Novému členovi aliancie však pohrozil. Rusko nemá podľa prezidenta Vladimíra Putina žiadny ekonomický, geopolitický ani vojenský dôvod bojovať s krajinami Severoatlantickej aliancie (NATO). Povedal to v rozhovore s ruskou štátnou televíziou Rossija.

 Šéf Kremľa tiež označil za „úplný nezmysel“ varovanie amerického prezidenta Joea Bidena, že ak Rusko porazí Ukrajinu, napadne niektorý zo štátov NATO. Vlani vo februári Rusko na Putinov príkaz napadlo vojensky susednú Ukrajinu.

 Biden svoje predchádzajúce varovanie o možnom napadnutí niektorej krajiny NATO Ruskom zopakoval na začiatku decembra v apele na kongresmanov Republikánskej strany, ktorým ich chcel presvedčiť, aby zdvihli ruku na financovanie ďalšej vojenskej pomoci Ukrajine.

 Biden, rovnako ako ďalší predstavitelia Demokratickej strany, argumentuje tým, že ak by americkí vojaci museli po napadnutí niektorej z členských krajín NATO na základe článku päť aliančnej zmluvy o kolektívnej obrane bojovať v Európe, stálo by to Spojené štáty oveľa viac. Podľa Putina sa však Biden len snaží obhájiť svoju „pomýlenú politiku“ voči Rusku.

Súčasný ruský prezident vníma rozširovanie NATO v posledných desiatkach rokov ako „aroganciu Západu“ a bezpečnostnú hrozbu pre Rusko. Moskva tento rok kritizovala aj rozšírenie bloku o Fínsko, ktoré s Ruskom zdieľa 1 340 kilometrov dlhú hranicu.

Putin vyhlásil, že Fínsko bude mať odteraz problémy pre svoje členstvo v NATO. Západ podľa Putina Fínsko do Severoatlantickej aliancie „zatiahol“. „Mali sme s nimi nejaké nezhody? Všetky spory, vrátane tých územných z polovice 20. storočia, sú už dávno vyriešené,“ cituje agentúra AFP Putina./agentury/

X X X

Bez pomoci USA a NATO môže Ukrajina prehrať vojnu do budúceho leta

 Západných predstaviteľov znepokojuje vyhliadka na nedostatočnú činnosť KongresuA pri financovaní vojenskej pomoci Ukrajine, pretože sa obávajú, že Kyjev by bez nej a bez podpory iných západných krajín mohol sám bojovať s Ruskom len niekoľko mesiacov. Referuje o tom spravodajský web CNN s odvolaním sa na viacerých amerických a európskych predstaviteľov.

 Člen proukrajinského ruského etnického sibírskeho práporu počas vojenského výcviku neďaleko Kyjeva, december 2023

Podľa CNN západné spravodajské služby teraz zvažujú, ako dlho môže Ukrajina vydržať bez pomoci USA a NATO. Jeden vysoký predstaviteľ americkej armády tvrdil, že to môžu byť „mesiace“, pričom najhorším scenárom je „výrazný neúspech alebo dokonca prehra“ do leta 2024.

„U nás neexistuje žiadna záruka úspechu, ale oni (Ukrajinci) bez nás určite neuspejú,“ povedal pre CNN popredný predstaviteľ americkej armády.

Veľkým problémom na Západe je vplyv absencie pomoci na protiofenzívu Ukrajiny na východe a juhu, kde ukrajinské sily bojujú o dosiahnutie významného pokroku. „Ak sa pozrieme na zaberanie a držanie ďalšieho územia, je ťažké pochopiť, ako by to mohlo uspieť bez pokračujúcej podpory USA,“ domnieva sa európsky diplomat.

 Západní predstavitelia tvrdia, že pokiaľ nebude poskytnutá dodatočná pomoc USA, Ukrajine najskôr dôjdu rakety dlhého doletu, potom rakety protivzdušnej obrany a potom delostrelecká munícia a strely krátkeho doletu, ako sú protitankové strely Javelin a protilietadlové strely Stinger.

Neschopnosť Kongresu konať v oblasti vojenskej pomoci začína ovplyvňovať boje na Ukrajine. Zdroje CNN tvrdia, že ukrajinské sily už pristúpili k prídelu munície a Rusko má v tomto smere „päť až sedemnásobnú“ výhodu./agentury/

X X X

Ukrajinské jednotky potrebujú viac nábojov, ako im ich spojenci v súčasnosti môžu poskytnúť. Bez munície sa Ukrajina nielenže môže prestať pokúšať o znovuzískanie svojho územia – nebude schopná zastaviť ruské útoky a túto vojnu môže nakoniec prehrať, napísala BBC v reportáži z frontovej línie na východnej Ukrajine.

Praskajúci zvuk vo vysielačke posiela pokyny delostrelcom, ktorí čakajú vo vnútri húfnice M-109 Paladin americkej výroby. „Máme nový cieľ.“ Okamžite sa celá posádka pustí do akcie. Motor hučí. Strelec zastrčí projektil do hlavne. Je nabité. „Oheň!“ kričí a ťahá za šnúru. Obrneným strojom otrasie ohlušujúci výbuch. Vystrelia len jeden náboj a potom čakajú na ďalší príkaz. Ale po dlhšom tichu im ten istý praskajúci hlas z rádia dáva rozkaz: „Zostaňte a schovajte zbraň.“

Ukrajinskí strelci musia používať náboje veľmi striedmo, pretože je nedostatok delostreleckých granátov. Ich delo, rovnako ako väčšina delostreleckých systémov poskytovaných Západom, používa 155 mm projektily, ktoré dodávajú zahraniční partneri.

Igorova jednotka bráni oblasti pri východoukrajinskom meste Bachmut, ktoré Rusko obsadilo vlani v máji po mesiacoch krvavých a brutálnych bojov. „Práve teraz sa nepriateľ snaží preraziť [naše obranné línie]. Každý deň sú tam minimálne dva útoky, ale všetky odrazíme,“ hovorí pre BBC Igor, veliteľ čaty z 93. brigády.

Tunajší kanonieri sú veľmi spokojní s novo prichádzajúcimi paladínmi, ktoré darovali západní partneri. Húfnice sú skryté pod stanmi a napoly zakopané v zemi, kvôli rastúcej hrozbe nepriateľských dronov. Táto zima nebude na fronte pokojná, hovorí Saško, jeden z členov posádky, keď nesie delostrelecký granát. Opatrne prenáša 43-kilový výbušný náboj a snaží sa nepošmyknúť na zamrznutej zemi. Do ruských prezidentských volieb v marci bude tlak pokračovať, predpokladá, Putin potrebuje víťazstvo na bojisku.

Ukrajinské úrady nedávno uviedli, že dostali menej ako tretinu z milióna delostreleckých granátov, ktoré im EÚ sľúbila poskytnúť. Minulé leto USA súhlasili s odoslaním kontroverznej kazetovej munície kvôli nedostatku 155 mm nábojov. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj tiež priznal, že dodávky tohto typu munície klesli.

Ukrajinský operátor bezpilotných lietadiel, ktorý riadi delostreleckú paľbu na južnej frontovej línii a ktorý si neželal byť menovaný, pre BBC povedal, že počet delostreleckých palieb z ukrajinskej strany na juhu za posledných pár mesiacov dramaticky klesol.

„Počas vrcholného obdobia protiofenzívy a dokonca len pred niekoľkými mesiacmi bol pomer medzi ruskou a našou delostreleckou paľbou prevažne 1:1 alebo väčší v náš prospech. Teraz strieľame jeden náboj na každé štyri alebo päť nábojov, ktoré vystrelí Rusko,“ uviedol pre BBC

Situácia sa môže stať kritickou, ak západné štáty prestanú poskytovať podporu a pomoc vyschne, hovoria vojaci. „Bez munície to bude len kovový šrot,“ hovorí Saško a ukazuje na americkú húfnicu. „Je to pekný stroj – môžeme na ňom jazdiť, ale nebudeme s ním schopní bojovať.“

Zásoby zo starého sovietskeho delostrelectva, ktoré používa rôzne typy nábojov, klesajú ešte rýchlejšie ako zásoby západných delostreleckých granátov. Zásoby týchto nábojov odoslaných zo spojeneckých krajín sú takmer vyčerpané a výroba nových je obmedzená, hovoria vojaci.

„Máme nedostatok munície,“ priznáva pre BBC Gorn, veliteľ batérie v 22. brigáde. „Keby sme mali viac nábojov, už by sme sa dostali ďaleko za Kliščivku [dedinu vedľa Bachmutu]. Bez ohľadu na to, aké množstvo dostaneme, snažíme sa strieľať presne.“

Strelec s volacím znakom Kent vysvetľuje, že čakajú, aby sa uistili, že majú cieľ vysokej hodnoty. Jednoducho nemôžu plytvať muníciou na niečo iné.

Nedostatok pomoci podľa vojakov znamená pre Ukrajinu vyššie straty. Hnevá ich, že ich životy a obete môžu byť premárnené, pretože podľa nich Európa a USA úplne nechápu dôležitosť vojenskej podpory Ukrajiny.

„Naši západní partneri musia pochopiť, že ak sa nám nepodarí zastaviť Rusov, pôjdu ešte ďalej,“ povedal Kent. „Potom [Európa a Amerika] namiesto toho, aby nám pomáhali, budú brániť svoje vlastné územia a ich vlastní ľudia budú umierať,“ dodal pre BBC.

X X X

Ruská protivzdušná obrana v noci na nedeľu zničila 33 ukrajinských dronov nad viacerými ruskými regiónmi, uviedlo tamojšie ministerstvo obrany. O škodách sa nezmieňuje. Informuje o tom agentúra TASS. Agentúra Ukrinform zase napísala, že ukrajinská protivzdušná obrana v noci na dnes zničila 20 dronov a jednu riadenú strelu.

Ukrinform s odvolaním sa na ukrajinskú armádu napísal, že sa podarilo zničiť všetky ruské drony. Podľa agentúry Reuters ale nie je jasné, aký bol celkový počet bezpilotných lietadiel, ani to, či sú nejaké škody. Navyše Reuters popri útoku riadenou strelou informuje aj o útoku raketou typu Iskander, ktorá ale podľa Kyjeva „nezasiahla svoj cieľ“. Čo presne sa s ňou stalo, nie je zrejmé.

„Dnes v noci bol zmarený pokus kyjevského režimu vykonať teroristický útok pomocou bezpilotných lietadiel na objekty na území Ruskej federácie. Službu konajúce sily protivzdušnej obrany zničili a zachytili 33 ukrajinských bezpilotných lietadiel nad územím Lipeckej, Rostovskej a Volgogradskej oblasti,“ uviedlo zas ministerstvo obrany Ruska, ktoré od vlaňajšieho februára vedie vojnu proti Ukrajine./agentury/

X X X

Podľa ministra financií Kamenického vláda v zníži deficit o jedno percento ročne

Kamenický zdôraznil, že vláda novými výdavkami iba plní predvolebné sľuby. Aj keď má v budúcom roku deficit verejných financií klesnúť o pol percenta hrubého domáceho produktu (HDP), v nasledujúcich rokoch plánuje vláda tempo konsolidácie verejných financií zdvojnásobiť na jedno percento HDP.

Na konci volebného obdobia v roku 2027 má deficit klesnúť tak, aby prestalo rásť aj percento Slovenska zadlženia voči HDP. V diskusnej relácii O 5 minút 12 RTVS to povedal minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD).

„Keby sme zotrvali v tej jednopercentnej konsolidácii ďalšie roky, tak deficit by nám klesol na 3 % niekde na konci volebného obdobia v roku 2027 a hrubý dlh by sa nám začal otáčať dole, a to je plán, ktorý my máme,“ povedal Kamenický. Minister tak reagoval na výhrady opozičných politikov aj na tvrdenia analytikov, že by mala vláda konsolidovať deficit rýchlejšie, aby sa Slovensko vyhlo krachu verejných financií.

Predseda SaS a exminister hospodárstva Richard Sulík uznal, že bývalá vláda zanechala štátne financie v zlom stave, no zároveň tvrdil, že aktuálne navrhnutý rozpočet na rok 2024 a s ním súvisiace opatrenia vlády sú ešte horšie. Podľa Sulíka vláda konsolidačným balíčkom, ktorý bude v nasledujúcich dňoch schvaľovať parlament, zaťažuje firmy a ľudí a reálne úspory neprináša.

„Okrem už spomínaného zosekania rozpočtu RTVS nešetríte nikde na ničom,“ povedal Sulík, ktorému prekáža napríklad zriadenie ministerstva cestovného ruchu a športu, ale napríklad aj zvýšenie dane z dividend.

Kamenický zdôraznil, že vláda novými výdavkami iba plní predvolebné sľuby. Súčasnú situáciu na Slovensku prirovnal k zhorenému domu, ktorý majiteľ podpálil a teraz radí, ako má nový majiteľ poupratovať a postaviť nový. Zachovanie rodičovského dôchodku spolu s 13. dôchodkom Kamenický vysvetlil nedostatkom času na rokovanie s koaličnými partnermi vzhľadom na potrebu pripraviť a schváliť štátny rozpočet ešte v závere tohto roka. Odmietol tvrdenie Sulíka, podľa ktorého by niekoľko týždňov rozpočtového provizória nebola „žiadna tragédia“. K súbehu rodičovského a 13. dôchodku sa podľa neho koalícia ešte pri rokovaniach vráti.

