Prípadné stretnutie by mohlo prísť v kľúčovom momente, keďže Trump nedávno vyjadril nespokojnosť s tempom mierových rokovaní na Ukrajine a pohrozil Rusku novými sankciami. Ruský prezident Vladimir Putin by sa so svojím americkým náprotivkom Donaldom Trumpom mohol stretnúť už v septembri, ak by sa obaja lídri rozhodli navštíviť Čínu pri príležitosti osláv 80. výročia ukončenia druhej svetovej vojny, uviedol v pondelok Kremeľ. Putin sa na podujatí zúčastní, no podľa Moskvy zatiaľ nie je zrejmé, či tak spraví aj Trump. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.
„Viete, že sa pripravujeme na cestu do Pekingu, náš prezident sa pripravuje na túto cestu… Ale nepočuli sme, že by sa tam, do Pekingu, chystal aj prezident Trump,“ odpovedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov na otázku, či by sa obaja lídri mohli stretnúť, prípadne aj s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom.
Stretnutie lídrov v Pekingu
„Ak sa stane, že (Trump) tam bude, potom, samozrejme, nemôžeme vylúčiť, že sa otvorí otázka účelnosti uskutočnenia stretnutia,“ dodal Peskov.
Denník The Times minulý týždeň informoval, že Čína sa pripravuje na usporiadanie summitu medzi Trumpom a Putinom, pripomína Reuters.
Šesť telefonátov a sankcie
Putin sa s Trumpom od jeho januárového návratu do Bieleho domu rozprávali podľa Reuters najmenej šesťkrát. Kremeľ sa vyslovil za ich osobné stretnutie, ktoré by si však vyžadovalo dôkladnú prípravu, aby prinieslo výsledky.
Trump nedávno vyjadril rastúcu frustráciu v súvislosti s nedostatočným pokrokom pri ukončovaní vojny na Ukrajine. Minulý týždeň vyhlásil, že do 50 dní uvalí na Rusko nové sankcie, ak Moskva nebude súhlasiť s mierovou dohodou. Táto lehota uplynie začiatkom septembra, čo sa zhoduje s dátumom podujatia v Pekingu, dodáva Reuters, aktuality.sk
X X X
Krvavé bitky, nože, mačety a streľba. V Berlíne zúri vojna gangov
V berlínskej štvrti Gesundbrunnen už niekoľko mesiacov zúri brutálna vojna gangov. Krvavé bitky, kde nechýbajú nože a mačety, prerástli do streľby. Okrem desiatok zranených sa už počítajú prví mŕtvi. Malo by ísť o Čečencov, ktorí sa snažia rozšíriť svoje územia.
Policajti tvrdia, že sa štvrť, ktorá sa rozkladá na severe metropoly a zhruba 70 percent všetkých tamojších obyvateľov má migrantské korene, stáva centrom kriminality. Majú vraj dôkazy, že Čečenci útočia na ďalšie gangy v snahe rozšíriť svoje územia po celom meste a podrobiť si ostatných.
V noci na nedeľu sa v problémovej štvrti násilie vystupňovalo na niekoľkých miestach. Okolo 20.00 muž postrelil na ulici Prinzenallee 17-ročného Kurda, napísal denník Bild. Národnosť zraneného ale stále nie je jasná. Mladík je v kritickom stave.
Policajti preverujú, či tento útok nesúvisí s piatkovou streľbou v štvrti Neukölln, kde útočník niekoľkokrát strelil do nôh muža, ktorý chcel nasadnúť na svoj motocykel Harley Davidson. Nevykrvácal len vďaka prvej pomoci, ktorú mu poskytli policajti.
„Bolo to rovnaké ako v Prinzenallee,“ uviedli vyšetrovatelia. Streľba do nôh je zámerná, pretože páchatelia nie sú obvinení z pokusu o vraždu, ale iba z nebezpečného ublíženia na zdraví.
O hodinu neskôr sa v rovnakej štvrti, tentoraz neďaleko vlakovej stanice, odohrala bitka zhruba 60 osôb. Na mieste zostal pobodaný 30-ročný muž. Jeho národnosť úrady oficiálne nepotvrdili, ale podľa Bildu by mal mať kurdsko-turecký pôvod. Napriek rýchlemu lekárskemu zásahu muž v nemocnici zomrel. Policajti zadržali 25-ročného muža, ktorý má byť páchateľom.
V súvislosti s bojom gangov sa vyšetruje útok na 35-ročného Kamerunca, ktorý sa stal v nedeľu okolo 23.00. Muž bol vonku s priateľmi a skupina mala byť úmyselne napadnutá asi siedmimi mužmi s baseballovými pálkami a slzotvorným plynom. Potom ho niekto z útočníkov pobodalo do chrbta.
Ďalší prípad, ktorý je súčasťou vojny gangov, sa stal 10. júna. Vtedy sa čečenský boxer Abu Jusupov na vlakovej stanici v štvrti Gesundbrunnen dostal do hádky s niekoľkými Afgancami. Hádka prerástla v potýčku, kde hlavnú rolu hral nôž a boxer zomrel na následky bodnutia do krku.
„Situácia je veľmi vážna a snažíme sa, aby sme zabránili ďalším násilným činom,“ uviedol policajný hovorca Florian Nath./agentury/
X X X
Tajné ťahy Číny, zúfalstvo EÚ: Sme na pokraji ďalšej obchodnej vojny?
Európska únia a Čína sa pripravujú na samit plný napätia. Rozpory v oblasti obchodu, politiky a ľudských práv však zatieňujú nádeje na spoluprácu.
Namiesto osláv 50 rokov diplomatických vzťahov sa na samite Číny s Európskou úniou 24. júla bude tvrdo vyjednávať. Obchodná vojna amerického prezidenta Donalda Trumpa síce predstavuje ideálnu zámienku, aby sa Brusel zblížil s Pekingom, no spolupráca rivalov sa nebude rodiť jednoducho.
Čína je dlhodobo hlavný konkurent EÚ. Na spoločný trh dováža tovar dotovaný čínskou vládou. Americké clá môžu čínskych exportérov motivovať ešte viac sa sústrediť na európsky trh. Čína ovláda približne 60 percent svetovej produkcie vzácnych zemín. Tie sú kľúčové pre smartfóny, elektromobily či vojenskú techniku.
V reakcii na Trumpove clá oznámila Čína rozsiahle obmedzenia týkajúce sa vývozu týchto nerastov. Toto rozhodnutie narušilo európsky automobilový, letecký a obranný priemysel a viacerí výrobcovia boli nútení pozastaviť výrobu. Na júnovom stretnutí lídrov G7 v Kanade preto predsedníčka Európske komisie Ursula von der Leyenová obvinila Čínu z „dominancie, monopolného správania sa a vydierania“. Takáto ostrá rétorika nie je dobrým znamením pred plánovaným štvrtkovým stretnutím v Pekingu.
Čína si s Ruskom rozumie
Únia si s Čínou nerozumie ani v bezpečnostným otázkach. Peking stojí na strane Ruska vo vojne proti Ukrajine. Čínski hekeri si pre svoje kybernetické útoky pravidelne vyberajú ciele v EÚ. Vzťahy narúša aj hromadenie čínskej vojenskej sily v súvislosti s Taiwanom.
Napätie pritom malo zmierniť prísľub spolupráce pri pri riešení „spoločných výziev”. Lídri EÚ vyhlásili, že sú pripravení „pracovať ruka v ruke” s Čínou. Podľa britského magazínu The Economist však išlo len o snahu Európanov vyvinúť tlak na Američanov, aby clá ďalej nezvyšovali.
Samit sa tak bude niesť v napätej atmosfére. Komisia sa rozhodla zakázať čínskym výrobcom účasť na verejných obstarávaniach zdravotníckych pomôcok v hodnote viac ako päť miliónov eur, aktuality.sk
X X X
Maďarsko v energetickej ofenzíve: Szijjártó rokuje o posilnení dodávok
Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó rokoval s ruskými a srbskými predstaviteľmi o novom ropovode, zatiaľ čo EÚ sa usiluje o odpojenie od ruskej ropy.
