Mierové rozhovory medzi Ruskom a Ukrajinou nepokračujú. Problémom sú podľa Ukrajincov nesplniteľné požiadavky Ruska. Ruský prezident Vladimir Putin v stredu povedal, že Moskva nevidí zo strany Ukrajiny ochotu plniť podmienky predbežnej mierovej dohody, ktorá bola podľa jeho slov uzavretá počas marcových rokovaní v tureckom Istanbule.

Bez reakcie

Putin po príchode z návštevy Iránu novinárom povedal, že Saudská Arábia a Spojené arabské emiráty sa ponúkli, že budú sprostredkovateľmi riešenia konfliktu medzi Kyjevom a Moskvou.

Ukrajinská vláda bezprostredne na Putinove vyjadrenia, ktoré boli odvysielané v televízii, nereagovala.

Ohľadom prípadného stretnutia s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským šéf Kremľa uviedol, že Kyjev sa nepridŕža podmienok predbežnej mierovej dohody, ktorá bola „prakticky dosiahnutá” už v marci. Putin tento výrok ďalej nekonkretizoval.

„Konečný výsledok, samozrejme… závisí od ochoty zmluvných strán implementovať dohody, ktoré boli dosiahnuté. Dnes vidíme, že vedenie v Kyjeve po tom netúži,” povedal Putin.

Nesplniteľné požiadavky

Agentúra Reuters pripomína, že na rokovaniach v Istanbule koncom marca Kyjev aj Moskva predložili vlastné návrhy týkajúce sa urovnania vojenského konfliktu, avšak pokrok sa im dosiahnuť nepodarilo. Zelenskyj vtedy konštatoval, že je možné dôverovať len konkrétnemu výsledku rozhovorov.

Šéf ukrajinského rezortu diplomacie Dmytro Kuleba minulý týždeň zdôraznil, že z dôvodu nesplniteľných ruských požiadaviek a pokračujúcej vojenskej agresie voči Ukrajine mierové rozhovory medzi Moskvou a Kyjevom momentálne neprebiehajú.

Medzi verejne vyjadrené požiadavky Moskvy patrilo na začiatku invázie aj uznanie separatistických republík – Doneckej a Luhanskej – na východe Ukrajiny za nezávislé štáty, ako aj uznanie čiernomorského polostrova Krym za ruské štátne územie. Krym anektovalo Rusko v roku 2014.

Putin sa v utorok v Iráne stretol s tamojším najvyšším vodcom ajatolláhom Alím Chameneím, s ktorým sa zhodol na prehlbovaní vzájomných vzťahov. Na obe krajiny sú uvalené prísne sankcie Západu. Putin sa stretol aj s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom a následne oznámil pokrok v rokovaniach o vývoze obilia z blokovaných ukrajinských prístavov, aktuality.sk

X X X

Rusko, Turecko a Irán budú spolupracovať pri „eliminácii teroristov” v Sýrii

Podľa Tureckého prezidenta nie je v ich regióne miesto pre separatistické teroristické organizácie.

Rusko, Turecko a Irán v utorok v trojstrannom vyhlásení po stretnutí svojich prezidentov v Teheráne prisľúbili, že budú pokračovať v spolupráci zameranej na „elimináciu teroristov” v Sýrii, informovala v stredu agentúra AFP.

Tieto tri krajiny „potvrdili odhodlanie pokračovať v prebiehajúcej spolupráci s cieľom definitívne odstrániť terorististov-jednotlivcov, skupiny, podniky a subjekty,” uvádza sa v texte. Konštatuje sa v ňom aj nesúhlas „s nezákonným zhabaním a prevodom príjmov z ropy, ktoré by mali patriť Sýrii”.

Trojstranné vyhlásenie bolo zverejnené po tom, ako turecký prezident Recep Tayyip Erdogan vyzval svojich partnerov z Iránu a Ruska, aby podporili jeho úsilie bojovať proti „terorizmu” v Sýrii.

Predchádzali tomu v nedávnej minulosti opakované vyhlásenia Turecka, ktoré hrozilo vojenskou ofenzívou v poloautonómnych kurdských územiach na severovýchode Sýrie.

AFP pripomenula, že Turecko od roku 2016 podniklo sériu útokov na územie Sýriu, ktorých cieľom boli kurdskí bojovníci, ako aj džihádisti zo skupiny Islamský štát.

V občianskej vojne v Sýrii sa Turecko postavilo na stranu povstalcov bojujúcich proti vláde prezidenta Bašára Asada. Do konfliktu na strane Asada zasiahli aj Irán a Rusko.

Erdogan na rokovaní s iránskym prezidentom Ebrahímom Raísím a ruským prezidentom Vladimirom Putinom zdôraznil nutnosť uvedomiť si, že „v budúcnosti nášho regiónu nie je miesto pre separatistické teroristické organizácie”. Avizoval, že „v našom boji proti teroristickým organizáciám budeme pokračovať aj v nadchádzajúcom období”.

Iránsky najvyšší vodca ajatolláh Alí Chameneí však tureckému lídrovi na stretnutí pred prezidentským summitom povedal, že nová turecká ofenzíva proti Kurdom v Sýrii by regiónu uškodila. Vyzval, aby sa táto otázka vyriešila prostredníctvom dialógu medzi Ankarou, Damaskom, Moskvou a Teheránom.

Podľa AFP nateraz nie je jasné, či trojstranné vyhlásenie odráža nejakú zmenu v postoji Iránu k tureckej ofenzíve, aktuality.sk

X X X

Európa hľadá náhradu za Putinov plyn. Našla ju v krvavej diktatúre v Azerbajdžane

Azerbajdžan je jednou z najhorších diktatúr planéty, porovnateľný s tými najhoršími režimami. Európska únia sa s tamojšou vládou napriek tomu dohodla na zvýšených dodávkach plynu. Nemá však veľa iných možností, ako nahradiť výpadky z Ruska.

Azerbajdžanský bloger Mahammad Mirzali je na vyhrážky smrťou zvyknutý, odkedy verejne kritizuje režim autokratického prezidenta Ilhama Aliyeva. V roku 2016 preto utiekol do Francúzska, no aj tam si ho našli.

V októbri 2020 po ňom strieľali v aute, vlani ho zase dobodali nožom a s početnými zraneniami skončil v nemocnici. Posledný pokus o vraždu prežil tento rok, keď na neho niekto pravdepodobne poslal dvoch nájomných vrahov – jedného Azerbajdžanca a jedného Moldavca s tureckým pôvodom.

Francúzska polícia oboch podozrivých nájomných vrahov zatkla minulý mesiac. Prvý z nich mal pri sebe pištoľ, tomu druhému našli v mobile Mirzaliho fotografiu, tvrdia Reportéri bez hraníc.

Z pokusu o Mirzaliho likvidáciu podozrievajú práve Aliyevov režim, hoci samotný prezident, ktorý krajine vládne tvrdou rukou už takmer dve desaťročia, to odmieta.

Mirzali nie je jediným prenasledovaným kritikom Aliyeva, dlhoročného prezidenta podozrievajú aj z mučenia a prenasledovania kohokoľvek, kto sa odváži kritizovať jeho diktatúru.

Práve s Azerbajdžanom však teraz našla spoločnú reč Európska únia. V snahe zbaviť sa závislosti od ruského plynu sa Európska komisia dohodla s tamojšou vládou na zvýšených dodávkach tejto strategickej suroviny.

Šéfka Európskej komisie: Azerbajdžan je naším kľúčovým partnerom

Aliyevov režim pritom dlhodobo považujú za jednu z najskorumpovanejších diktatúr planéty. V krajine prakticky neexistuje nič z toho, na čom je postavená Európska únia – o slobodných voľbách nemožno hovoriť ani omylom, neexistuje tam jediné slobodné médium a prezident sa so svojimi kritikmi v minulosti porátal mimoriadne kruto.

Azerbajdžan dnes dodáva Európe asi osem miliárd kubických metrov plynu. Šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová tam tento týždeň išla vyrokovať zvýšenie objemu dodávok a v pondelok na tlačovej konferencii v Baku slávnostne oznámila, že Azerbajdžan do roku 2027 dodá Únii celkovo 20 miliárd kubických metrov plynu.

„Začíname novú kapitolu v našej energetickej spolupráci s Azerbajdžanom, ktorý je kľúčovým partnerom v našich snahách o odstrihnutie sa od ruských fosilných palív,“ vyhlásila von der Leyenová. Vedľa nej v tej chvíli stál priamo prezident Aliyev.

Stále ide však len o zlomok toho, čo Európe dodáva Rusko. Celkovo krajiny EÚ ročne spotrebujú asi 400 miliárd kubíkov plynu, pričom plyn z Ruska tvorí až 40 percent tohto objemu. Slovensko je jednou z najviac závislých krajín pokiaľ ide o dodávky plynu z Ruska, dnes je to stále asi 90 percent.

