Ruský prezident Vladimir Putin v prejave k národu vyzval členov žoldnierskej Vagnerovej skupiny, aby vstúpili do armády, alebo odišli do Bieloruska. Informovala o tom agentúra AFP. Vyhlásenie prezidenta sa odohralo nedlho po víkendovej vzbure vagnerovcov vedenej Jevgenijom Prigožinom.
Putin vo svojom prejave uviedol, že počas víkendovej vzbury vydal rozkaz, aby sa „zabránilo krviprelievaniu“. „Od samého začiatku, na môj priamy pokyn, boli podniknuté kroky, aby sme sa vyhli veľkému krviprelievaniu,“ povedal prezident podľa ruskej agentúry TASS. Dodal, že vzbura „bola odsúdená na neúspech“ a že z tejto revolty vzišla krajina „zjednotená“.
„Organizátori vzbury to pochopili,“ povedal Putin bez toho, že by spomenul Prigožina. „Akékoľvek vydieranie či spôsob, ako vniesť do Ruska zmätok, je odsúdených na neúspech,“ dodal.
Ako prezident tiež vyhlásil, väčšina vagnerovcov a ich veliteľov sú vlastenci. Dodal, že dodrží svoj sľub a umožní bojovníkom Vagnerovej skupiny presídliť sa do Bieloruska, ak budú chcieť. Môžu však podľa neho vstúpiť aj do pravidelnej armády.
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov následne informoval, že sa Putin stretol s vedením ruských bezpečnostných zložiek, vrátane ministra obrany Sergeja Šojgua. Medzi účastníkmi stretnutia je aj generálny prokurátor Igor Krasnov, šéf ruskej tajnej služby FSB Alexander Bortnikov či veliteľ ruskej národnej gardy Viktor Zolotov.
Šéf vagnerovcov Jevgenij Prigožin v piatok oznámil, že štartuje ťaženie s cieľom odstrániť velenie ruskej armády. Vagnerovci potom v sobotu smerovali na Moskvu, vzbura sa ale ešte v ten istý deň skončila na základe hmlistej dohody medzi Prigožinom a Kremľom, ktorú sprostredkoval bieloruský prezident Alexander Lukašenko.
Práve Prigožin by sa mal podľa tejto dohody nachádzať teraz v Bielorusku, jeho osud je ale nejasný. Dnes síce zverejnil novú audionahrávku, miesto svojho pobytu ale nespresnil./agentury/
X X X
V4 odmieta povinné kvóty na nelegálnych migrantov. Orbán kritizoval Brusel za nečinnosť
Krajiny Vyšehradskej štvorky (V4) odmietajú povinné kvóty a nútenú relokáciu v oblasti nelegálnej migrácie. Po rokovaní premiérov V4 o tom informovali premiéri V4. Samit bol zavŕšením ročného predsedníctva Slovenska vo Vyšehradskej štvorke, ktoré sa skončí 30. júna. Od 1. júla bude zoskupeniu predsedať Česká republika.
Stretnutie predsedov vlád krajín V4 v Bratislave 26. júna 2023. Zľava maďarský premiér Viktor Orbán, slovenský premiér Ľudovít Ódor, premiér ČR Petr Fiala a premiér Poľska Mateusz Morawiecki
„Našou snahou je komunikovať s krajinami, odkiaľ migranti prichádzajú, alebo cez ktoré krajiny idú najviac. Takisto je pre nás dôležité, aby sme vedeli ochrániť našu hranicu najefektívnejšie ako sa len dá,“ povedal slovenský predseda vlády Ľudovít Ódor.
Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán tvrdí, že EÚ má na migráciu riešenie, ktoré nechce realizovať. Navrhuje, aby migranti prichádzajúci do Únie predložili žiadosť o vstup na jej územie. Pokým žiadosť nebude posúdená, tak musí žiadateľ ostať mimo územia EÚ. „V tom momente sú všetky naše problémy vyriešené,“ podotkol Orbán.
Orbán zároveň poukázal na modifikáciu rozpočtu týkajúcu sa aj migrácie, ktorú predstavila EÚ. Považuje to za neseriózny návrh. Zdroje, ktoré vyhradila na riešenie migrácie, sú podľa maďarského premiéra smiešne. Maďarsko preto žiada Európsku komisiu o nový návrh rozpočtu.
Český premiér Petr Fiala vidí riešenie nelegálnej migrácie vo funkčnej návratovej politike utečencov a v posilnení spolupráce s krajinami pôvodu migrantov. „Musíme spolupracovať, pokiaľ ide o bránenie nelegálnej migrácie, obchodovania s ľuďmi. Musíme prerušovať trasy, ktorými sa ľudia dostávajú do Európy a musíme v tom byť oveľa viac efektívnejší ako doteraz,“ skonštatoval Fiala.
Na efektívnu ochranu vnútorných hraníc a pomoc krajinám, ktoré sú v bezprostrednej blízkosti Únie, apeluje aj premiér Poľska Mateusz Morawiecki. Premiéri na rokovaní prediskutovali aj Európsky plán zelenej dohody. Morawiecki pripomenul, že krajiny V4 svoj ekonomický rozvoj stavajú na zvýšení technologického rozvoja a priemysle.
Európska klimatická politika sa podľa neho snaží znížiť konkurencieschopnosť priemyslu. „My chceme pokročilé priemyselné technológie v európskych krajinách, a to predovšetkým vo vyšehradských,“ poznamenal poľský predseda vlády. Chce, aby klimatická politika zohľadňovala záujmy súvisiace s priemyslom a ekonomickým rozvojom.
Lídri V4 sa tiež podľa Ódora zhodli na odsúdení ruskej agresie na Ukrajine. Krajiny budú naďalej podporovať kroky Ukrajiny aj v rámci EÚ a NATO. Slovensko zároveň potrebuje investovať do prihraničnej infraštruktúry, a preto sa uchádza o dva projekty financované z eurofondov. Ide o nový logistický terminál Dobrá a druhý projekt je určený na modernizáciu prihraničnej infraštruktúry v Čiernej nad Tisou za spoluúčasti Maďarska a Ukrajiny./agentury/
X X X
Prvýkrát v histórii dovoz LNG tankermi prekonal plynovody
Dovoz skvapalneného zemného plynu (LNG) do Európy minulý rok podľa údajov Energetického inštitútu (EI) po prvýkrát prekonal dovoz komodity plynovodmi. TASR o tom informuje na základe správy Bloomberg.