Zatiaľ čo EÚ pracuje na odpojení sa od ruskej ropy, maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó prostredníctvom videokonferencie rokoval s Rusmi a Srbmi o novom ropovode. Konštatoval to v pondelok server 444.hu.
Rokovania o ropovode
Szijjártó rokoval s námestníkom ruského ministra energetiky Pavelom Sorokinom a srbskou ministerkou energetiky Dubravkou Dedovičovou o výstavbe nového ropovodu. Následne oznámil, že ropovod medzi Maďarskom a Srbskom by mohol byť v prevádzke už v roku 2027.
Šéf maďarskej diplomacie povedal, že rozhodnutia v Bruseli „opakovane podkopávajú európsku energetickú bezpečnosť. Chcú, aby sme prestali používať ruskú ropu alebo zemný plyn, chcú uzavrieť dopravné trasy.“
Energetická bezpečnosť
„Nemali by sme uzatvárať dopravné trasy, nemali by sme Európu odrezať od zdrojov, ale skôr by sme mali otvoriť nové zdroje pre európske dodávky energie a vybudovať nové potrubia,“ dodal s poznámkou, že by to mohlo znížiť ceny energií. Plánovaný ropovod by mohol mať podľa neho kapacitu päť miliónov ton ročne.
Európska komisia sa pred dvoma mesiacmi rozhodla ukončiť nákup ruských energií do roku 2027. Argumentovala, že „teraz je čas, aby Európa úplne prerušila svoje energetické väzby s nespoľahlivým zdrojom. Taktiež nechceme, aby cena energie prichádzajúcej na náš kontinent pokrývala náklady na agresívnu vojnu proti Ukrajine“, píše server,aktuality.sk
X X X
Rusko ukázalo vzácne zábery továrne na drony. Je najväčšia na svete, tvrdí
Rusko predstavilo továreň na drony, ktorú označuje za najväčšie na svete, a odvysielalo vzácne zábery z fabriky, kde sa montujú smrtonosné útočné drony, ktoré ruské sily denne odpaľujú na Ukrajinu. Informovala o tom dnes agentúra AFP. Moskva v posledných týždňoch vypustila rekordný počet dronov na ukrajinské mestá a stupňuje nálety, napriek výzvam amerického prezidenta Donalda Trumpa na zastavenie útokov.
Zábery z fabriky v nedeľu odvysielala televízna stanica Zvezda, ktorá patrí ruskému ministerstvu obrany. Zábery ukázali robotníkov s rozmazanými tvárami, ako montujú čierne útočné drony trojuholníkového tvaru.
„Toto je najväčšia a zároveň najtajnejšia továreň na svete vyrábajúca bezpilotné bojové lietadlá,“ povedal riaditeľ závodu Timur Šagivalejev, na ktorého Spojené štáty uvalili sankcie.
Závod sa rozprestiera blízko mesta Jelabuga v Tatárstane. Nachádza sa v osobitnej ekonomickej zóne Alabuga, ktorá podľa pôvodných plánov mala vzniknúť na podporu vedy a podnikania v regióne. Továreň, ktorá leží viac ako 1000 kilometrov od ukrajinských hraníc, sa už stala cieľom útokov ukrajinských dronov ďalekého doletu.
Aby podporila stupňujúcu sa leteckú vojnu proti Ukrajine, chrlí továreň deväťkrát viac dronov, ako sa pôvodne plánovalo, uviedol riaditeľ Šagivalejev. Pracovníci podniku podľa záberov vyzerajú ako dospievajúci učni.
„Stovky strojov, tisícky robotníkov a všade, kam sa pozriete, sú mladí ľudia. Chlapci a dievčatá tu pracujú a tiež študujú na vysokej škole,“ uviedol moderátor v dokumentárnej snímke armádnej televízie. Dokument trval 40 minút.
Ruské drony Geraň sú založené na iránskych dronoch Šáhid, ktoré Teherán tiež dodal Moskve na podporu ruskej ofenzívy.
Nad vchodom do fabriky je na veľkej obrazovke nápis „Kurčatov, Koroljov a Stalin žijú vo vašej DNA“ s portrétmi sovietskeho diktátora Josifa Stalina, sovietskeho jadrového fyzika Igora Kurčatova a otca sovietskeho vesmírneho programu Sergeja Koroljova, napísala AFP.
Rusko používa drony Geraň, aby terorizovalo ukrajinské mestá a zabíjalo civilistov, tvrdí Ukrajina. Rusko tvrdí, že útočí výlučne na vojenské ciele, prípadne na ciele, ktoré súvisia s armádou. Popiera, že by úmyselne útočilo na civilistov. OSN uviedla, že od vypuknutia vojny vo februári 2022 prišlo na Ukrajine o život viac ako 13-tisíc civilistov, píše agentúra Reuters.
Podľa ruského analytického strediska blízkeho vláde výroba dronov v máji vzrástla oproti aprílu o 16,9 percenta, píše Reuters. Stalo sa tak po tom, čo prezident Vladimir Putin vyzval na zvýšenie produkcie. Putin v apríli uviedol, že vlani ruské podniky vyrobili viac ako 1,5 milióna dronov rôznych typov, ale že ruskí vojaci na fronte ich potrebujú ešte viac.
Obe strany nasadili drony vo veľkom meradle. Používajú ich na prieskum aj na útoky na ciele nielen na bojisku, ale aj ďaleko za frontom.
Zvezda uviedla, že fabrika v Alabuge má vlastný testovací polygón pre drony. Ukázala tiež rady zaparkovaných pick-upov americkej značky RAM prepravujúcich drony Geraň-2. Na záberoch je tiež odpal jedného dronu z vozidla. Konštrukcia dronu Geraň-2, ktorého dolet predstavuje najmenej 1500 kilometrov, prichádza z Iránu./agentury/
X X X
Tretie kolo mierových rokovaní medzi Moskvou a Kyjevom sa uskutoční v stredu 23. júla v Turecku, oznámil v pondelok ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Ruská strana to bezprostredne nepotvrdila.
Turecký Istanbul bol miestom aj prvých dvoch kôl priamych rusko-ukrajinských rokovaní, ktoré delegácie viedli 16. mája a potom 2. júna. Tieto stretnutia však neviedli k posunu k ukončeniu vojny na Ukrajine. Strany sa iba dohodli na rozsiahlej výmene vojnových zajatcov a padlých vojakov. Tieto výmeny sa uskutočnili postupne v júni.
„Dnes som s (tajomníkom Rady národnej bezpečnosti a obrany) Rustemom Umerovom rokoval o príprave výmeny a o ďalšom stretnutí s ruskou stranou v Turecku. Umerov informoval, že stretnutie je naplánované na stredu. Podrobnejšie informácie budú k dispozícii zajtra (utorok),“ uviedol Zelenskyj vo svojom pravidelnom príhovore zverejnenom na sieti Telegram.
Ukrajinský líder v posledných dňoch niekoľkokrát vyhlásil, že mierové rokovania s Ruskom je potrebné zintenzívniť a urobiť maximum pre dosiahnutie prímeria. Okrem toho zopakoval, že je pripravený stretnúť sa s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v nedeľu vyhlásil, že Moskva je ochotná rokovať o mieri s Kyjevom, ale naďalej trvá na dosiahnutí svojich cieľov.
Rusko podľa AP nalieha na to, že akákoľvek mierová dohoda by mala viesť k tomu, aby sa Ukrajina stiahla zo svojich štyroch oblastí, ktoré Rusko nezákonne anektovalo v septembri 2022, hoci ich nikdy úplne neobsadilo. Takisto chce, aby sa Ukrajina vzdala svojej ambície vstúpiť do NATO a akceptovala prísne obmedzenia svojich ozbrojených síl.
Kyjev a jeho západní spojenci tieto požiadavky odmietli a obviňujú Moskvu z prieťahov mierových rokovaní, čo zase opakovane odmietol Peskov i ďalší ruskí predstavitelia.
Rusko medzitým zintenzívňuje svoje útoky na Ukrajinu, pričom takmer denne proti nej vysiela stovky dronov aj rakety. Analytici očakávajú, že tieto útoky sa budú pravdepodobne ďalej stupňovať.
