Západ očakával, že rýchlo naruší finančno-ekonomickú situáciu, vyvolá paniku na trhoch, kolaps bankového systému a nedostatok v obchodoch, ale nepodarilo sa mu to, uviedol vo videohovore s poprednými ekonomickými predstaviteľmi, ktorý vysielali v televízii.

Šéf Kremľa poznamenal, že Rusko vydržalo bezprecedentný tlak, pričom rubeľ posilnil a krajina zaznamenala v prvom štvrťroku historicky vysoký obchodný prebytok vo výške 58 miliárd dolárov. Sankcie sa podľa jeho slov obrátili proti USA a ich európskym spojencom, pretože zrýchlili infláciu a viedli k poklesu životnej úrovne.

Putin však uznal, že v Rusku prudko vzrástli spotrebiteľské ceny. K aprílu podľa jeho slov medziročne vzrástli o 17,5 percenta. Ako Putin povedal, vláde nariadil indexovať mzdy a iné platby, aby sa zmiernil vplyv inflácie na príjmy ľudí./agemtury/

X X X

Ruský prezident Vladimir Putin v pondelok telefonoval s palestínskym lídrom Mahmúdom Abbásom. Rozhovor sa týkal vyjednávaní medzi Moskvou a Ukrajinou.

Štátnici diskutovali aj o problémoch osídľovania na Blízkom východe v kontexte „zvyšujúceho sa napätia v Predjordánsku a vo východnej časti Jeruzalema“, oznámil Kremeľ.

V prebiehajúcom procese ohľadom ukončenia rusko-ukrajinskej vojny stále nie je vidieť žiadny pokrok, tvrdí kremeľský hovorca Dmitrij Peskov, ktorý vyhlásil, že Ukrajina opakovane mení svoje stanoviská a v otázke koordinácie sa vyskytujú nezrovnalosti.

„Špeciálna vojenská operácia“, ako Moskva označuje ruský vpád na Ukrajinu, postupuje podľa plánu, povedal Peskov. Hovorca ruského prezidenta ďalej uviedol, že Kremeľ spochybňuje autenticitu dôkazov o katastrofe ruského raketového krížnika Moskva. Ukrajina tvrdí, že toto ruské vojnové plavidlo zasiahla svojimi protilodnými strelami Neptún. Ruské vedenie však vyhlasuje, že krížnik sa potopil následkom požiaru na palube. (reuters, dpa, tasr)

X X X

Začala sa druhá fáza vojny, oznámil v pondelok na sieti Telegram šéf ukrajinskej prezidentskej kancelárie Andrij Jermak.

 Potvrdil tým predchádzajúce správy ukrajinského ministerstva obrany o začiatku ruskej ofenzívy na východe Ukrajiny. Jermak obyvateľov Ukrajiny uistil, že ich ozbrojené sily zvládnu ruský útok odraziť. „Dôverujte našej armáde, je veľmi silná,“ uviedol šéf prezidentskej kancelárie.

Začiatok útoku na Donbase následne potvrdil aj prezident Volodymyr Zelenskyj. „Môžeme povedať, že ruské sily začali bitku o Donbas, na ktorú sa dlho pripravovali,“ povedal Zelenskyj vo videopredslove.

O novom, silnejšom útoku na východe Ukrajiny hovoria západní aj ukrajinskí predstavitelia odkedy Rusko na konci marca po rokovaní delegácií oboch krajín v Istanbule stiahlo svoje jednotky zo severu napadnutej krajiny. Moskva vtedy krok zdôvodnila snahou vytvoriť lepšie podmienky pre dohodu s Ukrajinou a posilnením vzájomnej dôvery.

O začiatku ruskej ofenzívy v priebehu pondelka hovorilo niekoľko ukrajinských činiteľov vrátane zastupiteľov jednotlivých oblastí na východe Ukrajiny. „Je to peklo. Ofenzíva, o ktorej sme už týždne hovorili, sa teraz začala,“ napísal na facebooku gubernátor Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj. Podľa neho sa bojuje v mestách Rubižne a Popasna.