To signalizuje, že kontinent rýchlo obnovuje svoju energetickú infraštruktúru a zároveň prerušuje vzťahy s Ruskom po jeho invázii na Ukrajinu. Globálna produkcia plynu zostala pritom v roku 2022 relatívne konštantná v porovnaní s predchádzajúcim rokom, ako ukazuje štatistický prehľad EI o svetovej energetike.
Európa bola vlani prémiovým trhom, čo pomohlo prilákať viac LNG k jej brehom a vyplniť medzery, ktoré zanechali zmenšujúce sa dodávky cez ruské plynovody. Tento posun však viedol k rekordným cenám a výkyvom na trhoch s plynom, ako aj k pretrvávajúcej vysokej inflácii na celom kontinente, čo tlmilo aktivitu v priemysle a viedlo k spomaleniu ekonomík. Rast cien zároveň spôsobil krízu životných nákladov v mnohých krajinách.
Európske štáty v priebehu minulého roka nainštalovali ďalšie dovozné terminály pre LNG, pričom Nemecko sa po prvýkrát pripojilo ku klubu jeho dovozcov. Došlo tiež k orientácii na obnoviteľné zdroje, ako je vietor a slnko.
Podľa štatistík sa dovoz plynu cez plynovody do Európy v minulom roku znížil na približne 151 miliárd kubických metrov (m3) z 232 miliárd m3 o rok skôr. Tento kontrastuje s dovozom LNG, ktorý sa v roku 2022 zvýšil na 170 miliárd m3 zo 108 miliárd m3 v predchádzajúcom roku.
No hoci apetít po LNG v Európe vzrástol, Ázia bola stále najväčším dovozcom tohto paliva. Globálny obchod s plynom ako LNG predstavoval v minulom roku 56 % všetkého medziregionálneho obchodu s plynom podľa inštitútu.
Podiel Ruska na globálnom exporte cez plynovody klesol v roku 2022 na 29 % z približne 43 % v priemere za uplynulých 10 rokov, uvádza sa v správe. Nórske dodávky cez plynovody boli započítané ako vnútorný obchod v rámci Európy a neboli zahrnuté do čísiel o dovoze./agentury/
X X X
Rusko poslalo stíhačky k britským lietadlám nad územie Čierneho mora
Dve ruské stíhačky Su-27 vzlietli v pondelok k trom britským bojovým lietadlám, ktoré sa ponad Čierne more blížili smerom k ruským hraniciam.
Tvrdí to ruské ministerstvo obrany, informujú agentúra AFP a denník The Guardian „Keď sa k nim priblížili ruské stíhačky, zahraničné bojové lietadlá sa otočili a vzdialili sa od ruskej hranice,” uviedlo ministerstvo s tým, že išlo o dve britské stíhačky Typhoon sprevádzané prieskumným lietadlom RC-135. Dodal, že k narušeniu ruských hraníc nedošlo.
V posledných mesiacoch dochádza nad Čiernym aj Baltským morom k čoraz väčšiemu počtu takýchto incidentov, počas ktorých musia k ruským strojom opakovane vzlietať aj stíhačky západných krajín.
Moskva v máji informovala, že v priebehu jedného týždňa takto eskortovala dovedna štyri americké strategické bombardéry, ktoré spozorovala nad Baltským morom pri dvoch samostatných incidentoch.
Ruské stíhačky v ostatnom čase obdobne sprevádzali aj francúzske, nemecké a poľské lietadlá. V marci sa v Čiernom mori zrútil americký prieskumný dron MQ-9 Reaper po konfrontácii, z ktorej Washington obvinil ruské stíhačky. Americká armáda zverejnila z incidentu aj video, ktoré zachytili kamery tohto dronu a ktoré jej verziu udalostí podporuje. Rusko obvinenie popiera, aktuality.sk
X X X
Jevgenij Prigožin povedal, že Wagnerovci prešli 780 kilometrov a nenarazili na odpor
Informoval, že v radoch Wagnerovej armády sú po vzbure dvaja mŕtvi a niekoľko zranených. Obaja mŕtvi Prigožin, boli príslušníkmi regulárnej ruskej armády, ktorí sa rozhodli pridať k vagnerovcom.
Vodca ruskej žoldnierskej Vagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin tvrdí, že cieľom vzbury, ktorú rozpútal koncom minulého týždňa, bolo zabrániť rozpusteniu svojich jednotiek k 1. júlu.
Podľa stanice Rádio Sloboda (RFE/RL) to Prigožin uviedol vo svojej hlasovej správe zverejnenej v pondelok na sociálnych sieťach.
Ide o jeho prvé verejné vyhlásenie od skončenia tzv. „pochodu spravodlivosti“. Kde a kedy bola nahrávka vyhotovená, nie je známe, rovnako ako ani súčasné miesto pobytu samotného Prigožina.
Prigožin – respektíve muž s hlasom podobajúcim sa na Prigožinov – pripomína, že vagnerovci vždy chránili len záujmy Ruska, pričom aj vo vojne na Ukrajine dosiahli významné úspechy.
„V dôsledku intríg a nepremyslených rozhodnutí“ však mala byť Wagnerova skupina k 1. júlu rozpustená, dodal Prigožin, pričom uviedol, že velitelia a takmer nikto z príslušníkov útočných brigád nesúhlasil s podpísaním kontraktov na službu v ruskej armáde s ruským ministerstvom obrany, pretože „si boli istí, že by to viedlo k úplnej strate bojovej výkonnosti”. Mali však v pláne vydať sa 30. júna na pochod do Rostova na Done a odovzdať svoju techniku ministerstvu obrany.
Následne však vrtuľníky ruského ministerstva obrany podnikli raketový útok na pozície wagnerovcov, pričom zahynulo asi 30 mužov, tvrdí v audiospráve Prigožin.
Chceli ich „postaviť pred súd”
Objasnil, že rada veliteľov Wagnerovej skupiny rozhodla okamžite vyraziť na tzv. pochod spravodlivosti. Cieľom bolo zabrániť rozpusteniu Wagnerovej skupiny a „postaviť pred súd tých, ktorí sa počas vojny na Ukrajine svojím konaním dopustili mnohých chýb”.
Pochod trval 24 hodín. Jedna z kolón vstúpila do juhoruského mesta Rostov na Done, druhá sa presúvala smerom na Moskvu.