X X X
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vymenoval v pondelok dovedna 16 nových veľvyslancov. Oznámil to na platforme Telegram po stretnutí s ministrom zahraničných vecí Andrijom Sybihom. Vzniknú tiež nové ukrajinské konzuláty, jeden z nich aj na Slovensku.
Cieľom zmien v ukrajinskej politike vrátane nedávnej reorganizácie vládneho kabinetu i najvyšších diplomatických postov je podľa agentúry Reuters snaha upevniť vzťahy s Washingtonom a, naopak, medzinárodne viac izolovať Rusko.
Novovymenovanými sú ukrajinskí veľvyslanci vo viacerých členských štátoch Severoatlantickej aliancie, a to v Belgicku, Kanade, Estónsku a Španielsku. Noví sú aj ambasádori v Japonsku, Juhoafrickej republike a Spojených arabských emirátoch.
Zelenského kancelária zverejnila vyjadrenia prezidenta adresované novým najvyšším diplomatom. Píše sa v nich, že veľvyslanci musia podporovať „všetko, čo Rusku spôsobí bolesť“ za jeho inváziu. „Hoci sa obsah našich vzťahov s Amerikou po zmene tamojšej administratívy zmenil, cieľ zostáva rovnaký: Ukrajina musí odolať úderom Ruska,“ povedal ukrajinský prezident.
Zelenskyj pristúpil minulý týždeň k rozsiahlej reorganizácii vlády, ktorej vedením poveril 39-ročnú Juliju Svyrydenkovú. Tá predtým pôsobila ako ministerka hospodárstva a v USA je dobre známa – aj z vyjednávania o nerastnej dohode. Novou veľvyslankyňou v USA sa zároveň stala dovtedajšia ministerka spravodlivosti Oľha Stefanyšinová.
Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha okrem toho v pondelok informoval, že Kyjev plánuje do konca roka 2025 otvoriť nové veľvyslanectvá v Dominikánskej republike, Ekvádore, Paname a Uruguaji, ako aj zriadiť viac ako desať nových konzulárnych úradov, informuje TASR podľa správy agentúry Ukrinform citujúcej z vyhlásenia ukrajinského rezortu diplomacie.
Nové konzuláty majú podľa jeho slov pribudnúť do konca roka v mnohých krajinách vrátane Rumunska, Iraku, Talianska, Nemecka a Slovenska, pričom vo Francúzsku a Poľsku by mali vzniknúť až dva nové konzuláty. Okrem toho sa zvýši status už existujúcich ukrajinských konzulátov v tureckej Antalyi a poľskom Gdansku, a to na generálne konzuláty.
Ukrajina zároveň podľa Sybihu zníži svoju diplomatickú prítomnosť na Kube, z ktorej časť diplomatov prerozdelí do iných krajín v tomto regióne, kde Kyjev svoju prítomnosť, naopak, posilní.
X X X
Ukrajinská bezpečnostná služba (SBU) v pondelok zadržala zamestnanca Národného protikorupčného úradu Ukrajiny pre podozrenie zo špionáže pre Rusko. Hoci Ukrajina od začiatku ruskej invázie zadržala desiatky špiónov, prípady špionáže priamo v štátnych inštitúciách sú zriedkavé. SBU nezverejnila meno zadržaného muža, avšak uviedla, že pôsobil v najelitnejšej, uzavretej jednotke D-2.
Ukrajinská bezpečnostná služba tvrdí, že podozrivý odovzdával utajené informácie zástupcovi šéfa ochranky bývalého ukrajinského prezidenta Viktora Janukovyča, ktorého zvrhli v roku 2014 a ktorý v súčasnosti žije v Rusku.
X X X
Predseda oddelenia pre vonkajšie cirkevné vzťahy moskovského patriarchátu, volokolamský metropolita Anton Sevriuk potvrdil, že sa v sobotu stretne s pápežom Levom XIV. Informovala o tom agentúra RIA Novosti, pre ktorú to predtým uviedol nemenovaný zdroj. Schôdzka sa podľa neho uskutoční vo Vatikáne.
„Je naplánované moje stretnutie s pápežom. Očakáva sa, že sa uskutoční 26. júla,“ povedal pre ruskú agentúru metropolita z Volokolamska pri Moskve.
Vzťahy medzi ruskou pravoslávnou cirkvou a Vatikánom sú v súčasnosti napäté pre vojnu na Ukrajine, ktorú vo februári 2022 Rusko vojensky napadlo.
Pápež Lev XIV., ktorý nedávno v Ríme prijal ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, v posledných mesiacoch niekoľkokrát navrhol Vatikán ako miesto pre možné mierové rozhovory medzi Ukrajinou a Ruskom. Tie sa tento rok konali dvakrát v tureckom Istanbule a znepriatelené krajiny momentálne rokujú o usporiadaní ďalšieho stretnutia.
X X X
Rusko predstavilo továreň na drony, ktorú označuje za najväčšie na svete, a odvysielalo vzácne zábery z fabriky, kde sa montujú smrtonosné útočné drony, ktoré ruské sily denne odpaľujú na Ukrajinu./agentury/
X X X
SBU pri rozsiahlych prehliadkach zadržala predstaviteľov protikorupčného úradu
Organizácia Transparency International hovorí o pokuse rozložiť protikorupčný systém a vyzýva prezidenta Zelenského, aby sa zasadil za nezávislosť protikorupčných orgánov.
Ukrajinská bezpečnostná služba (SBU) v pondelok oznámila, že zadržala predstaviteľov ukrajinského Národného protikorupčného úradu (NABU) a v rámci zásahu vykonala desiatky prehliadok. Jedného predstaviteľa úradu zadržala SBU na základe podozrení zo špionáže pre Rusko a ďalšieho pre podozrenie z obchodných väzieb na Ruskú federáciu. Ďalší predstavitelia NABU mali podľa SBU väzby na zakázanú stranu ukrajinského politika na úteku. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.
NABU uviedol, že zásah presiahol rámec otázok štátnej bezpečnosti a zahŕňal aj nesúvisiace obvinenia, ako napríklad dopravné nehody spred niekoľkých rokov. NABU tvrdí, že bezpečnostné zložky vykonali najmenej 70 prehliadok v súvislosti s 15 zamestnancami úradu, a to bez schválenia súdom.
Odhalenie vážnych podozrení
„Vo väčšine prípadov sú dôvodom týchto krokov účasť jednotlivcov na dopravných nehodách,“ uviedol úrad vo vyhlásení. Dodal, že niektoré prípady sa týkajú aj väzieb na Rusko. Ďalej konštatoval, že hoci riziko ruskej infiltrácie zostáva relevantné, nemôže to byť dôvodom na „zastavenie práce celej inštitúcie“. Agentúra DPA informovala, že šéf NABU Semen Kryvonos zrušil svoju pracovnú cestu do Británie.
SBU uviedla, že zadržala tajného agenta pracujúceho pre ruské spravodajské služby vo vnútri NABU, ktorý svojmu riadiacemu dôstojníkovi odovzdal informácie najmenej v 60 prípadoch. Okrem toho zadržala aj vysokopostaveného detektíva NABU pre podozrenie, že pôsobil ako sprostredkovateľ pri predaji priemyselnej konopy svojho otca do Ruska. Niektorí vysokopostavení predstavitelia NABU mali podľa SBU väzby na poslanca Fedira Chrystenka, o ktorom sa predpokladá, že z Ukrajiny utiekol po začiatku ruskej invázie v roku 2022. Chrystenko bol členom strany Opozičná platforma – Za život, ktorú v júni 2022 zakázal ukrajinský súd.
Medzinárodná kritika zásahov
DPA tvrdí, že SBU vykonala prehliadky aj na Špecializovanej protikorupčnej prokuratúre (SAP).
Podľa organizácie Transparency International prehliadky ukázali, že úrady vyvíjajú masívny tlak na bojovníkov proti korupcii na Ukrajine. Vo svojom vyhlásení tiež uviedla, že ide o „pokusy rozložiť protikorupčný systém“. Zároveň vyzvala ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, aby verejne zaručil nezávislosť protikorupčných orgánov a vyzval SBU a generálnu prokuratúru, aby zastavili takýto „nezákonný nátlak“.