Predseda SaS namietal aj schválené dotovanie hypotekárnych úverov. To podľa neho prinesie menšiu konkurenciu, keďže klient nedostane štátnu pomoc, pokiaľ by chcel prejsť ku konkurencii. Sulík sa preto obáva, že banky toto obmedzenie zneužijú a úrokové sadzby budú optimalizovať tak, aby každý klient dostal maximálnu možnú štátnu pomoc.

Kamenický však toto tvrdenie odmietol. Upozornil, že banky sú pod kontrolou Národnej banky Slovenska a pokiaľ by všetky zvýšili úroky napríklad na 9 %, išlo by o kartelovú dohodu. Nevylúčil ani možnosť dodatočnej úpravy legislatívy tak, aby bolo možné preniesť hypotéku do inej banky bez straty nároku na štátny príspevok, aktuality.sk

X X X

Fico nechce byť prezidentom. Kedy budú rušiť Lipšicov úrad nevie, top témou majú byť ceny

Šéf Smeru nemá o prezidentský palác záujem, i keď by ho tam jeho koaličný partner zo Slovenskej národnej strany (SNS) Andrej Danko rád videl. Novela Trestného zákona, ktorá zahŕňa aj rušenie Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) by sa podľa neho mohla dostať na rokovanie parlamentu až budúci rok. Kedy to presne bude však premiér nevie. „Neviem, čo z toho robíte vedu,“ povedal v nedeľu v diskusnej relácii ta3. Prioritu má nateraz rozpočet. Fico napriek plným námestiam ľudí, ktorí so zánikom špeciálnej prokuratúry nesúhlasia, tvrdí, že v regiónoch téma nerezonuje.

 Predseda vlády na otázku, či sa chce stať sudcom Ústavného súdu odpovedal odbočkou – o odchode z Úradu vlády neuvažuje. So Smerom chce vyhrať aj nasledujúce parlamentné voľby.

Ak sa predseda Hlasu Peter Pellegriniho rozhodne ísť do súťaže o prezidentský palác, vládny Smer ho podporí. Podľa Fica by bol líder Hlasu dobrou hlavou štátu. Má šéf Smeru záujem o post hlavy štátu? „Kandidovať za prezidenta nepôjdem,“ vyhlásil v nedeľu v relácii ta3 V politike.

Fico v Bruseli nevytvoril s Orbánom tandem proti Ukrajine

V koalícii podľa Fica spory nie sú. Neprekážajú mu ani odlišné názory Andreja Danka. Líder SNS podľa neho politike rozumie a uvedomuje si, že ak opakoval to, čo povie Smer a Hlas, politickú budúcnosť by mal ohrozenú. „Hľadá si svoju originálnu tvár,“ komentoval Danka.

Predseda SNS sa nedávno nepohodol s Hlasom v téme financovania organizácie Globsec. Danko chce zastaviť akékoľvek financovanie spoločnosti, no Pellegrini má na inštitúciu iný pohľad. Fico sa v nedeľu vyjadril, že by chcel peniaze, ktoré majú ísť na konferenciu Globsec nasmerovať na Maticu slovenskú.

Budúcnosť Hlasu v prípade, ak by Pellegrini uspel ako prezidentský kandidát, premiér komentovať nechcel. Smeje sa však na tom, že Smeru a Hlasu pozastavili členstvo v strane európskych socialistov a zopakoval, že niet prirodzenejšej spolupráce ako Smeru a Hlasu. V rámci ľavicového spektra vidí dve malé politické strany, ktoré by v budúcnosti mohli splynúť so Smerom. Ich mená však neprezradil.

 Pred výstavbou nových väzníc, ktoré treba odbremeniť, by premiér uprednostnil výstavbu nových nemocníc. V súvislosti s Trestným zákonom považuje za problém „drakonické tresty“. Kedy sa bude rokovať o novele Trestného zákona Fico nevie, no môže to byť aj budúci rok. „Neviem, čo z toho robíte vedu,“ povedal moderátorovi. Odhaduje, že ak by k tomu došlo, parlament môže o návrhu rokovať aj tri týždne. Za súčasť odbornej debaty považuje aj vystúpenia poslancov.

Premiér tvrdí, že počas jeho poslednej návštevy v Bruseli sa ho nik nepýtal na rušenie Úradu špeciálnej prokuratúry a téma nezaujíma ani ľudí v regiónoch, čo mu mali potvrdiť primátori a starostovia na Považí. V rámci celoslovenského meradla však „nezáujem“, ktorý Fico opisuje nezodpovedá realite. Na opozičných protestoch v slovenských mestách, ktoré organizujú Progresívne Slovensko, SaS a KDH sa zúčastnilo naposledy viac ako 15-tisíc ľudí.

 Tŕňom v jeho oku sú kajúcnici aj špeciálna prokuratúra. Opozícia je podľa neho presvedčená, že musí zachrániť špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica. „Tento úrad má na svedomí obrovské množstvo porušovania ľudských práv,“ tvrdí premiér.

Fico v ta3 kritizoval aj slovenských europoslancov, ktorí podľa jeho slov chcú Slovensku finančne poškodiť. Tvrdí, že Európskej komisii navrhujú, aby Slovensku odobrala eurofondy.

Ambíciou koalície je podľa Fica schváliť štátny rozpočet do 31. decembra. Pripravený je rokovať aj medzi sviatkami. „Jediný, kto môže zabrániť schváleniu rozpočtu, je opozícia,“ vyhlásil. Top témou budú od januára podľa neho ceny potravín.

V reakcii na obštrukcie opozičných poslancov povedal, že ak by v koalícii chceli, rozpravu môžu podľa rokovacieho poriadku zastaviť. Vládna koalícia však podľa neho „nikdy“ neskráti opozícii čas na rozpravu. „Banda naivných detí,“ povedal premiér o opozičných poslancoch./agentury/

X X X

Stoličky z martinskej fabriky sa stále predávajú za stovky eur. Areál firmy čaká na kupcu na Bazoši

 Areál jednej z našich najstarších fabrík je dnes na predaj na Bazoši rovnako, ako ikonické retro stoličky, ktoré sa tu vyrábali.

MARTIN: Bývalej výrobe Tatra nábytku v Martine miestni nepovedia inak, ako „Stoličková“. Po kremnickej mincovni či vyhnianskom pivovare Steiger ide o jednu z najstarších fabrík na Slovensku. A hoci sa ohýbaný drevený nábytok z Turca vyvážal do celého sveta, firma skončila v konkurze a ďalšia, ktorá kúpila areál, ho teraz opäť ponúka na predaj.

A kým priemyselné priestory čakajú na svoju budúcnosť, nábytok, ktorý tu vznikal, stále žije svojím životom. Na stránkach s dizajnom sa zrenovovaný predáva za stovky eur.

Ponuka z Bazoša

„Pamätám si, že za vrátnicou bola návštevná miestnosť. Tiež blinkačky v organizéri, na kontrolu dochádzky zamestnancov, šatňu s plechovými skrinkami,“ spomína Daniela Kurčíková, ktorej mama v Tatra nábytku pracovala v sedemdesiatych rokoch. „Chodili sme do fabriky za ňou, pamätám si veľké množstvo kostier zo stoličiek, ruch strojov, aj vôňu lepidla.

„Mňa ako dieťa zaujal stroj, ktorým sa nastreľovali kramličky na podsedáky,“ rozpráva Daniela a ukazuje tlačivá z Tatra nábytku, ktoré si v rodine odložili ako spomienku. Je medzi nimi napríklad blahoželanie od riaditeľa podniku Vladimíra Rakytu zamestnankyni, jej mame, k narodeninám. Jeho súčasťou bolo aj poďakovanie za prácu v závode.

 Areál jednej z našich najstarších fabrík je na predaj. Nachádza sa hneď vedľa areálu Univerzitnej nemocnice Martin, vedľa železnice na križovatkách ulíc Bottova a Bernolákova. Pôvodné budovy postavené pred rokom 1900, aj novšie, postavené v sedemdesiatych rokoch, sú torzom a akousi nevábnou spomienkou na zašlé časy podniku, z ktorého si nábytok objednal aj František d’Este.

Realitka objekt ponúka aj na Bazoši, cenu neuvádza s tým, že bude predmetom dohody, súčasťou je aj viac ako hektárový pozemok. Vlastníkom je od roku 2020 martinská firma Triumf professional tools, ktorá sa zaoberá dodávkou ručného náradia. Konateľom firmy je Andrej Horváth, ktorý je od roku 2020 zároveň konateľom eseročky s názvom „Stoličková“. Konateľa oboch firiem sme sa pýtali, aký mal s budovali zámer v roku 2020, keď areál kupoval, aj na dôvod predaja. Do uzávierky textu odpoveď neposkytol s tým, že je na dovolenke.

 História martinskej fabriky siaha do roku 1889, kedy začal výkup pozemkov, vtedy ešte v meste Turčiansky Svätý Martin. Z Banskej Bystrice tu prišiel podnikateľ s maďarským pôvodom a švagor Svetozára Hurbana Vajanského – Ladislav Dobrovits a založil továreň na ohýbaný nábytok.

Inšpirovala ho pritom novoobjavená technika nemeckého stolára Michaela Thoneta. Ten sa v 19. storočí stal priekopníkom ohýbaného nábytku z bukového dreva, dovtedy sa drevo prácne orezávalo.

Thonet svoj výskum zavŕšil stláčaním dreva. Na plochu vhodne napareného dreva, ktorá mala byť pri ohýbaní vonkajšou stranou, priložil pás železného plechu, ktorý bol s hranolkom alebo tyčou pevne spojený svorníkmi na viacerých miestach. Pri ohýbaní sa nemohli vlákna tej časti dreva, na ktorej bol priložený plechový pás, natiahnuť a tým porušiť, ale nevyhnutne muselo dôjsť k stlačeniu dreva na vnútornej strane ohybu. Pri stlačení tak nedochádzalo k porušeniu, Thonet prekonal tak hlavnú prekážku pri ohýbaní – praskanie dreva.

Dobrovits založil fabriku v čase, keď boli ľudia z okolia Martina odkázaní najmä na obrábanie polí, či príležitostné zamestnania. Rátal s tým, že jeho závod môže zamestnať okolo štyristo ľudí a vyrobiť päťsto sedadiel denne. Firma naozaj zamestnala toľkých pracovníkov a v tom čase bola pre kraj spásou. Tešila sa zamestnanosti aj odbytu – výrobky dokázali vlastnosťami konkurovať aj výrobkom firmy Bratia Thonet. Aspoň tak tvrdila dobová tlač.

„Netrvalo dlho a ohýbaný nábytok si získal mimoriadne kladné renomé a jeho odber sa rozšíril ďaleko za hranice monarchie. Na martinských stoličkách sedával napríklad dedič rakúsko-uhorského trónu František Ferdinand d´Este, alebo tiež poslanci prvej Československej republiky,“ dokresľuje obraz úspechu fabriky historik Martin Lukáč.

Ferdinand d´Este. Fabriku poctil dvoma objednávkami. Následne fabrike zaslal ďakovnú správu. Závod mal najväčšie objednávky v tom čase od habsburgských, parížskych a londýnskych firiem.

 Do celého sveta

Neskorší vývoj udalostí však naznačuje, že hospodárenie podniku nebolo tak ružové, ako prezentovalo samotné vedenie, a vykazovalo straty. Dobrovits firmu po siedmich rokoch predal.

Pre spoločnosť, vtedy pod názvom Dielňa na náradie, bolo v tom čase typické najmä to, že výrobky sa vyvážali prakticky do celého sveta. „Bez zveličovania platilo heslo, že na našich stoličkách sedí celý svet. V roku 1921 boli totiž podpísané zmluvy so zastupiteľskými firmami z Talianska, Egypta, Grécka, Turecka, Severnej Ameriky, Argentíny, Čile a Uruguaja a ďalšími,“ píše sa v knihe Tatra nábytok Martin, vydanej k storočnici podniku.

Značka TATRA sa trvalo zapísala do povedomia zákazníkov a ohýbaný nábytok z Martina obstál v konkurencii s ostatnými výrobcami ohýbaného nábytku najmä vďaka svojej vysokej estetickej úrovni.

V roku 1940 sa začali s dobudovaním závodu s celkovým nákladom 2,5 milióna korún. Išlo napríklad o výstavbu novej dvojposchodovej budovy, stavbu budovy pre pílu a ďalšie stavebné úpravy. Napokon sa stavalo vysoko nad rámec pôvodných plánov, postavila sa poschodová a väčšia budova pre sklad výrobných článkov, lúpareň, sušiarne na dyhy a lisovňa sa postavili trikrát tak veľké, ako sa zamýšľalo. Prestavba sa skončila v roku 1942 na čiastke päť miliónov korún.