Prigožin poukázal aj na to, že wagnerovcom sa za jeden deň podarilo prejsť 780 kilometrov bez toho, aby narazili na nejaký odpor. Konštatoval, že počas svojho pochodu wagnerovci zablokovali a znefunkčnili všetky vojenské zariadenia pozdĺž svojej trasy vrátane letísk.
„Náš pochod ukázal veľké problémy s bezpečnosťou v krajine,” zdôraznil Prigožin.
„Za 24 hodín sme prešli vzdialenosť rovnajúcu sa vzdialenosti od miesta, kde sa začala SVO (ruská skratka pre špeciálnu vojenskú operácii ako v Rusku oficiálne nazývajú vojnu na Ukrajine), do Kyjeva alebo Užhorodu. Keby tam 24. februára 2022 boli takí ako my, SVO by trvala jeden deň. Ukázali sme úroveň organizácie, ktorej sa musí prispôsobiť ruská armáda,” deklaroval tiež Prigožin.
Tvrdil, že civilné obyvateľstvom ich vítalo a prevolávalo im na slávu.
Nezabili ani jedného ruského vojaka
Prigožin tiež deklaroval, že jeho bojovníci nezabili počas pochodu ani jedného vojaka ruskej armády. Priznal však, že Wagnerovci boli nútení zostreliť niekoľko lietadiel, ktoré mali bombardovať ich konvoje.
Informoval, že v radoch Wagnerovej armády sú po vzbure dvaja mŕtvi a niekoľko zranených. Obaja mŕtvi Prigožin, boli príslušníkmi regulárnej ruskej armády, ktorí sa rozhodli pridať k wagnerovcom.
Podľa Prigožina sa jeho ozbrojené jednotky „zastavili, keď bolo zrejmé, že sa preleje veľa krvi. Mysleli sme si, že „stačí ukázať to, čo sme sa chystali urobiť”.
Zopakoval, že jeho muži sa vydali na pochod, aby dali najavo svoj protest, nie aby zvrhli vládu.
Západom neuznaný autoritársky prezident Bieloruska Alexandr Lukašenko podľa Prigožina „podal pomocnú ruku a ponúkol možnosť pokračovať v práci Wagnerovej skupiny v legitímnej jurisdikcii”. Následne sa vagnerovci začali vracať do svojich poľných táborov.
Prigožin neprezradil podrobnosti rokovaní s Lukašenkom ani ďalšie plány svojich jednotiek, aktuality.sk
X X X
Štát vás nenúti vybavovať veci, ale rieši ich sám. Aj takto dokáže pomôcť umelá inteligencia, zatiaľ v Estónsku
Ak by sa niečo pokazilo, všetci v Estónsku by stratili dôveru v digitalizáciu. A to si naozaj nemôžeme dovoliť, hovorí estónska expertka na digitalizáciu Anett Numa.
Keď vám vyprší platnosť nejakého dokladu, viete, že vás čaká minimálne jedna návšteva štátnej inštitúcie a nezriedka aj ďalšia komunikácia s bankami či inými firmami. Nie v každej krajine je tomu tak. Estónsko za občana vybaví všetky potrebné náležitosti, a to dokonca aj bez potreby požiadania. Štát totiž predpokladá, že dané služby budete potrebovať, a tak proaktívne zareaguje, komunikuje so súkromnými firmami a celkovo sa snaží človeka zaťažovať administratívnymi záležitosťami čo najmenej.
Takýto prístup je možný aj vďaka využívaniu umelej inteligencie na automatizovanie procesov. O digitalizácii a kyberbezpečnostných opatreniach v Estónsku sme sa rozprávali s vedúcou oddelenia vládnych vzťahov a komunikácie vo vládne inštitúcii Accelerate Estonia – Anett Numa.
Malí, no priebojní
Od Estóncov často počuť, že hoci vaša krajina nie je daňovým rajom, tak ste byrokratickým rajom. Ako sa z krajiny, ktorá bola roky pod komunistickou nadvládou, stane svetový digitálny líder? Čo boli hlavné faktory rozhodujúce o tomto úspechu?
Často dostávam túto otázku najmä kvôli nášmu regionálnemu kontextu, keďže Litva a Lotyšsko majú podobnú minulosť a neprešli rovnakou transformáciou. Nikdy to nie je o technológiách, ale všetko je o lídroch. Povedala by som, že približne 80 % úspechu bolo vďaka našim lídrom. Mali sme dobrých politikov, veľmi mladú vládu.
Estónsko si povedalo, že musíme nájsť cestu, ako zatočiť s korupciou, že musíme vytvoriť lepšiu spoluprácu medzi občanmi a štátom. Potrebovali sme najskôr vybudovať dôveru a transparentnosť – a zvládnuť toto všetko s pomerne obmedzeným rozpočtom.
Krajina potrebuje mať schopných lídrov, ktorí veria v inovácie a neboja sa implementovať inovatívne riešenia.
V tom čase prišli naši lídri s návrhom, že práve technológie by nám mohli pomôcť s otvorenosťou vládnutia, väčšou transparentnosťou v rámci toho, ako sú spracovávané informácie a s lepšou dostupnosťou aj pre ľudí žijúcich v menších, odľahlejších častiach Estónska. Bolo teda veľmi výhodné ponúknuť občanom e-služby a nemusieť budovať vládne inštitúcie v každom menšom meste. To by bolo naozaj drahé.
Čiže v skratke – krajina potrebuje mať schopných lídrov, ktorí veria v inovácie a neboja sa implementovať inovatívne riešenia. My sme s tým začali už na začiatku 90 rokov. Ja aktuálne radím vládam rôznych krajín. Ak je v krajine stabilita a vôľa pozerať sa do budúcnosti, treba to využiť.
Estónsko je známe tým, že povoľuje občanom vybaviť akúkoľvek životnú situáciu online, teda až na rozvod. Môžete vysvetliť, čo všetko je umožnené občanovi vykonávať online a ako vyzerá interakcia so štátom?
Ako ste naznačili, obyvatelia Estónska môžu vybaviť takmer všetko online. Neviem si ani spomenúť na moment, kedy by som mala nejakú priamu interakciu so štátnymi inštitúciami. Teda samozrejme pracujem pre štát, ale ako občan nemám túto skúsenosť.
Napríklad digitálne podávanie daňového priznania je dostupné už vyše 20 rokov. Štát sa navyše snaží poskytovať proaktívne služby, čo znamená, že občan nemusí požiadať štát o to, aby konal.
