Nezvratná éra multipolárneho sveta sa začala. Ruský prezident Vladimir Putin v stredu na úvod oficiálneho otvorenia summitu BRICS vyhlásil, že v súčasnosti prebieha „dynamický a nezvratný“ proces utvárania multipolárneho svetového poriadku. Táto skupina rozvíjajúcich sa ekonomík podľa neho posilňuje svoju autoritu v medzinárodných záležitostiach. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

 V ruskom meste Kazaň sa od utorka na trojdňovom summite BRICS stretáva približne 20 hláv štátov a predsedov vlád. Medzi nimi je aj čínsky prezident Si Ťin-pching, indický premiér Naréndra Módí či turecký prezident Recep Tayyip Erdogan.

Skupinu BRICS pôvodne tvorili iba Brazília, Rusko, India a Čína, neskôr sa pridala Juhoafrická republika a za posledný rok aj Egypt, Etiópia, Irán a Spojené arabské emiráty. Podľa agentúry TASS je plným členom aj Saudská Arábia, tá to však zatiaľ oficiálne nepotvrdila.

 Putin na summite povedal, že túžbu o vstup vyjadrilo už viac než 30 ďalších krajín. Zároveň vyzval súčasných členov, aby zvážili, ako by mohli riešiť najnaliehavejšie otázky vo svete vrátane „akútnych regionálnych konfliktov“.

Taktiež navrhol, aby okrem rozširovania diskutovali aj o užšej finančnej spolupráci a vzniku aliancie v odvetví umelej inteligencie, ktorá by regulovala a stanovovala etické normy.

 Vo svojom prejave hovoril aj o myšlienke vytvoriť burzu obilia medzi krajinami BRICS, ktoré patria medzi „najväčších svetových producentov obilnín, strukovín a olejnín“. Podľa neho by takýto spôsob chránil obchodovanie medzi nimi aj ďalšími krajinami na globálnom Juhu pred vonkajšími zásahmi a „pokusmi o vytvorenie umelého nedostatku potravín“. Neskôr by sa táto burza mohla pretvoriť na obchodovanie s inými komoditami.

Šéf Kremľa sa zorganizovaním summitu v Kazani podľa AFP snaží dokázať Západu, že pokusy izolovať Rusko v súvislosti s inváziou na Ukrajinu zlyhali. Moskva zároveň dúfa, že BRICS sa stane akousi protiváhou západných medzinárodných organizácií, ako je skupina siedmich najvyspelejších krajín sveta G7. Tento postoj podporuje aj Si Ťin-pching.

 V spoločnom vyhlásení krajiny BRICS uviedli, že sú hlboko znepokojené „nezákonnými sankciami“ a ich dopadmi na globálnu ekonomiku a tiež pokračujúcimi konfliktmi na Blízkom východe a v severnej Afrike. Vzali aj na vedomie „národné návrhy“ na sprostredkovanie v ukrajinskom konflikte, nemenovali však, o ktoré krajiny ide, uviedla agentúra Reuters.

S Putinom sa vo štvrtok na okraj záverečného dňa summitu stretne aj generálny tajomník OSN António Guterres. Proti tejto schôdzke sa ohradila Ukrajina, podľa ktorej Guterres odmietol jej pozvanie na mierový summit vo Švajčiarsku, no na pozvanie „od vojnového zločinca Putina“ do Kazane prišiel.

Hovorca šéfa OSN tvrdí, že návšteva v Rusku sa koná v rámci pravidelnej účasti na „organizáciách s veľkým počtom dôležitých členských štátov“. Označil to tiež za príležitosť na „opätovné potvrdenie dobre známych postojov“ Guterresa ku konfliktu na Ukrajine „a podmienok pre spravodlivý mier“./agentury/

X X X

 Na Slovensku sa musí skončiť éra lacnej pracovnej sily, odkázal Tomáš. Státisíce ľudí budú zarábať viac ako doteraz

Ľudia s najnižšími platmi budú už v roku 2026 definitívne zarábať výrazne viac ako teraz. V roku 2027 by sa ich platy mali dokonca priblížiť k tisíc eurám a v ďalších rokoch túto hranicu prekročia. Rozhodol o tom parlament, ktorý ústavnou väčšinou 119 poslancov schválil novelu zákona o minimálnej mzde. Tá mení to, ako sa bude po novom táto garantovaná suma vypočítavať.

 O dva roky začne platiť nový vzorec výpočtu minimálnej mzdy, ktorý jej výšku určí ako 60 percent priemernej mzdy v hospodárstve spred dvoch rokov. Aktuálne stále platí, že výška najnižších platov sa vypočítava ako 57 percent priemernej mzdy spred dvoch rokov. Tieto čísla, samozrejme, platia len vtedy, ak sa zástupcovia zamestnancov a firiem na spoločných rokovaniach nedohodnú inak. Podobný scenár pritom nie je výnimočný. Sociálni partneri sa na vyššej sume ako určuje automat, dohodli v rokoch 2022 a 2023.

Na budúci rok sa však pôjde ešte po starom a najmenej zarábajúci ľudia, ktorých je v našom hospodárstve asi 200-tisíc, dostanú 816 eur v hrubom. Z aktuálnych 750 eur tak v roku 2025 porastú najnižšie výplaty o 66 eur.

Hoci priemernú mzdu v hospodárstve za aktuálny rok zatiaľ nepoznáme, podľa kvalifikovaných odhadov ministerstva práce a sociálnych vecí by sa výška garantovanej výplaty mala v roku 2026 vyšplhať na 920 eur. Znamená to, že v porovnaní so sumou, ktorá bude platná na budúci rok, by malo ísť o zvýšenie vo výške 104 eur. V ďalšom roku 2027 by sa podľa rezortu práce mala táto čiastka vyšplhať na 970 eur – čiže bude atakovať hranicu tisíc eur. Výplaty v spomínaných rokoch však môžu byť ešte vyššie v prípade, ak sa odborári a firmy dohodnú inak, ako určuje zákon.

 „Na Slovensku sa už musí skončiť éra lacnej pracovnej sily. Vyššia minimálna mzda vytvorí tlak aj na rast miezd ako takých,“ zdôraznil minister práce Erik Tomáš na tlačovej besede po rokovaní parlamentu, na ktorom bola novela schválená.

Stúpnu aj príplatky

Kritici schválenej novele zákona vyčítajú, že môže mať negatívny vplyv na podnikateľské prostredie. Napríklad analytici z inštitútu INESS dlhodobo upozorňujú na to, že vzhľadom na mzdovú úroveň v krajine patrí slovenská minimálna mzda medzi najvyššie v Európskej únii (EÚ).

Odborníci zároveň varujú pred možným prepúšťaním. „To potvrdila aj empirická štúdia Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktorá hovorí o strate práce pre 14-tisíc ľudí, predovšetkým z chudobných oblastí, pri zvýšení minimálnej mzdy o 5 percent počas rokov 2010 až 2018. Ďalším dôvodom proti zvyšovaniu tohto pomeru je naviazanie výšky príplatkov za prácu v noci a cez víkend na hodnotu minimálnej mzdy na Slovensku,“ povedal už skôr analytik INESS Róbert Chovanculiak.

Takéto tvrdenia však šéf rezortu práce Tomáš odmieta. „Nechcem počúvať žiadne špekulácie o tom, že vyššia minimálna mzda bude znamenať prepúšťanie či zatváranie podnikov a podobne. Nevylučujem však, že niektorým malým podnikom to môže spôsobiť problémy – ide napríklad o oblasť gastra. Tam sme ale napríklad znížili DPH na päť percent,“ zdôraznil minister, ktorý zároveň pripomenul, že Slovensko má aktuálne historicky najnižšiu nezamestnanosť.

