Putinovi bráni odveta Západu a jadrový arzenál USA, ktorý by v prípade otvoreného konfliktu medzi Ruskom a Spojenými štátmi znamenal zánik Ruskej federácie, hovorí expert na jadrové zbrane. Ruská federácia ako dedička sovietskeho impéria vyznáva teóriu „eskalácie na deeskaláciu“. To znamená, že najprv chce situáciu vyhrotiť, aby následne emócie utíchli a dostala situáciu tam, kam potrebuje. Nie je však jasné, či jej to vychádza, vysvetľuje v rozhovore expert na jadrové zbrane z Karlovej univerzity v Prahe Vlastislav BŘÍZA.

Bezpečnostný analytik na rozdiel od niektorých iných odborníkov od samého začiatku vojny na Ukrajine tvrdí, že ruské jadrové sily sú na úplne inej kvalitatívnej úrovni než bežná armáda. Ruské jadrové sily podľa neho tvoria elity, majú špičkových vedcov a prešli modernizáciou. „Ruské rakety sú nielen stále vo vysokom stupni pohotovosti, pripravenosti, ale aj kvality. Sú schopné preniknúť akýmkoľvek protiraketovým dáždnikom na svete.“

Ruský prezident je však v otázke jadrových zbraní racionálny, myslí si odborník. „Putin si uvedomuje, že by to znamenalo zánik civilizácie a národa. Nepredstavujme si, že za stolom vo svojej pracovni stlačí červený gombík a vyletí niekde raketa. To v žiadnom prípade. Celý proces je dlhší,“ vysvetľuje.

Nemám obavy, rešpekt áno

Po tom, ako Spojené štáty povolili použiť systémy ATACMS na ciele na ruskom území, z Kremľa prišli varovné slová. Vo viacerých rozhovoroch ste uviedli, že nemáte z vyhrážok Vladimira Putina obavy a podľa vás aj tentoraz blafuje. Čo by sa muselo stať, aby ste sa ako expert na jadrové zbrane začali báť?

Nemám obavy, ale mám rešpekt k ruskému jadrovému arzenálu. To by som chcel zdôrazniť. Je potrebné mať rešpekt, pretože Ruská federácia spolu so Spojenými štátmi vlastní 90 percent všetkých jadrových zbraní sveta.

To znamená, že na svete sú len dve jadrové superveľmoci. Existuje teória vzájomného zaručeného zničenia, ktorá hovorí, že ak by sa Spojené štáty a Ruská federácie napadli, vzájomne by sa v prípadnej jadrovej vojne zničili. Rusko si to veľmi dobre uvedomuje. Kartu jadrových zbraní používa vždy, keď chce niečo dosiahnuť. To je hlavný dôvod a motív vyhrážok jadrovou eskaláciou.

Vlastislav Bříza je bezpečnostný analytik a odborník na medzinárodné vzťahy. Dlhé roky sa venuje problematike jadrových zbraní a ich vplyvu na medzinárodné vzťahy. Od roku 2005 prednáša na Katedre medzinárodných vzťahov na Fakulte sociálnych vied Univerzity Karlovej v Prahe.

Je teda vylúčené, že Putin by použil jadrové zbrane, keby aj ďalšie krajiny povolili útoky raketami dlhého doletu na území Ruska, respektíve by pritvrdili v dodávkach zbraní?

Vylúčiť nemôžeme nič, no je tam malá pravdepodobnosť. Chcel by som upokojiť vašich čitateľov. Na svete je totiž málo štátov, ktoré disponujú zbraňami s dlhším doletom a dodali by ich Ukrajine. V tejto chvíli hovoríme len o Spojených štátoch a ich systéme ATACMS, o Veľkej Británii s raketami Storm Shadow a sesterských raketách SCALP z Francúzska.

A tiež je potrebné zasadiť celú situáciu do kontextu. Znie to, ako keby Ruská federácia reagovala na krok Západu, ale to nie je pravda. Spojené štáty povolili používanie rakiet po bezprecedentnom rozmiestnení veľkého počtu severokórejských vojakov v Kurskej oblasti. Západ teda iba reagoval a dal Ukrajine možnosť brániť sa proti vpádu cudzích vojsk, aktuality.sk

 X X X

 Fico: Cesta do Brazílie je zameraná na ekonomickú spoluprácu a mierovú agendu

Ekonomická spolupráca a mierová agenda budú hlavné témy nadchádzajúcej zahraničnej pracovnej cesty premiéra Roberta Fica (Smer) do Brazílie. Uviedol to v Národnej rade (NR) SR počas tradičnej štvrtkovej Hodiny otázok, počas ktorej odpovedal na otázku koaličného poslanca Igora Váleka (Smer) o zameraní tejto cesty

„Návšteva Brazílie zapadá do konceptu suverénnej slovenskej zahraničnej politiky orientovanej na všetky štyri svetové strany. Nie je to žiadV rámci ekonomickej spolupráce chce nadviazať na dobré vzťahy bývalého Československa s krajinami Latinskej Ameriky. Premiér avizoval, že súčasťou delegácie bude veľká podnikateľská misia, podobne ako to bolo v prípade ciest do Južnej Kórei alebo Číny. Rozvoju vzájomných vzťahov by mala podľa Fica pomôcť aj jeho osobná známosť s brazílskym prezidentom Luizom Ináciom Lulom da Silvom.

„Chcem s brazílskym prezidentom hovoriť aj o veľmi významnej téme, a to je mierová agenda. Existuje spoločný čínsko-brazílsky mierový plán, je tu spoločná skupina priateľov mieru pri OSN, do ktorej sa Slovenská republika plne hlási,“ konštatoval Fico s tým, že časti tohto plánu by podľa neho mohli byť použité v rámci mierového riešenia na Ukrajine.

Vláda podľa neho za uplynulý rok ukázala, že zahraničná politika orientovaná na všetky štyri svetové strany je realistická a dá sa na nej stavať. „Áno, sme členským štátom EÚ, sme členským štátom NATO, chceme si plniť záväzky, ktoré vyplývajú z členstva v týchto organizáciách. Vidíme však nebezpečné pohyby v týchto organizáciách,“ zhodnotil premiér s tým, že v rámci Únie môže dôjsť napríklad na otázku harmonizácie daní aj ďalších politík a krajiny sa budú musieť rozhodnúť, ako sa k téme postavia./agentury/

X X X

Francúzsky prezident Macron zostane vo funkcii do roku 2027

Vyhlásil to po vyslovení nedôvery vláde Michela Barniera.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron vo štvrtok po vyslovení nedôvery vláde Michela Barniera vyhlásil, že zotrvá vo funkcii až do konca svojho mandátu v roku 2027. „Mandát, ktorý ste mi dali, je na päť rokov a budem ho vykonávať až do konca,“ povedal Macron počas 10-minútového prejavu. Spresnil, že nového premiéra vymenuje v najbližších dňoch, ale jeho meno nenaznačil. TASR sa odvoláva na agentúry AP a Reuters.

V príhovore vystúpil podľa AP energicky a obvinil svojich oponentov z krajnej pravice zo zodpovednosti za pád vlády. Uviedol, že krajná pravica a krajná ľavica sa spojili v „protirepublikánskom fronte“. Odmietol tiež výzvy krajnej ľavice pod vedením strany Nepoddajné Francúzsko (LFI) na odstúpenie a vypísanie predčasných prezidentských volieb.

V prejave zdôraznil potrebu prijať začiatkom budúceho roka nový rozpočet, aby Francúzsko mohlo robiť potrebné investície. Práve Barnierov postup pri návrhu zákona o rozpočte sociálneho zabezpečenia bol zlomovým bodom pre vyslovenie nedôvery. Využil právomoc na jhoe presadenie bez hlasovania v parlamente. Po tomto rozhodnutí predložila ľavicová aliancia Nový ľudový front (NFP) návrh o vyslovení nedôvery. Podporilo ho aj krajne pravicové Národné združenie (RN) Marine Le Penovej, ktorému sa nepodarilo presadiť požadované zmeny na rok 2025.

Poslanci francúzskeho Národného zhromaždenia vyslovili francúzskej vláde nedôveru v stredu večer – za vyslovenie nedôvery hlasovalo 331 z 574 poslancov. Od roku 1962 je to vôbec prvýkrát, čo francúzska vláda padla na základe hlasovania o nedôvere, aktuality.sk

 X X X

 Ukrajina odmieta zníženie vekovej hranice pre mobilizáciu aj napriek naliehaniu USA

Ukrajinské mestá prehľadávajú náborári, aby zachytili všetkých mužov, ktorí môžu bojovať.