V prípadoch, kedy by mala napríklad občanovi vypršať platnosť nejakého dokladu, tak štát mu proaktívne vybaví nový – bez nutnosti požiadavky od občana. Používame na to technológie umelej inteligencie, ktoré túto prácu značne uľahčujú a pomáhajú nám poskytovať personalizované služby.
Hoci už roky učíme iné vlády ako priniesť digitálne riešenia, je skvelé, že aj iné vlády učia nás, ako sa môžeme zlepšiť.
Dôležitou časťou je aj prístup štátu k občanom, ktorých vnímame ako našich zákazníkov. Hoci už dlho fungujeme online, v posledných rokoch sa snažíme zaručiť, aby boli služby vyhovujúce. Pracujeme teraz na novej mobilnej aplikácii, ktorá poskytne všetky už doteraz dostupné služby, no trošku viac zrozumiteľné.
Najlepšia časť toho celého je, že táto aplikácia je vyvinutá ukrajinskou spoločnosťou. Budeme používať rovnakú aplikáciu ako Ukrajina. Hoci už roky učíme iné vlády ako priniesť digitálne riešenia, je skvelé, že aj iné vlády učia nás, ako sa môžeme zlepšiť, aktuality.sk
X X X
Spojené štáty pošlú Ukrajine vojenskú pomoc Spojené štáty v utorok oznámia ďalší balík vojenskej pomoci Ukrajine, tentoraz v hodnote pol miliardy dolárov.
Informovala o tom v pondelok agentúra Reuters s odvolaním sa na nemenované zdroje, informuje TASR.
Zásielka vojenskej pomoci má obsahovať 30 bojových vozidiel typu Bradley, 25 obrnených transportérov Stryker, muníciu pre salvové raketomety HIMARS, protitankové komplety Javelin a muníciu pre systémy protivzdušnej obrany Patriot a Stinger. Vojenský materiál má pochádzať z nadbytočného inventáru skladov amerických ozbrojených síl.
Biely dom sa k záležitosti zatiaľ nevyjadril.
Ak Washington tieto informácie potvrdí, pôjde o 41. balík vojenskej pomoci USA Ukrajine od začiatku vojny. Celková americká vojenská pomoc pre Ukrajinu už presiahla hodnotu 40 miliárd dolárov, aktuality.sk
X X X
Poslanci sa chystajú na Borisa Kollára. Demokratov čaká kľúčové stretnutie
Na zvolanie mimoriadnej schôdze budú potrebovať najmenej 30 hlasov. Aktuálne ich majú o desať menej.
Prinášame vám prehľad najdôležitejších udalostí a niečo navyše. Dnes vás nimi prevedie editor domáceho spravodajstva Martin Sliz.
Kollárova kauza sa potiahne ďalší týždeň
Kauza Borisa Kollára, ktorý sa minulý týždeň priznal, že pred jedenástimi rokmi zbil svoju partnerku, bude pokračovať aj tento týždeň.
Opoziční Demokrati sa rozhodli zozbierať podpisy na zvolanie mimoriadnej schôdze, kde by chceli docieliť vyslovenie nedôvery aktuálnemu predsedovi parlamentu. Na samotné odvolávanie potrebujú splniť dve podmienky, aktuality.sk
X X X
Koľko budú stáť predčasné voľby? Výdavky budú vyššie. Sú za tým dva faktory
Účet za parlamentné voľby bude zrejme mastný. Kým v roku 2020 predpovedali, že na ne minieme 12,6 milióna eur, výdavky na jesenné predčasné voľby odhadujú na 16,8 milióna. Prečo budú voľby drahšie? Podľa šéfky odboru volieb ministerstva vnútra Evy Chmelovej je za tým drahší papier aj nárast priemernej mzdy.
Ako pre Pravdu potvrdila Chmelová, vyššie výdavky ovplyvňujú najmä dva faktory. „Pochopiteľne, je to pod vplyvom inflácie. Tak, ako nám zdražela cena papiera, zvýšila sa aj priemerná mzda v národnom hospodárstve,“ vysvetlila.
Pred parlamentnými voľbami v roku 2010 odhadovali výdavky na 9,7 milióna, v roku 2012 na 10,15 milióna, v roku 2016 na 10,7 milióna eur a v roku 2020 na 12,6 milióna eur. Vláda schválila minulú stredu volebný harmonogram, podľa ktorého je pre voľby 2023 potrebné uvoľniť pre ministerstvo vnútra 13 686 875 eur a štatistický úrad vo výške 3 148 630 eur. Predčasné parlamentné voľby budú teda stáť vyše 16,8 milióna eur.
Štedrejšie odmeny
Z peňazí sa hradia mzdy členom volebných komisií a odmeny členom a zapisovateľom okresných a okrskových volebných komisií. Financie sa uvoľňujú aj na tlač hlasovacích lístkov, tiež na zabezpečenie hlasovania poštou, či na ochranu verejného poriadku. Peniaze pre ŠÚ SR zahŕňajú zase výdavky na spracovanie volebných výsledkov.
Členovi volebnej komisie pripadalo v roku 2020 50 eur, zapisovateľovi 62 eur a predsedovi komisie 65 eur. Za jesenné voľby to bude viac. Chmelová podotkla, že odmeny pre členov a zapisovateľov sa rozlišujú v súvislosti s ich zodpovednosťou.
„V súčasnosti napríklad člen volebnej komisie má nárok na odmenu vypočítanú podľa priemernej mzdy v národnom hospodárstve 62,70 eura, zapisovateľ volebnej komisie 78,39 eur a predseda okrskovej volebnej alebo a okresnej volebnej komisie 81,52 eura. V minulosti boli všetky odmeny členov a zapisovateľov rovnaké,“ pokračovala.
Elektronické voľby sú pasé
Vláda, ktorá nastúpila po voľbách v roku 2020, mala v Programovom vyhlásení vlády, že popri klasickom hlasovaní zavedie aj elektronické. Bod nenaplnila. K elektronickým voľbám, ako k alternatíve ku klasickému hlasovaniu, vytvorili totiž pracovnú skupinu expertov, ktorá dospela k záveru, že zavedenie hlasovania cez internet by malo viacero rizík. „Boli vyslovené pochybnosti, že voliči by nemali dôveru k výsledkom volieb, pokiaľ by sa hlasovalo elektronicky,“ ozrejmila Chmelová.
V Európe sa o elektronické voľby pokúšali v Nemecku, Francúzsku aj vo Fínsku. Premiantom je v hlasovaní cez internet Estónsko. Sympatie si však získali postupne. V komunálnych voľbách v roku 2005 využili možnosť voliť elektronicky dve percentá voličov. Kým v parlamentných voľbách v roku 2019 využilo túto formu 247 232 ľudí, tento rok hlasovala elektronicky asi tretina voličov, teda 313 514 ľudí.