DPA tiež informuje, že médiá majú podozrenie, že razie sú reakciou Zelenského na vyšetrovanie zo strany NABU a SAP voči bývalému ministrovi národnej jednoty Olexijovi Černyšovovi, ktorý je údajne blízky ukrajinskému prezidentovi, aktuality.sk
X X X
Barcelonu pohltili plamene, ľudia si zachraňovali životy skokmi do mora. Traja vrátane tehotnej ženy nešťastie neprežili
Tri obete si vyžiadal požiar, ktorý v nedeľu okolo poludnia miestneho času zachvátil osobný trajekt KM Barcelona 5 počas jeho pravidelnej plavby z prístavu Melonguane do mesta Manado, metropoly provincie Severné Sulawesi. Viac ako 560 ľudí sa podarilo evakuovať, informovala agentúra AP s odvolaním sa na admirála Frankyho Pasunu Sihombinga, veliteľa námornej základne v Manade.
Do záchrannej operácie bola nasadená loď pobrežnej stráže, šesť záchranných plavidiel a niekoľko nafukovacích člnov, uviedol Sihombing.
Posádky týchto plavidiel vytiahli z vody množstvo ľudí a previezli ich na neďaleké ostrovy. Niekoľkých preživších v záchranných vestách zachránili aj miestni rybári.
Na sociálnych sieťach boli zverejnené fotografie a videá zachytávajúce vydesených cestujúcich, väčšinou oblečených v záchranných vestách, ako skáču do mora, zatiaľ čo z horiacej lode sa valia oranžové plamene a čierny dym.
Bezprostredne neboli hlásené žiadne zranenia ani nezvestní. Úrady predtým uviedli, že zomrelo päť ľudí, no indonézsky Národný pátrací a záchranný úrad (BASARNAS) v pondelok ráno korigoval počet obetí po tom, čo boli dvaja cestujúci vrátane dvojmesačného dieťaťa, pôvodne hlásení ako mŕtvi, zachránení.
Požiar, ktorý vznikol na korme trajektu, bol uhasený do hodiny. Trajekt mal podľa oficiálnych údajov prevážať iba 280 cestujúcich a 15 členov posádky, no BASARNAS potvrdil, že bolo zachránených 568 ľudí a vytiahnuté tri mŕtve telá. Medzi obeťami je aj tehotná žena.
V Indonézii je bežné, že počet cestujúcich na lodiach alebo trajektoch sa líši od oficiálnych zoznamov, čo prispieva k nehodám a komplikuje pátracie a záchranné akcie. Keďže Indonézia sa rozkladá na viac ako 17-tisíc ostrovoch, trajekty sú tam bežným spôsobom dopravy. Podobné nešťastia sa vyskytujú pravidelne a sú často spôsobené nedostatočnými bezpečnostnými opatreniami./agentury/
X X X
Volebné zemetrasenie v Británii. Alkohol si kúpiť nemôžu, ale hlasovacie právo získajú. Kto sa teší a komu to prekáža?
Britániu čaká významná volebná reforma. Sprevádza ju polemika o opodstatnenosti, aby hlasovacie právo mali ľudia už od svojich 16 rokov. V súčasnosti musia mať najmenej o dva roky viac, aby mohli voliť. Sú šesťnásťroční Briti zrelí, aby rozhodovali o podobe parlamentu? Kto tvrdí, že im treba umožniť, aby hlasovali, a, naopak, komu sa to vôbec nepozdáva?
Najbližšie parlamentné voľby v Británii sa musia uskutočniť do augusta 2029. Snímka z júla 2024 je z volebnej centrály labouristov v Londýne, ktorí vtedy zvíťazili vo voľbách.
Najprv pripomeňme, že volebnú reformu sľubovali presadiť labouristi pred voľbami v júni 2024. Vyhrali ich, vrátili sa k moci a teraz sa vláda chystá predložiť návrh zákona, ktorými počíta s viacerými zmenami. Tou hlavnou je zakotvenie hlasovacieho práva od 16 rokov. „Počet prvovoličov by sa v celej krajine zvýšil zhruba o 1,6 milióna,“ podotkla agentúra Reuters. Návrh si vyžaduje súhlas poslancov, labouristi majú väčšinu mandátov, takže prijatie právnej normy bude bezproblémové.
„Oficiálni britskí predstavitelia hovoria o seizmických zmenách,“ poznamenal server NPR. Británia sa stane v poradí treťou krajinou v Európe s volebným právom od 16 rokov. Vôbec prvým štátom s touto novinkou bolo Rakúsko, kde to platí od roku 2008. O jedno desaťročie sa pridala Malta.
Prečo sa vládnuci politici rozhodli umožniť hlasovať už od 16 rokov? „Zvýšením účasti vo voľbách posilníme základy našej spoločnosti pre budúcnosť,“ uviedla vo vyhlásení vicepremiérka Angela Raynerová. Kým jej slová vyzneli ako fráza, naopak, predseda vlády hovoril vecne: „Myslím si, že je naozaj dôležité, aby mali 16-roční a 17-roční volebné právo, pretože už majú dosť rokov na to, aby chodili do práce, platili dane. A nazdávam sa, že ak ich platíte, mali by ste mať možnosť povedať, na čo chcete, aby sa vaše peniaze použili, akým smerom by sa vláda mala uberať,“ ozrejmil Keir Starmer v rozhovore pre stanicu ITV News. Premiér má čiastočne pravdu, lebo väčšina mladých v tejto vekovej skupine ešte nepracuje, ale chodí na strednú školu.
Opoziční konzervatívci to vidia opačne. Napríklad ich poslanec a tieňový minister Paul Holmes považuje volebnú reformu za nezmyselnú: „Prečo si vláda myslím, že 16-roční môžu hlasovať, ale nemajú dovolené kúpiť si alkoholické nápoje, žreby v lotérii a bojovať vo vojne, dokonca ani kandidovať vo voľbách, v ktorých by mohli odovzdať svoj hlas?“ citovala ho stanica BBC. Holmes patrí do tábora tých, ktorí sa nazdávajú, že 16-ročným (respektíve 17-ročným) ľuďom ešte chýba dostatok životných skúseností, aby mali právo rozhodovať o zložení parlamentu. Skrátka podľa nich ešte nedospeli do veku, v ktorom by mohli zodpovedne hodiť svoj hlas do volebnej urny.
Labouristi v Británii plánujú v rámci volebnej reformy dovoliť preukázať totožnosť nielen predložením osobného identifikačného preukazu. Chcú odsúhlasiť, aby sa to vzťahovalo aj na iné veci s digitálnou stopou: vodičské preukazy a platobné karty vydané britskými bankami. Po očakávanom schválení navrhovaných zmien sa prvýkrát bude po novom hlasovať najneskôr v lete 2029. Je to hraničný termín, dokedy sa musia uskutočniť nové voľby do Dolnej snemovne, čiže do dolnej komory parlamentu.
Predpokladá sa, že sa chystaná volebná reforma by mohla posilniť ich postavenie medzi najmladšími voličmi. Tí sa sa v prieskumoch verejnej mienky prikláňajú k ľavici alebo k stredovo orientovaným politickým stranám. Naopak, menší počet mladých podporuje konzervatívcov. Tieto nálady v spoločnosti môžu byť dôvodom, pre ktorý sa labouristi tešia na volebnú reformu a, naopak, konzervatívci s ňou jednoznačne nesúhlasia.
X X X
Danko s Matovičom na jednej lodi. Líška sa SNS progresívcom a liberálom? Nová „koalícia“ na obzore
Andrej Danko nepoľavuje. Vo „večnom“ súboji s Petrom Pellegrinim, s dvojtýždňovou prestávkou pred druhým kolom prezidentských volieb v minulom roku, pridal nové polienko do ohňa. Tentoraz mu žlč zdvihla prezidentova účasť na výcviku Národných obranných síl. Predseda SNS navrhuje ako „trest“ znížiť prezidentovi SR plat o 50 %. Je to normálne?