Ukrajina nezní vekovú hranicu pre povolávanie vojakov do vojny proti Rusku napriek výzvam svojho kľúčového spojenca Spojených štátov. Vo štvrtok o tom informoval agentúru AFP vysokopostavený predstaviteľ Kyjeva, píše TASR.

Washington nalieha na Kyjev, aby zvážil povolávanie mužov od 18 rokov namiesto súčasných 25 rokov, čím by vyriešil nedostatok síl na fronte. „Náš postoj je jasný, nebudeme znižovať vekovú hranicu pre mobilizáciu,“ povedal pre AFP nemenovaný ukrajinský predstaviteľ.

V uliciach veľkých miest sa zatiaľ pohybujú armádni náborári, ktorí prehľadávajú napríklad bary a reštaurácie, aby skontrolovali, či sa bojaschopní muži dosahujúci potrebný vek zaregistrovali na vojenských úradoch. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj tento rok znížil povolávací vek z 27 na 25 rokov. Aj naďalej však odoláva výzvam posunúť hranicu ešte nižšie.

Poradca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan v októbri povedal, že Ukrajina „musí podľa nášho názoru urobiť viac pre posilnenie svojich (frontových) línií, pokiaľ ide o počet vojakov“. Nemenovaný vysokopostavený predstaviteľ administratívy odchádzajúceho prezidenta USA Joea Bidena v novembri tiež varoval, že Ukrajina bojuje s „existenčnou“ krízou v oblasti náboru. „Myslíme si, že by bolo vhodné, aby zvážila znížiť povolávací vek na 18 rokov,“ povedal americký predstaviteľ, odkazujúc na súčasnú minimálnu vekovú hranicu v USA, píše AFP.

Kyjev namiesto toho tlačí na Západ, aby krajine poskytol viac zbraní a tiež lepšie zbrane na obranu proti ruskej invázii. „Armáda musí byť technologicky vyspelá a disponovať dostatkom zbraní. Nedostatok zbraní či krátkosť doletu nebudeme kompenzovať mladými mužmi,“ povedal ukrajinský predstaviteľ. „Toto nie je prvá svetová vojna, ale moderná technologická vojna,“ dodal podľa AFP a zároveň obvinil Washington z toho, že sa snaží preniesť zodpovednosť na Ukrajinu v súvislosti s omeškanými dodávkami zbraní, aktuality.sk

X X X

 Poľsko si vzalo od USA pôžičku, použije ju na modernizáíciu armády.

Podľa poľského ministra obrany Wladyslawa Kosiniaka-Kamysza Varšava financie využije na transformáciu svojich ozbrojených síl.

Spojené štáty poskytnú Poľsku pôžičku vo výške štyroch miliárd dolárov z programu zahraničného vojenského financovania (FMF), informuje TASR podľa štvrtkovej správy agentúry Reuters.

„Ide o ďalší dôkaz obrovskej dôvery a silného spojenectva medzi Poľskom a Spojenými štátmi,“ uviedol Kosiniak-Kamysz na platforme X. Podľa vyjadrenia ministra poskytli Spojené štáty Poľsku už celkovo viac ako 11 miliárd dolárov na financovanie programov zameraných na zbrojenie.

Poľsko sa po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 zaradilo medzi krajiny NATO s najväčšími investíciami v oblasti obrany. Varšava tvrdí, že v roku 2024 vynaloží na obranu 4,1 percenta HDP. Budúci rok pritom plánuje tento podiel ešte zvýšiť na úroveň 4,7 percenta.

Aliancia odhaduje, že 23 z 32 jej členov tento rok splní záväzky vynaložiť aspoň dve percentá HDP na obranu. Cieľ sa pôvodne stanovil v roku 2014, no v tom čase ho plnili iba tri členské krajiny, aktuality.sk

X X X

 Poslanci Hlasu zablokovali parlament, Danko musel so zákonom o športe ustúpiť. Na tlačovku priniesol koňa

Tesná koaličná väčšina sa vo štvrtok znova ukázala ako problém, pritom ešte v utorok premiér Robert Fico (Smer) novinárom tvrdil, že Národná rada funguje a nemajú klamať. Vo štvrtok sa v parlamente znova nepodarilo pretlačiť návrhy z dielne ministra cestovného ruchu a športu Dušana Keketiho (SNS), keďže sa v sále prezentovalo len 74 poslancov a zopakoval sa scenár z minulého týždňa. Dvaja koaliční poslanci z Hlasu Samuel Migaľ a Roman Malatinec opätovne nepodporili zákony o športe. Predseda SNS avizoval, že ustúpi, návrhy presunú o týždeň a poslanca Migaľa obvinil z presadzovania osobných záujmov.

 Dvojica zákonodarcov z Hlasu avizovala svoj postup ešte pred predpoludňajším hlasovaním. Migaľ žiadal presun hlasovania o novelách zákona od ministerstva športu. Avizoval, že ak sa uskutoční vo štvrtok, nezúčastní sa na ňom. Rovnaký postup zvolil jeho stranícky kolega Malatinec. Svoju požiadavku tlmočil Migaľ vedeniu parlamentu. Obaja argumentovali tým, že legislatívu je potrebné ešte dopracovať. Migaľ doobeda podotkol, že má k úpravám viaceré návrhy, no nedostal k nim ešte pripomienky.

„Budeme radi, keď sa o týchto zákonoch hlasovať vo štvrtok nebude, nech sa vytvorí priestor na ďalšie rokovania tak, aby sme to mohli do Vianoc ešte uzavrieť,“ vyjadril sa Migaľ.

 Predpoludním na tlačovke dokonca ocenil prístup ministra Keketiho, s ktorým viedol podľa neho vecnú debatu a snažil sa pochopiť a zapracovať ich myšlienky do zákona o Fonde na podporu športu a do zákona o športe. „Pri našich rokovaniach došlo z našej strany k určitým ústupkom, rovnako aj zo strany ministerstva športu,“ zhrnul. K úpravám došlo podľa neho v zákone o športovom fonde. Ústupok sa týkal práve Migaľových požiadaviek. Dohodli sa, že ich presunú do zákona o športe a peniaze do športovej infraštruktúry pôjdu do fondu tak, ako to navrhovala SNS.

„Toto považujem viac-menej za uzavretú kapitolu. Na druhej strane, trvám na tom, že keď budeme mať síce nové a opravené štadióny, keď budú prázdne asi nebudú spĺňať svoj účel, preto sme sa rozhodli trvať na našich požiadavkách a presadiť ich prostredníctvom zákona o športe,“ uviedol s tým, že doteraz k svojim návrhom nedostali žiadnu vecnú pripomienku.

Poslanci Hlasu Samuel Migaľ a Roman Malatinec o zákonoch ministerstva športu

Podľa Migaľa na svojich pripomienkach trvajú preto, lebo videli, ako skončili niektoré iné zákony a rozhodnutia z dielne SNS. „Hovorím konkrétne o Fonde na podporu umenia (FPU, pozn. red.),“ uviedol Migaľ. Malatinec podotkol, že už v máji sa s predsedom Slovenskej národnej strany (SNS) Andrejom Dankom dohodli, že ak niektoré veci nebudú v zákone fungovať, napravia ich.

„Po včerajšku (po strede, pozn. red.) som presvedčený o tom, že FPU nie je funkčný,“ uviedol. Malatinec hovorí, že rada fondu mala schváliť už v stredu projekty na podporu mestských a obecných knižníc.

„Povedzme si rovno, že ak rada fondu nerozhodne v krátkej dobe, tak časť alokovaných peňazí v danom podprograme sa vráti do štátneho rozpočtu,“ skonštatoval. Fond tak podľa neho nedodáva regiónom podporu, ktorú by mal. Poslanci si okrem požiadaviek o športe stanovili teda aj podmienku nápravy problémov v FPU. „Dá sa to stihnúť v krátkom čase. Myslím si, že v utorok, ak by sme boli dohodnutí, môžeme za to hlasovať,“ vyjadril sa.

Kriticky sa Malatinec vyjadril na margo rezortu kultúry pod vedením Martiny Šimkovičovej aj v prípade návrhu o dotáciách na podporu kultúry v školách, ktorý predložila výboru. Podporu pozastavili, pretože materiál podľa Malatinca nebol kvalitne pripravený a nebol ani komunikovaný s ministerstvom školstva. „Toto chcem, aby sa napravilo a vyzývam SNS, aby prijala našu pomocnú ruku s tým, že nerozbíjame vládnu koalíciu, len chceme diskutovať,“ podotkol.

