Putin: Rusko sa nedá nikým zastrašovať ani vydierať. Vojna v polícii SR bez munície

 Putin povedal, že jeho krajina sa „nevzdá svojej zvrchovanosti“ a nepodvolí sa ani zastrašovaniu či vydieraniu. Ruský prezident Vladimir Putin oznámil, že sa nenechá nikým „vydierať ani zastrašovať“. Vyhlásil to v stredu krátko pred začiatkom prejavu amerického prezidenta Joea Bidena na Valnom zhromaždení OSN v New Yorku. Informovala o tom stanica Sky News.

Na oslavách 1160. výročia štátnej suverenity Ruska Putin povedal, že jeho krajina sa „nevzdá svojej zvrchovanosti“ a nepodvolí sa ani zastrašovaniu či vydieraniu.

Šéf Kremľa tiež pochválil aj ruskú armádu, ktorá podľa neho zachraňuje ľudí v Donbase na východe Ukrajiny. Moskva totiž tvrdí, že občanov Ruska žijúci v tomto regióne sú prenasledovaní. Kyjev tieto obvinenia odmietol.

Putin v stredu ráno vyhlásil čiastočnú mobilizáciu pred uskutočnením referend v Moskvou ovládaných oblastiach na východe a juhu Ukrajiny o pripojení k Rusku. Minister obrany Sergej Šojgu spresnil, že v Rusku bude mobilizovaných 300 000 záložníkov. Šéf Kremľa taktiež avizoval, že Rusko — ktoré je jadrovou veľmocou — je na ochranu svojho územia odhodlané použiť „všetky dostupné prostriedky“.

Toto rozhodnutie šéfa Kremľa vyvolalo ostrú kritiku zo strany viacerých svetových lídrov vrátane prezidentky SR Zuzany Čaputovej, nemeckého kancelára Olafa Scholza či českého premiéra Petra Fialu, aktuality.sk

X X X

Dozvuky protestu proti vláde: Fico urobil najväčšiu radosť pohrobkom fašistov

Obrovský opozičný protest nebol ani obrovský, ani príliš opozičný. Demonštrácie sa zúčastnilo niekoľko tisíc ľudí a vystúpiť odmietla väčšia relevantných opozičných strán. Podporovať akúkoľvek protestnú akciu organizovanú stranou Smer, ktorá je zodpovedná za nehorázne zneužívanie moci v štáte, navyše za výdatného partnerstva extrémistov, je nepredstaviteľné, vysvetlili svoju neúčasť viaceré opozičné strany. Predsedovi Smeru Robertovi Ficovi sa tak skôr než zjednotiť ľudí proti vláde podarilo oficiálne potvrdiť partnerstva s extrémistickým hnutím Republika, ktoré ich takto legitimizoval.

„Poďme 20. septembra v Bratislave zorganizovať jedno obrovské protivládne zhromaždenie, kde ľudia budú hovoriť o tom, ako sa o nich vláda nestará,“ vyzval nedávno líder Smeru Robert Fico. Vo výzve adresovanej „celej slovenskej opozícii“ tiež pripomenul, že sme svedkami mimoriadne hlbokej ústavnej, sociálnej aj ekonomickej krízy.

„Musíme chcieť predčasné parlamentné voľby. To je jediná cesta, ako sa Slovensko dostane z ústavnej krízy ale aj krízy zdražovania,“ vyhlasoval Fico na utorňajšom protivládnom proteste, kde sa v chladnom a daždivom počasí podľa odhadov zišlo 3 až 5-tisíc účastníkov.

 „Svoju rolu zohralo aj počasie. Možno aj preto tá účasť bola nižšia. Nepodarilo sa získať najvyšších predstaviteľov odborov. Z toho hľadiska sa o úspechu hovoriť nedá. Z toho ako protest vyzeral a koľko tam bolo ľudí, by som nerobil ďalekosiahle závery o náladách medzi obyvateľstvom. Mohli by sme byť totiž veľmi prekvapení z výsledkov najbližších parlamentných volieb,“ zhodnotil politológ Juraj Marušiak.

 Zároveň Fico predstavil výzvu z protestného stretnutia s konkrétnymi požiadavkami. Predsedu vlády Eduarda Hegera (OĽaNO) vyzval k okamžitej demisie, vládnych politikov požiadal o zmenu ústavu, ktorá umožní konanie predčasných volieb referendom alebo uznesením Národnej rady. Od prezidentky Zuzany Čaputovej chcel, aby nezmarila druhé referendum.

Opäť tiež pripomenul, že na protest pozvali všetky opozičné strany. „Nie je čas na politikárčenie, musíme ukázať jednotku, ktorá povedie k výmene súčasnej vlády. My tu dnes nezostavujeme vládu,“ vyhlásil. Na proteste ale vystúpili len predsedovia mimoparlamentných strán Rudolf Huliak (Národná koalícia), Pavol Slota (Domov-národná strana), Andrej Danko (SNS) či europoslanec a predseda Republiky Milan Uhrík.

 Zlý vtip s vážnymi rizikami

Fico síce pozýval na protest takmer všetky opozičné strany, prišli však len tie najmarginálnejšie a nacionalistické. V pretlaku národnostne orientovaných minoritných strán sa ale rozhodol vynechať maďarskú stranu Aliancia. Ostatní predstavitelia opozície účasť na pódiu s predsedom Smeru len jednoducho zavrhli.

Predstavitelia Hlasu na proteste vystúpiť odmietli. „Nechceme sa zúčastniť tej politickej časti,“ vyhlásil ešte v utorok predseda Hlasu Peter Pellegrini. Podporil preto len občiansku časť protestu, ktorá „nie je spojená s politikou a na ktorej sa nepriživujú politické strany. Tie môžu od účasti na takom proteste aj demotivovať.“

Otvorenejšie a priamočiarejšie svoje dôvody komunikovalo Kresťanskodemokratické hnutie (KDH). „Ľudia potrebujú pred ťažkou zimou a uprostred krízy účinnú pomoc a vláda ju mala namiesto hádok už dávno predstaviť. Sme presvedčení, že ak menšinová vláda nebude schopná riadne fungovať, teda riešiť skutočné problémy ľudí, východiskom z patovej situácie sú predčasné voľby. Vývoj pozorne sledujeme,“ reagovalo KDH.

Napriek nespokojnosti s nefungovaním vlády ale v KDH nechcú mať s Ficom nič spoločné. „Podporovať akúkoľvek protestnú akciu organizovanú stranou Smer, ktorá je zodpovedná za nehorázne zneužívanie moci v štáte, navyše za výdatného partnerstva extrémistov, je pre KDH nepredstaviteľné. Našu politiku staviame na zodpovednej pomoci ľuďom a odborných riešeniach, nie na populistickom vykrikovaní a popieraní vlastných hodnôt. Aj KDH je do veľkej miery sklamané z neschopnosti vlády riadiť štát, ale ak sa za záchrancu pasuje strana Smer, ktorá štát uniesla, pôsobí to ako veľmi zlý vtip s vážnymi rizikami,“ odkázali kresťanskí demokrati.

 Aj Progresívne Slovensko (PS) hovorí o jednoznačnom zlyhaní vlády. „Po odchode SaS z koalície sme vyzvali premiéra Eduarda Hegera, aby čo najskôr prišiel s opatreniami na boj proti energetickej kríze a balíčkom pomoci pre ľudí. Každý jeden deň, ktorý vláda nepomáha riešiť občanom a firmám problémy so zdražovaním, je jej zlyhaním,“ pripomenulo PS.