Hoci šéf národniarov kritizuje prezidenta teraz oprávnene – skutočne hlava štátu a vrchný veliteľ ozbrojených síl nemá čo „šaškovať“ na výcviku a nechať si od podriadených rozkazovať, pretože to degraduje funkciu prezidenta – neznamená to, že sa mu má preto znížiť plat. Je vlastne ešte Hlas, ktorého zakladateľom bol Pellegrini, pre Danka koaličným partnerom? Považuje Pellegriniho za koaličného prezidenta alebo je to nový úhlavný nepriateľ SNS?
Či len líder národniarov už nevie, čo má robiť, aby SNS konečne preskočila latku 5 % vo volebných prieskumoch, a stráca tak všetky zábrany? Veď pred prezidentom si urobil boxerské vrece z Roberta Fica, najbližšieho spojenca v jeho politickej kariére.
Samozrejme, túto komickú roztržku v koalícii uvítali v opozícii. Politický dobrodruh a výrobca politických „atómoviek“ Igor Matovič neváhal ani sekundu a okamžite Danka podporil. Veď s SNS má súčasná opozícia väčšinu a návrh by mohol prejsť. A čo ostatné strany, ktoré nemohli dosiaľ prísť Dankovi na meno, ale odvtedy, čo začal rýpať do vlastnej koalície, sa mu zaliečajú? Aj teraz proti Pellegrinimu, ktorému sa po voľbách 2023 „prosíkali“, aby vstúpil s nimi do koalície (proti Dankovi a Ficovi).
Sprvu mlčali, oficiálne sa zatiaľ k Dankovmu návrhu nepridali, len veľmi šikovne pripomínajú, koľkože to len ten prezident zarába a koľko obyčajný občan. No prezident zarába necelých 19-tisíc eur, predseda vlády cca 12-tisíc a priemerný plat na Slovensku je niečo nad 1 500 eur. A PS a SaS sa pýtajú úplne „čestne“ občana, čo na to hovorí, ako by hlasoval. Že ich plat prezidenta SR neštval pred vyše rokom, keď bola vo funkcii Zuzana Čaputová?
Čoraz častejšie nie je jasné, či Danko so svojou neutíchajúcou kritikou je ešte na strane koalície, alebo už opozície. Lebo niekedy sa to nedá rozoznať. Alebo sa Danko zalieča opozícii, aby po ďalších voľbách mohol vstúpiť do pravicovej koalície?
A koľko zarábajú páni poslanci? Neprivyrábajú si, respektíve plnohodnotne nepracujú aj inde, keď času a energie popri poslaneckej práci majú veru dosť? No ako už káže politická „česť“, radšej pomlčia. Zarábajú okolo 7 000 eur. Pri ministroch, premiérovi a prezidentovi zabúdajú – asi len čírou náhodou – dodať, že ide o manažérske pozície, že platy vrcholových manažérov nie sú o nič nižšie, naopak. V prípade prezidentskej funkcie (ale nielen tej) ide aj o autoritu a rešpekt.
Nehovoriac o tom, že Danko a Matovič svoje politické strany ovládajú ako vlastné eseročky. Treba pripomenúť, že strany dostávajú od štátu podľa získaných hlasov nemalý balík peňazí? Kde končia peniaze nás všetkých?
Danko si vyslúžil kritiku od svojho poslanca Romana Michelka. Ten je presvedčený, že návrh neprejde. Počty hovoria inak: opozícia s SNS má 81 poslancov. Aj keď Michelko ruku nezdvihne, tak stále existuje dosť hlasov. Alebo…? Nuž, nech to bude akokoľvek, čoraz častejšie nie je jasné, či Danko so svojou neutíchajúcou kritikou je ešte na strane koalície, alebo už opozície. Lebo niekedy sa to nedá rozoznať. Alebo sa Danko zalieča opozícii, aby po ďalších voľbách mohol vstúpiť do pravicovej koalície? A naopak – opozičné strany sa líškajú Dankovi, aby zvrhli vládu a Danka si priviedli do svojho budúceho koaličného košiara. Absurdné? Zatiaľ áno, ale nestačíme sa čudovať, čo sa to deje./agentury/
X X X
Hrozí súkromným školám zoštátnenie? Učitelia bijú na poplach a chystajú odpor (
Ak chce ministerstvo budovať dôveru, nemôže si zmeny robiť za zatvorenými dverami, reaguje členka Asociácie súkromných škôl a školských zariadení.
Súkromné školy sú v pozore. Dlhé roky na Slovensku platí, že si môžu slobodne vyberať žiakov podľa svojho uváženia a vlastných kritérií naprieč celým Slovenskom – na vzdelávanie im peniazmi prispieva aj štát. Tieto pravidlá sa ale môžu čoskoro zmeniť tak, že niektoré školy zrejme budú musieť zaviesť poriadne mastné školné.
Dôvod? Minister Tomáš Drucker chce zaviesť novinku v podobe štatútu verejného poskytovateľa vzdelania. Ak ho súkromná škola príjme, zostanú jej síce nekrátené finančné prostriedky od štátu, ale naberanie nových žiakov už nebude úplne v jej rukách. Časť detí by musela prijať z obvodov, ktoré stanoví štát.
No a potom by tu bola druhá možnosť: súkromná škola sa verejným poskytovateľom nestane a peniaze od štátu jej osekajú, aktuality.sk
X X X
Plynový debakel Roberta Fica naplno odhalil, čo (ne)dokáže vybaviť pre občanov. Ukrajinci priblížili, v akom stave sú plynovody
To, že vlády Mikuláša Dzurindu dostali Slovensko do EÚ, Robert Fico opakovane zneužil na vydieranie.
„Rozhodnutie prezidenta Zelenského, ktoré urobil pred Vianocami, nemá nič spoločné so zdravým rozumom. Je to rozhodnutie, ktoré výrazne poškodzuje Slovenskú republiku a predovšetkým Európsku úniu. Slovenská vláda nemá záujem eskalovať napätie. Ak sa ale situácia nevyrieši, vláda prijme tvrdé recipročné opatrenia,“ zastrájal sa slovenský premiér Robert Fico začiatkom januára 2025 v Bruseli.
Fico sa pokúšal osloviť proruských voličov „okiadzaním“ Volodymyra Zelenského, pretože Ukrajina sa rozhodla zastaviť dodávky ruského plynu cez svoje územie.
Situácia sa medzičasom podľa Ficových predstáv nevyriešila, žiadne „tvrdé recipročné opatrenia“ slovenská vláda neprijala a v júli 2025 napokon slovenský predseda vlády musel cúvnuť aj pri blokovaní úplneho zastavenia dodávok ruského plynu od roku 2028.
Zo siláckych rečí je tak ďalší Ficov debakel a aj keby do problematiky ruského plynu nezasiahol Brusel celkovým „vypnutím“ ruskej energetickej suroviny, v spore s Ukrajinou ťahal od začiatku za kratší koniec, vyplýva z vyjadrenia ukrajinského experta.
Voličom Smeru, zdá sa, ani toto zlyhanie neprekáža (podpora Smeru sa drží pri 20 percentách). No najzásadnejšiu chybu Ficových vlád si „odškáču“ aj oni.
Česká ukrajinistka Lenka Víchová už v polovici januára 2025 upozornila, že Fico sa prerátal.
Kyjev podľa nej ponúkol slovenskej strane kompenzácie, ak by po zastavení tranzitu plynu cez Ukrajinu stúpla jeho cena. Fico však namiesto dohody s Ukrajinou skúsil „vtiahnuť do hry“ Brusel.
Očakával vraj, že EÚ bude apelovať na Zelenského, aby Ukrajina v tranzite na západ pokračovala. No keďže štáty únie v drvivej väčšine našli iných dodávateľov plynu, voči rozhodnutiu Kyjeva nenamietali.
Zavádzanie s Putinom
Fico využil plyn aj ako zdôvodnenie nečakaného stretnutia s Vladimirom Putinom, na ktoré vycestoval koncom decembra 2024 do Moskvy.
„Potreboval som zabezpečiť najmä plyn pre domácu spotrebu Slovenska, čo máme zabezpečené. Dokonca bez zvyšovania cien plynu,“ chvastal sa Fico vo videu na sociálnej sieti.