Režim, ktorý mučí a vraždí svojich kritikov

Fakt, že Únia sa teraz v snahe odstrihnúť sa od Ruska spolieha na porovnateľnú diktatúru, mnohí kritizujú.

Organizácia Human Rights Watch ešte pred troma rokmi označila situáciu s dodržiavaním ľudských práv v Azerbajdžane za „znepokujújucu“. Podľa Reportérov bez hraníc sloboda médií v krajine prakticky neexistuje, v najnovšom indexe novinárskej slobody sa Azerbajdžan umiestnil až na 154. mieste zo 180 krajín. Mimochodom, len o jedno miesto vyššie ako Rusko a v spoločnosti diktatúr ako Sudán, Kuvajt či Saudská Arábia.

Americké ministerstvo zahraničných vecí dokonca Azerbajdžan podozrieva z „nezákonného a cieleného vraždenia a mučenia“ kritikov tamojšieho režimu.

Azerbajdžan nepodozrievajú len z nedemokratických praktík, ale aj z podplácania západných, predovšetkým európskych politikov.

Kaviárová diplomacia a podplácanie európskych politikov

Zaužíval sa preto výraz „kaviárová diplomacia“ – podľa komodity, ktorou sa v Azerbajdžane kedysi aj platilo a krajina je dodnes známa ako kaviárová veľmoc.

Dovolenky na pozvánku Aliyevovho režimu spojené s ubytovaním v luxusných rezortoch v minulosti neodmietli desiatky až stovky európskych politikov vrátane poslancov.

Všetko má na starosti Európska azerbajdžanská spoločnosť známa pod skratkou TEAS, sídliaca v centre Londýna. Oficiálne je jej úlohou „predstavovať krajinu medzinárodnému publiku“. Podľa známeho medzinárodného investigatívneho centra OCCRP sa však agentúra podieľala na podplácaní západných politikov vrátane nemeckých či slovinských.

Tí do Azerbajdžanu prišli oficiálne na pozvanie Rady Európy, organizácie, ktorej hlavnou úlohou je dohliadanie na dodržiavanie ľudských práv na celom kontinente, teda nielen v EÚ (Rusku deň po invázii v Rade Európy pozastavili členstvo).

Európski poslanci prišli do Azerbajdžanu ako volební pozorovatelia, no neodišli naprázdno. Podľa OCCRP im agentúra TEAS vyplácala desiatky tisíc dolárov prostredníctvom schémy známej ako „azerbajdžanská práčka“, teda cez offshorové firmy, kam azerbajdžanský režim posielal miliardy eur.

Plynovod, ktorý stál štyrikrát viac ako Nord Stream 2

Kritici azerbajdžanského režimu teraz obviňujú európskych politikov, že cez ďalšie miliardy vyplácané za tamojší plyn prispejú k upevneniu Aliyevovej moci.

Kľúčovou časťou celej dohody je plynovod Južný koridor. Jeho výstavba stála astronomických 40 miliárd eur, teda štyrikrát viac ako dnes zastavený nemecko-ruský plynovod Nord Stream 2. Plynovod Južný koridor sa tiahne od Azerbajdžanu až do Talianska a jeho prevádzku spustili v roku 2020.

Výstavbu kritizovali aj environmentálni aktivisti, ktorí tvrdia, že plynovodu padlo za obeť niekoľko vzácnych prírodných oblastí a výrazne znížil kvalitu života obyvateľov žijúcich v jeho okolí.

Únia však pri odstrihnutí sa od ruského plynu bude musieť nájsť zdroje plynu a ropy aj v inde. Tým kľúčovým má byť Nórsko, no opäť to nebude ani zďaleka stačiť.

Európa sa tak bude musieť okrem Azerbajdžanu spoliehať na podobnú diktatúru – Saudskú Arábiu, ktorá je rovnako považovaná za jeden z najtvrdších režimov planéty.

Šéfka Európskej komisie von der Leyenová, rovnako ako americký prezident Joe Biden, sa už s predstaviteľmi saudskoarabského režimu stretli v uplynulých dňoch, aktuality.sk

X X X

Putin oznámil, že Gazprom si splní záväzky ‚v plnom rozsahu‘. Ak dostane turbínu

Ruský prezident Vladimir Putin v utorok oznámil, že plynárenská spoločnosť Gazprom si splní svoje záväzky „v plnom rozsahu“. Informácie priniesla tlačová agentúra AFP. Putin to povedal v období, keď prudko stúplo napätie medzi Západom a Moskvou za jej inváziu na Ukrajine a Rusko sa musí vyrovnávať s množstvom uvalených západných sankcií.

„Gazprom si plnil, plní si a bude si plniť všetky svoje povinnosti,“ povedal Putin novinárom v iránskom hlavnom meste Teherán po rokovaniach s lídrami Iránu a Turecka. Podľa tlačovej agentúry AP Putin však tiež povedal, že je to chyba Západu, že sa tok ruského zemného plynu k európskym zákazníkom znížil, a varoval, že dodávky môžu slabnúť aj ďalej.

Keď Putin poslal 24. februára inváznych vojakov na Ukrajinu a Západ zareagoval sankciami proti Moskve, Rusko začalo znižovať dodávky zemného plynu do Európy, aby zabránilo krajinám Európskej únie dopĺňať si jeho zásoby – to prinútilo Európsku komisiu pripraviť „plán na rýchle zníženie spotreby zemného plynu“, aby EÚ dokázala zvládnuť nasledujúcu zimu.

Putinove výroky vytvárajú ešte väčší tlak na Európsku úniu, ktorá sa obáva, že Rusko môže zastaviť dodávky plynu, aby spôsobilo v zime v Európe ekonomickú a politickú spúšť.

Putin povedal ruským novinárom v utorok v Teheráne, kde mal rozhovory s lídrami Iránu a Turecka, že ak sa rýchlo nevráti opravená turbína pre kompresorovú stanicu plynovodu Nord Stream 1, množstvo plynu prúdiaceho cez tento plynovod do Nemecka klesne ďalej zo 60 miliónov na 30 miliónov kubických metrov denne, teda približne o jednu pätinu kapacity.

Ruský prezident dodal, že Rusko môže použiť nedávno dokončený plynovod Nord Stream 2, ktorý nikdy nebol uvedený do prevádzky, ale Putin poznamenal, že pôjde iba na polovicu svojej kapacity, pretože zvyšok sa využíva pre domáce potreby.

Ruský líder tiež varoval Západ, že jeho plán zastropovať ceny ruskej ropy, v rámci sankcií uvalených za inváziu na Ukrajine, destabilizuje svetový trh s ropou a spôsobí prudké zvýšenie cien.

Putin sa vysmial zelenej energii v EÚ

Putin sa v Teheráne vyjadril posmešne na adresu Západu, ktorý sa snaží znížiť svoju závislosť od fosílnych palív a prejsť na zelenú energiu.

„Sú to veľkí experti v oblasti netradičných vzťahov a v oblasti energie, rozhodli sa prejsť aj na netradičné druhy energie – slnko a vietor. Oni si sami všetko zatvárajú a potom hľadajú niekoho, koho by mohli za to obviniť – bolo by to na smiech, keby to nebolo smutné,“ povedal Putin.

Lídri EÚ sa v máji dohodli, že do konca tohto roka zastavia väčšinu dovozu ruskej ropy, a to v rámci bezprecedentných sankcií, ktoré uvalili na Moskvu za jej napadnutie Ukrajiny. Únia však odložila zákaz dovozu ruského plynu, pripomenula AFP.

Ruský prezident novinárom v Teheráne tiež povedal, že Západ musí zrušiť obmedzenia uvalené na vývoz ruského obilia. „My zariadime vývoz ukrajinského obilia, ale zároveň vychádzame z faktu, že budú zrušené všetky obmedzenia súvisiace s leteckým exportom ruského obilia,“ uviedol Putin.

Ruská invázia na Ukrajine zastavila dodávky pšenice a ďalších obilnín z Ukrajiny, ktorá patrí medzi ich najväčších vývozcov na svete. To vyvolalo obavy z celosvetového nedostatku potravín.

Ceny obilnín v Afrike, najchudobnejšom kontinente sveta, prudko stúpli práve preto, že klesol vývoz z Ukrajiny. Zvýšenie cien ešte viac zhoršilo dopady vojny a klimatických zmien a spôsobilo obavy zo sociálnych nepokojov.

OSN uviedla, že Afrika čelí „bezprecedentnej“ kríze zapríčinenej vojnou./agentury/

X X X

Ceny ropy už ďalší týždeň klesajú. Dôvodom je zvýšenie ropných rezerv v USA

Ceny ropy sa uprostred týždňa oslabili po trojdňovom výraznom náraste. Hlavným dôvodom je zvýšenie ropných rezerv v USA. Ďalším faktorom sú vyhliadky dolára.