„V ostatných krajinách sa elektronizácia, pokiaľ ide o volebné procesy, zastavila do tej miery, že zostalo pravidlo hlasovanie na papieri, sčítavanie na papieri a potom už sumarizácia elektronicky. To je postup, ktorý aplikuje aj Slovenská republika,“ vysvetlila šéfka odboru volieb.
Predstava, že by elektronické voľby boli lacnejšie, je podľa Chmelovej len zdanlivá. Pripomenula, že aj Rada Európy podporuje, aby bolo elektronické hlasovanie iba jednou z možností ako hlasovať. Ak by sa zaviedli online voľby, ministerstvo vnútra by i tak muselo pre všetkých voličov zabezpečiť okrem toho aj papierovú možnosť hlasovania a hlasovacie lístky.
ČÍTAJTE VIACSulíkova predvolebná atómka vyvolala rozruch. Na východe sú z jeho rečí nesvoji
„Tí voliči, ktorí by sa rozhodli hlasovať elektronicky, by mohli hlasovať elektronicky. Z tohto dôvodu by boli voľby oveľa drahšie ako je tomu doposiaľ. Okrem toho by bolo otázkou, ako by voliči takémuto spôsobu hlasovania dôverovali, keďže najväčšiu pochybnosť mala pracovná skupina v tom, že by bolo možné spojiť jednak voliča a hlas, ktorý odovzdal, a potom obavy z toho, že hlas by bolo možné po ceste v elektronických systémoch aj manipulovať,“ dodala.
Voľby budú drahšie
Chmelová upozornila, že ministerstvo vnútra predkladá na rokovanie vlády iba návrh rozpočtu na voľby, ktorý počíta s určitými rezervami. Počet hlasovacích lístkov, ktoré sa musia vytlačiť, a teda aj papiera, sa odvíja od počtu kandidujúcih politických subjektov. „Áno, vo všeobecnosti budú voľby drahšie. Účet bude vystavený štátu až po vykonaní volieb,“ dodala Chmelová./agentury/
X X X
Jevgenij Prigožin povedal, že Wagnerovci prešli 780 kilometrov a nenarazili na odpor
nformoval, že v radoch Wagnerovej armády sú po vzbure dvaja mŕtvi a niekoľko zranených. Obaja mŕtvi Prigožin, boli príslušníkmi regulárnej ruskej armády, ktorí sa rozhodli pridať k vagnerovcom.
Vodca ruskej žoldnierskej Vagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin tvrdí, že cieľom vzbury, ktorú rozpútal koncom minulého týždňa, bolo zabrániť rozpusteniu svojich jednotiek k 1. júlu.
Podľa stanice Rádio Sloboda (RFE/RL) to Prigožin uviedol vo svojej hlasovej správe zverejnenej v pondelok na sociálnych sieťach.
Ide o jeho prvé verejné vyhlásenie od skončenia tzv. „pochodu spravodlivosti“. Kde a kedy bola nahrávka vyhotovená, nie je známe, rovnako ako ani súčasné miesto pobytu samotného Prigožina.
Prigožin – respektíve muž s hlasom podobajúcim sa na Prigožinov – pripomína, že vagnerovci vždy chránili len záujmy Ruska, pričom aj vo vojne na Ukrajine dosiahli významné úspechy.
„V dôsledku intríg a nepremyslených rozhodnutí“ však mala byť Wagnerova skupina k 1. júlu rozpustená, dodal Prigožin, pričom uviedol, že velitelia a takmer nikto z príslušníkov útočných brigád nesúhlasil s podpísaním kontraktov na službu v ruskej armáde s ruským ministerstvom obrany, pretože „si boli istí, že by to viedlo k úplnej strate bojovej výkonnosti”. Mali však v pláne vydať sa 30. júna na pochod do Rostova na Done a odovzdať svoju techniku ministerstvu obrany.
Následne však vrtuľníky ruského ministerstva obrany podnikli raketový útok na pozície wagnerovcov, pričom zahynulo asi 30 mužov, tvrdí v audiospráve Prigožin.
Chceli ich „postaviť pred súd”
Objasnil, že rada veliteľov Wagnerovej skupiny rozhodla okamžite vyraziť na tzv. pochod spravodlivosti. Cieľom bolo zabrániť rozpusteniu Wagnerovej skupiny a „postaviť pred súd tých, ktorí sa počas vojny na Ukrajine svojím konaním dopustili mnohých chýb”.
Pochod trval 24 hodín. Jedna z kolón vstúpila do juhoruského mesta Rostov na Done, druhá sa presúvala smerom na Moskvu.
Prigožin poukázal aj na to, že wagnerovcom sa za jeden deň podarilo prejsť 780 kilometrov bez toho, aby narazili na nejaký odpor. Konštatoval, že počas svojho pochodu wagnerovci zablokovali a znefunkčnili všetky vojenské zariadenia pozdĺž svojej trasy vrátane letísk.
„Náš pochod ukázal veľké problémy s bezpečnosťou v krajine,” zdôraznil Prigožin.
„Za 24 hodín sme prešli vzdialenosť rovnajúcu sa vzdialenosti od miesta, kde sa začala SVO (ruská skratka pre špeciálnu vojenskú operácii ako v Rusku oficiálne nazývajú vojnu na Ukrajine), do Kyjeva alebo Užhorodu. Keby tam 24. februára 2022 boli takí ako my, SVO by trvala jeden deň. Ukázali sme úroveň organizácie, ktorej sa musí prispôsobiť ruská armáda,” deklaroval tiež Prigožin.
Tvrdil, že civilné obyvateľstvom ich vítalo a prevolávalo im na slávu.
Nezabili ani jedného ruského vojaka
Prigožin tiež deklaroval, že jeho bojovníci nezabili počas pochodu ani jedného vojaka ruskej armády. Priznal však, že Wagnerovci boli nútení zostreliť niekoľko lietadiel, ktoré mali bombardovať ich konvoje.
Informoval, že v radoch Wagnerovej armády sú po vzbure dvaja mŕtvi a niekoľko zranených. Obaja mŕtvi Prigožin, boli príslušníkmi regulárnej ruskej armády, ktorí sa rozhodli pridať k wagnerovcom.