„Ak chcú slovenský premiér s maďarským premiérom Viktorom Orbánom získať ruský plyn prepravou cez Ukrajinu, a ak sa považujú za takých vplyvných politikov, potom nech ovplyvnia Vladimira Putina, aby zastavil vojnu,“ kontroval v júli 2025 pre Aktuality.sk ukrajinský expert na energetiku a prezident Centra globalistiky Stratégie XXI Mychajlo Hončar.
Kyjev je podľa neho ochotný uvažovať nad obnovením dodávok cez svoje územie, len ak Moskva ukončí agresiu a zaviaže sa k reparáciám za obrovské škody, ktoré nášmu východnému susedovi spôsobila.
„Poľsko, Fínsko či pobaltské krajiny zastavili dovoz ruského plynu. Tieto krajiny ukazujú, že si vedia vystačiť aj bez ruského plynu. Robert Fico môže mať rôzne vyhlásenia, ale reálie sú jasne dané,“ dodal ukrajinský odborník.
Plynovody by sa dali opraviť, so stanicami je to inak
Hlavnými tepnami, ktorýmá sa podľa Hončara prepravoval plyn cez Ukrajinu, boli plynové magistrály Urengoj- Pomary-Užhorod a Jamburg-Užhorod (u nás známe ako plynovod Bratstvo).
Plyn sa v tomto prípade na ukrajinské územie dostával cez plynovody a meraciu stanicu pri ruskom pohraničnom meste Sudža.
„Toto bol tradičný koridor z čias Rady hospodárskej vzájomnej pomoci, keď ešte existovalo Československo. Plynová stanica v Sudži na hranici Ruska s Ukrajinou sa zjavila až na začiatku milénia,” opisuje ukrajinský expert s tým, že cez Sudžu prechádzalo päť plynovodov, no tri z nich neboli v prevádzke.
A tie dva, ktoré boli v minulosti využívané, napokon poškodili boje. Jednu z rúr Rusi v úvode roka 2025 dokonca využili počas vytláčania ukrajinských jednotiek z ruskej Kurskej oblasti.
Hončar upriamil pozornosť na to, že ani samotní Rusi sa do opravy plynovej infraštruktúry nehrnú. Ukrajinci nespozorovali žiadne snahy o renováciu.
„Z technického uhla pohľadu by oprava plynovodov nezabrala veľa času. Poškodený úsek plynovodu dlhý niekoľko stoviek metrov alebo i niekoľko kilometrov sa odstráni a nahradí novým v potrebnej dĺžke. Na to nepotrebujete veľa času, možno dva mesiace,“ poznamenal odborník.
Inak je to s meracími stanicami. „Musíte objednať potrebné vybavenie, namontovať ho. To by netrvalo mesiac,” opisuje odborník.
Počas vojny nemožné
Ak by navyše Rusi chceli plynovod spojazniť, museli by podľa Hončara vykonať celý komplex prác pozdĺž celej dĺžky trasy, napríklad urobiť diagnostiku, či je plynovod utesnený. V skratke – preveriť funkčnosť celého plynovodu. A to bez spolupráce s Ukrajinou nepôjde.
Plynovod na území Ukrajiny podľa Hončara stále funguje, ale prevádzka beží v inom režime. Neprúdi ním tranzitný plyn, ale plyn z vnútornej ukrajinskej ťažby.
Ukrajina má aj druhú trasu známu ako Sojuz – tá pre zmenu smeruje z Ruska cez Luhanskú oblasť ďalej na ukrajinské územie. Lenže Luhanskú oblasť, presnejšie kompresorovú stanicu Sochranivka, dnes okupujú Rusi.
„Táto trasa nefunguje od mája roku 2022, od momentu, keď sa Rusko zmocnilo kompresorovej stanice. Technicky tento plynovod môže fungovať, ale kontrolovať ho má operátor – spoločnosť Naftohaz, ktorá však nad stanicou stratila kontrolu. Naftohaz odmietol týmto plynovodom prepravovať plyn a podal vec do arbitráže,” opisuje odborník.
Spoločnosť nakoniec vyhrala. Medzinárodný arbitrážny súd len nedávno v tejto veci nariadil ruskému Gazpromu zaplatiť Naftogazu 1,37 miliardy dolárov.
„Technicky by tento plynovod fungovať mohol, ale je jasné, že za týchto okolností nebude,“ dodal Hončar.
Najzásadnejší problém
Plynovody, ktoré viedli mimo územia ukrajiny – Nord Stream 1 a Nord Stream 2 v Baltskom mori – odstavila v jeseni 2022 sabotáž. Plynovod Jamal, ktorý smeruje zo západu Ruska cez Bielorusko do Poľska, dostal na poľskej strane stopku – Poliaci jeho prevádzku ukončili v roku 2022.
Na výstavbu dodatočných plynovodov ruský Gazprom podľa Hončara nemá finančné prostriedky.
Rusi dnes plyn do Európy prepravujú jediným funkčným plynovodom, a tým je Turkish Stream, ktorý smeruje popod Čierne more do Turecka a odtiaľ ďalej na Balkán. Aj túto možnosť však s posledným dňom roka 2027 navrhuje Európska komisia vylúčiť.
Najzásadnejším problémom je však podľa niektorých odborníkov samotný zemný plyn – respektíva závislosť od jeho dovozu. Či už ruský alebo iný, plyn nie je obnoviteľný a jedného dňa sa rentabilné ložiská jednoducho minú. A Slovensko fatálne zaostáva za vyspelejšími krajinami v rozvoji veterných či solárnych zdrojov.
O akú závažnú výzvu ide, ukazujú čísla. Spotreba plynu na Slovensku síce klesla z 59 terawatthodín v roku 2021 na 47 TWh v roku 2023, no získavame z neho naďalej viac energie, než z elektrární (ročne spotrebujeme približne 30 TWh elektrickej energie), aktuality.sk
X X X
Británia udrela na ruskú „tieňovú flotilu“, sankcionovala 135 tankerov a dve firmy
Sankcie majú zasiahnuť kľúčové príjmy Kremľa a zvýšiť ekonomický tlak na prezidenta Vladimira Putina.
Británia v pondelok uvalila sankcie na 135 ropných tankerov tzv. ruskej tieňovej flotily a dve spoločnosti v snahe narušiť tok peňazí, ktorým Rusko financuje vojnu na Ukrajine. TASR o tom informuje podľa správ agentúr AFP a Reuters.
Britské ministerstvo zahraničných vecí vo svojom vyhlásení uviedlo, že spomínaná ruská flotila je „od začiatku roka 2024 zodpovedná za nelegálny prevoz tovaru v hodnote 24 miliárd dolárov (približne 20,5 miliardy eur)“. Bezpečnostní analytici tvrdia, že Rusko tajne operuje stovky plavidiel a usiluje sa obísť sankcie uvalené Západom.
Nové sankcie voči firmám
Najnovšie sankcie sa týkajú aj dvoch firiem – lodnej spoločnosti Intershipping Services LLC a spoločnosti obchodujúcej s ropou Litasco Middle East DMCC.
Britský minister zahraničných vecí David Lammy povedal, že nové sankcie ešte viac „rozložia“ takzvanú tieňovú flotilu ruského prezidenta Vladimira Putina a oberú ruskú vojnovú pokladnicu o kľúčové príjmy z ropy.
„Nebudeme nečinne stáť, kým Putin naďalej zdržiava a odkladá vážne mierové rokovania. Budeme aj naďalej využívať plnú silu nášho sankčného režimu, aby sme na každom kroku zvyšovali hospodársky tlak a stáli po boku Ukrajiny,“ uviedol šéf britskej diplomacie vo vyhlásení zverejnenom na internetovej stránke ministerstva.
Gabonská vlajka ako nástroj
Podľa britskej vlády je Intershipping Services LLC zodpovedná za registráciu plavidiel pod gabonskou vlajkou, čo im umožňuje každoročne prepravovať v mene Ruska tovar v hodnote až desať miliárd dolárov (viac ako 8,5 miliardy eur). Litasco Middle East DMCC sa zas podieľa na preprave veľkých objemov ruskej ropy, konštatovala britská vláda.
Rusko sa k najnovším sankciám zo strany Británie dosiaľ nevyjadrilo. Predošlé sankcie Západu označila Moskva za nelegálne a uviedla, že destabilizujú globálne energetické trhy.