 Barel (159 litrov) americkej ropy WTI s augustovým kontraktom sa v stredu skoro ráno predával po 103,88 USD (101,40 eura). To bolo o 34 centov alebo o 0,33 % menej v porovnaní s predchádzajúcim koncom obchodovania na newyorskej komoditnej burze. Augustový kontrakt na WTI si v utorok (19. 7.) pripísal 1,62 USD alebo 1,06 % a uzavrel na 104,22 USD za barel.

Septembrový kontrakt, ktorý je aktuálne najaktívnejšie obchodovaným kontraktom na WTI, sa počas uplynulých troch obchodných dní posilnil o viac než 8 percent. Jeho cena v stredu v skorom ázijskom obchodovaní takisto klesla.

 Septembrový kontrakt na severomorskú ropnú zmes Brent sa v stredu o 7.35 h SELČ predával so stratou 97 centov alebo 0,90 percenta po 106,38 USD za barel.

Ceny čierneho zlata v uplynulých dňoch podporilo oslabenie dolára, výpadok ropovodu, cez ktorý sa prepravuje kanadská ropa do USA, a signály nedostatočnej ponuky na fyzickom trhu.

Podľa odhadu American Petroleum Institute (API) sa ropné rezervy v USA v uplynulom týždni zvýšili takmer o 2 milióny barelov. Oficiálne údaje zverejní americké ministerstvo energetiky v stredu popoludní./agentury/

X X X

Sýria ukončila diplomatické vzťahy s Ukrajinou

Vzťahy Sýrie a Ukrajiny ochladli po uznaní ukrajinských separatistických republík Sýriou.

Sýria, ktorá je blízkym spojencom Ruskej federácie, oznámila v stredu ukončenie diplomatických vzťahov s Ukrajinou. Tento krok zdôvodnila tvrdením, že ide o reakciu na obdobné rozhodnutie Kyjeva. TASR prevzala správu z agentúry AFP.

„Sýrska arabská republika sa rozhodla ukončiť diplomatické vzťahy s Ukrajinou v súlade s princípom reciprocity a v reakcii na rozhodnutie ukrajinskej vlády,” povedal pre štátnu sýrsku agentúru SANA nemenovaný predstaviteľ ministerstva zahraničných vecí.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj oznámil ukončenie diplomatických vzťahov so Sýriou koncom júna. K takémuto kroku Kyjev pristúpil po tom, ako Damask oficiálne uznal nezávislosť a suverenitu dvoch samozvaných proruských republík na východe Ukrajiny.

Samozvané republiky v Donbase, tzv. Donecká ľudová republika (DĽR) a Luhanská ľudová republika (LĽR), vznikli v apríli 2014. Šéf Kremľa Vladimir Putin uznal ich nezávislosť 21. februára – teda tri dni pred začiatkom vojenskej invázie na Ukrajinu –, čím si vyslúžil kritiku medzinárodného spoločenstva. Sýria sa stala mimo Ruska prvou krajinou, ktorá uznala ich nezávislosť.

Sýrska vláda ako spojenec Ruska už v minulosti obdobne podporila separatistické regióny, ktorých nezávislosť uznala Moskva. V roku 2018 takto Damask uznal nezávislosť gruzínskych odštiepeneckých regiónov Južné Osetsko a Abcházsko. Gruzínsko vtedy taktiež zareagovalo ukončením diplomatických vzťahov so Sýriou, aktuality.sk

X X X

Zničte HIMARS-y, prikazuje Šojgu. Pre Rusov sú postrachom

Ruský minister obrany Sergej Šojgu nariadil ozbrojeným silám, aby sa na okupovanom území zamerali na zničenie ukrajinských raketových a delostreleckých systémov dlhého dosahu. Rozkázal to počas inšpekcie vojenskej skupiny Vostok (Východ). Informovalo o tom ruské ministerstvo obrany.

 Šojgu prikázal, že na zničenie raketových a delostreleckých systémov dlhého dosahu, ktoré majú Ukrajinci k dispozícii zo Západu, je potrebné nasadiť vysoko presné zbrane.

Podľa spravodajskej agentúry Bloomberg však nie je jasné, či bude mať rozkaz ministra obrany nejaký praktický vplyv. Ruské jednotky sa už mesiace pokúšajú zničiť ukrajinské zbrane v „demilitarizačnej“ kampani, ktorá má však zmiešaný úspech, pretože USA a ich európski spojenci zvýšili dodávky vojenského vybavenia pre vládu v Kyjeve.

 Ukrajina dostala v posledných týždňoch osem vyspelých amerických salvových raketometov s dlhým dosahom HIMARS, ktoré sú schopné zasiahnuť ruské ciele vzdialené až 80 kilometrov. To jej ozbrojeným silám umožňuje ničiť logistické centrá, zásobovacie trasy a sklady munície okupantov hlboko za frontovými líniami a väčšinou mimo dosahu ruského delostrelectva. USA už sľúbili, že pošlú Ukrajine ďalšie štyri HIMARS-y a Británia sa tiež zaviazala dodať raketové systémy dlhého dosahu.

„Systém M142 HIMARS umožňuje odpálenie viacerých presne navádzaných rakiet. USA už poskytli Ukrajine osem systémov a prisľúbili poslať ďalšie štyri, celkovo teda 12 systémov,“ informovalo minulý piatok americké ministerstvo obrany na svojej webovej stránke.

Ukrajinská vojenská rozviedka uviedla, že stále sleduje pohyb ruských veliteľských stanovíšť a techniky na okupovaných územiach „Nepriateľ vyhodnotil hrozbu a začal premiestňovať svoje sklady ďalej od frontovej línie,“ uviedol Kyjev.

Ruské ministerstvo obrany v nedeľu vyhlásilo, že zničilo odpaľovacie a nakladacie vozidlo HIMARS v Doneckej oblasti a zasiahlo sklad v Odese s britskými protilodnými strelami Harpoon.

Ukrajinskí predstavitelia tieto tvrdenia nekomentovali a zatiaľ ich nebolo možné nezávisle overiť. Ukrajina potrebuje na boj s Ruskom zbrane zo Západu. Prichádzajú húfnice, tanky, protivzdušné systémy či drony.

X X X

Sudkyňa EK Kosová aj k § 363: Niekto oklamal Európsku komisiu. A ešte aj manipuluje a zneužíva jej správu

Správa o stave právneho štátu Európskej komisie hovorí aj o paragrafe 363 Trestného poriadku. Členka Súdnej rady Marcela Kosová však upozorňuje, že komisiu niekto oklamal.

 „Tak, ako už odporučila aj Benátska komisia, navrhuje Európska komisia oklieštenie právomocí generálnemu prokurátorovi a zmenu §363 Trestného poriadku. Komisia oceňuje, že ministerstvo spravodlivosti pracuje na zmene tohto paragrafu a prízvukuje, že takáto zmena by bola v súlade s európskymi štandardami o autonómii a nezávislosti prokuratúry,“ píše sa v tlačovej správe rezortu spravodlivosti na margo správy Európskej komisie.

Sudkyňa Marcela Kosová, členka Súdnej rady a častá kritička súčasnej ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej (SaS) si v texte pre web právnelisty.sk všíma, že správa bola zverejnená v rovnaký deň, keď Nadácia Zastavme korupciu a občianske združenie VIA IURIS ohlásili podpisovú akciu za zrušenie paragrafu 363 Trestného poriadku. Toho, o ktorom súčasný generálny prokurátor Maroš Žilinka povedal, že ním „politici traumatizujú spoločnosť“.

Kosová vysvetľuje, že sa mimovládky „mýlia“ v hodnotení tohto paragrafu a komisia nemala dobré informácie.

 Podľa mimovládok je paragraf 363 „výnimočný opravný prostriedok, ktorým generálny prokurátor môže zrušiť právoplatné rozhodnutie v prípravnom konaní v prípade, ak bol porušený zákon“.

Kosová ich opravuje, že Trestný poriadok hovorí o mimoriadnom opravnom prostriedky a zrušení právoplatného rozhodnutia.

Vyvracia názor, že generálny prokurátor výrazne nadužíva tento paragraf a obchádza zákaz negatívnych pokynov. Kosová cituje mimovládky: „Zákon generálnemu prokurátorovi zakazuje prikázať prokurátorovi, aby niekoho nestíhal alebo neobvinil. Generálny prokurátor to však nepriamo cez 363 robí.“ Ale aj:

„Voľný výklad generálneho prokurátora o tom, ako môže paragraf 363 používať, už pomohol viacerým vplyvným osobám, ktoré boli obvinené zo závažných trestných činov. Medzi ‚vyslobodenými’sú Jaroslav Haščák, Peter Brhel, Peter Kažimír, Zoroslav Kollár, Vladimír Pčolinský, Štefan Žiga, či Zuzana Plačková.“ Preto žiadajú, že uznesenia podľa paragrafu 363 boli preskúmateľné súdom.