Stroje zamurovali

Budovanie závodu od roku 1940 neohrozilo chod, prebiehalo za plnej výroby. Jej fungovanie však v roku 1944 už naplno poznačili povojnové udalosti, ako aj Slovenské národné povstanie, do ktorého sa zapojila aj značná časť zamestnancov. V roku 1945 dostalo vedenie továrne príkaz na demontáž strojov a ich odoslanie do Nemecka. Na splnenie príkazu dozerali príslušníci nemeckej armády.

„Demontáž sa postupne uskutočňovala, ale viacerí spoľahliví robotníci spolu s niektorými vedúcimi továrne zabezpečovali ich zamurovanie v priestoroch pri ohýbarni a do debien, ktoré sa mali nakladať a odosielať železnicou, balili bezcenný železný šrot. Takýmto spôsobom sa podarilo zachrániť stroje pre spustenie výroby po prechode frontu. S montážou strojov sa začalo hneď po oslobodení, povojnová výroba sa obnovila 3. mája 1945,“ vysvetľuje znalec miestnej histórie a vydavateľ Igor Dobrovolný.

V decembri 1945 však podnik na základe vyhlášky ministerstva priemyslu znárodnili. Pod menom Tatra nábytok, národný podnik, existoval do júna 1946. Následne ho organizačne začlenili ako závod do podniku Drevoindustria a potom do zväzku závodov Bučina Zvolen.

 Stále žiadaný dizajn

V roku 1950 sa závod vrátil k názvu Tatra nábytok s dodatkom národný podnik. O tri roky podnik rozčlenili na štyri samostatné podniky. Podnik Tatra nábytok Martin v apríli roku 1958 zrušili a pričlenili ako závod do nového podniku Tatra nábytok Pravenec.

„V miestnom žargóne Martinčanov sa však fabrika označovala a dodnes označuje ako ,Stoličková´. Napriek tomu, že modernú tvár Martina najväčšmi formovali strojárne (ŽŤS Martin – pozn. autora) ako najväčší strojársky koncern vo vtedajšej ČSSR a po stránke miezd i životnej úrovne mimoriadne štedrý zamestnávateľ, ,,Stoličková“ si vo vnímaní Martinčanov zachovala patinu príjemnej historickej nostalgie a remeselníckej kvality,“ popisuje historik Lukáč.

Mnohé ikonické stoličky z dielne Tatra nábytku stále cirkulujú po domácnostiach. Niektorí sa ešte pôvodných lacno zbavujú, iní ich reparujú a predávajú aj za stovky eur. Povestné sú najmä kúsky zhotovené podľa dizajnérskych návrhov Antonína Šumana, či Františka Jiráka, z dielne podniku Tatra nábytok Pravenec.

Zreparované Šumanove jedálenské stoličky s názvom „Tie pravé orechové“ sa na Etsy predávajú aj za 300 eur za kus. Medzi najrozoznávanejšie kusy Tatra nábytku patria aj stoličky z pera dizajnéra Jiráka, s názvom „Lízátka“. Tie na Bazoši´sa dajú kúpiť za 35 eur, zrenovované sa predávajú aj za 225 eur. Kusy retro nábytku sú na trhu obľúbené.

 Konkurz, predaje a nejasná budúcnosť

Výroba však postupne klesala, areál chátral, k nedobrej situácii pribudlo to, že sa prakticky ocitol uprostred obytnej zóny a poloha blízko univerzitnej nemocnice tiež nepridávala na prestíži – zo zdravotníckeho strediska sa sťažovali na hluk a prach znečisťoval okolie.

Po revolúcii sa závod osamostatnil, od roku 1995 fungoval ako Tatra nábytkáreň a.s. Martin. Nasledovala privatizácia a postupné rozpredávanie parciel, aj majetku. Výroba definitívne skončila v roku 2010.

Od roku 2011 je Tatra nábytkáreň Martin v konkurze. Návrh na konkurz podala žilinská firma PB Power Trade, o ktorej sa hovorilo, že je personálne prepojená s nábytkárskou firmou. PB Power Trade svoj návrh zdôvodnila tak, že má voči dlžníkovi viaceré splatné pohľadávky. O tri roky neskôr sama skončila v konkurze.

Realitná kancelária Real Point pri ponuke predaja nábytkárskeho závodu ozrejmuje, že na objekt je vypracovaný územný plán, štúdia a projektová dokumentácia, v ktorej je naplánovaných viac ako osemdesiat rôznych bytových jednotiek, komerčná zóna a 110 nadzemných parkovacích miest. „Vykonaný geologický prieskum do hĺbky dvanásť metrov umožňuje výstavbu dvojpodlažnej garáže na dvesto parkovacích miest,“ stojí v inzeráte.

Po zániku výroby došlo k pokusu o revitalizáciu tohto priestoru realizáciou investičného zámeru na výstavbu polyfunkčného objektu Továreň.

Pred súčasným majiteľom areálu Triumf proffesional tools ho vlastnila bratislavská firma PromoLand, ktorá ho chcela zmeniť na moderný multifunkčný komplex s názvom Továreň. Firma PromoLand, dnes Wondericon, mala dokonca ušľachtilý cieľ zachovať pôvodnú myšlienku na starú stoličkovú továreň. Genius loci miesta chceli zachovať aj tým, že spomienku na nábytkáreň mali ponechať jednu z najstarších stavieb areálu – kotolňu a dominantný komín.

V komplexe mali byť byty, kancelárie, obchody, voľnočasové priestory. Pracovníci síce začali s čistením a vypratávaním, no firme, ktorá tu pôvodne chcela preinvestovať jedenásť miliónov, sa podarilo dokončiť len vstupnú budovu a z projektu odišla. Problémom bol požiar v časti areálu, aj byrokracia.

„Vzhľadom na to, že medzičasom spoločnosť, spravujúca sieť Prior na Slovensku, pristúpila k asanácii neďalekého obchodného domu Prior a jeho nahradením za obchodné centrum Galéria, môžeme len veľmi ťažko očakávať oživenie takejto formy revitalizácie areálu,“ myslí si o premene areálu na obchodné priestory historik Martin Lukáč. Takto zrekonštruovaný areál by podľa neho nedokázal vytvárať dostatočné ekonomické obraty. Zašlá sláva historickej prevádzky v centre mesta tak opäť čaká na svojho ďalšieho potenciálneho záchrancu, aktuality.sk

X X X

Šéf najväčšej slovenskej pekárne: Bez mihnutia oka zoberieme 20 ľudí, ale nikde ich nevieme nájsť

Pekárne majú dlhodobo nedostatok nielen kvalifikovanej, ale vôbec pracovnej sily. „Nie je to iba otázka miezd či imidžu profesie pekára, ale aj zle nastaveného trhu práce či výchovy odborného dorastu,“ hovorí Viktor Gumán, generálny riaditeľ najväčšej slovenskej pekárne Vamex Košice. Táto pekáreň môže okamžite zamestnať 20 ľudí.

Dožadujete sa aktívnejšej práce s mládežou aj s nezamestnanými. Dnes však ľudí hľadajúcich zamestnanie zaujíma, koľko zarobia. Je to aspoň čosi vyše 1 000 eur mesačne?

Áno, túto hranicu slovenskí pekári prekonali v polovici tohto roka, určite nehovoríme o minimálnom zárobku, ale ani o tom, že práca v pekárni je jednoduchá. Ide o spleť problémov, ktoré potrebujeme riešiť v súčinnosti troch rezortov – pôdohospodárstva, práce, sociálnych vecí a rodiny, ako aj školstva. Skrátka, potrebujeme aktívnejšiu zamestnaneckú politiku štátu, lebo doterajší systém činnosti úradov práce bol hlúpy a nefunkčný. Okrem toho si treba poopraviť názor na povolanie pekár. Už dávno to nie je zamúčený človek, ktorý pracuje v hrozných podmienkach.

X  Čo chápete pod aktívnejšou zamestnaneckou politikou?

Tak ako sú nastavené podmienky dnes, nenútia ľudí hľadať si prácu, zostávajú pridlho v systéme úradu práce. Veci treba zmeniť. Z úradu práce nesmie byť strašiak, ale partner zamestnancov, ktorý ľuďom na jednej strane aktívne pomáha nájsť si zamestnanie a na druhej aktívne predáva ponuku zamestnávateľov – aj pekární. Zároveň by mal byť úrad obrnený proti špekuláciám zamestnancov. Stáva sa, a nie raz, že keď nezamestnaný dostane ponuku od pekárov, poďakuje sa, že už prácu má, no v skutočnosti ju nemá…

X Čo konkrétne navrhujete?

Nastaviť prácu s nezamestnanými tak, ako to bolo pred obdobím pandémie. Vtedy si ľudia buď prácu našli, ale keď nie a nemohli odmietnuť nejakú ponúkanú prácu, strácali podporu v nezamestnanosti. Naozaj treba aktívnejšie pracovať s nezamestnanými a vôbec s disponibilnou pracovnou silou.

 X Lenže nie každému vyhovuje práca v pekárni.

Možno je za tým aj zjednodušená predstava o tom, ako sa u nás pracuje, ľudia netušia, ako vyzerá moderná pekáreň. Väčšina výrobných procesov je zautomatizovaná, prostredie, v ktorom vzniká chlieb a pečivo, je čisté, pracovnými podmienkami v ničom nezaostáva za automobilkami. Lenže ľudia to nevedia, nikto to nepropaguje. Je dôležité viac medializovať naše povolanie, ktoré technológie od základu zmenili. Musíme ho konečne ukázať v aktuálnej modernej podobe, ktorá je príťažlivejšia a zmení uhol pohľadu na pekársku profesiu. Pravda, na to nestačí iba naše úsilie, treba zmeniť prístup všetkých zainteresovaných, preto hovorím o nevyhnutnosti spolupráce pekárov a cukrárov s troma rezortmi – so školstvom, s ministerstvom práce a sociálnych vecí a, samozrejme, s ministerstvom pôdohospodárstva.

X Aký je záujem o pekársku a cukrársku profesiu medzi mládežou?

Minimálny. Snažíme sa spolupracovať s košickou potravinárskou školou, aby sa systém výchovy viac približoval potrebám moderných pekární. Uvedomujem si, že by sme mali robiť viac, ale tiež to stojí peniaze. Konečne realizujeme duálny systém vzdelávania, na ktorom je stále čo zlepšovať, treba aktualizovať učebné osnovy, aby zodpovedali novým technologickým trendom. Čelíme však takému nedostatku pracovných síl, že musíme do vzdelávania zapojiť aj ľudí získaných z ulice. Teda sústrediť sa nielen na výchovu študentov, ale ponúknuť rekvalifikáciu aj ľuďom, ktorí sú dlhodobo nezamestnaní.

X Premýšľali ste nad tým, ako to urobiť?

Veľké pekárne, ako je naša, by sa mohli stať aj vzdelávacou inštitúciou. Dôležité je, aby mali možnosť podobne ako v Maďarsku vydávať nejaký druh certifikátu potvrdzujúci u nás získanú kvalifikáciu, nadobudnuté odborné vzdelanie. Nechcem školám krivdiť, neplatí to zrejme o všetkých, ale absolventi niektorých sú pre pekárne vybavené najnovšími technológiami neraz nepoužiteľní. A to nemám na mysli len potravinárov. Potrebujeme vzdelaných elektrikárov, mechatronikov, rôzne nové profesie.

   A ešte aká. Prišiel k nám nedávno elektrikár, nazrel do pekárne s rozlohou 12-tisíc štvorcových metrov a keď uvidel jej vybavenie, otvoril od prekvapenia ústa a povedal, ďakujem, ja do toho nejdem. Celých 80 percent procesov výroby chleba, pečiva a ostatných výrobkov je zautomatizovaných. Uchádzač o prácu sa preľakol, že si s údržbou technologických zariadení neporadí. Naozaj potrebujeme vysokokvalifi­kovaných ľudí a tí u nás aj dobre zarobia.

x Koľko ľudí zamestnávate a koľkých by ste vedeli prijať?

Máme 280 zamestnancov, ale bez mihnutia oka by sme vedeli okamžite prijať 20 ľudí. Sme na tom relatívne dobre, lebo sa usilujeme maximálne automatizovať všetky výrobné procesy. Je však časť prác, kde sú ešte stále ľudia nenahraditeľní. Rôzne manipulačné práce vykonávajú aj ľudia z Ústavu na výkon väzby a, samozrejme, využívame aj agentúrnych pracovníkov.

X Pociťujú obrovský nedostatok pracovníkov aj nemecké či rakúske pekárne?

Aj tam majú nedostatok pracovných síl, ale nie je taký vypuklý ako u nás. Pekári či cukrári sú tam vážené profesie. Vo vyspelých krajinách, nech nám je príkladom Fínsko, Dánsko, Švajčiarsko, sa so štvorkami študent nedostane na gymnázium, ako sa to stáva u nás. Majú dobre zorganizované odborné školstvo. Štát sa tam stará, aby ľudia dosiahli slušnú životnú úroveň, aj keď nebudú absolventmi gymnázia, ale vyberú si odbornú školu. Na Slovensku sa nám odborné školstvo takmer rozpadlo, teraz akútne chýbajú odborné profesie všetkých typov, nielen potravinárske. Je najvyšší čas to zmeniť. Nečudujme sa, že mladí odchádzajú do zahraničia. Musíme im dať príležitosť aj doma.

