nastavení hraníc medzi súkromím a prácou a prepracovaní. „Mnoho ľudí sa pred vyhorením nevie uchrániť. Nevedia odmietať a stanoviť si hranice, kedy venujú čas práci a kedy ostatným častiam svojho života,“ upozorňuje. Pri takýchto ľudoch podľa psychologičky môže znížiť šancu syndrómu vyhorenia práve prístup „quiet quitting“, ktuality.sk

X X X

Serena Williams: Matka, ktorá dokázala, že ženy majú svet vo vlastných rukách, na konci dňa však vždy stoja pred voľbou

 Príbeh svetovej jednotky je obdivuhodný, silný, jedinečný, no zároveň spája mamy na celom svete. Predstaviť si tenis bez Sereny je pre mnohých fanúšikov náročná úloha a pred týmto rozhodnutím stála aj sama tenistka. V auguste sa podelila o svoje pocity, s ktorými bojovala na životnej križovatke a vo vnútri vedela, že je čas uprednostniť rodinu pred vrcholovým športom.

Vzdať sa tenisu pre svoju rodinu nebolo jednoduché rozhodnutie

23-násobná grandslamová šampiónka má za sebou pravdepodobne svoj posledný US Open a hoci jej posledný zápas nepriniesol víťazstvo, s etapou svojho života sa lúčila s gráciou. Prvýkrát triumfovala už ako 17-ročná, na svojom konte má 4 zlaté olympijské medaily a jej športové úspechy hovoria samé za seba. Serena Williams však dala svetu oveľa viac, než len výnimočnú tenisovú hru.

 „Verte mi, nikdy som si nechcela vyberať medzi tenisom a rodinou. Nemyslím si, že je to fér. Keby som bola muž, nepísala by som to, pretože by som hrala a vyhrávala, kým by moja žena fyzicky pracovala na rozširovaní našej rodiny. Možno by som bola viac ako Tom Brady, keby som mala tú príležitosť. Nechápte ma zle, milujem byť ženou a milovala som každú sekundu tehotenstva s Olympiou. Bola som jednou z tých otravných žien, ktoré tehotenstvo zbožňovali a pracovala som až do dňa, keď som sa musela hlásiť v nemocnici – hoci sa veci na druhej strane veľmi skomplikovali. A takmer som urobila nemožné. Veľa ľudí si neuvedomuje, že keď som vyhrala Australian Open v roku 2017, bola som v druhom mesiaci tehotenstva. Ale tento mesiac mám 41 rokov a niečo tomu musím dať,“ napísala ešte v auguste Serena hneď v úvode pre Vogue.

Angažuje sa vo svete módy

Hoci sa slávna tenistka chystá viac venovať rodine, neodchádza zo scény úplne. Naďalej sa plánuje venovať svojím podnikateľským aktivitám a chce byť súčasťou sveta módy, do ktorého už teraz rozhodne patrí. Po US Open sme ju mali hneď možnosť vidieť na Fashion Weeku v New Yorku, kde otvorila prehliadku Vogue World a aj týmto momentom sa veľmi emotívne lúčila so svojou tenisovou kariérou. Keď prechádzala mólom, v pozadí hrala nahrávka jej hlasu z rozhovoru pre NBC o zápasovom turnaji na Wimbledone z roku 2000: „Chcem, aby si ma ľudia pamätali ako dievča, ktoré zmenilo tenis alebo len dokázalo do hry priniesť niečo nové.“, aktuality.sk

X X X

 Tréner chodca Morvaya Matej Spišiak: Pred nami je ešte kusisko roboty

 Keď sa Matej Spišiak stal v roku 2013 trénerom Mateja Tótha, hneď v ďalšej sezóne na prvom spoločnom veľkom podujatí ME v Zürichu oslavovali striebornú medailu. Po Tóthovi sa jeho hlavným zverencom stal vlani Michal Morvay a v tejto sezóne sa na ME v Mníchove s ním tešil z najlepšieho výsledku jeho kariéry – siedmeho miesta. Milá paralela.