„Rusko sa pripravuje na ofenzívu na východe Ukrajiny, aby prevzalo plnú kontrolu nad Doneckou a Luhanskou oblasťou a zabezpečilo stabilitu pozemného koridoru s Krymským polostrovom,“ uviedol podľa serveru CNN hovorca ukrajinského ministerstva obrany Oleksandr Motuzjanyk. (reuters, čtk)

X X X

Rubeľ je silný ako pred vojnou. Aj po piatom balíku sankcií. Ako je to možné?

 Bezprecedentné. Najväčšie od druhej svetovej vojny. Také prívlastky dostali všetky sankcie uvalené na Rusko zo strany Európskej únie (EÚ), Spojených štátov či Spojeného kráľovstva. V momente, keď boli ohlásené, sa ruská mena rubeľ prepadla oproti doláru alebo euru takmer o polovicu.

 Masívna strata kúpyschopnosti rubľa sa však vrátila na úrovne spred vojny, keď deň pred inváziou malo 1 euro hodnotu takmer 88 rubľov. V polovici marca euro vyskočilo až na hodnotu 144 rubľov, v pondelok 18. apríla to bolo už iba takmer 88 rubľov.

Podobne je to s americkým dolárom. Pred inváziou ste si mohli vymeniť 1 dolár za vyše 81 rubľov. V priebehu marca sa jeho hodnota vyšplhala až na 139 rubľov za dolár, aby sa vrátila na 82,5 rubľa. Tento vývoj ruskej meny vyvoláva otázky, či ekonomické sankcie vôbec fungujú.

Kurz nezodpovedá trhovej realite

Na prvý pohľad by sa teda mohlo zdať, že Rusko ustálo makroekonomické turbulencie a upevnilo si svoju menu. Ponechajme teraz bokom dopady na bežných ľudí pre rastúce ceny a zákazy dovozov rôznych tovarov a služieb.

V skutočnosti výmenný kurz rubľa oproti ostatným svetovým menám nezodpovedá trhovej realite. Inými slovami: dopyt po cudzích menách je veľmi obmedzený, zatiaľ čo dopyt po rubli je umelo zvyšovaný. Je to dôsledok silne direktívnych krokov, ktoré urobili Kremeľ či ruská centrálna banka, aby podopreli svoju menu.

Ruskí občania majú zakázané zbaviť sa rubľa nákupom devíz. Cudzinci zase majú zakázané zbaviť sa rubľa predajom ruských akcií. Ruská centrálna banka navyše zvýšila kľúčovú úrokovú sadzbu na 20 percent, čím motivuje Rusov, aby držali ruble na svojich účtoch a nevymieňali ich za doláre či eurá.

A tiež ruskí vývozcovia vrátane exportérov plynu a ropy majú nakázané za 80 percent devíz povinne kúpiť práve ruble. To znamená, že ak ruská firma zobchoduje nejaký tovar alebo službu v zahraničí, musí ju previesť doma na ruble, čím posilní dopyt po ňom, a tým zvýši jeho hodnotu./agentury/

X X X

Čína zvýšila produkciu uhlia a zemného plynu v marci na historické maximum

Čína zvýšila produkciu uhlia a plynu v minulom mesiaci na historické maximum. Reagovala tak na vývoj cien po útoku Ruska na Ukrajinu, ktoré zaznamenali prudký rast.

TASR o tom informuje na základe správy agentúry Bloomberg.

Ako uviedol v pondelok čínsky štatistický úrad, v marci sa v Číne vyprodukovalo 396 miliónov ton uhlia. V porovnaní s marcom minulého roka to znamená rast o 15 percent a zároveň nový rekord. Rekordné hodnoty zaznamenala aj produkcia zemného plynu. Tá sa v marci zvýšila medziročne o 6,3 percenta na 19,7 miliardy kubických metrov (m3).

Okrem toho Čína zvýšila aj produkciu ropy, a to na viac než 6-ročné maximum. Čínske ropné spoločnosti zvýšili v marci ťažbu na domácom území o 3,9 percenta na 17,71 milióna ton. To je najvyšší objem produkcie od decembra 2015. Na druhej strane, aktivita rafinérií sa obmedzila, keď dopyt ovplyvnilo zvýšenie počtu infikovaných koronavírusovým variantom omikron, za čím nasledovali nové protipandemické opatrenia.