X Čo očakávate od novej vlády?

Dva týždne po nástupe ministra Richarda Takáča do funkcie ministra pôdohospodárstva sme s ním hovorili o veciach, ktoré treba zmeniť. K takejto diskusii sme sa tri roky s jeho predchodcami nevedeli dostať, ani sme nevideli toho či onoho ministra, mali svoju agendu, ktorej sme nerozumeli. My v tejto chvíli nepotrebujeme finančné injekcie, ale zmenu prístupu k odvetviu. Spoločne pracujme na zatraktívnení povolaní pekár a cukrár, veď bez chlebíka, ale ani teraz pripravovaných dobrôt si nevieme život predstaviť. Veci dospeli do štádia, keď sa už nedajú odkladať.

Viktor Gumán (1976) je absolvent Právnickej fakulty UPJŠ Košice. Je generálnym riaditeľom jednej z najmodernejších priemyselných pekární. Vamex Košice denne vyprodukuje 200-tisíc rožkov a 20-tisíc pšenično-ražných tmavých kilových chlebov. Zdôrazňuje, že Slovensko musí aktívnejšie podporovať potravinársky priemysel./agentury/

X X X

V kláštore SR žijú Ukrajinci už takmer dva roky

Rehoľné sestry v Suchej nad Parnou zabezpečujú Ukrajincom teplé jedlo, niektorých dokonca zamestnali.

Keď vypukla vojna na Ukrajine, neváhali prichýliť ľudí, ktorí prišli o všetko. Starali sa o nich, každý deň im zabezpečovali jedlo. Stali sa pre nich novou rodinou.

V kláštore uršulínok v Suchej nad Parnou neďaleko Trnavy našlo v najhorších časoch útočisko 20 Ukrajincov. Rodiny s deťmi i starší ľudia dostali okrem strechy nad hlavou aj pocit domova.

Celý príbeh pomoci umocňuje fakt, že odídencov prijali ženy, z ktorých mnohé vyhnala z domovov pred viac než 70 rokmi komunistická diktatúra. Rehoľné sestry boli nútené opustiť kláštory – pracovali v textilných továrňach, neskôr v charitných domovoch. Neustále pod dohľadom a šikanou komunistických pohlavárov.

Do kláštora neďaleko Trnavy, kde strávila posledné dni hrdinka knihy Jedna svieca stačí sestra Viannea a kde dodnes žije druhá z hlavných postáv sestra Natália, prichádzame krátko pred Vianocami.

V časti obce zvanej Ružová dolina sa na miernom svahu týči trojposchodová budova. Pred vchodom nás víta sestra Margita – predstavená komunity starších sestier.

Cez presklené dvere vchádzame dnu a úzkou chodbou smerujeme do hosťovskej miestnosti. Tam nás okrem nej víta aj sestra Svorada, ktorá onedlho dovŕši 96 rokov, no tipoval by jej to iba málokto. I ona rovnako ako sestry Natália a Viannea okúsila na vlastnej koži komunistické perzekúcie, ktoré v 50. rokoch vyhnali rehoľné sestry z kláštorov do textilných tovární.

Spoločné súžitie

V Suchej nad Parnou žilo na začiatku vojny cez 20 ukrajinských žien a detí. Rehoľníčky im dali k dispozícií celé druhé poschodie. Na prvom bývajú rehoľníčky.

Noví obyvatelia sa veľmi rýchlo stali súčasťou kláštornej komunity. Sestry sa z vlastných zdrojov, aj za pomoci humanitárnych organizácií či dobrovoľníkov snažili zabezpečiť im nielen jedlo, ale tiež oblečenie, drogériu či iné potrebné veci. Zároveň boli nápomocné aj pri vybavovaní rozličných záležitostí na úradoch.

Keď sme pred rokom v lete prišli do Suchej nad Parnou na návštevu, práve chystali narodeninovú oslavu jednému z chlapcov, ktorý sem prišiel s mamou. Prvý rok oslávil s uršulínkami. Sestra Katarína mu dokonca upiekla tortu.

V kuchyni vtedy rozvoniaval obed nachystaný nielen pre rehoľníčky. Denne dostávajú teplú stravu aj Ukrajinci. Soboty sa v kuchyni angažujú aj oni – varia tradičné jedlá ako napríklad boršč. Na chodbe kláštora boli uložené hračky, na dvore sa sušilo detské oblečenie.

Vrátili sa domov

Od sestry Margity sa počas našej predvianočnej návštevy dozvedáme, že v kláštore dnes žije iba osem ľudí z Ukrajiny. Zvyšní sa totiž vrátili naspäť do svojej rodnej krajiny. Už v lete minulého roka hovorila o tom, že mnohí túžia ísť naspäť, a hneď ako to bolo možné, to aj urobili.

„Sme s nimi v kontakte. Sú to najmä rodiny s deťmi. Hovoria, že počujú bombardovanie. Hlavne malým deťom sa snažia vysvetliť, že sa nemusia báť. Je to náročné,“ opísala nepríjemné skúsenosti rodín, ktoré sú dnes už na Ukrajine.

V kláštore dnes zostalo žiť osem Ukrajincov. Prevažne sa jedná o staršie rodiny či mladých ľudí. Deti odišli všetky.

„Niektorí z nich majú prácu, tri ženy sme zamestnali u nás v kláštore. Pomáhajú nám v kuchyni, jedna je zdravotníčka,“ doplnila sestra Margita.

Menej peňazí

V začiatkoch vojny sestry v Suchej nad Parnou niekoľko týždňov financovali pobyt Ukrajincov z vlastných dôchodkov. Pomáhali im materiálne dary, ktoré prinášali organizácie alebo jednotlivci.

Neskôr sa im podarilo vybaviť ubytovaným príspevok od štátu. K nemu si viacerí privyrábajú v zamestnaniach alebo práve pomocou v kláštore.

Ukrajinci sa podľa sestry Margity snažia vyžiť z toho, čo si zarobia a zo sociálnych dávok. Majú však obavy, pretože od januára bude príspevok na ubytovanie nižší – z pôvodného maxima 24,20 na deň klesne na 12 eur na deň pre dospelého človeka. U detí pôjde o pokles z 12,10 eura na šesť eur.

Vianoce spoločne

Uršulínky tak ako každý rok strávia Vianoce spoločne. V kláštore ich zostalo desať. Sestra Margita otvorene priznáva, že ich sestry postupne opúšťajú – dva dni pred našou návštevou jednu z nich pochovali, dožila sa úctyhodných 95 rokov.

Už druhý rok budú v Suchej nad Parnou sviatky sláviť aj s Ukrajincami. Nebude chýbať vianočný stromček, tradičné jedlo či chutné koláče. V noci sa všetky stretnú na tradičnej polnočnej omši.

Rozsiahla pomoc reholí

Okrem uršulínok sa od začiatku vojny do pomoci Ukrajine zapojili aj ďalšie rehole a kongregácie. Podľa prieskumu, ktorý koncom apríla 2022 urobila Konferencia vyšších rehoľných predstavených na Slovensku, sa za prvé dva mesiace do pomoci ľuďom na ukrajine zapojilo 433 rehoľníčok a rehoľníkov z asi štyroch desiatok reholí.

Okrem toho ubytovali vo svojich kláštoroch a iných nehnuteľnostiach tisícky ľudí. U rehole františkánov v Pruskom otvorili azylový dom pre viac ako 80 osôb, sestry spasiteľky ubytovávali v Banskej Bystrici asi 40 ľudí. Viac ako dve desiatky miest poskytli piaristi, sestry satmárky i mnohí ďalší.

Rehoľníci a rehoľníčky s Ukrajincami vybavovali doklady, poskytovali im kurzy slovenčiny, organizovali zbierky či aktivity pre matky s deťmi. Zapojili sa tiež aj do priamej pomoci na hraniciach, aktuality.sk

X X X

Pápež František oslávil 87. narodeniny

František sa len nedávno zostavil z akútnej infekčnej bronchitídy, pre ktorú musel zrušiť viacero udalostí zo svojho programu vrátane plánovanej účasti na klimatickej konferencii OSN v Dubaji.

Pápež František v nedeľu oslávil svoje 87. narodeniny v spoločnosti približne 200 rodín na každoročnej oslave, ktorú organizuje vatikánska pediatrická klinika poskytujúca podporu matkám a deťom v tiesni. TASR o tom informuje podľa správy agentúry ANSA.

František túto tradíciu udržiava od nástupu do funkcie v roku 2013. Nedeľnajšia oslava zahŕňala spev aj tanec detí, po ktorom nasledovalo krátke cirkusové predstavenie.

Pápežovi k jubileu zagratulovali vrchnolní predstavitelia Talianska vrátane premiérky Giorgie Meloniovej, predsedov hornej a dolnej komory parlamentov, ministra zahraničných vecí, ako aj prezidenta Sergia Matarellu.

„Vo svete, v ktorom sa k nikdy nespiacim konfliktom, žiaľ, pridávajú nové spory, vaša neustála pastoračná činnosť naďalej pripomína všetkým potrebu vytvárať riešenia, ktoré obnovia mier tým, že do centra činnosti medzinárodného spoločenstva postavia človeka – s jeho neodňateľnou dôstojnosťou,“ uviedol Matarella a pápežovi k narodeninám zablahoželal v mene všetkých Talianov.

František sa len nedávno zostavil z akútnej infekčnej bronchitídy, pre ktorú musel zrušiť viacero udalostí zo svojho programu vrátane plánovanej účasti na klimatickej konferencii OSN (COP28) v Dubaji, kam sa chystal vycestovať začiatkom decembra.

Ešte v mladosti mu odstránili časť pľúcneho laloka. Od nástupu do funkcie v roku 2013 čelil už viacerým zdravotným problémom. Začiatkom tohto roka ho napríklad hospitalizovali s bronchitídou a pre dlhodobé problémy s kolenom používa invalidný vozík./aktuality.sk

X X X

Dolný Kubín zvýši poplatky v školách a školských zariadeniach

Podľa primátora Jána Prílepka na poplatky v školách vplýva prijatá legislatíva v podobe zvýšeného daňového bonusu na dieťa či zvýšenie miezd nepedagogických a pedagogických zamestnancov a nárast cien energií.

DOLNÝ KUBÍN: Dolnokubínska samospráva zvýši od roku 2024 príspevky za materskú školu z 25 eur na 35 eur mesačne. V školských jedálňach v MŠ a v základných školách sa zvýšia režijné náklady na 12 eur mesačne.

Podľa primátora Jána Prílepka sa zvyšuje mesačný poplatok v Základnej umeleckej škole v prípravnom štúdiu z ôsmich eur na 10 eur, v základnom štúdiu v individuálnej forme z 12 eur na 15 eur a v kolektívnej forme z ôsmich eur na 10 eur. V Centre voľného času sa poplatok na čiastočnú úhradu nákladov na činnosť nemení.

„Prijatá legislatíva v podobe zvýšeného daňového bonusu na dieťa, značné zvýšenie miezd nepedagogických a pedagogických zamestnancov a nárast cien energií podstatne vplývajú na nastavenie poplatkov v školách a školských zariadeniach,“ skonštatoval primátor, aktuality.sk

X X X

Minister Tomáš Taraba predpokladá Dankovu kandidatúru na prezidenta, PS podporí Ivana Korčoka

SNS vzhľadom na to, že je historicky najstaršia strana, by mala mať vlastného kandidáta,“ povedal Tomáš Taraba.

Vicepremiér a minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS) si myslí, že predseda národniarov Andrej Danko bude kandidovať na prezidenta. Opozičné PS podľa jeho šéfa a podpredsedu parlamentu Michala Šimečku podporí kandidatúru Ivana Korčoka. Uviedli to v nedeľnej diskusnej relácii TV Markíza Na telo.

„SNS vzhľadom na to, že je historicky najstaršia strana, by mala mať vlastného kandidáta,“ povedal Taraba s tým, že Danko by mohol rozhodnutie o kandidatúre oznámiť do konca roka. Predseda parlamentu Peter Pellegrini (Hlas-SD) by podľa neho nebol pre voličov SNS ideálny kandidát do prvého kola volieb.

Rovnováha a osobnosť

Šimečka zopakoval, že progresívci nenominujú vlastného kandidáta na prezidenta. „Rozhodli sme sa, že podporíme Ivana Korčoka,“ podotkol. Prvým dôvodom je zachovanie politickej rovnováhy a druhým Korčokova osobnosť.

V súvislosti s návrhom na zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry Taraba uviedol, že jeho existencia je európskou anomáliou. „Nevidíme žiadny dôvod, aby sme mali orgán, na čele ktorého stojí dlho aktívny politik,“ zdôraznil. Poukázal na to, že Špecializovaný trestný súd (ŠTS) zostane zachovaný. „ŠTS nerušíme z toho dôvodu, že tam sú kauzy, ktoré sú v nejakom štádiu posudzovania,“ dodal.