Matej Spišiak mal vlani v Sappore, dejisku vytrvaleckých olympijských súťaží, štyroch slovenských chodcov. Tóth po OH ukončil kariéru, Mária Katerinka Czaková odišla na materskú, Miroslav Úradník k iným trénerom. Status quo zachoval akurát Michal Morvay.

PO OH NOVÁ ETAPA

„Týmto sa aj pre mňa po OH začala akoby nová etapa, v tom sa dá nájsť určitá paralela s Maťom a prvým úspechom,“ pripúšťa tréner. „Ba trochu aj v inom zmysle. Vtedy bola okolo jeho trénovania mnou polemika, otázniky.

Teraz zasa Mišo nepatril k tým, s ktorými sa pri vyratúvaní potenciálnych slovenských úspechov v Mníchove extrémne rátalo. O to viac som rád, že už prvá sezóna v novej etape našej spoločnej práce vyšla nad očakávanie.“

Jeho zverenec vo svojej premiére na ME a v premiére chôdze na 35 km na ME mnohých šokoval.

„Siedmym miestom určite, to bol výsledok ako z ríše snov,“ súhlasí Spišiak. „Pred ME sme sa zhodli, že všetko lepšie než šestnáste miesto bude fajn. Príprava vyšla super, ale uvedomovali sme si, že konkurencia na ME je veľká a Mišo nepatril k pretekárom, ktorí boli s osobným rekordom až tak vysoko.

Patril niekam do poslednej tretiny štartovej listiny, napokon bolo z toho úžasné siedme miesto. Sledujúc vývoj pretekov, vidiac, že takticky zvláda všetko, na čom sme sa dohodli, a pozorujúc vo finiši súperov pred ním, som vedel, že sa bude posúvať vyššie. Nerátal som však, že až tak vysoko.“

Spišiak viedol šampióna Tótha osem rokov a spoločne sa dopracovali k zlatu na OH (2016), na MS (2015) a dvom striebram na ME (2014, 2018). Morvaya vedie Spišiak od žiackych liet, ten už má za sebou účasť na OH aj ME, ale pre širšiu slovenskú športovú verejnosť je v 26 rokoch stále akoby nepopísaná kniha.

 Tréner súhlasí len spolovice: „Možno pre niektorých je Mišo nepopísaný list, z môjho pohľadu sa však namiesto nepopísaný hodí naňho výraz prehliadaný. Dosť prehliadaný. Poznám ho od žiakov a viackrát som upozorňoval, že je v ňom veľký potenciál, treba mu len dať podmienky i šancu a príde čas, keď dozreje a prejaví sa.

U Miša som videl, že je súťaživý, čo je základný predpoklad, ak chce byť niekto v športe úspešný, že je šikovný, fyzicky zdatný, aj mentálne dosť silný, a keď bude na sebe robiť, je schopný vypracovať sa vo vrcholom športe na solídnu úroveň. Čo sa – ako ukázali ME, no už aj vlaňajšok vrátane boja o OH – potvrdzuje. Som rád, že ma čuch neklamal a nemýlil som sa v ňom.“

VYHOVUJÚCI MODEL

Od veľkej skupiny zverencov a postu šéftrénera slovenskej chodeckej reprezentácie, na ktorom skončil v decembri 2020, k fungovaniu na klubovej úrovni a nanajvýš – keďže Katerinka Czaková sa po materskej prestávke znova tréningovo rozbieha – s dvoma zverencami… (Ak nerátame, že na diaľku sa venuje najlepšiemu gréckemu chodcovi Alexandrosovi Papamichailovi – na OH 36. na 50 km). Ako si na túto zmenu zvykal?

„Je to veľký rozdiel,“ konštatuje Matej Spišiak. „Mať viac zverencov v individuálnom športe a ešte navyše na vrcholnom podujatí ako na OH, zladiť ideálne potreby každého jedného, aby to vyhovovalo všetkým, je mimoriadne náročné. Rozdiel je obrovský, no momentálny stav mi úplne vyhovuje.