Napriek tomu, aj oni vyhodnotili účasť na tomto proteste ako nepredstaviteľnú. „Nechceme a nebudeme sa podieľať na predvolebnej kampani Roberta Fica, ktorý sa už bez akejkoľvek hanby spája s fašistickými a extrémistickými silami,“ zdôraznili.

Ficovi na proteste ostali len nacionalisti

Práve zloženie účastníkov, na ktoré poukazoval aj Pellegrini, pravdepodobne zabránili väčšej účasti verejnosti, zďaleka neporovnateľnej s nedávnym stotisícovým protestom v Prahe. Zároveň sa však Ficovi stále viac darí legitimizovať hnutie Republika ako štandardnú politickú stranu. Ich líder Milan Uhrík preto neskrýval radosť.

„Cesta k spoločnému protestu bola komplikovaná, ale snažili sme sa,“ povedal predseda mimoparlamentného hnutia Republika Milan Uhrík. „Som veľmi rád, že sa nám konečne, hádam po dvoch rokoch, podarilo to, po čom sme všetci tak dlho volali, spoločný opozičný protest,“ potešil sa Uhrík.

Hnutiu sa tak konečne podarilo naplniť želanie, s ktorým ich strana vlastne vznikla: vyslobodenie sa z večnej politickej izolácie, ktorú si strana v parlamente získala z veľkej časti aj pre neonacistickú minulosť jej vodcu a viacerých ďalších členov.

„Budeme bojovať razantne, ale zároveň bez zbytočných a nič neriešiacich provokácií, ktoré by nás odsúdili na večnú opozíciu a izoláciu. Politika, ktorá nikdy neprinesie reálne výsledky, nemá zmysel,“ oznamoval Uhrík ešte vlani v januári pri zakladaní strany.

 Sám Fico pritom členov strany Republika ešte vo februári 2017 nazýval pohrobkami fašistov. V súčasnosti túto stranu expremiér už obhajuje ako zákonnú. „Ak niekto hovorí, že taká strana nemá existovať, nech sa obráni cez generálneho prokurátora na Najvyšší súd a ten nech takúto stranu zruší,“ hovorí Fico už niekoľko týždňov.

„Jediným relevantným politickým subjektom, ktorý sa na tomto proteste zúčastnil, je hnutie Republika. Pre nich je to určite úspech. Je to oficiálne potvrdenie partnerstva so Smerom, ktorý ich takto legitimizoval. Pre Smer to tiež znamená, že oficiálne potvrdili partnerstvo so stranou, ktorej predstaviteľov v minulosti označovali za neonacistov. Potvrdzuje to teda celkovo aj zmenu identity strany Smer,“ zhodnotil Marušiak.

Zatiahli Slovensko do vojny

Protivládny protest financoval opozičný Smer. Fico vyhlásil, že za zdražovanie je podľa neho z veľkej miery zodpovedá súčasná vláda a prezidentka Zuzana Čaputová, lebo „zatiahli Slovensko do vojny, s ktorou Slovensko nemá absolútne nič spoločné“.

Aj ďalší rečníci a protestujúci v utorok podvečer na bratislavskom Hodžovom námestí volali po demisii vlády a riešeniach energetickej krízy. Kritizovali prezidentku Zuzanu Čaputovú za nevyhlásenie dvoch referend, ktoré mali viesť k predčasným voľbám.

 Spochybňovali dôvodnosť pomoci Ukrajine s obranou proti ruskej invázii a volali po zmene ústavy umožňujúcej skrátenie volebného obdobia parlamentu referendom alebo uznesením Národnej rady.

Ešte pred politikmi vystúpili zástupcovia občianskych, profesijných či záujmových organizácií. S prejavom vystúpili herec a režisér Marek Ťapák, prezident občianskeho združenia Zjednotení za mier Eduard Chmelár, zástupcovia dôchodcov a Združenia miest a obcí Slovenska či predsedníčka Odborového zväzu justície Ingrid Vrkočová.

Ako údajný občiansky aktivista bol prítomný aj bývalý poslanec Sme rodina Peter Marček či zakladateľ európskej pobočky ruského motorkárskeho klubu Noční vlci Jozef Hambálek. Keďže tento klub sa aktívne podieľal na vojne proti Ukrajine, Hambálka v lete zaradili na sankčný zoznam Európskej únie, aktuality.sk

X X X

 Martin Behula: Očista štátu nám je ukradnutá

Rozdiel medzi Lipšicovou a Kováčikovou prokuratúrou nevidí len ten, pre koho spravodlivosť nie je téma.

Koaličná rada sa chce zaoberať tým, prečo Boris Kollár porušil dohodu a zablokoval novelu svojho kolegu Milana Vetráka, ktorá mala zmeniť paragraf 363. Zrejme to bude zbytočná debata, veď Igor Matovič v rozhovore pre Hospodárske noviny jasne avizoval, že kým bude existovať táto vláda, paragraf 363 sa nezmení.

No vláda, ktorá si za svoj hlavný cieľ dala obnovu dôvery v spravodlivosť a očistu štátu, sa tým zaoberať musí. Už len z úcty k ľuďom, ktorí ju kvôli tomu volili. Nuž, nie, vôbec sa nemusí unúvať. Určite nie kvôli tomu, čo si myslia ľudia.

Na prokuratúre nezáleží

Po tom ako dva a pol roka spravodajstvo pravidelne zapĺňajú správy o zatknutiach, obvineniach či väzbách, a onedlho by sa mali začať aj dôležité súdne procesy, to asi vyznie čudne, no Slovákov očista štátu nezaujíma a nezáleží im na nej. Silné slová? Ani nie. Keby nám na nej záležalo, vyzeralo by to inak.

Podľa prieskumu agentúry Focus pre mimovládnu organizáciu Via Iuris si viac ako polovica opýtaných nevšimla zmenu na Generálnej prokuratúre po nástupe Maroša Žilinku, alebo sa k tomu nevedela vyjadriť. O Špeciálnej prokuratúre po nástupe Daniela Lipšica si to isté myslí takmer polovica respondentov.

Zmenu si dokonca nevšimla takmer polovica voličov OĽaNO. O Lipšicovi si môžeme myslieť čokoľvek (a napríklad autor tohto komentára sa netajil názorom, že Lipšic so svojou politickou minulosťou sa špeciálnym prokurátorom nikdy stať nemal).

Zmenu v porovnaní so špeciálnou prokuratúrou pod vedením právoplatne odsúdeného zločinca Dušana Kováčika, ktorý mal problém podať za 16 rokov vo funkcii obžalobu a prezývali ho zametač, však asi nevidí len ten, kto netuší, že nejaký Úrad špeciálnej prokuratúry vôbec existuje a spravodlivosť pre neho nie je téma.

Analogicky to platí aj o Generálnej prokuratúre. Volič Smeru a SaS sa v názore na Maroša Žilinku nezhodnú, no nevšimnúť si, ako sa Žilinkova prokuratúra zviditeľnila napríklad používaním paragrafu 363 v dôležitých prípadoch (a porovnať si to s časmi jeho predchodcu Jaroslava Čižnára), môže len ten, komu je to jedno. Ak ste si všimli, že Čižnár sa nevolá Jaroslav, ale Jaromír, gratulujeme. Patríte k menšine, ktorej to jedno nie je.

Nevedomosť a nezáujem

Prokuratúra však ľudí nezaujíma najmä preto, lebo o nej veľa nevedia. Viac ako polovica opýtaných si myslí, že prokurátor rozhoduje o vine a treste obžalovaných. V prieskume dostali respondenti tri otázky na právomoci prokurátora. Na všetky tri odpovedalo správne len dva a pol percenta opýtaných. Nevedomosť je ešte väčší problém ako nezáujem.