 Firmám však okrem samotného zvýšenia platov spôsobí ďalšie náklady aj zvyšovanie príplatkov za prácu počas víkendov či v noci. Tie sú totiž od 1. júna 2023 naviazané na výšku minimálnej mzdy. V praxi to znamená, že spolu s tým, ako stúpajú tieto zákonom garantované najnižšie platy, zároveň rastú aj mzdové zvýhodnenia.

Napríklad od 1. januára budúceho roka, ako sme spomínali vyššie, stúpne výška minimálnej mzdy v prvom stupni náročnosti práce na 816 eur a zároveň s tým porastie aj výška minimálnej hodinovej mzdy, od ktorej sa následne odvíjajú príplatky za prácu v neštandardných pracovných časoch.

Nejde pritom o zanedbateľné sumy. Zamestnanec, ktorý na budúci rok odpracuje napríklad dve osemhodinové pracovné zmeny v sobotu v jednom mesiaci, si môže na príplatkoch privyrobiť vyše 37 eur. Za dve odpracované nedele v mesiaci dostane takýto pracovník až 75 eur. Ak zamestnanec za mesiac odpracuje 10 osemhodinových pracovných zmien v noci, v budúcom roku si môže navyše zarobiť viac ako 150 eur.

Od roku 2026 tieto príplatky stúpnu výraznejšie a človek tak môže na konci mesiaca na výplatnej páske vidieť ešte viac peňazí. Podľa kritikov však na to doplatia najmä firmy, ktoré zamestnávajú ľudí pracujúcich na nočné zmeny. Typicky sa to týka najmä pekárov, ktorí svoje výrobky do prevádzok obchodov chystajú prevažne počas nočných hodín.

Minister Tomáš v tejto súvislosti zdôraznil, že vláda stojí na strane zamestnancov. „Pokiaľ človek pracuje v neštandardnom pracovnom čase, musí mať za to príplatky. Alebo je to potom na zamestnávateľoch, či sa im podarí znižovať počet hodín odpracovaných v neštandardnom čase,“ hovorí šéf rezortu práce.

Spor o „minimálku“

Napriek tomu, že dohoda na úprave vzorca na výpočet minimálnej mzdy sa nachádza v programovom vyhlásení vlády, v praxi nešlo všetko až tak jednoducho, ako si koaliční politici predstavovali. Medzi koaličnými partnermi zo strán Hlas a SNS sa totiž o novelu zákona rozpútal spor.

Národniari na čele s Andrejom Dankom si totiž za podporu zvýšenia najnižších platov v parlamente vypýtali, aby sa od budúceho roka zvýšili aj minimálne dôchodky o viac ako 70 eur v porovnaní so súčasným nastavením. SNS zároveň trvala aj na tom, aby bol upravený spôsob, akým je vyplácaný rodičovský dôchodok.

 Ešte začiatkom júla tohto roka minister Tomáš svojmu koaličnému partnerovi odkázal, že je pripravený o možných zmenách diskutovať. „Som pripravený sa rozprávať o minimálnych dôchodkoch, o nastavení nejakého možno vyššieho koeficientu, aby aj minimálne dôchodky ešte rástli vyšším tempom, ale poďme si to odborne vydiskutovať za zatvorenými dverami a nedávajme si verejné podmienky,“ povedal v tom čase šéf rezortu práce.

Obaja koaliční partneri však odmietali, že by sa o minimálnu mzdu sporili. Samotný minister Tomáš však v tom čase priznal, že práve téma rodičovského dôchodku bola rozbuškou medzi oboma koaličnými stranami.

Okrem toho si strana Hlas ešte koncom septembra kládla podmienku, že nepodporí vládny konsolidačný balíček v prípade, ak nebude schválený zákon o minimálnej mzde. Šéf SNS napokon ustúpil a s touto podmienkou súhlasil. „Ultimatívna podmienka, ktorá zaznela v médiách, bola že (Erik Tomáš) chce, aby bola zaradená minimálna mzda na túto schôdzu. Musím povedať za SNS, že ak by to mal byť problém, tak som súhlasil s podmienkou, aby sme mali možnosť sa odborne k minimálnej mzde vyjadriť,“ povedal Danko. O tom, že bol koaličný spor o minimálnu mzdu zažehnaný, napokon svedčí aj to, že národniari novelu zákona v parlamente podporili./agentury/

X X X

Fico podporil Kotlára, vláda prerokuje návrh jeho uznesenia. Jeho právomoci by sa mali posilniť

 Premiér Robert Fico (Smer) plne podporil splnomocnenca vlády pre preverenie procesu riadenia a manažovania zdrojov počas pandémie covidu Petra Kotlára. Vláda prerokuje návrh jeho uznesenia týkajúci sa aj manažovania pandémie, informoval tlačový a informačný odbor Úradu vlády.

 „Na dnešnom stretnutí predseda vlády SR Robert Fico dohodol so splnomocnencom vlády SR pre preverenie procesu riadenia a manažovania zdrojov počas pandémie Covid-19 Petrom Kotlárom, že na jednom z najbližších rokovaní vlády SR sa prerokuje návrh uznesenia,“ uviedol Úrad vlády s tým, že cieľom návrhu bude definovať postoje vlády k pokusom odobrať suverénnym štátom právo manažovať pandémie.

Ako doplnil, cieľom bude aj zmeniť štatút splnomocnenca vlády, aby sa posilnili jeho právomoci a aby mohol efektívnejšie naplniť poslanie úradu splnomocnenca.

 Taktiež uložiť konkrétne úlohy konkrétnym členom vlády smerujúce k získaniu všetkých relevantných informácií týkajúcich sa korupcie a nehospodárneho nakladania s finančnými prostriedkami použitými na nákup zdravotníckych pomôcok, vakcín, plošného testovania či prevádzkovanie mobilných odberových miest./agentury/

X X X

Prichádza koniec sedemstoročnej tradície. Z britského parlamentu vyháňajú aristokratov s dedičnými titulmi

Po dlhých storočiach sa podoba britského parlamentu zmení. Vládnuci labouristi považujú zloženie jeho hornej komory za prežitok. Presadením reformy splnia jeden zo svojich predvolebných sľubov. O čo ide? Rozhodli sa ukončiť pôsobenie aristokratov so zdedenými šľachtickými titulmi v Snemovni lordov. V súčasnosti ich tam je 92.

 Horná komora britského parlamentu má 785 nevolených členov, čím je druhá najväčšia na celom svete. Najpočetnejšie je jednokomorové Všečínske zhromaždenie ľudových zástupcov (až 2980 mandátov). Labouristi avizovali zmenu vo svojom volebnom manifeste, voľby v júli tohto roku jednoznačne vyhrali, takže zámer môžu pohodlne presadiť.

„V našom parlamente by nemali byť miesta, ktoré zákony vyhradia pre tých, čo sa narodili do určitých rodín,“ zdôraznil podľa agentúry AP vplyvný labouristický poslanec Nick Thomas-Symonds. Dodal, že reforma prichádza oneskorene, ale konečne uzrie svetlo sveta. „Druhá komora je nedemokratická,“ podčiarkol podľa stanice BBC labouristický premiér Keir Stermer. Naopak, konzervatívcov, ktorí nepretržite vládli od mája 2010 do leta tohto roku, možná zmena nezaujímala.

 Reforma sa predovšetkým dotkne aristokratov so zdedenými titulmi z radov Konzervatívnej strany. „Iba štyria z nich v Snemovni lordov sú labouristi, konzervatívcov je 45,“ upozornil server Conversation. Všetci ostatní sú politicky nezaradení. Zaujímavosťou je, že dovedna medzi 92 šľachticmi, ktorý titul zdedili, sa nenachádza ani jedna žena. (V Spojenom kráľovstve má dedičné šľachtické tituly dokopy 814 žijúcich ľudí, členmi Snemovne lordov je z nich zmienených 92 osôb.)