„Šitá na mieru”

Šimečka kritizuje nielen návrh na zrušenie špeciálnej prokuratúry, ale aj znižovanie trestných sadzieb. Legislatívu považuje za šitú na mieru niektorým osobám. Kritizuje aj zámer na skrátenie premlčacích lehôt a navrhované skrátené legislatívne konanie.

„Človek nemusí byť odborník na trestné právo, aby videl, že ide o majetkové trestné činy, podvody, prijímanie úplatku, korupciu, ktoré sú v státisícoch a miliónoch. A tam znižujete trestné sadzby,“ podotkol. Taraba nerozumie tomu, prečo by mali byť na Slovensku vyššie trestné sadzby ako v iných štátoch.

Šéf progresívcov vylúčil lobing za pozastavenie eurofondov v súvislosti s navrhovanou novelou trestnej politiky a zrušením špeciálnej prokuratúry. Do konfliktu s Európskou komisiou ide podľa neho vláda. Taraba hovorí v súvislosti s činnosťou špeciálnej prokuratúry o porušovaní ľudských práv. Šimečka to považuje za účelovú argumentáciu, aktuality.sk

X X X

Nikita Slovák: Máme hrdosť na vlastnú dutosť. S protestami treba chytiť vlnu

 Režisér a občiansky aktivista Nikita Slovák navrhuje po Ficovi rebrandovať Slovensko a zmeniť aj vlajku, ktorá je podľa neho „ruská“. Viac sa mu páči Štefánikova zástava s hviezdami. V rámci rebrandingu by sme sa podľa neho mali vykašľať na solúnskych bratov a Jánošíka.

Čo prežívate, keď sledujete prvé kroky tejto vlády?

Nečakal som zmier ani upokojenie situácie. Čakal som návrat mečiarizmu, ktorý sa deje v ekonomickej recesii a chcel by sa zabetónovať.

Je na ľuďoch, koľko si toho necháme, či ustúpime, či nás zvalcujú a kúpia. Či to budú nové normalizačné roky alebo nie. Čo sa týka verejnej atmosféry a všetkého, čo sa tu deje, tak je to nechutné.

X Čo vás najviac znechucuje?

Na Slovensku bola tendencia postupovať tak, že sa skrížil zvláštny boľševizmus s farskou republikou. Aj po vojne vznikli všelijakí noví partizáni, ktorí boli členovia Hlinkovej gardy, dohodli sa s komunistami a vedeli spolu vychádzať.

Pseudo-vlastenectvo je základná črta toho, čo sa tu deje. Vychádza z omylu, napríklad vidím Slovákov dojatých nad pesničkou Slovensko, otčina moja, ktorá je z Fínska.

Folklorizujú veci, ktoré nie sú naše. Hej, sokoly je poľská pesnička. Vyťahujú pesničky z muzikálu na Skle maľované, ktorý je poľský a tvária sa, že sú originál Slováci.

X Možno to nevedia a myslia, že je to autenticky slovenské.

Zrejme áno, lebo väčšinou to nie sú vzdelaní ľudia. Na druhej strane ignorujú naozajstné poklady slovenského umenia, Fullu, Galandovcov, Vargu a Stračinu. Oni ich ani nepoznajú, ale protestujú proti všetkému, čo je európske a svetové. To je základná črta toho, čo sa tu deje. Pseudo-vlastenectvo.

X Vnímate to na úrovni kultúry, ale aj na úrovni politiky? Rozprávame sa aj o Ficovi, nielen o Šimkovičovej?

Áno, taká malosť, ťapákovstvo. Najväčší kohút v kuríne, to je presne také slovenské. Vzor nie je Štefánik ako človek svetového rangu, vzor je Hlinka a tieto typy. Ľudia, ktorí v malej krajine urobili veľké zlo, to sú slovenskí hrdinovia.

X Pri Hlinkovi by protestovali možno aj vaši rodáci zo Žiliny. Máte aj námestie Andreja Hlinku, nie?

Áno, máme. Zažili sme si to tu nedávno. Hlinka mal vraj okolo 13 nemanželských detí, o ktoré sa vôbec nestaral, behali nezaopatrené a bosé po Ružomberku. Kolegovia farári z parlamentu hovorili, že oni sa aspoň o svoje deti starajú. On bol taký slovenský zápecník ako Balkánci.

Máme veľmi veľa spoločné s Balkánom, hrdosť na vlastnú dutosť. Je ľahké byť vlastencom v slobodnej a dobrej krajine, kde sú perspektívy, kde deti dostanú škôlku, kde sa oplatí ostať a naplánovať si život.

To sú krajiny, kde sú vlastenci autentickí, ale tu, kde sa s každou politickou reprezentáciou zmení život a zamestnanie polovičke obyvateľom, sa ťažko hovorí o vlastenectve. Toto všetko je ako keby božie laboratórium.

Tému vlastenectvo chce použiť Ivan Korčok vo volebnej kampani. Podozrievam ho, že cieli aj na voličov, ktorí vlastenectvo v kampani chcú počuť, aby ho nevnímali len ako zástupcu liberálov. Hovorí o tzv. zdravom vlastenectve. Čo to podľa vás je a dá sa byť hrdý na Slovensko?

Autentické vlastenectvo je zásadná vec. My sme mali v posledných rokoch predstavu vlastenca ako opitého muža zabaleného do vlajky, vrieskajúceho pred parlamentom a na druhý deň ležiaceho vedľa rozbitých fliaš. Celý obraz je samozrejme obalený v slovenskej zástave.

Myslíte aj kričanie vulgarizmov o prezidentke?

Áno. Vlastenec by mal ovládať gramatiku svojej krajiny, mal by ovládať kultúru svojej krajiny a mal by ju vedieť umiestniť v rebríčku hodnôt. Vlastenectvo sa nikdy nemôže diať stádovito, že niekto zavelí. Môžu spievať aj dvadsať hymien pred vyučovaním. Nakoniec to deti začnú nenávidieť.

Druhá vec je, keď je človek racionálny. Ja doteraz nechápem, prečo my ako Slovensko máme ruskú vlajku. Ak by som mal proti niečomu bojovať, tak práve proti tomuto.

Zmenili by ste ju?

Keď dáme preč znak už je to ruská zástava. Ja som videl v Čechách zástavu, ktorú navrhoval Štefánik a tá bola krásna. Boli tam hviezdy, bola to sloboda a malo to imagináciu (pozn. red.: Na obrázku nižšie je Štefánikova zástava s hviezdami v strede). My sme mali obrovskú šancu po revolúcii, kedy od nás čakali duchovní, že s čím prídeme.

 Nečakali, že budeme kradnúť v Rakúsku, že to bude hlavná činnosť Slovákov alebo naša hlavná sláva. Mali sme obrovskú šancu prísť ako masa a zaujať niečím, čo sme vyprodukovali. O tú šancu sme prišli aj kvôli ľuďom, ktorí si volia hochštaplerov.

X Má to tu zmysel? Môžeme naplniť slovenskú štátnosť nejakým novým obsahom? Má to ešte zmysel, keď hovoríte, že aj zástavu treba vymeniť?

V rámci veľkého upratovania by sme mali rebrandovať, vykašlať sa na všetky mýty, na Jánošíkov, solúnskych bratov a hlúposti, ktorými nás zahlcovali. Na tisícročný útlak Maďarov a panslavizmus. Je to najväčšia cesta do hrobu.

Musíme začať s čistým štítom. Priznať si, že nemáme veľké dejiny, ale národy bez veľkých dejín môžu mať veľkú budúcnosť. To je zásada. Pozbierať všetkých rozumných ľudí. Korčok využíva vlastenectvo a chce to použiť v kampani. Títo ľudia zacítia, že on nie je ich predstaviteľ. Oni majú neomylný gyroskop, vedia posúdiť, že je na funkciu príliš vzdelaný, prešedivelý a dôstojný gentleman. Okamžite to rozlíšia.

MINISTERKA KULTÚRY

X Ste človek z kultúry. Ako vnímate dianie v tomto rezorte? Čítam vaše statusy, čiže očakávam, že vnímate kriticky to, čo hovorí ministerka Šimkovičová. Zatiaľ to boli iba verbálne stanoviská. Dajú sa kritizovať už aj nejaké konkrétne skutky?

S týmto druhom kultúry nič nemám. Občas hosťujem v divadlách, ale väčšinou riešim súkromné projekty, takže s nimi neprichádzam do styku. Voľba ministrov kultúry bola doteraz jedna veľká katastrofa.

Keď mala strana nárok na miesto, dostala kultúru a vždy to takto dopadlo. Zjaví sa tam človek, ktorý prišiel na to, že opravovať hrady je finančne príjemná činnosť, takže sa opravujú hrady.

Fondy vždy fungovali spôsobom, ja tebe a ty mne. Preto sa polovica peňazí, ktoré mali ísť priamo do kultúry, niekde stratili. Ministerka má pocit, že by mala zvestovať svoje názory svetu. Názory na umenie by sme si mali vypočuť a ona by mala byť šoférka autobusu slovenskej kultúry.

X “Čelný predstaviteľ kultúry,” takto sa opísala v liste českému ministrovi. Prejavilo sa to tým, že bola pobúrená obrazom v Slovenskom rozhlase a fotografkou Holubovou, ktorá fotila LGBTI+ ľudí. Kritizuje slovenských umelcov?

My sme tak nechutne poddajní od normalizácie. Od šesťdesiateho deviateho roku, kedy sklonili všetci hlavu a všetci si uvedomili, že majú nejakú prácu, o ktorú nechcú prísť. Ona vztýči prst a povie, že sa jej to nepáči, a celá enkláva galeristov a ľudí, ktorí sú na čele divadiel, sa začne samoregulovať.

Samoregulácia je najhnusnejšie slovo, aké existuje v celom v umeleckom procese. Navyše, začínajú prevládať názory slovenského štátu. To už sú zásady, ktoré sformulovali vo fašistickom Nemecku, dôraz na ľúbivosť, na povznášanie umenia, na masovosť, potom na ľudovosť. To je napríklad protežovanie folklóru a tiež realizmus.

Alebo zvláštna verzia realizmu, ako napr. známe tri údenáče – sochy vierozvestcov na hrade. Zrejme im dvaja boli kompozične málo, tak tam šupli ešte Gorazda, ktorý s tým nič nemá. Vyberáme si umenie, ktoré povznesie, bude folklórne a ľudové.

Naši politici sa fotia v poľských, ukrajinských čipkách a ani to nerozoznajú. Používajú moravské čipky a vzory. Je to výsledok neznalosti a premršteného sebahodnotenia. Ak by som mal nazvať túto krajinu, tak by som ju nazval Dunning-Krugerov.

X To je efekt, ktorý hovorí, že človek nevie, čo všetko nevie. Preto si myslí, že vie všetko.

Čím menej vedomostí, tým vyššia hladina sebavedomia.

X  Politici cielia na masu. Prečo sa mase páči gýč a folklór na miestach, na ktoré nepatrí?

Masa v prvom rade berie to, čo sa jej tlačí. Keď bola Senzus najúspešnejšia kapela, tak ju neustále hrali televíziách a v rádiách. Jedna vec je vzdelanie, čo sa učia deti a akým spôsobom sa učia o kultúre.

Druhá vec je to, čo v mestách bývalo, aké produkcie a nároky. Tretia vec je výchova aj zo strany médií. Štátna televízia v tom vždy dokonale zlyhávala. Slovenskú televíziu už mám zablokovanú, pozerám len ČT24 a keď vidím ten intelektuálny rozdiel na ČT Hyde Park Civilizace, kde človek môže vidieť debaty fundovaného moderátora s nobelovskými vedcami, je to neuveriteľné.

My sme prenechali túto krajinu. Začalo sa to od pandémie, kedy sa ľudia začali hanbiť za to, že sa idú dať očkovať, ľudia spochybňovali názory vedcov. Vtedy sa to začalo a odvtedy to pokračuje. My sme odišli a prenechali sme im to. Je to naša nechuť baviť sa s nimi, zbabelosť a nedostatok elít. Lasica bol posledný človek, ktorý by sa dal zaradiť k elite, ktorú aj niekto počúva a má hlas a slovo.

X Elity existujú, ale keď ich zavoláme podcastu, tak to má menšiu počúvanosť, ako keby sme zavolali Ľuboša Blahu.

Umelci sa odmietajú vyjadrovať. Seriáloví umelci, ktorých ja mám strašne rád a sú moja krv, a s ktorými robím, nechcú hovoriť svoje osobné alebo súkromné názory.

FICO

X Čo by sme mali robiť? Fico ruší špeciálnu prokuratúru, ide rozbiť RTVS na polovicu a ešte jej o tretinu škrtol rozpočet. Nie je čas ísť do ulíc? (pozn. red.: Rozhovor sme nahrávali ešte pred prvým opozičným protestom).

Fico robí to, čo sľúbil. Boli to kroky, ktoré sa dali očakávať. Druhá vec je, že sme dostali na hubu. Celá demokratická časť Slovenska dostala na hubu voľbami. Prispel k tomu veľmi silným dielom majster Matovič, ktorého som ani nikdy neradil k demokratickým politikom.