Samozrejme, nikto nečaká, že reprezentatívnu vzorku občanov budú tvoriť akurát právnici. Z vlastnej skúsenosti to tiež väčšina ľudí nemôže vedieť. Výhodou právneho štátu je, že ľudom garantuje ochranu ich práv a základných slobôd aj bez toho, aby dokonale rozumeli tomu, ako funguje. No aspoň to, že prokurátor nie je sudca, by mala vedieť väčšina.

Kam vedie živelné právne povedomie, ktoré nemá kto kultivovať, sme však videli počas pandémie. Pospolitý ľud sa pod vedením Štefana Harabina premenil na pouličných vykladačov druhej hlavy Ústavy a hrdinami konšpirátorov sa stávali právnici ako Ján Drgonec a Marica Pirošíková ktorí označovali povinnosť nosiť rúška za vojenskú operáciu a očkovanie vyhlasovali za biologickú zbraň.

Ak väčšina ľudí nerozozná prokurátora od sudcu či advokáta, ľahko môže nadobudnúť dojem, že právny štát je vlastne zbytočná oštara. Ak si naozaj ako spoločnosť želáme očistu štátu, musíme si ju prestať spájať len s vládou, a začať sa zaujímať o inštitúcie, ktoré sú na to určené. Politici môžu vytvoriť iba priaznivé podmienky, no nič viac. Skutočnými nositeľmi očisty štátu môžu byť len polícia, ale najmä prokuratúra a súdy.

Tisíce lajkov neznamená nič

Až 27 percent respondentov odpovedalo, že za Žilinku sa Generálna prokuratúra zlepšila. Opačne odpovedalo 20 percent oslovených. Generálny prokurátor má teda pozitívne skóre. Daniel Lipšic nie. Špeciálna prokuratúra je na tom lepšie len podľa 15 percent opýtaných, no zhoršila sa až podľa 36 percent. Napriek tomu nemá generálny prokurátor dôvod na radosť. Ak mu teda ide najmä o renomé prokuratúry.

Dôvera je v právnom štáte dôležitá, no musí to byť informovaná dôvera. Ak ľudia vôbec nerozumejú tomu, čo je úlohou generálneho prokurátora, tie tisíce lajkov a stovky zdieľaní Žilinkových statusov má vo vzťahu k prokuratúre nulovú výpovednú hodnotu. Sú dobré iba na nafukovanie jeho ega. To generálnemu prokurátorovi neprislúcha, pretože má reprezentovať svoj úrad, nie prezentovať svoju osobu.

Ľudia možno oceňujú, že vystupuje ako nestranný odborník, no nehodnotia ho podľa práce, ale podľa vystupovania. Rozhodujú sympatie a politické preferencie. Presne tak, ako keby bol politikom. A to, akým spôsobom Žilinka s verejnosťou dlhodobo komunikuje, nám napovedá, že mu takéto vnímanie celkom vyhovuje, aktuality.sk

X X X

Velitelia obrancov Azovstaľu sú voľní. Kyjev ich vymenil za Putinovho „kuma“ Medvedčuka

 Bývalý zajatec upozornil na to, že oslobodení velitelia budú potrebovať odbornú psychologickú pomoc. Vyzerajú ako po mučeniach.

Veliteľ obrancov mariupolských oceliarní Azovstaľ z práporu Azov Denys Prokopenko, jeho zástupca Svjatoslav Palamara i veliteľ 36. brigády námornej pechoty Serhij Volynskyj sú po štyroch mesiacoch strávenom v ruskom zajatí na slobode.

Ukrajina ich zo zajatia dostala v rámci výmeny vojnových zajatcov.

Dokopy päť oslobodených ukrajinských veliteľov sa momentálne nachádza v Turecku, kde za ich bezpečnosť Kyjevu zaručil turecký prezident Recep Tayyip Erdoğan. Ukrajina ich vymenila za 55 ruských zajatcov.

Podľa prezidenta Volodymyra Zelenského zostanú velitelia v Turecku až do konca vojny. Kyjev ich rodinám zabezpečí, aby sa mohli vidieť.

Dvesto obrancov za Medvedčuka

Kyjev na svoje územie dostal i ďalších viac ako dvesto ľudí, z toho 108 oslobodených vojakov patrilo k práporu Azov.

Medzi oslobodenými je aj veliteľ policajných hliadok v Mariupoli Mychajlo Veršynin, zdravotná sestra Kateryna Poliščuková či vojak Mychajlo Dianov, ktorého tvár a gesto víťazstva v podobe písmena V v máji obletela svetové médiá.

 Práve týchto dvesto obrancov Azovstaľu Kyjev vymenil za jediného človeka – proruského politika Viktora Medvedčuka, známeho aj ako „kuma“ Vladimira Putina, keďže ruský prezident sa stal v roku 2004 krstným otcom Medvedčukovej najmladšej dcéry.

Medvedčuka ukrajinské bezpečnostné služby zadržali 12. apríla po tom, čo koncom februára ušiel z domáceho väzenia. Odvtedy sa špekulovalo, že by ho Kyjev mohol vymeniť za svojich vojakov.

Domov na Ukrajinu sa vrátila aj vojenská zdravotníčka Mariana Mamontovová, ktorú Rusi v zajatí držali od apríla napriek tehotenstvu, takisto i Dmytro Kozackyj, autor najznámejších fotografií z útrob Azovstaľu.

Na zozname oslobodených zajatcov je aj obranca Azovstaľu Ilja Samojlenko, o ktorom sa Aktuality.sk v auguste v Kyjeve zhovárali s jeho priateľkou Dariou Cykunovou.

Vyzerajú ako po mučeniach

Ukrajinské médiá zverejnili viaceré videá a fotografie bývalých zajatcov. Niektorí sú výrazne schudnutí.

Bývalý politický väzeň, publicista Stanislav Asjejev na svojom Facebooku upozornil na to, že si pozorne pozrel video s veliteľmi, ktorí sa nachádzajú v Turecku.

Podľa neho vyzerajú presne ako väzni po mučení, ktorých si pamätá z cely v utajovanom doneckom väzení známom ako Izolácia.

„Zmätená mimika, zmätené emócie, dokonca aj ruky za chrbtom. Dúfam, že im poskytnú odbornú psychologickú pomoc, veľmi ju potrebujú,“ napísal Asjejev.

V ruskom zajatí zostávajú ďalšie stovky Ukrajincov, ktorých z Mariupola vyviezli po páde oceliarní Azovstaľ, aktuality.sk

X X X

 Mobilizácia svedčí o Putinovom zúfalstve?, tvrdí Európska únia

V Rusku bude mobilizovaných 300 000 záložníkov ruských ozbrojených síl. Rozhodnutie ruského prezidenta Vladimira Putina vyhlásiť čiastočnú mobilizáciu je spolu so snahou o hlasovanie o anexii Ruskom okupovaných území prejavom jeho „zúfalstva“ z vojenských neúspechov Moskvy na Ukrajine. Vyhlásil to v stredu hovorca Európskej únie Peter Stano, ktorého cituje tlačová agentúra AFP.

„Je to len ďalší dôkaz toho, že Putin nemá záujem o mier; že má záujem o eskaláciu svojej agresívnej vojny. Aj toto je ďalší znak jeho zúfalstva z toho, ako sa vyvíja jeho agresia voči Ukrajine,“ povedal Stano.

Referendá a mobilizácia

Putin v stredu ráno vyhlásil čiastočnú mobilizáciu pred uskutočnením referend v štyroch ukrajinských regiónoch o pripojení k Rusku. Oznámil to vo svojom prvom príhovore k národu od začiatku invázie Ruska na Ukrajinu.