Británia oznámila nové sankcie po tom, čo členské štáty EÚ v piatok schválili 18. balík sankcií proti Rusku za jeho inváziu na Ukrajinu. Balík má podľa Bruselu postihnúť príjmy Moskvy z energetiky a vojenského komplexu, aktuality.sk
X X X
Minister Taraba odvolal riaditeľa Slovenského banského múzea, ktorého sám dosadil
Múzeum vedie dočasne poverená riaditeľka.
BANSKÁ ŠTIAVNICA: Minister životného prostredia Tomáš Taraba (nom. SNS) odvolal Petra Zorvana z funkcie riaditeľa Slovenského banského múzea v Banskej Štiavnici. Urobil tak „v zmysle príslušných zákonov“ ešte 9. júla. Ministerstvo to Aktualitám potvrdilo až na základe infožiadosti, dôvody odvolania nekonkretizovalo. Zorvan, ktorý bol zároveň okresným šéfom SNS, nahradil ešte v decembri 2023 Zuzanu Denkovú. Tú z riaditeľského postu rovnako bez vysvetlenia dôvodov odvolal minister Taraba.
V tom čase šéf envirorezortu nového riaditeľa promoval ako „skúseného manažéra“, v múzeu už totiž v minulosti pôsobil. Do neskoršieho výberového konania sa Peter Zorvan prihlásil jediný.
Výpovede aj problémy s Klopačkou
Počas pôsobenia prepustil Peter Zorvan viacerých ľudí blízkych odvolanej riaditeľke Zuzane Denkovej argumentujúc päťpercentnými škrtmi zamestnanosti v štátnej správe. „Už nás z tých, čo sme podpísali petíciu proti jej odvolaniu, zostalo len pár. Po jej odchode sa začalo ´poľovať´ na ľudí, ktorí ju podporili,“ komentovala vtedy výpoveď, ktorú dostala, Zuzana Paškayová pôsobiaca za Denkovej ako vedúca Galérie Jozefa Kollára. Galéria je súčasťou múzea.
Bolo zrejmé, že nový riaditeľ nechce pokračovať v línii, s ktorou v múzeu prišla Denková, krátko po nástupe do funkcie sa vrátil od novej vizuálnej identity k tej pôvodnej.
Múzeum počas jeho pôsobenia vracalo dotáciu Environmentálneho fondu 162-tisíc eur, ktorú získalo ešte za predchádzajúcej riaditeľky na prvú etapu vybudovania novej expozície Galérie Jozefa Kollára. Peter Zorvan ako riaditeľ najskôr podpísal s envirofondom niekoľko dodatkov o predĺžení termínu na čerpanie dotácie, napokon sa však dohodli na ukončení zmluvy. Zorvan pre Aktuality tvrdil, že „ide o jedno zo zlyhaní predošlého vedenia múzea“ a avizoval, že o dotáciu sa budú uchádzať opäť. Novú zmluvu sme zatiaľ v centrálnom registri nenašli.
Počas pôsobenia odvolaného riaditeľa sa uskutočnili viaceré verejné obstarávania a práce na objekte Berggerichtu, ktorý výrazne poškodil veľký požiar v centre Banskej Štiavnice 18. marca 2023. Z výročnej správy je zrejmé, že počas prác sa objavilo niekoľko nečakaných komplikácií., aktuality.sk
X X X
Srbský tréner blahoželal Putinovi a do 20 minút dostal výpoveď, písal mu aj šéf bezpečnostnej služby… Teraz odhalil detaily
Vladimir Jovanovič, rešpektovaná osobnosť srbského futsalu, sa ocitol v centre medzinárodnej pozornosti po nezvyčajnom incidente, ktorý otriasol jeho kariérou.
Vladimir Jovanovič, futsalový tréner: V októbri 2023 bol prepustený z pozície trénera estónskeho klubu Viimsi Smsraha po tom, čo na svojom súkromnom profile na Facebooku zverejnil narodeninovú gratuláciu ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi.
Tento krok rozpútal vlnu reakcií, ktorá sa šírila ďaleko za hranice Estónska. V rozhovore pre srbský denník Kurir Jovanovič teraz podrobne opísal udalosti, ktoré viedli k tejto kauze, a odhalil zákulisie napätých vzťahov v klube.
Pred incidentom čelil viacerým problémom v tíme Viimsi Smsraha. Prezident klubu meškal s vyplácaním miezd, čo vytváralo napätú atmosféru.
Situáciu vraj ešte zhoršil hráč Milorad Bojič, ktorého Jovanovič sám priviedol do klubu. Bojič sa za jeho chrbtom pokúsil dohodnúť s fínskym klubom, čo tréner považoval za zradu.
„Pýtal som sa ho, či mi chce niečo povedať, no klamal. Považoval som ho za blízkeho priateľa, a on mi zabodol nôž do chrbta,“ spomína Jovanovič s horkosťou. Tieto udalosti ho značne rozrušili a vytvorili pôdu pre neskorší škandál.
Narodeninový príspevok, ktorý spôsobil chaos
V sobotu 7. októbra 2023, v deň narodenín Vladimira Putina, Jovanovič začal ráno prehliadaním správ na internete. Ako prvá mu udrela do očí informácia o narodeninách ruského prezidenta.
V spontánnom rozhodnutí zverejnil na svojom Facebooku príspevok: „Srećan rođendan, ime moje, Srbi i Rusi, braća zauvek!“ (Všetko najlepšie, menovec, Srbi a Rusi, bratia navždy!).
Text v ruštine a srbčine doplnil fotografiou Putina, no ani vo sne by mu vraj nenapadlo, aké následky tento krok vyvolá. Už o desať minút mu písal kapitán tímu, ktorý bol zároveň vysokým predstaviteľom estónskej bezpečnostnej služby, známej ako Kaitsepolitsei.
„Šéf, načo ti je toto?“ znela správa s priloženým screenshotom príspevku.
Jovanović spočiatku nechápal, prečo jeho príspevok vyvolal takú reakciu, no rýchlo si uvedomil, že v Estónsku, krajine s napätými vzťahmi s Ruskom, je akákoľvek verejná podpora Ruska mimoriadne citlivou záležitosťou.
Odstavenie z práce za 20 minút
O 10:51, iba 20 minút po zverejnení príspevku, Jovanovič dostal telefonát od prezidenta klubu Viimsi Smsraha, ktorý mu oznámil okamžité prepustenie. Ako oficiálny dôvod uviedol reakciu estónskeho futsalového zväzu, ktorý považoval príspevok za neprijateľný.
Jovanović však verí, že skutočným motívom bolo zbavenie sa finančných záväzkov voči nemu. Prezident klubu mu dlhoval 5 500 eur a hľadal zámienku, ako rozviazať zmluvu, ktorá mala trvať až do roku 2025.
„Mohli ma prepustiť len v prípade, ak by som zlyhal v povinnostiach alebo spôsobil vážny škandál. Tento príspevok využili ako zámienku,“ tvrdí Jovanovič.
V obave z ďalších následkov, vrátane možného zatknutia alebo obvinenia z protištátnej činnosti, sa rozhodol okamžite opustiť Estónsko.
„Povedal som: Kúpte mi prvý let, nech je akýkoľvek! Bál som sa, že mi zoberú pas alebo ma obvinia z niečoho vážnejšieho,“ spomína. V panike si zbalil veci, pričom niektoré dokonca zabudol, a odletel späť do Srbska.
Mediálne šialenstvo a ponuka z Ruska
Po návrate do Srbska sa Jovanović ocitol v centre mediálnej búrky. Jeho telefón zaplavili hovory a správy od novinárov z Estónska, Fínska, Ruska, Bulharska, Chorvátska a ďalších krajín.
„Päť dní som sa neodlepil od televízie,“ hovorí. Účinkoval v ruských televíznych programoch, vrátane prestížneho „TV Match“, a jeho príbeh sa stal senzáciou.
Prezident Ruského futsalového zväzu Emir Alijev ho osobne kontaktoval a sľúbil mu prácu v Rusku. „Povedali mi, že mi pomôžu, lebo som sa postavil za Rusko, keď je celý svet proti,“ zmieňuje sa Jovanovič.