Za Mečiara sme mali jednu dieru v člne a tou dierou v člne bol Mečiar. Teraz máme dve diery v člne, jednou je Fico a druhá je Matovičov druh politiky. Boj holými rukami proti mafii z pohodlia parlamentu. Nekonečná unavujúca kreativita, ktorá rovnako dupe po demokratických princípoch.

U nás sa to začalo neúctou k inštitúciám. To, že ja ako predseda vlády napádam riaditeľku Štátneho ústavu kontroly liečiv. Že si myslím, že môj názor prednejší ako človek, ktorý sa tým zaoberá.

X Nie je to len Matovič, Robert Fico v tom pokračuje. Hovoril, že by zaškrtil šéfa Úradu na reguláciu sieťových odvetví. Sedel som v miestnosti, keď nám novinárom nadával do protislovenských prostitútok, poznáme mnohé jeho vyjadrenia, ktoré sa neustále opakujú a sú čoraz tvrdšie.

Všetci vedia, aký je Fico. Ja by som usporiadal zápas, normálne, dal by som do ringu Fica s riaditeľom ÚRSO. Dal by som im rukavice a povedal by som, keď si taký čávo Fico, tak tuto predveď to zaškrtenie. Lebo tieto výroky už naozaj siahajú do kriminálneho prostredia. Keď to začne používať politik, tak je to úpadok krajiny.

X Mal som kedysi v štúdiu Irenu Brežnú, ktorá vyštudovala a sleduje ruskú kultúru. Veľa sa rozpráva s ruskými autormi, je k nim veľmi kritická a povedala mi, že v Rusku je naozaj kriminálna kultúra.

Vor v zákone.

X Mafiánska česť. Čo ak ľudia chcú vodcu klanu, ktorý zbúra všetko a buchne po stole, aj keď bude pripomínať mafiánskeho bossa. Možno by volili aj Mikuláša Černáka, pretože v ňom vidia Al Caponeho. Robert Fico možno toto úmyselne používa.

Ja si pamätám nejaký jeho komický telefonát.

X Šéfovi Všeobecnej zdravotnej poisťovne, ktorého išiel ponížiť a ukázať mu, že ja som tu šéf.

Veď nech je Attila Végh predseda vlády, lebo on je tu najsilnejší a nech máruje všetkých odporcov. Som proti tomu. Ficovi sa podarilo vytvoriť si mýtus šikovného politika. Je veľký rozdiel medzi slovami inteligentný a vychytralý.

Napríklad šakal je vychytralé zviera, ale sú zvieratá, ktoré sú svojím spôsobom inteligentné. Oni sú všetci šikovníci, oni sa vyznajú, lovia v kalnej vode, to je ich najlepšia rybačka, hodiť udicu do kanála a tam už vylovia svoje veci.

X Vedia klamať, napríklad Robert Kaliňák je bystrý a inteligentný človek, ktorý vám povie štyri polopravdy a dva klamstvá v jednej vete. Máte problém sa z toho vysomáriť, neviete, na čo máte skôr zareagovať, nad čím vôbec uvažovať, čo má zmysel mu vyvracať. Bežný človek nemá čas toto analyzovať.

Ja si pamätám, kedysi, keď vychádzali Mečiarove prejavy v novinách, tak ich zakázali uverejňovať od slova doslova. Bolo to isté, ako on stále hovoril, „Francúzi nám dlžia 47 miliárd, Angličania idú po mne, chcú ma zabiť v telefónnej búdke.”

Keď rozprával tieto sprostosti, ľudia si hovorili, že boha, to je chlap. Mne sa zdá, že na môj vkus je Fico moc ošúchaný, vyzerá ako keby ho trikrát recyklovali. Ja takémuto človeku neverím ani slovo, a myslím si, že počet ľudí ako ja sa bude zvyšovať. Teraz na začiatku ide krivka ešte hore.

X Teraz vyhral voľby a môže všetko, môže rušiť inštitúcie, rozbiť verejnoprávne médiá, Lipšica poslať kade ľahšie, pretože on je teraz ten silný.

To je po vzore Ruska. Oni doteraz čerpajú z ruských naratívov, majú to naštudované. Samozrejme, že my nie sme ako Rusi, my sme civilizovaní. U nás nie je krviprelievanie, ale doteraz čerpajú z tých techník.

Ja som raz videl rozhovor s ruským špiónom z 80. rokov a myslel som si, že mi príde zle, z toho, ako oni fungujú v Amerike. Majú to dokonale prepracované, vedia to robiť. Desatoro ruskej propagandy koluje na internete a je to to isté.

Príde čas, kedy ľudia začnú vidieť vládu v zlom, príde čas, keď sa niekoľko daňových vecí zdvihne, čo už sa aj robí. Príde čas, keď sa ľuďom pritlačí na peňaženky, keď sa zvýšia dane z alkoholu.

X Berú nám druhý pilier. Včera mi opozičný ekonóm povedal, že 45-ročnému človeku Robert Fico berie 130 eur z dôchodku, ktoré prerozdelí svojim voličom.

Ale to je systém. Medzi zapálením bojlera a prvým dúškom horúcej vody uplynie nejaký čas. Toto sa musí stať, ja myslím, že na jar začne pnutie medzi SNS a Smerom, pretože Danko nechce byť pohltený. Danko je takisto človek, ktorý si myslí, že jeho kreativitu Slovensko brutálne potrebuje, ale hlavne nechce, aby jeho strana zanikla.

On bude musieť aj niečo vykonať, lebo doteraz koná len Fico. Ľudia sa spamätajú z volieb. Teraz sme dostali tak na frak, že všetci sú ospalí, malátni a nikomu sa nechce ísť do boja.

X Keď nahrávame tento rozhovor, vznikajú prvé protesty proti zrušeniu špeciálnej prokuratúry. Vy mi hovoríte, že tieto protesty sú len prvé lastovičky a nemá to zmysel, lebo Fico je ešte na koni? Máme počkať do jari, až potom začnú ľudia chodiť reálne do ulíc?

Volá sa to – chytiť vlnu. Ako surfer tiež nejde do mora, keď nechytí vlnu. Musí prísť niečo také, ako keď bolo Za Slušné Slovensko. To malo silu, to bola tá detská križiacka výprava.

X Niekto, na koho ešte Robert Fico nemá nič? Ako Karolína Farská, na ktorú nevedel vyliať žiadne vedro špiny?

Nanešťastie sa tie decká predali za lyžicu bravčovej masti, niekto si našiel miesto v politike, niekto niečo iné. Skrátka, skončili nedôveryhodne a pritom mali obrovský potenciál. Bola to naozaj detská križiacka výprava.

Ľudia to sledovali s obdivom, a musí prísť niečo také. Ale už asi nie tohto druhu, lebo tie decká boli výnimočné aj na školách, asi to nebol šedý priemer. Boli to rodení vodcovia, ale myslím si, že príde sociálna vlna. Nebude to vlna, ktorá pochádza od Lipšica.

X Oni chcú zrušiť špeciálnu prokuratúru, pretože tam sú mnohí iní pod Danielom Lipšicom, na ktorých oni opakovane útočili na tlačovkách. Na prokurátorov Šureka s Repom, ktorých vykresľovali ako gestapákov. Potrebujú zastaviť, upratať a zmierniť tlak na stíhanie nominantov Smeru. V roku 2018 odpor už prišiel, ľud prinútil Roberta Fica odísť, prehral voľby, ale teraz ho tu máme naspäť.

To je tým, že v poslednom čase sa v politike strieda Caligula s Nerom. To tak je, že príde krutovládca, potom príde iný blázon, ktorý rozčúlili ľudí. Ja si myslím, že na tomto zarevali Demokrati. Keby sa Demokrati dokázali odtrhnúť od Matoviča o pol roka skôr, tak ľudia ich vítajú a vynesú ich na plecia do parlamentu s radosťou, ale urobili to neskoro.

Zúčastnili sa tej smiešnej šaškárne so späťvzatím demisie, a tým pádom to zhaslo. Ja si myslím, že teraz je to na všetkých mimovládkach, ktoré sú ohrozené a ktoré sa musia dať dokopy. Musia byť pod tribúnou, musia tam stáť rádové sestry, hospice ako Plamienok. To nebudú len politické mimovládky. Musia to byť všetky tie, ktoré sa starajú o ľudí.

Ďalšia vec, ktorá zahmlila priestor, je, že štát rezignoval na ochranu pred dezinformáciami.

X Nielenže rezignoval, ministerka kultúry škrtla dotácie na boj proti dezinformáciám.

Ba čo viac, z dezinformácií sa stal kvázi mainstream. Oni dostali preferované miesta na rozhovory a podobne. Toto je to tak strašná vec, že dosah si ešte nevieme nateraz ani predstaviť. Myslím si, že to omnoho neskôr pocítime, lebo sa to bude týkať aj škôl. Aj keď Drucker je tam asi v podstate najšikovnejší človek, ale bude sa to týkať všetkých oblastí života.

V Knihe džunglí bola taká poviedka, keď sa malé opice rozhodli, že budú vládnuť džungli a uniesli Maugliho. Chceli vládnuť celej džungli so svojim minimálnym mozgovým potenciálom a dopadlo to strašne. Toto bude obrovská vražda páchaná na našich potomkoch.

Druhá vec je, čo vtedy som pokladal za neúmerné sebavedomie slovenského politika, keď zaliali betónom keltské pamiatky kvôli garážam.

X Na Bratislavskom hrade?

O týchto pamiatkach mi hovoril archeológ, ktorý dostal svetové ceny, že toto je to bájne Carnuntum, sídlo kráľovstva Bójov. A nejaký niktoš si prežije sedemdesiat a menej rokov pod vplyvom kokaínu, alkoholu a ja neviem čoho, za peniaze, ktoré zarobia na stavbe garáží. Lebo však sa nedá odmerať, koľko bude jama stáť. Povie, že si trafil na kamenné podložie a hneď si vypýta ďalší milión. Oni zapredali Slovensko, za peniaze zapredali tú najväčšiu pamiatku, akú máme.

X Toto je možno to chýbajúce historické dedičstvo, čo ste spomenuli na začiatku, že Slovensko nemá veľkú históriu. No ona tu možno je, ale nie je to kráľ Svätopluk, a nie je ani slovenská národná, lebo vzniklo až devätnástom storočí.

Masaryk povedal „Za najvyššiu métu života nepovažujem to, že som bol českým prezidentom, ale to, že som sa nespreneveril svojim názorom.” Tento meter tí ľudia nemajú, im je to jedno. Kľudne to predajú. Keby to zajtra kúpil nejaký ruský oligarcha, tak mu to zajtra predajú. Oni by predali túto krajinu a ešte by sa obliekli do ruských krojov a tancovali by so samovarom.

X Robert Fico s Jurajom Blanárom nás teraz reprezentujú v zahraničí, videli sme zatiaľ cestu Roberta Fica do Bruselu a do Prahy. V Prahe ho vítali transparenty Fico vráť sa do Moskvy a podobne. Potom, ako sa Robert Fico vyhrážal televízii Markíza, že im škrtne peniaze zo štátu, tak sa v jej správach transparenty neobjavili. Markíza nepovedala, že pozrite, Fica vítali v zahraničí s takýmito sloganmi, ani že ho český prezident nechcel prijať. Bola to selanka, pekná návšteva predsedu vlády v Prahe. Ako nás tam Robert Fico reprezentuje a ako to vnímame na Slovensku?

Ľudia, ktorí to sledujú, to v zásade vidia na internete – tiahni do Ruska a všetky tieto veci. Markíza je biznisová televízia. Raz v živote sa zastarali do politiky. To bolo v 90. rokoch, keď umelci obsadili ministerstvo kultúry a vtedy sa potrebovali dištancovať od Mečiara, lebo zistili, že Mečiarova hviezda padá dole, takže vtedy sa proti nemu postavili.

Ale teraz majú niekoľko seriálov, ktoré chcú, aby všetci pozerali. Kategória ľudí, ktorá seriály pozerá, sú Ficovi voliči. Nechcú si to s nimi rozhádzať.

RTVS je dlhodobo jalová. Keď si človek zapne v nedeľu politické programy a vidí tam toho smutného mužícka so zúfalou tvárou, tak si predstaví, akú úroveň má politická debata na RTVS. Rozdiel sme videli pri rozhovore s mladým Kaliňákom a českým redaktorom. Takto sa to robí.

X Keď sme sa kedysi v RTVS ozvali proti Rezníkovi, mnohí sme museli odísť. Ľudia odtiaľ odchádzajú v pravidelných cykloch, keď to tam vždy znova niekto nový ovládne politicky ovládne. Teraz to idú spraviť opäť. Možno budeme znova sledovať odchody z RTVS, tých, čo ešte majú chrbtovú kosť alebo profesionalitu. Preto to tam vyzerá takto.

Oni chrbtovú kosť v plnej miere neprejavili. Ja sa čudujem, pretože nové vedenie RTVS je od svojho nástupu také krotké a mierne, že to ani nemuseli meniť. Myslím si, že Danko a Fico si to chcú podeliť medzi sebou, že jeden bude mať rozhlas, druhý televíziu.