Snahy o zmenu v prípade paragrafu 363 Kosová prirovnáva k Pokémonom, popkultúrnemu fenoménu. Pýta sa, čo bude nasledovať, keď sa splní méta a tento paragraf bude zmenený alebo zrušený? „Možno paragraf 285 Trestného poriadku. Ide o ustanovenie, na základe ktorého súd obžalovaného oslobodzuje. Aj vtedy, ak bolo vykonané dokazovanie nezákonným spôsobom a prokurátor si to nevšimol,“ odpovedá na svoju rečnícku otázku.

 Podľa Európskej komisie sa o paragrafe, resp. tejto právomoci generálneho prokurátora, začalo diskutovať vlani v auguste, keď „sa táto právomoc využila na zastavenie trestného konania proti niekoľkopostaveným obvineným osobám“. V zrušení trestných konaní komisia vidí dôvod napätia medzi generálnym a špeciálnym prokurátorom.

„V anglickej verzii sú použité výrazy ako anulovať, stopnúť, uzavrieť prípad,“ pokračuje Kosová. Jej ďalšie slová sú oveľa tvrdšie: „Zjavne bude potrebné upozorniť Európsku komisiu, že ten, kto im dal tieto informácie, ich oklamal. Cez paragraf 363 sa žiadne trestné stíhanie neanuluje, nestopne, ani sa ním neuzatvárajú prípady.“

Dodáva, že „vedome alebo len tak náhodou sa zamlčiava, že správa konštatuje, že tento nástroj sa často využíval už aj predtým“. Od roku 2016 podľa nej generálny prokurátor zrušil ročne približne 80 rozhodnutí. „Takže nadužívanie akosi tiež nesedí,“ upozorňuje sudkyňa.

Ministerke, ale aj šéfovi Súdnej rady Jánovi Mazákovi pripomína šírenie myšlienky, že paragraf 363 Trestného poriadku by sa nemal použiť v prípade, ak súd rozhodol o väzbe. „V uznesení Ústavného súdu SR zo dňa 29. 6. 2021 … sa uvádza niečo celkom iné. Že súd rozhodujúci o väzbe v prípravnom konaní nemá právomoc prokurátora, ktorý vykonáva dozor, a preto nie je zmocnený na to, aby naprával pochybenia vyšetrovateľa. … Prokurátor je tým, kto má podľa Trestného poriadku oprávnenie nezákonné postupy vyšetrovateľa korigovať,“ píše Kosová.

„Nie, nie som naivná, aby som si myslela, že presvedčím tých, ktorí dookola vnucujú verejnosti, či už cez moc médií alebo z titulu svojho postavenia verejného pôsobenia, že Maroš Žilinka nadužíva paragraf 363 Trestného poriadku, aby zbavil negatívnymi pokynmi zločincov obvinenia, ktorí si nezaslúžia ani len prezumpciu neviny, alebo ich dokonca oslobodzoval. Že napriek jasným argumentom by boli ochotní prijať fakt, že nikomu neprikazuje, aby niekoho nestíhal alebo neobvinil. … Cez paragraf 363 Trestného poriadku nie je možné nikoho oslobodiť ani nič podobné, ale práve zabrániť tomu, aby bol ktorýkoľvek obvinený postavený pred súd na základe nezákonných dôkazov, kedy by súd musel oslobodiť dotyčného,“ argumentuje sudkyňa.

Hovorí, že populizmus tu síce vždy bol a vždy bude, bez ohľadu na to, ako veľmi môže byť nebezpečný. „Nemôžem mu však napriek tomu nechať voľný priechod a mlčať práve v situácii, keď sa na manipuláciu verejnosti zneužíva Správa Európskej komisie o právnom štáte,“ dodáva Kosová./agentury/

X X X

Fico chodí po polícii, Blaha sa súdi a Kaliňák zarába. Smer mu vyplatil viac ako tristotisíc

V advokátskej kancelárii Roberta Kaliňáka robí aj bývalý sudca David Lindtner, na ktorého podal prokurátor obžalobu pre korupciu a zasahovanie do nezávislosti súdov.

Šéf Smeru Robert Fico sa z času na čas zvykne posťažovať, že na políciu už chodí ako na husle.

Len minulý rok expremiéra polícia obvinila z podpory extrémizmu aj z podnecovania, pred troma mesiacmi mu pribudlo obvinenie zo založenia a zosnovania zločineckej skupiny.

„Už ani neviem, k čomu som bol vypočúvaný kedy,“ ponosoval sa už pred dvoma rokmi Fico. Podobne to vidí aj podpredseda Smeru Ľuboš Blaha, na ktorého sa v uplynulej dobe zosypalo viacero trestných oznámení.

Blaha sa okrem toho súdi s firmou Eset, prezidentkou Zuzanou Čaputovou aj ministrom financií Igorom Matovičom.

Minimálne jeden vysoký predstaviteľ Smeru však z opletačiek politikov so zákonom profituje.

Právnické služby Smeru, teda aj Ficovi a Blahovi, poskytuje firma Kallan Legal, s. r. o., ktorá patrí exministrovi vnútra a niekdajšiemu korunnému princovi Smeru Robertovi Kaliňákovi. Firma od strany v priebehu dvoch rokov zinkasovala viac ako 300-tisíc eur.

Spojil sa s Lindtnerom

Advokátsku kanceláriu Kallan Legal zakladal Kaliňák v roku 2019, krátko po tom, ako po viacerých škandáloch skončil vo funkcii ministra vnútra.

Kaliňák odišiel z veľkej politiky a začal sa venovať advokácii, naďalej však zostal členom predsedníctva Smeru. „Chcem brániť dobré meno Smeru aj jednotlivých predstaviteľov,“ avizoval už pred tromi rokmi.

Brániť už musí aj svoje meno. Rovnako ako Fico aj on je obvinený zo založenia zločineckej skupiny. Vo firme nie je sám, spoločníčkou v Kallan Legal je aj Marcela Saloňová, manželka poslanca Smeru Mariána Saloňa a bývalá Kaliňákova asistentka.

Tretím majiteľom firmy je David Lindtner, niekdajší sudca a Kočnerov známy, cez ktorého si mal už odsúdený mafián na súdoch vybavovať svoje záležitosti. Sám Lindtner je v súčasnosti obžalovaný z korupcie a zasahovania do nezávislosti súdov.

Firme exministra sa napriek Kaliňákovej a Lindtnerovej povesti darí. Minulý rok skončila s tržbami 480-tisíc eur, tretinu z nich získala vďaka Smeru.

Štrnásťtisíc mesačne

Podľa výročnej správy strany vlani Smer spoločnosti Kallan Legal vyplatil 172 800 eur, čo je viac ako 14-tisíc eur mesačne. V roku 2020 firma na Smere zarobila ďalších bezmála 130-tisíc eur.

Kaliňák priznáva, že práca pre Smer je pre jeho kanceláriu dôležitá. „Myslím, že z pohľadu vyťaženosti je to 40 – 50 percent našej práce,“ hovorí pre Aktuality.sk.

Strana si advokátov môže dovoliť vďaka miliónovému štátnemu príspevku, ktorý získala za výsledok v parlamentných voľbách. Smer v priebehu štyroch rokov od štátu dostane približne 15 miliónov eur.

„Samozrejme, Smeru poskytujeme komplexný právny servis. Rozsah našich právnych služieb sa rozšíril vzhľadom na to, akým intenzívnym spôsobom sa predstaviteľom Smeru štátne orgány venujú,“ dodáva Kaliňák.

Kallan Legal napríklad zastupuje poslancov Smeru pri viacerých podaniach na Ústavný súd, no podľa Kaliňáka majú veľa práce práve s prípadmi Blahu či Fica.

Blahove prípady

„Keď si zoberiete len Ľuba Blahu, tam sú žaloby od Esetu počínajúc, cez Matoviča po Čaputovú, toho je strašne veľa, to sa nedá ani spočítať, to sú stovky hodín,“ pokračuje exminister.

Firma Eset zažalovala Blahu pred tromi rokmi, pretože o nej poslanec šíril, že je napojená na americkú tajnú službu, leje milióny eur do liberálnych mimovládok a chce ovplyvňovať dianie v krajine. Prípad ešte nie je rozhodnutý.

Prezidentka sa zasa na súd obrátila, pretože o nej Blaha rozširoval, že je americkou agentkou. S Matovičom sa poslanec súdi pre jeho výrok o tom, že „mydlil barana“. Prvostupňový súd rozhodol, že Matovič sa musí Blahovi za svoje slová ospravedlniť.

Smer platí Blahovi či Ficovi advokátov, pretože všetky ich obvinenia či žaloby podľa Kaliňáka súvisia s výkonom ich politickej práce.