Koncentrujem sa, ak rátam aj Mariku, nanajvýš na dvoch zverencov, môžem sa im venovať naplno a efektívne využiť u nich všetky moje získané poznatky. Aj z hľadiska časovej náročnosti a cestovania sa to zjednodušilo. Našli sme model, ktorý nám vyhovuje, prináša nám potešenie z práce a napokon už aj výsledok. Dúfam, že to tak aj zostane.“

Morvay je člen banskobystrickej Dukly. Pod dohľadom kouča sa síce väčšiu časť roka pripravuje v Nitre, ale využíva aj podmienky pod Urpínom. Práve členstvo v Dukle mu k súčasnej pohode a výsledkom veľmi pomohlo. Do jej štruktúr sa dostal už pred OH v Tokiu a vďaka tomu má odvtedy profesionálne podmienky, financie na prípravu aj celkové zabezpečenie, vrátane sociálneho.

„Je to neporovnateľne lepšie, veľký skok v zabezpečení, čím sa mu výrazne polepšilo,“ chváli Spišiak situáciu, obzvlášť, keď Dukla napokon našla pochopenie aj pre ich súčasný model prípravy. Apropo, v tejto súvislosti pripomeňme, že Morvayov pekný výsledok na tohtoročných ME nesie silný rukopis celého realizačného tímu, do ktorého patrí aj lekár Pavol Hajmássy, masér Štefan Andel a mentálny kouč Andy Winson.

TRIDSAŤPÄŤKA IM SEDÍ

Chodecká päťdesiatka mala vlani na OH derniéru na vrcholnom podujatí, tento rok na MS a ME mala premiéru tridsaťpäťka. Môže byť slovenská chôdza časom aj na tejto kratšej trati podobne úspešná ako na 50 km?

„Zrušenie päťdesiatky bola chyba,“ trvá Matej Spišiak na svojom názore. „V atletickom programe mala pevné miesto, bola to kráľovská chodecká disciplína. Mrzí ma to však aj preto, že Mišo vlani začal pomerne výrazne do nej prenikať, ale vinou okolností nestačil v nej ukázať svoj potenciál. Na druhej strane, tridsaťpäťka mu takisto sadla. Veľmi rýchlo sa nastavil na odlišný tréning, inú metodiku a zlepšuje sa z mesiaca na mesiac. Ukazuje sa však, že táto trať vyhovuje aj ďalším našim chodcom.“

O tom, či sa Michal Morvay zo siedmeho miesta na ME 2022 dokáže odraziť vyššie, nebodaj k medailám, na vrcholných podujatiach v budúcnosti, však Spišiak momentálne odmieta špekulovať: „Zostaňme nohami na zemi. ME sa vydarili nad očakávanie, z toho sa potešme, na tom sa dá stavať. Je to obrovská vnútorná motivácia. Obaja naši chodci, ktorí sa v Mníchove dostali do prvej desiatky, teda aj šiesty Miro Úradník, si pričuchli k úspechu a uverili, že sa to dá, že je to reálne.

 Dnes sú v európskej špičke, ale prognózovať, či budú z nich dakedy olympijskí alebo svetoví medailisti, by bolo dnes hrozne trúfalé. Moja odpoveď v spojení s Mišom teda znie: Nelietame v oblakoch, ideme krok po kroku a bol by som rád, keby sa časom dostal do svetovej špičky. Svet je však taký nabitý, že pred nami je ešte kusisko roboty.“, aktuality.sk

 X X X

Prezident Slovenskej volejbalovej federácie Marek Rojko: Veril som, že na ME postúpia oba tímy

Slovenské volejbalistky sa prebojovali na budúcoročný európsky šampionát z prvého miesta. V šiestich zápasoch päťkrát uspeli a raz ťahali za kratší koniec. Mužské družstvo toľko šťastia nemalo a na kontinentálnych majstrovstvách sa po 18 rokoch nepredstaví.

 X V uplynulej kvalifikácii ME 2023 uspeli iba volejbalistky, muži budú po osemnástich rokoch  medzi najlepšími chýbať. Bude tak vaša spokojnosť s týmto rokom iba päťdesiatpercentná?