Peking vyzval čínske spoločnosti na zvýšenie ťažby uhlia už v minulom roku, keď krajina zápasila s energetickou krízou. Na ďalšie zvýšenie produkcie vyzvala vláda firmy po útoku Ruska na Ukrajinu a zavedení rozsiahlych medzinárodných sankcií voči Moskve, ktoré ešte viac zvýšili ceny komodít a energií na trhoch., aktuality.sk

X X X

Kríza oživila spiace projekty. Nové plynovody v Európe pribudnú už v roku 2023. Európa potrebuje už cez leto naplniť svoje zásobníky na 80 %

Európa zintenzívňuje snahy o ukončenie dovozu ruského plynu po invázii Moskvy na Ukrajinu. Od obnovenia výstavby dánskej vetvy plynovodu z Nórska do Poľska, cez terminály na skvapalnený zemný plyn (LNG) v severnom Nemecku, Fínsku a Francúzsku až po potenciálne nové trasy plynovodov cez Španielsko a Stredozemné more.

Európa sa snaží zbaviť svojej závislosti od ruského plynu, aj keď odborníci tvrdia, že dokončenie tejto úlohy bude trvať roky, informuje TASR na základe správy AFP.

V Middelfarte, v strednom Dánsku, sa minulý mesiac obnovili práce na projekte Baltic Pipe, plánovanom 900-kilometrovom prepojení, ktoré má predovšetkým pomôcť Poľsku znížiť jeho závislosť od ruského zemného plynu.

„Samozrejme, je to aj preto, aby sme mali plyn v dánskej sústave, ale hlavne aby sme pomohli plynárenským sústavám našich susedov,“ povedal agentúre AFP Soren Juul Larsen, vedúci projektu dánskeho prevádzkovateľa energetickej infraštruktúry Energinet.

Len týždeň po invázii na Ukrajinu udelil dánsky úrad životného prostredia povolenie na pokračovanie výstavby po deväťmesačnom pozastavení pre obavy z vplyvu projektu na prírodu. Tie sa však podarilo vyvrátiť a projekt už získal zelenú. S výstavbou plynovodu sa začalo v roku 2018. V súčasnosti sa očakáva spustenie prevádzky v októbri a na plnú kapacitu by mal začať fungovať od januára 2023.

S ročnou prepravnou kapacitou 10 miliárd metrov kubických (m3) plynu by malo potrubie pokryť približne 50 % spotreby v Poľsku, ktoré pred tromi rokmi oznámilo, že v roku 2022 ukončí zmluvu s ruským gigantom Gazprom.

Hoci to môže byť dobrá správa pre Poľsko, pre ostatné európske krajiny, ktoré sa snažia oslobodiť od ruského plynu to môže to znamenať problémy. Ak totiž Nórsko, druhý najväčší európsky dodávateľ plynu po Rusku, zvýši tok plynu do Poľska, bude to znamenať menej dodávok pre zvyšok kontinentu.

„Tento projekt pomôže Poľsku, ale môže viesť k menšiemu vývozu nórskeho plynu do Spojeného kráľovstva a Nemecka,“ povedal Zongqiang Luo, expert z výskumnej firmy Rystad Energy. Okrem toho mnohé dlhodobé zmluvy medzi Ruskom a európskymi dodávateľmi platia ešte 10 až 15 rokov, pripomenul.

Európska únia (EÚ) zatiaľ nezakázala dovoz ruského plynu, oznámila však plány na zníženie jeho importu o dve tretiny v tomto roku a úplné odstránenie do konca desaťročia.

Vzhľadom na to, že Nórsko už má plnú kapacitu, produkcia holandských a britských polí klesá a ruský plyn je vyhlásený za nežiaduci, Európa hľadá plyn z väčšej diaľky vrátane LNG z Kataru, USA a Afriky.