Migaľ reagoval aj na Dankovu kritiku, že ak zákon o športe neprejde, poslanci Hlasu budú musieť ísť do regiónov ľuďom vysvetľovať, prečo infraštruktúra chýba. „Ja sa nebojím chodiť medzi ľudí, ja medzi ľudí nemusím chodiť s ochrankou,“ vyhlásil. Podľa Malatinca by mal Danko zase vysvetliť, prečo vyššie územné celky, mestá a obce nedostanú na knižnice 900-tisíc eur. „Pri tom, ako majú samosprávy málo peňazí, dajme na misku váh aj toto ako argument,“ dodal.

O vládnych novelách ministerstva športu mal pritom parlament hlasovať ešte minulý týždeň. Už vtedy sa však neprezentovalo dostatok poslancov. Migaľ aj vtedy namietal, že sa neakceptovali jeho pripomienky a legislatívu treba precizovať.

Danko priniesol rekvizitu

Na konanie dvojice z Hlasu reagoval Danko až podvečer. Nikdy v histórii Slovenska sa podľa neho nevyskytla šanca, aby išlo do športu 60 miliónov eur. Dankovi je ľúto, že zákon o fonde nepodporila ani strana KDH, ktorej starostovia sa takisto o peniaze z neho uchádzajú. „Môžem pochopiť trucpodnik PS a ignorovanie SaS, ale to, čo urobil pán Migaľ, je hrubé porušenie koaličnej zmluvy a využitie situácie, kedy si je vedomý, že v parlamente je 76 poslancov,“ vyhlásil šéf SNS.

 Líder SNS Andrej Danko priniesol na tlačovku, kde kritizoval svojho koaličného kolegu Samuela Migaľa z Hlasu, pomôcku na šport s názvom Hobby Horsing.

Migaľ podľa Danka po celý čas nevzniesol výhrady a prišiel s nimi až vtedy, keď videl, že poslanci okolo odídenca z klubu SNS Rudolfa Huliaka nebudú opäť hlasovať. Danko sa vyjadril, že jeho strana koalíciu nerozbije a je si vedomá, že vláda Smeru a Hlasu je tým najlepším variantom. Za Migaľovo konanie sa mu už podľa jeho slov ospravedlnil líder Hlasu Matúš Šutaj Eštok.

SNS priniesla na tlačovku pomôcku na šport nazývaný Hobby Horsing a výpis z občianskeho združenia Slovenskej asociácie Hobby Horse, ktorú zakladal Migaľ. Poslanec Hlasu chce podľa neho cez svoje úpravy docieliť financovanie tohto športu. „Tento koník je presne ten šport, ktorý pán Migaľ zastáva, za ktorého financovanie bojuje,“ komentoval. „Nebude Migaľ svojimi koníkmi ničiť našu prácu,“ dodal.

Danko chce urobiť všetko pre to, aby kvôli zákonu ministra športu nebol zablokovaný parlament. „Ak toto nebude presadené, musím verejne povedať, že budeme hľadať iné spôsoby financovania,“ pokračoval.

Minister športu na tlačovke povedal, že po stretnutí s Migaľom informoval Šutaja Eštoka aj Danka, že sa kompromis našiel, no ráno sa dozvedel o ďalších podmienkach. „My sme verejne deklarovali, že nevieme všetky požiadavky pána Migaľa za 24 hodín realizovať, lebo je to naviazané aj na správny súd, ktorý má byť zriadený pod Slovenským olympijským a športovým výborom, kde žiadal zastúpenie športovcov,“ uviedol Keketi./agentury/

X X X

 Lavrov rokoval s Blanárom. Európski lídri nenechali na ruskom ministrovi nitku suchú

Ukrajinský minister zahraničia Andrij Sybiha označil počas svojho prejavu na rokovaní OBSE šéfa ruskej diplomacie Sergeja Lavrova za vojnového zločinca. Rokovania Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe sa zúčastňuje aj slovenský minister zahraničia Juraj Blanár. Šéf americkej diplomacie v reakcii na Lavrovovo vystúpenie vyhlásil, že ruský diplomat zaplavil svojich poslucháčov ničivou vlnou dezinformácií.

Ministri zahraničných veci Ruska a Slovenska Sergej Lavrov a Juraj Blanár počas rokovania na Malte vo štvrtok 5. decembra 2024.

Ukrajinský veľvyslanec: Tisíc dní bojujeme o právo na existenciu

 Ruský rezort zahraničia na sieti X priniesol záber z rokovania Blanára a Lavrova. Obaja ministri sa na stretnutí, ktoré sa konalo na okraj mítingu OBSE, vrúcne na seba usmievajú.

„Ukrajina krváca, bojuje o prežitie,“ uviedol ukrajinský minister zahraničia, ktorý prehovoril hneď na úvod dvojdňového rokovania. „Rusko nie je partnerom, je najväčšou hrozbou pre našu spoločnú bezpečnosť. Účasť Ruska v OBSE je hrozbou pre spoluprácu v Európe, dodal s tým, že „keď Rusi hovoria, že chcú mier, klamú“.

 Sybiha v deň 30. výročia Budapeštianskeho memoranda zároveň odsúdil zlyhanie tejto dohody pri ochrane suverenity a územnej celistvosti Ukrajiny a vyzval svetové spoločenstvo, aby prijalo rozhodné opatrenia proti ruskej agresii.

Po ukrajinskom ministrovi prehovoril zástupca Turecka, nasledoval prejav Sergeja Lavrova, v ktorom obviňoval naopak EÚ, NATO a USA, že podkopávajú svetovú bezpečnosť. Sťažoval sa tiež na to, že Malta zrušila víza hovorkyne ruskej diplomacie Mariji Zacharovovej. Ide o vôbec prvú Lavrovovu cestu do členskej krajiny EÚ od chvíle, keď Rusko vo februári 2022 napadlo Ukrajinu.

Lavrov podľa ruskej agentúry RIA Novosti vyjadril presvedčenie, že Západ stojí za „reinkarnáciou studenej vojny, len teraz s oveľa väčším rizikom prechodu do horúcej vojny“. V OBSE podľa jeho slov „nie je miesto ani pre spoluprácu, ani pre bezpečnosť“.

„Zdá sa, že v súčasných podmienkach hlbokých zmien v rovnováhe svetových síl by sa OBSE mohla stať jedným z bodov, kde sa stretávajú záujmy všetkých členov európskeho priestoru. Nikomu v tejto miestnosti by však nenapadlo, že ju na tento účel využije,“ uviedol Lavrov a členské štáty NATO a Európskej únie obvinil, že svojimi krokmi organizáciu vytlačili okraj politických procesov.

„Náš ruský kolega veľmi dobre vie topiť svojich poslucháčov v tsunami dezinformácií,“ zareagoval šéf americkej diplomacie Antony Blinken. „Nenechajme sa oklamať. Toto nie je a nikdy nebolo o bezpečnosti Ruska. Toto je imperiálny projekt (ruského prezidenta Vladimira) Putina, ako vymazať Ukrajinu z mapy,“ vyhlásil podľa AFP. Obvinil tiež Rusko, že eskaluje vojnu nasadením severokórejských vojakov do boja proti Ukrajine a ničením ukrajinskej energetiky, vrátane útokov na jadrové elektrárne, čo ohrozuje všetky prítomné krajiny.

 Lavrov ani ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha sa po príchode na miesto diania nevyjadrili. Počas úvodného plenárneho zasadnutia Lavrov sedel medzi zástupcami San Marína a Rumunska, Sybiha sedel na tej istej strane stola asi o tucet miest ďalej, uviedla AFP.

Slovensko na ministerskom stretnutí na Malte zastupuje šéf diplomacie Juraj Blanár, ktorý bude mať viacero bilaterálnych stretnutí s ministrami zahraničných vecí účastníckych štátov, vrátane Ruska.

Šéf slovenskej diplomacie Blanár rokoval s Lavrovom o vývoji v OBSE a tiež o slovenských „národných záujmoch v oblasti energetických zdrojov“. „Hoci pracujeme na diverzifikácii, je v záujme Slovenskej republiky zachovať existujúce koridory z Ruska pre tranzit ropy a plynu, ktoré sú spoľahlivé a cenovo stabilné,“ napísal minister na facebooku a dodal, že apeloval na ruskú stranu „v súvislosti s mierovými rokovaniami, zastavením zabíjania a potrebou hľadať diplomatické riešenie v súlade so zásadami Charty OSN.“

Lipavský opustil sálu: Nebudem počúvať ruské rozprávky

Šéf českej diplomacie Jan Lipavský počas prejavu Lavrova spoločne so zástupcom Ukrajiny, Poľska a pobaltských krajín opustil sálu.