 „Je dôležité to rozdeliť, aká je to spokojnosť na päťdesiat percent. Jednoznačne som smutný z výkonov a konečného výsledku mužov v kvalifikácii. Bol som vnútorne presvedčený, že sa to ešte teraz podarí, a to najmä po príchode kľúčových hráčov. Na druhej strane už priebeh zápasov, herný prejav a nestabilita naznačovali, že to nepôjde tak, ako by sme si predstavovali. Napriek tomu som dúfal a veril, že so Španielskom doma vyhráme dva sety a boli by sme tam, stačilo neprehrať ten jeden v Maďarsku.“

 X Dlhoročnú sériu našich volejbalových účastí na ME tak zachraňovali ženy.

 „Potvrdili svoju rolu a v každom zápase – okrem toho v Španielsku pod vplyvom vážnych okolností – sa družstvo zlepšovalo. Platilo to už počas zlatej Európskej ligy a som rád, že v tomto môžeme byť spokojní. V súčasnosti je to vzácny postup halového kolektívneho olympijského športu na finálový turnaj ME.“

X Slovenskému volejbalu šéfujete trinásť mesiacov. Pred piatimi rokmi ste ešte viedli ženskú reprezentáciu. Nepristihli ste sa teraz počas jej zápasov chvíľami vnútorne ako kouč?

„Nie, od tohto už mám odstup, ale na druhej strane mám jednu výhodu. Pre trénerov môžem byť reálny partner na odborné diskusie a hodnotenia.“

X Prežívate zápasy intenzívnejšie ako v minulosti na lavičke?

 „Určite mám nadhľad. Je to iné, ako keby som bol prezident z biznisu či iného prostredia, takže to má aj svoje výhody. Priznávam, že emócie som prejavoval, pretože viem, čo družstvo, hráčky a tréneri prežívajú.“

Ženskú reprezentáciu po štyroch rokoch prevzal znova slovenský tréner. Michal Mašek pôsobí od roku 2011 v kluboch v zahraničí, v našej extralige začínal ako váš asistent v Doprastave Bratislave. Ako hodnotíte jeho prvú sezónu?

„V prvom rade som rád, že priviedol družstvo na ME prvý slovenský tréner v histórii. Mne sa to nepodarilo, ale treba povedať, že za mojich čias sa postupovalo na šestnásťčlenné ME, dnes je na nich dvadsaťštyri. Na domácich ME 2019 viedol náš tím Talian. Družstvo pod jeho taktovkou urobilo progres v mladšom zložení už v ZEL a teraz po doplnení o dôležité hráčky potvrdilo stabilitu, rozhľad a najmä pokoj v ťažších chvíľach. To je reálny rukopis trénera.“

Nemali ste po prehre žien v Španielsku 1:3, keď navyše prišli o zranenú univerzálku Karin Šunderlíkovú, trocha obavy, že sa môže zopakovať mužský scenár?

„Nie. To, ako bol výkon ovplyvnený vážnym zranením Šunderlíkovej a chorobami dvoch dôležitých hráčok, bol reálny fakt a nie výhovorka. Napriek tomu bolo družstvo solídne pripravené a v prvom sete viedlo 15:10! Na základe odborných faktov a výkonnosti som veril, že domácu odvetu môže zvládnuť. Bolo z neho cítiť stabilitu. Navyše sme chystali divácky projekt, a to dodáva v ženskom tíme emočne ďalší rozmer.“

Pred domácim duelom našich so Španielkami, v ktorom sa po výhre 3:0 v Poprade dostali na čelo tabuľky, ste sa srdečne zvítali s ich trénerom Pascualom Saurínom. Máte spoločnú históriu?

„Pascuala poznám niekoľko rokov. Prvý raz sme sa stretli, keď som pôsobil v Nemecku v Aachene a stal som sa aj reprezentačným trénerom. On viedol Martinu Nosekovú v Charleroi. Bol som sa na ňu trochu tajne pozrieť, potom bola ešte jednu sezónu v reprezentácii. Odvtedy sa naše cesty stretli niekoľkokrát. Vždy sme mali k sebe vzájomný rešpekt a úctu k práci.“

Práve v Aachene ste ako tréner začínali svoju zahraničnú kapitolu. V tíme ste mali viaceré Slovenky, s družstvom ste v bundeslige získali bronz a postúpili do finále Nemeckého pohára. Čo vám dalo toto angažmán, ste s klubom v kontakte?