Takýto dovoz si však vyžaduje vybudovanie veľkých terminálov, ktoré premenia LNG späť na plyn, alebo prinajmenšom nákup takzvaných plávajúcich zásobníkov na opätovné splyňovanie (FSRU).

Nemecko po zastavení plynovodu Nord Stream 2 z Ruska urýchlene obnovilo projekt výstavby troch terminálov LNG, ktoré sa predtým považovali za projekty s nízkou prioritou. Očakáva sa, že jeden bude dokončený v zime 2023/2024, ale ďalšie dva nie skôr ako v roku 2026.

Fínsko a Estónsko minulý týždeň oznámili prenájom importnej terminálovej lode. Estónsko a ďalšie dve pobaltské krajiny tvrdia, že od 1. apríla prestali dovážať ruský plyn.

V južnej Európe posilňujú Španielsko a Portugalsko alternatívnu zásobovaciu trasu, aby pomohli Európe odstrihnúť sa od ruského plynu. Na tento účel plánuje prístav Sines, najväčší v Portugalsku, zdvojnásobiť kapacitu svojho plynového terminálu do dvoch rokov.

Španielsko, ktoré je plynovodom spojené s Alžírskom a má veľké terminály na LNG, by mohlo prispieť k zvýšeniu dodávok do Európy. Najskôr však musí vynaložiť veľké úsilie na zlepšenie prepojenia so zvyškom EÚ, najmä cez Francúzsko.

Ďalšou zvažovanou možnosťou je napojenie Európy na plyn z východného Stredomoria, kde boli za uplynulých 20 rokov objavené veľké zásoby komodity vo vodách Izraelu a Cypru.

Problém je však v tom, že všetky tieto projekty si vyžadujú čas, a Európa potrebuje už cez leto naplniť svoje zásobníky na 80 %, aby mala dosť plynu pre budúcu zimu./agentury/

X X X

Môže byť Kiska nelegálnym prezidentom? Je to problematická konštrukcia, hovorí právnik

Minulý týždeň polícia obvinila exprezidenta Andreja Kisku z daňového podvodu. Jeho politický oponent a v prezidentských voľbách aj priamy súper Robert Fico (Smer) povedal, že v prípade, ak by súd Kiskovi dokázal vinu, mohol by sa označiť „za nelegálneho prezidenta“.

  Prokurátor prešovskej krajskej prokuratúry podal 12. apríla obžalobu na Eduarda Kučkovského a Andreja Kisku. Kým prvý je obvinený za „pokračovací zločin daňového podvodu“, bývalý prezident „za pokračovací zločin daňového podvodu vo forme organizátora v súvislosti s neoprávneným uplatnením nároku na vrátenie nadmerného odpočtu spoločnosťou KTAG“.

Podľa hovorcu Krajskej prokuratúry Prešov Mariána Spišáka ide o obdobie jún 2013, november 2013 a apríl 2014, škodu polícia vyčíslila na 155 184,40 eura.

Kiska bol v tom čase nielen majiteľom, ale aj konateľom spoločnosti. KTAG si teda k aprílu 2014 uplatnila vratku DPH vo výške viac ako 146-tisíc eur z celkovo deklarovaných 770-tisíc eur vynaložených na prezidentskú kampaň svojho vlastníka.

Daniari ešte v roku 2014 zistili, že vratka bola neoprávnená, keďže firma za náklady na kampaň nedostala od Kisku zaplatené. Daniari vratku 146-tisíc eur neuznali a spätne firme vyrubili daň 14 590 eur. KTAG ju v októbri 2014 zaplatila. Za roky 2013 a 2014 Kiskova firma opravila dokopy až 17 daňových priznaní, dve pre dane z príjmu a pätnásť pre DPH.

Obom obžalovaným hrozí v prípade dokázania viny trest sedem až dvanásť rokov väzenia. Kiskovým protikandidátom v prezidentských voľbách v roku 2014 bol práve Fico. Kiska ho porazil v druhom kole, keď získal takmer 60 percent hlasov.