Princípy OBSE sú podľa českého ministra zahraničia Jána Lipavského podkopávané a narúšané ruskou agresívnou vojnou proti Ukrajine a proti celej európskej bezpečnosti. Lipavský to povedal českým novinárom pred začiatkom dnešného zasadnutia.

„OBSE stavia svoju existenciu na Helsinskom procese, ktorý na konci 70. rokov vytýčil niekoľko základných princípov, ktoré vo vtedajšom blokovom delení sveta medzi Západom a Východom boli veľmi dôležité,“ uviedol Lipavský. „Tieto princípy sú dnes podkopávané a narúšané ruskou agresívnou vojnou proti Ukrajine a celej európskej bezpečnosti,“ dodal. Ako doplnil, v prejave Česka na dnešnom rokovaní zaznie, že „je potrebné dodržiavať princípy ako ten, že sa hranice nemajú meniť silou, alebo že majú prebiehať slobodné voľby“.

 Každý z účastníkov zasadnutia, teda aj ruský minister, by mal vystúpiť so svojím prejavom. Lipavský už skôr uviedol, že od Lavrova očakáva spŕšku nezmyslov a obviňovania a že v sále počas tejto reči nebude prítomný. „Myslím, že tam posadíme niekoho, kto bude monitorovať dezinformácie, vlani to celkom dobre zafungovalo,“ vyhlásil Lipavský. „Určite nebudem jediný minister krajín EÚ a NATO, ktorý nebude v ten moment počúvať ruské rozprávky,“ povedal dnes novinárom šéf českej diplomacie.

 Lipavský opustil kvôli Lavrovovi sálu už pred rokom na rokovaní OBSE v Severnej Macedónsku. Ruský diplomat vtedy obvinil Západ, že vedie hybridnú vojnu proti Rusku a EÚ označil za „agresívny geopolitický projekt“.

 Český minister zahraničia sa už v stredu večer na Malte zúčastnil na neformálnej večeri s ďalšími ministrami, ktorí podporujú Ukrajinu. Pozvaných bolo 55 členov OBSE, teda všetci okrem Ruska a Bieloruska. Prítomní boli podľa informácií ČTK všetci okrem stredoázijských krajín. Maďarsko sa večere tiež zúčastnilo, avšak nebol tam priamo minister zahraničia Péter Szijjártó.

„Včerajšia večera sa venovala tomu, ako podporiť Ukrajinu. Veľkým úspechom českej diplomacie je, že český diplomat Petr Mareš bude zvláštnym predstaviteľom OBSE pre Ukrajinu, to sa nám podarilo v minulých týždňoch vyjednať, presadiť a máme to schválené,“ uviedol Lipavský.

Sikorski: Lavrov prišiel klamať

Poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski odmieta sedieť pri stole so svojím ruským náprotivkom Sergejom Lavrovom. Povedal to po príchode na zasadnutie OBSE, kde Lavrov podľa Sikorského prišiel „klamať.“

Výročnému 31. zasadnutiu Ministerskej rady OBSE predsedá maltský vicepremiér a minister zahraničných vecí Ian Borg v pozícii úradujúceho predsedu organizácie. Rokovania začal výzvou, aby sa sa Rusko stiahlo z Ukrajiny.

Poľský minister zahraničia vyškolil v OSN Rusko

  „Nedávna eskalácia a útoky sa musia okamžite zastaviť, aby sa pripravila pôda pre diplomatický proces, ktorý povedie ku komplexnému spravodlivému a trvalému mieru,“ povedal Borg.

Ruský minister „Lavrov sem prišiel klamať o (ruskej) invázii a o tom, čo Rusko robí na Ukrajine. A ja tieto lži nebudem počúvať,“ povedal Sikorski novinárom. Podľa agentúr ide o prvú cestu Lavrova do členskej krajiny Európskej únie, odkedy ruské sily na pokyn šéfa Kremľa Vladimira Putina vo februári 2022 napadli Ukrajinu.

Malta je najmenším členským štátom Európskej únie, má iba pol milióna obyvateľov. Zasadnutie OBSE sa koná v obrovskom stane vedľa futbalového štadióna, ktorý sa nachádza uprostred ostrova.

OBSE, ktorá sídli vo Viedni, vznikla v roku 1975 v čase vrcholiacej studenej vojny, aby podporovala dialóg medzi Západom a Východom. Teraz má 57 členských štátov vrátane Ruska. Cieľom organizácie je posilnenie európskej bezpečnosti, upevnenie ľudských práv, demokracie a zásad právneho štátu. Organizácia teraz prechádza hlbokou krízou spôsobenou porušovaním jej základných princípov Ruskom práve v súvislosti s jeho agresiou proti Ukrajine.

 Napríklad sa doteraz ani po troch rokoch nepodarilo schváliť rozpočet organizácie. Na ministeriáde vo Vallette by sa malo rozhodnúť o obsadení funkcií generálneho tajomníka a vedúcich všetkých troch autonómnych inštitúcií OBSE a o nadchádzajúcich predsedníctvach OBSE pre rok 2026 (kandidatúru zvažuje Švajčiarsko, ale údajne aj Cyprus a Maďarsko) a ideálne aj pre rok 2027 (kandidátom je Nórsko). Predsedníckou krajinou na rok 2025 bolo už skôr zvolené Fínsko. Teraz je predsedníckou krajinou Malta.

EÚ na Lavrova uvalila sankcie za jeho úlohu vo vojne na Ukrajine, nezakázala mu však cestovať po území bloku v snahe ponechať otvorený komunikačný kanál s najvyššie postaveným ruským diplomatom. Lavrov podľa ruského ministerstva naposledy navštívil členskú krajinu EÚ v decembri 2021. Vtedy sa zúčastnil na zasadnutí OBSE v švédskom Štokholme, doplnil server Politico./agentury/

X X X

 mBank spustila okamžité platby. Nezistíte však, že vám prišli peniaze

 Banka na začiatku týždňa spustila novú službu. Zatiaľ však má obmedzenie.

Od pondelka môžu klienti mBank prijímať okamžité platby, čím sa inštitúcia zaradila medzi banky, ktoré podporujú moderný a rýchly spôsob prevodov peňazí. Táto novinka umožňuje doručenie platieb v priebehu niekoľkých sekúnd.

Služba má v banke zatiaľ výraznú nevýhodu. Pri prijatí okamžitých platieb banka aktuálne neposiela notifikácie. Klienti tak musia manuálne kontrolovať svoj účet, aby zistili, či platba dorazila.

Zástupcovia mBank však ubezpečujú, že tento problém je len dočasný. Banka plánuje v krátkom čase zaviesť systém notifikácií aj pri používaní okamžitých platieb.

„Prijímanie okamžitých platieb SEPA je technologicky náročný proces, ktorého súčasťou je aj doladenie pár detailov. Veríme, že zasielanie notifikácie o platbe nasadíme v najbližších dňoch,“ povedala pre Živé.sk produktová manažérka mBank pre platobné služby Milada Pivníková.

Aktuálne mBank umožňuje prijímať okamžité platby, avšak ich odosielanie ešte podporované nie je. Inštitúcia ich chce spustiť, čo najskôr v budúcom roku, aktuality.sk

X X X

 Poslanci koalície chcú riešiť extrémizmus, obviňujú z neho opozíciu.

Poslanci odhlasovali, že o politickom extrémizme sa bude parlament baviť už v stredu od 11:00. Obvinenia v uznesení smeruje voči opozícii.

Skupina poslancov zo Smeru predložila do parlamentu návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k obsahu verejných prejavov šírenia nenávisti. Opozičných politikov obviňuje z politického extrémizmu, pričom sa odvolávajú na protest, ktorý sa konal na výročie 17. novembra. Na ňom mal stáť v prvom rade človek s transparentom „atentát sa nestal“. Poslancom koalície prekážalo, že voči tomuto človeku opozícia nezasiahla, ani ho slovne neupozornila.

Chcú odsúdenie nenávisti

Poslanci žiadajú, aby Národná rada Slovenskej republiky odsúdila šírenie nenávisti a podporu radikalizácie spoločnosti, „ktorú prezentovali lídri opozičných strán na opozičných zhromaždeniach dňa 17. novembra 2024, pri príležitosti 35. výročia Dňa boja za slobodu a demokraciu“.

Poslanci chcú, aby parlament vyzval politikov opozičných strán „najmä ich lídrov a súčasne poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, aby dodržiavali demokratické princípy, slušnú politickú súťaž, bez radikalizácie občianskej spoločnosti a týmto si ctili odkaz a princípy novembra 1989″, aktuality.sk

X X X

 mBank spustila okamžité platby. Nezistíte však, že vám prišli peniaze

Banka na začiatku týždňa spustila novú službu. Zatiaľ však má obmedzenie.