Aristokrati v hornej komore parlamentu nedostávajú plat, štát im poskytuje iba príspevok na pokrytie denných výdavkov. Nefunguje to automaticky, o peniaze treba požiadať. Denne to vychádza na 361 libier, čo je v prepočte 434 eur. Napríklad v období od apríla 2019 do marca 2020 to stálo štátnu kasu 17,7 milióna libier.

„Na každého lorda, ktorý požiadal o finančný príspevok, to vychádzalo v priemere viac ako 30-tisíc libier,“ poznamenala na svojej webovej stránke mimovládna Spoločnosť pre volebnú reformu, ktorá dlhodobo robí kampaň za zrušenie Snemovne lordov. Aktuálnu zmenu z dielne labouristov považuje za prvý dôležitý krok, po ktorom by malo nasledovať vytvorenie novej podoby parlamentu. Tento názor zastávajú aj labouristi, ktorí sa prikláňajú k vzniku menej početnej novej hornej komory s tým, že jej členov by výlučne vyberali občania vo voľbách.

 Kým Snemovni obcí (dolnej komore) patrí hlavné slovo pri prerokúvaní návrhov zákonov a ich schvaľovaní, naopak, postavenie Snemovne lordov je obmedzené. Kontroluje síce činnosť vlády a môže predkladať pripomienky k chystanej legislatíve, ale tu sa viac-menej vplyv jej členov, ktorí sú všetci nevolení, končí. Lordi nemôžu zablokovať zákony, ktorých obsah sa nachádza v programovom vyhlásení vlády. Podobne to platí aj pri iných dôležitých právnych normách (zvlášť čo sa týka finančných záležitostí), ktorých prijatie môžu jedine oddialiť, ale nemajú právo zabrániť tomu, aby nadobudli platnosť.

 Labouristi do dolnej komory parlamentu predložili návrh zákona týkajúci sa aristokratov s dedičnými titulmi pred šiestimi týždňami, druhé čítanie sa uskutočnilo v polovici tohto mesiaca. Rozhodujúce hlasovanie sa očakáva v najbližších dňoch. Výsledok je vopred jasný s prihliadnutím na skutočnosť, že labouristi majú v Dolnej snemovni až 403 zo 650 kresiel.

Starmerova politická strana v podstate pokračuje v tom, čo robil niekdajší labouristický premiér Tony Blair. Pred štvrťstoročím sa mu podarilo výrazne znížiť v hornej komore parlamentu počet aristokratov s dedičnými titulmi, niekoľko desiatok ich však v Snemovni lordov zostalo, čo sa po novom stane minulosťou./agentury/

X X X

Šimkovičová sa rozhodla zmeniť slovenskú hymnu. Na nahrávanie dohliada ministerka osobne spolu s Machalom

 Ministerka kultúry Martina Šimkovičová sa rozhodla zmeniť jeden zo štátnych symbolov Slovenska. Spolu s tajomníkom služobného úradu Ministerstva kultúry SR Lukášom Machalom dohliada na nahrávanie novej verzie slovenskej hymny. Zmena by sa mala týkať hudobnej zložky.

 Ministerka kultúry minulý týždeň v internetovom rádiu Infovojna poslucháčom oznámila, že z vysielania bude musieť odísť o niečo skôr. Namierené mala do Slovenskej filharmónie.

„Chystáme tam veľké prekvapenie,“ oznámila tajnostkársky a viac už neprezradila. Portálu aktuality.sk sa podarilo zistiť, o čo ide.

Ministerstvo kultúry pod Šimkovičovej vedením sa rozhodlo nahrať novú verziu slovenskej hymny. Rezort kultúry si preto najal jedného z najznámejších slovenských dirigentov a skladateľov Oskara Rózsu, aby na novej hymne pracoval.

 „Ministerstvo nechce zmeniť hymnu ako takú. Podľa zákona o štátnych symboloch sú ňou aj naďalej prvé dve slohy piesne Nad Tatrou sa blýska. Úprava hymny by sa mala týkať hudobnej zložky,“ uvádza portál.

Viacero zdrojov potvrdilo, že na hymne vo filharmónii pracovali. Na nahrávanie osobne dohliadala ministerka, po ktorej boku stál tajomník služobného úradu Ministerstva kultúry SR Lukáš Machala.

 Skladateľ Oskar Rózsa potvrdil, že na hymne pracuje, detaily ale neprezradil. „Na umeleckom diele pracujem od roku 2011. Ja som ministerstvo kultúry oslovil už v roku 2011, ale vzhľadom k tomu, že je to malý darček pre Slovenskú republiku odo mňa, tak by som to nerád znehodnotil skôr, než si bude možné vypočuť výsledok. Rád sa vyjadrujem k veciam, až keď sú hotové,“ povedal Aktualitám.

 Má ísť o veľký a pravdepodobne drahý projekt, na ktorom pracovali orchester, filharmonický zbor a dva detské súbory – Detský a dievčenský spevácky zbor Slovenského rozhlasu a Bratislavský chlapčenský zbor.

 Prečo sa rozhodli nahrať novú verziu hymny, koľko to bude stáť a ako vybrali Rózsu, sa Aktuality nedozvedeli. Ministerstvo na otázky neodpovedalo. V centrálnom registri nenašli žiadne zmluvy súvisiace s prácou na nahrávaní hymny.

„Je to nápad, ktorý vznikol zhruba okolo roku 2011 v mojej hlave, keď som kontaktoval vtedajšie ministerstvo kultúry aj s rozpracovaným demom, kde som prezentoval moju hudobnú víziu,“ uviedol pre agentúru TASR Rózsa.

Podľa slov hudobníka dozrel čas, že sa jeho vízia napĺňa. „Som veľmi spokojný s doposiaľ nahratým materiálom, máme úžasnú nahrávku v spolupráci so Slovenskou filharmóniou,“ prezradil Rózsa. Tvrdí, že štátny symbol stojí nad všetkými politickými hrami.

Skladateľ a producent sa rozhodol byť striedmy v podávaní informácií o svojom diele, situáciu okolo novej podoby štátnej hymny označil za delikátnu záležitosť. „Rád by som dielo dokončil, odpremiéroval. A potom uvidíme, akým spôsobom sa dotkne sŕdc poslucháčov, respektíve celej spoločnosti. Mojou ambíciou bolo pozdvihnúť krásnu melódiu, zadefinovať ju v majestátnom aranžmáne, verím, že sa nám to podarilo,“ uzavrel.

„Nevidím žiadny dôvod na zmenu štátnej hymny,“ povedal pre denník n minister školstva Tomáš Drucker.

Hnutie Slovensko: Zmena hymny je absurdným krokom

Zmena hymny je podľa hnutia Slovensko absurdným krokom ministerstva kultúry. Hnutie o tom informovalo s tým, že slovenská hymna vyjadruje vzťah slovenského národa k histórii, hrdosť, lásku ku krajine a odvahu Slovákov. Nevidia preto žiaden dôvod na to, aby bol text či hudba hymny zmenená.

Hnutie podotklo, že text a hudba hymny sa tiahne slovenskou históriou už viac ako sto rokov. „Hymna Nad Tatrou sa blýska sa stala hymnou samostatnej SR v roku 1993 a predtým bola súčasťou spoločnej hymny Československa od roku 1918. Ako hnutie zdôraznilo, ministerka Martina Šimkovičová (SNS) sa namiesto toho, aby riešila konkrétne problémy v rezorte, venuje zástupnej téme. Hnutie preto žiada ministerstvo, aby zverejnilo dôvod predloženia zmeny hymny, a tiež náklady s tým spojené, ktoré rezort vynakladá na túto aktivitu ministerky Šimkovičovej. „Nie je to namieste v čase, keď vláda zdražuje všetko, na čo sa človek pozrie, ide o výsmech do tváre všetkým ľuďom,“ uzavrelo hnutie Slovensko./agentury/

X X X

KĽDR sa zapojila do vojny, je čas opäť hovoriť o nasadení vojakov NATO na Ukrajine, vyhlásila Litva

Správy, že tisíce severokórejských vojakov sa môžu čoskoro pripojiť k ruským okupantom, aby bojovali proti Ukrajine, oživujú otázky o vyslaní západných jednotiek do krajiny, aby pomohli obrancom Kyjeva, píše Politico.