„Ak by došlo k tomu, že by ho odsúdili, ako sa potom budeme pozerať na prezidentské voľby, kde som kandidoval a bol v druhom kole s pánom Kiskom? Ak by niekto Kisku právoplatne odsúdil za daňové podvody cez spoločnosť, ktorá mu zabezpečovala financovanie prezidentskej kampane, môžeme potom konštatovať, že bol nelegálnym prezidentom. To bude mať široké politické dopady. Minimálne to bude vo svete nevídané, že prezident vyhral neférovo. Bude to mimoriadne silné politické posolstvo,“ reagoval Fico na správu o obžalobe exprezidenta.

Podľa ústavného právnika z Univerzity Komenského Vincenta Bujňáka základný problém možného použitia sankcií podľa zákona o volebnej kampani na akékoľvek skutky z prezidentskej kampane v rokoch 2013 a 2014 spočíva v dĺžke zákonných lehôt.

„Zákon totiž pri správnych deliktoch hovorí, že pokuty možno uložiť do troch rokov odo dňa, keď sa štátna komisia alebo ministerstvo vnútra dozvedeli o porušení zákona, najneskôr však do piatich rokov od porušenia zákona. Charakter týchto lehôt je prekluzívny. Ich márnym uplynutím zaniká správnemu orgánu právo na vyrubenie sankcie za správny delikt, aj keď by bolo z vykonaného dokazovania v správnom konaní preukázané, že k porušeniu zákonnej povinnosti došlo,“ vysvetľuje Bujňák.

V praxi to teda znamená, že „márnym uplynutím uvedených prekluzívnych lehôt zaniká deliktuálna zodpovednosť subjektu za spáchaný správny delikt. Na uplynutie týchto prekluzívnych lehôt je povinný správny orgán, ako aj súd prihliadať z úradnej povinnosti, aj keď ich uplynutie nie je namietané,” uvádza Bujňák.

Porušenie princípu slobodnej súťaže politických síl možno namietať na Ústavnom súde SR, ktorý má právomoc rozhodovať v konaniach o volebných veciach. Ako poukazuje ústavný právnik, „účelom tohto konania je napraviť prípadnú neústavnosť alebo nezákonnosť napadnutých volieb“.

Podľa zákona návrh na začatie konania môže podať „kandidát na funkciu prezidenta, ktorý nebol zvolený, ak získal aspoň 5 percent platných hlasov, a rovnako skupina najmenej pätnástich poslancov, ktorá podala platný návrh na kandidáta na funkciu prezidenta. Okrem nich môže návrh podať aj generálny prokurátor a napokon petičný výbor zastupujúci skupinu občanov, ktorá podala platný návrh na kandidáta na funkciu prezidenta,“ ozrejmuje Bujňák.

Konštrukcia o „nelegálnom prezidentovi“ je však problematická i v tom, že návrh na začatie konania pred Ústavným súdom možno podať do desiatich dní po vyhlásení výsledku volieb. „Ak by sme sa pozreli na znenie predchádzajúceho zákona, ktoré bolo platné a účinné v roku 2014, nájdeme tam odlišne upravený okruh navrhovateľov, ale rovnako krátku lehotu na podanie návrhu. Výsledky prezidentských volieb z roku 2014 preto v súčasnosti nie je možné v konaní pred Ústavným súdom spochybniť,“ uzatvára ústavný právnik Bujňák./agentury/

X X X

Vo štvrtok majú voliť piatich členov Súdnej rady SR

Vo štvrtok majú byť voľby piatich členov Súdnej rady SR z radov sudcov. Uskutočnia sa na zhromaždeniach sudcov v západoslovenskom, stredoslovenskom a východoslovenskom volebnom obvode.

Vyplýva to z informácií zverejnených na webe Kancelárie Súdnej rady SR.

Na listine kandidátov pre západoslovenský volebný obvod, v ktorom sa budú voliť traja noví členovia súdnej rady, je zapísaných 12 kandidátov. „Na kandidátskej listine pre stredoslovenský volebný obvod, v ktorom sa bude voliť jeden člen súdnej rady, je zapísaný jeden kandidát. Na listine kandidátov pre východoslovenský volebný obvod, v ktorom sa bude voliť jeden člen súdnej rady, sú zapísaní traja kandidáti,“ priblížili na webe.