Od pondelka môžu klienti mBank prijímať okamžité platby, čím sa inštitúcia zaradila medzi banky, ktoré podporujú moderný a rýchly spôsob prevodov peňazí. Táto novinka umožňuje doručenie platieb v priebehu niekoľkých sekúnd.

Služba má v banke zatiaľ výraznú nevýhodu. Pri prijatí okamžitých platieb banka aktuálne neposiela notifikácie. Klienti tak musia manuálne kontrolovať svoj účet, aby zistili, či platba dorazila.

Zástupcovia mBank však ubezpečujú, že tento problém je len dočasný. Banka plánuje v krátkom čase zaviesť systém notifikácií aj pri používaní okamžitých platieb.

„Prijímanie okamžitých platieb SEPA je technologicky náročný proces, ktorého súčasťou je aj doladenie pár detailov. Veríme, že zasielanie notifikácie o platbe nasadíme v najbližších dňoch,“ povedala pre Živé.sk produktová manažérka mBank pre platobné služby Milada Pivníková.

Aktuálne mBank umožňuje prijímať okamžité platby, avšak ich odosielanie ešte podporované nie je. Inštitúcia ich chce spustiť, čo najskôr v budúcom roku, aktuality.sk

X X X

Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

 Česko sa môže stať IT veľmocou. Má viesť vývoj európskeho čipu pre superpočítače

Európske peniaze na vývoj procesora v minulosti získala aj slovensko-americká firma.

Európska únia sa usiluje prinavrátiť zájdený lesk vlastnému polovodičovému priemyslu. Do novej iniciatívy, ktorá zahŕňa desiatky miliárd eur, má byť zapojených viacero krajín a súkromných spoločností. A je možné, že jednu z popredných úloh môžu zohrávať aj firmy a inštitúcie u našich západných susedov. Ako píše portál e15.cz, vývoj a technológiu nového európskeho procesora pre superpočítače má mať na starosti brnianska firma Codasip.

Za ostatné dekády sa Európa dostala do situácie, keď je odkázaná na vývoj a výrobu čipov zvonku. No tento stav sa ukázal ako vysoko rizikový najmä v období Covidu, kedy priemysel vrátane popredných automobiliek odstavoval výrobu pre nedostatok polovodičov, nakoľko ich dodávky meškali.

Taktovku nad trhom s mikroprocesormi pritom dnes udávajú predovšetkým Ázia a Spojené štáty. Zo starého kontinentu pochádza približne len desatina celosvetovej produkcie polovodičov.

                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                       Designed and made in EU?

K zmene má prispieť iniciatíva European Chips Act (ECA), ktorá zahŕňa balík financií vo výške približne 43 miliárd eur. Peniaze majú byť použité na posilnenie domáceho vývoja a výroby čipov. Cieľom je, aby sa ešte do konca tejto dekády na starom kontinente vyrábalo 20 % celosvetového objemu čipov.

Nejde však len o výrobu polovodičov pre priemysel. Jednou z úloh v rámci európskeho čipového aktu je tiež vyvinutie vlastných výkonných procesorov pre superpočítače. Aj v tejto oblasti je Európa aktuálne odkázaná na tretie strany, predovšetkým americké spoločnosti, ktoré navrhujú čipy, zatiaľ čo ich výrobu zastrešuje najmä taiwanská spoločnosť TSMC.

Trhu so superpočítačmi a dátovými centrami dnes dominuje niekoľko výrobcov, respektíve dizajnérov čipov. V súvislosti s umelou inteligenciou na seba najviac pozornosti strháva Nvidia so svojimi GPU akcelerátormi. Hodnota firmy za uplynulé roky doslova vystrelila a aktuálne je po Apple druhou najhodnotnejšou spoločnosťou sveta. Istý čas rebríčku dokonca dominovala. Silnú dodávateľskú pozíciu z pohľadu CPU však má tiež AMD, Intel (x86-64) a rôzni menší návrhári čipov na báze ARM.

Európa sa však chce uberať inou cestou.

Európa možno bude mať vlastný procesor pre superpočítače. Vzniknúť môže v Česku.                                                             

Nakoľko sú inštrukčné sady x86-64 a ARM viazané na licenčné poplatky, tak ako potenciálne zaujímavá technológia sa pre budúce európske procesory javí inštrukčná sada RISC-V. Jej výhodou je otvorenosť, čiže nie je viazaná na žiadne licencie. „Hocikto“ tak môže na tejto inštrukčnej sade navrhnúť vlastné procesorové jadrá.

Česká stopa

Jednou z najvýznamnejších spoločností venujúce sa procesorom na báze RISC-V, ako aj vývoju nástrojov pre ich dizajn, je pôvodne brnianska spoločnosť Codasip, ktorá má dnes ústredie v nemeckom Mníchove. Jej čipy využíva napríklad pôvodne izraelská spoločnosť Mobileye (dnes vlastnená Intelom) vyvíjajúca technológie pre autonómne riadenie napríklad do automobilov.

Európsky procesor pre superpočítače má vzniknúť v rámci projektu s názvom DARE. Tento má dve časti. Prvá sa má sústrediť na procesory (CPU), akými sú tie od Intelu, AMD či firiem vyvíjajúci vlastné ARM riešenia. A práve tu majú byť ústrednými aktérmi Česi. Hoci zatiaľ nič nie je zo strany Európskej komisie oficiálne potvrdené, server e15.cz s odvolaním sa na bruselské zdroje tvrdí, že v jednej z verejných súťaží sa podarilo uspieť práve Codasip. Tá to zatiaľ verejne nekomentovala.

Česká stopa tým však nemusí končiť. Významnú rolu počas vývoja európskeho procesora pre superpočítače má zohrávať i tamojšie národné superpočítačové centrum IT4Innovations pri VŠB v Ostrave. „Môžem potvrdiť, že sme súčasťou konzorcia DARE. Naše zapojenie sa bude týkať prevažne optimalizácie spotreby elektrickej energie procesora,“ uviedla pre e15 hovorkyňa IT4Innovations Zuzana Červenková.

Druhá časť programu DARE je zameraná na vývoj akcelerátorov (GPU) pre umelú inteligenciu, kde aktuálne dominuje Nvidia. Kto by mal prevziať úlohu lídra v tejto oblasti vývoja, aktuálne nie je známe.

Nateraz nie je jasné, kedy by sa mohlo európsky superpočítačový čip podariť zhmotniť. Doterajšie iniciatívy zo sveta síce ukazujú, že procesory na báze inštrukčnej sady RISC-V majú potenciál, no aktuálne ich schopnosti za konkurenciu v podobe ARM i x86-64 zaostávajú. Žiadna spoločnosť zatiaľ na trh neuviedla procesor, ktorý by bol podobne výkonný ako spomínané a etablované riešenia. Na rozvoji technológie však pracujú viaceré zvučné mená, okrem iných aj bývalý inžinier AMD a Intelu Jim Keller, ktorý pred časom založil vlastný startup Tenstorrent.

Portál e15 tiež pripomína, že významný dodávateľ superpočítačov Hewlett Packard Enterprise vyrába svoje stroje v továrňach Foxconnu, pričom jedna z nich sa nachádza v Kutnej Hore. Je tak možné, že tu budú vznikať aj budúce európske superpočítače.

 Európske peniaze dostali aj Slováci

Pripomeňme, že európske peniaze na vývoj vlastného procesora v minulosti získala aj slovensko-americká spoločnosť Tachyum. Druhá generácia jej čipu Prodigy bola zaradená medzi dôležité projekty spoločného európskeho záujmu (IPCEI) v oblasti mikroelektroniky a komunikačných technológií. Na urýchlenie vývoja firma od Európskej únie získala finančnú podporu vo výške 26,4 milióna eur.

Tachyum však do dnešného dňa na trh neuviedol ani prvú generáciu Prodigy, hoci jeho masovú výrobu a dodávku vzoriek avizoval už pred rokmi. Podľa najnovších plánov má byť výroba spustená v roku 2025. Firma vedená Radoslavom Danilákom avizuje na budúci rok i širokú dostupnosť procesorov.

Len v septembri tohto roka tiež Tachyum oznámil, že po Bratislave otvára v Brne svoju druhú pobočku v rámci strednej Európy. Či sa bude nejakým spôsobom spolupodieľať na vývoji čipu pre európsky procesor, nie je známe.