„Hlavný motív môjho odchodu do Aachenu bol odborný test, či mám na zahraničný angažmán. Ten som si vysníval už vtedy, keď som začínal trénovať. Výsledky dali jasnú odpoveď. Z tejto éry som s niektorými ľuďmi v kontakte dodnes. Už som bol viackrát aj na zápasoch Aachenu a je milé, ako si ma pamätajú a najmä si vážia moju a našu prácu. Urobili sme obrovský boom do sfér, o ktorých v klube nikdy ani nesnívali.“

V rokoch 2013, 2015 a 2017 sa nádeje našich volejbalistiek v kvalifikácii ME trikrát za sebou skončili v baráži. Dvakrát po zlatom sete, dvakrát ste túto horkú pilulku ako tréner museli prehltnúť práve vy. Teraz po účastiach na ME 2019 a 2021 naopak dosiahli Slovenky veselší hetrik. Beriete to ako určitú satisfakciu?

„Ako satisfakciu nie, ale ako radosť z postupu a najmä zo spôsobu, ako sme ho vybojovali. V eufórii v plnej hale v Poprade po dobrom výkone a výsledku. Opakujem, ja som pracoval s družstvom v čase, keď na ME hralo iba šestnásť krajín, navyše sme v baráži dostali reálne silnejších súperov ako Azerbajdžan a Česko. Veľmi sa však teším, že okrem postupu sa v kádri objavilo aj niekoľko nových hráčok, čo je pre budúcnosť veľmi dôležité.“

S troma účasťami na ME sa doteraz môže pochváliť iba Veronika Hrončeková, ktorá už ukončila kariéru. Na budúci rok túto métu dosiahnu i viaceré hráčky z generácie, ktorá v roku 2009 zaujala štvrtým miestom na kadetských ME a o rok neskôr – už pod vaším vedením – šiestou priečkou na juniorských ME. Potvrdzuje to jej výnimočnosť?

„Určite. Odvtedy je to už trinásť rokov a ukázalo sa, že vklad do týchto hráčok v tom čase a ich systematický presun do ženskej reprezentácie bol správny. Je iba na škodu, že až v roku 2016 bolo družstvu umožnené hrať prvý raz hrať v Európskej lige, chýbali mu zápasy. V tom čase odohrali muži počas roka približne dvadsať až dvadsaťpäť medzinárodných duelov a ženy dlhší čas približne iba päť. To bola chyba a zlé smerovanie. Na druhej strane to generácia zvládla a prvým vyvrcholením boli domáce ME 2019.“

X ME 2023 sa znova uskutočnia v štyroch krajinách v Taliansku, Belgicku, Nemecku a Estónsku, aké bude pred novembrovým žrebom vaše želanie?

 „Mám iba jediné – aby sme mali šancu postúpiť zo skupiny.“

X O čo všetko náš mužský volejbal príde absenciou na ME?

 „O vážnu medzinárodnú konfrontáciu v budúcom roku, o lepšie postavenie v rebríčku. Hráči o významné podujatie v športovom raste, najmä tí mladší, mužstvo súčasne prišlo o kredit. Ten sa získava ťažko. Na druhej strane je to zásadný impulz aj pre kluby, trénerov a hráčov. Priznávam, sklamanie je vo mne dodnes. Veril som v postup oboch tímov. Bolo by to ojedinelé.“

X S trénerom Marekom Kardošom ste mali veľmi otvorený rozhovor. Vyvodil osobnú zodpovednosť a po vzájomnej dohode so SVF vo funkcii po troch rokoch skončil. Čo okrem nesplneného cieľa ste mu najmä vytýkali?

 „V takomto rozhovore po nepostupe nepotrebujete riešiť výčitky. Tam je to jasné. Ide o viacero problémov a oblastí. Mňa hnevá najmä jedna vec. To, že sa vytratila dôvera tréner – hráči a bez nej sa v reprezentácii nedá pracovať. Za to má svoju zodpovednosť hlavne tréner. On je s družstvom každý deň. Dlhé obdobie, významne dlhšie ako v iných športoch a reprezentáciách.