 Litovský šéf diplomacie Gabrielius Landsbergis pre portál povedal, že je čas prehodnotiť myšlienku francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona o rozmiestnení jednotiek EÚ na podporu vojnou zmietanej Ukrajiny.

Ak sa potvrdia informácie o ruských vražedných čatách vybavených severokórejskou muníciou a vojenským personálom, musíme sa vrátiť k nasadeniu pozemných jednotiek a ďalším myšlienkam navrhnuté Macronom,“ povedal Landsbergis.

Francúzsky prezident predložil návrh vo februári, len aby ho rýchlo zostrelil nemecký kancelár Olaf Scholz, ktorý prisľúbil, že na Ukrajinu nebudú nasadené žiadne európske jednotky ani jednotky NATO, uviedol server Politico.

„Žiaľ, opäť zaostávame, sme reaktívni, ale verím v našu spoločnú schopnosť urobiť všetky potrebné proaktívne kroky na premenu myšlienok prezidenta Macrona na činy,“ dodal litovský minister.

 Západ je príliš opatrný

Južná Kórea plánuje vyslať delegáciu do sídla NATO neďaleko Bruselu, aby prediskutovala svoje spravodajské informácie o pohyboch severokórejských jednotiek.

„Myslím si, že to (tvrdenie, že správa nie je overená) používajú ako ospravedlnenie, aby nič nerobili,“ povedal Riho Terhas, estónsky europoslanec a bývalý generál. „Som si istý, že správy budú veľmi skoro overené, pretože je to skutočne tak, že Severokórejčania sa pridávajú na stranu Ruska,“ uviedol./agentury/

X X X

 Ruský bojovník predviedol nevídaný skrat, hrozí mu doživotný dištanc. Súpera totálne vypol kopancom do hlavy

Ruský boxer Idris Abdurašidov predviedol v zápase proti iránskemu súperovi Bagherovi Farajihovi totálny skrat. Pri svojej premiére svojho protivníka knokautoval kopom do hlavy, za čo bol okamžite diskvalifikovaný.

 O tom, že box by mal byť športom džentlmenov, sa častejšie hovorí než aká je realita.

Potvrdilo sa to aj v spomínanom zápase, ktorý sa skončil fatálne.

Ruský boxer sa vo štvrtom kole nevydržal pozerať na to, ako ma oproti nemu súper navrch.

Súpera jeho kopanec totálne vypol a v akcii boli aj prítomní lekári.

Ruský bojovník schytal na internete vlnu kritiky. Mnohí volajú po tom, aby dostal doživotný zákaz, o čom by sa malo rozhodnúť v najbližších dňoch.

Sám pri tom na sociálnych sieťach napísal, že s najprísnejším dištancom viac-menej počíta./agentury/

X X X

Ako zlé psy odchované USA. Sestra Kim Čong-una sa vyhráža Ukrajine aj Južnej Kórei

 Vysoká funkcionárka KĽDR Kim Jo-Čong varovala pred vojenskou provokáciou jadrovej mocnosti.

Zrejme v reakcii na kritiku vyslania severokórejských vojakov do Ruska Ukrajinou a Južnou Kóreou pohrozila Kim Jo-Čong, vplyvná sestra Kim Čong-una, Kyjevu a Soulu. Tie podľa nej svojimi výrokmi provokujú štát oplývajúci jadrovými zbraňami a narúšajú jeho suverenitu. „Je to ohavná vojenská provokácia, ktorú nemožno nikdy odpustiť,“ povedala vo vyjadrení severokórejskej agentúry KCNA.

Tieto jej vyjadrenia prichádzajú len deň po tom, ako sa ministerka zahraničia KĽDR Čche Son-hui vyhrážala okrem iného aj piatim európskym štátom. „Sily zapojené do očierňovacej kampane proti KĽDR za to budú musieť zaplatiť vysokú cenu,“ citoval slová severokórejskej ministerky japonský denník Asahi Šimbun.

Vyhrážky Son-hui sa týkajú piatich európskych krajín – Nemecka, Francúzska, Talianska, Holandska a Spojeného kráľovstva, ale aj USA, Austrálie, Kanady, Južná Kórei, Japonska a Nového Zélandu.

 Bežný rys zlých psov

Ďalšie vyhrážky prichádzajú len deň po tom. Najnovšie sa vysoká funkcionárka KĽDR Kim Jo-Čong vyhráža, že „vojenská provokácia proti štátu s jadrovými zbraňami môže viesť k hroznej situácii, ktorú si politici a vojenskí experti v žiadnej veľkej či malej krajine na svete s normálnym myslením nevedia predstaviť“.

Podobnú provokáciu, ako označuje vyjadrenia Soulu a Kyjeva k prítomnosti vojakov Severnej Kórei v ruskej armáde, môžu podľa nej „urobiť len šialenci“.

Južná Kórea a Ukrajina sú podľa nej zrkadlovými náprotivkami vo vyslovovaní „náhodných, bezhlavých výrokov proti jadrovému štátu“ bez uvedomenia si následkov. „Zdá sa to byť bežný rys u zlých psov odchovaných USA,“ pokračuje Kim Jo-Čong. Naznačuje tak, že akákoľvek kritika jadrovej mocnosti by mohla skončiť útokom: „Nikto nevie, ako bude naša odveta a pomsta zavŕšená,“ dodala.

Nemusia sa spoliehať na Čínu

Koreanista Jaromír Chlada sa v komentári pre české Lidovky vyjadril k snahám KĽDR dostať sa hlavne marketingovo späť do verejného priestoru. Kľúčovým momentom je podľa neho niekoľko mesiacov stará dohoda o stragickom partnerstve. Tú podpísali Kim Čong-un a Vladimir Putin v júni. Jej súčasťou bola obojstranne výhodná vojenská pomoc KĽDR Rusku, vďaka ktorej sa muničné sklady KĽDR vyprázdnili, zbavili sa starých zásob a Rusko získalo potrebnú pomoc.

Podľa Chladu je spolupráca s Ruskom pre KĽDR výhodná aj v tom, že sa nemusí až do takej vysokej miery ekonomicky spoliehať na Čínu, ale ekonomické výhody získa aj od Ruska. „Toto umenie výborne ovládal Kim Ir-sen, ktorý šikovne lavíroval medzi Čínou a Sovietskym zväzom tak, že využíval ich vzájomné animozity a získaval ekonomickú podporu od oboch,“ povedal pre Lidovky.

Otázne zapojenie sa do boja

V tejto chvíli sa severokórejská pomoc vo vojne prejaví zrejme najviac na bojisku, kam sa majú pripojiť jej vojaci. Podľa koreanistu je však nepravdepodobné, že by sa vojaci KĽDR dokázali zapojiť do boja bez ruského výcviku a s takou veľkou jazykovou bariérou. Vojaci cudzej armády priamo zapojení do konfliktu by otvorili brány Kyjevu, ktorý by mohol postupovať rovnako.

 Niekoľko najkvalitnejších severokórejských vojakov však Rusku zrejme v konečnom dôsledku pomôže aspoň v uvoľnení ruských jednotiek z východného frontu, čo je podľa Chladu len „zrkadlový variant potenciálneho plánu Západu strážiť na Ukrajine hranicu s Bieloruskom a uvoľniť tak ukrajinské jednotky tam viazané“.