Podľa Prigožina sa jeho ozbrojené jednotky „zastavili, keď bolo zrejmé, že sa preleje veľa krvi. Mysleli sme si, že „stačí ukázať to, čo sme sa chystali urobiť”.
Zopakoval, že jeho muži sa vydali na pochod, aby dali najavo svoj protest, nie aby zvrhli vládu.
Západom neuznaný autoritársky prezident Bieloruska Alexandr Lukašenko podľa Prigožina „podal pomocnú ruku a ponúkol možnosť pokračovať v práci Wagnerovej skupiny v legitímnej jurisdikcii”. Následne sa vagnerovci začali vracať do svojich poľných táborov.
Prigožin neprezradil podrobnosti rokovaní s Lukašenkom ani ďalšie plány svojich jednotiek, aktuality.sk
X X X
Rusi ostreľovali mesto pri Záporožskej atómovej elektrárni, hlásia najmenej dve obete
Miestne úrady ešte zisťujú rozsah škôd spôsobených ostreľovaním.
Dvaja ľudia zahynuli pri ruskom ostreľovaní mesta Nikopol, ktoré leží neďaleko Ruskom okupovanej Záporožskej atómovej elektrárne (ZAES). Uviedol to v pondelok gubernátor Dnepropetrovskej oblasti Serhij Lysak. TASR o tom informuje na základe správy britského denníka The Guardian.
Ruské sily v poobedných hodinách zasiahli ťažkým delostrelectvom miestnu súkromnú firmu, napísal Lysak v príspevku na platforme Telegram. „Zahynuli dvaja (tamojší) zamestnanci – 51-ročná žena a 50-ročný muž,” dodal. Ďalšieho 49-ročného muža so zraneniami hospitalizovali.
Miestne úrady ešte zisťujú rozsah škôd spôsobených ostreľovaním. Lysak k svojmu príspevku priložil fotografie budovy s rozbitými oknami.
Mesto Nikopol oddeľuje od Záporožskej jadrovej elektrárne rieka Dneper. Areál ZAES, najväčšej jadrovej elektrárne v Európe, okupujú ruské sily od začiatku marca minulého roku. Elektráreň sa viackrát stala terčom ostreľovania, z ktorého sa navzájom obviňovali Rusko a Ukrajina. Táto situácia opakovane vyvoláva obavy z jadrovej katastrofy, ktoré ešte posilnilo nedávne zničenie Kachovskej priehrady na Dnepri, aktuality.sk
X X X
Minister vnútra Šimko vo Viedni povedal, že s Rakúskom rozkladáme prevádzačské siete
V prihraničnej oblasti pôsobia na oboch stranách zmiešané hliadky.
Slovenský minister vnútra Ivan Šimko na pondelkovom rokovaní so svojím rakúskym partnerom Gerhardom Karnerom vo Viedni ocenil spoluprácu s Rakúskom v potláčaní nelegálnej migrácie, čomu podľa neho nasvedčujú úspešné spoločné akcie pri rozkladaní prevádzačských sietí. V prihraničnej oblasti pôsobia na oboch stranách zmiešané hliadky. TASR o tom informovala riaditeľka tlačového odboru ministerstva vnútra Zuzana Eliášová.
Slovensko podľa Šimka nelegálnu migráciu dlhodobo aktívne rieši. „Problém predstavujú ľudia, ktorí prichádzajú do schengenského priestoru a zostávajú v ňom,” uviedol.
Cieľovou krajinou migrantov je vo väčšine prípadov Nemecko. Šimko zdôraznil, že SR je tranzitnou krajinou, preto je dôležité riešiť problematiku najmä na európskej úrovni.
Ako pokračoval, migrácia neznamená pre Slovensko bezpečnostný problém, keďže doteraz neboli zaznamenané žiadne vážnejšie incidenty a ani jeden trestný čin v súvislosti s migrantmi.
Až 96 percent tranzitujúcich nelegálnych migrantov tento rok prišlo na Slovensko cez západobalkánsku trasu. Najviac bolo Sýrčanov – 9065, čo predstavuje 95 percent z celkového počtu. S približne jednopercentným podielom nasledovali Turci (125 migrantov) a Bangladéšania (82).
Od začiatku roka do konca mája obvinili na Slovensku z prevádzačstva 84 osôb a ďalších 17 osôb z účelového manželstva. Najviac prevádzačov bolo zo Sýrie (11), potom z Ukrajiny (desať) a po päť z Gruzínska a Moldavska, aktuality.sk
X X X
Čiernohronskú železnicu blokovali zátarasy. Súd rozhodol v prospech prevádzkovateľa: Spor sa však nekončí
Verdikt súdu o populárnej železnici jej prevádzkovateľa potešil – prekážky z trate nariadil odstrániť. Betónové zátarasy tam pred dvomi mesiacmi umiestnil majiteľ pozemkov, cez ktoré dráha vedie. Teraz ich musí z koľaje smerujúcej na Dobroč, ktorá vedie aj kurióznym úsekom medzi futbalovým ihriskom a diváckou tribúnou, „odpratať“. Takisto oplotenie, ktorým túto časť ohradil.
Riaditeľ ČHZ Aleš Bílek je s rozhodnutím súdu spokojný.
Šéf neziskovej organizácie Čiernohronská železnica (ČHZ) Aleš Bílek upozornil na neodkladné opatrenie breznianskeho okresného súdu, ktoré sa pred pár dňami stalo právoplatným, o odstránení všetkých prekážok na trati smerom na Dobroč. Tie tam dal v posledný aprílový deň majiteľ pozemkov, cez ktoré koľaj vedie.
„Všetko, čo na dráhu naukladal, aj plot v jej okolí, musí dať preč a umožniť nám jej bezproblémové prevádzkovanie. Tak to zostane dovtedy, kým ďalší súd rozhodne o tom, čo rieši ministerstvo dopravy – či sme alebo nie sme čierna stavba. To ale môže trvať veľa rokov,“ povedal Bílek. Poznamenal, že predbežné opatrenie súdu je vykonateľné okamžite. „Vlastník pozemkov ho však zatiaľ nevykonal. Mal to urobiť do štrnástich dní od vydania uznesenia, ktoré je právoplatné, aj keby ho neprevzal,“ pripomenul.
Keďže k odstráneniu prekážok ani po uplynutí tejto lehoty nedošlo, ČHZ sa obrátila na exekútora. „V podstate štát by sa mal teraz postarať o to, aby bolo predbežné opatrenie vykonané. Keď to neurobí majiteľ pozemku, bude to musieť urobiť exekútor,“ vysvetlil Bílek. Verí, že to stihnú tak, aby od prvého júlového dňa mohli vláčiky na dotknutej trase premávať pravidelne a nerušene tak zahájiť letnú turistickú sezónu.