 Viem, o čom hovorím, bol som v tej role. Mrzelo ma, že družstvo nemalo jasný rukopis trénera, čo sám priznal. Chýbala mi stabilita a ťažko som definoval kľúčové body našej hry. Žiaľ, ten výsledok má svoje dôvody a tie majú svoje zákonitosti. Na druhej strane treba povedať, že tréner nehľadal žiadne výhovorky či alibi, a to je chlapské. Nebol by som rád, aby sa zabudlo, že vlani v covidových podmienkach mužstvo pod jeho vedením na ME postúpilo.“

X Na čom sa uzniesli reprezentačná a správna rada SVF?

„Pripravujeme výberové konanie. Bude jednoduché. Do konca októbra sa budú môcť naši a zahraniční záujemcovia prihlásiť, reprezentačná rada vyberie jedného alebo viacerých kandidátov do poslednej fázy, v ktorej nasledujú osobné rozhovory. Máme na to čas. Nová sezóna je ďaleko a radi by sme tento proces urobili profesionálne a odborne. Hlavných trénerov schvaľuje správna rada SVF.“

X Poslední traja reprezentační tréneri mužov boli domáci, budete prvý raz od roku 2015 znova hľadať v zahraničí?

„Úprimne? Zvažujeme všetky možnosti. Domáce trénerské prostredie poznáme dokonale, uvidíme. Kandidátov zo zahraničia bude veľa, už dnes sa hlásia agenti a tréneri. Potrebujeme trénera budovateľa, energického s jasnými princípmi práce vo všetkých oblastiach. Vo veku, ktorý bude garantovať, že tam bude málo bežnej rutiny, priemernosti, prežívania a účelových dohôd a výnimiek, či iba finančnej motivácie a potreby honoru.

A ešte musí byť stotožnený s tým, aké máme družstvo a kam ho chceme smerovať. Musí akceptovať realitu stavu hráčskych možností a reálií, ktoré u nás máme. Je to možno zložitý profil, ale takto to nejako vidím. Až realita tých, ktorí budú mať vôbec záujem, nám ukáže možnosti a riešenia. Ďalšia vec je, či na to aj budeme mať finančné možnosti.“

X V reprezentačnom drese dlhé roky dominovali muži, od roku 2016 počnúc striebrom v Európskej lige sú úspešnejšie ženy. Na tohtoročné mládežnícke ME, ktoré sa dnes začnú v Taliansku, sa prebojoval iba tím mužov do 20 rokov. Je to svetielko nádeje?

 „Je to taktiež ojedinelý úspech v chlapčenskej zložke. Na druhej strane realita našej skupiny na ME a kvalita súperov nám jasne ukáže, kde sme výkonnostne. Svetielko v tejto chvíli je najmä to, že sa v ňom nachádza niekoľko zaujímavých hráčov pre seniorskú reprezentáciu.“

REPREZENTANTI V TROCH ŠPORTOCH

Okrem toho, že Marek Rojko trénoval národné tímy volejbalistiek, v jeho rodine nájdete reprezentantov v troch kolektívnych športoch. Manželka Mirka a sestra Daniela pod vysokou sieťou štartovali aj na ME, švagrovia bratia Kuciakovci mali úspechy vo futbalovej bránke. Jeho syn z prvého manželstva Maxim Rojko je talentovaný hádzanársky pivot, hrá za nemecký VfL Gummersbach a v auguste reprezentoval Slovensko na ME do 18 rokov v Craiove.

„Som nesmierne rád, akým spôsobom Maxim zvládol a zvláda fungovanie v akadémii tradičného nemeckého hádzanárskeho klubu. Žije tam, trénuje, hrá i študuje. V kombinácii s reprezentáciou si myslím, že sme trafili jeho vysnívaný šport a ciele. Je veľmi cieľavedomý a ide si za svojím. To si cením najviac. Patrím k otcom, ktorí by netlačili dieťa do ,svojho‘ športu. Jeho fyzické parametre a typológia sa hodia práve na hádzanú, nie na volejbal. Držím mu palce v splnení predstáv, budeme pri ňom stáť v každej jednej situácii. Nasmerované je to veľmi zaujímavo,“ povedal hrdý otec., aktuality.sk

X X X

Jojka sa vyšvihla na vrchol! Najnovšia séria Talentu poriadne prekvapuje výkonom

Vyzerá to tak, že talentová šou Jojky stále nepatrí do starého železa. Desiata séria Talentu nestráca na diváckej obľúbenosti.