Získaný ruský výcvik následne môže uľahčiť opakovanie takýchto cvičení v budúcnosti, vďaka čomu sa armáda KĽDR modernizuje – to môže znepokojovať nielen Južnú Kóreu, ale aj Spojené štáty. Dohoda o spolupráci Ruska a KĽDR sa tak ukazuje ako naozaj prospešná pre obe strany, aktuality.sk

X X X

A milujem ho už 49 rokov! Jana Paulová to povedala fotkou, muža svojho života stretla ako 19-ročná

Skvelá pred kamerami, spokojná, keď sa vypnú! Herečka Jana Paulová spoznala svojho manžela ešte ako študentka na DAMU.

 Herečka Jana Paulová sa zvŕta v aktuálnej sérii tanečnej šou StarDance po boku tanečného partnera Robina Ondráčka. Jej účasť v šou diváci oceňujú, herečka sa teší ich obrovskej podpore. A nič na tom nemení ani fakt, že v 2. kole šou si za svoju sambu veľa chvály z úst poroty nevypočula.

 Fanúšikovia sa na svoju bohyňu nevedia vynadívať a pochvalné komentáre na jej vzhľad nemajú konca-kraja. Ako 69-ročná má v sebe ohromný temperament, srší z nej dobrá nálada a v šou dokazuje, že udržať si skvelú kondičku ide aj krátko pred 70-kou.

 Paulová patrí roky v Čechách medzi obľúbené filmové tváre aj vďaka účinkovaniu v komédiách zo série Kameňák režiséra Zdeňka Trošku. Ale veľký úspech jej priniesla aj divadelná komédia „Bez předsudků“, ktorá sa stala v Čechách fenoménom a k divákom v Divadle Kalich sa dostala už vo vyše 550 reprízach, keďže hra mala premiéru v roku 2004. Jej dlhoročným partnerom na javisku je takisto veľmi populárny Čech, herec Pavel Zedníček. A hoci spomínaná hra ich spojila na dlhé roky, po boku Paulovej stojí ešte oveľa dlhší čas iný muž.

 Reč je o jej manželovi, českom hudobníkovi Milanovi Svobodovi. Ako herečka prezradila vo viacerých rozhovoroch, svojho o 4 roky staršieho manžela spoznala v čase, kedy začínala študovať na DAMU, ako 19-ročná. Pár sa pred oltár postavil v roku 1977 a ako manželia sa dočkali dvoch dcér a už sa tešia aj z jednej vnučky.

Milan Svoboda sa objavuje aj na Instagrame Paulovej a zväčša ide o zábery plné lásky a pohody. Herečka pred pár mesiacmi zverejnila spoločné foto, na ktorom si vymieňajú bozky, pri fotografii svieti: „A milujem ho už 49 rokov.“/agentury/

X X X

Bývalý hviezdny tenista sa predstaví v Bratislave, Švajčiar získal voľnú kartu. Nasadenou jednotkou bude Rus Safiullin

Medzinárodné majstrovstvá Slovenska v tenise mužov prilákali do Bratislavy aj dve veľké hviezdy nedávneho obdobia.

 Okrem bývalej svetovej štvorky Japonca Keia Nišikoriho sa v Bratislava predstaví aj niekdajšia trojka renkingu a víťaz troch grandslamových turnajov Stan Wawrinka.

Tridsaťdeväťročný švajčiarsky tenista bude štartovať v hlavnej súťaži na voľnú kartu.

Wawrinka počas kariéry vyhral 16 turnajov na hlavnej profiúrovni vrátane Australian Open 2014, Roland Garros 2015 a US Open 2016. Na Roland Garros 2017 bol ešte vo finále.

 Z tradičného turnaja na prelome októbra a novembra v Peugeot aréne Národného tenisového centra (28. 10. – 3. 11.) sa odhlásil Chorvát Borna Čorič. Nasadenou jednotkou by mal byť Rus Roman Safiullin (60. ATP).

V silnej medzinárodnej konkurencii najväčšieho mužského turnaja na Slovensku nebudú chýbať daviscupoví reprezentanti Slovenska. Diváci sa môžu tešiť na Jozefa Kovalíka, Lukáša Kleina, Alexa Molčana a ďalších hráčov./agentury/

X X X

Lukáš Machala vyzval vyhodených zamestnancov, aby si prišli po veci. Výpovede stále nedostali. Prepúšťanie má pokračovať

 Podľa informácií zvnútra ministerstva chce Martina Šimkovičová vymeniť všetkých zamestnancov, ktorí tam pôsobili ešte pred jej nástupom. Machala údajne plánuje znížiť stav zamestnancov z 229 na 110.

Podporte nezávislú žurnalistiku a pomôžte nám čeliť politickým útokom.

Záleží nám na tom, aby sa dôveryhodné informácie dostali ku každému bez rozdielu, a preto máte prístup k tomuto prémiovému článku na 3 hodiny ZADARMO. Buďte súčasťou našej komunity aj vy a pomôžte nám poskytovať dôležité informácie pre všetkých.

V polovici augusta rozpustili Inštitút kultúrnej politiky, zamestnanci, ktorí nesúhlasia s krokmi vedenia, sú údajne označovaní za protislovenské živly a jednotlivé sekcie či odbory sa podľa nových interných pravidiel nesmú navštevovať. Atmosféra na ministerstve kultúry sa stále nezlepšuje.

Zamestnanci cítia tlak a prepúšťanie má pokračovať. Viacerí sa preto obrátili na právnikov. Podľa informácií Aktuality.sk niektorým zamestnancom neboli doteraz doručené výpovede. To však vedeniu rezortu nebránilo vyzvať ich, aby vypratali svoje kancelárie.

 „Vážená kolegyňa, v mene pána generálneho tajomníka JUDr. Lukáša Machalu Vás žiadam, aby ste sa dňa 21.10.2024 o 10.00 hod. dostavili na Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, Námestie SNP č.33 vo veci vybavenia si výstupných formalít ako i prevzatia svojich osobných vecí. V prípade, že sa na Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky nedostavíte, budú Vaše osobné veci komisionálne zbalené a uschované na Ministerstve kultúry Slovenskej republiky. S pozdravom Andrea Legátová,“ uvádza sa v SMS správe od riaditeľky osobného úradu Andrey Legátovej, ktorú má redakcia k dispozícii.

V súvislosti s nedoručenými výpoveďami zamestnanci oslovili právnika, ktorého požiadali, aby vedeniu ministerstva zaslal oficiálnu výzvu na doručenie výpovedí. O stanovisko k situácii sme požiadali aj ministerstvo, ale do vydania článku nereagovalo.

Prepúšťanie sa vraj nekončí

Niekoľko zdrojov z prostredia ministerstva kultúry pre Aktuality.sk potvrdilo, že „čisteniu“ v rezorte nie je koniec. O miesto by malo prísť ďalších niekoľko desiatok zamestnancov. Malo by sa tak udiať napriek tomu, že Martina Šimkovičová tvrdí opak.

„Lukáš Machala minulý týždeň povedal, že má zoznam ľudí, ktorých ešte chce prepustiť,“ hovoril jeden zo zdrojov pred týždňom po tom, čo k tejto téme vystúpila ministerka Šimkovičová v parlamente počas hodiny otázok. Začiatkom októbra označilo ministerstvo informácie o plánovanom prepúšťaní za „nepodložené a klamlivé“.

 Avšak podľa informácií zvnútra ministerstva vraj ministerka chce vymeniť všetkých zamestnancov, ktorí na ministerstve pôsobili ešte pred jej nástupom. Machala podľa informácií Aktuality.sk chce údajne stav zamestnancov znížiť z pôvodných 229 na 110. Počet niektorých pracovných miest, napríklad na komunikačnom oddelení, napriek tomu rozšíril.

Prepusteným zamestnancom zároveň neponúkli žiadne náhradné miesta, hoci výpoveď dostali v dôsledku reorganizačnej zmeny. Dotknutí zamestnanci ani 22. októbra nemali v rukách oficiálne výpovede. „Doprosujeme sa výpovede, ku ktorej sa nevieme nijako dostať,“ uviedol jeden zo zdrojov, ktorý potvrdil aj to, že sú pripravení riešiť tento problém súdnou cestou.