Ruský minister obrany Sergej Šojgu spresnil, že v Rusku bude mobilizovaných 300 000 záložníkov ruských ozbrojených síl. „Bude povolaných 300 000 záložníkov,“ povedal Šojgu s tým, že ide len o zlomok ruských vojakov, ktorých je možné povolať.

Ruskom ovládané oblasti na východe a juhu Ukrajiny ohlásili plány na uskutočnenie referend o pripojení k Rusku. Kremeľ podporuje snahy o pričlenenie týchto oblastí – Luhanskej a Doneckej a čiastočne aj Chersonskej a Záporožskej – k Rusku.

EÚ vyvodí dôsledky

Stano prisľúbil, že EÚ vyvodí voči Moskve „dôsledky“ za snahu ospravedlniť anexiu oblastí Ukrajiny, ktoré okupuje. Odmietol však uviesť akékoľvek podrobnosti. Maďarsko ako člen EÚ sa po šiestich vlnách bezprecedentných hospodárskych opatrení voči Rusku vyjadrilo proti uvaleniu ďalších sankcií.

EÚ vyhlásila, že neuzná „fiktívne a nezákonné referendá“, ktoré na Ukrajine zorganizoval Kremeľ, a Stano povedal, že blok bude naďalej podporovať Kyjev pri oslobodzovaní ukrajinského územia. „Ukrajina vedie oprávnenú sebaobrannú vojnu za prežitie národa,“ zdôraznil slovenský hovorca EÚ.

Európska únia už vyplatila 2,5 miliardy eur na dodávky zbraní pre Ukrajinu a pripravuje novú tranžu, ktorá by mala predstavovať ďalších 500 miliónov eur, aktuality.sk

X X X

Investigatívny výber: Bos papagájového gangu sa hral na Slováka, vojna v polícii je bez munície

Vopred sa ospravedlňujem za dlhší úvod, ale nedokázal som si ho odpustiť. Sľubujem, že na jeho konci sa dočkáte odporúčania článkov, ktoré môj traktátik objasnia.

Keby sme sa na to pozerali v televízii alebo v kine, určite by nám to pripomenulo staré francúzske detektívky – tie našimi otcami obľúbené, dnes už trochu nudné delonovky z druhej polovice minulého storočia. Vojna v slovenskej polícii, lepšie povedané v jej bezpečnostných zložkách, by možno ešte lepšie sedela na mix scénok z komédie Prehnití a trileru Vojna policajtov.

V Prehnitých starý policajný mazák René Boirond (hrá ho legendárny Philipe Noiret) zaúča nadšené policajné ucho Françoisa Lesbuchea (Thierry Lhermitte), ako to chodí medzi mužmi zákona a podsvetím v parížskych uliciach. René neplatí v mäsiarstve za výberové mäso, to je pozornosť podniku. Roky sa stravuje zdarma v podniku, ktorý mu platí nenápadnou formou výpalné tak ako všetky pouličné figúrky. Svojich informátorov ochotne po zadržaní púšťa, však ho dovedú k väčšim rybám.

Vo vojne policajtov sa stretávajú dvaja policajní komisári – malými prípadmi znudený a po moci túžiaci Denis Klein (Gérard Depardieu) a chlap s neštandardným prístupom k práci Léo Vrinks (Daniel Auteuil). Ich cesty sa pretnú pri vyšetrovaní prípadu série ozbrojených lúpeží – po ich vyriešení je na dohľad, ale len pre úspešnejšieho z dvojice, stolička policajného šéfa. Ten sa zberá na ešte vyššie miesto, aktuality.sk

X X X

Mariupol môže mať desiatky tisíc obetí. „Verili sme, že naše mesto je pevnosť,“ hovorí novinárka

 Mariupol bude po oslobodení priepasťou, do ktorej budeme mať strach sa pozrieť, hovorí novinárka Romanenková.

Je jednou z obyvateľov Mariupola, ktorí nové – a veria, že i dočasné – útočisko našli vo východoukrajinskom Dnipre. Podľa septembrových štatistík toto takmer miliónové mesto od začiatku ruskej invázie prichýlilo už 160-tisíc ľudí z Doneckej i Luhanskej oblasti.

Značnú časť z nich tvoria práve presídlenci z Mariupola a novinárka Anna Romanenková je tou, ktorá im pravidelne prináša aspoň sprostredkované správy o situácii v meste, ktoré museli opustiť.

Zostávať v Mariupole s proukrajinskými názormi by bolo pre novinárku nemožné.

„Toto sme však pochopili už v roku 2014,“ opisovala mi Anna Romanenková nové „poriadky“, ktoré na východ Ukrajiny zavítali s okupačnou proruskou správou, keď sme sa v auguste stretli v Dnipre.

„V Donecku kedysi fungovala redakcia podobná tej, ktorá tvorí náš web 0629.ua (číslo 0629 je telefónnou predvoľbou Mariupola, pozn. red.). V lete v roku 2014 do doneckej redakcie vtrhli ozbrojení ľudia a otvorene sa vyhrážali novinárom. Nezostalo im nič iné, len odísť. Čo iné robiť, keď máte deti? Doneck kolegovia opustili s jediným batohom veriac, že do jesene sú nazad. Ako iste chápete, nevrátili sa. Zapustili korene vo Ľvove,“ pokračovala.

Zachránila ich matka

Ona sama vycestovala už 25. februára, teda na druhý deň ruskej invázie, no priznávala, že si nemyslela, že odchádza na taký dlhý čas. K rýchlemu rozhodnutiu opustiť mesto ju donútila udalosť v rodine – jej matke deň pred masívnym útokom ruskej armády diagnostikovali rakovinu.

Práve matka Annu 24. februára o piatej ráno zobudila telefonátom, v ktorom dcére vystrašene opisovala, že počuje streľbu.

„Ležala na klinike vo východnej časti Mariupola. Ja som nič nepočula, no mama kričala do telefónu: Aňa, deje sa čosi strašné, všetko hrmí, horí, hučia sirény. Okamžite som si zapla správy a videla Putinovo vyhlásenie. Ešte v ten deň sme mali mamu previezť do mariupolského onkologického centra, no povedali sme si, že lepšie bude odviezť ju z mesta. A tak sme sa 25. februára vydali do Záporožia. Žiaľ, mamu sme nezachránili. Zomrela o dva mesiace neskôr na Veľkú noc. Tým, že sme zavčasu vycestovali, nás vlastne zachránila,“ spomínala.

Ak by novinárka a jej rodina zostali dlhšie, dostať sa z mesta by už nebolo také jednoduché. Dvadsiateho šiesteho februára sa totiž Rusi rýchlo dostali k Berďansku i Melitopolu a o deň neskôr i na predmestia Mariupola.

„Ľudia, ktorí odchádzali 28. februára, už stretávali ruské vojská, tanky, obrnené transportéry, a nie všetci to prežili,“ opisovala mariupolská novinárka.

Pridala aj príbeh kolegu z mestských novín, ktorý z Mariupola odchádzal za sťaženej situácie. Spravil chybu – nezničil preukaz členstva v Spolku ukrajinských novinárov. Na blokposte podľa Anny Romanenkovej Rusi preukaz našli a tvrdo to kolegovi zrátali. Hrozilo, že ho uväznia. Duchaprítomnosť si zachovala jeho manželka.

„Vytiahla všetky peniaze, ktoré mali pri sebe, okolo dvetisíc eur, a mužov na blokposte skrátka uplatila. Nechali ich odísť. Korupcia na blokpostoch zachraňovala životy, doslova,“ pokračovala Anna.

 Rukojemníci roku 2014

Ona sama nepochybovala, že príde veľká vojna. Toľko zahraničných novinárov, koľko ich videla v Mariupole tri mesiace pred vojnou, predtým nikdy nezaregistrovala. Obzvlášť však spozornela štyri dni pred inváziou, keď Rusi začali z Donecka evakuovať ľudí.