Čo sa týka televízie, tak ja som si zažil takú vec ako v šesťdesiatom ôsmom. Pri veciach, ktoré som mal režírovať, boli pripravené a prešli cez a dramaturgiu, tak zrazu za mnou a hovorili, že “pán Slovák takto to je, klient vás nechce”. Zistil som, že ja tam nemôžem robiť.

Robil som najväčšie galavečery, tak teraz mi ponúkli robiť dokrútky do nejakej hlúposti. Salámová metóda.

X Z toho je ponaučenie, že majú byť opatrní?

Vždy tam boli produkcie, ktoré zarábali brutálne peniaze a čakalo sa, kedy sa tam zase vrátia a tí sa už zase vrátili.

X Myslíte režiséra Ňuňéza?

Korupcia je nebezpečná kvôli tomu, že keď existuje nejaký balík peňazí a ja prídem a za svoje veci si zoberiem väčší balík peňazí ako ostatní, tak na ostatné veci ostane menej.

Preto je korupcia nebezpečná, lebo celá kvalita zrazu musí ísť dole. To je ako Námestie Európy v Komárne, keď vám za niečo zaplatia 40 % do vrecka, akože za sprostredkovanie, tak zrazu nemajú ani na to, aby si to postavili poriadne. Choďte tam a uvidíte rozpadajúce sa budovy a to je tak s každou oblasťou ľudskej činnosti.

X Vláda vezme RTVS tretinu rozpočtu. Ministerka kultúry sa ozvala s tým, že to môže kompenzovať príspevkom zo štátneho rozpočtu. Tak to fungovalo aj v minulosti. Čiže riaditeľ RTVS bude musieť každý rok vyjednávať s ministerstvom kultúry, chodiť prosiť o peniaze a tam vznikne opäť priestor na to, aby mu politici povedali, čo od neho chcú.

Takto sa to tam dialo vždy, len sa menili osoby. Tak ako kedysi istý Boris K. chodil do televízie diktovať, čo sa tam má robiť, tak predtým Andrej Danko. Tak to tu bolo vždy.

Ja stále trvám na tom rebrandingu. Bol som najmladší tribunár v osemdesiatom deviatom. Niekedy chodím na stretnutia týchto akože starých rebelov a viem, že oni to prví neustrážili, že sme sa vydali zlým smerom. To je ako keď sa poštár sekne o jeden vchod a roznáša poštu celý čas o vchod vedľa.

Preto hovorím, že bude musieť nastať zmena v politike, lebo sa staneme nevydržateľným štátom. Nebude sa tu dať vydržať. Pre ľudí so svedomím tu nebude miesto, nebudú sa tu vedieť pohnúť, pred záplavou vulgarizmov, pseudo-vlastenectva, neustáleho pseudo-folklóru a historických klamstiev.

Každá dezinformácia škodí. Videli sme to cez covid, zomrelo 25 000 ľudí. A dezoláti tvrdia, že to je chrípôčka, že zomreli na vakcíny a podobne. Ja som točil dokument, kde ľudia prosili o vakcínu, keď boli intubovaní na lôžkach a plakali tam.

Doteraz na ministerstve zdravotníctva nebol nikto schopný ozvať sa a podporiť vedcov. Toto bola úloha, ktorú mala predošlá vláda. Nie dohadovať sa s bohom a mať boží plán, ale konať.

Ďalšia vec, to zbožšťovanie a tá selanka, ktorú vyrábajú zo socializmu. Dostali sme byt a neviem čo všetko. So všetkým týmto si budeme musieť zviesť nejaký boj a prvé kolo bude asi voľba prezidenta. Obrovské prachy, obrovské reklamné mediálne zásahy proti Korčokovi. Tam sa ukáže, ako sme na tom, to bude hodina pravdy, aktuality.sk

X X X

Kedysi varil v michelinských reštauráciách, dnes učí školy, ako lepšie variť pre žiakov

 Mali by sme poznať celý príbeh jedla, nielen jeho energetickú hodnotu, hovorí skúsený kuchár.

Tradičné recepty zo školských jedální sa dajú navariť chutne. Stačí urobiť zopár zmien, hovorí Ľuboš MEGO, ktorý sa v rámci projektu Skutočne zdravá škola stretáva s kuchárkami zo školských jedální po celom Slovensku. Z prvotnej nedôvery žien, ale aj mužov s dlhoročnými skúsenosťami sa postupne vytvoria príjemné vzťahy.

Okrem toho má skúsený kuchár, ktorý varil aj v michelinských reštauráciách, vlastný projekt komunitnej kuchyne, kde sa snaží presadzovať tézu o tom, že jedlo má byť vždy zážitkom.

 X Vyštudovali ste finančný manažment, pracovali ste ako ítečkár. Ako ste sa dostali k vareniu?

Počas vysokej školy som cez prázdniny pracoval v kuchyni a časom som zistil, že ma to napĺňa a poháňa viac ako práca v kancelárii či s peniazmi.

X Predtým ste k vareniu neinklinovali?

Nie, neinklinoval som, ale máme v rodine dve generácie kuchárov, kuchárok a vedúcich školských jedální, takže som k tomu pričuchol, avšak nevaril som.

X V rámci projektu Skutočne zdravá škola školíte kuchárky v školských jedálňach. Stretávate sa iba so ženami alebo aj s mužmi?

Samozrejme, v školských jedálňach pôsobia aj muži. Drvivá väčšina sú však skutočne ženy.

X S akými typmi ľudí sa tam stretávate?

Čo sa týka žien, tak som naozaj stretol snáď všetky osobnosti sveta. Je prirodzené, že toto povolanie priťahuje ľudí s rôznym vzdelanostným a sociálnym pozadím. Väčšinou išlo o staršie panie, čiže štandard, na ktorý sme v jedálňach zvyknutí.

X Ste pre ne cudzí človek, ktorý prichádza na ich teritórium a zrazu ich učí, že majú niečo robiť inak, než boli zvyknuté. Ako na to reagujú?

Spočiatku som sa stretol s jemnou nedôverou voči novému mladému prístupu. Aj keď ja sa nepovažujem práve za mladého človeka. Tá nedôvera sa vždy dala prekonať a nakoniec z toho vznikol veľmi pekný osobný aj profesionálny vzťah. Školenia boli na dobrej úrovni a kuchárky boli vždy zvedavé na nové veci.

Čo je hlavným cieľom týchto školení?

Hlavným cieľom je motivovať kuchárky a dať im pocit, že sú dôležité. A tiež im ukázať, že existujú nové prístupy, s ktorými sa ešte nestretli. Neznamená to, že to musia byť lepšie prístupy alebo že ony sú zlé, keď ich nepoznajú.

X Čo si máme predstaviť pod pojmom nové prístupy?

Materiálno-spotrebné normy, ktoré sú dostupné a podľa ktorých školské jedálne varia, sú vynikajúce, ale kuchárky sú často zvyknuté variť istým spôsobom, v ktorom sa cítia bezpečne. My sa ho snažíme malými zmenami narušiť. Nie je to dramatická zmena. Mala by viesť k trochu iným výsledkom než tie, na ktoré sú zvyknuté. Zároveň sa snažíme odbúrať prvotnú negatívnu reakciu alebo nechuť k zmene, ktorá na začiatku prevládala.

X Hovoríte o malých zmenách. Čo konkrétne im radíte urobiť?

Tieto malé zmeny môžete urobiť aj vo vlastnej kuchyni. Jednoducho nahradíte nejakú surovinu inou. Nakupujete sezónne suroviny. Pridávate do jedla viac zeleniny na úkor mäsových produktov či škrobov. Zameníte pšeničnú múku za iné alternatívy – napríklad špaldovú či pohánkovú.

X Veľa ľudí má jedlo zo školských jedální zaškatuľkované ako zlé. Celé generácie majú dodnes traumu zo stravovania v škole. Prečo má podľa vás takúto povesť?

Je to súhrn faktorov. Školská jedáleň je komplex, do ktorého nezasahujú len kuchárky, ale aj vedúce školských jedální, personál jedálne, školský dozor, rodičia, riaditelia škôl a tiež samotné deti svojím prístupom.

Takže ak niekto povie, že jedlo bolo v jedálni zlé, nemusí to byť spôsobené iba tým, že bolo skutočne nechutné. Môže to byť súhrn všetkých týchto faktorov, ktoré vplývajú na to, ako sa deti cítia, aký majú pocit z jedla. Aj z tohto pramení spomienka na školskú jedáleň.

x V rámci receptúr, ktoré určuje ministerstvo školstva, tu na jednej strane máme nové, modernejšie, na druhej strane tradičné, ktoré majú svoju históriu. Vy učíte kuchárky inovatívnym postupom. Majú podľa vás v školskej jedálni miesto tradičné socialistické jedlá ako granatiersky pochod, žemľovka či ryžový nákyp?

Stravovacie návyky podliehajú móde. Vidíme to na stravovaní dnešných mladých ľudí aj detí. Mnohé receptúry, ktoré sa varia v školských jedálňach, sú výborné. Uvaril som mnohé z nich a všetky sa dajú uvariť tak, aby boli chutné, čerstvé a svieže. Nie je dôvod, aby si deti na ne nezvykli. Niektoré receptúry sú možno staršie, no dokáže im pomôcť napríklad to, že sa použije menej múky, cukru. Určite si nemyslím, že treba materiálno-spotrebné normy prekopať od základu. Máme ich viac ako tisíc a určite je z čoho vyberať.

 X Ako si spomínate vy na svoje školské časy a stravovanie v školskej jedálni?

Dobrou správou je, že nemám vyslovene zlé spomienky, takže asi to bolo v poriadku. Každý z nás však pozná charakteristický zápach školskej jedálne a vieme ho spoznať vo dne aj v noci. Zároveň sme boli zvyknutí, že niektoré pani kuchárky boli trochu nevrlejšie. Samozrejme, to sa dialo aj vplyvom toho, ako sme sa my správali k nim. Bolo to akoby zrkadlo vzájomných vzťahov.

Všeobecne medzi najčastejšie spomienky na školské jedálne patria „žuvačkové“ mäso, lepkavé cestoviny, želatínové omáčky a nedochutené jedlá.

X Niektoré školy zapojené do projektu Skutočne zdravá škola nahradili štandardné obedy bufetovými – znamená to, že deti si nakladajú samy a vyberajú si, čo im chutí. Mohla by byť toto budúcnosť školského stravovania?

Nedávno som bol na stretnutí kuchárov z dvanástich európskych krajín. Vyšli odtiaľ zaujímavé podnety. Školské stravovanie na Slovensku má vďaka dlhoročnej tradícii obrovský náskok. Mať jedáleň v každej škole nie je v mnohých krajinách obvyklé. Napríklad v Taliansku sa varí v centrálnych kuchyniach a jedlo sa dováža.

So zahraničnými kuchármi sme sa zhodli, že sú isté spôsoby, ktoré by mohli zlepšiť stravovanie na Slovensku a znížiť produkovanie odpadu. Bufetový štýl stravovania sa vyskytuje v niektorých európskych krajinách. Ukazuje nám, že je to jedna z ciest modernizácie školského stravovania. Ak si môže dieťa pod dozorom dospelého vybrať, čo mu chutí a čo zje, môže to znížiť množstvo odpadu. Práve to je totiž kritická úloha, ktorú musíme v najbližších rokoch splniť.

X Spomenuli ste, že najväčšou výzvou pre školské jedálne je znížiť množstvo odpadu. Plytvanie jedlom je problémom snáď všade. Ako variť čo najekologickejšie?

V rodinách je dôležité plánovanie. Treba vedieť, čo chceme variť, koľko porcií a pre koho. Treba nakupovať uvedomele a ak nám zostanú zvyšky, nejakým spôsobom ich spracovať.

X A čo v školských jedálňach?

V celej Európe tu tvorí odpad približne 30 percent z uvareného jedla. Je to veľa. Spôsobov, ako ho znižovať, je viacero. Jedným z nich môže byť zavedenie bufetového štýlu – každý si naloží, čo reálne zje. Prípadne si naloží troška menej a môže sa vrátiť na začiatok radu a zobrať si akoby dupľu.

Ďalej môžeme pouvažovať nad tým, či by nebolo vhodnejšie dať deťom najprv menšiu porciu a potom im radšej pridať, ak budú chcieť. Je dobré, ak majú kuchárky čas a pýtajú sa detí pri výdaji, čo chcú a čo nechcú. Niekedy nemusia chcieť prílohu, šalát a podobne, pretože to nemajú rady. To treba rešpektovať.

Dôležité je aj vzdelávanie detí v školách a rodinách. Aby sa im pripomínalo, aby jedlo ochutnali a vyberali si to, čo skutočne zjedia. Ale najmä, aby boli motivovaní ochutnať nové, pretože návyky sa tvoria postupne. Neznamená to, že keď mu dnes nechutí brokolica, nevychutná si ju o pol roka.

X V minulosti ste uviedli, že jedlo má byť pre človeka zážitkom. Ako by sme mali jesť, aby sme to dosiahli?