O šikanóznych praktikách, ktoré Lukáš Machala na ministerstve aplikuje, hovoril bývalý šéf ministerských analytikov Marcel Čas na tlačovej konferencii Kultúrneho štrajku, ktorá sa konala pred mesiacom. Jeho slová pre Aktuality.sk v rozhovore potvrdil aj ďalší z bývalých zamestnancov Andrej Jaroš. Na ministerstve kultúry podľa neho vládla dusivá atmosféra strachu.

„Na základe rozhodnutí súčasného vedenia sa uskutočnilo za posledných osem mesiacov deväť reorganizačných zmien, to znamená, že o prácu prišlo približne 90 ľudí,“ hovoril Jaroš v septembri. Tvrdil, že väčšinou išlo o účelové výmeny s cieľom zbaviť sa nepohodlných zamestnancov. Vedeniu rezortu malo v jeho prípade prekážať aj to, že „veľa cestuje“, hoci primárnou náplňou jeho práce bola aj zahraničná agenda.

 Bývalý riaditeľ zrušeného Inštitútu kultúrnej politiky Marcel Čas pre Denník N prehovoril o tom, že od neho vedenie rezortu požadovalo, aby na iných zamestnancov hľadal špinu, a údajne sa mu vyhrážali aj Slovenskou informačnou službou. Opísal aj praktiky, akými sa ministerstvo rozhodlo zamestnancov prepustiť.

„Dali nám na stôl výpoveď a dohodu o ukončení pracovného pomeru a riaditeľka osobného úradu nám oznámila, že nemôžeme opustiť miestnosť, kým si nevyberieme, ktorú možnosť podpíšeme. Dodala, že ak neskôr zmeníme názor, môžeme podpísať druhý variant, čo sa mi zdalo zvláštne. Vypýtal som si aspoň čas na prečítanie a rozhodol som sa pre dohodu,“ povedal Čas.

Prepustení zamestnanci považujú kroky vedenia ministerstva za čistky. Poukazovali aj na odvolávanie šéfov erbových kultúrnych inštitúcií, ako Slovenské národné divadlo, Slovenská národná galéria či Slovenské národné múzeum.

Ako prvý skončil na začiatku augusta generálny riaditeľ SND Matej Drlička. Deň po ňom Alexandra Kusá, ktorá viedla SNG, a následne na jeseň Šimkovičová odvolala aj riaditeľa Slovenského národného múzea Branislava Panisa, aktuality.sk

X X X

Fínska ministerka obviňuje Rusko z nepriateľských aktivít v krajine

 Rusko je zodpovedné za rastúci počet nepriateľských aktivít v euroatlantickej oblasti, varovali už skôr nATO a západné spravodajské služby.

Rusko je zapojené do rozsiahlych vplyvových operácií namierených voči Fínsku a ďalším európskym krajinám, uviedla fínska ministerka vnútra Lulu Ranneová v reakcii na podozrivé sabotáže a narúšanie poriadku v severskej krajine. TASR o tom informuje podľa stredajšej správy agentúry Reuters.

Opakované kybernetické útoky či podpaľačstvo

NATO a západné spravodajské služby vrátanej fínskej varovali, že Rusko je zodpovedné za rastúci počet nepriateľských aktivít v euroatlantickej oblasti. Ide napríklad o opakované kybernetické útoky či podpaľačstvo s napojením na Moskvu, čo však Rusko popiera.

„Okrem iného zaznamenávame aj narušenia, sabotáže, rôzne typy škôd či organizovanú migráciu. Vo všeobecnosti to vyvoláva pocit neistoty,“ povedala Ranneová novinárom. Podľa jej slov vyšetrovanie mnohých prípadov stále prebieha.

„Na základe civilných i vojenských informácií však máme jasné indikácie, ktoré ukazujú na Rusko,“ povedala a zdôraznila, že napojenie je najviditeľnejšie pri zásahoch do GPS, ktoré Fínsko zaznamenalo vo svojej námornej a leteckej doprave. „V súčasnosti je Rusko hlavným subjektom, ktorý proti nám vedie rozsiahle vplyvové operácie,“ povedala.

Moskva je čoraz agresívnejšia a nebezpečnejšia

Fínska bezpečnostná a spravodajská služba Supo uvádza, že pri niektorých podozrivých prípadoch môže ísť len o vandalizmus. Moskva je čoraz agresívnejšia a nebezpečnejšia vo svojich útokoch, no ani „Rusko nie je všemocný aktér, ako sa často rado prezentuje. Nie je schopné všetkého, z čoho je v súčasnosti obviňované“, dodala služba.

Fínska štátna energetická spoločnosť Fortum ešte začiatkom októbra informovala, že vo Fínsku i Švédsku denne zaznamenáva kybernetické útoky a v niektorých prípadoch aj narušenie satelitného pripojenia. V okolí jej prevádzok tiež spozorovali drony a podozrivé osoby.

Terčom útokov bola aj finančná skupina Nordea. Fínsky Národný vyšetrovací úrad v piatok preto začal vyšetrovanie kybernetických útokov zameraných aj na finančný sektor. „Útoky viedli k dočasnému spomaleniu alebo nedostupnosti online služieb,“ ozrejmila Nordea pre Reuters, aktuality.sk

X X X

Plány na 50-miliardovú pôžičku pre Ukrajinu majú bližšie k realite

 Bidenova administratíva plánuje rozdeliť svoj príspevok na pomoc ukrajinskému hospodárstvu a armáde.

Biely dom v stredu oznámil, že skupina G7 napreduje s plánom poskytnúť Ukrajine pôžičku vo výške 50 miliárd dolárov zo zmrazených ruských aktív. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AP.

Lídri krajín G7 sa začiatkom roka dohodli, že poskytnú Ukrajine veľkú pôžičku určenú na pomoc v boji proti ruskej invázii. Zástupca poradcu Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Daleep Singh uviedol, že Spojené štáty plánujú poskytnúť pôžičku vo výške 20 miliárd dolárov. Ďalších 30 miliárd ponúknu Európska únia, Spojené kráľovstvo, Kanada, Japonsko a ďalší.

Zmrazené aktíva agresorskej krajiny

„Nikdy predtým sa nestalo, že by multilaterálna koalícia zmrazila aktíva agresorskej krajiny a následne využila ich hodnotu na financovanie obrany poškodenej strany, a to všetko v rámci rešpektovania zásad právneho štátu a zachovania solidarity,“ uviedol Singh.

Dodal, že Bidenova administratíva plánuje rozdeliť svoj príspevok na pomoc ukrajinskému hospodárstvu a armáde. Na zaslanie vojenskej pomoci však bude potrebný súhlas Kongresu. „Aby bolo jasné, USA tak či tak poskytnú Ukrajine 20 miliárd dolárov na podporu, či už budú rozdelené medzi ekonomickú a vojenskú podporu, alebo k tomu dôjde výlučne prostredníctvom hospodárskej pomoci,“ vysvetlil.

Ďalšie podrobnosti o pôžičke upresnia počas tohtotýždňového stretnutia ministrov financií krajín G7 v talianskej obci Stresa.

Skupina už v júni oznámila, že väčšinu pôžičky pokryjú výnosy z približne 260 miliárd dolárov zmrazených ruských aktív. Prevažná väčšina týchto peňazí sa nachádza v krajinách Európskej únie. USA a ich spojenci zmrazili všetky aktíva ruskej centrálnej banky, ku ktorým mali prístup, keď Moskva napadla Ukrajinu v roku 2022, aktuality.sk

X X X

Mladí utekajú za vzdelaním do zahraničia. Doma vidia nekvalitu. Pozreli sme sa na ich motivácie (podcast)

 „Nie je to ľahká cesta. Musíme zmeniť „zážitok“ ľudí z vysokých škôl. Až potom sa bude šíriť pozitívna skúsenosť z nich,“ hovorí Renata Hall z mimovládnej organizácie Therapolis.