„Toto sa osem rokov nedialo. Dosť nás to vyľakalo. Mnohí sa však stali ‚rukojemníkmi‘ roku 2014. Ľudia, ktorí zostali v meste, si mysleli, že to bude presne ako v roku 2014: postrieľajú si, no zostanú mimo centra mesta, a takto sa to aj skončí. Myslím si, že si to tak trochu mohli myslieť aj v našej vláde. Že si Rusi trochu postrieľajú, zastavia sa a potom sa budú viesť veľmi dlhé rokovania. Stalo sa čosi iné – prišla krvavá vojna a zastihla nás nepripravených. Mariupol zrovnali so zemou prakticky už v prvý mesiac. Zničili 80 percent mesta. Ľudia, ktorí odtiaľ odišli, hovorili, že už to mesto ani nespoznávajú. Ja, ktorá poznám každý kúsok mesta, no keď sledujem súčasné zábery, niekedy neviem identifikovať, na čo sa dívam, na ktorú časť.“

Ešte dnes sa jej vynáral komentár ruského analytika, ktorý žije v USA. Začiatkom marca, keď už v Mariupole nebola elektrina, v jednej z relácií podľa nej pokojným hlasom oznámil, že Vladimir Putin spraví z Mariupola druhé Aleppo.

„Keď som to počula, začala som hysterčiť. Ihneď som sa spýtala muža, či v Aleppe dokázali nejakí ľudia prežiť. Aleppo som poznala z televízie, boli to len ruiny. Ako sa vôbec dá prežiť v ruinách? Manžel mi odpovedal: Aňa, dá. A potom sme to naozaj videli. Ľudia sa ukrývali v pivniciach. Hynuli po desiatkach, pretože keď na vás spadne deväťposchodový činžiak, nemáte šancu sa spod tých trosiek vyhrabať. Museli zomierať zaživa,“ zamýšľala sa novinárka.

Obetí môžu byť desiatky tisíc

Koľko životov z radov civilistov malo drvivé bombardovanie Mariupola na svedomí, stále presne nevieme, no niektorí ponúkajú šokujúce štatistiky. Podľa oficiálnych dát OSN bolo k 18. septembru na Ukrajine evidovaných zhruba šesťtisíc obetí z radov civilistov. OSN však priznáva, že čísla budú vyššie, pretože z mnohých miest stále nemá dáta.

Podľa niektorých mariupolských aktivistov len obetí v Mariupole môže byť niekoľko desiatok tisíc.

Napríklad prezident Mariupolskej televízie Mykola Osyčenko s odvolaním sa na jednu z mariupolských márnic pre televíziu DniproTV povedal, že by ich mohlo byť až stotisíc. Podľa jeho slov bolo v Mariupole zdokumentovaných zhruba 87-tisíc mŕtvych. Ďalších takmer 27-tisíc ľudí je podľa neho v databáze nezvestných, ktorú eviduje novoazovská prokuratúra.

„Dostávame hrozné čísla, toto nie je všetko. Ešte sa neskončili exhumácie tiel z hrobov vo dvoroch ani tiel, ktoré zostali pod troskami budov. Z mnohých ľudí nič nezostalo,“ okomentoval.

Podľa Anny Romanenkovej nemusia byť podobné čísla presné, no aj ona však upozornila, že počet obetí môže dosahovať číslo 50-tisíc. Počas nášho stretnutia si pomáhala prepočtami. Z Mariupola sa podľa jej slov podarilo v prvé mesiace invázie evakuovať zhruba tristotisíc ľuďom. Časť z nich sa presídlila na územie pod kontrolou Ukrajiny, časť zasa na okupované územia alebo do Ruska. Časť tvorili tí obyvatelia, ktorých okupačné úrady nasilu deportovali na východ.

V samotnom Mariupole podľa odhadov zostalo okolo 120- až 150-tisíc ľudí. „Okupanti zverejňujú protichodné informácie. Z jednej strany hovoria, že v meste je 212-tisíc obyvateľov. Ako to prerátali, netuším, pretože pokiaľ viem, nerobili žiadne ščítanie. Pozrela som si však ich plán rozvoja Mariupola, ktorý publikovali. Píše sa v ňom, že v Mariupole žije okolo 150-tisíc ľudí. Myslím si, že toto sú reálnejšie čísla. Čísla si mohli navýšiť na 212-tisíc so zámerom vyšších dotácií. Do vojny žilo v Mariupole okolo 480-tisíc ľudí. Ak zhruba tristotisíc ľudí vycestovalo a odrátame i počty tých, ktorí zostávajú, potom môžu počty obetí dosahovať aj 50-tisíc,“ rátala.

Podľa jej slov sa ešte dnes Mariupolčanom, ktorí zostali v meste, stáva, že náhodne natrafia na ľudské pozostatky ležiace na uliciach.

„Čím dlhšie bude trvať okupácia, tým komplikovanejšie sa nám budú určovať presné dáta obetí,“ pripúšťala Anna. „Budeme ich musieť zostavovať zo zoznamov nezvestných. Určujúci teda bude aj zoznam ľudí, ktorí skrátka zmizli a nikto o nich nič nevie. Ak sa nám potom podarí získať Mariupol nazad, bude ako priepasť, do ktorej sa budeme báť pozrieť.“

 „Musíme zvíťaziť, nemáme na výber“

Na otázku, či sa do Mariupola ešte niekedy vráti, mala len jednu odpoveď: „Ak budem myslieť na to, že sa už nevrátim, prestanú ma poslúchať ruky a už nebudem môcť pracovať.“

„Nádej, že sa vrátim, ma drží nad vodou. Zdá sa mi, že niet inej alternatívy než zvíťaziť. Keď počujem reči zahraničných politikov o tom, že sme sa mali vzdať smerovania do NATO, dohodnúť sa s Rusmi na Kryme a nebola by vojna, tak mám len jednu poznámku – ide o hlboké nepochopenie situácie. Neviem, či je to len nevedomá neznalosť alebo hra v prospech Putina. Keď sa začala druhá etapa tejto strašnej vojny, na Ukrajine je už každej rozumnej osobe jasné, že pokiaľ nezvíťazíme, v tejto krajine už nebude možné si budovať budúcnosť,“ vysvetľovala.

Pokiaľ by Ukrajinci podľa Anny Kremľu ustúpili, Rusi by na čas vojnu zmrazili, obnovili by sily a potom by si odtrhli ďalší kus územia.

„Nemáme na výber. Rusko sa dá zastaviť len zbraňami. Žiaľ, nemáme ich dosť. Prezident Zelenskyj tento rok síce ukázal, že má charakter a nepatrí k slabochom, ale v roku 2019 prípravu na vojnu sabotoval. V Mariupole napríklad nebola žiadna protivzdušná obrana. Mariupol – kľúčové mesto od roku 2014. Verili sme, že je to pevnosť. Od vojakov sme počuli, že systém protivzdušnej obrany stál pri Berďansku, no v roku 2020 ho odtiaľ odviezli. Neviem však túto informáciu overiť, nikto mi nedáva odpovede na moje novinárske otázky. Takže to zostáva v rovine klebiet. V Mariupole sme nemali ani len riadne pripravené úkryty. Niekto to dáva za vinu samospráve, ale toto sú veci, ktoré rieši štát. Lenže my sme nemali žiadnu štátnu koncepciu,“ pozastavovala sa nad niektorými otázkami.