Šéf spoločnosti v minulosti avizoval, že čipy Prodigy budú poháňať nový slovenský superpočítač financovaný z Plánu obnovy a odolnosti, pričom za zlomok ceny svetových strojov sa mal zaradiť na popredné výkonnostné priečky. Po viacerých odkladoch dostupnosti procesorov sa však tento scenár javí ako čoraz menej pravdepodobný.

X X X

Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.

Spravodajská licencia vyhradená. Česko sa môže stať IT veľmocou. Má viesť vývoj európskeho čipu pre superpočítače

 Európske peniaze na vývoj procesora v minulosti získala aj slovensko-americká firma.

Európska únia sa usiluje prinavrátiť zájdený lesk vlastnému polovodičovému priemyslu. Do novej iniciatívy, ktorá zahŕňa desiatky miliárd eur, má byť zapojených viacero krajín a súkromných spoločností. A je možné, že jednu z popredných úloh môžu zohrávať aj firmy a inštitúcie u našich západných susedov. Ako píše portál e15.cz, vývoj a technológiu nového európskeho procesora pre superpočítače má mať na starosti brnianska firma Codasip.

Za ostatné dekády sa Európa dostala do situácie, keď je odkázaná na vývoj a výrobu čipov zvonku. No tento stav sa ukázal ako vysoko rizikový najmä v období Covidu, kedy priemysel vrátane popredných automobiliek odstavoval výrobu pre nedostatok polovodičov, nakoľko ich dodávky meškali.

Taktovku nad trhom s mikroprocesormi pritom dnes udávajú predovšetkým Ázia a Spojené štáty. Zo starého kontinentu pochádza približne len desatina celosvetovej produkcie polovodičov.

K zmene má prispieť iniciatíva European Chips Act (ECA), ktorá zahŕňa balík financií vo výške približne 43 miliárd eur. Peniaze majú byť použité na posilnenie domáceho vývoja a výroby čipov. Cieľom je, aby sa ešte do konca tejto dekády na starom kontinente vyrábalo 20 % celosvetového objemu čipov.

Nejde však len o výrobu polovodičov pre priemysel. Jednou z úloh v rámci európskeho čipového aktu je tiež vyvinutie vlastných výkonných procesorov pre superpočítače. Aj v tejto oblasti je Európa aktuálne odkázaná na tretie strany, predovšetkým americké spoločnosti, ktoré navrhujú čipy, zatiaľ čo ich výrobu zastrešuje najmä taiwanská spoločnosť TSMC.

Trhu so superpočítačmi a dátovými centrami dnes dominuje niekoľko výrobcov, respektíve dizajnérov čipov. V súvislosti s umelou inteligenciou na seba najviac pozornosti strháva Nvidia so svojimi GPU akcelerátormi. Hodnota firmy za uplynulé roky doslova vystrelila a aktuálne je po Apple druhou najhodnotnejšou spoločnosťou sveta. Istý čas rebríčku dokonca dominovala. Silnú dodávateľskú pozíciu z pohľadu CPU však má tiež AMD, Intel (x86-64) a rôzni menší návrhári čipov na báze ARM.

Európa sa však chce uberať inou cestou.

Európa možno bude mať vlastný procesor pre superpočítače. Vzniknúť môže v Česku.Zdroj: istock

Nakoľko sú inštrukčné sady x86-64 a ARM viazané na licenčné poplatky, tak ako potenciálne zaujímavá technológia sa pre budúce európske procesory javí inštrukčná sada RISC-V. Jej výhodou je otvorenosť, čiže nie je viazaná na žiadne licencie. „Hocikto“ tak môže na tejto inštrukčnej sade navrhnúť vlastné procesorové jadrá.

Česká stopa

Jednou z najvýznamnejších spoločností venujúce sa procesorom na báze RISC-V, ako aj vývoju nástrojov pre ich dizajn, je pôvodne brnianska spoločnosť Codasip, ktorá má dnes ústredie v nemeckom Mníchove. Jej čipy využíva napríklad pôvodne izraelská spoločnosť Mobileye (dnes vlastnená Intelom) vyvíjajúca technológie pre autonómne riadenie napríklad do automobilov.

Európsky procesor pre superpočítače má vzniknúť v rámci projektu s názvom DARE. Tento má dve časti. Prvá sa má sústrediť na procesory (CPU), akými sú tie od Intelu, AMD či firiem vyvíjajúci vlastné ARM riešenia. A práve tu majú byť ústrednými aktérmi Česi. Hoci zatiaľ nič nie je zo strany Európskej komisie oficiálne potvrdené, server e15.cz s odvolaním sa na bruselské zdroje tvrdí, že v jednej z verejných súťaží sa podarilo uspieť práve Codasip. Tá to zatiaľ verejne nekomentovala.

Česká stopa tým však nemusí končiť. Významnú rolu počas vývoja európskeho procesora pre superpočítače má zohrávať i tamojšie národné superpočítačové centrum IT4Innovations pri VŠB v Ostrave. „Môžem potvrdiť, že sme súčasťou konzorcia DARE. Naše zapojenie sa bude týkať prevažne optimalizácie spotreby elektrickej energie procesora,“ uviedla pre e15 hovorkyňa IT4Innovations Zuzana Červenková.

Druhá časť programu DARE je zameraná na vývoj akcelerátorov (GPU) pre umelú inteligenciu, kde aktuálne dominuje Nvidia. Kto by mal prevziať úlohu lídra v tejto oblasti vývoja, aktuálne nie je známe.

Nateraz nie je jasné, kedy by sa mohlo európsky superpočítačový čip podariť zhmotniť. Doterajšie iniciatívy zo sveta síce ukazujú, že procesory na báze inštrukčnej sady RISC-V majú potenciál, no aktuálne ich schopnosti za konkurenciu v podobe ARM i x86-64 zaostávajú. Žiadna spoločnosť zatiaľ na trh neuviedla procesor, ktorý by bol podobne výkonný ako spomínané a etablované riešenia. Na rozvoji technológie však pracujú viaceré zvučné mená, okrem iných aj bývalý inžinier AMD a Intelu Jim Keller, ktorý pred časom založil vlastný startup Tenstorrent.

Portál e15 tiež pripomína, že významný dodávateľ superpočítačov Hewlett Packard Enterprise vyrába svoje stroje v továrňach Foxconnu, pričom jedna z nich sa nachádza v Kutnej Hore. Je tak možné, že tu budú vznikať aj budúce európske superpočítače.

 Európske peniaze dostali aj Slováci

Pripomeňme, že európske peniaze na vývoj vlastného procesora v minulosti získala aj slovensko-americká spoločnosť Tachyum. Druhá generácia jej čipu Prodigy bola zaradená medzi dôležité projekty spoločného európskeho záujmu (IPCEI) v oblasti mikroelektroniky a komunikačných technológií. Na urýchlenie vývoja firma od Európskej únie získala finančnú podporu vo výške 26,4 milióna eur.

Tachyum však do dnešného dňa na trh neuviedol ani prvú generáciu Prodigy, hoci jeho masovú výrobu a dodávku vzoriek avizoval už pred rokmi. Podľa najnovších plánov má byť výroba spustená v roku 2025. Firma vedená Radoslavom Danilákom avizuje na budúci rok i širokú dostupnosť procesorov.

Len v septembri tohto roka tiež Tachyum oznámil, že po Bratislave otvára v Brne svoju druhú pobočku v rámci strednej Európy. Či sa bude nejakým spôsobom spolupodieľať na vývoji čipu pre európsky procesor, nie je známe.

Šéf spoločnosti v minulosti avizoval, že čipy Prodigy budú poháňať nový slovenský superpočítač financovaný z Plánu obnovy a odolnosti, pričom za zlomok ceny svetových strojov sa mal zaradiť na popredné výkonnostné priečky. Po viacerých odkladoch dostupnosti procesorov sa však tento scenár javí ako čoraz menej pravdepodobný, aktuality.sk

X X X

 Extrémista Bombic čelí ďalšiemu obvineniu, nové nákupné centrum v Banskej Bystrici a odliv policajtov zo zboru 

 Extrémista Bombic čelí ďalšiemu obvineniu, nové nákupné centrum v Banskej Bystrici a odliv policajtov zo zboru 

 Daniel Bombic čelí ďalšiemu obvineniu, nové nákupné centrum v Banskej Bystrici za 11 miliónov eur je otvorené, policajti hromadne opúšťajú zbor. Prečítajte si najnovší súhrn aktualít.

Daniel Bombic čelí ďalšiemu obvineniu

Daniel Bombic, známy pod prezývkou Danny Kollar, opäť čelí obvineniu za neoprávnené nakladanie s osobnými údajmi. Bratislavská polícia ho viní zo zverejnenia osobných dát policajtov a prokurátora na svojom Telegram účte. Bombic, ktorý dlhodobo žije v Londýne a je stíhaný v niekoľkých ďalších kauzách vrátane extrémizmu, je predmetom medzinárodného zatýkacieho rozkazu. Londýnsky súd sa bude jeho prípadom zaoberať koncom januára 2025.