„Žiadne súkromné záležitosti ako rozvody neriešime, to sú všetko politické veci,“ dodáva exminister.

Robí aj pre Bödöra

Kaliňákovi aj Lindtnerovi komplikujú prácu advokátov obvinenia, ktorým čelia. Bývalému sudcovi Lindtnerovi advokátska komora pozastavila výkon advokácie v septembri 2020 po tom, ako ho obvinili. Vo februári tohto roku svoje rozhodnutia zrušila.

Aj Kaliňák mal tento rok dočasne pozastavený výkon advokácie, išlo však len o niekoľko týždňov, počas ktorých bol stíhaný väzobne. Strana Smer nie je jeho jediným klientom.

X X X

Ukrajina musí vyhrať vojnu do zimy, hovorí šéf prezidentskej kancelárie Ukrajiny

Ukrajinci a Rusi vo veci ukončenia vojny nekomunikujú. Cieľom Ukrajiny je víťazstvo.

Ukrajina musí vyhrať vojnu proti Rusku do začiatku zimy, aby zabránila svojmu susedovi usadiť sa dlhodobo na jej území, povedal v utorok vedúci kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak. Citovala ho tlačová agentúra AFP.

„Pre nás je veľmi dôležité, aby vojna nepokračovala aj v zime. Lebo po zime, keď budú mať Rusi ďalší čas na upevnenie pozícií, to bude pre nás určite ťažšie. Je veľmi dôležité nedať im tú možnosť,” povedal Jermak pre ukrajinský týždenník Novoje vremia.

Zopakoval aj postoj Kyjeva, že západní spojenci Ukrajiny by jej mali dodávať ďalšie zbrane. Doplnil, že sa spolieha na sľuby Spojených štátov, že dodajú pomoc za niekoľko miliárd dolárov, a to vo forme zbraní a ekonomickej podpory.

„Naším cieľom je víťazstvo,” uviedol Jermak.

Podľa jeho slov teraz prebiehajú rozhovory s Ruskom, ale točia sa len okolo toho, ako vyviezť ukrajinské obilie zo zablokovaných prístavov – a nie okolo toho, ako ukončiť konflikt. Ten sa začal vo februári, keď Ruska napadlo Ukrajinu.

„Tieto rokovania sa konajú na úrovni armády a ministerstva zahraničných vecí… a prostredníkom je OSN,” informoval Jermak. „Som v kontakte s generálnym tajomníkom OSN Antóniom Guterresom, nekomunikujem s Rusmi,” zdôraznil, aktuality.sk

X X X

Štátny pohreb Šinzóa Abeho plánuje Japonsko usporiadať na konci septembra

Japonsko bude mať štátny pohreb expremiéra po 55 rokoch.

Japonsko plánuje usporiadať štátny pohreb zavraždeného expremiéra Šinzóa Abeho 27. septembra. V stredu to uviedol predstaviteľ vlády a zdroj z prostredia vládnej strany, na ktorý sa odvoláva agentúra Reuters. Oficiálne rozhodnutie má byť prijaté v piatok na zasadnutí vládneho kabinetu.

Zásluhy pre Japonsko

Pohreb sa uskutoční v tokijskej hale Nippon Budókan, ktorú postavili pri príležitosti Letných olympijských hier v roku 1964 a odvtedy je obľúbenou lokalitou pre športové a kultúrne podujatia. Okrem toho sa tam každý rok 15. augusta koná spomienková ceremónia za obete druhej svetovej vojny.

Predseda japonskej vlády Fumio Kišida minulý týždeň oznámil, že Abeho, na ktorého bol 8. júla počas jeho prejavu v rámci predvolebnej kampane v meste Nara spáchaný atentát, si krajina uctí štátnym pohrebom vzhľadom na jeho zásluhy pre Japonsko i svet a preto, že bol najdlhšie vládnucim šéfom vlády tejto ázijskej krajiny.

Minulý utorok sa už konala súkromná rozlúčka s Abem, na ktorej sa zúčastnila jeho rodina, blízki priatelia a spolupracovníci.

Sporná osobnosť?

Naposledy sa štátny pohreb expremiéra – v prípade ktorého vláda hradí všetky výdavky za smútočnú ceremóniu – konal v Japonsku v roku 1967 po smrti Šigerua Jošidu.

V Japonsku vyvolala otázka financovania štátnych pohrebov polemiku, keďže kritici sú proti tomu, aby boli na tento účel používané peniaze daňových poplatníkov. Ďalší tvrdia, že vládna Liberálnodemokratická strana (LDP) využíva Abeho smrť na politické účely.

Agentúra DPA približuje, že hoci Abe počas svojho rekordne dlhého funkčného obdobia posilnil bezpečnostno-politickú rolu Japonska na medzinárodnej úrovni, čo sa týka vnútropolitických tém bol pre svoju nacionalistickú agendu spornou osobnosťou. Okrem toho bol kritizovaný aj za rodinkárstvo. Mnohí Japonci preto považujú štátny pohreb za neprimeraný.

Abeho zastrelil 41-ročný nezamestnaný Tecuja Jamagami. Svoj zámer naznačil už pred samotným činom v liste adresovanom kritikovi kontroverznej Cirkvi zjednotenia, známej aj pod názvom Munova sekta.

Útočník po svojom zadržaní povedal, že konal z nenávisti voči tejto sekte, ktorú Abe v Japonsku podporoval. Matka atentátnika totiž tejto organizácii venovala značné finančné dary, ktoré viedli k jej bankrotu, aktuality.sk

X X X

Situácia je už hraničná na Slovensku. Požičiavame si zdravotníkov, ale potrebujeme centrálne opatrenia

 Využívame inštitút požičiavania si zamestnancov od iných poskytovateľov alebo skrátené úväzky. Chýbajú nám hlavne sestry, ale aj lekári vo vybraných špecializáciách, hovorí v rozhovore pre Aktuality.sk riaditeľka banskobystrickej nemocnice Miriam Lapuníková.

BANSKÁ BYSTRICA: Koncom minulého týždňa poslala Rooseveltova nemocnica v Banskej Bystrici do médií správu o tom, ako im alarmujúco klesá počet sestier. K ideálnemu stavu im chýba asi 60 sestier a 10 pôrodných asistentiek.

Z približne 800 sestier, ktoré v nemocnici majú, je vo veku nad 50 rokov polovica z nich a absolventky, ktoré prichádzajú, nedokážu pokryť medzeru, ktorá vznikla.

Najhoršia situácia je v prípade neonatologických sestier a sestier, ktoré pracujú na operačných sálach. Pre ich nedostatok môžu pacienti čakať na operácie dlhšie.

„Nechceme maľovať čerta na stenu, chceme len povedať, že ak to nezačneme vo veľmi krátkom čase riešiť, tak už nebude možnosť, ako sa postaviť k týmto témam,“ hovorí.

 X Roky počúvame, že na Slovensku je nedostatok sestier. Je dnes u vás situácia už kritická?

Naozaj už máme veľmi zlú situáciu najmä v prípade neonatologických sestier a sestier inštrumentárok a obzvlášť máme problém s neurochirurgickými inštrumentárkami a potom s ortopedickými a traumatologickými inštrumentárkami.

X Ako sa to odráža na poskytovaní zdravotnej starostlivosti?

V letných mesiacoch (robí sa menej výkonov, pozn. red.) sa túto situáciu snažíme ako-tak vykrývať.

Lenže dlhodobo je problém v tom, že počet sestier, ktoré prichádzajú ako absolventky do zamestnania, nestačí vykryť medzery, ktoré sa prehlbujú. V Rooseveltovej nemocnici máme z celkového počtu 800 sestier 400 sestier vo veku nad 50 rokov. Tieto sestry majú tendenciu presúvať sa z trojzmennej do jednozmennej prevádzky. K tomu sa pridáva aj psychická a fyzická vyčerpanosť.

X Aký to má vplyv na pacienta?

Nemáme veľký priestor na lavírovanie, ale na jednotlivých oddeleniach máme možnosť sestry presúvať. Pri čerpaní dovoleniek či pri péenkách sme schopní presúvať ich navzájom medzi pracoviskami.

Keď pominie toto dovolenkové obdobie a my budeme mať nastúpiť na plný rozsah výkonov, tak sa len veľmi ťažko budeme dostávať na úroveň roku 2019, ktorý berieme ako východiskový, keď bol počet výkonov najväčší.

X Inštrumentárky sú sestry, ktoré pracujú na operačných sálach. Znamená to, že pacienti budú dlhšie čakať na zákroky?

Je predčasné o tom hovoriť. Aj covid prispel k tomu, že zákroky sa odsunuli.

Som presvedčená, že pri zabezpečení akútnej zdravotnej starostlivosti by nemalo prísť k žiadnym problémom. Čo sa týka plánovanej starostlivosti, tá sa môže ďalej presúvať, budú sa prioritizovať horšie stavy. Čiže čakacie doby, ktoré sú teraz na jednotlivé výkony, sa môžu čiastočne predĺžiť. O koľko? Na to vám neviem dať reálnu odpoveď.