Ak by sa raz mala vrátiť do Mariupola, tak len v situácii, že bude deokupovaná minimálne celá východná Ukrajina. „Pokiaľ nebude oslobodený aj Doneck, Novoazovsk, v tom meste sa nebudeme cítiť v bezpečí. Nechcem žiť tak, aby som každý deň cítila ohrozenie,“ zdôvodňovala.

Nateraz o Mariupole píše z relatívneho bezpečia mesta Dnipra, no priznáva, že ide o novinársku i ľudskú výzvu.

„Okupanti ukazujú, ako sa mesto obnovuje, ako je všetko v poriadku, že sa mesto stáva šťastným. Keď to čítam, ledva sa držím. Ako to môžu hovoriť, keď 300-tisíc ľudí skrátka muselo odísť a nemôžu sa vrátiť domov? A ten zvyšok, 100-tisíc ľudí – sú naozaj takí šťastní? Trhá to srdce. Pre mňa je dôležité zaznamenávať vojnové zločiny, ktoré tam Rusko pácha. Pokiaľ by sme prestali písať, rýchlo sa zabudne. A ja nechcem, aby sa zabudlo. Pamäť ľudí, ktorí zahynuli, musí byť uchovaná. Je to misia,“ uzavrela Anna Romanenková, aktuality.sk

X X X

Prípad mŕtveho novorodenca z hniezda záchrany:nemocnica stále nepozná príčinu, po revízii ho chcú opäť otvoriť

V hniezde záchrany pripravujú technické úpravy a následne urobia bezpečnostné a revízne kontroly, aby mohlo byť bezpečne spustené do prevádzky.

Ubehlo päť mesiacov, odkedy v hniezde záchrany na bratislavských Kramároch našli mŕtveho novorodenca.

Stalo sa to po veľkonočných sviatkoch a doposiaľ nie je známe, ako dlho dieťa ležalo v inkubátore, v akom stave doň bolo vložené a tiež prečo zlyhala signalizácia hniezda záchrany. Otázna je aj príčina úmrtia.

Národný ústav detských chorôb (NÚDCH), kde dieťa našli, mesiace opakuje, že nepozná príčinu úmrtia, a polícia odkazuje, že stále prebieha vyšetrovanie a znalecké dokazovania.

Limitujúce možnosti

Je reálne, aby ani po piatich mesiacoch nezistili príčinu úmrtia novorodenca? Súdny lekár a advokát zo spolocnosti Kinstellar Peter Kováč hovorí, že je to teoreticky možné.

„Nevieme, v akom stave bolo telo, a môžeme pripustiť, že mohlo byť aj vo veľmi zlom stave, čo limituje možnosť zistiť príčinu smrti,“ hovorí Kováč.

Podľa neho sa však určite dá zistiť to, či sa novorodenec narodil živý, prípadne či mal vrodené vývojové vady. Pripúšťa však, že polícia možno už príčinu úmrtia pozná, no rozhodla sa až do ukončenia vyšetrovania informácie neposkytovať verejnosti.

„Vyšetrovacie verzie môžu byť rôzne. Jedna z nich môže byť tá, že novorodenec bol vložený do inkubátora mŕtvy a v tom prípade by potrebovali nájsť matku. Dávať informácie verejnosti by mohlo zmariť objasnenie prípadu,“ hovorí Kováč.

Hniezdo by už mali otvoriť

Hniezdo bolo od tragédie uzatvorené, na vstupnej rolete visel len oznam, že v prípade potreby treba zavolať na uvedené telefónne číslo.

Teraz, po piatich mesiacoch bude nemocnica riešiť jeho opätovné spustenie.

„Z vlastnej iniciatívy sme kontaktovali políciu a bola nám doručená odpoveď, že pre účely vyšetrovania už hniezdo záchrany nie je potrebné a nebudú sa tam vykonávať procesné úkony,“ uviedla hovorkyňa NÚDCH Dana Kamenická.

Aktuálne podľa jej slov v hniezde záchrany pripravujú technické úpravy a následne urobia bezpečnostné a revízne kontroly, aby mohlo byť bezpečne spustené do prevádzky.

Vyšetrovanie pokračuje

Mŕtveho novorodenca našli v hniezde záchrany 19. apríla.

Televízia JOJ, odvolávajúc sa na svoje zdroje, v tom čase tvrdila, že novorodenec ležal v inkubátore niekoľko dní a dôvodom, prečo si ho nikto nevšimol, mala byť nefungujúca signalizácia.

Signalizácia je vlastne alarm, ktorý sa ozve na nemocničnom oddelení, keď sa hniezdo záchrany otvorí, aby personál vedel, že práve niekto vložil dieťa do inkubátora a má konať.

Polícia túto verziu oficiálne nepotvrdila. Vyšetrovanie beží ďalej.

„V súvislosti s vami uvedeným prípadom aj naďalej prebieha rozsiahle a podrobné vyšetrovanie, v rámci ktorého policajti Okresného riaditeľstva PZ Bratislava III vykonávajú procesné úkony a znalecké dokazovania. Vzhľadom na citlivosť prípadu procesné úkony nebudú bližšie konkretizované,“ uviedla bratislavská krajská policajná hovorkyňa Jana Šimunková.

Polícia nateraz vedie trestné stíhanie vo veci, teda nie voči konkrétnemu človeku.

Sprísnili kontroly

Ministerstvo zdravotníctva medzičasom upravilo a zjednotilo pravidlá pre hniezda záchrany.

V spolupráci s nemocnicami, ale aj s občianskym združením Šanca pre nechcených, ktoré hniezda záchrany nemocniciam darovalo, určilo, ako majú byť kontrolované a kto je za čo zodpovedný.

Raz za 24 hodín musí personál nemocnice hniezdo skontrolovať osobne. Jedenkrát za mesiac musí prebehnúť bezpečnostná kontrola, počas ktorej sa preverí funkčnosť signalizačného zariadenia a kamery.

A minimálne raz ročne sa musí urobiť neoznámená bezpečnostná kontrola – personál o nej nebude vedieť dopredu.

Okrem toho musí byť zabezpečené neustále kamerové monitorovanie. „Výstup z kamery z hniezda záchrany musí byť nepretržite zobrazený na monitore v priestoroch, kde sa neustále nachádza zdravotnícky pracovník alebo službukonajúci personál,“ vysvetľovalo ministerstvo, aktuality.sk

X X X

 Calzona presviedčal Hamšíka márne: Lámal ma, lámal, ale nedal som sa

Reprezentačnú prestávku trávi bývalý kapitán slovenskej družiny Marek Hamšík na Slovensku – v Badíne a v Banskej Bystrici – s manželkou a tromi deťmi. Futbalista úradujúceho tureckého majstra Trabzonsporu sa má hlásiť vo svojom klube znova vo štvrtok. S 35-ročným stredopoliarom sme využili príležitosť na rozhovor o aktuálnych témach.

MAREKA HAMŠÍKA MÁRNE PRESVIEDČAL NOVÝ REPREZENTAČNÝ TRÉNER FRANCESCO CALZONA NA POKRAČOVANIE KARIÉRY, LEBO UŇHO UŽ VYHRALA RODINA

X Začnime v klube, v ktorom pôsobíte. Ako obhajcovia tureckého titulu ste na siedmom mieste tabuľky Süper Lig. Štart do novej sezóny asi zaostáva za očakávaním, všakže?

„Áno. Nie je to pre nás ľahký začiatok, pretože na majstra si chce každý dupnúť. Sme však iba v úvode nového ročníka a v tomto momente máme manko iba tri body na prvého. Všetko je to teda otvorené.“

X Premietlo sa do vašich výkonov v tureckej lige aj to, že ste nepostúpili do skupinovej fázy Ligy majstrov, keď vás tam nepustil FC Kodaň?