Majiteľ sa síce voči verdiktu odvolal, ale to nemá vplyv na vykonateľnosť predbežného opatrenia, ku ktorému musí dôjsť okamžite. „V rozhodnutí súdu je všetko zrozumiteľne odôvodnené. Z nášho pohľadu je teraz tá situácia veľmi dobrá, aj keď to ešte nie je definitívny koniec. Ako som už spomínal, ďalšie konanie bude prebiehať ešte o legálnosti našej železnice,“ hovorí Bílek. Zopakoval, že o tom rozhoduje ministerstvo dopravy. Nech ale rezort rozhodne akokoľvek, určite to zase skončí na súde, kde podá žalobu jedna alebo druhá nespokojná strana.
Rezort: Prevádzka je možná
Vlastník problémového pozemku Jozef Garbiar považuje rozhodnutie súdu za nezákonné, nesprávne a arbitrárne. „Absolútne ignoruje fakt, že ČHZ nemá a nikdy nemala na pozemkoch v mojom výlučnom vlastníctve žiadne povolenia ani licenciu na prevádzkovanie dráhy. O takéto povolenie na mojich pozemkoch ani v minulosti nikdy nežiadala,“ uviedol Garbiar. Poukázal pritom na vyjadrenie Dopravného úradu, ktorý mu dal vlani v októbri za pravdu.
„To znamená, že prevádzkovanie akejkoľvek dopravy na mojich pozemkoch bez povolenia je nelegálne a môže byť považované za všeobecné ohrozenie obyvateľstva,“ podčiarkol. Zároveň zdôraznil, že Bílek ani ČHZ nemá vo vzťahu k jeho pozemkom akýkoľvek právny titul, ktorý by ich im oprávňoval užívať. „A oplotenie pozemkov som vybudoval v súlade so stavebným zákonom,“ podotkol.
Dodal, že v právnom štáte považuje za neakceptovateľné, aby bolo zasahované do jeho výlučného vlastníckeho práva len na základe objektívne nepravdivých a zavádzajúcich tvrdení osôb, ktoré preukázateľne prevádzkujú dopravu na jeho pozemkoch bez povolenia a licencie.
Miriama Švikruhová z odboru komunikácie rezortu dopravy reagovala, že minister už pred časom zrušil prvostupňové rozhodnutie o odstránení časti stavby Čiernohronskej železnice a vec vrátil na dráhový stavebný úrad na ďalšie konanie. To však bolo prerušené až do ukončenia konania pamiatkového úradu o vyhlásení národnej kultúrnej pamiatky, ktoré aktuálne prebieha.
„V tomto okamihu nie je možné vyvodzovať záver, že ide o čiernu stavbu. Preto je prevádzka po železnici z pohľadu ministerstva dopravy možná bez akéhokoľvek obmedzenia,“ tvrdí Švikruhová. Doplnila, že do sporov medzi ČHZ a vlastníkom pozemkov pod železnicou, ktoré obidve strany riešia súdnou cestou, nezasahujú.
Pri kúpe o dráhe vedel
V súdnom uznesení o neodkladnom opatrení sa okrem iného píše, že dráha ČHZ existuje už od roku 1908, pričom úsek smerom do Dobroča vybudovali v roku 1914. V pravidelnej prevádzke bol do osemdesiatych rokov minulého storočia. Následne od roku 1983 prebieha jeho kontinuálna obnova. Prevádzka do Dobroča, teda v časti, kde dráha ČHZ prechádza cez pozemky žalovaného vlastníka, bola po rekonštrukcii obnovená v roku 2012.
„Žalovaný nadobudol pozemky v areáli bývalej píly Jánošovka na dražbe v rokoch 2016 a 2018, a to s plným vedomím, že sa na nich nachádzajú časti historickej dráhy ČHZ. Neodkladným opatrením je možné dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami,“ konštatoval súd. Spomenul tiež to, že žalovaný namieta právnu existenciu dráhy v zmysle zákona o dráhach ako aj neexistenciu právneho titulu, na základe ktorého malo dôjsť k zriadeniu obvodu „špeciálnej dráhy“.
V návrhu na zamietnutie neodkladného opatrenia Garbiar uviedol, že predchodca dnešnej Čiernohronskej železnice, teda Lesná úzkorozchodná železnica, bola Stredoslovenským krajským národným výborom v Banskej Bystrici, ako vtedy oprávneným dráhovým orgánom, rozhodnutím o zrušení dráhy zo dňa 9. júna 1983, zrušená. Akákoľvek listina vydaná pred týmto dátumom teda nie je spôsobilá osvedčiť nevyhnutné predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia v rovine osvedčenia existencie dráhy.
Súd však dospel k záveru, že v danej veci sa žalobca domáha nariadenia neodkladného opatrenia dôvodne. „Nakoľko zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu,“ uzavrel súd./agentury/
X X X
Sergej Lavrov tvrdí, že Wagnerova skupina ostane pôsobiť v Afrike aj po vzbure
Podľa Lavrova pôsobia Wagnerovci v afrických krajinách ako inštruktori.
Ruská žoldnierska firma Wagnerova skupina bude pokračovať vo svojej činnosti v Mali a Stredoafrickej republike aj po víkendovom pokuse o zvrhnutie vojenskej generality v Rusku. Oznámil to v pondelok ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov, informuje TASR podľa správ agentúry AFP.
Podľa Lavrova pôsobia Wagnerovci v týchto afrických krajinách ako „inštruktori”.
„V tejto práci budú, samozrejme, pokračovať,” povedal Lavrov pre televíziu RT. Dodal, že víkendová vzbura neovplyvní vzťahy Ruska s „partnermi a priateľmi”.
Centrála wagnerovcov v Petrohrade, ktorú v sobotu prehľadali ruské bezpečnostné zložky, v pondelok vyhlásila, že pokračuje v „bežnej prevádzke v súlade so zákonmi Ruskej federácie”. Ako dodala, Wagnerova skupina „pracuje pre budúcnosť Ruska” a svojim priaznivcom ďakuje za podporu.
Majiteľ Wagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin vyhlásil v piatok „pochod spravodlivosti” na Moskvu v snahe zosadiť ruské vojenské vedenie. V sobotu večer však oznámil, že svojim žoldnierom nariadil vrátiť sa do táborov na Ukrajine po tom, ako bieloruský prezident Alexandr Lukašenko sprostredkoval ukončenie krízy.