X Takže ak sa vám nepodarí doriešiť nedostatok personálu, pacienti sa majú pripraviť na to, že budú dlhšie čakať na niektoré operácie?

Áno, môže nastať taká situácia, že pacienti budú čakať dlhšie.

X Koľko sestier inštrumentárok vám chýba?

Na to, aby sme boli v stave, ktorý sme mali pred niekoľkými rokmi a mali plný stav, by sme potrebovali 20 inštrumentárok.

X Čo plánujete robiť?

Ako poskytovateľ máme niekoľko nástrojov, ktoré sa dajú využívať na to, aby sme vyplnili medzeru, ktorá vzniká na trhu. V zásade je päť okruhov, ktoré sa dajú robiť. Jedným je finančná motivácia, ktorú aj využívame – sestrám napríklad ponúkame náborový príspevok až do výšky 5000 eur. Ďalšími sú systém vzdelávania, kompetencie, marketing a infraštruktúra nemocnice. To je päť vecí, ktoré ovplyvňujú ľudí pri výbere povolania. Určite sa budeme snažiť tieto nástroje využívať.

Niekoľkokrát sme sa zúčastnili na rokovaniach na ministerstve zdravotníctva a prichádzali sme aj s konkrétnymi návrhmi, ktoré by čiastočne pomohli. Lenže debata je veľmi rozsiahla a je do nej zapojených veľa skupín. A, samozrejme, nemôžeme opomenúť ani to, že do veľkej miery je to politická téma, a tak sa situácia ešte viac komplikuje.

X Ak by ste sestry nezohnali, koľko operačných sál zo šestnástich by vedelo fungovať?

Situácia sa dynamicky mení. Chcela by som však niečo vysvetliť. Ide o to, že máme kompetenciu sestier a potom máme kompetenciu praktických sestier. U mnohých poskytovateľov je to zažité tak, že všetko robí sestra, ale my máme nástroj, aby sme mohli využívať aj kompetencie iných zdravotníkov.

Snažíme sa komunikovať so sestrami aj s ministerstvom zdravotníctva a rozširovať kompetencie nižších kategórií v zdravotníctve. Pretože takýchto ľudí nám trh ponúka viac, ako nám ponúka konkrétnych sestier špecialistiek, ktoré potrebujeme.

Našou mediálnou správou sme len chceli podporiť debatu a pomôcť aj ministerstvu v rokovaní so zástupcami jednotlivých profesných komôr. Lebo tie rokovania nie sú ľahké, čo sa týka presunu kompetencií alebo vytvárania nových medicínskych profesií.

X Aký máte plán B, ak nezoženiete sestry?

Máme, samozrejme, aj plán B. Rokujeme s našimi zamestnancami a ak sa nám podarí urobiť jedno opatrenie, ktoré by som nerada vopred špecifikovala, tak by sme si vedeli čiastočne pomôcť.

Využívame však napríklad inštitút požičiavania si zamestnancov od iných poskytovateľov alebo skrátené úväzky. Toto všetko je čiastkové riešenie, ale hlavné sú opatrenia na centrálnej úrovni. Situácia je naozaj už veľmi vypuklá. Naposledy, keď sme boli na ministerstve, diskutovali sme o neonatologických sestrách, lebo tam je situácia naozaj veľmi zlá aj z hľadiska počtu absolventiek.

X Koľko vám chýba neonatologických sestier?

Desať.

 X Nebudet špecifikovať váš plán?

Nie. My sme si niečo vymysleli a ak budeme dávať druhým veľmi rýchle návody, tak by nám mohli niečo vyfúknuť. Mojou povinnosťou ako manažéra je byť kreatívna a vymýšľať ďalšie možnosti. Len tie možnosti sa nám zužujú a potrebujeme už prijať nejaké opatrenie na centrálnej úrovni.

X Požičiavanie zamestnancov už beží?

Funguje to napríklad v Bratislavskom kraji, kde sú rôzne súkromné firmy, ktoré zamestnávajú zdravotníkov a potom si ich vypožičiavajú jednotlivé nemocnice.

My oslovujeme kolegyne z detskej fakultnej nemocnice pri tých odbornostiach, kde je to možné. A to buď na skrátený úväzok, alebo na výpožičku, aby nám v prípade krátkodobého výpadku pomohli so službami.

X Takže ste to už využili?

My sme ich využili aj počas covidu, keď veľa kolegýň bolo na péenke. Veľmi úzko sme spolupracovali s detskou fakultnou nemocnicou a snažili sme sa spolupracovať aj so srdcovo-cievnym ústavom. Keďže covidoví pacienti boli centralizovaní v našej nemocnici a bolo ich veľmi veľa, tak sme ich požiadali aj o úväzky a výpožičky zamestnancov.

X Aký personál vám okrem sestier chýba?

Sú to hlavne sestry, ale chýbajú nám aj lekári vo vybraných špecializáciách.

Sú odbornosti, o ktoré nie je veľmi veľký záujem, pretože sa spájajú s vysokým nasadením, sú veľmi špecializované. Veľmi vypuklá je napríklad neonatológia, nie je o ňu veľmi veľký záujem.

X Vo vašej nemocnici je to neonatológia?

Za našu nemocnicu môžem povedať, že áno, neonatológia. Aj psychiatria je odbornosť, kde sme mali trošku problém získať lekárov.

Čo je zaujímavé, ani na chirurgické odbornosti sa nehlási až toľko absolventov, ako sme boli zvyknutí.

Hlavne preto, že chirurgia bola donedávna vnímaná ako prevažne mužská doména, ale teraz je dosť značná feminizácia v zdravotníctve. Ženy sa na ňu hlásia, ale naozaj je to skôr ťažšia odbornosť z hľadiska výkonu práce. No a potom sa chirurgia spája aj s tým, že na zabezpečenie chodu oddelení potrebujeme viacej lekárov.

X Čím si vysvetľujete, že lekári nemajú záujem o neonatológiu či psychiatriu?

Je to o atraktivite povolania, teda akých pacientov riešite, aké náročné to je. V neonatológii sa staráte aj o nedonosené bábätká. S tým sú veľmi úzko spojené emócie a strach o bábätko. Bábätko nevie rozprávať, nevie povedať, čo ho bolí. Neonatológia naozaj vyžaduje extrémnu dávku empatie, pozornosti, sebadisciplíny. Je to jedna z najnáročnejších odborností. A je to aj o získaní vzdelania, pretože lekár, ktorý pracuje v perinatologickom centre, má dve atestácie – pediatrickú a neonatologickú. Teda aj vzdelávanie je dlhšie a motivácia musí byť o to väčšia.

X Nemocnice síce priznávajú, že im chýbajú zdravotníci, ale nechcú veľmi hovoriť o tom, čo nastane, keď sa to nepodarí vyriešiť. Prečo?

Pretože médiá nie vždy o týchto veciach informujú v celom kontexte. Keď sa vec vytrhne z kontextu, môže mať veľmi zlý dosah na pacientov.

Pragmatická diskusia je dôležitá. Rozprávať sa o problémoch a snažiť sa nájsť riešenie je jedinou cestou.

Nechceme maľovať čerta na stenu, chceme len povedať, že ak to nezačneme vo veľmi krátkom čase riešiť, tak už nebude možnosť, ako sa postaviť k týmto témam.

Nehovoríme, že situácia je zlá len na Slovensku, je katastrofálna aj v zahraničí, je veľmi kritická v celej Európe. Len v ostatných častiach Europy viac využívajú možnosti, ktoré sú, hlavne čo sa týka ďalších zdravotníckych kategórií. My máme akoby ešte vnútornú obavu z niečoho nového.

 X Rozumiem, že aj v zahraničí je problém s nedostatkom personálu. No na druhej strane náš štát za posledné roky toho neurobil veľa, aby zatraktívnil napríklad povolanie sestier alebo zabránil ich väčšiemu odlivu. Nie je to aj zodpovednosť riaditeľov nemocníc, že viac netlačili na štát, aby to riešil?

Toto je už politická debata a k tej by som sa veľmi nechcela vyjadrovať, lebo to nie je v mojej kompetencii.

Jediné, čo môžeme urobiť, je posúvať informácie ďalej na ministrstvo a snažiť sa medzi sebou komunikovať. A to aj robíme. Aj Asociácia nemocníc Slovenska, aj Lekárske odborové združenie, aj všetci hovoria, že situácia je veľmi náročná. Ale je to možno také typické slovenské, že sa o veciach dosť veľa rozprávame a až tak veľmi nevieme hľadať riešenia a následne ich uviesť do praxe.

Len chcem povedať, že poďme to riešiť. Musíme niečo spraviť, lebo situácia je už naozaj hraničná.