Štyrom členom Súdnej rady uplynie funkčné obdobie koncom júna. Voliť sa bude aj náhradný člen namiesto Marcely Kosovej, ktorá sa 7. februára vzdala funkcie. „Najbližšie sa stretnú členovia hlavnej volebnej komisie v sídle súdnej rady v Bratislave v piatok 22. apríla. Účelom bude vyhodnotenie a následné vyhlásenie výsledkov volieb,“ dodali, aktuality.sk

X X X

Šéf zväzu stavebníkov: Dochádzajú všetky materiály. Berie ten, kto viac zaplatí

 Ak vláda nechce nechať padnúť stavebníctvo na Slovensku na kolená, musí z pozície štátu začať organizovať dodávky základných stavebných materiálov a surovín zo zahraničia. Trh túto abnormálnu situáciu sám nevyrieši, hovorí Pavol Kováčik, prezident Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska.

 X  Ako sa vyvíja situácia na trhu so stavebnými materiálmi? Ktoré za posledné mesiace najviac draželi a o koľko?

Najviac sa ceny zvyšovali pri stavebnej oceli, stavebnom dreve, ale aj murovacích materiáloch, ako sú tehly, či ceny výrobkov na báze ropy, teda bitumenové pásy, asfalty. V roku 2020 sa tona ocele predávala asi za 700 eur, dnes je jej hodnota medzi 1 800 až 2 200 eurami. Pri stavebnom dreve cena za kubický meter vyskočila z 80 eur v roku 2020 na 300 v roku 2022.

X Ktoré materiály sú najviac nedostatkové, aké sú čakacie lehoty?

Nedostatkové sú dnes postupne všetky bežné stavebné materiály, na viaceré sú už dnes v stavebninách poradovníky s dodacími lehotami v týždňoch aj mesiacoch. Niektorí predajcovia stavebnín už avizovali predaj cez aukcie – kto ponúkne viac, bude mať prednosť.

 X Ako to vplýva na rozostavané projekty stavieb či na plánovanie budúcich? Dochádza k meškaniu, odkladom, ako sa navyšujú konečné ceny?

Áno v prípade rozostavaných projektov dochádza ku sklzom, pri nových projektoch dochádza k časovému posunu začiatku výstavby. Stavebné náklady prudko v čase rastú a výrazne navyšuje pôvodne predpokladané aj zazmluvnené ceny diela.

X Sú rozdiely medzi obytnými stavbami a inými, ako sú administratívne budovy či infraštruktúra?

Týka sa to súkromnej aj verejnej výstavby. Z pohľadu uvedených problémov nie sú rozdiely. Zasiahnuté sú všetky druhy stavieb.

X Aké sú vaše aktuálne očakávania na ďalší vývoj?

Výroba alebo dodávky stavebných materiálov na slovenský stavebný trh aj do okolitých štátov sú viazané na dodávky veľkej časti primárnych surovín z Ruska alebo z Ukrajiny. Sú to najmä železná ruda, surové železo, uhlie, stavebné drevo, zemný plyn a ropa pre výrobu plastov a bitumenov. Neistota v dodávkach bude pretrvávať po celú dobu vojny na Ukrajine a do doby náhrady surovín z týchto krajín. Je preto predpoklad nedostatku aj ďalšieho zdražovania.

X Môže v tomto nejako pomôcť vláda či štát?

Ak vláda nechce nechať padnúť stavebníctvo na Slovensku na kolená, musí z pozície štátu začať organizovať dodávky základných stavebných materiálov a surovín zo zahraničia. Trh túto vojnou spôsobenú abnormálnu situáciu sám nevyrieši.