Ponuka ho zaviedla do Nižného Novgorodu, kde pôsobil v klube Torpedo. Napriek počiatočnému nadšeniu ho sklamala ponuka trénovať mládežnícky tím U12. „Nechcel som ísť z pozície hlavného trénera seniorského tímu k deťom. Sľúbili mi, že po sezóne urobia zmeny, no nesplnili to,“ dodáva.
Po sklamaní z nesplnených sľubov kontaktoval prezidenta zväzu, no odpoveď nedostal.
Bez ľútosti nad rozhodnutím
Napriek dramatickým následkom Jovanovič svoju gratuláciu neľutuje. „Neurobil som to neuvážene. Som Srb a pravoslávny kresťan. Gratulovať k narodeninám je moje právo, ako by som to urobil komukoľvek inému,“ vysvetľuje.
Pre neho je Putin symbolom pravoslávia a spravodlivosti, čo považuje za vyjadrenie svojej identity a presvedčenia. „Čas ukáže, či som sa mýlil, no myslím si, že nie,“ uzatvára.
Jovanovič sa napriek kontroverzii nevzdáva a naďalej verí, že jeho úprimnosť a odvaha hovoriť, čo si myslí, sú hodnoty, ktoré stoja za to obhájiť.
Pozadie škandálu a život v Estónsku
Jovanović v rozhovore priblížil aj pozadie svojej práce v Estónsku. V klube Viimsi Smsraha mal zmluvu na 1 800 eur mesačne, čo považoval za výhodné podmienky.
„Mali sme platené bývanie, stravu, dokonca aj nákupy sme robili na klubovú kartu,“ spomína.
Tieto podmienky mu umožňovali viesť skromný život bez väčších výdavkov. Napriek tomu ho prezident klubu, ktorý podľa Jovanoviča zbohatol na pochybných finančných praktikách, sklamal.
„Sponzor klubu zarobil milióny cez telefónne úvery s nevýhodnými podmienkami. Ľudia nečítali drobné písmo a platili vysoké penále,“ odhalil Jovanovič, čím naznačil, že jeho prepustenie mohlo byť aj výsledkom finančných machinácií prezidenta klubu./agentury/
X X X
Srbský súd priznal prvé odškodné za tragédiu na železničnej stanici v Novom Sade
Ide o prvý verdikt v súvislosti s tragédiou, pri ktorej zomrelo 16 ľudí.
Srbský súd priznal odškodné rodine jednej z obetí tragédie vo vojvodinskom meste Nový Sad, kde v novembri v dôsledku zrútenia novozrekonštruovaného prístreška nad vchodom do železničnej stanice prišlo o život 16 ľudí. Ide o prvý takýto verdikt v súvislosti s touto tragédiou na severe Srbska, uviedla v pondelok hovorkyňa súdu, píše TASR podľa správy agentúry AFP.
Po tragédii z 1. novembra 2024 vypukli v Srbsku masové protesty. Veľká časť Srbov je presvedčená, že k tragédii prispela skorumpovanosť úradníkov, ich laxnosť a nedostatočný dozor na stavbe. K zrúteniu nadstavby došlo len niekoľko mesiacov po rekonštrukcii budovy. Pod tlakom protestov odstúpilo niekoľko vysokopostavených predstaviteľov vrátane premiéra Miloša Vučeviča.
Rozhodnutie súdu
Vyšší súd v Novom Sade rozhodol, že obžalovaní – štátny podnik Železničná infraštruktúra Srbska a Srbská republika – musia štyrom žalobcom zaplatiť nemajetkovú ujmu za utrpenie spojené s úmrtím člena rodiny.
Trom žalobcom vyplatia po päť miliónov srbských dinárov (takmer 43-tisíc eur) a jednému 4,5 milióna srbských dinárov (viac ako 38 400 eur).
Ďalšie konania
Rozsudok zatiaľ nie je právoplatný. V ďalšom konaní je pripravených šesť žalôb, ktoré podali rodiny obetí za nemajetkovú ujmu, dodala hovorkyňa.
Prevádzkovateľ srbskej železničnej infraštruktúry zatiaľ neoznámil, či sa proti rozhodnutiu súdu odvolá, aktuality.sk
X X X
Šokujúci rozvod v našom šoubiznise: Herecký párik už je od seba rok a pol. Rozišli sa po 13 rokoch
Kristína Greppelová a Tomáš Palonder patrili medzi najidylickejšie vyzerajúce páry nášho šoubiznisu. Už na pohľad to medzi nimi iskrilo, no súkromie si vždy prísne strážili. A utajiť sa im podarilo aj šokujúci rozchod, ktorý prebehol už pred viac ako rokom. Fanúšikovia smútia, pretože podľa nich sa k sebe veľmi hodili.
Kristína Greppelová a Tomáš Palonder sú už manželia.
Iba pred niekoľkými hodinami celé Slovensko šokovalo, keď sa začali šíriť špekulácie o rozchode známeho páriku. Portál Topky.sk prišiel s informáciou, že herec, spevák a moderátor Tomáš Palonder má novú priateľku, pričom spolu mali zverejniť fotku na sociálnych sieťach. Jej meno je Petra a je to blondínka. Zábery s novým partnerom pritom vraj na súkromný Instagram pridáva už dlhšie.
Kristína, ktorú sme mohli vidieť v seriáloch Prázndiny, Dovidenia, stará mama či Pod povrchom, túto správu teraz potvrdila pre denník Nový čas pre ženy.
Na filmovú premiéru Villa Lucia sa prišiel pozrieť aj Tomáš Palonder.
Keďže herečka už pred Tomášom Palonderom bola vydatá a rozviedla sa kvôli nevere, redakciu zaujímalo, či to tak nie je aj tentokrát. Ona to však vyvrátila. „Priateľku si našiel až tento rok v marci – myslím. Vyzerá, že je šťastný a ja im to prajem. Ja som tiež spokojná. Nie som vôbec utrápená. Užívam si pokojný život s dcérkou, veľa cvičím, dobre spím… “ vyjadrila sa. Ona však aktuálne nemá partnera. „Nie, nemám. Ani nechcem. Momentálne mi to takto vyhovuje. Ale uvidíme, čo prinesie budúcnosť… “ dodala.
Herečka Kristína Greppelová.
Z predošlého vzťahu má Kristína syna Adama, ktorý má 18 rokov. Tomášovi zase porodila dcérku Charlotte, ktorá pred pár dňami oslávila svoje piate narodeniny. Rodičia oboch detí si však udržiavajú dobré vzťahy. „Nechcem mať zlé vzťahy s nikým,“ priznala ešte Kristína./agentury/
X X X
Barcelona prekonala rekord. Vďaka svojej hviezde zarobila milióny eur za jediný deň
\Lamine Yamal sa postaral o nový rekord katalánskeho klubu. Barcelona spustila predaj dresov s jeho menom, pričom už za prvý deň dosiahla miliónové tržby. To je však len začiatok. Očakáva sa, že záujem fanúšikov o dres s číslom 10 bude naďalej rásť.
Mladý španielsky útočník bude od tejto sezóny hrať s najprestížnejším číslom vo futbale, ktoré prevezme po odchode Ansu Fatiho. Pred ním ho v Barcelone nosili napríklad legendy ako Diego Maradona, či Lionel Messi.
Fanúšikovia sa na nový dres okamžite vrhli. Podľa informácií rádia Cope sa klubu už v prvý deň podarilo predať neuveriteľných 70-tisíc kusov, pričom cena jedného z nich je 145 eur. Príjmy Barcelony tak okamžite prekročili hranicu 10 miliónov eur a prekonali doterajšie rekordy Messiho a Neymara.
Lamine Yamal len nedávno dovŕšil 18 rokov, no už teraz ho mnohí považujú za jedného z najlepších futbalistov sveta. V minulej sezóne odohral 55 zápasov, v ktorých strelil 18 gólov a pridal 25 asistencií. V máji sa s klubom dohodol na predĺžení zmluvy do roku 2031 a po dosiahnutí plnoletosti ju aj podpísal, aktuality.sk