X Súčasťou atraktivity povolania je aj samotná mzda. Vláda teraz rieši navyšovanie platov zdravotníkov, ale zatiaľ sa ku konkrétnemu výsledku nedostala a zdravotníci hovoria, že strácajú trpezlivosť. Ako vnímate, že sa rokovania naťahujú niekoľko mesiacov?

Nie sú to vôbec ľahké vyjednávania. My by sme boli najradšej, keby všetci zamestnanci boli spokojní so svojím mzdovým ohodnotením. Mzdové ohodnotenie je však veľmi relatívna vec, pretože aj z hľadiska manažérskej teórie je to hygienický motivátor – to znamená, že vám vystačí len veľmi krátko. Ale je absolútnou pravdou, že tým, že životné náklady rastú a mzdy to nedobiehajú, je nespokojnosť markantná.

X Všetci si musia byť vedomí, aký veľký personálny problém máme v zdravotníctve. Čo z pozície riaditeľky hovoríte na to, že vláda nevie promptnejšie zareagovať a zvýšiť zdravotníkom platy?

Bolo by dobré, keby sme to prenechali na politikov, aby sa dohodli. Našou úlohou je zabezpečiť prevádzku nemocnice. A v prípade, že príde ku kritickej situácii, tak o tom, samozrejme, budeme komunikovať priamo s ministerstvom zdravotníctva.

X Ku kritickej situácii môže prísť už čoskoro – Lekárske odborové združenie deklaruje, že vyše 3000 lekárov je ochotných podať výpovede, ak vláda nesplní ich požiadavky. Viete, koľko takýchto výpovedí by sa týkalo vašej nemocnice, a čo budete robiť, ak to nastane?

Áno z médií som informovaná, avšak bližšie informácie za nemocnicu nemám. V prípade kritickej situácie vždy úzko kooperujeme s ministerstvom zdravotníctva. Analogicky predpokladám, že by to tak bolo aj prípade hromadných výpovedí zamestnancov.

X Môžeme očakávať, že sa nemocnice postavia za požiadavky lekárov, sestier a ostatných zdravotníkov, aby spoločne vyvinuli väčší tlak na vládu?

To je otázka, na ktorú vám ja sama neviem odpovedať. Všetko to budeme riešiť s Asociáciou nemocníc Slovenska a s Asociáciou štátnych nemocníc. Myslím si, že treba byť veľmi obozretný v tom, ako jednotlivé veci komunikujeme. To neznamená, že sme voči nim ľahostajní, ale myslím si, že na vyriešenie takejto náročnej situácie treba veľkú mieru diplomacie. Myslím si, že kolektívne rokovanie má v tomto prípade omnoho väčšiu silu.

X Do akej miery je pre personál dôležité aj prostredie, v ktorom pracuje?

Do veľmi veľkej. Infraštruktúra a vzťahy na pracovisku sú veľmi silný motivátor.

X Keď sme sa v roku 2017 rozprávali, povedali ste, že ​chystáte komplexnú rekonštrukciu nemocnice: izieb, sociálnych zariadení, kúrenia, chladenia, obvodového plášťa a že by to v roku 2021 mohlo byť hotové. Udialo sa z tej rekonštrukcie vôbec niečo?

Nie. Nakoniec neboli na túto akciu alokované zdroje zo štátneho rozpočtu. Naša nemocnica mala pripravený plán rekonštrukcie, avšak k realizácii neprišlo.

X Teraz ste mali ambíciu uchádzať sa o peniaze z plánu obnovy.

Hlavným problémom našej nemocnice je tepelné hospodárstvo, strechy, kanalizácia a rozvody ako také.

Máme pripravený plán výstavby novej nemocnice v našom areáli a plán rekonštrukcie psychiatrie v starom areáli nemocnice.

X Keď sa posudzovali projekty, ten váš bol údajne najlepšie hodnotený. Máte takúto informáciu?

Ja konkrétne oficiálne takúto informáciu nemám, ale myslím si, že sme sa snažili veľmi zodpovedne pripraviť celý projekt. Máme ho na štartovej čiare.

X Na druhej strane ste vraj nestíhali verejné obstarávanie do určitého termínu. Budete teraz poľavovať z plánov výstavby novej nemocnice?

Myslím si, že Rooseveltova nemocnica by potrebovala komplexné riešenie, tak ako ho navrhujeme. Ešte stále o tom diskutujeme s vedením ministerstva zdravotníctva a so Zdravotníckou implementačnou agentúrou. Myslím si, že táto téma ešte nie je celkom uzatvorená.

 X Nová budova nemocnice by úplne nahradila tú súčasnú?

Áno.

X Čo by sa následne udialo so starou budovou?

Bola by zrovnaná so zemou.

Máte už aj projekt?

Áno, máme objemovú štúdiu.

X Bola by nová nemocnica v počte lôžok a v odbornostiach totožná so súčasnou nemocnicou?

Samozrejme, že pri vyhodnocovaní medicínskych procesov sme sa snažili posunúť to na čo najmodernejšiu úroveň, kde je logistika pacienta dimenzovaná úplne inak, ako bola pred niekoľkými rokmi. Veľký dôraz sa dáva na jednodňovú zdravotnú starostlivosť, denné stacionáre, expektačné lôžka a akútneho pacienta. Toto všetko je zakomponované v našom návrhu a reflektuje moderné trendy v medicíne.

X Na počet lôžok by to bolo to isté?

Mali by sme nižší počet lôžok. Inovatívne postupy nám umožňujú poskytnúť starostlivosť na menšom počte lôžok s väčšou obrátkovosťou. A spokojnosť pacienta je v zásade ešte väčšia, pretože pacient je skôr v domácom prostredí.

X Dočkali by sa pacienti jednolôžkových izieb?

Jednolôžkové izby sú skôr taká propaganda. Nie všetci pacienti chcú byť na jednolôžkových izbách, ale áno, aj my sme sa zamerali na koncept jednolôžkových izieb, z ktorých je však možnosť urobiť dvojlôžkové izby.

Myslím si však, že oveľa dôležitejší je sociálny štandard, čiže aby v každej izbe bola kúpeľňa. To je dôležitejšie ako to, že na izbe bude len jeden pacient, pretože pri dlhších hospitalizáciách nie vždy chcú byť pacienti sami na izbe.

X Ako dlho by trvala realizácia novej nemocnice?

Veľmi optimistický variant a hrubý odhad je koniec roka 2028 až rok 2030, aktuality.sk

X X X

 Martin Behula: Varovanie, ktoré Obyčajní ľudia nepočuli

Lukáš Kyselica ukázal, prečo koaličná kríza nemôže pre Matoviča dopadnúť zle.

Lukáš Kyselica mal dnes pomôcť kolegom pochváliť sa, ako správa Európskej komisie o právnom štáte na Slovensku dáva OĽaNO za pravdu. Ako bývalý vyšetrovateľ má čo povedať o boji proti korupcii. Potom sa však začal vyjadrovať ku koaličnej kríze. A to nemal robiť.

Neortodoxnými myšlienkami sa blysol už v minulosti. Pri vydávaní Roberta Fica do väzby našiel medzeru v ústave. Tvrdil, že ak poslanca nezadržia pri páchaní trestného činu, nemožno žiadať parlament o súhlas s jeho vydaním do väzby a musí byť stíhaný na slobode.

Ukázalo sa, že medzery v ústavnom práve má skôr on. Väzobné stíhanie nie je podmienené predchádzajúcim zadržaním, a to ani pri poslancoch Národnej rady. V tom sa Fico nelíši od bežných obvinených. Bývalý šéf tímu Gorila by to snáď mohol vedieť.

Ako HZDS bez Mečiara

Kyselica sa musel vzdať funkcie štátneho tajomníka, pretože pred voľbami zatajil, že je agentom vojenského spravodajstva. Do parlamentu sa vrátil ako keby nič, pretože podľa vlastných slov mal „mandát od voličov“. Najprv ich teda oklamal, a potom sa odvolával na ich dôveru. Zjavne nechápe, z čoho pramení legitimita v zastupiteľskej demokracii. Praktickej politike však rozumie ešte menej.

„Igor Matovič zostáva ministrom financií,“ vyhlásil a zamyslel sa: „Viete si predstaviť HZDS bez Mečiara, Smer bez Fica alebo SDKÚ bez Dzurindu? Nie. Nemáme sa o čom baviť,“ uzavrel rezolútne. Ale máme.

Napríklad o tom, že Kyselica svojich kolegov nechtiac varoval. Príznačne spomenul v súvislosti s Matovičom akurát strany, ktoré doplatili na to, že nedokázali včas vymeniť svojho prvého predsedu.