Aké materiály najviac zdražovali
(percentuálny rozdiel oproti zime 2020)	zima 2021
Tyče a prúty pre výstuž	69,70
Sieťovina, pletivá zo železného alebo oceľového drôtu	58,60
Drôty zo železa alebo nelegovanej ocele	52,10
Laná, káble z ocele alebo zo železa	45,30
Uholníky, tvarovky a profily zo železa	43,40
Drevotrieskové dosky	41,50
Príslušenstvo k rúram alebo rúrkam, z liatej ocele	37,00
Parketové panely	32,30
Plastové tvarovky	22,20
Drevo rezané alebo štiepané	21,80
Ostatné náterové farby a laky (sklenársky a náterový tmel)	19,90
Výťahy, skipové výťahy, eskalátory a pohyblivé chodníky	18,90
Čerpadlá na kvapaliny	18,70
Potrubie plastové	18,40
Dvere, okná a ich rámy, prahy dverí, z kovu	15,90
Nafta	15,70
Motorový benzín	15,50

X Ako by také zásahy mohli vyzervy

Napríklad „ochrannými“ opatreniami, či už daňovými, alebo cenovými, obmedziť vykupovanie stavebných materiálov z okolitých štátov v prihraničných oblastiach.

X Sú ohrozené aj verejné stavby, cesty a podobne?

V prípade verejných stavebných zákaziek treba urgentne začať riešiť cenové dosahy. Nepredvídateľné výrazné zdražovanie sa začalo už pred rokom. Inak sa postupne všetky rozostavané verejné zákazky zastavia a stavební dodávatelia skrachujú. To bude mať za výsledok hrubé národohospodárske škody, nedokončené chýbajúce investície, zvýšenú nezamestnanosť, nevyčerpané eurofondy, ale aj výpadok daňových príjmov z multiplikačných efektov. Negatívne dosahy budú obrovské./agentury/

X X X

Neďaleko rezidencie britského premiéra zatkli muža s nožom

Britská polícia v pondelok uzavrela ulicu v centre Londýna, ktorá sa nachádza neďaleko oficiálnej rezidencie britského premiéra Borisa Johnsona a sídli na nej niekoľko britských ministerstiev, pričom oznámila, že tam zatkla mladého muža, ktorý bol ozbrojený nožom.

Ulica Whitehall, na ktorej okrem iného sídlia i britské ministerstvo financií i ministerstvá zahraničných vecí či obrany a ktorá vedie priamo k úradu a rezidencii britského premiéra na Downing Street, bola v pondelok zablokovaná policajnými zábranami.

Zadržali jednu osobu

Londýnska polícia neskôr na sociálnej sieti Twitter uviedla, že na mieste zasahovala pre nehodu, pričom pri zásahu zadržala jednu osobu. Nekonkretizovala však, čo presne sa na mieste stalo.

„Zadržaný bol 29-ročný muž… Nevieme o žiadnych ranených, verejnosti tiež nehrozí žiadne známe riziko,“ uviedla polícia londýnskej mestskej časti Westminster na Twitteri.

Londýnska Metropolitná polícia (MPS) neskôr vo vyhlásení uviedla, že zatknutý muž bol ozbrojený a mal pri sebe nôž.

„Ráno okolo 8:50 (miestneho času) konfrontoval 29-ročný muž dvoch príslušníkov polície ministerstva obrany. Policajti požili elektrický paralyzér a obmedzili muža na slobode. Neboli hlásené žiadne zranenia,“ uviedla MPS vo vyhlásení.

Tá zároveň uviedla, že v súvislosti s incidentom začala vyšetrovanie. „(Muž) bol zadržaný pre podozrenie, že sa pokúsil spáchať vraždu a pre držbu útočnej zbrane,“ uviedla polícia s tým, že si nemyslí, že bol tento incident spojený s terorizmom, aktuality.sk

X X X

Envirorezort chce vykupovať pozemky v chránených územiach

V tomto roku má spracovať mapové podklady s vyznačenými katastrami a konkrétnymi územiami na výkup.

Zároveň má predstaviť metodiku na stanovenie hodnoty pozemkov. Vyplýva to z Národného programu reforiem SR 2022 v oblasti zelenej transformácie, ktorý predložilo ministerstvo financií do medzirezortného pripomienkového konania.