 Nové nákupné centrum v Banskej Bystrici za 11 miliónov eur

V Banskej Bystrici dnes otvorili nové nákupné centrum Klokan, ktoré na ploche 7 303 metrov štvorcových ponúka známe značky ako Planeo Elektro, dm drogerie, Sinsay, Pepco a iné. Táto 11-miliónová investícia prináša do mesta niekoľko desiatok nových pracovných miest a podporuje regionálny rozvoj. Napriek konkurencii v podobe centier ako Europa či Terminal, otvorenie Klokana sľubuje oživenie nákupných možností pre obyvateľov regiónu.

 Hlasovanie o sporných zákonoch posunuli, Danko sa dočkal ospravedlnenia

Predseda SNS Andrej Danko potvrdil odklad hlasovania o sporných zákonoch o týždeň. Koaličnú dohodu narušili poslanci Hlasu, čo vyvolalo ospravedlnenie od Matúša Šutaja Eštoka. Dvojica poslancov za Hlas žiada ďalšie rokovačky o zákone o športe, ktorý podľa nich, bez potrebných úprav, nepomôže nikomu.                                                                                                                                                  Kritika a satira Hlasu sa objavuje v schránkach

Strana Hlas preniesla svoju kampaň „Zadlžili Slovensko“ z internetu do schránok domácností. Kampaň obsahuje prezývky politických protivníkov a zjednodušené či satirické obvinenia z ekonomických prehreškov. Matúš Šutaj Eštok tým nastoľuje riziko, že Smer môže pohltiť Hlas, keďže ich voličská základňa sa stále viac zužuje na podobný profil.

Policajný zbor čelí veľkému odlivu príslušníkov

Slovenská polícia sa potýka s hromadným odchodom policajtov, pričom tento rok opustilo zbor viac ako dve tisícky príslušníkov. Situácia je kritická najmä vo veľkých mestách, ako Bratislava, a na obvodných oddeleniach, kde chýbajú zásadní policajti. Nedostatok môže značne ovplyvniť rýchlosť reakcie na trestné činy či bezpečnosť na cestách.

 Tajuplné letáky od Hlasu sa objavujú v schránkach

Letáky so satirickými útokmi na bývalých vládnych činiteľov, ktoré ľudia nachádzajú vo svojich schránkach, sú dielom strany Hlas. Tento krok je súčasťou širšej diskreditačnej kampane a je reakciou na prichádzajúce zdražovanie. Koaličné strany sa takto snažia presunúť zodpovednosť za zlú ekonomickú situáciu na bývalé vlády.

 Kto naozaj zadlžil Slovensko? Analýza odhalila skutočných vinníkov

Aktuality.sk analyzovali dôvody súčasnej ekonomickej situácie Slovenska. Podľa odborníkov niesú za ňu zodpovedné len vlády Matoviča a Hegera. Už predchádzajúce vlády Smeru nevyužili dobré roky na potrebné šetrenie a prípravu na krízové časy, čo len zhoršilo dnešnú situáciu pod hlavičkou vlád Smeru, Hlasu a SNS, aktuality.sk

X X X

 Pozor na falošné faktúry, firmy môžu prísť o desať tisíce!

Viete, ako rozpoznať falošnú faktúru od tej pravej? Alebo ako sa chrániť pred phishingovými útokmi? Finančné podvody sa stávajú čoraz sofistikovanejšími a firmy sú vystavené stále väčšiemu riziku. V tomto článku vám prinášame odpovede na najčastejšie otázky a praktické rady, ako ochrániť svoje podnikanie.

 Podvody sa vyvíjajú a dnes už pre podvodníkov nie je problém rôznymi podvodnými a manipulatívnymi technikami prinútiť samotnú firmu, aby realizovala transakciu. „Vidíme, že dnes už podvodníci ustupujú od kradnutia údajov k účtu a karte, ale oveľa viac využívajú práve manipulatívne techniky, kedy vy spravíte dobrovoľne platbu na účet podvodníka,“ hovorí Radomír Adamkovič, vedúci oddelenia prevencie podvodov vo VÚB.Momentálne sú rozšírené 2 typy podvodov zameraných na firmy:

BEC podvody (z angličtiny Business Email Compromise).

V tomto prípade podvodníci najčastejšie pomocou phishingu získajú prístup do e-mailovej komunikácie firmy. Útočník potom zašle e-mailom požiadavku v mene dodávateľa na zaplatenie faktúry, pričom zmení len číslo účtu a firma tak realizuje úhradu faktúry na účet podvodníka. Podvodná faktúra pritom na prvý pohľad môže vyzerať na nerozoznanie od bežných faktúr konkrétneho dodávateľa.

CEO podvody

Druhý typ podvodu funguje rovnako, len s tým rozdielom, že útočník zašle e-mailom požiadavku v mene majiteľa firmy alebo nadriadeného zamestnancovi na realizáciu prevodu a ten spraví úhradu na účet podvodníka. S nástupom umelej inteligencie budú tieto podvody čoraz sofistikovanejšie.

Už dnes existuje príklad známej slovenskej firmy, kde podvodníci vďaka umelej inteligencii „vygenerovali“ šéfa firmy na živý video hovor s finančným riaditeľom, pričom nie všetci zamestnanci si musia všimnúť, že je to takzvaný deepfake. Riaditeľ bol na obraze v krátkych úsekoch, aby neboli tak markantne vidieť chyby, ktoré táto technológia ešte má, ale na to sa tiež nedá spoliehať. Do budúcnosti sa táto technológia bude stále zlepšovať. Nebudete sa môcť spoľahnúť už ani na svoje oči.

Počet týchto manipulatívnych podvodov zameraných na firmy stále rastie, v roku 2023 predstavovala priemerná výška podvodnej transakcie 15 130 eur, ale za rok 2024 je to už 44 303 eur. Škody vo firmách teda môžu byť v desaťtisícoch, ale aj vyššie.

Ako sa vo firme efektívne chrániť pred podvodmi?

  prehodnoťte informácie, ktoré firma zverejňuje na svojej stránke, najmä zmluvy a svojich dodávateľov,

uistite sa, čo zdieľajú zamestnanci na sociálnych sieťach o firme a poučte ich o bezpečnom správaní sa,

poučte zamestancov zodpovedných za platenie faktúr, aby vždy kontrolovali akékoľvek zmeny. Pri informácii od dodávateľa o zmene účtu si túto informáciu treba overiť, čiže zavolať priamo do firmy a zistiť, či naozaj prišlo k zmene platobných údajovpravidelne informujte všetkých dotknutých zamestnancov o týchto typoch podvodov a ich najnovších formách,

nastavte viackrokovú autentifikáciu pre prístup k firemnej e-mailovej schránke,

nastavte limity zamestnancom na autorizáciu platieb, prípadne nastavte autorizáciu platby od určitej výšky viac ako jednou osobou.

 Ekonómka obce zrealizovala cez internet banking úhradu faktúry za opravu strechy kultúrneho domu. Avšak práca za uvedenú službu ešte nebola vykonaná. Kontaktovali teda dodávateľa, majiteľ firmy však povedal, že oni žiadnu faktúru neposielali. Všetky údaje na faktúre aj suma v nej sedeli tak, ako bola vyhotovená objednávka, ktorá je zverejnená na úrade aj internetovej stránke obce. Niekto sa zrejme dostal na stránku obce, skopíroval údaje, zaslal faktúru a ekonómka ju vyplatila. Ak vás táto téma zaujala viac, pozrite si webinár, ktorý koncom novembra organizovala VÚB v spolupráci so spoločnosťou Eset. Tam uvidíte napríklad aj konkrétne prípady deep fake videí./agentury/

X X X

 Bývalý riaditeľ SNG Timko ostáva v galérii: Na novej pozícii si môže zarobiť 17-tisíc eur

Bývalý dočasne poverený riaditeľ SNG Miloš Timko ostáva pracovať v galérii.                                                                                                                                                                                                                                                        Ako sme informovali, vedenie SNG vystriedal už tretí dočasne poverený riaditeľ. Aktuálne sa na poste nachádza Jaroslav Niňaj, pričom bývalý dočasne poverený riaditeľ SNG Miloš Timko, ktorý sa na pozícii udržal 54 dní, aktuálne stále pracuje v galérii.