„Bolo to obrovské sklamanie pre nás všetkých, že si nezahráme v tejto sezóne v Lige majstrov, a to sa ozaj mohlo podpísať pod naše výkony v domácej súťaži.“

X Už však hráte v Európskej lige a za sebou máte dva skupinové zápasy. Zatiaľ však iba jedno víťazstvo – doma nad CZ Belehrad 2:1 – a prehru 2:3 s Ferencvárosom, ktorý vyradil v Lige majstrov Slovan. Čo na to vravíte?

„Akurát to, že sme čakali viac bodov, keďže Ferencváros nám dokázal streliť dva góly aj v oslabení o vylúčeného hráča. To by sa nemalo stávať žiadnemu mužstvu a nieto ešte Trabzonsporu! Dokázali sme vyrovnať, ale rozhodcovia nám neuznali gól, voči čomu mám výhrady. Aj tu však platí, že všetko je otvorené.“

 X Pomohli ste si víťazstvom nad CZ Belehrad. Aj vďaka vášmu gólu po dlhšom čase. Ideálne ste si nabehli na center a hlavičkou ste otvorili skóre. Dvojnásobné potešenie, však?

„Rozhodne áno. Či už pre pozíciu v tabuľke H-skupiny, ale aj preto, že som pretrhol strelecké suchoty. Takže som ešte nezabudol strieľať góly. Čoskoro nás čaká dvojzápas s Monakom, ktoré je v našej tabuľke posledné. Dôležité bude oba duely vyhrať.“

X Máte rovnaké úlohy na ihrisku ako v minulej majstrovskej sezóne?

„Dá sa povedať, že celý minulý ročník som hral skôr na pozícii šestky, čiže defenzívneho stredopoliara, ako osmičky. V novom som odohral iba tri zápasy. Raz som bol ako šestka, vo dvoch ako osmička. Kde ma tréner potrebuje, tam hrávam. Podotýkam však, že v kariére som hrával skôr ako osmička a podarilo sa mi aj skórovať, pretože odtiaľ je bližšie k bránke.“

X Čo vaše problematické lýtko, ktoré vás trápilo aj vlani? Je už poriadku?

„Je to fajn, keďže vydržalo dva zápasy za sebou.“

SĽÚBIL SA NA NÁVŠTEVU

X V pondelok ste išli navštíviť do Šamorína reprezentantov pripravujúcich sa na zápasy v Lige národov, ale aj nového reprezentačného trénera Francesca Calzonu. Prečo?

„Trénerovi Calzonovi som sľúbil, že ho prídem určite pozdraviť. Chvíľu sme sa pozhovárali. Patrí sa to.“

X Nuž, keď ste ho vy odporučili za nového reprezentačného trénera, tak áno. Mimochodom, je dobré, keď sa Calzonov angažmán pri slovenskej reprezentácii prezentuje ako „Hamšíkovo odporúčanie“?

„Odporúčanie je vhodný výraz. Muselo prejsť cez prezidenta zväzu Jána Kováčika a členov výkonného výboru, ktorí ho vyhodnocovali a napokon odsúhlasili. Ja tomu predsa nevelím!“

X V júni ste poslali hlasovú správu prezidentovi Jánovi Kováčikovi s odporúčaním na Calzonu. Prečo?

„V tom momente, ako sa zväzoví funkcionári rozlúčili s trénerom Štefanom Tarkovičom, mi prišla na um takáto myšlienka. S Francescom Calzonom som mal možnosť spolupracovať na báze tréner – hráč v Neapole tri sezóny. Viem, aký je to človek a tréner. Charakterizoval by som ho ako priamočiareho človeka. Odborne zdatného, o čom ani nemusíme hovoriť. Som rád, že som na ňom v Šamoríne videl odhodlanie byť úspešný so slovenskou reprezentáciou. Vie, čo chce mužstvu odovzdať.“

X Ste napätý, ako sa to skončí už vo štvrtok proti Azerbajdžanu? Alebo potrebuje Calzona viac času, aby niečo zmenil a jeho mužstvo ukázalo pozitívne veci?

„Za tri dni sa nedá veľa zmeniť. Ja osobne dúfam, že vloží do hry reprezentácie svoje myšlienky, ale nemôžeme čakať okamžite zázraky.“

X Tréner Francesco Calzona vás lámal, aby ste prehodnotili vaše rozhodnutie vyzliecť si reprezentačný dres. Akými argumentmi sa snažil pretlačiť zmenu vášho rozhodnutia ukončiť reprezentačnú kariéru?

„Lámal, lámal, ale nedal som sa… Povedal mi, že by mal záujem o moje služby, ale pre mňa je strávený čas s rodinou na nezaplatenie. Preferujem rodinu. Tak by som to v skratke vysvetlil, prečo som nezmenil názor.“

 ČO ČAKÁ PO KARIÉRE

X Hoci aj keď prídete domov, do Badína a Banskej Bystrice, máte jedno stretnutie za druhým a času nemáte nazvyš.

„To ma asi čaká aj po kariére. Venujem sa najmä mojej futbalovej akadémii v Banskej Bystrici, a to si vyžaduje nasadenie. Už je to spojené s tým, čo budem robiť po kariére. Turecko nie je Čína, môžem byť častejšie doma. Takže si to vážim, že som s rodinkou. Rád si s ňou užívam voľné chvíle.“

X Hamšíkovej akadémii sa v tretej lige zatiaľ veľmi nedarí. Zato starší dorast je na čele svojej súťaže. Máte o všetkom prehľad?

„Mám. So seniormi sa nehrnieme do druhej ligy. Náš cieľ je byť v strede tabuľky tretej ligy a ja verím, že to tam posunieme, keď sa vrátime k výsledkom z minulej sezóny. Starší dorastenci sú vo svojej súťaži prví, ale je šialené, čo všetko musia naše tímy, aj mladší dorast, dokázať, aby sme posunuli dorast do najvyššej slovenskej súťaže.“

Ako sa darí vašim pokračovateľom v kopačkách, dvom synom, na futbalovom ihrisku?

„Podľa mňa super. V akadémii máme kamerový systém, takže mám možnosť aj z Turecka sledovať ich zápasy. Všetko to študujem a prezerám.“

X Platí teda, že trénerské remeslo po skončení klubovej kariéry bude to, čomu sa chcete venovať?

„Neviem, či iba trénerstvu, lebo venovať sa budem svojej akadémii ako celku. Dozaista sa však budem pohybovať aj priamo na ihrisku. Deťom v našej akadémii treba odovzdať niečo, čo som sa naučil.“, aktuality.sk

X X X

 Peter Sagan: Tlak som nikdy necítil a ani necítim

Tohtoročný svetový šampionát v cestnej cyklistike v austrálskom Wollongongu na pobreží Nového Južného Walesu vyvrcholí v nedeľu. Lídrom slovenského kvarteta, ktoré nastúpi na štart elitných pretekov mužov, nebude nikto iný ako trojnásobný majster sveta Peter Sagan. V rokoch 2015 – 2017 dosiahol ako prvý cyklista v histórii to, čo sa doteraz ešte nikomu nepodarilo. Vybojoval tri zlaté medaily bez prerušenia a tri roky nepožičal nikomu dúhový dres.

PETER SAGAN SI TRAŤ ELITNÝCH PRETEKOV MUŽOV VYSKÚŠA NA VLASTNEJ KOŽI VO ŠTVRTOK

Aj pred tohtoročnými majstrovstvami sveta na austrálskych cestách sa často skloňovalo meno rodáka zo Žiliny. Sezóna, ktorá v nedeľu vyvrcholí neďaleko Sydney, však nášmu najlepšiemu cestárovi cyklistickej histórie príliš nežičila. Jej úvod poznačilo ochorenie na COVID-19, potom Peter Sagan niekoľko týždňov bojoval s postcovidovým syndrómom. Ten ho sužoval aj počas nasledujúcich štartov, hoci na pretekoch Okolo Švajčiarska jednu etapu vyhral a na Tour de France prišiel až do cieľa v Paríži.