Tento rok by mala pokračovať reforma ochrany prírody. Vypracovať by sa mali analýzy a návrh nového modelu fungovania a financovania chránených území, a to prioritne národných parkov. Cieľom je podľa rezortu zjednodušiť, zjednotiť a sprehľadniť národnú sústavu chránených území prostredníctvom návrhov zonácií národných parkov. „Pre dosiahnutie podielu bezzásahových území na 75 percent rozlohy národného parku je potrebné nájsť efektívny finančný mechanizmus pre kompenzácie súkromným vlastníkom pozemkov vrátane výkupov,“ uvádza sa v materiáli.

V rámci Štátnej ochrany prírody SR sa má zriadiť oddelenie na zabezpečenie identifikácie a vyhľadávanie súkromných vlastníkov pozemkov. Rozšíriť by sa mala aj pôsobnosť existujúcej komisie pre posudzovanie návrhov na zámenu a odkúpenie pozemkov v rámci predkupného práva štátu, poukazuje ministerstvo financií.

Zároveň by sa podľa materiálu mali vyhlásiť výzvy na rozvoj mäkkého turizmu v národných parkoch Poloniny a Muránska planina. Podporiť sa tak má postupný proces transformácie hospodárstva v chránených územiach z ťažby dreva na prírode blízke obhospodarovanie, ekologické poľnohospodárstvo a mäkký turizmus, aktuality.sk

X X X

Francúzi odpisujú Sagana: Rovnaký omyl ako alkoholik Neymar

 Napriek tomu, že vynikajú v odlišných športoch, majú niečo spoločné. Obaja si urobili meno vďaka skvelým výkonom a teraz patria medzi najlepšie platených jedincov vo svojich oboroch.

 .S vysokým príjmom však idú ruka v ruke aj veľké očakávania od fanúšikov. Slovenská cyklistická superhviezda Peter Sagan a brazílsky futbalový virtuóz Neymar by o tom vedeli rozprávať.

Neymar, ktorý je s ročným zárobkom 40 miliónov eur najlepšie plateným futbalistom sveta, sa ocitol pod paľbou kritiky za uplynulé výkony v drese Paríža Saint-Germain.

V Lige majstrov nestrelil v šiestich zápasoch ani gól a bohatí Parížania aj vďaka tomu skončili v boji o ušatú trofej už vo štvrťfinále.

Nedarí sa ani Saganovi.

Trojnásobný svetový šampión po piatich rokoch vymenil Boru-Hansgrohe za TotalEnergies. Napriek tomu, že francúzska stajňa pôsobí v menej prestížnom seriáli Pro, Slovák si udržal plat na hranici 5 miliónov eur, ktorý mal aj v Bore.

Peniaze mu putujú na konto, ale adekvátne výsledky chýbajú. Môžu za to aj zdravotné problémy, ktoré trápia Sagana od začiatku roka.

Francúzski fanúšikovia sú však nároční a so Slovákom strácajú trpezlivosť.

„Kúpa Sagana bola veľký omyl. Rovnaký, ako keď PSG kúpilo Neymara. Ten teraz viac konzumuje alkohol, ako hrá futbal,“ napísal jeden z fanúšikov na oficiálnom facebookovom konte TotalEnergies.

„Žije zo slávy minulej a berie astronomický plat. Vedenie tímu malo dať radšej príležitosť mladým talentom,“ znela ďalšia reakcia v súvislosti so Saganom.

Najbližšie plány rodáka zo Žiliny sú nejasné. Podľa jeho mediálneho zástupcu Gabriela Uboldiho sa Sagan musí podrobiť ďalším vyšetreniam, ktoré by mali ozrejmiť dôvod zdravotných patálií.

„Necíti sa dobre, veľmi ho bolia nohy. Vždy je po pretekoch vyčerpaný a veľmi ospalý. V porovnaní s minulým mesiacom nenastal žiadny posun k lepšiemu,“ uviedol nedávno Uboldi.

Sagan pre zdravotné problémy vynechal monumenty Okolo Flámska i Paríž – Roubaix. Dátum jeho návratu do profipelotónu je nateraz vo hviezdach.

Ďalším vrcholom sezóny by mala byť pre neho Tour de France. Edícia 2022 sa uskutoční v termíne 1. – 24. júla./agentury/