Až dvadsať percent maturantov chce ísť na vysokú školu do zahraničia. Je to desaťnásobok v porovnaní s rovesníkmi v krajinách OECD.

Za ich rozhodnutím sú najmä skúsenosti známych so slovenskými vysokými školami, potom ich samotná kvalita a až na treťom mieste nabádanie zo strany rodičov či blízkych. Vyplýva to z prieskumu agentúry Focus pre mimovládnu organizáciu Therapolis.

Naopak motivácie zvyšku maturantov pre štúdium na Slovensku sa točia okolo rodiny a priateľov, ktorých nechcú opustiť, či viazanosti budúcej profesie na Slovensko. Takmer 60 % zostávajúcich deklaruje, že to robia preto, že chcú pomôcť rozvíjať svoju krajinu.

 Aké sú teda motivácie maturantov a čo je za nimi? Sme odkázaní na pokračujúci odliv mozgov? Pozrieme sa na to s Renatou Hall z Therapolis.

„Nie je to ľahká cesta. Musíme zmeniť ‚zážitok‘ ľudí z vysokých škôl. Až potom sa bude šíriť pozitívna skúsenosť z nich“, vysvetľuje Hall.

„Ak chceme smerovať ľudí, ukážme im oblasti, ktoré považujeme za dôležité. A zámerne nehovorím o odboroch či programoch, dnešný svet je totiž natoľko komplexný, že si aj vo vzdelávaní vyžaduje kombinácie oblastí poznania,“ hovorí Hall. Uvádza pritom príklad kombinácie štúdia medicíny, manažmentu a práva, ktorá môže byť odpoveďou na potreby lekárov so súkromnou praxou.

Prieskum o motiváciách ísť na vysokú školu ukázal aj na fenomén prestávky v štúdiu po maturite. V zahraničí ide o známy fenomén označovaný ako „gap year“. Ide o rok, keď mladí zbierajú pracovné skúsenosti, učia sa jazyky alebo cestujú. U nás s ním počíta desatina maturantov. Podľa Renaty Hall je to čas, po ktorom zvykne prísť k zrelšiemu výberu ďalšieho štúdia, aktuality.sk

X X X

Nahnevaný šéf ruskej KHL chce od Švajčiarov, aby zrušili Slovákov kontrakt. Prezident NLA reagoval jasnou rétorikou

Jeho rozhodnutie svojvoľne opustiť KHL vyvolalo v Rusku búrku nevôle. Poškodená strana sa sťažuje a odvoláva sa na etické dohody napriek súťažami.

 Minulotýždňový odchod Michala Krištofa z klubu HK Soči rozvíril pokojné vody v európskom hokeji.

Slovenský hokejista nebol v klube od Čierneho mora spokojný so svojou pozíciou v tíme, nepozdávala sa mu ani nedostatočná minutáž a keď dostal ponuku zo Švajčiarska, neváhal.

Aj napriek platnému kontraktu s ruským klubom Soči zo dňa na deň opustil a namieril si to do Langnau, kde posilnil mužstvo SCL Tigers.

Rusov správanie šikovného centra zaskočilo.

Tvrdia, že voči hráčovi nemajú žiadne nevyrovnané finančné záväzky, že vždy sa voči nemu správali fér a preto nechápu, ako si dovolil odísť z klubu napriek uzatvorenej zmluve.

 Manažment KHL sa sťažoval aj vedeniu Medzinárodnej hokejovej federácie (IIHF), ale neuspel. Dôvod je jednoduchý – KHL už nepatrí do štruktúr Ruskej hokejovej federácie a tým pádom nemá s IIHF recipročnú dohodu o transferoch.

Zjednodušene povedané – kontrakty v rámci KHL platia len v Rusku a v ostatných krajinách hokejovej Európy sú len bezcenným papierom.

Keď ruská strana so sťažnosťou neuspela u IIHF, skúsila to vo Švajčiarsku.

Portál Le Matin informoval, že šéf najvyššej švajčiarskej súťaže National League Denis Vaucher dostal „nahnevaný“ email od prezidenta KHL Alexeja Morozova.

Bývalý elitný útočník, ktorý žiaril v NHL v drese Pittsburghu Penguins a patril aj medzi opory reprezentácie (dva tituly majstra sveta, striebro z olympiády), požaduje v mene ruskej súťaže, aby NLA zrušila Krištofov kontrakt.

Vaucher ako jeden z najvplyvnejších mužov vo švajčiarskom hokeji reagoval jasnou rétorikou.

 „A prečo by som také niečo mal urobiť? Jeho transfer schválila IIHF. Za nás prebehla procedúra podľa predpisov a tým to pre nás hasne,“ uviedol Vaucher pre Le Matin.

Sťažujúcej sa strane odporúča, aby kontaktovala strešný orgán hokeja vo svojej krajine.

„Ak sú šéfovia KHL nespokojní, nech kontaktujú vedenie Ruskej hokejovej federácie. Tá je členom IIHF. Pre nás je celá záležitosť uzavretá,“ dodal prezident NLA.

Krištof už stihol za svoj nový klub odohrať v najvyššej švajčiarskej súťaži dva zápasy.

 V piatok pomohol „tigrom“ asistenciou k výhre 4:3 na ľade Ambri-Piotta, v sobotu jeho tím prehral s Klotenom 0:2. Dnes hrá Langnau doma proti SC Bern.

Odchovanec nitrianskeho hokeja pôsobil v KHL od leta 2022, keď sa stal hráčom Vladivostoku, pred minulou sezónou sa presunul do Soči.

Ešte pred Ruskom okrem rodnej Nitry hrával aj v Česku a Fínsku. Slovensko reprezentoval na štyroch MS a dvoch ZOH, v Pekingu prispel k zisku historického bronzu./agentury/

X X X

Povodne spôsobili škody za viac než milión eur, eko organizácie žiadajú odstúpenie ministra Tarabu (týždenný EKO výber)

  Človek v ohrození pomáha domácnostiam po povodniach. Výsadba stromov prebehne aj vďaka podpore cez granty. Prírodný cintorín Záhrada spomienok vo Zvolene pripomína ľuďom, aby počas dušičkového obdobia zdobili hroby kvetmi so zreteľom na životné prostredie.

Pozrite si s nami prehľad správ z oblasti životného prostredia, ktoré sa za posledný týždeň stali doma i v zahraničí.

 Neďaleko smrteľného útoku medveďa pri obci Hybe odhalili aktivisti poľovnícke vnadisko, elektronický odpad zaplavuje východnú Áziu: 5 zaujímavých ekologických správ, ktoré vás môžu zaujať (Ekonews)

Aké zaujímavé udalosti sa stali vo svete ekológie a environmentalizmu za posledný mesiac? Čo by ste si z tejto problematiky nemali nechať ujsť? Vypočujte si 5 správ z ekológie, ktorým sme sa venovali:

· Myslime na ovocné stromy či bobuľové ovocie. Záhradný architekt Martin Čurda a záhradný realizátor František Laššák uviedli, že v našich záhradách by nemali chýbať rastliny a kvety ako digitalis, náprsník, echinacea, zvončeky, ovocné stromy a ovocné kríky.

· Neďaleko smrteľného útoku medveďa pri obci Hybe odhalili aktivisti poľovnícke vnadisko. Štátna ochrana prírody reagovala, že o výskyte vnadiska nemá vedomosť.

·Minister Taraba zrušil rozhodnutie EIA o spaľovni v Šali. Proces schvaľovania však nemôže vylučovať vyjadrenia a zásadné pripomienky verejnosti.

 Prehrabávačom smetných nádob hrozia na juhu Slovenska pokutou až 1500 eur. V praxi majú policajti vyzvať prehrabávačov smetných nádob, aby dali miesto do pôvodného stavu.