Súčasťou dohody bolo podľa hovorcu Kremľa aj zastavenie trestného stíhania voči vzbúrencom výmenou za ich návrat do táborov. Prigožin sa v rámci dohody mal zase presunúť do Bieloruska. Šéf wagnerovcov bol však naposledy videný v sobotu v Rostove nad Donom na juhu Ruska v konvoji Wagnerovej skupiny a odvtedy na verejnosti nevystúpil. Budúcnosť Wagnerovej skupiny je podľa pozorovateľov po vzbure neistá, aktuality.sk
X X X
Jevgenij Prigožin sa ozval: V nahrávke tvrdí, že mu nešlo o zosadenie ruského vedenia
Hovorí, že pochod jeho mužov na Moskvu bol protestom, nie pokusom o prevzatie moci. Priznáva sa aj k zostreleniu ruských armádnych lietadiel a vrtuľníkov, ktoré boli vyslané, aby sa pokúsili zastaviť postup Wagnerovej skupiny po ruskom území.
Zakladateľ ruskej žoldnierskej skupiny wagnerovcov Jevgenij Prigožin v pondelok – prvýkrát po takmer 48 hodinách – zverejnil viac ako 10 minút trvajúcu hlasovú správu na kanáli Telegram. Tvrdí v ňom, že pochod jeho mužov na Moskvu bol protestom, nie pokusom o prevzatie moci.
Ako uviedla britská stanica BBC, Prigožin vo svojej správe nepovedal nič o tom, kde sa momentálne nachádza. Naposledy bol na verejnosti videný v sobotu, keď terénnym autom odchádzal z juhoruského mesta Rostov na Done, ktoré jeho muži v sobotu ráno obsadili.
Prigožin vo svojej hlasovej správe podrobne opisuje vysokú úroveň výcviku wagnerovcov. Priznáva sa aj k zostreleniu ruských armádnych lietadiel a vrtuľníkov, ktoré boli vyslané, aby sa pokúsili zastaviť postup Wagnerovej skupiny po ruskom území.
O cieli a konci celej operácie, ktorá sa začala v piatok večer a skončila sa v sobotu, Prigožin povedal: „Zastavili sme sa vo chvíli, keď sa (wagnerovský) útočný oddiel priblížil k Moskve, rozviedka urobila prieskum oblasti a bolo jasné, že bude preliata krv”.
Prigožin dodal, že velenie wagnerovcov nadobudlo „pocit, že stačí ukázať to, čo sme sa chystali urobiť”.
Nechceli „preliať ruskú krv”
Spresnil, že za rozhodnutím otočiť kolóny bojových vozidiel vagnerovcov, späť stáli dva faktory. Ako prvý uviedol, že wagnerovci nechceli „preliať ruskú krv”. Druhým dôvodom bolo, že chceli dať najavo svoj protest, „nie zvrhnúť vládu v krajine”.
Vodca Wagnerovej skupiny sa v sobotu s pomocou svojich žoldnierov zmocnil mesta Rostov juhu Ruska a vydal sa smerom k Moskve. Urobil tak po tom, ako v piatok obvinil vedenie ruskej armády, že nariadilo raketové útoky na tábory jeho bojovníkov. Ruské ministerstvo obrany toto obvinenie poprelo.
Situácia sa upokojila v sobotu večer, keď Prigožin oznámil, že svojim jednotkám vydal rozkaz, aby sa vrátili do svojich poľných táborov. Podľa oficiálnej verzie tomu predchádzala dohoda o ukončení vzbury, ktorej uzavretie sprostredkoval Západom neuznaný bieloruský prezident Alexandr Lukašenko, aktuality.sk
X X X
Macron chce vyberať okamžité pokuty od užívateľov drog
Francúzska vláda pracuje na tom, aby policajti mohli od užívateľov drog vyberať pokuty okamžite – v hotovosti alebo bankovou kartou.
Väčšina vyrubených pokút totiž zostáva v súčasnosti nezaplatená.
O tomto projekte francúzskej vlády, ktorá chce takto riešiť problém s obchodovaním s drogami, hovoril francúzsky prezident Emmanuel Macron v rozhovore pre regionálny denník La Provence zverejnenom v predvečer jeho trojdňovej pracovnej návštevy v Marseille.
Ako pripomenula agentúra AFP, Marseille má veľký problém s drogovou kriminalitou – okrem iného tam vo vojnách drogových gangov bolo tento rok zabitých už 23 ľudí.
AFP konštatovala, že návšteva prezidenta v tomto druhom najväčšom meste Francúzska sa koná v čase, keď sa Macron snaží posunúť politickú diskusiu od svojej ostro odmietanej dôchodkovej reformy zvyšujúcej vek odchodu do dôchodku na 64 rokov, ktorá vyburcovala milióny ľudí k mnohým celoštátnym protestom, k inej téme.
V Marseille tak chce akcentovať nutnosť stavať novú a modernizovať existujúcu dopravnú infraštruktúru, rekonštruovať
desiatky tisíc zle udržiavaných sociálnych bytov, ktoré sú väčšinou sústredené v severných štvrtiach mesta, kde je endemický obchod s drogami. Očakáva sa, že prezident podrobne predstaví aj svoje plány na renováciu bytových blokov v súkromnom vlastníctve.
Predpokladá sa, že Macron možno podrobnejšie predstaví svoje plány na posilnenie dopravy na rieke Rhone, ktorá spája obrovský zaoceánsky prístav v Marseille s Lyonom a perspektívne aj s Nemeckom, aktuality.sk
X X X
Igor Matovič sa opäť „vyfarbil“. OĽaNO presadilo zmenu, ktorá vyvolala pobúrenie
Nielen Slovensku by zrejme veľmi pomohlo, keby politici dokázali jasne sformulovať, kam by sa spoločnosť mala dostať a ako to dosiahnuť.
Počas vládnutia koalície, v ktorej malo najväčšiu silu OĽaNO Igora Matoviča, nepribudla nová štátna nemocnica, nebadať výraznejšiu zvýšenú životnú úroveň a nečrtá sa ani žiadna revolúcia v starostlivosti o krajinu – čo bude zrejme najdôležitejšia úloha 21. storočia. Vo vymýšľaní iných nápadov sú však predstavitelia OĽaNO vynaliezaví. Viac vo videu, aktuality.sk