Celkom spokojný však nebol ani s generálkou pred odletom do Austrálie na kanadských klasikách, keď v Quebecu a ani v Montreale pre zdravotné problémy neprišiel do cieľa. Že by si tým trojnásobný svetový šampión vyčerpal už aj posledný prídel smoly a práve vo Wollongongu by sa všetko obrátilo v jeho prospech počas jeho dvanásteho štartu na MS? Aj o tom Peter Sagan hovorí v exkluzívnom rozhovore pre denník Šport počas jeho prvých dní pobytu v dejisku šampionátu.

X Na sezónu, ktorá sa onedlho skončí, zrejme nebudete mať najlepšie spomienky.

„Nie, ale snažím sa vo všetkom hľadať aj čosi pozitívne. Život prináša rôzne situácie a treba sa s tým vyrovnať. Druhé ochorenie na COVID-19 ma síce trochu pribrzdilo a obralo ma o možnosť bojovať o úspechy najmä počas jarných klasík, ale na Tour de France som sa už cítil dobre. Po Tour som sa snažil pripravovať zodpovedne ďalej, v rámci rozptýlenia som absolvoval premiéru v pretekoch elektrobicyklov na majstrovstvách sveta v horskej cyklistike a potom som sa už sústredil len na čo najlepšiu prípravu na cestársky svetový šampionát.“

X Ako generálku pred odchodom do dejiska MS ste sa rozhodli pre dve kanadské klasiky. Prečo?

„Veľké ceny Quebecu a Montrealu boli súčasť môjho pretekárskeho programu pomerne často. V posledných dvoch rokoch sa neuskutočnili a keďže tento rok ich koronavírus neobmedzil, bol som veľmi rád, že som tam mohol opäť cestovať. Klasiky v Kanade boli pre mňa generálkou pred MS v Bergene, kde som sa stal tretí raz majstrom sveta. Tak som sa pre rovnakú kombináciu rozhodol aj tentoraz a verím, že som urobil správnu voľbu.“

X Podobne ako vy urobilo aj viacero súperov…

„Logisticky bolo jednoduchšie odcestovať na dve jednodňovky do Kanady a potom odtiaľ zamieriť do Austrálie bez toho, aby sme sa museli vracať do Európy. Necelé dva týždne v Austrálii predstavujú optimálnu príležitosť na veľmi dobrú aklimatizáciu. Som rád, že som nebol sám, kto sa tak tento rok pred svetovým šampionátom rozhodol.“

 Preteky v Quebecu a v Montreale vás však nezastihli v ideálnej zdravotnej kondícii.

„Mal som žalúdočné problémy, kvôli ktorým som nedokončil tieto podujatia. To sa však v živote, aj tom pretekárskom, stáva. Dôležité je, že som už fit a verím, že do nedele budem na tom zo všetkých stránok najlepšie, ako bude možné.“

X Vyskúšali ste si už trasu tohtoročných MS vo Wollongongu?

„Dlho som o nej vedel len z dostupných zdrojov na internete. Hoci som v Austrálii už takmer týždeň, ešte sme nemali možnosť na trati okruhu jazdiť, pretože premávka je v plnom prúde. Trénujem teda tam, kde mi to vyhovuje a prvý raz sa dostanem na trať okruhu až vo štvrtok.

Tri hodiny počas oficiálneho tréningu budem mať možnosť detailnejšie sa zoznámiť s okruhom, ktorý podľa dostupných informácií nie je extrémne náročný a bude vyhovovať skôr klasikárskym typom jazdcov. Po prvom tréningu určite budem vedieť povedať o okruhu viac. Jedna vec je totiž vidieť majstrovskú trať na papieri a iné vyskúšať si ju na vlastnej koži.“

X Objavili sa aj hlasy, že by ste mohli v Austrálii bojovať o štvrtý titul majstra sveta v pretekoch jednotlivcov. Súhlasíte?

„Aby som bol úprimný, nikdy som necítil príliš veľký tlak, keď som sa zúčastnil na majstrovstvách sveta. Samozrejme, rovnako ako pri iných pretekoch, bez ohľadu na to, aké veľké alebo malé môžu byť, vždy, keď som na štartovej čiare, môj cieľ je podať absolútne maximum a dosiahnuť čo najlepší výsledok. Nech už bude výsledok akýkoľvek, ak ste si istí, že ste do toho dali všetko a viete, že to, čo ste dosiahli, bolo to najlepšie, čo ste v ten deň mohli.

Existuje totiž veľa faktorov, ktoré môžu ovplyvniť akékoľvek preteky. Tobôž ak ide o majstrovstvá sveta. Preto sa musím sústrediť na to, čo môžem ovplyvniť a pretekať najlepšie ako viem pre seba a, samozrejme, aj pre Slovensko. Moji priaznivci mi veria, ja sa im chcem odvďačiť čo najlepším výkonom i výsledkom a ak by to náhodou z nejakých nečakaných dôvodov nevyšlo, verím, že ich priazeň nestratím. Som však optimista a verím, že som pripravený tak, aby som sa pokúsil bojovať o čo najvyššie pozície.“

X Počas majstrovstiev sveta sa v pelotóne opäť stretnete s bratom Jurajom. Bude to vaše prvé spoločné vystúpenie v tomto roku? Aký dôležitý bude Juraj po vašom boku a čo od neho budete očakávať?

„Pretekať spolu s Jurajom je vždy radosť. Či už v našom profesionálnom tíme, alebo v slovenskej reprezentácii. Je kľúčová súčasť našej zostavy a dôležitý člen, ktorý odvádza obrovskú prácu a obetuje sa pre dosiahnutie úspechu celého tímu. Zohral kľúčovú úlohu pri mojich troch tituloch majstra sveta a som si istý, že aj tento rok zo seba vydá to najlepšie.

Je samozrejmé, že každý športovec by bol navyše hrdý, keby si s bratom obliekol slovenské farby a reprezentoval svoju krajinu na svetovom šampionáte. Je pravda, že sme sa tento rok veľakrát v spoločnom pelotóne nestretli, ale nebudú to prvé spoločné preteky sezóny. Boli sme bok po boku na majstrovstvách Slovenska a tiež na pretekoch Cyclassics v Hamburgu.“

X Budú nedeľňajšie finálové preteky elitnej kategórie mužov vaším posledným tohtoročným vystúpením na pretekárskych tratiach?

„Môj plán na záverečnú časť sezóny ešte nie je dokončený. Je to jedna z nevyriešených záležitostí, o ktorých budem diskutovať s tímom TotalEnergies, keď sa po majstrovstvách sveta vrátim do Európy. Vzhľadom na to, že som mal v sezóne kvôli zdravotným problémom dlhšiu prestávku, som pripravený ešte absolvovať aj niektoré ďalšie vystúpenia.“

Pred dvanástimi rokmi pri premiére v elitnom pelotóne na poslednom svetovom šampionáte na austrálskych cestách v Geelongu Peter Sagan do cieľa pre zdravotné problémy neprišiel. Jeho priaznivci veria, že situácia sa tento rok nebude opakovať a z krajiny protinožcov sa bude vracať nielen s dobrým pocitom, ale aj s výnimočným výsledkom, aktuality.sk

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Příspěvek byl publikován v rubrice Autor a jeho autorem je autor. Můžete si jeho odkaz uložit mezi své oblíbené záložky nebo ho sdílet s přáteli.