Ako informuje Denník N, Miloš Timko pokračuje v práci ako „poradca“ s hodinovou odmenou 48 eur. Podľa zmluvy, ktorú má denník k dispozícii, si Timko môže za rok účtovať až 350 hodín, pričom by v tomto počte bola jeho odmena takmer 17-tisíc eur.

Timko na sieti LinkedIn prezentuje svoje zameranie ako „konzultant pre reštrukturalizáciu a rozvoj firiem“, zastával funkciu riaditeľa SNG od 1. októbra do konca novembra.

Do galérie prišiel Timko ešte v auguste ako audítor, a to na pozvanie Antona Bittnera. Timko nahradil Bittnera vo funkcii riaditeľa SNG, keď ten prešiel do vedenia Slovenského národného múzea.

Timkove „škrty“

Počas svojho krátkeho pôsobenia plánoval Timko organizačné zmeny, vrátane prepustenia Alexandry Kusej, kľúčových kurátorov a šéfky marketingu. Tento krok odôvodnil počas poslaneckého prieskumu tvrdením, že „škodia dobrému menu galérie“.

Jeho používanie galerijného bytu vyvolalo kritiku zamestnancov aj odborov. Byt, určený najmä pre krátkodobých spolupracovníkov pracujúcich na výstavách, obýval Timko od augusta až do konca novembra.

Podľa zmluvy bude Timko v SNG pôsobiť do marca budúceho roka ako „poradca pre manažérske, prevádzkové, ekonomické a finančné riad   Iba sedemnásťročný hokejista Connor Kasin, ktorý bol študentom strednej školy v štáte Massapeque v USA, zomrel po kolapse počas charitatívneho zápasu. Jeho náhla smrť hlboko zasiahla školu, jeho hokejový tím i najbližšie okolie. Správu o úmrtí priniesla televízia ABC News.

 Kasin podľa infomrácií polície skolaboval v sobotu okolo deviatej hodiny večer v korčuliarskom centre Town of Oyster Bay v New Yorku.

„Podľa detektívov zasahovali zdravotníci a policajti z okresu Nassau kvôli sedemnásťročnému mladíkovi, ktorý pri hokejovom zápase stratil vedomie,“ píše sa v policajnej správe podľa ABC News.

Napriek snahe divákov a privolaných záchranárov, ktorí okamžite začali s resuscitáciou sa mladého športovca nepodarilo zachrániť. Po prevoze do nemocnice ho vyhlásili za mŕtveho.

 Okolnosti prípadu sú o to tragickejšie, že zápas sa konal na pamiatku študentky Sabriny Navarettyovej, ktorá pred rokom tragicky zahynula pri autonehode.

Zápas sa konal na podporu fondu na poskytovanie štipendií a pomoc smútiacej rodine ako referuje web New York Post.

Rodina zosnulej študentky, ktorá zápas organizovala vyjadrila po úmrtí hokejistu úprimnú sústrasť.

„Táto noc mala byť oslavou života našej dcéry. Nemáme slov, ktorými by sme vyjadrili zármutok nad stratou Connora,“ uviedli. Zároveň poskytli podporu rodiny zosnulého chlapca.Connor bol podľa jeho najbližších v škole veľmi obľúbený pre svoju láskavosť a pozitívny prístup.

 „Jeho úsmev dokázal rozžiariť každého v okolí,“ spomína riaditeľ školy William Brennan. Hokejoví tréneri opísali Connora ako jedného z najpracovitejších hráčov v tíme.„Jeho strata je nesmierna. Naša lavička bude bez neho prázdna,“ napísali v stanovisku./agentury/

X X X

 Prichádza nová 100-eurovka. Čo je na nej stvárnené? Pozrite sa, ako vyzerá

Slovensko dnes, 5. decembra 2024, oslavuje významný kultúrny a numizmatický moment – emisiu zlatej zberateľskej euromince s nominálnou hodnotou 100 eur, venovanej nehmotnému kultúrnemu dedičstvu Slovenska – modrotlači. Ide o dielo vysokého umeleckého i technického spracovania, ktoré vzdáva hold tradičnej textilnej technike, ktorá významne ovplyvnila naše kultúrne dejiny.

 Hotovosť: Koľko si môžete naraz vybrať z účtu a do akej sumy platiť v obchode? Ak použijete kartu, kto to okrem banky vie?

 Modrotlač, indigom na modro sfarbená a potlačená tkanina, je od roku 2018 súčasťou Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO. Slovensko sa na tomto viacnárodnom projekte podieľalo spoločne s Českom, Rakúskom, Nemeckom a Maďarskom. Technika modrotlače, ktorá na našom území prenikla na vidiek v 19. storočí, sa stala neoddeliteľnou súčasťou ľudového odevu a bytového textilu.

Aj napriek postupnému zániku v druhej polovici 20. storočia ožíva modrotlač doteraz v modernom dizajne a móde, čo potvrdzuje jej nadčasový charakter a hodnotu.

Minca ako umelecký skvost

Zberateľská minca, ktorej autorom je Karol Ličko, bola vyrobená v Mincovni Kremnica – jednej z najstarších a najprestížnejších mincovní na svete. Minca obsahuje 90 % zlata, doplneného striebrom a meďou, s hmotnosťou 9,5 gramu a priemerom 26 mm.

Lícna strana

Na lícnej strane mince je zobrazený remeselník pri vzorovaní plátna, doplnený o autentickú drevenú formu a vysiacú, zafarbenú látku. Významné prvky dopĺňajú štátny znak Slovenskej republiky, nominálna hodnota 100 eur, nápis „SLOVENSKO“ a letopočet 2024.

Rubová strana Rub je opticky rozdelený na dve časti. Vľavo je nápis „MODROTLAČ“ spolu s textom „NEHMOTNÉ KULTÚRNE DEDIČSTVO“. Pravú časť zdobí kytica z lícnej strany v podobe vytlačeného vzoru, obohatená o ornamentálne pásiky.

  Sto eurová minca, Limitovaný náklad pre zberateľov

Zberateľská minca bola vyrobená v limitovanom náklade 5 600 kusov v proof kvalite, ktorá zdôrazňuje precíznosť spracovania a zrkadlovo hladký povrch.

Emisia tejto zlatej mince je nielen prejavom pocty modrotlači, ale aj pripomienkou toho, ako dôležité je zachovanie a propagácia nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska. Pre zberateľov aj milovníkov histórie je to jedinečná príležitosť vlastniť kúsok našej tradície, premenený na umelecké dielo./agentury/

 X X X

  Zápal, krvácanie, bolesť. Shiffrinová má potrhané brucho. Kedy sa vráti na svah?

Kedy sa vráti na svahy? Otázka, ktorú si zopár dní kladú fanúšikovia Mikaely Shiffrinovej. Odpoveď im nateraz nevie dať ani samotná americká hviezda.

Najlepšia lyžiarka histórie má za sebou vážny pád Svetového pohára na pretekoch v Killingtone. Doudierala sa o slalomové tyče, zastavila ju až ochranná sieť.

Shiffrinovú museli z jej domácej zjazdovky dopraviť do cieľového priestoru pomocou špeciálnych saní. Odtiaľ putovala do nemocnice.

  Z nej poslala vystrašeným priaznivcom najprv upokojujúcu správu, na základe ktorej to vyzeralo, že sa onedlho vráti späť so súťažného kolotoča.

„Je mi ľúto, že som vás všetkých vystrašila. Cítim sa OK, aj výsledky testov dopadli dobre. Len sa teraz nemôžem takmer vôbec hýbať, pretože na ľavom boku mám veľkú odreninu. Ďakujem vám za podporu,“ odkázala z lôžka.

Zdá sa však, že jej slová boli až príliš pozitívne. Realita ukazuje, že stav víťazky 99 pretekov vo Svetovom pohári je podstatne vážnejší.

Potvrdzuje to video, ktoré zavesila Shiffrinová na svoje kanály na sociálnych sieťach v stredu večer.

Prostredníctvom neho odkazuje, že nemá pre fanúšikov dobré správy.

 „Čokoľvek, čo sa mi tam zabodlo, mi potrhalo šikmé brušné svaly, takže to spôsobuje krvácanie, zápal a celkovo bolesť,“ hovorí Američanka do kamery.

Momentálne nevie, kedy by sa mohla vrátiť na lyže.

„Je to ďalšie nejednoznačné zranenie a je naozaj ťažké určiť, kedy sa buď vrátim na sneh alebo k pretekaniu,“ dodáva.

V kolotoči Svetového pohára tak nateraz chýbajú dve najúspešnejšie lyžiarky posledných sezón – okrem Shiffrinovej aj Slovenka Petra Vlhová, ktorá si doliečuje zranenie kolena z Jasnej.