Keby mali voliči väčšiu predstavivosť, HZDS a SDKÚ by dnes možno ešte existovali a Smer by nebol prvou voľbou antisystémových voličov. To nech si však riešia Obyčajní ľudia. Inak je Kyselicova otázka celkom nezmyselná. Matoviča nikto nevyháňa zo strany, iba z vlády. Predsedom OĽaNO môže zostať, aj keď už ministrom nebude.

Pokojne aj doživotne. To je len medzi ním a členmi hnutia. No vládu bez predsedu najsilnejšej strany si dokonca ani nemusíme predstavovať. Zažili sme ju. Robert Fico vo vláde Petra Pellegriniho nesedel a nikomu nechýbal. Pri menších stranách to platí tiež. Napríklad Béla Bugár bol v troch koalíciách, no vládny post nemal ani raz.

Kúriť a svietiť

Kyselica ďalej tvrdí, že predčasné voľby nemôžu byť, lebo to by vláda mohla do nich už len kúriť a svietiť. Počas tohto „medziobdobia“ by tak nemal kto napríklad riešiť problémy s plynom. Nuž, ak by mala vláda naozaj iba kúriť a svietiť, tak potom by plyn musel byť jej jedinou prioritou. Ak by poslanec nad svojimi metaforami aj premýšľal, zistil by, že vôbec nesedia. Predčasne skončená vláda by nemala len kúriť a svietiť.

Kúrenie a svietenie totiž vymyslel Robert Fico, keď parlament nevyslovil dôveru vláde Ivety Radičovej. „Vláda po odvolaní a poverení prezidentom nebude môcť prijímať žiadne zásadné rozhodnutia v hospodárskej a sociálnej politike, v oblasti zahraničnej a vnútornej politiky. Teda žiadna privatizácia, zákony, ktoré by menili systémy daní a odvodov. (…) Vláda bude prísne pod kontrolou prezidenta s výnimkou diskusií o štátnom rozpočte,“ vyhlásil vtedy Fico.

To však platí len vtedy, ak vláda nemá dôveru parlamentu. Ak podá demisiu sama, jej právomoci nie sú obmedzené. Vykonáva ich v plnej miere až do vymenovania novej vlády. A na predčasných voľbách sa dá dohodnúť aj bez demisie. Tvrdenie, že v medziobdobí nebude mať kto riešiť dôležité otázky, pripomenulo starší výrok Kyselicovho kolegu z OĽaNO.

Peter Kremský vlani vyhlásil, že Matovič nemôže podať demisiu, lebo by Slovensko nemalo vládu. Nebola to pravda. Bezvládie nám nikdy nehrozilo, ústava to nepripúšťa. V záujme zachovania Igora Matoviča sú však jeho poslanci schopní a ochotní argumentovať čímkoľvek a nenechajú sa vyrušovať realitou či faktami.

Kým bude mať Matovič v hnutí takých užitočných kolegov, nemusí sa o svoje ministerské kreslo báť. Dobre vie, prečo si ich vybral. Vďaka ním koaličná kríza nemôže dopadnúť pre neho zle, aktuality.sk

X X X

Parlament na Srí Lanke zvolil nového prezidenta

Novým prezidentom krajiny sa stal bývalý premiér.

Srílanský parlament v stredu zvolil za nového prezidenta krajiny šesťnásobného premiéra Ranila Vikramasingheho. Nahradí Gótábaju Rádžapakšu, ktorý krajinu opustil minulý týždeň v dôsledku rozsiahlych demonštrácií a následne poslal emailom demisiu. Informuje o tom TASR na základe správy agentúry AP.

Od poslancov dostal Vikramasinghe 134 hlasov, na druhom mieste skončil bývalý minister školstva Dullas Alahapperuma s 82 hlasmi. Tretieho kandidáta, marxistu Anuru Dissanajakeho, podporili iba traja poslanci.

Vikramasingheho vymenoval za premiéra v máji vtedajší prezident Rádžapakša v nádeji, že do tejto krajiny zmietanej hospodárskou krízou prinesie stabilitu. Po tom, čo v dôsledku protestov Rádžapakša ušiel z krajiny, prevzal Vikramasinghe dočasne aj prezidentské právomoci.

Vikramasinghe (73) je skúseným politikom z domácej i medzinárodnej scény, viedol napríklad rokovania o poskytnutí ekonomickej pomoci s Medzinárodným menovým fondom. Verejnosť ho však vníma ako súčasť nepopulárnej Rádžapakšovej garnitúry, aktuality.sk

X X X

Rozladený Weiss novinárom: Dávate mi negatívne otázky. Čo sa ho pýtali?

Bude to dvojzápas plný emócií. Pôjde v ňom nielen o úspech v pohárovej Európe, milióny do klubovej kasy, ale aj o česť a obrovskú prestíž.

 Futbalisti Slovana nastúpia v stredu večer na úvodný zápas druhého predkola Ligy majstrov. Na ihrisku Ferencvárosu Budapešť ich čaká krst ohňom. To, ako si budú v Groupama Aréne počínať, môžete sledovať v našom online prenose.

Napätie pred súbojom sa dá krájať. Starajú sa oň aj fanúšikovské tábory. K pokojnejšej atmosfére neprispel ani incident po utorňajšom tréningu slovanistov, keď počas cesty autobusom čelili ohadzovaniu kameňmi.

Vladimír Weiss túži v belasých farbách po európskom úspechu. Netají sa tým, že so Slovanom by si rád zahral v skupine Ligy majstrov.

Tak, ako to už v takýchto chvíľach chodí, aj on čelí veľkému tlaku. Cítiť to bolo aj na tlačovej besede pred prvým duelom.

Po tom, ako na novinárske otázky odpovedal zástupca hráčov Jurij Medvedev, dostal sa k slovu aj šéf lavičky Slovana.

Toho sa slovenskí žurnalisti postupne opýtali:

V Podbrezovej ste dali priestor novým hráčom, presvedčil vás niektorý z nich, aby dostal príležitosť aj v pohárovej Európe?

 V akom zdravotnom stave ste pricestovali? Máte nejaké otázniky ohľadom zostavy?

Tréner domácich Čerčesov hovoril o udalostiach spred tridsiatich rokov, pýtali sa ho na ne najmä domáci novinári. Čerčesov vravel o tom, že hráčom v šatni púšťali zábery z roku 1992, zrejme, aby ich motivovali. Pracovali ste na niečom podobnom aj vy – najmä v súvislosti s tým, že vaši hráči budú pod tlakom tribún?

Po tejto otázke už Weiss reagoval o niečo podráždenejšie. Zároveň však novinárom triezvo vysvetlil svoj pohľad na vec.

„Dali ste mi piatu, alebo šiestu otázku, piata alebo šiesta otázka je negatívna. Prišli sme sem hrať futbal proti vynikajúcemu súperovi s bohatou históriou.

Vážim si históriu Fradi, kvality Čerčesova, máme rešpekt pred hráčmi. Prišli sme sem však bojovať, nejdeme spomínať ani provokovať. Vieme, čo sa stalo pred tridsiatimi rokmi, bol som na tom zápase. Ideme však hrať futbal,“ uviedol Weiss.

Jeho zverenci sa predstavia na budapeštianskom trávniku od 20.00./agentury/

X X X

V horúčavách je dôležité nepodceniť riziko úpalu

Úrad verejného zdravotníctva radí, ako prispôsobiť život v horúčave.

Počas horúčav je dôležité nepodceniť riziko úpalu a úžehu. Pozor si tiež treba dávať na zvýšenú fyzickú námahu. Vyplýva to z odporúčaní Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR.

Pri fyzickej aktivite je dôležité si robiť časté prestávky v tieni a v čase medzi 10. až 16. hodinou obmedziť pobyt na slnku. „Ak je to možné, fyzicky náročnú aktivitu si v období horúčav plánujte na skoré ranné hodiny, ideálne do 7. hodiny ráno,” doplnil ÚVZ.

Deti mladšie ako jeden rok by sa vôbec nemali vystavovať slnečnému žiareniu. „Deti do šesť mesiacov nenatierajte krémami s ochranným faktorom (SPF), keďže tieto deti na slnko vôbec nepatria. Chránime ich slnečníkom alebo clonou, nie plienkou prehodenou cez striešku kočiara, pretože hrozí prehriatie,” povedala vedúca sekcie ochrany a podpory zdravia a špecializovaných činností ÚVZ SR Jana Hamade. Deti a zvieratá by tiež nikdy nemali ostať v zaparkovanom aute.

Riziká spojené s horúčavami znižuje aj vhodné oblečenie. Letné oblečenie by malo byť ľahké, vzdušné, voľnejšieho strihu, skôr svetlých farieb a z prírodných materiálov. Syntetické materiály nie sú vhodné, pretože bránia odparovaniu potu. ÚVZ pripomenul, že je potrebné chrániť sa v exteriéri pokrývkou hlavy, slnečnými okuliarmi a ochranným krémom s vysokým ochranným faktorom proti UV žiareniu, aktuality.sk