 Elektronický odpad zaplavuje východnú Áziu. Vietnamskí pracovníci sú príkladom toho, ako ho efektívne recyklovať.

Miliónové škody po povodniach

Povodne spôsobili za druhý polrok tohto roka škody vo výške viac ako 1,05 milióna eur. Dominovali dve významné povodňové situácie, prvá v januári až februári, druhá v júni. Počas prvého polroka vyhlásili na Slovensku stupne povodňovej aktivity v 149 oblastiach. Vyplýva to zo správy o priebehu a následkoch povodní na území SR, ktorú Ministerstvo životného prostredia predložilo do medzirezortného pripomienkového konania.

Škody na majetku fyzických osôb sú vo výške 131 882 eur, škody na majetku podnikateľov 20 199 eur, škody na majetku obcí 127 323 eur, na majetku vyšších územných celkov 2900 eur a na majetku štátu 769 236 eur.

Na vykonávanie povodňových zabezpečovacích prác podľa envirorezortu vynaložili výdavky vo výške viac ako 2,8 milióna eur a na vykonávanie povodňových záchranných prác išlo 199.446 eur.

Správa taktiež obsahuje dodatočne výdavky na záchranné práce, ktoré vynaložili počas povodní v druhom polroku 2023 v obci Sedliská v okrese Vranov na Topľou, a to 2829 eur. Taktiež sú tam aj výdavky na záchranné práce počas povodne od 9. júna 2023 do 2. apríla 2024 v obci Prenčov v okrese Banská Štiavnica vo výške 22 539 eur.

Povodne v Devínskej Novej Vsi, 15. septembra 2024Zdroj: Samuel Padych

Človek v ohrození pomáha domácnostiam po povodniach

Zaplaveným domácnostiam posiela organizácia Človek v ohrození priamu finančnú pomoc vo výške 160 000 eur. Po monitorovaní škôd, zbere a vyhodnocovaní dát je organizácia vo fáze, keď podpisuje so zasiahnutými obyvateľmi a obyvateľkami darovacie zmluvy a začína s vyplácaním finančnej pomoci.

Ihneď po ničivých septembrových dažďoch, keď bolo jasné, že voda napáchala veľa škody, vyrazili jej tímy do terénu a vyhlásili aj verejnú zbierku. Na úplne prvú pomoc ľuďom zasiahnutým povodňami vyčlenili z nášho humanitárneho fondu Klubu priateľov 10 000 eur. Potrebné vysúšače a ohrievače distribuovali hneď po opadnutí vody. Osobne navštívili 18 obcí, v 75 domácnostiach s majiteľmi a majiteľkami vyplnili dotazníky, rozdali 117 dezinfekčných balíčkov a 21 odvlhčovačov, vysúšačov či dieslových ohrievačov, aktuality.sk

X X X

Ocenili novinárov, ktorí odhalili, že v Európe zmizlo najmenej 50-tisíc maloletých migrantov

 Predsedníčka Európskeho parlamentu Roberta Metsolová poukázala na okaz investigatívnej novinárky Daphne Caruanovej Galiziovej, od ktorej zavraždenia uplynulo už sedem rokov.

Cenu Daphne Caruanovej Galiziovej za žurnalistiku za rok 2024 udelili v stredu na pôde Európskeho parlamentu (EP) v Štrasburgu investigatívnemu projektu Lost in Europe (Stratení v Európe), ktorý sa zaoberá zmiznutím vyše 50 000 maloletých migrantov bez sprievodu dospelých v Európe. Informuje o tom spravodajca TASR.

Priemerne 47 stratených denne

Vyšetrovanie, do ktorého sa zapojili médiá z Nemecka, Talianska, Grécka, Holandska, Belgicka, Írska a Spojeného kráľovstva, odhalilo, že v rokoch 2021 až 2023 po príchode do Európy zmizlo najmenej 51 433 maloletých migrantov. To znamená, že každý deň ich bolo v priemere 47.

Predsedníčka EP Roberta Metsolová na slávnostnom odovzdávaní ceny uviedla, že odkaz Caruanovej Galiziovej, ktorej siedme výročie vraždy si pripomíname 23. októbra, „žije aj naďalej prostredníctvom práce novinárov, ktorí sú odhodlaní hovoriť pravdu a nedať sa umlčať“.

„Ich boj za spravodlivosť prevláda nad hrozbami, ktoré majú podkopať ich dôležitú prácu. O slobode tlače sa nevyjednáva,“ odkázala Metsolová.

Práce stoviek novinárov

Nezávislá porota vyberala z prác stoviek novinárov z 27 krajín EÚ. Do užšieho výberu sa dostalo 13 z 318 príspevkov predložených od mája do júna.

Novinári zapojení do projektu Lost in Europe zozbierali údaje o nezvestných migrujúcich deťoch z 31 európskych krajín. Po mesiacoch pátrania skonštatovali, že počet nezvestných maloletých migrantov by mohol byť vyšší, čo naznačuje neúplné dokumentovanie prípadov a nedostatočný zber údajov v niektorých krajinách.

Generálna tajomníčka organizácie Missing Children Europe Aagje Levenová pri tejto príležitosti upozornila, že zistenia novinárov sú len „špičkou ľadovca“ a že v Európe alarmujúcou rýchlosťou mizne čoraz viac maloletých migrantov. Existujú obavy, že zmiznuté deti sú obeťami obchodovania s ľuďmi a moderných foriem otroctva.

Viaceré médiá

Na investigatívnom projekte sa zúčastnili nasledujúce médiá: De Standaard; Knack; VRT (Belgicko), Εfimerida ton Syntakton (Grécko), NRC; Small Stream Media (Holandsko), The Journal (Írsko), RBB; Tagesschau (Nemecko), CNN (Spojené kráľovstvo/USA), ANSA; Domani (Taliansko).

Cena Daphne Caruanovej Galiziovej vznikla na základe rozhodnutia Predsedníctva EP v decembri 2019. Ocenenie spolu s finančnou odmenou 20.000 eur udeľujú každoročne v deň výročia zavraždenia novinárky za výnimočný novinársky počin, ktorý prispel k podpore a ochrane základných princípov a hodnôt EÚ, ako sú ľudská dôstojnosť, sloboda, demokracia, rovnosť, dodržiavanie princípov právneho štátu a ľudské práva.

O cenu sa môžu uchádzať profesionálni novinári, jednotlivci alebo tímy bez ohľadu na štátnu príslušnosť. Podmienkou je zaslať príspevok, ktorý bol zverejnený alebo odvysielaný v jednom z 27 členských štátov EÚ.

Pred udelením ceny prebiehal v EP seminár zameraný na slobodu tlače. Na pracovnej panelovej diskusii o pokračujúcich hrozbách voči médiám ako hosť a svedok vystúpila aj slovenská televízna novinárka Marta Jančkárová so svedectvami o hrozbách mučením, znásilnením či smrťou, ktoré dostáva pre výkon svojej práce, aktuality.sk

X X X

K sedmičke titulov ôsmy zataľ nepridá. Djokovič sa odhlásil z prestížneho turnaja

 Srbský tenista Novak Djokovič sa odhlásil z parížskeho turnaja Masters. Na podujatí získal sedem zo svojich 40 titulov na okruhu ATP Masters 1000.

Tridsaťsedemročný Djokovič neoznámil dôvod svojho rozhodnutia. „Bohužiaľ, tento rok nebudem hrať na parížskom Masters. Mám odtiaľ veľa krásnych spomienok, vyhral som tam sedem titulov. Dúfam, že sa k vám o rok vrátim,“ sprostredkovala Djokovičovo vyjadrenie agentúra AFP.

Srbský tenista má na turnaji bilanciu 50-9, pričom vyhral 18 z predchádzajúcich 19 zápasov. V tejto sezóne 24-násobný grandslamový šampión 37-krát vyhral a zaznamenal deväť prehier. V rebríčku ATP mu patrí štvrtá priečka, aktuality.sk