S uvedomením. To je prvý krok. Je dobré, ak poznáme príbeh jedla. V súvislosti so školským stravovaním je to o prístupe rodičov k stravovaniu detí, o vzdelávaní. Je to aj otázka prístupu v školách a školských jedálňach.

Ak si uvedomíme, že jedlo má za sebou nejaký príbeh, môže pozostávať aj z pár surovín, ale musíme mu rozumieť. Keď si sadáme k stolu berieme príbor a ochutnávame, to je posledným krokom v procese výživy. Nie je to len o tom, že zjeme niečo s určitou energetickou hodnotou, ale aj o tom, čo majú suroviny za sebou, v akej atmosfére jedlo jeme. To všetko tvorí zážitok.

Zážitkovou gastronómiou v dobrej reštaurácii si môžeme spríjemniť a spomaliť život, no netreba zabúdať, že skutočnými gastronomickými hrdinkami sú naše ženy v školských kuchyniach, pretože sa starajú o každodennú výživu a zdravie našich detí.

 X Koľko času na takýto zážitok potrebujeme? Počas pracovnej doby má zamestnanec 30-minútovú prestávku na obed, deti v škole sú na tom podobne…

Je to náročné. V školských jedálňach sa snažíme presadiť, aby deti mali aspoň 45 minút na jedlo. To je minimum, ktoré by sme im mali dať. Jedlo je totiž zároveň spoločenskou udalosťou. Deti ani dospelí nie sú schopní len prísť do jedálne a zjesť obed na povel. Pri jedle prebieha komunikácia a konzumácia by mala byť jej príjemným spestrením.

X Hovoríte, že jedlo je spoločenskou udalosťou a prebieha pri ňom komunikácia. Nás však v školách či škôlkach učili, že pri jedle sa nerozpráva. Prečo?

Myslím, že to takto bolo v minulosti a vyplývalo to z toho, že sme boli učení na štruktúrovaný život. Museli sme vedieť, čo kedy nasleduje, čo sa patrí a čo nepatrí. Učiteľky sa zároveň snažili zvládať masy detí. Ja som bol v 1.G, sestra v 1.H triede. Pokyny ako: Najedz sa! Nerozprávaj! Uvoľni miesto! im v tom pomáhali.

Tento prístup v tom čase možno žal úspech a fungoval. Dnes však vidíme jeho následky v podobe nevhodných stravovacích návykov.

X V jednom z rozhovorov ste uviedli, že ste zástancom jedenia rukami. Fungujú tak napríklad africké kultúry. Na Slovensku sa niekde aj kuracie stehno jedáva príborom. Mali by sme sa pri jedle viac zašpiniť?

Jedným z hlavných dôvodov, prečo ma baví príprava jedla, je, že môžem pri nej používať všetky zmysly. Pri varení aj pri jedení. Vďaka tomu je vzťah k jedlu čo najintenzívnejší. Jedenie sa môže stať skutočným zážitkom, ak používame zrak, hmat, sluch, chuť a tiež čuch.

X V rámci svojej Živej kuchyne združujete ľudí s podobným postojom k jedlu. Chcete jesť pestré, vyvážené a výživné jedlá. Čo si máme pod tým predstaviť?

V dnešnej dobe je veľmi ťažké povedať, ktoré jedlo je zdravé. Informácií o zdravých jedlách je množstvo a ťažko vybrať, čo zdravé je a čo nie. Závisí to od prístupu. Každý človek by si mal individuálne určiť, čo je pre neho zdravé a čo nie. Dávať si pozor na pocity pri jedle a na základe toho si vybrať pokrm. Pre mňa je zdravým jedlom, čo je pestré. My používame široké spektrum surovín dostupných na našom trhu v danej sezóne. Cieľom je, aby jedlo prešlo od základnej suroviny po hotové jedlo tú najkratšiu trasu.

X Aké suroviny u vás nenájdeme?

Hotové polotovary, umelé dochucovadlá. Snažíme sa používať bylinky v čo najčistejšom stave. Používame základné suroviny, chemicky nespracované oleje.

X Čiže ani Slovákmi obľúbenú vegetu…

Nie, ale netreba generalizovať. Ak berieme vegetu ako sušenú zeleninu v prirodzenom stave, tak tú áno. Klasickú určite nie. Z detstva mám zafixované, že sa do polievky pridávali dochucovadlá ešte pred ochutnaním. To je takzvaný syndróm čínskej reštaurácie – potrebujeme zvýrazniť chuť bez toho, aby sme vedeli, čo jedlo vlastne obsahuje.

X Predpokladám, že takto nejak to funguje aj u vás doma a rovnaké veci nenájdeme ani tam…

Áno. Samozrejme, máme doma kečup, pretože máme malé deti a to musí byť takmer ku každému jedlu.

 X Keď sa bavíme o konkrétnych jedlách, ktoré varíte, aký spôsob prípravy uprednostňujete?

Bežné aj pomalé pečenie, parenie, prípadne blanšírovanie, kde je zelenina chrumkavá. V zime varíme zeleninu dlhšie, v lete ju chceme mať chrumkavejšiu, sladšiu. V zime varíme jedlá, ktoré zahrejú. Zohľadňujeme teda aj ročné obdobia. Taktiež preferujeme krátke opraženie na tuku alebo olivovom oleji, v zime na masle. Mäso buď sprudka opečieme, alebo pečieme na nižších teplotách.

X Ak sa pozrieme na fungovanie reštaurácií, cena obedového menu sa dnes začína na približne šiestich eurách. Vy máte skúsenosť s varením z kvalitných a čerstvých surovín. Dá sa takto variť za takúto sumu?

Za takúto sumu je možné navariť menu, ktoré nie je veľmi pestré. Ak chceme variť pestro, kvalitne, použiť kvalitné tuky, semienka či finančne náročnejšiu zeleninu od farmárov, je to veľmi náročné.

X Varili ste v michelinských reštauráciách, na Slovensku také však dodnes nemáme. Prečo?

Je to voľba manažmentu Michelin, že sa rozhodol náš trh obísť. V súčasnosti existuje Micheline guide pre Európu. Momentálne sa však skôr zaujímajú o Áziu. Ak by sa agenti lepšie poobzerali po Slovensku, našli by tu reštaurácie svetovej úrovne.

X Aké kritériá by mala spĺňať reštaurácia svetovej úrovne?

Trendy sú dlhé roky rovnaké. Mala by tu panovať prísna sebadisciplína v oblasti surovín. Vyberajú sa miestne suroviny, podporujú miestni farmári, rešpektuje sa biodiverzita surovín. Používajú sa sezónne, ale aj zabudnuté a nové suroviny z danej lokality. Následne sa podávajú v čo najmenej deformovanom stave, prípadne sú upravené tak, aby sa zvýšila ich výživová hodnota.

Najmä na cestách mnoho ľudí zápasí s dilemou, ako vybrať dobrú reštauráciu. Ako postupujete vy?

Klasickým spôsobom je dať na odporúčanie známych. Druhou možnosťou je držať sa recenzií na internete. Aj to niekedy robím. Avšak v tomto prípade sa ochudobňujeme o nové zážitky a hľadáme také, ktoré sú z našej bubliny a sme na ne zvyknutí.

X Čiže by ste skúsili aj reštauráciu, ktorú nepoznáte a neviete, aké má recenzie?

Áno, veľmi rád. V zahraničí sa treba snažiť podporiť miestne prevádzky a miestnych kuchárov.

X Varili ste v rôznych štátoch sveta a ochutnali množstvo kuchýň. Ktorá vám najviac prirástla k srdcu?

My tu varíme všetko a všetky kuchyne nás bavia. Neustále je čo objavovať. Všeobecne dnes panuje pozitívny prístup k svetovým kuchyniam – medzi mladými aj deťmi. My prekladáme tieto kuchyne modernejšou a zdravšou slovenskou klasikou. Kolegyňa má napríklad rada lazane. Talianska kuchyňa je všeobecne dobre prijatá v našom regióne a považuje sa za tutovku.

 X Spomenuli ste slovenské jedlá. Ktoré z nich je vaše najobľúbenejšie?

Skôr tie menej škrobové. Milujem bryndzové halušky, ale cítim, že je to veľká záťaž pre moje telo a jem ich málo. Mäso na šťave, napríklad sviečkovú na smotane s knedľou si dám rád. Alebo aj rezeň s dobrým šalátom. Preferujem však znižovanie podielu sacharidov v jedlách.

X Okrem tradičných jedál na cestách ľudia ochutnávajú aj rôzne netradičné. Čo najbizarnejšie ste mali na tanieri vy?

Klasika je hmyz a hlodavce. Z rastlinnej stravy to boli lokálne plodiny – huby, hľuzovky.

X Hlodavce?

Sú krajiny, kde sa jedia chovné potkany, škrečky, veveričky, ale aj divé vtáky. Sú to jedlá, ktoré ochutnáte raz.

X Blížia sa Vianoce, tradičné menu sa líši podľa preferencií Slovákov, ale aj regionálnych zvykov a tradícií. Čo bude na vašom štedrovečernom stole?

O to sa stará manželka. Tak funguje väčšina kuchárov – nechávajú doma v kuchyni pôsobiť manželky. U nás sa držíme tradícií, ktoré prináša ona. Budeme mať mliečnu šošovicovú polievku so zemiakmi a slovenského pstruha lososovitého so šalátom – buď jednoduchým viedenským alebo od rodičov vezmeme aj majonézový. Dáme si ho v malom množstve, ale vychutnáme si to.

A čo tradičné vianočné koláče?

Pečieme si sami, delíme sa o produkty v rodine. Snažíme sa piecť z alternatívnejších múk – zo špaldovej či pohánkovej. Používame lekváre s vysokým podielom ovocia. Cukor nahrádzame medom. Nepečieme veľa. Snažíme sa to jesť striedmo a v malých množstvích, aktuality.sk

X X X

Vo vysokej rýchlosti hrozivo spadla v cieli. Kanadská lyžiarka sa dozvedela nepríjemnú diagnózu

Cieľom prešla práve v momente keď začala strácať rovnováhu. Prišiel nekontrolovateľný pád vo vysokej rýchlosti.

 Stefanie Fleckensteinová po páde v cieli.

Kanadská lyžiarka Stefanie Fleckensteinová ležala na svahu vo francúzskom Val-d’Isère a kričala od bolesti. Ratovať ju prišli usporiadatelia i záchranári.

Do nemocnice v Grenobli transportoval 23-ročnú Kanaďanku vrtuľník./agentury/

X X X

Ledecká a Shiffrinová nezvládli náročnú trať. Brignoneová uspela vo vo Val d’Isere v super-G

Talianska lyžiarka Federica Brignoneová triumfovala v nedeľnom super-G vo Val d’Isere a slávila tretie víťazstvo v prebiehajúcej sezóne Svetového pohára. Vo francúzskom stredisku vyhrala s náskokom 44 stotín pred Nórkou Kajsou Vickhoffovou Lieovou, na treťom mieste skončila ďalšia talianska zjazdárka Sofia Goggiová (+0,59).

 Brignoneová sa najlepšie vyrovnala s nástrahami náročne postavenej trate. Od úvodu išla agresívne, odvážnu líniu zvolila aj v technických zákrutách, pričom neustále zrýchľovala.

Kĺzalo jej to aj v dolnej časti a v cieli mala 87 stotín k dobru na dovtedajšiu líderku Rakúšanku Corneliu Hütterovú. Napokon sa medzi ne vkliesnili ešte Goggiová a Lieová. Brignoneová dosiahla 24. prvenstvo v kariére vo SP, deviate v superobrovskom slalome.

 „Bola to takmer perfektná jazda. Momentálne ma lyžovanie veľmi baví, je mojou vášňou, cítim, že ešte mám čo ukázať,“ povedala podľa agentúry APA 33-ročná Talianka, ktorá v tejto zime vyhrala už dva obrovské slalomy v kanadskom Mont Tremblante.

Viaceré favoritky zaváhali, v náročnej technickej pasáži vypadli po nádejných medzičasoch Švajčiarka Lara Gutová-Behramiová i Novozélanďanka Alice Robinsonová, preteky nedokončili aj Talianka Marta Bassinová a líderka SP Mikaela Shiffrinová.

Američanka vedie celkové poradie už len so 63-bodovým náskokom pred Brignoneovou. Veľké problémy mala aj víťazka sobotného zjazdu Jasmine Fluryová, Švajčiarka obsadila ôsme miesto.

Slovensko nemalo v súťaži zastúpenie. Petra Vlhová vynechala rýchlostné disciplíny v St. Moritzi i vo Val d’Isere a do kolotoča SP sa vráti až vo štvrtok, keď sa pôjde vo francúzskom Courcheveli večerný slalom./agentury/

X X X

Švajčiarske hokejové hry: Švédi zdolali v záverečnom stretnutí Česko a stali sa víťazmi turnaja

Švédi sa stali bez straty bodu celkovými víťazmi Švajčiarskych hokejových hier. V záverečnom vystúpení zdolali v Zürichu Česko 5:3. Podujatie bolo súčasťou prestížnej série Euro Hockey Tour. Česi utrpeli vôbec prvú prehru v sezóne a na turnaji obsadili druhé miesto, aktuality.sk