Televízia JOJ odštartovala vysielanie desiatej série hneď začiatkom septembra. Zvolila netradičný postup a prvé dve epizódy odvysielala počas jedného super víkendu, zvyčajne sa premiérové epizódy vysielali v stredu a v sobotu. V neskorších fázach sa Talent vysunul len do sobotného slotu. Tento rok Jojke vyšla stávka na zmenu. Po deviatej sérii, ktorá sa vysielala minulý rok, sa tá desiata začala vzmáhať a najmä, dokázala poraziť konkurenčnú markizácku ťažiskovú šou.

V sobotu bolo na Česko Slovensko má talent zvedavých 303-tisíc divákov, no v nedeľu ich bolo o tretinu viac, 399-tisíc, a to napriek konkurencii Tváre. A tu sa odohralo spomínané prekvapenie. Asi len málokto čakal, že Markíza boj o diváka prehrá. Premiéru siedmej série imitačnej šou si pozrelo len 318-tisíc divákov.

Prvotný úspech v nedeľnom slote posmelilo Jojku, aby Talent natrvalo umiestnila práve v nedeľu. A spravila opäť dobre. Ostatná epizóda prilákala až 400-tisíc divákov. Do poroty si zasadol ako hosť raper Patrik Rytmus Vrbovský. Udržala si tak všetkých divákov z predošlej nedele. Úspech si pripísala aj v komerčnom publiku mladších divákov od 12 do 54 rokov. V tejto cieľovej skupine sa stala talentová šou dokonca najsledovanejším programom dňa, keď zaznamenala rating 7,6% a podiel na trhu 24%.

Talent tak znova porazil Markízu a ešte výraznejšie ako pred dvoma týždňami. Šou Tvoja tvár znie povedome v nedeľu sledovalo 329-tisíc divákov./agentury/

X X X

Piata remíza v rade. Sparta si neporadila ani s Ostravou

Slovenský stredopoliar Denis Ventúra pomohol gólom futbalistom Sigmy Olomouc k víťazstvu 3:0 nad Dynamom České Budějovice v sobotnom stretnutí 9. kola najvyššej českej súťaže.

  Atmosféra počas zápasu Sparta Praha – Baník Ostrava.

V 25. min sa postaral o úvodný zásah duelu. Olomouc si pripísal tretiu výhru v sezóne a s 10 bodmi mu patrí 10. miesto v tabuľke. Piatykrát za sebou zaznamenali v lige nerozhodný výsledok hráči pražskej Sparty, ktorí remizovali s Baníkom Ostrava 1:1.

Česká liga – 9. kolo:

FC Zbrojovka Brno – FK Teplice 2:2 (2:2)
Góly: 19. Alli, 37. Ševčík – 8. Juki, 45.+3. Kučera
R. Matejov (Brno) celý duel

Dynamo České Budějovice – Sigma Olomouc 0:3 (0:2)
Góly: 25. VENTÚRA, 42. Navrátil, 53. Zifčák
J. Grič, M. Králik i B. Sľuka celý duel, L. Čmelík do 46 min, D. Šipoš, L. Skovajsa, J. Švec na lavičke – D. Ventura celý zápas, J. Chvátal hral do 84. min, L. Greššák od 65. min, M. Košťál od 87. min

Slovan Liberec – FK Mladá Boleslav 1:3 (1:0)
Góly: 28. Van Buren – 67. Matějovský, 86. Ladra, 90.+5. Stránský
K. Mészáros sedel na lavičke – S. Dancák celý duel a ŽK, Polaček na lavičke

Sparta Praha – FC Baník Ostrava 1:1 (1:0)
Góly: 22. Sadílek – 46. Klíma